orgánu žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tejto smernice, a k žiadosti pripojí overiteľné odôvodnenie v súlade s odsekmi 3 a 6.
2. Príslušný orgán posúdi žiadosť o zachovanie dôvernosti, ktorú predložil ohlasovateľ.
3. Na základe žiadosti ohlasovateľa môže príslušný orgán na základe overiteľného odôvodnenia priznať dôverné zaobchádzanie len v súvislosti s tými prvkami informácií, pri ktorých ohlasovateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:
a) prvky informácií uvedené v článku 39 ods. 2 písm. a), b) a c) nariadenia (ES) č. 178/2002;
b) informácie o sekvencii DNA, okrem sekvencií používaných na účely detekcie, identifikácie a kvantifikácie transformačnej zmeny, a
c) modely a stratégie šľachtenia.
4. Po konzultácii s ohlasovateľom príslušný orgán rozhodne, pri ktorých informáciách sa má zachovať dôvernosť, a informuje ohlasovateľa o svojom rozhodnutí.
5. Členské štáty, Komisia a príslušný vedecký výbor (vedecké výbory) prijmú potrebné opatrenia na zaistenie toho, aby dôverné informácie ohlásené alebo vymenené podľa tejto smernice neboli zverejnené.
6. Primerane sa uplatňujú príslušné ustanovenia článkov 39e a 41 nariadenia (ES) č. 178/2002.
7. Bez ohľadu na odseky 3, 5 a 6 tohto článku:
a) ak je nevyhnutné okamžite konať v záujme ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat alebo životného prostredia, napríklad v núdzových situáciách, príslušný orgán môže zverejniť informácie uvedené v odseku 3, a
b) informácie, ktoré sú súčasťou záverov vedeckých výstupov poskytnutých príslušným
dôverné informácie, sú povinní
a) inšpektori (§ 25), ak sa o nich dozvedeli z výkonu štátneho dozoru,
b) zamestnanci ministerstva a inšpekcie, ak sa o nich dozvedeli z ohlásenia alebo upovedomenia ohlasovateľa, alebo v konaniach podľa tohto zákona,
c) členovia komisie a zboru expertov podľa § 27, ak sa o nich dozvedeli pri činnosti podľa § 27.
(2) Povinnosti mlčanlivosti ich môže zbaviť ohlasovateľ alebo žiadateľ o súhlas a ak ide o údaje a informácie potrebné na objasnenie a vyšetrenie trestného činu, aj minister životného prostredia Slovenskej republiky.
(3) Ohlasovateľ alebo žiadateľ o súhlas môže označiť údaje a informácie sprístupnené pri výkone štátneho dozoru alebo uvedené v ohlásení alebo v žiadosti o vydanie súhlasu ako dôverné informácie (odseky 5 a 6) a žiadať, aby sa nezverejňovali a svoju žiadosť je povinný odôvodniť. Obsah návrhu posúdi ministerstvo a oznámi mu výsledok posúdenia.
(4) Údaje a informácie, ktoré ministerstvo uznalo ako dôverné informácie, sa nezverejnia, ani neposkytnú iným osobám a orgánom cudzích štátov, a to ani vtedy, ak ohlasovateľ vzal ohlásenie alebo žiadateľ o súhlas žiadosť o vydanie súhlasu späť.
„(5) Za dôverné informácie podľa odseku 3, predložené v ohlásení alebo v žiadosti o vydanie súhlasu na používanie v uzavretých priestoroch, sa nepovažujú
a) všeobecná charakteristika geneticky modifikovaného organizmu a geneticky modifikovaného mikroorganizmu,
b) obchodné meno a adresa sídla ohlasovateľa alebo žiadateľa o súhlas,
c) zatriedenie používania v uzavretých priestoroch do rizikovej triedy a k nej prislúchajúca úroveň ochrany,
d) výsledok posudzovania rizika a jeho prehodnocovania geneticky modifikovaného organizmu a geneticky modifikovaného mikroorganizmu,
e) vyhodnotenie predvídateľných účinkov geneticky modifikovaného organizmu a geneticky modifikovaného mikroorganizmu, najmä škodlivých účinkov na ľudí alebo na životné prostredie,