Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (zákon o bezpečnosti štátu) predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko – Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Stanislav Mizík a Peter Krupa.

Cieľom legislatívneho návrhu je upraviť núdzový stav tak, aby ho nebolo možné zneužívať ako nástroj na potláčanie základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky a na zneužívanie vládnej moci pod zámienkou „pandémie ochorenia COVID-19“, prípadne iných ochorení a mimoriadnych situácií v budúcnosti.

Súčasná právna úprava núdzového stavu, najmä po poslednej novelizácii ústavným zákonom č. 414/2020 Z. z. z 28. decembra 2020, umožňuje hrubé zneužívanie tohto inštitútu vládou, v súčasnosti práve pod zámienkou boja s „pandémiou ochorenia COVID-19“.

Hoci pri núdzovom stave neplatí celý rad základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky garantovaných Ústavou SR, napríklad nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, nedotknuteľnosť obydlia, sloboda pohybu, sloboda pobytu či právo na zhromažďovanie, tento stav rovnajúci sa fakticky totalitnému systému vládnutia či diktatúre možno opakovane predlžovať prakticky donekonečna. V praxi preto môže, aj vzhľadom na vágnosť pojmu „pandémia“, nastať situácia, že vláda bude v núdzovom stave vládnuť dokonca celé štvorročné volebné obdobie a núdzový stav bude využívať ako nástroj na presadenie svojho politického programu a na udržanie sa pri moci. Klasickým príkladom môže byť zrušenie práva na zhromažďovanie, čím sa zabráni tomu, aby občania nespokojní vládou protestovali voči jej politike.

Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že v súčasnosti sa vyžaduje na predĺženie núdzového stavu súhlas Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Tento súhlas sa totiž nedáva vopred, ale až v lehote do 20 dní od predĺženia núdzového stavu, čo znamená, že ak bude vláda opakovane predlžovať núdzový stav vždy na 19 dní a NR SR sa zvolá vždy až v posledný deň tejto lehoty, núdzový stav bude fakticky platiť celých 19 dní bez toho, aby s tým musela vysloviť súhlas NR SR, a to aj opakovane. Navyše súhlas NR SR nemusí byť vyjadrený ústavnou väčšinou, ale len jednoduchou väčšinou, ktorú má v NR SR prakticky každá vláda. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby bol na vyhlásenie núdzového stavu potrebný súhlas ústavnej – trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov a na jeho opätovné vyhlásenie z toho istého dôvodu a na tom istom území súhlas až štvorpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Núdzový stav tak bude musieť byť výsledkom konsenzu naprieč celým politickým spektrom, resp. výsledkom konsenzu medzi koalíciou a opozíciou.

Podobne ani možnosť Ústavného súdu SR posúdiť súlad vyhlásenia alebo predĺženia núdzového stavu s Ústavou SR nie je dostatočnou zárukou, že núdzový stav nebude zneužitý. Súčasná práva úprava totiž umožňuje nielen vyhlasovanie či predlžovanie núdzového stavu z dôvodu akéhokoľvek ohrozenia života a zdravia osôb, ale dokonca v prípade „pandémie“ tento pojem ani nijako nedefinuje. To v zásade umožňuje vláde obhájiť núdzový stav pred Ústavným súdom SR aj v prípade, ak na území Slovenskej republiky nie je z medicínskeho hľadiska ani len epidémia určitej nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Stačí, ak sa odvolá na to, že Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila celosvetovú pandémiu tejto choroby, bez toho, aby musela dokazovať, že táto choroba je rozšírená aj na našom území v rozsahu, ktorý zodpovedá bežnej medicínskej definícii epidémie.

Preto práve z dôvodu právnej istoty navrhujeme do ústavného zákona o bezpečnosti štátu zaviesť jasnú definíciu „epidémie“, ktorá obsahovo zodpovedá medicínskej definícii „epidémie“, ktorá sa u nás bežne používa pri iných nákazlivých ľudských chorobách, napríklad pri chrípke.

Súčasne navrhujeme, aby bolo možné vyhlasovať núdzový stav len na postihnutom území t. j. na území jednej alebo viacerých obcí, okresov alebo krajov tak, aby nedochádzalo k zbytočnému vyhlasovaniu núdzového stavu a teda k obmedzovaniu základných práv a slobôd aj na takom území, ktoré z epidemiologického hľadiska nie je vážne postihnuté. Zabráni sa tak zneužívaniu prepuknutia epidémie na určitom presne vymedzenom území na to, aby núdzový stav platil pre celé územie Slovenskej republiky.

Uvedenou zmenou ústavného zákona o bezpečnosti štátu ukončíme hrubé zneužívanie vládnej moci a núdzového stavu na potláčanie základných práv a slobôd, ktoré do dnešného dňa spôsobilo obrovské utrpenie a škody státisícom občanov Slovenskej republiky.

II.Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Pojem „pandémia“ sa nahrádza pojmom „epidémia“, ktorý nie je závislý od celosvetovej epidemiologickej situácie ani od rozhodnutia rôznych medzinárodných organizácií, ako je napríklad Svetová zdravotnícka organizácia a lepšie zodpovedá aktuálnej epidemiologickej situácii na území Slovenskej republiky. V novom znení čl. 5 ods. 1 sa súčasne jednoznačne špecifikuje, že núdzový stav z dôvodu epidémie bude možné vyhlásiť len na postihnutom území, čím sa zabráni možnému zneužitiu zlej epidemiologickej situácie na lokálnej úrovni na vyhlásenie núdzového stavu na celom území Slovenskej republiky. Zároveň sa stanoví, že postihnutým územím alebo bezprostredne ohrozeným územím (v prípade núdzového stavu z iných dôvodov ako z dôvodu epidémie) môže byť obec, okres a kraj tak, aby sa núdzový stav vždy posudzoval lokálne a týkal len tej časti územia Slovenskej republiky, kde je núdzový stav skutočne potrebný a odôvodnený.

K bodu 2

Na vyhlásenie núdzového stavu bude potrebný súhlas ústavnej trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov NR SR a na opätovné vyhlásenie núdzového stavu z tých istých dôvodov a na tom istom území dokonca súhlas štvorpätinovej väčšiny všetkých poslancov NR SR. V oboch prípadoch bude musieť dať NR SR súhlas vopred.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nahradenie pojmu „pandémia“ pojmom „epidémia“.

K bodu 4

Vypúšťa sa právna formulácia, ktorá v súčasnosti počas núdzového stavu umožňuje občanov Slovenskej republiky zatvárať fakticky do domáceho väzenia.

K bodu 5

Zavádza sa presná špecifikácia, akým spôsobom môže byť počas núdzového stavu obmedzená sloboda pohybu a pobytu tak, aby sa predišlo zneužívaniu tohto inštitútu na obmedzovanie slobody pohybu a pobytu prakticky akýmkoľvek spôsobom.