zázračnú zbraň, ktorá zlomí väz korone. Zároveň ľuďom sľúbil, že ak dvakrát obetujú polhodinu testovaniu, „vyhneme sa lockdownu a budeme mať pokojné Vianoce“.Výsledky jasne ukázali, že plošné testovanie nebolo žiadnou zázračnou zbraňou. Naopak, najväčší vplyv na zníženie nárastu počtu infikovaných mal trojtýždňový lockdown, z ktorého však mali výnimky všetci ľudia s negatívnym testom, hoci táto negativita bola v mnohých prípadoch falošná. Napriek tomu Igor Matovič trval na ďalších kolách celoplošného testovania, resp. komunitného testovania, ktoré si mali organizovať komunity škôl, cirkví či športovcov. Vzhľadom na politický zápas, ktorý sa rozbehol medzi ním a vicepremiérom Sulíkom, neurobila vláda až do decembra žiadne konkrétne opatrenia – len aby premiér nemusel priznať, že celoplošné testovanie nebolo žiadnou atómovou zbraňou. Naopak, z čisto politických záujmov oznámil premiér v polovici novembra otvorenie kostolov, kín a divadiel.
Od 11. decembra 2020 čelila vláda stupňujúcim sa požiadavkám odborníkov na sprísnenie epidemiologických opatrení. Napriek tomu neschválila návrh svojho vlastného ministra zdravotníctva a vlastnej pandemickej komisie na zavedenie prísneho lockdownu. Opatrenia síce postupne sprísňovala, no umožnila nimi všetku mobilitu obyvateľov v súvislosti s predvianočnými nákupmi, cestovaním k rodinám počas Vianoc a následne i oslavami Nového roka. Ak dnes hovoríme o stovkách obetí ochorenia Covid-19 denne, je úplne zrejmé, že je medzi nimi i množstvo odvrátiteľných úmrtí, ktorým sa dalo rýchlymi a účinnými opatreniami vyhnúť.
Za súčasný stav, kedy na Slovensku kolabujú nemocnice a denne umierajú stovky ľudí, je politicky zodpovedná vláda Slovenskej republiky, predovšetkým jej predseda, minister zdravotníctva, ktorý riadenie svojho rezortu nezvláda, a vicepremiér pre ekonomiku, ktorý nebol schopný jeden a pol mesiaca zabezpečiť v dostatočnom množstve antigénové testy, aby mohli byť nasadené v súlade s odporúčaniami odborníkov. V zdravotníckej stránke boja s koronavírusom vláda definitívne zlyhala.
Vládna koalícia však nezvládla ani ekonomickú a fiškálnu oblasť boja s pandémiou. V apríli sľubovala naliať každý mesiac miliardu ekonomiky na zmiernenie škôd, spôsobených pandémiou. Ku koncu novembra bolo v rámci projektu Prvá pomoc vyplatených len približne 700 miliónov eur, teda len desatina sľubovanej sumy. Podľa Medzinárodného menového fondu je pomoc Slovenska svojej ekonomike po Rumunsku druhá najslabšia v Európe. Už od prvej vlny platí, že poskytovaná pomoc je na Slovensku najslabšia, najpomalšia a najkomplikovanejšia z okolitých štátov. Najmä po súčasnom lockdowne hrozí drastická likvidácia celých sektorov ekonomiky, ako sú napríklad gastroprevádzky, cestovný ruch či fitnesscentrá. Obrovské problémy majú športové kluby, čeliace bezprecedentným výpadkom vstupného, ale aj umelci, ktorí sa prepadli sitom pomoci a ostali odkázaní na vlastné úspory, bez možnosti pracovať a zarábať.
Fiškálna oblasť ukazuje, že vláda nie je pripravená v ďalších rokoch zvládnuť rozpočtovú záťaž, ktorú si boj s pandémiou vyžiada. Slovensko preberala v situácii, keď miera jeho zadlženia dosahovala 48 percent HDP. Len v prvom rozpočte navýšil minister financií tento dlh na 65 percent HDP a v predikciách na ďalšie roky nevidieť žiadne konsolidačné úsilie. Už v minulom roku vládna väčšina za potlesku svojich poslancov navýšila deficit rozpočtu na 11 percent HDP. Napriek týmto hrozivým parametrom nevidieť žiadnu oblasť, ktorú by vláda dokázala výrazne podporiť, práve naopak – neustále sa ako argument objavuje tvrdenie, že treba šetriť a štát nemá peniaze.