DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „návrh ústavného zákona“) podáva skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh sa predkladá ako forma riešenia krízovej situácie, v ktorej sa ocitla Slovenská republika po deviatich mesiacoch vládnutia súčasnej koalície. V tejto krízovej situácii zlyhala vláda na čele so svojím predsedom i parlamentná väčšina, ktorá túto vládu kontrolovať a korigovať jej činnosť.
Zásadnou úlohou, pred ktorou stojí Slovensko od marca 2020, je zvládnutie pandémie koronavírusu po všetkých jej stránkach. programové vyhlásenie vlády ukázalo, že kabinet absolútne podceňuje krízovú situáciu, do ktorej Slovensko uvrhla pandémia. Programové vyhlásenie prinieslo množstvo nereálnych cieľov s úplne nereálnym financovaním, no absolútne opomenulo naliehavosť boja s ochorením Covid-19 po všetkých stránkach zdravotníckej, ekonomickej i následnej fiškálnej, znamenajúcej postupné ozdravenie ekonomiky po nevyhnutných mimoriadnych výdavkoch štátu na pomoc postihnutej ekonomike.
Za pozitívny výsledok súčasnej vlády sa považovať to, že po svojom nástupe do funkcie bezvýhradne nadviazala na epidemiologické opatrenia vlády Petra Pellegriniho. Rázny postup predchádzajúceho kabinetu bol podľa neskoršieho hodnotenia odborníkov hlavným dôvodom, prečo bolo Slovensko počas prvej vlny pandémie premiantom s absolútnym minimom obetí na životoch. Rozdiel v prístupe oboch vlád sa zreteľne ukázal pri druhej vlne pandémie, v ktorej sa aktuálne Slovensko počtom obetí za týždeň v prepočte na milión obyvateľov radí medzi štyri najhoršie štáty na svete.
Vládna koalícia, vláda a jej predseda pri druhej vlne pandémie absolútne zlyhali. Výsledkom ich amatérskeho pôsobenia je absolútny chaos v opatreniach, ktoré sa účelovo menia zo dňa na deň či z hodiny na hodinu. Ľudia v nich dávno stratili prehľad a nechápu ich zmysel. Nariadenia sprevádza absolútna nelogickosť, osobná pomstychtivosť premiéra voči konkrétnym segmentom hospodárstva či rezortom riadeným stranou SaS, nekontrolovateľnosť zo strany štátu a následné nevymáhanie príslušných sankcií.
Predseda vlády sa v absolútnom rozpore so záujmami občanov v lete podľa vlastného vyjadrenia „tri mesiace boju proti korone nevenoval“. Tento nezáujem korunoval nenosením rúška na svadbe svojho straníckeho kolegu, čím vážne spochybnil odporúčania hygienikov. V súlade s jeho nezáujmom vláda letné mesiace trestuhodne premrhala, čo potvrdil aj vicepremiér Richard Sulík. Vláda neposilnila kapacity úradov verejného zdravotníctva, aby mohli efektívne vyhľadávať a trasovať kontakty infikovaných osôb a nezvýšila počty personálu, schopného obsluhovať ventilačné prístroje.
Na jeseň začal Igor Matovič spochybňovať rozhodnutia odborníkov a politicky do nich zasahovať. Nerešpektoval odporúčania pre návrat detí do škôl, obmedzenie účasti na svadbách a nižší počet návštevníkov kultúrnych a športových podujatí. V zhoršujúcej sa situácii žiadali odborníci o vyhlásenie lockdownu, k čomu mala vláda bezodkladne pristúpiť, spolu s ďalším uvoľnením prostriedkov na pomoc ekonomike. Namiesto toho prišiel Igor Matovič s riešením v podobe celoplošného testovania nevhodnými antigénovými testami a vyhlasoval ho za
2
zázračnú zbraň, ktorá zlomí väz korone. Zároveň ľuďom sľúbil, že ak dvakrát obetujú polhodinu testovaniu, „vyhneme sa lockdownu a budeme mať pokojné Vianoce“.
Výsledky jasne ukázali, že plošné testovanie nebolo žiadnou zázračnou zbraňou. Naopak, najväčší vplyv na zníženie nárastu počtu infikovaných mal trojtýždňový lockdown, z ktorého však mali výnimky všetci ľudia s negatívnym testom, hoci táto negativita bola v mnohých prípadoch falošná. Napriek tomu Igor Matovič trval na ďalších kolách celoplošného testovania, resp. komunitného testovania, ktoré si mali organizovať komunity škôl, cirkví či športovcov. Vzhľadom na politický zápas, ktorý sa rozbehol medzi ním a vicepremiérom Sulíkom, neurobila vláda do decembra žiadne konkrétne opatrenia len aby premiér nemusel priznať, že celoplošné testovanie nebolo žiadnou atómovou zbraňou. Naopak, z čisto politických záujmov oznámil premiér v polovici novembra otvorenie kostolov, kín a divadiel.
Od 11. decembra 2020 čelila vláda stupňujúcim sa požiadavkám odborníkov na sprísnenie epidemiologických opatrení. Napriek tomu neschválila návrh svojho vlastného ministra zdravotníctva a vlastnej pandemickej komisie na zavedenie prísneho lockdownu. Opatrenia síce postupne sprísňovala, no umožnila nimi všetku mobilitu obyvateľov v súvislosti s predvianočnými nákupmi, cestovaním k rodinám počas Vianoc a následne i oslavami Nového roka. Ak dnes hovoríme o stovkách obetí ochorenia Covid-19 denne, je úplne zrejmé, že je medzi nimi i množstvo odvrátiteľných úmrtí, ktorým sa dalo rýchlymi a účinnými opatreniami vyhnúť.
Za súčasný stav, kedy na Slovensku kolabujú nemocnice a denne umierajú stovky ľudí, je politicky zodpovedná vláda Slovenskej republiky, predovšetkým jej predseda, minister zdravotníctva, ktorý riadenie svojho rezortu nezvláda, a vicepremiér pre ekonomiku, ktorý nebol schopný jeden a pol mesiaca zabezpečiť v dostatočnom množstve antigénové testy, aby mohli byť nasadené v súlade s odporúčaniami odborníkov. V zdravotníckej stránke boja s koronavírusom vláda definitívne zlyhala.
Vládna koalícia však nezvládla ani ekonomickú a fiškálnu oblasť boja s pandémiou. V apríli sľubovala naliať každý mesiac miliardu ekonomiky na zmiernenie škôd, spôsobených pandémiou. Ku koncu novembra bolo v rámci projektu Prvá pomoc vyplatených len približne 700 miliónov eur, teda len desatina sľubovanej sumy. Podľa Medzinárodného menového fondu je pomoc Slovenska svojej ekonomike po Rumunsku druhá najslabšia v Európe. od prvej vlny platí, že poskytovaná pomoc je na Slovensku najslabšia, najpomalšia a najkomplikovanejšia z okolitých štátov. Najmä po súčasnom lockdowne hrozí drastická likvidácia celých sektorov ekonomiky, ako napríklad gastroprevádzky, cestovný ruch či fitnesscentrá. Obrovské problémy majú športové kluby, čeliace bezprecedentným výpadkom vstupného, ale aj umelci, ktorí sa prepadli sitom pomoci a ostali odkázaní na vlastné úspory, bez možnosti pracovať a zarábať.
Fiškálna oblasť ukazuje, že vláda nie je pripravená v ďalších rokoch zvládnuť rozpočtovú záťaž, ktorú si boj s pandémiou vyžiada. Slovensko preberala v situácii, keď miera jeho zadlženia dosahovala 48 percent HDP. Len v prvom rozpočte navýšil minister financií tento dlh na 65 percent HDP a v predikciách na ďalšie roky nevidieť žiadne konsolidačné úsilie. v minulom roku vládna väčšina za potlesku svojich poslancov navýšila deficit rozpočtu na 11 percent HDP. Napriek týmto hrozivým parametrom nevidieť žiadnu oblasť, ktorú by vláda dokázala výrazne podporiť, práve naopak neustále sa ako argument objavuje tvrdenie, že treba šetriť a štát nemá peniaze.
3
Okrem boja s koronavírusom však vláda zlyhala aj v mnohých ďalších oblastiach. Najvypuklejšie je to v sociálnej oblasti, kde minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak úplne poprel všetky predvolebné postoje a sľuby svojej strany Sme rodina. Vládna koalícia pristúpila v sociálnej sfére k drastickým škrtom. Zobrala ľuďom plnohodnotný 13. dôchodok, na ktorý mali všetci starobní dôchodcovia zo zákona nárok vo výške 460 eur a vrátila sa k prežitému systému štátnej sociálnej dávky, ktorá je vo všetkých prípadoch podstatne nižšia ako 13. dôchodok. Vládna väčšina znížila rast minimálnej mzdy, zasiahla do mechanizmu minimálneho dôchodku a absolútne neprijateľným spôsobom vo forme prílepku odstránila z ústavy garantovaný vek odchodu do dôchodku.
Mimoriadne zreteľné je aj porušovanie všetkých predvolebných sľubov vládnych strán v oblasti transparentnosti. Občanom sľubovali transparentné výberové konania, zverejňovanie všetkého, čo nie je tajné, a zásadné odpolitizovanie štátnej a verejnej správy. Namiesto toho prvýkrát v histórii obsadila jedna strana v koaličnej vláde všetky miesta prednostov okresných úradov, na ktoré zasadli nominanti OĽaNO. Namiesto transparentných výberových konaní dosadila koalícia na mnohé exponované miesta svojich vlastných nominantov. Výsmechom transparentnosti bolo pôsobenie advokáta JUDr. Michala Miškoviča, ktorý sa stal poradcom ministra financií a zároveň podpisoval ako advokát zmluvy so štátnymi organizáciami, ktoré presiahli sumu milión eur a pri ktorých existovalo dôvodné podozrenie, že víťaz vzišiel z manipulovanej súťaže.
Absolútne neprijateľnou črtou vládnej koalície je bezbrehé papalášstvo jej hlavných protagonistov. Premiér Igor Matovič aj predseda parlamentu Boris Kollár odmietli odstúpiť zo svojich funkcií po prevalení káuz plagiátorstva ich diplomových prác, hoci v minulosti žiadali v podobných prípadoch práve tieto konzekvencie. Ako jedna z prvých škôl, ktoré sa mali na jeseň prednostne otvoriť, bola škola, do ktorej chodia deti Igora Matoviča. Boris Kollár ako predseda parlamentu nerešpektoval zákaz vychádzania a v služobnej limuzíne prevážal v rozpore s pravidlami bývalú missku. Po havárii porušoval pravidlá, platné pre všetkých pacientov v nemocniciach, keď organizoval koaličné rady vo svojej nemocničnej izbe napriek zákazu návštev. Vrcholom arogancie boli spory jeho dámskych návštev s ošetrujúcim personálom, ktoré sa skončili neprijateľnými konzekvenciami nie voči prominentnému pacientovi, ale voči službukonajúcim sestrám a ich nadriadenej.
Vláda ako kolektívny orgán absolútne nezvláda svoju úlohu riadiť krajinu a plniť si svoje povinnosti. Premiér Igor Matovič je architektom komunikačného i výkonného chaosu. Neprijateľným spôsobom rozdeľuje spoločnosť, znižuje autoritu štátu a dôveru ľudí v demokratické inštitúcie. Rovnako neprijateľné jeho vyhrážky opozícii trestným stíhaním a zneužívanie výsledkov práce orgánov činných v trestnom konaní na svoje úzko politické ciele. Igor Matovič sa verejne sťažuje, že neprišiel do svojho úradu bojovať s koronou, pretože o tejto téme nevedel a mandát od ľudí dostal na základe iného svojho programu. Rovnako vyhlásil, že premiérom v budúcnosti byť nechce a jeho jedinou ambíciou je vyviesť Slovensko z koronakrízy. Je nepochybné, že jeho ďalšie zotrvávanie na poste predsedu vlády je pre Slovensko neúnosné.
O nič lepšie však na tom nie ani mnohí jeho kolegovia. Vicepremiér pre ekonomiku Richard Sulík zlyhal v koordinácii ekonomickej pomoci štátu počas pandémie, ktorá z princípu prináleží práve jeho ústavnej pozícii. Jediné opatrenia, ktoré išli z jeho rezortu, sa týkali refundácie nájomného a vzhľadom na zle nastavené parametre sa stretli s absolútnym nezáujmom dotknutých subjektov. Richard Sulík prekročil svoje ústavné právomoci v kauze predaja podielu akcií Východoslovenskej energetiky, kedy sa svojvoľne rozhodol, že štát
4
neuplatní svoje predkupné právo na akcie spoločnosti RWE a súhlasí s ich odkúpením spoločnosťou EON. Predovšetkým však zásadne zlyhal v nákupe antigénových testov, ktoré mal podľa uznesenia vlády z 19. novembra 2020 zaobstarať v objeme 16 miliónov kusov do dvoch týždňov. Ministerstvo hospodárstva namiesto toho obstarávalo testy jeden a pol mesiaca, namiesto 16 miliónov kusov obstaralo 2,6 milióna a namiesto sľubovanej transparentnej súťaže ich kúpilo priamym zadaním od malej trnavskej firmy, čo samotný predseda vlády označil za „prečudesnú a podozrivú súťaž“.
Vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý je najzbytočnejším členom vládneho kabinetu, no z pohľadu transparentnosti zároveň jeho najškodlivejšou zložkou. Príprava „revolúcie vo verenom obstarávaní“ v podobe novely zákona o verejnom obstarávaní vyvolala obrovské protesty odborníkov, mimovládnych organizácií i politických strán a dokázala absolútnu nekompetentnosť predsedu vlády. Štefan Holý však zároveň týždne odmieta odpovedať na jednoduchú otázku, či dodržal svoje povinnosti pri návrate z Veľkej Británie a absolvoval PCR test na prítomnosť koronavírusu. To všetko za situácie, keď niekoľko dní po jeho návrate a následnom rokovaní vlády ostalo šesť jej členov Covid-pozitívnych. Ak člen vlády nie je schopný preukázať dodržanie epidemiologických pravidiel v čase, kedy ich musia dodržiavať všetci občania Slovenskej republiky, zo svojej funkcie odísť. Opäť je absolútne neprijateľná reakcia predsedu vlády, ktorá tvrdí, že to nie je „jeho téma“ a pýtať sa jeho podriadeného majú médiá.
Podpredsedníčka vlády Veronika Remišová je najnekompetentejšou členkou kabinetu, ktorá na svoj náročný rezort nemá vzdelanie ani potrebné skúsenosti. Zásadne zlyhala pri údajnej kauze „odpočúvania“ vlády, z ktorého sa spoločne s Igorom Matovičom snažila vyrobiť „slovenské Watergate“, hoci s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o jej hlbokú neznalosť problematiky legálneho monitorovania vládnej siete govnet spravodajskými službami a pokus o zneužitie polície a prokuratúry na politické ciele.
Minister zdravotníctva Marek Krajči absolútne nezvláda zložitý a náročný rezort zdravotníctva. Jediné, čím sa prezentoval, boli nekompetentné a netransparentné personálne nominácie na mnohé posty. Nie je schopný presadiť vo vláde potrebné opatrenia na boj s koronavírusom, ani zaviesť v zdravotníctve dlhodobé reformy.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak je bezprecedentným rušením sociálnych istôt ľudí nasledovníkom svojho niekdajšieho predchodcu, sociálneho netvora Ľudovíta Kaníka. Minister v rozpore s vlastnými hlasovaniami v predchádzajúcom volebnom období i predvolebnými sľubmi svojej strany pristúpil k okradnutiu dôchodcov o zákonom zavedené plnohodnotné 13. dôchodky. Pomohol vytvoriť kategóriu takzvaných „Sulíkových detí“, teda detí, ktoré stratili nárok na teplý obed zadarmo. Zdeformoval automat na zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorý garantoval sociálne najslabším skupinám zamestnancov trvalý rast ich príjmu. No okrem rušenia sociálnych opatrení sa Milan Krajniak výrazne podpísal aj pod rozpad sociálneho dialógu a fungovania tripartity, aký si Slovensko nepamätá od čias vlád Vladimíra Mečiara. Takto by sme mohli pokračovať mnohými ministrami, ktorí svoj rezort nezvládajú.
Ak by vo svojej úlohe zlyhávali iba niektorí členovia vlády, bolo by možné uskutočniť rekonštrukciu kabinetu na pôdorysu súčasnej vládnej koalície. Je však evidentné, že takejto zmeny koalícia nie je schopná.
5
Ministri, ktorí by mali abdikovať či v dôsledku preukázanej neschopnosti alebo ako prejav politickej kultúry, nie schopní vyvodiť voči sebe zodpovednosť. Predseda vlády si nedokáže využiť svoje ústavné právomoci ani len v prípade vicepremiéra pre ekonomiku a ministra hospodárstva, ktorého v priamom prenose nazýva idiotom, posiela ho „kopať hroby“ a označuje ho za osobne zodpovedného za stovky a tisícky mŕtvych choroby Covid-19. Pokiaľ premiér nie je schopný odvolať zo svojej vlády ani človeka, ktorý podľa jeho presvedčenia môže za tisícky obetí koronavírusu, potom je zrejmé, že nedokáže politicky konať tak, aby chránil oprávnený záujem občanov Slovenskej republiky. Rekonštrukcia vlády teda nie je riešením súčasnej krízovej situácie, bez ohľadu na to, že ak by mala mať čo i len minimálny zmysel, musela by zahŕňať aj zmenu na poste ministerského predsedu.
No ak by aj zlyhala vláda ako celok a bola by z funkcie odvolaná alebo by jej predseda podal demisiu, pri funkčnej vládnej koalícii by bolo možné rozhodnutím potrebnej poslaneckej väčšiny dať mandát novej vláde a pokračovať v plnení predvolebných sľubov občanov. Na to by však bolo potrebné, aby si parlamentná väčšina plnila svoje elementárne kontrolné úlohy voči vláde a vystupovala voči nej z pozície ústavne vyššie postaveného orgánu. Súčasná vládna väčšina však takejto kontroly, primeraného riadenia a vyvodzovania zodpovednosti voči vláde nie je schopná. Je to zreteľné z obrovského počtu skrátených legislatívnych konaní, ktoré posiela vláda Národnej rade ako na bežiacom páse, hoci tento využívanie tohto inštitútu v minulosti ostro kritizovala. Pri schvaľovaní týchto zákonov sa neraz porušujú lehoty stanovené rokovacím poriadkom, len aby parlament vláde vyhovel.
Vrcholom všetkého bolo rokovanie Národnej rady 28. decembra 2020, ktoré v posledný možný deň zachraňovalo vláde možnosť predĺžiť núdzový stav, inak by sa tento núdzový stav o deň neskôr skončil. Vláda a parlament túto agendu zásadne podcenili a aby ju na poslednú chvíľu mohli odhlasovať podľa svojich predstáv, umožnil deň pred schôdzou hlavný hygienik Slovenskej republiky svojou vyhláškou hlasovať aj poslancom pozitívnym na koronavírus, resp. poslancom v karanténe. Sám predseda parlamentu Boris Kollár priznal, že táto vyhláška bola politickou objednávkou vládnej koalície. Vládne strany sa ani len nepokúsili o hľadanie konsenzu naprieč politickým spektrom v mimoriadne závažnej otázke zmeny ústavy, ale radšej nahnali do parlamentu pozitívnych kolegov, ktorí sa tak mohli dopustiť trestného činu šírenia nebezpečnej ľudskej choroby, pretože zákon vyššiu právnu silu ako vyhláška hlavného hygienika.
Z týchto okolností je zrejmé, že napriek silnej a nebezpečnej ústavnej väčšine poslanci vládnej koalície v područí vlády Slovenskej republiky a nie schopní plniť si voči nej svoje ústavné povinnosti.
V tejto situácii, charakterizovanej totálnou neschopnosťou vlády riadiť krajinu v krízovej situácii a zároveň neschopnosti parlamentnej väčšiny túto vládu kontrolovať a korigovať jej činnosť, je jedinou možnosťou na zabránenie ďalšej ujme občanov Slovenskej republiky ukončiť predčasne toto volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky a vyhlásiť predčasné parlamentné voľby na 4. septembra 2021.
Tieto voľby nijako neznižujú možnosť súčasných vládnych strán naďalej sa podieľať na riadení krajiny. Pokiaľ je vládna koalícia presvedčená, že svoj mandát vykonáva v prospech ľudí na Slovensku a plní svoje predvolebné sľuby i programové vyhlásenie vlády, potom sa môže oprávnene uchádzať o dôveru občanov a následný úspech v parlamentných voľbách.
6
Parlamentné voľby naplnením demokratických práv občanov Slovenskej republiky a prejavom suverenity ich moci, ktorá pochádza z ľudu. Občania majú právo rozhodnúť o tom, kto v tejto krízovej situácii ich dôveru a komu zveria mandát na riadenie Slovenskej republiky v súlade s jej demokratickým a ústavným zriadením.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje ústavným zákonom skrátiť VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne ustanoviť termín konania parlamentných volieb.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B.Osobitná časť
K čl. I
V navrhovanom čl. 1 sa ustanovuje skrátenie VIII. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky k termínu uskutočnenia nových parlamentných volieb.
K čl. II
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predkladanom návrhu nie je potrebné ustanoviť legisvakančnú lehotu. Z toho dôvodu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti ústavného zákona dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.
7
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
8
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.