Dôvodová správaVšeobecná časť
Zákon o kritickej infraštruktúre, zákon č. 45/2011 Z. z. v platnom znení (ďalej len “ZKI”) definuje aktíva, ktoré sú z pohľadu zabezpečenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany zdravia obyvateľstva a národnej bezpečnosti považované za kritickú infraštruktúru. Štát má na základe ZKI prostriedky ako vstupovať do procesu zaraďovania jednotlivých strategických aktív do siete kritickej infraštruktúry, ale ZKI ani iné aktuálne platné všeobecne záväzné právne predpisy neobsahujú postupy, ktoré by limitovali prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov kritickej infraštruktúry v nakladaní s predmetnými prvkami, ktoré sú síce ich vlastníctvom, ale zároveň sú na základe splnenia zákonných predpokladov, zaradené do siete kritickej infraštruktúry.
Štát, ako subjekt vykonávajúci štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry, síce rozhodne zákonným spôsobom, ktoré aktívum sa zaradí do siete kritickej infraštruktúry, ale nemá žiadny dosah na to, ako s daným prvkom kritickej infraštruktúry jeho prevádzkovateľ (vlastník) ďalej nakladá. V dôsledku tohto nedostatku prevádzkovateľ (vlastník) prvku kritickej infraštruktúry môže takéto aktívum v rámci svoje bežnej obchodnej činnosti použiť ako predmet zabezpečenia plnenia svojich záväzkov voči tretím osobám (zriadenie záložného práva), pričom v prípade neplnenia svojich záväzkov môže byť vlastnícke právo k prvku prevedené na subjekt, ktorý nemusí byť schopný prevádzkovať prvok takým spôsobom, aby bola zabezpečená schopnosť prvku kritickej infraštruktúry plniť potreby štátu na úseku kritickej infraštruktúry.
Štát takisto nemá prostriedky na kontrolu bežnej činnosti prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov kritickej infraštruktúry, výsledkom ktorej môže byť, že na majetok prevádzkovateľa je vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia, pričom štát nevie aktuálne žiadnym spôsobom ovplyvniť, aby sa novým prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry stal subjekt, ktorý bude schopný garantovať riadnu prevádzku prvku kritickej infraštruktúry a plnenie úloh predpokladaných ZKI.
Zároveň štát nemá žiadne možnosti ako vstupovať do procesu zmeny vlastníckych pomerov v prevádzkovateľovi prvku kritickej infraštruktúry (zmena kontroly nad prevádzkovateľom). V dôsledku absencie akejkoľvek kontroly nad týmito procesmi môže nastať situácia, že kontrolu nad prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry získa subjekt, ktorý nebude schopný zabezpečiť a garantovať riadne plnenie úloh na úseku kritickej infraštruktúry štátu, resp. ktorý predstavuje z pohľadu národnej bezpečnosti relevantné riziko. Štát musí chrániť prvky kritickej infraštruktúry, aby sa nedostali do sféry vplyvu subjektov, ktoré nedokážu zabezpečiť ich riadnu prevádzku a tým môžu ohroziť verejné zdravie a národnú bezpečnosť.
Štát musí rešpektovať vlastnícke právo tretích osôb k prvkom zaradeným do kritickej infraštruktúry a nemôže zasahovať do slobodnej vôle tretích osôb nakladajúcich so svojim majetkom, avšak, je namieste zaviesť určité pravidlá, ktorými štát bude informovaný o tom, čo sa deje s prvkami kritickej infraštruktúry a bude mať možnosť do určitej miery posúdiť spôsobilosť prípadného nového prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry.
Novela ZKI preto zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas MH SR, ako ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry, so zmenou vlastníctva k prvku KI, resp. zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku KI. O návrhu na udelenie súhlasu rozhoduje vláda SR na základe podkladov pripravených príslušným