a) dodávateľmi, ktorých ročný obrat nepresahuje 2 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 2 000 000 EUR;
b) dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 2 000 000 EUR, ale nepresahuje 10 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 10 000 000 EUR;
c) dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 10 000 000 EUR, ale nepresahuje 50 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 50 000 000 EUR;
d) dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 50 000 000 EUR, ale nepresahuje 150 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 150 000 000 EUR;
e) dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 150 000 000 EUR, ale nepresahuje 350 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 350 000 000 EUR.
Ročný obrat dodávateľov a odberateľov uvedený v prvom pododseku, písmenách a) až e) sa chápe v súlade s príslušnými časťami prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES, a najmä s jej článkami 3, 4 a 6 vrátane pojmov „samostatný podnik“, „partnerský podnik“ a „prepojený podnik“ a iných otázok súvisiacich s ročným obratom.
Odchylne od prvého pododseku sa táto smernica uplatňuje vo vzťahu k predaju poľnohospodárskych a potravinových výrobkov dodávateľmi, ktorých ročný obrat nepresahuje 350 000 000 EUR všetkým odberateľom, ktorými sú orgány verejnej moci.
Táto smernica sa uplatňuje na predaje, pri ktorých sú dodávateľ alebo odberateľ, alebo obidvaja usadení v Únii.
Táto smernica sa uplatňuje aj na služby v rozsahu, v akom sa na ne výslovne odkazuje v článku 3, ktoré poskytuje odberateľ dodávateľovi.
Táto smernica sa neuplatňuje na dohody medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi.
výšky ročného obratu.
Slovenská republika ako členský štát EÚ môže podľa čl. 9 smernice zaviesť alebo ponechať v platnosti aj prísnejšie pravidlá na boj proti nekalým obchodným praktikám, ako sú pravidlá ustanovené v smernici.
Takže všeobecná pôsobnosť zákona č. 91/2019 Z. z. na všetkých dodávateľov a odberateľov podľa § 2 písm. a) až c) je v súlade s právom členského štátu EÚ mať prísnejšie pravidlá.
Podľa smernice sú dodávateľ alebo odberateľ alebo obaja usadení v EÚ. Podľa § 2 písm. b) a c) zákona č. 91/2019 Z. z. to môže byť ktokoľvek bez ohľadu na sídlo. Uplatňuje sa pravidlo podľa čl. 9 smernice.
Smernica vo všeobecnosti odkazuje aj na služby obsiahnuté v jednotlivých skutkových