umožňuje, aby majetok, ktorý je jej predmetom, nebol prostredníctvom výkonu rozhodnutia legálne „vyňatý“ z napĺňania verejného záujmu.
Pre účely tohto kritéria je potrebné sa vysporiadať s iným záverom Ústavného súdu SR: „napadnutú právnu úpravu však nemožno považovať za vhodný prostriedok dosiahnutia ňou sledovaného cieľa ochrany zdravia a života ľudí z dôvodu, že v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých zriaďovateľom nie je štát, obec alebo samosprávny kraj, nezabraňuje exekúcii ich majetku, ktorý bezprostredne slúži na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti“ (PL. ÚS 14/2020-50, par. 54).
Navrhovaná legislatívna úprava poskytuje exekučnú imunitu aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorých zriaďovateľom je súkromná právnická osoba včlenením tejto skupiny subjektov prostredníctvom textu v navrhovanom § 91 ods. 1 písm. e) majetok právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona a nevzťahujú sa na ňu písmená a) až d), pokiaľ tento subjekt spĺňa podmienky navrhované v ods. 2.
2.Kritérium nevyhnutnosti
V rámci druhého kroku (štádia) testu proporcionality treba posúdiť, či navrhovaná právna úprava spôsobujúca obmedzenie ústavou garantovaných práv bola v okolnostiach posudzovanej veci naozaj nevyhnutná, teda či na dosiahnutie legitímneho cieľa nebol k dispozícii aj menej obmedzujúci, resp. menej invazívny či šetrnejší právny prostriedok. Právna norma totiž v podmienkach materiálneho právneho štátu nemôže obmedzovať základné právo alebo slobodu viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ňou sledovaného, resp. právna norma by mala dosahovať sledovaný cieľ najmenej drastickým spôsobom (m. m. PL. ÚS 23/06).
Navrhovaná právna úprava rešpektuje kritérium nevyhnutnosti vzhľadom na rozsah exekučnej imunity, ktorú zavádza. Keďže exekučná imunita zavedená právnou úpravou sa nevzťahuje všetok majetok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ponecháva tak veriteľom možnosť domôcť sa svojich pohľadávok z majetku, ktorú exekučnej imunite nepodlieha. Ide najmä o komerčné účty poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, na ktorých má poskytovateľ sústredené príjmy z podnikania (prenájmu lekárňam alebo súkromným ambulanciám alebo príjmy z darov) alebo nehnuteľnosti, ktoré bezprostredne neslúžia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo na činnosti s tým spojené.
Na upresnenie rozsahu exekúcií na majetok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zníženie tak náročnosti legislatívneho procesu, ktoré vyčíta Ústavný súd SR v PL. ÚS 14/2020-50, par. 66 („Hoci exekučná imunita zavedená napadnutou právnou úpravou neznamená úplnú apriórnu nemožnosť exekúcie, keďže exekučnej imunite nepodliehajú určité finančné prostriedky organizácií zriadených na poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátom, obcou a samosprávnym krajom, rozsah exekučnej imunity podľa napadnutej právnej úpravy však naznačuje mimoriadnu náročnosť procesu legálneho domáhania sa uspokojenia veriteľovej pohľadávky“, navrhuje sa, aby exekúcií nepodliehal majetok, ktorý tvorí prvok kritickej infraštruktúry štátu v zmysle zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.
Podľa tohto zákona sa za prvok kritickej infraštruktúry považuje najmä inžinierska stavba, služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia.
Cieľom predkladanej úpravy je zabezpečiť ochranu poskytovania zdravotnej starostlivosti, najmä aj keď nie výlučne za súčasného stavu pandémie COVID-19. Je nespochybniteľné, že zdravotná starostlivosť je súčasťou kritickej infraštruktúry štátu. Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre o nej hovorí ako o službe vo verejnom záujme. Sama o sebe je definovaná aj ako prvok kritickej infraštruktúry štátu. Pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti (služby vo verejnom záujme) je potrebný majetok, ktorý tiež tvorí kritickú infraštruktúru štátu, bez ohľadu na vlastnícku štruktúru. Preto pre zachovanie zdravotnej starostlivosti ako služby vo verejnom záujme je nevyhnutné právne zabezpečenie majetku, ktorý slúži na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.