DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „vládny návrh zákona“) v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala zlepšiť prístup k spravodlivosti a taktiež sa zaviazala realizovať analýzu rekodifikácie občianskeho procesného práva a podľa potreby navrhnúť zmeny právnej úpravy.
Cieľom vládneho návrhu zákona je zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty. Toto oprávnenie sa vyníma z právomoci notárov, nakoľko v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii súčasnej právnej úpravy, a v niektorých prípadoch došlo aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Aj vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na samotný charakter právneho inštitútu vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý je špecifický nadobudnutím vecného práva ex lege bez konštitutívneho rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, sa navrhuje prenesenie tejto právomoci na súd, ktorý v rámci zákonom ustanoveného procesu potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, alebo návrh na vydanie takéhoto rozhodnutia zamietne, ak zistí, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky vydržania navrhovateľom. Na účely právnej istoty sa v rámci konania o potvrdení vydržania zabezpečuje zverejnenie informácie o tomto procese (publicita). Vládny návrh zákona súčasne obsahuje, okrem nevyhnutných zmien spojených s prenesením právomoci deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aj právnu úpravu smerujúcu k odstráneniu niektorých problematických otázok súvisiacich s notárskou činnosťou. V súvislosti so zavedením nového konania o potvrdení vydržania sa navrhuje zavedenie nového súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania.
Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. marca 2021 tak, aby bola zachovaná dostatočná dĺžka legisvakancie vládneho návrhu zákona.
Vládny návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy. Vládny návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
2
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: august 2020
Ukončenie: august 2020
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
August 2020
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
Október 2020
2. Definícia problému
Súčasná právna úprava umožňuje notárom ako štátom povereným osobám, deklarovať vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v jednoduchom, krátkom a neverejnom procese, v rámci ktorého boli zaznamenané aplikačné problémy, zneužívanie tohto procesu na úkor ochrany vlastníckeho práva a na úkor zabezpečenia právnej istoty v spoločnosti. Najmä vzhľadom na uvedené sa navrhuje presun tejto právomoci na príslušné orgány verejnej moci, súdy, ktoré následne budú skúmať a rozhodovať o otázke vydržania v osobitnom, zákonom upravenom procese, ktorý okrem iného zabezpečuje aj publicitu a informovanie dotknutých osôb o tom, že je v súdnom konaní riešená otázka vydržania. Vlády návrh zákona súčasne obsahuje, okrem nevyhnutných zmien spojených s prenesením právomoci deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aj právnu úpravu smerujúcu k odstráneniu niektorých problematických otázok súvisiacich s notárskou činnosťou.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom vládneho návrhu zákona je zmeniť nastavenie súčasných pravidiel úradného potvrdenia vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Vládny návrh zákona zavádza nové mimosporové konanie, predmetom ktorého je potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, výsledkom ktorého je potvrdenie vydržania navrhovateľovi prostredníctvom deklaratórneho súdneho rozhodnutia alebo iné skončenie tohto konania, ktoré nepotvrdzuje vydržanie vecného práva navrhovateľom. Prostredníctvom tohto nového súdneho konania sa zabezpečí nielen súdna ochrana vlastníckeho práva navrhovateľa a ďalších dotknutých osôb, ale sa zabezpečí aj dodržiavanie princípu právnej istoty v spoločenských vzťahoch, nakoľko nové súdne konanie o potvrdení vydržania je upravené spôsobom, ktorý zabezpečuje aj informovanosť ostatných osôb v dostatočnom časovom predstihu a rozsahu pred samotným potvrdením vydržania vecného práva. Okrem uvedeného sa navrhuje aj zmena právnej úpravy týkajúca sa zapožičiavania spisov oprávneným osobám tak, aby došlo k odstráneniu nadbytočnej a neefektívnej administratívnej záťaže a súčasne aj k odstráneniu konaní, ktoré smerujú k znemožňovaniu alebo k sťažovaniu výkonu štátneho dohľadu nad činnosťou notárov. Okrem uvedeného sa navrhuje aj právna úprava smerujúca k odstráneniu niektorých problematických otázok súvisiacich s notárskou činnosťou.
V súvislosti so zavedením nového konania o potvrdení vydržania sa navrhuje zavedenie nového súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania.
4. Dotknuté subjekty
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, súdy, notári, fyzické osoby, právnické osoby.
3
5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenie - pri príprave vládneho návrhu zákona bola posudzovaná možnosť úpravy a sprísnenia súčasných pravidiel úradného potvrdenia vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, avšak táto možnosť nebola vyhodnotená ako vhodná a efektívna.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno  Nie
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy
7. Transpozícia práva EÚ
Nie.
8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účelnosti navrhovaného materiálu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti a jeho aplikácii.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Sociálne vplyvy
💧 Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
Vzhľadom na zavedenie novej poplatkovej povinnosti za návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa predpokladajú pozitívne vplyvy na štátny rozpočet. V prípade tejto poplatkovej povinnosti ide o zavedenie nového súdneho poplatku, ktorý bude príjmom kapitoly „Všeobecná pokladničná správa“. Konkrétne vplyvy na rozpočet verejnej správy však nie je možné kvantifikovať, nakoľko primárne príjmy závislé od počtu návrhov na začatie konania, ktoré závislé od iniciatívy konkrétnych právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré sa budú domáhať vydania potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pričom počet týchto subjektov nie je známy a nie je ani zistiteľný z dostupných informačných systémov, prípadne vykonaním štatistického zisťovania.
V súvislosti s vládnym návrhom zákona sa nepredpokladá a ani neráta s personálnym navýšením na jednotlivých súdoch Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona preto nezakladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na základe údajov predložených Notárskou komorou Slovenskej republiky o počte osvedčených vyhlásení o vydržaní vyplýva, že v roku 2018 osvedčilo vyhlásenie o vydržaní 130 notárov z celkového počtu notárov 328, pričom išlo celkovo o 3 293 osvedčení vyhlásení o vydržaní. V roku 2019 osvedčilo vyhlásenie o vydržaní 119 notárov z celkového počtu notárov 334, pričom išlo celkovo o 2 390 osvedčení vyhlásení o vydržaní. Údaje z roku 2020 nie k dispozícii. Z predložených údajov vyplýva, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vydávalo v rokoch 2018 a 2019 len cca 35 39 % notárov z ich celkového počtu. Vzhľadom na klesajúcu tendenciu vydržaní a sprísnenie podmienok vydania potvrdenia o vydržaní možno očakávať minimálny nápad vecí týkajúcich sa vydržaní v ročnom rozmedzí od 10 do 20 vecí pre jednotlivé súdy (pri počte 54 okresných súdov). Vzhľadom na to, že konanie o potvrdení vydržania je pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania, a vzhľadom na očakávaný nápad vecí na jednotlivé súdy, nie je potrebné navyšovať personálne obsadenie na jednotlivých súdoch.
4
Konanie o potvrdení vydržania budú súdy vybavovať v rámci bežnej civilnej agendy súdu a navyšovanie personálu (sudcov alebo vyšších súdnych úradníkov) neodôvodňuje ani charakter konania o potvrdení vydržania ani očakávaný nápad vecí v tejto oblasti, ktorý bude zanedbateľný.
11. Kontakt na spracovateľa
JUDr. Alena Hambáleková
Sekcia legislatívy
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Tel.: 02/ 888 91 117
12. Zdroje
Vlastná činnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) vyjadrila k predloženému materiálu nesúhlasné stanovisko a uplatnila k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania.
Pripomienky a odporúčania Komisie:
K doložke a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy:
Podľa názoru Komisie môže mať materiál nielen pozitívny, ale aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu navrhovaného presunu kompetencií vo veciach vydržania z notárov na sudcov, a to vo forme zvýšených výdavkov na zamestnancov súdu alebo sudcov. V predkladanom materiáli chýbajú informácie o počte podaní vo veci vydržania v posledných rokoch a odhad počtu podaní v budúcnosti, na základe ktorých by bolo možné zhodnotiť zvýšené pracovné zaťaženie jednotlivých okresných súdov, ktoré by mohlo viesť k zvyšovaniu počtu súdnych úradníkov ako aj sudcov v civilnej agende. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť doložku vybraných vplyvov a doplniť analýzu vplyvov na rozpočet, v ktorej bude kvantifikovaný negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, pričom predmetný negatívny vplyv žiadame zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov ako aj limitov počtu zamestnancov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
Vyhodnotenie uplatnenej pripomienky:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti s návrhom zákona nedeklarovalo negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy v súvislosti s presunom kompetencií vo veciach vydržania z notárov na súdy, nakoľko tieto vplyvy nezistilo, pretože súdy majú veci týkajúce sa konania o potvrdení vydržania vybavovať v rámci bežnej civilnej agendy a navýšenie personálneho obsadenia jednotlivých súdov v súvislosti s týmto novým konaním o potvrdení vydržania nie je odôvodnené ani očakávaným nápadom vecí, ani charakterom konania.
Ministerstvo na základe uplatnenej pripomienky požiadalo Notársku komoru Slovenskej republiky o predloženie údajov o počte vydaných osvedčení vyhlásení o vydržaní notármi. Z predložených údajov, ako aj z údajov, ktoré ministerstvo k dispozícii z vlastnej činnosti bolo zistené, že v roku 2018 osvedčilo vyhlásenie o vydržaní 130 notárov z celkového počtu notárov 328, pričom išlo celkovo o 3 293 osvedčení vyhlásenia o vydržaní. V roku 2019 osvedčilo vyhlásenie o vydržaní 119 notárov z celkového počtu notárov 334, pričom išlo celkovo o 2 390 osvedčení vyhlásenia o vydržaní. Údaje z roku 2020 nie k dispozícii. Z predložených údajov vyplýva, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vydávalo v rokoch 2018 a 2019 len cca 35 39 % notárov z ich celkového počtu. Z uvedených údajov je evidentná klesajúca tendencia vydržaní. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na sprísnenie podmienok vydania potvrdenia o vydržaní možno očakávať minimálny nápad vecí týkajúcich sa vydržaní v ročnom rozmedzí cca od 10 do 20 vecí pre jednotlivé súdy. Vzhľadom na to, že konanie o potvrdení vydržania je pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania a vzhľadom na očakávaný nápad vecí na jednotlivé súdy ministerstvo nepovažuje za potrebné navyšovať personálne obsadenie na jednotlivých súdoch.
Vzhľadom na uvedené ministerstvo čiastočne vyhovelo uplatnenej pripomienke Komisie, avšak ani na základe doplnenia požadovaných údajov ministerstvo nedospelo k názoru, že by bolo potrebné navyšovať počty zamestnancov súdov. Vzhľadom na uvedené ministerstvo zotrváva na názore, že návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie:
V prípade identifikácie vplyvov na podnikateľské prostredie je predkladateľ povinný tieto vplyvy prinajmenšom kvalitatívne popísať v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. V priloženej Analýze vplyvov na
5
podnikateľské prostredie však absentuje konkrétny a špecifikovaný popis pozitívnych vplyvov predloženého materiálu na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv predloženého materiálu na podnikateľské prostredie je popísaný stručne, napriek tomu, že v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu Doložky vybraných vplyvov je vyznačený pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Komisia preto žiada predkladateľa o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v zmysle podrobnejšieho popisu identifikovaných vplyvov.
V časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií z toho MSP Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie predkladateľ neuviedol žiadne relevantné informácie o procese, zúčastnených subjektoch a výsledkoch konzultácií s podnikateľskými subjektmi. Komisia preto žiada o doplnenie uvedenej časti Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Komisia zároveň žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných nákladov/úspor regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to v každom prípade, v ktorom je takáto kvantifikácia možná (napríklad vzhľadom na nemenný počet notárov by takáto kvantifikácia mala byť možná), pričom odporúčaným riešením je najmä využitie modelového výpočtu na jeden dotknutý podnikateľský subjekt.
Vyhodnotenie uplatnených pripomienok:
Pripomienky uplatnené Komisiou boli akceptované a jednotlivé časti analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie boli dopracované, pričom z obsahovej stránky bolo dopracovanie analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie konzultované s pripomienkujúcim subjektom. Úprava analýz je ovplyvnená aj zmenou vlastného materiálu, z ktorého bola vypustená úprava donucovacích opatrení (novelizácia Exekučného poriadku).
Vo vzťahu k pripomienke o kvantifikácii odhadovaných nákladov/úspor regulácie v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie ministerstvo uvádza, že kvantifikáciu nie je možné realizovať z objektívnych dôvodov (absencia potrebných údajov potrebných ku kvantifikácii, ktoré nie dostupné, a ich počet závisí od subjektívnych „nepredvídateľných“ okolností), čo je zdôraznené tak v analýzach vplyvov, ako aj v samotnej doložke s odôvodnením. Pri presune kompetencií v súvislosti s vydržaním z notárov na súdy, nedochádza k vzniku nákladov na strane notárov (nemožno túto veličinu subsumovať pod časť analýzy vzťahujúcej sa k regulácii nákladov a úspor), ale môže dôjsť potencionálne k strate potencionálneho príjmu notára súvisiaceho s vydaním osvedčenia vyhlásenia o vydržaní. Vo vzťahu k tomuto negatívnemu vplyvu bola upravená analýza na podnikateľské prostredie.
K analýze sociálnych vplyvov:
Komisia považuje za potrebné doplniť, ak je to možné, modelové príklady vplyvov zhodnotených opatrení na jednu domácnosť.
Vyhodnotenie uplatnenej pripomienky:
Vzhľadom na skutočnosť, že z návrhu zákona bol vypustený návrh právnej úpravy donucovacích opatrení (novelizácia Exekučného poriadku), ku ktorej sa pripomienka Komisie vzťahovala, považujeme túto pripomienku za bezpredmetnú a na základe uvedeného došlo k príslušnej úprave analýzy sociálnych vplyvov.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
6
Predkladaným vládnym návrhom zákona v časti týkajúcej sa zmien a doplnení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, budú ovplyvnení notári, ktorí vydávali osvedčenia vyhlásení o vydržaní, keďže sa predkladaným vládnym návrhom zákona táto kompetencia vyníma z ich právomoci a navrhuje sa preniesť súd. Z dostupných štatistických údajov za roky 2018 a 2019 uvádzame, že osvedčenia vyhlásení o vydržaní vydávalo cca 35 39 % notárov, celkovo v roku 2018 bolo vydaných 3 293 osvedčení vyhlásenia o vydržaní a v roku 2019 bolo vydaných 2 390 osvedčení vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice. Odmena notára za spísanie notárskej zápisnice, poskytnutie právnych rád a spisovanie iných listín v súvislosti s výkonom notárskej činnosti je upravená v osobitnom predpise vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov. Predmetná odmena notára je tvorená kombináciou viacerých položiek, pričom výška odmeny za spísanie notárskej zápisnice, ktorou sa osvedčuje vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, sa odvíja najmä od hodnoty danej nehnuteľnosti. Z uvedeného možno dedukovať, že časť notárov môže v dôsledku uvedenej zmeny právnych predpisov prísť o príjmy spojené s vydávaním osvedčení vyhlásení o vydržaní, čo predstavuje negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, avšak tento nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať vzhľadom na neznámy potencionálny nápad vecí v tomto smere a vzhľadom na absenciu údajov o výške ceny za notársku zápisnicu, ktorá sa naviac odvíja od hodnoty nehnuteľnosti.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Predkladaný vládny návrh zákona bol konzultovaný so zástupcami odbornej praxe. Predkladaný vládny návrh zákona bol odkonzultovaný so zástupcami Notárskej komory Slovenskej republiky, ktorí vyslovili nesúhlas s presunom právomoci vydávať deklaratórne rozhodnutie potvrdzujúce vydržanie vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na súd, avšak vyjadrili súhlas s potrebou zmeny tejto právnej úpravy.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predkladaným vládnym návrhom zákona nedochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predkladaný vládny návrh zákona nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb a ani nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
7
Predkladaný vládny návrh zákona nezavádza, neodstraňuje a ani neupravuje existujúce informačné povinnosti podnikateľských subjektov, v súvislosti s ktorými by mali vzniknúť na strane podnikateľských subjektov akékoľvek administratívne náklady.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá vplyvy v sledovanej oblasti.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá vplyvy v sledovanej oblasti.
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
8
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Predkladaný vládny návrh zákona v časti týkajúcej sa zmien a doplnení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov zakladá pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, ktorý sa prejaví najmä v predpokladanom znížení výdavkov, ktoré by dotknuté domácnosti museli vynaložiť na úhradu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré sa v súčasnosti vydáva formou notárskej zápisnice. Odmena notára za spísanie notárskej zápisnice, poskytnutie právnych rád a spisovanie iných listín v súvislosti s výkonom notárskej činnosti je upravená v osobitnom predpise vyhláške č. 31/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Predmetná odmena notára je tvorená kombináciou viacerých položiek, pričom výška odmeny za spísanie notárskej zápisnice, ktorou sa osvedčuje vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, sa odvíja od hodnoty danej nehnuteľnosti. Vládny návrh zákona zavádza jednotnú výšku súdneho poplatku 99,50 eur za návrh na začatie konania o povolení vydržania bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o potvrdení vydržania.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Pozitívne ovplyvnené osoby návrhom zákona tie, ktoré podajú návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Vládny návrh zákona nepredpokladá negatívne sociálne vplyvy.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Vládny návrh zákona nepredpokladá negatívne sociálne vplyvy.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Vládny návrh zákona nepredpokladá negatívne sociálne vplyvy.
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Nemožno kvantifikovať.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Nepredpokladá sa.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nemožno kvantifikovať.
9
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Predpokladaný rast príjmov/pokles príjmov nie je možné kvantifikovať vzhľadom na absenciu údajov o možných budúcich prípadoch vydržaní, pričom iniciovanie konaní o potvrdení vydržania závisí výlučne od aktívneho konania príslušných subjektov.
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
Nemožno kvantifikovať.
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám
k iným právam (napr. politickým).
Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo
Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.
10
patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Predkladaný návrh zákona dôsledne rešpektuje rovnosť príležitostí, povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie a zákaz diskriminácie.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
eliminácia rodových stereotypov.
Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
11
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Predkladaný vládny návrh zákona nebude mať špecifické negatívne dôsledky na profesie, zamestnancov ani samostatne zárobkové osoby.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.
12
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2.
Názov vládneho návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.
Predmet vládneho návrhu zákona jenie je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku),
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety).
Vzhľadom na to, že predmet vládneho návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.
13
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1 (§ 282 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu smerujúcu k zjednoteniu používania pojmu „námietky“.
K bodu 2 (§ 309j)
Ide o sprecizovanie právnej úpravy a jej legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 3 (§ 359a až § 359k)
K § 359a
Zavádza sa nové civilné mimosporové konanie, konanie o potvrdení vydržania, ktorého základnou úlohou je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu príslušným orgánom verejnej moci (súdom). Presun právomoci deklaratórnym rozhodnutím potvrdzovať nadobudnutie vecného práva z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré byť vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť majetok garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. Okrem uvedeného presun právomoci je odôvodnený aj samotnou podstatou právneho inštitútu vydržania, v rámci ktorého sa vecné právo nadobúda ex lege, teda na jeho nadobudnutie nie je potrebné konštitutívne rozhodnutie. V súlade s princípom právnej istoty sa zabezpečuje aj zverejnenie informácie v podobe vyzývacieho uznesenia o tom, že takéto konanie o potvrdení vydržania vecného práva prebieha, čo zaručí publicitu informácie o tomto konaní a tým aj umožní dotknutým osobám v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt uplatňovať zákonné prostriedky určené na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v dostatočnom časovom rozmedzí, t. j. nebude možné potvrdiť vydržanie vecného práva vydaním vyhlásenia o osvedčení vydržania bez publicity a v krátkom (v niektorých prípadoch aj v čase v rozmedzí jedného dňa) časovom horizonte, ktorý znemožňuje uplatňovanie prostriedkov ochrany vlastníckych a iných vecných práv dotknutých osôb.
K § 359b
Upravuje sa výlučná miestna príslušnosť na konanie o potvrdení vydržania, ktorá je determinovaná obvodom súdu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Ak je na konanie o vydržaní miestne príslušných niekoľko súdov (nehnuteľnosť sa nachádza v obvode viacerých súdov), je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení Civilného sporového poriadku o určení miestnej príslušnosti súdu (§ 37 CSP).
K § 359c
Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je vždy navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
14
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, t. j. osoba, ktorá tvrdí, že splnila zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a súčasne splnenie týchto zákonom ustanovených podmienok osvedčuje, teda preukazuje relevantnými, najmä listinnými prostriedkami (dôkazmi).
Účastníkom konania je okrem navrhovateľa vždy ten subjekt, ktorý v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ten subjekt, ktorý v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka (nie povinné uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na základe doručeného vyzývacieho uznesenia podať námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania).
K § 359d
Napriek skutočnosti, že konanie o potvrdení vydržania je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, ide o civilné konanie, ktoré je možné začať len na návrh a začatie konania ex offo sa nepripúšťa.
Upravujú sa základné obligatórne náležitosti návrhu na začatie konania a rozsah bremena tvrdenia a dôkazného bremena navrhovateľa, keď navrhovateľ je povinný osvedčiť (preukázať relevantnými, zväčša listinnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania, a teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
Základným účelom a cieľom právnej úpravy spočívajúcej v „odložení povinnosti doručovať návrh na začatie konania ostatným účastníkom konania“ je zabezpečiť rýchle a efektívne posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vydržania navrhovateľa súdom na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania a na základe najmä listinných dôkazov preukazujúcich navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Toto „predprípravné“ štádium za cieľ vylúčiť z konania neodôvodnené a neopodstatnené návrhy na začatie konania o potvrdení vydržania, pri ktorých je jednoznačne zrejmé, že k vydržaniu nedošlo, a súčasne nezaťažovať ostatných účastníkov konania (ich účasť v tomto štádiu konania nie je potrebná a preto sa nevyžaduje).
K § 359e
Upravuje sa osobitne oprávnenie súdu pri skúmaní procesných podmienok odmietnuť návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak súd zistí, že skutočnosti a dôkazy predložené navrhovateľom v návrhu na začatie konania neosvedčujú, že ide o osobu, ktorá sa domáha nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, prípadne nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vydržaním.
15
V tomto štádiu konania je súd oprávnený vyzvať navrhovateľa na doplnenie návrhu na začatie konania a predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, ak to vzhľadom na zistené skutočnosti považuje za potrebné a tieto si nevie zabezpečiť sám. Súd môže taktiež sám vykonať potrebné šetrenia, najmä ak ide o skutočnosti a listiny, ktoré navrhovateľ nemôže sám bez svojej viny získať a predložiť súdu, prípadne tieto nemá k dispozícii a ich získanie navrhovateľom a následné predloženie súdu by bolo možné len s neprimeranými ťažkosťami, prípadne ide napríklad o také dôkazy, ktoré sa nachádzajú v informačných systémoch verejnej správy a pod.
Ak súd za to, že hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľom možno na základe doposiaľ zistených skutočností považovať za splnené, pokračuje v konaní o potvrdení vydržania vydaním vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. V opačnom prípade návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne.
O odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania v tomto štádiu konania súd rozhoduje bez účasti ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania, pričom ostatným účastníkom konania nedoručuje ani návrh na začatie konania a ani uznesenie o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania vydané podľa § 359e, a to vzhľadom na charakter tohto „predbežného“ štádia konania o potvrdení vydržania (do tohto štádia konania ostatní účastníci nevstupujú).
K § 359f
Upravuje sa postup súdu v konaní o potvrdení vydržania po tom, ako navrhovateľ osvedčil, že možno považovať zákonné hmotnoprávne podmienky vydržania jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za splnené, keď súd pokračuje v tomto konaní vydaním tzv. vyzývacieho uznesenia, ktoré je určené na zverejnenie a doručenie ostatným účastníkom konania tak, aby mali všetky dotknuté subjekty príležitosť a možnosť uplatňovať svoje práva v konaní o potvrdení vydržania prostredníctvom námietok. Súd preto vo vyzývacom uznesení vyzve všetky oprávnené osoby, aby v lehote, ktorú súčasne určí uvedením konkrétneho dňa (deň, mesiac a rok), podali námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania (ďalej len „námietky“) s príslušným odôvodnením podľa § 359h ods. 3, ak takéto námietky majú.
Pri určení dňa vo vyzývacom uznesení, ktorý je termínom pre podanie námietok oprávnených osôb, je súd limitovaný šesť mesačnou lehotou, ktorá plynie od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku. To znamená, že súd pri určení dňa, ktorý je posledným dňom určeným na podanie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania, musí prihliadať aj na obdobie, ktoré je nevyhnutné pre účely zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku, a na základe tohto posúdenia určí posledný deň lehoty na podanie námietok tak, aby lehota na podanie námietok nebola kratšia, ako šesť mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku (minimálna lehota na podanie námietok je tak šesť mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku). Súčasne sa upravujú obligatórne náležitosti vyzývacieho uznesenia.
16
K § 359g
Vzhľadom na základnú funkciu vyzývacieho uznesenia, ktoré slúži na to, aby boli všetky dotknuté subjekty oboznámené so skutkovým stavom veci a účastníci konania aj s obsahom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, ktorí sú súčasne týmto vyzývacím uznesením vyzvaný na preloženie svojich námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania, ak tieto námietky majú, sa upravujú osobitosti doručovania a zverejňovania tohto súdneho rozhodnutia. Doručovanie vyzývacieho uznesenia ostatným účastníkom konania, ako aj jeho zverejňovanie v Obchodnom vestníku a zabezpečenie zverejnenia na úradnej tabuli obce, prípadne prostredníctvom iných hromadných oznamovacích prostriedkov, zabezpečuje súd prvej inštancie.
Osobitne sa upravuje doručovanie účastníkovi konania, ktorým je subjekt, ktorý v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ktorý v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Tomuto účastníkovi konania sa vyzývacie uznesenie spolu s návrhom na začatie konania a jeho prílohami doručuje do vlastných rúk. Doručovanie do vlastných rúk ostatným účastníkom konania sa nevyžaduje.
Súd vyzývacie uznesenie doručuje aj okresnému úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania o potvrdení vydržania, a to na účely plnenia povinností dočasného správcu podľa § 5 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, keďže tento subjekt môže byť právnym nástupcom vlastníkov evidovaných v katastri nehnuteľností, avšak o tejto skutočnosti sa nemusel dozvedieť. Obdobne to platí aj v prípade obce, avšak tejto sa priamo vyzývacie uznesenie nedoručuje, keďže sa toto vyzývacie uznesenie doručuje obci na účely jeho zverejnenia vždy, teda obec sa o vydaní vyzývacieho uznesenia, ako aj o jeho obsahu dozvie, a na účely uplatňovania prípadných námietok podľa § 359h je táto vedomosť obce dostačujúca.
Okrem uvedeného, zásada publicity vyzývacieho uznesenia sa premieta aj do povinnosti súdu doručiť vyzývacie uznesenie príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností na vyznačenie poznámky o vedení konania o potvrdení vydržania na liste vlastníctva k nehnuteľnosti označenej vo vyzývacom uznesení. Vyznačenie poznámky o vedení konania o potvrdení vydržania na liste vlastníctva výlučne informatívny charakter. Táto právna úprava zabezpečiť čo najširšie uplatnenie zásady publicity vyzývacieho uznesenia, najmä vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré nemajú priestor a dôvody skúmať obsah zverejňovaných skutočností v Obchodnom vestníku.
Vyzývacie uznesenie súd súčasne zverejní v Obchodnom vestníku, a to bezodkladne po jeho vydaní, a na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa