Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
01/2021  
Porovnanie bezpečnostných stratégií  
vybraných európskych štátov  
(Porovnávacia analýza k parlamentnej tlači č. 369)  
Anotácia:  
Predložený materiál sa  
zameriava na prehľad  
bezpečnostných stratégií  
vybraných európskych  
štátov. Stručne rozoberá  
proces ich prijatia,  
základné charakteristiky  
stratégií, bezpečnostné  
riziká a spôsoby, ako im  
štáty chcú čeliť.  
Vypracoval: Mgr. Martin Mališka, Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Kľúčové slová:  
bezpečnostná stratégia,  
bezpečnosť, obrana  
Bratislava  
25. januára 2021  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Obsah  
3
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
1 Úvod  
Väčšina štátov sveta má základný strategický dokument, v ktorom stanovuje svoje  
priority z bezpečnostného, ale aj obranného a zahraničnopolitického hľadiska. Štáty v  
bezpečnostných stratégiách formulujú svoj pohľad na svet, od naznačenia a hodnotenia rizík,  
ktorým podľa seba čelia, cez základné záujmy až po spôsoby, ako výzvam čeliť a zabezpečiť  
vlastnú bezpečnosť.  
Slovenská republika prijala poslednú bezpečnostnú stratégiu v roku 2005. V súčasnosti  
má už vyše 15 rokov a je potrebné podotknúť, že patrí k najstarším. Pomerne malá časť sa  
venuje kybernetickej bezpečnosti a novým technológiám, ktoré sa za posledných 15 rokov stali  
bežnou súčasťou našich životov. Za najväčšiu hrozbu sa považuje možnosť získania a použitia  
zbraní hromadného ničenia a niektorých ich nosičov teroristickými skupinami, prípadne  
zlyhávajúcimi štátmi. Je tak nutné pristúpiť k jej aktualizácii.  
Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 803 zo 16. decembra 2020 schválila  
návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, ktorý bol následne dňa 8. januára 2021  
doručený Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie ako parlamentná tlač č. 369.  
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 372 z 8. januára 2021  
bol návrh pridelený na prerokovanie Výboru NR SR pre európske záležitosti, Zahraničnému  
výboru NR SR a Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a ako gestorský výbor bol určený  
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť. Návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky  
(tlač 369) je zaradený do návrhu programu 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,  
ktorá začne v utorok 26. januára 2021.  
4
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
2 Prehľad bezpečnostných stratégií  
2.1 Česká republika  
Vláda ČR schválila uznesením vlády ČR zo dňa 4. februára 2015 č. 79 Bezpečnostnú  
1
stratégiu Českej republiky 2015. Bezpečnostná stratégia je vládny dokument, ktorý bol  
2
vypracovaný spoločne s Kanceláriou prezidenta ČR a Parlamentom ČR. Bezpečnostná  
stratégia sa venuje štyrom oblastiam: východiská bezpečnostnej politiky ČR, bezpečnostné  
záujmy ČR, bezpečnostné prostredie, stratégie presadzovania bezpečnostných záujmov ČR.  
3
Po prijatí Bezpečnostnej stratégie bola prijatá aj Obranná stratégia Českej republiky.  
Východiská bezpečnostnej politiky ČR  
Úlohou vlády ČR je zaisťovanie bezpečnosti obyvateľov, obrany zvrchovanosti  
a územnej celistvosti krajiny a zachovanie náležitostí demokratického právneho štátu.  
Bezpečnosť ČR je založená na princípe zaistenia bezpečnosti jednotlivca, ochrany jeho života,  
zdravia, slobody, ľudskej dôstojnosti a majetku. Kľúčový význam z hľadiska zaistenia  
bezpečnosti ČR má politická a hospodárska stabilita EÚ. Bezpečnostná politika ČR je založená  
na proaktívnom prístupe, usiluje sa o včasnú detekciu hrozieb, ich kvalitnú analýzu  
a prijímanie aktívnych opatrení. ČR preto dáva prednosť aktívnemu predchádzaniu  
ozbrojeným konfliktom a preventívnej diplomacii. Preto sú základnými východiskami pre  
zaistenia obrany a bezpečnosti ČR aktívna účasť v systéme kolektívnej obrany NATO  
opierajúcej sa o transatlantickú väzbu, rozvoj schopností EÚ pre zvládanie kríz a spolupráca  
4
s partnerskými krajinami.  
Bezpečnostné záujmy ČR  
Česká republika rozlišuje svoje bezpečnostné záujmy podľa ich dôležitosti.  
Z uvedeného dôvodu boli vytvorené tri kategórie záujmov:  
životné záujmy (zaistenie suverenity, územnej celistvosti, politickej nezávislosti,  
zachovanie všetkých náležitostí demokratického právneho štátu, vrátane záruky  
a ochrany základných práv a slobôd obyvateľov),  
strategické záujmy (napríklad bezpečnosť a stabilita, najmä v euroatlantickom  
priestore, prevencia a zvládanie miestnych a regionálnych konfliktov a zmierňovanie  
5
 
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
ich následkov, zachovanie globálnej stabilizačnej role a zvýšenie efektívnosti OSN,  
posilňovanie súdržnosti a efektívnosti NATO a EÚ, funkčný a transparentný režim  
kontroly konvenčného zbrojenia v Európe, zaistenie kybernetickej bezpečnosti  
a obrany ČR, atď.),  
ďalšie významné záujmy (napríklad znižovanie kriminality s dôrazom na  
hospodársku kriminalitu, organizovaný zločin, informačnú kriminalitu a boj  
s korupciou, posilňovanie spravodajskej ochrany a obrany ČR, vedecko-technický  
rozvoj s dôrazom na nové technológie s vysokou pridanou hodnotou inovácií, ochrana  
5
životného prostredia, atď.).  
Bezpečnostné prostredie  
Bezpečnostné prostredie prechádza dynamickými zmenami, najmä jeho  
predvídateľnosť sa znižuje. Dôvodom je rastúci počet neštátnych a nadnárodných subjektov,  
ktoré sú zdrojmi hrozieb. Vzdialené konflikty môžu mať priamy dopad na domácu  
bezpečnosť. Priame ohrozenie ČR masívnym vojenským útokom je nízke, ale v susediacich  
oblastiach sa znižuje bezpečnosť a stabilita, a preto nemožno vylúčiť priame ohrozenie  
členského štátu EÚ alebo NATO. Ohrozenie môže byť dvojaké. Buď tradične vojenské, alebo  
hybridné. Základom pre elimináciu naznačených rizík je členstvo ČR v NATO a EÚ a dobré  
vzťahy so susednými krajinami. Medzi hlavné zdroje hrozieb patria vyhrotené postoje voči  
hodnotovým základom spoločnosti (ohrozujúce koncept demokratického právneho štátu  
a popieranie základných ľudských práv a slobôd). Nositeľom hrozieb môžu byť neštátni aktéri  
ako aj štáty.  
Zásadný vplyv na stabilitu bezpečnostného prostredia majú ambície niektorých  
aktérov, ktorí sa snažia presadzovať svoje záujmy aj vojenskou silou. Hrozbou je aj snaha  
o jednostranné budovanie sfér vplyvu prostredníctvom politického, vojenského,  
ekonomického a spravodajského tlaku. Uvedené aktivity sa prejavujú aj v kybernetickom  
priestore. Rizikom pre bezpečnosť sú aj nevojenské hrozby (napr. migrácia, energetika,  
previazanosť finančných trhov, ekonomika a chudoba, demografia, ohrozenie kritickej  
6
infraštruktúry, klimatické zmeny, závislosť na dovoze strategických surovín a energií).  
Bezpečnostná stratégia identifikuje nasledovné hrozby:  
oslabovanie mechanizmu kooperatívnej bezpečnosti a politických  
a medzinárodnoprávnych záväzkov v oblasti bezpečnosti,  
nestabilita a regionálne konflikty v euroatlantickom priestore a jeho okolí,  
terorizmus,  
6
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov,  
kybernetické útoky,  
negatívne aspekty medzinárodnej migrácie,  
extrémizmus a nárast interetnického a sociálneho napätia,  
organizovaný zločin, najmä závažná hospodárska a finančná kriminalita, korupcia,  
obchodovanie s ľuďmi a drogová kriminalita,  
ohrozenie funkčnosti kritickej infraštruktúry,  
prerušenie dodávok strategických surovín alebo energií a  
pohromy prírodného alebo antropogénneho pôvodu a iné mimoriadne udalosti.  
7
Stratégia presadzovania bezpečnostných záujmov ČR  
ČR identifikuje 4 základné časti potrebné na presadenie vlastných bezpečnostných  
záujmov:  
kolektívny rozmer zaistenia obrany a bezpečnosti (napr. aktívna účasť v systéme  
kolektívnej obrany NATO, solidarita medzi spojencami, aktívna účasť v misiách  
NATO, EÚ a OSN, zapojenie do NATINADS, budovanie kapacít, budovanie  
partnerstiev  
s relevantnými  
krajinami  
a medzinárodnými  
organizáciami,  
predchádzanie konfliktom - OBSE),  
stratégia prevencie a potlačovania bezpečnostných hrozieb (napr. využívanie  
bilaterálnych vzťahov, členstva v NATO, EÚ, OSN a OBSE, ČR sa zameriava na  
krajiny východnej Európy a západného Balkánu, vrátane Východného partnerstva  
EÚ, SZBP EÚ, rozvojová, transformačná a humanitárna pomoc, potieranie všetkých  
foriem terorizmu, nešírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, obrana proti  
kybernetickým útokom, budovanie systému pružnej odolnosti, zvyšovanie ochrany  
a odolnosti prvkov národnej a európskej kritickej infraštruktúry, zvyšovanie  
diverzifikácie dovozcov strategických surovín, investície do vedy),  
ekonomický rámec zaistenia bezpečnostných záujmov (napr. udržovanie  
a posilňovanie medzinárodnej konkurencieschopnosti ČR, minimalizácia dopadov  
negatívnych ekonomických javov a aktivít, obmedzenie závislosti ČR na potenciálne  
nestabilných krajinách, preverovanie aktivít suverénnych fondov, pri ktorých možno  
predpokladať snahy o cielené ovplyvňovanie hospodárskeho a politického vývoja ČR,  
zaisťovanie bezpečného a dôveryhodného kyberpriestoru),  
inštitucionálny rámec zaistenia bezpečnosti (napr. diplomatická a konzulárna  
služba, spravodajská služba, Armáda ČR, Vojenské spravodajstvo, Polícia ČR,  
7
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Hasičský a záchranný zbor ČR, Národný bezpečnostný úrad, Národné centrum  
8
kybernetickej bezpečnosti).  
2.2 Estónska republika  
Národná bezpečnostná koncepcia z roku 2017 bola pripravená vládou a predložená  
parlamentu Estónskej republiky (Riigikogu). Nahrádza dokument z roku 2010. K zmene  
koncepcie dochádza na základe zmien v bezpečnostnom prostredí a rozvoju estónskeho  
národného bezpečnostného systému. Avšak parlament by mal aktualizovať koncepciu aspoň  
každé štyri roky. Aspoň dvakrát počas štvorročného cyklu by mal predseda vlády informovať  
9
parlament o dosiahnutých cieľoch stanovených koncepciou.  
Koncepcia obsahuje tri základné časti:  
cieľ bezpečnostnej politiky a zásady jej realizácie,  
bezpečnostné prostredie a  
ciele a usmernenia.  
Cieľ bezpečnostnej politiky a princípy jej realizácie  
Cieľ estónskej bezpečnostnej politiky je zabezpečenie nezávislosti a suverenity národa,  
prežitie ľudí a štátu, teritoriálna integrita, ústavný poriadok a bezpečnosť obyvateľstva.  
Estónska bezpečnostná politika vychádza zo zásad uvedených v Charte OSN. Cieľom je  
predchádzanie hrozbám a rovnako aj rýchla a flexibilná odpoveď v prípade nutnosti.  
Estónsko sa bude brániť v každom prípade, bez ohľadu na to, aký silný bude súper. Ak  
Estónsko dočasne stratí kontrolu nad časťou svojho územia, tak estónski občania sa budú  
zapájať do organizovaného odporu v danej oblasti. Estónsko kontroluje a bráni svoje  
teritórium, teritoriálne vody, vzdušný priestor a kybernetický priestor a zodpovedá za ich  
10  
bezpečnosť.  
Estónska bezpečnosť je garantovaná členstvom v NATO a EÚ, ako aj spoluprácou so  
spojencami a medzinárodnými partnermi. Estónsko považuje vlastnú bezpečnosť  
a bezpečnosť jej spojencov za nedeliteľnú. Estónsko prispieva do NATO a EÚ, aby posilnilo  
2017_0.pdf. [cit. 21.01.2021].  
2017_0.pdf. [cit. 21.01.2021].  
8
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
solidaritu členských štátov, aby čelilo bezpečnostným hrozbám v rôznych regiónoch a zlepšilo  
11  
obrannú spôsobilosť členských štátov.  
Kolektívna obrana NATO poskytuje vierohodné odstrašenie a obranu pre Estónsko.  
Členstvo v spoločnom politickom, právnom a ekonomickom priestore EÚ, ktorý je založená  
na dôvere členských štátov, spolupráci a spoločných hodnotách, posilňuje estónsku  
bezpečnosť. Pre vytvorenie konzistentne a efektívne fungujúceho systému národnej  
bezpečnosti Estónsko rozvíja šesť pilierov:  
vojenská obrana,  
civilná podpora pre vojenskú obranu,  
medzinárodná činnosť,  
domáca a vnútorná bezpečnosť,  
udržiavanie pokračujúcej činnosti štátu a spoločnosti, a  
psychologická obrana.  
12  
Bezpečnostné prostredie  
Medzinárodné bezpečnostné prostredie je charakterizované napätím. Hrozby a riziká,  
ktoré sa rozvinuli spoločne s globalizáciou, sa vyhrotili. Množstvo konfliktov nepokleslo,  
niektoré existujú v Európe a jej blízkosti. Viacero zamrznutých konfliktov nebolo doteraz  
vyriešených. Zároveň je európska bezpečnosť ovplyvňovaná migráciou. Globálny vplyv  
západného hodnotového sveta (založený na demokracii, trhovom hospodárstve, vláde práva  
13  
a ľudských právach) sa znižuje a ideologická opozícia sa zvyšuje.  
Bezprostredná hrozba pre estónsku bezpečnosť závisí od bezpečnostnej situácie  
v euroatlantickom priestore a susedných krajinách. Na európsku bezpečnosť má vplyv  
zvýšená ruská vojenská aktivita a agresívne správanie. Ruská federácia má záujem o obnovu  
vlastného veľmocenského postavenia, pričom neváha za uvedeným účelom použiť aj vojenskú  
silu. Rusko posilňuje svoje ozbrojené sily a prítomnosť na hraniciach členských štátov NATO.  
Ruské nepredvídateľné, agresívne a provokatívne aktivity (narúšanie vzdušného priestoru,  
ofenzívne vojenské cvičenia, nukleárne hrozby) vytvárajú nestabilitu. Sankcie a ďalšie  
protiopatrenia použité proti Ruskej federácii mali zdržiavajúci účinok, ale obnovenie dôvery  
2017_0.pdf. [cit. 21.01.2021].  
2017_0.pdf. [cit. 21.01.2021].  
2017_0.pdf. [cit. 21.01.2021].  
9
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
a spolupráce závisí od zmiernenia napätia a riešenia konfliktov, do ktorých je zapojené  
14  
Rusko.  
NATO je základom bezpečnosti a obrannej spolupráce v euroatlantickom priestore  
a základným kameňom kolektívnej obrany. Možnosť vojenského útoku na Estónsko nemôže  
byť vylúčená, ak kolektívne odstrašenie nebude dôveryhodné. Zvýšil sa vojenský nátlak a  
pravdepodobnosť vojenského nasadenia proti Estónsku alebo inému štátu v oblasti Baltského  
mora. Vojenská prevaha NATO je dostatočná pre odvrátenie útoku, zároveň sa zvýšila  
spolupráca medzi baltskými a nordickými krajinami. EÚ a jej základné slobody sa nachádzajú  
pod tlakom, čelí viacerým hrozbám (ekonomika, politická nestabilita, migrácia, politická  
radikalizácia). Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika naberá na význame. Oslabovanie  
pút, ktoré držia EÚ pohromade, môže priviesť Ruskú federáciu k názoru, že agresívne politiky  
15  
plnia svoj účel.  
Veľký význam v oblasti bezpečnosti zohráva kybernetický priestor, ktorý neslúži iba  
na nevojenské účely, ale stáva sa aj bojiskom. Digitálne služby sú veľmi významné v prípade  
štátu, akým je Estónsko. Kybernetická bezpečnosť a digitálne služby sú oblasti, kde Estónsko  
dosahuje svetovú úroveň a je schopné ovplyvňovať ich rozvoj na medzinárodnej úrovni.  
Výzvu v kybernetickom priestore nepredstavujú iba štáty, ale aj teroristické skupiny  
16  
a organizovaný zločin. Jednotlivci sú často podporovaní a vedení štátmi.  
Obranu ovplyvňuje aj organizovaný zločin a prírodné katastrofy, znečistenie  
životného prostredia a šírenie nákazlivých chorôb. Problémom pre stabilitu štátu môže byť aj  
nerovnomerný regionálny rozvoj, sociálna nerovnosť, chudoba, polarizácia spoločnosti, ako aj  
starnutie a zmenšovanie populácie. Estónska budúcnosť a bezpečnosť je závislá od globálnych  
17  
trendov.  
2017_0.pdf. [cit. 21.01.2021].  
2017_0.pdf. [cit. 21.01.2021].  
2017_0.pdf. [cit. 21.01.2021].  
2017_0.pdf. [cit. 21.01.2021].  
10  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Ciele a usmernenia  
Na naplnenie hlavného cieľa sú potrebné rôzne činnosti, napríklad:  
udržiavanie svetového poriadku založeného na medzinárodnom práve a Charte OSN,  
chrániť globálny vplyv a silu demokracie, právneho štátu a ľudských práv a upevňovať  
identitu založenú na týchto hodnotách,  
posilnenie solidarity členských štátov NATO a EÚ, taktiež v oblasti bezpečnosti,  
zvýšiť kapacity a efektívnosť diplomacie a zahraničnej služby pri posilňovaní  
svetového poriadku založeného na spoločných hodnotách a spoločných pravidlách,  
posilniť kolektívnu obranu, zvýšiť jej účinnosť a odstrašujúci efekt zameriavajúc sa na  
obranu aliančného teritória, a upevniť prítomnosť spojeneckých síl pripravených na  
boj v Estónsku a jeho okolí,  
implementovať komplexný koncept národnej obrany so zameraním sa okrem iného na  
rozvoj a financovanie kritických kapacít, zvýšiť efektívnosť spolupráce medzi  
obrannými a bezpečnostnými inštitúciami a vo väčšej miere využívať výskumný  
potenciál krajiny,  
aktívne sa zúčastňovať na predchádzaní medzinárodným konfliktom a krízovom  
riadení, budovaní mieru a globálnej alebo regionálnej humanitárnej pomoci,  
posilniť kontrolu hraníc krajiny (aj vonkajšej hranice Európskej únie), čím sa znížia  
nadnárodné hrozby a riziká,  
podniknúť kroky na zvýšenie konkurencieschopnosti estónskeho štátu a podnikov a  
18  
zatraktívnenie hospodárskeho prostredia.  
2.3 Francúzska republika  
19  
Strategické hodnotenie obrany a národnej bezpečnosti 2017 bolo vypracované v gescii  
ministerstva ozbrojených síl komisiou pozostávajúcou z 18 členov. Členovia komisie  
pozostávali zo zástupcov civilných aj vojenských inštitúcií, ako aj kvalifikovaných osobností  
verejného života. Komisia spolupracovala s volenými zástupcami, manažérmi verejných  
20  
a súkromných inštitúcií, ako aj výskumníkmi vo Francúzsku a zahraničí, najmä v Európe.  
2017. [cit. 21.01.2021].  
11  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Strategické hodnotenie obrany a národnej bezpečnosti má tri časti, ktoré sa následne  
delia na kapitoly:  
Časť A - Rýchle a trvalé zhoršenie strategického prostredia,  
Časť B - Nové formy vedenia vojny a konfliktov a  
Časť C - Naša obranná stratégia - Strategická autonómia a európske ciele.  
21  
V prvej časti sa stratégia zameriava na hodnotenie medzinárodného systému, ktorý čelí  
niekoľkým výzvam. Ide najmä o spochybňovanie multilaterálneho poriadku (mení sa  
rozloženie síl, rastie neistota, objavujú sa viaceré regionálne mocnosti, tvorí sa multipolárny  
svet, rivalita na medzinárodnom poli ohrozuje súčasný medzinárodný poriadok),  
dekonštrukciu európskej bezpečnostnej architektúry (anexia Krymu, porušenie helsinských  
princípov, pozastavenie alebo oslabenie zmlúv o konvenčných ozbrojených silách v Európe,  
o otvorenom nebi, pochybnosti o budúcnosti zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho  
doletu) a pnutie v (EÚ čelí nestabilite v okolí a mnohým krízam, názory členských štátov  
22  
na riešenie kríz sa líšia, objavujú sa odstredivé tendencie, populizmus, protesty).  
Po hodnotení medzinárodného prostredia prichádza na rad hodnotenie francúzskej  
bezpečnosti. Rastúca vzájomná závislosť štátov má za následok, že aj vzdialené krízy môžu  
mať dopad na Európu. Existuje niekoľko simultánne prebiehajúcich konfliktov, v ktorých sú  
zaangažované francúzske ozbrojené sily. V prvom rade ide o priame (teroristické) útoky na  
francúzskej pôde, z ktorých najväčší dopad mali útoky v roku 2015. Francúzske ozbrojené sily  
sú nasadené aj v regióne Sahel-Sahara, kde sa sústredia najmä na boj s terorizmom  
a pašovaním. Okrem Afriky pôsobia aj na Blízkom východe, kde rovnako bojujú proti  
terorizmu. Poslednou oblasťou, kde majú francúzske ozbrojené sily svoje záväzky je východné  
23  
a severné krídlo Európy. V tejto oblasti sú a môžu byť nasadené v dôsledku ruských aktivít.  
Za rizikové oblasti sú označené Stredomorie a jeho južné regióny (najmä Líbya  
a Levanta, destabilizácia ďalších štátov bude mať dopad na európsku bezpečnosť), Balkán  
(džihádisti môžu využiť existujúce problémy, návrat nepokojov bude znamenať zlyhanie  
NATO a EÚ, taktiež ohrozí vnútornú bezpečnosť EÚ), subsaharská Afrika (Francúzsko má  
v tejto oblasti priame bezpečnostné a ekonomické záujmy, hrozbou sú najmä narastajúca  
islamistická radikalizácia, terorizmus, pirátstvo a pašeráctvo) a Ázia (za poslednú dekádu  
21.01.2021].  
21.01.2021].  
12  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
zaznamenal región najväčší nárast výdavkov na zbrojenie, súperenie Číny a Spojených štátov  
môže mať za následok narušenie statusu quo a následne žiadosť o vzájomnú pomoc zo strany  
Spojených štátov alebo ich spojencov; Francúzsko sa sústredí na partnerstvo najmä  
24  
s Austráliou a Indiou, ale aj Japonskom, Singapurom, Malajziou, Indonéziou a Vietnamom).  
Stratégia si zároveň všíma, že existujú viaceré skutočnosti, ktoré zhoršujú existujúce  
krízy. Ide najmä o demografické a migračné tlaky (Afrika má zaznamenať najväčší prírastok  
populácie, ale zároveň čelí mnohým problémom, počas vrcholu migračnej krízy v roku 2015  
vstúpilo do EÚ nelegálne asi 1,9 milióna ľudí, 1,2 milióna boli žiadatelia o azyl), klimatickú  
zmenu (medzi ohrozené regióny patria Sahel, juhovýchodná Ázia a v menšej miere  
tichomorské ostrovné štáty, dopad na poľnohospodárstvo a rybárstvo, Arktída sa môže stať  
predmetom konfrontácie), hygienické riziká (rastúca mobilita ľudí umožňuje rýchlejšie  
šírenie vírusov - napr. SARS, príklad eboly v západnej Afrike ukazuje, aké zložité je udržať  
krízy pod kontrolou v prípade veľkého pohybu populácie, riziko, že sa nový vírus rozšíri z  
jedného druhu na druhý alebo unikne z laboratória, je skutočné), súperenie v energetike (na  
európskom trhu pravdepodobne budú pôsobiť protichodné záujmy medzi krajinami  
vyvážajúcimi skvapalnený zemný plyn, krajinami, ktoré vyvážajú plynovodmi a tranzitnými  
25  
krajinami) a organizovaný zločin (nelegálne zakúpenie zbraní pre teroristické účely).  
Samostatná kapitola je venovaná aj technologickým a digitálnym inováciám, ktoré  
majú potenciál predstavovať problémy. Riziko predstavuje možná strata technologickej  
prevahy Západu a zaostávanie vo vývoji; výzvu predstavujú aj kybernetické hrozby, ktoré  
26  
môžu spôsobiť značné hospodárske škody a znefunkčniť siete a kritickú infraštruktúru.  
Druhá časť sa venuje posilneniu a šíreniu džihádistického terorizmu, šíreniu  
konvenčných, biologických, chemických a nukleárnych zbraní, a obnove vojenského  
súperenia. Džihádistický terorizmus je označený za bezprostrednú a najvýznamnejšiu hrozbu,  
ktorej čelí Francúzsko. Dôvodom je, že priamo ohrozuje územie Francúzska a jeho  
21.01.2021].  
21.01.2021].  
21.01.2021].  
13  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
obyvateľstvo. Výzvou je aj fakt, že za 20 rokov džihádizmus nezoslabol, ale premiestnil sa  
27  
a vyvinul sa. Dôkazom je jeho rozšírenie od západnej Afriky až do Indonézie.  
Šírenie ľahkých zbraní, protitankových zbraní a mín je dlhodobo známe, v súčasnosti  
sa však do rúk neštátnych aktérov, teroristov a milícií dostávajú aj ťažké zbrane, ako  
delostrelectvo a nová generácia taktickej výzbroje (termobarické zbrane v Levante). Podobne  
dochádza k šíreniu aj biologických a chemických zbraní, ktoré boli použité napríklad v Sýrii.  
Zastavenie šírenia jadrových zbraní je deklarované ako absolútna nevyhnutnosť. Iránsky  
jadrový program bol značne obmedzený. Neistotu predstavujú najmä kroky Severnej Kórey,  
Pakistanu a niektorých krajín na Blízkom východe, ktoré neimplementovali svoje záväzky  
28  
v dostatočnej miere. Kapitola venovaná vojenskému súpereniu sa zameriava najmä na dve  
29  
krajiny: Ruskú federáciu a Čínu.  
Časť C definuje v úvode základné bezpečnostné záujmy. Francúzsko deklaruje, že si  
musí udržať svoje jadrové odstrašenie a súčasne riešiť štyri základné výzvy:  
ochrana štátneho územia, vzdušného priestoru a pobrežných vôd,  
udržanie schopnosti reagovať na krízy v susedstve, ktoré by priamo ohrozili štátne  
územie,  
zachovať si dominanciu voči neštátnym aktérom a  
schopnosť niesť zodpovednosť za úlohy v prípade vojenskej konfrontácie so štátmi.  
30  
Francúzske záujmy zahŕňajú všetky faktory, ktoré prispievajú k francúzskej  
bezpečnosti, prosperite a vplyvu. Životné záujmy Francúzska nikdy neboli definované, je na  
prezidentovi, aby vyhodnotil hrozby a rozhodol o primeranej reakcii. Základom životných  
záujmov je integrita územia a ochrana obyvateľstva. Musí sa zachovať život národa. Životné  
záujmy sa však neobmedzujú iba na národné hľadisko. Francúzsko má záväzky vyplývajúce  
zo Zmluvy o Európskej únii a z Washingtonskej zmluvy. Francúzsko si však uvedomuje, že  
jeho záujmy sú čoraz viac prepojené so záujmami ostatných európskych národov. Do úvahy  
21.01.2021].  
21.01.2021].  
21.01.2021].  
14  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
je potrebné zarátať aj krajiny, s ktorými má Francúzsko uzavreté partnerské alebo obranné  
31  
dohody, najmä v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii-Oceánii.  
Kľúčovým cieľom obrannej politiky je udržanie strategickej autonómie. Základnými  
predpokladmi sú súdržnosť a odolnosť národa a účinná diplomacia podporujúca komplexný  
32  
prístup.  
Francúzsko sa chce zamerať na budovanie európskej strategickej autonómie, keďže  
Európa čelí spoločným výzvam a domnieva sa, že vzniká povedomie o spoločnej bezpečnosti.  
Dosiahnuť to chce prostredníctvom pragmatického posilnenia Spoločnej bezpečnostnej  
a obrannej politiky (Európsky obranný fond, PESCO) a prostredníctvom NATO ako kľúčovej  
časti európskej obrany. Okrem inštitucionálnej spolupráce v rámci NATO a EÚ sa Francúzsko  
zameriava aj na bilaterálnu spoluprácu. Napríklad ide o francúzsko-nemeckú brigádu,  
kombinované francúzsko-britské expedičné sily, francúzsko-nemeckú jednotku leteckej  
prepravy (C130). Nemecko je považované za kľúčového partnera pri presadzovaní  
európskych ambícií v oblasti bezpečnosti a obrany. Nemecko začalo navyšovať obranný  
rozpočet a angažuje sa v regiónoch Sahel a Levanta. Francúzsko-britské obranné vzťahy sa  
posilnili po podpise zmlúv z Lancaster House. Spojené kráľovstvo a Nemecko sú aj  
strategickými spravodajskými partnermi. Francúzsko spolupracuje aj so Španielskom  
a Talianskom v operáciách v Stredozemí, severnej Afrike a v rámci Sahelu. Spolupracujú aj na  
33  
spoločných zbrojárskych projektoch (drony, fregaty, vrtuľníky, rakety zem-vzduch, vesmír).  
Francúzsko sa zaväzuje podporovať a posilňovať multilateralizmus, najmä  
prostredníctvom OSN. Francúzsko pôsobí v misiách OSN v Libanone, Mali a Stredoafrickej  
republike. V oblasti dvojstranných vzťahov má Francúzsko (hoci bez formálnych obranných  
zmlúv) úzke vzťahy s Marokom, Libanonom, Tuniskom, Jordánskom a Egyptom. V Afrike sa  
Francúzsko snaží o férové a transparentné obranné dohody. Podporuje činnosť Africkej únie  
a skupiny G5 Sahel. Arabsko-perzský záliv je tiež kľúčovým strategickým regiónom pre  
Francúzsko. Záväzné obranné dohody uzavrelo so Spojenými arabskými emirátmi, Katarom  
a Kuvajtom. Súčasťou dohôd bolo zriadenie trvalej základne v Abú Zabí. Francúzsko chce  
udržať plnú slobodu pohybu zo zálivu do suezského kanála. Francúzsko sa angažuje aj  
v Indickom a Pacifickom oceáne. Dohody uzavrelo s Indiou, Austráliou (pomoc s výrobou  
21.01.2021].  
21.01.2021].  
21.01.2021].  
15  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
novej generácie ponoriek), Japonskom (pomoc pri rozširovaní záväzkov v oblasti  
medzinárodnej bezpečnosti a obrany), Singapurom, Malajziou, Novým Zélandom  
a Indonéziou. V Južnej Amerike došlo v roku 2008 k podpisu obranného partnerstva  
34  
s Brazíliou.  
Ďalším francúzskym cieľom je udržanie silného obranného priemyslu a zlepšovanie  
technologickej a priemyselnej kooperácie. Francúzsko sa chce zapojiť do Európskeho  
obranného fondu. Francúzsko chce vytvoriť fond, ktorý by v prípade potreby zabránil  
prevzatiu strategických spoločností, ktoré vlastnia osobitný technologický majetok alebo  
35  
znalosti, zahraničnými fondmi. Francúzsko si zároveň stanovuje, že chce posilniť päť  
strategických funkcií. Ide o: (jadrové) odstrašenie, ochranu, znalosti a predvídanie,  
36  
intervenciu a prevenciu.  
2.4 Chorvátska republika  
Chorvátska bezpečnostná stratégia bola schválená 14. júla 2017 parlamentom  
37  
Chorvátskej republiky. Navrhovateľom bola vláda, predložených bolo 12 pozmeňujúcich  
38  
návrhov a 6 bolo prijatých. Právomoc prijímať Národnú bezpečnostnú stratégiu vyplýva  
39  
parlamentu z článku 81 Ústavy Chorvátskej republiky. Návrh bol vypracovaný komisiu  
zriadenou vládou. Predsedom bol minister obrany, prvého rokovania sa zúčastnil aj predseda  
parlamentného výboru pre obranu, zástupca kancelárie prezidentky a zástupcovia  
40  
ministerstiev, ostatných vládnych orgánov a odborníci na oblasť obrany.  
21.01.2021].  
21.01.2021].  
21.01.2021].  
38  
21.01.2021].  
16  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Stratégia je rozdelená na päť častí: Úvod, vízia a bezpečnostný koncept, Národné  
41  
záujmy, Bezpečnostné prostredie, Strategické ciele a Záver.  
V úvodnej časti je Chorvátsko definované ako suverénny stredoeurópsky, jadranský  
a stredomorský štát v povodí Dunaja, ktorý nezávisle formuluje svoje stratégie a politiky.  
Chorvátska bezpečnosť sa zabezpečuje prostredníctvom rozvoja vo všetkých oblastiach, nielen  
v oblasti bezpečnosti a obrany. Chorvátskou víziou je rozvíjať sa ako demokratická a slobodná  
spoločnosť, ktorá je schopná chrániť svoje obyvateľstvo, územie, suverenitu, národnú identitu,  
najvyššie ústavné hodnoty, ľudské práva a slobody. Chorvátsko zabezpečí hospodársku  
a sociálnu prosperitu, ktorá umožní demografickú obnovu a revitalizáciu. Navyše Chorvátsko  
bude pokračovať v starostlivosti o členov chorvátskeho ľudu v iných krajinách, rozvíjať svoju  
42  
reputáciu a vplyv v medzinárodnej aréne.  
Chorvátsko definuje štyri národné záujmy:  
bezpečnosť občanov a teritoriálna integrita a suverenita Chorvátska sú základnými  
predpokladmi pre existenciu štátu a všetkých jeho funkcií,  
blahobyt a prosperita občanov sú najdôležitejšie ukazovatele kvality a úspešnosti  
štátu, demokratického politického systému a stability spoločnosti,  
národná identita, medzinárodná reputácia a vplyv umožňujú Chorvátsku zúčastňovať  
sa na medzinárodných procesoch a utvárať priaznivé medzinárodné prostredie,  
rovnosť, suverenita a existencia Chorvátov v Bosne a Hercegovine, ako aj postavenie  
chorvátskych národnostných menšín v iných štátoch a chorvátska diaspóra sú  
43  
predmetom osobitnej starostlivosti a ochrany poskytovanej Chorvátskom.  
Tretia časť bezpečnostnej stratégie je rozdelená na štyri časti. Prvá časť sa venuje  
celosvetovej úrovni. Svet, kde sú štáty prepojené a na sebe závislé, ponúka množstvo  
príležitostí pre zabezpečenie bezpečnosti a prosperity. Avšak stáva sa aj komplexnejším,  
nebezpečnejším a zmeny sú rýchlejšie a objavujú sa nové. K predmetným zmenám prispieva  
aj klimatická zmena, demografické trendy, migrácia, rozvoj nových technológií a globalizácia  
ekonomík. Geopolitický zápas hlavných mocností oslabuje multilateralizmus a vedie  
k prepukaniu medzištátnych a vnútroštátnych konfliktov. Bezpečnostné prostredie  
komplikuje aj nárast moci neštátnych aktérov. Závislosť spoločnosti od internetu predstavuje  
17  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
osobitnú zraniteľnosť. Kybernetické útoky a kybernetické zločiny majú rastúci trend a vo  
44  
väčšej miere predstavujú hrozbu nielen pre jednotlivcov, ale aj pre štáty.  
Ďalšia časť zameriava svoju pozornosť na Európu a európske susedstvo. Upozorňuje  
sa na skutočnosť, že EÚ je obklopená zónami nestability siahajúcimi od severnej Afriky, cez  
Blízky východ, ku Kaukazu a k strednej Ázii. Uvedené oblasti sú dlhodobým zdrojom  
bezpečnostných výziev od terorizmu, nelegálnej migrácie, extrémizmu, organizovanému  
zločinu a hybridných hrozieb až po otvorené regionálne ozbrojené konflikty. Za výzvy pre  
Európu je považovaný terorizmus, masová migrácia, starnutie a pokles pôrodnosti, politická  
radikalizácia a populizmus. Pravdepodobnosť veľkého konvenčného konfliktu, ktorý by  
45  
zahŕňal člena NATO alebo EÚ, je nízky.  
Juhovýchodné susedstvo je názov časti, v ktorej sa stratégia venuje štátom  
juhovýchodnej Európy. Chorvátsko vidí v tejto časti zdroj politických problémov, ale aj  
príležitosti pre podporu a ochranu národných záujmov. Politická nestabilita, nedostatočne  
rozvinuté štátne inštitúcie, korupcia, vysoká nezamestnanosť a sociálne a etnické konflikty sú  
identifikované ako hlavné príčiny nestabilnej situácie v regióne. Hoci štáty v regióne nie sú  
členmi NATO a EÚ, tak Chorvátsko považuje prítomnosť NATO a EÚ v regióne za zdroj  
stability. Chorvátsko vo svojom susedstve pozoruje nárast netolerancie, radikalizmu  
a extrémizmu, najmä islamského extrémizmu. Stovky ľudí z regiónu odišli bojovať do Sýrie  
a Iraku. Problémom je aj posilňovanie radikálneho nacionalizmu založeného na ideológii  
46  
budovania „veľkého štátu“ . Niektoré štáty vedú proti Chorvátsku očierňujúcu kampaň,  
ktorá má charakteristiky hybridnej vojny. Región predstavuje pre Chorvátsko príležitosť  
v budovaní politickej, hospodárskej, bezpečnostnej, dopravnej, energetickej a inej  
47  
spolupráce.  
V časti nazvanej „Bezpečnostné hrozby, riziká a výzvy pre Chorvátsku republiku“  
analyzuje Chorvátsko svoju vlastnú pozíciu. Hoci je pravdepodobnosť priameho  
konvenčného útoku na chorvátske územie nízka, tak možnosť útoku nesmie byť odmietnutá  
a ignorovaná, pretože by to mohlo mať vážne následky. Ohrozenie terorizmom je nízke, ale  
dôsledky by boli vážne z dôvodu rozvinutého turizmu a dopravného sektora. Hrozbou však  
je preprava členov teroristických organizácií cez územie Chorvátska. Za negatívum sa  
46  
Myslí sa tým ideológia, kedy je štát rozšírený o územia v súčasnosti mu nepatriace. Rozšírenie môže  
byť požadované z rôznych dôvodov. Obvykle je rozšírenie územia štátu podporované etnickými  
dôvodmi (územia, kde tvorí daná národnosť väčšinu), ale dôvodom môžu byť aj kultúrne alebo  
historické dôvody.  
18  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
považuje spor s niektorými susedmi spočívajúci v určení hraníc. Ďalšími výzvami a hrozbami  
sú korupcia vo verejnom sektore, organizovaný zločin, kybernetické hrozby, demografické  
trendy, vzájomná závislosť národných ekonomík ich robí zraniteľným voči vonkajším  
vplyvom, v prípade Chorvátska ide najmä o turizmus a dopravu. Chorvátsko trápi aj  
klimatická zmena, ktorá sa prejavuje extrémnymi teplami, suchami a zrážkami. Výzvou  
48  
v uvedenej situácii je aj výskyt nových chorôb alebo chorôb netypických pre Chorvátsko.  
Strategických cieľov stanovuje stratégia deväť:  
dosiahnuť najvyššiu mieru bezpečnosti a ochrany populácie a kritickej infraštruktúry,  
zriadiť a rozvinúť bezpečnostný systém vlasti,  
rozvíjať a udržiavať silnú a aktívnu obranu,  
ekologické Chorvátsko a rozvoj silného a udržateľného hospodárstva,  
demografická obnova a revitalizácia chorvátskej spoločnosti,  
rozvoj verejnej správy priateľskej voči občanom a strategickej komunikácii,  
ochrana, posilnenie a podpora najvyšších ústavných hodnôt a chorvátskej národnej  
identity,  
zvýšenie medzinárodnej reputácie a vplyvu Chorvátska,  
zabezpečenie existencie, ochrana identity a politickej subjektivity chorvátskeho ľudu,  
ako jedného z konštitutívnych národov Bosny a Hercegoviny a chrániť a podporovať  
49  
Chorvátov v iných štátov a diaspóru.  
2.5 Litovská republika  
50  
V zmysle článku 3 zákona o základoch národnej bezpečnosti predkladá vláda  
51  
Litovskej republiky, po schválení Štátnou obrannou radou, Národnú bezpečnostnú stratégiu  
parlamentu na schválenie. Stratégia obsahuje priority, dlhodobé a strednodobé úlohy  
spočívajúce v rozvoji národného bezpečnostného systému a definujúce zahraničnú, obrannú  
a domácu politiku. Stratégiu možno upraviť, ak je to potrebné, berúc do úvahy zmeny  
v bezpečnostnej situácii.  
Súčasná platná stratégia bola prijatá v roku 2017. Je rozdelená na šesť častí: Všeobecné  
ustanovenia, Základné predpoklady národnej bezpečnostnej politiky, Záujmy národnej  
19  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
bezpečnosti Litovskej republiky, Hrozby, nebezpečenstvá a rizikové faktory, Priority a ciele  
národnej bezpečnostnej politiky a Záverečné ustanovenia.  
52  
V úvodnej časti sa deklaruje, že Litva nevníma žiadny štát ako nepriateľa. Členstvo  
v NATO a EÚ považuje Litva za posilnenie svojej bezpečnosti, rovnako je to aj v prípade  
vojenskej prítomnosti USA v Európe a regióne. Národná bezpečnosť Litvy je súčasťou  
nedeliteľnej bezpečnosti NATO a EÚ. Hrozba pre jeden členský štát sa považuje za hrozbu pre  
litovskú národnú bezpečnosť. V súčasnosti najväčšiu hrozbu pre litovskú bezpečnosť  
predstavuje agresívne konanie Ruskej federácie. Litovskú bezpečnosť ovplyvňujú aj  
53  
dlhotrvajúce výzvy v krajinách južného susedstva EÚ.  
54  
Za životné záujmy považuje Litva:  
suverenitu, teritoriálnu integritu, demokratický ústavný poriadok,  
občiansku spoločnosť, rešpekt k ľudským a občianskym právam a slobodám a ich  
ochranu,  
55  
mier a blahobyt štátu.  
56  
Za hlavné záujmy považuje Litva:  
životaschopnosť a jednotu NATO a EÚ, bezpečnosť, solidaritu, demokraciu a  
prosperitu všetkých štátov euroatlantického spoločenstva,  
bezpečnosť, stabilitu, rozširovanie demokratických a európskych hodnôt vo všetkých  
štátoch nachádzajúcich sa vo východnom susedstve Litvy,  
udržateľnosť rozvoja štátu: hospodárska, energetická, environmentálna, informačná,  
57  
kybernetická a sociálna bezpečnosť.  
Vo štvrtej časti je identifikovaných pätnásť hrozieb, nebezpečenstiev a rizikových  
faktorov (od konvenčných vojenských hrozieb spôsobených schopnosťou a ochotou Ruskej  
54  
Životnými záujmami sú záujmy, ktoré sú chránené s využitím všetkých dostupných prostriedkov  
a ktorých narušenie by predstavovalo ohrozenie existencie litovského štátu a jeho spoločnosti.  
56  
Hlavnými záujmami sú záujmy, ktoré ak by sa neporadilo ubrániť, tak by to znamenalo narušenie  
životných záujmov.  
20  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
federácie použiť vojenskú silu na dosiahnutie svojich cieľov cez ohrozenie jednoty  
58  
euroatlantickej komunity po korupciu a krízu hodnôt).  
V piatej časti sú definované priority a dlhodobé a strednodobé ciele. Konkrétne ide o  
základných osemnásť bodov, ktoré sú rozvinuté ďalšími sedemdesiatimi dvoma bodmi.  
Obsiahnuté sú napr. posilnenie kapacít národnej obrany, posilnenie kolektívnej obrany  
NATO, posilnenie jednoty a solidarity EÚ, posilnenie dvojstranných a viacstranných vzťahov,  
ako aj posilnenie kultúrnej a národnej identity krajiny, posilnenie sociálneho zabezpečenia,  
59  
zlepšenie demografickej situácie a zabezpečenie ochrany životného prostredia.  
2.6 Lotyšská republika  
60  
Koncept národnej bezpečnosti Lotyšskej republiky bol schválený lotyšským  
61  
parlamentom 26. septembra 2019 . V zmysle paragrafu 27 odseku 2 bodu 3) zákona o národnej  
62  
bezpečnosti parlament schváli koncept minimálne raz v prvom roku volebného obdobia.  
Návrh konceptu bol vypracovaný na základe Národného hodnotenia hrozieb. Návrh  
vypracovalo Ministerstvo vnútra Lotyšskej republiky, následne o ňom rokovala vláda, potom  
63  
Národná bezpečnostná rada.  
Ohrozenia  
národnej  
bezpečnosti  
Lotyšska  
súvisia  
s vývojom  
situácie  
v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí, s ruskými vojenskými aktivitami v blízkosti  
lotyšských hraníc, nezákonnými kybernetickými aktivitami a trendami v medzinárodnom  
terorizme. Hrozbu predstavujú aj snahy niektorých štátov ovplyvniť lotyšský štát, spoločnosť  
a jej hodnoty, súčasnú západnú orientáciu zahraničnej politiky, ako aj snahy vplývať na  
domácu politickú stabilitu prostredníctvom politických, humanitárnych, informačných  
a ekonomických prostriedkov. Vláda vypracuje na základe priorít stanovených v koncepte  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
m13. [cit. 22.01.2021].  
Zákon o národnej bezpečnosti. Dostupné na: https://likumi.lv/ta/id/14011-nacionalas-drosibas-  
likums. [cit. 22.01.2021].  
63  
21  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Národný bezpečnostný plán, ktorý bude obsahovať konkrétne opatrenia a prostriedky na  
64  
zneškodnenie a predchádzanie ohrozeniu štátu.  
Predpokladom existencie Lotyšska ako štátu je zodpovedný prístup všetkých Lotyšov  
k štátu a jeho bezpečnosti. Národná bezpečnosť je súbor podmienok dosiahnutý ako výsledok  
cieľavedome uskutočňovaných opatrení štátom, ktoré limitujú lotyšské vnútorné a vonkajšie  
zraniteľné miesta, ako aj zlepšenie celkových možností štátu a všeobecnej pripravenosti určiť,  
čeliť a riadiť ohrozenia národnej bezpečnosti.  
Lotyšské členstvo v NATO a EÚ predstavuje dôležitý základný prvok lotyšskej  
národnej bezpečnosti, čím sa dopĺňa národné úsilie smerujúce k zabezpečeniu národnej  
bezpečnosti a obrany. V súlade s princípom kolektívnej obrany NATO je vojenská hrozba voči  
Lotyšsku považovaná za vojenskú hrozbu voči NATO. Lotyšsko si zároveň uvedomuje, že  
mnohým hrozbám nemožno čeliť iba prostredníctvom NATO a nespadajú ani do Spoločnej  
zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Preto sa snaží podporovať zapojenie iných organizácií  
65  
(OSN, OBSE, Rada Európy) pri riešení medzinárodnej bezpečnostnej situácie.  
Podľa lotyšského bezpečnostného konceptu sa situácia od roku 2015 nezlepšila.  
Pribudli nové konflikty, nezhody a riziká. Pozornosť sa venuje najmä hybridným hrozbám,  
ktoré sa môžu prejavovať vo viacerých podobách (vojenské prostriedky a hrozba ich použitia,  
spravodajská činnosť, kybernetické útoky, informačné kampane a podobne).  
Lotyšsko, ako susedná krajina Ruskej federácie, citlivo vníma ruské konanie najmä  
v priestore východnej Európy. Lotyšská pozornosť sa nevenuje iba vojenskému konaniu zo  
strany Ruskej federácie, ale aj informačnej krajanskej a vzdelávacej politike, kultúrnym  
a humanitárnym aktivitám. Lotyšsko preto vidí základ svojej bezpečnosti v euroatlantickom  
spojenectve. Lotyšsko vníma pozitívne súčasnú prítomnosť Spojených štátov v baltických  
štátoch, avšak vníma aj konfliktné otázky v európsko-amerických vzťahoch. Ako riziko pre  
činnosť Európskeho parlamentu a Európskej komisie je rast populistických a proti-EÚ  
politikov a strán.  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
65  
Časť 2 Národná bezpečnosť a národná bezpečnostná politika Konceptu národnej bezpečnosti  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
22  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Lotyšský bezpečnostný koncept neobišiel ani otázku migrácie z Blízkeho východu  
66  
a severnej Afriky do EÚ. Rovnako sa v krátkosti dotkol aj medzinárodného terorizmu.  
V časti „Predchádzanie vojenskému ohrozeniu“ sa Lotyšsko venuje najmä Ruskej  
federácii, ktorú považuje za hlavný zdroj ohrozenia lotyšskej národnej bezpečnosti. Uvádzané  
sú aj priority, ktoré by mali prispieť k prevencii vojenského ohrozenia:  
zavedenie komplexného systému národnej obrany,  
rozvoj národných obranných spôsobilostí a zvyšovanie bojovej pripravenosti,  
zlepšovanie politickej a vojenskej efektivity NATO,  
implementácia spojeneckej prítomnosti,  
67  
prispievanie k medzinárodnej bezpečnosti.  
Podľa Lotyšska vyvíjajú informačné a bezpečnostné služby viacerých krajín činnosti  
smerujúce proti Lotyšsku. Za najvážnejšiu hrozbu pre kolektívnu obranu NATO a členských  
štátov EÚ, národnú bezpečnosť a lotyšské záujmy považuje Lotyšsko ruské špeciálne služby.  
Lotyšsko zostavilo nasledovné priority, ktoré mu majú pomôcť čeliť zahraničným špeciálnym  
službám:  
budovanie kapacít vnútroštátnych bezpečnostných inštitúcií a koordinovaná  
spolupráca,  
posilňovanie kontrarozviedky a preventívnych opatrení,  
posilňovanie spolupráce so zahraničnými partnerskými službami,  
zlepšenie opatrení chrániacich štátne tajomstvá.  
68  
Lotyšsko považuje kybernetické hrozby za vážne ohrozenie národnej bezpečnosti,  
keďže môžu ohroziť fungovanie verejnej správy, spoločnosti a ekonomiky. Kybernetickú  
hrozbu nepredstavujú iba činnosti štátnych aktérov, ale aj jednotlivcov. V predchádzajúcich  
rokoch bol zaznamenaný zvyšujúci sa počet štátov, ktoré majú schopnosti ovplyvňovať  
66  
Časť 3 Zmeny v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí, ktoré ovplyvňuje lotyšskú národnú  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
67  
Časť 4 Predchádzanie vojenskému ohrozeniu Konceptu národnej bezpečnosti Lotyšskej republiky.  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
68  
Časť 5 Predchádzanie hrozbám zo strany zahraničných spravodajských a bezpečnostných služieb  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
23  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
spoločnosť a vykonávať deštruktívne činnosti. Za účelom obrany pred predmetnými  
ohrozeniami sú stanovené nasledovné priority:  
efektívne uskutočňovanie politík zameraných na kybernetickú bezpečnosť,  
posilňovanie schopnosti odhaľovať ohrozenia a schopnosť reakcie,  
posilňovanie bezpečnosti kritickej infraštruktúry informačných technológií,  
posúdenie rizika obstaraného vybavenia infraštruktúry a služieb,  
69  
zlepšenie medziinštitucionálnej a medzinárodnej spolupráce.  
Ďalšou dôležitou oblasťou národnej bezpečnosti je vnútroštátna bezpečnosť a ústavný  
poriadok. Vnútorná bezpečnosť závisí od každodennej bezpečnosti Lotyšov,  
socioekonomickej situácie štátu, dodržiavania vlády práva, ako aj ochrany štátnych hraníc.  
Ústavný poriadok je zas prepojený so zabezpečením základných hodnôt stanovených  
v ústave: nezávislosť štátu, demokracia a teritoriálna integrita.  
Významnú úlohu zohráva silná občianska spoločnosť, keďže lotyšská spoločnosť je  
národnostne rôznorodá. Hrozbu pre vnútornú bezpečnosť predstavuje aj sociálna nerovnosť,  
vyľudňovanie rozsiahleho územia, nízka dôvera spoločnosti vo verejnú správu a politické  
strany, korupcia, dĺžka súdneho konania, regionálne rozdiely a podobne. Základom  
občianskej spoločnosti sú vlastenecké rodiny, ktoré pociťujú pocit príslušnosti ku svojej  
krajine. Preto je potrebné pokračovať v jasnejšom definovaní základných hodnôt lotyšského  
štátu.  
Ohrozenie vnútroštátnej bezpečnosti a ústavného poriadku pochádza často aj zo  
zahraničia. Za hlavný vonkajší faktor ohrozujúci vnútroštátnu bezpečnosť považuje Lotyšsko  
ruskú informačnú politiku, ako aj krajanskú politiku. Ruská federácia sa snaží zmeniť názory  
lotyšskej spoločnosti, aby boli v súlade s ruskou zahraničnou politikou a snaží sa oslabiť  
jednotu lotyšskej spoločnosti. Aby sa predišlo predmetným hrozbám, tak sú stanovené  
nasledovné priority:  
budovanie súdržnej spoločnosti,  
podpora účasti verejnosti v sociálno-politických procesoch,  
posilňovanie vlády práva a budovanie efektívnej verejnej správy,  
posilňovanie orgánov vynucujúcich právo,  
posilňovanie bezpečnosti a ochrany štátnych hraníc,  
69  
Časť 6 Predchádzanie kybernetickým hrozbám Konceptu národnej bezpečnosti Lotyšskej republiky.  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
24  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
70  
posilňovanie kapacít civilnej ochrany a krízového riadenia.  
Za stavebný kameň národného bezpečnostného systému považuje Lotyšsko ochranu  
demokracie. Pre demokraciu je dôležité, aby občania dostávali pluralitné a rôznorodé  
informácie z médií. Preto ochrana lotyšského informačného priestoru predstavuje súčasť  
národnej bezpečnosti. Základnými výzvami sú nedostatok financií, zmenšovanie dostupnosti  
rôznorodých médií, najmä v regiónoch, vplyv ruských médií a ruského audiovizuálneho  
obsahu. Výzvu predstavuje aj rozdelenie spoločnosti. Časť prijíma správy v lotyštine a časť  
v ruštine. Informácie v ruštine však prichádzajú primárne z Ruska, najmä vďaka širokej  
dostupnosti ruských médií v Lotyšsku. Dané informácie tak predstavujú ruský pohľad na  
udalosti (dejiny, súčasná politická a ekonomická situácia), čo predstavuje výzvu pre Lotyšsko.  
Aby bolo schopné čeliť uvedeným výzva, tak stanovilo nasledovné priority:  
zabezpečiť pluralitu médií a ich rozmanitosť,  
rozvoj sociálnych médií,  
potláčanie nelegálneho rozširovania programov,  
rozvoj vnútroštátnej strategickej komunikácie,  
rozvoj systému monitorovania a analýzy informačného priestoru,  
zlepšenie predpisov regulujúcich mediálne prostredie,  
podpora mediálnej gramotnosti a profesionálny rozvoj v mediálnom priemysle,  
71  
posilňovanie politík EÚ na potláčanie dezinformácií.  
Predposlednou časťou lotyšského bezpečnostného konceptu je časť „Predchádzanie  
hrozbám pre lotyšskú ekonomiku“. Lotyšsko má malý domáci trh a spotrebu, preto je vo  
veľkej miere závislé od exportu. Najväčšie výzvy pre lotyšskú ekonomiku sú otázka  
dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily, rastúcich nákladov práce v porovnaní so stále  
nízkou produktivitou, predvídateľné daňové politiky, riadny finančný sektor a investičné  
prostredie, a konkurencieschopná a na vývoz zameraná výroba založená na inováciách a  
moderných technológiách. Priority pre predchádzanie ekonomickým hrozbám sú nasledovné:  
zabezpečenie stabilného ekonomického prostredia,  
vykonávanie zahraničnej hospodárskej politiky a kontrola zahraničných investícií,  
posilňovanie energetickej bezpečnosti,  
70  
Časť 7 Predchádzanie ohrozeniu vnútroštátnej bezpečnosti a ústavného poriadku Konceptu  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
71  
Časť 8 Predchádzanie ohrozeniu lotyšského informačného priestoru Konceptu národnej bezpečnosti  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
25  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
zlepšovanie dohľadu nad finančným sektorom,  
zabezpečenie konkurencieschopnosti odvetvia tranzitu.  
72  
Posledná časť sa venuje predchádzaniu hrozieb spôsobených medzinárodným  
terorizmom. V koncepte sa spomínajú najmä dve organizácie (Daeš a Al-Káida), ktoré pôsobia  
vo viacerých regiónoch alebo konfliktoch (Sýria, Irak, Afganistan, Pakistan, Jemen, Egypt,  
Líbya, Nigéria, Somálsko a Mali). Rizikom sú Európania, ktorí bojujú na strane teroristov  
v predmetných konfliktoch. Nábor sa koná najmä medzi ľuďmi zo zraniteľných skupín  
spoločnosti. Priority riešenia hrozby medzinárodného terorizmu sú:  
účasť  
v medzinárodných  
protiteroristických  
operáciách  
a
vykonávanie  
medzinárodnej spolupráce,  
posilnenie spolupráce medzi štátom, samosprávami a právnymi inštitúciami v oblasti  
boja proti terorizmu,  
prevencia radikalizácie,  
zlepšenie bezpečnosti objektov ohrozovaných terorizmom,  
predchádzanie financovaniu terorizmu.  
73  
2.7 Maďarsko  
Maďarská národná bezpečnostná stratégia s názvom „Bezpečné Maďarsko  
v meniacom sa svete“ bola prijatá vládou Maďarska v roku 2020. Je rozdelená na desať častí:  
I. Úvod, II. Národná vízia s ohľadom na bezpečnosť, III. Naše základné hodnoty, IV. Naše  
základné vlastnosti, V. Bezpečnostné prostredie Maďarska, VI. Naše základné záujmy, VII.  
Vysoké bezpečnostné riziká, VIII. Maďarské strategické ciele v oblasti bezpečnosti, IX.  
74  
Komplexné úlohy a spôsoby ich dosiahnutia, X. Záverečné ustanovenia.  
Stratégia priamo v úvode pomenúva základné zmeny, ktorým prešlo bezpečnostné  
prostredie od prijatia poslednej stratégie v roku 2012. Medzi nové výzvy patrí vznikajúci  
multipolárny svet, zrýchľujúca sa klimatická a demografická zmena (s ňou spojená nelegálna  
72  
Časť 9 Predchádzanie hrozbám pre lotyšskú ekonomiku Konceptu národnej bezpečnosti Lotyšskej  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
73  
Časť 10 Predchádzaniu hrozieb spôsobených medzinárodným terorizmom Konceptu národnej  
ocument. [cit. 22.01.2021].  
26  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
a masová migrácia), vyčerpávanie prírodných zdrojov a sociálne dopady technologickej  
75  
revolúcie.  
Cieľom je spraviť z Maďarska jednu z piatich najbezpečnejších krajín v Európe a jednu  
z desiatich na svete do roku 2030. Maďarsko sa preto chce zamerať na budovanie moderných  
ozbrojených síl zásobených domácim obranným priemyslom a na zlepšenie demografickej  
76  
situácie.  
Medzi základné hodnoty sú zaradené silné a na národných hodnotách založené  
77  
78  
79  
Maďarsko , národná suverenita , vláda práva a hodnoty obsiahnuté v základnom zákone ,  
80  
Maďarsko nepovažuje iný štát za svojho nepriateľa , podpora prosperity maďarských  
komunít v zahraničí a ochrana kresťanských menšín , NATO ako základný kameň maďarskej  
bezpečnosti , úspešná EÚ rešpektujúca národnú suverenitu a viera, že väčšina výziev si  
vyžaduje multinárodné a globálne odpovede .  
81  
82  
83  
84  
Súčasná bezpečnostná situácia Maďarska sa považuje za solídnu. Členstvo v NATO  
a EÚ bude ďalej posilňovať bezpečnostnú situáciu. Bezpečnostná situácia sa však mení takým  
rýchlym, závažným a zásadným tempom, že môžeme hovoriť o vzniku nového svetového  
poriadku. Veľké hospodárske, sociálne, demografické a environmentálne zmeny vo svete  
spoločne so súťažou o čoraz menšie celosvetové zdroje spôsobujú značné napätie. Viaceré  
27  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
štáty a neštátni aktéri chcú využívať uvedenú situáciu, čo spôsobuje zhoršenie celosvetovej  
85  
bezpečnosti.  
Ozbrojený útok na Maďarsko a jeho spojencov je v súčasnosti nepravdepodobný, ale  
z dôvodu zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia a veľkej bezpečnostnej nestability  
v susedných regiónoch nie je možné vylúčiť možnosť tradičných konfliktov alebo  
neočakávaných útokov na Maďarsko alebo jeho spojencov. Viaceré štáty v odpovedi na zmeny  
v bezpečnostnom prostredí začali zvyšovať ich obranné kapacity. Maďarsko sa však chce  
zamerať na kontrolu zbrojenia a odzbrojovanie. Maďarsko sa zameriava aj na vývoj na  
západnom Balkáne, keďže sa nachádza v jeho bezprostrednom susedstve. Predmetný región  
zaznamenal isté zlepšenie, ale situácia zostáva neistá. Riešením pre západný Balkán môže byť  
86  
euroatlantická integrácia.  
Kríza spôsobená masovou migráciou mala zásadný dopad na maďarskú bezpečnosť.  
Hlavným dôvodom masovej migrácie je rastúci počet štátov, ktoré čelia politickej,  
hospodárskej a sociálnej nestabilite. Čelia preľudneniu, sú zle riadené, základné funkcie  
vykonávajú iba v obmedzenej miere, je rozšírená chudoba a čelia negatívnym zmenám  
v životnom prostredí. Problémom sa stávajú aj dodávky pitnej vody a potravín, najmä  
87  
v Afrike a Ázii. Maďarská bezpečnostná stratégia spája masovú, nekontrolovanú a nelegálnu  
88  
89  
migráciu so zdravotnými rizikami a terorizmom .  
Pozornosť sa venuje aj šíreniu chorôb. Rýchle šírenie chorôb je označené za jeden zo  
zdrojov národnej, regionálnej a aj globálnej nestability. Šírenie nových chorôb môže byť  
urýchlené rastúcim svetovým obchodom, osobnou mobilitou a masovou, nekontrolovateľnou  
a nelegálnou migráciou. Epidémie nie sú iba výzvami pre zdravotníctvo, ale aj pre  
90  
bezpečnosť.  
Spoločne s technickým rozvojom stúpa aj možnosť neštátnych aktérov (niekedy  
podporovaných štátom) ohroziť bezpečnosť štátu. Uvedené sa vzťahuje najmä na oblasť  
28  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
informačných technológií. Kybernetický priestor sa tak stáva osobitným operačným  
91  
priestorom.  
Maďarsko pokladá udržanie suverenity, teritoriálnej integrity, ústavného poriadku,  
bezpečnosti občanov, stability krajiny, udržateľného hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho  
rozvoja a uplatňovanie základných práv a slobôd za základné bezpečnostné záujmy. Za  
národný bezpečnostný záujem sa považuje aj udržanie medzinárodného mieru, bezpečnosti,  
stability a spolupráce v oblasti podpory demokratických princípov, podpora udržateľného  
rozvoja, a posilnenie euroatlantických a európskych bezpečnostných štruktúr. Maďarsko  
92  
vníma situáciu Maďarov žijúcich v zahraničí ako neoddeliteľnú od bezpečnosti Maďarska.  
Maďarsko sa bude usilovať o spoluprácu so susedmi na základe spoločných záujmov,  
zámerom je robiť proaktívne kroky k prebudovaniu Karpatskej kotliny na cezhraničnom  
princípe v oblasti hospodárstva a dopravy. Pokiaľ ide o konkrétne regióny, tak Maďarsko  
kladie dôraz na budovanie bezpečnosti na západnom Balkáne, na Ukrajine, Blízkom východe,  
93  
v severnej Afrike, Sahele a strednej Ázii.  
Pokiaľ ide o medzinárodné organizácie, tak Maďarsko považuje za kľúčové, aby sa  
spory medzi štátmi riešili v zmysle Charty OSN. Základom bezpečnosti je však členstvo  
v NATO a EÚ. Členstvo v OBSE tiež prispieva k maďarskej bezpečnosti. Maďarsko má záujem  
na tom, aby sa NATO a EÚ vzájomne dopĺňali. Pôsobnosť EÚ v oblasti bezpečnosti však musí  
byť značne posilnená. Koordinovaný rozvoj európskych obranných spôsobilostí  
a prehlbovanie európskej obrannej spolupráce je základom pre to, aby bola EÚ schopná  
poskytovať spoločnú obranu. Maďarsko podporuje navyšovanie obranných rozpočtov  
členských štátov EÚ a rozvoj ich obranných spôsobilostí v súlade s princípmi NATO a EÚ, čo  
by neskôr mohlo viesť k vytvoreniu spoločnej európskej obrany, k spoločným európskym  
94  
ozbrojeným silám.  
Maďarsko má záujem na silnej a jednotnej Európe, ktorá kombináciou hospodárskej  
a vojenskej sily dokáže zostať konkurencieschopnou v meniacom sa svete. Európska  
29  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
integrácia by mala byť postavená na slobodných národoch a schopných štátoch. Maďarsko  
95  
preto nevidí EÚ ako federáciu, ale ako alianciu suverénnych národných štátov.  
Stratégia sa následne v stručnosti venuje boju proti terorizmu, proti hybridnej vojne,  
kybernetickej bezpečnosti, energetike, kontrole zbrojenia, demografii a kultúre, podpore  
96  
domáceho obranného priemyslu a rozvoju prevratných technológií.  
Maďarsko však venuje aj pozornosť konkrétnym krajinám. Ide o Nemeckú spolkovú  
republiku (zastáva prominentné miesto v maďarskej zahraničnej a bezpečnostnej politike,  
zásadný v hráč v strednej Európe, v NATO a EÚ, udržanie vysokej miery spolupráce  
a prehĺbenie dialógu v oblasti bezpečnosti je vysokou prioritou), Poľskú republiku (zastáva  
špeciálne miesto, tradičný spojenec, záujem o dvojstrannú spoluprácu, spoluprácu vo V4  
a spoluprácu v EÚ, keďže majú podobné názory na európsku integráciu), Spojené štáty  
americké (zásadný hráč v oblasti medzinárodnej bezpečnosti, základným záujmom je  
udržanie strategického vzťahu so Spojenými štátmi, zodpovednosť za zahraničnú,  
bezpečnostnú a obrannú politiku bude vo väčšej miere prenášať na spojencov), Taliansku  
republiku (strategický partner, historicky blízke a rozmanité kultúrne a značné obchodné  
a hospodárske vzťahy, obe krajiny zápasia s migračnou krízou), Francúzsku republiku  
(tradične zohráva významnú úlohu v NATO a v európskej bezpečnostnej a obrannej politike,  
preto je dôležité, aby Maďarsko udržiavalo a rozvíjalo vzťahy s Francúzskom), Tureckú  
republiku (rýchlorastúca regionálna mocnosť so strategickou polohou a významnou úlohou  
v oblasti bezpečnosti, najmä na Blízkom východe a západnom Balkáne, významný partner pri  
97  
riešení migrácie, je potrebné využívať potenciál vzťahov s Tureckom), Ruskú federáciu  
(kľúčový hráč v medzinárodnom systéme, potrebný pri riešení celosvetových a regionálnych  
problémov, avšak v súčasnosti existuje napätie vo vzťahoch medzi NATO a Ruskom a EÚ  
a Ruskom, hoci sa vzájomné vzťahy zhoršili, stále ostal otvorený priestor pre politický dialóg)  
a Čínsku ľudovú republiku (stáva sa rozhodujúcou ekonomickou, politickou a vojenskou  
mocnosťou, zohráva dôležitú úlohu v medzinárodnom systéme, čínske ambície v dlhodobom  
horizonte treba sledovať, ale je v maďarskom záujme uchádzať sa o posilnenie vzájomných  
98  
vzťahov).  
30  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Stratégia identifikuje 17 vysokorizikových oblastí. Ide najmä o masívny príchod  
nelegálnych migrantov cez západný Balkán, neočakávaný ozbrojený útok, kybernetické  
99  
útoky, terorizmus, ohrozenie národnej suverenity, prírodné katastrofy a iné.  
Aby zabezpečilo bezpečnosť, tak Maďarsko chce posilniť efektivitu a flexibilitu  
národných opatrení a posilniť vnútroštátnu spoluprácu. Ďalším cieľom je ochrana základných  
práv Maďarov žujúcich v zahraničí. Zahraniční Maďari majú špeciálne miesto v bezpečnostnej  
politike Maďarska. Bezpečnosť predmetných štátov je neoddeliteľná od bezpečnosti Maďarska  
a opačne. Cieľom je aj rozvoj obranného priemyslu, aj prostredníctvom obstarávania  
produktov vyrobených domácimi výrobcami. V súvislosti so zahraničnými bezpečnostnými  
hrozbami je primárnym cieľom Maďarska vytvorenie efektívnej viacnárodnej spolupráce,  
vytvorenie rámca, ktorý bude založený na existujúcich kolektívnych bezpečnostných  
systémoch a na európskom rozširovaní, ktoré treba podporiť s cieľom stabilizácie situácie  
v dotknutých regiónoch. Prioritou je udržať kohéziu NATO a EÚ. Z dôvodu rozpadu  
bezpečnostnej architektúry je nutné posilniť existujúcu kontrolu zbrojenia, odzbrojovanie  
a nešírenie zbraní. Posilniť by sa mala aj dvojstranná a regionálna spolupráca v oblasti  
100  
bezpečnosti a obrany.  
2.8 Nemecká spolková republika  
Nemecká spolková republika prijala Bielu knihu o nemeckej bezpečnostnej politike  
101  
a budúcnosti Bundeswehru (t. j. ozbrojených síl) v roku 2016. Kombinuje tak v sebe dve  
časti: bezpečnostnú stratégiu a koncepciu rozvoja Bundeswehru. Tento materiál sa bude  
zaoberať iba bezpečnostnou stratégiou. Časť o bezpečnostnej stratégii sa delí na štyri kapitoly:  
Základné prvky nemeckej bezpečnostnej politiky,  
Nemecké bezpečnostné prostredie,  
Nemecké strategické priority a  
Základné oblasti angažovania sa nemeckej bezpečnostnej politiky.  
V úvode prvej kapitoly definuje Nemecko svoje miesto vo svete a prístup  
k bezpečnosti. Nemecko sa odvoláva na poučenie zo svojej histórie a na ústavu. Nemecko je  
stále častejšie označované za kľúčového hráča v Európe. Avšak udržanie pozície Nemecka,  
ako štvrtej najväčšej ekonomiky sveta, je nepravdepodobné. Podobne sa bude zmenšovať  
31  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
význam Nemecka z pozície veľkosti obyvateľstva. Migrácia môže zmenšiť tento problém, ale  
102  
nemožno ho zastaviť. Nemecko podporuje v oblasti bezpečnosti vzájomnú závislosť.  
Základné národné záujmy boli formulované na základe hodnôt obsiahnutých v ústave,  
najmä ľudská dôstojnosť a ostatné základné práva, demokracia a vláda práva, na základe  
európskeho a medzinárodného práva, najmä na ochrane základných ľudských práv  
a zachovaní mieru. Nemecko má nasledovné bezpečnostné záujmy:  
ochrana občanov, ako aj suverenity a územnej celistvosti krajiny,  
ochrana územnej celistvosti, suverenity a občanov nemeckých spojencov,  
udržanie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách na základe  
medzinárodného práva,  
zabezpečenie prosperity pre občanov prostredníctvom silnej nemeckej ekonomiky, ako  
aj voľného svetového obchodu,  
podpora zodpovedného využívania obmedzených tovarov a zdrojov na celom svete,  
prehlbovanie európskej integrácie a  
103  
upevnenie transatlantického partnerstva.  
Druhá kapitola sa venuje dvom oblastiam, meniacemu sa medzinárodnému poriadku  
a výzvam pre nemeckú bezpečnostnú politiku.  
Medzinárodný poriadok, jeho organizácie a inštitúcie, ktoré boli založené po druhej  
svetovej vojne, prekonávajú zásadnú zmenu. Medzi hnacie sily zmien sú zaradené  
globalizácia a digitalizácia, ktoré majú za následok prepojenie sveta a spoločností.  
Globalizácia však prináša aj riziká a hnutia smerujúce proti globalizácii. Ďalšími silami sú aj  
demografická transformácia a urbanizácia. Mnohé štáty zároveň čelia problémom  
s legitimitou a kompetentnosťou, najmä v slabej správe vecí verejných, korupcii, nepotizme  
104  
a podobne.  
Ďalšou charakteristickou črtou medzinárodného poriadku je multipolarita a rozptyl  
moci. Netýka sa to len prerozdelenia moci medzi štátmi, ale aj medzi štátmi a neštátnymi  
aktérmi. Hospodársky, politický a vojenský vplyv štátov v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike  
rastie. Už v súčasnosti Čína míňa na obranu zhruba rovnakú sumu ako členské štáty EÚ  
dohromady. Univerzálne celosvetové inštitúcie súčasného svetového poriadku by  
v budúcnosti mohli byť oslabené na úkor regionálnych systémov. Pre Nemecko to môže mať  
102  
103  
104  
32  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
ďalekosiahle dôsledky, keďže je závislé od voľného prístupu k svetovým obchodným cestám.  
Významnú úlohu hrá aj vzťah so Spojenými štátmi americkými, ktoré garantovali bezpečnosť  
a stabilitu v Európe. V poslednom čase sa však množia žiadosti o prebratie väčšej miery  
105  
zodpovednosti.  
Súvisí to aj so spochybnením mieru a stability v euroatlantickom priestore. Rusko  
otvorene spochybňuje mierový poriadok v Európe, keď sa jednostranne rozhodlo zmeniť  
hranice garantované medzinárodným právom. Rusko odmieta blízky vzťah so Západom  
a označuje ho za svojho protivníka. Ak nedôjde k zásadnej zmene ruskej politiky, tak bude aj  
naďalej prestavovať výzvu pre bezpečnosť európskeho svetadielu. Na druhej strane sú však  
Európa a Rusko prepojené množstvom spoločných záujmov a vzťahov. Je preto potrebné nájsť  
106  
rovnováhu medzi obranou bezpečnostných záujmov a spoluprácou s Ruskom.  
Poslednou charakteristikou je stav európskeho projektu. Od EÚ sa žiada, aby pôsobila  
ako hlavný medzinárodný hráč z dôvodu svojej hospodárskej sily, svojich spojenectiev  
a záväzku voči vláde práva. Rovnako však čelí problémom s vnútornou súdržnosťou  
a solidaritou medzi členmi. EÚ a jej členovia čelia viacerým krízam. Situácia bola podľa  
Nemecka zhoršená aj tým, že viacerí členovia kladú väčší dôraz na svoje národné záujmy.  
Ozbrojené sily sú stále organizované na národnej úrovni a čelia klesajúcim výdavkom  
z dôvodu úsporných opatrení. Štáty mimo EÚ však zvýšili výdavky na svoje ozbrojené sily.  
EÚ tak bude musieť vynaložiť značné úsilie, aby si zachovala ekonomickú a technologickú  
107  
prevahu a bola vzorom pre ostatné spoločnosti.  
Za bezpečnostné výzvy sú označené:  
medzinárodný terorizmus,  
výzvy prameniace z kybernetickej a informačnej sféry,  
medzištátne konflikty,  
nestabilné štáty a slabá správa vecí verejných,  
výroba zbraní a šírenie zbraní hromadného ničenia,  
hrozby pre informačné a komunikačné systémy, zásobovanie a dopravu a obchodné  
trasy, ako aj pre bezpečné dodávky surovín a energie,  
klimatická zmena,  
nekontrolovaná migrácia a  
105  
106  
33  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
108  
epidémie a pandémie.  
Tretia kapitola sa venuje nemeckým strategickým prioritám. Medzi nimi je garancia  
zapojenia celej vlády do bezpečnosti, posilnenie súdržnosti a spôsobilosti konať v NATO a EÚ,  
neobmedzené využívanie informačných a komunikačných systémov, zásobovacích trás,  
dopravy a obchodných trás, ako aj bezpečné dodávky surovín a energie, skoré odhaľovanie,  
predchádzanie a riešenie kríz a konfliktov, a záväzok k medzinárodnému poriadku  
založenom na pravidlách.  
Nie je možné jasne rozlišovať vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť. Hrozby často  
pochádzajú zo šedej zóny medzi nimi. Nemecká bezpečnosť je prepojená s bezpečnosťou jeho  
spojencov v NATO a EÚ. Iba v spolupráci so Spojenými štátmi sa dokáže Európa brániť voči  
hrozbám 21. storočia. Aliančná solidarita je základným princípom nemeckej správy vecí  
109  
verejných.  
Nemecko sa chce na národnej úrovni zamerať na:  
posilnenie a rozšírenie strategickej spôsobilosti,  
rozvoj udržateľnej bezpečnosti,  
posilnenie komplexného prístupu,  
podporu bezpečnosti a odolnosti a  
prebratie zodpovednosti za medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť.  
110  
V medzinárodnej oblasti sa Nemecko chce angažovať v OSN, NATO, EÚ, OBSE,  
dvojstranných a viacstranných partnerstvách, ad hoc spolupráci a v kontrole zbrojenia,  
odzbrojovania a nešírenia zbraní. Nemecko deklaruje ochotu investovať dve percentá hrubého  
domáceho produktu do obrany, podporiť dvojitý prístup k Rusku pozostávajúci  
z dôveryhodného odstrašenia a obrany, ako aj ochoty zapojiť sa do dialógu a pokúsiť sa  
111  
o spoluprácu v oblasti obrany. Nemecko chce dosiahnuť vytvorenie spoločnej európskej  
bezpečnostnej a obrannej únie. Členské štáty by sa mali zamerať na väčšiu harmonizáciu  
rozvoja ich spôsobilostí, aby dosiahli interoperabilný, koherentný a komplexný súbor  
109  
110  
22.01.2021].  
34  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
112  
európskych spôsobilostí. Nemecká vláda chce väčší dôraz na zvyšujúcu sa dôležitosť  
spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky prostredníctvom pravidelných aj mimoriadnych  
stretnutí Rady pre zahraničné veci na úrovni ministrov obrany, podporiť spoločné budovanie  
kapacít prostredníctvom dvojstranných a viacstranných prepojení ozbrojených síl, ako aj  
113  
prostredníctvom združovania a spoločného využívania spôsobilostí.  
Z hľadiska dvojstranných a viacstranných vzťahov sú pre Nemecko charakteristickými  
partnerstvo založené na hodnotách a bezpečnosti so Spojenými štátmi americkými,  
bezpečnostné partnerstvo s Francúzskom ako hybnou silou prehlbujúcou európsku integráciu  
a zabezpečujúcou mier, slobodu a bezpečnosť, bezpečnostné partnerstvo so Spojeným  
kráľovstvom, ktoré má dlhodobú tradíciu, bezpečnostná spolupráca s Holandskom  
a Poľskom, ako aj s ostatnými bezprostrednými susedmi, blízky vzťah s Izraelom a podpora  
jeho práva existovať, čo je nemenným znakom nemeckej politiky, a posilňovanie a vytváranie  
strategických partnerstiev s ostatnými regionálnymi mocnosťami, ktoré vyznávajú spoločné  
114  
hodnoty.  
Nemecko podporuje nové iniciatívy a formáty, ktoré by mali riešiť vznikajúce výzvy  
s bezpečnostnými dopadmi. OSN, NATO, EÚ a OBSE budú stále tvoriť základný rámec pre  
nemecké konanie. Avšak Nemecko sa bude angažovať aj v nových formátoch ako je  
Weimarský trojuholník (Nemecko, Francúzsko a Poľsko), G7, G20, a formátoch riešiacich ad  
hoc spoluprácu ako je E3+3 (Nemecko Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Čína  
a Rusko), formát pre rokovanie s Iránom o jeho jadrovom programe, Normandský formát  
(Nemecko, Francúzsko, Ukrajina a Rusko), a skupiny štátov smerujúce k potlačeniu pirátstva  
115  
v Africkom rohu, ako aj medzinárodná aliancia proti ISIL.  
2.9 Poľská republika  
Národná bezpečnostná stratégia Poľskej republiky bola prijatá 12. mája 2020  
116  
prezidentom Poľskej republiky na žiadosť predsedu vlády. Bezpečnostná stratégia bola  
117  
vypracovaná na základe odporúčaní Kancelárie národnej bezpečnosti a vypracoval ju  
116  
V zmysle článku 4 odseku 1 bodu 1) a článku 6 odseku 1 bodu 1) zákona o všeobecnej povinnosti  
bbn/mission/46,Mission.html. [cit. 22.01.2021].  
35  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
118  
medzirezortný tím . Predchádzajúca národná bezpečnostná stratégia bola prijatá v roku  
2014. Stratégia je rozdelená na osem častí: Úvod, Bezpečnostné prostredie, Hodnoty, národný  
záujem a strategické ciele v oblasti národnej bezpečnosti, Pilier I Bezpečnosť štátu a jeho  
občanov, Pilier II Poľsko v medzinárodnom bezpečnostnom systéme, Pilier III Identita  
a národné dedičstvo, Pilier IV Sociálny a hospodársky rozvoj. Ochrana životného  
119  
prostredia.  
V stratégii je uvedené, že postupný rozpad medzinárodného poriadku nepriaznivo  
vplýva na bezpečnostné prostredie Poľska, bráni sledovaniu národných záujmov a  
dosahovaniu strategických cieľov. Bezpečnostné prostredie sa stáva neistým  
a nepredvídateľným, počet bezpečnostných hrozieb rôzneho druhu narastá. Za najvážnejšiu  
hrozbu je označená neoimperiálna politika orgánov Ruskej federácie. Základným faktorom  
formujúcim bezpečnosť Poľska je jeho silné začlenenie do transatlantických a európskych  
štruktúr a rozvoj bilaterálnej a regionálnej spolupráce s kľúčovými partnermi.  
Výzvou sú aj ozbrojené konflikty, ktoré stierajú rozdiel medzi mierom a vojnou, keďže  
ich intenzita, rozsah a trvanie sa líšia. Rozšírenými sa stali hybridné a iné hrozby, ktoré svojou  
povahou neprekračujú prah vojny a taktiež zapojenie neštátnych aktérov. Výzvou je aj rozvoj  
nových technológií, najmä digitálnych, kde by Poľsko chcelo prekročiť rolu bežného  
používateľa, keďže tieto technológie budú zohrávať dôležitú úlohu nielen vo vojenskom, ale  
aj hospodárskom živote.  
Pozornosť sa venuje aj energetickej bezpečnosti, hospodárstvu, demografii,  
zdravotníctvu (najmä vďaka SARS-CoV-2) a ochrane životného prostredia. Zároveň sa Poľsko  
zameriava ja na vonkajšie základy svojej bezpečnosti, napríklad členstvo v NATO (prítomnosť  
aliančných jednotiek na území Poľska) a EÚ (SZBP, PESCO a účasť na projektoch Európskeho  
obranného fondu), strategické partnerstvo so Spojenými štátmi americkými (obrana  
a bezpečnosť, energetika, obchod, investície, výskum a vývoj) a regionálnu spoluprácu  
v oblasti bezpečnosti (Bukureštská deviatka, Vyšehradská skupina, Weimarský trojuholník,  
120  
iniciatíva Trojmorie, spolupráca s pobaltskými krajinami, OBSE).  
22.01.2021].  
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
36  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Za základné hodnoty sú nasledovné: nezávislosť a suverenita štátu, bezpečnosť jeho  
občanov, ľudské a občianske slobody a práva, ľudská dôstojnosť, spravodlivosť, národná  
identita a dedičstvo, demokratická vláda práva, solidarita, medzinárodný poriadok založený  
na princípoch medzinárodného práva a ochrany životného prostredia.  
Národné záujmy v oblasti národnej bezpečnosti zahŕňajú:  
ochranu nezávislosti, teritoriálnu integrita, suverenitu a bezpečnosť štátu a jeho  
občanov,  
formovanie medzinárodného poriadku založeného na solidarite a rešpektovaní  
medzinárodného práva, ktoré zaručuje bezpečný rozvoj Poľska,  
posilňovanie národnej identity a ochrana národného dedičstva,  
zabezpečenie podmienok pre udržateľný a vyvážený sociálny a hospodársky rozvoj a  
ochranu životného prostredia.  
Uvedené národné záujmy sa pretavujú do štyroch pilierov národnej bezpečnosti  
121  
Poľskej republiky.  
Prvý pilier s názvom „Bezpečnosť štátu a jeho občanov“ je rozdelená na päť častí:  
Riadenie národnej bezpečnosti, Odolnosť štátu a spoločná civilná obrana, Poľské ozbrojené  
sily, Kybernetická bezpečnosť, Informačný priestor.  
Časť o riadení národnej bezpečnosti obsahuje osem bodov, ktoré rozvíjajú základnú  
tézu, ktorou je integrácia riadenia národnej bezpečnosti vrátane riadenia obrany štátu a  
122  
budovania adaptačných schopností. Časť venujúca sa zvyšovaniu odolnosti štátu voči  
hrozbám vytvorením systému spoločnej civilnej obrany založenom na úsilí celého národa  
123  
a vytváranie pochopenia pre rozvoj odolnosti a obranyschopnosti Poľskej republiky.  
Hlavnou myšlienkou časti o poľských ozbrojených silách je posilňovanie operačných  
možností poľských ozbrojených síl s cieľom odradiť a obrana pred bezpečnostnými hrozbami,  
s osobitný dôrazom na zvýšenie úrovne mobility a technickej modernizácie. Predmetná  
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
37  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
124  
myšlienka je rozvinutá v štrnástich bodoch. Časť o kybernetickej bezpečnosti sa zameriava  
najmä na zvýšenie odolnosti voči kybernetickým hrozbám a zvýšenie ochrany informácií vo  
verejnom, vojenskom a súkromnom sektore, ako aj podporu vedomostí a osvedčených  
postupov umožňujúcich občanom lepšie chrániť svoje informácie. Uvedená časť obsahuje  
125  
ďalších šesť bodov. Posledná časť venujúca sa informačnému priestoru kladie dôraz na  
zabezpečenie bezpečného fungovania štátu a jeho občanov v informačnom priestore, rozvíjajú  
ju štyri body.  
Druhy pilier s názvom „Poľsko v medzinárodnom bezpečnostnom systéme“ je  
rozdelené na 2 časti: Organizácia Severoatlantickej zmluvy a Európska únia, a Dvojstranná,  
regionálna a globálna spolupráca. Poľsko si stanovilo za cieľ posilňovať možnosti NATO a EÚ  
pri zabezpečovaní bezpečnosti Poľska a celého euroatlantického priestoru. Uvedený cieľ je  
rozvinutý v štrnástich bodoch. Poľsko chce napríklad zrýchliť rozhodovací proces v NATO,  
zvýšiť a konsolidovať vojenskú prítomnosť NATO na východnom krídle aliancie,  
pokračovanie v „politike otvorených dverí“ NATO, rozvíjať spoluprácu NATO a EÚ, rozvíjať  
vzťahy s Fínskom a so Švédskom, pragmaticky sa zapájať v rozvoji SZBP, vrátane PESCO  
a Európskeho obranného fondu. Záujmom Poľska je aj to, aby si EÚ vo väčšej miere zapájala  
do zlepšovania bezpečnostnej situácie vo Východnom susedstve, vrátane Východného  
126  
partnerstva.  
V oblasti dvojstrannej, regionálnej a globálnej spolupráce chce Poľsko rozvíjať  
spoluprácu v uvedených formátoch, aby posilnilo svoju pozíciu ako dôležitého člena  
medzinárodného bezpečnostného systému. Uvedené má byť dosiahnuté aj prostredníctvom  
trinástich bodov, ktoré rozvíjajú uvedenú myšlienku. Okrem vyššie uvedených foriem sa  
Poľsko zameriava aj na krajiny Východného partnerstva (najmä na Ukrajinu, Gruzínsko a  
127  
Moldavsko), podporujúc ich európske a euroatlantické ašpirácie.  
Tretí pilier nazvaný „Identita a národné dedičstvo“ má dve časti: Národná identita  
Poľskej republiky a Vytváranie pozitívneho obrazu Poľska. Poľsko sa chce usilovať o  
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
38  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
posilňovanie národnej identity, zakorenenej v kresťanskom dedičstve a univerzálnych  
128  
hodnotách. Predmetná časť obsahuje štyri body rozvíjajúce predmetný cieľ.  
Časť o vytváraní pozitívneho obrazu Poľska sa zameriava na posilňovanie pozitívneho  
obrazu Poľska a jeho kultúrnej a ekonomickej atraktivity. Uvedené sa má dosiahnuť aj  
129  
prostredníctvom troch bodov, ktoré sú obsiahnuté v predmetnej časti.  
Posledný štvrtý pilier nesie názov „Sociálny a hospodársky rozvoj. Ochrana životného  
prostredia“ sa skladá zo šiestich častí: Ochrana zdravia a rodiny, Migračná politika,  
Hospodárska bezpečnosť, Energetická bezpečnosť, Ochrana životného prostredia, Vedecký  
a technologický potenciál.  
2.10 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska  
130  
Národná bezpečnostná stratégia a strategický obranný a bezpečnostný prehľad bola  
prijatá v roku 2015.  
Z obsahového hľadiska pozostáva zo siedmych kapitol, pričom niektoré kapitoly majú  
aj podkapitoly, a dvoch príloh:  
Kapitola 1 - Naša vízia, hodnoty a prístup,  
Kapitola 2 - Spojené kráľovstvo: silné, vplyvné a globálne,  
Kapitola 3 - Národný bezpečnostný kontext,  
Kapitola 4 - Ochrana našich ľudí  
o
A. Ochrana Spojeného kráľovstva, zámorských území a britských občanov  
v zámorí,  
o
o
o
o
o
o
B. Naše ozbrojené sily,  
C. Jadrové odstrašenie,  
D. Potláčanie extrémizmu a terorizmu,  
E. Kybernetika,  
F. Závažná a organizovaná trestná činnosť,  
G. Krízová reakcia a odolnosť,  
Kapitola 5 - Premietnutie nášho globálneho vplyvu,  
A. Celosvetový vplyv,  
o
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
0.pdf. [cit. 22.01.2021].  
39  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
o
o
B. Spojenci, partneri a celosvetové angažovanie sa,  
C. Posilňovanie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a jeho  
inštitúcií,  
o
D. Riešenie konfliktov a budovanie stability v zámorí,  
Kapitola 6 - Podpora našej prosperity,  
o
o
o
A. Ekonomická bezpečnosť a príležitosti,  
B. Inovácie,  
C. Obranný a bezpečnostný priemysel a zručnosti,  
Kapitola 7 - Implementácia a reforma,  
Príloha A - Sumár hodnotenia národných bezpečnostných rizík 2015,  
131  
Príloha B - Slovník.  
V úvodnej kapitole sa definujú tri základné národno-bezpečnostné ciele:  
ochrana „našich“ ľudí,  
premietnutie „nášho“ globálneho vplyvu,  
podpora prosperity.  
Prvý cieľ sa má dosiahnuť prostredníctvom viacerých krokov, napríklad  
prostredníctvom investovania 2 % HDP do obrany, investovaním do agilných, schopných a  
globálne nasadenia schopných ozbrojených síl a spravodajských agentúr, odstrašením  
potencionálnych protivníkov vrátane obnovy jadrového odstrašenia, uprednostnením boja  
proti terorizmu, radikalizácii a extrémizmu doma a v zámorí a zvýšením odolnosti komunít  
voči hrozbám a nebezpečenstvám.  
Druhý cieľ bude realizovaný prostredníctvom investovania 0,7 % HND do rozvojovej  
spolupráce, 50 % rozpočtu ministerstva pre medzinárodný rozvoj sa bude investovať  
v nestabilných štátoch a regiónoch, využitie „mäkkej sily“ a britkého globálneho dosahu na  
podporu britských hodnôt a záujmov (s využitím diplomatov, rozvojovej spolupráce  
a prostredníctvom BBC a British Council), investovanie do spojenectiev a iné.  
Dosiahnutie tretieho cieľa bude realizované najmä prostredníctvom obhajoby  
otvoreného a na pravidlách založeného medzinárodného obchodu, užšej spolupráce so  
132  
súkromným sektorom a spojencami na zvýšení inovácií a podporou obranného priemyslu.  
131  
Strana 3 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného prehľadu.  
132  
Strany 11 a 12 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
prehľadu. Dostupné na:  
40  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Druhá kapitola sa zameriava na jedinečné silné stránky Spojeného kráľovstva, ktoré  
mu umožňujú zastávať silnú a pozitívnu úlohu vo svete. Ide najmä o silnú, rôznorodú  
a odolnú spoločnosť, ozbrojené sily, bezpečnostné a spravodajské agentúry, súdny systém,  
diplomatickú službu, rozvojovú pomoc, médiá, šport a umenie. Spojené kráľovstvo taktiež  
zastáva popredné miesto vo vede, technológiách, medicíne, energetike a kreatívnom  
133  
priemysle.  
V ďalšej kapitole sa rozoberá meniaci sa národný bezpečnostný koncept a implikácie  
z toho plynúce pre budúcnosť. Vychádza zo širokého množstva verejne dostupných, ako aj  
utajovaných skutočností, pochádzajúcich z ministerstiev, vrátane Národného hodnotenia  
bezpečnostných rizík 2015, ktoré bolo prerokované aj s odborníkmi, kľúčovými spojencami  
a partnermi. Stratégia identifikuje štyri základné výzvy, ktoré budú formovať bezpečnostné  
záujmy Spojeného kráľovstva v nasledujúcej dekáde:  
rastúca hrozba terorizmu, extrémizmu a nestability,  
obnova hrozieb zo strany štátu, rastúca medzištátna konkurencia,  
dopad technológií, najmä kybernetických hrozieb, technologický rozvoj,  
rozpad medzinárodného poriadku založeného na pravidlách zhoršuje možnosť  
134  
dosiahnutia konsenzu a potláčania celosvetových hrozieb.  
Medzi domáce a celosvetové bezpečnostné výzvy sú zaradené terorizmus  
a extrémizmus, severoírsky terorizmus, dopady nestability, migrácia, závažná a organizovaná  
135  
trestná činnosť a celosvetová zdravotná bezpečnosť.  
133  
Strany 13 a 14 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
134  
Strana 15 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného prehľadu.  
135  
Strany 15 až 17 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
41  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Medzi pokračujúce riziká boli označené núdzové situácie, významné prírodné  
katastrofy v zámorí, energetická bezpečnosť, globálna ekonomika, klimatická zmena  
136  
a nedostatok zdrojov.  
Štvrtá kapitola sa zameriava na plnenie prvého národno-bezpečnostného cieľa.  
Predmetný cieľ sa má dosiahnuť prostredníctvom viacerých konkrétnych úloh. Cieľom je  
prijať a vytrénovať vyše 1 900 dodatočných pracovníkov bezpečnostných a spravodajských  
agentúr s cieľom boja proti medzinárodnému terorizmu, kybernetickým hrozbám a iným  
celosvetovým hrozbám. V NATO by sa Spojené kráľovstvo chcelo sústrediť na obnovenie  
137  
pozornosti na odstrašenie ako odpovede na súčasné a budúce hrozby. Bude pokračovať  
snaha o naplnenie cieľa NATO v investovaní aspoň 2 % HDP do obrany. Do ozbrojených síl  
sa bude v nasledujúcej dekáde investovať 178 miliárd libier do vybavenia a podpory. Posilní  
sa možnosť spolupráce medzi ozbrojenými silami a bezpečnostnými a spravodajskými  
agentúrami pri čelení hrozbám celosvetovo. Cieľom je zároveň zabezpečenie, aby ozbrojené  
sily mohli pôsobiť celosvetovo a nebudú subjektom neodôvodnených právnych nárokov,  
138  
ktoré by podkopávali ich schopnosť vykonávať stanovené úlohy.  
V spolupráci s Francúzskom sa bude rozvíjať britský program „Bezpilotný bojový  
vzdušný systém“ a spolupracovať sa bude na zložitých zbraňových systémoch. Cieľom je, aby  
počet príslušníkov armády neklesol pod 82 000. Rezervy by mali dosiahnuť počet 35 000.  
Pozornosť sa venuje aj osobnému životu príslušníkov. Pripraví sa prvá komplexná rodinná  
139  
stratégia pre ozbrojené sily, ponúkne sa možnosť súkromného ubytovania. Súčasná trieda  
140  
jadrových ponoriek sa nahradí novou. Implementuje sa nová protiextrémistická stratégia.  
136  
Strany 20 až 22 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
137  
Strany 24 a 25 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
138  
Strany 27 až 30 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
139  
Strany 32 a 33 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
140  
Strana 35 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného prehľadu.  
42  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Posilnia sa aj zdroje pre políciu a ostatné zložky bojujúce proti terorizmu. Zvýšia sa výdavky  
na leteckú bezpečnosť vo svete, vytvorí sa väčšia a schopnejšia celosvetová bezpečnostná  
a spravodajská sieť chrániaca britských občanov doma a v zahraničí. Rozšíri sa sieť  
protiteroristických a protiextrémistických odborníkov na Blízkom východe, v severnej Afrike,  
141  
južnej Ázii a subsaharskej Afrike.  
Investuje sa vyše 1,9 miliardy libier do roku 2020 na ochranu Spojeného kráľovstva  
pred kybernetickými útokmi. Zlepší sa schopnosť odhaľovať a analyzovať kybernetické  
ohrozenia a schopnosť brániť sa pred útokmi. Za uvedeným účelom sa vytvorí Národnej  
142  
kybernetické centrum. Posilnia sa orgány bojujúce proti kybernetickému zločinu.  
Nasledujúca kapitola sa venuje plneniu druhého národno-bezpečnostného cieľa.  
Posilní sa znalosť oblastí, ktoré sú životne dôležité pre bezpečnosť a prosperitu, najmä  
jazykové znalosti mandarínčiny a arabčiny. Zlepší sa tiež znalosť Ruska. Bude sa financovať  
143  
približne 2 200 štipendií ročne pre schopných mladých ľudí.  
Bude sa pokračovať  
v investovaní do British Council. 85 miliónov libier ročne sa investuje do digitálnych,  
144  
televíznych a rádiových služieb BBC, aby sa posilnil jej celosvetový dosah. NATO je  
považované za najsilnejšiu a najefektívnejšiu vojenskú alianciu na svete a základ britskej  
obrannej politiky. Deklaruje sa záujem o posilnenie interoperability amerických a britských  
ozbrojených síl, najmä pravidelným plánovaním a spoločným výcvikom. Posilní sa aj britsko-  
francúzska spolupráca v oblasti obrany a bezpečnosti. Podobný záujem sa deklaruje aj pri  
Nemecku. Záujem o spoluprácu sa deklaruje aj s Talianskom, Španielskom, Nórskom,  
Holandskom, Dánskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Poľskom, Švédskom a Fínskom.  
141  
Strany 37 a 39 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
142  
Strany 40 a 41 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
143  
Strana 48 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného prehľadu.  
144  
Strana 49 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného prehľadu.  
43  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Z mimoeurópskych krajín sa spolupráca zameriava najmä na Austráliu, Kanadu, Nový  
145  
Zéland, Japonsko, Južnú Kóreu, Indiu a iné krajiny.  
Zdvojnásobí sa počet príslušníkov ozbrojených síl pôsobiacich v mierových misiách,  
podporí sa zvýšenie počtu krajín, ktoré ratifikovali zmluvu o obchode so zbraňami,  
zdvojnásobí sa Fond dobrej vlády, ktorý bude podporovať ekonomické a správne reformy vo  
východoeurópskom susedstve. Zvýši sa financovanie pre rozvojové krajiny v oblasti klímy  
aspoň o 50 % na 5,8 miliardy libier do roku 2020. Spojené kráľovstvo založí nový tím rýchlej  
reakcie skladajúci sa z odborníkov, ktorý bude pomáhať krajinám odhaľovať a kontrolovať  
146  
šírenie ochorení, založí sa aj zdravotnícky tím, ktorý bude poskytovať zdravotnícku pomoc.  
Šiesta kapitola sa sústreďuje na posledný národno-bezpečnostný cieľ. K jeho naplneniu  
by malo dôjsť najmä prostredníctvom vytvorenia Fondu prosperity v hodnote 1,3 miliardy  
libier do roku 2020, podporou výskumu a spolupráce so súkromným sektorom a akademickou  
obcou, ktorá by mala umožniť odhaliť nové hrozby a príležitosti. Vláda podporí súkromný  
sektor, spojencov a vedeckú obec, aby sa rýchlejšie podarilo implementovať idey do reality.  
Podporí sa vytvorenie a rast kybernetického bezpečnostného sektora, vrátane inovačných  
centier, podpora najlepších začínajúcich kybernetických malých a stredných podnikov.  
Publikuje sa nová národná stratégia stavby lodí. Podporí sa jednoduchšie uchádzanie sa  
o obranné a bezpečnostné kontrakty zo strany malých a stredných podnikov a netradičných  
147  
dodávateľov. Zlepší sa podpora exportu v oblasti obrany a bezpečnosti.  
Investuje sa 50 miliónov libier do navýšenia počtu jednotiek kadetov na školách, aby  
ich počet dosiahol 500 do roku 2020. Do roku 2020 absolvuje výcvik najmenej 50 000 učňov  
v oblasti obrany. Poskytne sa cielené školenie pre tých, ktorí chcú vykonávať svoju kariéru  
148  
v kybernetike.  
145  
Strany 50 až 59 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
146  
Strany 60 až 66 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
147  
Strany 70 až 77 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
148  
Strany 78 a 79 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
44  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Posledná kapitola stanovuje, ako sa bude napĺňať predmetná stratégia. Založí sa nová  
komisia pri Národnej bezpečnostnej rade, ktorá bude dohliadať na implementáciu. Preskúma  
sa štruktúru strategického hodnotenia v rámci ústrednej vlády. Založí sa bezpečnostná  
a obranná sieť, kde sa budú odovzdávať osvedčené postupy a riešiť spoločné bezpečnostné  
výzvy, kde sa bude podporovať rozvoj a rozmanitejšia a inkluzívnejšia národná bezpečnostná  
149  
komunita. Založí sa virtuálna Národná bezpečnostná akadémia.  
2.11 Švédske kráľovstvo  
150  
Švédska Národná bezpečnostná stratégia je z roku 2017. Je rozdelená na niekoľko kapitol:  
Predslov,  
Úvod,  
Náš prístup k bezpečnosti,  
Bezpečnosť vo Švédsku,  
Švédsko a svet,  
Naše národné záujmy,  
Ohrozenia našej bezpečnosti a spôsob ako ich riešiť, a  
151  
Záver.  
V prístupe k bezpečnosti sa deklaruje, že švédska sloboda, mier a bezpečnosť musia  
byť zachované. Žiadna povinnosť štátu nie je dôležitejšia. Základnými cieľmi bezpečnosti  
Švédska sú ochrana života a zdravia obyvateľstva, funkčnosti spoločnosti, schopnosti  
zachovať základné hodnoty ako sú demokracia, vláda práva a základné ľudské slobody  
a ľudské práva. Za účelom dosiahnutia uvedených cieľov musí byť zachovaná nezávislosť  
a autonómia krajiny spoločne s teritoriálnou integritou. Švédske záujmy sú úzko spojené  
najmä s nordickými a pobaltskými susedmi Švédska, EÚ a zbytkom Európy. Avšak silné  
152  
transatlantické väzby sú životne dôležité pre európsku bezpečnosť.  
149  
Strana 81 až 84 Národnej bezpečnostnej stratégie a strategického obranného a bezpečnostného  
security-strategy.pdf. [cit. 22.01.2021].  
security-strategy.pdf. [cit. 22.01.2021].  
security-strategy.pdf. [cit. 22.01.2021].  
45  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
V časti o bezpečnosti vo Švédsku sa hneď v úvode deklaruje, že Švédsko chce byť  
otvorenou a bezpečnou spoločnosťou pre všetkých.  
„Švédsko a svet“ je názov ďalšej kapitoly. V nej sa sústreďuje pozornosť na niektoré  
aspekty, ktoré ovplyvňujú súčasný svet a jeho budúcu podobu. Ide napríklad o globalizáciu,  
rivalitu najsilnejších mocností a z toho plynúci problém dosiahnutia konsenzu, celosvetové  
prerozdelenie sily medzi štátmi, ale aj regiónmi, rozvoj multipolárneho svetového poriadku,  
pokles v dodržiavaní ľudských práv, demokracie a vlády práva, urbanizácia, demografia,  
153  
rozpor medzi ekonomickou integráciou a protekcionizmom a izoláciou.  
Európska integrácia, ktorá bola postavená primárne na udržiavaní mieru, posilnila  
švédsku bezpečnosť a prosperitu. Európska únia však čelí ekonomickým, bezpečnostným a  
ďalším problémom a výzvam. Súčasne však rastie potreba európskej spolupráce v oblasti  
bezpečnosti, keďže žiadny štát nemá zdroje, aby čelil výzvam sám. Medzi uvedené výzvy sa  
zaraďujú najmä regióny južne od hraníc EÚ, ktoré čelia nestabilite, ozbrojeným konfliktom  
a humanitárnym výzvam. Konflikty v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi ovplyvňujú celé regióny.  
Najmä konflikt v Sýrii je príkladom, kedy Bezpečnostná rada OSN nebola schopná prevziať  
zodpovednosť za situáciu, ktorá prerástla do regionálneho konfliktu. Na východných  
154  
hraniciach zase Rusko porušilo kľúčové časti európskeho bezpečnostného poriadku.  
Švédsko sa aktívne snaží vplývať na vývoj bezpečnosti v baltickom regióne.  
Spolupráca s Fínskom sa zintenzívnila, rozvíja sa spolupráca s NATO, nordickými krajinami.  
Na dvojstrannej úrovni sa Švédsko snaží o posilnenie bezpečnosti v spolupráci s Dánskom,  
Fínskom, Nórskom, Poľskom, Spojeným kráľovstvom, Nemeckom a Spojenými štátmi.  
Švédsko sa zapája aj do aktivít medzinárodných organizácií ako OBSE, Arktická rada,  
155  
Barentsova euro-arktická rada, Rada pobaltských štátov a iné.  
Za národné záujmy Švédsko označuje:  
zabezpečenie bezpečnosti a zdravia Švédov,  
zabezpečenie zásobovania a ochrana základných služieb,  
udržiavanie základných hodnôt demokracie, vlády práva, ľudských slobôd a ľudských  
práv,  
security-strategy.pdf. [cit. 22.01.2021].  
security-strategy.pdf. [cit. 22.01.2021].  
security-strategy.pdf. [cit. 22.01.2021].  
46  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
obranu, za každých okolností, švédskych slobôd, bezpečnosti a práva na sebaurčenie,  
podporu stability a bezpečnosti v regióne,  
udržiavanie a posilňovanie spolupráce, solidarity a integrácie v EÚ, a  
156  
podporu multilaterálneho svetového poriadku založeného na dodržiavaní pravidiel.  
Za hrozby sú považované:  
vojenské hrozby,  
informačná a kybernetická bezpečnosť, digitálne riziká,  
terorizmus a násilný extrémizmus,  
organizovaný zločin,  
ohrozenie energetických dodávok,  
ohrozenie dopravy a infraštruktúry,  
zdravotné hrozby a  
157  
klimatická zmena a jej efekty.  
Na odvrátenie predmetných hrozieb je švédska vojenská obrana pripravená brániť  
Švédsko samostatne alebo s inými, doma alebo v zahraničí. Hoci Švédsko nie je členom žiadnej  
vojenskej aliancie, tak jednostranne deklaruje, že nezostane pasívne v prípade útoku na  
členský štát EÚ alebo nordickú krajinu. Švédsko očakáva podobný postup od spomenutých  
krajín. Okrem uvedeného chce Švédsko čeliť vojenským hrozbám dôveryhodnou schopnosťou  
vojenskej obrany, ozbrojenými silami schopnými čeliť každému útočníkovi, najmä obranou  
proti letectvu a ponorkám, civilnou obranou, obranným plánovaním, dobrým zahraničným  
spravodajstvom, psychologickou obranou, schopnosťou čeliť nepriateľskej propagande  
158  
a účasťou v misiách OSN, EÚ, NATO a OBSE.  
V oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti chce Švédsko byť najlepším vo  
využívaní príležitostí, ktoré predmetná sféra ponúka. Základom informačnej a kybernetickej  
obrany je odhaľovanie a znižovanie počtu slabých miest. Preto sa vypracuje bezpečnostná  
analýza a/alebo analýza rizík a slabín. Je potrebné zlepšiť schopnosť predchádzať, odhaľovať  
a riešiť incidenty. Vypracuje sa kybernetická bezpečnostná stratégia. Mnohé hrozby v oblasti  
security-strategy.pdf. [cit. 22.01.2021].  
security-strategy.pdf. [cit. 22.01.2021].  
security-strategy.pdf. [cit. 22.01.2021].  
47  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
IT a kybernetického priestoru sú medzinárodného charakteru a trápia aj iné krajiny. Švédsko  
159  
sa preto bude sústrediť na spoluprácu najmä s príslušnými orgánmi EÚ.  
V prípade boja proti terorizmu je potrebné zabezpečiť nielen ochranu demokracie proti  
násilnému extrémizmu, ale aj opatrenia zvyšujúce bezpečnosť a prísnejšiu legislatívu.  
Uvedené platí v medzinárodnej sfére aj v domácom prípade. Úsilie v boji proti terorizmu sa  
člení na tri oblasti: predchádzanie, zabránenie a ochrana. Je potrebné zabrániť radikalizácii  
a náboru do teroristických organizácií. V predmetnej oblasti musia pôsobiť ako aj štátne  
orgány, tak aj miestna samospráva a občianske združenia. Boj proti terorizmu si vyžaduje  
cezhraničnú spoluprácu, preto sa Švédsko bude prostredníctvom EÚ a OSN snažiť dosiahnuť  
použitie účinnejších nástrojov boja proti terorizmu a extrémizmu.  
security-strategy.pdf. [cit. 22.01.2021].  
48  
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
3 Záver  
Predkladaný materiál rozobral základné body jednotlivých bezpečnostných stratégií a  
proces ich prijatia vo vybraných európskych štátoch. Proces prijatia sa v skúmaných krajinách  
líši. V niektorých štátoch ide o vlády dokument, ktorý prijíma vláda bez ingerencie  
parlamentu. Na druhej strane stojí napr. Chorvátsko, kde bezpečnostná stratégia bola  
predmetom pozmeňujúcich návrhov počas schvaľovania v parlamente.  
Pokiaľ ide o obsah, tak bezpečnostná stratégia každej krajiny odráža jej pohľad na  
bezpečnosť. Napríklad pobaltské krajiny (najmä Lotyšsko) venujú pomerne veľký priestor  
Ruskej federácii. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že krajiny susediace s Ruskou federáciou  
(Estónsko, Lotyšsko a Litva) vnímajú konanie Ruskej federácie citlivejšie a považujú ho za  
väčšiu hrozbu, ako krajiny, ktoré sú vzdialenejšie. Tieto krajiny (napríklad Nemecko a Spojené  
kráľovstvo) síce vnímajú ruské konanie problematicky a vyjadrujú odhodlanie brániť sa mu,  
na druhej strane však hovoria aj o potrebe spolupráce.  
Isté rozdiely možno badať aj v tom, na ktoré regióny sa zameriava pozornosť  
jednotlivých štátov. Možno povedať, že menšie štáty (napr. Chorvátsko, Lotyšsko, Česko) sa  
sústredia najmä na bezprostredné okolie. Na druhej strane krajiny ako Francúzsko alebo  
Spojené kráľovstvo pôsobia v podstate globálne.  
Viaceré stratégie majú isté špecifiká. Estónsko napríklad v stratégii počíta s tým, že časť  
jeho územia by mohla byť okupovaná. Maďarsko sa zameriava najmä na migráciu.  
Bezpečnostná stratégia Spojeného kráľovstva sa sústredí na globálne pôsobenie, apod. Medzi  
najaktuálnejšie dokumenty partia bezpečnostné stratégie Poľska a Maďarska. To sa odráža aj  
na ich obsahu, keď sa venuje pozornosť aj ochrane verejného zdravia ako významného  
komponentu celkovej bezpečnosti.  
Možno však pozorovať, že existuje viacero prvkov, ktoré sú v jednotlivých stratégiách  
obdobné. Ide najmä o hodnotenie súčasného bezpečnostného prostredia. Napríklad sa  
konštatuje, že bezpečnostné prostredie sa stáva nestabilnejším, prípadne sa spomína úpadok  
multilateralizmu.  
49  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
Použité zdroje  
1. Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky. Dokument dostupný na:  
7. Prehľad legislatívneho procesu Národnej bezpečnostnej stratégie Chorvátskej  
15. Legislatívny proces Konceptu národnej bezpečnosti Lotyšskej republiky. Dostupné  
17. Koncepcia národnej bezpečnosti stanovuje priority Lotyšska pri riešení hrozieb  
50  
 
Porovnávacia analýza: Porovnanie bezpečnostných stratégií vybraných európskych štátov  
24. Národná bezpečnostná stratégia a strategický obranný a bezpečnostný prehľad.  
51