ÚSTAVNOPRÁVNY VÝBOR

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

45. schôdza

Číslo: CRD-1863/2020

141

U z n e s e n i e

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky

z 24. novembra 2020

k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva (tlač 271)

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

A. s ú h l a s í

s vládnym návrhom zákona o reforme súdnictva (tlač 271);

B. o d p o r ú č a

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona o reforme súdnictva (tlač 271) schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia;

C.p o v e r u j e

predsedu výboru, aby spracoval výsledky rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. novembra 2020 do písomnej správy Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a predložil ju na schválenie gestorskému výboru.

Milan Vetrák

predseda výboru

overovatelia výboru:

Ondrej Dostál

Matúš Šutaj Eštok

P r í l o h a

k uzneseniu Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady SR č. 141

z 24. novembra 2020

____________________________

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva (tlač 271)

___________________________________________________________________________

1.Názov zákona znie: „Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.“.

Terajší názov zákona „o reforme súdnictva“ nie je v súlade s 24. bodom prílohy č. 2 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z., nakoľko návrh zákona neobsahuje samotný zákon o reforme súdnictva, ale len novely viacerých už platných zákonov. S cieľom odstrániť túto nepresnosť sa názov zákona spresňuje.

2.V čl. II bod 3 znie:

„3. V § 20 sa vypúšťa druhá veta a slová „Správne kolégium najvyššieho súdu“ sa nahrádzajú slovami „Najvyšší správny súd“.“.

Legislatívno-technická úprava novelizačného bodu spočívajúca v gramatickej úprave nahradzovaného pojmu a jeho doplnenie v nadväznosti na čl. II bod 10 (generálna náhrada pojmu najvyšší súd pojmom najvyšší správny súd).

3.V čl. II bod 8 § 312b vrátane nadpisu znie:

„§ 312b

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.“.

Vzhľadom na nové vymedzenie žalovaného v § 312d sa navrhuje preformulovať aj pôvodné ustanovenie o účastníctve v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

4.V čl. II bod 8 § 312d vrátane nadpisu znie:

„§ 312d

Žalovaný

Žalovaným je

a)politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktorá získala v napadnutých voľbách zastúpenie v obecnom zastupiteľstve, miestnom zastupiteľstve, mestskom zastupiteľstve alebo v zastupiteľstve samosprávneho kraja, alebo zvolený kandidát bez politickej príslušnosti, ak sa konanie týka volieb do obecného zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja,

b)starosta obce, starosta mestskej časti, primátor mesta alebo predseda samosprávneho kraja zvolený v napadnutých voľbách, ak sa konanie týka volieb starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti alebo predsedu samosprávneho kraja.“.

Navrhuje sa zmena v subjekte žalovaného, a to tak, že ním nebude volebná komisia ako sa pôvodne navrhovalo, ale žalovaným bude účastník konania pôvodne uvedený v § 312b. Docieli sa tak stav, kedy okruh účastníkov konania bude rovnaký ako v obdobnom konaní pred Ústavným súdom.

5. V čl. II bod 8 v § 312i sa na konci pripájajú tieto slová „a vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od doručenia žaloby“.

Navrhuje sa, aby najvyšší správny súd mal v rámci volebných vecí v prípadoch, ktoré sú zvlášť zložité lehotu 60 dní na rozhodnutie, pretože pôvodne navrhovaná lehota sa v takýchto prípadoch javí ako krátka.

6. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:

„Čl. III

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona

č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z. a zákona č. 312/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 9 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) V trestnom stíhaní sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona nemožno pokračovať a musí byť zastavené, ak Súdna rada Slovenskej republiky vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

2. V § 9 ods. 3 sa za slovo „odseku 1“ vkladajú slová „alebo odseku 2“.

3. § 207a sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona má právo po právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia písomne navrhnúť Súdnej rade Slovenskej republiky vyslovenie nesúhlasu s trestným stíhaním pre tento trestný čin.“.

Nasledujúce články sa primerane prečíslujú čo sa zohľadní aj v ustanovení o účinnosti.

Tento článok stráca účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona doplnením novej vety: „Čl. III stráca účinnosť 1. januára 2024.“.

V súvislosti so zavedením nového trestného činu ohýbania práva a berúc do úvahy nový koncept rozhodovacej imunity sudcov (tlači 270) sa navrhuje zaviesť mechanizmus garantujúci možné zneužitie nového trestného činu zo strany štátnej moci doplnením poistky v podobe možnosti súdnej rady vysloviť nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin. Sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva sa bude môcť po právoplatnosti rozhodnutia OČTK o vznesení obvinenia obrátiť na súdnu radu, aby táto posúdila, či sú splnené podmienky pre trestné stíhanie sudcu. Ak súdna rada vysloví nesúhlas s trestným stíhaním, v začatom trestnom stíhaní nebude možné pokračovať, a to dovtedy pokým trvá funkcia sudcu. Ak funkcia sudcu zanikne, trestné stíhanie bude môcť pokračovať. Táto právna úprava sa týka výlučne stíhania sudcu pre trestný čin ohýbania práva a bude mať dočasný charakter. Stíhanie sudcu pre akýkoľvek iný trestný čin touto novou úpravou nie je dotknuté. Navrhuje sa, aby mechanizmus vyslovovania súhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva tak ako sa navrhuje mal dočasný charakter a uplatňovala sa 3 roky. Na tento účel sa navrhuje, aby tieto ustanovenia stratili účinnosť 1. januára 2024.

7. Čl. III sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:

„7. Za § 29p sa vkladá § 29q, ktorý znie:

„§ 29q

Podpredsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky ustanovenému do funkcie pred 1. januárom 2021 plat a príplatok podľa § 19a v znení účinnom od 1. januára 2021 patrí od 1. januára 2021.“.“.

V záujme právnej istoty sa navrhuje doplnenie prechodného ustanovenia, aby bolo zrejmé, že podpredsedovi súdnej rady, ktorý je vo funkcii ku dňu účinnosti zákona, patrí navrhovaný plat a príplatok odo dňa účinnosti zákona, a nie od zvolenia do funkcie.

8. V čl. V bode 6 v § 117 ods. 1 prvá veta pred bodkočiarkou znie: „Voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) vyhlasuje predseda národnej rady a zároveň určí termín, dokedy mu poslanci podávajú písomne odôvodnené návrhy na voľbu tohto člena“.

Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa len spresňuje, že voľby kandidátov na členov Súdnej rady Slovenskej republiky vyhlasuje (nielen určuje termín na podávanie prihlášok) predseda parlamentu.

9. Čl. V sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:

„7. Za § 150c sa vkladá § 150d, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 150d

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. januára 2021

Ustanovenia § 117 a 118 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použijú pri voľbe členov súdnej rady vyhlásenej po 31. decembri 2020.“.“.

Pozmeňujúcim návrhom sa dopĺňa chýbajúce prechodné ustanovenie, ktorým sa zamedzí kolízii pôvodnej a novej právnej úpravy pri voľbe členov súdnej rady v Národnej rade Slovenskej republiky. Volí sa riešenie, podľa ktorého voľba členov súdnej rady vyhlásená pred účinnosťou zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Nová právna úprava sa bude vzťahovať len na voľbu členov súdnej rady vyhlásenú po účinnosti zákona.

10. V čl. VI bod 2 § 44 ods. 2 písm. n) až p) sa slová „vedúci kancelárie“ nahrádza slovami „vedúceho Kancelárie“.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úvodnú vetu § 44 ods. 2.

11. V čl. VII sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:

„5. § 12 vrátane nadpisu znie:

„§ 12

Dočasné pridelenie

(1) Sudcu možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na súd vyššieho stupňa na účely prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie na výkon súčasnej alebo budúcej funkcie. Počas dočasného pridelenia na vyšší súd sudca nevykonáva funkciu sudcu.

(2) O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdu, na ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí.

(3) Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať tri mesiace v období troch rokov.

(4) Počas dočasného pridelenia je sudca členom pléna toho súdu, na ktorý je dočasne pridelený; nemá však právo byť volený do orgánov sudcovskej samosprávy tohto súdu, pričom jeho volené funkcie na súde, z ktorého bol dočasne pridelený, nezanikajú.“.“.

Navrhovaný bod 5 nadobudne účinnosť 1. augusta 2021, čo sa zohľadní v ustanovení o účinnosti.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Pozmeňujúci návrh mení inštitút dočasného pridelenia sudcu tak, aby jeho účelom bolo výlučne prehlbovanie kvalifikácie alebo zvyšovanie kvalifikácie na výkon súčasnej alebo budúcej funkcie a nie neobsadené voľné miesta sudcov. Ak má súd voľné miesto, má ho obsadiť výberovým konaním a nie „lepiť“ personálnu situáciu dočasným pridelením sudcu, ktoré je v konečnom dôsledku obchádzaním výberového konania; inak obligatórne predchádzajúceho obsadeniu voľného sudcovského miesta . Na súde vyššieho stupňa tak rozhoduje sudca, ktorého spôsobilosť na výkon funkcie na tomto „vyššom súde“ nebola overená zákonom predpísaným spôsobom. Súčasne sa limituje trvanie dočasného pridelenie po novom na 3 mesiace v horizonte troch rokov.

12. Čl. VII bod 11 v § 18 ods. 2 sa slová „čl. 146“ nahrádzajú slovami „čl. 147“.

Opravuje sa nesprávne použitý vnútorný odkaz, po správnosti sa má odkazovať v § 18 ods. 2 na čl. 147 a nie na čl. 146 ústavy.

13. V čl. VII sa za bod 28 vkladá nový bod 29, ktorý znie:

„29. V § 30 sa vypúšťa odsek 11.

Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 11.“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhované vypustenie odseku 11 ruší doterajšiu povinnosť sudcu zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru k veciam, ktoré nie sú právoplatne skončené.

14. V čl. VII sa za bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie:

„34. § 34 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

„(10) Sudca má právo sa verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam.“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhované doplnenie § 34 má za cieľ zaviesť právo sudcu verejne sa vyjadrovať k svojim rozhodnutiam. Nie racionálneho dôvodu na to, aby sudca nemohol mimo pojednávacej miestnosti verejne komentovať, či odôvodňovať svoje rozhodnutia bez ohľadu na to, či sú právoplatné alebo nie.

15. V čl. VII bod 40 § 69 ods. 5 sa slová „predsedovi najvyššieho správneho súdu“ nahrádzajú slovami „predsedovi senátu najvyššieho správneho súdu“.

Legislatívno-technická úprava ktorou sa opravuje nesprávny pojem v zmysle logiky navrhovaného ustanovenia.

16. V čl. VII sa za bod 64 vkladajú nové body 65 a 66, ktoré znejú:

„65. V § 149f ods. 2 a § 149k ods. 1 sa slová „odbornej prípravy justičného čakateľa“ nahrádza slovami „odbornej justičnej stáže“.

66. V § 149f ods. 3 a 4 a § 149h sa slová „odborná príprava“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovami „odborná justičná stáž“ v príslušnom tvare.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická úprava nahrádzajúca úpravu v bode 76 v čl. VII, ktorého prijatím by vznikli nelogické vetné konštrukcie v texte zákona. Bod 76 v čl. VII sa zároveň navrhuje vypustiť.

17. V čl. VII bod 74 sa § 151zf dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:

„(8) Ak bol sudca dočasne pridelený podľa predpisov účinných do 31. júla 2021 na výkon funkcie sudcu na súd vyššieho stupňa, toto dočasné pridelenie sudcu sa skončí najneskôr 31. októbra 2021.

(9) Od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 môže hodnotenie sudcu vykonávať ktorákoľvek hodnotiaca komisia.“.

Vzhľadom na časové obmedzenie dočasného pridelenia sudcu na 3 mesiace sa navrhuje v odseku 8 ukončiť doterajšie pridelenia sudcov do 3 mesiacov od účinnosti zákona; nevylučuje sa ich skoršie ukončenie z iných dôvodov. V odseku 9 sa umožňuje, aby

do času kým budú riadne obsadené všetky hodnotiace komisie mohla hodnotenie sudcu vykonávať ktorákoľvek z nich.

18. V čl. VII sa vypúšťa bod 76.

Navrhovaná úprava vytvára nelogické vetné konštrukcie v texte zákona, ktoré sa odstraňujú návrhom konkrétnych zmien v príslušných ustanoveniach § 149f, 149h a 149k návrhu zákona.

19. V čl. IX sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:

„1. V § 7 ods. 4 sa slová „Návrh na voľbu jedného kandidáta“ nahrádzajú slovami „Jeden návrh na voľbu kandidáta“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

S cieľom jednoznačne ustanoviť, že každý zo subjektov, ktoré môžu nominovať kandidáta na generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, je oprávnený podať výlučne jeden návrh, t. j. nominovať len jednu osobu na túto funkciu, sa spresňuje doterajšie znenie príslušných ustanovení oboch zákonov. Vecne sa na doterajšom znení oboch ustanovení nič nemení.

20. V čl. IX sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

„1. V § 8 ods. 3 písm. g) sa vypúšťajú slová „Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)“.

2. V § 13 ods. 5 sa slová „ústavného súdu“ nahrádzajú slovami „Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Novela zákona o prokuratúre sa rozširuje aj o zmeny vyvolané novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky vo veciach disciplinárneho stíhania generálneho prokurátora.

21. V čl. X sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

„2. V § 24a ods. 3 sa slová „Návrh na voľbu jedného kandidáta“ nahrádzajú slovami „Jeden návrh na voľbu kandidáta“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

22. V čl. X sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 125 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak je v čase skončenia výkonu funkcie proti prokurátorovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, odchodné sa vyplatí po právoplatnom skončení trestného stíhania; prokurátorovi však odchodné nepatrí, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.“.“.

Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.

Identicky, ako v Čl. VII bode 14 v novom znení § 21 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa upravuje pozastavenie vyplatenia a následné nevyplatenie odchodného aj v prípade prokurátora, voči ktorému bolo v čase skončenia výkonu funkcie vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, za ktorý bol následne aj právoplatne odsúdený.

23. V čl. X sa dopĺňa bodmi 7 a 8, ktoré znejú:

„7. V § 189 ods. 4 sa slová „Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne“ nahrádzajú slovami „v disciplinárnom konaní bolo rozhodnuté“.

8. V § 192 sa vypúšťa odsek 12.“.

Bod 8 nadobudne účinnosť 1. augusta 2021, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.

Novela zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa rozširuje aj o zmeny vyvolané novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky vo veciach disciplinárneho stíhania generálneho prokurátora.

24. V čl. XIII sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:

„k) rozhodovať o vyslovení nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona.“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Bod 6 v čl. XIII stráca účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona doplnením novej vety: „Čl. XIII bod 6 stráca účinnosť 1. januára 2024.“.

V príslušnom ustanovení sa konštituuje zákonná pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky rozhodovať o vyslovení nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu obvineného pre trestný čin ohýbania práva. Navrhuje sa, aby mechanizmus vyslovovania súhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva tak ako sa navrhuje mal dočasný charakter a uplatňovala sa 3 roky. Na tento účel sa navrhuje, aby tieto ustanovenia stratili účinnosť 1. januára 2024.

25. V čl. XIII bod 7 sa slová „§ 5 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 2“.

Navrhuje so doplnenie predmetnej vety do odseku 2 namiesto odseku 1, ktorý je obsahovo nesúvisiaci s navrhovaným doplnením.

26. V čl. XIII sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:

„35. V § 27g ods. 3 písm. b) sa vypúšťajú slová „zložil odbornú justičnú skúšku, advokátsku skúšku, prokurátorskú skúšku alebo notársku skúšku a že“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhuje sa vypustenie podmienky odbornej skúšky aj v uvedenom ustanovení v súlade s návrhom zmeny v čl. XIII bod 34.

27. V čl. XIII bode 36 úvodnej vete sa slová „až 27hh“ nahrádzajú slovami „až 27hi“ a na konci sa vkladá § 27hi, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 27hi

Rozhodovanie o nesúhlase s trestným stíhaním sudcu

(1) Súdna rada na návrh sudcu obvineného pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona rozhodne o tom, či vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin; svoje rozhodnutie musí súdna rada odôvodniť.

(2) Súdna rada rozhoduje o tom, či vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu na neverejnom zasadnutí, na ktorom sa môžu zúčastniť len členovia súdnej rady, dotknutý sudca, obhajca sudcu a prokurátor; ďalšie osoby sa ho môžu zúčastniť len so súhlasom súdnej rady.

(3) O návrhu sudcu podľa odseku 1 musí súdna rada rozhodnúť do 30 dní od jeho doručenia na zasadnutí súdnej rady, na ktorom umožní vyjadriť sa sudcovi, jeho obhajcovi a prokurátorovi.

(4) Ak súdna rada rozhodla, že nevysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu podľa odseku 1, nový návrh dotknutého sudcu v tej istej veci je vylúčený.“.

Ustanovenie § 27hi stráca účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona doplnením novej vety: „Čl. XIII § 27hi v bode 36 stráca účinnosť 1. januára 2024.“.

Dopĺňa sa postup rozhodovania Súdnej rady Slovenskej republiky o vyslovení nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva. Súdna rada Slovenskej republiky bude rozhodovať na návrh sudcu; bez návrhu sudcu nie je možné vysloviť takýto nesúhlas. Súdna rada Slovenskej republiky bude musieť rozhodovať do 30 dní a svoje rozhodnutie bude musieť odôvodniť. Podkladom pre rozhodnutie Súdnej rady Slovenskej republiky je okrem návrhu sudcu aj vyjadrenie dotknutého sudcu, jeho obhajcu a prokurátora priamo na zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré bude vzhľadom na citlivosť problematiky neverejné. V odseku 4 sa upravuje to, že ak Súdna rada Slovenskej republiky meritórne rozhodne a „povolí“ stíhanie

sudcu, tak pôjde v konkrétnom prípade o prekážku rozhodnutej veci bez možnosti opakovať návrh zo strany sudcu. Navrhuje sa, aby mechanizmus vyslovovania súhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva tak ako sa navrhuje mal dočasný charakter a uplatňovala sa 3 roky. Na tento účel sa navrhuje, aby tieto ustanovenia stratili účinnosť 1. januára 2024.

28. V čl. XIII bod 37 § 34 ods. 4 sa slová „ods. 1“ nahrádzajú slovami „ods. 2“.

Opravuje sa nesprávny odkaz na príslušné ustanovenie Ústavy SR, ktorá sa novelizuje v tlači 270 (čl. I bod 16).

29. V čl. XIX bod 8 § 24e ods. 3 písm. c) sa vypúšťa čiarka a slová „Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev“.

Keďže Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev bol nahradený Všeobecným súdom, ktorý je súčasťou Súdneho dvora EÚ, je uvedenie predmetného súdu neaktuálne a nadbytočné.

30. V čl. XIX sa za bod 12 vkladajú nové body 13 a 14, ktoré znejú:

„13. V § 37 ods. 10 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ministerstvo oznámi zverejnenie písomností podľa predchádzajúcej vety spolu s príslušným odkazom na webovom sídle ministerstva, kde boli tieto písomnosti zverejnené, v deň ich zverejnenia aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.“.

14. V § 37 ods. 10 sa slová „od zverejnenia žiadostí podľa prvej vety“ nahrádzajú slovami „od zverejnenia písomností podľa prvej vety“.“.

Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

Navrhuje sa doplnenie v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2020 – 2024, a to konkrétne so zámerom uvedeným v časti „Súdnictvo“: „Vláda ďalej zváži zavedenie

adresnej úpravy výhrad Ústavnoprávneho výboru Národnej rady

SR v prípade uchádzačov o funkciu predsedu súdu podľa vzoru

existujúcej úpravy výhrad verejnosti.“. V novom bode 26 ide

o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 25 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

31. V čl. XIX sa za bod 15 vkladá nový body 16, ktorý znie:

„16. V § 51 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhovanou zmenu sa umožní využívať kapacity hosťujúcich sudcov aj v trestnoprávnej agende.

32. V čl. XIX bod 27 sa slová „písm. e)“ nahrádzajú slovami „ods. 3 písm. e)“.

Spresňuje sa ustanovenie, kde sa má vykonať navrhovaná zmena.

33. Čl. XX znie:

„Čl. XX

Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 644/2007 Z. z., zákona č. 598/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z. a zákona č. 198/2020 Z. z. sa mení takto:

1. V § 14 ods. 3 písmeno b) znie:

„b) Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky na účely ustanovenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky a na účely voľby kandidátov na funkciu Národnou radou Slovenskej republiky,“.

2. V § 14 ods. 3 písm. e) sa vypúšťa prvý bod.

Doterajšie body 2 až 12 sa označujú ako body 1 až 11.

3. V § 14 ods. 3 písm. e) prvom bode sa slová „justičného čakateľa“ nahrádzajú slovami „odborného justičného stážistu, prísediaceho sudcu z radov občanov“.“.

Vzhľadom na zavedenie bezúhonnosti sudcov ústavného súdu sa navrhuje rozšíriť oprávnenie Kancelárie Národnej rady SR vyžiadať si odpis z registra trestov na účely voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu (nové body 1 a 2). Pôvodne jediný novelizačný bod sa označuje ako bod 3.

34. Čl. XXIV sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie:

„3. Za § 219b sa vkladá § 219c, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 219c

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. augusta 2021

Člen štátnej komisie delegovaný predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. júla 2021 sa od 1. augusta 2021 považuje za člena štátnej komisie delegovaného predsedom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.“.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. augusta 2021, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti (čl. XXIX).

Doplnenie prechodného ustanovenia má za cieľ zohľadniť zmenu § 13 ods. 2, podľa ktorej právo delegovať člena štátnej komisie má namiesto predsedu najvyššieho súdu predseda najvyššieho správneho súdu. Z dôvodu zachovania kontinuity činnosti štátnej komisie sa navrhuje, aby doterajší delegát predsedu najvyššieho súdu zostal vo funkcii a aby sa považoval za delegáta predsedu najvyššieho správneho súdu, t.j. podľa novej právnej úpravy. Tým nie je vylúčené, aby došlo k jeho prípadnej výmene podľa § 13 ods. 6 písm. e) zákona zo strany predsedu najvyššieho správneho súdu, čo vyplýva z toho, že tento delegát sa považuje za člena delegovaného predsedom najvyššieho správneho súdu, a teda predseda najvyššieho správneho súdu je ten, kto môže rozhodnúť o zániku jeho členstva.

35. V čl. XXVI bod 5 sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 2“.

Spresňuje sa ustanovenie, kde sa má vykonať navrhovaná zmena.

36. V čl. XXVI sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 7 ods. 7 sa na konci druhej vety pripájajú tieto slová: „a riaditeľ inšpektorátu životného prostredia vymenovaný podľa osobitného predpisu7b)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7b znie:

„7b) § 9 ods. 4 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhuje sa odstrániť aplikačný rozpor medzi zákonom č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 9 ods. 4 a 6 zákona č. 525/2003 Z. z. sú inšpektoráty organizačnými útvarmi inšpekcie, ktoré hospodária s prostriedkami inšpekcie v rozsahu, ktorý im určí v rámci svojho rozpočtu ústredie inšpekcie. Inšpektoráty nemajú právnu subjektivitu. Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ. Riaditeľ inšpektorátu tak nemá postavenie štatutárneho orgánu, pretože stojí na čele organizačného útvaru bez právnej subjektivity, avšak pri výkone svojej činnosti v mene inšpektorátu koná samostatne. Z tohto dôvodu sa navrhuje do zákona č. 55/2017 Z. z. doplniť ustanovenie, pod ktoré bude možné štátnozamestnanecký pomer riaditeľa inšpektorátu subsumovať, keďže svojou povahou má

najbližšie k postaveniu štatutárneho orgánu podľa zákona č. 55/2017 Z. z. Ide o obdobné riešenie ako v prípade riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, rovnako bez právnej subjektivity, ktorí boli taktiež doplnení do § 7 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z. z., a to zákonom č. 126/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

37. V čl. XXVI sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 7 ods. 12 sa slovo „siedmeho“ nahrádzajú slovom „ôsmeho“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nového siedmeho bodu do § 7 ods. 2 písm. b) zákona (čl. XXVI bod 4).

38. Čl. XXVI sa dopĺňa bodom 26, ktorý znie:

„26. Za § 193dc sa vkladá § 193dd, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 193dd

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021

Riaditeľ inšpektorátu životného prostredia vymenovaný podľa osobitného predpisu7b) pred 1. januárom 2021 sa považuje za štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu podľa tohto zákona.“.“.

V nadväznosti na doplnenie § 7 ods. 7, že štátnym zamestnancom sa na účely tohto zákona považuje aj riaditeľ inšpektorátu životného prostredia, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné doplniť aj prechodné ustanovenie.

39. V čl. XXVII bod 11 znie:

„11. V § 11 odsek 2 znie:

„(2) Zloženie senátov ústavného súdu a zastupovanie ich členov určuje na obdobie aspoň jedného roka plénum ústavného súdu v rozvrhu práce. Zmenu v zložení senátu ústavného súdu možno počas tohto obdobia vykonať, len ak sa zmení zloženie ústavného súdu. Zloženie všetkých senátov ústavného súdu sa musí po uplynutí troch po sebe nasledujúcich rokov zásadným spôsobom obmeniť.“.

Navrhovaná zmena má za cieľ upustiť od mechanizmu žrebovanie členov senátov ústavného súdu. Naďalej však bude platiť úprava požadujúca ich zásadnú obmenu aspoň každé tri roky.

40. V čl. XXVII bod 30 § 56 ods. 3 sa slová „s) a u)“ nahrádzajú slovami „s) až u)“.

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie písmena t) v § 42 ods. 2 návrhu zákona (čl. XXVII bod 26).

41. V čl. XXVII sa za bod 31 vkladá nový bod 32, ktorý znie:

„32. V § 56 ods. 6 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „uvedené sa rovnako vzťahuje aj na konanie, ktoré predchádza prijatiu návrhu na ďalšie konanie“.“.

Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

Úprava § 56 v platnom zákone č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v plnej miere nezodpovedá znenie predchádzajúceho zákona o Ústavnom súde SR a konaní pred ním a ta vznikajú pochybnosti, či Ústavný súd SR má právo požiadať účastníkov konania, aby sa ešte predtým, ako je návrh prijatý na ďalšie konanie, vyjadrili k podanému návrhu, napr. ak je podaný návrh na pozastavenie účinnosti namietanej právnej úpravy a jej súladu s Ústavou Slovenskej republiky (k čomu vydáva Ústavný súd SR uznesenie ešte predtým, než prijme návrh na ďalšie konanie). S cieľom odstrániť nejednoznačnosť platnej právnej úpravy sa týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom spresňuje, že takúto právomoc Ústavný súd SR má.

42. V čl. XXVII sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:

„35. V § 64 sa vypúšťajú slová „§ 228,“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Úprava ustanovenia § 64 sa navrhuje z dôvodu vypustenia § 228 v čl. XXVII bod 55.

43. V čl. XXVII bode 52 § 221 sa slová „prezident Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovom „prezident“.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenú legislatívnu skratku v § 3 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

44. V čl. XXVII bod 56 § 250a sa slová „určí prvýkrát v rozvrhu práce na rok 2022“ nahrádzajú slovami „prvýkrát obmení v rozvrhu práce na rok 2023“.

Vzhľadom na nové znenie § 11 ods. 2 je pôvodne navrhované prechodné ustanovenie potrebné primerane upraviť.

45. V čl. XXIX sa vypúšťajú slová „bodu 2“.

Navrhuje sa, aby novelizácia zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako celok nadobudla účinnosť až k momentu začatia činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, t. j. k 1. augustu 2021.