1
ČASŤ I.
STAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH
1. Úvod
Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2019 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike predkladá generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa § 2 ods. 2 písm. k) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a § 13 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 401/2015 Z. z. (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Správa je vypracovaná na základe podkladov spracovaných okresnými prokuratúrami a krajskými prokuratúrami, ako aj na základe zistených poznatkov a analýz vykonaných Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a Registrom trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „register trestov“). Predstavuje informáciu o poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike tak, ako dostupné prostriedkami prokurátorského dozoru podľa zákona o prokuratúre.
2. Plnenie úloh prokuratúry v roku 2019
Strategické zameranie činnosti prokuratúry, hlavné výsledky jej činnosti a vyhodnotenie plnenia úloh vyplývajúcich z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky a ich orgánov
Národná rada uznesením č. 2149 zo 17. októbra 2019 zobrala na vedomie Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike.
Na základe odporúčaní vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) generálny prokurátor počas roku 2019 plnil tieto úlohy:
1.Uznesením č. 31 z 23. januára 2019 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení vláda
v bode D.9. odporučila generálnemu prokurátorovi dôsledne zisťovať hodnotu majetku uvádzaného v majetkových priznaniach
Termín: priebežne
Úloha je splnená nadobudnutím účinnosti zákona č. 242/2019 Z. z. z 27. júna 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z.o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov dňom 1. septembra 2019.
2
v bode D.10. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytnúť súčinnosť ministrovi spravodlivosti pri analyzovaní primeranosti výšky zákonnej hranice pre priznávanie darov prijatých mimo výkonu funkcie prokurátora
Termín: do 31. marca 2019
Úloha sa plní priebežne. Generálny prokurátor je pripravený poskytnúť ministrovi spravodlivosti súčinnosť, avšak doposiaľ mu žiadosť o spoluprácu doručená nebola.
2.Uznesením č. 38 z 23. januára 2019 k Národnému systému reakcie na krízové situácie vláda
v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zaslať ministrovi obrany návrhy na aktualizáciu NSRKS vyplývajúce zo zmien v bezpečnostnom prostredí, všeobecne záväzných právnych predpisoch a v Systéme reakcie NATO na krízové situácie
Termín: priebežne
v bode D.2. odporučila generálnemu prokurátorovi plniť úlohy vyplývajúce z NSRKS vo svojej pôsobnosti
Termín: priebežne
Úlohy splnené. Vzhľadom k tomu, že v bezpečnostnom prostredí nenastali žiadne zmeny, nebolo potrebné aktualizovať katalógové listy systému NSRKS. Zástupca generálnej prokuratúry sa zúčastnil dňa 12. marca 2019 seminára na tému „Národný systém reakcie a jeho precvičenie v rámci cvičenia krízového riadenia CMX 2019“.
3.Uznesením č. 42 z 30. januára 2019 k Príprave vnútroštátnych opatrení Slovenskej republiky na prípadné vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody – aktuálne priority vláda
v bode B.3. uložila ministerke vnútra a ministrovi spravodlivosti v spolupráci s generálnym prokurátorom preskúmať možnosti justičnej a policajnej spolupráce so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska ako treťou krajinou. Generálnemu prokurátorovi bolo uznesenie dané iba na vedomie
Termín: priebežne
Úloha sa priebežne plní. Generálna prokuratúra aktívne participovala na činnosti Medzirezortnej koordinačnej skupiny pre brexit na úrovni štátnych tajomníkov, ktorá bola zriadená za účelom koordinácie rezortov v uvedenom procese. Praktickým výsledkom procesu je prijatie zákonných úprav tzv. „Lex Brexit“- zákon č. 83/2019 Z. z. z 27. marca 2019, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.
4.Uznesením č. 89 z 27. februára 2019 k návrhu na zvýšenie počtu osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ich funkčné zaradenie vláda
3
v bode A.1. schválila návrh na zvýšenie počtu osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ich funkčné zaradenie
Vykonaním uznesenia vláda poverila generálneho prokurátora.
Úloha sa plní priebežne. Uvedeným uznesením vláda rozhodla o zvýšení počtu prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad špeciálnej prokuratúry“) o 5 prokurátorov, a to v nadväznosti na očakávaný vznik Európskej prokuratúry a predpoklad, že na plnení úloh tohto úradu sa budú podieľať prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. S ohľadom na skutočnosť, že k vzniku Európskej prokuratúry dôjde najskôr v mesiaci november 2020, k reálnemu zvýšeniu počtu prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry doposiaľ nedošlo, tieto počty budú naplnené po vzniku Európskej prokuratúry.
5.Uznesením č. 137 z 27. marca 2019 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc vláda
v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti a ministerkou vnútra pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva
Termín: najneskôr do 3. decembra 2020
Úloha sa priebežne plní. Generálna prokuratúra sa prostredníctvom svojho zástupcu aktívne podieľala na činnosti pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberala transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva. Výsledkom činnosti pracovnej skupiny bolo vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Legislatívny proces prípravy návrhu zákona ešte nie je ukončený.
6.Uznesením č. 163 zo 17. apríla 2019 k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky o podmienkach vypracovania štúdie uskutočniteľnosti investície a štúdie uskutočniteľnosti koncesie vláda
v bode B.1. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu pri investíciách a koncesiách postupovať podľa nariadenia vlády
Termín: priebežne
v bode C.1. odporučila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu spolupracovať v oblasti investícií a koncesií s Útvarom hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR
Úloha sa priebežne plní. V zmysle predmetného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 174/2019 Z. z. o podmienkach vypracovania štúdie uskutočniteľnosti investície a štúdie uskutočniteľnosti koncesie sa takáto štúdia vypracuje, ak je
4
hodnota investície rovná alebo vyššia ako 40 mil. eur a pri informatizácii sa vypracuje, ak sa hodnota investície rovná alebo je vyššia ako 10 mil. eur a viac ako 50 % sa platí z rozpočtových prostriedkov.
Vzhľadom k tomu, že kapitola generálnej prokuratúry takéto finančné prostriedky vo svojom rozpočte za rok 2019 nemá, nebolo doposiaľ potrebné takúto štúdiu uskutočniteľnosti investície vypracovať.
Oblasť koncesií sa generálnej prokuratúry netýka.
7.Uznesením č. 181 zo 17. apríla 2019 k návrhu pravidiel, ktorými sa pre štátne orgány upravujú transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania vláda
v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť dodržiavanie pravidiel, ktorými sa pre štátne orgány upravujú transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania
Vzhľadom na skutočnosť, že právne služby advokátov orgány prokuratúry nevyužívajú, generálny prokurátor neprijal v súvislosti s vyššie uvedenými pravidlami žiadne opatrenia.
8.Uznesením č. 207 zo 7. mája 2019 k Akčnému plánu boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovaniu rozširovania zbraní hromadného ničenia na obdobie rokov 2019 – 2022 vláda
v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom financií, ministrom spravodlivosti a riaditeľom Slovenskej informačnej služby zaviesť plnohodnotné, proaktívnea paralelné finančné vyšetrovanie, vrátane zintenzívnenia využívania spravodajských poznatkov a operatívnych poznatkov, s cieľom identifikácie výnosov z trestnej činnosti v oblasti odhaľovania, trestného stíhaniaa postihovania páchateľov trestnej činnosti, počínajúc od najrannejších štádií podozrenia z protiprávnej činnosti s potenciálom generovania výnosovz trestnej činnosti a v tejto súvislosti pripraviť operatívne postupy na možnosť aplikácie procesne prípustného multidisciplinárneho prístupu pri odhaľovanía vyšetrovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti
Termín: do 30. septembra 2020
v bode D.2. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom financií a riaditeľom Slovenskej informačnej služby identifikovať a vyvinúť príslušné typológie najčastejšie zneužívaných sofistikovaných schém právnických osôb s dôrazom na cezhraničný aspekt, osobitne na daňové raje
Termín: do 31. marca 2020
v bode D.3. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom spravodlivosti a ministrom financií zabezpečiť vyššiu mieru efektívnosti v oblasti zaisťovania výnosov z trestnej činnosti
Termín: do 31. marca 2021
5
v bode D.4. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministra spravodlivosti a v spolupráci s ministerkou vnútra a ministrom financií zabezpečiť analýzu problematiky konečného odoberania výnosov z trestnej činnosti alebo nelegálneho nadobudnutia majetku, následne prijať primerané opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
Termín: do 31. marca 2021
v bode D.5. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministra spravodlivosti a v spolupráci s ministerkou vnútra vyhodnotiť plnenie Koncepcie modernizácie a stabilizácie súdnictva, ako aj iných prebiehajúcich projektov, s cieľom optimalizovať dĺžku trestného konania
Termín: do 31. decembra každoročne
v bode D.6. odporučila generálnemu prokurátorovi a guvernérovi Národnej banky Slovenska na základe požiadavky ministerky vnútra a v spoluprácis ministrom spravodlivosti a ministrom financií zvýšiť rozsah a kvalitu analytických kapacít a vykazovania kvantitatívnych a kvalitatívnych údajovv oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, za účelom zvýšenia hodnoty analytických a typologických výstupov, ako aj zavedenia jednotného, celoplošného a systematického zberu údajov v zmysle metodiky NHR a hodnotenia MONEYVAL
Termín: do 31. marca 2020
v bode D.7. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom financií analyzovať možnosti zvýšenia miery využiteľnosti odstupovaných informácií finančnou spravodajskou jednotkou národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru orgánom činným v trestnom konaní
Termín: do 31. marca 2020
v bode D.8. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom spravodlivosti a ministrom financií vytvárať systematické rezortné a podporovať medzirezortné vzdelávacie aktivity, aj s ohľadom na multidisciplinárny prístup s prepojením na privátny sektor
Termín: do 31. decembra každoročne
v bode D.24. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministra spravodlivosti, ministra financií a v spolupráci s ministerkou vnútra, ministrom hospodárstva, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí a riaditeľom Slovenskej informačnej služby zabezpečiť dôslednú implementáciu právnych aktov Európskej únie a príslušných medzinárodných dohovorov v oblasti financovania terorizmu a financovania rozširovania zbraní hromadného ničenia, ako aj zabezpečiť súlad s vyvíjajúcimi sa odporúčaniami FATF v danej oblasti
Termín: do 31. decembra každoročne
v bode D.25. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom financií, ministrom obrany
6
a riaditeľom Slovenskej informačnej služby, zabezpečiť pravidelné sledovanie výsledkov hodnotení susedných krajín V4, Rakúska a Ukrajiny výborom expertov Rady Európy MONEYVAL a výborom expertov FATF, za účelom vyhodnocovania rizika financovania terorizmu a financovania rozširovania zbraní hromadného ničenia v regióne, a zároveň implementovať výsledky hodnotení Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru
Termín: do 31. decembra každoročne
v bode D.27. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom financií, ministrom spravodlivosti a riaditeľom Slovenskej informačnej služby spolupodieľať sa na aktualizácii národného hodnotenia rizík legalizácie príjmov z trestnej činnostia financovania terorizmu v zmysle § 26a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to spravidla v štvorročnom intervale
Termín: do 31. decembra 2021
Úlohy vyplývajúce z uznesenia vlády sa plnia priebežne. Generálny prokurátor dňa 3. júna 2019 schválil Opatrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorým sa v podmienkach prokuratúry implementuje Národné hodnotenie rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky za roky 2011 2015, Strategické princípy boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovania rozširovania zbraní hromadného ničenia na obdobie rokov 2019 2024, Akčný plán boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu na obdobie rokov 2019 2022 a odporúčanie číslo 6 hodnotiacej správy o 8. kole vzájomných hodnotení „Praktické vykonávanie a uplatňovanie európskych politík v oblasti predchádzania trestnej činnosti proti životnému prostrediu a boja proti nej Slovenská republika“. Tieto dokumenty boli súčasne nevyhnutným predpokladom na hodnotiacu návštevu v rámci 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky výborom expertov Rady Európy Moneyval. Predmetné opatrenie generálneho prokurátora ukladá príslušným organizačným zložkám generálnej prokuratúry a krajským prokuratúram osobitné úlohy, ktorými sa v podmienkach prokuratúry zabezpečuje plnenie uznesenia vlády.
Nakoľko väčšina úloh dlhodobý charakter s plnením v rokoch 2020 a 2021, budú vyhodnotené k stanoveným termínom.
9.Uznesením č. 252 z 29. mája 2019 k Odporúčaniam adresovaným Slovenskej republike počas tretieho kola Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva vláda
v bode B.2. „uložila“ generálnemu prokurátorovi implementovať odporúčania adresované Slovenskej republike počas tretieho kola Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve
Termín: priebežne
Úloha sa plní priebežne. Generálna prokuratúra bola určená ako jedenz gestorov pri plnení odporúčania UPR/81 „reformovať políciu a prokuratúru
7
zlepšením transparentnosti a dohľadu s cieľom bojovať proti korupcii, zvýšiť zodpovednosť a zlepšiť dôveru verejnosti v súdnictvo“. Slovenská republika citované odporúčanie plne akceptovala. Generálna prokuratúra aktívne spolupracuje na všetkých legislatívnych materiáloch, týkajúcich sa boja proti korupcii či zlepšovania transparentnosti a dohľadu nad políciou či prokuratúrou. Generálny prokurátor v auguste 2019 zriadil pracovnú skupinu za účasti zástupcov z iných rezortov, ako aj mimovládnych organizácií, ktorej úlohou je vypracovanie návrhov noviel tzv. „statusových“ zákonov prokuratúry, a to v súlade s vyššie uvedeným odporúčaním UPR/81.
10.Uznesením č. 283 z 12. júna 2019 k Návrhu odpovede vlády Slovenskej republiky na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. marca až 28. marca 2018 vláda
v bode E.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť vykonávanie dozoru v zariadeniach, kde umiestnené osoby zbavené osobnej slobody na základe rozhodnutia štátneho orgánu v súlade s odporúčaniami CPT uvedenými v Odpovedi vlády SR
Termín: priebežne
Úloha je dlhodobého charakteru a plní sa priebežne na trestnom aj netrestnom úseku činnosti prokuratúry. Prokurátori krajských a okresných prokuratúr poverení dozorom nad výkonom väzby a trestu vykonávajú v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pravidelné previerky nad zachovávaním zákonnosti podľa konkrétnych služobných predpisov generálneho prokurátora. O zistených poznatkoch a prijatých opatreniach vyhotovujú prokurátori zápisnice, ktoré predkladané a následne vyhodnocované prokurátormi generálnej prokuratúry. Netrestný odbor plánuje prijať opatrenie pre prokurátorov, vykonávajúcich previerkovú činnosť v netrestnej oblasti podľa § 18 zákona o prokuratúre, aby venovali zvýšenú pozornosť veciam, pri ktorých dochádza k umiestňovaniu pacienta a následnému doručovaniu uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia a držania v príslušnom zdravotníckom zariadení. Získané poznatky o stave zákonnosti sa potom využívajú ako podklady na vypracovanie Správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za príslušný kalendárny rok.
11.Uznesením č. 286 z 12. júna 2019 k Povinnosti prednostne pristupovať k platným a účinným centrálnym IKT zmluvám vláda
v bode B.1. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu povinnosť využívať na nákup produktov a služieb súvisiacich s licencovaním IKT existujúce centrálne IKT zmluvy podľa schváleného postupu v oblasti pristupovania k centrálnym IKT zmluvám s výnimkou prípadov, v ktorých by nákup mimo centrálnej IKT zmluvy bol uskutočnený za výhodnejších podmienok
Termín: priebežne
8
v bode B.2. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu povinnosť požiadať o udelenie súhlasu Úrad podpredsedu vlády SR pre investíciea informatizáciu v prípade zámeru nakúpiť produkt alebo službu súvisiacus licencovaním IKT mimo centrálnej IKT zmluvy
Termín: priebežne
Úlohy dlhodobého charakteru. Generálna prokuratúra ako správca rozpočtovej kapitoly predmetné úlohy nerealizovala, nakoľko rezort prokuratúry nevyužíva a ani neplánuje využívať platformu Oracle.
12.Uznesením č. 350 z 3. júla 2019 k návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie vláda
v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie podľa gescie určenej v prílohe I a II predloženého materiálu
Por. č. 45 prílohy č. I
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV
Gestor: MS SR, MV SR, GP SR
Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. V predmetnom prípade ide o akt, ktorým dochádza k zrušeniu a nahradeniu pôvodného rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom. Cieľom nariadenia je uľahčiť spoluprácu medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou a jasne stanoviť rozdelenie právomocí medzi Európskou prokuratúrou a Eurojustom, pokiaľ ide o trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie. Nariadenie je priamo záväzné od 12. decembra 2019.
Vzhľadom na existenciu osobitnej právnej úpravy - zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste v znení zákona č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konanív Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, generálna prokuratúra v spolupráci so zastúpením Slovenskej republiky v Eurojuste predložila na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) analýzu dopadu nariadenia na aktuálnu právnu úpravu. Za účelom zabezpečenia súladu právneho rámca Slovenskej republiky s právom Európskej únie sa javí vhodné uskutočniť novelizáciu zákona č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.
Por. č. 57 prílohy č. I
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu
Gestor: MS SR, MV SR, GP SR
9
Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Predmetné nariadenie sa priamo dotýka prokurátorských činností v oblasti vzájomného uznávania príkazov na zaistenie, čiastočne v oblasti príkazov na konfiškáciu. Nariadenie bude priamo uplatniteľné od 19. decembra 2020. Generálna prokuratúra dlhodobo poukazuje na začatie implementačných prác, vzhľadom na kolíziu s aktuálnou právnou úpravou. Podľa informácií z ministerstva spravodlivosti bude problematika zaradená do súboru legislatívnych úprav s plánovaným opätovným predložením zákona o výkone a správe zaisteného majetku v trestnom konaní.
Por. č. 84 prílohy č. I
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spoluprácev trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVVa o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006a rozhodnutia Komisie 2010/261/EU
Gestor: MV SR, MS SR, GP SR, MF SR
Úloha je dlhodobého charakteru. Predmetné nariadenie je účinné, avšak v zmysle článku 79 odsek 2 nariadenia Komisia najneskôr 28. decembra 2021 prijme rozhodnutie, ktorým stanoví dátum začiatku prevádzky Schengenského informačného systému podľa tohto nariadenia, a to po overení, že boli splnené stanovené podmienky.
Por. č. 6 prílohy č. II
Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/1696 z 13. júla 2018 o pravidlách fungovania výberovej komisie podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry
Gestor: MS SR, GP SR
Predmetné rozhodnutie ustanovuje základné pravidlá fungovania výberovej komisie (úloha, zloženie a funkčné obdobie, rokovanie a uznášaniaschopnosť, postup vymenovania hlavného európskeho prokurátora a európskych prokurátorov) pre vymenovanie hlavného európskeho prokurátora a európskych prokurátorov. Požiadavky na prijatie priamych opatrení v rezorte prokuratúry z uvedeného rozhodnutia nevyplývajú.
Por. č. 52 prílohy č. II
Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/25 z 8. januára 2019, ktorým sa menía aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2018/1084
Gestor: MH SR, MF SR, MV SR, MZVEZ SR, MS SR, GP SR, NBS, SIS
Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Úrad špeciálnej prokuratúry priebežne zasiela jednotlivým krajským prokuratúram aktualizovaný zoznam subjektov podľa rozhodnutia Rady Európy s tým, aby príslušné krajské prokuratúry v rámci svojej činnosti dôsledne zabezpečovali výkon uvedených sankcií a súčasne pokiaľ zistia, že uvedeným subjektom boli poskytnuté finančné
10
prostriedky alebo iná forma pomoci, zistené skutočnosti neodkladne oznámili Úradu špeciálnej prokuratúry. Doposiaľ takéto subjekty, resp. ich podpora na území Slovenskej republiky nebola zistená.
Por. č. 135 prílohy č. II
Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/598 z 9. apríla 2019 o prechodných pravidlách vymenovania európskych prokurátorov na ich prvé funkčné obdobie a počas tohto obdobia, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939
Gestor: MS SR, GP SR
Úloha je splnená. Predmetné rozhodnutie stanovuje prechodné pravidlá vymenovania európskych prokurátorov na ich prvé funkčné obdobie, ktorých cieľom je zabezpečiť riadne uplatňovanie zásady pravidelnej obmeny európskych prokurátorov vymenovaných prvýkrát do Európskej prokuratúry s cieľom zabezpečiť kontinuitu činnosti kolégia európskych prokurátorov, ako aj zohľadniť osobitné potreby Európskej prokuratúry v prvých rokoch po jej zriadení a začatí činnosti. Výsledkom procesu na vnútroštátnej úrovni je úspešné zavŕšenie procesu výberu kandidáta na pozíciu Európskeho prokurátora, ktorým sa stal v mesiaci december 2019 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry JUDr. Juraj Novocký, PhD.
13.Uznesením č. 426 z 4. septembra 2019 k návrhu Národného protikorupčného programu Slovenskej republiky vláda
v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytnúť súčinnosť pri analýze relevantných ustanovení právnych predpisov z oblasti trestného práva a aplikačnej praxe z hľadiska existencie priestoru pre páchanie korupciea predložiť návrhy na posilnenie kapacít a zefektívnenie procesu odhaľovania, objasňovania a postihovania trestných činov korupcie a súvisiacich trestných činov
Termín: do 30. júna 2020
Úloha sa plní priebežne. Úrad špeciálnej prokuratúry vypracoval analýzu, v ktorej vyhodnotil, v čom spočívajú najväčšie prekážky odhaľovania trestnej činnosti a pripravil konkrétne návrhy legislatívnych zmien, ktoré môžu prispieť k väčšej efektivite pri trestnom stíhaní korupcie. Návrhy boli v januári 2020 predmetom zasadnutia pracovnej skupiny zvolanej na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) s ostatnými rezortmi a budú predmetom posudzovania vzniku konkrétnych návrhov legislatívnych zmien.
v bode C.2. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytnúť súčinnosť pri zavedení pravidiel, ktorými sa zabezpečí merateľný efektívny výkon povinného finančného vyšetrovania pri páchaní vybraných trestných činov (najmä korupčných, hospodárskych a majetkových), vytvoriť podmienky na sfunkčnenie systému a posudzovanie majetkového profilu páchateľa
Termín: do 31. decembra 2020
Úloha je dlhodobého charakteru a plní sa priebežne, pričom bude vyhodnotená až k stanovenému termínu.
11
v bode C.3. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytnúť súčinnosť pri príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z.o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z.
Termín: do 31. decembra 2020
Úloha je dlhodobého charakteru a plní sa priebežne. Generálna prokuratúra poskytla ministerstvu spravodlivosti potrebnú súčinnosť pri príprave novely zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákonač. 125/2016 Z. z.
v bode C.4. odporučila generálnemu prokurátorovi po nadobudnutí účinnosti zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a o správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnúť súčinnosť pri analýze efektívnosti aplikácie tohto zákona v praxi
Termín: do 31. decembra 2021
Generálna prokuratúra participovala v príslušnom legislatívnom procese a poskytla súčinnosť pri príprave uvedeného zákona. Návrh zákona bol prerokovaný na rokovaní národnej rady dňa 28. októbra 2019, avšak zákon nebol prijatý. Podľa vyjadrenia ministerstva spravodlivosti sa plánuje opätovné predloženie návrhu zákona v rámci pripravovaného súboru legislatívnych opatrení týkajúcich sa trestného práva v nasledujúcom období. Generálna prokuratúra je pripravená po nadobudnutí účinnosti zákona poskytnúť požadovanú súčinnosť.
v bode C.7. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytnúť súčinnosť pri vykonaní analýzy doterajšieho stavu podávania majetkových priznaní
Termín: do 31. decembra 2020
Úloha sa plní priebežne. Zástupca generálnej prokuratúry aktívne participuje na zasadnutiach pracovnej skupiny zriadenej na Úrade vlády Slovenskej republiky.
v bode C.9. odporučila generálnemu prokurátorovi v spolupráci so subjektmi združenými v iniciatíve „Rule of Law“ a akademickou obcou poskytnúť súčinnosť pri identifikovaní nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu, prijať konkrétne opatrenia na nápravu
Termín: do 30. júna 2021
Úloha je dlhodobého charakteru. Generálna prokuratúra je pripravená poskytnúť požadovanú súčinnosť pri plnení úlohy vyplývajúcej z tohto bodu uznesenia vlády.
14.Uznesenie č. 491 z 2. októbra 2019 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc vláda
v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti, ministerkou vnútra a ministrom financií pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti
12
podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV
Termín: najneskôr do 31. mája 2021
v bode C.2. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS),a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV
Termín: najneskôr do 28. júna 2022
Úlohy dlhodobého charakteru a budú realizované v stanovených termínoch. Generálna prokuratúra nominovala do zriadených pracovných skupín svojich zástupcov, ktorí sa pravidelne a aktívne zúčastňujú na ich zasadnutiach.
15.Uznesením č. 500 zo 14. októbra 2019 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 vláda
v bode C.9. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu predložiť do príslušného výboru Národnej rady SR návrh rozpočtu kapitoly štátneho rozpočtu na roky 2020 2022, vrátane rozpočtu na samostatných účtocha návrh rozpočtu štátneho fondu, ktorého je správcom, na roky 2020 2022 v súlade s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022
Termín: do 15. októbra 2019
Úloha je splnená.
v bode C.10. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému rozpis zmien schválených vládou podľa funkčneja ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej na rok 2020, vrátane rozpisu podľa programov vlády
Termín: do 22. novembra 2019
Úloha je splnená.
v bode C.11. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému podrobný rozpis zmien schválených Národnou radou SR podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej na rok 2020, vrátane rozpisu podľa programov vlády
Termín: do 27. novembra 2019
Úloha je splnená.
v bode C.12. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu zabezpečiť začínanie obstarávania stavieb financovaných z kapitálových výdavkov
13
štátneho rozpočtu a aktualizáciu údajov Registra investícií Ministerstva financií SR podľa postupu uvedeného v prílohe č. 3 tohto uznesenia
Termíny: uvedené v prílohe 3 uznesenia
Úloha je dlhodobého charakteru s termínmi plnenia v rokoch 2020 a 2021a bude sa priebežne plniť.
v bode C.13. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu nepredkladať v roku 2020 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2020 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy
Termín: do 31. decembra 2020
Úloha je dlhodobého charakteru a bude vyhodnotená k stanovenému termínu.
16.Uznesením č. 546 zo 6. novembra 2019 k Národnému akčnému plánu boja proti terorizmu na roky 2019 – 2022 vláda
v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadaviek jednotlivých rezortov spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z plánu
v bode C.2. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri spracovávaní správy o plnení úloh vyplývajúcich z plánu a predložiť návrhy úloh do Národného akčného plánu boja proti terorizmu na ďalšie obdobie
Úlohy dlhodobého charakteru a budú sa plniť priebežne. Národný akčný plán boja proti terorizmu je prijatý na roky 2019 2022 a generálna prokuratúra na jeho plnení aktívne participuje.
17.Uznesením č. 632 z 18. decembra 2019 k Informácii o napĺňaní strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a o činnosti Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a návrh aktualizácie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím vláda
v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z Národnej stratégie na ochranu detí pred násilíma s Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch
Úloha je dlhodobého charakteru, s plnením v rokoch 2017 až 2022. Prokurátori v rámci celej republiky, vrátane generálnej prokuratúry, aktívne spolupracujú na aktivitách Národného koordinačného centra na ochranu detí pred násilím, ako aj na aktivitách Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Oblasť ochrany detí pred násilím a boj s trestnou činnosťou páchanou na deťoch je dlhodobo jednou z najvyšších priorít činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a je im venovaná vysoká pozornosť na všetkých úrovniach.
14
Vyhodnotenie plnenia opatrení uvedených v Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike a Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2019
V roku 2019 sa generálna prokuratúra zamerala okrem iného aj na plnenie opatrení na zlepšenie činnosti prokuratúry, ktoré boli prijaté v Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry za rok 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike.
V riadiacej oblasti generálny prokurátor pravidelne realizoval pracovné porady s krajskými prokurátormi, ktoré boli zamerané na skvalitnenie riadiacej činnosti a tým aj činnosti celého rezortu prokuratúry. Taktiež riaditelia jednotlivých odborov uskutočňovali pracovné porady s prokurátormi - špecialistami na príslušnú oblasť. Kontrola plnenia prijatých opatrení priniesla aj menšiu rozpracovanosť trestných vecí.
V personálnej oblasti boli vypísané 2 výberové konania na funkciu právnych čakateľov. Na prokurátorov výberové konanie vypísané nebolo. Na Úrad špeciálnej prokuratúry boli vypísané 2 výberové konania. Vzdelávaniu právnych čakateľov sa venovali najmä školitelia, určení na jednotlivých okresoch a krajoch. Školitelia boli vyberaní z odborne najzdatnejších prokurátorov. Zároveň boli pre čakateľov aj prokurátorov organizované vzdelávacie aktivity v spolupráci s justičnou akadémiou.
Ani v roku 2019 sa nepodarilo zabezpečiť vhodnú budovu pre sídlo generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra sústavne sídli na dvoch adresách - vo vlastnej budove na Štúrovej ulici č. 2 a v prenajatej budove na Špitálskej ulici č. 22. Od roku 2014 začala postupná obmena vozového parku na prokuratúrach a došlo tiež k obmene výpočtovej techniky.
V oblasti informatiky naďalej pokračovali práce na vytvorení elektronického prepojenia pri tvorbe „elektronického spisu“ s ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti a tiež v rámci projektu ECRIS sa pokračovalo v prácach na prepojení registra trestov so všetkými členskými štátmi EÚ.
Trestný odbor generálnej prokuratúry sa podieľal na realizácii opatrení, ktoré pre rezort prokuratúry vyplývajú z Akčného plánu boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu na obdobie rokov 2019 - 2020. Osobitná pozornosť bola venovaná procesom finančného vyšetrovania a zaisťovaniu výnosov z trestnej činnosti s cieľom ich konečného odobrania. Ďalej bola venovaná pozornosť uplatňovaniu memoranda o spolupráci uzavretého medzi ministerstvom vnútra, generálnou prokuratúrou a národným kontrolným úradom z 15. mája 2015 pri zlepšení spolupráce medzi kontrolným úradom a orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyvodzovaní zodpovedností za porušenie zákona. Konkrétne bola koordinovaná činnosť na ústrednej úrovni a regionálnej úrovni. Ďalej bolo uplatňované memorandum a dohoda o spolupráci, uzatvorené medzi generálnou prokuratúrou a Úradom pre verejné obstarávanie z 15. marca 2018 pri ochrane verejných financií a hospodárskej súťaže v boji proti závažnej ekonomickej a hospodárskej kriminalite. Trestný odbor sa tiež podieľal na vytvorení legislatívnej, inštitucionálno
15
- medzirezortnej a edukačnej základne na ochranu osôb pred tzv. domácim násilím. Boli zhromažďované poznatky a vyhodnocované problémy pri aplikácii a interpretácii zákona o obetiach. V rámci Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality boli aktívne presadzované preventívno - probačné programy podľa druhu, závažnosti kriminality, jej regionálnych osobitostí, stavu a vývoja recidívy páchateľov. Tiež bola poskytnutá súčinnosť pri tvorbe zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Trestný odbor generálnej prokuratúry tiež aktívne podporoval činnosť národnej siete boja proti počítačovej kriminalite v kontexte s Európskou justičnou sieťou pre počítačovú kriminalitu a prispel k vytvoreniu podmienok pre činnosť Vnútroštátnej siete prokurátorov na boj proti počítačovej kriminality.
Podstatné úlohy rezortu prokuratúry na rok 2019 stanovil generálny prokurátor v Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2019 (ďalej len „plán hlavných úloh“), ktorý bol zameraný hlavne na:
- úlohu č. 6 „Zhodnotenie účinnosti a uplatňovania Organizačného pokynu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 9/2008 zo dňa 24. októbra 2008 o zriadení špecializácie na trestné činy proti životnému prostrediu“ plnil trestný odbor generálnej prokuratúry v spolupráci s krajskými prokuratúrami,
- úlohu č. 7 „Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušovanie povinnosti na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov“ plnil netrestný odbor generálnej prokuratúry v súčinnosti s krajskými prokuratúrami,
- úlohu č. 8 „Zhodnotenie zákonných náležitostí návrhov prokurátorov krajských prokuratúr a okresných prokuratúr v predsúdnom konaní v registroch KO a PO vo vyhradenom režime adresovaných sudcom pre prípravné konanie v roku 2017“ plnil trestný odbor generálnej prokuratúry v súčinnosti s krajskými prokuratúrami,
- úlohu č. 9 „Zhodnotenie rozhodovacej činnostii orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri trestných činoch sexuálneho charakteru páchaných na deťoch za obdobie rokov 2016 - 2018“ plnil trestný odbor generálnej prokuratúry v súčinnosti s krajskými prokuratúrami.
Všetky úlohy boli splnené.
V medzinárodnej oblasti prokuratúra potvrdila schopnosť plnohodnotnej participácie na dominantných procesoch týkajúcich sa jej pôsobnosti.
Významným faktorom je plnohodnotné využívanie nástrojov medzinárodnej spolupráce v konkrétnych trestných veciach. Na zabezpečovanie dôkazov v trestnom stíhaní závažnej cezhraničnej kriminality sa zvýšila zručnosť v účinnom využívaní pôsobnosti medzinárodných spoločných vyšetrovacích tímov. V praktickej činnosti sa zvýšila efektívnosť v používaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, tak v aktívnej, ako aj v pasívnej forme. V rámci možností expertného prístupu sa prokuratúra podieľala na príprave nástrojov elektronickej platformy na jeho zasielanie.
V niektorých oblastiach medzinárodnej spolupráce horizontálneho charakteru prokuratúra zohrávala úlohu určujúceho subjektu medzi príslušnými orgánmi štátu.
16
V rámci činnosti Európskej únie bol rezort prokuratúry zapojený do činnosti Rady pre spravodlivosť a vnútro, a to primárne prostredníctvom expertnej participácie.
V oblasti pôsobností pracovných skupín Rady poukazujeme najmä na rokovania pracovnej skupiny pre justičnú spoluprácu (COPEN) a pracovnej skupiny pre trestné právo hmotné (DROIPEN), počas ktorých boli zástupcovia prokuratúry odbornými garantmi (ECRIS-TCN), resp. poskytovali výraznú expertnú podporu zástupcom ministerstva spravodlivosti v rámci príslušných rokovaní. Paralelne prokuratúra zabezpečovala účasť na súvisiacich expertných stretnutiach zameraných na implementačné aspekty navrhovaných predpisov.
Z obsahovej stránky poukazujeme najmä na:
-problematiku napredovania v oblasti vzájomného uznávania v trestných veciacha synergií medzi Eurojustom a sieťami v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach (napríklad EJN, EJCN a ďalšie),
-problematiku budúcnosti harmonizácie trestného práva hmotného,
-aktivity spojené s pokračovaním procesu 8. kola vzájomných hodnotení členských štátov (environmentálna trestná činnosť) a prípravou 9. kola vzájomných hodnotení,
-balík aktivít v oblasti počítačovej kriminality, resp. v oblasti elektronických dôkazov (eEvidence), osobitne:
onávrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych príkazoch na predloženie a zachovanie elektronických dôkazov v trestných veciach a návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa upravujú harmonizované pravidlá stanovenia právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní,
omandáty vo vzťahu k návrhu dohody medzi Európskou únioua Spojenými štátmi americkými o cezhraničnom prístupek elektronickým dôkazom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach,
oprípravu účasti Komisie v mene Európskej únie na rokovaniacho Druhom dodatkovom protokole k Dohovoru Rady Európyo počítačovej kriminalite a podklady pre diskusie k jednotlivým prerokúvaným návrhom ustanovení,
oproblematiku elektronickej platformy na zasielanie európskych vyšetrovacích príkazov (v rámci aktivít Komisie),
oproblematiku štandardov v rámci intra-EU spolupráce a spolupráces tretími štátmi v oblasti elektronických dôkazov.
Osobitný význam z hľadiska dopadov na pôsobnosť prokuratúry mali aktivity Komisie v oblasti implementácie:
-nariadenia rady č. 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráce na účely zriadenia Európskej prokuratúry sa prokuratúra
-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu informácií členských štátovo odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (TCN) a ktorým sa dopĺňa a podporuje Európsky register trestov (systém ECRIS-TCN) a ktorým sa dopĺňa nariadenie (EU) číslo 1077/2011
17
a návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa Rámcové Rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín v rámci informačného systému európskeho registra trestov (ECRIS) a nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV (ERIS-TCN).
V oblasti prípravy centralizovaného systému ECRIS-TCN bola zabezpečená aktívna participácia na vývojových dokumentoch Komisie a vytvorení medzirezortného a rezortného mechanizmu na ich transformáciu do podmienok Slovenskej republiky.
V rámci zabezpečenia fungovania EPPO sa prokuratúra, v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti a v súlade s prijatým harmonogramom, podieľala na príprave potrebného právneho rámca a v praktickej rovine zabezpečila výber troch kandidátov na Európskeho prokurátora. Okrem personálnych otázok intenzívne pokračujú procesy za účelom prípravy fungovania európskej prokuratúry v podmienkach Slovenskej republiky. Zástupcovia prokuratúry Slovenskej republiky na všetkých príslušných medzinárodných fórach aktívne prispievajú k interpretácii implementačných požiadaviek nariadenia a súčasne zabezpečujú premostenie požiadaviek vyplývajúcich z vnútroštátneho rámca. Po úspešnom absolvovaní výberového konania a na základe príslušného rozhodnutia Rady ministrov Európskej únie bude funkciu Európskeho prokurátora vykonávať JUDr. Juraj Novocký, PhD., prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
Prokuratúra bola pevnou súčasťou medzirezortného mechanizmu na zabezpečenie reakcie Slovenskej republiky vo vzťahu k BREXITu. Pri zabezpečení súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti pripravila požadované usmernenie.
Prostredníctvom národného člena a súčasne predsedu Eurojustu boli vykonávané opatrenia na posilňovanie postavenia Eurojustu, vrátane adekvátneho rozpočtového zabezpečenia jeho úloh.
V rámci sa prokuratúra naďalej aktívne podieľa na pokračujúcich rokovaniach o nových legislatívnych návrhoch v oblasti elektronických dôkazov, vrátane trialógu, príprave odporúčaní pre Komisiu na rokovaniach o dohode medzi a USA o zabezpečovaní elektronických dôkazov, na rokovaniach o Druhom dodatkovom protokole k Dohovoru o počítačovej kriminalite, a na rokovaniacho Druhom dodatkovom protokole k Dohovoru o počítačovej kriminalite v rámci Rady Európy. Uvedené opatrenia smerujú k podstatnému zjednodušeniu zabezpečovania elektronických dôkazov pre potreby trestného konania.
Zástupca prokuratúry Slovenskej republiky, ako člen rady Európskej justičnej siete pre boj s počítačovou kriminalitou (EJCN), a vedúci podskupiny pre elektronické dôkazy, aktívne participoval na činnosti tejto siete, osobitne pri napĺňaní jej dvojročných programov v oblasti uchovávania údajov elektronických dôkazov, šifrovania a jeho dopadov na trestné konanie. Získané poznatky poskytol v rámci Slovenskej republiky prokurátorom špecializovaným na boj proti počítačovej kriminalite.
18
Prokuratúra je plnohodnotnou súčasťou relevantných mechanizmov vzájomného hodnotenia, ktoré vyplýva z príslušných medzinárodných zmlúv a z členstva v medzinárodných organizáciách. Experti prokuratúry zohrávajú významnú úlohu v rámci prebiehajúceho procesu 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu MONEYVAL. Zástupca prokuratúry bol opätovne zvolený za člena bureau tohto výboru.
Prioritnou úlohou pre nastávajúce obdobie je urýchlene prijať po ukončení procesu 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom Rady Európy Moneyvalv súčinnosti s ostatnými dotknutými rezortmi, účinné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
Personálny stav
Limit počtu zamestnancov pre rezort prokuratúry na rok 2019 bol podľa prílohy č. 1 k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 453 z 10. októbra 2018 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 2021 stanovený v počte 1 994 osôb, z toho aparát ústredného orgánu v počte 314 osôb. Rozpočtovým opatrením č. 3/2019 Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) povolilo generálnej prokuratúre prekročiť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2019 a zvýšilo počet osôb v rezorte prokuratúry o 55 osôb, z toho na ústrednom orgáne o 3 osoby. Rozpočtové opatrenie bolo realizované v záujme zabezpečenia plnenia úloh prokuratúry súvisiacich s rozšírením jej pôsobnosti a právomocí zákonom č. 6/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ďalším rozpočtovým opatrením č. 6/2019 ministerstvo financií povolilo generálnej prokuratúre na základe jej žiadosti presun 4 osôb z podriadených prokuratúr do aparátu ústredného orgánu.
V roku 2019 bol po vykonaných zmenách celkový limit počtu zamestnancov v rezorte prokuratúry 2 049 osôb, z toho na ústrednom orgáne 321 osôb.
Z celkového počtu 2 049 osôb bol plánovaný počet štátnozamestnaneckých miest 737 (z toho na ústrednom orgáne 139) a plánovaný počet miest pri výkone práce vo verejnom záujme 189 (z toho na ústrednom orgáne 45). Počet štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere k 31. decembru 2019 bol 720a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v pracovnom pomere bol 186. Z tohto počtu bolo na materskej alebo rodičovskej dovolenke 49 štátnych zamestnankýň a 3 zamestnankyne pri výkone práce vo verejnom záujme.
Rovnako ako v predošlom kalendárnom roku ani v roku 2019 sa nezrealizovalo obsadenie všetkých štátnozamestnaneckých miest najmä na ústrednom orgáne, a to napriek opakovane vyhlasovaným výberovým konaniam. Dôvodom neúspešných výberových konaní bol jednak nezáujem uchádzačov (platové podmienky), ako aj nedostatok požadovaných odborných vedomostí a schopností prihlásených uchádzačov.
19
Plánovaný počet prokurátorov v rezorte prokuratúry v roku 2019 bol 1 123, z toho na ústrednom orgáne 140. V služobnom pomere prokurátora k 31. decembru 2019 bolo 983 prokurátorov, z toho reálne vykonávalo funkciu prokurátora 915 osôb.
Funkciu prokurátora nevykonávalo 56 prokurátoriek a 2 prokurátori z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky, 2 prokurátori boli podľa § 9b zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch dočasne pridelení k orgánu na výkon práv a povinností národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste (prezident Eurojustu a jeho zástupca) a 1 prokurátor bol podľa § 9a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch dočasne pridelený do Justičnej akadémie, 5 prokurátorom bol dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora do právoplatného skončenia trestného konania resp. disciplinárneho konania a 2 prokurátorom generálny prokurátor prerušil výkon funkcie prokurátora na základe ich žiadosti z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov.
V priebehu roka 2019 zanikol služobný pomer 17 prokurátorom, z toho 14 prokurátorom vzdaním sa funkcie z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2 prokurátorom vzdaním sa funkcie bez uvedenia dôvodu a v jednom prípade služobný pomer prokurátora zanikol jeho smrťou. Podľa § 12 ods. 5 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch bol prerušený výkon funkcie prokurátora 4 prokurátorom, ktorí spĺňali podmienku existencie nároku na starobný dôchodok.
V služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry bolo k 31. decembru 2019 celkom 67 právnych čakateľov, z toho jedna právna čakateľka bola na rodičovskej dovolenke.
Z celkového počtu miest prokurátorov bolo k 31. decembru 2019 obsadených celkom 1 050 miest (983 prokurátorov + 67 právnych čakateľov prokuratúry). Pritom na 50 neobsadených miest vyhlásil generálny prokurátor výberové konanie na funkciu právneho čakateľa. Pri právnej úprave takéhoto výberového konaniaa vysokom počte uchádzačov (cca 400), výberové konanie bolo skončené v roku 2020 a všetky miesta boli obsadené úspešnými uchádzačmi.
Možno konštatovať, že v porovnaní s predošlým obdobím, (cca od roku 2015) sa podarilo po výberových konaniach výrazne posilniť personálne obsadenie prokuratúry najmä na úrovni okresov, čím sa prispelo ku kvalitnejšiemu plneniu úloh.
V tejto súvislosti je vhodné poukázať na nasledovné skutočnosti súvisiace so súčasným personálnym stavom v rezorte prokuratúry.
Generálny prokurátor od roku 2015 do roku 2019 vyhlásil celkom6 výberových konaní na funkciu prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry. Tieto výberové konania, ako bolo uvedené vyššie, sa od ich vyhlásenia do ukončenia uskutočňujú v priebehu niekoľkých mesiacov predovšetkým pre vysoký počet uchádzačov, ktorí postupne absolvujú písomnú časť (test a preklad) a ústnu časť pred výberovou komisiou. Konkrétne v roku 2015 boli vyhlásené výberové konania na funkciu prokurátora na 52 miest (počet uchádzačov 181, z toho úspešných 31) a výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry na 32 miest (počet uchádzačov 511, z toho úspešných 55). V roku 2016 bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry na 70 miest (počet uchádzačov 625, z toho úspešných 98). V roku 2017 bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu
20
právneho čakateľa prokuratúry na 37 miest (počet uchádzačov 580, z toho úspešných 56). V roku 2018 bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry na 58 miest (počet uchádzačov 508, z toho úspešných 83). V roku 2019 bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry na 50 miest (počet uchádzačov 404, z toho úspešných 73).
V uvedenom období bolo do funkcie prokurátora vymenovaných celkom 157 osôb, z toho 31 osôb po výberovom konaní na funkciu prokurátora a 126 z právnych čakateľov prokuratúry po absolvovaní prípravnej praxe prokurátora a vykonaní odbornej justičnej skúšky (v rokoch: 2017- 28 prokurátorov, 2018 - 72 prokurátorov, 2019 - 26 prokurátorov).
Nepomer medzi počtom výberových konaní na funkciu prokurátora a na funkciu právneho čakateľa prokuratúry vyplynul z dlhodobých poznatkov a skúseností ohľadom pripravenosti osôb vykonávať funkciu prokurátora bez akejkoľvek prípravy na takúto funkciu. Napriek splneniu zákonných predpokladov na vymenovanie do funkcie prokurátora včítane zloženia odbornej justičnej skúšky, právnickej praxe v akejkoľvek inej právnickej profesii (napr. vyšší súdny úradník, advokát) po úspešnom absolvovaní výberového konania (v minulosti aj bez výberového konania) a vymenovaní do funkcie prokurátora bolo potrebné zo strany vedúcich prokurátorov a ostatných prokurátorov dodatočne novovymenovaných prokurátorov pripravovať na plnohodnotný výkon funkcie prokurátora. Určitú zákonom upravenú formu prípravy na výkon funkcie prokurátora by uvítali aj samotní prokurátori, vymenovaní do funkcie po výberovom konaní na funkciu prokurátora, teda tí, ktorí nevykonávali prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry. Naopak, právni čakatelia prokuratúry po vykonaní prípravnej praxe, účelom ktorej je podľa zákona príprava na výkon funkcie prokurátora, po úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky disponujú všetkými potrebnými odbornými ako aj praktickými znalosťami, ktoré nepochybne pri výkone funkcie prokurátora potrebné a ktoré všetky nemožno získať pri výkone iných právnických povolaní.
Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania
Vzdelávacie aktivity prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme sa aj v roku 2019 významnou mierou podieľali na prehlbovaní ich odbornej kvalifikácie.
Vzdelávanie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, včítane ich odbornej prípravy, zabezpečuje Justičná akadémia Slovenskej republiky (ďalej len „justičná akadémia“) a generálna prokuratúra.
Justičná akadémia v roku 2019, v súlade s obsahovým zameraním náplne vzdelávania prokurátorov určeným generálnym prokurátorom, zorganizovala 95 vzdelávacích podujatí, na ktorých zúčastnilo celkom 865 prokurátorov. V porovnaní s rokom 2018 možno konštatovať, že počet vzdelávacích podujatí bol síce nižší (117 v roku 2018), zúčastnilo sa ich však viac prokurátorov (825 v roku 2018). Z tohto počtu najvyššia účasť, spolu 531 prokurátorov, bola zaznamenaná na vzdelávacích podujatiach zameraných na trestnú oblasť, celkom 39 podujatí. Prokurátori pôsobiaci na netrestnom úseku sa zúčastnili 32 podujatí organizovaných justičnou akadémiou, a to v celkovom počte 157.
21
Tématicky išlo napr. o vzdelávanie v oblastiach týkajúcich sa drogovej trestnej činnosti, zákonnosti a použiteľnosti dôkazov získaných informačno - technickými prostriedkami v trestnom konaní, sexuálneho zneužívania detí a zverených osôb, domáceho násilia, ukladania súhrnného trestu, trestných činov súvisiacich s úpadkom dlžníka a daňovej optimalizácie, aplikačnej praxe vo veciach trestnej zodpovednosti právnických osôb, daňových deliktov, aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, vydávacieho konania a Európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej len „EZR“), aktuálnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), rozhodovania v správnom súdnictve, súdneho prieskumu podľa súdneho správneho poriadku, aktuálnych problémov územnej samosprávy.
V roku 2019 sa prokurátori vzdelávali aj v oblastiach, ktoré priamo nesúvisia s výkonom pôsobnosti prokuratúry. Justičná akadémia zorganizovala 7 jazykových seminárov (z anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka), na ktorých sa zúčastnilo 60 prokurátorov. Na 17 podujatiach zameraných na rozvoj osobnosti prokurátora, na efektívne využitie služobného času a na metodiku zvládania záťažových situácii pri výkone funkcie prokurátora sa zúčastnilo 127 prokurátorov.
Justičná akadémia sa tiež významnou mierou podieľala na vzdelávaní právnych čakateľov prokuratúry. V rámci ich prípravnej praxe, cieľom ktorej je predovšetkým odborne pripraviť právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora, ale aj na úspešné vykonanie odbornej justičnej skúšky, zorganizovala 5 prípravných vzdelávacích blokov, včítane predskúškového sústredenia, ktorých sa zúčastnilo 165 právnych čakateľov prokuratúry.
Generálna prokuratúra zabezpečuje a organizuje vzdelávanie všetkých zamestnancov prokuratúry podľa vopred schváleného plánu odbornej prípravy a vzdelávania prokuratúry Slovenskej republiky na príslušný rok (ďalej len „plán vzdelávania“), ktorý je koncepčne rozdelený na vzdelávanie jednotlivých kategórií zamestnancov prokuratúry, t.j. prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Na tvorbe obsahového zamerania plánu vzdelávania prokuratúry sa podieľajú všetky organizačné zložky generálnej prokuratúry, krajské a okresné prokuratúry, ktoré svoje požiadavky na vzdelávacie aktivity formulujú v závislosti od aktuálnych aplikačných problémov v oblasti ich pôsobnosti, s prihliadnutím na relevantné legislatívne zmeny.
Popri tom v súlade so zákonom o štátnej službe každý služobný úrad (generálna prokuratúra a krajské prokuratúry) v nadväznosti na plán vzdelávania vypracoval plán kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov, v súlade s ktorým prebiehalo adaptačné a kompetenčné vzdelávanie.
Podľa plánu vzdelávania sa v roku 2019 pre prokurátorov uskutočnilo 67 podujatí, a to formou pracovnej porady, odborného seminára alebo školenia. Organizačné zložky generálnej prokuratúry zorganizovali celkom 34 celoslovenských vzdelávacích aktivít, krajské prokuratúry zabezpečili 33 podujatí na úrovni kraja.
Vzdelávanie prokurátorov sa konalo najmä formou pracovných porád, z toho 12 sa týkalo trestného úseku a zúčastnilo sa ich 434 prokurátorov. Na týchto podujatiach sa tiež aktívne zúčastnili aj zástupcovia Prezídia Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Úradu pre verejné obstarávanie. Na netrestnom
22
úseku boli v roku 2019 zorganizované 2 celoslovenské pracovné porady, na ktorých sa zúčastnilo 107 prokurátorov. V súvislosti s elektronizáciou prokuratúry boli usporiadané 2 vzdelávacie aktivity za účasti celkom 104 prokurátorov. Pracovného stretnutia predsedov, členov, náhradníkov disciplinárnych komisií, odvolacích disciplinárnych komisií pri generálnej prokuratúre sa zúčastnilo 39 prokurátorov.
Prokuratúra na úseku vzdelávania venuje sústavnú pozornosť kvalite odbornej prípravy právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora. V roku 2019 generálna prokuratúra zorganizovala pre túto cieľovú skupinu 2 vzdelávacie podujatia, na ktorých sa zúčastnilo 93 právnych čakateľov prokuratúry.
Významný podiel na vzdelávacích aktivitách prokuratúry aj vzdelávanie štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúci práce vo verejnom záujme, ktoré v roku 2019, ako celoslovenské podujatia, zabezpečovali najmä organizačné zložky generálnej prokuratúry.
Ekonomický odbor generálnej prokuratúry zorganizoval 3 podujatia, ktorých sa zúčastnilo 63 zamestnancov, odbor informatiky zorganizoval 2 podujatia, ktorých sa zúčastnilo 40 zamestnancov, organizačný a kontrolný odbor zorganizoval 3 podujatia v oblasti správy registratúry, na ktorých sa zúčastnilo 85 zamestnancov, referát ochrany utajovaných skutočností organizoval 2 podujatia, na ktorých sa zúčastnilo 24 zamestnancov.
V roku 2019 sa zamestnanci prokuratúry zúčastňovali aj na rôznych odborných seminároch a školeniach organizovaných inými subjektami, napríklad v oblasti ochrany osobných údajov, zlepšovania komunikačných zručností pre manažérov, efektívneho riadenie tímov, získavania zručností práce s informačnými technológiami, ale aj jazykovej výučby, ak to charakter ich vykonávanej činnosti vyžadoval.
Všetky vzdelávacie aktivity, ktoré v roku 2019 zamestnanci prokuratúry v rôznych oblastiach absolvovali, boli zamerané na získanie poznatkov a zručností potrebných na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry.
Ekonomické zabezpečenie činnosti prokuratúry za rok 2019
Na zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku 2019 ministerstvo financií pridelilo rozpočtové prostriedky v sume 106 705 475,- eur. Rozpočtovými opatreniami ministerstva financií bol tento limit v priebehu roka upravený na 115 723 212,- eur.
Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prekročiť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2019 v celkovej sume 3 456 617,- eur v hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky, z toho na v programe 06R - Presadzovanie zákonnosti o 1 157 235,- eur a na podprograme EK06 - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky o 2 299 382,- eur. Uvedené finančné prostriedky boli určené na realizáciu dopracovania informačných systémov generálnej prokuratúry v zmysle zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, na HW náhradu diskových polí okresných prokuratúr na mobilný prokurátorský spis, na prepojenie informačného systému Patrícia na informačný systém Políciea na rekonštrukciu priestorov a budov krajských a okresných prokuratúr.
23
Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, na programe 06R - Presadzovanie zákonnosti, prekročenie limitu výdavkov o 4 143 040,- eur, z toho limit miezd o 2 859 286,- eur, v nadväznosti na vytvorenie 55 nových pracovných miest súvisiacich s rozšírením pôsobnosti a právomoci prokuratúry zákonom č. 6/2019 Z.z, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Limit poistného bol zvýšený o 947 853,- eur, limit tovarov a služieb o 181 500,- eur a limit bežných transferov o 154 401,- eur na zabezpečenie sociálneho zabezpečenia prokurátorov.
Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prekročenie limitu výdavkov o 1 500 000,- eur v hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky na programe 06R - Presadzovanie zákonnosti. Rozpočtové prostriedky boli určené na nákup a rekonštrukciu budovy Krajskej prokuratúry Košice.
Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na programe 06R Presadzovanie zákonnosti prekročenie limitu výdavkov o 5 565 523,- eur, z toho limit miezd o 4 180 789,- eur a limit poistného o 1 384 734,- eur v súvislosti so zvýšením platových náležitostí generálneho prokurátora a prokurátorov v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. V uvedenej sume boli pridelené aj finančné prostriedky na zvýšenie platov zamestnancov v nadväznosti na § 5 zákona č. 370/2018 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2019 a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na roky 2019 2020, ktorým sa zvýšili platové tarify štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme od 1. januára 2019.
Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na programe 06R - Presadzovanie zákonnosti prekročenie limitu výdavkov miezd o 215 796,- eur pre aparát ústredného orgánu a zároveň sa zvýšil limit počtu zamestnancov aparátu ústredného orgánu o 4 osoby presunom 4 prokurátorov z podriadených krajských prokuratúr.
Ministerstvo financií zaviazalo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky rozpočtové prostriedky v sume 1 000 000,- eur v hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky, na podprograme 0EK06 - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
V nadväznosti na ustanovenie § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ministerstvo financií zaviazalo rozpočtové prostriedky v hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky v celkovej sume 4 647 443,- eur, z toho na programe 06R - Presadzovanie zákonnosti v celkovej sume 1 996 028,- eur a na podprograme 0EK - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v celkovej sume 2 651 415,- eur.
Generálna prokuratúra v rámci vlastného rozpočtového opatrenia v rámci programu 06R – Presadzovanie zákonnosti presunula ušetrené finančné prostriedky z kategórie „Poistné a príspevok do poisťovní“ vo výške 200 100,- eur a z kategórie „Bežné transfery“ vo výške 354 000,- eur do kategórie „Tovary a služby“ vo výške 554 100,- eur na dofinancovanie prevádzky v závere roka.
24
Rozpočtovými opatreniami vykonanými generálnou prokuratúrou nedošlo k zmene záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2019.
Plnenie ukazovateľov rozpočtu za rok 2019 bolo nasledovné ( v eurách):
Upravený rozpočet
Skutočnosť
% z upraven.rozpočtu
Príjmy
500 000
524 527
104,9
nedaňové príjmy
500 000
524 527
104,9
Výdavky kapitoly spolu
115 723 212
112 713 147
97,4
v tom:
výdavky na civilný a krízový manažment
20 000
-
-
výdavky na informačné technológie
6 177 808
6 114 400
99,0
A. Bežné výdavky
111 737 553
108 734 071
97,3
v tom:
výdavky na civilný a krízový manažment
20 000
-
-
výdavky na informačné technológie
4 365 208
4 304 541
98,6
- mzdy, platy, služobné príjmy a OOV
69 058 905
67 526 066
97 ,8
- poistné a príspevok do poisťovní
22 697 932
21 899 527
96,5
- tovary a služby
15 232 675
15 147 012
99,4
z toho:
výdavky na civilný a krízový manažment
20 000
-
-
výdavky na informačné technológie
4 365 208
4 304 541
98,6
- bežné transfery
4 748 041
4 161 466
87,6
B. Kapitálové výdavky
3 985 659
3 979 076
99,8
v tom:
výdavky na informačné technológie
1 812 600
1 809 859
99,8
Plnenie príjmov ovplyvnili najmä tržby zo vzdelávacích a rehabilitačných centier prokuratúry, príjmy z prenájmu priestorov v budovách prokuratúry, príjmy z dobropisov, príjmy z poistných plnení a iné.
Čerpanie v kategórii 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v porovnaní s rokom 2018 vzrástlo o 6 239 280,- eur, t. j. o 10,2 %. Nárast bol spôsobený valorizáciou platov prokurátorov v nadväznosti na výšku priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2018, valorizáciou platov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v nadväznosti na nariadenia vlády SR, ktorými boli upravené platové tarify a stupnice platových taríf v súlade s uzatvorenými kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa na roky 2019 - 2020 a v nadväznosti na zmenu zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25
Vyššie čerpanie výdavkov v kategórii 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania bolo spôsobené aj nárastom funkčných platov v dôsledku nárastu započítateľnej praxe u štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a prokurátorov okresných a krajských prokuratúr, vyšším výkonom práce nadčas, práce v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a v noci a nárastom náhrad za služobnú pohotovosť u všetkých kategórií zamestnancov v porovnaní s rokom 2018. Vyplatené platy za prácu nadčas sa zvýšili o 7,8%, príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu , vo sviatok a v noci sa zvýšili o 17,8 % a náhrady za služobnú pohotovosť sa zvýšili o 6,5 %.
V kategórii 620 - Poistné a príspevok do poisťovní sa prostriedky použili na odvod poistného do zdravotných poisťovní, do Sociálnej poisťovne a do doplnkových dôchodkových poisťovní. V porovnaní s rokom 2018 čerpanie vzrástlo o 2 086 498,- eur, t. j. o 10,5 %. Odvod poistného do poisťovní vzrástol v dôsledku zvýšenia objemu vyplatených miezd.
V kategórii 630 - Tovary a služby vzrástlo čerpanie oproti roku 2018 o 2 257 604,- eur, t. j. o 17,5 %. Nárast bol spôsobený najmä nárastom čerpania na položke Služby, ktoré vzrástlo o 21,6 %, na položke Materiál čerpanie vzrástlo o 48,9 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka.
V kategórii 640 - Bežné transfery došlo k zvýšeniu čerpania oproti roku 2018 o 194 300,- eur, t. j. o 4,9 %. Nárast bol spôsobený vyšším počtom poberateľov príplatkov za výkon funkcie prokurátora.
Kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 3 979 076,- eur boli v roku 2019 použité na nasledovné účely (v eurách):
- nákup softvéru vo výške 11 455,- eur,
- dopracovanie informačného systému Patrícia v súvislosti s trestnou zodpovednosťou právnických osôb vo výške 781 481,- eur,
- nákup monitorovacieho prístroja pre register trestov vo výške 34 740,- eur,
- nákup multifunkčných zariadení, záložných zdrojov, kamerových systémov, mikrofilmového zapisovača, elektronického zabezpečovacieho systému, rámových detektorov výške 579 248,- eur,
- nákup služobných motorových vozidiel vo výške 391 875,- eur,
- zabezpečenie prípravnej a projektovej dokumentácie vo výške 82 194,- eur,
- rekonštrukciu stavieb a ich technického zhodnotenia vo výške 1 486 745,- eur,
- rekonštrukciu a modernizáciu softvéru a hardvéru vo výške 611 338,- eur.
Zo stavebných investícií sa na celkovom čerpaní najviac podieľalo zateplenie budovy Krajskej prokuratúry Prešov, rekonštrukcia dreveného obloženia budovy Vzdelávacieho a rehabilitačného centra v Krpáčove, realizácia klimatizácie v časti budovy Krajskej prokuratúry Bratislava a kancelárií na dvoch poschodiach budovy Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, rekonštrukcia vstupnej časti budovy Okresnej prokuratúry Prievidza, rekonštrukcia a výmena zasklených častí budovy Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, rekonštrukcia vstupných dverí do budovy Okresnej prokuratúry Senica, oplotenie budovy Okresnej prokuratúry Čadca, rekonštrukcia garáže Okresnej prokuratúry Levice, výmena kanalizačných rozvodov v budove Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, rekonštrukcia elektrických rozvodov v budove Okresnej prokuratúry Bardejov, rekonštrukcia strechy služobných
26
bytov Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku, hydroizolácia strechy a výmena odkvapových žľabov budovy Okresnej prokuratúry Ružomberok.
Záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky boli v roku 2019 dodržané. Rozpočtové prostriedky boli vynakladané hospodárne a účelne na zabezpečenie mzdových, materiálnych, prevádzkových a investičných potrieb prokuratúry.
ČASŤ II.
ČINNOSŤ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI
1. Základné informácie
Generálna prokuratúra predstavuje univerzálny orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme, pričom spoločne s podriadenými krajskými prokuratúrami a okresnými prokuratúrami uskutočňovala aj v roku 2019 v trestnej oblasti právnou úpravou ustanovené oprávnenia a povinnosti, a to prijímaním a vybavovaním trestných oznámení fyzických osôb a právnických osôb, dozorom nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní, činnosťou v súdnom konaní, činnosťou v prieskumnej agende, dozorom v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody a v celách policajného zaistenia, medzinárodnou justičnou spoluprácou a účasťou na prevencii a potláčaní kriminality, ako aj plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
Zásadné úlohy prokuratúry ako štátneho orgánu na rok 2019 určil generálny prokurátor v pláne hlavných úloh a v pláne vzdelávania. Všetky prokuratúry v obvode krajských prokuratúr Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Banská Bystrica, Žilina, Košice a Prešov okrem tohto plnili úlohy z plánov hlavných úloh týchto krajských prokuratúr a úlohy vyplývajúce z opatrení prijímaných generálnym prokurátorom na pracovných poradách s krajskými prokurátormi a z opatrení prijímaných vedúcimi prokurátormi organizačných zložiek generálnej prokuratúry.
V súlade so základnými prioritami generálneho prokurátora sa činnosť prokuratúry aj v roku 2019 dlhodobo zameriavala predovšetkým na problematiku zlepšenia rýchlosti a kvality prípravného konania, najmä na zníženie počtu tzv. starých trestných vecí a na skvalitnenie výkonu dozoru prokurátora v prípravnom konaní. Tento cieľ sa realizoval metódami vo forme previerok na vybraných okresných prokuratúrach, najmä rýchlosti konania vo väzobných trestných veciach, v trestných veciach, v ktorých došlo k zastaveniu trestného stíhania a v trestných veciach, v ktorých došlo k prerušeniu trestného stíhania.
Z hľadiska druhu kriminality sa prokuratúra aj v roku 2019 zamerala na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov súvisiacich s domácim násilím, trestných činov páchaných na deťoch, obchodovania s ľuďmi, trestných činov daňových a finančného vyšetrovania, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, trestnej zodpovednosti právnických osôb a trestných činov proti životnému prostrediu, problematiku počítačovej kriminality a riešenie aplikačných problémov. Prokuratúra
27
sa v roku 2019 zamerala tiež na prehĺbenie spolupráce s úradom pre verejné obstarávanie a najvyšším kontrolným úradom. V súlade s týmito prioritami sa prokuratúra zamerala na edukatívnu činnosť.
V podmienkach prokuratúry je možné pozitívne hodnotiť vytvorenie špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie trestne zodpovedné, na trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách a zriadenie Linky pre týrané osoby. Špecializácia prokurátorov umožnila dôsledné vyhodnocovanie trestných oznámení podaných pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a ich zákonné vybavovanie bez zbytočných prieťahov. Títo prokurátori sa priamo zúčastnili aj v roku 2019 výsluchov maloletých osôb, pričom ich úzka spolupráca s konajúcimi policajtmi pri objasňovaní tohto druhu trestnej činnosti je nevyhnutná. V oblasti postihu trestnej činnosti súvisiacej s tzv. domácim násilím dôležitú úlohu zohráva zabezpečenie a realizácia práv poškodených osôb v trestnom konaní. Z tohto dôvodu v konkrétnych trestných veciach prokuratúra aj v roku 2019 spolupracovala s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny pri ochrane práv maloletých za účelom poskytovania komplexných poznatkov zo šetrenia v rodinách.
Za účelom riešenia aplikačných problémov a prehĺbenia špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a maloletých, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách, generálna prokuratúra zorganizovala pracovnú poradu. Prítomní prokurátori boli oboznámení s príručkami pre vyšetrovateľov Policajného zboru, ktoré vydalo Prezídium Policajného zboru, ako metodiku pre prácu s obeťami trestných činov a osobitné formy poučenia pre obete trestných činov. Ide o príručky vydané v rámci projektu „Špeciálne výsluchové miestnosti pre detské obete a ďalšie obzvlášť zraniteľné obete trestných činov“. Ďalej boli oboznámení s odbornými poznatkami pri vyšetrovaní tejto trestnej činnosti, problematikou trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi páchanej organizovanými skupinami, tzv. biznis modelov financovania činnosti týchto organizovaných skupín, ako aj s používaním internetu a elektronických prostriedkov komunikácie pri páchaní tejto trestnej činnosti rovnako, ako aj nástrojov dokazovania v trestnom konaní.
Významnou bola aj účasť prokurátorov špecialistov na druhom expertnom workshope k efektívnemu stíhaniu trestných činov obchodovania s ľuďmi zorganizovaného Veľvyslanectvom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v Sofii, ktorý bol určený pre prokurátorov zaoberajúcich sa touto problematikou. Expertný workshop nadväzoval na prvý workshop k tejto problematike, ktorý sa uskutočnil v dňoch 27. - 28. novembra 2018 v Sofii, so zámerom vytvorenia siete prokurátorov z vybraných štátov strednej a východnej Európy, ktorí sa zaoberajú trestnou činnosťou obchodovania s ľuďmi, oboznámenie sa s právnymi úpravami zúčastnených štátov pokiaľ ide o trestný čin obchodovania s ľuďmi a zdieľanie skúseností a odborných poznatkov pri vyšetrovaní tejto trestnej činnosti. Predmetom druhého workshopu bola problematika trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi páchanej organizovanými skupinami, tzv. biznis modelov financovania činnosti týchto organizovaných skupín, ako aj používanie internetu a elektronických prostriedkov komunikácie pri páchaní tejto trestnej činnosti, rovnako ako aj ako nástrojov dokazovania v trestnom konaní.
28
Významnú aktivitu predstavovala aj účasť prokurátorov špecialistov na školení zameranom na tému obchodovania s ľuďmi (ILEA), v Budapešti, ktorá bola zameraná na aktuálny legislatívny vývoj v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, techniku identifikácie obetí a praktické príklady v oblasti spolupráce s obeťami, ako aj príklady efektívneho vedenia vyšetrovania za účelom dosiahnutia odsúdenia páchateľa.
V záujme predchádzania tohto druhu trestnej činnosti sa prokurátori v roku 2019 aktívne zapájali do aktivít iných rezortov formou účasti na vypracovaní a plnení Národných akčných plánov (Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 2019, Konsolidovaná tretia, štvrtá a piata periodická správa Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru OSN o právach dieťaťa). V súvislosti s ochranou detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním prostredníctvom informačno-komunikačných technológií zabezpečovala generálna prokuratúra plnenie úloh uložených tzv. Lanzarotským výborom (Výbor zmluvných strán k Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním).
Generálna prokuratúra v roku 2019 zorganizovala periodickú pracovnú poradu k otázkam trestných činov daňových a finančného vyšetrovania. Okrem prokurátorov generálnej prokuratúry a krajských prokuratúr sa jej zúčastnili aj zástupcovia Kriminálneho úradu finančnej správy, Prezídia Policajného zboru a krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Na tejto pracovnej porade boli prítomní oboznámení s konkrétnou trestnou vecou, v ktorej došlo k zaisteniu nehnuteľností podľa § 50 ods. 2 Trestného poriadku, boli upozorní na znenie čl. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy 2014/42/EÚ z 03. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii, ktorý uvádza, že: „Členské štáty príjmu potrebné opatrenia, ktoré umožnia zaistenie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie. Uvedené opatrenia, ktoré môže nariadiť príslušný orgán, zahŕňajú naliehavé opatrenie, ktoré sa v prípade potreby príjme s cieľom zachovať majetok.“ V tejto súvislosti bol konštatovaný nedostatok, spočívajúci v neprijatí vládneho návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na pracovnej porade boli ďalej analyzované prípady finančného vyšetrovania a súvisiace aplikačné problémy. Ďalej boli prítomní informovaní o procese 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom expertov Rady Európy v rámci opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu MONEYVAL. Samotného hodnotiaceho procesu sa zúčastnili aj zástupcovia rezortu prokuratúry.
Ďalšou významnou aktivitou bola aj účasť prokurátora špecialistu na školení organizovanom úradom vlády, odbor Centrálny kontaktný útvar pre OLAF k ochrane finančných záujmov Európskej únie - clo a DPH.
Osobitná pozornosť zo strany prokuratúry bola v roku 2019 venovaná boju proti legalizácii príjmov (výnosov) z trestnej činnosti. V tejto súvislosti Úrad špeciálnej prokuratúry a všetky krajské prokuratúry viedli evidenčný prehľad konkrétnych trestných vecí tohto druhu trestnej činnosti, vrátane zaisťovania výnosov z trestnej činnosti a nárokov poškodených na náhradu škody. Generálnou prokuratúrou tak boli plnené záväzky z procesov Výboru expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu MONEYVAL, a zo súvisiacich štandardov FATF, ako aj z procesov patriacich do
29
pôsobnosti Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru Rady Európy, OECD, OSN a vzájomného hodnotenia členských štátov Európskej únie.
Generálna prokuratúra vyhodnotila aplikovanie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb podriadenými krajskými a okresnými prokuratúrami. Bolo zistené, že za obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 bolo v podmienkach Slovenskej republiky realizovaných 148 trestných vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám. K problematike zisťovania zákonných podmienok na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb bola aj v roku 2019 zo strany generálnej prokuratúry venovaná sústavná pozornosť, a to v rámci organizovaných pracovných porád v súčinnosti s Policajným zborom, na ktorých bola osobitne zdôrazňovaná potreba intenzívnejšieho aplikovania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb v aplikačnej praxi.
V súvislosti s aplikovaním zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb generálna prokuratúra zorganizovala pracovnú poradu na tému aktuálne problémy trestného stíhania právnických osôb za trestné činy proti životnému prostrediu Prírodná polícia v Slovenskej republike (ďalej len „prírodná polícia“). V rámci tejto pracovnej porady boli posúdené možnosti uplatnenia tohto zákona v aplikačnej praxi.
Na pracovnej porade bola tiež deklarovaná potreba prehĺbenia špecializácie prokurátorov na problematiku ochrany životného prostredia. Boli predstavené základné celospoločenské problémy týkajúce sa ochrany životného prostredia, a to problémy s odpadmi, nadmerným ničením lesov, emisiami z rôznych druhov dopravy, ochranou rastlín a živočíchov a iné. Bolo poukázané na dôležitú organizačnú zmenu v Policajnom zbore, ktorá sa uskutočnila na základe opatrenia ministerky vnútra č. 4/2019 účinného od 1. apríla 2019, ktorým došlo k zriadeniu prírodnej polície. Išlo o zmenu, ktorá bola výsledkom desaťročnej snahy, pričom významný podiel na uvedenej zmene mala aj aktivita generálnej prokuratúry.
Za účelom zvýšenia efektivity v boji proti počítačovej kriminalite bola v podmienkach prokuratúry vytvorená neformálna sieť prokurátorov „Vnútroštátna sieť prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite“ (ďalej len „Sieť“). Sieť sa zameriavala na vzájomnú výmenu informácií a praktických poznatkov týkajúcich sa počítačovej kriminality v rámci vnútroštátneho konania a medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. Jej neformálny charakter zabezpečuje možnosť flexibilného reagovania na rýchly vývoj v technologickej aj právnej oblasti, ako aj na potreby prenosu informácií. Ďalšou aktivitou v oblasti počítačovej kriminality bola aj účasť prokurátorov špecialistov na seminári „Bitcoin v počítačovej kriminalite“ a konferencie Cybersec v Katoviciach, zameranej k počítačovej kriminalite, najmä virtuálnym menám.
V súvislosti s Dohodou o spolupráci uzavretou medzi generálnou prokuratúrou a úradom pre verejné obstarávanie sa uskutočnila pracovná porada zástupcov úradu pre verejné obstarávanie a prokurátorov generálnej prokuratúry. Pozornosť bola venovaná témam elektronizácia procesu verejného obstarávania v kontexte vyšetrovania možnej trestnej činnosti, prípravné trhové konzultácie v kontexte eliminovania možnej trestnej činnosti podľa § 25 zákona číslo 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, trestným činom machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 § 268 Trestného zákona a ďalším trestným činom na úseku verejného obstarávania.
30
V rámci činnosti aj v roku 2019 prebiehala spolupráca v zmysle Memoranda o spolupráci medzi ministerstvom vnútra, generálnou prokuratúrou a najvyšším kontrolným úradom (ďalej len „Memorandum“). Stretnutia jednotlivých strán Memoranda sa uskutočnili v pravidelných intervaloch (minimálne raz ročne) na centrálnej a regionálnej úrovni. Výsledkom týchto stretnutí bolo zlepšenie spolupráce zmluvných strán Memoranda.
Prokurátori sa v roku 2019 podieľali na riešení viacerých aplikačných problémov, ktoré boli signalizované generálnej prokuratúre zo strany podriadených prokuratúr, policajtov alebo na základe jej vlastných poznatkov, a to vydávaním záväzných právnych stanovísk, usmernení a pokynov generálneho prokurátora. V tomto smere uvádzame pokyn generálneho prokurátora poradové č. 1/2019 z 8. januára 2019 k určeniu výšky škody pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Trestného zákona v prípade predaja motorového vozidla s predstieraným počtom najazdených kilometrov, usmernenie generálneho prokurátora sp. zn. IV/1 Spr 111/19/1000 - 2 z 28. januára 2019 k aplikácii článku II a článku V zákona č. 6/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republikyč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, usmernenie generálneho prokurátora sp. zn. IV/1 Spr 281/18/1000 - 25 z 18. decembra 2019 k posúdeniu a vybaveniu tzv. ďalšieho trestného oznámenia v totožnej trestnej veci v trestnom konaní, príkaz generálneho prokurátora poradové číslo 11/2019 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní, ktorým bol upravený postup prokurátora pri vybavovaní podania, ktorým sa podávateľ domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v predsúdnom konaní alebo preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v predsúdnom konaní, vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku, alebo odstránenia prieťahov prokurátora v predsúdnom konaní, a ktoré nie je možné považovať za opravný prostriedok, alebo iné podanie podľa Trestného poriadku a ďalej príkaz generálneho prokurátora poradové č. 9/2019, ktorým sa určujú podrobnosti na vykonanie zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Legislatívne zmeny realizované v roku 2019 sa nevyhli ani právnym predpisom, ktoré sa vzťahujú na výkon pôsobnosti prokuratúry v trestnej oblasti, pričom za najvážnejšiu z pohľadu dosahu na dlhoročnú pôsobnosť krajských prokuratúr treba považovať novelu zákona o Policajnom zbore, zákon č. 6/2019 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon Národnej rady Slovenskej republikyč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento zákon po prvý raz ustanovil prvostupňovú trestnú pôsobnosť krajských prokuratúr v trestných veciach príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Prevzatie trestných vecí z okresných prokuratúr, ako aj ďalší postupne narastajúci nápad trestných vecí v agende príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a od 1. januára 2020 aj príslušníkov finančnej správy si vyžiadal prijatie opatrení predovšetkým v personálnej oblasti. V rámci týchto opatrení sa navýšil počet miest prokurátorov na krajských prokuratúrach, ktoré novú agendu prevzali.
Plnenie úloh na väčšine prokuratúr ovplyvňoval aj v roku 2019 nevyhovujúci personálny stav spôsobený, či legislatívnymi zmenami, alebo aj materskými
31
a rodičovskými dovolenkami prokurátoriek, dlhodobou práceneschopnosťou prokurátorov a odchodom prokurátorov do starobného dôchodku. Tieto faktory, spolu so zvyšovaním náročnosti na služobnú činnosť prokurátorov, najmä na zrýchlenie postupov v prípravnom konaní a na využívanie zákonných opatrení v súdnom konaní, podstatne zvýšili zaťaženosť prokurátorov.
K zlepšeniu tohto stavu môže pomôcť aj to, že v roku 2019 bolo vymenovaných do funkcie 26 prokurátorov a 58 právnych čakateľov prokuratúry. Títo môžu v budúcnosti prispieť k zefektívneniu práce na prokuratúre. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že len vďaka mimoriadnemu nasadeniu a aktivite prokurátorov vo všetkých článkoch prokuratúry možno prezentovať výsledky uvedené v tejto správe.
2. Stav a vývoj kriminality
V porovnaní s rokom 2018 (a tiež predchádzajúcim obdobím) aj v roku 2019 pokračoval trend poklesu nápadu nových trestných vecí v trestných registroch, ktorý sa úmerne odzrkadlil aj v poklese počtu vybavených vecí, či počtu stíhaných a obžalovaných osôb. Napriek poklesu počtu vybavených trestných vecí bol zachovaný pozitívny trend pomeru vybavených vecí k nápadu nových trestných vecí, a to v prospech vybavených veci. Pretrvávajúci vývoj priaznivý vplyv na znižovanie počtu rozpracovaných vecí, resp. reštančných vecí.
Najčastejším spôsobom skončenia trestného stíhania v prípravnom konaní bolo podanie obžaloby, pričom bol zaznamenaný nárast počtu obžalôb v trestných veciach, ktoré boli realizované v rámci skráteného vyšetrovania. Pozitívne možno hodnotiť aj nárast využívania odklonov v trestnom konaní, najmä inštitútu konaniao dohode o vine a treste, pretože odklony umožňujú ukončiť trestné konanie v kratšom časovom horizonte a tým prispievajú k efektívnosti a hospodárnosti trestných konaní.
Z prehľadu o počte a štruktúre stíhaných osôb v roku 2019 vyplýva, že skladba páchateľov trestnej činnosti je dlhodobo stabilná. Rozhodujúcou mierou sa na páchanej trestnej činnosti podieľali muži. Jedným z významnejších štatistických údajov je údaj o poklese páchania trestnej činnosti mladistvými osobami. Rovnako bol v porovnaní s uplynulým obdobím zaznamenaný mierny pokles trestne stíhaných osôb, ktoré nie občanmi Slovenskej republiky, ako i pokles počtu trestne stíhaných osôb, ktoré už boli v minulosti trestané (recidivisti).
Vo vyhodnocovanom období bol zaznamenaný pokles trestne stíhaných osôb, ktoré trestný čin spáchali pod vplyvom alkoholu a naopak, v porovnaní s rokom 2018 došlo k nárastu počtu osôb, ktoré trestný čin spáchali pod vplyvom inej návykovej látky.
Detailnejšie informácie uvedených záverov o stave a vývoji kriminalitu obsiahnuté v tabuľke č. 1
Stav a vývoj kriminality
32
20182019RozdielNárast v %64 28061 229-3051-4,75%70 41567 011-3404-4,83%35 74834 102-1646-4,60%29 78927 443-2346-7,88% z toho skrátené vyšetrovanie 6 5276 7652383,65%ženy5 7745 475-299-5,18%mladiství 1 9891 687-302-15,18%cudzinci1 3691 267-102-7,45%vplyv alkoholu6 1085 824-284-4,65%vplyv inej návykovej látky 4585236514,19%11 76911 025-744-6,32%1 1542 07391979,64%1 3341 293-41-3,07%479491122,51%2 0952 023-72-3,44%869767-102-11,74%28929672,42%28 21828 311930,33% o odsúdení osôb26 08425 227-857-3,29% schválenie DoVaT1 1951 78559049,37% podmienečné zastavenie TS126116-10-7,94% schválenie zmieru106100-6-5,66% zastavenie TS256241-15-5,86% prerušenie TS128-4-33,33% postúpenie TS12813353,91% oslobodenie97898350,51% upustenie od potrestania5446-8-14,81% rozhodnutie "inak"474457-17-3,59%28 61226 584-2028-7,09%zastavením TS9 5559 521-34-0,36%prerušením TS19 04817 064-1984-10,42%postúpením TS3 2583 314561,72%Počet TS ukončených na polícii-neznámi páchateliaZastavenie TS Prerušenie TS Právoplatné rozhodnutia súdu spolu Postúpenie TS Počet obžalovaných osôb Schválenie zmieru Podmienečné zastavenie trestného stíhaniaSkladba odstíhaných osôbV trestných registroch Pv/Kv napadlo spisov V trestných registroch Pv/Kv bolo vybavených spisovPočet známych odstíhaných osôb (na prok. skončené) Obžalovaní recidivisti Dohoda o vine a treste - návrh na súd
Z hľadiska štruktúry kriminality, rozhodujúci podiel na trestnej činnosti aj v roku 2019 predstavujú trestné činy proti majetku zaradené do štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona účinného od 1. januára 2006, resp. deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.
Obdobne ako v predchádzajúcom období aj v roku 2019 bola činnosť prokuratúry zameraná predovšetkým na postih trestných činov súvisiacich s domácim násilím, trestných činov páchaných na deťoch, trestných činov legalizácie príjmu z trestnej činnosti, trestných činov daňových, v doprave, trestných činov proti životnému prostrediu, súčasne bola venovaná pozornosť aj problematike finančného
33
vyšetrovania a zaisťovania peňažných prostriedkov, počítačovej kriminality, kriminality mladistvých a trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia naďalej zostáva jednou z najvýznamnejších priorít činnosti prokuratúry. Význam problematiky odhaľovania a postihu trestných činov tzv. domáceho násilia je v rámci prokuratúry zvýraznený vytvorením špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie trestne zodpovedné, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách. Zo štatistických údajov je zrejmé, že došlo k miernemu poklesu počtu osôb stíhaných za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a tiež za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, ktoré patria k najfrekventovanejším trestným činom súvisiacim s domácim násilím. Je zrejmé, že sa jedná o latentnú trestnú činnosť, ktorá je ovplyvnená ekonomickou, sociálnou a psychickou závislosťou poškodených osôb na domácom agresorovi. Z tohto dôvodu preto naďalej pretrvávajú problémy spojené s dokazovaním a dokumentovaním trestnej činnosti súvisiacej s domácim násilím.
Zo sledovaných údajov je zrejmé, že kriminalita mladistvých predstavuje takmer 5 % podiel na celkovej kriminalite stíhaných osôb. Skladba trestnej činnosti mladistvých osôb v roku 2019 zodpovedá dlhodobému vývojovému trendu. Najčastejšie evidovaným trestným činom páchaným mladistvými je opätovne trestný činy krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Významnejší vplyv na kriminálne správanie sa mladistvých nadobúda nie ekonomické a sociálne prostredie, ale rodinné prostredie, a to najmä záujem rodičov o dieťa, jeho výchovu, či kvalita vzájomných vzťahov. Z tohto dôvodu je v rámci prevencie dôležité nielen vzdelávanie mladistvých, ale aj apelovanie na výchovu v rodine, nakoľko rodinné prostredie je najbližším sociálnym prostredím dieťaťa, ktoré dáva základ jeho socializácii a osvojeniu si pozitívneho hodnotového systému, čím sa zvyšuje šanca, že správanie dieťaťa nenadobudne protispoločenský rozmer.
Z hľadiska trestnej činnosti páchanej na deťoch možno konštatovať, že naďalej stúpa počet trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou páchaných na deťoch s použitím elektronických prostriedkov, najmä sociálnych sietí, aplikácií, resp. iných elektronických komunikačných nástrojov. Prokurátori sa pri svojej činnosti čoraz častejšie stretávajú aj s novými fenoménmi napr. tzv. kyberšikana, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú práva detí a ich zdravý psychický vývoj. Na trestnú činnosť páchanú na deťoch bude aj v ďalšom období potrebné zamerať zvýšenú pozornosť a jej odhaľovaniu a postihovaniu prispôsobiť aj spôsob vykonávania dokazovania, technické vybavenie, ako aj odbornosť orgánov činných v trestnom konaní.
Prokuratúra sa v rámci svojej činnosti zameriava na realizáciu trestného stíhania za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, pričom možno konštatovať, že sa počet trestne stíhaných osôb ako aj obžalovaných osôb za tento trestný čin takmer zdvojnásobil. Aj tento trestný čin sa vyznačuje náročnosťou na dokazovanie, najmä potrebou častého vykonávania úkonov formou právnej pomoci do viacerých štátov, vrátane štátov mimo EÚ. K tomu pristupujú aj obmedzené personálne a technické možnosti orgánov činných v trestnom konaní dokumentovať súčasne (s tzv. predikatívnym trestným činom) spôsob legalizácie príjmov z trestnej činnosti, zároveň nie vytvorené dostatočné podmienky
34
na identifikáciu výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti. V tomto smere však nastáva posun, nakoľko v dôsledku vnútorných organizačných zmien Policajného zboru od 01. októbra 2019 dochádza na úrovni krajských riaditeľstiev k vytvoreniu osobitných pozícií analytikov so špecializovaným vzdelaním v oblasti daní, účtovníctva a podobne. Ich úlohou bude vykonávanie analýz finančných tokov a sofistikovaného spôsobu páchania trestnej činnosti, najmä pri karuselových podvodoch, podvodoch súvisiacich s tzv. fantómovou prepravou a v prípadoch, kde dochádza k sofistikovanému zneužívaniu schém právnických osôb.
Vo vzťahu k trestným činom daňovým je potrebné konštatovať, že v roku 2019 došlo nielen k poklesu celkového počtu obvinených a obžalovaných osôb, ale aj odsúdených. V súvislosti so znížením počtu trestných činov daňových treba poukázať na frekventované uplatňovanie inštitútu účinnej ľútosti páchateľmi 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, resp. § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2019), pretože týmto spôsobom bolo ukončených pomerne veľké množstvo trestných vecí ešte pred začatím trestného stíhania, resp. po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. Samotné iniciovanie trestného konania a poučenie subjektu daňovej a odvodovej povinnosti o možnosti uplatnenia inštitútu účinnej ľútosti veľký význam nielen z hľadiska možnosti páchateľa dosiahnuť svoju beztrestnosť, ale najmä z hľadiska pozitívneho ekonomického efektu na príjmovú časť štátneho rozpočtu za trestné činy daňové.
V roku 2019 došlo k nárastu počtu stíhaných osôb za trestné činy v doprave na 6 974 osôb, čo predstavuje 20,45 % podiel na celkovej kriminalite známych osôb. Medzi najčastejšie príčiny trestných činov v doprave patrí, okrem jazdy pod vplyvom alkoholu, predovšetkým neprimeraná rýchlosť jazdy, nevenovanie sa vedeniu vozidla a sledovaniu situácii v cestnej premávke a nedanie prednosti v jazde.
Porušenie pravidiel cestnej premávky však môže byť spojené aj s veľmi vážnymi následkami v podobe niekoľkonásobného smrteľného zranenia, a takouto udalosťou bola aj v roku 2019 mimoriadne tragická dopravná nehoda, ktorá sa stala dňa 13. novembra 2019 v katastri obce Malanta, v obvode Krajskej prokuratúry Nitra, medzi nákladným motorovým vozidlom a autobusom medzimestskej hromadnej dopravy, pri ktorej bolo usmrtených 12 osôb a 23 osôb utrpelo ťažšie a ľahšie zraneniaa v súvislosti s ktorou je vedené touto prokuratúrou trestné stíhanie za prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Trestnými činmi v doprave však aj úmyselné trestné činy spáchané v súvislosti s cestnou dopravou, a to prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a najmä prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, ktorý, rovnako ako v roku 2018, tiež v roku 2019 bol najčastejšie páchaným trestným činom v doprave. V roku 2019 bolo vedené trestné stíhanie pre tento prečin u 4 706 osôb, čo predstavuje mierny nárast oproti roku 2018, kedy to bolo u 4 426 osôb. Na rozdiel od roku 2018 začali orgány činné v trestnom konaní v roku 2019 využívať inštitút zaistenia motorového vozidla pre účely trestného konania 89 a § 91 Trestného poriadku) z dôvodu predpokladaného uloženia trestu prepadnutia veci. V roku 2019 bolo pri trestných činoch v doprave (väčšinou pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, a len v niektorých prípadoch aj pri prečine marenia výkonu úradného
35
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona) zaistených za týmto účelom 50 motorových vozidiel, pričom v 37 prípadoch vyhovel súd návrhu prokurátora na uloženie trestu ich prepadnutia.
V roku 2019 došlo nielen k nárastu trestného postihu kriminality namierenej proti životnému prostrediu, ale aj k zásadnej štrukturálnej a systémovej zmene v organizácii boja proti trestným činom proti životnému prostrediu orgánmi činnými v trestnom konaní. Dňom 1. apríla 2019 nadobudlo účinnosť opatrenia ministerky vnútra č. 4/2019 z 22. februra 2019, ktorým došlo k zriadeniu prírodnej polície. Jej základ tvoria samostatné, osobitné, operatívne a vyšetrovacie oddelenia, vytvorené na úseku environkriminality pri všetkých krajských riaditeľstvách Policajného zboru a súčasne vzrástol počet príslušníkov prírodnej polície. prvé mesiace činnosti prírodnej polície naznačujú, že jej vytvorenie a činnosť prínosom pre výrazné zefektívnenie postihu environmentálnej kriminality prostriedkami trestného práva.
Prokuratúra venuje svoju pozornosť aj finančnému vyšetrovaniu, pričom v roku 2019 bol zaznamenaný nárast počtu trestných vecí, v ktorých bolo vykonané finančné vyšetrovanie. K realizácii finančného vyšetrovania dochádza najmä u trestných činov daňových, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona a majetkových trestných činov. V súvislosti so zaisťovaním finančných prostriedkov a majetku v trestnom konaní a odoberaním výnosov z trestnej činnosti je potrebné uviesť, že celková hodnota zaisteného majetku v roku 2019 predstavuje sumu 3 363 690,47 eur, pričom v porovnaní s rokom 2018 ide o výrazný nárast.
Ďalšou prioritou prokuratúry je postih počítačovej kriminality, kde možno konštatovať, že rozmach priamej a nepriamej počítačovej kriminality je úmerný rozvoju informačných technológií a ich prienikom do bežného života, kde sa technológie stávajú jednak prostriedkom na páchanie trestnej činnosti, ale v závislosti od charakteru i prostredím, v ktorom je trestná činnosť páchaná. Protispoločenská činnosť využívajúca prostriedky a prostredie takto prudko sa rozvíjajúcej oblasti ľudskej činnosti často nie je rovnako rýchlo reflektovaná zo strany zákonodarcu, pričom páchateľom sa v tejto situácii otvára množstvo nových možností na vyvíjanie protiprávnej činnosti. S prihliadnutím na uvedené dôvody, vrátane materiálnych a personálnych možností orgánov činných v trestnom konaní pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti ostáva iba konštatovať, že tento druh kriminality v značnej miere latentný charakter.
V roku 2019 bol zaznamenaný nárast trestných vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám. Stúpajúce štatistické ukazovatele, týkajúce sa uplatňovania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb zo strany orgánov činných v trestnom konaní v roku 2019, svedčia o postupnom etablovaní sa predmetnej problematiky v činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Podiel trestnej činnosti právnických osôb bol však, v porovnaní s celkovou kriminalitou na území Slovenskej republiky za sledované obdobie roku 2019 naďalej veľmi nepatrný.
3. Skladba kriminality
36
Kriminalita mladistvých
V roku 2019 bolo vedené trestné stíhanie proti 1 687 mladistvým. Mladiství páchatelia sa na celkovej kriminalite v roku 2019 podieľali takmer 5 %. V porovnaní s rokom 2018 je evidovaný 15 % pokles v počte stíhaných mladistvých osôb, pričom pokles počtu trestných stíhaní vedených proti mladistvým je každoročne evidovaný od roku 2015; za obdobie rokov 2015 2019 došlo k poklesu o 33 % stíhaných mladistvých. Mladiství starší ako 14 rokov a mladší ako 15 rokov sa na trestnej činnosti mladistvých v roku 2019 podieľali v 25 % trestných vecí. Dievčatá tvorili 10 % zo všetkých trestne stíhaných mladistvých osôb, čo predstavuje mierny nárast oproti minulým rokom. Vplyv alkoholu alebo inej návykovej látky pri páchaní trestnej činnosti mladistvými bol v roku 2019 zistený v takmer 8 % trestných činov spáchaných mladistvými.
Najviac skončených trestných stíhaní vedených proti mladistvým v roku 2019 evidujú Krajská prokuratúra Košice (466) a Krajská prokuratúra Prešov (428). Najmenej skončených trestných stíhaní proti mladistvým bolo v roku 2019 v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín (83 osôb).
Prokurátori v roku 2019 ukončili trestné stíhanie vedené proti mladistvému obžalobou v 1 196 trestných veciach, čo predstavuje 70 % zo všetkých ukončených trestných vecí mladistvých. Najviac takýchto obžalôb podali prokurátori v územných obvodoch Krajskej prokuratúry Prešov (357) a Krajskej prokuratúry Košice (318). Až v 18 % trestných vecí vedených proti mladistvým obžalovaným išlo o recidívu, t. j. mladistvý sa v minulosti dopustil trestnej činnosti. Skutočnosť, že takmer každá piata obžaloba bola podaná na mladistvého recidivistu, je alarmujúca.
V rámci skončenia trestného stíhania proti mladistvým prokurátori aj v roku 2019 využívali tzv. odklony - podmienečné zastavenie trestného stíhania, dohodu o vine a treste alebo schválenie zmieru a následné zastavenie trestného stíhania, ktoré je možné považovať za vhodné nástroje tzv. restoratívnej justície. Využívanie tzv. odklonov v prípravnom konaní je pozitívnym signálom vo vzťahu k mladistvým, a to z hľadiska možného dosiahnutia nápravy, ale aj ako preventívny nástroj. Mladistvý páchateľ preberá v tomto štádiu trestného konania zodpovednosť za svoje protiprávne konanie a súčasne sa môže vyhnúť zbytočnej stigmatizácii. Uvedené odklony boli v roku 2019 aplikované v 20% zo všetkých skončených trestných stíhaní proti mladistvým. Tento stav je porovnateľný s rokom 2018. Najčastejšie využívaným odklonom v roku 2019 bolo podmienečné zastavenie trestného stíhania, ku ktorému došlo v 161 trestných veciach, najviac v územnom obvode Krajskej prokuratúry Košice (54); podielovo najviac tento inštitút využívali prokurátori v územnom obvode Krajskej prokuratúry Bratislava, a to v takmer 15 % všetkých ukončených trestných stíhaniach vedených proti mladistvým. Dohodou o vine a treste bolo v roku 2019 ukončených celkovo 125 trestných stíhaní vedených proti mladistvým; po poklese takto skončených trestných vecí evidovanom v roku 2018 bol v roku 2019 zaznamenaný nárast o takmer 30 %. Najviac dohôd o vine a treste s obvinenými mladistvými uzavreli prokurátori v územnom obvode Krajskej prokuratúry Trenčín, v 24 trestných veciach, pričom tu je evidovaný aj najvyšší podiel takto skončených trestných stíhaní (29 %) z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti mladistvým. Schválením zmieru a zastavením trestného stíhania bolo v roku 2019 skončených 51 trestných stíhaní vedených proti mladistvým, čo je porovnateľný počet s rokom 2018. V roku 2019 bolo ukončené trestné stíhanie
37
postúpením veci v 20 trestných veciach mladistvých obvinených. Trestné stíhanie mladistvých bolo prokurátorom zastavené v 92 trestných veciach, čo predstavuje mierny nárast v porovnaní s rokom 2018.
Skladba trestnej činnosti mladistvých sa ani v roku 2019 nezmenila. Mladiství sa v roku 2019 dopustili celkovo 2 148 trestných činov. Najviac ukončených trestných stíhaní vedených proti mladistvým je evidovaných v prípade trestných činov proti majetku (1 010, čo predstavuje 47 % z celkového počtu trestných činov spáchaných mladistvými). Najčastejším trestným činom proti majetku, ktorého sa v roku 2019 dopustili mladiství páchatelia, je trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona, a to v 789 prípadoch. Tento trestný čin je aj najčastejšie páchaným trestným činom mladistvými (takmer 37 % zo všetkých trestných činov spáchaných mladistvými). Z majetkovej trestnej činnosti sa mladiství dopúšťali vo významnejšej miere aj trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona (72 trestných vecí) a podľa § 246 Trestného zákona tzv. sprejerstvo (29 trestných vecí). Štatisticky druhým najčastejším druhom trestnej činnosti páchanej mladistvými boli v roku 2019 trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (504, čo predstavuje 23 % z celkového počtu trestných činov spáchaných mladistvými), pričom v prípade trestných činov proti slobode je evidovaných 367 trestných vecí mladistvých (najviac za trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, 244 vecí, vo významnej miere sa však vyskytovali aj trestné činy lúpeže podľa § 188 Trestného zákona 96 vecí a vydierania podľa § 189 Trestného zákona 24 trestných vecí). V prípade trestných činov proti ľudskej dôstojnosti sa mladiství v roku 2019 dopustili najčastejšie trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona (119 trestných vecí), a v menšej miere trestných činov znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona (7 trestných vecí) a sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona (11 trestných vecí). Tretím štatisticky najčastejším druhom trestnej činnosti spáchanej mladistvými v roku 2019 boli trestné činy proti iným právam a slobodám (280, čo predstavuje 13 % z celkového počtu trestných činov spáchaných mladistvými), pričom najčastejším trestným činom je trestný čin výtržníctva (229 trestných vecí). V menšej miere evidované aj trestné činy nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona (22 trestných vecí), trestné činy súvisiace s detskou pornografiou podľa § 368 370 Trestného zákona (celkovo 20 trestných vecí), či trestný čin týrania zvierat podľa § 378 Trestného zákona(4 trestné veci). V porovnateľnej miere sa mladiství páchatelia dopúšťali aj trestných činov proti životu a zdraviu (236 trestných vecí, čo predstavuje 11 % z celkového počtu trestných činov spáchaných mladistvými). Najčastejšími boli trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 156 158 Trestného zákona (celkovo 152 trestných vecí, najviac z nich 115 je evidovaných v prípade trestného činu podľa § 156 Trestného zákona, t. j. úmyselnej formy ublíženia na zdraví), ale aj trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 173 Trestného zákona (celkovo 78 trestných vecí, najviac 46 pre trestný čin podľa § 171 Trestného zákona). V dvoch trestných veciach skončených v roku 2019 bol mladistvý trestne stíhaný za trestný čin vraždy podľa § 145 Trestného zákona, z toho v jednom prípade išlo o obvinené dievča. Mladiství sa v roku 2019 v menšej miere dopúšťali aj trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu (68 trestných vecí), trestných činov proti poriadku vo verejných veciach (40 trestných vecí) a v minimálnej miere aj trestných činov proti rodine a mládeži (6 trestných vecí) a trestných činov hospodárskych (4 trestné veci).
38
Faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik takého správania, resp. konania osôb mladších ako 18 rokov, ktoré je možné posúdiť ako trestný čin, je niekoľko. Najvýznamnejšími situačné faktory a osobnostné faktory. Medzi situačné faktory patrí rodinné prostredie a vplyv rovesníkov. Mylnou a prekonanou je dnes predstava, že mladiství páchatelia pochádzajú iba z ekonomicky a sociálne slabého rodinného prostredia, z rozvrátených či neúplných rodín, často s nízkym vzdelaním a absenciou pracovných návykov. Oveľa významnejší vplyv z hľadiska rodinného prostredia záujem rodičov o dieťa, jeho výchovu, kvalita vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, spôsoby, akým sa dieťa v rodine trestá a odmeňuje, či spôsob trávenia voľného času dieťaťom, pričom nedostatky v uvedených aspektoch, ktoré môžu viesť ku kriminálnemu správaniu mladistvých, sa čoraz častejšie vyskytujú aj v úplných rodinách, pri ekonomicky a sociálne zabezpečených rodičoch. Vplyv a tlak rovesníkov, snaha zapadnúť do určitej skupiny ľudí, pri ktorej deti ochotné ísť za hranicu tolerovateľného správania, zohrávajú rovnako veľkú úlohu. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť šikanovanie, resp. kyberšikanovanie, ktoré sa prejavuje najmä ako trestné činy vydierania, nebezpečného vyhrážania, či nebezpečného prenasledovania, ako aj trestnú činnosť súvisiacu s detskou pornografiou. V súvislosti s nárastom počtu a dostupnosti elektronických prostriedkov a ich funkcionalít, masívnym nástupom sociálnych sietí a obdobných elektronických platforiem, ktoré značne zjednodušujú trestnú činnosť, je preto namieste uvažovať o koncepcii komplexných preventívnych a osvetových opatrení vo vzťahu k deťom a mládeži. Takáto prevencia je nevyhnutná aj v súvislosti s tým, aby deti nepovažovali vyhotovenie, odoslanie, či iné sprístupnenie fotografie alebo videa s obsahom detskej pornografie, či šikanovanie cez elektronické komunikačné nástroje za istú formu „zábavy“ alebo „vtipu“, ale aby sa takého konania vyvarovali tak z morálneho hľadiska, ako aj hľadiska následkov trestnej zodpovednosti za také konanie.
Prípad hodný osobitného zreteľa predstavuje trestná vec vedená na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica proti obvinenému mladistvému 17 ročnému chlapcovi, ktorý spolu s 20 ročným páchateľom boli stíhaní za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Obvinení po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v kombinácii s omamnou látkou rodu Cannabis v nočných hodinách vo Zvolene po predchádzajúcom verbálnom kontakte zaútočili na poškodeného 51 ročného muža tak, že ho zvalili na zem a opakovane ho kopali do rôznych častí tela, najmä do oblasti hlavy, pričom mu zasadili minimálne 4 5 prudkých úderov do tváre, a bezprostredne po tom, čo poškodený zostal nehybne ležať na zemi, mu z pleca strhli tašku, z ktorej mu odcudzili finančné prostriedky a stravné lístky, pričom poškodený do hodiny počas prevozu vo vozidle rýchlej záchrannej služby na následky utrpených zranení zomrel. Mladistvý páchateľ bol v roku 2019 za toto konanie právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 11 rokov.
Prokurátori v niektorých trestných veciach, najmä v prípadoch, kde príslušné Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nemali poznatky o maloletých páchateľoch, resp. ich rodiny neboli v ich sledovaní, ani v databáze ich dohľadu, signalizovali týmto úradom, aby prijali zodpovedajúce opatrenia v súvislosti s ich oprávneniami. Prokurátori tiež zistené skutočnosti vyťažili v niektorých prípadoch do osobitného konania a vypracovali písomné podnety príslušnému súdu na začatie konania podľa
39
§ 37 ods. 2 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) o uložení výchovného opatrenia, a to dohľadu nad výchovou maloletých páchateľov. V prípade, že sa konania, ktoré by bolo možné posúdiť ako trestný čin, dopustili osoby, ktoré v dôsledku nedostatku veku nie trestne zodpovedné (t. j. osoby mladšie ako 14 rokov), v odôvodnených prípadoch prokurátori využili prostriedky ochrannej výchovy podľa § 105 Trestného zákona.
Trestné činy súvisiace s domácim násilím
Trestný zákon neustanovuje trestný čin tzv. domáceho násilia ako samostatnú skutkovú podstatu. Zákon o obetiach, účinný od 1. januára 2018, na ktorého príprave participovala aj prokuratúra, prvýkrát prináša legálnu definíciu trestného činu tzv. domáceho násilia tak, že ide o trestný čin spáchaný násilím alebo hrozbou násilia na príbuznom v priamom rade, osvojiteľovi, osvojencovi, súrodencovi, manželovi, bývalom manželovi, druhovi, bývalom druhovi, rodičovi spoločného dieťaťa alebo inej osobe, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Prokurátori však aj do prijatia tejto legálnej definície vykladali tento pojem čo najširšie tak, aby sa na účely vyhodnocovania ich činnosti za trestné činy tzv. domáceho násilia považovali všetky trestné činy, v ktorých bol prítomný prvok násilia medzi blízkymi osobami.
Všeobecne sa trestné činy tzv. domáceho násilia najvýraznejšie vnímajú ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, ktorý je aj jeho najzávažnejším prejavom. V praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov však prejavy tzv. domáceho násilia právne kvalifikované aj ako trestné činy nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 Trestného zákona, vydierania podľa § 189 Trestného zákona a menej často ako trestné činy znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona, sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona, sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 Trestného zákona alebo obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, ak spáchané na blízkej osobe ako chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Z celkového podielu trestných stíhaní vedených proti konkrétnej osobe v roku 2019 (34 102 obvinených osôb), predstavuje podiel trestných stíhaní za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona voči konkrétnej osobe (237 obvinených osôb) 0,69 %. V porovnaní s rokom 2018, kedy bolo vedených 280 trestných stíhaní proti konkrétnym osobám pri trestnom čine podľa § 208 Trestného zákona, došlo v roku 2019 (237 obvinených osôb) k miernemu poklesu tohto ukazovateľa. Neevidujeme výrazné regionálne rozdiely, aj keď najviac páchateľov tohto trestného činu bolo v roku 2019, rovnako ako v roku 2018, evidovaných v banskobystrickom kraji (počet obvinených je však o 36 % nižší ako v roku 2018). V prípade bratislavského, trnavského, trenčianskeho a nitrianskeho kraja ide tiež o pokles páchateľov oproti roku 2018. V prípadoch ostatných krajov ide približne o rovnaký počet páchateľov ako v predchádzajúcom období. Aj napriek všeobecnému nárastu počtu trestných stíhaní za trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby od roku 2014 možno predpokladať, že evidovaná trestná činnosť súvisiaca s tzv. domácim násilím zostáva výrazne menšia ako jej latentná časť. Príkladom je trestná vec vedená na Okresnej prokuratúre Nové Mesto nad Váhom,
40
v ktorej konanie obvineného spočívalo v tom, že maloletej dcére od roku 2010 do februára 2019 pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával, obviňoval ju zo smrti matky, zakazoval jej stretávať sa s rodinnou, bil ju, vyhrážal sa jej zabitím, čo vyústilo u maloletej do postraumatickej stresovej poruchy. Obvinený bol uznaný vinným za uvedený skutok a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Z celkového počtu 237 trestne stíhaných obvinených za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona bola proti 199 osobám podaná obžaloba (v roku 2018 proti 242 osobám), odsúdených bolo 199 obžalovaných (v roku 2018 bolo 185 osôb odsúdených). Súdy v 77 trestných veciach uložili páchateľom nepodmienečný trest odňatia slobody, čo znamená nárast oproti roku 2018 o 17% (v roku 2018 uložili súdy 66 páchateľom nepodmienečný trest odňatia slobody). Popri trestoch odňatia slobody boli ukladané aj iné tresty - napr. tresty prepadnutia veci a zákazu činnosti a ochranné opatrenia (64 odsúdeným osobám).
Pokiaľ ide o ďalšie druhy trestnej činnosti patriacej do kategórie tzv. domáceho násilia, zber štatistických údajov je možné považovať za neúplný najmä z dôvodu, že tieto iné trestné činy môžu byť páchané aj na iných ako blízkych osobách. V tejto súvislosti na účely vytvorenia prehľadu foriem trestnej činnosti tzv. domáceho násilia a jej číselného vyjadrenia boli porovnané aj štatistiky za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona. Štatistické údaje na tento účel značne nepresné. Páchanie týchto trestných činov je možné bez ohľadu na prostredie. Nejde preto len o trestné činy prezentujúce sa výlučne ako tzv. domáce násilie. Všeobecne je možné skonštatovať mierny pokles v počte trestných stíhaní vedených proti konkrétnym osobám za obidva tieto trestné činy, najvýraznejšie v trenčianskom (až o 35 % v porovnaní s rokom 2018), nitrianskom a banskobystrickom kraji. V košickom kraji ide o miery nárast (o 17% v porovnanís rokom 2018). V prípade ostatných trestných činov, ktoré je možné vnímať ako súčasť tzv. domáceho násilia v prípade, že boli spáchané na blízkej osobe, je vyhodnotenie štatistických údajov rovnako zložité, nakoľko počty trestných konaní vedených za tieto trestné činy proti konkrétnym osobám evidované ako celok, bez ohľadu na charakter obete. Vo všeobecnosti je však možné uviesť, že počet trestných činov, ktorých následkom je ujma na zdraví zostáva v porovnaní s rokom 2018 na približne rovnakej úrovni, pričom pri trestných činov sexuálneho charakteru, ktoré často súčasťou tzv. domáceho násilia, je v roku 2019 evidovaný 20% pokles.
Analýzou jednotlivých trestných vecí týkajúcich sa tzv. domáceho násilia je možné dospieť k záveru, že v roku 2019 bol najčastejším páchateľom týchto trestných činov muž v produktívnom veku s priemernou, resp. nižšou vzdelanostnou úrovňou. Prevažne išlo o manžela, druha, bývalého manžela alebo bývalého druha, v mnohých prípadoch alkoholika, príp. drogovo závislú osobu. Ženy boli páchateľkami v 26 trestných veciach (v roku 2018 v 22 trestných veciach), traja páchatelia boli mladiství. Aj napriek osvete a zmenám v nahliadaní spoločnosti na tzv. domáce násilie a postavenie žien v partnerskom vzťahu páchateľmi trestných činov tzv. domáceho násilia najčastejšie muži vo veku 22 50 rokov (spolu 157 obžalovaných v tejto vekovej kategórii). Vo vyše jednej tretine páchateľov išlo o osoby, ktoré boli odsúdené za spáchanie trestného činu. tretina trestných
41
činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby bola spáchaná pod vplyvom alkoholu, príp. inej návykovej látky (v tejto súvislosti súdy popri trestoch často ako ochranné opatrenia ukladali aj ochranné liečenia).
Obeťami trestných činov tzv. domáceho násilia najmä partnerky, resp. bývalé partnerky páchateľov (manželky, družky), ale tiež deti, a v menšej miere rodičia či súrodenci páchateľov. Trestné činy tzv. domáceho násilia sa vzhľadom na ich vysokú nebezpečnosť, opakujúci sa charakter a na prostredie, v ktorom k nim dochádza (páchateľ a poškodený spravidla žijú v spoločnej domácnosti), riešia vo zvýšenej miere väzobným stíhaním obvinených. Sociologicko - preventívnym problémom naďalej zostáva, že po prepustení obvineného z väzby, resp. odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sa páchatelia vracajú späť do rodiny, nakoľko riešenie bytovej otázky iným spôsobom je (nielen v sociálne slabších rodinách) neriešiteľným problémom.
Objasnenosť trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona sčasti súvisí aj so zriadením Linky pre týrané osoby na generálnej prokuratúre, ktorá umožňuje zvýšenie operatívnosti v prijímaní súvisiacich zákonných opatrení a zároveň poskytnutie možnosti nielen poškodeným osobám, ale aj príbuzným, známym, či najbližšiemu okoliu oznámiť, že v ich bezprostrednej blízkosti sa odohráva tzv. domáce násilie. Prijímanie informácií prebieha v dvojakej forme. Bola zriadená bezplatná Linka pre týrané osoby s telefónnym číslom 0800 300 700 (funguje na krajských prokuratúrach) a zároveň na tieto účely vznikla aj e-mailová adresa
tyranie@genpro.gov.sk
(oznámenia prijímajú prokurátori trestného
odboru generálnej prokuratúry). V roku 2019 bolo na telefonickej linke prijatých 219 oznámení, najviac na Krajských prokuratúrach Nitra a Bratislava, a na e-mailovej linke 164 elektronických správ, pričom je možné skonštatovať takmer polovičný pokles týchto podaní oproti roku 2018. Po vyhodnotení ich obsahu je možné skonštatovať, že približne 4% z celkového počtu bolo možné považovať za oznámenie o možnom podozrení z domáceho násilia.
Na základe vyhodnotenia zistených skutočností je možné konštatovať, že počet trestných vecí vzťahujúcich sa na trestné činy s prvkom tzv. domáceho násilia kontinuálne narastá. Uvedený stav môže súvisieť s viacerými faktormi, akými napr. medializácia trestných vecí, množstvo a rozmanitosť zdrojov informácií o príčinách a formách tzv. domáceho násilia, celkový dôraz spoločnosti na boj a odstraňovanie rôznych foriem násilia páchaného na blízkych osobách, najmä ženách, deťoch a senioroch, ale najmä prísnejšie posudzovanie prejavov násilia orgánmi činnými v trestnom konaní. Dokazovanie trestných činov tzv. domáceho násilia je zložité, vyžadujúce si zvýšené nároky na odbornosť a prístup prokurátorov a policajtov. Generálna prokuratúra v tejto súvislosti pravidelne organizuje vzdelávacie aktivity za účelom zvyšovania odbornosti prokurátorov - špecialistov, pričom v roku 2019 sa uskutočnilo viacero aktivít aj v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru. V tomto trende sa bude pokračovať.
V odôvodnených prípadoch tzv. domáceho násilia sa prokurátor osobne zúčastňuje výsluchov poškodených osôb, pričom citlivo vyhodnocuje postavenie poškodeného ako obete alebo obzvlášť zraniteľnej obete v zmysle zákona o obetiach.
42
Generálna prokuratúra v roku 2019 spolupracovala na konkrétnych úlohách aj s Koordinačno metodickým centrom pre rodovo podmienené a domáce násilie, pričom spolupráca s uvedeným subjektom bude aj naďalej pokračovať.
Trestné činy páchané na deťoch
Podiel trestných vecí vedených v prípadoch trestných činov spáchaných na deťoch na celkovom počte trestných stíhaní proti konkrétnej osobe v roku 2019 nie je možné presne určiť, nakoľko to neumožňuje zber štatistických údajov v rámci prokuratúry. Okruh trestných činov, ktorých obeťami deti, je veľmi široký, deti sa stávajú obeťami rôznych druhov trestnej činnosti, ktorej obeťami aj dospelé osoby. Deti častými obeťami trestných činov, ktoré na nich, resp. vo vzťahu k nim páchajú ich rodičia, resp. ich zákonní zástupcovia, obeťami rôznych druhov násilnej či majetkovej trestnej činnosti, ako aj trestných činov sexuálneho charakteru. Čoraz častejšie sa vyskytuje trestná činnosť páchaná na deťoch prostredníctvom elektronických prostriedkov, pričom páchateľmi sú často rovesníci obetí.
V tretej hlave osobitnej časti Trestného zákona upravené trestné činy proti rodine a mládeži, ktoré je možné považovať za najtypickejší okruh trestných činov, ktorých obeťami deti. Štatisticky najčastejším takýmto trestným činom je trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. V roku 2019 bolo za tento trestný čin vedených 3 082 trestných vecí proti konkrétnej osobe, čo v porovnaní s rokom 2018, kedy bolo evidovaných 3 268 trestných vecí, predstavuje mierny pokles. Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti konkrétnej osobe v roku 2019 podiel trestných stíhaní za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona predstavuje 9 %. Najčastejším páchateľom tohto trestného činu bol muž - otec dieťaťa, voči ktorému mal tento zákonnú vyživovaciu povinnosť; ženy sa tohto trestného činu dopustili v roku 2019 v 15 % týchto trestných vecí. Druhým štatisticky najčastejším trestným činom bol v roku 2019 trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona, za ktorý bolo vedených 2 274 trestných vecí proti konkrétnej osobe, čo je v podstate na rovnakej úrovni ako v roku 2018, kedy bolo evidovaných 2 281 trestných vecí. Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti konkrétnej osobe v roku 2019 podiel trestných stíhaní vedených za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona predstavuje 6,7 %. V prípade tohto trestného činu bola naopak častejšou páchateľkou žena - matka (v 61 % týchto trestných vecí), najčastejšie išlo o konanie majúce za následok zanedbanie, resp. neplnenie povinnej školskej dochádzky. Z ostatných trestných činov proti rodine a mládeži, popri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, ktorý je analyzovaný v časti trestných činov tzv. domáceho násilia, sa v roku 2019 v menšej miere vyskytovali aj trestné činy odloženia dieťaťa podľa § 205 Trestného zákona(4 trestné veci), opustenia dieťaťa podľa § 206 Trestného zákona (9 trestných vecí)a únosu podľa § 210 Trestného zákona (4 trestné veci).
V roku 2019 boli štatisticky významné aj trestné stíhania vedené za trestné činy sexuálneho charakteru. Za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona bolo vedených 280 trestných stíhaní proti konkrétnej osobe, čo v porovnaní s rokom 2018, kedy bolo evidovaných 307 trestných vecí vedených proti konkrétnej osobe pre tento zločin, predstavuje mierny pokles. Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti konkrétnej osobe v roku 2019 podiel trestných stíhaní vedených za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona
43
predstavuje 0,82 % Ide o najtypickejší trestný čin tohto charakteru, ktorého obeťou deti mladšie ako 15 rokov. 40 % trestných stíhaní bolo vedených proti mladistvému, z čoho teda vyplýva, že najčastejším páchateľom tohto trestného činu je rovesník obete. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že podiel mladistvých páchateľov tohto trestného činu klesá, a naopak stúpa podiel dospelých páchateľov.
V 7 trestných veciach bolo vedené trestné stíhanie proti konkrétnej osobe za prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona, ktorého skutková podstata spočíva v kontaktovaní dieťaťa mladšieho ako 15 rokov prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby v úmysle vykonania sexuálneho styku, a rovnakov 7 trestných veciach bolo vedené trestné stíhanie proti konkrétnej osobe za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201b Trestného zákona. Skutkové podstaty uvedených trestných činov reflektujú nové fenomény súvisiace s rozvojom informačných technológií, ktorých obeťou takmer výlučne deti (ide o tzv. sexting, grooming a sexual solicitation). Táto forma je často využívaná tzv. sexuálnymi predátormi, ktorí zneužívajú zraniteľnosť a slabšiu psychickú vyspelosť detí tým, že ich v anonymnom virtuálnom svete zahŕňajú predstieranou náklonnosťoua pozornosťou, aby ich manipulovali v záujme dosiahnutia vlastného sexuálneho uspokojenia.
Deti boli obeťami aj trestných činov znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona a sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona. Štatistiky v prípade týchto trestných vecí nepresné, nakoľko tieto trestné činy páchané aj na dospelých obetiach.
Nemenej významnými trestnými činmi, v prípade ktorých sa hovoriť o detských obetiach, a to tak z hľadiska štatistiky ako aj hľadiska následku, sú trestné činy súvisiace s detskou pornografiou. Za trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona bolo v roku 2019 registrovaných 20 trestných vecí, za trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona 53 trestných vecí a za trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona 45 trestných vecí. V prípade týchto objasnených trestných činov ide o približne rovnaký stav v porovnaní s rokom 2018. Počet trestných stíhaní vedených za trestné činy súvisiace s detskou pornografiou iba vo veci, t. j. bez vznesenia obvinenia proti konkrétnej osobe, je však niekoľkonásobne vyšší. Odhalenie konkrétneho páchateľa je často technologicky zložité, limitované možnosťami znaleckého dokazovania, ale aj dobou uchovávania relevantných údajov o telekomunikačnej prevádzke.
Vo vzťahu k trestnej činnosti sexuálneho charakteru, ktorej obeťou je dieťa, vypracovala generálna prokuratúra v roku 2019 na základe úlohy vyplývajúcej z Plánu hlavných úloh komplexné Zhodnotenie rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri trestných činoch sexuálneho charakteru páchaných na deťoch za obdobie rokov 2016 - 2018. Dôvodom na vypracovanie zhodnotenia bol stúpajúci počet trestných činov sexuálneho charakteru na deťoch, osobitne tých, na spáchanie ktorých boli použité elektronické prostriedky a s tým spojené výzvy pre prokurátorov reflektovať na náročnosť dokazovania v trestnom konaní v prípade nových inštitútov a fenoménov v tejto súvislosti, a neustále
sa v tejto oblasti vzdelávať. Na základe skutočností vyplývajúcich zo zhodnotenia boli prijaté viaceré opatrenia v záujme skvalitnenia a zefektívnenia rozhodovacej činnosti
44
orgánov činných v trestnom konaní v prípade trestných konaní vedených pre tieto trestné činy.
Deti častými obeťami násilných trestných činov, pričom sa nevynímajú ani tie najzávažnejšie. V roku 2019 aj vo verejnosti rezonovala trestná vec vedená na Krajskej prokuratúre Žilina proti obvinenej mladistvej za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona, ktorého sa obvinená mala dopustiť na maloletom spolužiakovi, ktorého mala úmyselne usmrtiť spôsobením bodných, bodno - rezných a rezných rán.
Z hľadiska poškodených osôb je možné zovšeobecniť, že dievčatá častejšie obeťami sexuálne motivovaných trestných činov, chlapci častejšie násilnej trestnej činnosti. Páchatelia trestných činov na deťoch si často vyberajú obete aj podľa toho, že veria, že tieto vzhľadom na ich vek nebudú vypovedať, resp. nebudú schopné dostatočným spôsobom popísať skutok a osobu páchateľa. Toto je tiež možné v prípadoch, kedy si páchateľ z tohto dôvodu trúfa na obeť, ktorú pozná a ktorá pozná páchateľa (tzv. domáce násilie, sexuálne zneužívanie blízkej osoby), v prípadoch kvázi anonymného prostredia elektronickej komunikácie a sociálnych sietí, ale tiež v prípade takých trestných činov, pri ktorých síce nie deti priamou obeťou trestného činu, ale skôr nástrojom páchateľa. V takomto prípade ide napr. trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, kde deti spravidla iba nástrojom bojujúcich rodičov, avšak ich konaním preukázateľne trpia. V prípade tohto trestného činu bolo v roku 2019 vedených 11 trestných stíhaní proti konkrétnej osobe, pričom v 8 veciach bola páchateľkou žena matka dieťaťa. V súvislosti s týmto trestným činom generálna prokuratúra eviduje určité legislatívne nedostatky jeho definície, ktoré sťažujú vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, nakoľko trestných konaní vedených iba vo veci a osobitne trestných oznámení v tejto súvislosti je niekoľkonásobne viac.
Od 01. januára 2018 je účinný zákon o obetiach, ktorý definuje dieťa ako obzvlášť zraniteľnú obeť, pričom týmto zákonom došlo aj k novelizácii viacerých ustanovení Trestného poriadku upravujúcich zaobchádzanie s obzvlášť zraniteľnými obeťami. Osobitne je potrebné dať do pozornosti ustanovenia o výsluchoch maloletých poškodených. Prokurátor je povinný zúčastniť sa výsluchu maloletého poškodeného, prípadne tento výsluch viesť. Prokurátori považujú problematiku výsluchov maloletých v trestnom konaní za osobitne dôležitú a preto sa jej venuje zvýšená pozornosť aj v rámci vlastných vzdelávacích aktivít. Prokurátori v roku 2019 absolvovali pracovnú poradu prokurátorov - špecialistov, v rámci ktorých bola táto problematika prezentovaná; uvedená problematika je pravidelne prezentovaná aj právnym čakateľom prokuratúry.
Trestná činnosť páchaná na deťoch je v správe o činnosti prokuratúry vyhodnocovaná tretí krát, preto zistené poznatky a štatistické ukazovatele je možné vyhodnotiť iba z krátkodobého hľadiska. Vo všeobecnosti je však možné skonštatovať, že počet trestných činov, obeťou ktorých deti, stúpa. Osobitne vnímame narastajúci počet trestných činov spáchaných s použitím elektronických prostriedkov a elektronických komunikačných nástrojov, najmä sociálnych sietí. Vo virtuálnom prostredí deti zraniteľnejšie, najmä z dôvodu zdanlivej anonymity tohto prostredia, a preto aj náchylnejšie na konanie, na ktoré by v inom reálnom prostredí v žiadnom prípade nepristúpili. Prokurátori sa pri svojej činnosti čoraz častejšie stretávajú aj s novými fenoménmi, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú
45
práva detí a ich zdravý psychický vývoj. Príkladom je aj tzv. kyberšikana, ktorá môže mať veľmi závažné následky, vyústiac v samovraždu šikanovanej obete; tzv. kyberšikana sa od bežného šikanovania líši tým, že vďaka informačným technológiám so širokým záberom je oveľa účinnejšia pri porušovaní práv jej obete, pričom dieťa sa vo virtuálnom svete vie len veľmi obmedzene brániť. Tzv. kyberšikanu je možné v niektorých prípadoch, v závislosti od konania páchateľa, posúdiť ako trestné činy vydierania, ohovárania, nebezpečného vyhrážania alebo nebezpečného prenasledovania, nie vždy je však takéto konanie trestnoprávne postihnuteľné, hoci jeho následok by si trestný postih určite vyžadoval.
Trestné činy legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo
Trestné činy legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictva predstavujú malý podiel na celkovom počte spáchaných trestných činov, avšak pri ich páchaní sa dosahujú spravidla veľké zisky. Podiel stíhaných osôb pre tento druh trestnej činnosti na celkovej kriminalite predstavuje 0,35 %. Prokuratúra eviduje za trestný čin podielnictva za rok 2019 celkovo 68 stíhaných osôb a za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti celkovo 53 osôb. V porovnaní s rokom 2018 ide pri trestnom čine podielnictva o pokles o 14 osôb a pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti ide o nárast o 26 osôb. Prokurátori v roku 2019 za trestný čin podielnictva obžalovali 47 osôb a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti obžalovali 32 osôb, čo je pri trestnom čine podielnictva v porovnaní s rokom 2018 pokles o 20 osôb, pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti ide v porovnaní s rokom 2018 o nárast o 17 osôb. V roku 2019 bolo odsúdených za trestný čin podielnictva 52 osôb a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti 15 osôb, pričom v roku 2018 bolo za trestný čin podielnictva odsúdených 53 osôb a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti bolo odsúdených 14 osôb.
V roku 2019 boli zaznamenané 2 prípady realizácie trestného stíhania za trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona proti právnickej osobe, v jednej trestnej veci bola vo vzťahu k stíhanej právnickej osobe podaná obžaloba. V druhej trestnej veci, v ktorej bola stíhaná právnická osoba so sídlom v Českej republike, bolo trestné stíhanie zastavené, pretože došlo k zrušeniu danej obchodnej spoločnosti a jej následnému výmazu z obchodného registra podľa právnych predpisov platných na území Českej republiky.
V roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 došlo takmer k zdvojnásobeniu počtu stíhaných osôb a obžalovaných osôb z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Do budúcnosti je možné očakávať aj výraznejší nárast počtu odsúdených osôb pre tento druh trestnej činnosti. Tento pozitívny jav je spôsobený tým, že postih legalizácie príjmu trestnej činnosti z hľadiska stanovených úloh patrí medzi priority prokuratúry.
Prokuratúra plnila aj v roku 2019 povinnosti vyplývajúcej z § 27 ods. 3 zákona číslo 297/2008 Z. z o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom prihliadala na metodiku Svetovej banky a na skúsenosti z procesov národného hodnotenia rizika v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. V prípade národného hodnotenia rizika ide o kontinuálny proces, pri ktorom vzniká povinnosť predkladať národnej rade aj Správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za príslušný kalendárny rok a Správu
46
špeciálneho prokurátora o činnosti úradu špeciálnej prokuratúry a poznatkoch o stave zákonnosti za príslušný kalendárny rok.
Pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti došlo vo významnej miere k iniciovaniu trestného konania Finančnou spravodajskou jednotkou, ktorá odovzdala informácie orgánom činným v trestnom konaní o neobvyklej obchodnej operácii, ktorá bola vykonaná na bankových účtoch a súčasne zabezpečila zdržanie výkonu takejto neobvyklej obchodnej operácie v banke (prevod peňazí) s predpokladom následného bezodkladného zaistenia peňažných prostriedkov na bankovom účte v trestnom konaní. Ťažisko spolupráce medzi Finančnou spravodajskou jednotkou a orgánmi činnými v trestnom konaní smeruje k zvýšeniu miery využiteľnosti vzájomne poskytovaných informácií.
V podmienkach prokuratúry bolo v roku 2019 vydané opatrenie generálneho prokurátora sp. zn. V/2 Spr 33/18/1000-73/8, ktorým sa implementuje Národné hodnotenie rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky za roky 2011 - 2015, Strategické princípy boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, financovania terorizmu a financovania rozširovania zbraní hromadného ničenia na obdobie rokov 2019 - 2024 a Akčný plán boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu na obdobie rokov 2019 - 2022. Na jeho základe došlo s účinnosťou od 1. januára 2020 k precizovaniu opatrenia č. 6 generálneho prokurátora zo 7. decembra 2017, ktorým sa uložilo všetkým krajským prokurátorom viesť evidenčný prehľad trestných vecí legalizácie príjmov z trestnej činnosti a podielnictva, ktoré vo zvýšenej miere závažnosti (vysoká škoda, organizovaná skupina, zločinecká skupina, terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme...) a prehľad zaisťovania výnosov z trestnej činnosti a nárokov poškodených (pri týchto trestných činoch).
V trestných veciach týkajúcich sa legalizácie príjmov z trestnej činnosti a podielnictva sa aktívne využíva inštitút zaistenia finančných prostriedkov podľa§ 95 ods. 1 Trestného poriadku. V roku 2019 z celkového počtu 56 trestných vecí bol tento inštitút využitý v 16 trestných veciach. V jednej trestnej veci došlo k využitiu inštitútu zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku podľa § 425 ods. 1 Trestného poriadku a v jednom prípade bol využitý zaisťovací inštitút výkonu zhabania veci podľa § 461 ods. 2 Trestného poriadku.
Uvedené opatrenie reaguje aj na najnovšie trendy, ktoré sa týkajú legalizácie príjmov z trestnej činnosti, a to umiestňovanie takýchto príjmov do virtuálnych mien. Okrem uloženia povinnosti realizovať spoločné systematické vzdelávania špecializovaných útvarov Policajného zboru (odboru počítačovej kriminality, finančnej spravodajskej jednotky), prokurátorov a sudcov k virtuálnym menám, prokuratúra v roku 2019 spracovala leták (informačnú brožúru) pre orgány činné v trestnom konaní s opisom virtuálnych mien, ich vyobrazením a vyobrazením virtuálnych peňaženiek. Týmto sa sleduje najmä zlepšenie schopností orgánov činných v trestnom konaní a polície vyhľadávať virtuálne meny a následne ich procesne zaisťovať.
V uvedenej problematike prokuratúra aktívne zhromažďuje poznatky, ktoré poskytuje aj ostatným rezortom v rámci činnosti Multidisciplinárnej integrovanej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.
47
Prokuratúra aj v roku 2019 dôsledne plnila úlohy vyplývajúce z procesov spadajúcich do pôsobnosti Výboru expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu MONEYVAL a súvisiacich štandardov FATF, procesov spadajúcich do pôsobnosti Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru, procesov spadajúcich do oblasti vzájomného hodnotenia členských štátov EÚ, ako aj procesov v rámci ďalších hodnotiacich mechanizmov Rady Európy, OECD a OSN. V období od 07. októbra 2019 do 18. októbra 2019 sa uskutočnila na území Slovenskej republiky hodnotiaca návšteva zástupcov uvedeného výboru, ktorým bola poskytnutá zo strany zástupcov Slovenskej republiky (vrátane prokuratúry) požadovaná súčinnosť. Do konca novembra 2019 bol zo strany tohto výboru spracovaný text prvého konceptu správy o hodnotení Slovenskej republiky. Hodnotiaci proces Slovenskej republiky však nie je nateraz ukončený.
Prokuratúra v roku 2019 sa aktívne podieľala na legislatívnych úlohách súvisiacich s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva.
Trestné činy daňové
V roku 2019 sa pri trestných činoch daňových, obdobne ako v predchádzajúcom roku 2018, najčastejšie vyskytoval trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona. Významne sa na tomto druhu trestnej činnosti opätovne podieľali trestné činy neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona. Menší počet z celkového nápadu daňových trestných činov predstavovali, rovnako ako v roku 2018, trestné činy daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona.
Vo vzťahu k uvedeným trestným činom je potrebné konštatovať, že v roku 2019 došlo nielen k poklesu celkového počtu obvinených a obžalovaných osôb, ale aj odsúdených za trestné činy daňové. Pre daňové trestné činy bolo v roku 2019 trestne stíhaných 1 115 osôb (tento počet predstavuje 3,29 % na celkovom počte trestne stíhaných osôb), čím ide v porovnaní s rokom 2018 o pokles o 90 osôb. Prokurátori v roku 2019 pre daňové trestné činy obžalovali 728 osôb (2,65 % na celkovom počte obžalovaných osôb), čo je v porovnaní s rokom 2018 pokles o 90 osôb. V roku 2019 bolo odsúdených za daňové trestné činy 688 osôb (2,63 % na celkovom počte odsúdených osôb), pričom v roku 2018 bolo za túto trestnú činnosť odsúdených 695 osôb, ide teda o pokles o 7 osôb.
Skladba trestných činov daňových v roku 2019 bola obdobná ako v roku 2018. Rovnako ako v roku 2018, ani v roku 2019 nebola žiadna osoba stíhaná za trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a Trestného zákona.
Celoštátny trend je charakterizovaný poklesom počtu stíhaných, obžalovaných a odsúdených osôb za daňové trestné činy, s výnimkou obvodu Krajskej prokuratúry Trenčín a Krajskej prokuratúry Nitra. V obvode Krajskej prokuratúry Trenčín v porovnaní s rokom 2018 došlo k nárastu daňovej trestnej činnosti, kde stúpol počet trestne stíhaných, obžalovaných aj odsúdených osôb. Mierny nárast počtu stíhaných a obžalovaných osôb za trestné činy daňové bol zaznamenaný aj v obvode Krajskej prokuratúry Nitra. Ostatné krajské prokuratúry zaznamenali pokles tak v celkovom počte nápadu daňových trestných vecí, ako aj v počte trestne stíhaných, obžalovaných a odsúdených osôb za tento druh kriminality.
48
V súvislosti so znížením počtu trestných činov daňových treba poukázať na frekventované uplatňovanie inštitútu účinnej ľútosti páchateľmi 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, resp. § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2019), pretože týmto spôsobom bolo ukončených pomerne veľké množstvo trestných vecí ešte pred začatím trestného stíhania, resp. po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. Samotné iniciovanie trestného konania a poučenie subjektu daňovej a odvodovej povinnosti o možnosti uplatnenia inštitútu účinnej ľútosti veľký význam nielen z hľadiska možnosti páchateľa dosiahnuť svoju beztrestnosť, ale najmä z hľadiska pozitívneho ekonomického efektu na príjmovú časť štátneho rozpočtu. Inštitút účinnej ľútosti bol uplatnený predovšetkým v trestných veciach vedených pre trestné činy neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona, pričom vo väčšine prípadov tieto trestné konania boli iniciované Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami.
Aj keď v posledných rokoch dochádza k zefektívneniu postupu orgánov činných v trestnom konaní pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti napr. prostredníctvom kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty zasielaného jednotlivými daňovými subjektmi, je potrebné uviesť, že dokazovanie tohto druhu trestnej činnosti je naďalej pomerne náročné z časového, materiálneho aj odborného hľadiska. Vo väčšine prípadov páchatelia týchto trestných činov majú vyššiu úroveň vzdelanosti (v porovnaní s páchateľmi napr. všeobecnej a násilnej kriminality), preto aj spôsob páchania tohto druhu trestnej činnosti je sofistikovanejší. Charakteristické zároveň dômyselnejšie spôsoby páchania skutkov, ich kvalifikované zakrývanie a erudovanejšia obhajoba zo strany páchateľov. Mnohokrát ide o dôkazne náročné veci, vyžadujúce si zabezpečenie množstva nevyhnutných listinných dôkazov (najmä účtovných dokladov) a následné znalecké dokazovanie.
Pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti a celkovej eliminácii trestnej činnosti na úseku štátneho rozpočtu je potrebné vyzdvihnúť intenzívnu spoluprácu generálnej prokuratúry, finančnej správy a národnej kriminálnej agentúry. Cieľom, resp. aj výsledkom tejto spolupráce je zlepšenie koordinácie uvedených subjektov pri odhaľovaní, objasňovaní a vyšetrovaní daňových trestných činov aj v rámci projektu tzv. daňovej kobry. V rámci tohto projektu od 1. januára 2012 (dátum vzniku tzv. daňovej kobry) do 31. decembra 2019 bolo kontrolovaných 1 587 daňových subjektov, vykonaných bolo 2 998 daňových kontrol za 8 379 zdaňovacích období. Dosiahnutý finančný nález z ukončených daňových kontrol od vzniku tzv. daňovej kobry do 31. decembra 2019 predstavuje celkovú sumu 984 820 130,99 eur, z ktorej nevyplatený nadmerný odpočet DPH bol v sume 86 785 632,49 eur. Dosiahnutý finančný nález za obdobie roku 2018 predstavoval celkovú sumu 99 153 719,50 eur, z ktorej nevyplatený nadmerný odpočet DPH bol v sume 3 345 844,99 eur a za obdobie roku 2019 predstavoval celkovú sumu 77 924 125,80 eur, z ktorej nevyplatený nadmerný odpočet DPH bol v sume 854 422,37 eur. Očakávaný finančný nález predstavuje sumu 62,3 miliónov eur a zadržiavaný nadmerný odpočet DPH sumu 1 538 388,02 eur.
Výsledky projektu tzv. daňovej kobry prezentujú jeho opodstatnenosť a vysokú efektívnosť a úspešnosť v realizovaných prípadoch.
Aj v roku 2019 sa prejavoval nadnárodný charakter daňovej trestnej činnosti, pretože v niektorých prípadoch boli organizátormi najmä daňových podvodov
49
súvisiacich s neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu DPH (za fiktívne vývozy tovaru cez viaceré štáty) cudzí štátni príslušníci, ktorých výsluch vyžadoval medzinárodnú justičnú spoluprácu, ktorá skutočnosť taktiež nepriaznivo ovplyvňuje dĺžku trestného konania. Nadnárodný charakter páchania daňovej trestnej činnosti sa prejavuje aj tým, že do fiktívnych prevodov tovaru v súvislosti s uplatňovaním nadmerného odpočtu DPH zapájané obchodné spoločnosti účelovo založené a formálne sídliace jednak na území Slovenskej republiky ako aj na území iných štátov.
K zvýšeniu úspešnosti odhaľovania a preukazovania daňovej trestnej činnosti by mohla napomôcť kontrola prostredníctvom elektronizácie účtovnej dokumentácie a zavedenie povinnosti zálohovania a odovzdávania účtovnej dokumentácie v elektronickej forme príslušným orgánom finančnej správy. Tieto opatrenia by v spojitosti s vykonávanou kontrolnou činnosťou zo strany daňových orgánov mohli efektívne napomáhať pri odhaľovaní a vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za páchanú daňovú trestnú činnosť.
Trestné činy v doprave
V roku 2019 bolo pre trestné činy v doprave vedených 6 974 trestných vecía stíhaných 6 974 osôb, čo predstavuje 20,45 % podiel na celkovej kriminalite známych osôb. V porovnaní s rokom 2018 (6 528 osôb) došlo k nárastu počtu stíhaných osôb pre tento druh trestnej činnosti o 446 osôb.
V roku 2019 bola pre trestné činy v doprave podaná obžaloba na 6 394 osôba pre tento druh trestnej činnosti bolo v roku 2019 odsúdených 6 386 osôb. Oproti roku 2018 došlo k miernemu nárastu, keďže obžalôb bolo podaných na 6 063 osôb a odsúdených bolo 6 058 osôb.
V súvislosti so spôsobom ukončovania vecí v prípravnom konaní treba uviesť, že pri trestných činoch v doprave sa využívajú tiež odklony, t. j. podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier a konanie o dohode o vine a treste týmto spôsobom bolo v roku 2019 na úseku trestnej činnosti v doprave ukončených 414 trestných vecí, čo je o osem trestných vecí viac ako v roku 2018, kedy to bolo 406 trestných vecí. Práve charakter trestných činov na úseku dopravy tieto predurčuje aj k využívaniu odklonov, pretože sa jedná predovšetkým o nedbanlivostnú formu zavinenia, a to pri trestných činoch ublíženia na zdraví podľa § 158 a § 157 Trestného zákona, usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona a všeobecného ohrozenia podľa § 285 Trestného zákona. Tieto trestné činy spojené s porušením dôležitej povinnosti, uloženej účastníkom cestnej premávky zákonom č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke. V nadväznosti na toto porušenie zákona analýza tohto druhu kriminality umožňuje urobiť záver, že medzi najčastejšie príčiny trestných činov v doprave patrí, okrem jazdy pod vplyvom alkoholu, predovšetkým neprimeraná rýchlosť jazdy, nevenovanie sa vedeniu vozidla a sledovaniu situácii v cestnej premávke a nedanie prednosti v jazde.
Porušenie pravidiel cestnej premávky však môže byť spojené aj s veľmi vážnymi následkami v podobe niekoľkonásobného smrteľného zranenia. Takouto udalosťou bola aj v roku 2019 mimoriadne tragická dopravná nehoda, ktorá sa stala dňa 13. novembra 2019 v katastri obce Malanta, v obvode Krajskej prokuratúry Nitra,
50
medzi nákladným motorovým vozidlom a autobusom medzimestskej hromadnej dopravy, pri ktorej bolo usmrtených 12 osôb a 23 osôb utrpelo ťažšie a ľahšie zranenia a v súvislosti s ktorou je vedené touto prokuratúrou trestné stíhanie za prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Trestnými činmi v doprave však aj úmyselné trestné činy spáchané v súvislosti s cestnou dopravou, a to prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a najmä prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, ktorý, rovnako ako v roku 2018, tiež v roku 2019 bol najčastejšie páchaným trestným činom v doprave. V roku 2019 bolo vedené trestné stíhanie za tento prečin u 4 706 osôb, čo predstavuje mierny nárast oproti roku 2018, kedy to bolo u 4 426 osôb.
Trestné stíhanie za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona je v prevažnej miere realizované v tzv. superrýchlom konaní postupom podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku. Tento inštitút je spojený s obmedzením osobnej slobody, no ani táto skutočnosť stále nemá odstrašujúci vplyv na vodičov, jazdiacich po požití alkoholu, keďže nemá klesajúcu tendenciu. V tejto súvislosti treba uviesť tiež to, že výrazne najpodstatnejšiu časť tohto druhu trestnej činnosti, páchanej vodičmi motorových vozidiel, tvorí jazda práve po požití alkoholu, pretože rovnako ako v roku 2018, ani v roku 2019 technická vybavenosť príslušníkov Policajného zboru týmto neumožňovala odhalenie požitia inej návykovej látky a následné preukázanie toho, že takýto vodič viedol motorové vozidlo práve v stave vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť aj po požití inej omamnej látky, ako alkoholu.
Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona je charakteristické ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na určité obdobie, ktoré je spojené s ukladaním peňažných trestov, alebo trestov odňatia slobody, ktorých výkon sa podmienečne odkladá. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je skôr výnimočné. Na rozdiel od roku 2018, začali orgány činné v trestnom konaní v roku 2019 využívať inštitút zaistenia motorového vozidla pre účely trestného konania 89 a § 91 Trestného poriadku) z dôvodu predpokladaného uloženia trestu prepadnutia veci, a keďže sa jedná o trest, ktorý je výrazným zásahom do vlastníckych práv, nie je vylúčené, že práve táto skutočnosťv budúcnosti zastaví stúpajúci trend tejto trestnej činnosti a bude mať aj preventívny účinok vo vzťahu k páchateľom prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona. V roku 2019 bolo pri trestných činoch v doprave (väčšinou práve pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, a len v niektorých prípadoch aj pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona) zaistených za týmto účelom 50 motorových vozidiel, pričom v 37 prípadoch vyhovel súd návrhu prokurátora na uloženie trestu ich prepadnutia. Pri tomto druhu zaisťovacieho inštitútu je potrebné uviesť, že v rámci dokazovania je nevyhnutné nielen zisťovať, kto je majiteľom motorového vozidla, či vozidlo nie je v spoluvlastníctve iných osôb a či hodnota motorového vozidla je primeraná uloženiu trestu prepadnutia vozidla, ale tiež to, či nie na využívanie motorového vozidla odkázaní iní rodinní príslušníci, napr. osoby vyššieho veku, školopovinné deti, dlhodobo chorí.
51
Trestné činy proti životnému prostrediu
V roku 2019 došlo k nárastu trestných činov proti životnému prostrediu v porovnaní s rokom 2018. Za trestné činy proti životnému prostrediu bolo v roku 2019 stíhaných celkom 369 osôb, čo je oproti roku 2018 nárast o 15 osôb. Uvedený počet stíhaných osôb predstavuje 1,1 % z celkového počtu stíhaných osôb v roku 2019. Z toho obžalovaných bolo 238 osôb (nárast o 25 osôb) a 171 osôb bolo odsúdených (nárast o 7 osôb). Dohodou o vine a treste bolo ukončených 21 trestných vecí (rovnaký počet ako v roku 2018), podmienečným zastavením trestného stíhania 73 osôb (pokles o 9 osôb) a zmierom 19 osôb (pokles o 1 osobu).
Najviac stíhaných bolo za trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona celkom 162 osôb (pokles o 47 osôb), trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných celkom 84 osôb (nárast o 54 osôb) a trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona s celkovým počtom 69 stíhaných osôb, pričom ide o novú skutkovú podstatu trestného činu. Zostávajúce trestné činy podľa druhého dielu šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona sa vyskytli v menšom počte.
Napriek zvyšujúcim sa počtom stíhaných osôb za trestné činy proti životnému prostrediu, dosiahnuté hodnoty nezodpovedajú reálnemu stavu kriminality v tejto oblasti. Signalizujú však zásadné zmeny vo vnímaní environmentálnej kriminality a jej postihu orgánmi činnými v trestnom konaní. Z doposiaľ marginálnej problematiky sa, v súlade s aktuálnymi celosvetovými, osobitne európskymi trendmi, stáva prioritný spoločenský vzťah, ktorý si zasluhuje výraznú pozornosť nielen orgánov činných v trestnom konaní.
Zásadnú skutočnosť v roku 2019 predstavuje zriadenie prírodnej polície na základe opatrenia ministerky vnútra číslo 4/2019 z 22. februára 2019 s účinnosťou od 1. apríla 2019, na zriadení ktorej participovala aj generálna prokuratúra. prvé mesiace činnosti prírodnej polície naznačujú, že jej vytvorenie a činnosť prínosom pre zefektívnenie postihu environmentálnej kriminality prostriedkami trestného práva. Nielenže došlo k ďalšiemu nárastu počtu stíhaných osôb pre trestné činy proti životnému prostrediu, ale výrazne sa zmenila aj doterajšia štruktúra v poradí najzávažnejších trestných činov. Zásadný význam v tomto smere odhaľovanie a odstraňovanie vysokého stupňa latencie trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, pri ktorom došlo v priebehu necelého roka k nárastu počtu stíhaných osôb o viac ako 180%.
Prípad hodný osobitného zreteľa predstavuje trestná vec vedená na Krajskej prokuratúre Košice, v ktorej sa vedie trestné stíhanie vo veci prečinu nedovoleného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že doposiaľ neznámy páchateľ, v presne nezistenom čase, na pozemkoch v okrese Michalovce, nakladal s nebezpečným odpadom v rozpores ustanovením § 11 a nasl. zákona číslo 79/2015 Z. z. o odpadoch tak, že v skladoch bývalého štátneho podniku C.S., uložil plechové sudy s obsahom neznámej tuhej látky sivastej farby, v množstve najmenej 504 ton pričom podľa vykonaného rozboru odobratej vzorky vykonanej Univerzitou P.J. Šafárika v Košiciach, Laboratóriom NMR, Ústavom chemických vied sa jedná o látky vytvorené pri procese výrob PCB - výroby bifenylu pyrolýzou benzénu, na likvidáciu ktorých je potrebná špecializovaná firma na dekontamínáciu, čím tak spôsobil škodu na životnom prostredí najmenej vo
52
výške 26 600,- eur.
Z hľadiska vzájomnej súčinnosti generálnej prokuratúry a ministerstva vnútra za podstatný považujeme návrh Akčného plánu boja proti environmentálnej kriminalite na roky 2020 - 2025, ktorý v prípade jeho schválenia bude tvoriť obsahovú i časovú os koordinácie boja s trestnými činmi proti životnému prostrediu nielen v slovenských, ale aj v celoeurópskych súvislostiach. Mimoriadne dôležitým nástrojom Akčného plánu sa javí najmä vytvorenie spoločného koordinačného orgánu, ktorého úlohou bude permanentná výmena odborných poznatkov a skúseností z praxe a rýchle a efektívne riešenie najzávažnejších aplikačných problémov.
V aktivitách reagujúcich na aktuálny stav špecializácie orgánov činných v trestnom konaní v Slovenskej republike poukazujeme aj na uskutočnenie Národného seminára na ochranu životného prostredia so zameraním na otázky nelegálnej ťažby a prepravy dreva a produktov z dreva, ktorý sa uskutočnil v Bratislave z iniciatívy Interpolu Lyon a Svetovej organizácie na ochranu lesa WWF, a ktorý považujeme za prejav uznania Európskeho spoločenstva k doterajšej činnosti slovenskej prokuratúry a Policajného zboru na úseku boja s environmentálnou trestnou činnosťou.
Za ťažiskovú úlohu v budúcnosti považujeme zameranie činnosti orgánov činných v trestnom konaní na tzv. finančné vyšetrovanie, sledujúce nielen dokumentáciu škôd na životnom prostredí, ale aj preukázanie a odčerpanie neoprávnené získaných materiálnych profitov páchateľov tohto druhu trestnej činnosti.
Finančné vyšetrovanie, zaisťovanie peňažných prostriedkov (§ 95 Trestného
poriadku)
V roku 2019 bolo finančné vyšetrovanie realizované v 449 trestných veciach, v ktorých dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonávali prokurátori krajských a okresných prokuratúr, čo predstavuje nárast o 114 trestných vecí oproti roku 2018 (zvýšenie o 34 %). Ide o pozitívny jav, ktorý vyplýva aj z opatrení prijatými generálnym prokurátorom. K realizácii finančného vyšetrovania dochádza najmä u trestných činov daňových, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona a majetkových trestných činov.
Na základe poznatkov krajských prokuratúr bolo generálnou prokuratúrou spracované vyhodnotenie finančného vyšetrovania, a to k plneniu opatrenia č. 39 z porady generálneho prokurátora konanej 09. - 11. decembra 2015 k finančnému vyšetrovaniu. Finančné vyšetrovanie sa vykonáva vo všetkých trestných veciach, ktoré sa realizujú za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, ak predikatívnymi trestnými činmi zneužívanie právomoci verejného činiteľa, závažné podvody, finančná kriminalita, daňové trestné činy, závažná majetková trestná činnosť a trestná činnosť páchaná organizovanými skupinami. Prijatím opatrenia generálneho prokurátora sp. zn. V/2 Spr 33/18/1000-73/8 z 3. júna 2019, ktorým sa implementuje Národné hodnotenie rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky za roky 2011 - 2015, Strategické princípy boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, financovania terorizmu a financovania rozširovania zbraní hromadného ničenia na
53
obdobie rokov 2019 - 2024 a Akčný plán boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu na obdobie rokov 2019 - 2022 došlo k rozšíreniu povinnosti vykonávať finančné vyšetrovania vo všetkých trestných veciach, ktoré sa vedú pre predikatívne trestné činy, ktoré nositeľmi vysokej hrozby identifikovanej v rámci národného hodnotenia rizika a zároveň vo všetkých trestných veciach, ktoré sa vedú pre z typologického hľadiska pre skutky spočívajúce v zneužívaní foriem a sofistikovaných schém obchodných spoločností. Ide o postih sofistikovanej trestnej činnosti, ktorá často cezhraničný aspekt a súvis s nezákonným využívaním schránkových firiem v daňových rajov.
V súvislosti so zaisťovaním finančných prostriedkov a majetku v trestnom konaní a odoberaním výnosov z trestnej činnosti prokurátori uplatňovali v roku 2019 najmä inštitúty zaistenia peňažných prostriedkov podľa § 95 Trestného poriadku, zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku podľa § 425 Trestného poriadku, výkonu zhabania veci podľa § 461 ods. 2 Trestného poriadku a aj inštitútom vydania veci podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku. Inštitút zaistenia peňažných prostriedkov podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku sa využíval najmä vo veciach trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti (využitý bol celkovo v 16 trestných veciach), pričom zväčša išlo o súbeh týchto trestných činov najmä s trestným činom podvodu, či iným predikatívnym trestným činom.
Hodnota zaistených finančných prostriedkov v roku 2019 podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje sumu 3 120 389,16 eur. Hodnota zaistených finančných prostriedkov podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje sumu 128 085,31 eur, hodnota zaistených osobných motorových vozidiel využitím zabezpečovacích inštitútov podľa Trestného poriadku sumu 34 540,- eur a hodnota takto zaistených dvoch bytov predstavuje 80 676,- eur. Celkovú hodnota zaisteného majetku všetkými inštitútmi v roku 2019 predstavuje celkovú sumu 3 363 690,47 eur, pričom oproti roku 2018 ide o výrazný nárast hodnoty zaisteného majetkuo 1 308 350,42 eur (až o 42 %). Napriek výraznému nárastu zaisteného majetku je potrebné konštatovať, že v konkrétnych trestných veciach sa nedarí zaisťovať majetok obvineného podľa § 425 Trestného poriadku pre účely uloženia trestu prepadnutia majetku, nakoľko vo väčšine trestných vecí je majetok z vlastníctva obvineného prevedený na inú osobu, v dôsledku čoho sa samotný obvinený stáva nemajetným. V týchto prípadoch nie je možné očakávať ani efektívne ukladanie trestu prepadnutia majetku podľa § 58 Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že vo väčšine trestných vecí dochádza k odhaľovaniu trestnej činnosti s oneskorením viacerých rokov, nie je možné realizovať ani proaktívny postup orgánov činných v trestnom konaní pri zaisťovaní majetku.
Ako negatívum uvádzame, že na efektívnosti zaisťovania majetku sa prejavuje aj skutočnosť, že v roku 2019 Národná rada Slovenskej republiky neprijala zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Malo ísť o zásadný právny predpis, ktorý mal napomáhať k efektívnej správe a výkonu súdnych rozhodnutí vo vzťahu ku zaistenému, najmä nehnuteľnému majetku v trestnom konaní.
Prokuratúra v roku 2019 participovala aj na vydaní príkazu prezidenta Policajného zboru z 03. októbra 2019 k zabezpečeniu jednotného postupu útvarov v pôsobnosti Policajného zboru na úseku boja s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a odčerpávaní výnosov z trestnej činnosti a jej vyhodnocovania. Týmto
54
príkazom sa vymedzil rozsah vykonávania finančného vyšetrovania v podmienkach Policajného zboru, vrátane výkonu operatívno-pátracej činnosti.
Odborní konzultanti
V priebehu roku 2019 bol v trestnom konaní využitý inštitút odborného konzultanta minimálne, celkovo v siedmich trestných veciach, čo poukazuje na zníženie využitia inštitútu odborného konzultanta oproti roku 2018, kedy bol inštitút odborného konzultanta využitý celkovo v deviatich trestných veciach. Uvedený počet trestných vecí zároveň poukazuje na stále pretrvávajúce minimálne vyžitie inštitútu odborného konzultanta v trestnom konaní.
Odborný konzultant bol v roku 2019 využitý v obvodoch Krajskej prokuratúry Trenčín, Krajskej prokuratúry Nitra, Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a Krajskej prokuratúry Košice v 1 trestnej veci na každej z menovaných krajských prokuratúr a v obvode Krajskej prokuratúry Prešov v 3 trestných veciach. V obvodoch ostatných krajských prokuratúr nebol v roku 2019 využitý odborný konzultant ani v jednej trestnej veci. Vzhľadom na celkové množstvo trestných vecí za rok 2019 naďalej ide o zanedbateľné využitie inštitútu odborného konzultanta.
Orgány činné v trestnom konaní v roku 2019 využili odborných konzultantov nielen pri objasňovaní trestných činov daňových (odborné znalosti z oblasti daňovníctva, účtovníctva a financií), ale aj pri objasňovaní inej trestnej činnosti, v ktorých ako odborní konzultanti vystupovali predovšetkým pracovníci Finančnej správy Slovenskej republiky, Colného úradu Banská Bystrica a Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Bratislava, ako aj odborníci z oblasti stavebníctva a z odvetia pilotáže vrtuľníka Bell 429. Uvedení odborní konzultanti boli využití v trestnom konaní predovšetkým s cieľom podať odbornú informáciu na usmernenie ďalšieho procesného postupu.
Počítačová kriminalita
V rámci počítačovej kriminality nie je za rok 2019 (ako aj za posledné roky) zaznamenaný výrazný nárast v početnosti týchto trestných činov, čo možno odvodzovať predovšetkým od materiálnych a personálnych možností orgánov činných v trestnom konaní pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti. Jednoznačne možno konštatovať, že tento druh kriminality má v značnej miere latentný charakter.
Najzávažnejšie trestné činy, pri ktorých sa počítač používa ako nástroj na ich spáchanie, trestné činy súvisiace s detskou pornografiou (trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona, trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona a trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona), ktoré páchané spravidla prostredníctvom počítačových systémov. Oznamovateľmi trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou spravidla zákonní zástupcovia maloletých poškodených zobrazených na videu alebo fotografii, prípadne pedagógovia, niekedy aj nezainteresované osoby. Policajti začínajú trestné stíhanie aj na podklade vlastných poznatkov, vrátane poznatkov získaných z hlásení americkej neziskovej organizácie NCMEC (National Centre for Missing and Exploited children), ktoré obsahujú aj údaje o internetovej identite a geografickej polohe a zasielané prostredníctvom Europolu do príslušných členských štátov EÚ. Hlásenia po ich vyhodnotení vedú v niektorých prípadoch k uplatneniu inštitútov podľa § 90
55
Trestného poriadku (uchovanie a vydanie počítačových údajov), § 116 Trestného poriadku (oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke), prípadne aj podľa § 100 Trestného poriadku (príkaz na domovú prehliadku), ktorých výsledky môžu viesť k stotožneniu a usvedčeniu páchateľa.
V roku 2019 sa viedli trestné stíhania aj za iné trestné činy, pri ktorých počítač vedľajšiu úlohu. Ide najmä o trestné činy vydierania podľa § 189 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona a ohovárania podľa § 373 Trestného zákona.
Za prínos v boji proti počítačovej kriminalite treba považovať vytvorenie Siete, ktorá bola zriadená v roku 2017 a ktorej cieľom je zhromažďovanie a výmena praktických poznatkov týkajúcich sa počítačovej kriminality v rámci vnútroštátneho konania a medzinárodnej spolupráce, riešenie aplikačných problémov v rámci vyšetrovania počítačovej kriminality, poskytovanie praktických informácií prokurátorom v danom služobnom obvode prokuratúry, podpora spolupráce s odborom počítačovej kriminality Prezídia Policajného zboru a iné. V rámci aktivít Siete možno spomenúť jej III. zasadnutie, na ktorom boli prerokované prenos informácií z EJCN, Národnej expertnej skupiny na riešenie problematiky v oblasti počítačovej kriminality (ďalej len „skupina“), Rady Európy, Europolu, Eurojustu, konferencií v Katoviciach a Bukurešti, seminára v Lisabone, expertného stretnutia Komisie a Europolu podskupiny ARO pre virtuálne meny, ako aj poskytnutie informácií o nových a pripravovaných legislatívnych nástrojoch v rámci a Rady Európy. Všetci členovia Siete participovali v záverečnej fáze prípravy letáku pre orgány činné v trestnom konaní „Informácia pre orgány činné v trestnom konaní: Identifikácia Bitcoinu a iných virtuálnych mien“ ako aj pri tvorbe aktualizovaného vydania „Pomôcky pre prokurátorov k problematike virtuálnych mien (najmä Bitcoinov)“, ktoré sa nachádzajú aj na intranete prokuratúry v časti „počítačová kriminalita a zabezpečovanie elektronických dôkazov“.
V rámci kategórie počítačových trestných činov vykazované iba trestné činy spáchané proti počítačovým systémom a neoprávnené zásahy do duševného vlastníctva.
V roku 2019 boli vedené proti obvinenému za trestný čin neoprávneného obohatenia podľa § 226 Trestného zákona 2 trestné stíhania (v roku 2018 to boli4 trestné stíhania), na 1 osobu bola podaná obžaloba (v roku 2018 na 2 osoby)a 2 osoby boli odsúdené (v roku 2018 boli odsúdené tiež 2 osoby). Za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 Trestného zákona bolo vedené trestné stíhanie proti 1 osobe (v roku 2018 nebolo vedené trestné stíhanie proti žiadnej osobe), na 1 osobu bola podaná obžaloba (v roku 2018 nebola podaná obžaloba na žiadnu osobu) a žiadna osoba nebola odsúdená (v roku 2018 bola odsúdená 1 osoba). Za trestný čin neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a Trestného zákona proti konkrétnemu páchateľovi boli vedené 2 trestné stíhania (v roku 2018 nebolo vedené trestné stíhanie proti žiadnej osobe), na 2 osoby bola podaná obžaloba (v roku 2018 nebola podaná obžaloba na žiadnu osobu) a žiadna osoba nebola odsúdená (ani v roku 2018 nebola odsúdená žiadna osoba). Pre trestný čin neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b Trestného zákona bolo vedené trestné stíhanie proti 1 osobe (v roku 2018 nebolo vedené trestné stíhania proti žiadnej osobe), na žiadnu osobu nebola podaná
56
obžaloba a žiadna osoba nebola odsúdená (ani v roku 2018 nebola podaná obžaloba na žiadnu osobu a žiadna osoba nebola odsúdená).
Trestná zodpovednosť právnických osôb
V roku 2019 bolo na území Slovenskej republiky realizovaných 148 trestných vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám. V porovnanís predchádzajúcim rokom 2018 (71 trestných vecí) bol zaznamenaný nárast o 77 trestných vecí (o 108,45 %), v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám.
Pri porovnaní štatistických údajov jednotlivých krajských prokuratúr možno v sledovanom období roku 2019 konštatovať výrazné regionálne rozdiely v uplatňovaní zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, kedy napr. v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry Prešov bolo realizovaných 46 trestných vecí (teda skoro 1/3 z celkového počtu trestných vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti konkrétnym právnickým osobám) a naproti tomu v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry Trnava nebolo vedené trestné stíhanie proti žiadnej právnickej osobe.
Z celkového počtu 148 trestných vecí, realizovaných v roku 2019, sav 6 trestných veciach jednalo o prípady, kedy bolo vedené trestné stíhanie len proti obvinenej právnickej osobe a v 142 trestných veciach sa jednalo o prípady, kedy bolo vedené trestné stíhanie proti obvinenej právnickej osobe a súčasne proti obvinenej fyzickej osobe (štatutárnemu zástupcovi konkrétnej právnickej osoby) pre ten istý skutok.
Z hľadiska štruktúry trestnej činnosti v rámci realizovaných trestných stíhaní proti konkrétnym právnickým osobám v roku 2019 išlo v 105 trestných veciach o daňovú trestnú činnosť (trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona), v 14 trestných veciach o trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, v 7 trestných veciach o trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, v 6 trestných veciach o trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, v 6 trestných veciach o trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona a v ostatných 10 trestných veciach o rôznorodé trestné činy majetkovej a všeobecnej kriminality (napr. trestné činy poisťovacieho podvodu podľa § 223 Trestného zákona, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona, ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 Trestného zákona).
V sledovanom období roku 2019 bolo v 48 trestných veciach skončené prípravné konanie, realizované proti právnickým osobám. V porovnanís predchádzajúcim rokom 2018 (22 trestných vecí) bol zaznamenaný nárast o 26 trestných vecí (o 128,57 %), v ktorých bolo skončené prípravné konanie, realizované proti právnickým osobám.
Z uvedeného počtu 48 trestných vecí, bola v 32 trestných veciach podaná obžaloba príslušnému okresnému súdu na konkrétne obvinené právnické osoby, v 13 trestných veciach bolo prokurátormi okresných prokuratúr rozhodnuté o zastavení trestného stíhania vedeného proti obvineným právnickým osobám podľa
57
§ 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1písm. e) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2019 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (nakoľko zanikla trestnosť činu),v jednej trestnej veci bolo prokurátorom okresnej prokuratúry meritórne rozhodnutéo zastavení trestného stíhania obvinenej právnickej osoby podľa § 215 ods. 1písm. a) Trestného poriadku (nakoľko je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie), v jednej trestnej veci bolo prokurátorom okresnej prokuratúry meritórne rozhodnuté o zastavení trestného stíhania obvinenej právnickej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku per analogiam a na § 1 ods. 2, § 21 ods. 2 zákonao trestnej zodpovednosti právnických osôb (nakoľko je trestné stíhanie neprípustné) a v jednej trestnej veci bolo prokurátorom okresnej prokuratúry meritórne rozhodnuté o zastavení trestného stíhania obvinenej právnickej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku per analogiam (nakoľko obvinená právnická osoba zanikla).
V roku 2019 boli v 4 trestných veciach rozsudkami príslušných okresných súdov schválené dohody o vine a treste, pričom v 3 trestných veciach bol obvinenej právnickej osobe uložený primeraný peňažný trest, rešpektujúc minimálnu výšku podľa § 15 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (v jednom prípade bol súčasne uložený trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku) a v jednej trestnej veci bol obvinenej právnickej osobe uložený trest zrušenia právnickej osoby.
V sledovanom období roku 2019 bolo v 21 trestných veciach právoplatne skončené súdne konanie, a to právoplatnými rozhodnutiami (trestnými rozkazmi a rozsudkami) príslušných okresných súdov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2018 (2 trestné veci) bol zaznamenaný nárast o 19 trestných vecí (o 850 %), v ktorých bolo právoplatne skončené súdne konanie. Príslušné okresné súdy v právoplatných rozhodnutiach uložili obžalovaným právnickým osobám v 15 trestných veciach primeraný peňažný trest (rešpektujúc minimálnu výšku podľa § 15 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb), v 4 trestných veciach primeraný trest zákazu činnosti (so špecifikovaním konkrétneho predmetu podnikania, resp. konkrétnej činnosti, ktorej sa uložený trest zákazu činnosti týkal) a v 2 trestných veciach trest zrušenia právnickej osoby.
Vyššie konkretizované stúpajúce štatistické ukazovatele, týkajúce sa uplatňovania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb zo strany orgánov činných v trestnom konaní v roku 2019, svedčia o postupnom etablovaní sa predmetnej problematiky v činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Podiel trestnej činnosti právnických osôb bol však, v porovnaní s celkovou kriminalitou na území Slovenskej republiky za sledované obdobie roku 2019, naďalej veľmi nepatrný, nakoľko obvinené právnické osoby tvorili 0,43 % z celkového počtu obvinených osôb (34 102 obvinených), obžalované právnické osoby tvorili 0,12 % z celkového počtu obžalovaných osôb (27 443 obžalovaných) a odsúdené právnické osoby tvorili 0,08 % z celkového počtu odsúdených osôb (26 227 odsúdených).
Na výraznom náraste počtu trestných vecí, v ktorých bolo v sledovanom období roku 2019 (v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2018) vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám, mala nepochybne pozitívny vplyv skutočnosť, že problematike zisťovania zákonných podmienok na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a uplatňovanie zákona o trestnej zodpovednosti
58
právnických osôb je venovaná sústavná pozornosť zo strany generálnej prokuratúry a podriadených krajských a okresných prokuratúr, a to v rámci organizovaných pracovných porád (i v súčinnosti s Policajným zborom), na ktorých je osobitne zdôrazňovaná potreba intenzívneho využívania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb v aplikačnej praxi.
4. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti
4.1. Činnosť prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní
Na prokuratúry v Slovenskej republike v roku 2019 napadlo spolu 18 415 trestných oznámení, čo predstavuje mierny pokles v porovnaní s rokom 2018 o 1 045 (- 5,36 %) trestných oznámení.
Najviac trestných oznámení opäť napadlo v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava (5 182 trestných oznámení) a v obvode Krajskej prokuratúry Trnava (2 791 trestných oznámení). Najmenej trestných oznámení napadlo v obvode Krajskej prokuratúry Nitra (1 445 trestných oznámení).
Trestné oznámenia, tak ako v predchádzajúcich rokoch, boli podávané najmä v písomnej forme, podávali ich predovšetkým fyzické osoby, ktoré boli zároveň vo väčšine prípadov aj poškodenými, pričom prevažovali oznámenia o podozrení zo spáchania majetkovej trestnej činnosti a trestnej činnosti násilného charakteru. Právnické osoby podávali trestné oznámenia predovšetkým pre podozrenie zo spáchania trestných činov podvodu, sprenevery, poškodzovania veriteľa a zvýhodňovania veriteľa. V menšom počte boli na prokuratúru doručené trestné oznámenia od iných subjektov (napríklad od kontrolných štátnych orgánov a verejnoprávnych inštitúcií - najvyššieho kontrolného úradu, úradu pre verejné obstarávanie, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálnej poisťovne, daňových úradov, inšpektorátov práce a ministerstiev).
Väčšina trestných oznámení bola podaná na vecne a miestne nepríslušné krajské prokuratúry a generálnu prokuratúru. Z uvedeného dôvodu prokurátori týchto prokuratúr postúpili trestné oznámenia príslušným prokuratúram. Prokurátori využívali oprávnenie upravené v ustanovení § 198 ods. 1 Trestného poriadku a oznámenia odovzdávali na vybavenie vecne a miestne príslušným policajtom, a to aj s prípadným pokynom na zabezpečenie doplnenia oznámenia podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku a následného rozhodnutia o trestnom oznámení, resp. s pokynom na začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre konkrétny trestný čin.
Na základe zistených poznatkov konštatujeme nedostatky v činnosti policajtov pri vybavovaní trestných oznámení, ktoré v podstate obdobného charakteru ako v roku 2018. Poverení príslušníci Policajného zboru a aj vyšetrovatelia Policajného zboru pri vybavovaní oznámení konajú často pomaly a nedodržujú lehotu 30 dní od prijatia trestného oznámenia, na rozhodnutie o trestnom oznámení. Nejde vždy pritom len o objektívne príčiny prieťahov v konaní policajtov pred začatím trestného stíhania (potreba predvolania a vypočutia oznamovateľov, vyžiadanie písomných podkladov od oznamovateľa, resp. od inej osoby alebo orgánu), v mnohých prípadoch nedostatky subjektívneho charakteru
59
(nepripravenosť najmä poverených príslušníkov Policajného zboru dostatočne sa zorientovať v problematike a pod.).
Aj keď zo strany prokurátorov je ochota k spolupráci a snaha pomôcť vyšetrovateľom Policajného zboru a najmä povereným príslušníkom Policajného zboru neformálnymi komunikáciami zorientovať sa v problematike, často aj pri zachovaní 30 dňovej lehoty od prijatia trestného oznámenia boli rozhodnutia policajtov v niektorých prípadoch vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu, čo za následok uplatnenie príslušných procesných oprávnení prokurátora na odstránenie nezákonného stavu (zrušenie rozhodnutí policajtov, prípadne pokyn na doplnenie trestného oznámenia).
Nedostatky v činnosti policajtov v štádiu pred začatím trestného stíhania boli aj v uplynulom roku predmetom rokovaní na medzirezortných poradách orgánov činných v trestnom konaní v obvode pôsobnosti jednotlivých krajských prokuratúr.
Pri výkone dozoru sa prokurátori v uplynulom roku zamerali predovšetkým na urýchlené skončenie vyšetrovania a skrátenie celkovej dĺžky prípravného konania. Zvýšená pozornosť bola venovaná väzobným trestným veciam a veciam, kde vyšetrovanie trvá viac ako 2 roky.
Najčastejšie využívaným prostriedkom výkonu dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní previerky stavu vyšetrovania a písomné pokyny prokurátora. Previerková činnosť je tiež zameraná v samotnom začiatku prípravného konania na zákonnosť a opodstatnenosť uznesení o vznesení obvinenia, ale tiež na zákonnosť a dôvodnosť formálne procesných náležitostí rozhodnutí policajtov. Nemenej dôsledná pozornosť je venovaná previerkam stavu vyšetrovania vo väzobných veciach, kde prokurátori pri výkone previerok postupujú v časových intervaloch vyplývajúcich z interných opatrení.
V roku 2019 prokurátori vykonali 77 964 previerok spisov, čo predstavuje pokles v porovnaní s rokom 2018 o 3 585 (- 4,39 %) previerok. Previerková činnosť prokurátorov je venovaná najmä veciam, v ktorých vyšetrovanie trvá viac ako dva roky, a to najmä za účelom eliminovania nepriaznivého stavu v tejto oblasti. Rovnako tak je previerková činnosť uplatňovaná aj vo väzobných trestných veciach. Tejto problematike prokurátori budú venovať zvýšenú pozornosť aj v nasledujúcom období.
Krajskí prokurátori prijali na základe previerok viaceré opatrenia smerujúce k zvýšeniu aktivity prokurátorov v prípravnom konaní - prokurátorom bolo uložené vykonávanie previerok vyšetrovacích spisov každé 3 mesiace po začatí trestného stíhania, vykonanie previerky vyšetrovacieho spisu vždy po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia a dôsledné dodržiavanie vydaných opatrení a pokynov vedúcich prokurátorov z predchádzajúceho obdobia (napríklad opatrenie krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 1/1 Spr 179/2010 z 15. novembra 2010, resp. opatrenie krajskej prokurátorky v Bratislave č. 5 sp. zn. 1/1 Spr 140/2014 z 10. apríla 2014), previerky väzobných vecí dôsledne sledované a prokurátori postupujú v časových intervaloch vyplývajúcich z opatrení krajských prokurátorov.
Napriek previerkovej činnosti prokurátorov a vydávaniu písomných pokynov, ktorých bolo v hodnotenom roku 19 956 (čo je pokles v porovnaní s rokom 2018
60
o 1 500, - 6,99 %), prokurátori aj v roku 2019 pristúpili aj k vráteniu trestných vecí na doplnenie vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania. Celovo bolo vrátených na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania 2 303 trestných vecí (čo predstavuje pokles o 168, - 6,79 % v porovnaní s rokom 2018). Dôvodom takéhoto postupu boli predovšetkým porušenia procesných práv obvinených alebo poškodených, nesplnenie pokynov prokurátora, problémy a nedostatky pri záverečnom preštudovaní spisového materiálu po ukončení vyšetrovania, nevypočutie svedkov a poškodených aj po vznesení obvinenia, nedostatočné skutkové zistenia, časté porušenia ustanovení o stíhaní mladistvých a sústavne sa opakujúce, najmä procesné pochybenia, a to prevažne v práci policajných orgánov.
Najmä poverení príslušníci Policajného zboru v niektorých prípadoch nedokážu vykonať skrátené vyšetrovanie samostatne a iniciatívne, nevedia v miere potrebnej na rozhodnutie objasniť skutkový stav a nezriedka predkladajú návrh na zastavenie veci, v ktorej je namieste vznesenie obvinenia konkrétnej osobe. Taktiež vracané na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania trestné veci, v ktorých bol vyšetrovateľovi Policajného zboru, resp. poverenému príslušníkovi Policajného zboru uložený záväzný pokyn zameraný na vykonanie konkrétnych dôkazov, avšak poverení príslušníci Policajného zboru svojvoľne, zrejme pokladajúc úlohy stanovené prokurátorom za nadbytočné, upúšťali od ich vykonania. Z uvedených dôvodov sa nezriedka stáva, že istá vec je vrátená na doplnene vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania opakovane.
Rovnako častou a účinnou formou dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní je zrušovanie nezákonných a neopodstatnených rozhodnutí a opatrení vyšetrovateľov Policajného zboru a poverených príslušníkov Policajného zboru. Tento inštitút bol v roku 2019 zo strany prokurátorov využitýv 2 781 trestných veciach, čo je nárast v porovnaní s rokom 2018 o 484 (21,07 %) trestných vecí. Dôvodom uplatňovania tohto oprávnenia bola nedostatočná objasnenosť konkrétnej veci, najmä v prípadoch uznesení o vznesení obvinenia. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutí policajtov boli formálne nedostatky vo výrokových častiach, ale aj v odôvodneniach ich rozhodnutí. Najčastejším nedostatkom v skutkových vetách uznesení policajtov bol nesprávny popis skutku s následkom, že zo skutkovej vety vôbec nevyplývalo, že táto napĺňa znaky skutkovej podstaty toho ktorého trestného činu.
Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní
V roku 2019 evidovala prokuratúra v prípravnom konaní nápad 61 229 trestných vecí, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2018 pokles o 3 051 (- 4,74 %) trestných vecí.
Vybavených bolo 67 011 trestných vecí. Oproti predchádzajúcemu sledovanému obdobiu je tu pokles o 3 404 (- 4,83 %) trestných vecí. Z tohto počtu asi v jednej tretine sa vykonávalo vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie sa vykonávalo vo viac ako v polovici trestných vecí a postupom podľa § 204 Trestného poriadku (tzv. superskrátené vyšetrovanie) bolo v roku 2019 vybavených 6 765 trestných vecí (v roku 2018 - 6 527), čo predstavuje medziročný nárast o 238 (3,64 %) trestných vecí.
61
Ukončené trestné stíhanie v roku 2019 proti obvineným bolo u 34 102 osôb (v roku 2018 u 35 748 osôb), teda v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 došlo k poklesu ukončenia trestných stíhaní o 1 646 (- 4,6%) osôb.
Počet obžalovaných osôb v roku 2019 bol 27 443, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2018 (29 789 obžalovaných osôb) pokles o 2 346 (- 7,8 %) obžalovaných osôb.
Podľa štatistických ukazovateľov prokurátori uzavreli v roku 2019 dohodu o vine a treste s 2 073 obvinenými (v roku 2018 s 1 154 obvinenými), čo predstavuje medziročný nárast o 79,64 %. K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania došlo v roku 2019 proti 1 293 osobám (v roku 2018 proti 1 334 osobám), čo predstavuje pokles o 3,07 % a k zmieru a následnému zastaveniu trestného stíhania došlo v roku 2019 proti 491 obvineným (v roku 2018 proti 479 obvineným), čo predstavuje nárast o 2,5 %. Postúpením veci bolo v roku 2019 ukončených 3 610 trestných vecí (v roku 2018 3 547 vecí, ide o nárast 1,77 %), zastavením trestného stíhania bolo skončených 11 544 trestných vecí (v roku 2018 11 650 vecí, ide o pokles o 0,48 %) a prerušením trestného stíhania bolo skončených spolu 17 843 trestných vecí (v roku 2018 19 945 vecí, čo predstavuje pokles o 10,53%).
V roku 2019 došlo k výraznému nárastu využitia dohody o vine a treste v porovnaní s rokom 2018. Ide o celorepublikový rezortný jav nárastu uplatňovania uvedeného inštitútu. Hlavnou príčinou uvedeného stavu možno považovať zrušenie pokynu všeobecnej povahy generálneho prokurátora sp. zn. IV/1 Spr 334/17/1000 zo 6. septembra 2017 a prijatie nového pokynu generálneho prokurátora sp. zn. IV/1 Spr 233/19/1000-2 z 15. apríla 2019, ktorý upravuje postup prokurátorov v rámci dohodovacieho konania.
Okresné súdy v zásade schvaľujú dohody o vine a treste, ktoré im predkladajú jednotlivé prokuratúry. Ani v jednom prípade nebola dohoda neschválená z dôvodu zistenia závažného porušenia procesného postupu, resp. porušenia práva na obhajobu.
Aktivita dozoru prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní
Využívaním oprávnení uvedených v § 230 Trestného poriadku si prokurátori zabezpečujú prehľad o stave vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania v konkrétnych trestných veciach a ich realizáciou účinne ovplyvňujú priebeh vyšetrovania a skráteného vyšetrovania.
Aktívny dozor prokurátorov v predsúdnom konaní v roku 2019 sa významnou mierou podieľal na skrátení celkovej dĺžky prípravného konania. Neustále je venovaná zvýšená pozornosť trestným veciam, kde sa obvinený nachádzal vo väzbe a trestným veciam, kde vyšetrovanie trvá viac ako 2 roky. Na základe zvýšenej aktivity prokurátorov v uplynulom roku došlo k ukončeniu trestných vecí, v ktorých sa trestné stíhanie viedlo už niekoľko rokov.
Z riadiacej a kontrolnej činnosti generálnej prokuratúry, ale aj krajských prokuratúr, možno trend neustáleho skvalitňovania prokurátorského dozoru odôvodniť v kontexte s nárastom kvalifikovaných návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní generálnym prokurátorom postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku vo vzťahu k uzneseniam o vznesení obvinenia. Početnosť
62
návrhov obvinených a obhajcov na uvedený postup podľa štatistických údajov predstavoval v sledovanom období 457 trestných vecí, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu pokles o 42 (8,4 %) trestných vecí. V tejto oblasti možno predpokladať i v nasledujúcich obdobiach vyrovnaný nápad.
Opätovne však boli zaznamenané prípady zneužívania tohto inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu, alebo existujúcej dôkaznej situácii využijú mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok, a to ibaz dôvodu účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní, alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku z rovnakých dôvodov, než pre ktoré prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto druhu opravného prostriedku.
Odklony v trestnom konaní
Podľa štatistických ukazovateľov prokurátori uzavreli v roku 2019 dohodu o vine a treste s 2 073 obvinenými, čo je o 919 obvinených viac, než v roku 2018 (v roku 2018 boli uzavreté dohody o vine a treste s 1 154 obvinenými). K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania došlo v roku 2019 proti 1 293 obvineným, čo je o 41 obvinených menej, než v roku 2018 (v roku 2018 došlo k podmienečnému zastaveniu trestného proti 1 334 obvineným). K schváleniu zmieru a následne k zastaveniu trestného stíhania došlo v roku 2019 proti 491 obvineným, čo je o 12 obvinených viac ako v roku 2018 (v roku 2018 bol uzatvorený zmier a následne bolo zastavené trestné stíhanie proti 479 obvineným).
Na základe uvedeného možno konštatovať, že na prokuratúre došlo v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 k miernemu zníženiu využitia inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania. Súčasne je zrejmé, že pokiaľ ide o inštitút zmieru, v prípade tohto odklonu došlo v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 k miernemu zvýšeniu jeho využitia.
Najmarkantnejšie sa v roku 2019 zvýšilo využitie inštitútu uzavretia dohody o vine a treste, a to v porovnaní s rokom 2018 o 79,64 %. Čiastočný vplyv na to mala aj zvýšená kontrola dodržiavania pravidiel využitia inštitútu dohody o vine a treste v rámci prokuratúry tak, aby nedochádzalo k nesprávnemu a nezákonnému postupu. Generálny prokurátor vydal pokyn všeobecnej povahy pod sp. zn. IV/1 Spr 233/19/1000-2 z 15. apríla 2019, ktorým upravil pravidlá pre aplikáciu inštitútu dohody o vine a treste a určil kontrolné mechanizmy vo vzťahu k podriadeným prokuratúram ohľadne zákonnosti využívania uvedeného inštitútu dozorovými prokurátormi za účelom toho, aby sa zamedzilo prípadnej nesprávnej aplikácie tohto inštitútu.
Prieťahy v prípravnom konaní
Pre posúdenie a vyhodnotenie rýchlosti prípravného konania a prieťahov v prípravnom konaní je významná dĺžka od začatia trestného stíhania, resp. od vznesenia obvinenia do samotného rozhodnutia v prípravnom konaní. Dĺžke prípravného konania je venovaná náležitá pozornosť zo strany dozorujúcich prokurátorov, okresných prokurátorov, ako aj krajských prokurátorov. V priebehu
63
ostatných rokov je možné pozorovať trend poklesu priemernej dĺžky prípravného konania, resp. počtu tzv. reštančných vecí. V menšej miere môže tento pozitívny trend súvisieť aj so štatistickým poklesom nápadu celkovej trestnej činnosti. Aj keď vo vzťahu k hodnoteniu rýchlosti konania bol v určitých skúmaných kategóriách zaznamenaný oproti minulému roku nárast počtu trestných vecí, v ktorých nebolo trestné stíhanie skončené v určitej lehote, príčinu tohto nárastu rozhodne nie je možné vidieť v prieťahoch na strane prokuratúry.
Z analýzy činnosti orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že najčastejšie dôvody predlžovania konania opakovane pertraktované a spočívajú v týchto hlavných faktoroch:
-doba vypracovania znaleckých posudkov, ktorá je determinovaná osobou znalca, zložitosťou posudku, ako aj odborom, v ktorom byť posudok vypracovaný (najmä odbory písmoznalectvo, ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvoa daňovníctvo, kriminalistická genetická analýza),
-neprimeraná dĺžka vybavovania žiadostí o právnu pomoc (dĺžka vybavovania právnych pomocí je determinovaná štátom, ktorý dožiadanie o právnu pomoc vybavuje a taktiež rozsahom požadovaných úkonov vybavovania právnej pomoci; napr. prípady právnej pomoci vo vzťahu k Veľkej Británii pri jej pretrvávajúcom uplatňovaní zásady „de minimis“, resp. pri reálnej neochote poskytovať právnu pomoc pri trestných činoch, ktoré vo Veľkej Británii trestnými činmi nie (napr. trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona),
-preformalizovanosť prípravného konania,
-účelové využívanie tzv. obštrukčných postupov umožnených Trestným poriadkom obvinenými a obhajcami,
-nemožnosť zabezpečiť osoby na úkony trestného konania (nepreberajú zásielky na nimi uvedenej adrese, resp. adrese pobytu, zdržiavajú sa mimo územia Slovenskej republiky a do miesta trvalého pobytu sa vracajú len zriedka, pričom aj počas pobytu v cudzine sa nezdržiavajú na tom istom mieste),
-zložitá dôkazná situácia, resp. náročné dokazovanie veľkého rozsahu, nutnosť vykonania veľkého počtu procesných úkonov,
-komplikovanosť doručovania uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku, ktoré je jediným rozhodnutím v prípravnom konaní, kde je vylúčené tzv. náhradné doručenie,
-nedostatočná kvalita vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania,
-prístup policajtov v trestných veciach, ktorí často nekonajú samostatne alebo konajú bez odbornej znalosti trestnej veci, ktorú vyšetrujú a spoliehajú sa na pokyny dozorového prokurátora, absencia praktických skúseností policajtov, ich nedostatočná odborná úroveň a nesprávna organizácia práce,
-povrchne a nekvalitne vykonávané dôkazné prostriedky policajtmi,
-nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, neznalosť predmetu dokazovania,
-nedôsledná miera využívania inštitútov Trestného poriadku na zabezpečenie osôb na procesné úkony,
-nedostatočná miera špecializácie vyšetrovateľov Policajného zboru,
-nestabilný personálny stav na policajných súčastiach, kde dlhodobo funguje vysoká fluktuácia policajtov,
- nefungujúca zastupiteľnosť u poverených príslušníkov Policajného zboru vyšetrovateľov Policajného zboru s výnimkou väzobných vecí, keď poverený príslušník Policajného zboru alebo vyšetrovateľ Policajného zboru čerpá dovolenku, rehabilitáciu, je práceneschopný a podobne, sa počas tejto doby žiadne procesné úkony nevykonávajú.
64
V porovnaní s rokom 2018 nebolo zaznamenané mimoriadne zlepšenie z pohľadu eliminovania prieťahov v prípravnom konaní zo strany policajtov, pričom nedostatky v postupe policajtov a dôvody prieťahov boli obdobné aj v roku 2019, čiže tieto sa opakujú napriek opatreniam zo strany prokurátorov.
Na zabránenie vzniku a odstránenie prieťahov v prípravnom konaní je potrebné:
-vykonávať aktívny a kvalitný dozor prokurátora nad prípravným konaním (pravidelné previerky vyšetrovacích spisov, ukladanie záväzných pokynov s určením termínov na ich plnenie, účasť prokurátora na vykonávaní úkonov policajta, využívanie inštitútu odňatia veci policajtovi a prikázaním inému),
-žiadať nadriadeného príslušného policajta, ktorý spôsobil prieťahy v prípravnom konaní, o zabezpečenie nápravy s určením lehoty na odstránenie prieťahov,
-zabezpečiť dôsledné využívanie ustanovení § 203 a § 204 Trestného poriadku zo strany konajúcich policajtov a tiež § 206 ods. 1 Trestného poriadku v prípadoch, kde je známy páchateľ,
-zabezpečiť dôsledné vyhodnocovanie potreby znaleckého dokazovania v konkrétnych trestných veciach a využívať postup podľa § 141 Trestného poriadku (odborné vyjadrenie, písomné potvrdenie),
-dodržiavať určené lehoty na spracovanie konečných opatrení, na rozhodovanie o sťažnostiach, o žiadostiach o prepustenie z väzby, na vykonávanie previerok vyšetrovacích spisov,
-vykonávať pravidelné previerky vyšetrovacích spisov, osobitne vo veciach starších ako 1, 2 a 3 roky, väzobných veciach,
-na pracovných poradách oboznamovať veci staršie ako 2 roky a takýmto trestným veciam venovať zvýšenú pozornosť za účelom skončenia prípravného konania,
-zo strany zonalistov krajských prokuratúr vykonávať kontroly na okresných prokuratúrach v pravidelných intervaloch a kontrolovať aj náhodne vybrané spisy a aktivitu prokurátora v nich vyvíjanú,
-na medzirezortných pracovných poradách s vedením Policajného zboru klásť dôraz na vyhodnocovanie trestných veci starších ako 1, 2 a 3 roky s tým, aby aj zo strany vedenia Policajného zboru boli prijaté opatrenia smerujúce k odstráneniu nedôvodných prieťahov v činnosti policajtov.
Generálna prokuratúra vykonáva na eliminovanie prieťahov v prípravnom konaní aktívnu tzv. dohľadovú činnosť vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, vykonáva pravidelné komplexné previerky činnosti podriadených prokuratúr zamerané okrem iného aj na rýchlosť prípravného konania, prijala tzv. trvalé opatrenia za účelom zrýchlenia konania (opatrenia generálneho prokurátora č. 38/2015 a č. 1/2019) a prijíma ad hoc opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v konkrétnych trestných veciach a periodicky vykonáva kontrolu ich plnenia.
Jedným z faktorov, ktoré prispievali k vzniku prieťahov v konaní, bolo posudzovanie krádeží vlámaním, ktoré boli právne posudzované ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v dôsledku čoho sa nezanedbateľný počet trestných vecí, realizoval vo vyšetrovaní. S účinnosťou od 1. augusta 2019 bol prijatý zákonč. 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým
65
okrem iného, došlo k zmene skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212, v dôsledku ktorej bol vyššie uvedený dôvod predlžovania trestného konania odstránený (v predmetných trestných veciach sa bude viesť skrátené vyšetrovanie).
Generálna prokuratúra bude v súvislosti s uvedenou problematikou de lege ferenda:
- iniciovať legislatívne zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku, resp. na
nich participovať (napr. doplnenie § 228 Trestného poriadku o dôvod prerušenia
trestného stíhania počas doby vykonávania žiadosti slovenského justičného orgánu
o právnu pomoc),
- participovať na legislatívnej zmene týkajúcej sa statusu poverených príslušníkov
Policajného zboru, ktorí vykonávajú skrátené vyšetrovanie,
- cieľom legislatívnej zmeny bude, aby títo policajti neboli organizačne (služobne)
zaradení na obvodných oddeleniach Policajného zboru (v rámci služby poriadkovej
polície), ale na odboroch kriminálnej polície okresných riaditeľstiev Policajného
zboru,
- účelom legislatívnej zmeny bude zníženie zaťaženosti policajtov inou služobnou
činnosťou, najmä zameranou na zabezpečenie výkonu bezpečnostných opatrení
(napr. na zhromaždeniach, športových zápasoch); výsledkom legislatívnych
a organizačných opatrení bude zefektívnenie a skvalitnenie práce policajtov,
stabilizácia ich personálneho stavu a zvýšenie odbornej pripravenosti.
Štatistické údaje neskončených vecí starších ako 1, 2 a 3 roky v porovnaní rokov 2018 a 2019 sú nasledovné:
2018
GP SR
KP BA
KP TT
KP NR
KP TN
KP ZA
KP BB
KP KE
KP PO
nad 1 rok
137
595
513
579
200
163
135
207
214
nad 2 roky
38
192
181
213
58
21
35
93
76
nad 3 roky
78
206
89
80
47
36
28
173
82
2019
nad 1 rok
134
581
450
523
191
221
139
313
282
nad 2 roky
79
191
143
199
47
13
37
117
85
nad 3 roky
87
185
66
91
50
35
31
110
91
%
nad 1 rok
- 2,19
- 2,35
- 12,28
- 9,67
- 4,5
+ 35,58
+ 2,96
+ 51,2
+ 31,78
66
nad 2 roky
+ 107,89
- 0,52
- 20,99
- 6,57
- 18,97
- 38,1
+ 5,71
+ 25,8
+ 11,84
nad 3 roky
+ 11,54
- 10,19
- 25,84
+ 13,75
+ 6,38
- 2,78
+ 10,71
- 36,4
+ 10,98
Na prokuratúrach v rámci celého územia Slovenskej republiky bolo v roku 2019 evidovaných celkovo 2 834 vecí, kde prípravné konanie trvá viac ako 1 rok(a menej ako 2 roky), 911 vecí, kde prípravné konanie trvá viac ako 2 roky (a menej ako 3 roky) a 746 trestných vecí, v ktorých prípravné konanie trvá viac ako 3 roky. V porovnaní s rokom 2018 ide v trestných veciach starších ako 1 rok o nárasto 3,32 %, v trestných veciach starších ako 2 roky o nárast o 0,44 % a v trestných veciach starších ako 3 roky o pokles o 8,91 %.
Napriek miernemu nárastu počtu v kategórii neskončených vecí starších ako1 rok, túto kategóriu považujeme za prirodzene najviac sa meniacu z hľadiska pozitívnych aj negatívnych výkyvov, keďže je najpočetnejšia (absolútna väčšina trestných konaní je končená v časovom intervale práve do 1 roka). Podstatné je potom vyhodnocovať konania nad 2 (a menej ako 3 roky) a nad 3 roky, pričom v týchto kategóriách signifikantnejších pre eventuálne vyhodnocovanie reštančnosti prípravného konania došlo vo veciach nad 2 roky (a menej ako 3 roky) k minimálnemu nárastu počtu evidovaných vecí a vo veciach nad 3 roky došlo k poklesu počtu evidovaných vecí.
K postupnému znižovaniu počtu neskončených trestných konaní nepochybne prispieva aj plnenie trvalého opatrenia č. 38 z pracovnej porady generálneho prokurátora s krajskými prokurátormi vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry Krpáčovo, konanej v dňoch 09. - 11. decembra 2015, čo svedčí o jeho efektívnosti a účinnosti. Za účelom dosiahnuť v budúcom období výraznejší pokles neskončených trestných vecí bude nevyhnutné zodpovedne a s väčším dôrazom pristupovať k plneniu uvedeného opatrenia generálneho prokurátora, ako aj opatrení krajských prokurátorov prijatých práve s cieľom eliminovať prieťahy v prípravnom konaní. Rovnako aj na medzirezortných pracovných stretnutiach s vedením Policajného zboru bude potrebné klásť dôraz na vyhodnocovanie trestných vecí starších ako 1, 2 a 3 roky s tým, aby aj zo strany vedenia Policajného zboru boli prijaté opatrenia smerujúce k odstráneniu nedôvodných prieťahov v činnosti policajtov.
4.2 Činnosť prokuratúry v súdnom konaní
Činnosť prokuratúry v súdnom konaní
V roku 2019 bolo súdmi na území Slovenskej republiky odsúdených 26 227 osôb, oslobodených bolo 983 osôb. V porovnaní s rokom 2018 došlo k nepatrnému nárastu odsúdených (v roku 2018 to bolo 26 084 osôb) a oslobodených osôb (v roku 2018 to bolo 978 osôb). V roku 2019 bolo obžalovaných 27 443 osôb a v roku 2018 to bolo 29 789 osôb.
Súdy v roku 2019 podmienečne zastavili trestné stíhanie proti 116 osobám a v roku 2018 proti 126 osobám. V roku 2019 súdy schválili zmier a zastavili trestné stíhanie proti 100 osobám a v roku 2018 proti 106 osobám. Dohodu o vine a treste
67
uzatvorenú medzi prokurátorom a obvineným v roku 2019 súdy schválili u 1 785 obvinených a v roku 2018 súdy takto postupovali u 1195 obvinených. Trestné stíhanie bolo súdmi zastavené v roku 2019 proti 241 obžalovaným a v roku 2018 súdy takto postupovali proti 256 obžalovaným osobám. Počet postúpených vecí zo strany súdov orgánom príslušným na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, resp. na prejednanie v disciplinárnom konaní v roku 2019 bol 133 a v roku 2018 súdy obdobným spôsobom rozhodli v 128 trestných veciach.
V nepatrnom množstve súdy odmietli obžalobu a vrátili vec prokurátorovi za účelom odstránenia procesných chýb prípravného konania. V roku 2019 takto súdy postupovali v 23 trestných veciach a v roku 2018 v 17 trestných veciach.
V roku 2019 využívali prokurátori v súdnom konaní v primeranom rozsahu zákonné oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky proti prvostupňovým rozhodnutiam súdov. Celkovo bolo podaných 1 649 odvolaní (v roku 2018 to bolo 1 558 odvolaní). Z celkového počtu podaných odvolaní druhostupňové súdy vyhoveli 558 odvolaniam (v roku 2018 bol počet úspešných odvolaní 523), pričom 682 odvolaní bolo zamietnutých (v roku 2018 bolo zamietnutých 641 odvolaní). Proti rozhodnutiam súdov bolo v roku 2019 podaných 274 sťažností (v roku 2018 to bolo 216 sťažností). Úspešných bolo 98 sťažností (v roku 2018 to bolo 75 sťažností), neúspešných bolo 77 sťažností (v roku 2018 to bolo 71 sťažností). O ostatných odvolaniach a sťažnostiach nebolo rozhodnuté. Proti trestným rozkazom bolo v roku 2019 podaných 784 odporov prokurátora (v roku 2018 to bolo 809 odporov).
Prieťahy v súdnom konaní (vrátane sťažností na prieťahy v súdnom konaní podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku)
Na súdne konanie sa z hľadiska jeho rýchlosti a plynulosti vzťahujú rovnaké požiadavky ako na iné štádia trestného konania. Z pohľadu dosiahnutia účinnej spravodlivosti je neželaným javom neprimeraná dĺžka súdneho konania.
Dĺžka konania na súde po podaní obžaloby je výrazne ovplyvnená postojom a aktivitou strán trestného konania, najmä disciplinovanosťou obvinených, obhajcov a svedkov. Prokuratúra, ako jedna zo strán trestného konania, nemôže jeho dĺžku zásadným spôsobom ovplyvniť.
Prokurátor, ako procesná strana, v tomto smere len oprávnenia vyplývajúce zo zákonnej úpravy, a to možnosť podania sťažnosti pre nečinnosť podľa ustanovenia § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Uplatnenie postupu podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku je v zásade posledným spôsobom na zabezpečenie nápravy, pričom prokurátori priebežne sledujú stav trestných vecí po podaní obžalôb na súdoch a v odôvodnených prípadoch s nimi komunikujú s cieľom zistenia príčin nekonania, resp. aktuálneho stavu trestnej veci, a to spravidla písomnými žiadosťami a tiež na medzirezortných pracovných poradách za účasti okresného (krajského) prokurátora a zástupcov vedenia okresného (krajského) súdu.
Sťažnosti prokurátora podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku boli v roku 2019 uplatnené celkovo v 101 prípadoch, čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 1,94 %. Pokles v počte podaných sťažností podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku bol zaznamenaný v obvodoch piatich krajských prokuratúr a nárast
68
v obvodoch troch krajských prokuratúr, a to v obvode Krajskej prokuratúry Košiceo 2 sťažnosti, Krajskej prokuratúry Banská Bystrica o 9 sťažností a Krajskej prokuratúry Bratislava o 12 sťažností. Najviac sťažností podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku bolo podaných v obvode Krajskej prokuratúry Trnava (25 sťažností), Krajskej prokuratúry Trenčín (24 sťažností), Krajskej prokuratúry Bratislava (23 sťažností) a Krajskej prokuratúry Banská Bystrica (17 sťažností). Uvedený inštitút bol prokurátormi uplatnený aj v obvodoch Krajskej prokuratúry Košice (7 sťažností), Krajskej prokuratúry Žilina (3 sťažností) a Krajskej prokuratúry Prešov (2 sťažnosti). Sťažnosti pre nečinnosť podávajú prokurátori v súlade s opatrením generálneho prokurátora číslo 9, prijatým na porade generálneho prokurátoraz 05. - 06. decembra 2013, podľa druhu trestného činu (vo veciach, v ktorých je podaná obžaloba za prečin a súd nevykonal v danej trestnej veci žiadny úkon po dobu viac ako 6 mesiacov alebo v trestných veciach, v ktorých je podaná obžaloba za zločin a súd nevykonal v danej trestnej veci žiadny úkon po dobu viac ako jeden rok) a v súlade s opatrením generálneho prokurátora č. 1, prijatým na porade generálneho prokurátora z 05. - 07. apríla 2017 (v trestných veciach, v ktorých súd nekonal o návrhu na obnovu konania dlhšie ako jeden rok).
Nečinnosť súdov v zmysle subjektívnych prieťahov zo strany sudcu možno považovať za výnimočnú. V rozhodujúcej miere je dôsledkom niekoľkoročného nepriaznivého personálneho stavu sudcov okresných súdov.
Dĺžka súdnych konaní, ktoré trvajú viac ako 3 roky, je prokurátormi analyzovaná v súlade s opatrením generálneho prokurátora číslo 10 z porady generálneho prokurátora z 5. - 6. decembra 2013. V prípade indikovania neodôvodnených prieťahov v súdnom konaní prokurátori reagujú podaním sťažnosti podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, prípadne zistené prieťahy signalizujú predsedovi príslušného okresného (krajského) súdu alebo prostredníctvom generálneho prokurátora ministrovi spravodlivosti.
Podkladom pre hodnotenie rýchlosti súdneho konania a aktivity prokurátorov v súdnom konaní aj správy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o priznaných finančných zadosťučineniach za prieťahy, pričom z celkového počtu 119 nálezov v roku 2019, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa iba 6 nálezov týkalo trestných vecí v súdnom konaní, čo predstavuje 5,04 % zo všetkých nálezov a pokles o 60% v porovnaní s rokom 2018.
Neúmerná dĺžka vedenia súdneho konania je ovplyvnená aj skutočnosťou, že pri zmene samosudcu alebo zloženia senátu (pri odchode sudcu do dôchodku, pri úmrtí sudcu a pod.) obžalovaní nesúhlasia so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu a hlavné pojednávanie sa musí vykonať znova 277 ods. 5 Trestného poriadku).
Osobitným spôsobom predlžovania súdneho konania je využívanie „legálnej“ obštrukcie obvineným (obžalovaným) využitím ustanovení § 34 ods. 3, § 40 ods. 2 Trestného poriadku o práve žiadať ustanovenie obhajcu z dôvodu, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, kedy v prípade podania takej žiadosti v krátkom čase pred termínom hlavného pojednávania môže obžalovaný zmariť vykonanie tohto úkonu súdu, keďže z ustanovenia § 40 ods. 2 Trestného
69
poriadku vyplýva povinnosť sudcu (predsedu senátu) ustanoviť mu obhajcu aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby, avšak vzhľadom na časovú tieseň je následne obtiažne upovedomiť obhajcu o termíne hlavného pojednávania za súčasného zachovania procesných lehôt na vykonanie pojednávania (aspoň päť pracovných dní) a zabezpečiť tak priestor na riadny výkon práv obhajoby. Obžalovaný, ktorému bol obhajca takto ustanovený, dodatočnú povinnosť do 30 dní od doručenia opatrenia o ustanovení obhajcu preukázať nedostatok prostriedkov, pričom následne, keď nedostatok prostriedkov nepreukáže, bude obhajca zrušený. Opakované podávanie takýchto žiadostí obžalovaným aktuálna zákonná úprava nijakým spôsobom nelimituje.
Trendom predlžovania súdneho konania, najmä zo strany obvinených, je zneužívanie inštitútu námietky zaujatosti podľa § 31 a nasl. Trestného poriadku, či odňatia a prikázania veci podľa § 23 Trestného poriadku, kde obvinení v snahe oddialiť rozhodnutie súdu si vymýšľajú rôzne, v niektorých prípadoch absurdné skutočnosti, pričom uplatnenie niektorého z týchto inštitútov vytvára procesnú prekážku ďalšieho konania a rozhodnutia vo veci do času rozhodnutia o námietke zaujatosti alebo o odňatí veci, čo negatívne ovplyvňuje dĺžku súdneho konania.
K objektívnemu predĺženiu súdneho konania dochádza aj v dôsledku právnej úpravy, a to v prípadoch, keď do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu a je potrebné počkať na nadobudnutie právoplatnosti súdnych rozhodnutí vydaných v iných trestných veciach.
K objektívnemu predĺženiu súdneho konania v dôsledku právnej úpravy dochádza aj v prípadoch, keď sa v konaní pred samosudcom v priebehu hlavného pojednávania, alebo v jeho závere zistí, že do úvahy prichádza uloženie súhrnného alebo spoločného trestu k trestu, ktorý bol uložený v konaní pred senátom 349 ods. 2 Trestného poriadku). V takom prípade musí samosudca postúpiť vec senátu s dôsledkami spočívajúcimi vo vykonaní súdneho konania od začiatku. V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme zmenu, ktorú priniesla novela Trestného poriadku účinná od 1. augusta 2019 (zákon číslo 214/2019 Z. z.), keď v podstate všetky trestné veci na okresných súdoch prejednáva samosudca (s výnimkou obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 rokov).
S problematikou prieťahov v súdnom konaní súvisí aj osobitné postavenie okresných súdov v sídle krajských súdov, a to jednak na vydanie príkazov pri zaisťovacích úkonoch uvedených v § 24 ods. 4 Trestného poriadku, ako aj pre konanie o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1 Trestného poriadku, u ktorých sa kumuluje v trestných veciach agenda „bežného“ okresného súdu s agendou podľa § 16 ods. 1 Trestného poriadku a u niektorých okresných súdov aj tzv. „vojenská“ agenda podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku.
De lege ferenda k rýchlosti súdneho konania by prispelo aj úplné zrušenie ustanovení § 16 ods. 1, ods. 2, § 24 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Trestného poriadku a ustanovenie jednotného pravidla pri určovaní vecnej príslušnosti okresného súdu, ktoré by vychádzalo z ustanovenia § 15 Trestného poriadku.
70
4.3. Činnosť prokuratúry v prieskumnej agende
Generálny prokurátor v rámci prieskumnej činnosti zabezpečuje nápravu právoplatných rozhodnutí, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom. Túto činnosť vykonáva na trestnom úseku na základe dvoch zákonných oprávnení.
V prípravnom konaní je oprávnený na podklade § 363 Trestného poriadku zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
V súdnom konaní na podklade § 369 ods. 2 Trestného poriadku je oprávnený podať dovolanie proti konečnému právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa z dôvodov taxatívne ustanovených v § 371 ods. 1 písm. a) n) Trestného poriadku. O dovolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
Poznatky o porušení zákona generálny prokurátor zisťuje na základe návrhov obvinených, poškodených a ďalších subjektov a tiež na základe vlastných informácií - výsledkov previerkovej činnosti, v rámci ktorej nadriadené prokuratúry pravidelne preskúmavajú zákonnosť rozhodovacej činnosti podriadených prokurátorov a zákonnosť súdnych rozhodnutí.
Prieskumná agenda je významná z dvoch dôvodov. V prvom rade slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí zasahujúcich do individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb. V druhom rade predstavuje významný prostriedok na zjednocovanie aplikačnej praxe policajtov a prokurátorov v prípravnom konaní a prostredníctvom rozhodnutí najvyššieho súdu vydaných na základe dovolaní generálneho prokurátora aj aplikačnej praxe súdov.
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní
V roku 2019 generálny prokurátor vybavil 325 trestných vecí (v roku 2018 432 trestných vecí), v ktorých obvinení, poškodení a ďalšie subjekty považovali právoplatné rozhodnutia prokurátorov a policajtov za nezákonné a žiadali ich zrušenie.
Dlhodobo najviac návrhov podávajú obvinení (približne 80 85 % zo všetkých podaných návrhov), v roku 2019 to bolo 380 návrhov.
Z hľadiska rýchlosti konania o návrhoch a ich vybavenosti pretrváva trend mimoriadne vysokej vybavenosti. V uvedenom smere sa pozitívne prejavila legislatívna zmena ustanovenia § 364 Trestného poriadku zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 301/2005 Z. z., ktorým sa ustanovila lehota troch mesiacov na podanie návrhu oprávnenou osobou, a ďalšia legislatívna zmena daná zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorým bola ustanovená jednotná lehota6 mesiacov pre generálneho prokurátora na zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní vo všetkých trestných veciach.
Generálny prokurátor v roku 2019 zrušil 88 právoplatných uznesení, čo predstavuje akceptáciu 19 % z celkového počtu podaných návrhov (v roku 2018
71
bolo zrušených 92 právoplatných uznesení). Z uvedeného počtu bolo zrušených 64 právoplatných uznesení prokurátora a 24 právoplatných uznesení policajta.
Počet zrušených uznesení prokurátorov podstatne prevyšuje počet zrušených uznesení policajtov preto, že podľa Trestného poriadku len prokurátor je oprávnený meritórne rozhodnúť v trestnej veci, v ktorej došlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie, postúpiť vec a pod.).
Dôvody na zrušenie právoplatných rozhodnutí prokurátorov a policajtov rôznorodé, hlavné nedostatky spočívajú v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov, chybnej aplikácii zákonných ustanovení upravujúcich jednotlivé procesné postupy a v neúplnosti skutkových zistení.
Generálny prokurátor v roku 2019 nevyhovel 186 návrhom (v roku 2018 nevyhovel 299 návrhom) z dôvodu, že nezistil porušenie zákona právoplatným rozhodnutím alebo konaním, ktoré rozhodnutiu predchádzalo alebo preto, že uplynula zákonom ustanovená lehota 6 mesiacov na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo preto, že návrh podal neoprávnený subjekt trestného konania.
Dovolania
Poznatky generálnej prokuratúry nasvedčujú tomu, že zúženie zákonných dôvodov na podanie dovolania v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou (sťažnosť pre porušenie zákona) posilnilo princíp právnej istoty z hľadiska obmedzenia možností na zrušenie právoplatných súdnych rozhodnutí, na druhej strane táto skutočnosť viedla k nárastu nezákonných súdnych rozhodnutí.
Generálna prokuratúra v roku 2019 konala v 724 trestných veciach (v roku 2018 v 732 trestných veciach), v ktorých bol podaný podnet na podanie dovolania alebo v ktorých obvinení sami podali dovolanie na súd. Podstatnú časť podnetov na podanie dovolania rovnako ako v minulosti podali obvinení. V roku 2019 generálny prokurátor pre neopodstatnenosť odložil 198 podnetov (v roku 2018 bolo odložených 188 podnetov).
Súčasťou prieskumnej agendy je aj príprava a účasť prokurátorov na verejných zasadnutiach, na ktorých najvyšší súd rozhoduje o dovolaniach podaných obvinenými, ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom.
Generálny prokurátor v roku 2019 podal 15 dovolaní (v roku 2018 bolo podaných 11 dovolaní), všetky v neprospech obvineného. Najvyšší súd zatiaľ vyhovel 7 dovolaniam a 2 dovolanie odmietol. V ostatných prípadoch doposiaľ nebolo rozhodnuté (v roku 2018 najvyšší súd vyhovel 6 dovolaniam).
Dovolania podané generálnym prokurátorom sa opierajú predovšetkým o dva zákonom ustanovené dôvody - ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
72
Generálny prokurátor v roku 2019 v 13 trestných veciach podnetom požiadal ministra spravodlivosti o podanie dovolania v prípadoch, v ktorých sám nedisponuje oprávnením podať dovolanie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) v 13 trestných veciach podnetom vyhovel a podal8 dovolaní a 5 podnetom nevyhovel.
5. Základné údaje o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku právneho styku s cudzinou
Agendu právneho styku s cudzinou vybavuje na generálnej prokuratúre 12 prokurátorov a na krajských prokuratúrach spolu 34 prokurátorov. Na väčšine krajských prokuratúr prokurátori medzinárodných oddelení vybavujú okrem medzinárodnej agendy súčasne agendu dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v iných trestných veciach a na Krajskej prokuratúre Trnava aj tzv. zonálnu činnosť.
Na okresných prokuratúrach vykonávajú agendu právneho styku s cudzinou prokurátori špecialisti (v počte 1 - 2) v súlade s Pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky poradové číslo 8/2015 z 20. októbra 2015 o zriadení špecializácie prokurátorov pre právny styk s cudzinou a medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach. Okrem agendy právneho styku s cudzinou vybavujú prokurátori špecialisti na okresných prokuratúrach aj bežnú trestnú agendu.
V roku 2019 na medzinárodný odbor generálnej prokuratúry napadlo 1 756 trestných vecí v agende právneho styku s cudzinou, o 155 trestných vecí viac akov roku 2018 (1 601).
Na Krajskú prokuratúru Bratislava v roku 2019 napadlo 1 099 trestných vecí (v roku 2018 790), na okresné prokuratúry v jej obvode napadlo 1 296 trestných vecí (v roku 2018 1 711). Spolu bol celkový nápad 2 395 trestných vecí (v roku 2018 2 501), čo predstavuje v porovnaní s rokom 2018 pokles o 106 trestných vecí.
Na Krajskú prokuratúru Trnava napadlo 563 trestných vecí (v roku 2018 560), na okresné prokuratúry v jej obvode 1 230 trestných vecí (v roku 2018 1 328). Spolu 1 793 trestných vecí (v roku 2018 1 888), čo predstavuje v porovnaní s rokom 2018 pokles o 95 trestných vecí.
Na Krajskú prokuratúru Trenčín napadlo 1 787 trestných vecí (v roku 2018 1 582), na okresné prokuratúry v jej obvode 754 trestných vecí (v roku 2018 791). Spolu 2 541 trestných vecí (v roku 2018 2 373), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast o 168 trestných vecí.
Na Krajskú prokuratúru Nitra napadlo 831 trestných vecí (v roku 2018 638), na okresné prokuratúry v jej obvode 764 trestných vecí (v roku 2018 934). Spolu1 595 trestných vecí (v roku 2018 1 572), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast o 23 trestných vecí.
Na Krajskú prokuratúru Žilina napadlo 337 trestných vecí (v roku 2018 274), na okresné prokuratúry v jej obvode 579 trestných vecí (v roku 2018 657). Spolu
73
916 trestných vecí (v roku 2018 931), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 15 trestných vecí.
Na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica napadlo 514 trestných vecí (v roku 2018 427), na okresné prokuratúry v jej obvode 626 trestných vecí (v roku 2018 728). Spolu 1 140 trestných vecí (v roku 2018 1 155), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 15 trestných vecí.
Na Krajskú prokuratúru Prešov napadlo 496 trestných vecí (v roku 2018 - 367), na okresné prokuratúry v jej obvode 786 trestných vecí (v roku 2018 895). Spolu 1 282 trestných vecí (v roku 2018 1 262), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast o 20 trestných vecí.
Na Krajskú prokuratúru Košice napadlo 834 trestných vecí (v roku 2018 645), na okresné prokuratúry v jej obvode 1 347 trestných vecí (v roku 2018 1 565). Spolu 2 181 trestných vecí (v roku 2018 2 210), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 29 trestných vecí.
Nárast v nápade všetkých krajských prokuratúr a súčasne pokles nápadu okresných prokuratúr oproti roku 2018 nastal pri vykonávaní úkonov pasívnej právnej pomoci v priamom právnom styku v dôsledku aplikácie európskeho vyšetrovacieho príkazu, na zabezpečenie ktorého je príslušná krajská prokuratúra, v obvode ktorej sa má požadovaný úkon vykonať.
Najvyšší nárast agendy na úseku právneho styku s cudzinou v roku 2019 bol zaznamenaný na Krajskej prokuratúre Bratislava, a to celkovo o 309 trestných vecí v porovnaní s rokom 2018. Tento nárast je odôvodnený sídlom mnohých štátnych orgánov, bánk a pobočiek zahraničných bánk v služobnom obvode Krajskej prokuratúry Bratislava a s tým spojenej miestnej príslušnosti tejto krajskej prokuratúry na vykonávanie vyšetrovacích úkonov v konaní o európskom vyšetrovacom príkaze. Z hľadiska počtu napadnutých vecí nasleduje Krajská prokuratúra Trenčín s nárastom o 205 trestných vecí, Krajská prokuratúra Nitra s nárastom o 193 trestných vecí, Krajská prokuratúra Košice s nárastom o 185 trestných vecí, Krajská prokuratúra Prešov zaznamenala nárast o 129 trestných vecí, Krajská prokuratúra Banská Bystrica nárast o 87 trestných vecí a Krajská prokuratúra Žilina nárast o 63 trestných vecí. Krajská prokuratúra Trnava nezaznamenala výraznú zmenu v nápade agendy na úseku právneho styku s cudzinou.
Na rozdiel od trendu rastúceho nápadu uvedenej agendy v roku 2019 na krajských prokuratúrach došlo v porovnaní s rokom 2018 k poklesu nápadu v agende na úseku právneho styku s cudzinou na okresných prokuratúrach, s výnimkou dvoch okresných prokuratúr v obvode Krajskej prokuratúry Trnava (Okresná prokuratúra Galanta a Okresná prokuratúra Dunajská Streda), ktoré zaznamenali mierny nárast agendy na úseku právneho styku s cudzinou, odôvodnený geografickou polohou trnavského kraja, migráciou subjektov trestného konania v rámci Európy a zamestnávaním cudzincov v zahraničných spoločnostiach so sídlom v trnavskom kraji. Mierny nárast tejto agendy zaznamenala aj Okresná prokuratúra Košice okolie.
Najvyšší pokles agendy nastal na okresných prokuratúrach v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava o 415 trestných vecí. Z hľadiska počtu nasledujú okresné prokuratúry v obvode Krajskej prokuratúry Košice s poklesom agendy o 218
74
trestných vecí, v obvode Krajskej prokuratúry Nitra o 170 trestných vecí, v obvode Krajskej prokuratúry Prešov o 109 trestných vecí, v obvode Krajskej prokuratúry Banská Bystrica o 102 trestných vecí, v obvode Krajskej prokuratúry Trnava o 98 trestných vecí, v obvode Krajskej prokuratúry Žilina o 78 trestných vecí a v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín o 37 trestných vecí.
5.1. Stav a vývoj kriminality s cudzím prvkom
Kriminalita cudzincov na našom území
V roku 2019 bolo celkom stíhaných na území Slovenskej republiky 1 271 cudzincov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2018 predstavuje pokles o 98 osôb. Počet stíhaných cudzincov v jednotlivých obvodoch krajských prokuratúr dokumentuje tabuľka:
Rok 2019
Rok 2018
Bratislava
375
367
Trnava
176
175
Trenčín
110
118
Nitra
117
125
Žilina
153
147
Banská Bystrica
76
76
Prešov
100
110
Košice
159
221
GP SR
5
30
Spolu:
1 271
1 369
Obžaloba bola podaná v roku 2019 na 941 cudzincov, čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 99 osôb. Právoplatne odsúdených cudzincov v roku 2019 bolo 862, čo predstavuje pokles o 86 odsúdených osôb.
Počet obžalovaných
KP
BA
KP
TT
KP
TN
KP
NR
KP ZA
KP
BB
KP
PO
KP
KE
GP
SR
Spolu
2018
291
137
91
96
85
54
92
188
6
1 040
2019
282
144
81
86
77
58
80
133
0
941
Počet
75
odsúdených
2018
273
126
67
82
79
62
79
169
11
948
2019
254
126
90
69
66
55
67
131
4
862
Skladba štátnej príslušnosti stíhaných cudzincov na území Slovenskej republiky bola v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 mierne odlišná. Najčastejšie stíhanými cudzincami boli na rozdiel od roku 2018 občania Ukrajiny v počte 253 osôb (v roku 2018 267), druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Českej republiky s počtom 237 osôb (v roku 2018 316). Ďalej nasledovali občania Maďarskas počtom 115 osôb (v roku 2018 133), Poľskej republiky 110 osôb (v roku 2018 106), Srbskej republiky 89 osôb (v roku 2018 128), Rumunska 86 osôb (v roku 2018 74), Bulharskej republiky 34 osôb (v roku 2018 37), Talianskej republiky 27 osôb (v roku 2018 33), Rakúskej republiky 24 osôb (v roku 2018 23), Spolkovej republiky Nemecko 24 osôb (v roku 2018 17), Vietnamskej socialistickej republiky 18 osôb (v roku 2018 25), Chorvátskej republiky 17 osôb (v roku 2018 15), Tureckej republiky 17 osôb (v roku 2018 14), Gruzínskej republiky 15 osôb, Macedónskej republiky 14 osôb, Ruskej federácie 13 osôb a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska 12 osôb. Občania ďalších krajín sa podieľali na trestnej činnosti cudzincov v počte od 1 do 8 osôb.
V roku 2019 sa rovnako ako v predchádzajúcich rokoch cudzinci na území Slovenskej republiky podieľali predovšetkým na páchaní trestných činov proti majetku (podvod, krádež, sprenevera, poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, legalizácia príjmu z trestnej činnosti), trestných činov proti životu a zdraviu (ublíženie na zdraví, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi), trestných činov proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy), trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti (lúpež, vydieranie, porušovanie domovej slobody), trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu (ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, pytliactvo) a trestných činov proti iným právam a slobodám (výtržníctvo, nebezpečné vyhrážanie). V roku 2019 bol na úseku trestnej činnosti páchanej cudzincami zaznamenaný nárast trestného činu prevádzačstva podľa § 355 a § 356 Trestného zákona a zaznamenané bolo aj pašovanie jantáru cudzími štátnymi príslušníkmi bez potrebných dokladov.
Kriminalita našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine
Podkladmi pre vyhodnotenie kriminality slovenských občanov a osôb s trvalým pobytom na našom území údaje o prevzatých trestných konaniach a o prijatých trestných oznámeniach z cudziny a tiež prípady vyžiadania našich občanov cudzími štátmi na trestné stíhanie a výkon trestu odňatia slobody prostredníctvom medzinárodných zatýkacích rozkazov a EZR.
V počte našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území, ktorí sa v cudzine dopustili trestnej činnosti, bol v roku 2019 zaznamenaný pokles celkového počtu prevzatých trestných vecí oproti roku 2018, a to o 32 trestných vecí. Zaznamenaný bol pokles počtu prijatých trestných oznámení (v roku 2019 431,
76
v roku 2018 477), avšak mierny nárast počtu prevzatých trestných stíhaní z cudziny (v roku 2019 – 59, v roku 2018 – 45).
Najväčší počet trestných vecí bol rovnako ako v roku 2018 prevzatý z Českej republiky, a to v počte 374 trestných vecí, z Rakúskej republiky 47 trestných vecí, z Maďarska 40 trestných vecí, z Poľskej republiky 12 trestných vecí, zo Spolkovej republiky Nemecko 9 trestných vecí, z Chorvátskej republiky 3 trestné veci, z Rumunska 2 trestné veci a po 1 trestnej veci zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, z Francúzskej republiky a z Fínskej republiky.
Na základe doručených európskych zatýkacích rozkazov vydaných justičnými orgánmi štátov Európskej únie bolo v roku 2019 vyžiadaných na trestné stíhanie alebo na výkon trestu odňatia slobody do cudziny 108 slovenských občanov, čo je z hľadiska počtu porovnateľné s rokom 2018, kedy bolo vyžiadaných na trestné stíhanie alebo na výkon trestu odňatia slobody do cudziny 113 slovenských občanov.
5.2. Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných oznámení do cudziny a z cudziny)
Odovzdané trestné stíhania
V roku 2019 bolo v zmysle § 529 Trestného poriadku odovzdaných 49 trestných stíhaní do cudziny. V roku 2018 bolo odovzdaných 73 trestných stíhaní.
KP BA
KP
TT
KP
NR
KP TN
KP ZA
KP BB
KP PO
KP KE
ÚŠP
TO
SPOLU
Počet v priamom právnom styku
10
2
5
1
6
1
2
27
Celkový počet
15
9
6
3
9
2
3
2
49
Odovzdané trestné oznámenia
V roku 2019 bolo do cudziny odovzdaných 373 trestných oznámení podľa článku 21 odsek 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciachz 20. apríla 1959, podľa § 196 ods. 4 Trestného poriadku a článku 17 ods. 1,ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. V priamom právnom styku bolo z uvedeného počtu trestných oznámení odovzdaných do cudziny krajskými a okresnými prokuratúrami 331 trestných oznámení. V roku 2018 bolo odovzdaných do cudziny 378 trestných oznámení.
77
KP BA
KP
TT
KP
NR
KP TN
KP ZA
KP BB
KP PO
KP KE
ÚŠP
TO
SPOLU
Počet v priamom právnom styku
64
35
64
33
38
36
20
41
331
Celkový počet
71
41
75
34
41
36
22
51
2
373
Počet trestných konaní (trestných stíhaní a trestných oznámení) odovzdaných do cudziny v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 sa mierne znížil.
Štát
Rok 2018
Rok 2019
Česká republika
178
158
Maďarsko
85
71
Poľská republika
36
32
Rakúska republika
27
17
Spolková republika Nemecko
25
36
Talianska republika
10
20
Francúzska republika
17
4
Rumunsko
7
14
Ukrajina
16
5
Španielske kráľovstvo
2
9
Spojené
kráľovstvo
Veľkej
Británie
a
Severného
Írska
3
4
Srbská republika
5
7
Bulharská republika
9
11
Lotyšská republika
1
Grécka republika
1
1
Portugalská republika
1
Belgické kráľovstvo
1
4
Turecká republika
2
Švajčiarska konfederácia
7
6
Cyperská republika
1
Slovinská republika
1
Čínska ľudová republika
1
1
Holandské kráľovstvo
3
1
Severné Macedónsko
2
3
Moldavská republika
1
1
Švédske kráľovstvo
2
3
Republika Bosna a Hercegovina
1
2
Maltská republika
2
Indonézska republika
1
Fínska republika
1
Kosovo
1
Luxemburské veľkovojvodstvo
1
Írska republika
1
Tuniská republika
1
4
Tanzánijská zjednotená republika
1
78
Malijská republika
1
Spojené štáty americké
1
Brazília
1
Litovská republika
2
Spolu
451
422
Skladba
trestných
činov
cudzincov,
ktorých
trestné
veci
boli
odovzdané
do
cudziny,
sa
oproti
predchádzajúcemu
roku
nezmenila.
V
roku
2019
prevládala
majetková
trestná
činnosť
(krádež,
podvod,
sprenevera)
a
trestné
činy
proti
rodine
a
mládeži
(zanedbanie
povinnej
výživy).
Pomerne
časté
boli
aj
trestné
činy
proti
životu
a
zdraviu
(ublíženie