Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2020
2021
2022
2023
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom:
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
4 278 800
4 036 800
4 036 800
v tom: 08R Tvorba a implementácia politík
0
4 278 800
4 036 800
4 036 800
z toho:
- vplyv na ŠR
0
4 278 800
4 036 800
4 036 800
Rozpočtové prostriedky
0
4 278 800
4 036 800
4 036 800
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
2
2
2
- vplyv na ŠR
0
2
2
2
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
48 000
48 000
48 000
- vplyv na ŠR
0
48 000
48 000
48 000
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
4 278 800
4 036 800
4 036 800
v tom: 08R Tvorba a implementácia politík
0
4 278 800
4 036 800
4 036 800
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Rozpočtové prostriedky sú zabezpečené v rámci limitov rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na roky 2021 až 2023.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020-2024 v časti Trestná politika a väzenstvo.
Návrh bude implementovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Predmetný návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet v časti poskytovania odškodnenia obetiam trestných činov a v časti poskytovania podpory subjektom poskytujúcim pomoc obetiam trestných činov, resp. obetiam domáceho násilia.
Vyplácanie odškodnenia obetiam násilných trestných činov
Na odškodnenia obetiam trestných činov boli v posledných troch rokoch realizované ročne výdavky v objeme cca 535 000 eur. Pri výpočte vplyvov na rozpočet verejnej správy sa zohľadňovali dva aspekty.
Prvý aspekt sa prejavuje v tom, že návrh zákona prináša rozšírenie okruhu obetí násilných trestných činov, ktoré si budú môcť uplatniť nárok na odškodnenie a zmenu sadzby.
Pozostalá obeť násilného trestného činu právo na odškodnenie v sume 50-násobku minimálnej mzdy, pričom ak je pozostalých obetí viac, táto suma sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom. Návrh zákona túto úpravu mení tak, že každá jedna pozostalá obeť násilného trestného činu bude mať nárok na odškodnenie v sume 25-násobku minimálnej mzdy (s výnimkou prípadu, ak bude obeť len jedna a táto bola odkázaná na výživu zomretého, bude mať nárok na odškodnenie v sume 50-násobku minimálnej mzdy). V praxi teda dochádza
k zvýšeniu celkovej sumy vyplateného odškodnenia v prípadoch, ak je počet pozostalých obetí vyšší ako dve.
Čo sa týka rozšírenia okruhu obetí, v prvom rade ide o skupinu pozostalých osôb, ktoré žili so zomretým najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa so zomretým starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na zomretého. Tieto osoby prichádzajú do úvahy v prípade, ak niet pozostalého manžela alebo detí. Podľa údajov za predchádzajúce roky 2018 a 2019 by tieto pozostalé osoby ako obete násilného trestného činu prichádzali do úvahy v jednotkách prípadov a mali by nárok na odškodnenie na úrovni 25-násobku minimálnej mzdy.
V druhom rade sa okruh obetí násilných trestných činov, ktoré majú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume desaťnásobku minimálnej mzdy, rozširuje o obete trestného činu nedobrovoľného zmiznutia a trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Kým v súvislosti s obeťami trestného činu nedobrovoľného zmiznutia sa so zvýšenými nárokmi na štátny rozpočet nepočíta, v prípade obetí trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby negatívny vplyvy na štátny rozpočet je potrebné odhadnúť (iný spôsob ako kvalifikovaný odhad nie je možný, keďže rozhodujúci je počet obetí násilných trestných činov, ktoré si nárok uplatnia). Potenciál obetí násilných trestných činov je nevyhnutné hľadať na počte 300 ročne (s ohľadom na štatistické údaje o počtoch poškodených trestným činom týrania blízkej osoby a zverenej osoby: 2018 289 osôb a 2019 301 osôb, štatistické údaje počtu odsúdených páchateľov za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby: 2018 182 osôb, 2019 197 osôb, štatistické prehľady Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva 258 ukončených trestných stíhaní v súvislosti s trestným činom týrania blízkej osoby a zverenej osoby a 223 obžalovaných pri počte útokov 266 v roku 2018 a 237 ukončených trestných stíhaní a 194 obžalovaných pri počte útokov 239 v roku 2019). Keďže podiel počtu obetí, ktoré si uplatnia nárok v kalendárnom roku, oproti počtu obetí, ktoré majú právo si nárok uplatniť, sa medzi jednotlivými trestnými činmi výrazne odlišuje, nie je jednoduché preto odhadnúť počet obetí trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktoré si uplatnia nárok podľa zákona č. 274/2017 Z. z. S ohľadom na počty nových klientok občianskeho združenia Fenestra ktoré sa zaoberá zasadzovaním sa za práva žien, ktoré zažívajú násilie v párových vzťahoch, a ich detí (v roku 2018 kontaktovalo 61 nových klientok a v roku 2019 67 nových klientok) kvalifikovaný odhad zvýšených nárokov na rozpočet v tejto časti je možné ustáliť na sume 284.200,- (pri počet do 50 obetí trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktoré si nárok úspešne uplatnia).
Druhý aspekt vychádza z predpokladu, že po zmene zákona si nárok na odškodnenie podľa zákona č. 274/2017 Z. z. vyššie percento obetí násilných trestných činov oproti súčasnosti (kedy si nárok na odškodnenie uplatní menej ako 5 % obetí násilných trestných činov). Nízky počet obetí násilných trestných činov, ktoré si uplatnia nárok na odškodnenie od štátu, je celoeurópsky stav, pričom hlavný dôvod je nedostatočná informovanosť a existujúce administratívne prekážky. Samotná zmena zákona predstavuje potenciál pre zvýšenie informovanosti predovšetkým odbornej verejnosti, a to v dôsledku toho, že sa téma dostane do povedomia v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu. Okrem toho návrh zákona odbúrava v podmienkach odškodňovania obetí násilných trestných činov najzásadnejšiu administratívnu prekážku, ktorou je právoplatné skončenie trestného zákona.
V zmysle uvedených informácií a aktuálne dostupných údajov je kvalifikovaný odhad vyplatenia nároku na odškodnenie obetiam násilných trestných činov po navrhovanej zmene ročne v objeme cca 2 209 000 eur.
Vytvorenie štátnozamestnaneckých miest
Predmetný návrh zmeny zákona negatívny vplyv na rozpočet aj v oblasti osobných výdavkov z dôvodu potreby personálneho posilnenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o dve štátnozamestnanecké miesta v 9. platovej triede, nakoľko sa predpokladá zvýšenie počtu žiadostí o odškodnenie a s tým súvisiace uplatňovanie nároku štátu (vyplateného odškodnenia obetiam) voči páchateľom násilných trestných činov, to zn. že títo zamestnanci budú zastupovať Slovenskú republiku pred súdmi Slovenskej republiky.
Výdavky na mzdy predpokladané v priemere 2 000 eur mesačne/osoba, to zn. 48 000 eur ročne, poistné odvody 16 800 eur ročne. Prevádzkové výdavky na zamestnancov v prvom roku v priemere 2 500 eur na osobu/rok vrátane prvotného vybavenia kancelárií, to zn. ročne 5 000 eur a v ďalších rokoch v priemere 1 500 eur na osobu/rok, to zn. ročne 3 000 eur.
Vplyvy na príjmy
Podľa aktuálnej právnej úpravy v prípade vyplatenia odškodnenia obeti násilného trestného činu zo strany štátu a následne i páchateľa je obeť násilného trestného činu povinná prijaté odškodnenie vrátiť. Vrátené odškodnenie vyplatené štátom je buď refundované späť do výdavkov, alebo ak je to s ohľadom na dĺžku konania vrátené v nasledujúcom rozpočtovom roku, tak je táto čiastka odvedená do príjmov. Za minulé roky to boli príjmy v objeme cca 4 900 eur ročne.
Aktuálny návrh zákona počíta po vyplatení odškodnenia obeti násilného trestného činu zo strany štátu podľa zákona č. 274/2017 Z. z. s prechodom nároku vo vyplatenej časti voči páchateľovi na štát, kde je možné predpokladať vyššie príjmy od páchateľov oproti vráteným odškodneniam od obetí. Ide však o neočakávané, teda náhodné príjmy, ktoré nie je možné vopred kvantifikovať.
Zriadenie intervenčných centier
Za účelom vytvorenia základného rámca pre výmenu informácií a prepojenia policajnej intervencie s krízovou intervenciou sa navrhuje zriadiť tzv. intervenčné centrá, ktoré budú poskytovať obetiam domáceho násilia krízovú intervenciu bezprostredne po výskyte domáceho násilia. Navrhuje sa zriadenie jedného intervenčného centra v každom kraji, teda celkom osem intervenčných centier, pričom predpokladom pre pôsobenie intervenčného centra je získanie akreditácie podľa predmetného návrhu zákona na poskytovanie špecializovanej odbornej pomoci obzvlášť zraniteľným osobám.
Finančné náklady spojené so zriadením a prevádzkou intervenčných centier by mal na seba prevziať štát, nakoľko ide o opatrenie, ktoré zabezpečiť prístup obetí k odbornej pomoci a tým naplniť zákonné garancie predstavené v práve obetí na poskytnutie odbornej pomoci. Zároveň by malo ísť o trvalo zabezpečený systém financovania, to znamená nie formou dotácie, resp. časovo ohraničeného projektu, preto sa navrhuje financovanie intervenčných centier formou zmluvy o poskytnutí služieb (obdobne je to v prípade poskytovania odbornej pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky).
Odhad financovania jedného intervenčného centra podľa aktuálne dostupných údajov vychádza z odhadu osobných a prevádzkových výdavkov ako aj zvýšených výdavkov súvisiacich so zriadením intervenčného centra v prvom roku. Pri osobných výdavkoch sa predpokladá s pracovnými pozíciami 1-2 x právnik, 4 x sociálny pracovník a 1,5 x psychológ, predpokladané ročné osobné výdavky celkom 170 000 eur. Prevádzkové výdavky na priestory, zamestnancov a prevádzku intervenčného centra ročne 50 000 eur. Jednorazové výdavky na zriadenie intervenčného centra v prvom roku interiérové a technické vybavenie vrátane
výpočtovej techniky a 2 vozidlá odhadom 30 000 eur. To znamená ročné náklady na jedno intervenčné centrum v celkovej výške 250 000 eur v prvom roku a 220 000 eur v ďalších rokoch. Pri ôsmich intervenčných centrách je predpokladaný dopad na rozpočet vo výške 2 000 000 eur v prvom roku a vo výške 1 760 000 eur v ďalších rokoch.
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Bežné výdavky (600)
4 278 800
4 036 800
4 036 800
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
48 000
48 000
48 000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
16 800
16 800
16 800
Tovary a služby (630)2
2 005 000
1 763 000
1 763 000
Bežné transfery (640)2
2 209 000
2 209 000
2 209 000
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
4 278 800
4 036 800
4 036 800
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2020
2021
2022
2023
poznámka
Počet zamestnancov celkom
2
2
2
z toho vplyv na ŠR
2
2
2
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
2 000
2 000
2 000
z toho vplyv na ŠR
2 000
2 000
2 000
Vytvorenie 2 ŠS miest v 9 PT
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
64 800
64 800
64 800
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
48 000
48 000
48 000
z toho vplyv na ŠR
48 000
48 000
48 000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
16 800
16 800
16 800
z toho vplyv na ŠR
16 800
16 800
16 800
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.