1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov predkladá Štatistický úrad Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) na základe úlohy č. 10 Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020.

Obsahom predkladaného návrhu zákona sú zmeny v nasledovných oblastiach:

-komplexná definícia základných princípov štátnej štatistiky, so zahrnutím princípu kvality štátnej štatistiky a ustanovení explicitnej povinnosti ich dodržiavať,

-úprava osobnej pôsobnosti zákona, pokiaľ ide o vymedzenie subjektov, ktoré vykonávajú štátnu štatistiku,

-úprava úloh štatistického úradu, s ustanovením nových úloh v oblastiach koordinácie, monitoringu dodržiavania princípov štátnej štatistiky a pravidelné hodnotenie kvality štatistík a vypracúvanie súhrnnej hodnotiacej správy,

-zmeny súvisiace s výstupmi projektu Reformy zberu a spracovania údajov štatistických údajov vo verejnej správe, napríklad

ozriadenie jednotného informačného systému štátnej štatistiky, prostredníctvom rozvoja a dobudovania existujúceho Štatistického informačného systému (isvs_411) v zmysle schválenej štúdie uskutočniteľnosti (Kód METAIS su_309),

oposilnenie koordinačnej úlohy štatistického úradu,

oustanovenie minimálnych personálnych a organizačných opatrení prijímaných v podmienkach orgánu vykonávajúceho štátnu štatistiku,

-úprava dôverných štatistických údajov v zhode s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2009) v platnom znení,

-úpravy na základe podnetov z praxe a iných podnetov, napríklad

oprehodnotenie, spresnenie a doplnenie definícií základných pojmov,

onová komplexná úprava prístupu k administratívnym zdrojom údajov,

obezplatné sprístupnenie údajov registra organizácií,

oúpravy v oblasti poskytovania štatistických údajov.

-ďalšie legislatívno-technické úpravy vychádzajúce zo zmien relevantných právnych predpisov, vrátane prepisov na úrovni Európskej únie (ďalej len „EÚ“).

2

Štatistický úrad spolu s ústrednými orgánmi štátnej správy a štátnymi organizáciami, ktoré vykonávajú Európsky štatistický program alebo program štátnych štatistických zisťovaní tvorí Národný štatistický systém Slovenskej republiky (ďalej len „NŠS“).

Štatistický úrad zodpovedá za koordináciu NŠS, ktorá zahŕňa zostavovanie programu štátnych štatistických zisťovaní, určovanie spôsobu získavania štatistických údajov, sledovanie plnenia programu štátnych štatistických zisťovaní, riadenie, usmerňovanie a dohľad nad zberom a spracovaním štatistických údajov na vnútroštátnej úrovni, aby sa vykonával hospodárne a bez duplicity, zverejňovanie a poskytovanie štatistických údajov.

Nariadenie (ES) č. 223/2009 v platnom znení zdôrazňuje význam vnútroštátnych štatistických úradov a určuje ich za zodpovedné za koordináciu všetkých činností súvisiacich s európskymi štatistikami a produkciu európskych štatistík ďalšími organizáciami v rámci členského štátu.

Ťažiskovým dôvodom predloženia návrhu zákona je realizácia projektu „Reforma zberu a spracovania štatistických údajov vo verejnej správe“, ktorý reaguje na požiadavky Eurostatu na vytvorenie národnej metodiky, jej následnú štandardizáciu k povinným osobám národného štatistického systému, ktorá umožní štandardizovať proces zberu a spracovania štatistických údajov a šírenia štatistických výstupov naprieč všetkými povinnými osobami ako aj ochranu a bezpečnosť zbieraných a spracúvaných údajov.

Projekt reformy ďalej podporuje a zabezpečuje posilnenie administratívno-právneho postavenia štatistického úradu v rámci NŠS, nastaviť a implementovať optimálny procesný model jeho fungovania a tým realizáciu koordinačnej role štatistického úradu.

Strategickými cieľmi projektu reformy sa stali:

−prehodnotený NŠS (tvorcovia oficiálnej štatistiky spĺňajúci kvalitatívne kritéria),

−štandardizácia procesov,

−metadáta a manažment produktov (metadata and product driven NŠS, katalóg produktov),

−posilnenie koordinačnej roly štatistického úradu (podporenej legislatívou; v oblasti metodiky kvality, kontroly a diseminácie údajov),

−štatistický úrad ako správca údajov (data custodian) (napr. formou DataHubu alebo Data Warehouse).

Prostriedkami na realizáciu týchto cieľov budú:

−dodržiavanie Kódexu postupov pre európsku štatistiku členmi NŠS,

−vzdelávacie a konzultačné aktivity,

−štandardizácia hodnototvorných procesov členmi NŠS,

−štandardizácia používaných štatistických nástrojov v rámci NŠS,

−koordinačná jednotka zriadená v štatistickom úrade,

−koordinácia a monitorovanie kvality štatistických výstupov u členov NŠS,

−spoločná verejná databáza údajov (vrátane katalógu produktov a datasetov vo forme otvorených strojovo spracovateľných údajov),

3

−povinné použitie modulov informačného systému spravovaného štatistickým úradom vo variante, ktorý ustanoví vykonávací predpis,

−v prípade nevyhnutnosti prevzatie niektorých zodpovedností za niektoré štatistiky v rámci Slovenskej republiky.

Jedným z cieľov nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení je podporiť dôveryhodnosť oficiálnej štatistiky. Preto sa odporúča aj rozšírenie (t. j. posilnenie) koordinačnej roly národného štatistického úradu na tvorcov „národných“ štatistík.

Vízia EŠS 2020 je spoločnou strategickou odpoveďou Európskeho štatistického systému (ďalej len „EŠS“) tvoreného štatistickým orgánom EÚ (ďalej len Eurostat“), národnými štatistickými úradmi a inými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými v každom členskom štáte EÚ za tvorbu, rozvoj a šírenie európskej štatistiky a štatistickými úradmi krajín EFTA na výzvy, ktorým čelí oficiálna štatistika. Vízia bola prijatá výborom EŠS v máji 2014. Následne bol v roku 2017 predložený dokument „EŠS priority za horizontom 2020“, s cieľom stanoviť smerovanie EŠS za uvedenou hranicou.

Strategickými prioritami EŠS podľa uvedených dokumentov sú:

−

Spokojní zákazníci

•poskytovať kvalitné produkty a služby zohľadňujúce meniace sa potreby používateľov, záťaž poskytovateľov a dostupné zdroje

•pokrývať nastupujúce trendy v spoločnosti (migrácia, nerovnosť, starnúca populácia, globalizácia atď.)

•reagovať adekvátne na zmeny (životné prostredie, zmeny globálnej klímy, energetické problémy, cirkulárna ekonomika, digitálne trhy a nové ekonomické modely atď.)

•lepšia komunikácia o európskych štatistikách (prispôsobenie rôznym skupinám používateľov, zvlášť mladým a pomáhať im rozumieť hodnote štatistík, posun od dát a informácií k znalostiam atď.)

•vyššia agilita a responzívnosť k potrebám používateľom (poznanie zákazníka a osveta)

−

Primerané spôsobilosti

•profesionálne znalosti a kompetencie zamestnancov

•adekvátne zdroje

•využitie príležitostí prameniacich z dátovej revolúcie

•nové metódy produkcie výstupov (agile, experimentálna štatistika, kontinuálne inovácie, podpora výmeny mikrodát medzi členmi ESS)

•záväzok ku kvalite a ochrane dát

−

Efektívne partnerstvá

•vytváranie relevantných partnerstiev (súkromný sektor, veda a výskum, vzdelávacie inštitúcie, ale i médiá a Európsky systém centrálnych bánk).

4

Štatistický úrad pri predložení tohto reformného návrhu zákona zdôrazňuje význam plnenia spravodajskej povinnosti zo strany právnických osôb a fyzických osôb je vo vytváraní dosiaľ nenahraditeľných dátových vstupov, akými sú pre hodnotenie ekonomických dopadov verejných politík a pre praktickú vykonateľnosť právnych predpisov cielene vytvorené štatistické produkty. Ako príklady možno uviesť:

1.určenie výšky minimálnej mzdy a mzdy ústavných činiteľov

Ak sa nedosiahne dohoda zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov podľa § 7 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy;

Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov platové pomery poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa odvíjajú od násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ktorú zverejňuje štatistický úrad.

V obidvoch prípadoch štatistický úrad indikátor počíta z výstupov podnikovej štatistiky na báze zozbieraných údajov štvrťročným podnikovým výkazníctvom.

2.stanovenie sumy životného minima:

Štatistiku spotrebiteľských cien a štatistika rodinných účtov, ktorá je potrebná pre stanovenie životného minima nízkopríjmových domácností.

3.podpora cestovného ruchu:

Údaje zo štatistiky cestovného ruchu sú podkladom pre smerovanie politík cestovného ruchu vr. regionálneho rozvoja, pre marketingové plánovanie a monitoring cestovného ruchu na národnej úrovni.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a je v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov k návrhu zákona predpokladá negatívny rozpočtovo krytý vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie vrátane pozitívneho aj negatívneho vplyvu na malé a stredné podniky; nepredpokladá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Štatistický úrad Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Nejde o transpozíciu smerníc Európskej únie.

Termín začiatku a ukončenia PPK

28. 09. 2020 až 09. 10. 2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Zvýšenie a udržateľnosť kvality štátnej štatistiky a všeobecné dodržiavanie základných princípov štátnej štatistiky naprieč celým národným štatistickým systémom pri jej tvorbe, rozvoji a šírení, harmonizácia zberu a spracovania štatistických údajov, vytvorenie spoločnej verejnej databázy údajov vrátane katalógu produktov.

Súčasná absencia informatickej podpory na zabezpečenie koordinácie štatistických zisťovaní a tvorby produktov, čím vzniká množstvo duplicitných údajov, ktoré už sú niekde zaznamenané a teda sa často oslovujú subjekty duplicitne a nevyužívajú sa v dostatočnej miere existujúce databázy a administratívne zdroje na elimináciu prácnosti na strane subjektov.

Podnety z aplikačnej praxe týkajúce sa súčasnej právnej úpravy.

Implementácia ustanovení nariadení EÚ upravujúcich európsku štatistiku.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Posilnenie postavenia Štatistického úradu Slovenskej republiky (jeho koordinačnej role) v rámci národného štatistického systému pri tvorbe štatistického portfólia, zbere a spracovaní štatistických údajov, šírení štatistických informácií.

Zakotvenie minimálnych personálnych a organizačných požiadaviek na úrovni iných orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku nevyhnutných na vykonávanie úloh štátnej štatistiky.

Prispôsobenie a rozšírenie súčasného ISVS (kód METAIS – isvs_411) na dobudovanie jednotného IKT nástroja v štátnej štatistike, ktorý bude premenovaný na Jednotný informačný systém štátnej štatistiky (ďalej len „JISSU“). Rozvoj bude realizovaný dobudovaním funkcionalít systému a vytvorením časti služieb ako SaaS služieb (softvér ako služba), pričom bude umožnené integrovať postupne všetky povinné osoby a zdieľať zdroje.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Priamy dopad:

Ústredné orgány štátnej správy, orgány štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou zriadené podľa osobitných predpisov (tzv. iné orgány vykonávajúce štátnu štatistiku)

6

Podnikatelia

Nepriamy dopad:

Spravodajské jednotky vrátane podnikateľov

Používatelia štatistických výstupov vrátane podnikateľov

Poskytovatelia daňového a účtovníckeho softvéru

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Riešenie základných problémov podľa druhého bodu nie je možné realizovať bez prijatia právnej úpravy na úrovni zákona vzhľadom na nové alebo zmenené právne povinnosti najmä na úrovni orgánov štátnej správy.

Návrh zákona je tiež predpokladaným výstupom 7. aktivity „Návrh na úpravu regulácie“ schváleného projektu „Reforma zberu a spracovania štatistických údajov vo verejnej správe“, ktorý realizuje predkladateľ v rámci operačného programu Efektívna verejná správa z prostriedkov EÚ (

https://www.crp.gov.sk//index.php?cms_location=reforma-zberu-a-spracovania-statistickych-

udajov-vo-verejnej-sprave

). Táto aktivita sa má podľa upraveného harmonogramu dokončiť

v novembri 2020.

Alternatívne bolo možné predložiť do legislatívneho procesu návrh nového zákona o oficiálnej štatistike, avšak vzhľadom na čas potrebný na komplexnú novú úpravu štátnej štatistiky v podmienkach Slovenskej republiky so zohľadnením odporúčaní EUROSTAT-u a požiadaviek programového vyhlásenia vlády SR z marca 2020, bola táto alternatíva vyhodnotená predkladateľom ako ohrozujúca záväzný termín dokončenia 7. fázy uvedeného projektu, čo by mohlo mať negatívny vplyv aj na nadväzujúci projekt „Jednotného informačného systému štatistických údajov“ realizovaný z Operačného programu „Informatizácia“, ktorého výsledkom má byť informačný systém verejnej správy navrhovaný v čl. I bode 21 predloženého návrhu zákona.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Novela predpokladá vydanie nového vykonávacieho predpisu:

•vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o obsahu, štruktúre a periodicite správ o kvalite (čl. I bod 9, § 8 ods. 2),

oblasť: kvalita štátnej štatistiky, koordinácia národného štatistického systému,

dotknuté subjekty: orgány vykonávajúce štátnu štatistiku.

Aplikácia tohto vykonávacieho predpisu nemá priamy dopad na podnikateľské prostredie ani na služby pre občanov. Hodnotenie zostavovaných štatistík pozitívne ovplyvňuje ich kvalitu, čím môže dôjsť k odbúraniu administratívnej záťaže pri plnení spravodajskej povinnosti a k pozitívnemu ovplyvňovaniu rozhodovania vo verejných politikách závislých od štatistických údajov.

7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

7

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona má negatívny rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu.

Pozitívny vplyv návrhu zákona na podnikateľské prostredie prevláda nad negatívnym vplyvom na podnikateľské prostredie, čo predkladateľ vyvodzuje zo skutočnosti, že priamy pozitívny vplyv (fakultatívne využívanie jednotného informačného systému podnikateľskými subjektami) a nepriamy pozitívny vplyv (zvýšenie kvality štátnej štatistiky) na podnikateľské prostredie výrazne prevažuje nad eventuálnymi počiatočne a jednorazovo zvýšenými nákladmi, ktoré zaťažia viac poskytovateľov produkčných IS ako spravodajské jednotky.

Podrobnosti o finančnom zabezpečení implementácie návrhu zákona, vplyvoch na podnikateľské prostredie a vplyvoch na informatizáciu sú uvedené v priložených analýzach.

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Ján Papol, odbor ekonomický,

jan.papol@statistics.sk

– vplyvy na rozpočet verejnej správy

Ing. Pavol Vadovič, gen. riaditeľ sekcie informačných systémov,

pavol.vadovic@statistics.sk

–

vplyvy na informatizáciu

Ing. Helena Glaser-Opitzová, gen. riaditeľka sekcie všeobecnej metodiky a registrov,

helena.glaser-

opitzova@statistics.sk

– vplyvy na podnikateľské prostredie

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Štruktúra nákladov Jednotného informačného systému štatistických údajov je zverejnená na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky:

https://slovak.statistics.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk/static-content/onas/cerpanie-

prostriedkov-z-eu-op-integrovana-infrastruktura-2014-2020/jednotny-informacny-system-

statistickych-udajov-jis-su

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

8

Komisia uplatnila k materiálu zásadné pripomienky:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa, aby v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov v bode 9. Doložky vybraných vplyvov vyznačil aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a v bode 10. Doložky vybraných vplyvov zhrnul vplyvy a uviedol prevládajúci pozitívny alebo negatívny vplyv.

Odôvodnenie: Predkladateľ vyznačil v bode 9. Doložky vybraných vplyvov len pozitívne vplyvy na

podnikateľské prostredie a v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie vyčíslil úspory administratívnych nákladov spojené so zavádzaním Jednotného informačného systému štatistiky.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa, aby dopracoval Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie a jednoznačne popísal pozitívne, ale aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a v bode 3.3. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vyčíslil náklady regulácie.

Odôvodnenie: Komisia sa domnieva, že navrhovanou zmenou zákona, napriek jeho určitým

pozitívnym vplyvom, dochádza k zavedeniu regulácie spojenej napr. s implementovaním nového informačného systému štátnej štatistiky, ktorý bude vyžadovať súčinnosť minimálne od podnikateľských spravodajských jednotiek. Tieto môžu byť zaťažené dodatočnými nákladmi regulácie.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov má materiál negatívny, čiastočne rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, v tabuľke č. 1 je vplyv kvantifikovaný v roku 2021 v sume 313 516 eur, z toho rozpočtovo nekrytý 312 986 eur, rozdiel 530 eur nie je nikde uvedený, v roku 2022 a 2023 je kvantifikovaný rozpočtovo nezabezpečený vplyv 2 358 039 eur. V tabuľke č. 4 je v roku 2022 v riadku „Bežné výdavky (600)“ uvedených 2 358 039 a v riadku „Dopad na výdavky verejnej správy celkom“ 2 162 480, rozdiel 185 559 nie je uvedený v žiadnom riadku.

V časti 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že „V čase predkladania návrhu zákona sú navrhované výdavky rozpočtovo nekryté – nie sú súčasťou návrhu rozpočtu kapitoly ŠÚ SR na roky 2021 až 2023.Po prerokovaní a schválení týchto výdavkov MF SR budú presunuté do radku „Financovanie zabezpečené v rozpočte“. V tejto súvislosti uvádzame, že výdavky sú zapracované v návrhu rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa na roky 2021 až 2023. V nadväznosti na uvedené Komisia žiada doložku a analýzu vplyvov prepracovať a súčasne uvedené kvantifikácie vzájomne zosúladiť.

Komisia žiada doplniť detailný výpočet nákladov jednotného informačného systému štatistických údajov v detailnom členení, nakoľko bez detailného výpočtu nákladov nie je možno overiť odhadovaný rozpočet. Doplnenie výpočtu nákladov Komisia žiada v detailnom členení na externé/interné IT pozície, riadenie projektu, potrebu investície do HW alebo SW v členení na jednotlivé aktivity/činnosti z pohľadu investičných a prevádzkových nákladov systému.

Zároveň Komisia žiada rozpísať osobné výdavky po profesiách s uvedením hlavných činností a určením, či ide o novú alebo prevzatú činnosť, nakoľko bez bližšieho opisu distribúcie priemerných platov podľa jednotlivých profesií nie je možné overiť predpokladané osobné výdavky vo výške 484 tis. eur ročne. Z predkladaného materiálu taktiež nie je zrejmé, ktoré činnosti Centrálnej koordinačnej jednotky sú nové a ktoré budú prevzaté z iných organizačných jednotiek ŠÚ SR. Komisia má za to, že niektoré z hlavných činností CKJ, ako napríklad koordinácia metadát, sú už v súčasnosti vykonávané.

Vyhodnotenie predkladateľa

Všetky pripomienky boli akceptované a zapracované, ako sa uvádza ďalej.

K doložke vybraných vplyvov

-Negatívny vplyv bol v prehľade vyznačený a v bode 10. sa deklaruje pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie ako celkovo prevažujúci.

9

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

-Analýza bola doplnená v časti 3.3.3 bol doplnené vysvetlenie s konštatovaním že pre podnikateľské subjekty, ktoré využijú JIS ŠÚ bude napriek počiatočným nákladom v konečnom dôsledku prevažovať pozitívny vplyv daného riešenia. Pre subjekty, ktoré dané riešenie nebudú aktívne využívať, bude vplyv neutrálny.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

-Nezrovnalosti v kvantifikáciách v tabuľkách č. 1 a 4 boli odstránené.

-V tabuľke 2.1. Financovanie návrhu došlo k úprave z pohľadu rozpočtového zabezpečenia návrhu zákona: do riadku „Financie zabezpečené v rozpočte“ bola presunutá suma rozpočtových výdavkov zabezpečených vo Všeobecnej pokladničnej správe, v časti 2.1.1. sa zmenil komentár;

-Ohľadom nákladov jednotného informačného systému štatistických údajov došlo na základe uzatvorenej zmluvy k 15. 10. 2020 k zásadnému zníženiu požadovaných finančných zdrojov na jednotlivé rozpočtové roky a k posunu ukončenia implementácie na posledný štvrťrok roku 2022. Zároveň bola analýza doplnená o požadované informácie ohľadom JIS ŠÚ a v prílohách je predložený detailný výpočet nákladov JIS ŠÚ;

-Na základe pripomienky k osobným výdavkom pre zabezpečenie Centrálnej koordinačnej jednotky bol doplnený podrobný popis rozhodujúcich činností s identifikáciou jednotlivých pracovných pozícií a časovým harmonogramom ich napĺňania.

Po zaslaní stanoviska komisie doručil sekretariát komisie štatistickému úradu z technických príčin dodatočne čiastkové stanovisko Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktoré nie je v stanovisku komisie zahrnuté.

Ministerstvo vo svojom stanovisku vyjadrilo súhlas, že návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a uplatnilo obyčajnú pripomienku: „V bode 6.2. analýzy vplyvov však predkladateľ neuviedol úplne správne údaje tak, ako sú uvedené v MetaIS. Správne treba uviesť kód systému isvs_411 a názov je Štatistický informačný systém.“.

Štatistický úrad túto pripomienku akceptoval a zapracoval ju do analýzy vplyvov na informatizáciu.

Materiál návrhu zákona bol po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania v upravenom znení zaslaný komisii na záverečné posúdenie vybraných vplyvov. Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.

Komisia uplatnila k materiálu zásadnú pripomienku:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Doložka vplyvov na rozpočet nebola aktualizovaná v zmysle záverov rozporového konania a vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania. Podľa vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania žiadal ÚHP „vypustiť výdavky na Tovary a služby v roku 2023 v hodnote viac ako 1 mil. eur na rozvoj informačného systému a dané výdavky žiadať v roku 2022 v súlade s princípmi hodnoty za peniaze“. Predkladateľ uvádza, že pripomienka bola akceptovaná a zmeny budú zapracované v aktualizovanej doložke vplyvov na rozpočet.

Výška rozpočtu na rok 2023 je v pôvodnej aj novej doložke vplyvov na rozpočet totožná, vrátane predpokladaných výdavkov na rozvoj informačných systémov. Naďalej preto Komisia žiada upraviť doložku vplyvov v zmysle záverov rozporového konania a výdavky na rozvoj informačného systému žiadať v roku 2022.

Vyhodnotenie predkladateľa

Pripomienka bola akceptovaná úpravou analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. V upravenej analýze boli výdavky na Tovary a služby v hodnote viac ako 1 mil. eur na rozvoj informačného v roku 2023 vypustené a dané výdavky budú požadované v roku 2022.

10

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2020

2021

2022

2023

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

209 011

1 614 351

484 524

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky – kapitola Štatistického úradu SR – z toho:

0

209 011

1 614 351

484 524

- program 07V – Štatistické zisťovania

0

209 011

356 268

399 020

- program 0EK0N - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Štatistický úrad SR

0

0

1 258 083

85 504

z toho:

- vplyv na ŠR

0

209 011

1614 351

484 524

Rozpočtové prostriedky – kapitola Štatistického úradu SR – z toho:

0

209 011

1 614 351

484 524

- program 07V – Štatistické zisťovania

0

209 011

356 268

399 020

- program 0EK0N - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Štatistický úrad SR

0

0

1 258 083

85 504

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

11

14

17

- vplyv na ŠR – Štatistický úrad SR

0

11

14

17

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

154 880

295 680

359 040

- vplyv na ŠR – Štatistický úrad SR

0

154 880

295 680

359 040

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

11

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

209 011

1614 351

484 524

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Štatistický úrad SR

0

209 011

1 614 351

484 524

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

Poznámky:

Požadované rozpočtové prostriedky na rok 2021 sú iba v oblasti osobných výdavkov na zabezpečenie činnosti Centrálnej koordinačnej jednotky / 11 osôb od 1. 5. 2021 /.

Požadované rozpočtové prostriedky na rok 2022 sú zvýšené o alikvotnú čiastku na SLA po ukončení a odovzdaní diela k 15. 10 2022 vo výške 97 816 eur a o osobné výdavky pre ďalších 6 osôb prijatých od 1. 7. 2022 v súvislosti so zabezpečením implementácie a rutinnej prevádzky JIS ŠÚ.

Návrh zákona explicitne určuje, že každý iný orgán vykonávajúci štátnu štatistiku ustanoví jednu osobu v postavení vedúceho štátneho zamestnanca, ktorá je zodpovedná za plnenie úloh štátnej štatistiky a určí organizačný útvar zodpovedný za vykonávanie úloh štátnej štatistiky vo svojej vecnej pôsobnosti (čl. I, novelizačný bod 15). Vzhľadom na skutočnosť, že tieto úlohy sú iné orgány vykonávajúce štátnu štatistiku povinné vykonávať už v súčasnosti, návrh zákona nevyvolá potrebu nových štátnozamestnaneckých alebo pracovných miest v príslušnom inom orgáne vykonávajúcom štátnu štatistiku, t. j. nevzniknú dodatočné náklady na platy štátnych zamestnancov ani zamestnancov v pracovnom pomere.

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu sa bude realizovať z rozpočtu kapitoly Štatistického úradu SR počnúc rokom 2021. V čase predkladania návrhu zákona sú navrhované výdavky rozpočtovo kryté – sú súčasťou návrhu rozpočtu kapitoly VPS. Po schválení návrhu zákona bude predmetná suma presunutá so rozpočtovej kapitoly Štatistického úradu.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Obsahom predkladaného návrhu zákona sú zmeny vo viacerých aspektoch vykonávania úloh štátnej štatistiky, pričom z pohľadu dopadu na rozpočet verejnej správy je potrebné upozorniť na: zmeny súvisiace s výstupmi schváleného projektu Reformy zberu a spracovania údajov štatistických údajov vo verejnej správe, najmä

12

ozriadenie Jednotného informačného systému štátnej štatistiky podľa § 12a návrhu zákona (synonymický názov pre „Jednotný informačný systém štatistických údajov“ podľa schváleného projektu),

oposilnenie koordinačnej úlohy Štatistického úradu SR a stým súvisiacich personálnych a organizačných opatrení.

Materiál predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Tento vplyv je vyvážený pozitívnym vplyvom postupnej implementácie JIS ŠÚ na informatizáciu spoločnosti a na podnikateľské prostredie (odbúranie významnej časti administratívnej záťaže týchto spravodajských jednotiek spojenej s poskytovaním štatistických údajov):

oJIS ŠÚ podporí procesy plánovania, produkcie, šírenia, podpory (úradnej komunikácie medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku).

oZároveň ide o technickú podporu výkonu niektorých úsekov a agend zapísaných v Centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy SR.

oVybrané biznis služby budú budované ako SaaS služby, pričom primárnym konzumentom sú odborné útvary Štatistického úradu SR, a budú zároveň prístupné aj tretím subjektom (najmä povinným osobám – spravodajským jednotkám)

o JIS ŠÚ bude integrálnou súčasťou e-Governmentu podľa platnej NKIVS.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

13

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

2.2.4a Výdavky súvisiace so vznikom a zabezpečením chodu Centrálnej koordinačnej jednotky

Pre splnenie zámerov a cieľov obsiahnutých v novele zákona vo vzťahu k úlohám Štatistického úradu SR, je nevyhnutné vytvoriť zodpovedajúce materiálno-technické, technologické a personálne podmienky.

V tejto súvislosti sa ako najoptimálnejšie riešenie javí vytvorenie Centrálnej koordinačnej jednotky, ako súčasti organizačnej štruktúry Štatistického úradu SR.

Centrálna koordinačná jednotka bude vytvorená k 1. 5. 2021.

Kompetencie Centrálnej koordinačnej jednotky budú v rámci koordinačného mechanizmu v súvislosti s realizáciou národného štatistického systému pokryť prinajmenšom tieto oblasti:

•koordinuje a metodicky usmerňuje orgány vykonávajúce štátnu štatistiku;

•koordinuje tvorbu plánov štatistických činností národného štatistického systému, teda v rámci orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku na vnútroštátnej úrovni (§ 4 v znení podľa návrhu zákona);

•organizačne zabezpečuje zasadnutia Koordinačnej rady pre štátnu štatistiku, Kolégia predsedu, Štatistickej rady a iných strategicko-koordinačných štruktúr s dosahom na NŠS a EŠS, napr. aj pre monitorovanie a hodnotenie kvality štatistického produkčného procesu v rámci NŠS;

•koordinuje prípravu európskeho štatistického programu na vnútroštátnej úrovni a spravuje zoznam iných vnútroštátnych orgánov pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky;

•poskytuje súčinnosť osobnému úradu pri vypracúvaní stratégie a plánu vzdelávacích činností a osvetovej a komunikačnej činnosti v rámci NŠS;

•poskytuje súčinnosť sekcii informačných systémov pri zabezpečovaní tvorby informačného systému a pri plnení úloh súvisiacich s prevádzkou informačného systému;

•plní ďalšie úlohy v oblasti koordinačného riadenia národného štatistického systému.

Centrálna koordinačná jednotka by okrem vyššie uvedených úloh mala pôsobiť ako hlavný orgán pre metodické a kvalitatívne usmernenia orgánov pôsobiacich v NŠS pre zvýšenie kvality a interoperability údajov. Súčasťou právnej úpravy Centrálnej koordinačnej jednotky by mali byť aj kompetencie pre definovanie indikátorov kvality pre NŠS, vrátane ich cieľových hodnôt a vydávanie interných aktov v oblasti kvality, ktoré budú záväzné pre všetkých členov NŠS.

Na novovytvorených pracovných miestach pôjde o vykonávanie koncepčných a metodických činností na úrovni NŠS s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na uplatňovanie koordinačnej role Štatistického úradu SR a systému manažérstva kvality a Kódexu postupov pre európsku štatistiku.

14

Konkrétne ide o zabezpečovanie nasledovných nových činností :

-Stratégia a manažment – 1 FTE

-Koordinácia PŠŠZ – 0,5 FTE / od 1. 7. 2022 /

-Metodická činnosť v rámci NŠS (tvorba a koordinácia prierezových metodík a ich šírenie) – 2 FTE

-Formálne a neformálne zabezpečenie koordinácie (komunikácia, propagácia, koordinácia podujatí v rámci NŠS, medzinárodné kontakty) – 1,5 FTE

-Riadenie kvality v rámci NŠS (audity, poradenstvo, rozvoj systému kvality podľa štandardov EŠS, podpora pre vecne špecifické aspekty systému kvality) – 3,5 FTE

-Koordinácia metadát a registrov v rámci NŠS – 0,5 FTE / od 1. 7. 2022 /

-Koordinácia AZÚ v NŠS (vyhľadávanie, koordinácia využívania) – 0,75 FTE

-Koordinácia produktov tvorených členmi NŠS (koordinácia diseminácie, propagácia produktov) – 0,75 FTE

-Manažérsky reporting v NŠS – 0,5 FTE

-Vzdelávanie a báza znalostí (organizácia školení, podpora tvorby a údržby bázy znalostí) – 1 FTE

-Metodická a vecná podpora JIS ŠÚ – 2 FTE /od 1. 7. 2022/

-Prevádzka, technická podpora , administrácia a rozvoj JIS ŠÚ – 3 FTE /od 1. 7.2022/

Výdavky / Centrálna koordinačná jednotka /

-Výdavky na materiálno technické zabezpečenie a bežnú prevádzku, vrátane nákladov spojených s priestorovým umiestnením zamestnancov, budú hradené z rozpočtu Štatistického úradu SR.

-Osobné výdavky , vrátane systemizovaných miest, sú predmetom predloženej analýzy. Ide celkovo o 17 štátnych zamestnancov - plánované ročné osobné výdavky počnúc rokom 2023: 484 524 eur.

V roku 2021 – 11 zamestnancov od 1. 5 2021 s plánovanými osobnými výdavkami vo výške 209 011 eur.

Rok 2022 z dôvodu prác na implementácii diela JIS ŠÚ a zabezpečení jeho rutinnej prevádzky dôjde od 1. júla k zvýšenie o 6 zamestnancov / 3 zamestnanci budú z hľadiska rozpočtu zaradení do programu 0EKON – Informačné technológie a traja do programu 07V Štatistické zisťovanie /. Ročné osobné výdavky: 399 020 eur.

Vzhľadom k charakteru a náročnosti požadovaných činností je nevyhnutné vytvoriť také motivačné prostredie, aby bolo možné požadovať od zamestnancov vysoké odborné znalosti a manažérske zručnosti. Tomu odpovedajú aj požadované finančné zdroje – predpokladaný priemerný mesačný príjem na úrovni cca 1 760 eur.

Budovanie JIS ŠÚ je financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.

15

Výdavky spojené so zabezpečením prevádzky a udržateľného rozvoja budú hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu.

2.2.4b Výdavky a benefity priamo súvisiace s implementáciou a zabezpečením prevádzky projektu JIS ŠÚ

1. Prevádzkové náklady

Prevádzkové náklady predstavujú náklady na zabezpečenie trvalého udržania projektu a skladajú sa z vlastných pracovných pozícií v gescii Štatistického úradu SR a nákladov na prevádzku a rozvoj zabezpečovaných externým dodávateľom systému.

V nasledujúcej tabuľke sú definované prevádzkové náklady projektu a stručný popis nákladových položiek

Z uzatvorenej Zmluvy o dielo na realizáciu projektu JIS ŠÚ k 15. 10 2020 vyplýva, že na zabezpečenie prevádzky JIS ŠÚ ročne – je potrebné vynaložiť 469 515 eur . Kapitálový výdavok na rozvoj systému je plánovaný vo výške 648 000 eur . V zmysle pripomienky MF SR sú predmetné sumy požadované na rok 2022 - budú predložené na posúdenie a hodnotenie MF SR.

Štruktúra nákladov jednotného informačného systému štatistických údajov

Projektové náklady sa skladali z:

-Nákladov na vývoj softvéru - boli kalkulované na základe Use Case Point analýzy, ktorá sa využíva na nacenovanie softvérových diel, ktoré majú jasne definované procesy. V tomto prípade sa jednalo o procesy GSBPM (General Statistical Business Process Management). Tieto náklady boli následne transformované do členenia podľa profesií a fáz projektu v zmysle metodiky MIRRI a požiadaviek UHP.

-Náklady na PM, kvalitu a povinnú publicitu – boli stanované ako 7% celkových nákladov na Projekt, pričom:

o 4 % predstavujú náklady na strane Štatistického úradu SR

o 3 % predstavujú náklady na strane MIRRI

Prevádzkové náklady boli rozdelené do 3 častí:

Rozpočtová položka

Ročný náklad

Popis nákladovej položky

Nové riešenie/

Opravy a udržiavanie

469 515 €

Ide o zabezpečenie údržby a opráv nových komponentov, ktoré budú vybudované v rámci novej dodávky riešenia.

Náklady boli odhadnuté ako 5% (odporúčaná hodnota UHP) investičných výdavkov vytvoreného diela.

Upgrade riešenia/

Ostatné výdavky

648 000 €

Ide o zabezpečenie rozvoja zostatku existujúceho riešenia ako aj komponentov nového riešenia.

Ide o nasledovné položky:

Existujúce riešenie – 168 tis.€ ročne (polovica súčasného stavu)

Nové moduly – 480 tis. € ročne (predpoklad 800 MDs ročne pri sadzbe 600 €/ MD)

16

-Zabezpečenie prevádzky prostredníctvom vlastných zdrojov – jedná sa o zabezpečenie prevádzky ako L1 podpory, pričom sa predpokladá, že prevádzku zabezpečia 6 pracovníci pri sadzbe 11€/hodina.

-Zabezpečenie prevádzky prostredníctvom SLA – jedná sa o zabezpečenie podpory úrovne L2 – L4, pričom boli kalkulované 2 položky:

o zabezpečenie prevádzky nových komponentov ako 5 % z obstarávanej ceny diela

o zabezpečenie prevádzky existujúcich komponentov, pričom projekt predpokladá zachovanie cca 50% funkcionalít a teda aj 50% nákladov na zabezpečenie týchto funkcionalít

-Zabezpečenie rozvoja dodávaného diela – rovnako ako v prípade prevádzky sa jedná o zabezpečenie rozvoja:

onových modulov vo výške 800 MD (jedná sa o rámec, ktorý nemusí byť vyčerpaný)

oexistujúcich modulov vo výške 50% bežnej spotreby MDs, čo predstavuje 175 MDs

Detailné rozpočty dávame k dispozícii ako:

-CBA projektu

-Rozpočet v rámci ŽoNFP

-UCP analýza projektu

Verejné obstarávanie:

V rámci projektu už prebehlo verejné obstarávanie, ktorého PHZ bola na úrovni 15 265 000 € bez DPH. V nasledujúcej tabuľke je uvedené porovnanie PHZ a víťaznej ponuky na úrovni položiek súťaže:

Položka súťaže

Predpokladaná hodnota

Výsledná hodnota

Rozdiel

Dielo

7 892 000 € bez DPH

6 118 320 € bez DPH

1 773 680 € bez DPH

SLA

5 123 000 € bez DPH

2 332 500 € bez DPH

2 800 500 € bez DPH

Rozvoj

2 250 000 € bez DPH

2 193 750 € bez DPH

51 250 € bez DPH

2. Benefity riešenia

Benefity riešenia boli identifikované v 2 rovinách:

Úspora nákladov na strane podnikateľských subjektov = zníženie administratívnej náročnosti.

17

Úspora neefektívnych administratívnych nákladov pri zbere, spracovaní a vyhodnotení štatistických údajov na strane Štatistického úradu SR.

2a. Úspory podnikatelia

V súčasnom nastavení zberu a spracovania informácií zo strany podnikateľov, títo „minú“ na štatistické zisťovania v priemere za rok 7 327 380 €, čo vyplýva z dodatočných údajov Štatistického úradu SR, ktoré sa zbierajú popri štatistických zisťovania, čo predstavuje neefektivitu 716 tisíc hodín ročne.

Implementácia nástroja a prepojenie zberu priamo s ekonomickými systémami Spravodajských jednotiek sa predpokladá úspora vo vybraných štatistických zisťovaniach na úrovni 231 tisíc hodín, čo predstavuje 2 496 tisíc € ročne, pričom tieto zdroje môžu byť investované do rozvoja podnikateľského prostredia.

2b. Úspora na strane Štatistického úradu SR

Úspora bola definovaná najmä z titulu odstránenia manuálnych krokov pri zbere a spracovaní štatistických údajov. Identifikovaná kapacita po odborných diskusiách by mala byť využitá na procesy s vysokou pridanou hodnotou pre tvorbu štatistických produktov, ktoré sú v súčasnosti poddimenzované. Nejde teda o priamu finančnú úsporu rozpočtu ale o presmerovanie zdrojov z administratívnych aktivít na aktivity s vysokou pridanou hodnotou bez ďalších dodatočných nárokov a požiadaviek na ľudské zdroje, okrem vybudovania Centrálnej koordinačnej jednotky.

18

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

19

Tabuľka č. 4

Štatistický úrad SR

Poznámka :*

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

209 011

966 351

484 524

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

154 880

295 680

359 040

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

54 131

103 340

125 484

Tovary a služby (630)2

0

0

567 331

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

648 000

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

648 000

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

209 011

1 614 351

484 524

20

Tabuľka č.5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2020

2021

2022

2023

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

11*

14

17

z toho vplyv na ŠR

0

11

14

17

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

1 760

1 760

1 760

z toho vplyv na ŠR

0

1 760

1 760

1 760

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

209 011

399 020

484 524

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

154 880

295 680

359 040

z toho vplyv na ŠR

0

154 880

295 680

359 040

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

54 131

103 340

125 484

z toho vplyv na ŠR

0

54 131

103 340

125 484

Poznámky: *11 zamestnancov od 1. 5. 2021

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Zoznam skratiek použitých v analýze

AZÚ

administratívne zdroje údajov definované v § 2 písm. l) zákona č. 540/2001 Z. z. [redefinované v § 2 ods. 2 písm. l) návrhu zákona], zjednodušene zdroje údajov využiteľné na štatistické účely, pričom ide najmä o informačné systémy verejnej správy

EŠS

Európsky štatistický systém podľa čl. 4 nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení predstavuje partnerstvo medzi štatistickým orgánom Spoločenstva, ktorým je Komisia (Eurostat), a národnými štatistickými úradmi a inými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými v každom členskom štáte za rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky.

EÚ

Európska únia

FTE

Full Time Equivalent – jednotka vyjadrujúca mieru zapojenia pracovníka

GSBPM

Generic Statistical Business Process Management, model pre produkciu a manažment štatistických informácií, ktory uľahčuje komunikáciu v rámci európskeho, ale aj širšieho štatistického systému, ktorého členom je aj Štatistický úrad SR; zvýšenie efektívnosti sa dosahuje industrializáciou štatistických procesov, čo si vyžaduje prijatie štandardov, opakovane použiteľnej infraštruktúry a metadátami riadené systémy (voľne citované podľa Glaser-Opitzová, H.: Modernizácia štatistických procesov prostredníctvom Integrovaného štatistického informačného systému, Zborník abstraktov z 18. slovenskej štatistickej

21

konferencie: Štatistika v krajinách V4 (25 rokov po vzniku zoskupenia) Košice, 23. – 25. júna 2016. Slovenská štatistická a demografická spoločnosť. Bratislava. Prvé vydanie, 2016. ISBN 978-80-88946-72-4.

JIS ŠÚ

Jednotný informačný system štatistických údajov, synonymický názov pre Jednotný system štátnej štatistiky podľa § 12a návrhu zákona, používaný v dokumentoch projektu Reforma zberu a spracovania štatistických údajov vo verejnej správe

MIRRI

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

MD

Man-day, teda pracovný čas jednej osoby zodpovedajúci jednému pracovnému dňu, spravidla 8 hodinám

NKIVS

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy

NŠS

Národný štatistický system, t. j. systém v rámci štátnej správy v Slovenskej republike tvorený orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku, ktoré plnia úlohy štátnej štatistiky najmä vykonávaním štátnych štatistických zisťovaní podľa programu štátnych štatistických zisťovaní a zabezpečovaním európskych štatistík podľa Európskeho štatistického programu na vnútroštátnej úrovni, ich činnosťami a vzájomnými vzťahmi, oprávneniami a povinnosťami vymedzenými zákonom č. 540/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a právne záväznými aktami EÚ. Tento systém je koordinovaný Štatistickým úradom SR. Termín používa odborná štatistická prax a dokumenty projektu Reformy zberu a spracovania štatististických údajov vo verejnej správe.

PM

projektový manažment

SaaS

Software as a service, Softvér ako služba, teda model nasadenia softvéru, pri ktorom dochádza k hosťovaniu aplikácie Štatistickým úradom Slovenskej republiky ako prevádzkovateľom služby.

SLA

dohoda o úrovni poskytovaných služieb a manažmente zmien

SR

Slovenská republika

ŠR

štátny rozpočet

UHP

Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií Slovenskej republiky

VPS

Všeobecná pokladničná správa - rozpočtová kapitola

22

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Potenciálne sa zmeny dotknú všetkých ekonomicky aktívnych subjektov, z toho vo vzťahu k novému rozhraniu nového systému JIS sa ročne dotknú cca 25 000 veľkých a malých podnikov produkčných odvetví.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Predkladateľ návrhu zákona uskutočnil konzultácie osobnou formou so zástupcami podnikateľov s Asociáciou priemyselných zväzov SR (29. júl) a Slovak Business Agency, Centrum lepšej regulácie (30. júl).

Z dôvodu umožniť čo najširší výber podnikateľských subjektov, bolo ponechané na rozhodnutí Stálej pracovnej komisii LRV SR pre posudzovanie vplyvov na podnikateľské subjekty, aby oslovila relevantných zástupcov podnikateľov.

Oznam o konzultáciách bol zverejnený na webovom sídle úradu na stránke

https://slovak.statistics.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk/static-

content/onas/legislativa/materialy-na-pripomienkove-konanie

a na webovom sídle Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky na stránke

https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/prebiehajuce-konzultacie-a-

predbezne-informacie

.

Príslušné subjekty mali možnosť zaslať svoje otázky k materiálu návrhu zákona, ktorý im bol vopred zaslaný spolu s pozvánkami v rozsahu: vlastný materiál, predkladacia správa, dôvodová správa (všeobecná časť, osobitná časť).

Na oboch konzultáciách boli prítomní zamestnanci predkladateľa, ktorí vecne pokrývajú predmet návrhu zákona a spolupracujúci konzultanti, ktorí sa podieľajú na realizácii projektu Reformy zberu a spracovaní štatistických údajov, a priamo súvisiaceho projektu Jednotného informačného systému štatistických údajov financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020. K obom konzultáciám bola pripravená elektronická prezentácia ťažiskových oblastí reformy, ktorá je podstatným dôvodom predloženia návrhu zákona.

Zhrnutie obsahu a výsledkov konzultácií:

Zástupcovia podnikateľských subjektov vyjadrili všeobecnú výhradu podnikateľských subjektov k štátnym štatistickým zisťovaniam, ktoré navrhujú zjednodušiť, skvalitniť, a podľa možností platiť podnikateľským subjektom za vyplňovanie štatistických výkazov z dôvodu ich spornej hodnoty. Poukázali tiež na povinnosť podnikateľov vypĺňať aj výkazy pre iné subjekty verejnej správy: Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, správcov daní a požadovali, aby štatistický úrad v čo najširšej miere využíval administratívne zdroje údajov týchto subjektov verejnej správy a nevyžadoval od podnikateľov tie údaje, ktoré už podnikateľské subjekty vykázali.

Štatistický úrad odmietol plošné rušenie alebo zjednodušenie štatistických zisťovaní z dôvodu, že by došlo k porušeniu záväzkov SR voči EÚ, pretože cca 90 % štatistických zisťovaní je ustanovená nariadeniami EÚ.

Štatistický úrad vníma, že vypĺňanie štatistických výkazov predstavuje pre podnikateľské subjekty administratívnu záťaž a snaží sa túto záťaž eliminovať, ako to vyplýva zo z legislatívne zakotvenej

23

štatistickej zásady efektivity vynaložených nákladov. Ak nejde o vyčerpávajúce zisťovania, ale o výberové zisťovania, v súbore spravodajských jednotiek sa jedna tretina subjektov obmieňa. Odplata za výkon štatistických zisťovaní by musela byť ustanovená zákonom, čo by znamenalo výdavky štátneho rozpočtu.

Štatistický úrad informoval zástupcov podnikateľských subjektov, že rozsah požadovaných údajov a termíny pre ich vykazovanie vyplýva z nariadení EÚ. Tento rozsah údajov a termíny sú rozdielne oproti termínom, ktoré sú ustanovené zákonmi pre údaje vykazované v administratívnych zdrojoch údajov. Do úvahy tiež treba vziať tú skutočnosť, že údaje z administratívnych zdrojov sa musia spracovať, čo tiež trvá istý čas, a preto orgán vykonávajúci štátnu štatistiku nemá prístup k takto spracovaným údajom včas. Znižovanie administratívnej záťaže podnikateľských subjektov v oblasti štátnych štatistických zisťovaní treba preto primárne hľadať v národnej neštatistickej legislatíve.

Štatistický úrad predstavil zástupcom podnikateľských subjektov pripravovaný jednotný informačný systém štátnej štatistiky, ktorého legislatívny základ je súčasťou návrhu zákona a ktorý má okrem iného odbúrať významnú časť administratívnej záťaže spravodajských jednotiek spojenej s poskytovaním štatistických údajov. V rámci zberu údajov budú vytvorené integrácie a aplikačné programové rozhranie (API) pre podnikateľské a iné subjekty. Systém zabezpečí platformu pre implementáciu integrácií na systémy spravodajských jednotiek (najmä účtovné systémy resp. iné systémy spravodajských jednotiek).

Štatistický úrad informoval, že návrh zákona obsahuje úpravu komunikačnej platformy medzi ním a poskytovateľmi štatistických údajov v podobe možnosti zriadenia a činnosti stálych alebo dočasných poradných orgánov. Táto platforma by mohla v budúcnosti priniesť obojstranný prospech hľadaním riešení aj pri odbúravaní zbytočnej administratívnej záťaže.

Štatistický úrad doplní dôvodovú správu k návrhu zákona o príklady využitia štatistických údajov pre zabezpečovanie verejných politík, čím chce zvýšiť mieru informovanosti verejnosti a podnikateľov s nutnosťou zberu a spracovania štatistických údajov.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona nezvyšuje ani neznižuje finančné náklady podnikateľských subjektov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona nevytvára dodatočné náklady na nákup tovarov a služieb.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona definuje v §12a Jednotný informačný systém štátnej štatistiky, prostredníctvom ktorého bude možné eliminovať administratívnu záťaž na strane podnikateľov a to predovšetkým

•Integráciou na „core“ systémy podnikateľov prostredníctvom vytvorenia aplikačných rozhraní

•Modernizáciou komunikácie s podnikateľskými jednotkami

•Interné integráciou administratívnych a iných zdrojov naprieč celým národným štatistickým systémom

24

V rámci CBA IT projektu bolo analyzovaných 141 (rok 2017), pričom bolo vytypovaných 32 zisťovaní, na ktoré má navrhovaný IT systém vplyv. Boli vybrané zisťovania, ktoré mali nasledovné parametre:

•Zabrali v globále viac ako 5000 hodín

•Do zisťovania bolo zapojených viac ako 1000 jednotiek

•Zisťovanie trvalo viac ako 20 min.

Pre každé zisťovanie sa v spolupráci s garantami zisťovaní identifikovali percentuálne dopady vyššie uvedených opatrení, z čoho vznikla úspora času na strane spravodajských jednotiek.

Vybrané zisťovania mali nasledovné parametre:

•Zisťovania sa dotkli 525 220 spravodajských jednotiek (k tomu pozri poznámku na konci textu)

•Zaťažovali spravodajské jednotky 602 031 hodín ročne,

•Finančne stáli zisťovania spravodajské jednotky 6 432 672 € (transformácia času na náklady - čas ohodnotený mzdou pre daný typ podnikateľského subjektu)

Aplikovaním potenciálnych % úspor na zisťovania boli definované nasledovné dopady:

•Úspora času – 231 394 hodín (ročne)

•Úspora nákladov – 2 468 978 € (ročne)

Samotná regulácia a budovanie nového IS nevytvára povinnosť pre spravodajské jednotky sa na tento IS pripojiť. Naďalej môžu využívať existujúce možnosti zberu štatistických údajov, ktoré regulácia žiadnym spôsobom nemení ani neupravuje. V tomto prípade je vplyv na spravodajské jednotky NEUTRÁLNY.

V prípade, ak sa spravodajská jednotka rozhodne využiť komponenty JISSU na automatizovaný zber údajov budú dopady POZITÍVNE a to z dôvodu ušetrenia administratívnych nákladov, ktoré boli kalkulované aj v CBA projektu. Jediným nákladom je vytvorenie reportu z ERP (alebo iného informačného systému podnikateľa), ktorý bude poskytovať dáta do JISSU, pričom následná práca z údajmi bude v module JISSU. Tieto náklady budú jednorazového charakteru a nepresiahnu pozitíva, ktoré majú dlhodobý charakter. Predpokladáme, že tieto náklady budú znášať poskytovatelia produkčných IS, čím pre nich vznikne konkurenčná výhoda poskytovaných službách a produktov. Samotné náklady v súčasnosti nie je možné vyčísliť.

Poznámka : Vysvetlenie rozdielu v počte dotknutých spravodajských jednotiek v bodoch 3.1. a 3.3. tejto analýzy je nasledovné. V bode 3.3.3 Administratívne náklady je podľa CBA počet 525 220 dotknutých spravodajských jednotiek, zatiaľ čo v bode 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty sa uvádza cca 25 000 veľkých a malých podnikov produkčných odvetví. Rozdiel v počtoch spočíva v tom, že podľa CBA sa do počtu dotknutých spravodajských jednotiek zahŕňa každá spravodajská jednotka toľkokrát, koľkokrát bola oslovená v rôznych zisťovaniach a opakovane aj za všetky periódy roka (v súlade s metodikou pre hodnotenie administratívnej záťaže respondentov), zatiaľ čo počet „25 000 veľkých a malých podnikov produkčných odvetví“ zahŕňa každú spravodajskú jednotku len raz a tento počet sa týka kľúčových štvrťročných a ročných produkčných zisťovaní vo vzťahu k novému rozhraniu budovaného JIS ŠU. .

25

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

−4,7 €

−2 468 978 €

Celkové náklady regulácie

−4,7 €

−2 468 978 €

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Materiál nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Materiál nemá jednoznačne identifikovateľný vplyv na inovácie. Očakávaná vyššia efektivita štatistických produkčných procesov a koordinácia pri tvorbe štatistického portfólia môže v budúcnosti zvýšiť využívanie verejných dátových zdrojov, z dôvodu zvýšenia počtu a kvality štatistických produktov orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku, ich väčšej rôznorodosti a zlepšenia ich dostupnosti.

Zároveň skvalitnenie štatistických produktov a štatistických údajov publikovaných prostredníctvom diseminácie alebo v režime „Open Data“ prispeje aj v Slovenskej republike k zvýšeniu potenciálu dátovej ekonomiky, ktoré je jednou z hlavných súčasných iniciatív na európskej úrovni, pretože štatistické údaje sa stávajú surovinou, ktorá má bezprostredný vplyv na zefektívňovanie ekonomiky a vytváranie nových príležitostí.

26

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

A

ks_336779

Špecifikovanie potreby pre štatistické zisťovanie alebo štatistický produkt

5

A

ks_336780

Navrhovanie výsledného štatistického produktu

5

A

ks_336781

Vytvorenie a testovanie definovaného štatistického produktu

5

A

ks_336782

Zbieranie štatistických údajov v rámci štatistického zisťovania

3

A

ks_336783

Spracovanie získaných štatistických údajov

3

A

ks_336785

Zverejňovanie a poskytovanie štatistických produktov

5

A

ks_336786

Hodnotenie priebehu štatistického procesu

5

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

A

ks_336789

Zabezpečenie riadiacich služieb GAMSO v rámci štatistického procesu

3

27

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_4111

Štatistický informačný systém

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

A

1 Jednotný informačný systém štátnej štatistiky (synonymicky označený v projekte Reforma zberu a spracovania štatistických údajov vo verejnej správe ako Jednotný informačný systém štatistických údajov) predstavuje technicky len rozšírenie Štatistického informačného systému.

28

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Štatistický úrad Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie

a)v primárnom práve

−čl. 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení;

−čl. 338 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení;

b)v sekundárnom práve

−nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 01/zv. 003) v platnom znení, gestor: NBS, MF SR;

−nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR;

−nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009) v platnom znení; gestor: ŠÚ SR;

−nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013), gestor: MF SR;

−nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1091 z 18. júla 2018 o integrovaných štatistikách fariem, ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1166/2008 a (EÚ) č. 1337/2011 (Ú. v. EÚ L 200, 7.8.2018), gestor: ŠÚ SR;

−nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2152 z 27. novembra 2019 o európskych podnikových štatistikách, ktorým sa zrušuje 10 právnych aktov v oblasti podnikových štatistík (Ú. v. EÚ L 327, 17.12.2019), gestor: ŠÚ SR.

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

29

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Nariadenie (ES) č. 2533/98 je účinné od 1. januára 1999 okrem čl. 5, čl. 6 ods. 4 a čl. 8 ods. 9, ktoré nadobudli účinnosť 27. novembra1998.

Nariadenie Rady (ES) č. 951/2009 z 9. októbra 2009 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2533/98 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. EÚ L 269, 14.10.2009) je účinné od 15. 10. 2009; ide o nariadenie, ktorým sa zabezpečuje, aby ECB mohla zbierať štatistické informácie potrebné na plnenie všetkých úloh uvedených v čl. 127 Zmluvy o fungovaní EÚ a ustanovuje štatistické zásady tvorby týchto štatistík v súlade so štatistickými zásadami podľa nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení.

−implementované čl. I bodom 3[§ 8 ods. 1 písm. n) prvý bod];

Nariadenie (ES) č. 223/2009 je účinné od 1. apríla 2009.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/759 z 29. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015) je účinné od 8. júna 2015; ide o nariadenie, ktorým sa podstatným spôsobom zmenili alebo doplnili:

−oblasť kvality európskej štatistiky, dodržiavania štatistických zásad obsiahnutých v Kódexe postupov pre európsku štatistiku a opatrení na zabezpečenie jej odbornej nezávislosti [čl. 2 ods. 1 písm. a), čl. 5a, čl. 11 ods. 3, čl. 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení] sú implementované čl. I bodmi 1 [§ 3 ods. 1 a 2], 3 [§ 8 ods. 1], 7 [§ 11 ods. 1 písm. c)], 9 [§ 11 ods. 3], 15 [§ 12a];

−koordinačná úloha vnútroštátneho štatistického orgánu zodpovedného na vnútroštátnej úrovni za koordináciu európskych štatistík [čl. 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení] – sú implementované čl. I bodmi 2 [§ 5 ods. 1], 3 [§ 8 ods. 1 písm. k) ), § 10, § 12a, § 30 ods. 8];

−európsky štatistický program [čl. 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení] – je implementovaný čl. I bodmi : 1 [ § 1 ods. 2], 2 [§ 5 ods. 1], 3[§ 8 ods. 1 písm. d), j) a l)];

−štatistická dôvernosť [čl. 20 ods. 4 druhý pododsek a čl. 26 nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení] – je implementovaný čl. I bodmi 1 [§ 3 ods. 1], 25 [§ 21 ods. 5], 31 [§ 29] a 34 [, § 30 ods. 5] a 36 [§ 30 ods. 7 a 8];

−prístup k administratívnym záznamom, ich používanie a integrácia [čl. 17a (ES) nariadenie (ES) č. 223/2009 v platnom znení] – je implementovaný čl. I bodom 16 [§ 2 ods. 2 písm. k) a l) a § 13];

Nariadenie (EÚ) č. 473/2013 je účinné od 30. mája 2013:

−čl. 2 ods. 1 písm. a) prvého a piateho pododseku nariadenia (EÚ) 473/2013 je implementovaný čl. I bodom 3 [§ 8 ods. 1 písm. n) druhého bodu].

Nariadenie (EÚ) 2018/1091 je účinné od 27. augusta 2018:

30

−implementované čl. I bodmi 17 [§ 16 a 17], 23 [§ 20 ods. 1 písm. b)] a 26 [§ 22].

Nariadenie (EÚ) 2019/2152 je účinné od 29. novembra 2019 a s výnimkou čl. 5 ods. 2 až 4 a čl. 11 až 15 sa uplatňuje od 1. januára 2021:

−implementované čl. I bodmi 23 [§ 18 ods. 3] a 31 [§ 20 ods. 2],

−článok 5 ods. 2 až 4 a články 11 až 15, ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2022, nevyžadujú prijatie vnútroštátnych opatrení na úrovni zákona.

b)

uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, nebol začatý postup EK ani nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)

uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav,

Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov implementuje nariadenie č. 223/2009 (ES) v platnom znení v plnom rozsahu.

Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti implementuje nariadenie (EÚ) č. 473/2013 v plnom rozsahu.

5.

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

31

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 1 a 4)

§ 1 ods. 1: V zmysle odporúčania Eurostatu sa v odseku 1 explicitne ustanovuje všeobecný účel vykonávania úloh štátnej štatistiky a výstižne sa definuje predmet právnej úpravy, ktorý je v súlade s obdobnými úlohami európskej štatistiky v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009) v platnom znení.

Výslovne sa zakotvuje súlad tvorby štátnej štatistiky s medzinárodnými zmluvami a orientáciu štátnej štatistiky na jej používateľa.

§ 1 ods. 2: Druhým odsekom sa rieši v zákone doteraz absentujúce premostenie medzi štátnou štatistikou vykonávanou na vnútroštátne účely a európskou štatistikou výlučne alebo aj pre potreby Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Tvorba európskych štatistík v podmienkach Slovenskej republiky je zabezpečená prevažne vo vnútroštátnom programe štátnych štatistických zisťovaní na príslušné trojročné obdobie.

§ 2 ods. 1: Súčasný spôsob vyjadrenia predmetu úpravy duplikuje sčasti súčasnú definíciu štátnej štatistiky v § 2 písm. a) a zároveň nedefinuje štátnu štatistiku presne. Novým ustanovením sa navrhuje zosúladiť túto definíciu s definíciou európskej štatistiky v nariadení (ES) č. 223/2009 v platnom znení. Navrhovaná definícia významovo zahŕňa dynamickú stránku pojmu (výsledok činnosti orgánov štátnej správy) ako aj statickú stránku pojmu (osobitný druh informácie).

§ 2 ods. 2 písm. a) a b): Dopĺňa sa absentujúca definícia štatistickej jednotky, ktorú je potrebné odlišovať od pojmu spravodajskej jednotky definovanej v súčasnom § 2 ods. 2 písm. b) zákona.

§ 2 ods. 2 písm. c): definícia spravodajskej povinnosti je identická s ustanovením § 18 ods. 3 zákona a navrhuje sa preto vypustiť.

§ 2 ods. 2 písm. c)): Odstraňuje skratka základného pojmu „štátne štatistické zisťovanie“, ktorá bola zavedená v rozpore s Legislatívno-technickými pravidlami vlády slovenskej republiky.

§ 2 ods. 2 písm. d): znenie bezo zmeny.

§ 2 ods. 2 písm. e): Je potrebná úprava definície dôverného štatistického údaja vzhľadom na problémy aplikačnej praxe. Dôverné štatistické údaje sú údaje o štatistickej jednotke, nie o spravodajskej jednotke. Precizuje sa definícia priamej identifikácie s využitím obdobnej úpravy vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov (GDPR) so zahrnutím rôznych druhov identifikátorov štatistických jednotiek (osôb a ich organizačných zložiek) ustanovených

32

pre potreby informačných systémov verejnej správy podľa osobitných zákonov. Uvedená definícia je v súlade s definíciou v nariadení (ES) č. 223/2019 v platnom znení.

§ 2 ods. 2 písm. f) a g): Pojem „spravodajská jednotka“ sa v ustanoveniach, ktoré sa týkajú spravodajskej povinnosti, nahrádza správnym pojmom „štatistická jednotka“, pretože táto je podľa § 18 zákona nositeľom právnej povinnosti.

§ 2 ods. 2 písm. h) až j): znenie bezo zmeny.

§ 2 ods. 2 písm. k) a l): Ide o spresnenie oboch pojmov a ich definícií. Okruh administratívnych zdrojov údajov je v súčasnom znení definovaný užšie, ako je potrebné. Zároveň nie je správne identifikovať tieto zdroje ako údaje, ale ako databázy týchto údajov, ktoré majú charakter systémov, registrov evidencií alebo iných súborov údajov. Odporúča sa tiež zjednodušiť okruh správcov administratívnych zdrojov údajov vypustením nadbytočného pomenovania „verejnoprávna inštitúcia“, a doplnením oboch pojmov slovom „údajov“ zamedziť ich neprípustnému výkladu. Zároveň sa vymedzuje okruh správcov administratívnych zdrojov aj negatívne vo vzťahu k spravodajským službám a Národnému bezpečnostnému úradu v súlade s príslušnou úpravou činnosti týchto inštitúcií.

§ 2 ods. 2 písm. m) až o): Dopĺňajú sa absentujúce definície štatistického formulára, štatistického produktu a štatistického portfólia, ktoré sa používajú v zákone.

Štatistický produkt a štatistické produktové portfólio sa definujú pre potreby zavedenia zákonnej povinnosti orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku vytvárať štatistické produkty jednotným spôsobom ako výstupy národného štatistického systému a zverejňovať ich prostredníctvom jednotného informačného systému štátnej štatistiky a pre špecifikáciu koordinačnej úlohy štatistického úradu. Definície sú v súlade s príručkou kvality národného štatistického systému, ktorá je jedným z výstupov projektu Reformy zberu a spracovania údajov štatistických údajov vo verejnej správe (ďalej len „projekt RZÚ“).

§ 2 ods. 2 písm. p): pojem sa definuje v súlade s novým znením § 1 ods. 1 a jeho použitím v ďalších novelizovaných ustanoveniach zákona.

§ 3: Do zákona je potrebné inkorporovať všetky rešpektované zásady resp. základné princípy štátnej štatistiky. Keďže štátna štatistika je v podmienkach Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) súčasne časťou európskeho štatistického systému reprezentovaného Eurostatom a reglementovaného nariadeniami EÚ, navrhuje sa prevziať zásady uvedené v nariadení (ES) č. 223/2009 v platnom znení priamo do zákona, čím sa poskytne relevantný základ aj pre vykonávanie koordinačnej, kontrolnej, monitorovacej a metodologickej činnosti štatistického úradu dovnútra národného štatistického systému spôsobom, aký navrhuje predložený návrh zákona. Svojím obsahom sú tieto zásady všeobecne platné bez ohľadu na používateľa štatistických výstupov a korešpondujú s ústavným princípom legality štátnej moci, hospodárnosti vynakladania verejných prostriedkov, požiadavke debyrokratizácie služieb štátu a princípmi vykonávania štátnej služby. Explicitne sa vyjadruje aj povinnosť dodržiavať kvalitu štátnej štatistiky, ktorej dosiahnutie je transparentne merateľné vymenovanými exaktnými kritériami. Práve vyhodnocovanie kvality štátnych štatistík resp. štatistických výstupov (bližšie body 9 a 13) poskytuje dôkaz o dodržiavaní základných princípov štátnej štatistiky orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku.

33

V novom znení § 8, ktorý upravuje činnosť štatistického úradu, a v novom § 12a, ktorý upravuje Jednotný informačný systém štátnej štatistiky, sa operuje s pojmom „štandard“. Uplatňovanie základného princípu objektivity podľa § 3 ods. 1 písm. c) spočíva okrem iného na používaní štandardov, ktoré sú transparentné pre používateľov a spravodajské jednotky, uľahčujú vzájomnú komunikáciu, zabezpečujú rýchlosť a porovnateľnosť štatistických údajov.

Kódex postupov pre európsku štatistiku v časti „Štatistické procesy“ uvádza nasledujúcu požiadavku na členov Európskeho štatistického systému (ďalej len „EŠS“): „V štatistických procesoch, ktoré štatistické orgány používajú na rozvoj, tvorbu a šírenie európskych štatistík, sa v plnej miere dodržiavajú európske a iné medzinárodné štandardy, usmernenia a osvedčené postupy, pričom sa neustále vynakladá snaha o inovácie. Sú zavedené postupy, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa v rámci orgánov vykonávajúcich štatistiku dôsledne uplatňovali štandardné pojmy, definície, klasifikácie a ďalšie druhy štandardov.“.

Príkladom takýchto štandardov je Všeobecný model štatistického produkčného procesu (GSBPM), ktorý popisuje a definuje štatistický produkčný proces na tvorbu oficiálnych štatistík. Poskytuje štandardný rámec a harmonizovanú terminológiu, ktorá pomáha štatistickým organizáciám modernizovať ich procesy tvorby štatistík a zdieľať metódy a komponenty.

Na základe konsenzu medzi členmi EŠS vznikol tiež Štandard EŠS ako normatívny dokument vypracovaný a schválený Výborom pre Európsky štatistický systém (ESSC) v súlade so schváleným postupom štandardizácie EŠS. Štandard poskytuje členom EŠS pravidlá, usmernenia alebo rôzne špecifiká pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky zamerané na dosiahnutie optimálneho stupňa poriadku v súvislosti s plnením poslania a vízie EŠS. Katalóg štandardov schválených ESSC uvádza Eurostat na:

https://ec.europa.eu/eurostat/ramon/nomenclatures/index.cfm?TargetUrl=LST_NOM_

DTL&StrNom=CAT_STAND&StrLanguageCode=EN&IntPcKey=&StrLayoutCode=HIER

ARCHIC

.

§ 4: Novelou zákona sa navrhuje novým znením § 4 odstrániť diskrepanciu v pôsobnosti subjektov, ktoré vykonávajú činnosti spojené s vykonávaním štátnej štatistiky. Základom je, že primárna administratívna zodpovednosť za tvorbu štatistík má byť jednoznačne na ústredných orgánoch štátnej správy alebo v nemnohých prípadoch na orgánoch štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, nie na subjektoch, ktoré plnia na základe osobitných zákonov alebo kontraktov odborné alebo administratívne úlohy pre tieto orgány. Len tieto orgány totiž disponujú všetkými nástrojmi, ktorými môžu ovplyvniť kvalitu štátnej štatistiky v oblasti, ktorá im je zverená vrátane určenia toho, na aký štatistický cieľ v súlade s rezortnými politikami majú byť štatistiky vytvárané.

Spoločné pomenovanie orgánov, ktoré sa podieľajú na vykonávaní úloh štátnej štatistiky sa dôsledne uplatňuje v celom zákone.

Zároveň sa precizujú a dopĺňajú podmienky vykonávania čiastkových úloh pri vykonávaní štátnej štatistiky, ktoré je možné z dôvodu časových a finančných úspor a využitia ľudských zdrojov účelnejšie delegovať rozpočtovým organizáciám, príspevkovým organizáciám (napríklad Národné osvetové centrum, ktoré je podľa zákona č. 189/2015 Z. z.

34

o kultúrno-osvetovej činnosti výkonným a koordinačným pracoviskom pre štátnu štatistiku v oblasti kultúry) alebo so subjektmi mimo verejnej správy teda na prevažne komerčnej báze podnikateľskými subjektmi za dodržania podmienok ochrany hospodárskej súťaže.

Z povahy povinností a oprávnení subjektov, ktoré vykonávajú pre orgány vykonávajúce štátnu štatistiku čiastkové úlohy v oblasti štátnej štatistiky, vyplýva, že pri spracúvaní dôverných štatistických údajov, ktorými sú osobné údaje, majú postavenie sprostredkovateľa, a orgány vykonávajúce štátnu štatistiku, ktorým sa tieto subjekty k vykonávaniu týchto čiastkových úloh zaviazali, majú postavenie prevádzkovateľa podľa čl. 4 ods. 7 a 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení a podľa § 5 písm. o) a p) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto sú orgány vykonávajúce štátnu štatistiku povinné s príslušnými subjektmi popri písomnej úprave vykonávania čiastkových úloh v oblasti štátnej štatistiky písomne upraviť aj vzájomné práva a povinnosti pri spracúvaní osobných údajov podľa čl. 28 nariadenia (EÚ) 679/2016 v platnom znení resp. podľa § 34 zákona č. 18/2018 Z. z.

K bodu 2 (§ 5 ods. 1)

Úprava znenia súvisí s vypustením pojmov „národný štatistický systém“ a „člen národného štatistického systému“ zo znenia zákona z dôvodu ich prekrývania sa s pojmom orgán/orgány vykonávajúce štátnu štatistiku a potrebnými jazykovými a legislatívno-technickými úpravami ustanovenia. Uvedené pojmy sa však naďalej funkčne uplatňujú v odborných štatistických kruhoch. Koordinačnú funkciu štatistického úradu na vnútroštátnej úrovni je obdobná ako koordinačná činnosť každého ústredného orgánu štátnej správy, preto je bližšie špecifikovaná až v § 8 ods. 1 v návrhu zákona.

K bodu 3 (§ 8)

Z projektu RZÚ vyplynula aj požiadavka na hlbší zásah do úpravy pôsobnosti štatistického úradu v oblasti štátnej štatistiky s ťažiskom na jeho úlohy koordinačného orgánu v rámci európskeho štatistického systému na vnútroštátnej úrovni a s tým spojené metodologické, monitorovacie a kontrolné činnosti.

V súlade s tým sa navrhuje na monitoring dodržiavania všetkých základných princípov štátnej štatistiky.

Od 1. januára 2024 sa zavádza povinnosť iným orgánom vykonávajúcim štátnu štatistiku vypracúvať a zverejňovať správy o kvalite zostavených štatistík na národnej úrovni obdobne ako je to v rámci európskeho štatistického systému. Náležitosti týchto správ upraví štatistický úrad všeobecne záväzným právnym predpisom - vyhláškou štatistického úradu, ak požiadavky na tieto správy nestanovujú nariadenia EÚ.

Ide o štatistiky pre vnútroštátne účely vytvárané v rámci národného štatistického systému. Ako predloha vytvárania týchto správ v záujme využitia osvedčených postupov sa navrhuje požadovať štruktúru správ, ktorá je harmonizovaná so štandardizovanou štruktúrou správy o kvalite pre používateľa ESMS (Euro SDMX Metadata Structure, dostupné

35

na https://ec.europa.eu/eurostat/data/metadata/metadata-structure) vytvorenou Eurostatom na účely popisu údajov šírených prostredníctvom webového sídla. Správy o kvalite zostavených štatistík poskytujú používateľom informácie, ktoré pomáhajú pri interpretácii šírených štatistických údajov. Okrem kontaktných údajov a krátkeho a ľahko zrozumiteľného popisu súboru údajov obsahujú aj základné a ostatné kritériá kvality údajov: informácie o inštitucionálnom mandáte, politike dôvernosti, politike zverejňovania, periodicite zverejňovania, dostupnosti, riadení kvality, relevantnosti, presnosti a spoľahlivosti, včasnosti a dochvíľnosti, porovnateľnosti a koherentnosti, nákladoch a záťaži respondentov, revízii údajov a štatistickom spracovaní. Členovia národného štatistického systému ich aktualizujú najmenej raz za rok a šíria prostredníctvom webového sídla úradu. Definícia metadát v § 2 návrhu vyhlášky je zhodná s definíciou podľa medzinárodnej technickej normy ISO/IEC 11179-1:2015 Information technology — Metadata registries (MDR) — Part 1: Framework.

Štatistický úrad bude vypracúvať každoročne správu o štátnej štatistike a predkladať ju vláde SR, pričom správy o kvalite štatistík budú jedným z jej podkladov.

Na zákonnú úroveň je povýšená spolupráca s Národnou bankou Slovenska a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá sa týka povinností SR ako člena eurozóny.

K bodu 4 (§ 9)

Znenie ustanovenia vrátane citácie príslušnej poznámky pod čiarou sa dáva do súladu s platným právnym stavom.

K bodu 5 (§ 10)

V § 10 sa upravuje činnosť a zloženie nového poradného orgánu predsedu úradu, ktorým je Koordinačná rada pre štátnu štatistiku, ako jedného z nástrojov na koordináciu vykonávania úloh štátnej štatistiky orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku. Zároveň sa umožňuje vytváranie ďalších externých ad hoc platforiem k prerokovaniu čiastkových otázok. Tieto platformy predstavujú okrem iného vhodný nástroj na komunikáciu s používateľmi, či poskytovateľmi údajov, a to tak vo vzťahu k znižovaniu administratívnej záťaže pri poskytovaní údajov, odbúravaniu prípadných duplicít, či zlepšovaniu komunikačných nástrojov na zber údajov, ako aj pri získavaní spätnej väzby vo vzťahu k štatistickým produktom a ich zverejňovaniu.

V súvislosti so vznikom koordinačnej rady národného štatistického systému sa vypúšťa úprava štatistickej rady ako legislatívne nadbytočná, pričom naďalej zostáva predsedovi štatistického úradu z titulu jeho funkcie kompetencia vytvárať expertné orgány napríklad zložené z odborníkov na štatistiku.

K bodu 6 (nadpis § 11)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky „iný orgán vykonávajúci štátnu štatistiku“.

36

K bodu 7 (§ 11 ods. 1)

Medzi úlohy sa vkladá aj povinnosť v prípade potreby usmerňovať plnenie spravodajskej povinnosti pokynmi, vytvárať štatistické produkty a zverejňovať správy o hodnotení kvality vlastných štátnych štatistík. Obdobne sú tieto povinnosti definované v § 8 aj pre štatistický úrad.

K bodu 8 (§ 11 ods. 2)

Navrhuje sa vykonať úpravu odseku vzhľadom na všeobecnejšiu povinnosť navrhovanú v § 11 ods. 1.

K bodu 9 (§ 11 ods. 3)

Navrhuje sa zakotviť minimálne personálne a organizačné požiadavky na zabezpečovanie úlohy iného orgánu vykonávajúceho štátnu štatistiku. Vo svojej podstate nejde o nové úlohy, ale prax preukázala potrebu zakotviť konkrétne povinnosti priamo v zákone.

K bodu 10 (§ 12 ods. 2)

Navrhuje sa osobitne doplniť štatistické zisťovania vykonávané štatistickým úradom na základe požiadaviek ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nebudú vykonávať štatistické zisťovania.

K bodu 11 (§ 12 ods. 3)

Navrhuje sa upraviť postup štatistického úradu pri zaradení nových štatistických zisťovaní ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa tým stanú inými orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku.

K bodu 12 [§ 12 ods. 6 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s dôsledným používaním pojmu „orgán vykonávajúci štátnu štatistiku“.

K bodu 13 [§ 12 ods. 6 písm. f)]

Začlenenie požiadavky na stanovenie podrobných kritérií kvality v programe štátnych štatistických zisťovaní do splnomocňovacieho ustanovenia v § 12 v prípade, že sú potrebné, predstavuje záväzný rámec v prípadoch, kedy spravodajská jednotka musí zabezpečiť kvalitu údajov v súlade s metodikou, ktorá platí pre dané štatistické zisťovanie.

K bodu 14 (§ 12 ods. 8)

Zostručnenie textu a použitie novej legislatívnej skratky zavedenej v § 4 ods. 1 písm. b).

K bodu 15 (§ 12a)

Jedným zo základných cieľov realizácie projektu RZÚ je vytvorenie nástroja, ktorým sa zefektívni koordinácia procesov v rámci národného štatistického systému,

37

pričom jedným z nástrojov na plnenie koordinačnej role štatistického úradu je aplikácia Kódexu postupov pre európsku štatistiku, ktorého cieľom je zabezpečiť dôveru verejnosti v európsku štatistiku určením, ako sa má európska štatistika rozvíjať, tvoriť a šíriť v súlade so štatistickými zásadami uvedenými v článku 2 nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení.

V súlade so zásadami európskej štatistiky resp. základnými princípmi štátnej štatistiky sa definujú účely jeho prevádzkovania, ustanovuje sa rámcovo rozsah jeho povinného používania a zabezpečenie prístupu k nemu pre iné orgány vykonávajúce štátnu štatistiku.

Projekt RZÚ má zabezpečiť, aby sa štátna štatistika v rámci národného štatistického systému vykonávala v súlade so štatistickými zásadami ustanovenými čl. 2 nariadenia (ES) č. 223/2009, ktoré sú podrobnejšie rozpracované v Kódexe postupov pre európsku štatistiku vydaný EUROSTAT-om. Tieto štatistické zásady sú z vecného hľadiska ale aj z hľadiska nadnárodného, úniového charakteru prevažnej väčšiny vykonávaných štatistík aplikovateľné aj pri tvorbe, rozvoji a šírení vnútroštátnej štatistiky, preto nemá význam zakotvovať odchylný rámec a súčasnú zákonnú úpravu tzv. základných princípov štátnej štatistiky je potrebné doplniť štatistickými zásadami európskej štatistiky a posilniť tak vymožiteľnosť ich dodržiavania členmi národného štatistického systému.

Technickým prostriedkom zabezpečenia aplikácie základných princípov štátnej štatistiky resp. štatistických zásad podľa nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení a Kódexu postupov pre európsku štatistiku z úrovne štatistického úradu ako koordinátora všetkých činností v oblasti rozvoja, tvorby a šírenia európskej štatistiky na vnútroštátnej úrovni a koordinátora v rámci národného štatistického systému sa má stať Jednotný informačný systém štátnej štatistiky (ďalej len „JIS ŠÚ“), ktorý je výsledkom rozvoja existujúceho informačného systému Štatistický informačný systém (kód METAIS – isvs_411) v zmysle schválnej koncepcie rozvoja IS zo dňa 25.3.2019.

Rozvoj isvs_411 na IS ŠÚ je financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.

JIS ŠÚ podporí procesy plánovania, produkcie, šírenia, podpory (úradnej komunikácie medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku), konkrétne ide najmä o:

•súčasný proces plánovania štatistických zisťovaní v rámci Programu štátnych štatistických zisťovaní, s dôrazom na kontrolu jeho plnenia,

•prepojenie štatistických zisťovaní s tvorbou štatistických produktov (katalógom produktov),

•plánovanie štatistických činností,

•štandardizáciu integračných nástrojov (napr. pojmov, definícií, číselníkov a klasifikácií),

•sprístupnenie štatistických produktov všetkých orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku (teda v rámci tzv. národného štatistického systému) prostredníctvom jednotnej platformy (verejná databáza údajov); súčasťou platformy budú aj informácie o činnostiach v rámci národného štatistického systému a o stave národného štatistického systému,

38

•spoločná komunikačná platforma pre posilnenie väzieb, vzájomnú komunikáciu, zdieľanie znalostí, spoluprácu a koordináciu členov národného štatistického systému.

Ide o technickú podporu výkonu nasledovných úsekov a agend zapísaných v Centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy:

•A0002754 - Zostavovanie programu štatistických zisťovaní v súčinnosti s ministerstvami a štátnymi organizáciami

•A0002755 - Zhromažďovanie a spracúvanie štatistických údajov

•A0002756 - Využívanie údajov z administratívnych zdrojov na účely štátnej štatistiky

•A0002757 - Zverejňovanie výsledkov štatistických zisťovaní za Slovenskú republiku a za jednotlivé územné celky a správne celky

•A0002758 - Určovanie metodiky vedenia systému národných účtov a zostavovanie národných účtov

•A0002759 - Vypracúvanie analýz vybraných charakteristík sociálno-ekonomického a ekologického vývoja Slovenskej republiky ako celku a jej jednotlivých častí a pravidelné informovanie verejnosti o sociálno-ekonomickom a demografickom vývoji

•A0002760 - Poskytovanie štatistických informácií a vydávanie štatistických publikácií

•A0002761 - Získavanie a zhromažďovanie zahraničných štatistických informácií na účely porovnávania stavu a vývoja ekonomiky Slovenskej republiky so zahraničím

•A0002762 - Kontrola dodržiavania spravodajskej povinnosti v oblasti štátnej štatistiky a ukladanie pokút za jej porušenie

•A0002763 - Vytváranie, zverejňovanie a spravovanie štatistických klasifikácií, číselníkov a registrov v súčinnosti s ministerstvami a štátnymi organizáciami

•A0002764 - Organizovanie a vykonávanie reprezentatívnych výskumov verejnej mienky o sociálno-ekonomických otázkach

JIS ŠÚ bude vybudovaný v súlade s tým, že biznis procesy ostanú definované na úrovni GSBPM a vybrané biznis služby budú budované ako SaaS služby, pričom primárnym konzumentom sú odborné útvary štatistického úradu. Tieto služby budú zároveň prístupné aj tretím subjektom (najmä povinným osobám), pričom z hľadiska funkcionalít bude JIS ŠÚ zabezpečovať nasledovné činnosti:

a)kolaboračná platforma, slúžiaca na komunikáciu a zdieľanie informácií,

b)procesy v rámci prípravy zberu údajov:

1.generovanie súborov spravodajských jednotiek,

2.vytváranie štatistických formulárov,

3.prístup do METIS-u (zadefinovanie metainformačných objektov a vytvorenie formulárov),

4.testovanie v testovacom prostredí,

39

c)procesy v rámci zberu údajov:

1.manažment zberu,

2.poskytnutie nástrojov,

3.prístup štatistického úradu k všetkým dátam členov národného štatistického systému, ktorí sa integrovali do systému,

d)procesy v rámci spracovania údajov, ako sú algoritmy na editáciu, validáciu a imputácie (výpočet váh a ich kalibrácie, identifikácia extrémnych hodnôt, transformácie, nástroj na sezónnu analýzu časových radov),

e)diseminačné nástroje, ktorými budú

1.spoločná verejná databáza údajov,

2.poskytovanie štatistických údajov cez webové sídlo štatistického úradu a datasetov vo forme otvorených strojovo spracovateľných údajov (v kvalite 4* - 5*),

3.aplikovanie metód ochrany údajov,

4.manažment údajov (riadenie prístupu k údajom),

5.zabezpečenie dátovej interoperability pre konzumentov údajov,

f)nástroj na tvorbu a zverejnenie správ o kvalite k štatistickým produktom.

Osobitne vo vzťahu k podnikateľom pri poskytovaní údajov platí, že nástrojom na získavanie kvalitných údajov má byť aj maximálne možné zjednodušenie práce spravodajskej jednotky pri ich poskytovaní. Na účely odstraňovania nadbytočnej záťaže pri poskytovaní údajov, ako aj na účely zjednodušenia a automatizácie tohto procesu budú podporené najmä možnosti komunikácie cez integračné rozhrania, a to aj s možnosťou zvoliť si komunikáciu pri poskytovaní údajov priamo zo svojich vnútorných systémov. Podporené bude aj tzv. predvypĺňanie údajov, ktoré sú o danej povinnej osobe už známe z iných zdrojov. Zjednodušenie a automatizácia teda v konečnom dôsledku povedú aj k tomu, že údaje budú poskytované s nižšou chybovosťou, vyššou aktuálnosťou a v požadovanom rozsahu. Nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov bude práve JIS ŠÚ a spôsob nastavenia jeho fungovania a možností integrácie naň.

JIS ŠÚ bude integrálnou súčasťou e-Governmentu podľa platnej NKIVS. Ďalšie informácie k projektu sa nachádzajú v štúdii uskutočniteľnosti:

https://metais.vicepremier.gov.sk/studia/detail/f6f7fea5-ad9c-f56b-f79e-

b2d163ced141?tab=basicForm

K bodu 16 (§ 13)

Navrhuje sa zmena v spôsobe právnej úpravy prístupu k administratívnym zdrojom údajov. Zachováva sa princíp prístupu k všetkým údajom z administratívnych zdrojov údajov, pričom sa zároveň upúšťa od demonštratívneho výpočtu rozsahu údajov, ktoré je možné poskytnúť. Tento spôsob úpravy je jednak nevhodný, keďže ide o demonštratívny výpočet a je praxou prekonaný, keďže nie je schopný reflektovať dynamiku zmien a vývoja rôznych administratívnych zdrojov údajov.

40

Zakotvuje sa tiež nevyhnutnosť údajov na štatistický účel, ku ktorým sa žiada prístup do administratívneho zdroja údajov, čo korešponduje s ochranou štatistickej dôvernosti vrátane zabezpečenia ochrany osobných údajov ako aj s dodržiavaním princípov objektivity, spoľahlivosti a efektívnosti vynaložených nákladov.

Navrhuje sa na úrovni zákona explicitne upraviť oblasti, ktorých úpravu prax ukázala ako potrebnú, a to najmä poskytovanie údajov v predpísanej štruktúre a elektronicky, poskytovanie metadát k údajom, úpravu spôsobu uzatvárania dohôd o zabezpečení poskytovania údajov a vyjadrenie vzťahu ku kategóriám údajov, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov.

Poskytovanie údajov z administratívnych zdrojov údajov by malo prebiehať prioritne v elektronickej podobe, definovanej štruktúre a automatizovaným spôsobom, a to najmä v prípadoch, ak ide o zdroj údajov, ktorý poskytuje údaje prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov podľa zákona o e-Governmente. Predmetný zákon obsahuje úpravu tohto modulu, ako aj jeho fungovania, vrátane riadenia prístupu k údajom a ich poskytovanie elektronicky a nepretržitým spôsobom prístupu.

Samotný inštitút dohody o zabezpečení poskytovania údajov nie je koncipovaný ako podmienka na ich poskytovanie, ale ako svojho druhu realizačná dohoda, ktorá má definovať technické podrobnosti poskytovania, pričom samotný právny nárok bude upravený na úrovni zákona. Preto ani neuzavretie dohody nie je dôvodom na neplnenie povinnosti poskytovať údaje z týchto zdrojov.

V odseku 6 sa zakotvuje zamedzenie možnosti orgánu vykonávajúceho štátnu štatistiku poskytnúť údaje od správcu administratívneho zdroja na iný ako štatistický účel.

K bodu 17 (§ 16 a 17)

Úprava v § 16 je potrebná vzhľadom na prijatie nariadenia EÚ citovaného v poznámke pod čiarou.

V § 17 sa navrhuje spresniť ustanovenia o spolupráci v rámci verejného sektora a doplniť medzi spolupracujúce aj orgány záujmovej samosprávy, napríklad profesijné komory v zdravotníctve alebo poľovníctve, preto je potrebné upraviť aj názov paragrafu 17.

Z návrhu vyplýva, že zákon nemá ďalej ustanovovať explicitne všeobecným spôsobom spoluprácu orgánov miestnej štátnej správy a územnej samosprávy so štatistickým úradom pri spravodajskej povinnosti (ide o duplicitu s inými ustanoveniami) ani osobitnú spoluprácu pri príprave spracúvania výsledkov volieb a referenda a sčítania obyvateľov, domov a bytov, pretože vzájomné oprávnenia a povinnosti štatistického úradu, orgánov samosprávy a miestnej štátnej správy vymedzuje zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušný zákon o sčítaní obyvateľov, domov a bytov.

K bodu 18 (§ 18 ods. 3)

Odporúča sa precizovať návrh z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že sa od spravodajskej jednotky môžu žiadať informácie o dôvode poskytnutia konkrétnych údajov.

41

Ustanovenie sa uplatní okrem iného aj v oblasti európskych podnikových štatistík. Podľa článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/2152: „Na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie (Eurostatu) jej členské štáty poskytnú všetky relevantné informácie týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia v členských štátoch.“. Na vysvetlenie údajov poskytnutých v konkrétnych zisťovaniach za Slovenskú republiku Eurostatu je v praxi potrebné disponovať zdôvodneniami poskytnutými spravodajskými jednotkami.

Zároveň sa navrhovaným znením ustanovenia explicitne upravuje povinnosť štatistickej jednotky postupovať pri poskytovaní štatistických údajov v súlade s metodikou.

K bodu 19 (§ 18 ods. 5)

Znenie odseku sa mení z legislatívno-technických dôvodov (napr. uplatňovanie pojmu „štatistický formulár“ a z dôvodu, že spravodajská jednotka v konkrétnom prípade nezasiela údaje a neplní svoju štatistickú povinnosť len voči úradu, ale aj voči inému orgánu vykonávajúcemu štátnu štatistiku podľa podmienok konkrétneho štatistického zisťovania definovaného v programe štátnych štatistických zisťovaní.

K bodu 20 (§ 18 ods. 8)

Ustanovenie sa upravuje z dôvodu ustanovenia splnenia požiadavky nevyhnutnosti požadovania údajov na štatistický účel zo strany orgánu vykonávajúceho štátnu štatistiku od štatistickej jednotky a potrebu vylúčiť z predmetu spravodajskej povinnosti niektoré kategórie informácií v súlade s osobitnými predpismi. Aktualizujú sa tiež citácie zákonov v poznámkach pod čiarou.

K bodu 21 (§ 18 ods. 9)

Upravujú sa chybné čísla odkazov zavedené poslednou novelou zákona zákonom č. 107/2020 Z. z. a aplikuje sa novozavedená legislatívna skratka.

K bodu 22 (§ 19 ods. 1)

Úprava súvisí s potrebou odstrániť možný výkladový problém pri používaní slova „norma“ v doterajšom znení zákona. Štandardy, ktoré sa uvádzajú v zákone nesúvisia s technickými normami.

K bodu 23 (§ 20)

§ 20 ods. 1 písm. a): Legislatívno-technická úprava znenia poznámky pod čiarou.

§ 20 ods. 1 písm. b): V súlade s nariadením (EÚ) 2018/1091 sa mení názov príslušného registra a vkladá sa odkaz 6b odkazujúci na poznámku pod čiarou s citáciou tohto nariadenia.

§ 20 ods. 1 písm. d) – súčasné znenie: Vypustenie odseku je odôvodnené tým, že v praxi štatistický úrad neviedol register sčítacích obvodov už od sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Pri novej koncepcii sčítania sa územná príprava opiera o adresné body a pre účely terénu sa so sčítacími obvodmi nepočíta.

§ 20 ods. 1 písm. d): bezo zmeny.

42

§ 20 ods. 1 písm. e): Keďže v poznámke pod čiarou k odkazu 6b sa citujú už zrušené nariadenia ES a EÚ, ktoré boli nahradené nariadením (EÚ) 2019/2152, na ktoré ale nie je potrebné v príslušnom paragrafe odkazovať, odkaz 6b sa v danom ustanovení vypúšťa.

§ 20 ods. 2: Návrhom sa sleduje implementácia nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2152 z 27. novembra 2019 o európskych podnikových štatistikách, ktorým sa zrušuje 10 právnych aktov v oblasti podnikových štatistík (Ú. v. EÚ L 327, 17.12.2019). Aktualizácia registra organizácií údajmi z Európskeho registra nadnárodných skupín podnikov (EGR) vyplýva z fungovania európskeho rámca pre štatistické registre ekonomických subjektov upraveného čl. 2 ods. 2 a čl. 8 až 10 nariadenia (EÚ) 2019/2152.

K bodu 24 (§ 21 ods. 1)

Spresňuje sa, o akú zárobkovú činnosť ide a vypúšťa sa časť ustanovenia, ktorá odporuje § 21 ods. 6 zákona v súčasnom aj navrhovanom znení.

K bodu 25 (§ 21 ods. 5 a 6)

Návrh na zmenu je reakciou na požiadavky verejnosti zisťované Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v rámci úloh B.8 a B.14 vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 104/2017 z 1. marca 2017 k Akčnému plánu Iniciatívy za otvorené vládnutie v SR na roky 2017-2019. Údaje registra organizácií sa považujú za prioritný dataset, pričom jediné obmedzenie v prístupnosti je z pohľadu dodržania štatistickej dôvernosti.

Nové znenie odseku 6 je spojením nesystematicky zaradeného ustanovenia § 20 ods. 3 a textu doterajšieho odseku 7 predmetného paragrafu.

K bodu 26 (§ 22)

Ustanovenie sa mení v nadväznosti na požiadavky nariadenia (EÚ) 2018/1091 a vnútroštátne formy prevádzkovania poľnohospodárskych činností.

K bodu 27 (§ 23)

Potrebné spresnenie okruhu osôb, o ktorých sa údaje majú zisťovať.

K bodu 28 (§ 24)

Vypustenie je odôvodnené tým, že v praxi štatistický úrad neviedol register sčítacích obvodov už od sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Pri novej koncepcii sčítania sa územná príprava opiera o adresné body a pre účely terénu sa so sčítacími obvodmi nepočíta.

K bodu 29 (§ 25a)

Znenie odseku 1 a súčasného odseku 3 (v návrhu odsek 2) sa v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2152 upraví, aby v registri boli všetky subjekty obchodujúce v rámci EÚ, nielen tie, ktorým vznikla spravodajská povinnosť v rámci systému Intrastat.

Súčasný odsek 2 sa navrhuje vypustiť, pretože stratil opodstatnenie pri aplikácii novej právnej úpravy, nariadenia (EÚ) 2019/2152. Poznámka pod čiarou týkajúca sa ochrany dôverných štatistických údajov v štatistike zahraničného obchodu bude uvedená v § 30.

43

V novom § 25a ods. 2 (pôvodne odsek 3) sa navrhuje zachovať oznamovaciu povinnosť, avšak so spresnením okruhu jej adresátov a tiež spresnením odkazu na vykonávací predpis, ktorý ustanoví hranicu hodnoty obchodu s tovarom, kedy táto povinnosť vzniká.

K bodu 30 (§ 26)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na navrhované úpravy.

K bodu 31 (§ 29)

Ustanovenie § 29 predstavuje voči § 30 ods. 1 a 2 podpornú úpravu, ktorá garantuje právnu istotu toho, kto je viazaný pri vykonávaní štátnej štatistiky mlčanlivosťou.

Dôverné údaje možno poskytovať ako anonymizované údaje na vedecké účely podľa § 30 ods. 4 zákona [rovnako ako v čl. 23 nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení] alebo medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku podľa nového .§ 30 ods. 8 [obdobne v čl. 21 nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení]. Dôverné údaje možno zverejniť, ak štatistická jednotka sama jednoznačne dala súhlas na ich zverejnenie podľa § 30 ods. 1 a 2 [rovnako čl. 20 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 223/2009 v platnom znení], potom ten, kto za orgán vykonávajúci štátnu štatistiku takýto údaj zverejnil v rámci plnenia svojich pracovných/služobných úloh, nemôže porušiť svoju povinnosť mlčanlivosti.

Úprava mlčanlivosti v § 29 je obdobná ako v zákone č. 223/2019 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021).

K bodu 32 (§ 30 ods. 3)

Vypúšťa sa nadbytočné slovo z termínu v súlade s požiadavkou splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny.

K bodu 33 (§ 30 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s dôsledným používaním pojmu „orgán vykonávajúci štátnu štatistiku“.

K bodu 34 (§ 30 ods. 5)

Ustanovenie § 30 ods. 5 sa odporúča upraviť v maximálnej zhode s nariadením (ES) 223/2009 v platnom znení.

Súčasné znenie zákona je v rozpore s definíciou dôverného štatistického údaja, pretože rozširuje neurčitým spôsobom výnimku z toho, čo je možné nepovažovať za dôverný štatistický údaj o skupinu údajov, ktoré „je možné jednoducho zistiť“ .

Podľa čl. 25 nariadenia (ES) 223/2009: „Údaje získané zo zdrojov, ktoré sú podľa právnych predpisov dostupné verejnosti a ktoré naďalej zostanú dostupné verejnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov, sa nepovažujú za dôverné na účely šírenia štatistiky získanej z týchto údajov.“.

Pokiaľ ide o určenie údajov z verejných zdrojov ako údajov, ktoré nie sú dôvernými štatistickými údajmi odkazom na informácie sprístupňované podľa zákona o slobode

44

informácií, navrhuje sa, aby sa za dôverné nepovažovalo len to, čo sa zverejňuje povinne, ale aj to, čo možno uplatnením práva na slobodu informácií získať bez uvedenia účelu alebo právneho dôvodu na základe žiadosti.

Návrh odstraňuje tiež nie celkom vhodný demonštratívny výpočet verejných zdrojov, ktorý zahŕňa tie najmenej dôležité zdroje.

K bodu 35 (§ 30 ods. 6)

Legislatívna úprava súvisiaca s dôsledným používaním pojmu „orgán vykonávajúci štátnu štatistiku“.

K bodu 36 (§ 30 ods. 7 a 8)

Dopĺňajú sa dva frekventované a nevyhnutné spôsoby oprávneného spracovania dôverných štatistických údajov v rámci tvorby štátnej štatistiky.

§ 30 ods.7 funkčne dopĺňa nové znenie § 4 ods. 2 a 3 a subjektom vykonávajúcim čiastkové úlohy v oblasti štátnej štatistiky poskytuje právnu istou, že ich prístup k dôverným štatistickým údajom je oprávnený. Pokiaľ spracúvajú osobné údaje, majú postavenie sprostredkovateľa podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

§ 30 ods. 8 zamedzuje napr. duplicitnému štatistickému zisťovaniu na vnútroštátnej úrovni. Obdobné ustanovenie je obsiahnuté aj v nariadení (ES) č. 223/2009 v platnom znení a týka sa poskytovania dôverných štatistických údajov medzi členmi európskeho štatistického systému. Súhlas štatistického úradu s uzavretím dohody je odôvodnený prioritnou požiadavkou na ochranu štatistickej dôvernosti.

Z dôvodu možnosti kontroly poskytovania údajov prostredníctvom jednotného informačného systému štátnej štatistiky bude doplnené ustanovenie § 12a ods. 4 písm. d) o poskytovaní dôverných štatistických odkazom na § 30 ods. 8.

Uzatvárať dohody o poskytovaní dôverných štatistických údajov podľa § 30 ods. 8 však bude možné bez väzby na dostupnosť príslušnej služby v jednotnom informačnom systéme štátnej štatistiky.

K bodu 37 (§ 30a ods. 1)

Na základe požiadavky aplikačnej praxe v rámci štatistických zisťovaní u fyzických osôb (o jednotlivcoch alebo členoch domácnosti) sa dopĺňa oprávnený spôsob spracovania uvedených osobných údajov, čo je potrebné na identifikáciu a neskoršie spracovanie poskytnutých údajov. Zároveň sa spresňuje okruh tzv. povinných osôb vzhľadom na inštitucionálne úpravy podľa bodu 8.

K bodom 38 a 39 (§ 31 ods. 1 a nový odsek 2)

Ustanovenie sa precizuje z legislatívno-technických dôvodov, z dôvodu ako rozšírenia subjektov, ktorým sa štatistické informácie poskytujú bezodplatne a doplnenia obligatórnych náležitostí dohody medzi štatistickým úradom a žiadateľom.

45

K bodu 40 (§ 31 ods. 5)

Legislatívna úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky „iný orgán vykonávajúci štátnu štatistiku“.

K bodu 41 [§ 32 ods. 1 písm. a)]

Zavedením správneho deliktu sa sleduje posilnenie vymožiteľnosti plnenia uvedenej povinnosti, ktorá je v praxi spravodajskými jednotkami opomínaná.

K bodom 42 (§ 32 ods. 3 a 5)

Legislatívna úprava súvisiaca s dôsledným používaním pojmu „orgán vykonávajúci štátnu štatistiku“ a používaním stručného slovného označenia právneho predpisu.

K bodu 43

Úprava odôvodnená zmenou označenia orgánu štátnej správy.

K bodu 44 (§ 35a)

Štatistická rada zriadená v súčasnosti pri úrade má iný rozsah kompetencií a čiastočne iné zloženie oproti koordinačnej rade pre štátnu štatistiku, ktorej postavenie a činnosť rámcovo upravuje nové znenie § 10. Z hľadiska efektivity implementácie schválenej novely je najvhodnejšie, aby Štatistická rada zanikla pred nadobudnutím účinnosti nového znenia § 10 a aby v prechodnom období po vydaní resp. schválení jej štatútu predseda úradu vymenoval členov nového orgánu podľa novej úpravy a zabezpečil uskutočnenie jej prvého rokovania.

V súlade s projektom RZÚ, ktorého výstupom bude Jednotný informačný systém štatistických údajov podľa § 12a návrhu zákona sa určuje prechodné obdobie, ktoré sa uplynie skončením implementácie uvedeného projektu.

K bodom 45 až 47

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením pojmu „administratívny zdroj údajov“, s dôsledným používaním pojmu „orgán vykonávajúci štátnu štatistiku“ a „štátne štatistické zisťovanie“ a so zavedením legislatívnej skratky „iný orgán vykonávajúci štátnu štatistiku“.

46

K čl. II

Dátum nadobudnutia účinnosti je daný harmonogramom siedmej fázy projektu RZÚ a legisvakačnou lehotou potrebnou na implementáciu reformných opatrení orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku. Neskoršia účinnosť vybraných ustanovení je odôvodnená ich technickou vykonateľnosťou zo strany orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku, ktorá závisí od prípravy a prispôsobenia jednotného informačného systému štátnej štatistiky na hodnotenie kvality zostavených štatistík.

Bratislava 7. januára 2021

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Alexander Ballek v. r.

predseda Štatistického úradu

Slovenskej republiky