DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len ,,ministerstvo pôdohospodárstva“) predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020.

Návrhom zákona sa zabezpečuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019) [ďalej len „smernica (EÚ) 2019/633“]. Podľa čl. 13 smernice (EÚ) 2019/633 sú všetky členské štáty Európskej únie povinné transponovať uvedenú smernicu do 1. mája 2021, pričom prijaté zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia sa musia začať uplatňovať najneskôr od 1. novembra 2021.

Návrhom zákona sa v zmysle smernice (EÚ) 2019/633 rozširuje definícia pojmu odberateľ, a to o právnickú osobu, ktorá je združením fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom aspoň jeden z jej členov musí napĺňať definíciu pojmu odberateľ a o právnickú osobu, ktorá nemusí byť podnikateľom, ale odoberá potraviny. Pod touto právnickou osobou sa rozumejú najmä orgány verejnej moci, obce a verejnoprávne inštitúcie. Súčasne sa v súlade so smernicou (EÚ) 2019/633 rozširuje aj definícia pojmu dodávateľ o právnickú osobu, ktorá je združením fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom aspoň jeden z jej členov musí napĺňať definíciu pojmu dodávateľ. Návrhom zákona sa rozširuje i okruh skutkových podstát neprimeraných podmienok v obchode s potravinami a zakotvuje sa cezhraničná spolupráca ministerstva pôdohospodárstva s orgánmi presadzovania práva v ostatných členských štátov Európskej únie a s Európskou komisiou. Národná legislatíva je obsahom v zásade prísnejšia, avšak čl. 9 smernice (EÚ) 2019/633 umožňuje členskému štátu Európskej únie prísnejšie opatrenia, ako sú uvedené v tejto smernici. Okrem transpozičných úprav obsahuje návrh zákona aj úpravy vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe. Návrh zákona sa vzhľadom na formálne oznámenie Európskej komisie č. 2020/4004 o pochybnostiach o zlučiteľnosti niektorých ustanovení zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon“) s právom Európskej únie vysporiadal aj s niektorými pripomienkami Európskej komisie. Zákaz zníženia kúpnej ceny okrem zníženia kúpnej ceny z dôvodov týkajúcich sa chybného tovaru a zákaz nákupu potravín za nižšiu cenu ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa boli zo zákona vypustené. Zákaz pre odberateľa účtovať si logistické poplatky presahujúce 3% z predpokladaného ročného obratu daného dodávateľa bol upravený.

Smernica (EÚ) 2019/633 predstavuje iba minimálny stupeň harmonizácie. Ide o konsenzus členských štátov Európskej únie, a to na jednej strane štátov, ktoré v národných podmienkach pociťujú enormný dopad nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a spracovateľov potravín ako napríklad Slovenská republika, Česká republika, Chorvátsko, Poľsko, Slovinsko a Rumunsko. Na druhej strane štátov, ktoré predmetný problém na národnej úrovni ani nezaznamenali, t. j. nepotrebujú jeho reguláciu. Ide prevažne o severské štáty ako

Fínsko, Dánsko a Švédsko. To znamená, že v smernici (EÚ) 2019/633 nemohla byť prísna regulácia, ktorá by zohľadňovala realitu v Slovenskej republike, keďže takáto úprava by nebola podporená zo strany členských štátov Európskej únie, ktoré reguláciu nepotrebujú a v zásade sú proti regulácií v tejto oblasti.

Národná právna úprava je prísnejšia v subjektívnej pôsobnosti, keďže sa vzťahuje na subjekty bez ohľadu na tzv. threshold. Uvedené má logický podklad. Ak by sa právna úprava vzťahovala iba na vzťahy „veľký odberateľ“ a „malý/stredný dodávateľ“ výsledok by bol, že veľký odberateľ by spolupracoval výlučne len s veľkými dodávateľmi, čím by sa vyhol regulácií. Tým by došlo ku deštrukcií malých a stredných dodávateľov potravín, s ktorými by vzhľadom na reguláciu maloobchod prestal spolupracovať. Právna úprava by mala opačný efekt, keďže cieľ je ochrana malých a stredných prvovýrobcov a spracovateľov potravín.

Národná právna úprava neupravuje tzv. šedé praktiky (resp. iba čiastočne v ustanovení § 3 ods. 3 a 4, § 3 ods. 5 zákona), keďže obsah šedých praktík popiera samotný účel a cieľ právnej úpravy a je aj v rozpore s recitálom smernice (EÚ) 2019/633. Podstata šedých praktík spočíva v tom, že niečo je zakázané, ale keď sa to dohodne, je to povolené. Základným znakom nekalých obchodných praktík je fiktívna dohoda a tzv. fear factor, z čoho vyplýva, že umožniť dohodu na určitých nekalých obchodných praktikách popiera zmysel regulácie a ochrany. Z uvedeného dôvodu Slovenská republika pristúpila k prísnejšej právnej úprave.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie tak, ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

čl. 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)

b)v sekundárnom práve

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019)

Gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019) je potrebné prebrať do 1. mája 2021.

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Formálne oznámenie Európskej komisie č. 2020/4004 – konanie vedené pre rozpor zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov s primárnym právom Európskej únie, tým že sa zakazuje

1.nákup tovaru od dodávateľov za nižšiu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa [čl. I § 3 ods. 5 písm. m) zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov],

2.zníženie kúpnej ceny z iných dôvodov, ako sú predajné akcie [čl. I § 3 ods. 5 písm. l) zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov],

3.maloobchodníkom, aby v praxi účtovali logistické poplatky presahujúce 3 % z predpokladaného ročného obratu daného dodávateľa [čl. I § 3 ods. 3 písm. b) v spojení s ods. 4 písm. d) zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov].

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav,

Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z., a to v rozsahu ustanovení § 1 až 4, § 7 až 10, § 12 až 16 tohto zákona.

Úplne prebratie Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019) sa navrhuje na základe predloženého návrhu zákona.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z. (ďalej len ,,návrh zákona“)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019) (ďalej len ,,smernica (EÚ) 2019/633“)

Termín začiatku a ukončenia PPK

od 26. augusta 2020 do 9. septembra 2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

október 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

november 2020

2.Definovanie problému

Potreba transpozície smernice (EÚ) 2019/633.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice (EÚ) 2019/633.

4.Dotknuté subjekty

Podnikateľské subjekty v Slovenskej republike, ktorých predmetom činnosti je nákup potravín, výroba, dodávanie a následný predaj potravín, združenia s právnou subjektivitou, ktoré sú potravinárskymi podnikmi, právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a odoberajú potraviny od podnikateľských subjektov, ktorých predmetom činnosti je výroba, dodávanie a predaj potravín (najmä orgány verejnej moci, obce, VÚC, verejnoprávne inštitúcie alebo združenia vytvorené jednou alebo viacerými takýmito právnickými osobami).

5.Alternatívne riešenia

Nulový variant by predstavoval ponechanie právnej úpravy bez zmeny. Tento variant nie je vhodný. Ak by Slovenská republika netransponovala smernicu (EÚ) 2019/633, Európska komisia by mohla začať konanie o porušení práva Únie a predložiť konanie proti Slovenskej republike na Súdnom dvore EÚ.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava je prísnejšia, avšak čl. 9 smernice (EÚ) 2019/633 umožňuje členskému štátu Európskej únie prísnejšie opatrenia, ako sú uvedené v tejto smernici. Smernica (EÚ) 2019/633 predstavuje minimálny stupeň harmonizácie. Ide o konsenzus členských štátov Európskej únie, a to na jednej strane štátov, ktoré v národných podmienkach pociťujú enormný dopad nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a spracovateľov potravín ako napríklad Slovenská republika, Česká republika, Chorvátsko, Poľsko, Slovinsko a Rumunsko. Na druhej strane štátov, ktoré predmetný problém na národnej úrovni ani nezaznamenali, t. j. nepotrebujú jeho reguláciu. Ide prevažne o severské štáty ako Fínsko, Dánsko a Švédsko. To znamená, že

v smernici (EÚ) 2019/633 nemohla byť prísna regulácia, ktorá by zohľadňovala realitu v Slovenskej republike, keďže takáto úprava by nebola podporená zo strany členských štátov Európskej únie, ktoré reguláciu nepotrebujú a v zásade sú proti regulácií v tejto oblasti.

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona môže mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý však vzhľadom na obsah návrhu zákona nemožno kvantifikovať. Nie je možné do budúcna predpokladať, či dôjde k porušeniu doplnených skutkových podstát a ak áno s akou uloženou sankciou.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Žaťko,

martin.zatko@land.gov.sk

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

12.Zdroje

Informácie zistené pri kontrolách (Výročná správa MPRV SR z úradnej kontroly za rok 2016), Informácie poskytnuté SAMO, Zväzom obchodu SR, Konzultácie s Európskou komisiou.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predložilo dňa 26. augusta 2020 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z.“. Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane pozitívnych a negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky a odporúčania.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrhom zákona bude ovplyvnených 30 908 podnikateľských subjektov (t. j. výrobcovia, baliarne, distribúcia a maloobchodné prevádzky; zdroj: Výročná správa z úradnej kontroly za rok 2016, MPRV SR).

Najväčší dopad bude mať návrh zákona pravdepodobne na veľké obchodné reťazce, ktoré vzhľadom na svoju ekonomickú silu aplikujú neprimerané obchodné podmienky najčastejšie.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh zákona bol konzultovaný s podnikateľskými subjektmi, a to Slovenskou alianciou moderného obchodu, Zväzom obchodu SR a so zástupcami družstiev COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, ktorí v rámci konzultácií zaslali písomné pripomienky.

Všetky konzultácie prebehli písomne v mesiaci jún až júl 2020. Všetky pripomienky boli vyhodnotené a z časti akceptované a zapracované (najmä problematika precizovania formulácií jednotlivých neprimeraných podmienok, ako aj formulačné pripomienky). Avšak zásadné pripomienky týkajúce sa vypustenia generálnej klauzuly, úpravy splatnosti faktúr, zníženia výšky pokút a modifikácie ustanovení o vykonávaní kontroly akceptované neboli.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nepredpokladá sa zvýšenie/zníženie priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nepredpokladajú sa nepriame finančné náklady.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nepredpokladá sa ani zvýšenie/zníženie administratívnych nákladov, nakoľko nedochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo ich odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

nekvalifikované

Nepriame finančné náklady

nekvalifikované

Administratívne náklady

nekvalifikované

Celkové náklady regulácie

nekvalifikované

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh zákona bude mať vplyv na vybalansovanie vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín (najmä s veľkou ekonomickou silou) a na zlepšenie resp. na zabezpečenie nediskriminačných podmienok pre všetkých na trhu obchodu s potravinami.

Návrh zákona je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019), ktorá v čl. 9 umožňuje prísnejšiu národnú legislatívu. Smernica je transponovaná v nevyhnutnom rozsahu tak, aby národná úprava nebola menej prísna ako samotné znenie smernice. Smernica musí byť transponovaná vo všetkých členských štátoch EÚ, t. j. jej transponovanie nevytvára bariéry cezhraničného obchodu ani iné bariéry v rámci spoločného trhu EÚ.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh zákona nemá vplyv na inovácie.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhovaným znením sa dopĺňa definícia pojmu odberateľ uvedená v ustanovení § 2 písm. b) o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom a odoberá potravinu od dodávateľa. Pod touto právnickou osobou sa má rozumieť orgán verejnej moci v zmysle čl. 2 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/633, ktorým sú národné, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie, alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami, ktorí nakupujú potraviny. Orgán verejnej moci má pri nákupe potravín dodržiavať rovnaké normy ako potravinársky podnik, ak koná ako odberateľ. Definícia odberateľa sa dopĺňa v súlade so smernicou (EÚ) 2019/633 aj o združenie odberateľov, ktoré môže byť účastníkom obchodného vzťahu. Ide o združenia, ktoré majú právnu subjektivitu ako napr. nákupné aliancie. Navrhovaným znením sa dopĺňa v súlade so smernicou (EÚ) 2019/633 aj definícia pojmu dodávateľ uvedená v ustanovení § 2 písm. c) o združenie dodávateľov, ktoré môže byť účastníkom obchodného vzťahu. Ide o združenia, ktoré majú právnu subjektivitu ako napr. predajné aliancie.

K bodu 2

Vzhľadom na nahradenie skutkovej podstaty neprimeranej podmienky v obchode s potravinami (ďalej len ,,neprimeraná podmienka“) v ustanovení § 3 ods. 5 písm. l) (novelizačný bod 6) stráca definícia pojmu „predajná akcia“ opodstatnenie.

K bodu 3

Precizovanie ustanovenia upravujúceho tzv. „logistický bonus“ tak, aby bolo zrejmé, že logistický bonus je možný iba v prípade, ak je vopred písomne dohodnutý, v limite 3% z ročného obratu dodávateľa a dodávateľovi pri dodaní potraviny nevznikli s dodaním žiadne náklady. Tzv. ak dodávateľ dodá potravinu do logistického centra (centrálneho skladu) alebo priamo do maloobchodných prevádzok odberateľa, podmienka v ustanovení § 3 ods. 4 písm. c) nebude splnená, a odberateľ nebude môcť od dodávateľa požadovať peňažné alebo nepeňažné plnenie za využitie distribúcie odberateľa. Rovnako peňažné alebo nepeňažné plnenie nebude môcť odberateľ požadovať od dodávateľa, ak dodávateľ dodá potravinu do logistického centra (centrálneho skladu) a z logistického centra (centrálneho skladu) do maloobchodných prevádzok distribúciu potraviny zabezpečí odberateľ, pretože dodávateľovi už vznikli náklady s dodaním potraviny, a to tým, že dodal potravinu do logistického centra (centrálneho skladu). To znamená, že odberateľ nemôže požadovať peňažné alebo nepeňažné plnenie od dodávateľa za využitie distribúcie odberateľa, ak odberateľ zabezpečuje distribúciu potraviny z logistického centra (centrálneho skladu) do maloobchodných prevádzok. Ak by hypoteticky chcel odberateľ požadovať peňažné alebo nepeňažné plnenie od dodávateľa za distribúciu potraviny z logistického centra (centrálneho skladu) do maloobchodných prevádzok, nemôže, pretože nejde o využitie distribúcie odberateľa, ale už o prepravu vlastného tovaru, ktorý je vlastníctvom odberateľa, tým, že ho odberateľ prevzal z logistického centra (centrálneho skladu).

K bodu 4

Skutková podstata neprimeranej podmienky uvedenej v § 3 ods. 5 písm. f) sa dopĺňa o výnimky určené priamo v čl. 3 smernice (EÚ) 2019/633. Neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti podľa § 3 ods. 5 písm. f) sa nebude vzťahovať na platby vykonávané v rámci školského programu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 v

platnom znení a na platby vykonávané verejnoprávnymi subjektmi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť podľa § 340b ods. 5 Obchodného zákonníka.

K bodu 5

Navrhovaná úprava vyplýva z aplikačnej praxe. Pri súčasnom znení ustanovenia je potrebné naplnenie obidvoch podmienok (objednanie a prevzatie), pričom v praxi častejšie dochádza k situácii naplnenia len jednej z nich.

K bodu 6

K § 3 ods. 5 písm. l):

Navrhovaným ustanovením sa nahrádza neprimeraná podmienka v ustanovení § 3 ods. 5 písm. l), keďže bol identifikovaný jej nesúlad s čl. 3 ods. 2 písm. c) smernice (EÚ) 2019/633, novou skutkovou podstatou neprimeranej podmienky v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. c) smernice (EÚ) 2019/633. Obligačný dvojstranný akt predpokladá pri zmene podmienok dohodu oboch zmluvných strán, t. j. jednostranná zmena podmienok je neprípustná.

K § 3 ods. 5 písm. m):

Navrhovaným ustanovením sa nahrádza neprimeraná podmienka v ustanovení § 3 ods. 5 písm. m) novou skutkovou podstatou neprimeranej podmienky v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. e) smernice (EÚ) 2019/633. Podstatou novej neprimeranej podmienky je neodôvodnené (nie spôsobené nedbalosťou alebo zavinením dodávateľa) prenášanie zodpovednosti za stratu alebo znehodnotenie potravín na dodávateľa. Pôvodná skutková podstata neprimeranej podmienky v ustanovení § 3 ods. 5 písm. m) sa nahrádza z dôvodu, pretože bol Protimonopolným úradom Slovenskej republiky identifikovaný jej nesúlad so zákonom č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ochrane hospodárskej súťaže“). Podľa Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri zisťovaní výrobných nákladov odberateľmi ide o zosúladený postup podnikateľov podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a ustanovením § 3 ods. 5 písm. m) sa ukladá odberateľom povinnosť, aby ich nákupná cena bola v určitej výške. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky v tejto súvislosti konštatoval, že štandardné informácie o výrobných nákladoch sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou výrobcov, takže odberateľ sa k nim nemôže zákonným spôsobom dopracovať. Práve preto, ak by aj vo výnimočných prípadoch výrobca bol ochotný odkryť svoje obchodné tajomstvo, tak odberateľ nemá možnosť výrobné náklady výrobcu akokoľvek verifikovať. Zároveň aplikácia predmetného ustanovenia (jeho kontrola v praxi) je nemožná.

K § 3 ods. 5 písm. u):

Navrhovaním ustanovením sa nahrádza neprimeraná podmienka v ustanovení § 3 ods. 5 písm. u) novou skutkovou podstatou neprimeranej podmienky v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2019/633. Podľa novej skutkovej podstaty neprimeranej podmienky zmluva o dodávke potraviny nemusí byť obligatórne písomná, avšak v prípade žiadosti o písomné potvrdenie objednávky musí byť táto objednávka potvrdená, pričom v opačnom prípade dôjde k porušeniu zákona. Pôvodná skutková podstata neprimeranej podmienky v ustanovení § 3 ods. 5 písm. u) sa nahrádza z dôvodu jej zásahu do záväzkových vzťahov medzi odberateľom a spotrebiteľom. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami sa má vzťahovať výlučne len na obchodné záväzkové vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi. Predmetné ustanovenie považovalo za neprimeranú podmienku predaj potraviny spotrebiteľovi za cenu nižšiu, ako bola jej kúpna cena okrem výnimiek uvedených v tomto ustanovení. Dodávateľovi

bola kúpna cena zo strany odberateľa uhradená v dohodnutej výške a predaj spotrebiteľovi nemal na uvedenú skutočnosť vplyv. Zníženie kúpnej ceny na pulte teda znášal len odberateľ a dodávateľ týmto ustanovením nebol dotknutý. Ustanovenie malo aj negatívny dopad na spotrebiteľa, ktorý nemohol využívať výhodu znížených pultových cien zo strany odberateľa.

K bodu 7

Navrhovaným znením sa do ustanovenia § 3 ods. 5 dopĺňajú v súlade so smernicou (EÚ) 2019/633 nové skutkové podstaty neprimeraných podmienok, a to:

1.skutková podstata v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. g) smernice (EÚ) 2019/633. Porušenie obchodného tajomstva bude nie len porušením v súkromnoprávnej rovine (kde má subjekt možnosť žalovať náhradu škody a pod.), ale aj porušením verejného práva, pričom sa nároky vzájomne nevylučujú,

2.skutková podstata v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. h) smernice (EÚ) 2019/633. V praxi často dochádza k situácii, že účastník obchodného vzťahu po uplatnení svojich práv, prípadne po podaní podnetu čelí tzv. odvetným opatreniam (najčastejšie ide o neodôvodnené prerušenie dodávok zo strany odberateľa). Pokiaľ je preukázaná príčinná súvislosť medzi vyššie uvedeným konaním dodávateľa a napr. zrušením objednávky odberateľom, dôjde k porušeniu zákona. Ide napríklad o podanie dodávateľa na ministerstvo pôdohospodárstva alebo o spoluprácu dodávateľa s ministerstvom pôdohospodárstva počas kontroly,

3.skutková podstata v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. i) smernice (EÚ) 2019/633. Ide o odlišnú skutkovú podstatu ako je ustanovená v § 3 ods. 5 písm. j) zákona. Pri skutkovej podstate uvedenej v § 3 ods. 5 písm. j) zákona ide kompenzáciu plnenia poskytnutého spotrebiteľovi (napr. za vrátenie tovaru) a v prípade novo doplnenej skutkovej podstaty ide o kompenzáciu nákladov odberateľa, ktoré akokoľvek súvisia s preskúmaním podania spotrebiteľa.

K bodu 8

Zjednodušenie formulácie, keďže podnet účastníka obchodného vzťahu a podnet, ktorý podala iná osoba možno spolu označiť ako „podnet inej osoby“.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava ustanovenia súvisiaca s novelizačným bodom 8.

K bodu 10

Novým odsekom 4 sa dopĺňa informačná povinnosť pre ministerstvo pôdohospodárstva, ktorú má voči podávateľovi podnetu, a to za predpokladu, že sú známe jeho identifikačné údaje. Nová informačná povinnosť spočíva v informovaní podávateľa podnetu o spôsobe, akým bolo s podnetom naložené, samozrejme za predpokladu, že nejde o anonymný podnet.

Novokoncipovaným odsekom 5 sa zavádza v súlade s čl. 5 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/633 povinnosť ministerstva pôdohospodárstva utajiť totožnosť podávateľa podnetu, ako aj utajiť informácie, ktorých zverejnením by mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov podávateľa podnetu, ak o to podávateľ podnetu pri podaní podnetu požiada spolu s určením všetkých informácií, ktoré požaduje utajiť. V súvislosti s náležitou ochranou podávateľa podnetu ministerstvo pôdohospodárstva aj na základe ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) nesprístupní informáciu o totožnosti podávateľa podnetu alebo informáciu, ktorej zverejnenie by mohlo viesť k poškodeniu jeho záujmov, ak podávateľ podnetu so sprístupnením tejto informácie nesúhlasí. Novým odsekom 6 ministerstvo pôdohospodárstva môže zamietnuť podnet za predpokladu, ak by prešetrením podnetu alebo vydaním rozhodnutia podľa § 14 mohlo dôjsť k prezradeniu totožnosti podávateľa podnetu alebo informácií, ktoré by mohli

poškodiť jeho záujmy, a to pod podmienkou, že podávateľ podnetu o utajenie požiadal ministerstvo pôdohospodárstva a určil všetky informácie, v prípade ktorých žiada o utajenie.

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa preberá čl. 5 ods. 6 smernice (EÚ) 2019/633. Keďže je každá kontrola iná, aj rozsah kontrolovaných skutočností je iný, preto sa text smernice (EÚ) 2019/633 preberá v znení ,,v primeranej lehote“. Kontrola začne ihneď po vydaní poverenia, a to ako dlho bude trvať a kedy sa ukončí, nie je možné určiť, z tohto dôvodu možno v národnej právnej úprave použiť len slovné spojenie v znení ,,v primeranej lehote“.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava § 5 súvisiaca s novelizačným bodom 10.

K bodu 13

Návrhom zmeny definičného znaku správneho deliktu nedochádza k zmene obsahu doteraz platného ustanovenia správneho deliktu (§ 14 ods. 1 zákona), ale iba k jeho legislatívno-technickému spresneniu. Aj v súčasne platnom a účinnom znení sa za porušenie zákona považuje požadovanie, dohodnutie a uplatnenie, t. j. aj štádia v právnej teórií označované ako príprava alebo pokus. K precizovaniu súčasného znenia správneho deliktu sa pristúpilo z dôvodu, že definícia správneho deliktu neumožňovala preukázať znevýhodnenie druhého účastníka obchodného vzťahu vo forme požadovania a taktiež dohodnutia neprimeranej podmienky. Ide tu len o potenciálne znevýhodnenie, a preto je potrebná uvedená zmena. Nejde o snahu zovšeobecniť definíciu správneho deliktu. Aj z recitálu smernice vyplýva, že nemusí dôjsť k samotnému znevýhodneniu, ale postačuje aj hrozba, potenciálne znevýhodnenie: „V rámci poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca sa bežne vyskytuje výrazná nerovnováha vo vyjednávacej pozícii medzi dodávateľmi a odberateľmi poľnohospodárskych a potravinových výrobkov. Táto nerovnováha vo vyjednávacej pozícii môže viesť k nekalým obchodným praktikám, keď sa väčší obchodní partneri so silnejšou pozíciou usilujú presadiť určité praktiky alebo zmluvné dojednania, ktoré sú v ich prospech v súvislosti s predajnou transakciou. Takéto praktiky sa napríklad: môžu výrazne odchyľovať od poctivého obchodného správania, môžu byť v rozpore so zásadami dobromyseľnosti a čestnosti a môžu byť jednostranne presadzované jedným obchodným partnerom voči druhému; môže sa nimi stanoviť neodôvodnený a neprimeraný prenos hospodárskeho rizika z jedného obchodného partnera na druhého; alebo sa nimi môže vytvoriť výrazná nerovnováha medzi právami a povinnosťami jedného obchodného partnera. Určité praktiky môžu byť zjavne nekalé, aj keď ich obe strany odsúhlasia. V záujme zníženia výskytu takýchto praktík by sa mal na úrovni Únie zaviesť minimálny štandard ochrany pred nekalými obchodnými praktikami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na životnú úroveň poľnohospodárskej komunity. Prístup minimálnej harmonizácie v tejto smernici umožňuje členským štátom prijať alebo ponechať v platnosti vnútroštátne pravidlá, ktoré idú nad rámec nekalých obchodných praktík uvedených v tejto smernici.“

K bodu 14

Navrhovaným znením ustanovenia sa nové skutkové podstaty neprimeraných podmienok zaraďujú do sankčného systému zákona, pričom sú v sankčnom systéme zohľadnené aj nové skutkové podstaty neprimeraných podmienok, ktoré nahradili vypustenie skutkových podstát neprimeraných podmienok uvedených v § 3 ods. 5 písm. l), m) a u) (novelizačný bod 6).

K bodu 15

V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje povinnosť pre ministerstvo pôdohospodárstva zverejňovať každoročne výročnú správu v rozsahu, v akom to požaduje smernica (EÚ) 2019/633, a to vždy do 5. marca za predchádzajúci rok. V súlade s touto smernicou je zakotvená i povinnosť ministerstva pôdohospodárstva zaslať výročnú správu najneskôr do 15. marca príslušného roka Európskej komisii. Výročná správa obsahuje najmä počet prijatých podnetov, počet začatých kontrol a počet skončených kontrol za predchádzajúci rok. V prípade skončených kontrol výročná správa obsahuje aj súhrnný opis skutočností, ktoré boli predmetom kontroly, výsledok kontroly a prijaté rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt. Ochrana podávateľa podnetu musí byť zachovaná v súlade s novým ustanovením § 4 ods. 5 (novelizačný bod 12).

K bodu 16

Návrhom ustanovenia sa ustanovuje spolupráca ministerstva pôdohospodárstva v oblasti neprimeraných podmienok s orgánmi presadzovania práva ostatných členských štátov Európskej únie a s Európskou komisiou, a to najmä v prípadoch, v ktorých má kontrola cezhraničný rozmer, t. j. odberateľ alebo dodávateľ majú sídlo v rozdielnych členských štátoch Európskej únie.

K bodu 17

K § 18b ods. 1:

Prechodným ustanovením sa upravuje režim, ktorým sa vzťahy vznikajúce zo zmlúv v oblasti neprimeraných podmienok po 1. máji 2021 budú spravovať. To znamená, že zmluvy uzavreté medzi účastníkmi obchodného vzťahu do 30. apríla 2021 sú účastníci obchodného vzťahu povinní uviesť do súladu s týmto zákonom najneskôr do 31. decembra 2021, avšak s výnimkou zmlúv uzavretých na dobu určitú do 31. decembra 2021. Na právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv sa vzťahujú ustanovenia týchto zmlúv najneskôr do 31. decembra 2021. Zmluvné podmienky dohodnuté v dodávateľsko-odberateľských zmluvách po 31. decembri 2021, ktoré účastníci obchodných vzťahov nedajú do súladu s navrhovanou právnou úpravou zákona do 31. decembra 2021, a ktoré naplnia znaky skutkových podstát neprimeraných podmienok podľa navrhovanej právnej úpravy, budú od. 1. januára 2022 sankcionované podľa novej právnej úpravy zákona v znení účinnom od. 1. mája 2021.

K § 18b ods. 2 a 3:

Upravuje sa, že kontrola začatá a neskončená do 30. apríla 2021 sa dokončí podľa právnej úpravy účinnej do 30. apríla 2021. Zároveň sa ustanovuje, že konanie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začalo na základe kontroly začatej do 30. apríla 2021, bez ohľadu na to, či do 30. apríla skončila alebo nie, sa dokončí podľa právnej úpravy účinnej do 30. apríla 2021.

K § 18b ods. 4:

Upravuje sa situácia, keď konanie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. apríla 2021 sa dokončí podľa právnej úpravy účinnej do 30. apríla 2021.

K § 18c:

Ustanovením § 18c sa zavádza odkaz na transpozičnú prílohu.

K bodu 18

Navrhovaním ustanovením sa zákon dopĺňa o transpozičnú prílohu.