Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Obsah

Zhrnutie.......................................................................................................................................

Úvod............................................................................................................................................

1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA2010..........................................................

1.1. Saldo verejnej správy...................................................................................................................

1.2.Dlh verejnej správy....................................................................................................................

1.3.Čistý dlh verejnej správy...........................................................................................................

1.4.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov...................................................

1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie.............................................

2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti...........................................................................................................................

2.1.Bilancia rozpočtu verejnej správy..............................................................................................

2.1.1.Príjmy verejnej správy.......................................................................................................

2.1.2. Výdavky verejnej správy...................................................................................................

2.2.Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy........................................................

2.3.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..................................................

2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..........................................

2.3.2.Riadenie štátneho dlhu v roku 2018...................................................................................

3. Čisté bohatstvo......................................................................................................................

3.1.Koncept čistého bohatstva.........................................................................................................

3.2.Odhad čistého bohatstva za rok 2018........................................................................................

3.2.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy...............................................................

3.2.2.Vlastné imanie podnikov štátnej správy............................................................................

3.2.3.Vlastné imanie Národnej banky Slovenska.......................................................................

3.2.4.Implicitné záväzky.............................................................................................................

3.2.5.Podmienené záväzky..........................................................................................................

3.2.6.Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva.............................................................................

Zoznam skratiek........................................................................................................................

Slovník odborných pojmov.......................................................................................................

Prílohy:

Príloha č. 1 Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy

Príloha č. 2 Vlastné imanie podnikov štátnej správy

Príloha č. 3 Súhrnná účtovná závierka verejnej správy SR za rok 2019

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Zhrnutie

▪Schodok verejnej správy Slovenskej republiky vykázaný v jednotnej metodike pre členské krajiny EÚ (ESA2010) dosiahol v roku 2019 úroveň 1,4 % HDP (1 268 812 tis. eur). Podiel schodku verejnej správy na HDP sa medziročne mierne zvýšil o 0,4 p. b. a v absolútnom vyjadrení o 382 428 tis. eur. Celkové príjmy verejnej správy za rok 2019 dosiahli 38 852 621 tis. eur (41,4 % HDP) a celkové výdavky verejnej správy dosiahli 40 121 433 tis. eur (42,7 % HDP) pri vyčíslenom HDP 93 865 177 tis. eur.

▪Hrubý dlh verejnej správy podľa metodiky ESA2010 dosiahol k 31.12.2019 výšku45 485 456 tis. eur (48,5 % HDP). Hrubý dlh v pomere k HDP sa medziročne znížil, pričom v roku 2019 to bolo o 1,4 p. b. (v roku 2018 bol pokles o 1,8 p. b.). Tento pokles bol spôsobený medziročným rastom HDP o 2,4 %.

▪Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2019 hodnotu -2,2 % HDP a medziročne stúplo o 0,6 p. b. v pomere k HDP. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2018 zodpovedá štrukturálnej expanzii. V roku 2019 neboli na základe princípov metodiky EK identifikované žiadne jednorazové vplyvy.

▪V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2019 dosiahlo 7 krajín vyšší schodok a 16 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ27 bol 0,5 % HDP (Slovensko 1,4 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ27 bol 77,6 % HDP (Slovensko 48,5 % HDP) v roku 2019.

▪Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2019 zápornú hodnotu 434 785 692 tis. eur(-463,2 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil negatívny podiel na HDP o 198,2 p. b. Zníženie čistého bohatstva bolo spôsobené najmä medziročnou zmenou v implicitných záväzkoch (zmena -226,1 p. b.), ktoré zároveň tvoria najväčšiu časť záporného čistého bohatstva. Medziročná zmena je primárne výsledkom zapracovania nových opatrení prijatých v penzijnom systéme v roku 2019, predovšetkým zavedenia stropu na vek odchodu do dôchodku.

▪Hodnota aktív ako aj pasív súhrnného celku verejnej správy k 31.12.2019 bola66 411 822 tis. eur (70,7 % HDP) a medziročne sa znížila o 282 983 tis. eur (0,3 % HDP). Z aktív vzrástli najmä dlhodobý hmotný majetok (v podobe cestnej a diaľničnej infraštruktúry, budov, stavieb a poskytnutých preddavkov na nákup hmotného majetku). Naopak, znížila sa hodnota pohľadávok, zúčtovacích vzťahov a finančných účtov. Z pasív (v rovnakej výške 66 411 822 tis. eur) sa medziročne znížilo vlastné imanie pri súčasnom raste záväzkov. Vlastné imanie súhrnného celku medziročne pokleslo o 2 989 878 tis. eur.

▪Celkové náklady z výkazu ziskov a strát súhrnného celku dosiahli 59 461 693 tis. eur a celkové výnosy dosiahli 58 382 918 tis. eur. Medziročne boli vyššie osobné náklady a náklady na transfery. Vo výnosoch zaznamenali významný rast výnosy z daní a poplatkov a výnosy z prijatých a použitých transferov. Účtovný výsledok hospodárenia dosiahol -1 055 432 tis. eur, čo je zníženie záporného výsledku medziročne o 3 457 866 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Úvod

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky (ďalej aj „súhrnná správa“ alebo „správa“)je komplexný dokument o hospodárení verejných financií Slovenska za predchádzajúci kalendárny rok. Súhrnná správa aktualizuje a dopĺňa údaje obsiahnuté v Štátnom záverečnom účte SR (ďalej len „ŠZÚ“), ktorý sa predkladá na rokovanie vlády v apríli bežného roka. Hlavným cieľom ŠZÚ je prezentácia údajov o hospodárení verejnej správy v metodike ESA2010 v najskoršom možnom termíne. V čase zostavovania súhrnnej správy (október) je už dostupný väčší rozsah údajov a informácií, napr. na základe schválených účtovných závierok niektorých subjektov, na základe daňových priznaníči zúčtovania odvodov, ktoré tvoria najväčšiu časť príjmov, údaje o podmienených záväzkoch z účtovných závierok a údaje z procesu účtovnej konsolidácie. Okrem údajov o hospodárení verejnej správy v metodike ESA2010 prináša informácie o čistom bohatstve, hospodárení podnikov štátnej správy, čistom dlhu, jednorazových efektoch, štrukturálnom salde a vyhodnotení stratégie riadenia štátneho dlhu. Druhý podstatný rozdiel spočíva v tom, že správa sa zameriava na analýzu vývoja verejných financií oproti predchádzajúcemu roku (na medziročné zmeny v dosiahnutej skutočnosti) a ŠZÚ sa sústreďuje najmä na porovnanie rozpočtu verejnej správy s dosiahnutou skutočnosťou za hodnotený rok.

Obsah správy je definovaný prostredníctvom troch legislatívnych noriem. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy vymedzuje základný rozsah súhrnnej výročnej správy, termíny jej spracovania a predloženia vláde a Národnej rade Slovenskej republiky. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ustanovuje nad rámec zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy ďalšie požiadavky na údaje a informácie, ktoré má súhrnná správa obsahovať (napr. čisté bohatstvo, jednorazové vplyvy a štrukturálne saldo). Zákon o účtovníctve ustanovuje pre účtovné jednotky verejnej správy povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy.

Súhrnná výročná správa za rok 2019 sa zostavovala v čase mimoriadnej situácie vyvolanej pandémiou nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorú od začiatku roka 2020 spôsobil šíriaci sa nový koronavírus SARS-CoV-2. Z dôvodu zavedenia bezpečnostných opatrení vo všetkých zasiahnutých krajinách EÚ a celého sveta dochádza k rapídnemu poklesu hospodárskej aktivity, medzinárodného obchodu a tým aj poklesu príjmov verejných financií, na druhej strane k rastu nezamestnanosti a rastu verejných výdavkov na protipandemické opatrenia. Z tohto dôvodu vláda SR od marca 2020 novelizovala viacero zákonov resp. prijala nové zákony, umožňujúce implementáciu týchto opatrení. Odhaduje sa, že vplyv pandémie COVID-19 na verejné financie SR v roku 20201 spôsobí pokles HDP o 6,7 %, deficit verejných financií dosiahne -9,7 % HDP a dlh verejnej správy dosiahne 62,2 % HDP. Hotovostné plnenie štátneho rozpočtu sa novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 upravilo na schodok vo výške 8 049 361 tis. eur.

1 Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2021-2023,

https://www.mfsr.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-

spravy/

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Štruktúra dokumentu Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky:

▪Zhrnutie prezentuje najdôležitejšie údaje o hospodárení verejných financií Slovenskej republiky za rok 2019. Detailnejšie informácie možno nájsť v jednotlivých kapitolách správy.

▪Prvá kapitola prezentuje verejné financie z pohľadu sektorového členenia verejnej správy podľa metodiky ESA2010. Dôraz sa kladie na príspevok jednotlivých (skupín) subjektov verejnej správy k výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy a k jeho medziročnej zmene. Hlavnými údajmi tejto časti sú saldo a dlh verejnej správy podľa maastrichtských kritérií.

▪Druhá kapitola nadväzuje na prvú v hodnotení verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy. Pokiaľ sa však prvá kapitola zameriava striktne na údaje v metodike ESA2010 a na medziročné porovnanie dosiahnutej skutočnosti, druhá kapitola hodnotí vývoj verejnej správy najmä z pohľadu údajov, ktoré má obsahovať súhrnná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tieto údaje prehlbujú analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy.

▪Tretia kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. V tejto časti je popísaná štruktúra a medziročné zmeny čistého bohatstva, v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený na popis hospodárenia podnikov štátnej správy.

▪Príloha č. 1 má tabuľkovú podobu a viaže sa k tretej kapitole. Obsahuje zoznam podnikov štátnej správy s údajmi o ich výsledku hospodárenia, výške vlastného imania za posledné tri roky a o výške vlastníckeho podielu štátu v podnikoch.

▪Príloha č. 2 má tabuľkovú podobu, obsahuje údaje o vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy s vyčíslením najdôležitejších zmien vo vlastnom imaní.

▪Príloha č. 3 predstavuje súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky za príslušný rok, ktorá je povinnou súčasťou tejto správy v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách.

K správe je priložená aj elektronická príloha, ktorá sa viaže k prvej kapitole a je zverejnená len na internetovej stránke MF SR spolu s hlavným dokumentom. Elektronická príloha obsahuje štruktúru schodku verejnej správy a jeho financovanie v roku 2019 podľa jednotlivých skupín subjektov v metodike ESA2010 (prechod od hotovostného schodku ku schodku v metodike ESA2010).

Pri výpočte podielových ukazovateľov verejných financií boli použité údaje o HDP v bežných cenách, ktoré boli notifikované v rámci októbrovej notifikácie: 2019: 93 865 177 tis. eur, 2018: 89 505 506 tis. eur, 2017: 84 532 191 tis. eur. Oproti minuloročnej správe sa revidovali hodnoty HDP v časovom rade za roky 2016 - 2018, čo mohlo mať dopad na zmenu veľkosti podielových ukazovateľov na HDP v týchto rokoch.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA2010

V tejto časti správy sú prezentované výsledky hospodárenia s verejnými financiami podľa metodiky ESA2010, ktorú uplatňujú všetky členské štáty EÚ. Kapitola obsahuje údaje, ktoré boli predmetom hodnotenia zo strany Európskeho štatistického úradu (Eurostatu) v rámci októbrovej notifikácie. Okrem výsledného salda príjmov a výdavkov a hodnoty hrubého dlhu verejnej správy sa analyzuje príspevok jednotlivých skupín subjektov verejnej správy k saldu a pri analýze dlhu príspevok faktorov, ktoré vysvetľujú jeho medziročnú zmenu. Kapitola tiež obsahuje porovnanie notifikovaných údajov o salde a dlhu verejnej správy za všetky členské krajiny Európskej únie, ako aj rozdiel medzi jarnou a jesennou notifikáciou.

Z dôvodu prehľadnosti opisu výsledkov hospodárenia verejnej správy za rok 2019 ako aj z dôvodu vykonanej rutinnej revízie predchádzajúcich rokov, sú v nasledovnom texte porovnávané už len revidované hodnoty (saldo, dlh) za roky 2018 a 2017. Dôraz sa kladie na porovnávanie dosiahnutej skutočnosti za rok 2019 oproti roku 2018, pričom príjmy a výdavky pri skupine subjektov alebo konkrétnom subjekte verejnej správy sú opisované na nekonsolidovanej báze.

1.1. Saldo verejnej správy

Verejná správa SR na základe výsledkov jesennej notifikácie hospodárila v roku 2019 so schodkom 1 268 812 tis. eur (1,4 % HDP). Schodok v pomere k HDP za rok 2019 vzrástol oproti roku 2018 o 0,4 p. b.

Saldo verejnej správy podľa subsektorov (ESA2010)

% HDP

tis. eur

ESA kód

2017

2018

2019

1. Verejná správa

S.13

-0,9

-1,0

-1,4

-1 268 812

2. Ústredná štátna správa

S.1311

-1,3

-1,2

-1,7

-1 589 295

3. Miestna samospráva

S.1313

0,0

0,1

0,2

146 201

4. Fondy sociálneho zabezpečenia

S.1314

0,4

0,0

0,2

174 282

Hodnoty v tabuľke sú zaokrúhlené na jedno desatinné miesto Zdroj: Eurostat, ŠÚ SR

Miestna samospráva je totožná v národnej legislatíve s pojmom územná samospráva.

Z pohľadu sektorového členenia sa na schodku najviac podieľala ústredná správa a v rámci nej štátny rozpočet so schodkom 1 781 675 tis. eur, čo predstavuje oproti roku 2018 zhoršenie o 282 934 tis. eur. Deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu bolo kompenzované pozitívnym výsledkom hospodárenia ostatných subjektov ústrednej správy vo výške 181 896 tis. eur, verejného zdravotného poistenia vo výške 120 192 tis. eur, štátnych fondov vo výške 87 162 tis. eur, obcí vo výške 55 868 tis. eur a vyšších územných celkov o 45 582 tis. eur. Celkový schodok verejnej správy tak dosiahol 1 268 812 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Schodok štátneho rozpočtu v medziročnom porovnaní

Na celkovú bilanciu štátneho rozpočtu podľa ESA2010 malo pozitívny vplyv najmä:

▪zlepšenie akruálnych príjmov z daní o 954 139 tis. eur, z ktorých najvýraznejšie medziročne rástla daň z pridanej hodnoty o 511 110 tis. eur a daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti o 315 830 tis. eur,

▪vplyv časového rozlíšenia odvodu do rozpočtu EÚ o 32 213 tis. eur (vplyv časového rozlíšenia v roku 2018 bol negatívny vo výške 32 213 tis. eur a v roku 2019 bol vplyv nulový),

▪zlepšenie finančnej pozície voči rozpočtu EÚ oproti roku 2018, ktoré bolo zapríčinené pozitívnym vplyvom zaznamenania vyrovnávajúcej položky na schodok voči EÚ vo výške 52 829 tis. eur (vyrovnávajúcou položkou sa eliminuje vplyv čerpania EŠIF na schodok verejnej správy v aktuálnom roku). Toto zlepšenie bolo kompenzované vplyvom úprav súvisiacich s akruálnym zaznamenaním vplyvu korekcií k čerpaniu Eurofondov na schodok o 51 158 tis. eur (korekcie majú byť podľa ESA2010 zaznamenané v čase, kedy bolo o nich rozhodnuté zo strany Európskej komisie),

▪nižší výdavok zo štátnych finančných aktív z dôvodu pokračovania oddlžovania zdravotníckych zariadení oproti roku 2018 o 65 500 tis. eur. V roku 2019 bol výdavok na oddlženie vo výške 259 301 tis. eur, z toho 109 367 tis. eur bol transfer do spoločnosti Debitum, a.s. určený na odkúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne voči nemocniciam (odkúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne a oddlženie nemocníc prostredníctvom Debitum, a.s. sa realizovalo až v roku 2020), 149 934 tis. eur bol transfer ostatným veriteľom zdravotníckych zariadení, (celkový vplyv oddlženia na saldo verejnej správy bol neutrálny).

Tieto pozitívne vplyvy na schodok verejnej správy boli výrazne eliminované nasledovnými negatívnymi vplyvmi:

▪ESA dividendy a odvody zo zisku zaznamenali pokles o 86 201 tis. eur,

▪hotovostné príjmy z rozpočtu EÚ sa znížili oproti roku 2018 o 42 920 tis. eur,

▪pokles daňových príjmov štátnych finančných aktív z osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií a z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach spolu o 32 743 tis. eur,

▪časové rozlíšenie prijatých a platených úrokov, disážia a prémie v štátnom dlhu, a to vo výške 44 942 tis. eur (vplyv časového rozlíšenia na schodok v roku 2018 bol pozitívny vo výške 5 536 tis. eur a v roku 2019 negatívny vo výške 50 478 tis. eur).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Schodok verejnej správy podľa jednotlivých (skupín) subjektov v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

2017

2018

2019

Ústredná správa, z toho

-1 074 266

-1 058 028

-1 589 295

-572 715

Štátny rozpočet*

-1 107 091

-1 498 741

-1 781 675

-988 402

Štátne fondy

100 427

101 098

87 162

314 819

Príspevkové organizácie ústrednej správy

31 361

2 002

22 675

-7 383

Eximbanka SR

563

13 776

4 414

750

Investičné fondy (NDF I, NDF II, SAM)

-2 481

-4 551

-2 413

Obchodné spoločnosti štátu

-90 625

-14 402

-39 159

35 742

z toho:

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

-35 116

9 541

10 110

36 965

MH Manažment, a.s.

-27 550

-8 055

-2 644

-2 025

MH Invest, s.r.o.

25 267

-10 990

-3 448

MH Invest II, s.r.o.

23 429

-538

-459

-569

JAVYS, a.s.

7 043

7 324

-3 919

876

Železnice Slovenskej republiky

-97 591

537

718

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

13 893

-12 221

-39 517

434

Verejné vysoké školy

19 336

30 982

-4 406

203

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

-92 591

219 797

-57 789

-671

Ostatné subjekty ústrednej správy

66 835

92 011

181 896

72 227

Územná samospráva, z toho

-22 666

132 604

146 201

372 789

Obce a ich rozpočtové organizácie

-15 130

-29 323

55 868

234 484

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

-16 489

102 822

45 582

122 093

Príspevkové organizácie obcí

7 642

5 482

1 491

2 260

Príspevkové organizácie VÚC

-549

2 630

1 546

2 150

Dopravné podniky

8 505

10 990

32 438

11 833

Zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy

-7 805

46 990

-6 703

-31

Ostatné subjekty územnej samosprávy

1 160

-6 987

15 979

Fondy sociálneho zabezpečenia

305 702

39 040

174 282

199 926

Sociálna poisťovňa

139 926

27 888

54 090

64 878

Verejné zdravotné poistenie

165 776

11 152

120 192

135 048

Schodok verejnej správy spolu

-791 230

-886 384

-1 268 812

% z HDP

-0,9

-1,0

-1,4

0,0

* Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu Zdroj: MF SR

Nasledujúci text hodnotí skutočne dosiahnuté saldo vybraných skupín subjektov verejnej správy alebo konkrétnych subjektov za rok 2019 a jeho medziročnú zmenu. Porovnanie skutočnosti roku 2019 s rozpočtom 2019 je predmetom Štátneho záverečného účtu SR2.

Štátne fondy hospodárili s prebytkom 87 162 tis. eur, čo predstavuje zhoršenie výsledku hospodárenia

oproti roku 2018 o 13 936 tis. eur. Oproti minulému roku nastala čiastočná zmena v aplikácii ESA metodiky pri vykazovaní hospodárenia Národného jadrového fondu. V metodike ESA sa vykazuje ako príjem fondu určený na jeho prevádzku len 1 % z príspevkov od prevádzkovateľov jadrových zariadení a tiež 1 % z úrokov, ktoré fond získava za správu naakumulovaných prostriedkov prevádzkovateľov. Zvyšných 99 % predstavuje záväzok z prijatých prostriedkov fondu určených na budúce vyraďovanie energetických, neenergetických jadrových zariadení, skladovanie a trvalé uloženie vyhoretého

https://www.mfsr.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/statny-zaverecny-ucet-sr/

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

jadrového paliva a príjem týchto prostriedkov je zaznamenaný v súlade s metodikou ESA ako finančná operácia. (V predchádzajúcom roku bol celý príjem z úrokov vykázaný ako finančná operácia).

Národný jadrový fond v roku 2019 zhoršil hospodárenie o 16 840 tis. eur v porovnaní s rokom 2018 a dosiahol schodok 11 851 tis. eur. Je to v dôsledku toho, že nastala medziročná zmena vo vykazovaní povinných príspevkov od prevádzkovateľov a podľa nariadenia vlády č. 22/2019 sa ustanovilo, že povinné príspevky sú splatné raz ročne do 1.12. príslušného kalendárneho roka (v minulosti boli splatné do 31. 1. nasledujúceho roka). To spôsobilo na jednej strane vyššie príjmy (spadajúce do roka 2019), na druhej strane vyššiu reklasifikáciu (99 %) z príjmov do príjmových finančných operácií.

ESA prebytok príspevkových organizácií ústrednej správy za rok 2019 bol medziročne vyšší

o 20 673 tis. eur, avšak hotovostný prebytok v porovnaní s rokom 2018 bol vyšší až o 40 259 tis. eur. K zvýšeniu hotovostného prebytku prispeli na strane príjmov najmä kapitálové transfery zo štátneho rozpočtu v sume 87 641 tis. eur. (najviac zaznamenala Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, SHMÚ a Slovenská národná galéria). Podobne ako v roku 2018 bol aj v roku 2019 imputovaný podľa metodiky ESA záväzok SIEA (Slovenská inovačná a energetická agentúra) voči prijatým zahraničným grantom zo zdrojov EŠIF v objeme 62 044 tis. eur, ktorý spôsobil zníženie ESA prebytku príspevkových organizácií na 22 675 tis. eur.

Exportno-importná banka Slovenskej republiky dosiahla v roku 2019 prebytok vo výške 4 414 tis. eur,

čo predstavovalo pokles oproti roku 2018 o 9 362 tis. eur. Pokles nedaňových príjmov bol spôsobený nižšími príjmami z poplatkov a provízií z obchodnej činnosti (v roku 2018 bola prijatá prémia za kreditné riziko pri vývoznom odberateľskom dlhodobom úvere). Tento pokles bol čiastočne eliminovaný miernym nárastom príjmov z úrokov z poskytnutých úverov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bol zaznamenaný výrazný pokles pohľadávok o 8 834 tis. eur, ktorý negatívne ovplyvnil ESA prebytok Eximbanky SR, z toho pokles pohľadávok z poistenia o 4 500 tis. eur spôsobený vrátením preddavku na poistné plnenie od poisteného, pokles pohľadávok zo zaistenia o 5 900 tis. eur spôsobený poklesom podielu zaisťovateľov pri rozpustení technickej rezervy na poistné nahlásené a nevybavené. Mierne pozitívny vplyv na ESA prebytok mal pokles záväzku technických rezerv na poistenie (postupné čerpanie škodových rezerv v súvislosti s výplatou poistných plnení, rezervy na neukončené riziká, rezervy na vzniknuté a nenahlásené poistné plnenia a rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík).

Investičné fondy holdingu SIH3 boli preradené do sektora verejnej správy v rámci jesennej notifikácie4,

pričom bola zabezpečená porovnateľnosť období na základe údajov z individuálnych účtovných závierok fondov. Konkrétne ide o National Development Fund I, s. r. o., National Development Fund II, a. s. a Slovak Asset Management, a. s. SIH slúži na implementáciu finančných nástrojov, prostredníctvom ktorých sa poskytuje časť prostriedkov z EŠIF návratným spôsobom. Z pohľadu metodiky ESA a národných účtov ide o plnenie cieľov v mene vlády.

https://www.sih.sk/stranky/o-nas/o-spolocnosti/

;

https://www.sih.sk/stranky/investicie/priame

4 K preradeniu došlo na základe konzultácie ŠÚ SR a Eurostatu počas jarnej notifikácie, kedy si Eurostat vyžiadal nové informácie o skupine a podnikateľskej činnosti týchto fondov. Zároveň už v jarnej notifikácii vyjadril názor, že tieto fondy spĺňajú kritériá byť súčasťou verejnej správy.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Investičné fondy sú kvázi predĺženou rukou vlády, vláda presúva zdroje z EŠIF a spolufinancovania na tieto fondy a má nad nimi kontrolu prostredníctvom majetkových podielov v správcovskej spoločnosti. Investičné fondy dosiahli schodok vo výške 2 413 tis. eur čo oproti ich revidovanému schodku z roku 2018 predstavuje zlepšenie o 2 138 tis. eur.

Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) dosiahla v roku 2019 prebytok 10 110 tis. eur, čo predstavuje

medziročné zlepšenie o 569 tis. eur. V roku 2019 pokračoval medziročný rastúci trend tržieb z predaja elektronického mýta a diaľničných známok (nárast o 13 020 tis. eur). Výber mýta dosiahol nárast o 3,5 % a predaj diaľničných známok nárast o 4,0 %, spolu sa predalo o 115 tis. ks eDZ viac. NDS zaznamenala oproti roku 2018 nižšie príjmy z grantov a transferov o 77 229 tis. eur. Nárast prijatých transferov zo štátneho rozpočtu o 92 582 tis. eur a nárast grantov z programu CEF na zmluvný projekt výstavby D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec o 20 921 tis. eur bol kompenzovaný poklesom príjmov z refundácií z EŠIF a spolufinancovania zo ŠR v súvislosti s nižšími kapitálovými výdavkami na stavby financované z EŠIF spolu o 190 732 tis. eur Celkové bežné výdavky vzrástli o 26 326 tis. eur, z čoho najviac výdavky na rutinnú a štandardnú údržbu (o 8 581 tis. eur), výdavky na nájomné za budovy a stavby (o 5 944 tis. eur) a mzdové výdavky(o 3 334 tis. eur).

Zvýšenie výdavkov na údržbu a opravy okrem iného súviselo aj s realizáciou projektov zameraných na zvýšenie bezpečnosti dopravy a jej účastníkov. Mzdové výdavky vzrástli z dôvodu úpravy miezd a nárastu počtu zamestnancov o 5,8 %, napr. na vytvorenie oddelenia diaľničnej patroly a zvyšovanie počtu zamestnancov v súlade s personálnym plánom 2019. Výdavky na obstaranie kapitálových aktív dosiahli hodnotu 512 082 tis. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 50 139 tis. eur. Najvyššie investičné výdavky v roku 2019 boli vynaložené na stavby D1 Prešov západ – Prešov juh, D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec a D1 Budimír – Bidovce. ESA prebytok pozitívne ovplyvnil pokles dlhodobých záväzkov z obchodného styku z dôvodu uvoľnenia zádržného z investičných faktúr za výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest o 5 962 tis. eur a pokles krátkodobých záväzkov voči dodávateľom o 13 045 tis. eur. Naopak medziročné zníženie pohľadávok súvisiacich s realizáciou systému elektronického mýta o 25 275 tis. eur malo negatívny vplyv.

Spoločnosť MH Manažment, a. s. oproti roku 2018 zlepšila svoje hospodárenie o 7 699 tis. eur a za rok

2019 dosiahla schodok 2 644 tis. eur (v roku 2017 schodok 8 055 tis. eur). Na znížení schodku sa významnou mierou podieľal najmä pokles bežných výdavkov (o 5 968 tis. eur), pričom najviac sa znížili výdavky na špeciálne služby (úhrady nákladov spojené so súdnymi spormi), ktoré vznikli v súvislosti s rozhodnutiami o privatizácii, privatizačných projektoch a výdavky súvisiace s úhradami záväzkov vzniknutých v dôsledku odstúpenia od zmlúv, nižšie výdavky súvisiace s bezodplatným prevodom cenných papierov od fyzických osôb a výdavky za služby centrálneho depozitára cenných papierov (ukončenie zmluvy). Výška schodku bola negatívne ovplyvnená výškou vyplatenej superdividendy, ktorá bola oproti roku 2018 vyššia o 411 tis. eur a výškou kapitálového transferu - preklasifikovaného vkladu do základného imania spoločnosti Kúpele Sliač, a.s. vo výške 498 tis. eur. Negatívny vplyv na schodok mal i pokles pohľadávok z titulu úhrady pohľadávky z MH SR (prevod zostatku prostriedkov z osobitného účtu v správe ministerstva).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

K zvýšeniu schodku verejnej správy v roku 2019 prispela aj spoločnosť MH Invest, s. r. o. schodkom

3 448 tis. eur. Oproti roku 2018 však vykázala zlepšenie hospodárenia o 7 542 tis. eur, čo súviselo s poklesom výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív o 26 970 tis. eur. Pokles investičných výdavkov bol spôsobený posunom realizácie plánovaných prác do nasledujúceho obdobia (išlo o práce súvisiace s výstavbou strategického parku v Nitre napr. rekonštrukcia 700-metrového úseku cesty I/64 na žiadosť mesta Nitra, vysporiadanie pozemkov, realizácia People centra a ďalšie). Medziročne boli nižšie aj príjmy spoločnosti, klesli najmä kapitálové príjmy o 40 394 tis. eur. V roku 2019 zaznamenali kapitálové príjmy v sume 16 tis. eur, v roku 2018 v sume 40 410 tis. eur (najmä v súvislosti s predajom pozemkov spoločnosti Jaguar Land Rover).

Spoločnosť aj v roku 2019 disponovala dostatočným objemom financií z uvedeného predaja, preto sa nerealizoval plánovaný vklad do základného imania spoločnosti v sume 15 871 tis. eur. Pozitívne na schodok vplýval pokles záväzkov voči dodávateľom vo výške 1 170 tis. eur, ktorý bol redukovaný nárastom daňových záväzkov o 28 tis. eur.

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. (JAVYS) zhoršila svoje hospodárenie oproti roku 2018

o 11 243 tis. eur, keď dosiahla v roku 2019 schodok 3 919 tis. eur. Celkové príjmy spoločnosti medziročne klesli o 1 701 tis. eur, zároveň vzrástli bežné výdavky o 7 146 tis. eur a výdavky na obstaranie kapitálových aktív o 1 680 tis. eur. Hlavné činnosti JAVYS boli kryté z poskytnutých finančných prostriedkov z NJF (Národný jadrový fond), BIDSF (Medzinárodný fond na podporu odstavenia JE V1 v Jaslovských Bohuniciach), SIEA a z tržieb získaných z komerčných činností. Spoločnosť zaznamenala medziročný pokles tržieb z úhrad za nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia o 892 tis. eur a pokles prijatých grantov a transferov o 310 tis. eur (oproti rozpočtu klesli prijaté granty a transfery o 15 845 tis. eur). Neboli naplnené príjmy z grantov súvisiace s realizáciou dvoch projektov SIEA, ktoré sa posunuli do nasledujúceho obdobia.

Z bežných výdavkov sa medziročne zvýšili najmä výdavky na špeciálne služby (úhrady dodávateľom za vyraďovanie jadrových zariadení), zaplatené dane a výdavky na poplatky a odvody (dividendy vyplatené MH SR, povinné platby Národnému jadrovému fondu a ročné príspevky na výkon štátneho dozoru, ktoré je spoločnosť povinná platiť ako držiteľ povolení na prevádzku a vyraďovanie jadrových zariadení). K zhoršeniu hospodárenia prispel aj medziročný pokles pohľadávok o 2 215 tis. eur, a to najmä pohľadávok voči BIDSF zaznamenaných v príjmoch budúcich období. Naopak pozitívny vplyv na schodok mal pokles záväzkov o 4 864 tis. eur, najmä ostatných záväzkov z obchodného styku, ktoré sa viažu k činnostiam vyraďovania jadrových elektrární V1 a A1.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) hospodárili v roku 2019 s miernym prebytkom 718 tis. eur, čo

predstavovalo zlepšenie hospodárenia oproti predchádzajúcemu roku o 181 tis. eur. V roku 2019 zaznamenali ŽSR medziročný nárast kapitálových príjmov o 29 200 tis. eur z dôvodu predaja administratívnej budovy v Košiciach. Naopak, klesajúcu tendenciu zaznamenali príjmy z grantov, transferov a dotácií zo zdrojov EÚ, zo zálohových platieb z programu CEF, ktoré sú viazané na projekty modernizácie železničných tratí a príjmy zo zdrojov štátneho rozpočtu v nadväznosti na uvoľnenie

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

finančných prostriedkov, ktoré boli viazané v predchádzajúcom roku na použitie výdavkov do nasledujúcich rokov, keďže z dôvodu prebiehajúcich obstarávaní nedošlo v roku 2019 k ich čerpaniu.

Významný vplyv na túto skutočnosť malo najmä zníženie prijatého kapitálového transferu – pokles refundácií z EŠIF a spolufinancovania zo ŠR o 77 862 tis. eur v nadväznosti na zmluvu o NFP k projektu Modernizácia trate v úseku Púchov – Považská Teplá, nečerpanie výdavkov z dôvodu ich presunu do nasledujúceho obdobia vo výške 11 000 tis. eur a nižšie čerpanie výdavkov z dôvodu nerealizovania niektorých zmluvných CEF projektov o 4 160 tis. eur. Tento pokles bol čiastočne kompenzovaný zvýšením bežného transferu zo ŠR o 21 000 tis. eur v zmysle Zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na krytie účelovo viazaných výdavkov na opravy a údržbu železničnej infraštruktúry a na krytie nákladov pre zabezpečenie podpory a súčinnosti pri činnostiach posunu v železničných staniciach pre nákladnú aj osobnú dopravu (išlo o náhradu príjmov za služby, ktoré boli v predchádzajúcich obdobiach fakturované nákladným a osobným dopravcom). Pozitívny vplyv na hospodárenie mal aj vklad do základného imania vo forme kapitálového transferu pre ŽSR za účelom riešenia stavu infraštruktúry v SR v zmysle Uznesenia vlády SR č. 278/2019 v sume 1 975 tis. eur. Celková hodnota prijatých dotácií, grantov a transferov bola vo výške 452 826 tis. eur, čo predstavuje zníženie oproti roku 2018 o 59 157 tis. eur. Nižší príjem z grantov a transferov sa prejavil aj na strane výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív, ktoré poklesli medziročne o 58 692 tis. eur. V roku 2019 realizovala ŽSR investičné akcie v oblasti modernizácie železničných tratí, výstavby terminálov intermodálnej prepravy, výstavby a obnovy železničnej siete a vlakových staníc či nákupu diagnostických vozidiel pre meranie geometrickej polohy koľaje a defektoskopie koľajníc. Ďalší pozitívny vplyv na prebytok mal aj pokles záväzkov z obchodného styku o 2 587 tis. eur (z toho najviac pokles krátkodobých investičných záväzkov z titulu úhrady zádržného o 2 330 tis. eur). Zvýšené výdavky na operatívny lízing vozového parku mali naopak negatívny vplyv na celkové hospodárenie.

Hospodárenie Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (ŽSSK) v roku 2019 dosiahlo schodok

39 517 tis. eur a oproti roku 2018 bolo horšie o 27 296 tis. eur. Hotovostný schodok bol na porovnateľnej úrovni s rokom 2018. Medziročne sa zvýšil príjem z tržieb z prepravy o 6 815 tis. eur, príjem platieb z medzinárodného zúčtovania v rámci Bureau Central de Clearing, s.c.r.l. Brusel, z platieb za predaj výrobkov, tovarov a služieb. Zvýšili sa transfery zo ŠR - vysporiadanie nekrytej straty a navýšenie zálohovej platby v zmysle Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme za účelom financovania opráv a údržby železničných vozidiel a transfery zo zdrojov EŠIF a spolufinancovania ŠR – refundácia personálnych nákladov z prijatej NFP z projektov EŠIF a nárast príjmu z medzinárodných grantov. Z dôvodu vyššieho čerpania dotácií boli recipročne zvýšené bežné a kapitálové výdavky.

Schodok ŽSSK negatívne ovplyvnil aj medziročný nárast výdavkov na mzdy a poistné o 8 732 tis. eur z dôvodu zavedenia rekreačných poukazov, legislatívneho zvýšenia mzdových taríf a pozitívneho výsledku kolektívneho vyjednávania. Medziročná zmena výdavkov na tovary a služby o 14 326 tis. eur bola ovplyvnená zvýšenými platbami za trakčnú elektrickú energiu, poplatkami za železničnú infraštruktúru, za rutinnú údržbu a opravy koľajových vozidiel a nárastom cien nakupovaných tovarov a služieb sekundárne ovplyvnenými schválenými legislatívnymi balíčkami.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Pozitívny vplyv na schodok mal nárast pohľadávok (o 545 tis. eur) zo zálohových platieb v zmysle nákupných zmlúv na nákup dieselových motorových jednotiek a elektrických jednotiek. Tento pozitívny vplyv z časového rozlíšenia pohľadávok a záväzkov bol eliminovaný imputovaním výdavkov financovaných prostredníctvom faktoringu vo výške 74 484 tis. eur, čo významne ovplyvnilo celkové saldo subjektu v metodike ESA2010.

Verejné vysoké školy zhoršili svoje hospodárenie oproti roku 2018 o 35 388 tis. eur a za rok 2019

dosiahli schodok vo výške 4 406 tis. eur. Toto zhoršenie je spôsobené najmä vyššími výdavkami na mzdy a poistné odvody z dôvodu valorizácie platov zamestnancov, čerpania prostriedkov z minulých rokov ako aj použitia prostriedkov z podnikateľskej činnosti po zdanení, ktoré sa nerozpočtujú (zvýšenie o 41 346 tis. eur na 465 560 tis. eur) a vyšším čerpaním výdavkov na tovary a služby aj zo zdrojov z minulých rokov (zvýšenie o 11 143 tis. eur na 224 316 tis. eur). Kapitálové výdavky boli medziročne vyššie o 15 086 tis. eur najmä z dôvodu čerpania finančných prostriedkov z minulých rokov na rekonštrukcie vysokoškolských študentských domovov a ďalšej infraštruktúry vysokých škôl. Celkové výdavky boli čiastočne kompenzované vyššími grantmi zo štátneho rozpočtu, a to o 41 557 tis. eur.

Negatívny vplyv na schodok verejnej správy malo aj hospodárenie ústredných zdravotníckych zariadení,

ktoré dosiahli na základe jesennej notifikácie výšku schodku 57 789 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku došlo k výraznému prepadu v celkovom hospodárení o 277 586 tis. eur. Zdravotnícke zariadenia v roku 2018 totiž hospodárili s prebytkom 219 797 tis. eur, ktorý bol dosiahnutý najmä znížením záväzkov v súlade s Koncepciou oddlženia zdravotníckych zariadení schválenej vládou SR v roku 20175 (došlo k odpusteniu dlhu voči Sociálnej poisťovni a voči ostatným veriteľom - dodávateľom).

Napriek hotovostnému prebytku, ktorý dosiahli zdravotnícke zariadenia v roku 2019 vo výške 24 063 tis. eur, mal najvýraznejší vplyv na zhoršenie hospodárenia nárast záväzkov, a to vo výške 88 686 tis. eur. Z prírastku záväzkov v roku 2019 tvoria záväzky voči Sociálnej poisťovni 134 087 tis. eur (z toho predpísané penále 41 089 tis. eur). Záväzky z titulu penále a časť záväzkov z titulu poistného voči Sociálnej poisťovni budú predmetom oddlženia v nasledujúcom roku. Naopak, pozitívne na hospodárenie vplýval medziročný pokles záväzkov voči dodávateľom o 53 034 tis. eur, pričom opäť išlo najmä o vplyv oddlžovania ostatných veriteľov. Pozitívny vplyv na hospodárenie mal aj nárast pohľadávok vo výške 14 601 tis. eur (oproti roku 2018 bol nárast vyšší o 4 891 tis. eur), išlo predovšetkým o pohľadávky za krv a krvné prípravky Národnej transfúznej spoločnosti SR (o 6 536 tis. eur).

Hospodárenie ostatných subjektov ústrednej správy6 malo celkový pozitívny vplyv na saldo verejnej

správy. Spolu zaznamenali zlepšenie oproti roku 2018 o 89 885 tis. eur, keď dosiahli prebytok 181 896 tis. eur.

5 Vláda SR schválila „Koncepciu oddlženia zdravotníckych zariadení“ na svojom rokovaní 13. septembra 2017 uznesením č. 425/2017.

6 Ostatné subjekty ústrednej správy zahŕňajú: Rozhlas a televíziu Slovenska, Slovenský pozemkový fond, Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, Slovenskú konsolidačnú, a.s., Slovenskú reštrukturalizačnú, s. r. o., ostatné podniky a neziskové organizácie ústrednej správy.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

V rámci skupiny ostatných ústredných podnikov s najvyšším prebytkom v roku 2019 hospodárila spoločnosť Debitum, a. s. (109 364 tis. eur), čo bolo výrazne ovplyvnené prijatím transferu zo štátnych

finančných aktív v súvislosti s realizáciou ďalšej etapy oddlženia zdravotníckych zariadení.Tento transfer má neutrálny vplyv na celkový schodok verejnej správy, pretože príjem Debitum, a. s. sa na úrovni celej verejnej správy konsoliduje s výdavkom štátnych finančných aktív. Na druhej strane, negatívny vplyv na jednotku verejnej správy, ktorou je Debitum, a.s. bude mať odpustenie pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam v nasledujúcom roku.

Rozhlas a televízia Slovenska v roku 2019 dosiahla prebytok 9 702 tis. eur, čo je o 1 054 tis. eur nižší

prebytok ako dosiahla v roku 2018. Pozitívne na hospodárenie pôsobili najmä vyššie granty a transfery zo štátneho rozpočtu (o 13 928 tis. eur) určené na kompenzáciu výpadku úhrad za služby verejnosti (oslobodenie dôchodcov a poberateľov dávok v hmotnej núdzi od úhrad). Na druhej strane negatívne pôsobili výdavky za služby, ktoré sa v roku 2019 zvýšili o 9 872 tis. eur prevažne z dôvodu vyšších výdavkov na výrobu televízneho programu formou príspevkov externým dodávateľom. Oproti minulému roku sa zvýšilo aj obstarávanie kapitálových aktív o 9 397 tis. eur z dôvodu výdavkov využitých z väčšej časti na obnovu televíznych a rozhlasových produkčných štúdií.

Slovenský pozemkový fond hospodáril s prebytkom 9 090 tis. eur, čo je však nižší prebytok oproti roku

2018 o 10 774 tis. eur. Dôvodom je nižší príjem z predaja pozemkov o 8 796 tis. eur.

Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ang. EOSA) zaznamenala pokles prebytku

oproti roku 2018 o 3 725 tis. eur, keď dosiahla prebytok 50 495 tis. eur. Negatívny vplyv na hospodárenie mal nárast záväzkov o 9 384 tis. eur, najmä záväzkov z obchodného styku, ktorý bol redukovaný nárastom celkových príjmov o 2 128 tis. eur a súčasne poklesom celkových výdavkov o 4 938 tis. eur. Hlavným zdrojom príjmov sú príjmy z povinného poplatku za udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré dosiahli hodnotu 96 442 tis. eur (nárast o 2 045 tis. eur). Klesli najmä výdavky súvisiace s obmenou, skladovaním a udržiavaním núdzových zásob a daňové výdavky.

Štátne neziskové organizácie dosiahli v roku 2019 prebytok vo výške 11 352 tis. eur, čo predstavuje

lepší výsledok oproti roku 2018 o 4 842 tis. eur. Tento výsledok je spôsobený najmä navýšením počtu subjektov v skupine ústredných neziskových organizácií štátu, keďže do ústrednej správy boli preradené viaceré subjekty, napr. Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska s prebytkom 1 758 tis. eur a Slovenská akreditačná agentúra s prebytkom 202 tis. eur.

Územná samospráva ako celok dosiahla prebytok 146 201 tis. eur, čo predstavuje medziročné zlepšenie

salda oproti roku 2018 o 13 597 tis. eur (v roku 2018 dosiahli prebytok 132 604 tis. eur).

Obce sa podieľali na tomto výsledku hodnotou prebytku 55 868 tis. eur, čo predstavovalo zlepšenie

oproti roku 2018 o 85 191 tis. eur. K pozitívnemu vývoju salda obcí prispel vyšší medziročný nárast celkových príjmov ako bol nárast celkových výdavkov. Obce v porovnaní s rokom 2018 zaznamenali nárast v daňových príjmoch o sumu 224 333 tis. eur, z toho najmä výnos dane z príjmov poukázaný územnej samospráve o sumu 214 327 tis. eur, ktorý má pozitívny trend i keď tempo rastu sa spomaľuje a príjmy z grantov a transferov vzrástli o 226 906 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Nárast bežných výdavkov bol spôsobený hlavne zvýšením výdavkov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania (o 212 489 tis. eur) a s tým súvisiace daňové odvody a odvody do fondov sociálneho a zdravotného poistenia (o 76 577 tis. eur), zvýšením výdavkov na tovary a služby o sumu 54 906 tis. eur, vyššími výdavkami na bežné transfery o 82 096 tis. eur (najmä transfery dopravným podnikom a príspevkovým organizáciám). Kapitálové výdavky oproti roku 2018 zaznamenali pokles o 59 117 tis. eur, z toho výdavky na obstarávanie kapitálových aktív poklesli o sumu 51 901 tis. eur, a to najmä z dôvodu časového posunu realizácie projektov spolufinancovaných z prostriedkov EŠIF a súvisiaceho procesu obstarávania. V prípade dokončených významnejších projektov v predchádzajúcom roku je porovnávacia báza vyššia, pričom kapitálové výdavky sa vyznačujú často ,,skokovým“ efektom. Z tohto pohľadu malo medziročne najvyšší pokles kapitálových výdavkov Mesto Košice (o 43 422 tis. eur – v roku 2018 bola dofinancovaná ukončená významná investícia z EŠIF a to Modernizácia električkových tratí), Obec Čierny Balog (o 7 035 tis. eur – v roku 2018 ukončený projekt výstavby kanalizácie v obci), Mesto Trenčín (o 4 720 tis. eur – v roku 2018 dokončená kúpa nájomných bytov a projekt rekonštrukcie Mierového námestia). Napriek poklesu kapitálových výdavkov obce investovali finančné prostriedky do rekonštrukcie mostov, modernizácie zastávok MHD a revitalizácie verejných priestranstiev. Pozitívny vplyv na schodok mal nárast iných pohľadávok o 3 605 tis. eur a pohľadávok z nedaňových príjmov o 2 108 tis. eur, ktoré sú tvorené hlavne z príjmov z prenájmu a predaja majetku, z pokút, z administratívnych a iných poplatkov.

K pozitívnemu výsledku hospodárenia prispelo aj odpustenie poskytnutej návratnej finančnej výpomoci Hlavnému mestu Bratislava vo výške 10 000 tis. eur preklasifikovanej na príjmový kapitálový transfer. Na druhej strane medzi negatívne faktory ovplyvňujúce saldo hospodárenia patril nárast záväzkov vo výške 39 614 tis. eur, najmä záväzkov voči zamestnancom (o 10 601 tis. eur), voči fondom sociálneho a zdravotného poistenia (o 8 992 tis. eur), z obchodného styku (o 10 626 tis. eur) a záväzky z obstarávania kapitálových aktív prostredníctvom lízingu (o 1 334 tis. eur).

Vyššie územné celky dosiahli v roku 2019 prebytok 45 582 tis. eur, čo predstavuje oproti roku 2018

zhoršenie hospodárenia o 57 240 tis. eur (v 2018 dosiahli prebytok 102 822 tis. eur). Na tento negatívny vývoj salda vplýval predovšetkým medziročný nárast celkových výdavkov, ktorý bol vyšší v porovnaní s rastom príjmov. Okrem iných nedaňových príjmov bol nárast na všetkých druhoch príjmov, najviac však vzrástli daňové príjmy, a to výnos dane z príjmov fyzických osôb poukázaný územnej samospráve o sumu 92 221 tis. eur, boli prijaté vyššie granty a transfery o 76 852 tis. eur (tuzemské bežné transfery zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, kapitálové transfery zo ŠR) predovšetkým na činnosť príspevkových a neziskových organizácií poskytujúcich verejnoprospešné služby a obciam. Tak ako u obcí, aj u VÚC sa do výdavkov premietli vyššie mzdové nároky zamestnancov a príslušné poistné odvody k nim, a to o 59 593 tis. eur, na tovary a služby o 14 166 tis. eur, na bežné transfery o 70 607 tis. eur a nárast kapitálových výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív o 60 427 tis. eur a výdavkov na kapitálové transfery o 13 485 tis. eur. Na hospodárenie VÚC negatívne pôsobil aj vplyv časového rozlíšenia záväzkov a pohľadávok. Najvýraznejší medziročný nárast záväzkov bol na záväzkoch z obchodného styku o 3 979 tis. eur, na záväzkoch voči zamestnancom a do fondov sociálneho a zdravotného poistenia o 2 013 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Negatívny vplyv nárastu celkových záväzkov o 10 709 tis. eur bol čiastočne eliminovaný nárastom pohľadávok o 2 891 tis. eur (najmä iné pohľadávky o 1 133 tis. eur a pohľadávky z nákladov budúcich období o 2 136 tis. eur).

Dopravné podniky samosprávy7 v roku 2019 zlepšili svoje hospodárenie o 21 448 tis. eur oproti roku

2018 (prebytok 10 990 tis. eur). Prispel k tomu pokles výdavkov na obstaranie kapitálových aktív z dôvodu menšieho počtu obstarávaných dopravných prostriedkov, zdĺhavého procesu verejného obstarávania a presunu plánovaných investícií do ďalšieho obdobia (napr. DP Mesta Košice projekt modernizácie dispečingu, odbavovacieho systému a modernizácia električkového depa, DP Mesta Prešov – neodsúhlasené investičné akcie Mestom Prešov). ESA prebytok pozitívne ovplyvnila zmena stavu záväzkov o 7 505 tis. eur (najväčší podiel na poklese mal DP Bratislava, a. s.), a to znížením záväzkov z obchodného styku a záväzkov z ostatného a operatívneho prenájmu (išlo najmä o zrušenie úprav minulých rokov v zmysle IFRS), doúčtovanie odloženej dane. Na medziročnú zmenu salda mal vplyv aj nárast pohľadávok o 5 804 tis. eur (pohľadávky z obchodného styku - vyššie tržby za dopravné výkony, ostatné pohľadávky voči prepojeným účtovným jednotkám – doúčtovanie straty/ekonomicky oprávnených nákladov z výkonov vo verejnom záujme v zmysle zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme v mestskej hromadnej doprave).

Ostatné subjekty územnej samosprávy dosiahli v roku 2019 prebytok 15 979 tis. eur, čím zlepšili svoje

hospodárenie oproti roku 2018 o 22 966 tis. eur. Pozitívny vplyv mal nárast nedaňových príjmov o 13 408 tis. eur a pokles kapitálových výdavkov, ktoré boli nižšie o 15 594 tis. eur.

Zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy dosiahli v roku 2019 schodok 6 703 tis. eur, oproti roku

2018 došlo k poklesu o 46 441 tis. eur. Zdravotnícke zariadenia v roku 2018 totiž hospodárili s prebytkom 46 990 tis. eur, ktorý bol dosiahnutý najmä znížením záväzkov v súlade s Koncepciou oddlženia zdravotníckych zariadení schválenej vládou SR v roku 2017 (došlo k odpusteniu dlhu voči Sociálnej poisťovni a voči ostatným veriteľom - dodávateľom).

Napriek hotovostnému prebytku, ktorý dosiahli zdravotnícke zariadenia v roku 2019 vo výške 1 257 tis. eur, zaznamenali nemocnice nárast celkových záväzkov o 8 603 tis. eur. Najvýznamnejší vplyv, ktorý prispel k zhoršeniu hospodárenia zdravotníckych zariadení, predstavoval medziročný nárast záväzkov voči Sociálnej poisťovni vo výške 11 546 tis. eur (z toho predpísané penále vo výške 4 631 tis. eur). Záväzky z titulu penále a časť záväzkov z titulu poistného voči Sociálnej poisťovni bude predmetom oddlženia v nasledujúcom roku.

Sociálna poisťovňa dosiahla v roku 2019 prebytok vo výške 54 090 tis. eur a zlepšila si hospodárenie

oproti roku 2018 o 26 202 tis. eur. V roku 2019 sa v hotovostnom vyjadrení vybralo na príjmoch z odvodov o 326 569 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku, čo bolo spôsobené vyšším výberom poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, rastom priemernej mzdy v hospodárstve a rastúcou zamestnanosťou. V roku 2019 dosiahla Sociálna poisťovňa hotovostný schodok vo výške

7 Dopravný podnik Mesta Žiliny s. r. o., Dopravný podnik Bratislava, a.s., Dopravný podnik Mesta Košice, a. s. a Dopravný podnik Mesta Prešov, a. s.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

130 022 tis. eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje výrazné zhoršenie o 245 436 tis. eur. Najväčší vplyv na hotovostný schodok malo, aj napriek vyšším príjmom na poistnom, vyššie čerpanie výdavkov zo sociálneho poistenia. Išlo najmä o výdavky na nemocenské dávky, dôchodkové dávky zo starobného poistenia a dávky v nezamestnanosti (oproti roku 2018 došlo k nárastu týchto výdavkov o 438 993 tis. eur). Na výdavky v roku 2019 mali vplyv legislatívne zmeny napr. valorizácia dôchodkových dávok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov a posun odchodu do dôchodku v roku 2019 (dôchodkový vek poistenca, ktorý v roku 2019 dovŕšil vek 62 rokov, je 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov). Výšku hotovostného schodku ovplyvnila aj skutočnosť, že Sociálna poisťovňa v roku 2019 neprijala žiadny transfer zo štátneho rozpočtu SR (došlo k poklesu oproti roku 2018 o 106 413 tis. eur).

Napriek negatívnemu vývoju hotovostného schodku dosiahla Sociálna poisťovňa v roku 2019 ESA prebytok. Najväčší vplyv na ESA prebytok (a tým aj vykompenzovanie hotovostného schodku) mala imputácia ESA pohľadávok na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam vo výške 146 033 tis. eur a vplyv akruálneho zaznamenania poistného vo výške 27 211 tis. eur. Pohľadávky na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam sa imputujú na základe metodiky ESA20108.

Pri medziročnom porovnaní výsledkov hospodárenia malo významný vplyv oddlžovanie zdravotníckych zariadení. V roku 2018 boli daňové príjmy výrazne ovplyvnené I. etapou oddlžovania zdravotníckych zariadení, kde Sociálna poisťovňa prijala transfer zo Štátnych finančných aktív (prostredníctvom Debitum, a. s.) vo výške 187 219 tis. eur. Súčasne bol tento pozitívny vplyv na prebytok kompenzovaný negatívnym vplyvom poklesu pohľadávok na poistnom z titulu oddlženia zdravotníckych zariadení vo výške 205 990 tis. eur. Naproti tomu v roku 2019 sa neukončila ďalšia fáza oddlžovania zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni, ale v súvislosti s prípravou tejto poslednej fázy oddlžovania (realizácia prebehne až v roku 2020), predpísala Sociálna poisťovňa pohľadávku z titulu penále voči zdravotníckym zariadeniam vo výške 45 720 tis. eur, čo predstavovalo pozitívny vplyv na jej hospodárenie. Výdavkový transfer zo Štátnych finančných aktív súvisiaci s oddlžením zdravotníckych zariadení sa v roku 2019 nezrealizoval a odkúpenie pohľadávky (ktoré by zhoršilo hospodárenie Sociálnej poisťovne) prostredníctvom Debitum, a. s. sa uskutoční až v roku 2020.

Vplyv oddlžovania jednotlivých subjektov verejnej správy zapojených do procesu oddlžovania mal na celkové hospodárenie verejnej správy neutrálny vplyv v každom vykázanom roku.

Fondy verejného zdravotného poistenia9 dosiahli prebytok v hodnote 120 192 tis. eur. V porovnaní

s predchádzajúcim rokom došlo k výraznému zlepšeniu hospodárenia o 109 040 tis. eur. Príjmy fondov verejného zdravotného poistenia rástli v roku 2019 rýchlejšie ako výdavky, na čom mali najvyšší podiel príjmy z výberu poistného. Priaznivý vývoj pokračoval aj v roku 2019 vďaka zrušeniu maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet preddavku poistného, ako aj poklesu miery nezamestnanosti a zvýšenia priemernej mzdy a s tým súvisiaci vyšší výber poistného za zamestnancov. V roku 2019 sa

8 MGDD (Manual on Government Deficit and Debt), vydaný Eurostatom v auguste 2019 a aplikovaný v rámci jesennej notifikácie údajov za rok 2018.

9 Pod pojmom “fondy verejného zdravotného poistenia“ sa v metodike ESA chápu prostriedky z vybraného poistného na poskytovanie verejnej zdravotnej starostlivosti Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a súkromnými zdravotnými poisťovňami.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

vybralo na príjmoch z odvodov v hotovostnom vyjadrení o 365 498 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku. Fondy verejného zdravotného poistenia aj napriek nižšiemu hotovostnému prebytku zaznamenali vyšší ESA prebytok. Dôvodom bol nárast pohľadávok v roku 2019 o 41 636 tis. eur (v roku 2018 došlo k poklesu pohľadávok o 8 188 tis. eur). Nárast pohľadávok ovplyvnili najmä pohľadávky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.V porovnaní s rokom 2018 záväzky poklesli o 16 348 tis. eur (pokles záväzkov v roku 2018 bol 10 123 tis. eur). Išlo najmä o záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, lekárňam, výdajniam a optikám. Na zníženie ESA prebytku fondov v porovnaní s hotovostným prebytkom verejného zdravotného poistenia negatívne vplýval aj výdavkový transfer z verejnej časti zdravotného poistenia do súkromnej časti zdravotných poisťovní (splátka istiny úveru a výplata dividend akcionárom a platba za správu verejného zdravotného poistenia) v sume 107 859 tis. eur (oproti predchádzajúcemu roku došlo k poklesu tohto transferu o 82 608 tis. eur, išlo predovšetkým o nižšiu výplatu dividend akcionárom ako bola v roku 2018).

1.2.Dlh verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy (maastrichtský dlh) dosiahol k 31.12.2019 výšku 45 485 456 tis. eur (48,5 % HDP) a medziročne sa jeho pomer k HDP znížil o 1,4 p. b.

Dlh verejnej správy je koncipovaný ako konsolidovaný ukazovateľ, čo znamená, že poskytnuté a prijaté

pôžičky medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy sú eliminované. Skupiny subjektov verejnej správy uvedené nižšie v tabuľke sú vnútorne skonsolidované o vzájomné vzťahy v rámci danej skupiny (napríklad územná samospráva). Uvedená hodnota konsolidácie predstavuje len pôžičky medzi týmito skupinami subjektov. Celková výška konsolidácie v roku 2019 predstavovala 1 354 595 tis. eur. Z pohľadu výšky vzájomných pôžičiek a výpožičiek vo verejnej správe tvorí najvýznamnejšiu položku konsolidácie Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje návratné finančné prostriedky, najmä subjektom územnej samosprávy v oblasti podpory bývania (743 561 tis. eur). Ďalšou významnou položkou konsolidácie je návratná finančná výpomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (365 000 tis. eur) a imputovaná pôžička Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (197 217 tis. eur). Ostatnú časť konsolidácie tvoria najmä návratné finančné výpomoci poskytnuté zo štátneho rozpočtu mestám a obciam (23 250 tis. eur) a vyšším územným celkom (15 500 tis. eur). Okrem týchto vzťahov sa pri výpočte maastrichtského dlhu v rámci zložky „štátny dlh“ abstrahuje od záväzkov Ministerstva financií SR voči Štátnej pokladnici z tzv. refinančného systému (9 834 484 tis. eur) a od záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici (9 788 521 tis. eur).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Maastrichtský dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov

tis. eur

k 31.12.2017

k 31.12.2018

k 31.12.2019

Zmena

4=(3-2)

Ústredná správa

43 346 535

44 129 384

44 886 371

756 987

z toho:

Štátny dlh 1)

42 092 157

42 867 765

43 466 644

598 879

Príspevkové organizácie ústrednej správy

3 730

16 154

1 733

-14 421

Exportno-importná banka Slovenskej republiky

9 542

10 121

124 462

114 341

Investičné fondy (NDF I, NDF II, SAM)

Obchodné spoločnosti štátu

660 088

665 149

740 118

74 969

z toho:

MH Manažment, a. s.

15 216

15 214

MH Invest, s. r .o.

MH Invest II., s. r. o.

2 762

2 755

2 730

-25

JAVYS, a. s.

2 971

8 339

8 936

597

Železnice Slovenskej republiky

78 340

83 218

130 531

47 313

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

351 871

386 388

455 337

68 949

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

208 898

169 235

127 370

-41 865

Verejné vysoké školy

7 806

5 553

5 439

-114

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

109 649

152 234

180 448

28 214

Ostatné subjekty ústrednej správy

463 563

412 408

367 527

-44 881

Územná samospráva

1 835 497

1 922 246

1 953 179

30 933

Obce a ich rozpočtové organizácie

1 379 545

1 472 902

1 490 908

18 006

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

369 732

362 819

391 001

28 182

Príspevkové organizácie obcí

1 327

1 540

1 507

-33

Príspevkové organizácie VÚC

881

859

782

-77

Dopravné podniky

79 469

76 239

61 289

-14 950

Zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy

1 075

3 472

3 042

-430

Ostatné subjekty územnej samosprávy

3 468

4 415

4 650

235

Fondy sociálneho zabezpečenia

1 014

539

501

-38

Sociálna poisťovňa

278

395

234

-161

Verejné zdravotné poistenie

736

144

267

123

Verejná správa spolu

45 183 046

46 052 169

46 840 051

787 882

Konsolidácia

1 488 384

1 421 569

1 354 595

-66 974

z toho: konsolidácia v skupine územnej samosprávy

750 213

775 960

785 404

9 444

Verejná správa spolu konsolidovaná

43 694 662

44 630 600

45 485 456

854 856

% z HDP

51,7

49,9

48,5

-1,4

Zdroj: MF SR

Pozitívny vplyv na zmenu maastrichtského dlhu v roku 2019 mali najmä tieto skutočnosti:

▪splátky záväzkov zo štátnych pokladničných poukážok v menovitej hodnote 800 000 tis. eur a zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 229 231 tis. eur,

▪splátky úverov v štátnom dlhu v menovitej hodnote 110 445 tis. eur,

▪pokles zadlženosti Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. o 41 865 tis. eur z dôvodu splácania úverov z predchádzajúcich rokov,

▪pokles zadlženosti dopravných podnikov územnej samosprávy o 14 950 tis. eur z dôvodu splácania úverov z predchádzajúcich rokov,

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

▪zahrnutie záväzkov z podpory tzv. zelenej energie do štátneho dlhu spôsobilo zvýšenie dlhu za rok 2019 o 282 006 tis. eur, ale vykonanie revízie v rokoch 2016 až 2018 zároveň spôsobilo medziročné zníženie dlhu o 25 594 tis. eur.

Naopak, negatívny vplyv na zmenu maastrichtského dlhu v roku 2019 mali najmä tieto skutočnosti:

▪schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity v priebehu uplynulého roka, ktoré vyvolali potrebu emitovať štátne dlhopisy v menovitej hodnote 1 457 716 tis. eur a prijať úvery v menovitej hodnote 301 000 tis. eur,

▪nárast dlhu Exportno-importnej banky SR o 114 341 tis. eur z dôvodu čerpania nových pôžičiek,

▪zvýšenie dlhu Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. o 68 949 tis. eur z dôvodu prijatia nových úverov,

▪zvýšenie dlhu Železníc Slovenskej republiky o 47 313 tis. eur najmä z dôvodu čerpania nových pôžičiek,

▪nárast konsolidovaného dlhu zdravotníckych zariadení spadajúcich pod ústrednú správu o 28 142 tis. eur,

▪zvýšenie konsolidovaného dlhu obcí o 24 047 tis. eur.

V roku 2019 najviac prispel k nárastu dlhu hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 2 201 480 tis. eur, ktorý medziročne vzrástol o 1 019 238 tis. eur10.

Štátny dlh vo výške 43 466 644 tis. eur tvorí 95,6 % konsolidovaného dlhu verejnej správy. Z tejto hodnoty tvoria štátne dlhopisy 38 165 775 tis. eur, zahraničné úvery od finančných inštitúcií, ktorých beneficientom je Ministerstvo financií SR, 2 471 559 tis. eur. Podiel Slovenska na pôžičkách Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) medziročne klesol o 21 317 tis. eur na úroveň 1 859 323 tis. eur. Do štátneho dlhu za rok 2019 bol zahrnutý vplyv schémy podpory zelenej energie. Rozdiel medzi vyzbieranými poplatkami od spotrebiteľov elektrickej energie, ktoré sú zakomponované v cene elektriny, a subvenciami platenými výrobcom zelenej elektriny, predstavuje dlhový záväzok vlády. Tento záväzok dosiahol v roku 2019 výšku 282 006 tis. eur.

Medziročný rast nominálneho HDP prispel k zníženiu podielu dlhu na HDP o 2,4 p. b.

Štruktúra dlhu verejnej správy k 31.12.2019 bola nasledovná:

▪Z hľadiska zdrojov financovania bol dlh financovaný predovšetkým cennými papiermi (83,9 %) a bankovými úvermi a inými záväzkami (15,3 %), z ktorých 26,8 % predstavuje záväzok Slovenska z EFSF, 4,1 % tvorí zelená energia a 0,1 % tvoria dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky. Zostávajúcich 0,8 % tvorili záväzky, ktoré vyplývajú z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy.

10 Štátny záverečný účet SR za rok 2019,

www.finance.gov.sk

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

▪Z hľadiska meny bol dlh verejnej správy v roku 2019 tvorený z 95,9 % dlhom v eurách a 4,1 % dlhu pripadá na iné meny, najmä v prípade štátnych dlhopisov (japonské jeny, americké doláre, švajčiarske franky a iné).

▪Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh verejnej správy prevažne dlhodobý. Z celkovej výšky dlhu tvorí dlh so splatnosťou dlhšou ako jeden rok 98,7 %. Z toho 1,3 % dlhu je splatných v rozpätí 1 až 5 rokov, 9,1 % dlhu je splatných od 5 do 10 rokov, 38,4% dlhu je splatných v intervale od 10 do 15 rokov a splatnosť 50,0 % dlhu je vyššia ako 15 rokov. Do jedného roka je pôvodne splatných 1,3 % dlhu verejnej správy.

▪Z hľadiska teritoriálnej štruktúry pripadalo na tuzemských veriteľov 43,7 % a na zahraničných veriteľov 58,3 % z celkového dlhu. Tuzemskými veriteľmi sú predovšetkým finančné korporácie, ktoré majú v držbe 42,4 % dlhu subjektov verejnej správy.

Ďalšie informácie k zahraničným úverom v správe Ministerstva financií SR ako aj k úverom niektorých subjektov verejnej správy sú uvedené v prílohe č. 3 tejto správy, v súhrnnej účtovnej závierke.

1.3.Čistý dlh verejnej správy

Pokým hrubý dlh dosiahol k 31.12.2019 hodnotu 48,5 % HDP a medziročne poklesol o 1,4 p. b., čistý dlh Slovenskej republiky dosiahol k 31.12.2019 výšku 40 688 567 tis. eur (43,4 % HDP) a oproti roku 2018 klesol o 0,3 p. b. Čistý dlh verejnej správy je analyticky vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh pri pohľade na medziročnú dynamiku dlhu, pretože na rozdiel od ukazovateľa hrubého dlhu eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív a tým vernejšie zobrazuje skutočný vývoj zadlženosti štátu.

Čistý dlh ukazuje schopnosť štátu splatiť svoj hrubý dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. Pokiaľ hrubý dlh verejnej správy prezentovaný v prvej kapitole je presne vymedzený v metodike ESA2010, metodiku čistého dlhu zatiaľ upravuje len definícia v usmernení Európskej komisie. Podľa tejto definície čistý dlh verejnej správy predstavuje rozdiel medzi hrubým

maastrichtským dlhom a súčtom zlata a špeciálnych práv čerpania (SDR), hotovosti, cenných papierov

v trhovej hodnote (okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote.

Čistý dlh verejnej správy

tis. eur

% HDP

2017

2018

2019

2017

2018

2019

Hrubý dlh verejnej správy

(1)

43 694 662

44 630 600

45 485 456

51,7

49,9

48,5

Likvidné finančné aktíva:

(2)

4 969 135

5 595 283

4 796 889

5,9

6,3

5,1

- menové zlato a SDR

0,0

- hotovosť na účtoch VS

4 934 620

5 558 159

4 759 850

5,8

6,2

5,1

- cenné papiere

34 515

37 124

37 039

0,0

- kótované akcie

0,0

Čistý dlh verejnej správy

(1-2)

38 725 527

39 035 317

40 688 567

45,8

43,6

43,4

Zdroj: ŠÚ SR

V prípade verejnej správy je súčasťou likvidných aktív najmä hotovosť na účtoch subjektov verejnej správy a v menšej miere cenné papiere. Najväčší vplyv na nárast hotovosti na účtoch verejnej správy

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

a cenných papierov mala reklasifikácia fondov Slovak Investment Holding do sektora verejnej správy, pričom zaradenie spoločností National Development Fund I, s. r. o., National Development Fund II, a. s. a Slovak Asset Management, správ. spol., a. s. nezvýšilo maastrichtský dlh.

1.4.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov

Nariadenie Rady (ES) o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku stanovuje podrobné pravidlá pre organizovanie rýchleho a pravidelného vykazovania plánovaných a skutočných výsledkov hospodárenia s financiami verejnej správy. Podľa tohto nariadenia sa Európskej komisii (Eurostatu) predkladajú výsledky hospodárenia verejnej správy za uplynulé obdobie dvakrát ročne, prvýkrát do 1. apríla bežného roka (tzv. aprílová notifikácia) a aktualizované údaje druhýkrát do 1. októbra bežného roka (tzv. októbrová notifikácia). Schodok hospodárenia, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2020 (1,30 % HDP) sa zvýšil v rámci jesennej notifikácie o 0,05 p. b., po zaokrúhlení na hodnotu 1,35 % revidovaného HDP.

Najvýznamnejšie položky aktualizácie ukazuje nasledovná tabuľka.

Úpravy schodku za rok 2019 pri októbrovej notifikácii v metodike ESA2010

Upravené položky

tis. eur

% HDP

Zdôvodnenie úprav

Schodok VS - apríl 2020

-1 219 730

-1,30

Aktualizácia príjmov z daní

-39 093

-0,042

aktualizácia z daňových priznaní

Aktualizácia údajov z účtovných závierok

23 942

0,026

revízia aprílových údajov na základe riadnych účtovných závierok

Aktualizácia príjmov z odvodov v Sociálnej poisťovni

-22 661

-0,024

aktualizácia na základe zúčtovania sociálneho poistenia

Zaznamenanie emisných kvót v Envirofonde

-13 130

-0,014

revízia príjmov a výdavkov súvisiacich s emisnými povolenkami

Zaznamenanie dotácií na zelenú energiu

4 673

0,005

aktualizácia na základe podkladov od ÚRSO

Zaradenie investičných fondov NDF I, NDF II a SAM do verejnej správy

-2 413

-0,003

preradenie subjektov do verejnej správy v súlade s metodikou ESA2010

Ostatné úpravy

-400

0,000

spresnenie vstupných údajov

Schodok VS - október 2020

-1 268 812

-1,35

Zdroj: MF SR

Úprava schodku verejnej správy vyčísleného na jar tohto roku (prezentovaný v Štátnom záverečnom účte) bola spôsobená aktualizáciou údajov z riadnych účtovných závierok subjektov verejnej správy a úpravami, ktoré predstavovali:

▪aktualizáciu údajov o výške akruálnych daní na základe daňových priznaní za rok 2019. Celkový vplyv aktualizácie príjmov z daní bol negatívny v hodnote 39 093 tis. eur, z toho najväčší vplyv mala DPPO (- 26 636 tis. eur), daň z motorových vozidiel (- 8 089 tis. eur), DPFO (- 5 711 tis. eur) a osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach (- 4 087 tis. eur). Pozitívne sa zmenila DPH o 4 493 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

▪zníženie príjmov z odvodov patriacich do roku 2019 v Sociálnej poisťovni na základe zúčtovania sociálneho poistenia za predchádzajúci rok. Z uvedenej zmeny o 22 661 tis. eur tvoria príspevky na sociálne zabezpečenie 21 974 tis. eur a vplyv pohľadávok na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam 687 tis. eur,

▪revíziu príjmov a výdavkov súvisiacich s emisnými povolenkami (kvótami). Hotovostné príjmy z predaja emisných kvót sa nahradia takou výškou príjmov, ktoré sa v danom roku reálne spotrebujú. V marci sa vykázal negatívny vplyv tejto úpravy na schodok vo výške 116 916 tis. eur, v septembri sa negatívny vplyv zvýšil o 13 130 tis. eur. na hodnotu 130 046 tis. eur.

▪revíziu zaznamenania zelenej energie. V jarnej notifikácii bol zaznamenaný pozitívny vplyv dotovania zelenej energie na schodok verejnej správy vo výške 20 920 tis. eur, ktorý bol vyčíslený Štatistickým úradom SR z verejne dostupných údajov distribučných spoločností. V jesennej notifikácii došlo k spresneniu údajov na základe podkladov od ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) o 4 673 tis. eur, takže celkový pozitívny vplyv zaznamenania zelenej energie za rok 2019 bol 25 593 tis. eur.

▪preradenie investičných fondov National Development Fund I, s. r. o., National Development Fund II, a. s. a Slovak Asset Management, a. s. do verejnej správy.

Dlh verejnej správy, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2019 (48,0 % HDP) sa v dôsledku revízií zvýšil o 0,5 p. b. Jednotlivé revízie, popísané v nasledovnej tabuľke, spôsobili zvýšenie konsolidovaného dlhu verejnej správy za rok 2019 v absolútnom vyjadrení o 283 698 tis. eur (0,3 % HDP), a zároveň revízia HDP spôsobila zhoršenie podielu dlhu na HDP o 0,2 %.

Úpravy dlhu za rok 2019 pri októbrovej notifikácii

Upravené položky

tis. €

% HDP

Zdôvodnenie úprav

Maastrichtský dlh VS - apríl 2020

45 201 758

48,0

Úpravy dlhu oproti aprílu 2020

Štátny dlh

282 006

0,300

vyčíslenie vplyvu zelenej energie

Zdravotnícke zariadenia

469

0,000

aktualizácia výšky postúpených záväzkov

Úpravy z dôvodu podania definitívnych výkazov

Ostatné malé jednotky územnej samosprávy

1 367

0,001

aktualizácia na základe súvah

Železnice Slovenskej republiky

-549

-0,001

aktualizácia výšky dlhodobých záväzkov z obchodného styku a prijatých preddavkov na základe tzv. 5. zberu výkazov

Zdravotnícke zariadenia ústredné

444

0,000

aktualizácia na základe súvah

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.

-39

0,000

aktualizácia výšky zábezpek na základe tzv. 5. zberu výkazov

Maastrichtský dlh VS - október 2020

45 485 456

48,5

Zdroj: MF SR

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Najvýznamnejšia revízia v maastrichtskom dlhu sa udiala z dôvodu zahrnutia vplyvu podporytzv. zelenej energie. Ide o metodickú zmenu zaznamenanú v národných účtoch po prvý krát. Podľa metodiky ESA2010 ide o záväzky vlády z titulu podpory produkcie zelenej energie, ktorá bola ,,prenesená“ na distribučné spoločnosti, ktoré boli povinné odoberať energiu zo ,,zelených zdrojov“ a umiestňovať ju do distribučnej siete. Pri analýze celej schémy podpory a príslušnej legislatívy boli identifikované dlhodobé záväzky vlády voči súkromným spoločnostiam, ktoré negeneruje len časový posun medzi inkasovanými poplatkami za TPS a vyplatenými dotáciami, ale aj systémový deficit z nastavenia zúčtovania a výšky platieb (najmä v prvých rokoch fungovania podpory). Vláda môže prostredníctvom legislatívy určovať výšku TPS, čo takisto podporuje argument že ide o cielenú podporu vlády a preto výsledok tejto podpory ide na ťarchu verejných financií. Od benchmarkovej revízie na jeseň 2019 sa v dlhu vykazujú aj dlhodobé nesplatené záväzky z obchodných vzťahov, preto záväzky vznikajúce z podpory zelenej energie vstupujú do dlhu VS. Podľa podkladov URSO predstavuje282 06 tis. eur hodnotu celkového dlhu (dlhu naakumulovaného od začiatku fungovania schémy) k 31.12.2019. Na základe údajovej databázy od URSO bol vplyv zelenej energie premietnutý aj do dlhu za obdobie 2016 až 2018.

V oveľa menšej miere boli údaje o maastrichtskom dlhu revidované na základe podania definitívnych výkazov, súvah alebo finančných výkazov z tzv. 5. zberu. Úroveň maastrichtského dlhu vzrástla z tohto dôvodu oproti jarnej notifikácii súhrnne o 1 223 tis. eur.

Napriek tomu, že do sektora verejnej správy boli zaradené spoločnosti National Development Fund I, s. r. o., National Development Fund II, a. s. a Slovak Asset Management, a.s, úroveň maastrichtského dlhu sa oproti jarnej notifikácie z dôvodu ich zaradenia nezmenila. Všetky uvedené spoločnosti vykazujú nulový dlh.

Hodnota záväzkov zdravotníckych zariadení, ktoré pôvodní veritelia postúpili na ďalšie subjekty bola revidovaná na základe aktualizovaných podkladov. Úroveň týchto záväzkov bola revidovaná smerom nahor o 469 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie

V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2019 dosiahlo 7 krajín vyšší schodok a 16 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ27 bol 0,5 % HDP (Slovensko schodok 1,4 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ27 bol 77,6 % HDP (Slovensko 48,5 % HDP) v roku 2019.

Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ27 v roku 2019 vykázali opäť krajiny, ktoré v predchádzajúcich rokoch vykazovali najvyššie hodnoty. Rumunsko dosiahlo najvyšší schodok z krajín EÚ vo výške 4,4 % HDP a zaznamenalo tak medziročné zhoršenie o 1,5 p. b, Francúzsko 3,0 % HDP a Španielsko 2,9 % HDP. Oproti predchádzajúcemu roku sa počet krajín, ktoré hospodárili s prebytkom, zvýšil z dvanásť na sedemnásť krajín. Najvyšší prebytok dosiahlo Dánsko 3,8 % HDP, Luxembursko 2,4 % HDP, Bulharsko 1,9 % HDP, Holandsko 1,7 % HDP, Nemecko, Cyprus a Grécko boli na úrovni 1,5 % HDP. Najvýraznejšie medziročné zlepšenie dosiahol Cyprus o 5,0 p. b., Dánsko o 3,1 p. b., Taliansko o 0,6 p. b. a Estónsko o 0,6 p. b.

Deficit verejných financií Slovenska dosiahol v roku 2019 hodnotu na úrovni 1,4 % HDP, čo predstavovalo medziročné zhoršenie o 0,4 p. b.

Medzi krajinami s najvyšším dlhom sa nachádzajú krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi ako Grécko, Taliansko a Francúzsko. Tri krajiny dosiahli úroveň zadlženosti nad 100 %. Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2019 opäť vykázalo Grécko 180,5 % HDP, Taliansko 134,7 % HDP, Portugalsko 117,2 % HDP, Francúzsko a Belgicko dosiahli úroveň 98,1 % HDP, Španielsko 95,5 % HDP a Cyprus 94,0 % HDP. Najnižší dlh vykázalo opäť Estónsko vo výške 8,4 % HDP, Bulharsko 20,2 % HDP a Luxembursko 22,0 % HDP.

Slovensko so svojím dlhom 48,5 % HDP, čo znamenalo medziročné zlepšenie o 1,4 p. b. a naďalej patrí medzi krajiny s výrazne nižším dlhom oproti priemeru.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Saldo a dlh verejnej správy v EÚ27 (% HDP)*

Saldo verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy

2017

2018

2019

2017

2018

2019

EÚ (27 krajín)

-0,8

-0,4

-0,5

81,5

79,5

77,6

Euro zóna

-0,9

-0,5

-0,6

87,7

85,8

84,0

Rumunsko

-2,6

-2,9

-4,4

35,1

34,7

35,3

Francúzsko

-3,0

-2,3

-3,0

98,3

98,1

Španielsko

-3,0

-2,5

-2,9

98,6

97,4

95,5

Veľká Británia**

-2,4

-2,2

-2,3

86,3

85,8

85,4

Maďarsko

-2,4

-2,1

72,2

69,1

65,4

Belgicko

-0,7

-0,8

-1,9

102,0

99,8

98,1

Taliansko

-2,4

-2,2

-1,6

134,1

134,4

134,7

Slovensko

-0,9

-1,0

-1,4

51,7

49,9

48,5

Fínsko

-0,7

-0,9

-1,0

61,3

59,6

59,3

Poľsko

-1,5

-0,2

-0,7

50,6

48,8

45,7

Lotyšsko

-0,8

-0,6

39,0

37,1

36,9

Estónsko

-0,7

-0,5

0,1

9,1

8,2

8,4

Portugalsko

-3,0

-0,3

0,1

126,1

121,5

117,2

Litva

0,5

0,6

0,3

39,1

33,7

35,9

Česká republika

1,5

0,9

0,3

34,2

32,1

30,2

Chorvátsko

0,8

0,2

0,4

77,5

74,3

72,8

Írsko

-0,3

0,1

0,5

67,0

63,0

57,4

Slovinsko

-0,1

0,7

0,5

74,1

70,3

65,6

Švédsko

1,4

0,8

0,5

40,7

38,9

35,1

Malta

3,2

2,0

0,5

48,8

45,2

42,6

Rakúsko

-0,8

0,2

0,7

78,5

74,0

70,5

Cyprus

1,9

-3,5

1,5

93,5

99,2

94,0

Grécko

0,7

1,0

1,5

179,2

186,2

180,5

Nemecko

1,4

1,8

1,5

65,1

61,8

59,6

Holandsko

1,3

1,4

1,7

56,9

52,4

48,7

Bulharsko

1,1

2,0

1,9

25,3

22,3

20,2

Luxembursko

1,3

3,1

2,4

22,3

21,0

22,0

Dánsko

1,8

0,7

3,8

35,9

34,0

33,3

Zdroj: Eurostat

* Predchádzajúce obdobia sú zrevidované podľa aktuálneho press release zo dňa 22.10.2020. Usporiadanie krajín je podľa poradia deficitu v poslednom sledovanom období.

** Priemerné hodnoty sú vykazované za EÚ27 (bez Veľkej Británie). V tabuľke sú hodnoty za Veľkú Britániu uvedené poslednýkrát pre porovnanie.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

Táto kapitola hodnotí vývoj hospodárenia verejnej správy najmä z pohľadu informácií, ktoré má obsahovať súhrnná výročná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (bilancia rozpočtu verejnej správy, jednorazové vplyvy a vyhodnotenie stratégie riadenia štátneho dlhu). Špecifikom týchto údajov a informácií je fakt, že z väčšej časti nie sú založené na štandardnej metodike ESA2010 a v niektorých prípadoch sú postavené na odhadoch a metodike Ministerstva financií SR (jednorazové vplyvy, cyklická zložka, štrukturálne saldo), rozširujú však analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy nad rámec salda a dlhu podľa maastrichtských kritérií.

2.1. Bilancia rozpočtu verejnej správy

Bilancia rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Bilancia je konsolidovaná, teda sú vylúčené transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. Štruktúra prezentovanej bilancie pozostáva z kombinácie kódov ESA2010 a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Kombinácia metodík má za cieľ umožniť prezentáciu analytických a zároveň medzinárodne porovnateľných údajov. Ekonomická klasifikácia poskytuje vecný pohľad na jednotlivé kategórie príjmov a výdavkov a metodika ESA2010 umožňuje medzinárodné porovnania a je konzistentná s makroekonomickými kategóriami národných účtov (ako napr. HDP, spotreba verejnej správy).

2.1.1.Príjmy verejnej správy

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy v metodike ESA2010 dosiahli v roku 2019 výšku 38 852 621 tis. eur (41,4 % HDP) a medziročne vzrástli o 6,6 %, resp. o 2 395 915 tis. eur. Pozitívny rast dosiahli všetky druhy príjmov, najvýraznejší rast zaznamenali transfery z EU o 35,3 %, daňové príjmy o 5,6 % a príspevky zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie o 6,5 %. Na druhej strane však v roku 2019 došlo k poklesu dividend o 21 %, kapitálových transferov o 20,2 % a k poklesu príjmov z úrokov o 6,6 %.

Príjmy verejnej správy (ESA2010)

v tis. eur

Skutočnosť2017

Skutočnosť2018

Skutočnosť2019

Rozpočet 2019

2019/2018v %

Daňové príjmy

16 152 278

17 096 332

18 050 471

17 782 278

5,6

Dane z produkcie a dovozu

10 030 490

10 567 095

11 264 749

10 666 058

6,6

- Daň z pridanej hodnoty

5 918 744

6 319 301

6 830 411

6 663 664

8,1

- Spotrebné dane*

2 740 516

2 809 959

2 839 178

2 426 425

1,0

- Daň z nehnuteľnosti a iné

329 625

337 928

342 894

258 379

1,5

- Osobitný odvod vybraných fin. inštitúcii

127 284

134 177

143 412

143 076

6,9

- Odvod z hazardných hier

226 606

245 362

273 918

227 916

11,6

- Daň z motorových vozidiel

149 899

154 891

153 655

170 903

-0,8

- Emisné kvóty – príjem z predaja

57 424

63 464

114 139

136 659

79,8

- Ostatné

480 392

502 013

567 142

639 036

13,0

Bežné dane z dôchodkov, majetku

6 121 788

6 529 237

6 785 722

7 116 220

3,9

- Daň z príjmov fyzických osôb

2 855 230

3 217 997

3 534 730

3 426 902

9,8

- zo závislej činnosti

2 746 780

3 094 282

3 410 112

3 307 288

10,2

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Príjmy verejnej správy (ESA2010)

v tis. eur

Skutočnosť2017

Skutočnosť2018

Skutočnosť2019

Rozpočet 2019

2019/2018v %

- z podnikania a inej samostatnej činnosti

108 449

123 715

124 617

119 614

0,7

- Daň z príjmov právnických osôb

2 925 461

2 942 902

2 840 525

3 144 104

-3,5

z toho: Osobitný odvod z podnikania v regul. odvetviach

155 313

155 197

119 801

125 452

-22,8

- Daň z príjmov vyberaná zrážkou

178 431

209 169

245 615

235 639

17,4

- Dane z majetku a iné

31 082

31 239

34 669

118 465

11,0

- Ostatné

131 584

127 930

130 183

191 110

1,8

Príspevky na sociálne zabezpečenie

12 588 820

13 435 532

14 314 611

14 053 315

6,5

Skutočné príspevky na sociálne zabezpečenie

12 399 531

13 247 224

14 096 022

13 879 348

6,4

- Príspevky zamestnávateľov

7 262 552

7 870 696

8 538 819

8 017 727

8,5

- Príspevky od domácnosti

5 136 979

5 376 528

5 557 203

5 861 621

3,4

Imputované príspevky na sociálne zabezpečenie

189 289

188 308

218 589

173 967

16,1

Nedaňové príjmy

4 458 797

4 683 141

4 807 765

4 182 023

2,7

Tržby

3 796 572

4 019 133

4 247 585

3 596 796

5,7

- Produkcia trhová + pre vlastné konečné použitie

3 559 497

3 783 612

3 979 255

3 457 879

5,2

- Platby za ostatnú netrhovú produkciu

237 075

235 521

268 330

138 917

13,9

Dôchodky z majetku, z toho

662 225

664 008

560 180

585 227

-15,6

- Dividendy

391 398

410 124

323 940

498 499

-21,0

- Úroky

192 877

172 411

160 995

37 276

-6,6

Granty a transfery

984 891

1 241 701

1 679 774

1 198 719

35,3

z toho: z EÚ11

661 403

1 009 861

944 756

298 275

-6,4

Ostatné bežné transfery

679 729

617 700

1 181 534

1 092 132

91,3

Kapitálové transfery

305 162

624 001

498 240

106 587

-20,2

Príjmy spolu

34 184 786

36 456 706

38 852 621

37 216 335

6,6

% z HDP

40,4

40,7

41,4

38,4

0,7

*Súčasťou rozpočtu spotrebných daní nebola ,,zelená energia“. Skutočnosť je vykázaná už s vplyvom „zelenej energie“.

Zdroj: ŠÚSR, MF SR

Daňové a odvodové príjmy v roku 2019 tvorili 83,3 % všetkých príjmov verejnej správy a zaznamenali medziročný rast o 6 %. Medziročný rast bol ťahaný pokračujúcim pozitívnym makroekonomickým vývojom. Slovenská ekonomika vzrástla v roku 2019 medziročne o 2,4 %. K rastu daňových a odvodových príjmov najviac prispel trh práce, rástla aj spotreba domácností. Rast exportu sa spomalil a investície zrýchlili rast na 6,8 %. Rast cenovej hladiny o 2,7 % bol najrýchlejší od roku 2013. Rast zamestnanosti stlačil nezamestnanosť na historické minimum 5,8 %. Zo všetkých makroekonomických základní bol zaznamenaný pokles iba v prípade úrokovej bázy, ktorá negatívne ovplyvnila výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou. Príspevok vyššej úspešnosti výberu k rastu daňových a odvodových príjmov bol 0,2 p. b.12 Vyššia efektívnosť výberu bola zaznamenaná najmä v prípade dane z pridanej hodnoty, dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a dane z príjmov vyberanej zrážkou. Legislatívne opatrenia a iné faktory korigovali medziročný rast výnosu daní smerom nadol o 1,0 p. b. Najväčšiu položku tvoril jednorazový vplyv pri sociálnych odvodoch z titulu oddlženia nemocníc a legislatívne úpravy pri sociálnych odvodoch (13. a 14. plat, rekreačné poukazy, oslobodenie nepeňažného benefitu na ubytovanie) a dani z príjmov právnických osôb (zavedenie novej odpisovej

11 Položky vyznačené kurzívou sú vykázané na hotovostnej báze z analytických dôvodov.

12 Hodnotenie vplyvov je v súlade s metodikou hodnotenia daňových prognóz. Manuál k výpočtu je možné nájsť na http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8958

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

skupiny na elektromobily, zvýšenie odpočtu na vedu a výskum, zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody pre zamestnávateľa).

Daňové a odvodové príjmy verejnej správy (ESA2010) v tis. eur

Daňové a odvodové príjmy VS (ESA2010, tis. eur)

Skutočnosť

2017

Skutočnosť

2018

Skutočnosť

2019

2019/2018

v %

Daňové a odvodové príjmy VS

28 741 098

30 531 864

32 365 082

6,0

v % HDP

34,0

34,1

34,4

Dane z produkcie a dovozu

10 030 490

10 567 095

11 264 749

6,6

- Daň z pridanej hodnoty

5 918 744

6 319 301

6 830 411

8,1

- Spotrebné dane

2 740 516

2 809 959

2 839 178

1,0

- Daň z nehnuteľnosti a iné

329 625

337 928

342 894

1,5

Bežné dane z dôchodkov, majetku

6 121 788

6 529 237

6 785 722

3,9

- Daň z príjmov fyzických osôb, z toho:

2 855 230

3 217 997

3 534 730

9,8

- zo závislej činnosti

2 746 780

3 094 282

3 410 112

10,2

-z podnikania a inej sam. zár. činnosti

108 449

123 715

124 617

0,7

- Daň z príjmov právnických osôb (vrátane

odvodu z regulovaných odvetví)

2 925 461

2 942 902

2 840 525

-3,5

- Daň z príjmov vyberaná zrážkou

178 431

209 169

245 615

17,4

- Dane z majetku a iné

31 082

31 239

34 669

11,0

Dane z kapitálu

Príspevky na sociálne zabezpečenie

12 588 820

13 435 532

14 314 611

6,5

Skutočné príspevky na sociálne zabezpečenie*

12 399 531

13 247 224

14 096 022

6,4

Imputované príspevky na sociálne zabezpečenie

189 289

188 308

218 589

16,1

p.m. Daňové a odvodové príjmy VS prognózované IFP podľa EKRK

25 500 673

27 511 748

29 070 906

5,7

*vrátane štátom plateného poistného

Zdroj: ŠÚ SR, National Tax List, októbrová notifikácia

Daňové a odvodové príjmy VS prognózované IFP podľa ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie (EKRK) tvoria cca. 90 % celkových vykazovaných daňovo-odvodových príjmov (medziročná zmena posledného riadku v tabuľke). Túto časť daňových a odvodových príjmov je možné analyticky rozdeliť na vplyv makroekonomického prostredia (ktoré tvorí väčšinu vplyvu), efektívne daňové sadzby (EDS), ktorá odzrkadľuje napríklad lepšiu efektivitu výberu, legislatívne a iné vplyvy.

Medziročná zmena daňových a odvodových príjmov VS podľa jednotlivých faktorov (ESA2010, v tis. eur)

Medziročná zmena daňových a odvodových príjmov VS podľa daní a odvodov (ESA2010, % HDP)

Pozn.: Daňové a odvodové príjmy VS prognózované IFP podľa EKRK tvoria cca. 90 % celkových vykazovaných daňovo-odvodových príjmov (posledný riadok v tabubuľke).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Daň z pridanej hodnoty (DPH) vzrástla medziročne najviac spomedzi daňových a odvodových príjmov, o 511 110 tis. eur (8,1 %). Takmer 65 % rastu vysvetľuje priaznivý vývoj makroekonomického prostredia ťahaný spotrebou domácností a verejnej správy. Zvyšok môžeme pripísať vyššej efektivite výberu dane.

Spotrebné dane (SD) v roku 2019 zaznamenali medziročný nárast o 1,0 % (bez vplyvu navýšenia SD z elektriny o „zelenú energiu“ by bol nárast o 2,5 %)13. Výnos spotrebných daní je tvorený najmä SD z minerálnych olejov a SD z tabakových výrobkov, pričom tieto dve dane prispeli najviac aj k medziročnému rastu. Výnos dane z minerálnych olejov vzrástol o 1,7 %. Za nárastom je vyšší rast reálneho HDP čiastočne korigovaný nižšou efektivitou výberu dane. Medziročný rast výnosu spotrebnej dane z tabakových výrobkov o 5,4 % je z 3/4 spôsobený zvýšením sadzieb dane z jednotlivých tabakových výrobkov od 1.2.2019. Zvyšok je ťahaný vyššou spotrebou domácností, mierne korigovaný poklesom efektivity výberu dane.

Daň z príjmov fyzických osôb (DPFO) v roku 2019 vzrástla o 9,8 %. K vyššiemu výnosu prispel najmä rast DPFO zo závislej činnosti v sume 315 830 tis. eur (10,2 %). Ten bol spôsobený pozitívnym vývojom na trhu práce, najmä výrazným rastom miezd. Legislatívne opatrenia (zjednodušenie podmienok pre uplatnenie 13. platu, rekreačné poukazy, oslobodenie nepeňažného benefitu na ubytovanie) znižujú medziročný rast. Pozitívne vplývala vyššia úspešnosť výberu dane aj z titulu pomalšieho rastu nezdaniteľnej časti základu dane oproti rastu miezd. DPFO z podnikania vzrástla o 902 tis. eur (0,7 %).

Výnos dane z príjmu právnických osôb medziročne poklesol o 3,5 %. Do poklesu výnosu sa cez efektívnu daňovú sadzbu plne premieta pokles ziskovosti korporátneho sektora nad rámec vývoja zachyteného v makrobáze. Výnos bol v roku 2019 negatívne ovplyvnený aj viacerými legislatívnymi zmenami - zavedenie novej odpisovej skupiny na elektromobily, zvýšenie odpočtu na vedu a výskum, zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody pre zamestnávateľa.14

Výnos dane z príjmu vyberanej zrážkou medziročne vzrástol o 17,4 % (36 446 tis. eur). Nárast je najmä z dôvodu zavedenia dane z dividend, ktorá zvýšila medziročne príjmy o 31 777 tis. eur. K rastu prispel aj vyšší rast HDP. Naopak, vývoj priemernej úrokovej miery korigoval výnos nadol.

Príspevky na sociálne zabezpečenie (sociálne aj zdravotné odvody) medziročne vzrástli o 6,4 %. Ak sa pozrieme len na odvody ekonomicky aktívnych osôb (najmä bez vplyvu štátom plateného poistného), tak rástli medziročne o 7,0 %. Tento nárast bol spôsobený najmä pozitívnym vývojom na trhu práce. Legislatívne úpravy (13. a 14. plat, rekreačné poukazy, oslobodenie nepeňažného benefitu

13 V septembri 2019 sa v rámci benchmarkovej revízie začal započítavať do výnosu spotrebnej dane z elektriny aj vplyv dotovania el. energie z obnoviteľných zdrojov (zelená energia). Pri podpore zelenej energie vzniká nesúlad medzi „subvenciami“, ktoré poskytujú distribútori výrobcom pri nákupe energie a poplatkami, ktoré následne vyberú od konečných spotrebiteľov. Tento nesúlad má za následok aj rozdiel v cene elektrickej energie, pričom tento nesúlad by sa mal podľa metodiky ESA2010 započítavať do deficitu. Zmena zvyšuje zároveň úroveň daňových príjmov aj subvencií. Výbor pre daňové prognózy tento vplyv nezahŕňal.

14 Započítanie doteraz neuplatnenej daňovej straty za roky 2015 až 2018 v daňových priznaniach 2019 (odhad 20 mil. eur) by malo mať podľa princípov aktualizácie vplyv na rok 2019 (septembrová prognóza Výboru pre daňové príjmy). Vzhľadom na schválenie v spojitosti s pandémiou COVID-19 v roku 2020 bolo rozhodnuté zaznamenať tento vplyv v národných účtoch v roku 2020.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

na ubytovanie) medziročne znižujú výnos odvodov. Pri sociálnych odvodoch navyše výnos znižuje rastúca sadzba odvodov do II. dôchodkového piliera.

V rámci nedaňových príjmov vzrástol v roku 2019 výnos z tržieb za produkciu verejnej správy o 5,7 % (nárast o 228 452 tis. eur), pričom platby za ostatnú netrhovú produkciu vzrástli o 13,9 % (príjmy z poplatkov za školy, školské zariadenia a materské školy).

Dividendy a odvody zo zisku medziročne klesli o 21,0 % (pokles o 86 184 tis. eur). Podniky s najvyšším výnosom ESA dividend do rozpočtu verejnej správy v roku 2019 boli Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (167 807 tis. eur) a Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a. s. (50 000 tis. eur) a tri energetické podniky (v súhrnnej výške 67 244 tis. eur). Najvýraznejší pokles dividend zaznamenal v roku 2019 Slovenský plynárenský priemysel, a. s. o 36,9 % z dôvodu prerozdelenia neprevádzkových ziskov v rámci skupiny SPP.

K zníženiu príjmov z úrokov o 6,6 % (pokles o 11 416 tis. eur) oproti predchádzajúcemu roku prispel pokles príjmov z titulu časového rozlíšenia prémií zo štátnych dlhopisov v kapitole štátny dlh.

Výrazný nárast o 35,3 % zaznamenali granty a transfery (nárast o 438 073 tis. eur). Najvýznamnejší nárast zaznamenali bežné transfery o 91,3 % (nárast o 563 834 tis. eur). Zároveň došlo v roku 2019 k poklesu kapitálových transferov o 20,2 % (pokles o 125 761 tis. eur) a tiež k poklesu čerpania EŠIF o 6,4 % (pokles o 65 105 tis. eur).

2.1.2. Výdavky verejnej správy

Celkové výdavky verejnej správy v roku 2019 v metodike ESA2010 dosiahli 40 121 433 tis. eur (42,7 % HDP). Medziročne sa celkové výdavky zvýšili o 7,4 %, resp. o 2 778 343 tis. eur.

Výdavky verejnej správy (ESA2010)

v tis. eur

Skutočnosť2017

Skutočnosť2018

Skutočnosť2019

Rozpočet 2019

2019/2018v %

Bežné výdavky

31 901 067

33 638 136

36 303 951

34 823 244

7,9

Kompenzácie zamestnancov

7 921 649

8 361 236

9 601 608

8 900 093

14,8

- Mzdy a platy

5 753 810

6 225 589

6 998 284

6 498 853

12,4

- Sociálne príspevky zamestnávateľov

2 167 839

2 135 647

2 603 324

2 401 240

21,9

Medzispotreba

4 857 453

4 982 630

5 236 609

5 429 895

5,1

Dane

87 303

150 073

157 571

67 528

5,0

- Iné dane z produkcie

62 170

124 086

133 978

67 528

8,0

- Bežné dane z majetku, atď.

25 133

25 987

23 593

-9,2

Subvencie

876 726

879 057

928 100

454 989

5,6

- Dotácie do poľnohospodárstva15

92 421

89 744

126 425

159 285

40,9

- Dotácie do dopravy, z toho

187 644

202 058

235 515

178 641

16,6

- železničná doprava

9 051

9 015

10 593

8 541

17,5

- cestná doprava

169 777

185 222

217 419

164 100

17,4

- Ostatné

596 661

587 255

566 160

117 063

-3,6

Dôchodky z majetku (Úrokové náklady)

1 216 527

1 207 236

1 163 949

1 124 790

-3,6

Celkové sociálne transfery

15 715 330

16 330 676

17 441 659

16 959 149

6,8

15 Položky vyznačené kurzívou sú vykázané na hotovostnej báze z analytických dôvodov.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Výdavky verejnej správy (ESA2010)

v tis. eur

Skutočnosť2017

Skutočnosť2018

Skutočnosť2019

Rozpočet 2019

2019/2018v %

- Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transf.

11 468 788

11 855 388

12 599 413

12 200 648

6,3

- Aktívne opatrenia trhu práce

53 323

53 109

45 393

51 896

-14,5

- Nemocenské dávky

570 719

667 168

768 675

697 478

15,2

- Dôchodkové dávky zo starob. a inv. poistenia

7 128 820

7 422 996

7 746 723

7 735 017

4,4

- Dávky v nezamestnanosti

167 655

183 745

214 195

165 248

16,6

- Štátne sociálne dávky a podpora

1 309 637

1 346 088

1 538 710

1 457 030

14,3

- na prídavok na dieťa

311 062

312 721

322 297

320 752

3,1

- pri narodení dieťaťa a prísp. rodičom

44 012

44 011

43 397

48 814

-1,4

- na rodičovský príspevok

361 299

368 688

377 342

382 062

2,3

- na dávku v hmotnej núdzi

153 786

124 999

111 081

145 270

-11,1

- na peňažné príspevky na kompenzáciu

243 811

292 862

395 511

376 135

35,1

- ostatné

195 667

202 807

289 082

183 997

42,5

- Platené poistné za skupiny osôb ust. zákonom

1 636 763

1 574 481

1 563 624

1 406 134

-0,7

- sociálne poistenie

336 628

385 504

360 843

259 549

-6,4

- zdravotné poistenie

1 300 135

1 188 977

1 202 781

1 015 000

1,2

- Naturálne sociálne transfery (zdr. zariadenia)

4 246 542

4 475 288

4 842 246

4 758 501

8,2

Ostatné bežné transfery, z toho:

1 226 079

1 727 228

1 774 455

1 886 800

2,7

- Odvody do rozpočtu EÚ

601 959

763 637

750 226

839 668

-1,8

- Transfery NO, cirkvi, súkr. školám a pod.

374 713

435 490

490 982

441 672

12,7

- 2% z daní na verejnoprospešný účel

63 631

68 343

73 071

71 961

6,9

Kapitálové výdavky

3 074 949

3 704 954

3 817 482

2 393 091

3,0

Kapitálové investície

2 808 154

3 397 389

3 452 771

2 199 011

1,6

- Tvorba hrubého fixného kapitálu

2 853 112

3 355 646

3 377 127

2 214 806

0,6

- Zmena st. zásob+Nadobudnutie - Úbytok cenností

-93 441

21 207

5 157

27 856

-75,7

- Nadobud. mínus úbytok nef. neproduk. aktív

48 483

20 536

70 487

-43 651

243,2

Kapitálové transfery

266 795

307 565

364 711

194 080

18,6

- Investičné dotácie a ostatné kapit. transf.

266 795

307 565

364 711

194 080

18,6

Výdavky spolu

34 976 016

37 343 090

40 121 433

37 216 335

7,4

% z HDP

41,4

41,7

42,7

38,4

1,0

Zdroj: ŠÚSR, MF SR

Kompenzácie zamestnancov vzrástli v roku 2019 o 14,8 % (nárast o 1 240 372 tis. eur). Medziročný nárast výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania ovplyvnilo predovšetkým zvýšenie platov štátnych zamestnancov (v štátnozamestnaneckom aj služobnom pomere) a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 10 % s účinnosťou od 1. januára 2019.

Medzispotreba (spotreba tovarov a služieb v rámci verejnej správy) sa zvýšila o 5,1 % (nárast o 253 979 tis. eur), čo bolo spôsobené napríklad vyššími výdavkami na materiál spotrebnej povahy v rezorte Ministerstva obrany SR (celkový nárast na tovaroch a službách bol 72 181 tis. eur, z toho služby o 42 508 tis. eur, najmä školenia a výcvik súvisiaci s dodávkou novej vojenskej techniky a s prebiehajúcimi modernizačnými projektami a špeciálne služby. Údržba techniky (najmä leteckej) dosiahla medziročný rast o 23 585 tis. eur). Na ďalšom zvýšení medzispotreby sa podieľali napríklad

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Železničná spoločnosť (54 906 tis. eur, napr. z dôvodu výdavkov na operatívny lízing vozového parku), zdravotnícke zariadenia (29 780 tis. eur, napr. spotreba zdravotníckej materiálu), obce (19 803 tis. eur).

Dane v roku 2019 vzrástli o 5,0 % (nárast o 7 498 tis. eur). Nárast bol spôsobený vyšším platením daní subjektov verejnej správy napr. miestnych daní a poplatkov, DPH na obstaranie tovarov a služieb v rámci výkonu predmetu činnosti.

Celkové subvencie vzrástli o 5,6 %, čo predstavovalo nárast o 49 043 tis. eur. Najvýznamnejší nárast predstavovali subvencie plynúce do poľnohospodárstva o 40,9 % (nárast o 36 681 tis. eur), kde došlo k rozšíreniu vyplatených dodatočných titulov v roku 2019, najmä zvýšenie podpory poskytnutia pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach (opatrenie „Zelená nafta“) v celkovej výške 23 035 tis. eur, ďalej na podporu náhrady škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, podporu platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe a podporu úhrady trhovej hodnoty hospodárskych zvierat v dôsledku nariadených veterinárnych opatrení. Zároveň došlo k nárastu subvencií na rekonštrukciu a modernizáciu cestnej dopravy o 17,4 % (nárast o 32 197 tis. eur ) určené VÚC.

Sociálne transfery obyvateľstvu sú najväčšou položkou výdavkov rozpočtu verejnej správy, v roku 2019 mali podiel na celkových výdavkoch 43,5 % a oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 1 110 983 tis. eur. Nárast bežných transferov v Sociálnej poisťovni bol v hotovostných platbách z poistenia o 438 993 tis. eur (na nemocenské dávky, na dôchodkové dávky zo starobného poistenia, na úrazové dávky, na dôchodkové dávky z invalidného poistenia, na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom a dávky v nezamestnanosti) a zo samostatných účtov silových zložiek o 14 450 tis. eur (na dôchodkové dávky zo starobného poistenia a na dôchodkové dávky z invalidného poistenia). Nemocenské dávky sa v roku 2019 zvýšili o 15,2 % (nárast o 101 507 tis. eur) a dôchodkové dávky zo starobného a invalidného poistenia sa zvýšili o 4,4 % (nárast o 323 727 tis. eur).

Vyplácané štátne sociálne dávky medziročne vzrástli o 14,3 % (nárast o 192 622 tis. eur), z toho najvýraznejší vplyv malo zvýšenie výdavkov na peňažné príspevky na kompenzáciu o 35,1 % (nárast o 102 649 tis. eur) Priaznivý ekonomický vývoj a dynamika trhu práce prispeli k poklesu dávok v hmotnej núdzi o 11,1 % (pokles o 13 918 tis. eur), zároveň poklesli výdavky na aktívne opatrenia trhu práce o 14,5 % (pokles o 7 716 tis. eur).

Ostatné bežné transfery vzrástli o 2,7 % (nárast o 47 227 tis. eur), z toho v rámci ŠR prispel k nárastu bežných transferov nárast transferov jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám o 55 492 tis. eur (predovšetkým občianskym združeniam, nadáciám, súkromným aj cirkevným školám a neziskovým organizáciám).

Kapitálové výdavky sa zvýšili oproti predchádzajúcemu roku o 3,0 % (nárast o 112 528 tis. eur), predovšetkým z dôvodu nárastu investičných dotácií a ostatných kapitálových transferov o 18,6 % (nárast o 57 146 tis. eur) a kapitálových investícií o 1,6 % (nárast o 55 382 tis. eur). Medziročne sa zvýšilo čerpanie kapitálových výdavkov v zdravotníckych zariadeniach zaradených do ústrednej správy (išlo najmä o rekonštrukcie a modernizácie budov a priestorov nemocníc, modernizáciu operačných sál,

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

obstaranie zdravotníckej techniky a taktiež aj obstaranie nových priestorov), v príspevkových organizáciách štátu (išlo najmä o nákup špeciálnych strojov a zariadení, rekonštrukcie a modernizácie budov) a v príspevkových organizáciách VÚC (išlo najmä o rekonštrukciu a modernizáciu ciest a zlepšenie cyklistickej infraštruktúry).

2.2. Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy

Štrukturálne saldo predstavuje analytický ukazovateľ, ktorým sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Štrukturálne saldo analyticky očisťuje nominálne saldo o vplyv ekonomického cyklu a jednorazové efekty. Vývoj štrukturálneho salda predstavuje jeden z kľúčových ukazovateľov pri hodnotení súladu s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami.16

Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2019 hodnotu -2,1 % HDP Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2018 zodpovedá štrukturálnej expanzii na úrovni 0,5 p. b. HDP. Slovensko tak na jednoročnom horizonte nesplnilo požiadavky fiškálnych pravidiel EÚ17 v oblasti konsolidácie o 0,9 p. b. HDP.

Výpočet štrukturálneho salda a konsolidačného úsilia ( ESA 2010)

% HDP

2017

2018

2019

1. Saldo verejnej správy podľa ESA 2010*

-0,94

-0,99

-1,35

2. Jednorazové vplyvy **

0,0

3. Cyklická zložka**

0,1

0,7

0,8

4. Štrukturálne saldo verejnej správy (1-2-3)**

-1,1

-1,6

-2,1

5. Konsolidačné úsilie (medziročná zmena 4)**

1,4

-0,6

-0,5

p. m. primárne štrukturálne saldo

(štrukturálne saldo po odpočítaní nákladov na obsluhu dlhu)

0,4

-0,3

-0,9

* V súlade s údajmi pre jesennú notifikáciu Eurostatu za rok 2019 Zdroj: MF SR

** zaokrúhlené na jedno desatinné miesto

Kumulatívna konsolidácia na dvojročnom horizonte sa odchýlila od pravidiel ešte výraznejšie (- 1 p. b. HDP). Primárny štrukturálny deficit medziročne vzrástol, v roku 2019 dosiahol úroveň 0,9 % HDP. Jeho nárast bol výsledkom medziročného rastu štrukturálneho deficitu (0,6 p. b. HDP), ktorý bol čiastočne kompenzovaný miernym poklesom úrokových nákladov na obsluhu dlhu (0,1 p. b. HDP).

Výpočet štrukturálneho salda predpokladá očistenie nominálneho salda o dva základné komponenty – cyklickú zložku a jednorazové vplyvy. Cyklická zložka predstavuje vplyv ekonomického cyklu na štrukturálne saldo. Cieľom úpravy nominálneho salda je vyjadriť reakciu príjmov a výdavkov verejných financií na zmeny v produkčnej medzere. Veľkosť cyklickej zložky závisí od veľkosti produkčnej medzery a od elasticít vybraných príjmových a výdavkových kategórií, ktoré reagujú na výkyvy v ekonomickej aktivite. Prípadné prehrievanie alebo podchladenie ekonomiky

16 Pre účely súhrnnej výročnej správy používa MF SR údaje zaslané v rámci jesennej notifikácie Eurostatu. Odhad cyklickej zložky vychádza z produkčnej medzery na základe najaktuálnejšej prognózy MF SR schválenej výborom pre makroekonomické prognózy. Odhad jednorazových opatrení vychádza z metodiky Európskej komisie.

17 Európske fiškálne pravidlá vyžadovali dosiahnutie konsolidačného úsilia 0,5 % HDP v roku 2018, resp 0,35 % HDP v roku 2019. Za výraznú odchýlku sa považuje nenaplnenie konsolidačných požiadaviek o viac než 0,5 p. b. HDP na jednoročnom horizonte resp. 0,25 p. b. na dvojročnom horizonte. V súhrnnej výročnej správe používa MF SR prepočítané odchýlky na základe najaktuálnejších údajov z poslednej jesennej notifikácie Eurostatu. V návrhu rozpočtového plánu uvádza MF SR tzv. „zafixované“ hodnoty odchýlok do roku 2019 na základe hodnotenia Európskej komisie z jarnej prognózy (ktorá uvažuje s jarnou notifikáciou Eurostatu).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

tak môže zásadne vplývať na výsledné nominálne saldo verejnej správy. V roku 2019 sa ekonomika oproti predošlému roku posunula ďalej za úroveň potenciálneho produktu – hranicu svojich produkčných kapacít. Cyklický vývoj tak mal v roku 2019 pozitívny vplyv na nominálne saldo VS vo výške 0,8 % HDP.

Druhý komponent, o ktorý sa očisťuje nominálne saldo, sú jednorazové vplyvy. Táto položka predstavuje príjmy alebo výdavky verejnej správy bez trvalého alebo opakujúceho sa charakteru. Sledujú sa vzniknuté okolnosti s časovo obmedzeným vplyvom na saldo verejnej správy. Slovenská legislatíva nepozná presnú definíciu jednorazových vplyvov18 a pre účely súhrnnej výročnej správy preberá Ministerstvo financií SR princípy aplikované v metodike Európskej komisie pre identifikáciu jednorazových opatrení.19 V rokoch 2017-2019 neboli identifikované žiadne jednorazové opatrenia.

2.3.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu

Trend na finančných trhoch bol počas celého roka 2019 rastúci . Na globálne spomalenie priemyslu reagovali centrálne banky expanzívnou politikou, čo bol pozitívny signál pre investorov na kapitálovom trhu. Zdrojom neistoty bola najmä obchodná dohoda Číny s USA a tiež Brexit. Počas roka 2019 americká centrálna banka trikrát znížila svoju referenčnú sadzbu zatiaľ čo európska centrálna banka pokračovala v nákupe štátnych a korporátnych dlhopisov. Miera inflácie sa v eurozóne pohybovala okolo úrovne 1,2 %, čo bolo predpokladom pre ponechanie referenčnej sadzby na nízkej úrovni. Kurz eurodolára sa pohyboval v pásme okolo úrovne 1,12 EUR/USD. Cena ropy sa počas roka pohybovala v relatívne úzkom pásme. Začiatkom roka bol pozorovaný nárast ceny ropy ako dôsledok americkej vojenskej operácie v Iraku. Vplyv poklesu produkcie ropy krajín OPEC bol do určitej miery kompenzovaný nárastom produkcie americkej ropy.

Financovanie slovenského štátneho dlhu v roku 2019 zabezpečovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v mene MF SR v stabilných podmienkach bez nutnosti použitia menej tradičných foriem financovania. Úrokové sadzby sa aj v roku 2019 držali na rekordne nízkych úrovniach, čo umožnilo zlepšovať rizikové parametre portfólia štátneho dlhu pri súčasnom poklese úrokových nákladov aj napriek rastu nominálneho dlhu. Priemerná splatnosť portfólia stúpla na 8,7 roka a priemerná durácia na 8,1 roka. Vývoj rizikových parametrov je v súlade s celkovým trendom v eurozóne a približne na úrovni krajín OECD.

18 Jednorazové vplyvy sa spomínajú bez metodického popisu v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy (523/2004 Z. z.) a v Ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti (493/2011 Z. z.)

19 Metodika kalkulácie jednorazových vplyvov Európskej komisie je súčasťou manuálu k Paktu stability a rastu

Vade Mecum on the Stability

& Growth Pact 2019

na str. 9.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Zdroj: NBS, Deutche Bundesbank

2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu

V rámci stratégie riadenia štátneho dlhu sú stanovené kvantitatívne limity pre refinančné a úrokové riziko. Cieľom riadenia dlhu je dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov dlhu čo najbližšie k stanoveným hodnotám.

▪Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti aktív a pasív do jedného roka bola stanovená na úrovni 20 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív splatných do jedného roka ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria ku koncu roka 2019 medziročne narástla o 4,4 percenta z hodnoty 14,8 % vykázanej ku koncu roka 2018 na úroveň 19,2 %. Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti aktív a pasív do piatich rokov bola stanovená na úrovni 55 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív splatných do piatich rokov ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria dosiahla úroveň 41,4 % na konci roka 2019. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k nárastu o 2,5 percenta z hodnoty 38,9 %. Nárast bol spôsobeným najmä presunom medzi časovými rozpätiami a novými emisiami v roku 2019.

▪Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie aktív a pasív do jedného roka bola stanovená na úrovni 25 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív refixovaných do jedného roka ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 19,3 % ku koncu roka 2019 (14,9 % ku koncu roka 2018). Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie aktív a pasív do piatich rokov bola stanovená na úrovni 55 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív refixovaných do piatich rokov ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 41 % ku koncu roka 2019 (39,1 % ku koncu roka 2018). Nárast bol spôsobeným najmä presunom medzi časovými rozpätiami a novými emisiami v roku 2019.

Výnosy vybraných slovenských vládnych dlhopisov a riziková prirážka voči nemeckým

10-ročným štátnym dlhopisom (v % a p.b.)

-1

1. 1. 2012

5. 1. 2012

9. 1. 2012

1. 1. 2013

5. 1. 2013

9. 1. 2013

1. 1. 2014

5. 1. 2014

9. 1. 2014

1. 1. 2015

5. 1. 2015

9. 1. 2015

1. 1. 2016

5. 1. 2016

9. 1. 2016

1. 1. 2017

5. 1. 2017

9. 1. 2017

1. 1. 2018

5. 1. 2018

9. 1. 2018

1. 1. 2019

5. 1. 2019

9. 1. 2019

1. 1. 2020

5. 1. 2020

9. 1. 2020

3-ročný

10-ročný

riziková prirážka na 10-ročný dlhopis

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

▪V roku 2019 bola otvorená 1 nová línia dlhopisov so splatnosťou 11 rokov. Časť dlhopisu so splatnosťou v roku 2030 bola predaná prostredníctvom syndikátu vybraných primárnych dealerov s kupónovým výnosom 0,75 % v menovitej hodnote 1 mld. eur a tiež bol predávaný formou aukčného predaja.

V uvedenom roku boli splatené dve emisie, z toho jedna emisia registrovaná na Slovensku denominovaná v eure, jedna emisia registrovaná v zahraničí. K 31.12.2019 malo MF SR „živých“ celkovo 25 emisií (z toho 7 emisií registrovaných v zahraničí). Okrem meny EUR boli k ultimu roka 2019 emitované slovenské štátne dlhopisy aj v menách USD, CHF a NOK. Aj v roku 2019 ARDAL realizovala spätné nákupy štátnych cenných papierov s cieľom efektívnejšieho riadenia dlhu a likvidity. Spätné nákupy dlhopisov uľahčujú nárazové splácanie veľkých emisií, mierne znižujú náklady na správu hotovostnej rezervy a umožňujú znížiť veľkosť dlhu ku koncu roka.

2.3.2.Riadenie štátneho dlhu v roku 2019

Nasledujúca tabuľka prezentuje základné kvantitatívne parametre riadenia štátneho dlhu v roku 2019. Štruktúra tabuľky obsahuje priemernú úrokovú sadzbu a splatnosť pri novo vydanom (emitovanom) dlhu.

Agentúra pre riadene dlhu a likvidity emitovala v mene MF SR v roku 2019 cenné papiere v celkovej hodnote 3 021 500 tis. eur, pričom vydala dlhopisy denominované len v mene EUR s fixnou úrokovou sadzbou s priemernou splatnosťou 13 rokov. V roku 2019 neboli vydané štátne pokladničné poukážky. Okrem cenných papierov boli na krytie dlhu prijaté úvery v nominálnej hodnote 301 000 tis. eur s priemernou úrokovou sadzbou 0,54 % a s priemernou splatnosťou 11,5 rokov.

Štátny dlh realizovaný v roku 2019 (tis. eur)

Typ cenného papiera

Nominálna hodnota

Priemerný úrok / prirážka (ŠD float)

Priemerná splatnosť (rok)

Typ kupónovej sadzby

ŠD fix

3 021 500

0,7%

13,1

fixná

ŠD float

ŠPP

nulová

Úvery

301 000

0,54%

11,5

fixná

Hrubý dlh

3 322 500

ŠD spätný odkup (2020)

-136 389

-0,45%

0,4

fixná

ŠD spätný odkup (2019)

-128 414

-0,34%

0,1

fixná

Konečný dlh

3 186 111

Zdroj: MF SR

Štruktúra prezentovaných priemerných úrokov (nákladov) a splatností zodpovedá jednotlivým druhom cenných papierov, ktoré boli v rámci svojej kategórie agregované. „ŠD fix“ označuje dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou, „ŠD float“ dlhopis s plávajúcou úrokovou sadzbou, kde náklad tvorí meniaca sa sadzba (6M EURIBOR) a prirážka. „ŠD spätný odkup (2020/2019)“ označujú predčasné umorenie (2020/2019) štátnych dlhopisov pôvodne splatných v neskoršom období. Tieto transakcie fakticky môžu znížiť dlh v roku 2020 (resp. v priebehu roka 2019), a preto je v tabuľke uvedený dlh v hrubom

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

vyjadrení aj ako čistá pozícia. V roku 2019 mali spätné odkupy vplyv na rozdiel medzi čistým a hrubým dlhom k 31.12.2019 kvôli odkupu dlhopisov maturujúcich v roku 2020. Vážená priemerná úroková sadzba všetkých dlhopisov „živých“ ku koncu roku 2019 sa znížila približne o 0,22% oproti roku 2018, a to na úroveň 2,47 %. Zmenu spôsobil pokles priemerného nákladového úroku pri dlhopisoch s fixnou úrokovou sadzbou.

3. Čisté bohatstvo

Prvé dve kapitoly súhrnnej výročnej správy hodnotia hospodárenie verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy tak, ako ho definuje Eurostat v metodike ESA. Tento pohľad je v podmienkach krajín EÚ najviac zaužívaný kvôli tomu, že európske fiškálne pravidlá20 sú formulované pre verejnú správu a národné rozpočty väčšiny krajín sú zostavované tiež za okruh verejnej správy a v tejto metodike. Táto kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. Povinnosť prezentovať v súhrnnej výročnej správe čisté bohatstvo a tiež informácie o hospodárení podnikov štátnej správy vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pričom dôraz je kladený na vysvetlenie medziročných zmien položiek čistého bohatstva.

3.1. Koncept čistého bohatstva

Čisté bohatstvo popisuje stav hospodárenia verejného sektora21 ku koncu roka. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie: súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov.

Čisté bohatstvo má špecifickú štruktúru, a preto je veľmi dôležitá jeho správna interpretácia. Pri veľkosti čistého bohatstva má význam analyzovať len jednotlivé zložky jeho štruktúry, ako napríklad vlastné imanie podnikov, podmienené záväzky, či implicitné záväzky, pretože tie majú z ekonomického hľadiska samostatnú vypovedaciu schopnosť. Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré je podstatné sledovať z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu.

Analýza a vysvetlenie medziročných zmien zložiek čistého bohatstva poskytujú dôležité informácie o hospodárení štátu, ktoré nemusí zachytiť tradičný pohľad na saldo a dlh verejnej správy. Existujú totiž politiky a transakcie, ktoré sa z metodických dôvodov nemusia prejaviť na salde a dlhu verejnej správy, ale majú negatívny alebo naopak pozitívny vplyv na čisté bohatstvo štátu. Koncept čistého bohatstva teda umožňuje predovšetkým kvalitnejšie zhodnotenie hospodárskej politiky štátu z pohľadu verejných financií.

20 Ide najmä o pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré stanovujú hranicu deficitu verejnej správy 3 % HDP a dlhu verejnej správy 60 % HDP (bližšie o európskych fiškálnych pravidlách pozri slovník základných pojmov).

21 Verejný sektor je širší pojem ako verejná správa, nad rámec sektora verejnej správy zahŕňa aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska. Z definície čistého bohatstva podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti odvodzujeme aj skupinu subjektov tvoriacich verejný sektor.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

3.2. Odhad čistého bohatstva za rok 2019

Odhadnutá výška čistého bohatstva Slovenskej republiky dosiahla k 31.12.2019 zápornú hodnotu 434 785 692 tis. eur (-463,2 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa hodnota čistého bohatstva výrazne zhoršila, a to o 197 542 844 tis. eur, čím sa zvýšil negatívny podiel na HDP o 198,2 p. b.

Odhad čistého bohatstva Slovenskej republiky k 31.12.2019 v % resp. v tis. eur

31.12.2017

31.12.2018

31.12.2019

Δ 2019-2018

Vlastné imanie verejného sektora (1)

-22 724 593

- 26 278 680

420 095

26 698 775

VI súhrnného celku verejnej správy

-19 962 428

-23 760 933

2 427 333

26 188 266

VI podnikov MH Manažment, a.s.

279 711

274 366

268 288

-6 078

VI Národnej banky Slovenska

-3 041 876

-2 792 113

-2 275 526

516 587

Implicitné záväzky (2)

145 286 497

199 930 570

422 809 430

222 878 860

Podmienené záväzky (3)

13 802 825

17 082 706

18 293 901

1 211 195

Iné aktíva (4)

5 831 292

6 049 108

5 897 544

-151 564

Čisté bohatstvo SR (1-2-3+4)

-175 982 623

-237 242 848

-434 785 692

-197 542 844

v % HDP

-208,2

-265,0

-463,20

-198,2

Zdroj: MF SR

Počas jesennej notifikácie došlo k rutinnej revízii hodnôt HDP za roky 2016-2018. Tieto zmeny znamenali minimálny vplyv na čisté bohatstvo v predchádzajúcich rokoch (žiadny vplyv pre rok 2017 a 0,6 p. b. na rok 2018). Údaje za vlastné imanie podnikov MH Manažment, a.s. za rok 2018 revidovali o 544 tis. eur smerom nadol. Údaje za rok 2019 boli prepočítané voči aktuálnemu HDP zverejnenému v rámci októbrovej notifikácie.

Podrobnému vysvetleniu zmien v jednotlivých zložkách čistého bohatstva sa venujú nasledovné podkapitoly s výnimkou vlastného imania podnikov MH Manažmentu, a.s. Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu, a.s. tvorí podmnožinu podnikov štátnej správy, ktorá je pre účely vyčíslenia čistého bohatstva uvedená osobitne, pretože táto skupina podnikov nie je súčasťou súhrnného celku, a preto nie je predmetom účtovnej konsolidácie. Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu, a.s. tvorí súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok, pričom veľkosť vlastného imania je prepočítaná vlastníckym podielom štátu v týchto podnikoch.

Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu kleslo ku koncu roka 2019 oproti predchádzajúcemu roku o 6 078 tis. eur najmä vplyvom výsledkov hospodárenia podnikov za bežné obdobie.

V medziročnom porovnaní došlo k metodickej zmene, ktorá do určitej mieri preskupila negatívny vplyv vlastného imania súhrnného celku do hodnoty implicitných záväzkov. Ide o záväzky zo sociálneho systému silových zložiek najmä na výsluhové dôchodky súčasných ako aj budúcich zamestnancov vybraných rezortov v ústrednej správe. Tie neboli v predchádzajúcich rokoch súčasťou implicitných záväzkov, ale ovplyvňovali čisté bohatstvo prostredníctvom tvorby dlhodobej rezervy na zamestnanecké požitky, o ktorej účtuje Ministerstvo financií SR v konsolidovanej účtovnej závierke. Z dôvodu presnejšieho výpočtu vplyvu na čisté bohatstvo, je nutné aby boli zohľadňované aj budúce príjmy

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

v tomto systéme, ktoré pochádzajú z prostriedkov zamestnávateľov a zamestnancov. Účtovná rezerva nezohľadňuje súčasné ani budúce príjmy, preto jej tvorba a medziročná zmena ovplyvňovala čisté bohatstvo len negatívne. Za analyticky vhodnejšie sa preto považuje použiť princíp implicitných záväzkov, čo umožní zároveň zjednotiť metodiku pre všetky položky citlivé na starnutie obyvateľstva.

Zároveň však pre hlbšiu informovanosť o vývoji v súhrnnom celku, bez vplyvu zmien v rámci výpočtu čistého bohatstva, je vlastné imanie súhrnného celku v podkapitole 3.2.1. komentované na základe súhrnnej účtovnej závierky, zostavenej k 31.12.2019.

3.2.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy

Vlastné imanie súhrnného celku22 dosiahlo k 31.12.2019 zápornú hodnotu -26 750 811 tis. eur, pričom je tvorené záporným výsledkom hospodárenia vo výške -26 840 724 tis. eur (z toho výsledkom hospodárenia bežného obdobia vo výške -1 055 432 tis. eur), oceňovacími rozdielmi v hodnote 72 234 tis. eur a podielmi iných účtovných jednotiek v hodnote 17 679 tis. eur. Medziročne sa vlastné imanie súhrnného celku úhrnom znížilo o 2 989 878 tis. eur.

Na vlastné imanie súhrnného celku má vplyv najmä dosiahnutý výsledok hospodárenia bežného obdobia jednotlivých subjektov (v podnikateľskom prostredí chápaný ako ,,zisk alebo ,,strata“), ako aj výsledok hospodárenia minulých období (ovplyvnený prevodom výsledku hospodárenia bežného obdobia za posledný rok alebo významnými účtovnými opravami minulých období). V menšej miere ovplyvňujú vlastné imanie oceňovacie rozdiely a výška fondov (rezervné fondy, kapitálové fondy).

Z dôvodu prijatia legislatívnej úpravy v oblasti daní, účtovníctva a výkazníctva, ako reakcia na vzniknutú mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, došlo k posunu termínu na predkladanie konsolidovaných účtovných závierok subjektov verejnej správy. Z 1 126 obcí a miest s povinnosťou zostaviť KUZ za rok 2019, bolo do dátumu zostavenia súhrnnej účtovnej závierky predložených 925 KUZ obcí a miest SR. Z obchodných spoločností územnej samosprávy nebolo predložených 147 individuálnych účtovných závierok (napr. niektoré dopravné podniky, správy mestského majetku, teplárenské spoločnosti a podobne).

Medzi obce a mestá SR, ktoré nezostavili KUZ do dňa zostavenia tejto súhrnnej účtovnej závierky patria napr. niektoré mestské časti Bratislavy (Ružinov, Vrakuňa, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Záhorská Bystrica a ďalšie), ale aj samotné Hlavné mesto SR Bratislava. Ďalej to boli niektoré mestá (Skalica, Galanta, Nové Zámky, Šurany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Banská Bystrica a ďalšie). Namiesto chýbajúcich KUZ miest a obcí boli do agregácie použité individuálne účtovné závierky obcí a miest a ich rozpočtových a príspevkových organizácii, pri abstrahovaní údajov za 147 obchodných spoločností.

22 Koncept ,,súhrnného celku“ je definovaný v Súhrnnej účtovnej závierke a je odlišný od definície verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Verejná správa tvorí najpodstatnejšiu časť súhrnného celku, avšak do súhrnného celku vstupujú aj iné subjekty, ktoré nie sú štatisticky zaradené do verejnej správy podľa metodiky ESA2010.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Z tohto dôvodu je vlastné imanie (rovnako aj celkové aktíva, pasíva, náklady a výnosy súhrnného celku) významne ovplyvnené menším počtom obchodných spoločností zahrnutých do súhrnnej účtovnej závierky, prostredníctvom KUZ obcí a miest. Vzhľadom na počet jednotiek absentujúcich v KUZ obcí a miest ako aj ešte nezostavených individuálnych účtovných závierok subjektov územnej samosprávy, Ministerstvo financií SR odhaduje tento vplyv v rozmedzí od 1 do 1,5 mld. eur účtovnej hodnoty aktív/pasív a 400 až 500 mil. eur hodnoty nákladov/výnosov.

Z pohľadu veľkosti podielu na vlastnom imaní súhrnného celku je najvýznamnejšia ústredná správa a v rámci nej Ministerstvo financií SR. Špecifické postavenie Ministerstva financií SR spočíva v tom, že účtuje o všetkých poskytnutých transferoch zo štátneho rozpočtu, ktoré sa vykazujú jednak vo výdavkoch daného roka, a akruálne aj v nákladoch. Ide o rôzne druhy transferov, ktoré nemusí reálne poskytovať len Ministerstvo financií SR, ale aj ostatné kapitoly štátneho rozpočtu a ich rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti. Na druhej strane Ministerstvo financií SR účtuje o najdôležitejších príjmoch verejnej správy, a to o daňových a značnej časti nedaňových príjmoch štátneho rozpočtu (odvody, poplatky, dividendy).

Na výsledok hospodárenia Ministerstva financií SR (resp. ústrednej správy) majú najdôležitejší vplyv dve transakcie, pričom tieto nemajú rovnaký charakter v peňažnom – hotovostnom vyjadrení daného roka. Vzhľadom na doterajšie deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu, je hotovostný deficit jedným z dôvodov záporného účtovného výsledku hospodárenia (za rok 2019 vo výške 2 201 481 tis. eur). Naakumulované záporné výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za predchádzajúce roky sú súčasťou výsledku hospodárenia minulých rokov.

Ďalšou objemovo významnou transakciou, ktorá vplýva na záporný výsledok hospodárenia ústrednej správy je účtovanie o dlhodobej rezerve na zamestnanecké požitky zamestnancov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií (napríklad výsluhové dôchodky vojakov, policajtov, sudcov, životné a pracovné jubileá). Výška tejto rezervy sa vykazuje na základe expertného odhadu, ktorý berie do úvahy súčasnú legislatívu v oblasti poskytovania zamestnaneckých požitkov (benefitov) v ústrednej správe, znenia kolektívnych zmlúv a vyššej kolektívnej zmluvy v ústrednej správe, počet zamestnancov, ich vekovú štruktúru a ďalšie faktory. Cieľom výpočtu a zverejňovania tejto dlhodobej rezervy (záväzku) je aplikácia ustanovení medzinárodných účtovných štandardov a tým z relevantných dát informovať o záväzku štátu voči svojim zamestnancom, ktorý vyplýva zo súčasnej legislatívnej povinnosti. Čo je pri rezervách neisté, je výška a čas plnenia týchto záväzkov, v súlade s definíciou účtovných rezerv. K 31.12.2019 bola vykázaná rezerva na zamestnanecké požitky ústrednej správy, o ktorej účtuje Ministerstvo financií SR, vo výške 29 508 647 tis. eur, čo je medziročne viaco 458 298 tis. eur. Podiel výsluhových dôchodkov štyroch rezortov, v ktorých sa uplatňujú tieto benefity tvorí 97,3 % z celkovej rezervy, a to 28 726 022 tis. eur, pričom ide najmä o výsluhové dôchodky pre dôchodcov (13 163 989 tis. eur) a výsluhové dôchodky pre súčasných zamestnancov(15 031 010 tis. eur). Medziročná zmena bola premietnutá s vplyvom na výsledok hospodárenia bežného roka, a oproti predchádzajúcemu roku bola tvorba rezervy nižšia 4 262 419 tis. eur, čo malo významný vplyv na celkový výsledok hospodárenia za rok 2019 (bližší popis je v prílohe č. 3, v časti

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

B.I Rezervy). Hotovostné plnenie tohto záväzku sa však do výdavkov štátneho rozpočtu premieta postupne, nie vo výške každoročnej aktualizácie rezervy, keďže ide o náklady, ktoré štát vynaloží v priebehu budúcich rokov (počas trvania nároku na zamestnanecké benefity, čo môžu byť desiatky rokov). Z pohľadu rozpočtových výdavkov na zamestnanecké benefity sú plánované výdavky na jeden konkrétny rok.

Pre účely výpočtu čistého bohatstva bola z vlastného imania súhrnného celku vyňatá rezerva na výsluhové dôchodky silových rezortov (rovnako tak aj vdovské, vdovecké a sirotské penzie), ktorá bola tvorená v roku 2019 ako aj v predchádzajúcich rokoch (od začiatku výpočtu tejto rezervy v účtovnej závierke Ministerstva financií SR). Hodnota bežného roka bola 452 121 tis. eur a rezerva z predchádzajúcich rokov vo výške 28 726 023 tis. eur.

V roku 2019 bolo vlastné imanie súhrnného celku ovplyvnené aj jednou významnou metodickou zmenou v účtovaní o príspevkoch prevádzkovateľov energetických zariadení akumulovaných na účtoch Národného jadrového fondu. Táto zmena predstavovala zníženie výsledku hospodárenia minulých rokov (a tým aj vlastného imania) a zvýšenie dlhodobých záväzkov o 1 633 639 tis. eur.

Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia 2019, ktorý je výsledkom rozdielu účtovných výnosov a účtovných nákladov, dosiahol za celý súhrnný celok -1 076 909 tis. eur, pričom medziročne došlo k zníženiu záporného výsledku, a to o 3 438 032 tis. eur. Celkové náklady súhrnného celku medziročne poklesli o 5 210 561 tis. eur, pričom výnosy poklesli medziročne o 1 774 499 tis. eur.

V poklese nákladov sa odzrkadlila už spomenutá nižšia tvorba rezervy Ministerstva financií SR na zamestnanecké požitky zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, ďalej však aj nižšia tvorba technických rezerv Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. o 2 804 029 tis. eur, a to z dôvodu metodiky účtovania rezerv od 1.1.2019. Medzi ďalšie významné položky nákladov ústrednej správy, ktoré zaznamenali medziročný pokles patria spotrebované nákupy a služby o 628 454 tis. eur. Na druhej strane vzrástli osobné náklady o 768 325 tis. eur a náklady na transfery o 1 547 735 tis. eur.

Z výnosov súhrnného celku sa medziročne znížilo zúčtovanie rezerv a opravných položiek o 2 500 414 tis. eur, tržby za vlastné výkony a služby o 115 644 tis. eur a finančné výnosy o 58 083 tis. eur. Naopak vzrástli daňové výnosy a výnosy z poplatkov o 799 842 tis. eur a výnosy z transferov o 99 288 tis. eur.

V prípade zúčtovania opravných položiek a rezerv sú rozhodujúcimi jednotkami opäť Ministerstvo financií SR a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Z daňových výnosov vykazuje medziročný prírastok štát o 366 455 tis. eur a územná samospráva o 315 949 tis. eur. Výnosy z poplatkov vzrástli hlavne u Ministerstvo financií SR o 71 136 tis. eur a u Environmentálneho fondu o 35 875 tis. eur.

Z uvedeného vyplýva, že tvorba a pohyb účtovných rezerv a opravných položiek môžu významnou mierou vplývať na vlastné imanie, bez prejavenia sa v hotovostnom plnení príjmov a výdavkov daného účtovného roka.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Výsledok hospodárenia minulých rokov súhrnného celku tvorí najmä:

▪nerozdelený zisk resp. neuhradená strata obchodných spoločností,

▪prevod zostatkov kapitálových fondov, rezervných fondov a ostatných fondov obchodných spoločností,

▪prevod zostatku fondov ústrednej správy,

▪výsledok hospodárenia všetkých rozpočtových organizácií ústrednej správy,

▪opravy významných chýb minulých účtovných období resp. zmeny účtovných metód a zásad s vplyvom na hospodárenie minulých období.

Celkovo dosiahol výsledok hospodárenia minulých rokov za súhrnný celok hodnotu -25 785 292 tis. eur a medziročne je horší o 6 269 650 tis. eur. Negatívny vplyv malo najmä preúčtovanie výsledku hospodárenia za rok 2018 (-4 513 298 tis. eur) do výsledku hospodárenia minulých rokov. Ten bol významne ovplyvnený tvorbou rezerv v ústrednej správe do výsledku hospodárenia bežného roka, a v roku 2019 sa tento vplyv preniesol do výsledku hospodárenia minulých rokov. V roku 2019 však na výsledok hospodárenia minulých rokov mala významný vplyv aj jedna metodická zmena, v účtovaní a vykazovaní príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení a povinných platieb podľa príslušnej legislatívy23. Národný jadrový fond na základe usmernenia Ministerstva financií SR k 31.12.2019 znížil o 1 633 639 tis. eur výsledok hospodárenia minulých období a zvýšil dlhodobé záväzky. Táto zmena nadväzuje aj na benchmarkovú revíziu v národných účtoch z októbra 2019, kedy boli tieto príjmy24 Národného jadrového fondu reklasifikované na finančné operácie neovplyvňujúce saldo verejných financií.

Medzi ďalšie zmeny vo výsledku hospodárenia minulých období boli napr. účtovné opravy, účtovanie o rezervách na súdne spory a podobne.

Oceňovacie rozdiely vznikajú z precenenia majetku a záväzkov, z precenenia kapitálových účastí v obchodných spoločnostiach, ktoré nie sú súčasťou súhrnného celku alebo predstavujú menšinové podiely subjektov súhrnného celku v obchodných spoločnostiach. Oceňovacie rozdiely dosiahli k 31.12.2019 kladnú hodnotu 72 234 tis. eur a medziročne boli nižšie o 15 190 tis. eur, a to najmä vyššími oceňovacími rozdielmi obcí z dôvodu precenenia kapitálových účastí v obchodných spoločnostiach.

Ako podiely iných účtovných jednotiek sa vykazuje hodnota, ktorá neprináleží subjektom súhrnného celku, keďže pochádza z menšinových podielov v obchodných spoločnostiach, ktoré sú väčšinovo vlastnené „tretími“ stranami (napríklad súkromnými spoločnosťami, zahraničnými subjektmi). Hodnota týchto podielov sa vykazuje v súhrnnej účtovnej závierke na samostatnej položke práve preto, aby deklarovala nárok iných vlastníkov na vlastné imanie spoločností, ktorých spoluvlastníkom je niektorý

23 Zákon č. 308/2018 Z. z. o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

24 Súčasťou príjmov Národného jadrového fondu je 1 % z príspevkov a 1 % z úrokov z vybraných prostriedkov, ktoré smie fond použiť na prevádzkové účely.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

subjekt súhrnného celku. Podiely iných účtovných jednotiek zahŕňajú nielen podiel na aktuálnom výsledku hospodárenia, ale aj na ostatných položkách vlastného imania.

Medziročne sa hodnota podielov iných účtovných jednotiek znížila o 162 903 tis. eur, a to najmä v územnej samospráve, u obcí o 161 966 tis. eur.

3.2.2.Vlastné imanie podnikov štátnej správy

Vlastné imanie podnikov štátnej správy dosiahlo k 31.12.2018 hodnotu 17 365 346 tis. eur (18,50 % HDP). Uvedený údaj je nekonsolidovaný a predstavuje súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok prepočítaný na veľkosť vlastníckych podielov štátu. Tento údaj nemožno dávať do súvislosti s údajom o celkovom čistom bohatstve v časti 3.2., pretože v rámci čistého bohatstva sú všetky podniky okrem podnikov MH Manažmentu, a.s. zaradené do súhrnného celku a údaje o vlastnom imaní sú konsolidované. Vlastné imanie podnikov štátnej správy oproti predchádzajúcemu roku vzrástlo o 282 079 tis. eur.

V nasledujúcej časti sú podrobnejšie komentované zmeny vlastného imania za vybrané podniky. Príloha č. 1 obsahuje tabuľkový prehľad všetkých podnikov štátnej správy, výšku vlastníckych podielov štátu (k 31.12.2019) a výšku ich vlastných imaní a výsledky hospodárenia za posledné tri roky. Príloha č. 2 poskytuje prehľad o štruktúre medziročnej zmeny ich vlastného imania podľa jednotlivých položiek vlastného imania.

Pri komentovaní medziročných zmien vlastného imania vybraných podnikov sa pre účely tejto správy zameriavame najmä na päť hlavných položiek, ktoré spôsobujú prírastok alebo úbytok vlastného imania:

▪Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia predstavuje čistý zisk (prírastok VI) alebo stratu (úbytok VI) za sledovaný rok. Táto položka je najvýznamnejšia, pretože výsledky hospodárenia priamo poukazujú na príspevok podniku k hodnote čistého bohatstva.

▪Dividendy sú položkou, ktorá sa zvyčajne vypláca zo zisku minulého účtovného obdobia a spôsobuje úbytok vlastného imania. Dividendy môžu byť v danom roku vyplatené, alebo len schválené na rozdelenie a následne vyplatené v neskoršom období. Pri dividendách sú osobitne spomenuté superdividendy25, ak ich výplata bola v danom roku u podniku zaznamenaná.

▪Priame vklady spoločníkov do vlastného imania zvyšujú vlastné imanie spoločnosti26. Pod priamymi vkladmi sa rozumejú peňažné a nepeňažné vklady do základného imania, do kapitálových fondov alebo vklady použité na úhradu straty.

▪Zmeny precenenia majetku a záväzkov môžu znižovať aj zvyšovať vlastné imanie na základe rozdielu medzi účtovným a reálnym ocenením určitých položiek majetku a záväzkov. Konkrétne prípady sú bližšie vysvetlené pri jednotlivých spoločnostiach.

▪Pod „ostatné zmeny“ zaraďujeme opravy významných chýb minulých účtovných období a rozdiely zo zmien použitých účtovných metód a účtovných zásad, ktoré sa účtujú priamo do vlastného imania

25 Superdividendy sú všeobecne definované podľa metodiky národných účtov ESA2010 ako dividendy presahujúce poslednú, respektíve nedávnu úroveň dividend a ziskov. Superdividendy tak indikujú rýchlejší úbytok vlastného imania podnikov.

26 V prípade vkladov štátu sú tieto realizované prostredníctvom peňažných prostriedkov (najčastejšie použitím štátnych finančných aktív) alebo nepeňažným vkladom (napr. dlhodobým hmotným majetkom štátu).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

(do výsledku hospodárenia minulých období), a ktoré môžu spôsobiť úbytok alebo prírastok vlastného imania podniku. Patria sem taktiež zmeny rezerv zo zabezpečovacích derivátov, prípadne zmeny iných rezerv, ktoré nesúvisia s preceňovaním.

Nasledujúca tabuľka predstavuje prehľad zmien vlastného imania vybraných štátnych podnikov. Uvedené podniky sa podieľajú až 84,8 % na celkovom vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy po prepočte na vlastnícky podiel štátu.

Medziročná zmena vlastného imania k 31 .12. 2019 (v tis. eur)

Podnik

VI Δ2019-2018

Dividendy

Precenenie

Vklady spoločníkov

Ostatné

Slovenské elektrárne, a.s.

564 811

17 969

546 842

Stredoslov. energetika Holding, a.s.

212 181

221 174

-8 993

Debitum, a.s.

71 920

-37 447

109 367

MH Manažment, a.s.

25 301

-9 848

5 252

29 897

Nemocnica svätého Michala, a.s.

18 823

-9 522

-2

28 347

Slovenská elektriz.pren. sústava, a.s.

18 330

69 305

-50 000

-975

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

13 732

13 991

-259

Letecké opravovne Trenčín, a.s.

10 770

-2 230

13 000

Západoslovenská energetika, a.s.

10 381

74 358

-63 829

-148

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.

8 405

7 293

1 163

-51

Slovenský vodohospod. podnik, š.p.

6 968

-17 965

24 933

Letecká vojenská nemocnica, a.s.

6 422

-392

6 814

Tipos, národná loter. spoločnosť, a.s.

3 919

7 453

-2 183

-1 351

Transpetrol, a.s.

3 562

4 777

-1 215

Martinská teplárenská, a.s.

-2 308

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

-2 737

-1 591

-1 174

Lesy Slovenskej republiky, š.p.

-3 263

3 030

-5 000

348

-1 641

Železnice Slovenskej republiky

-3 582

-2 307

-3 020

1 745

MH Invest, s.r.o.

-4 327

-4 328

Letisko M.R. Štefánika – Airport BA, a.s. (BTS)

-4 393

Zvolenská teplárenská, a.s.

-4 517

Hydromeliorácie, š.p.

-5 190

-5 195

Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.

-5 540

626

-6 000

-166

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.

-5 689

4 605

-4 960

-952

-4 382

Slovenská reštrukturalizačná, s.r.o.

-9 122

878

-10 000

Východ.energetika Holding, a.s.

-19 794

39 857

-59 474

-177

Slov.plynárenský priemysel, a.s.

-181 747

220 935

-377 000

-25 682

Pozn. Ako dividendy sa uvádza celková hodnota rozdelenia výsledku hospodárenia, nie len dividendy plynúce do štátneho rozpočtu Zdroj: IÚZ

V nasledujúcom texte uvádzame podrobnejšie hodnotenie medziročnej zmeny vlastného imania dvanástich vybraných štátnych podnikov a grafické zobrazenie vývoja vlastného imania na trojročnom horizonte 2017-2019. Analýza bola vykonaná na základe verejne dostupných údajov z účtovných závierok a výročných správ.

Modrou farbou v grafoch sú označené stavy vlastného imania ku koncu príslušného roka, červenou farbou sa označujú negatívne vplyvy (resp. vplyvy znižujúce hodnotu vlastného imania) a zelenou farbou sa označujú pozitívne vplyvy (resp. vplyvy zvyšujúce stav vlastného imania).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Slovenské elektrárne, a.s. (ďalej „SE“)

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala počas sledovaného obdobia rôznorodo. Kým v roku 2017 bol významným prvkom s vplyvom na vývoj zmeny stavu vlastného imania výsledok bežného obdobia generovaný vo forme zisku ako pozitívna zmena stavu vlastného imania, v nasledujúcich rokoch bolo vplyvnou položkou precenenie. V roku 2018 malo ocenenie na zmenu stavu vlastného imania negatívny vplyv z dôvodu zmeny stavu rezervy na zabezpečenie peňažných tokov27. V roku 2019 sa situácia zmenila a precenenie zaznamenalo naopak pozitívny vplyv na zmenu stavu vlastného imania najmä ako dôsledok precenenia dlhodobého hmotného majetku. Vplyv ostatných položiek vzhľadom na veľkosť ich vplyvu možno považovať počas sledovaného obdobia za nevýznamné.

Vlastné imanie SE sa v roku 2019 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 564 811 tis. eur najmä vplyvom precenenia dlhodobého hmotného majetku, ktorého čistý dopad zaznamenal výšku 502 204 tis. eur a čistej zmeny zabezpečenia peňažných tokov vo výške 65 172 tis. eur. Pozitívny vplyv umocnil aj zisk generovaný za bežné obdobie vo výške 17 969 tis. eur. Výšku dosiahnutej pozitívnej zmeny stavu vlastného imania čiastočne zmiernil negatívny vplyv aktualizácie stavu rezerv vo výške 21 091 tis. eur.

Precenenie dlhodobého hmotného majetku a majetku súvisiaceho s výstavbou tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce sa v súlade s IAS 16 vykonáva v pravidelných časových intervaloch (v rokoch 2006, 2010, 2014 a 2019). Preceňuje sa na reálnu hodnotu nezávislým kvalifikovaným znalcom. Celkový dopad precenenia v roku 2019 bol výsledkom dvojakého vplyvu na zmenu stavu vlastného imania a to: pozitívneho (prostredníctvom rezervy z precenenia vykázanej v rámci vlastného imania priamo) a negatívneho (prostredníctvom nákladov zo znehodnotenia a zmeny odpisov vykázaných v rámci výsledku hospodárenia bežného účtovného obdobia).

Medziročný pokles zisku (o 26,2 %) bol spôsobený najmä vplyvom vyšších nákladov spojených s precenením dlhodobého hmotného majetku, ktoré sa prejavilo generovaním nákladov súvisiacich so znížením hodnoty dlhodobého majetku vo výške 30 321 tis. eur, zvýšením odpisovej základne majetku, čo malo za následok medziročné zvýšenie ročného odpisu o 8,0 % a vplyvom znehodnotenia časti

27 Nástroj na zabezpečenie peňažných tokov je v tomto prípade zvolená zmena reálnej hodnoty derivátového nástroja.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

majetku, ktoré generovalo stratu vo výške 15 382 tis. eur. Negatívny výsledkový vplyv precenenia majetku čiastočne zmiernila nižšia tvorba jadrovej rezervy (prehodnotenie výšky budúcich nákladov v nadväznosti na podpis dodatku k zmluve o poskytovaní jadrových služieb s Jadrovou a vyraďovacou spoločnosťou, a.s.) a rozpustenie rezervy na vyradenie a likvidáciu tepelných elektrární (medziročné zníženie očakávaných nákladov spojených s vyraďovaním elektrární Nováky a Vojany na základe aktualizácie odhadov). Výnosy z predaja energií zaznamenali medziročný pokles (o 3,0 % vplyvom poklesu výnosov z predaja na domácom trhu a predaja podporných služieb o 11,5 %), ktorých negatívny vplyv čiastočne zmiernil rast predaja na zahraničných trhoch (o 2,6 %). Pokles predaja sa prejavil aj v poklese nákladov na nákup elektrickej energie určenej na ďalší predaj (o 9,0 %), ktorých výšku ovplyvnil aj pokles cien energií na trhu (najmä v druhej polovici roka). Vplyv výsledku z finančných činností vykázal medziročne pozitívny vplyv z dôvodu vyššieho poklesu nákladov na financovanie (absencia nákladov na prehodnotenie úverových zmlúv, ktoré sa zrealizovalo v roku 2018) ako aj poklesu výnosov z finančných činností (vplyv precenenia vnorených derivátov).

Napriek medziročnému poklesu zisku sa SE podarilo prostredníctvom optimalizačných opatrení zlepšiť efektívnosť prevádzkovej činnosti, čo sa prejavilo prostredníctvom rastu prevádzkového zisku o 11,8 % (bez zohľadnenia odpisov a precenenia majetku).

Popri realizácii optimalizačných opatrení napredovalo SE aj v realizácii svojho kľúčového projektu, ktorým je dostavba jadrovej elektrárne Mochovce. Postup prác na 3. bloku dosiahla úroveň 99,3 % a na 4. bloku 87,1 %, pričom spúšťanie 3. bloku sa dostalo do záverečnej fázy neaktívnych skúšok. Počas roka 2019 bol valným zhromaždením schválený podmienečne zvýšený rozpočet investície o 270 mil. eur na úroveň 5,7 miliardy eur. Po dokončení by uvedené bloky (3 a 4) mali svojím výkonom pokrývať 26,0 % spotreby elektriny na Slovensku.

Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (ďalej „SSEH“)

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala do roku 2018 stabilne, výsledok bežného obdobia ako pozitívna zmena stavu a výplata dividend ako negatívna zmena stavu vlastného imania. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry bolo možné považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného v rokoch 2017-2018 počas sledovaného obdobia vo forme zisku, boli výnosy z dodávky energií. Zisk pritom nezostával ponechaný v skupine SSE, ale bol použitý na výplatu dividend pre akcionárov. Rok 2019 bol pre spoločnosť SSEH, ale aj pre celú skupinu SSE prelomovým. S platnosťou od 01.01.2019 bola zrealizovaná reorganizácia skupiny s cieľom vytvoriť holdingové zoskupenie. Spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. zmenila obchodný názov na Stredoslovenská energetika Holding, a.s. a spoločnosť SSE – Obchod, a.s. sa premenovala na Stredoslovenská energetika, a.s. S reorganizáciou boli spojené aj presuny činností, majetku a záväzkov medzi spoločnosťami v rámci skupiny.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Vlastné imanie SSEH sa v roku 2019 zvýšilo o 212 181 tis. eur vplyvom vygenerovaného výsledku za bežné obdobie vo výške 221 174 tis. eur, ktorého pozitívny vplyv čiastočne eliminovala výplata dividend vo výške 8 993 tis. eur (dividenda pripadajúca na vlastnícky podiel štátu bola vo výške 4 586 tis. eur, z toho superdividenda vo výške 227 tis. eur).

Čistý zisk medziročne vzrástol takmer 25,0 násobne najmä vplyvom reorganizácie skupiny SSE. Vplyvom vkladu časti SSEH do dcérskych spoločností SSE a SSE – MVE sa hlavný zdrojom zisku stali výnosy z prijatých dividend od dcérskych spoločností (vo výške 184 217 tis. eur). Výnosy a náklady na dodávky energií sa tak presunuli na dcérske spoločnosti a prevádzková činnosť sa zamerala na poskytovanie SLA služieb. Činnosti spojené s dodávkou energií, podpornou činnosťou a realizáciou projektov energetickej efektívnosti sa presunuli vkladom podniku do spoločnosti SSE, a.s. a činnosti spojené s vodnými elektrárňami sa vkladom presunuli do spoločnosti SSE – MVE, s.r.o. Predmetom vkladu boli aj zamestnanci, majetok a záväzky súvisiace s príslušnými činnosťami. Vplyvom reorganizácie sa tak presunuli nielen náklady a výnosy priamo súvisiace s postúpenými činnosťami, ale aj náklady na samotné prevádzkovanie týchto činností.

Výnosy z dividend ako nový ťažiskový zdroj zisku SSEH, boli prijaté najmä od spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. vo výške 173 541 tis. eur (čo predstavovalo 94,2 % z celkových výnosov z prijatých dividend). Spoločnosť Stredoslovenská distribučná, a.s. dividendy v rokoch 2017 a 2018 nevyplácala na základe rozhodnutia akcionára o ponechaní zisku v imaní. V priebehu roka 2019 akcionár rozhodol o vyplatení dividend aj zo ziskov minulých období.

Nezanedbateľne, ale zároveň jednorazovo, sa reorganizácia prejavila aj v podobe ziskov z vkladov do dcérskych spoločností (vo výške 37 953 tis. eur do spoločnosti SSE a 785 tis. eur do spoločnosti SSE – MVE, s.r.o.).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Debitum, a.s. (ďalej „Spoločnosť“)

Hospodárenie Spoločnosti v rokoch 2018 a 2019 bolo výrazne ovplyvnené realizovaním Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorá bola schválená vládou dňa 13.9.201728.

Vlastné imanie Spoločnosti sa v roku 2019 zvýšilo o 71 921 tis. eur vplyvom peňažného kapitálového vkladu do fondov Spoločnosti vo výške 109 367 tis. eur Pozitívny vplyv vkladu bol čiastočne eliminovaný výsledkom hospodárenia za bežné obdobie v podobe straty vo výške 37 447 tis. eur aj vplyvom odpisu získaných pohľadávok na sociálnom poistení.

MH Manažment, a.s. (ďalej „MHM“)

Vývoj štruktúry zmien vlastného imania kopíroval presun úloh a povinností z pôvodného subjektu (Fond národného majetku) na MHM. Spočiatku v súvislosti s prevodom majetku a záväzkov z pôvodného subjektu boli významným prvkom s vplyvom na vývoj zmeny stavu vlastného imania vklady a precenenia (s negatívnym vplyvom).

Vlastné imanie MHM sa v roku 2019 zvýšilo o 25 302 tis. eur predovšetkým vplyvom zaúčtovania zmeny metodiky tvorby rezerv do výsledku z minulých období s pozitívnym dopadom vo výške 29 898 tis. eur a pozitívneho vplyvu precenenia finančných investícii (precenenie podielových cenných papierov a podielov v ovládanej osobe na reálnu hodnotu) vo výške 5 252 tis. eur. Pozitívne zmeny

28 Uznesenie vlády č. 425/2017

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

uvedených položiek vlastného imania čiastočne eliminoval výsledok bežného obdobia generovaný vo forme straty vo výške 9 848 tis. eur.

Výsledok bežného obdobia sa zmenil zo zisku 6 602 tis. eur (rok 2018) na stratu 9 848 tis. eur (rok 2019) najmä vplyvom nižšieho zúčtovania použitia rezervy na vysporiadanie ukončených súdnych sporov a aktualizáciou ich stavu, ako tomu bolo v roku 2018 (64,1 % z celkového pozitívneho vplyvu na znížení nákladov prostredníctvom zrušenia rezerv mal vplyv zrušenia rezervy na súdny spor so Slovenskými elektrárňami, a.s.). Negatívny vplyv bol zaznamenaný aj na položke ostatných nákladov na finančnú činnosť v dôsledku nákladov na zrušenie emisie cenných papierov z dôvodu zrušenia registrov emitentov (zánik bez právneho nástupcu Podpolianske strojárne Detva, a.s. a Kovomont, a.s. Šahy).

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (ďalej „SEPS“)

Vývoj štruktúry zmien vlastného imania bol počas sledovaného obdobia pomerne stabilný. Výsledok bežného obdobia (zisk) zaisťoval pozitívnu zmenu stavu a výplata dividend negatívnu zmenu stavu vlastného imania. Zdrojom tvorby zisku bol hlavne rozdiel výnosov a nákladov na prenos elektrickej energie, ktoré významne ovplyvňuje vývoj cezhraničného prenosu. Výsledok bežného obdobia (s výnimkou roku 2017) sa využil na výplatu dividend pre akcionára, zisk za rok 2017 nebol vyplatený v plnej výške a časť bola ponechaná v spoločnosti.

Vlastné imanie SEPS sa v roku 2019 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 18 331 tis. eur vplyvom dosiahnutého zisku za bežné obdobie vo výške 69 305 tis. eur, ktorého pozitívny vplyv čiastočne eliminovala výplata dividend vo výške 50 000 tis. eur (zodpovedá výške dividendy podľa ESA). Negatívny vplyv bol zaznamenaný aj na fondoch z precenenia vo výške 975 tis. eur (najmä vplyv aktualizácie rezerv na zamestnanecké požitky).

Čistý zisk vzrástol oproti predchádzajúcemu roku o 37,8 %, pričom medziročný rast objemu výroby elektrickej energie bol vo výške 5,4 %. Spotreba elektriny na Slovensku oproti tomu medziročne zaznamenala pokles o 2,1 %. Hlavným zdrojom medziročného rastu zisku boli úspory na nákladových položkách za podporné služby (o 11,4 %) a odpisoch majetku (o 9,9 %). Nezanedbateľný pozitívny vplyv mali aj tržby vyššie o 1,6 % vplyvom najmä vyšších výnosov plynúcich z aukcií a z krytia strát.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Pozitívny vplyv nákladových úspor a vyšších tržieb bol čiastočne eliminovaný rastom osobných nákladov (vyšší počet zamestnancov o 1,3 %) a vyššími nákladmi na daň z príjmu (vyššie zdaniteľné príjmy).

SEPS sa počas roku 2019 venovala nielen posilneniu bezpečnej a spoľahlivej prevádzke prenosovej sústavy, ale zároveň realizovala aj strategické projekty orientované na rozvoj siete. Výška investovaných prostriedkov v roku 2019 dosiahla úroveň 75 mil. eur. Projekty pritom boli zamerané nielen na posilnenie internej prenosovej sústavy Slovenska, ale aj na rozvoj cezhraničného vedenia, keďže výnosy z cezhraničných prenosov elektriny tvoria významný zdroj zisku. Vo vzájomnej spolupráci s maďarskou stranou sa realizuje výstavba cezhraničných vedení Gabčíkovo – Gönyü (HU) – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka (HU). Medzinárodná spolupráca prebiehala aj v súvislosti s realizáciou implementácie novej legislatívy – balíčka Čistej energie pre všetkých Európanov29.

Národná diaľničná spoločnosť (ďalej „NDS“)

Zdrojom zmien vlastného imania bol počas sledovaného obdobia výsledok bežného obdobia vo forme zisku a teda s pozitívnym vplyvom na stav vlastného imania. Hlavným zdrojov generovania zisku počas sledovaného obdobia boli stabilne výnosy z predaja diaľničných známok a elektronického mýta. Významným prvkom s vplyvom na vývoj zmeny stavu vlastného imania bol v roku 2017 vklad akcionára do základného imania spoločnosti, ktorý iniciovala realizácia úloh v rámci príprav PPP projektu vo verejnom záujme (realizácia úsekov diaľnic D4 a rýchlostnej cesty R7). Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, možno považovať za nevýznamné.

Vlastné imanie NDS sa v roku 2019 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 13 732 tis. eur najmä vplyvom dosiahnutého čistého zisku vo výške 13 991 tis. eur.

Medziročne čistý zisk klesol o 46,0 %. Pokles bol spôsobený najmä vplyvom rýchlejšieho rastu nákladov (o 11,2 %) ako rastu výnosov (o 4,6 %). Vyšší rast nákladov ovplyvnilo najmä vyššie čerpanie nákladov v oblasti opráv a údržby (rast o 11,5 % vplyvom rekonštrukcie pripájacích pruhov, oplotenia

29 Predstavuje legislatívu EÚ pre nové nastavenie európskeho trhu s elektrinou v oblasti pripravenosti na riziká, spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a zriadenie Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

a protihlukových opatrení pri diaľniciach a rýchlostných cestách a opravy vodorovného dopravného značenia). Negatívny vplyv na zisk mal aj rastúci medziročný trend osobných nákladov (medziročný rast počtu zamestnancov o 4,4 % z dôvodu vytvorenia oddelenia diaľničnej patroly a zvyšovanie počtu zamestnancov v súlade s personálnym plánom 2019), nákladov na elektronické mýto s protistranou, rastom na strane výnosov a medziročné zvýšenie odpisov dlhodobého majetku (z dôvodu zaradenia do používania nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest). Hlavným zdrojom generovania výnosov boli najmä vyššie tržby z elektronického mýta a z predaja diaľničných známok (medziročný rast tržieb z elektronického mýta o 3,5 % (z vybraného mýta uhradili 46,4 % prevádzkovatelia automobilov registrovaných v zahraničí – z toho najviac z Poľska, Českej republiky a Maďarska). Predaj diaľničných známok stúpol o 4,0 % - príjem z predaja ročných známok predstavoval 61,8 % z celkového príjmu za diaľničné známky v eurách, pričom najviac sa predalo v ks 10 dňových diaľničných známok, a to 60,8 % z celkového objemu predaja. Z hľadiska zdroja tvorby výnosov plynulo 52,0 % z celkových výnosov zo spoplatnenia diaľnic; 32,0 % z ciest 1. triedy a 16,0 % z rýchlostných ciest.

Rok 2019 sa pre NDS niesol v duchu „Višňového“, čo predstavovalo ukončenie projektu na návrh zhotoviteľa, následné vysporiadanie vzťahov a prípravu novej súťaže na zhotoviteľa. Napriek pozastaveniu uvedeného projektu, NDS počas roka 2019 investovala do rozvoja siete diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku prostriedky vo výške takmer 521 mil. eur.

Výdavky na projektovú prípravu pritom tvorili 13,8 %, stavebné práce 79,5 % a ostatné výdavky 6,7 %. V priebehu roka 2019 bolo stavieb vo výstavbe (úseky diaľnic a rýchlostných ciest) v celkovej dĺžke 85,5 km a do fázy realizácie so začiatkom v roku 2020 bolo dopracovaných projektov výstavby s celkovou dĺžkou 29,4 km.

Počas roku 2020 sa očakáva zmena aj v oblasti zdroja príjmu z predaja diaľničných známok z dôvodu zavedenia nového typu známky a to diaľničnej známky pre tzv. technický rok s platnosťou 365 dní.

S platnosťou od 3.3.2020 bolo do Obchodného registra zapísané zvýšenie základného imania NDS na základe zápisnice z 26.11.2019 o 13 884 tis. eur (výsledok znižujúcej transakcie vo výške 8 993 tis. eur – vysporiadanie vzťahov s akcionárom a zvyšujúcej transakcie vo výške 22 876 tis. eur – nepeňažný vklad do spoločnosti).

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej „SPP“)

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala stabilne, výsledok bežného obdobia ako pozitívna zmena stavu a výplata dividend s negatívnym dopadom na stav vlastného imania. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry možno považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného počas sledovaného obdobia vo forme zisku, sú stabilne výnosy z prijatých dividend od spoločných a pridružených podnikov. Zisk pritom nezostáva ponechaný v skupine SPP, ale je použitý na výplatu dividend pre akcionárov.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Vlastné imanie SPP sa v roku 2019 znížilo o 181 747 tis. eur najmä vplyvom vyplatenia dividend vo výške 370 000 tis. eur, z nej superdividenda bola vo výške 202 193 tis. eur a ESA dividenda bola za rok 2019 vykázaná vo výške 167 807 tis. eur. Okrem vyplatenia dividend akcionárovi, na základe uznesenia Vlády SR, rozhodol akcionár o poskytnutí darov a príspevkov vo výške 7 000 tis. eur, ktoré boli z pohľadu ESA metodiky uznané v plnej výške za superdividendu. Negatívny vplyv vyplatenia dividend čiastočne zmiernil dosiahnutý zisk bežného obdobia vo výške 220 935 tis. eur.

Zisk bežného obdobia klesol o 29,5 % vplyvom medziročného poklesu objemu prijatých dividend zo spoločností skupiny SPP (o 23,2 % vplyvom prechodu na hospodársky rok spoločností eustream, a.s. a SPP – distribúcia, a.s., ktorý mal za následok priznanie dividend SPP v roku 2018 za 19 mesačné hospodárenie spoločnosti eustream, a.s. a SPP – distribúcia, a.s.).

Negatívny vplyv prijatých dividend umocnilo aj prehĺbenie straty generovanej z prevádzkovej činnosti (medziročné zvýšenie straty o 0,7 %). Strata z prevádzkovej činnosti bola spôsobená najmä rýchlejším tempom poklesu výnosov ako tempom poklesu nákladov. Výnosy z predaja plynu medziročne klesli o 32,1 % vplyvom racionalizácie spotreby, no predovšetkým teplou zimou a s tým spojenými nižšími objemami obchodov aj na európskej burze. Kým výnosy z predaja plynu klesli, výnosy z predaja elektriny vzrástli o 21,6 % (vzrástol počet zákazníkov odoberajúcich obe energie od SPP, čím SPP dosiahlo 9,0 % podiel na trhu, čo ho radilo na 4. miesto na trhu). Negatívny vývoj výnosov čiastočne eliminoval medziročný pokles nákladov (vplyv nižšieho objemu nákupu plynu, pozitívneho vplyvu rozpustenia časti rezervy na nevýhodné zmluvy a vysporiadanie obchodovania, negatívny vplyv vykázala vyššia tvorba opravných položiek k pohľadávkam).

Pozitívny vplyv na konečný výsledok hospodárenia po zdanení bol zaznamenaný aj z oblasti daní, ktorých výška medziročne klesla o 47,1 % najmä vplyvom poklesu sadzby osobitného odvodu subjektov pôsobiacich v energetike (z 0,00726 na 0,00545 za kalendárny mesiac). SPP ako dodávateľ energií s tradíciou nezostáva pozadu. Svoju dlhodobú stratégiu doplnil o snahu transformácie spoločnosti nielen na dodávateľa „zelenej energie“, ale zároveň na spoločnosť orientovanú na ochranu životného prostredia. V nahradení uhlia plynom vidí SPP možnosť zníženia emisií skleníkových plynov na Slovensku, preto sa orientuje na podporu projektov výroby elektriny a tepla z plynu a rozšírenie využívania plynu aj v doprave, či už vo forme CNG (stlačený plyn) alebo LNG (skvapalnený plyn).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

V súlade s environmentálnou orientáciou SPP nadobudol inštitút výkupcu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a zároveň sa stalo významným hráčom na poli obchodovania so zelenou energiou.

3.2.3.Vlastné imanie Národnej banky Slovenska

Národná banka Slovenska (ďalej „NBS“) v roku 2019 čelila a aktuálne stále čelí neistote vo vzťahu k načasovaniu brexitu a následnému vysporiadaniu vzájomných vzťahov EÚ a Veľkej Británie. Globálna ekonomika zaznamenala medziročný pokles rastu o 0,7 % vplyvom protekcionistických opatrení medzi Čínou a USA. V podmienkach Slovenska ekonomika tiež vykázala medziročný pokles rastu o 1,7 % k čomu prispel slabý zahraničný dopyt.

Pokračujúce spomalenie spojené s prepadom ekonomiky Slovenska očakáva (a na základe čiastkových údajov roku 2020, sa aj deklaruje), že nielen Slovensko, ale celý svet, sa ocitne v mimoriadnej situácii v podobe spoločensko-ekonomickej krízy. Kríza ako dôsledok pandémie COVID-19 zasahuje nielen do života obyvateľstva, podnikateľskej sféry, ale celej globálnej ekonomiky. Krízu podobných rozmerov história zatiaľ nezaznamenala a preto jej dôsledky nie je možné v plnej miere predikovať.

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala stabilne, výsledok bežného obdobia ako pozitívna zmena stavu a vplyv precenenia s pozitívnym, prípadne negatívnym dopadom na zmenu stavu vlastného imania. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného počas sledovaného obdobia vo forme zisku, je stabilne zisk z finančných operácii. Vývoj zisku z finančných operácií závisí podobne ako veľkosť vplyvu precenenia, od vývoja podmienok v domácej ako aj globálnej ekonomike. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry možno považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné.

Vlastné imanie NBS sa v roku 2019 zvýšilo o 516 587 tis. eur vplyvom zisku bežného obdobia vo výške 212 065 tis. eur, ktorého pozitívny vplyv ešte viac umocnilo zvýšenie stavu účtov precenenia o 304 522 tis. eur.

Zisk bežného obdobia sa zvýšil o 23,1 % najmä vplyvom zisku z finančných operácii. Pozitívny vývoj zisku z finančných operácii ovplyvnili najmä: výsledok zo správy investičných rezerv (rast zisku o 92,0 %), výsledok z operácií s ECB (zvýšenie o 27,4 %) a z operácií s klientmi, ktoré nie sú spojené

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

s výkonom menovej politiky (rast o 2,5 %). Pozitívny vplyv čiastočne eliminoval medziročný pokles výšky zisku z výkonu menovej politiky (pokles o 1,6 %). Medziročný rast zisku zo správy investičných rezerv bol spôsobený vyššími výnosmi z cenných papierov a vyššími prijatými úrokmi z bežných účtov a vkladov. K tvorbe celkového zisku prispela aj medziročná úspora nákladov na emisiu bankoviek a mincí o 9,0 % (vplyv nižšieho množstva vyrobených bankoviek o 28,1 mil. ks) a absencia negatívneho vplyvu tvorby rezervy na finančné riziká (v roku 2018 tvorba vo výške 30,0 mil. eur).

Pozitívny vplyv uvedených položiek čiastočne eliminoval nižší zisk z výkonu menovej politiky zaistený nižším výnosom z podielu NBS na menovom príjme Eurosystému, ktorého vplyv čiastočne zmiernili úroky zo štrukturálnych operácií.

Čisté prevádzkové náklady zaznamenali medziročne rast (o 1,8 %), vplyvom vyšších nákladov na zamestnancov (vyšší počet zamestnancov z dôvodu doplnenia stavu zamestnancov v odboroch regulácie a ochrany finančného spotrebiteľa), ktoré čiastočne eliminoval rast prijatých poplatkov a príspevkov od subjektov finančného trhu (o 25,5 %) a úspora nákladov na správu a prevádzku (vplyv zúčtovania zisku z predaja budovy na Tomášikovej ulici v Bratislave).

3.2.4.Implicitné záväzky

Implicitné záväzky sú v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti definované ako rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy. Napriek ich problematickému oceňovaniu z dôvodu, že nie sú vykazované v súvahe subjektov verejnej správy, je možné ich odhadnúť pri využití analytických postupov a zohľadnení legislatívneho stavu. V Súhrnnej výročnej správe sa prezentujú implicitné záväzky v sektore sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva spojené so starnutím populácie a ďalšie typy záväzkov, ako PPP projekty a schéma financovania vyraďovania jadrových zariadení.

Odhad implicitných záväzkov za rok 2019

Hodnota k 31.12.2019

Hodnota k 31.12.2018*

2019-2018

% HDP

tis. eur

% HDP

tis. eur

p.b.

tis. eur

Starnutie obyvateľstva

-449,8%

-423 561 429

-221,9%

-199 123 081

-227,8%

-224 438 348

- dôchodkový systém

-307,7%

-289 743 947

-76,5%

-68 624 800

-231,2%

-221 119 146

- zdravotníctvo

-84,0%

-79 107 246

-85,9%

-77 110 315

1,9%

-1 996 932

- dlhodobá starostlivosť

-42,6%

-40 091 242

-46,0%

-41 300 024

3,5%

1 208 782

- poistenie v nezamestnanosti

0,6%

608 314

0,4%

371 353

0,2%

236 960

- školstvo

-16,2%

-15 227 307

-13,9%

-12 459 295

-2,3%

-2 768 013

PPP projekty

-3,6%

-3 392 191

-3,8%

-3 409 397

0,2%

17 205

Vplyv Národného jadrového fondu

4,4%

4 144 191

2,9%

2 601 908

1,5%

1 542 283

Implicitné záväzky spolu

-449,0%

-422 809 430

-222,8%

-199 930 570

-226,1%

-222 878 860

*Implicitné záväzky pre účel Súhrnnej výročnej správy za rok 2018 nezohľadňovali vplyv výsluhových dôchodkov silových zložiek.

Zdroj: MF SR

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Hodnota celkových implicitných záväzkov ku koncu roku 201930 vzrástla na 449 % HDP31, čo je oproti predchádzajúcemu roku približne dvojnásobný nárast. Takmer celá zmena bola spôsobená prijatými legislatívnymi opatreniami v penzijnom systéme v roku 2019. Oproti stavu z roku 2019 vzrastú výdavky na dôchodkové dávky do roku 2063 približne o 5,3 % HDP. Zmena implicitných záväzkov bola v menšej miere ovplyvnená aj pravidelnou aktualizáciou strednodobej prognózy makroekonomických údajov a každoročným posunom sledovaného horizontu.32 Z dôvodu spresnenia odhadu hodnoty čistého bohatstva došlo k zahrnutiu vplyvu výsluhových dôchodkov silových zložiek štátu priamo do implicitných záväzkov.33 Výška implicitných záväzkov tak aktuálne zahŕňa všetky položky citlivé na starnutie obyvateľstva pri využití rovnakého prístupu. Na zabránenie duplicitného započítania v čistom bohatstve boli zároveň výsluhové dôchodky silových zložiek vylúčené z vlastného imania súhrnného celku verejnej správy, a to vo výške účtovnej rezervy tvorenej na zamestnanecké požitky vykázanej v súvahe Ministerstva financií SR.

Legislatívne opatrenia s vplyvom na dôchodkový systém (% HDP)

- 76,5

- 245,1

- 11,7

- 19,7

- 16,1

61,5

- 307,7

Dôchodkový systém - 31.12.2018

Zavedenie stropu na vek odchodu do dôchodku

Zmena výpočtu minimálnych dôchodkov

Zmena výpočtu vianočných bonusov

Zmena vo výpočte výhod pre účastníkov druhého piliera

Ostatné zmeny (napr. príjmy, makro, posun východiskového...

Dôchodkový systém - 31.12.2019

- 400,0

- 300,0

- 200,0

- 100,0

0,0

100,0

Zdroj: MF SR

Zmeny v politikách citlivých na starnutie populácie prijaté v roku 2019

Dlhodobé projekcie výdavkov citlivých na starnutie, s ktorými uvažujú aktuálne platné projekcie AWG z roku 2018, boli v kvantifikácii implicitných záväzkov upravené o novoprijaté opatrenia v oblasti penzijného systému.

•Zavedenie stropu na vek odchodu do dôchodku

Ústavným zákonom sa koncom marca 2019 schválilo zavedenie stropu na vek odchodu do dôchodku. Rast dôchodkového veku sa zastaví na hranici 64 rokov a strop pre ženy bude závisieť od počtu vychovaných detí. Dosiahnutie všeobecného stropu na úrovni 64 rokov nastane v roku 2030.

30 Implicitné záväzky za rok 2019 neuvažujú s legislatívnymi opatreniami prijatými v NR SR po 31.12.2019.

31 Uvedené výsledky je zároveň potrebné interpretovať starostlivo. Pri výpočte implicitných záväzkov je potrebné brať do úvahy fakt, že hodnota implicitných záväzkov plynúcich zo starnutia je vyjadrená v súčasnej hodnote a v pomere k aktuálnemu výkonu ekonomiky (% HDP). Pozitívny efekt menovateľa z očakávaného rastu HDP v budúcnosti nie je v hodnote implicitných záväzkov zohľadnený. Zároveň, neistota celkových implicitných záväzkov pramení aj z relatívne vysokej váhy posledného bodu projekcie, ktorý je základom pre odhad záväzkov v nekonečnom horizonte.

32 V porovnaní s predchádzajúcim vyhodnotením implicitných záväzkov pre SVS na rok 2018 došlo k posunu sledovaného horizontu na roky 2019 až 2063.

33 Pôvodný odhad výsluhových dôchodkov zahrnutý vo vlastnom imaní vychádzal z aktuárskeho prístupu, ktorý uvažoval len s rezervou na plnenie záväzkov existujúcich dôchodcov a tých, ktorí sú v silových zložkách aktuálne zamestnaní. Zároveň výpočet abstrahoval od príjmov tejto penzijnej schémy. Touto zmenou sa taktiež zabezpečí konzistentné porovnanie implicitných záväzkov v návrhu rozpočtu verejnej správy.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

•Zmena výpočtu minimálnych dôchodkov

K ďalšiemu nárastu implicitných záväzkov dodatočne prispela aj zmena výpočtu minimálneho dôchodku, ktorý bol schválený parlamentom po zverejnení vládneho návrhu rozpočtu. Od 1.1.2020 dosahuje minimálny dôchodok, na ktorý vznikne nárok po získaní 30 rokov dôchodkového poistenia, 33 % priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov rovnajúcej sa sume 334,30 eur.

•Zmena výpočtu vianočných príspevkov

Zmena vianočného bonusu vyplácaného od roku 2019 spočíva v zdvojnásobení výšky príspevku a rozšírení okruhu poberateľov. Predošlá legislatíva určovala maximálny bonus vo výške 100 eur a v plnej miere bol vyplácaný len dôchodcom, ktorých dávka bola nižšia ako životné minimum. Zároveň vianočný príspevok získali len dôchodcovia s dôchodkami do 60 % priemernej mzdy. Novelizovaný výpočet zdvojnásobuje sumu vianočných príspevkov pre ľudí s dôchodkom pod 60 % priemernej mzdy, pričom výška vianočného bonusu nesmie byť nižšia ako 10 eur.

•Zmena vo výpočte výhod pre účastníkov druhého piliera

V dôsledku účasti sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri sa dávka z prvého piliera znižuje o výšku poistenia zaslaného do druhého piliera a doby sporenia v druhom pilieri. Dôvodom zmeny výpočtu bola skutočnosť, že starobné poistenie sa platí aj do rezervného fondu solidarity. Prostriedky z tohto fondu sa následne používajú na financovanie dôchodkov prvého piliera. Od roku 2020 sa výpočet zmenil tak, aby dávky vyplácané sporiteľom v druhom pilieri zohľadňovali aj tento príspevok. Výsledkom zmeny bude menšie zníženie dávok z prvého piliera, a tým aj vyššie výdavky na dôchodky. K zvýšeniu výdavkov dôjde hlavne po roku 2030, pretože počet dôchodkov vyplácaných z druhého piliera ostáva v nasledujúcich rokoch na nízkej úrovni.

•Zmeny v určovaní dôchodkového veku34

Dôchodkový vek sa od januára 2019 po novom určuje na 5 rokov dopredu a zaokrúhľuje sa na celé mesiace. Vzhľadom na schválenie zastropovania dôchodkového veku v marci 2019 bude mať toto opatrenie reálny efekt len do roku 2028.

Záväzky súvisiace s PPP projektmi predstavovali ku koncu roka 2019 hodnotu 3,6 % HDP a ich hodnota sa zmenila medziročne len minimálne. Sú kvantifikované na základe odhadu platieb štátu za dostupnosť počas ich celej doby trvania koncesie.35

Vplyv PPP projektov (v % HDP)

2019

2020

2030

2040

2050

Spolu

Platba za dostupnosť R1*

0,13

0,10

0,07

2,3

Platba za dostupnosť D4 a R7

0,00

0,02

0,04

0,03

0,01

1,0

Platba za dostupnosť - väznica Rimavská Sobota

0,00

0,01

0,3

Spolu

3,6

* bez započítania DPH za služby

Pozn.: diskontované k roku 2019

34 V príspevkovom grafe legislatívnych opatrení je z dôvodu malého vplyvu na celkovú zmenu implicitných záväzkov tento vplyv zahrnutý v položke „Ostatné zmeny“.

35 Pri projektoch rýchlostnej cesty R1 a novom projekte výstavby väzenského zariadenia do roku 2041 a pri projekte D4/R7 do roku 2050.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Výšku celkových implicitných záväzkov mierne kompenzovala schéma vyraďovania jadrových zariadení, s pozitívnym vplyvom na celkové implicitné záväzky vo výške 4,4 % HDP.36 Oproti predošlej správe došlo k zvýšeniu pozitívneho príspevku z dôvodu aktualizácie schémy očakávaných príjmov a nákladov Národného jadrového fondu z roku 2019.37

Vplyv Národného jadrového fondu (v % HDP)

2019

2020

2050

2100

2140

Spolu

Vplyv NJF na saldo

-0,13

-0,11

-0,06

0,01

0,00

-4,4

Pozn.: diskontované k roku 2019

Implicitné záväzky sa v roku 2019 dostali na historicky najvyššiu hodnotu od počiatku ich monitorovania v roku 2012. Najväčšími prispievateľmi k úrovni implicitných záväzkov patria dlhodobo projekcie súvisiace s dôchodkovým systémom a zdravotníctvom.

Vývoj a štruktúra implicitných záväzkov od roku 2012 (% HDP)

-225

-217.3

-148.1

-130.6

-116.9

-171.2

-222.8

-448.1

-500

-400

-300

-200

-100

100

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

Dôchodkový systém

Zdravotníctvo

Dlhodobá starostlivosť

Školstvo

Poistenie v nezamestnanosti

PPP projekty

Schéma financovania jadrových zariadení

Implicitné záväzky

Zdroj: MF SR

3.2.5.Podmienené záväzky

Podmienené záväzky sú určitým druhom iných pasív, ktoré za určitých okolností môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu účtovnej jednotky resp. štátu či územnej samosprávy (v závislosti od toho, aký subjekt podmienené záväzky vykazuje). Tieto záväzky nie sú vykazované na súvahových položkách pasív, pretože nie sú splnené podmienky pre ich zaúčtovanie (výška takéhoto ,,neistého“ záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené alebo úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý). Z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne odhadnúť vplyv na verejné financie z pohľadu času a už vôbec nie je možné stotožňovať hodnotu vyčíslených podmienených záväzkov v danom roku s aktuálnou potrebou peňažných prostriedkov na plnenie takýchto ,,možných“ povinností.

36 Schéma bola aktualizovaná o nové údaje o očakávaných príjmoch a nákladoch Národného jadrového fondu z roku 2019.

37 Na základe údajov MH SR a NJF. Implicitný záväzok súvisiaci s Národným jadrovým fondom vyplýva z financovania vyraďovania jadrových zariadení. Veľkosť budúcich nákladov výraznejšie porastie kvôli zvyšujúcim sa nákladom na skladovanie a likvidáciu jadrového odpadu. Avšak v celom horizonte, najmä vďaka kumulujúcemu sa prebytku fondu v prvých dekádach, je vplyv Národného jadrového fondu kladný.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú podmienené záväzky súčasťouNávrhu rozpočtu verejnej správy (v prílohe č. 4), ktorý každoročne zostavuje Ministerstvo financií SR. Informácia v návrhu rozpočtu je smerodajná najmä pre účely hodnotenia dlhodobej udržateľnosti a výpočtu základného scenára zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj transparentné zverejňovanie mimobilančných položiek s potenciálnym vplyvom na verejné financie.

Požiadavku na zverejňovanie podmienených záväzkov obsahuje aj európska legislatíva, a to konkrétne smernica Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členský štátov. Podľa článku 14 ods. 3 tejto smernice členské štáty za všetky subsektory verejnej správy ,,uverejnia príslušné informácie o podmienených záväzkoch s možným veľkým vplyvom na rozpočet verejnej správy vrátane štátnych záruk, problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych korporácií vrátane ich rozsahu“. Podľa tejto smernice sa pravidelne zverejňujú záväzky zo záruk, mimobilančných projektov PPP a nesplácané úvery.

Z uvedeného vyplýva, že aj pri podmienených záväzkoch existuje viacero metodických prístupov a na konkrétne podmienené záväzky je možné nazerať odlišne. V ekonomickej teórii, ale aj v legislatívnej praxi účtovného výkazníctva sa ako ostatné pasíva (širší pojem od podmienených záväzkov) spomínajú najčastejšie pasíva z prebiehajúcich alebo hroziacich súdnych sporov, z poskytnutých záruk, zo

všeobecne záväzných právnych predpisov alebo sú to iné finančné povinnosti ako napríklad

z devízových termínovaných obchodov, z opčných obchodov, zákonná alebo zmluvná povinnosť odobrať určité produkty, napríklad z dodávateľských zmlúv a odberateľských zmlúv, povinnosti z nájomných zmlúv, koncesionárskych a iných zmlúv.

Subjekty verejnej správy majú z podstaty svojej činnosti často špecifické položky nielen na riadnych záväzkoch, ale aj v iných pasívach. Z pohľadu prezentácie údajov v účtovnej závierke často zverejňujú aj informácie, ktoré nemusia predstavovať podmienené záväzky, ale pre účely splnenia si povinnosti poskytnúť užívateľovi účtovnej závierky významné informácie, uvedú ich medzi mimobilančné položky. V súhrnnej výročnej správe sú preto podmienené záväzky chápané podľa účtovnej definície (uvedenej v prvom odseku) a sú predmetom analytického skúmania s väzbou na výpočet čistého bohatstva.

Celkové podmienené záväzky verejného sektora boli k 31.12.2019 vykázané vo výške 18 542 542 tis. eur38 (19,7 % HDP). Medziročný nárast celkových podmienených záväzkov o 1 284 823 tis. eur bol spôsobený najmä nárastom hodnoty súdnych sporov v rozpočtových organizáciách štátu a zahrnutím údajov od obchodných spoločností ústrednej správy39. Na medziročnom prírastku sa podieľalo najmä Ministerstvo vnútra SR (prírastok súdnych sporov o 1 mld. eur), Slovenské elektrárne, a.s. (zvýšila sa hodnota majetku, ktorý je predmetom záložného práva) a MH Manažment, a.s, ktorý z dôvodu revízie súdnych sporov a vytvorených rezerv na prípadné plnenia z nich vykázal v poznámkach účtovnej závierky opätovne podmienené záväzky. Na strane zníženia podmienených

38 Vyčíslenie hodnoty je možné len za subjekty, ktoré predložili účtovnú závierku, prípadne bližšie podklady za príslušný rok.

39 Vychádzajúc z definície podniku štátnej správy v zákone č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, boli do sledovanej skupiny subjektov zaradené aj obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 % ich základného imania

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

záväzkov sa prejavilo zastavenie medzinárodnej arbitráže v spore SR a spoločnosťami Eurogas Inc a Belmont Resources Inc, kde bola požadovaná suma 239 705 tis. eur, ako aj zníženie rizika plnenia z pasívnych súdnych sporov a tým aj odhadovanej sumy či iné finančné povinnosti (napr. deriváty SPP).

Podmienené záväzky podľa zložiek verejného sektora v tis. eur

2017

2018

2019

Δ 2019-2018

Ústredná správa a ostatné subjekty

13 778 276

17 203 830

18 488 756

1 284 926

Obce a ich účtovné jednotky

48 522

53 212

53 257

VÚC a ich účtovné jednotky

510

677

529

-148

Spolu

13 827 308

17 257 719

18 542 542

1 284 823

Zdroj: MF SR

Hodnotovo najvýznamnejšiu skupinu tvoria podmienené záväzky vyplývajúce z poskytnutých záruk vyplývajúcich zo stabilizačných mechanizmov (v správe Ministerstva financií SR) a kapitálu splatného na požiadanie v medzinárodných finančných inštitúciách. Najväčší podmienený záväzok ostáva vykázaný pri Európskom stabilizačnom mechanizme40 (ESM) vo výške 5 108 800 tis. eur. Tento finančný mechanizmus je určený na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny vo vážnych finančných problémoch s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny. Základné imanie ESM v sume 700 000 000 tis. eur tvorí 80 000 000 tis. eur vo forme splatených akcií (z toho podiel SR: 659 200 tis. eur) a 620 000 000 tis. eur vo forme akcií splatných na vyzvanie (z toho podiel SR: 5 108 800 tis. eur). Slovenská republika sa ratifikáciou zmluvy, ktorou sa zriaďuje ESM zaviazala, že v prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválených 80 000 000 tis. eur absorbovaním strát vzniknutých v rámci pomoci členským štátom eurozóny, Správna rada ESM vyzve akcionárov na jeho splatenie jednoduchou väčšinou.

Európsky nástroj finančnej stability (EFSF41) je predchodca ESM (tzv. euroval 1). Slovenská republika sa ako členský štát EFSF zaviazala poskytovať záruky za dlhové finančné inštrumenty vydávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú stabilizačnú pomoc. V zmysle zákonač. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa Slovensko musí podieľať na celkovej výške záruk do sumy, ktorá nepresiahne 7 727 570 tis. eur. Zároveň sa musí podieľať na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165 % svojho podielu na zárukách pre každú emisiu. Stav záruk vystavených Slovenskou republikou bol k 31.12.2019 vo výške 2 426 842 tis. eur a medziročne sa znížil o 13 917 tis. eur.

Kapitál splatný na vyzvanie (tzv. ,,call capital“) v medzinárodných finančných inštitúciách je takisto v správe Ministerstva financií SR. Ide o nesplatenú časť podielov na základnom imaní konkrétnych finančných inštitúcií, k splateniu ktorej je nutná výzva pre akcionárov („call“). Keďže nie je isté v akom čase a v akom objeme bude nutné doplniť základné imanie týchto inštitúcií, rozvrhnutý

40 Bližšie informácie sú dostupné na oficiálne stránke

www.esm.europa.eu

, ktorá je spoločná aj pre popis nástroja EFSF.

41 EFSF má vplyv aj na dlh verejnej správy (kapitola 1.2.). Odlišná suma vyplýva z rozdielnej metodiky výpočtu dlhu a podmienených záväzkov, ktorá bola podrobnejšie vysvetľovaná v predchádzajúcich ročníkoch Súhrnnej výročnej správy.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

podiel pripadajúci na Slovenskú republiku, ako člena v medzinárodných finančných inštitúciách, sa vykazuje na podsúvahe ako podmienené pasívum. Primárnym cieľom členstva v medzinárodných bankách je vzájomná pomoc v oblasti hospodárskeho rozvoja prostredníctvom koncentrácie kapitálu z národných zdrojov. Samotná Slovenská republika čerpá zvýhodnené úvery od niektorých z týchto bánk, napríklad na rozvoj domácej cestnej infraštruktúry a podporu spoločných programov SR a EÚ (bližšie informácie sú uvedené v prílohe č. 3 Súhrnnej účtovnej závierky).

Prehľad najväčších podmienených záväzkov (tis. eur)

2017 2018 2019 Δ 2019-2018

Kapitál na požiadanie a záruky v medz. finančných inštitúciách

8 669 919

8 700 585

8 707 364

6 779

Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)

5 108 800

Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)

2 428 514

2 440 759

2 426 842

-13 917

Európska investičná banka

573 996

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj

385 562

403 847

424 485

20 638

Európska banka pre obnovu a rozvoj

101 359

Rozvojová banka rady Európy

16 854

Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu

10 658

Mnohostranná agentúra pre investičné záruky

2 857

2 993

3 051

Medzinárodná investičná banka

41 319

Medzinárodné investičné arbitráže

471 182

378 997

139 292

-239 705

Eurogas Inc. a Belmont Resources Inc.

239 700

239 705

-239 705

Zdravotná poisťovňa Union, a.s.

28 692

Spoldzielnica Pracy Muszynianka

202 790

110 600

Ostatné súdne spory

2 028 078

3 009 504

4 245 705

1 236 201

Ministerstvo financií SR

575 360

1 568 121

1 500 261

-67 860

Ministerstvo vnútra SR

82 055

89 463

1 148 977

1 059 514

Kancelária národnej rady SR

594 601

582 573

615 625

33 052

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

473 699

453 228

451 089

-2 139

MH Manažment, a.s. (FNM SR)

227 446

Slovenský pozemkový fond

101 900

Ministerstvo hospodárstva SR

71 964

84 858

88 800

3 942

Vodohospodárska výstavba, š.p.

76 748

77 609

59 856

-17 753

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

51 751

51 752

51 751

-1

Iné (podniky štátnej správy, MF SR)

2 426 413

4 661 417

5 035 279

373 862

Slovenské elektrárne, a.s.

2 758 668

3 087 698

329 030

MH Manažment, a.s.

976 822

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

232 622

544 250

452 442

-91 808

Exportno-importná banka Slovenska

196 143

131 790

165 981

34 191

Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.

140 697

110 525

121 941

11 416

Východoslovenská energetika, a.s.

112 200

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.

71 912

Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s.

214 174

50 193

-50 193

Lesy SR, š.p.

58 590

49 227

15 818

-33 409

MH Invest, s.r.o

544

18 458

18 877

419

Záruky MF SR

17 738

12 184

9 765

-2 419

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

366 083

9 300

1 823

-7 477

Slovenská správa ciest

223 000

Spolu

13 595 592

16 750 503

18 127 640

1 377 137

Zdroj: Účtovné závierky subjektov a databáza MF SR

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Medzinárodné investičné arbitráže vznikajú domnelým porušením bilaterálnych investičných dohôd uzatváraných medzi suverénnymi štátmi. Predmetom sporov je náhrada škody za porušenie dohôd o podpore a ochrane investícií.

Ministerstvo financií SR viedlo ku koncu roka 2019 tri medzinárodné arbitráže. Najvýznamnejšou z nich bolo arbitrážne konanie s EuroGas Inc z dôvodu údajného protiprávneho odobratia povolenia

na ťažbu mastenca na území SR a Belmont Resources Inc. z roku 2014. Spor o náhradu škody viedli

uvedené spoločnosti voči SR. Arbitráž bola vedená podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a USA a bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Kanadou. V roku 2017 bol vydaný arbitrážny rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba v plnom rozsahu. Žalobcovia však podali návrh na zrušenie tohto rozsudku, o ktorom sa rozhodovalo v osobitnom zrušovacom konaní. Konanie o zrušení rozhodnutia o zamietnutí arbitráže bolo 31.10.2019 definitívne zrušené, čím zaniklo akékoľvek riziko pre SR uhradiť deklarovanú sumu zo začiatku arbitráže.

Druhou otvorenou arbitrážou je spor s poľskou spoločnosťou Spóldzielnia Pracy Muszynianka

z údajného porušenia bilaterálnej investičnej dohody medzi Poľskom a Slovenskou republikou.Spor iniciovala poľská spoločnosť v roku 2016 a ako dôvod má byť ústavný zákaz vývozu vody z územia SR, čím mala byť tejto spoločnosti spôsobená domnelá škoda vo výške 75 960 tis. eur.V roku 2017 bola požadovaná čiastka na základe expertného posudku poľskej spoločnosti zvýšená na 202 790 tis. eur. V januári 2018 Slovenská republika podala pred arbitrážny tribunál písomnú obhajobu. Počas roka 2018 boli zo strany Ministerstva financií SR predložené podania v rámci obhajoby, potenciálna škoda spoločnosti bola viackrát znížená až na 110 600 tis. eur zo strany samotnej spoločnosti. Na argumenty vznesené v priebehu pojednávania reagovala SR i žalobca samostatnými podaniami v priebehu mája 2019. V marci 2020 dostal arbitrážny tribunál nóty Slovenska a Poľska k rozhodnutiu v prípade Achmea, na ktoré určil procesný harmonogram na vyjadrenie a to do konca apríla 2020. Do dňa zostavenia súhrnnej výročnej správy nebolo rozhodnutie arbitrážneho tribunálu vydané.

Pri medzinárodnej arbitráži so Zdravotnou poisťovňou Union, a.s. ide o spor Achmea vs. Slovenská

republika, ktorý sa vedie z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní z roku 2007. V tejto arbitráži, vedenej podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Holandským kráľovstvom, bol v decembri 2012 vydaný rozsudok, ktorým arbitrážny tribunál nariadil SR zaplatiť žalobcovi, holandskej spoločnosti Achmea B.V., odškodnenie vo výške 25 226 tis. eur plus úroky vo výške 3 466 tis. eur. SR napadla tento rozsudok ako aj jurisdikčné rozhodnutie tribunálu pred nemeckými súdmi. Achmea taktiež paralelne požiadala Luxemburský súd o výkon rozhodnutia arbitrážneho tribunálu z decembra 2012 a zablokovanie majetku SR, pričom hodnota sporu určená Medzinárodným tribunálom bola 28 187 tis. eur. Súdny dvor EÚ rozhodol 6. marca 2018 o predbežnej otázke vo veci neaplikovateľnosti arbitrážnej doložky v bilaterálnej investičnej zmluve medzi SR a Holandskom. Konanie o zrušení tohto rozsudku ako aj jurisdikčného rozhodnutia v tomto spore bolo právoplatne ukončené rozhodnutím Najvyššieho spolkového súdu v Nemecku dna 31.10.2018, čím bol arbitrážny rozsudok ako taký zrušený. Achmea sa v konaní pred Luxemburskými súdmi bráni tým, že podala pred nemeckým Ústavným súdom voči rozhodnutiu Najvyššieho spolkového súdu v Nemecku ústavné

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

sťažnosti, o ktorých prípustnosti zatiaľ nebolo rozhodnuté. Luxemburský súd v novembri 2019 rozhodol, že konanie je pozastavené do rozhodnutia nemeckého Ústavného súdu o ústavných sťažnostiach.

Slovenskej republike hrozí ďalšia arbitráž, to znamená, že žaloba formálne ešte nebola podaná, no bola oznámená predžalobná výzva v prípade Quick Power Plant SE, Holandsko (QPP). Predmet sporu sa týka údajného nároku na akcie/práva k akciám spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré sa QPP pokúsila nadobudnúť. V súčasnosti prebieha objasňovanie skutkového stavu a nároku QPP pre prípad, ak by bola podaná proti SR žaloba.

Ministerstvo financií SR dostalo oznámenie o hrozbe vzniku škody od dánskej spoločnosti Marius Pedersen, a to za údajné možné porušenie bilaterálnej investičnej dohody s Dánskom, a to novelou zákona o odpadoch.

Tieto hroziace žaloby považuje Ministerstvo financií za bezpredmetné, nakoľko boli podané na základe bilaterálnych investičných dohôd medzi štátmi EÚ, ktorých arbitrážna doložka je v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade Achmea neaplikovateľná a na základe postupu Európskej komisie má dôjsť k ukončeniu všetkých takýchto bilaterálnych investičných dohôd v rámci EÚ.

Z ostatných súdnych sporov vykazuje najvyššiu hodnotu Ministerstvo financií SR, pričom ide najmä

o náhradu škody uplatňovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v ktorých Ministerstvo financií SR zastupuje pred súdom aj iné orgány verejnej moci.

Ministerstvo vnútra SR vykazuje podmienené pasíva zo súdny sporov najmä z titulu náhrady škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci, na zvýšení hodnoty súdnych sporov sa podieľajú najmä dva nové súdne spory.

Kancelária Národnej rady SR eviduje podmienené záväzky z existujúcich alebo hroziacich súdnych

sporov, z čoho podstatnú časť tvoria žaloby za náhradu škody spôsobenú legislatívnou činnosťouNR SR vrátane troch súdnych sporov o ,,zákaz zisku“ zdravotných poisťovní (spolu 614 079 tis. eur).

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zaznamenalo úbytok hodnoty súdnych sporov o 2 140

tis. eur. Najvýznamnejší je spor s fyzickou osobou o náhradu škody vo výške 450 000 tis. eur, ktorá mala byť spôsobená údajnou nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom.

Slovenský pozemkový fond vykazuje podmienené záväzky z titulu 4 právnych sporov v úhrnnej výške

101 900 tis. eur, pričom ide o žaloby súkromných spoločností v ktorých si uplatňujú náhradu škody titulom údajne zmarenej investície z dôvodu, že fond vydal pozemky, na ktorých sa mali realizovať investičné projekty.

Ministerstvo hospodárstva SR eviduje podmienené záväzky zo súdnych sporov vo výške 88 800 tis. eur,

pričom medziročné zvýšenie bolo spôsobené prehodnotením vytvorených rezerv na súdne spory. Tie naopak poklesli o 1 518 tis. eur. Najvyššiu čiastku (64 385 tis. eur) predstavuje žaloba o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu URSO za roky 2004-2006 pri vydávaní cenových rozhodnutí.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Vodohospodárska výstavba, š. p. eviduje viaceré súdne spory, pričom väčšinu z uvedenej sumy tvorí

spor o náhradu škody z dôvodu údajného porušenia nájomnej zmluvy a spory so Slovenskými elektrárňami o úhradu platieb podľa zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Vodohospodárska výstavba, š.p. vykazuje voči Slovenským elektrárňam aj podmienené aktíva, z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť úhradou platieb Slovenským elektrárňam, a.s. podľa neplatnej zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. V súdnych sporoch sa naďalej pokračuje. Pre účely vyčíslenia čistého bohatstva je nutné znížiť túto hodnotu o podiel, ktorý pripadá na štát z dôvodu vlastníckeho podielu v SE, a.s. (34 %), čo predstavuje zníženie podmienených záväzkov o 9 786 tis. eur.

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. vedie dlhodobý súdny spor vo výške 51 752 tis. eur o náhradu

škody, ktorá mala vzniknúť dodávateľovi železničnej spoločnosti zo zmlúv o stavbe, skúškach a zmluvách o dielo k prototypu rušňa radu 755. Okresný súd Bratislava III žalobu v celom rozsahu zamietol a rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave. Žalobca podal odvolanie.

Z ostatných podmienených záväzkov vykazujú najvyššiu hodnotu Slovenské elektrárne, a. s. Vo svojej

účtovnej závierke vykázali podmienené pasíva (okrem iných) v podobe záložného práva na dlhodobý hmotný majetok a zásoby. Hodnota záložného práva medziročne vzrástla o 967 735 tis. eur. Hodnota podmienených pasív potenciálne prislúchajúca štátu bola prenásobená podielom 34 %, čo tvorí3 087 698 tis. eur.

MH Manažment, a.s. vykazuje možné plnenia z bývalých privatizačných zmlúv, ktoré boli do

31.12.2015 agendou Fondu národného majetku. FNM sa zaviazal uhradiť nadobúdateľom privatizovaných spoločností určité straty na majetku, ktoré im môžu v budúcnosti vzniknúť v dôsledku určitých rizík definovaných v privatizačných zmluvách.

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vykazuje podmienené pasíva v podobe finančných derivátov,

používajúcich sa pri kontrahovaní zemného plynu na komoditných burzách.

Exportno-importná banka Slovenska vykazuje v iných pasívach hodnotu poskytnutých záruk (64 431

tis. eur), potvrdených budúcich záruk (53 007 tis. eur) a neodvolateľné úverovú prísľuby (48 544 tis. eur).

Obdobne Slovenská záručná a rozvojová banka Slovenska, a.s. vykazuje podmienené záväzky

v hodnote 121 880 tis. eur z titulu poskytnutých záruk v hodnote 68 760 tis. eur a úverových prísľubov vo výške 53 120 tis. eur.

Lesy Slovenskej republiky, š. p. dlhodobo vykazujú hodnotu majetku, ktorá je právne neusporiadaná

(napr. pozemky a stavby), a ktoré môžu byť predmetom vrátenia pôvodným vlastníkom. Odhadovaná hodnota sa medziročne znížila na 15 818 tis. eur.

Z dôvodu abstrahovania od vzájomných vzťahov v rámci podmienených záväzkov (vzájomné súdne spory, poskytnuté záruky) a duplicitného vplyvu záväzkov na čisté bohatstvo je ich hodnota pre účely vyčíslenia čistého bohatstva znížená z hodnoty 18 452 452 tis. eur na hodnotu 18 293 901 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

3.2.6.Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva

Pod inými aktívami ako súčasť čistého bohatstva sa k 31.12.2019 vykazovali najmä podsúvahové ocenenie štátnych lesov a pohľadávky po lehote splatnosti v štádiu ich vymáhania. Iné aktíva dosiahli v súhrnnej výške 9 466 166 tis. eur.

Od roku 2017 je súčasťou podmienených aktív aj hodnota lesných porastov uvedená v poznámkach účtovnej závierky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorá je pravidelne aktualizovaná znalcom Národného lesníckeho centra. Toto iné aktívum tvorí 43 % z doteraz identifikovaných mimobilančných aktív verejnej správy. Druhým najväčším podmieneným aktívom – 36 %, sú pohľadávky postúpené z bankových inštitúcií alebo verejných inštitúcií na vymáhanie Slovenskej konsolidačnej, a.s. (3 420 121 tis. eur), ktorá ich na základe príslušnej legislatívy vymáha a uplatňuje si z nich exekučné nároky. Výťažok z týchto častokrát nedobytných pohľadávok bol v roku 2019 viac ako 12 mil. eur.

Podmienené aktíva podľa zložiek verejného sektora v tis. eur

2017

2018

2019

Δ 2019-2018

Ústredná správa a ostatné subjekty

8 885 463

9 229 958

9 417 773

187 815

Obce a ich účtovné jednotky

128 998

48 684

41 098

-7 586

Vyššie územné celky a ich účtovné jednotky

3 054

6 893

7 295

402

Spolu

9 027 681

9 285 535

9 466 166

180 631

Zdroj: Účtovné závierky subjektov a databáza MF SR

Z podmienených aktív vykazuje najvyššiu hodnotu štátny podnik Lesy SR, š. p. z dôvodu ocenenia lesných porastov, ktoré podnik obhospodaruje na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktoré boli k 1.1.2010 jednotne ocenené podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty podniku. Hodnota lesných porastov bola od 1.1.2010 evidovaná na podsúvahovom účte, pričom každoročne je táto hodnota aktualizovaná spolu so spresňovaním hodnoty lesných pozemkov vo vlastníctve štátu. Medziročne bola podsúvahová hodnota lesných porastov nižšia o 105 590 tis. eur. Hlavným dôvodom a podkladom na zníženie hodnoty porastov je obnova programu starostlivosti o les po spracovaní veternej kalamity na niektorých odštepných závodoch.

Slovenská konsolidačná, a. s. (SKo, a. s.), ktorá je zo zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov poverenou osobou pre konsolidáciu pohľadávok verejného sektora vykazuje druhú najväčšiu hodnotu podmienených aktív v hodnote 3 420 121 tis. eur. Medziročný rast nominálnej hodnoty pohľadávok SKo, a.s. je výsledkom novoprijatých pohľadávok na vymáhanie a vymožením resp. odpísaním nedobytných pohľadávok. Časť nominálnej hodnoty pohľadávok SKo, a.s. je pre účely čistého bohatstva eliminovaná, nakoľko je predmetom účtovnej konsolidácie vo verejnej správy, čo zabezpečuje vykázanie pohľadávok len jednou hodnotou.

Zo súdnych sporov a iných právnych úkonov boli významné konkurzné konania, exekučné rozhodnutia a súdne spory evidované Ministerstvom financií SR vo výške 394 103 tis. eur.

Vodohospodárska výstavba, š. p. vykazuje z celkovej hodnoty aktívnych súdnych sporov 407 873 tis.

eur súdne spory voči Slovenským elektrárňam, a. s. o bezdôvodné obohatenie. Spor sa týka platieb,

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

ktoré platila Vodohospodárska výstavba, š. p. elektrárňam od roku 2006 na základe zmlúv na užívanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktoré sú podľa štátneho podniku neplatné.

Zároveň v prípade súdnych sporov vedených v prospech MH Manažmentu, a.s. bola zaznamenaná

medziročne vyššia hodnota o 9 881 tis. eur.

Prehľad najväčších podmienených aktív v tis. eur

2017

2018

2019

Δ 2019-2018

Súdne spory a konania

847 680

825 417

839 548

10 082

Vodohospodárska výstavba, š. p.

410 824

407 787

407 873

Ministerstvo financií SR

389 065

380 928

MH Manažment, a.s.

33 865

31 805

41 686

9 881

Ministerstvo vnútra SR

13 926

4 897

5 019

122

Finančné riaditeľstvo SR

4 049

4 042

-7

Iné (štátne podniky)

4 481 519

4 576 066

4 718 687

142 621

Lesy SR, š. p.

4 077 768

4 196 397

4 090 807

-105 590

Pohľadávky vymáhané SKo, a.s.

3 407 584

3 274 989

3 420 121

145 132

Exportno-importná banka

95 404

87 000

276 900

189 900

Debitum, a.s.

198 278

200 642

2 364

Environmentálny fond

180 734

Slovenský plynárenský priemysel

101 343

90 194

140 162

49 968

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

107 004

115 475

122 835

7 360

MH Manažment, a.s.

100 000

87 000

87 983

983

Spolu

8 736 783

8 878 799

9 359 732

480 933

Pre medziročné porovnanie údajov boli za rok 2018 doplnené položky Debitum, a.s. a Finančné riaditeľstvo SR. Zároveň bola položka SKo, a.s. presunutá do skupiny ,,iné“ aktíva. Zdroj: Účtovné závierky subjektov

Z ostatných položiek podmienených aktív je významná hodnota zabezpečenia pohľadávok z poskytnutých úverov a poskytnutých záruk Exportno-importnej banky, a.s. v hodnote 276 900 tis. eur.

Prijaté záruky sú napr. na nehnuteľnosti, cenné papiere a ostatné záruky. Na navýšení objemu mal vplyv predovšetkým nárast zabezpečenia nehnuteľným majetkom približne za 118 000 tis. eur a nárast prijatých záruk od iných subjektov za 55 000 tis. eur, pričom iné zabezpečenie pokleslo o 37 000 tis. eur.

Spoločnosť Debitum, a. s., vykazuje na podsúvahe pohľadávky na poistnom zo Sociálnej poisťovne.

Nominálna hodnota týchto pohľadávok je pre účely čistého bohatstva eliminovaná, pretože ide o pohľadávky voči zdravotníckych zariadeniam (zväčša subjektom verejnej správy), ktoré zároveň vykazujú záväzky voči spoločnosti a k ich odpusteniu môže dôjsť až po splnení určitých podmienok42.

Environmentálny fond eviduje potenciálne plnenie zo záložných zmlúv uzavretých bývalým

Recyklačným fondom, ktorého činnosť prešla na Environmentálny fond v decembri 2017. Recyklačný fond poskytoval subjektom dotácie napríklad na separáciu odpadov (plastov, železa a podobne) na viacročné obdobie a v prípade, že subjekt nesplnil podmienky pre dotáciu, bol povinný vrátiť dotáciu aj

42 Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/22174/2

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

so zmluvnou pokutou. Vo výške dotácie a možnej pokuty boli uzatvárané záložné zmluvy a ručiteľské vyhlásenia.

Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP, a. s.) vykazuje poskytnuté záruky, ktoré vystavili materské

spoločnosti zákazníkov. SPP, a.s. si tak v prípade neplnenia povinností zo strany zákazníkov môže uplatňovať plnenie u ich materských spoločností.

Skupina Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. (SEPS, a. s.) vykázala v konsolidovanej

účtovnej závierke ako podmienené aktíva sumu prijatých bankových záruk vo výške 122 835 tis. eur. Bankové záruky sú uzatvárané v prospech skupiny SEPS, a. s. účastníkmi krátkodobého trhu s elektrickou energiou, ktoré chránia skupinu pred ich prípadnou platobnou neschopnosťou.

MH Manažment, a.s. vykazuje podmienené aktívum zo zmluvy o predaji štátneho podielu v Slovak

Telekom, a.s. Platba vo výške 87 983 tis. eur je uložená a viazaná na účte, pričom vyplatenie týchto prostriedkov závisí od ukončenia Sporu vo veci hlasových služieb a Sporu s Európskou komisiou.

Pre koncept čistého bohatstva musia byť celkové podmienené aktíva verejného sektora upravené o nasledovné položky. Časť vyčíslenej spornej sumy, o ktorú sa súdi Vodohospodárska výstavba, š. p. so Slovenskými elektrárňami, a.s., bola od celkových podmienených aktív odpočítaná (138 676 tis. eur). Táto časť zodpovedá 34 % vlastníckemu podielu štátu v SE, a.s. Z pohľadu verejného sektora ide o vzájomnú konsolidáciu. Odpočítané boli tiež prijaté záruky EXIM Banky (276 900 tis. eur), SEPS, a. s. (122 835 tis. eur) a SPP, a.s. (140 162 tis. eur).

V týchto prípadoch, ak by boli záruky realizované, vlastné imanie a čisté bohatstvo by nevzrástlo, pretože príjmy z realizovaných záruk by len nahradili existujúce bilančné aktíva (úvery u EXIM Banky a obchodné pohľadávky u SEPS, a. s. a SPP, a. s.). Tieto podmienené aktíva teda nepredstavujú potenciálny zdroj zvýšenia vlastného imania verejného sektora. Pri pohľadávkach v správe SKo, a.s. bola upravená výška menovitej hodnoty o pohľadávky, ktoré boli predmetom konsolidačných úprav v rámci ústrednej správy (2 691 771 tis. eur). Prevod splatných pohľadávok, ktoré odovzdávajú resp. odpredávajú organizácie ústrednej správy Slovenskej konsolidačnej, a.s. sa eliminuje a k pohľadávkam sa tvorí opravná položka. Akt prevodu pohľadávok znamená dôvod na zníženie ich účtovnej hodnoty, čo má negatívny vplyv na vlastné imanie a tým aj čisté bohatstvo. Zároveň tieto precenené pohľadávky nemôžu byť v pôvodnej hodnote na strane podmienených aktív. Ďalšou úpravou pre výpočet čistého bohatstva je eliminácia podsúvahovej hodnoty pohľadávok spoločnosti Debitum, a. s. vo výške 198 278 tis. eur. Z dôvodu abstrahovania od vzájomných vzťahov v rámci iných aktív (vzájomné súdne spory, vystavené záruky, pohľadávky) je ich hodnota pre účely vyčíslenia čistého bohatstva znížená z hodnoty 9 466 166 tis. eur na hodnotu 5 897 544 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Zoznam skratiek

DPH – daň z pridanej hodnoty

DPPO – daň z príjmov právnickej osoby

DPFO - daň z príjmov fyzickej osoby

EFSF – Európsky nástroj finančnej stability

EK – Európska komisia

ESM – Európsky mechanizmus pre stabilitu

ESA2010 - Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010

EŠIF – Európske štrukturálne a investičné fondy

EUROSTAT – Štatistický úrad Európskeho spoločenstva

EÚ – Európska únia

FNM SR – Fond národného majetku Slovenskej republiky

GNI – Hrubý národný príjem

HDP – hrubý domáci produkt

IPSAS - Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor

KÚZ – konsolidovaná účtovná závierka

MF SR – Ministerstvo financií Slovenskej republiky

MMF – Medzinárodný menový fond

OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OP – operačný program

OS – obchodné spoločnosti

OSN – Organizácia spojených národov

PPP – projekt verejno-súkromného partnerstva

PO – príspevkové organizácie

RO – rozpočtové organizácie

SDR – špeciálne práva čerpania, jednotná menová a účtovná jednotka používaná v rámci Medzinárodného menového fondu

SVS – Súhrnná výročná správa SR

SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba

ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky

ŠZÚ – Štátny záverečný účet SR

ÚJ – účtovná jednotka

VÚC – vyššie územné celky

ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti - ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (rozpočtové pravidlá) - zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zákon o účtovníctve - Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy - zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

zákon o obecnom zriadení - zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

zákon o samosprávnych krajoch - zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov

zákon o Sociálnej poisťovni – zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov

zákon o zdravotných poisťovniach - zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zákon o audítoroch - zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č.431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Slovník odborných pojmov

1. kapitola: Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA2010

Súhrnná výročná správa SR – súhrnný dokument, ktorý obsahuje údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy a o stave dlhu verejnej správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. októbra bežného roka, súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky, údaje ustanovené osobitným predpisom, ktorým je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ďalšie údaje o hospodárení Slovenskej republiky (§ 29a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Štátny záverečný účet SR – správa o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, ktorá obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia verejnej správy za príslušný rozpočtový rok v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. apríla bežného roka, vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky, údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu a ďalšie údaje o plnení rozpočtu verejnej správy. (§ 29 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

ESA2010 – Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010 je medzinárodne kompatibilný rámec pre systematické a podrobné opísanie národnej ekonomiky, jeho súčastí a jeho vzťahov s ostatnými národnými ekonomikami. Je založený na Systéme národných účtov 2008 (SNÚ 2008). SNÚ bol vypracovaný v súčinnosti štatistických orgánov OSN, EÚ, OECD, MMF a Svetovej banky a predstavuje celosvetový štandard v oblasti uplatňovania národných účtov. ESA2010 sa zaviedla Nariadením Rady (ES) 549/2013 z 21. mája 2013 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve a reálne sa začala uplatňovať od septembra 2014. ESA2010 je revíziou ESA 95. Nové štandardy priniesli v oblasti verejných financií zmeny dôležité pre vykazovanie salda a dlhu verejnej správy. Popis implementácie metodiky ESA2010 a najvýznamnejších metodologických zmien je uvedený v kapitole 1.5. v Súhrnnej výročnej správe SR za rok 2013.

Aprílová notifikácia – Podľa nariadenia Komisie 479/2009 členské štáty vykazujú Komisii (Eurostatu) plánované a aktuálne schodky a dlh sektora verejnej správy dvakrát ročne, prvý krát do 1. apríla bežného roka (roka n) a druhý krát do 1. októbra roka n. Zároveň členské štáty oznámia Eurostatu, ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za vykazovanie postupu pri nadmernom schodku. Do 1. apríla roka n členské štáty oznámia Eurostatu plánovaný schodok verejnej správy za rok n a aktualizovaný odhad ich skutočného schodku verejných financií za rok n – 1 a ich skutočné schodky verejných financií za roky n – 2, n – 3 a n – 4.

Októbrová notifikácia – aktualizácia aprílovej notifikácie, ktorá je nutná vzhľadom na to, že viacero údajov za verejnú správu je dostupných až po termíne aprílovej notifikácie (tie sú nahradené odhadmi). Ani októbrovú notifikáciu však nemožno považovať za zdroj definitívnych údajov za verejnú správu, pretože akruálne výnosy niektorých daňových príjmov (DPPO a DPFO) sú známe za rok n – 1 až na začiatku n + 1. Aj po tomto termíne sú v prípade údajov za verejnú správu (a národné účty vo všeobecnosti) pomerne časté revízie údajov za minulé roky. Revízie sa robia jednak kvôli úpravám či spresneným interpretáciám samotnej metodiky ESA a tiež kvôli tomu, že samotné krajiny (národné štatistické úrady) môžu v minulých údajoch odhaliť nezrovnalosti, ktoré v rámci revízií napravia.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Verejná správa – koncept, ktorý definujú národné účty (ESA2010). Národné účty členia národné hospodárstvo (S.1) na päť inštitucionálnych sektorov: nefinančné korporácie (S.11), finančné korporácie (S.12), verejná správa (S.13), domácnosti (S.14) a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.15). Inštitucionálny sektor tvorí zoskupenie inštitucionálnych jednotiek, ktoré majú podobný charakter a ekonomické správanie (odvetvie produkčnej činnosti). Inštitucionálna jednotka je ekonomická jednotka oprávnená vlastniť výrobky a aktíva, prijímajúca záväzky a zaoberajúca sa ekonomickou činnosťou a transakciami s inými jednotkami vo vlastnom mene. Sektor verejnej správy tvoria inštitucionálne jednotky (subjekty) patriace do verejnej správy.

Verejné financie – alebo financie verejného sektora, je všeobecne zaužívaný výraz v ekonómii označujúci súhrn rozpočtov subjektov pod verejnou kontrolou alebo patriacich do verejného sektora. Verejný sektor môže byť definovaný rôzne v závislosti od cieľov analýzy a kritérií zaradenia subjektov do verejného sektora. Ak nie je uvedené inak, verejné financie sa v krajinách EÚ najčastejšie hodnotia na základe údajov národných účtov v metodike ESA2010, ktorá definuje subjekt verejnej správy. V tejto publikácii sú použité tri koncepty hodnotenia verejných financií, ktoré sa od seba líšia rôznym pokrytím subjektov: verejná správa (ESA2010), súhrnný celok verejnej správy a verejný sektor.

Subjekty verejnej správy SR – právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktoré sú zaradené v súlade s metodikou ESA v ústrednej správe, územnej samospráve a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia. (§ 3 ods. 1 zákonao rozpočtových pravidlách verejnej správy)

▪Ústrednú správu tvoria ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Ich počet, organizáciu a pôsobnosť ustanovuje zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy. V ústrednej správe sú zaradené aj ďalšie subjekty (vysoké školy, Rozhlas a televízia Slovenska, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, štátne fondy, Slovenská konsolidačná, a.s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Ústav pamäti národa, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Tlačová agentúra SR, Audiovizuálny fond), ktoré hospodária s väčším či menším objemom verejných prostriedkov a ktorých pôsobnosť upravujú osobitné právne predpisy.

▪Územnú samosprávu predstavujú obce a vyššie územné celky – samosprávne kraje a ďalšie subjekty územnej samosprávy. Obec je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt, samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami a jej základnou úlohou pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.V Slovenskej republike je zriadených osem samosprávnych krajov, ktoré sú právnickými osobami samostatne hospodáriacimi s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; zabezpečujú a chránia práva a záujmy svojich obyvateľov. Základnou legislatívou, ktorá upravuje pôsobnosť samospráv je zákon o obecnom zriadení a zákon o samosprávnych krajoch.

▪Fondy sociálneho zabezpečenia tvoria Sociálna poisťovňa zriadená zákonom o Sociálnej poisťovni a zdravotné poisťovne (v súčasnosti tri, z toho jedna štátna a dve súkromné), ktorých pôsobnosť ustanovuje zákon o zdravotných poisťovniach.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Rozpočet verejnej správy – strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a nasledujúce dva roky a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na príslušný rozpočtový rok a nasledujúce dva roky (§ 4 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Štátny rozpočet – základná súčasť rozpočtu verejnej správy, ktorou sa zabezpečuje financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív (§ 6 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Superdividenda – metodika ESA, na rozdiel od podnikového účtovníctva, rozoznáva dividendy a superdividendy. Superdividendy sú dividendy, ktoré sú vysoké z pohľadu poslednej (nedávnej) výšky úrovne dividend a ziskov. Logika členenia je tá, že pokiaľ dividendy rozdeľujú príjem z majetku, superdividendy rozdeľujú čisté bohatstvo podniku, keď znižujú vlastné zdroje podniku (vlastné imanie), predstavujú teda výber kapitálu (capital withdrawal). Inak povedané, dividendy prináležia bežnému zisku (operating profit), ktorý pochádza zo štandardných hlavných činností podniku (core business operations) a superdividendy prináležia iným (špeciálnym) výnosom. Na určenie výšky superdividend sa používa tzv. superdividendový test.

2. kapitola: Hospodárenie verejnej správy - požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

Benchmarková revízia – pravidelná revízia štatistických údajov zo strany členských štátov EÚ na základe legislatívy Európskeho štatistického úradu, manuálu pre deficit a dlh verejnej správy a príručky pre aplikáciu revízie. Za revíziu sa považuje každá zmena štatistickej hodnoty ukazovateľov uložených v príslušných databázach a verejne publikovaných štatistických údajov. Dôvodom revízií, najmä benchmarkových (porovnávajúcich) sú napr. zmeny v legislatíve, úpravy metodických definícií a postupov na základe nových poznatkov a analýz, implementácia nových štatisticko-matematických metód. V rámci benchmarkovej revízie sa vykonáva aj tzv. rutinná revízia, ktorá spočíva najmä v oprave údajov na základe lepšej dostupnosti údajov, oprave vzorcov, revízii číselníkov a klasifikácií.

Bilancia rozpočtu verejnej správy – alebo bilancia príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Bilancia je konsolidovaná, teda sú vylúčené transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. Štruktúra prezentovanej bilancie v tomto dokumente pozostáva z kombinácie klasifikácie kódov ESA2010 a rozpočtovej klasifikácie.

Saldo rozpočtu verejnej správy – môže mať charakter schodku alebo prebytku. Schodok je záporný rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami verejnej správy. Prebytok je kladný rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami verejnej správy. V metodike národných účtov sa saldo verejnej správy nazýva „čisté pôžičky poskytnuté/prijaté“. Ich výška predstavuje sumu, ktorú

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

verejná správa môže poskytnúť alebo prijať ako pôžičku na financovanie svojich nefinančných operácií.

Štrukturálne saldo – saldo rozpočtu verejnej správy upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové a dočasné vplyvy. Referenčná hodnota medziročnej zmeny štrukturálneho salda sa používa na hodnotenie charakteru fiškálnej politiky, či je expanzívna (medziročné zvyšovanie / znižovanie štrukturálneho schodku / prebytku) alebo reštriktívna (medziročné znižovanie / zvyšovanie štrukturálneho schodku / prebytku).

Jednorazové vplyvy – všeobecne definované ako príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo verejnej správy. Úprava salda verejnej správy o takéto vplyvy umožňuje analyticky vhodnejšie posúdenie jeho vývoja v čase.

Dlh verejnej správy hrubý – alebo hrubý maastrichtský dlh verejnej správy, predstavuje konsolidovaný súčet všetkých záväzkov sektora verejnej správy v nominálnej (menovitej) hodnote, ktoré vznikli na základe prijatých vkladov, emitovaných cenných papierov (bez akcií) a prijatých pôžičiek (bez záväzkov z nesplatených úrokov). Súčasťou prijatých pôžičiek sú aj imputované pôžičky, ktoré sa rovnajú hodnote majetku nadobudnutého prostredníctvom finančného lízingu. Dlh je konsolidovaný, teda sú vylúčené všetky záväzky a recipročné pohľadávky jednotiek patriacich do sektora VS. (Príručka vládneho deficitu a dlhu, vydanie 2019)

Dlh verejnej správy čistý – alebo čistý maastrichtský dlh verejnej správy, predstavuje rozdiel medzi hrubým maastrichtským dlhom a súčtom zlata a SDR, hotovosti, cenných papierov v trhovej hodnote (okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote. Čistý dlh vyjadruje schopnosť verejnej správy splatiť svoj maastrichtský dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. (Code of Conduct - Specifications on the implementation of the Stability and Growth Pact and Guidelines on the format and content of Stability and Convergence Programmes)

Európske fiškálne pravidlá – vznikli z potreby dodržiavania fiškálnej disciplíny v rámci Hospodárskej a menovej únie (eurozóny) kvôli zachovaniu stability spoločnej meny euro. Predstavujú súbor pravidiel numerických, procesných ale aj pravidiel transparentnosti o zverejňovaní údajov o hospodárení štátu. Pravidlá sú zakotvené v právnych predpisoch EÚ (Zmluva o fungovaní Európskej únie, nariadenia, smernica) ale ich súčasťou je aj medzinárodná zmluva. Predchodcom fiškálnych pravidiel EÚ boli tzv. maastrichtské kritériá, ktoré stanovili podmienky pre členstvo v eurozóne v podobe referenčnej hodnoty pre deficit (3 % HDP) a dlh verejnej správy (60 % HDP). Kvôli potrebe udržiavať fiškálnu disciplínu aj po vstupe do eurozóny bol v roku 1997 schválený Pakt stability a rastu (Stability and Growth Pact – SGP), ktorý obsahuje aj sankcie, ak deficit krajiny prekročí 3% HDP. V dôsledku ekonomickej a finančnej krízy bol SGP v roku 2011 druhý krát revidovaný (prvý krát v roku 2005) a boli prijaté ďalšie štyri nariadenia s cieľom sprísnenia pravidiel fiškálneho dohľadu a rozšírenia dohľadu aj na makroekonomickú oblasť. Tzv. Six-pack priniesol predovšetkým sprísnenie sankcií, keď krajina môže byť penalizovaná za nedodržiavanie fiškálnych pravidiel až do výšky 0,5 % HDP, väčšiu orientáciu na pravidlo verejného dlhu (jeho nedodržiavanie bolo dovtedy prakticky ignorované) a povinnosť konsolidovať verejný rozpočet aj po znížení deficitu pod 3 % HDP tempom znižovania štrukturálneho salda minimálne o 0,5% HDP až po dosiahnutie strednodobého cieľa (medium-term objective – MTO). Medzinárodná zmluva, ktorá bola podpísaná 25 členskými krajinami

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

Európskej únii (všetky s výnimkou Česka a Veľkej Británie) v roku 2012, stanovila povinnosť zaviesť pravidlo o vyrovnanom štrukturálnom salde verejnej správy do národnej legislatívy (tzv. Fiscal compact). Naposledy v roku 2013 boli schválené dve nariadenia, ktoré ďalej sprísňujú a prehlbujú fiškálny dohľad v krajinách eurozóny (tzv. Two-pack). Podľa nich musia krajiny eurozóny napríklad každoročne do 15. októbra predkladať Európskej komisii na posúdenie návrh rozpočtového plánu na nasledujúci rok.

Stratégia riadenia štátneho dlhu – ďalej len stratégia, je strategický dokument, ktorý stanovuje základné rámce a smerovanie politiky riadenia štátneho dlhu. Stratégia formuluje vrcholové kvantitatívne ukazovatele a parametre štátneho dlhu a stanovuje tiež ciele, ktoré by mali prispieť ku kvalitatívnemu zlepšeniu riadenia dlhu. Dokument ďalej popisuje vývoj a štruktúru štátneho dlhu SR, makroekonomické a fiškálne východiská a riziká dlhového portfólia. Od stratégie sú odvodené jednotlivé predpisy upravujúce pravidlá pre riadenie rizík štátneho dlhu, limity pozícií štátu a systém kontroly. Podľa Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je stratégia súčasťou Rozpočtu verejnej správy SR a vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie je súčasťou Súhrnnej výročnej správy SR.

3. kapitola: Čisté bohatstvo

Čisté bohatstvo – súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky a podmienené záväzky, iné aktíva a iné pasíva. (Čl. 2 písm. e) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti)

Vlastné imanie – vlastný zdroj krytia majetku, vyjadruje nárok na majetok podniku po odpočítaní všetkých jeho účtovných dlhov. Vlastné imanie predstavuje v súvahe rozdiel medzi hodnotou majetku (aktív) a hodnotou záväzkov v širšom zmysle. Podľa slovenskej právnej úpravy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vlastné imanie tvorí: základné imanie, kapitálové fondy, fondy zo zisku, oceňovacie rozdiely z precenenia, výsledok hospodárenia minulých rokov a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení.

Verejný sektor – pre potreby súhrnnej správy definovaný ako sektor, za ktorý sa vyčísľuje čisté bohatstvo. Okrem verejnej správy podľa metodiky ESA2010 zahŕňa podniky štátnej správy, podniky územnej samosprávy a NBS.

Podniky verejnej správy – súhrnné pomenovanie používané v tomto dokumente pre podniky štátnej správy a podniky územnej samosprávy, ktoré sú definované legislatívou. Keďže podniky štátnej správy a samosprávy sú definované pre potreby výpočtu čistého bohatstva, do ktorého vchádzajú len podniky s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 %, tento pojem môže byť použitý aj širšie, teda na všetky podniky bez obmedzenia majetkovej účasti štátu.

Podnik štátnej správy – štátny podnik, obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 % jej základného imania a právnická osoba zriadená zákonom, v ktorej má štát kvalifikovanú účasť; kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019

zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť (Čl. 2 písm. f) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti).

Podnik územnej samosprávy – obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou územnej samosprávy v minimálnej výške 20 % jej základného imania (Čl. 2 písm. g) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti)

Implicitné záväzky – rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy (Čl. 2 písm. h) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti). Najznámejším príkladom sú starobné dôchodky z priebežného piliera dôchodkového systému.

Podmienené záväzky – iné pasíva účtovnej jednotky, ktorá ich vykazuje v poznámkach ako súčasti individuálnej účtovnej závierky (zákon o účtovníctve). Nejde teda o záväzok, ktorý je vykázaný na súvahových položkách pasív, pretože nie je splnená podmienka na ich zaúčtovanie - výška záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené, úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý. Ako iné pasíva sa vykazuje:

1.možná povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti a ktorej existencia závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky, alebo

2.povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti, ale ktorá sa nevykazuje v súvahe, pretože nie je pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti bude potrebný úbytok ekonomických úžitkov, alebo výška tejto povinnosti sa nedá spoľahlivo oceniť.

PPP projekt – forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry. V rámci PPP projektov sú subjekty verejného sektora partnerom a zákazníkom súkromného sektora, od ktorého nakupujú služby. Súkromný partner v zásade financuje výstavbu a prevádzkuje dielo a ako protihodnota je mu umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za platby od jeho používateľov alebo od verejného partnera. Dôležitou charakteristikou PPP je rozdelenie rizík spojených s výstavbou a prevádzkou diela medzi súkromným a verejným partnerom a dlhodobosť zmluvných vzťahov medzi súkromným a verejným partnerom.

Centrálny konsolidačný systém – systém zberu, spracovania, analyzovania, konsolidovania a prezentovania údajov z účtovníctva od účtovných jednotiek súhrnného celku. Súčasťou Centrálneho konsolidačného systému je spracovanie údajov z finančných výkazov a konsolidačného balíka.