DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Predkladaným návrhom zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/1“). V súčasnosti platný zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 136/2001 Z. z.“) už obsahuje právnu úpravu do veľkej miery harmonizovanú s európskou právnou úpravou, judikatúrou a európskou rozhodovacou praxou. Už v súčasnosti Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) posudzuje protisúťažné konania – zneužívanie dominantného postavenia a dohody obmedzujúce súťaž, a tiež posudzuje koncentrácie v súlade so štandardom nastaveným na úrovni Európskej únie. Keďže sa však navrhované zmeny dotýkajú viacerých oblastí a súčasný zákon č. 136/2001 Z. z. je už zmenený viacerými novelami, z hľadiska prehľadnosti právnej úpravy sa javí ako vhodné predložiť do legislatívneho procesu nový návrh zákona.

Cieľom smernice (EÚ) 2019/1 je zefektívnenie vymáhania pravidiel hospodárskej súťaže v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom zosúladenia právomocí úradov na ochranu hospodárskej súťaže, niektorých aspektov konaní týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže, a tiež zavedením pravidiel medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov pri dožadovaní oznámenia dokumentov, pri vykonávaní inšpekcií a vymáhaní pokút.

Presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže Európskej únie zo strany Európskej komisie aj vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je základným stavebným kameňom otvoreného, konkurencieschopného a inovačného vnútorného trhu a má zásadný význam pre vytváranie pracovných miest a rast v dôležitých odvetviach hospodárstva, osobitne v odvetví energetiky, telekomunikácií, v digitálnom odvetví a v odvetví dopravy.

Cieľom súťažných pravidiel je poskytnúť každému lepšiu kvalitu výrobkov a služieb, za nižšie ceny, prostredníctvom zabezpečenia toho, aby podnikatelia medzi sebou súťažili len s využitím vlastných zásluh, bez zneužitia svojho postavenia na trhu alebo účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž. Najjednoduchším spôsobom, ako môže podnikateľ získať väčšinový trhový podiel na konkurencieschopnom trhu, je ponúknuť lepšiu cenu ako iní konkurenti. To je výhodou nielen pre spotrebiteľov; väčšia kúpyschopnosť obyvateľov podporuje produkciu, čo vo všeobecnosti povzbudzuje ekonomiku.

Fungujúca hospodárska súťaž tiež povzbudzuje podnikateľov k tomu, aby zlepšili kvalitu výrobkov a služieb, ktoré ponúkajú, aby si zákazník mohol vybrať ten produkt, ktorý mu ponúka správny pomer medzi cenou a kvalitou.

Konkurencieschopnosť v rámci Európskej únie zároveň posilňuje postavenie európskych spoločností aj vo vzťahu k svetovým konkurentom. Efektívne vymáhanie práva hospodárskej súťaže je pre dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné.

Členské štáty Európskej únie majú povinnosť aplikovať čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak (ďalej ako „ZFEÚ“) všade tam, kde protisúťažné konanie má vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Spolupráca úradu s Európskou komisiou (a príslušnými orgánmi iných členských štátov) sa vyžaduje aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy v platnom znení (ďalej len „nariadenie (ES) č. 1/2003 v platnom znení“). Zároveň úrad vykonáva svoje právomoci v rámci Európskej siete hospodárskej súťaže (European Competition Network – ECN), v ktorej sa uplatňujú okrem iného pravidlá o alokácii a realokácii prípadov pri posudzovaní protisúťažných prípadov v Európskej únii. Rovnaké pravidlá pre postup členských štátov pri posudzovaní protisúťažných konaní v Európskej únii a spolupráca príslušných orgánov sú preto nevyhnutné. Je teda potrebné, aby úrad disponoval podobnými právomocami ako Európska komisia a príslušné orgány jednotlivých členských štátov, a aby bol stanovený dostatočný právny rámec pre spoluprácu medzi týmito orgánmi.

Zároveň, aj nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (ďalej len „nariadenie (ES) č. 139/2004“) obsahuje okrem iného spoločné pravidlá upravujúce postupovanie koncentrácií z Európskej komisie na členské štáty a z členských štátov na Európsku komisiu. Včasné zachytenie problematických koncentrácií umožňuje predchádzať neskorším súťažným problémom, ktoré by mohli na trhu vzniknúť a teda efektívne posudzovanie koncentrácií úradom má jednoznačne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Dostatočný právny rámec umožňujúci takéto posúdenie koncentrácií v konečnom dôsledku šetrí aj verejné zdroje, keďže tieto sa neskôr nevynakladajú na prešetrovanie a postihovanie protiprávnych konaní. Z týchto dôvodov sú žiadané a nevyhnutné, aj pravidlá pre efektívne zachytenie a posudzovanie koncentrácií.

Tiež je potrebné zdôrazniť, ako to vyplýva z nariadenia (ES) č. 1/2003 v platnom znení, že úrad aplikuje čl. 101 a 102 ZFEÚ popri vnútroštátnych ustanoveniach, a teda tam, kde smernica (EÚ) 2019/1 vyžaduje harmonizáciu ustanovení na účely efektívnej aplikácie európskych súťažných pravidiel je potrebné tieto ustanovenia harmonizovať aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave – nedávalo by zmysel, ak by pri uplatňovaní čl. 101 a 102 ZFEÚ postupoval úrad inak, ako pri uplatňovaní vnútroštátnej právnej úpravy.

Posilnenie právomocí úradu pri preberaní ustanovení smernice (EÚ) 2019/1 je potrebné z tohto dôvodu vnímať komplexne. Vzhľadom na povahu protiprávnych konaní v oblasti hospodárskej súťaže a dynamiku vývoja v tejto oblasti je nevyhnutné ustanoviť dostatočne silné a efektívne pravidlá, ktoré sa budú môcť aplikovať v čo najväčšej miere v súlade s najnovšou európskou judikatúrou a európskou rozhodovacou praxou.

V návrhu zákona dochádza oproti súčasnému stavu k výraznej zmene, keď sa význam pojmu „podnikateľ“ podľa znenia návrhu zákona obsahovo harmonizuje s pojmom „podnik“ (z ang. „undertaking“) podľa európskej judikatúry a legislatívy. Harmonizáciu národných právnych úprav v otázke konceptu podniku si vyžaduje smernica (EÚ) 2019/1, ale aj potreba zjednotenia pojmov a eurokonformného výkladu zodpovednostných inštitútov v Európskej únii. Podľa doterajšieho znenia zákona sa za podnikateľa považoval každý ekonomicky nezávislý subjekt s právnou subjektivitou, ktorý sa zúčastňuje hospodárskej súťaže, bez ohľadu na povahu činnosti, ktorú vykonáva. Pojem podnikateľa podľa návrhu zákona už nebude naviazaný na právnu subjektivitu, ale v popredí bude, v súlade s európskou judikatúrou, „funkčná stránka“ tohto pojmu. Na uvedené potom nadväzujú ďalšie zmeny v návrhu zákona v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, a to najmä zmeny týkajúce sa ukladania pokút (možnosť ustanoviť ako spoločne a nerozdielne zodpovedné za protiprávne konanie viaceré

spoločnosti v rámci jedného podnikateľa, prechod zodpovednosti za protiprávne konanie, úprava zodpovednosti združení a ich členov za zaplatenie pokút).

V oblasti dohôd obmedzujúcich súťaž a zneužívania dominantného postavenia nedochádza k významnejším zmenám. V tejto oblasti je už súčasná legislatíva do veľkej miery harmonizovaná s európskou právnou úpravou a zmeny sa preto nedotýkajú skutkových podstát protiprávnych konaní.

Zmeny v oblasti kontroly koncentrácií sa týkajú len čiastočnej úpravy ustanovení upravujúcich notifikačné kritériá, t. j. kritériá, pri splnení ktorých majú podnikatelia povinnosť oznámiť koncentráciu úradu. Konkrétne dochádza k vypusteniu existujúceho osobitného notifikačného kritéria, ktoré sa uplatňovalo v prípade vytvorenia spoločných podnikov. Uvedené umožňuje eliminovať prípady, kedy dochádzalo k formálnemu posúdeniu koncentrácie aj v prípadoch tzv. extrateritoriálnych spoločných podnikov, ktoré neboli aktívne na území Slovenskej republiky.

Návrh zákona tiež zavádza nové inštitúty v podobe právomoci úradu uložiť dočasné opatrenia (v súčasnosti je inštitút predbežných opatrení zakotvený iba v správnom poriadku, pričom návrh zákona dopĺňa príslušné ustanovenia správneho poriadku; osobitne návrh zákona upravuje dočasné opatrenia pre oblasť koncentrácií a dočasné opatrenia v prípade podozrenia z porušenia zákazu dohody obmedzujúcej súťaž alebo zneužitia dominantného postavenia), opatrenia podľa § 32 návrhu zákona. Predmetné inštitúty si vyžaduje transpozícia smernice (EÚ) 2019/1. V tejto súvislosti dochádza aj k zmene a doplneniu Správneho súdneho poriadku, keďže členské štáty musia zabezpečiť prieskum rozhodnutí, ktorými sa ukladajú dočasné opatrenia v skrátených lehotách.

Cieľom dočasných opatrení v oblasti kontroly koncentrácií je rýchlo a efektívne riešiť situácie, kedy došlo k protiprávnemu vykonávaniu práv a povinností vyplývajúcich z koncentrácie, a to jednak pred vydaním rozhodnutia vo veci posúdenia koncentrácie alebo potom, čo bolo rozhodnutie o zákaze koncentrácie alebo uložená podmienka podnikateľom nerešpektované.

Dočasné opatrenia v prípade podozrenia z porušenia zákazu dohody obmedzujúcej súťaž a zneužitia dominantného postavenia sú prostriedkom na zabezpečenie účelu správneho konania vedeného na úrade, a to tak, aby v dôsledku porušenia, ktoré je predmetom prešetrovania na úrade, nedošlo ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej k závažnému a nenapraviteľnému narušeniu hospodárskej súťaže.

Opatrenia podľa § 32 návrhu zákona predstavujú nový inštitút, ktorý sa zavádza do slovenskej právnej úpravy. Úrad v prípade zistenia porušenia ustanovení zákona môže od podnikateľa vyžadovať ukončenie zneužívania dominantného postavenia alebo dohody obmedzujúcej súťaž. Na uvedený účel môže úrad uložiť akékoľvek opatrenia podľa § 32 návrhu zákona, ktoré sú primerané vzhľadom na páchané porušenie a nevyhnutné na účinnú nápravu súťažných podmienok na trhu. Úrad pri výbere medzi rovnako účinnými nápravnými opatreniami zvolí nápravné opatrenie, ktoré je pre podnikateľa menej zaťažujúce.

Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa inštitucionálnej stránky úradu, koncepcia neprechádza zásadnou zmenou. Zavádzajú sa v súlade s požiadavkou smernice (EÚ) 2019/1 odvolacie dôvody pre podpredsedu úradu a taktiež aj funkčné obdobie pre výkon tejto funkcie.

Taktiež sa jasne ustanovuje, že úrad je nezávislým orgánom na ochranu a podporu hospodárskej súťaže.

Pokiaľ ide o vymedzenie právomocí úradu, nedochádza k výraznejším zmenám, návrh zákona spresňuje súčasné právomoci, avšak zároveň v súvislosti s ďalšími zmenami, ako aj s potrebou transpozície ustanovení smernice (EÚ) 2019/1, boli do návrhu zákona zaradené i niektoré nové právomoci úradu, napríklad doplnenie právomoci zabezpečiť výmenu informácií na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže iného členského štátu Európskej únie v súlade s čl. 12 nariadenia (ES) č. 1/2003 v platnom znení. Pre právomoci úradu, ako je právo vyžadovať informácie a podklady, dočasné opatrenia, opatrenia podľa § 32 návrhu zákona a pod. sa vzťahuje v Ústave Slovenskej republiky princíp proporcionality zásahov orgánov verejnej moci. Tak ako doposiaľ teda platí, že aplikácia týchto právomoci sleduje aj ich primeranosť.

Medzi dôležité právomoci patrí tiež právomoc úradu odmietnuť podnety fyzických, ako aj právnických osôb, ktoré v predmetnom období nepredstavujú priority ochrany hospodárskej súťaže definované vo zverejňovanej priorizačnej politike úradu. Cieľom ustanovenia je zabezpečenie účelnejšieho použitia prostriedkov úradu a efektívnejšie predchádzanie protisúťažnému správaniu, ktoré narúša hospodársku súťaž, ako aj na zabezpečenie ukončenia takéhoto správania. Úrad už v súčasnosti disponuje právomocou začínať konanie len ex offo, avšak explicitnú úpravu možností priorizácie vyžaduje smernica (EÚ) 2019/1 ako jednu z garancií nezávislosti úradu.

Transpozíciou smernice (EÚ) 2019/1 do právneho poriadku Slovenskej republiky sa tiež čiastočne mení inštitút podania ústneho vysvetlenia, ktorý predstavuje právomoc úradu požadovať od podnikateľov, právnických osôb a fyzických osôb ústne vysvetlenie. Inštitút podania ústneho vysvetlenia odráža nevyhnutnosť, aby úrad disponoval právomocou požadovať ústne vysvetlenie od ktoréhokoľvek subjektu, ktorý môže mať vedomosť o úradom prešetrovanej veci alebo veci, ktorá je predmetom správneho konania, keďže možnosť podania ústneho vysvetlenia tak, ako doposiaľ, nie je obmedzená na fázu prešetrovania alebo správneho konania. V prípade podnikateľov a právnických osôb sa bude jednať o zamestnancov týchto subjektov, v prípade fyzických osôb podá táto osoba ústne vysvetlenie vo vlastnom mene.

Právna úprava konania pred úradom obsahuje niektoré zmeny v nadväznosti na zmenu konceptu „podnikateľa“, a to najmä v súvislosti s vymedzením účastníka konania, keďže dochádza k oddeleniu pojmu podnikateľ od účastníka konania, ktorý má na rozdiel od podnikateľa vždy procesnoprávnu subjektivitu.

Ustanovenia upravujúce priebeh konania pred úradom zároveň vymedzujú, že účastníkom konania môže byť aj ekonomický nástupca podnikateľa, t. j. osoba, ktorá sa formálne nedopustila protiprávneho konania, ale ktorá je súčasťou podnikateľa, ktorý pokračuje v hospodárskej činnosti svojho predchodcu v prípade, že tento prestal právne alebo fakticky vykonávať hospodársku činnosť. Navrhnuté ustanovenie reflektuje jeden z konceptov, ktorého aplikácia je nevyhnutná pre efektívne uplatnenie konceptu podniku v súlade s európskou judikatúrou.

Pokiaľ ide o oblasť ukladania pokút, právna úprava je už v súčasnosti harmonizovaná s európskym právom na ochranu hospodárskej súťaže, a preto v tejto oblasti nedochádza k výraznejším zmenám oproti pôvodnému stavu. Novinkou je zavedenie právneho inštitútu penále, ktoré vyžaduje transpozícia smernice (EÚ) 2019/1.

Zákon tiež upravuje, že úrad má právomoc rozhodnúť o tom, že niektorí účastníci konania (ktorí sú súčasťou jedného podnikateľa) budú za zaplatenie pokuty zodpovední spoločne a nerozdielne. Uvedené nadväzuje na novú definíciu pojmu podnikateľ a s tým súvisiacich konceptov, ktorých aplikáciu vyžaduje aj smernica (EÚ) 2019/1.

Návrh zákona ďalej upravuje postup ukladania pokuty združeniu podnikateľov za správny delikt, ktorý sa týka činnosti jeho členov a mechanizmus zabezpečujúci zaplatenie plnej sumy uloženej pokuty v prípade, ak združenie podnikateľov nie je schopné pokutu zaplatiť. Uvedené zmeny sú navrhnuté z dôvodu potreby transpozície ustanovení smernice (EÚ) 2019/1. Cieľom predmetných ustanovení je zabezpečiť dostatočne efektívne a odstrašujúce ukladanie pokút združeniu podnikateľov, keďže podľa súčasného znenia právnej úpravy, pri pokutovaní združenia podnikateľov je potrebné vychádzať výhradne z obratu samotného združenia, čo nemusí reflektovať skutočnú závažnosť protiprávneho konania.

Ako je uvedené vyššie, návrh zákona zavádza v nadväznosti na transpozíciu smernice (EÚ) 2019/1 nový inštitút penále, ktorý slúži na zabezpečenie riadneho a včasného splnenia zabezpečenej povinnosti a v prípade, že k splneniu povinnosti riadne a včas nedôjde, pôsobí na povinný subjekt – podnikateľa tak, aby v čo najkratšom čase zjednal nápravu a zabezpečenú povinnosť splnil.

Návrh zákona oproti súčasnému stavu ďalej upravuje prerušenie plynutia lehoty na uloženie pokuty, lehoty na uloženie penále, lehoty na vydanie rozhodnutia a nariadenie výkonu rozhodnutia počas konania pred súdom podľa Správneho súdneho poriadku. Táto úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy, ktorá je v Správnom súdnom poriadku a predtým bola súčasťou Občianskeho súdneho poriadku.

Pokiaľ ide o program zhovievavosti, ustanovenia návrhu zákona reflektujú zmeny, ktoré vyžaduje transpozícia smernice (EÚ) 2019/1. Oproti súčasnému zneniu sa do znenia zákona napríklad zavádza povinnosť žiadateľa o program zhovievavosti explicitne priznať svoju účasť na dohode obmedzujúcej súťaž (doteraz bola táto povinnosť upravená v rámci všeobecne záväzného právneho predpisu vydávaného úradom). V návrhu zákona boli tiež oproti súčasnému zneniu podrobnejšie špecifikované ďalšie podmienky účasti na programe zhovievavosti

Návrh zákona obsahuje tiež osobitnú časť týkajúcu sa medzinárodnej spolupráce s príslušnými orgánmi iných členských štátoch, čím dochádza k transpozícii ustanovení smernice (EÚ) 2019/1. Predmetná časť jednak bližšie upravuje právomoc úradu poskytnúť pomoc pri oznámení/doručení dokumentov účastníkom konania úradu členského štátu a jednak základný právny rámec vzájomnej pomoci pri zabezpečení výkonu právoplatných rozhodnutí, ktorými bola uložená pokuta alebo penále. Uvedené zabezpečí, že rozhodnutia úradu budú vymáhateľné aj v iných členských štátoch, čo je mimoriadne dôležité, keďže v minulosti nastali prípady, keď pokutované spoločnosti prestali po vydaní rozhodnutia a jeho potvrdení súdom v súdnom prieskume, pôsobiť na trhu v Slovenskej republike a bolo preto zložité vymôcť uložené pokuty, pokiaľ tieto spoločnosti nemali majetok na území Slovenskej republiky.

Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, a zároveň pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

 Materiál nelegislatívnej povahy

 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

 Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 30.6.2020Ukončenie: 14.7.2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

október 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

december 2020

2. Definícia problému

Predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/1“). Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 27. marca 2019 bol Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") určený ako gestor transpozície. Návrh zákona obsahuje zmeny nadväzujúce na túto transpozíciu. Z dôvodu rozsahu čiastkových úprav a následnej prehľadnosti právnej úpravy sa predkladá do legislatívneho procesu nový návrh zákona nahrádzajúci pôvodnú právnu úpravu.

3. Ciele a výsledný stav

Ako je uvedené vyššie, predkladaným návrhom zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa transponuje smernica (EÚ) 2019/1. Cieľom smernice (EÚ) 2019/1 je zefektívnenie vymáhania pravidiel hospodárskej súťaže v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom zosúladenia právomocí úradov na ochranu hospodárskej súťaže, niektorých aspektov konaní týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže, a tiež zavedením pravidiel medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov pri dožadovaní oznámenia dokumentov, pri vykonávaní inšpekcií a vymáhaní pokút. Vzhľadom na to, že členské štáty Európskej únie majú povinnosť aplikovať čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všade tam, kde protisúťažné konanie má vplyv na obchod medzi členskými štátmi, sú harmonizácia a jednotný postup členských štátov pri posudzovaní protisúťažných konaní v rámci Európskej únie nevyhnutné. Smernica (EÚ) 2019/1 upravuje jednak postavenie a právomoci úradov na ochranu hospodárskej súťaže v jednotlivých členských štátoch, niektoré aspekty konania pred týmito úradmi, ukladanie sankcií, niektoré aspekty žiadostí o uplatnenie programu zhovievavosti, vymáhanie pokút v mene jednotlivých členských štátov v rámci Európskej únie, výmenu informácií medzi jednotlivými členskými štátmi a pod.

Úrad už v súčasnosti spĺňa istú inštitucionálnu nezávislosť vyžadovanú smernicou (EÚ) 2019/1, a podľa súčasnej právnej úpravy sú právomoci úradu v oblasti ochrany hospodárskej súťaže do veľkej miery harmonizované s právomocami Európskej komisie a niektorých orgánov iných členských štátov (a teda so štandardmi vyžadovanými smernicou). V tejto oblasti nedochádza k väčším zmenám. Pre úplné transponovanie smernice (EÚ) 2019/1 je však potrebné zaviesť aj niektoré nové právne inštitúty a ďalšie čiastkové zmeny v pravidlách stanovených súčasnou právnou úpravou.

Návrh sa predkladá ako nový zákon – nová právna úprava, a preto teda obsahuje komplexnú úpravu verejnoprávnej ochrany hospodárskej súťaže, a teda komplexnú úpravu oblasti zneužívania dominantného postavenia, dohôd obmedzujúcich súťaž, oblasť kontroly koncentrácií, právomoci, postavenie a organizáciu úradu, pravidlá správneho konania, oblasť pokút a medzinárodnej spolupráce.

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou obsahuje zmeny najmä v týchto oblastiach: - zavedenie konceptu podnikateľa v zmysle európskej judikatúry a na to nadväzujúce zmeny (explicitná úprava prechodu zodpovednosti za porušenie pravidiel ochrany hospodárskej súťaže, spoločná a nerozdielna zodpovednosť za zaplatenie pokút, úprava zodpovednosti združení a ich členov za zaplatenie pokút), - vypustenie jedného notifikačného kritéria a niektoré procesné zmeny v oblasti kontroly koncentrácií,

- zavedenie dočasných opatrení, resp. zmena v oblasti predbežných opatrení,

- zavedenie opatrení podľa § 32 návrhu zákona,

- právna úprava spolupráce s úradmi iných členských štátov (výmena informácií na žiadosť orgánov na ochranu hospodárskej súťaže iných členských štátov, spolupráca pri doručovaní dokumentov, vymáhanie pokút na žiadosť orgánov hospodárskej súťaže iných členských štátov),

- zavedenie možnosti uložiť penále pri nesplnení povinností ustanovených úradom alebo zákonom.

4. Dotknuté subjekty

Návrh zákona priamo ustanovuje povinnosti pre podnikateľov, pričom za podnikateľa podľa návrhu zákona je možné považovať akúkoľvek entitu vykonávajúcu hospodársku činnosť. Ide teda o širší počet subjektov, ako je podnikateľ definovaný v ustanoveniach Obchodného zákonníka. Niektoré ustanovenia návrhu zákona priamo stanovujú aj povinnosti pre iné právnické a fyzické osoby (napríklad povinnosť predložiť požadované informácie). Zároveň posilnenie existujúceho právneho rámca umožňujúceho efektívne vymáhanie súťažných pravidiel prináša prospech všetkým podnikateľom pôsobiacim na relevantných trhoch (ako aj tým, ktorí sú potenciálnymi konkurentmi, teda na trhoch ešte nepôsobia, resp. chcú na trh vstúpiť) a v konečnom dôsledku aj spotrebiteľom. Tieto subjekty budú preto navrhovanou právnou úpravou nepriamo dotknuté.

5. Alternatívne riešenia

Vzhľadom na povinnosť transpozície smernice (EÚ) 2019/1 neprichádza do úvahy zachovanie súčasného legislatívneho stavu .

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?  Áno  NieAk áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vzhľadom na to, že do legislatívneho procesu sa predkladá nový návrh zákona, uvedené sa dotkne všetkých existujúcich vykonávacích predpisov. Tieto vykonávacie predpisy budú nahradené novými vykonávacími predpismi. Ide o nasledovné vykonávacie predpisy: - Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 169/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú prahové hodnoty na určenie, či dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov alebo rozhodnutie združenia podnikateľov má zanedbateľný účinok na hospodársku súťaž - Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 170/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti oznámenia koncentrácie - Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 171/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach urovnania - Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 172/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o programe zhovievavosti - OPATRENIE č. 1/2019 Protimonopolného úradu Slovenskej republiky zo 16. mája 2019, ktorým sa mení opatrenie č. 1/2017 Protimonopolného úradu Slovenskej republiky z 13. marca 2017 o odmeňovaní členov Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

7. Transpozícia práva EÚ

Predkladaným návrhom zákona sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu.Návrh zákona transponuje smernicu tak, aby bol dosiahnutý cieľ sledovaný jednotlivými ustanoveniami smernice (EÚ) 2019/1. Pokiaľ ide o transponované ustanovenia smernice (EÚ) 2019/1, návrh nejde nad rámec minimálnej transpozičnej povinnosti.

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

 Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

 Áno

 Nie

 Čiastočne

 Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

 Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

Sociálne vplyvy

 Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

 Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

 Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

 Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

 Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

 Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

10. Poznámky

Predkladateľ v návrhu zákona identifikoval pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a čiastočne pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Pokiaľ ide o vplyvy na podnikateľské prostredie, hoci ide o nový návrh zákona, v porovnaní so súčasným stavom sa nezavádza významné regulačné zaťaženie podnikateľov. Vo všeobecnosti nový návrh zákona prostredníctvom posilnenia všeobecného právneho rámca ochrany hospodárskej súťaže prináša prospech podnikateľom aktívne alebo potenciálne pôsobiacim na trhu a v konečnom dôsledku aj spotrebiteľom. V oblasti kontroly koncentrácií návrh zákona vypúšťa osobitné notifikačné kritériium a teda v tomto ohľade sa regulačné zaťaženie podnikateľov

znižuje. Vplyvy návrhu zákona na podnikateľské prostredie sú bližšie popísané v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pokiaľ ide o pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa pravdepodobne prejavia v podobe vyšších príjmov z pokút vzhľadom na efektívnejšiu aplikáciu súťažných pravidiel. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy sa tiež môže prejaviť pokiaľ ide o príjmy z uložených penále, ktoré má úrad, podľa novej právnej úpravy právomoc uložiť v prípade, ak je potrebné zabezpečiť plnenie rozhodnutia úradu, alebo iných povinností ustanovených zákonom, vymedzených v príslušných ustanoveniach. Je však nemožné odhadnúť, či a ako sa prejavia tieto zmeny na príjmoch a výberoch z pokút a penále. Pokiaľ ide o oblasť kontroly koncentrácií návrhom zákona dochádza tiež k vypusteniu jedného osobitného notifikačného kritéria, ktoré sa uplatňovalo v prípade vytvorenia spoločných podnikov. Príjmy štátneho rozpočtu spočívajú v príjmoch zo správnych poplatkov za podanie návrhov – oznámenia koncentrácie podľa § 9 návrhu zákona. Tieto príjmy však nie je možné presne vyčísliť. Návrh zákona tiež obsahuje ustanovenia s vplyvom na rozpočet verejnej správy, ktoré sa však oproti súčasnému zneniu významne nemenia. Ide napríklad o inštitút oznamovateľa, ktorý bol zavedený do právnej úpravy ochrany hospodárskej súťaže zahrnutý do návrh zákona v roku 2014. Tento inštitút sa návrhom zákona významne nemení a preto zostáva v takej podobe, ktorá oproti súčasnému stavu dodatočne nezaťaží rozpočet verejnej správy a limit počtu zamestnancov.

Pokiaľ ide o oblasť koncentrácií, návrhom zákona (ako je uvedené vyššie) dochádza k vypusteniu jedného osobitného notifikačného kritéria, ktoré sa uplatňovalo v prípade vytvorenia spoločných podnikov. Uvedené umožňuje eliminovať prípady, kedy dochádzalo k formálnemu posúdeniu koncentrácie aj v prípadoch tzv. extrateritoriálnych spoločných podnikov, ktoré neboli aktívne na území Slovenskej republiky. Vychádzajúc zo štatistík z praxe, úrad predpokladá, že oproti súčasnému stavu, sa v dôsledku eliminácie tohto osobitného notifikačného kritéria, zníži počet oznamovaných koncentrácii o cca 10%. V dôsledku vypustenia jedného notifikačného kritéria, ktoré pri počte oznámených koncentrácií cca 30 tvorilo zhruba 10 % z počtu všetkých oznámených koncentrácií, teda cca tri koncentrácie ročne sa vo výsledku neočakáva výrazná zmena. Vplyv na rozpočet verejnej správy, pokiaľ ide o tieto zmeny v návrhu zákona nie je možné presne vyčísliť, nakoľko celkový počet oznamovaných a posudzovaných koncentrácií, a teda zaplatenie správneho poplatku za oznámenie koncentrácií nie je možné v súčasnosti presne predvídať a tiež je obtiažne určiť, koľko koncentrácií v celkovom meradle sa uskutoční (vzhľadom na nastupujúcu krízu z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie), preto akékoľvek bližšie vyčíslenie dopadov nie je možné.

Ďalej sú obsahom návrhu zákona zmeny smerujúce k efektívnemu vymáhaniu súťažného práva vyplývajúce priamo z transpozície smernice, ktoré môžu mať dopad na vyšší príjem z pokút. Uvedené sa môže prejaviť najmä v dôsledku aplikácie konceptu podnikateľa, a s tým súvisiacej spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti materskej a dcérskej spoločnosti za protiprávne konanie a zaplatenie pokút, čo umožňuje okrem iného pri kalkulácii pokút reflektovať obrat celej ekonomickej skupiny.

Pozitívny dopad na vymáhanie pokút bude mať pravdepodobne aj zavedenie pravidiel pre medzinárodnú spoluprácu pri vymáhaní pokút, keď sa rozhodnutie úradu bude považovať za priamo vykonateľné aj v iných členských štátoch. Úrad tak môže dosiahnuť lepšiu vymáhateľnosť uložených pokút voči zahraničným podnikateľom (najmä tým, ktorí nemajú majetok na území Slovenskej republiky, ale majú majetok v niektorom z členských štátov Európskej únie).

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy sa tiež môže prejaviť pokiaľ ide o príjmy z uložených penále, ktoré má úrad, podľa novej právnej úpravy právomoc uložiť v prípade, ak je potrebné zabezpečiť plnenie rozhodnutia úradu, alebo iných povinností stanovených zákonom, vymedzených v príslušných ustanoveniach.

Vyššie uvedený predpokladaný nárast príjmu z pokút a penále rovnako nie je možné odhadnúť. Je však možné predpokladať, že bude vyšší ako v minulých rokoch (v roku 2019 boli napríklad zaplatené pokuty vo výške 3 705 670,90 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že tieto vplyvy nie je možno vyčísliť, osobitná analýza vplyvov s vyčíslením sa nepredkladá.

Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyv na informatizáciu, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

11. Kontakt na spracovateľa

michaela.nosa@antimon.gov.sk

; 02 48 297 349

12. Zdroje

Odporúčania a správy organizácií ako OECD, ICN, ECN (European Competition Network

https://ec.europa.eu/competition/ecn/index_en.html

), a pod.

Usmernenia na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (2004/C 31/03), Ú.v. C 31, 5.2.2004, s. 10-23

Usmernenia o posudzovaní nehorizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi spoločnosťami, Ú.v. 265, 18.10.2008, s. 6–25

Rebríčky firiem, napr.

https://www.trend.sk/rebricky-firiem.html

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) vyjadrila k návrhu zákona súhlasné stanovisko s nasledovnými pripomienkami a odporúčaniami:

K doložke vybraných vplyvov

V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov Komisia odporúča doplniť k Doložke vybraných vplyvov bod č. 12 - Zdroje. – akceptovaná, materiál bol podľa pripomienky upravený.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V súvislosti so zavedením povinnosti požiadať o vydanie stanoviska, či koncentrácia podlieha kontrole úradu, ako aj s vypustením doposiaľ existujúceho osobitného notifikačného kritéria, ktoré sa uplatňovalo v prípade vytvorenia spoločných podnikov, odporúča Komisia predkladateľovi kvantifikovať administratívne náklady/úspory novelizovaných ustanovení formou modelového výpočtu na jedného podnikateľa prostredníctvom Kalkulačky nákladov regulácie Ministerstva hospodárstva SR. - vzhľadom na špecifickosť a dôvody uvedené v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie však nevie uviesť a vyčísliť náklady prostredníctvom Kalkulačky nákladov regulácie. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie však bola bližším popisom a zdôvodnením v rámci krokov 1 až 4 kalkulácie bližšie vysvetlená, zdôvodnená a doplnená.

Po medzirezortnom pripomienkovom konaní došlo k vypusteniu povinnosti požiadať o vydanie stanoviska, či koncentrácia podlieha kontrole úradu.

Komisia zároveň odporúča doplniť v bode 3.2 vyhodnotenie konzultácii aj výsledok konzultácií. – akceptovaná, materiál bol podľa pripomienky upravený.

Poznámka: Návrh zákona sa v čase medzi PPK a začatia MPK čiastočne zmenil, keď odpadol jeden negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Tento vplyv bol predtým vyčíslený v samostatnej analýze a bol rozpočtovo krytý v rámci kapitoly úradu. Po MPK tiež vypustením niektorých ustanovení odpadol negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Predkladateľ zároveň zaslal materiál na záverečné posúdenie vplyvov, v rámci ktorého Komisia vyjadrila k návrhu zákona súhlasné stanovisko s nasledovným návrhom na dopracovanie:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Vzhľadom na skutočnosť, že predkladateľ zákona deklaruje len pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, Komisia má za to, že predmetná novela nebude zakladať nárok na zvýšenie výdavkov a počtu zamestnancov a realizácia zákona bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly a limitu počtu zamestnancov kapitoly na príslušné rozpočtové roky.

V doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky, v treťom odseku, v poslednej vete Komisia žiada za slová „... dodatočne nezaťaží rozpočet verejnej správy“ doplniť slová „a limit počtu zamestnancov“. – akceptovaná, materiál bol podľa pripomienky upravený.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) transponuje ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/1“). Smernica (EÚ) 2019/1 má za cieľ prostredníctvom zosúlaďovania právnych úprav jednotlivých členských štátov v kľúčových otázkach verejného vymáhania súťažného práva posilniť efektivitu aplikácie súťažných pravidiel v rámci Európskej únie.

Zosúladenie právnych poriadkov členských štátov v tejto oblasti je podstatné najmä z toho dôvodu, že členské štáty majú povinnosť priamo aplikovať čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, všade tam, kde dochádza k vplyvu na obchod medzi členskými štátmi. Ako zdôrazňuje aj preambula smernice, čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mali účinne uplatňovať v celej Európskej únii s cieľom zabezpečiť, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená. Účinné presadzovanie čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je nevyhnutné na zabezpečenie otvorených konkurencieschopných trhov v Európskej únii, v ktorých podnikatelia súťažia vo väčšej miere na základe svojich kvalít a bez toho, aby vytvárali prekážky vstupu na trh.

Vzhľadom na to, že Slovenská republika (resp. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“)) má už vo veľkej miere zosúladenú právnu úpravu s právnou úpravou na úrovni Európskej únie (či už z hmotnoprávnej, alebo z procesnoprávnej stránky), návrh zákona neobsahuje „podstatné zmeny“, ktoré by sa týkali napr. zavádzania nových skutkových podstát správnych deliktov podnikateľov a pod.

Návrh zákona zefektívňuje fungovanie už existujúcich pravidiel prostredníctvom niektorých procesných ustanovení, resp. zavedením niektorých nových inštitútov. Avšak vzhľadom na to, že smernica (EÚ) 2019/1 má „prierezový charakter,“ dotkne sa veľkého množstva ustanovení, a z tohto dôvodu sa predkladá do legislatívneho procesu nový návrh zákona. Návrh zákona teda komplexne upravuje celú oblasť verejnoprávnej ochrany hospodárskej súťaže na území Slovenskej republiky, a teda oblasť zneužívania dominantného postavenia, oblasť dohôd obmedzujúcich súťaž, oblasť kontroly koncentrácií, postavenie a právomoci úradu, organizáciu úradu, ukladanie pokút, medzinárodnú spoluprácu a pod.

Základným cieľom politiky hospodárskej súťaže je zabezpečiť, aby podnikatelia navzájom súťažili za rovnakých podmienok, bez neoprávnených výhod. Fungujúca hospodárska súťaž má z hľadiska podnikateľského prostredia niekoľko prínosov – podporuje podnikanie, rozširuje možnosti výberu pre spotrebiteľov a pomáha znižovať ceny a zvyšovať kvalitu výrobkov a služieb. Vo všeobecnosti tam, kde funguje zdravé konkurenčné prostredie klesajú ceny za výrobky a služby, pričom z poklesu cien profitujú okrem spotrebiteľov aj podnikatelia. Hospodárska súťaž tiež vedie k inováciám, vyššej kvalite výrobkov a služieb a k väčšiemu výberu pre spotrebiteľov, ktorí si môžu vybrať výrobok, ktorý im vyhovuje pomerom medzi cenou a kvalitou.

Vo všeobecnosti teda komplexná úprava verejnoprávnej ochrany hospodárskej súťaže obsiahnutá v predkladanom návrhu zákona vytvára právny rámec pre elimináciu škodlivých praktík, ktoré napríklad umelo udržiavajú ceny tovaru a služieb na vysokej úrovni a tiež prostredníctvom kontroly koncentrácií zabraňuje vytvoreniu stavu, keď by spojenie podnikateľov narušilo účinnú súťaž na relevantnom trhu, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia.

Takáto právna úprava, výrazne posilnená zmenami vyplývajúcimi z transpozície ustanovení smernice (EÚ) 2019/1 o posilnení právomocí napomáha vytvoreniu zdravého súťažného prostredia, v ktorom podnikatelia slobodne ponúkajú svoje výrobky a služby, pričom spotrebitelia si z nich vyberajú na základe ceny a kvality. Okrem toho, prostredníctvom harmonizácie postupov jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o konania v oblasti ochrany hospodárskej súťaže sa obmedzí rozdielnosť výsledkov týchto konaní pre podnikateľov, čo prispeje k predvídateľnejšiemu uplatňovaniu pravidiel hospodárskej súťaže Európskej únie a zvýšeniu právnej istoty podnikateľov.

Z uvedeného stavu profitujú, a teda právnou úpravou sú pozitívne dotknuté všetky subjekty, resp. entity, ktoré pôsobia, alebo