1

ČASŤ I.

STAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH

1. Úvod

Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2019 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike predkladá generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa § 2 ods. 2 písm. k) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a § 13 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 401/2015 Z. z. (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Správa je vypracovaná na základe podkladov spracovaných okresnými prokuratúrami a krajskými prokuratúrami, ako aj na základe zistených poznatkov a analýz vykonaných Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a Registrom trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „register trestov“). Predstavuje informáciu o poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike tak, ako sú dostupné prostriedkami prokurátorského dozoru podľa zákona o prokuratúre.

2. Plnenie úloh prokuratúry v roku 2019

Strategické zameranie činnosti prokuratúry, hlavné výsledky jej činnosti a vyhodnotenie plnenia úloh vyplývajúcich z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky a ich orgánov

Národná rada uznesením č. 2149 zo 17. októbra 2019 zobrala na vedomie Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

Na základe odporúčaní vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) generálny prokurátor počas roku 2019 plnil tieto úlohy:

1.Uznesením č. 31 z 23. januára 2019 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení vláda

−v bode D.9. odporučila generálnemu prokurátorovi dôsledne zisťovať hodnotu majetku uvádzaného v majetkových priznaniach

Termín: priebežne

Úloha je splnená nadobudnutím účinnosti zákona č. 242/2019 Z. z. z 27. júna 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z.o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov dňom 1. septembra 2019.

2

−v bode D.10. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytnúť súčinnosť ministrovi spravodlivosti pri analyzovaní primeranosti výšky zákonnej hranice pre priznávanie darov prijatých mimo výkonu funkcie prokurátora

Termín: do 31. marca 2019

Úloha sa plní priebežne. Generálny prokurátor je pripravený poskytnúť ministrovi spravodlivosti súčinnosť, avšak doposiaľ mu žiadosť o spoluprácu doručená nebola.

2.Uznesením č. 38 z 23. januára 2019 k Národnému systému reakcie na krízové situácie vláda

−v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zaslať ministrovi obrany návrhy na aktualizáciu NSRKS vyplývajúce zo zmien v bezpečnostnom prostredí, všeobecne záväzných právnych predpisoch a v Systéme reakcie NATO na krízové situácie

Termín: priebežne

−v bode D.2. odporučila generálnemu prokurátorovi plniť úlohy vyplývajúce z NSRKS vo svojej pôsobnosti

Termín: priebežne

Úlohy sú splnené. Vzhľadom k tomu, že v bezpečnostnom prostredí nenastali žiadne zmeny, nebolo potrebné aktualizovať katalógové listy systému NSRKS. Zástupca generálnej prokuratúry sa zúčastnil dňa 12. marca 2019 seminára na tému „Národný systém reakcie a jeho precvičenie v rámci cvičenia krízového riadenia CMX 2019“.

3.Uznesením č. 42 z 30. januára 2019 k Príprave vnútroštátnych opatrení Slovenskej republiky na prípadné vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody – aktuálne priority vláda

−v bode B.3. uložila ministerke vnútra a ministrovi spravodlivosti v spolupráci s generálnym prokurátorom preskúmať možnosti justičnej a policajnej spolupráce so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska ako treťou krajinou. Generálnemu prokurátorovi bolo uznesenie dané iba na vedomie

Termín: priebežne

Úloha sa priebežne plní. Generálna prokuratúra aktívne participovala na činnosti Medzirezortnej koordinačnej skupiny pre brexit na úrovni štátnych tajomníkov, ktorá bola zriadená za účelom koordinácie rezortov v uvedenom procese. Praktickým výsledkom procesu je prijatie zákonných úprav tzv. „Lex Brexit“- zákon č. 83/2019 Z. z. z 27. marca 2019, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.

4.Uznesením č. 89 z 27. februára 2019 k návrhu na zvýšenie počtu osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ich funkčné zaradenie vláda

3

−v bode A.1. schválila návrh na zvýšenie počtu osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ich funkčné zaradenie

Vykonaním uznesenia vláda poverila generálneho prokurátora.

Úloha sa plní priebežne. Uvedeným uznesením vláda rozhodla o zvýšení počtu prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad špeciálnej prokuratúry“) o 5 prokurátorov, a to v nadväznosti na očakávaný vznik Európskej prokuratúry a predpoklad, že na plnení úloh tohto úradu sa budú podieľať prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. S ohľadom na skutočnosť, že k vzniku Európskej prokuratúry dôjde najskôr v mesiaci november 2020, k reálnemu zvýšeniu počtu prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry doposiaľ nedošlo, tieto počty budú naplnené až po vzniku Európskej prokuratúry.

5.Uznesením č. 137 z 27. marca 2019 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc vláda

−v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti a ministerkou vnútra pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva

Termín: najneskôr do 3. decembra 2020

Úloha sa priebežne plní. Generálna prokuratúra sa prostredníctvom svojho zástupcu aktívne podieľala na činnosti pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberala transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva. Výsledkom činnosti pracovnej skupiny bolo vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Legislatívny proces prípravy návrhu zákona ešte nie je ukončený.

6.Uznesením č. 163 zo 17. apríla 2019 k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky o podmienkach vypracovania štúdie uskutočniteľnosti investície a štúdie uskutočniteľnosti koncesie vláda

−v bode B.1. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu pri investíciách a koncesiách postupovať podľa nariadenia vlády

Termín: priebežne

−v bode C.1. odporučila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu spolupracovať v oblasti investícií a koncesií s Útvarom hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR

Úloha sa priebežne plní. V zmysle predmetného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 174/2019 Z. z. o podmienkach vypracovania štúdie uskutočniteľnosti investície a štúdie uskutočniteľnosti koncesie sa takáto štúdia vypracuje, ak je

4

hodnota investície rovná alebo vyššia ako 40 mil. eur a pri informatizácii sa vypracuje, ak sa hodnota investície rovná alebo je vyššia ako 10 mil. eur a viac ako 50 % sa platí z rozpočtových prostriedkov.

Vzhľadom k tomu, že kapitola generálnej prokuratúry takéto finančné prostriedky vo svojom rozpočte za rok 2019 nemá, nebolo doposiaľ potrebné takúto štúdiu uskutočniteľnosti investície vypracovať.

Oblasť koncesií sa generálnej prokuratúry netýka.

7.Uznesením č. 181 zo 17. apríla 2019 k návrhu pravidiel, ktorými sa pre štátne orgány upravujú transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania vláda

−v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť dodržiavanie pravidiel, ktorými sa pre štátne orgány upravujú transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania

Vzhľadom na skutočnosť, že právne služby advokátov orgány prokuratúry nevyužívajú, generálny prokurátor neprijal v súvislosti s vyššie uvedenými pravidlami žiadne opatrenia.

8.Uznesením č. 207 zo 7. mája 2019 k Akčnému plánu boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovaniu rozširovania zbraní hromadného ničenia na obdobie rokov 2019 – 2022 vláda

−v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom financií, ministrom spravodlivosti a riaditeľom Slovenskej informačnej služby zaviesť plnohodnotné, proaktívnea paralelné finančné vyšetrovanie, vrátane zintenzívnenia využívania spravodajských poznatkov a operatívnych poznatkov, s cieľom identifikácie výnosov z trestnej činnosti v oblasti odhaľovania, trestného stíhaniaa postihovania páchateľov trestnej činnosti, počínajúc od najrannejších štádií podozrenia z protiprávnej činnosti s potenciálom generovania výnosovz trestnej činnosti a v tejto súvislosti pripraviť operatívne postupy na možnosť aplikácie procesne prípustného multidisciplinárneho prístupu pri odhaľovanía vyšetrovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti

Termín: do 30. septembra 2020

−v bode D.2. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom financií a riaditeľom Slovenskej informačnej služby identifikovať a vyvinúť príslušné typológie najčastejšie zneužívaných sofistikovaných schém právnických osôb s dôrazom na cezhraničný aspekt, osobitne na daňové raje

Termín: do 31. marca 2020

−v bode D.3. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom spravodlivosti a ministrom financií zabezpečiť vyššiu mieru efektívnosti v oblasti zaisťovania výnosov z trestnej činnosti

Termín: do 31. marca 2021

5

−v bode D.4. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministra spravodlivosti a v spolupráci s ministerkou vnútra a ministrom financií zabezpečiť analýzu problematiky konečného odoberania výnosov z trestnej činnosti alebo nelegálneho nadobudnutia majetku, následne prijať primerané opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov

Termín: do 31. marca 2021

−v bode D.5. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministra spravodlivosti a v spolupráci s ministerkou vnútra vyhodnotiť plnenie Koncepcie modernizácie a stabilizácie súdnictva, ako aj iných prebiehajúcich projektov, s cieľom optimalizovať dĺžku trestného konania

Termín: do 31. decembra každoročne

−v bode D.6. odporučila generálnemu prokurátorovi a guvernérovi Národnej banky Slovenska na základe požiadavky ministerky vnútra a v spoluprácis ministrom spravodlivosti a ministrom financií zvýšiť rozsah a kvalitu analytických kapacít a vykazovania kvantitatívnych a kvalitatívnych údajovv oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, za účelom zvýšenia hodnoty analytických a typologických výstupov, ako aj zavedenia jednotného, celoplošného a systematického zberu údajov v zmysle metodiky NHR a hodnotenia MONEYVAL

Termín: do 31. marca 2020

−v bode D.7. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom financií analyzovať možnosti zvýšenia miery využiteľnosti odstupovaných informácií finančnou spravodajskou jednotkou národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru orgánom činným v trestnom konaní

Termín: do 31. marca 2020

−v bode D.8. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom spravodlivosti a ministrom financií vytvárať systematické rezortné a podporovať medzirezortné vzdelávacie aktivity, aj s ohľadom na multidisciplinárny prístup s prepojením na privátny sektor

Termín: do 31. decembra každoročne

–v bode D.24. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministra spravodlivosti, ministra financií a v spolupráci s ministerkou vnútra, ministrom hospodárstva, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí a riaditeľom Slovenskej informačnej služby zabezpečiť dôslednú implementáciu právnych aktov Európskej únie a príslušných medzinárodných dohovorov v oblasti financovania terorizmu a financovania rozširovania zbraní hromadného ničenia, ako aj zabezpečiť súlad s vyvíjajúcimi sa odporúčaniami FATF v danej oblasti

Termín: do 31. decembra každoročne

–v bode D.25. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom financií, ministrom obrany

6

a riaditeľom Slovenskej informačnej služby, zabezpečiť pravidelné sledovanie výsledkov hodnotení susedných krajín V4, Rakúska a Ukrajiny výborom expertov Rady Európy MONEYVAL a výborom expertov FATF, za účelom vyhodnocovania rizika financovania terorizmu a financovania rozširovania zbraní hromadného ničenia v regióne, a zároveň implementovať výsledky hodnotení Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru

Termín: do 31. decembra každoročne

–v bode D.27. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadavky ministerky vnútra a v spolupráci s ministrom financií, ministrom spravodlivosti a riaditeľom Slovenskej informačnej služby spolupodieľať sa na aktualizácii národného hodnotenia rizík legalizácie príjmov z trestnej činnostia financovania terorizmu v zmysle § 26a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to spravidla v štvorročnom intervale

Termín: do 31. decembra 2021

Úlohy vyplývajúce z uznesenia vlády sa plnia priebežne. Generálny prokurátor dňa 3. júna 2019 schválil Opatrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorým sa v podmienkach prokuratúry implementuje Národné hodnotenie rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky za roky 2011 – 2015, Strategické princípy boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovania rozširovania zbraní hromadného ničenia na obdobie rokov 2019 – 2024, Akčný plán boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu na obdobie rokov 2019 – 2022 a odporúčanie číslo 6 hodnotiacej správy o 8. kole vzájomných hodnotení „Praktické vykonávanie a uplatňovanie európskych politík v oblasti predchádzania trestnej činnosti proti životnému prostrediu a boja proti nej – Slovenská republika“. Tieto dokumenty boli súčasne nevyhnutným predpokladom na hodnotiacu návštevu v rámci 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky výborom expertov Rady Európy Moneyval. Predmetné opatrenie generálneho prokurátora ukladá príslušným organizačným zložkám generálnej prokuratúry a krajským prokuratúram osobitné úlohy, ktorými sa v podmienkach prokuratúry zabezpečuje plnenie uznesenia vlády.

Nakoľko väčšina úloh má dlhodobý charakter s plnením v rokoch 2020 a 2021, budú vyhodnotené k stanoveným termínom.

9.Uznesením č. 252 z 29. mája 2019 k Odporúčaniam adresovaným Slovenskej republike počas tretieho kola Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva vláda

−v bode B.2. „uložila“ generálnemu prokurátorovi implementovať odporúčania adresované Slovenskej republike počas tretieho kola Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve

Termín: priebežne

Úloha sa plní priebežne. Generálna prokuratúra bola určená ako jedenz gestorov pri plnení odporúčania UPR/81 – „reformovať políciu a prokuratúru

7

zlepšením transparentnosti a dohľadu s cieľom bojovať proti korupcii, zvýšiť zodpovednosť a zlepšiť dôveru verejnosti v súdnictvo“. Slovenská republika citované odporúčanie plne akceptovala. Generálna prokuratúra aktívne spolupracuje na všetkých legislatívnych materiáloch, týkajúcich sa boja proti korupcii či zlepšovania transparentnosti a dohľadu nad políciou či prokuratúrou. Generálny prokurátor v auguste 2019 zriadil pracovnú skupinu za účasti zástupcov z iných rezortov, ako aj mimovládnych organizácií, ktorej úlohou je vypracovanie návrhov noviel tzv. „statusových“ zákonov prokuratúry, a to v súlade s vyššie uvedeným odporúčaním UPR/81.

10.Uznesením č. 283 z 12. júna 2019 k Návrhu odpovede vlády Slovenskej republiky na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. marca až 28. marca 2018 vláda

−v bode E.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť vykonávanie dozoru v zariadeniach, kde sú umiestnené osoby zbavené osobnej slobody na základe rozhodnutia štátneho orgánu v súlade s odporúčaniami CPT uvedenými v Odpovedi vlády SR

Termín: priebežne

Úloha je dlhodobého charakteru a plní sa priebežne na trestnom aj netrestnom úseku činnosti prokuratúry. Prokurátori krajských a okresných prokuratúr poverení dozorom nad výkonom väzby a trestu vykonávajú v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pravidelné previerky nad zachovávaním zákonnosti podľa konkrétnych služobných predpisov generálneho prokurátora. O zistených poznatkoch a prijatých opatreniach vyhotovujú prokurátori zápisnice, ktoré sú predkladané a následne vyhodnocované prokurátormi generálnej prokuratúry. Netrestný odbor plánuje prijať opatrenie pre prokurátorov, vykonávajúcich previerkovú činnosť v netrestnej oblasti podľa § 18 zákona o prokuratúre, aby venovali zvýšenú pozornosť veciam, pri ktorých dochádza k umiestňovaniu pacienta a následnému doručovaniu uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia a držania v príslušnom zdravotníckom zariadení. Získané poznatky o stave zákonnosti sa potom využívajú ako podklady na vypracovanie Správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za príslušný kalendárny rok.

11.Uznesením č. 286 z 12. júna 2019 k Povinnosti prednostne pristupovať k platným a účinným centrálnym IKT zmluvám vláda

−v bode B.1. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu povinnosť využívať na nákup produktov a služieb súvisiacich s licencovaním IKT existujúce centrálne IKT zmluvy podľa schváleného postupu v oblasti pristupovania k centrálnym IKT zmluvám s výnimkou prípadov, v ktorých by nákup mimo centrálnej IKT zmluvy bol uskutočnený za výhodnejších podmienok

Termín: priebežne

8

−v bode B.2. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu povinnosť požiadať o udelenie súhlasu Úrad podpredsedu vlády SR pre investíciea informatizáciu v prípade zámeru nakúpiť produkt alebo službu súvisiacus licencovaním IKT mimo centrálnej IKT zmluvy

Termín: priebežne

Úlohy sú dlhodobého charakteru. Generálna prokuratúra ako správca rozpočtovej kapitoly predmetné úlohy nerealizovala, nakoľko rezort prokuratúry nevyužíva a ani neplánuje využívať platformu Oracle.

12.Uznesením č. 350 z 3. júla 2019 k návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie vláda

−v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie podľa gescie určenej v prílohe I a II predloženého materiálu

Por. č. 45 prílohy č. I

−Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV

Gestor: MS SR, MV SR, GP SR

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. V predmetnom prípade ide o akt, ktorým dochádza k zrušeniu a nahradeniu pôvodného rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom. Cieľom nariadenia je uľahčiť spoluprácu medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou a jasne stanoviť rozdelenie právomocí medzi Európskou prokuratúrou a Eurojustom, pokiaľ ide o trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie. Nariadenie je priamo záväzné od 12. decembra 2019.

Vzhľadom na existenciu osobitnej právnej úpravy - zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste v znení zákona č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konanív Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, generálna prokuratúra v spolupráci so zastúpením Slovenskej republiky v Eurojuste predložila na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) analýzu dopadu nariadenia na aktuálnu právnu úpravu. Za účelom zabezpečenia súladu právneho rámca Slovenskej republiky s právom Európskej únie sa javí vhodné uskutočniť novelizáciu zákona č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.

Por. č. 57 prílohy č. I

−Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu

Gestor: MS SR, MV SR, GP SR

9

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Predmetné nariadenie sa priamo dotýka prokurátorských činností v oblasti vzájomného uznávania príkazov na zaistenie, čiastočne v oblasti príkazov na konfiškáciu. Nariadenie bude priamo uplatniteľné od 19. decembra 2020. Generálna prokuratúra dlhodobo poukazuje na začatie implementačných prác, vzhľadom na kolíziu s aktuálnou právnou úpravou. Podľa informácií z ministerstva spravodlivosti bude problematika zaradená do súboru legislatívnych úprav s plánovaným opätovným predložením zákona o výkone a správe zaisteného majetku v trestnom konaní.

Por. č. 84 prílohy č. I

−Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spoluprácev trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVVa o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006a rozhodnutia Komisie 2010/261/EU

Gestor: MV SR, MS SR, GP SR, MF SR

Úloha je dlhodobého charakteru. Predmetné nariadenie je už účinné, avšak v zmysle článku 79 odsek 2 nariadenia Komisia najneskôr 28. decembra 2021 prijme rozhodnutie, ktorým stanoví dátum začiatku prevádzky Schengenského informačného systému podľa tohto nariadenia, a to po overení, že boli splnené stanovené podmienky.

Por. č. 6 prílohy č. II

−Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/1696 z 13. júla 2018 o pravidlách fungovania výberovej komisie podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry

Gestor: MS SR, GP SR

Predmetné rozhodnutie ustanovuje základné pravidlá fungovania výberovej komisie (úloha, zloženie a funkčné obdobie, rokovanie a uznášaniaschopnosť, postup vymenovania hlavného európskeho prokurátora a európskych prokurátorov) pre vymenovanie hlavného európskeho prokurátora a európskych prokurátorov. Požiadavky na prijatie priamych opatrení v rezorte prokuratúry z uvedeného rozhodnutia nevyplývajú.

Por. č. 52 prílohy č. II

−Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/25 z 8. januára 2019, ktorým sa menía aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2018/1084

Gestor: MH SR, MF SR, MV SR, MZVEZ SR, MS SR, GP SR, NBS, SIS

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Úrad špeciálnej prokuratúry priebežne zasiela jednotlivým krajským prokuratúram aktualizovaný zoznam subjektov podľa rozhodnutia Rady Európy s tým, aby príslušné krajské prokuratúry v rámci svojej činnosti dôsledne zabezpečovali výkon uvedených sankcií a súčasne pokiaľ zistia, že uvedeným subjektom boli poskytnuté finančné

10

prostriedky alebo iná forma pomoci, zistené skutočnosti neodkladne oznámili Úradu špeciálnej prokuratúry. Doposiaľ takéto subjekty, resp. ich podpora na území Slovenskej republiky nebola zistená.

Por. č. 135 prílohy č. II

−Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/598 z 9. apríla 2019 o prechodných pravidlách vymenovania európskych prokurátorov na ich prvé funkčné obdobie a počas tohto obdobia, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939

Gestor: MS SR, GP SR

Úloha je splnená. Predmetné rozhodnutie stanovuje prechodné pravidlá vymenovania európskych prokurátorov na ich prvé funkčné obdobie, ktorých cieľom je zabezpečiť riadne uplatňovanie zásady pravidelnej obmeny európskych prokurátorov vymenovaných prvýkrát do Európskej prokuratúry s cieľom zabezpečiť kontinuitu činnosti kolégia európskych prokurátorov, ako aj zohľadniť osobitné potreby Európskej prokuratúry v prvých rokoch po jej zriadení a začatí činnosti. Výsledkom procesu na vnútroštátnej úrovni je úspešné zavŕšenie procesu výberu kandidáta na pozíciu Európskeho prokurátora, ktorým sa stal v mesiaci december 2019 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry JUDr. Juraj Novocký, PhD.

13.Uznesením č. 426 z 4. septembra 2019 k návrhu Národného protikorupčného programu Slovenskej republiky vláda

−v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytnúť súčinnosť pri analýze relevantných ustanovení právnych predpisov z oblasti trestného práva a aplikačnej praxe z hľadiska existencie priestoru pre páchanie korupciea predložiť návrhy na posilnenie kapacít a zefektívnenie procesu odhaľovania, objasňovania a postihovania trestných činov korupcie a súvisiacich trestných činov

Termín: do 30. júna 2020

Úloha sa plní priebežne. Úrad špeciálnej prokuratúry vypracoval analýzu, v ktorej vyhodnotil, v čom spočívajú najväčšie prekážky odhaľovania trestnej činnosti a pripravil konkrétne návrhy legislatívnych zmien, ktoré môžu prispieť k väčšej efektivite pri trestnom stíhaní korupcie. Návrhy boli v januári 2020 predmetom zasadnutia pracovnej skupiny zvolanej na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) s ostatnými rezortmi a budú predmetom posudzovania vzniku konkrétnych návrhov legislatívnych zmien.

−v bode C.2. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytnúť súčinnosť pri zavedení pravidiel, ktorými sa zabezpečí merateľný efektívny výkon povinného finančného vyšetrovania pri páchaní vybraných trestných činov (najmä korupčných, hospodárskych a majetkových), vytvoriť podmienky na sfunkčnenie systému a posudzovanie majetkového profilu páchateľa

Termín: do 31. decembra 2020

Úloha je dlhodobého charakteru a plní sa priebežne, pričom bude vyhodnotená až k stanovenému termínu.

11

−v bode C.3. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytnúť súčinnosť pri príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z.o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

Termín: do 31. decembra 2020

Úloha je dlhodobého charakteru a plní sa priebežne. Generálna prokuratúra poskytla ministerstvu spravodlivosti potrebnú súčinnosť pri príprave novely zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákonač. 125/2016 Z. z.

−v bode C.4. odporučila generálnemu prokurátorovi po nadobudnutí účinnosti zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a o správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnúť súčinnosť pri analýze efektívnosti aplikácie tohto zákona v praxi

Termín: do 31. decembra 2021

Generálna prokuratúra participovala v príslušnom legislatívnom procese a poskytla súčinnosť pri príprave uvedeného zákona. Návrh zákona bol prerokovaný na rokovaní národnej rady dňa 28. októbra 2019, avšak zákon nebol prijatý. Podľa vyjadrenia ministerstva spravodlivosti sa plánuje opätovné predloženie návrhu zákona v rámci pripravovaného súboru legislatívnych opatrení týkajúcich sa trestného práva v nasledujúcom období. Generálna prokuratúra je pripravená po nadobudnutí účinnosti zákona poskytnúť požadovanú súčinnosť.

−v bode C.7. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytnúť súčinnosť pri vykonaní analýzy doterajšieho stavu podávania majetkových priznaní

Termín: do 31. decembra 2020

Úloha sa plní priebežne. Zástupca generálnej prokuratúry aktívne participuje na zasadnutiach pracovnej skupiny zriadenej na Úrade vlády Slovenskej republiky.

−v bode C.9. odporučila generálnemu prokurátorovi v spolupráci so subjektmi združenými v iniciatíve „Rule of Law“ a akademickou obcou poskytnúť súčinnosť pri identifikovaní nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu, prijať konkrétne opatrenia na nápravu

Termín: do 30. júna 2021

Úloha je dlhodobého charakteru. Generálna prokuratúra je pripravená poskytnúť požadovanú súčinnosť pri plnení úlohy vyplývajúcej z tohto bodu uznesenia vlády.

14.Uznesenie č. 491 z 2. októbra 2019 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc vláda

−v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti, ministerkou vnútra a ministrom financií pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti

12

podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV

Termín: najneskôr do 31. mája 2021

−v bode C.2. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS),a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV

Termín: najneskôr do 28. júna 2022

Úlohy sú dlhodobého charakteru a budú realizované v stanovených termínoch. Generálna prokuratúra nominovala do zriadených pracovných skupín svojich zástupcov, ktorí sa pravidelne a aktívne zúčastňujú na ich zasadnutiach.

15.Uznesením č. 500 zo 14. októbra 2019 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 vláda

−v bode C.9. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu predložiť do príslušného výboru Národnej rady SR návrh rozpočtu kapitoly štátneho rozpočtu na roky 2020 až 2022, vrátane rozpočtu na samostatných účtocha návrh rozpočtu štátneho fondu, ktorého je správcom, na roky 2020 až 2022 v súlade s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022

Termín: do 15. októbra 2019

Úloha je splnená.

−v bode C.10. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému rozpis zmien schválených vládou podľa funkčneja ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej na rok 2020, vrátane rozpisu podľa programov vlády

Termín: do 22. novembra 2019

Úloha je splnená.

−v bode C.11. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému podrobný rozpis zmien schválených Národnou radou SR podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej na rok 2020, vrátane rozpisu podľa programov vlády

Termín: do 27. novembra 2019

Úloha je splnená.

−v bode C.12. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu zabezpečiť začínanie obstarávania stavieb financovaných z kapitálových výdavkov

13

štátneho rozpočtu a aktualizáciu údajov Registra investícií Ministerstva financií SR podľa postupu uvedeného v prílohe č. 3 tohto uznesenia

Termíny: uvedené v prílohe 3 uznesenia

Úloha je dlhodobého charakteru s termínmi plnenia v rokoch 2020 a 2021a bude sa priebežne plniť.

−v bode C.13. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu nepredkladať v roku 2020 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2020 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy

Termín: do 31. decembra 2020

Úloha je dlhodobého charakteru a bude vyhodnotená až k stanovenému termínu.

16.Uznesením č. 546 zo 6. novembra 2019 k Národnému akčnému plánu boja proti terorizmu na roky 2019 – 2022 vláda

−v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadaviek jednotlivých rezortov spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z plánu

−v bode C.2. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri spracovávaní správy o plnení úloh vyplývajúcich z plánu a predložiť návrhy úloh do Národného akčného plánu boja proti terorizmu na ďalšie obdobie

Úlohy sú dlhodobého charakteru a budú sa plniť priebežne. Národný akčný plán boja proti terorizmu je prijatý na roky 2019 – 2022 a generálna prokuratúra na jeho plnení aktívne participuje.

17.Uznesením č. 632 z 18. decembra 2019 k Informácii o napĺňaní strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a o činnosti Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a návrh aktualizácie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím vláda

−v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z Národnej stratégie na ochranu detí pred násilíma s Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch

Úloha je dlhodobého charakteru, s plnením v rokoch 2017 až 2022. Prokurátori v rámci celej republiky, vrátane generálnej prokuratúry, aktívne spolupracujú na aktivitách Národného koordinačného centra na ochranu detí pred násilím, ako aj na aktivitách Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Oblasť ochrany detí pred násilím a boj s trestnou činnosťou páchanou na deťoch je dlhodobo jednou z najvyšších priorít činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a je im venovaná vysoká pozornosť na všetkých úrovniach.

14

Vyhodnotenie plnenia opatrení uvedených v Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike a Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2019

V roku 2019 sa generálna prokuratúra zamerala okrem iného aj na plnenie opatrení na zlepšenie činnosti prokuratúry, ktoré boli prijaté v Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry za rok 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

V riadiacej oblasti generálny prokurátor pravidelne realizoval pracovné porady s krajskými prokurátormi, ktoré boli zamerané na skvalitnenie riadiacej činnosti a tým aj činnosti celého rezortu prokuratúry. Taktiež riaditelia jednotlivých odborov uskutočňovali pracovné porady s prokurátormi - špecialistami na príslušnú oblasť. Kontrola plnenia prijatých opatrení priniesla aj menšiu rozpracovanosť trestných vecí.

V personálnej oblasti boli vypísané 2 výberové konania na funkciu právnych čakateľov. Na prokurátorov výberové konanie vypísané nebolo. Na Úrad špeciálnej prokuratúry boli vypísané 2 výberové konania. Vzdelávaniu právnych čakateľov sa venovali najmä školitelia, určení na jednotlivých okresoch a krajoch. Školitelia boli vyberaní z odborne najzdatnejších prokurátorov. Zároveň boli pre čakateľov aj prokurátorov organizované vzdelávacie aktivity v spolupráci s justičnou akadémiou.

Ani v roku 2019 sa nepodarilo zabezpečiť vhodnú budovu pre sídlo generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra sústavne sídli na dvoch adresách - vo vlastnej budove na Štúrovej ulici č. 2 a v prenajatej budove na Špitálskej ulici č. 22. Od roku 2014 začala postupná obmena vozového parku na prokuratúrach a došlo tiež k obmene výpočtovej techniky.

V oblasti informatiky naďalej pokračovali práce na vytvorení elektronického prepojenia pri tvorbe „elektronického spisu“ s ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti a tiež v rámci projektu ECRIS sa pokračovalo v prácach na prepojení registra trestov so všetkými členskými štátmi EÚ.

Trestný odbor generálnej prokuratúry sa podieľal na realizácii opatrení, ktoré pre rezort prokuratúry vyplývajú z Akčného plánu boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu na obdobie rokov 2019 - 2020. Osobitná pozornosť bola venovaná procesom finančného vyšetrovania a zaisťovaniu výnosov z trestnej činnosti s cieľom ich konečného odobrania. Ďalej bola venovaná pozornosť uplatňovaniu memoranda o spolupráci uzavretého medzi ministerstvom vnútra, generálnou prokuratúrou a národným kontrolným úradom z 15. mája 2015 pri zlepšení spolupráce medzi kontrolným úradom a orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyvodzovaní zodpovedností za porušenie zákona. Konkrétne bola koordinovaná činnosť na ústrednej úrovni a regionálnej úrovni. Ďalej bolo uplatňované memorandum a dohoda o spolupráci, uzatvorené medzi generálnou prokuratúrou a Úradom pre verejné obstarávanie z 15. marca 2018 pri ochrane verejných financií a hospodárskej súťaže v boji proti závažnej ekonomickej a hospodárskej kriminalite. Trestný odbor sa tiež podieľal na vytvorení legislatívnej, inštitucionálno

15

- medzirezortnej a edukačnej základne na ochranu osôb pred tzv. domácim násilím. Boli zhromažďované poznatky a vyhodnocované problémy pri aplikácii a interpretácii zákona o obetiach. V rámci Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality boli aktívne presadzované preventívno - probačné programy podľa druhu, závažnosti kriminality, jej regionálnych osobitostí, stavu a vývoja recidívy páchateľov. Tiež bola poskytnutá súčinnosť pri tvorbe zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Trestný odbor generálnej prokuratúry tiež aktívne podporoval činnosť národnej siete boja proti počítačovej kriminalite v kontexte s Európskou justičnou sieťou pre počítačovú kriminalitu a prispel k vytvoreniu podmienok pre činnosť Vnútroštátnej siete prokurátorov na boj proti počítačovej kriminality.

Podstatné úlohy rezortu prokuratúry na rok 2019 stanovil generálny prokurátor v Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2019 (ďalej len „plán hlavných úloh“), ktorý bol zameraný hlavne na:

- úlohu č. 6 „Zhodnotenie účinnosti a uplatňovania Organizačného pokynu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 9/2008 zo dňa 24. októbra 2008 o zriadení špecializácie na trestné činy proti životnému prostrediu“ plnil trestný odbor generálnej prokuratúry v spolupráci s krajskými prokuratúrami,

- úlohu č. 7 „Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušovanie povinnosti na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov“ plnil netrestný odbor generálnej prokuratúry v súčinnosti s krajskými prokuratúrami,

- úlohu č. 8 „Zhodnotenie zákonných náležitostí návrhov prokurátorov krajských prokuratúr a okresných prokuratúr v predsúdnom konaní v registroch KO a PO vo vyhradenom režime adresovaných sudcom pre prípravné konanie v roku 2017“ plnil trestný odbor generálnej prokuratúry v súčinnosti s krajskými prokuratúrami,

- úlohu č. 9 „Zhodnotenie rozhodovacej činnostii orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri trestných činoch sexuálneho charakteru páchaných na deťoch za obdobie rokov 2016 - 2018“ plnil trestný odbor generálnej prokuratúry v súčinnosti s krajskými prokuratúrami.

Všetky úlohy boli splnené.

V medzinárodnej oblasti prokuratúra potvrdila schopnosť plnohodnotnej participácie na dominantných procesoch týkajúcich sa jej pôsobnosti.

Významným faktorom je plnohodnotné využívanie nástrojov medzinárodnej spolupráce v konkrétnych trestných veciach. Na zabezpečovanie dôkazov v trestnom stíhaní závažnej cezhraničnej kriminality sa zvýšila zručnosť v účinnom využívaní pôsobnosti medzinárodných spoločných vyšetrovacích tímov. V praktickej činnosti sa zvýšila efektívnosť v používaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, tak v aktívnej, ako aj v pasívnej forme. V rámci možností expertného prístupu sa prokuratúra podieľala na príprave nástrojov elektronickej platformy na jeho zasielanie.

V niektorých oblastiach medzinárodnej spolupráce horizontálneho charakteru prokuratúra zohrávala úlohu určujúceho subjektu medzi príslušnými orgánmi štátu.

16

V rámci činnosti Európskej únie bol rezort prokuratúry zapojený do činnosti Rady pre spravodlivosť a vnútro, a to primárne prostredníctvom expertnej participácie.

V oblasti pôsobností pracovných skupín Rady poukazujeme najmä na rokovania pracovnej skupiny pre justičnú spoluprácu (COPEN) a pracovnej skupiny pre trestné právo hmotné (DROIPEN), počas ktorých boli zástupcovia prokuratúry odbornými garantmi (ECRIS-TCN), resp. poskytovali výraznú expertnú podporu zástupcom ministerstva spravodlivosti v rámci príslušných rokovaní. Paralelne prokuratúra zabezpečovala účasť na súvisiacich expertných stretnutiach zameraných na implementačné aspekty navrhovaných predpisov.

Z obsahovej stránky poukazujeme najmä na:

-problematiku napredovania v oblasti vzájomného uznávania v trestných veciacha synergií medzi Eurojustom a sieťami v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach (napríklad EJN, EJCN a ďalšie),

-problematiku budúcnosti harmonizácie trestného práva hmotného,

-aktivity spojené s pokračovaním procesu 8. kola vzájomných hodnotení členských štátov EÚ (environmentálna trestná činnosť) a prípravou 9. kola vzájomných hodnotení,

-balík aktivít EÚ v oblasti počítačovej kriminality, resp. v oblasti elektronických dôkazov (eEvidence), osobitne:

onávrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych príkazoch na predloženie a zachovanie elektronických dôkazov v trestných veciach a návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa upravujú harmonizované pravidlá stanovenia právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní,

omandáty EÚ vo vzťahu k návrhu dohody medzi Európskou únioua Spojenými štátmi americkými o cezhraničnom prístupek elektronickým dôkazom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach,

oprípravu účasti Komisie v mene Európskej únie na rokovaniacho Druhom dodatkovom protokole k Dohovoru Rady Európyo počítačovej kriminalite a podklady pre diskusie k jednotlivým prerokúvaným návrhom ustanovení,

oproblematiku elektronickej platformy na zasielanie európskych vyšetrovacích príkazov (v rámci aktivít Komisie),

oproblematiku štandardov v rámci intra-EU spolupráce a spolupráces tretími štátmi v oblasti elektronických dôkazov.

Osobitný význam z hľadiska dopadov na pôsobnosť prokuratúry mali aktivity Komisie v oblasti implementácie:

-nariadenia rady EÚ č. 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráce na účely zriadenia Európskej prokuratúry sa prokuratúra

-návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu informácií členských štátovo odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (TCN) a ktorým sa dopĺňa a podporuje Európsky register trestov (systém ECRIS-TCN) a ktorým sa dopĺňa nariadenie (EU) číslo 1077/2011

17

a návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa Rámcové Rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín v rámci informačného systému európskeho registra trestov (ECRIS) a nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV (ERIS-TCN).

V oblasti prípravy centralizovaného systému ECRIS-TCN bola zabezpečená aktívna participácia na vývojových dokumentoch Komisie a vytvorení medzirezortného a rezortného mechanizmu na ich transformáciu do podmienok Slovenskej republiky.

V rámci zabezpečenia fungovania EPPO sa prokuratúra, v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti a v súlade s prijatým harmonogramom, podieľala na príprave potrebného právneho rámca a v praktickej rovine zabezpečila výber troch kandidátov na Európskeho prokurátora. Okrem personálnych otázok intenzívne pokračujú procesy za účelom prípravy fungovania európskej prokuratúry v podmienkach Slovenskej republiky. Zástupcovia prokuratúry Slovenskej republiky na všetkých príslušných medzinárodných fórach aktívne prispievajú k interpretácii implementačných požiadaviek nariadenia a súčasne zabezpečujú premostenie požiadaviek vyplývajúcich z vnútroštátneho rámca. Po úspešnom absolvovaní výberového konania a na základe príslušného rozhodnutia Rady ministrov Európskej únie bude funkciu Európskeho prokurátora vykonávať JUDr. Juraj Novocký, PhD., prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Prokuratúra bola pevnou súčasťou medzirezortného mechanizmu na zabezpečenie reakcie Slovenskej republiky vo vzťahu k BREXITu. Pri zabezpečení súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti pripravila požadované usmernenie.

Prostredníctvom národného člena a súčasne predsedu Eurojustu boli vykonávané opatrenia na posilňovanie postavenia Eurojustu, vrátane adekvátneho rozpočtového zabezpečenia jeho úloh.

V rámci EÚ sa prokuratúra naďalej aktívne podieľa na pokračujúcich rokovaniach o nových legislatívnych návrhoch v oblasti elektronických dôkazov, vrátane trialógu, príprave odporúčaní pre Komisiu na rokovaniach o dohode medzi EÚ a USA o zabezpečovaní elektronických dôkazov, na rokovaniach o Druhom dodatkovom protokole k Dohovoru o počítačovej kriminalite, a na rokovaniacho Druhom dodatkovom protokole k Dohovoru o počítačovej kriminalite v rámci Rady Európy. Uvedené opatrenia smerujú k podstatnému zjednodušeniu zabezpečovania elektronických dôkazov pre potreby trestného konania.

Zástupca prokuratúry Slovenskej republiky, ako člen rady Európskej justičnej siete pre boj s počítačovou kriminalitou (EJCN), a vedúci podskupiny pre elektronické dôkazy, aktívne participoval na činnosti tejto siete, osobitne pri napĺňaní jej dvojročných programov v oblasti uchovávania údajov elektronických dôkazov, šifrovania a jeho dopadov na trestné konanie. Získané poznatky poskytol v rámci Slovenskej republiky prokurátorom špecializovaným na boj proti počítačovej kriminalite.

18

Prokuratúra je plnohodnotnou súčasťou relevantných mechanizmov vzájomného hodnotenia, ktoré vyplýva z príslušných medzinárodných zmlúv a z členstva v medzinárodných organizáciách. Experti prokuratúry zohrávajú významnú úlohu v rámci prebiehajúceho procesu 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – MONEYVAL. Zástupca prokuratúry bol opätovne zvolený za člena bureau tohto výboru.

Prioritnou úlohou pre nastávajúce obdobie je urýchlene prijať po ukončení procesu 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom Rady Európy Moneyvalv súčinnosti s ostatnými dotknutými rezortmi, účinné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Personálny stav

Limit počtu zamestnancov pre rezort prokuratúry na rok 2019 bol podľa prílohy č. 1 k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 453 z 10. októbra 2018 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 stanovený v počte 1 994 osôb, z toho aparát ústredného orgánu v počte 314 osôb. Rozpočtovým opatrením č. 3/2019 Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) povolilo generálnej prokuratúre prekročiť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2019 a zvýšilo počet osôb v rezorte prokuratúry o 55 osôb, z toho na ústrednom orgáne o 3 osoby. Rozpočtové opatrenie bolo realizované v záujme zabezpečenia plnenia úloh prokuratúry súvisiacich s rozšírením jej pôsobnosti a právomocí zákonom č. 6/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ďalším rozpočtovým opatrením č. 6/2019 ministerstvo financií povolilo generálnej prokuratúre na základe jej žiadosti presun 4 osôb z podriadených prokuratúr do aparátu ústredného orgánu.

V roku 2019 bol po vykonaných zmenách celkový limit počtu zamestnancov v rezorte prokuratúry 2 049 osôb, z toho na ústrednom orgáne 321 osôb.

Z celkového počtu 2 049 osôb bol plánovaný počet štátnozamestnaneckých miest 737 (z toho na ústrednom orgáne 139) a plánovaný počet miest pri výkone práce vo verejnom záujme 189 (z toho na ústrednom orgáne 45). Počet štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere k 31. decembru 2019 bol 720a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v pracovnom pomere bol 186. Z tohto počtu bolo na materskej alebo rodičovskej dovolenke 49 štátnych zamestnankýň a 3 zamestnankyne pri výkone práce vo verejnom záujme.

Rovnako ako v predošlom kalendárnom roku ani v roku 2019 sa nezrealizovalo obsadenie všetkých štátnozamestnaneckých miest najmä na ústrednom orgáne, a to napriek opakovane vyhlasovaným výberovým konaniam. Dôvodom neúspešných výberových konaní bol jednak nezáujem uchádzačov (platové podmienky), ako aj nedostatok požadovaných odborných vedomostí a schopností prihlásených uchádzačov.

19

Plánovaný počet prokurátorov v rezorte prokuratúry v roku 2019 bol 1 123, z toho na ústrednom orgáne 140. V služobnom pomere prokurátora k 31. decembru 2019 bolo 983 prokurátorov, z toho reálne vykonávalo funkciu prokurátora 915 osôb.

Funkciu prokurátora nevykonávalo 56 prokurátoriek a 2 prokurátori z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky, 2 prokurátori boli podľa § 9b zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch dočasne pridelení k orgánu EÚ na výkon práv a povinností národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste (prezident Eurojustu a jeho zástupca) a 1 prokurátor bol podľa § 9a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch dočasne pridelený do Justičnej akadémie, 5 prokurátorom bol dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora do právoplatného skončenia trestného konania resp. disciplinárneho konania a 2 prokurátorom generálny prokurátor prerušil výkon funkcie prokurátora na základe ich žiadosti z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov.

V priebehu roka 2019 zanikol služobný pomer 17 prokurátorom, z toho 14 prokurátorom vzdaním sa funkcie z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2 prokurátorom vzdaním sa funkcie bez uvedenia dôvodu a v jednom prípade služobný pomer prokurátora zanikol jeho smrťou. Podľa § 12 ods. 5 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch bol prerušený výkon funkcie prokurátora 4 prokurátorom, ktorí spĺňali podmienku existencie nároku na starobný dôchodok.

V služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry bolo k 31. decembru 2019 celkom 67 právnych čakateľov, z toho jedna právna čakateľka bola na rodičovskej dovolenke.

Z celkového počtu miest prokurátorov bolo k 31. decembru 2019 obsadených celkom 1 050 miest (983 prokurátorov + 67 právnych čakateľov prokuratúry). Pritom na 50 neobsadených miest vyhlásil generálny prokurátor výberové konanie na funkciu právneho čakateľa. Pri právnej úprave takéhoto výberového konaniaa vysokom počte uchádzačov (cca 400), výberové konanie bolo skončené až v roku 2020 a všetky miesta boli obsadené úspešnými uchádzačmi.

Možno konštatovať, že v porovnaní s predošlým obdobím, (cca od roku 2015) sa podarilo po výberových konaniach výrazne posilniť personálne obsadenie prokuratúry najmä na úrovni okresov, čím sa prispelo ku kvalitnejšiemu plneniu úloh.

V tejto súvislosti je vhodné poukázať na nasledovné skutočnosti súvisiace so súčasným personálnym stavom v rezorte prokuratúry.

Generálny prokurátor od roku 2015 do roku 2019 vyhlásil celkom6 výberových konaní na funkciu prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry. Tieto výberové konania, ako už bolo uvedené vyššie, sa od ich vyhlásenia do ukončenia uskutočňujú v priebehu niekoľkých mesiacov predovšetkým pre vysoký počet uchádzačov, ktorí postupne absolvujú písomnú časť (test a preklad) a ústnu časť pred výberovou komisiou. Konkrétne v roku 2015 boli vyhlásené výberové konania na funkciu prokurátora na 52 miest (počet uchádzačov 181, z toho úspešných 31) a výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry na 32 miest (počet uchádzačov 511, z toho úspešných 55). V roku 2016 bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry na 70 miest (počet uchádzačov 625, z toho úspešných 98). V roku 2017 bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu

20

právneho čakateľa prokuratúry na 37 miest (počet uchádzačov 580, z toho úspešných 56). V roku 2018 bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry na 58 miest (počet uchádzačov 508, z toho úspešných 83). V roku 2019 bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry na 50 miest (počet uchádzačov 404, z toho úspešných 73).

V uvedenom období bolo do funkcie prokurátora vymenovaných celkom 157 osôb, z toho 31 osôb po výberovom konaní na funkciu prokurátora a 126 z právnych čakateľov prokuratúry po absolvovaní prípravnej praxe prokurátora a vykonaní odbornej justičnej skúšky (v rokoch: 2017- 28 prokurátorov, 2018 - 72 prokurátorov, 2019 - 26 prokurátorov).

Nepomer medzi počtom výberových konaní na funkciu prokurátora a na funkciu právneho čakateľa prokuratúry vyplynul z dlhodobých poznatkov a skúseností ohľadom pripravenosti osôb vykonávať funkciu prokurátora bez akejkoľvek prípravy na takúto funkciu. Napriek splneniu zákonných predpokladov na vymenovanie do funkcie prokurátora včítane zloženia odbornej justičnej skúšky, právnickej praxe v akejkoľvek inej právnickej profesii (napr. vyšší súdny úradník, advokát) po úspešnom absolvovaní výberového konania (v minulosti aj bez výberového konania) a vymenovaní do funkcie prokurátora bolo potrebné zo strany vedúcich prokurátorov a ostatných prokurátorov dodatočne novovymenovaných prokurátorov pripravovať na plnohodnotný výkon funkcie prokurátora. Určitú zákonom upravenú formu prípravy na výkon funkcie prokurátora by uvítali aj samotní prokurátori, vymenovaní do funkcie po výberovom konaní na funkciu prokurátora, teda tí, ktorí nevykonávali prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry. Naopak, právni čakatelia prokuratúry po vykonaní prípravnej praxe, účelom ktorej je podľa zákona príprava na výkon funkcie prokurátora, po úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky disponujú všetkými potrebnými odbornými ako aj praktickými znalosťami, ktoré sú nepochybne pri výkone funkcie prokurátora potrebné a ktoré všetky nemožno získať pri výkone iných právnických povolaní.

Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania

Vzdelávacie aktivity prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme sa aj v roku 2019 významnou mierou podieľali na prehlbovaní ich odbornej kvalifikácie.

Vzdelávanie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, včítane ich odbornej prípravy, zabezpečuje Justičná akadémia Slovenskej republiky (ďalej len „justičná akadémia“) a generálna prokuratúra.

Justičná akadémia v roku 2019, v súlade s obsahovým zameraním náplne vzdelávania prokurátorov určeným generálnym prokurátorom, zorganizovala 95 vzdelávacích podujatí, na ktorých zúčastnilo celkom 865 prokurátorov. V porovnaní s rokom 2018 možno konštatovať, že počet vzdelávacích podujatí bol síce nižší (117 v roku 2018), zúčastnilo sa ich však viac prokurátorov (825 v roku 2018). Z tohto počtu najvyššia účasť, spolu 531 prokurátorov, bola zaznamenaná na vzdelávacích podujatiach zameraných na trestnú oblasť, celkom 39 podujatí. Prokurátori pôsobiaci na netrestnom úseku sa zúčastnili 32 podujatí organizovaných justičnou akadémiou, a to v celkovom počte 157.

21

Tématicky išlo napr. o vzdelávanie v oblastiach týkajúcich sa drogovej trestnej činnosti, zákonnosti a použiteľnosti dôkazov získaných informačno - technickými prostriedkami v trestnom konaní, sexuálneho zneužívania detí a zverených osôb, domáceho násilia, ukladania súhrnného trestu, trestných činov súvisiacich s úpadkom dlžníka a daňovej optimalizácie, aplikačnej praxe vo veciach trestnej zodpovednosti právnických osôb, daňových deliktov, aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, vydávacieho konania a Európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej len „EZR“), aktuálnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), rozhodovania v správnom súdnictve, súdneho prieskumu podľa súdneho správneho poriadku, aktuálnych problémov územnej samosprávy.

V roku 2019 sa prokurátori vzdelávali aj v oblastiach, ktoré priamo nesúvisia s výkonom pôsobnosti prokuratúry. Justičná akadémia zorganizovala 7 jazykových seminárov (z anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka), na ktorých sa zúčastnilo 60 prokurátorov. Na 17 podujatiach zameraných na rozvoj osobnosti prokurátora, na efektívne využitie služobného času a na metodiku zvládania záťažových situácii pri výkone funkcie prokurátora sa zúčastnilo 127 prokurátorov.

Justičná akadémia sa tiež významnou mierou podieľala na vzdelávaní právnych čakateľov prokuratúry. V rámci ich prípravnej praxe, cieľom ktorej je predovšetkým odborne pripraviť právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora, ale aj na úspešné vykonanie odbornej justičnej skúšky, zorganizovala 5 prípravných vzdelávacích blokov, včítane predskúškového sústredenia, ktorých sa zúčastnilo 165 právnych čakateľov prokuratúry.

Generálna prokuratúra zabezpečuje a organizuje vzdelávanie všetkých zamestnancov prokuratúry podľa vopred schváleného plánu odbornej prípravy a vzdelávania prokuratúry Slovenskej republiky na príslušný rok (ďalej len „plán vzdelávania“), ktorý je koncepčne rozdelený na vzdelávanie jednotlivých kategórií zamestnancov prokuratúry, t.j. prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Na tvorbe obsahového zamerania plánu vzdelávania prokuratúry sa podieľajú všetky organizačné zložky generálnej prokuratúry, krajské a okresné prokuratúry, ktoré svoje požiadavky na vzdelávacie aktivity formulujú v závislosti od aktuálnych aplikačných problémov v oblasti ich pôsobnosti, s prihliadnutím na relevantné legislatívne zmeny.

Popri tom v súlade so zákonom o štátnej službe každý služobný úrad (generálna prokuratúra a krajské prokuratúry) v nadväznosti na plán vzdelávania vypracoval plán kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov, v súlade s ktorým prebiehalo adaptačné a kompetenčné vzdelávanie.

Podľa plánu vzdelávania sa v roku 2019 pre prokurátorov uskutočnilo 67 podujatí, a to formou pracovnej porady, odborného seminára alebo školenia. Organizačné zložky generálnej prokuratúry zorganizovali celkom 34 celoslovenských vzdelávacích aktivít, krajské prokuratúry zabezpečili 33 podujatí na úrovni kraja.

Vzdelávanie prokurátorov sa konalo najmä formou pracovných porád, z toho 12 sa týkalo trestného úseku a zúčastnilo sa ich 434 prokurátorov. Na týchto podujatiach sa tiež aktívne zúčastnili aj zástupcovia Prezídia Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Úradu pre verejné obstarávanie. Na netrestnom

22

úseku boli v roku 2019 zorganizované 2 celoslovenské pracovné porady, na ktorých sa zúčastnilo 107 prokurátorov. V súvislosti s elektronizáciou prokuratúry boli usporiadané 2 vzdelávacie aktivity za účasti celkom 104 prokurátorov. Pracovného stretnutia predsedov, členov, náhradníkov disciplinárnych komisií, odvolacích disciplinárnych komisií pri generálnej prokuratúre sa zúčastnilo 39 prokurátorov.

Prokuratúra na úseku vzdelávania venuje sústavnú pozornosť kvalite odbornej prípravy právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora. V roku 2019 generálna prokuratúra zorganizovala pre túto cieľovú skupinu 2 vzdelávacie podujatia, na ktorých sa zúčastnilo 93 právnych čakateľov prokuratúry.

Významný podiel na vzdelávacích aktivitách prokuratúry má aj vzdelávanie štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúci práce vo verejnom záujme, ktoré v roku 2019, ako celoslovenské podujatia, zabezpečovali najmä organizačné zložky generálnej prokuratúry.

Ekonomický odbor generálnej prokuratúry zorganizoval 3 podujatia, ktorých sa zúčastnilo 63 zamestnancov, odbor informatiky zorganizoval 2 podujatia, ktorých sa zúčastnilo 40 zamestnancov, organizačný a kontrolný odbor zorganizoval 3 podujatia v oblasti správy registratúry, na ktorých sa zúčastnilo 85 zamestnancov, referát ochrany utajovaných skutočností organizoval 2 podujatia, na ktorých sa zúčastnilo 24 zamestnancov.

V roku 2019 sa zamestnanci prokuratúry zúčastňovali aj na rôznych odborných seminároch a školeniach organizovaných inými subjektami, napríklad v oblasti ochrany osobných údajov, zlepšovania komunikačných zručností pre manažérov, efektívneho riadenie tímov, získavania zručností práce s informačnými technológiami, ale aj jazykovej výučby, ak to charakter ich vykonávanej činnosti vyžadoval.

Všetky vzdelávacie aktivity, ktoré v roku 2019 zamestnanci prokuratúry v rôznych oblastiach absolvovali, boli zamerané na získanie poznatkov a zručností potrebných na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry.

Ekonomické zabezpečenie činnosti prokuratúry za rok 2019

Na zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku 2019 ministerstvo financií pridelilo rozpočtové prostriedky v sume 106 705 475,- eur. Rozpočtovými opatreniami ministerstva financií bol tento limit v priebehu roka upravený na 115 723 212,- eur.

Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prekročiť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2019 v celkovej sume 3 456 617,- eur v hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky, z toho na v programe 06R - Presadzovanie zákonnosti o 1 157 235,- eur a na podprograme EK06 - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky o 2 299 382,- eur. Uvedené finančné prostriedky boli určené na realizáciu dopracovania informačných systémov generálnej prokuratúry v zmysle zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, na HW náhradu diskových polí okresných prokuratúr na mobilný prokurátorský spis, na prepojenie informačného systému Patrícia na informačný systém Políciea na rekonštrukciu priestorov a budov krajských a okresných prokuratúr.

23

Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, na programe 06R - Presadzovanie zákonnosti, prekročenie limitu výdavkov o 4 143 040,- eur, z toho limit miezd o 2 859 286,- eur, v nadväznosti na vytvorenie 55 nových pracovných miest súvisiacich s rozšírením pôsobnosti a právomoci prokuratúry zákonom č. 6/2019 Z.z, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Limit poistného bol zvýšený o 947 853,- eur, limit tovarov a služieb o 181 500,- eur a limit bežných transferov o 154 401,- eur na zabezpečenie sociálneho zabezpečenia prokurátorov.

Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prekročenie limitu výdavkov o 1 500 000,- eur v hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky na programe 06R - Presadzovanie zákonnosti. Rozpočtové prostriedky boli určené na nákup a rekonštrukciu budovy Krajskej prokuratúry Košice.

Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na programe 06R Presadzovanie zákonnosti prekročenie limitu výdavkov o 5 565 523,- eur, z toho limit miezd o 4 180 789,- eur a limit poistného o 1 384 734,- eur v súvislosti so zvýšením platových náležitostí generálneho prokurátora a prokurátorov v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. V uvedenej sume boli pridelené aj finančné prostriedky na zvýšenie platov zamestnancov v nadväznosti na § 5 zákona č. 370/2018 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2019 a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na roky 2019 – 2020, ktorým sa zvýšili platové tarify štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme od 1. januára 2019.

Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na programe 06R - Presadzovanie zákonnosti prekročenie limitu výdavkov miezd o 215 796,- eur pre aparát ústredného orgánu a zároveň sa zvýšil limit počtu zamestnancov aparátu ústredného orgánu o 4 osoby presunom 4 prokurátorov z podriadených krajských prokuratúr.

Ministerstvo financií zaviazalo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky rozpočtové prostriedky v sume 1 000 000,- eur v hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky, na podprograme 0EK06 - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

V nadväznosti na ustanovenie § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ministerstvo financií zaviazalo rozpočtové prostriedky v hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky v celkovej sume 4 647 443,- eur, z toho na programe 06R - Presadzovanie zákonnosti v celkovej sume 1 996 028,- eur a na podprograme 0EK - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v celkovej sume 2 651 415,- eur.

Generálna prokuratúra v rámci vlastného rozpočtového opatrenia v rámci programu 06R – Presadzovanie zákonnosti presunula ušetrené finančné prostriedky z kategórie „Poistné a príspevok do poisťovní“ vo výške 200 100,- eur a z kategórie „Bežné transfery“ vo výške 354 000,- eur do kategórie „Tovary a služby“ vo výške 554 100,- eur na dofinancovanie prevádzky v závere roka.

24

Rozpočtovými opatreniami vykonanými generálnou prokuratúrou nedošlo k zmene záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2019.

Plnenie ukazovateľov rozpočtu za rok 2019 bolo nasledovné ( v eurách):

Upravený rozpočet

Skutočnosť

% z upraven.rozpočtu

Príjmy

500 000

524 527

104,9

nedaňové príjmy

500 000

524 527

104,9

Výdavky kapitoly spolu

115 723 212

112 713 147

97,4

v tom:

výdavky na civilný a krízový manažment

20 000

-

-

výdavky na informačné technológie

6 177 808

6 114 400

99,0

A. Bežné výdavky

111 737 553

108 734 071

97,3

v tom:

výdavky na civilný a krízový manažment

20 000

-

-

výdavky na informačné technológie

4 365 208

4 304 541

98,6

- mzdy, platy, služobné príjmy a OOV

69 058 905

67 526 066

97 ,8

- poistné a príspevok do poisťovní

22 697 932

21 899 527

96,5

- tovary a služby

15 232 675

15 147 012

99,4

z toho:

výdavky na civilný a krízový manažment

20 000

-

-

výdavky na informačné technológie

4 365 208

4 304 541

98,6

- bežné transfery

4 748 041

4 161 466

87,6

B. Kapitálové výdavky

3 985 659

3 979 076

99,8

v tom:

výdavky na informačné technológie

1 812 600

1 809 859

99,8

Plnenie príjmov ovplyvnili najmä tržby zo vzdelávacích a rehabilitačných centier prokuratúry, príjmy z prenájmu priestorov v budovách prokuratúry, príjmy z dobropisov, príjmy z poistných plnení a iné.

Čerpanie v kategórii 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v porovnaní s rokom 2018 vzrástlo o 6 239 280,- eur, t. j. o 10,2 %. Nárast bol spôsobený valorizáciou platov prokurátorov v nadväznosti na výšku priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2018, valorizáciou platov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v nadväznosti na nariadenia vlády SR, ktorými boli upravené platové tarify a stupnice platových taríf v súlade s uzatvorenými kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa na roky 2019 - 2020 a v nadväznosti na zmenu zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25

Vyššie čerpanie výdavkov v kategórii 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania bolo spôsobené aj nárastom funkčných platov v dôsledku nárastu započítateľnej praxe u štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a prokurátorov okresných a krajských prokuratúr, vyšším výkonom práce nadčas, práce v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a v noci a nárastom náhrad za služobnú pohotovosť u všetkých kategórií zamestnancov v porovnaní s rokom 2018. Vyplatené platy za prácu nadčas sa zvýšili o 7,8%, príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu , vo sviatok a v noci sa zvýšili o 17,8 % a náhrady za služobnú pohotovosť sa zvýšili o 6,5 %.

V kategórii 620 - Poistné a príspevok do poisťovní sa prostriedky použili na odvod poistného do zdravotných poisťovní, do Sociálnej poisťovne a do doplnkových dôchodkových poisťovní. V porovnaní s rokom 2018 čerpanie vzrástlo o 2 086 498,- eur, t. j. o 10,5 %. Odvod poistného do poisťovní vzrástol v dôsledku zvýšenia objemu vyplatených miezd.

V kategórii 630 - Tovary a služby vzrástlo čerpanie oproti roku 2018 o 2 257 604,- eur, t. j. o 17,5 %. Nárast bol spôsobený najmä nárastom čerpania na položke Služby, ktoré vzrástlo o 21,6 %, na položke Materiál čerpanie vzrástlo o 48,9 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

V kategórii 640 - Bežné transfery došlo k zvýšeniu čerpania oproti roku 2018 o 194 300,- eur, t. j. o 4,9 %. Nárast bol spôsobený vyšším počtom poberateľov príplatkov za výkon funkcie prokurátora.

Kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 3 979 076,- eur boli v roku 2019 použité na nasledovné účely (v eurách):

- nákup softvéru vo výške 11 455,- eur,

- dopracovanie informačného systému Patrícia v súvislosti s trestnou zodpovednosťou právnických osôb vo výške 781 481,- eur,

- nákup monitorovacieho prístroja pre register trestov vo výške 34 740,- eur,

- nákup multifunkčných zariadení, záložných zdrojov, kamerových systémov, mikrofilmového zapisovača, elektronického zabezpečovacieho systému, rámových detektorov výške 579 248,- eur,

- nákup služobných motorových vozidiel vo výške 391 875,- eur,

- zabezpečenie prípravnej a projektovej dokumentácie vo výške 82 194,- eur,

- rekonštrukciu stavieb a ich technického zhodnotenia vo výške 1 486 745,- eur,

- rekonštrukciu a modernizáciu softvéru a hardvéru vo výške 611 338,- eur.

Zo stavebných investícií sa na celkovom čerpaní najviac podieľalo zateplenie budovy Krajskej prokuratúry Prešov, rekonštrukcia dreveného obloženia budovy Vzdelávacieho a rehabilitačného centra v Krpáčove, realizácia klimatizácie v časti budovy Krajskej prokuratúry Bratislava a kancelárií na dvoch poschodiach budovy Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, rekonštrukcia vstupnej časti budovy Okresnej prokuratúry Prievidza, rekonštrukcia a výmena zasklených častí budovy Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, rekonštrukcia vstupných dverí do budovy Okresnej prokuratúry Senica, oplotenie budovy Okresnej prokuratúry Čadca, rekonštrukcia garáže Okresnej prokuratúry Levice, výmena kanalizačných rozvodov v budove Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, rekonštrukcia elektrických rozvodov v budove Okresnej prokuratúry Bardejov, rekonštrukcia strechy služobných

26

bytov Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku, hydroizolácia strechy a výmena odkvapových žľabov budovy Okresnej prokuratúry Ružomberok.

Záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky boli v roku 2019 dodržané. Rozpočtové prostriedky boli vynakladané hospodárne a účelne na zabezpečenie mzdových, materiálnych, prevádzkových a investičných potrieb prokuratúry.

ČASŤ II.

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI

1. Základné informácie

Generálna prokuratúra predstavuje univerzálny orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme, pričom spoločne s podriadenými krajskými prokuratúrami a okresnými prokuratúrami uskutočňovala aj v roku 2019 v trestnej oblasti právnou úpravou ustanovené oprávnenia a povinnosti, a to prijímaním a vybavovaním trestných oznámení fyzických osôb a právnických osôb, dozorom nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní, činnosťou v súdnom konaní, činnosťou v prieskumnej agende, dozorom v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody a v celách policajného zaistenia, medzinárodnou justičnou spoluprácou a účasťou na prevencii a potláčaní kriminality, ako aj plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Zásadné úlohy prokuratúry ako štátneho orgánu na rok 2019 určil generálny prokurátor v pláne hlavných úloh a v pláne vzdelávania. Všetky prokuratúry v obvode krajských prokuratúr Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Banská Bystrica, Žilina, Košice a Prešov okrem tohto plnili úlohy z plánov hlavných úloh týchto krajských prokuratúr a úlohy vyplývajúce z opatrení prijímaných generálnym prokurátorom na pracovných poradách s krajskými prokurátormi a z opatrení prijímaných vedúcimi prokurátormi organizačných zložiek generálnej prokuratúry.

V súlade so základnými prioritami generálneho prokurátora sa činnosť prokuratúry aj v roku 2019 dlhodobo zameriavala predovšetkým na problematiku zlepšenia rýchlosti a kvality prípravného konania, najmä na zníženie počtu tzv. starých trestných vecí a na skvalitnenie výkonu dozoru prokurátora v prípravnom konaní. Tento cieľ sa realizoval metódami vo forme previerok na vybraných okresných prokuratúrach, najmä rýchlosti konania vo väzobných trestných veciach, v trestných veciach, v ktorých došlo k zastaveniu trestného stíhania a v trestných veciach, v ktorých došlo k prerušeniu trestného stíhania.

Z hľadiska druhu kriminality sa prokuratúra aj v roku 2019 zamerala na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov súvisiacich s domácim násilím, trestných činov páchaných na deťoch, obchodovania s ľuďmi, trestných činov daňových a finančného vyšetrovania, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, trestnej zodpovednosti právnických osôb a trestných činov proti životnému prostrediu, problematiku počítačovej kriminality a riešenie aplikačných problémov. Prokuratúra

27

sa v roku 2019 zamerala tiež na prehĺbenie spolupráce s úradom pre verejné obstarávanie a najvyšším kontrolným úradom. V súlade s týmito prioritami sa prokuratúra zamerala na edukatívnu činnosť.

V podmienkach prokuratúry je možné pozitívne hodnotiť vytvorenie špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné, na trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách a zriadenie Linky pre týrané osoby. Špecializácia prokurátorov umožnila dôsledné vyhodnocovanie trestných oznámení podaných pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a ich zákonné vybavovanie bez zbytočných prieťahov. Títo prokurátori sa priamo zúčastnili aj v roku 2019 výsluchov maloletých osôb, pričom ich úzka spolupráca s konajúcimi policajtmi pri objasňovaní tohto druhu trestnej činnosti je nevyhnutná. V oblasti postihu trestnej činnosti súvisiacej s tzv. domácim násilím dôležitú úlohu zohráva zabezpečenie a realizácia práv poškodených osôb v trestnom konaní. Z tohto dôvodu v konkrétnych trestných veciach prokuratúra aj v roku 2019 spolupracovala s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny pri ochrane práv maloletých za účelom poskytovania komplexných poznatkov zo šetrenia v rodinách.

Za účelom riešenia aplikačných problémov a prehĺbenia špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a maloletých, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách, generálna prokuratúra zorganizovala pracovnú poradu. Prítomní prokurátori boli oboznámení s príručkami pre vyšetrovateľov Policajného zboru, ktoré vydalo Prezídium Policajného zboru, ako metodiku pre prácu s obeťami trestných činov a osobitné formy poučenia pre obete trestných činov. Ide o príručky vydané v rámci projektu „Špeciálne výsluchové miestnosti pre detské obete a ďalšie obzvlášť zraniteľné obete trestných činov“. Ďalej boli oboznámení s odbornými poznatkami pri vyšetrovaní tejto trestnej činnosti, problematikou trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi páchanej organizovanými skupinami, tzv. biznis modelov financovania činnosti týchto organizovaných skupín, ako aj s používaním internetu a elektronických prostriedkov komunikácie pri páchaní tejto trestnej činnosti rovnako, ako aj nástrojov dokazovania v trestnom konaní.

Významnou bola aj účasť prokurátorov – špecialistov na druhom expertnom workshope k efektívnemu stíhaniu trestných činov obchodovania s ľuďmi zorganizovaného Veľvyslanectvom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v Sofii, ktorý bol určený pre prokurátorov zaoberajúcich sa touto problematikou. Expertný workshop nadväzoval na prvý workshop k tejto problematike, ktorý sa uskutočnil v dňoch 27. - 28. novembra 2018 v Sofii, so zámerom vytvorenia siete prokurátorov z vybraných štátov strednej a východnej Európy, ktorí sa zaoberajú trestnou činnosťou obchodovania s ľuďmi, oboznámenie sa s právnymi úpravami zúčastnených štátov pokiaľ ide o trestný čin obchodovania s ľuďmi a zdieľanie skúseností a odborných poznatkov pri vyšetrovaní tejto trestnej činnosti. Predmetom druhého workshopu bola problematika trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi páchanej organizovanými skupinami, tzv. biznis modelov financovania činnosti týchto organizovaných skupín, ako aj používanie internetu a elektronických prostriedkov komunikácie pri páchaní tejto trestnej činnosti, rovnako ako aj ako nástrojov dokazovania v trestnom konaní.

28

Významnú aktivitu predstavovala aj účasť prokurátorov – špecialistov na školení zameranom na tému obchodovania s ľuďmi (ILEA), v Budapešti, ktorá bola zameraná na aktuálny legislatívny vývoj v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, techniku identifikácie obetí a praktické príklady v oblasti spolupráce s obeťami, ako aj príklady efektívneho vedenia vyšetrovania za účelom dosiahnutia odsúdenia páchateľa.

V záujme predchádzania tohto druhu trestnej činnosti sa prokurátori v roku 2019 aktívne zapájali do aktivít iných rezortov formou účasti na vypracovaní a plnení Národných akčných plánov (Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019, Konsolidovaná tretia, štvrtá a piata periodická správa Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru OSN o právach dieťaťa). V súvislosti s ochranou detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním prostredníctvom informačno-komunikačných technológií zabezpečovala generálna prokuratúra plnenie úloh uložených tzv. Lanzarotským výborom (Výbor zmluvných strán k Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním).

Generálna prokuratúra v roku 2019 zorganizovala periodickú pracovnú poradu k otázkam trestných činov daňových a finančného vyšetrovania. Okrem prokurátorov generálnej prokuratúry a krajských prokuratúr sa jej zúčastnili aj zástupcovia Kriminálneho úradu finančnej správy, Prezídia Policajného zboru a krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Na tejto pracovnej porade boli prítomní oboznámení s konkrétnou trestnou vecou, v ktorej došlo k zaisteniu nehnuteľností podľa § 50 ods. 2 Trestného poriadku, boli upozorní na znenie čl. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy 2014/42/EÚ z 03. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii, ktorý uvádza, že: „Členské štáty príjmu potrebné opatrenia, ktoré umožnia zaistenie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie. Uvedené opatrenia, ktoré môže nariadiť príslušný orgán, zahŕňajú naliehavé opatrenie, ktoré sa v prípade potreby príjme s cieľom zachovať majetok.“ V tejto súvislosti bol konštatovaný nedostatok, spočívajúci v neprijatí vládneho návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na pracovnej porade boli ďalej analyzované prípady finančného vyšetrovania a súvisiace aplikačné problémy. Ďalej boli prítomní informovaní o procese 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom expertov Rady Európy v rámci opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu MONEYVAL. Samotného hodnotiaceho procesu sa zúčastnili aj zástupcovia rezortu prokuratúry.

Ďalšou významnou aktivitou bola aj účasť prokurátora – špecialistu na školení organizovanom úradom vlády, odbor Centrálny kontaktný útvar pre OLAF k ochrane finančných záujmov Európskej únie - clo a DPH.

Osobitná pozornosť zo strany prokuratúry bola v roku 2019 venovaná boju proti legalizácii príjmov (výnosov) z trestnej činnosti. V tejto súvislosti Úrad špeciálnej prokuratúry a všetky krajské prokuratúry viedli evidenčný prehľad konkrétnych trestných vecí tohto druhu trestnej činnosti, vrátane zaisťovania výnosov z trestnej činnosti a nárokov poškodených na náhradu škody. Generálnou prokuratúrou tak boli plnené záväzky z procesov Výboru expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu MONEYVAL, a zo súvisiacich štandardov FATF, ako aj z procesov patriacich do

29

pôsobnosti Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru Rady Európy, OECD, OSN a vzájomného hodnotenia členských štátov Európskej únie.

Generálna prokuratúra vyhodnotila aplikovanie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb podriadenými krajskými a okresnými prokuratúrami. Bolo zistené, že za obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 bolo v podmienkach Slovenskej republiky realizovaných 148 trestných vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám. K problematike zisťovania zákonných podmienok na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb bola aj v roku 2019 zo strany generálnej prokuratúry venovaná sústavná pozornosť, a to v rámci organizovaných pracovných porád v súčinnosti s Policajným zborom, na ktorých bola osobitne zdôrazňovaná potreba intenzívnejšieho aplikovania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb v aplikačnej praxi.

V súvislosti s aplikovaním zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb generálna prokuratúra zorganizovala pracovnú poradu na tému aktuálne problémy trestného stíhania právnických osôb za trestné činy proti životnému prostrediu – Prírodná polícia v Slovenskej republike (ďalej len „prírodná polícia“). V rámci tejto pracovnej porady boli posúdené možnosti uplatnenia tohto zákona v aplikačnej praxi.

Na pracovnej porade bola tiež deklarovaná potreba prehĺbenia špecializácie prokurátorov na problematiku ochrany životného prostredia. Boli predstavené základné celospoločenské problémy týkajúce sa ochrany životného prostredia, a to problémy s odpadmi, nadmerným ničením lesov, emisiami z rôznych druhov dopravy, ochranou rastlín a živočíchov a iné. Bolo poukázané na dôležitú organizačnú zmenu v Policajnom zbore, ktorá sa uskutočnila na základe opatrenia ministerky vnútra č. 4/2019 účinného od 1. apríla 2019, ktorým došlo k zriadeniu prírodnej polície. Išlo o zmenu, ktorá bola výsledkom desaťročnej snahy, pričom významný podiel na uvedenej zmene mala aj aktivita generálnej prokuratúry.

Za účelom zvýšenia efektivity v boji proti počítačovej kriminalite bola v podmienkach prokuratúry vytvorená neformálna sieť prokurátorov – „Vnútroštátna sieť prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite“ (ďalej len „Sieť“). Sieť sa zameriavala na vzájomnú výmenu informácií a praktických poznatkov týkajúcich sa počítačovej kriminality v rámci vnútroštátneho konania a medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. Jej neformálny charakter zabezpečuje možnosť flexibilného reagovania na rýchly vývoj v technologickej aj právnej oblasti, ako aj na potreby prenosu informácií. Ďalšou aktivitou v oblasti počítačovej kriminality bola aj účasť prokurátorov – špecialistov na seminári „Bitcoin v počítačovej kriminalite“ a konferencie Cybersec v Katoviciach, zameranej k počítačovej kriminalite, najmä virtuálnym menám.

V súvislosti s Dohodou o spolupráci uzavretou medzi generálnou prokuratúrou a úradom pre verejné obstarávanie sa uskutočnila pracovná porada zástupcov úradu pre verejné obstarávanie a prokurátorov generálnej prokuratúry. Pozornosť bola venovaná témam elektronizácia procesu verejného obstarávania v kontexte vyšetrovania možnej trestnej činnosti, prípravné trhové konzultácie v kontexte eliminovania možnej trestnej činnosti podľa § 25 zákona číslo 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, trestným činom machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona a ďalším trestným činom na úseku verejného obstarávania.

30

V rámci činnosti aj v roku 2019 prebiehala spolupráca v zmysle Memoranda o spolupráci medzi ministerstvom vnútra, generálnou prokuratúrou a najvyšším kontrolným úradom (ďalej len „Memorandum“). Stretnutia jednotlivých strán Memoranda sa uskutočnili v pravidelných intervaloch (minimálne raz ročne) na centrálnej a regionálnej úrovni. Výsledkom týchto stretnutí bolo zlepšenie spolupráce zmluvných strán Memoranda.

Prokurátori sa v roku 2019 podieľali na riešení viacerých aplikačných problémov, ktoré boli signalizované generálnej prokuratúre zo strany podriadených prokuratúr, policajtov alebo na základe jej vlastných poznatkov, a to vydávaním záväzných právnych stanovísk, usmernení a pokynov generálneho prokurátora. V tomto smere uvádzame pokyn generálneho prokurátora poradové č. 1/2019 z 8. januára 2019 k určeniu výšky škody pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Trestného zákona v prípade predaja motorového vozidla s predstieraným počtom najazdených kilometrov, usmernenie generálneho prokurátora sp. zn. IV/1 Spr 111/19/1000 - 2 z 28. januára 2019 k aplikácii článku II a článku V zákona č. 6/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republikyč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, usmernenie generálneho prokurátora sp. zn. IV/1 Spr 281/18/1000 - 25 z 18. decembra 2019 k posúdeniu a vybaveniu tzv. ďalšieho trestného oznámenia v totožnej trestnej veci v trestnom konaní, príkaz generálneho prokurátora poradové číslo 11/2019 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní, ktorým bol upravený postup prokurátora pri vybavovaní podania, ktorým sa podávateľ domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v predsúdnom konaní alebo preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v predsúdnom konaní, vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku, alebo odstránenia prieťahov prokurátora v predsúdnom konaní, a ktoré nie je možné považovať za opravný prostriedok, alebo iné podanie podľa Trestného poriadku a ďalej príkaz generálneho prokurátora poradové č. 9/2019, ktorým sa určujú podrobnosti na vykonanie zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Legislatívne zmeny realizované v roku 2019 sa nevyhli ani právnym predpisom, ktoré sa vzťahujú na výkon pôsobnosti prokuratúry v trestnej oblasti, pričom za najvážnejšiu z pohľadu dosahu na dlhoročnú pôsobnosť krajských prokuratúr treba považovať novelu zákona o Policajnom zbore, zákon č. 6/2019 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon Národnej rady Slovenskej republikyč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento zákon po prvý raz ustanovil prvostupňovú trestnú pôsobnosť krajských prokuratúr v trestných veciach príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Prevzatie trestných vecí z okresných prokuratúr, ako aj ďalší postupne narastajúci nápad trestných vecí v agende príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a od 1. januára 2020 aj príslušníkov finančnej správy si vyžiadal prijatie opatrení predovšetkým v personálnej oblasti. V rámci týchto opatrení sa navýšil počet miest prokurátorov na krajských prokuratúrach, ktoré novú agendu prevzali.

Plnenie úloh na väčšine prokuratúr ovplyvňoval aj v roku 2019 nevyhovujúci personálny stav spôsobený, či už legislatívnymi zmenami, alebo aj materskými

31

a rodičovskými dovolenkami prokurátoriek, dlhodobou práceneschopnosťou prokurátorov a odchodom prokurátorov do starobného dôchodku. Tieto faktory, spolu so zvyšovaním náročnosti na služobnú činnosť prokurátorov, najmä na zrýchlenie postupov v prípravnom konaní a na využívanie zákonných opatrení v súdnom konaní, podstatne zvýšili zaťaženosť prokurátorov.

K zlepšeniu tohto stavu môže pomôcť aj to, že v roku 2019 bolo vymenovaných do funkcie 26 prokurátorov a 58 právnych čakateľov prokuratúry. Títo môžu v budúcnosti prispieť k zefektívneniu práce na prokuratúre. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že len vďaka mimoriadnemu nasadeniu a aktivite prokurátorov vo všetkých článkoch prokuratúry možno prezentovať výsledky uvedené v tejto správe.

2. Stav a vývoj kriminality

V porovnaní s rokom 2018 (a tiež predchádzajúcim obdobím) aj v roku 2019 pokračoval trend poklesu nápadu nových trestných vecí v trestných registroch, ktorý sa úmerne odzrkadlil aj v poklese počtu vybavených vecí, či počtu stíhaných a obžalovaných osôb. Napriek poklesu počtu vybavených trestných vecí bol zachovaný pozitívny trend pomeru vybavených vecí k nápadu nových trestných vecí, a to v prospech vybavených veci. Pretrvávajúci vývoj má priaznivý vplyv na znižovanie počtu rozpracovaných vecí, resp. reštančných vecí.

Najčastejším spôsobom skončenia trestného stíhania v prípravnom konaní bolo podanie obžaloby, pričom bol zaznamenaný nárast počtu obžalôb v trestných veciach, ktoré boli realizované v rámci skráteného vyšetrovania. Pozitívne možno hodnotiť aj nárast využívania odklonov v trestnom konaní, najmä inštitútu konaniao dohode o vine a treste, pretože odklony umožňujú ukončiť trestné konanie v kratšom časovom horizonte a tým prispievajú k efektívnosti a hospodárnosti trestných konaní.

Z prehľadu o počte a štruktúre stíhaných osôb v roku 2019 vyplýva, že skladba páchateľov trestnej činnosti je dlhodobo stabilná. Rozhodujúcou mierou sa na páchanej trestnej činnosti podieľali muži. Jedným z významnejších štatistických údajov je údaj o poklese páchania trestnej činnosti mladistvými osobami. Rovnako bol v porovnaní s uplynulým obdobím zaznamenaný mierny pokles trestne stíhaných osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, ako i pokles počtu trestne stíhaných osôb, ktoré už boli v minulosti trestané (recidivisti).

Vo vyhodnocovanom období bol zaznamenaný pokles trestne stíhaných osôb, ktoré trestný čin spáchali pod vplyvom alkoholu a naopak, v porovnaní s rokom 2018 došlo k nárastu počtu osôb, ktoré trestný čin spáchali pod vplyvom inej návykovej látky.

Detailnejšie informácie uvedených záverov o stave a vývoji kriminalitu sú obsiahnuté v tabuľke č. 1

Stav a vývoj kriminality

32

Z hľadiska štruktúry kriminality, rozhodujúci podiel na trestnej činnosti aj v roku 2019 predstavujú trestné činy proti majetku zaradené do štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona účinného od 1. januára 2006, resp. deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.

Obdobne ako v predchádzajúcom období aj v roku 2019 bola činnosť prokuratúry zameraná predovšetkým na postih trestných činov súvisiacich s domácim násilím, trestných činov páchaných na deťoch, trestných činov legalizácie príjmu z trestnej činnosti, trestných činov daňových, v doprave, trestných činov proti životnému prostrediu, súčasne bola venovaná pozornosť aj problematike finančného

33

vyšetrovania a zaisťovania peňažných prostriedkov, počítačovej kriminality, kriminality mladistvých a trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia naďalej zostáva jednou z najvýznamnejších priorít činnosti prokuratúry. Význam problematiky odhaľovania a postihu trestných činov tzv. domáceho násilia je v rámci prokuratúry zvýraznený vytvorením špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách. Zo štatistických údajov je zrejmé, že došlo k miernemu poklesu počtu osôb stíhaných za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a tiež za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, ktoré patria k najfrekventovanejším trestným činom súvisiacim s domácim násilím. Je zrejmé, že sa jedná o latentnú trestnú činnosť, ktorá je ovplyvnená ekonomickou, sociálnou a psychickou závislosťou poškodených osôb na domácom agresorovi. Z tohto dôvodu preto naďalej pretrvávajú problémy spojené s dokazovaním a dokumentovaním trestnej činnosti súvisiacej s domácim násilím.

Zo sledovaných údajov je zrejmé, že kriminalita mladistvých predstavuje takmer 5 % podiel na celkovej kriminalite stíhaných osôb. Skladba trestnej činnosti mladistvých osôb v roku 2019 zodpovedá dlhodobému vývojovému trendu. Najčastejšie evidovaným trestným činom páchaným mladistvými je opätovne trestný činy krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Významnejší vplyv na kriminálne správanie sa mladistvých nadobúda nie ekonomické a sociálne prostredie, ale rodinné prostredie, a to najmä záujem rodičov o dieťa, jeho výchovu, či kvalita vzájomných vzťahov. Z tohto dôvodu je v rámci prevencie dôležité nielen vzdelávanie mladistvých, ale aj apelovanie na výchovu v rodine, nakoľko rodinné prostredie je najbližším sociálnym prostredím dieťaťa, ktoré dáva základ jeho socializácii a osvojeniu si pozitívneho hodnotového systému, čím sa zvyšuje šanca, že správanie dieťaťa nenadobudne protispoločenský rozmer.

Z hľadiska trestnej činnosti páchanej na deťoch možno konštatovať, že naďalej stúpa počet trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou páchaných na deťoch s použitím elektronických prostriedkov, najmä sociálnych sietí, aplikácií, resp. iných elektronických komunikačných nástrojov. Prokurátori sa pri svojej činnosti čoraz častejšie stretávajú aj s novými fenoménmi napr. tzv. kyberšikana, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú práva detí a ich zdravý psychický vývoj. Na trestnú činnosť páchanú na deťoch bude aj v ďalšom období potrebné zamerať zvýšenú pozornosť a jej odhaľovaniu a postihovaniu prispôsobiť aj spôsob vykonávania dokazovania, technické vybavenie, ako aj odbornosť orgánov činných v trestnom konaní.

Prokuratúra sa v rámci svojej činnosti zameriava na realizáciu trestného stíhania za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, pričom možno konštatovať, že sa počet trestne stíhaných osôb ako aj obžalovaných osôb za tento trestný čin takmer zdvojnásobil. Aj tento trestný čin sa vyznačuje náročnosťou na dokazovanie, najmä potrebou častého vykonávania úkonov formou právnej pomoci do viacerých štátov, vrátane štátov mimo EÚ. K tomu pristupujú aj obmedzené personálne a technické možnosti orgánov činných v trestnom konaní dokumentovať súčasne (s tzv. predikatívnym trestným činom) spôsob legalizácie príjmov z trestnej činnosti, zároveň nie sú vytvorené dostatočné podmienky

34

na identifikáciu výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti. V tomto smere však nastáva posun, nakoľko v dôsledku vnútorných organizačných zmien Policajného zboru od 01. októbra 2019 dochádza na úrovni krajských riaditeľstiev k vytvoreniu osobitných pozícií – analytikov so špecializovaným vzdelaním v oblasti daní, účtovníctva a podobne. Ich úlohou bude vykonávanie analýz finančných tokov a sofistikovaného spôsobu páchania trestnej činnosti, najmä pri karuselových podvodoch, podvodoch súvisiacich s tzv. fantómovou prepravou a v prípadoch, kde dochádza k sofistikovanému zneužívaniu schém právnických osôb.

Vo vzťahu k trestným činom daňovým je potrebné konštatovať, že v roku 2019 došlo nielen k poklesu celkového počtu obvinených a obžalovaných osôb, ale aj odsúdených. V súvislosti so znížením počtu trestných činov daňových treba poukázať na frekventované uplatňovanie inštitútu účinnej ľútosti páchateľmi (§ 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, resp. § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2019), pretože týmto spôsobom bolo ukončených pomerne veľké množstvo trestných vecí ešte pred začatím trestného stíhania, resp. po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. Samotné iniciovanie trestného konania a poučenie subjektu daňovej a odvodovej povinnosti o možnosti uplatnenia inštitútu účinnej ľútosti má veľký význam nielen z hľadiska možnosti páchateľa dosiahnuť svoju beztrestnosť, ale najmä z hľadiska pozitívneho ekonomického efektu na príjmovú časť štátneho rozpočtu za trestné činy daňové.

V roku 2019 došlo k nárastu počtu stíhaných osôb za trestné činy v doprave na 6 974 osôb, čo predstavuje 20,45 % podiel na celkovej kriminalite známych osôb. Medzi najčastejšie príčiny trestných činov v doprave patrí, okrem jazdy pod vplyvom alkoholu, predovšetkým neprimeraná rýchlosť jazdy, nevenovanie sa vedeniu vozidla a sledovaniu situácii v cestnej premávke a nedanie prednosti v jazde.

Porušenie pravidiel cestnej premávky však môže byť spojené aj s veľmi vážnymi následkami v podobe niekoľkonásobného smrteľného zranenia, a takouto udalosťou bola aj v roku 2019 mimoriadne tragická dopravná nehoda, ktorá sa stala dňa 13. novembra 2019 v katastri obce Malanta, v obvode Krajskej prokuratúry Nitra, medzi nákladným motorovým vozidlom a autobusom medzimestskej hromadnej dopravy, pri ktorej bolo usmrtených 12 osôb a 23 osôb utrpelo ťažšie a ľahšie zraneniaa v súvislosti s ktorou je vedené touto prokuratúrou trestné stíhanie za prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

Trestnými činmi v doprave sú však aj úmyselné trestné činy spáchané v súvislosti s cestnou dopravou, a to prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a najmä prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, ktorý, rovnako ako v roku 2018, tiež v roku 2019 bol najčastejšie páchaným trestným činom v doprave. V roku 2019 bolo vedené trestné stíhanie pre tento prečin u 4 706 osôb, čo predstavuje mierny nárast oproti roku 2018, kedy to bolo u 4 426 osôb. Na rozdiel od roku 2018 začali orgány činné v trestnom konaní v roku 2019 využívať inštitút zaistenia motorového vozidla pre účely trestného konania (§ 89 a § 91 Trestného poriadku) z dôvodu predpokladaného uloženia trestu prepadnutia veci. V roku 2019 bolo pri trestných činoch v doprave (väčšinou pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, a len v niektorých prípadoch aj pri prečine marenia výkonu úradného

35

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona) zaistených za týmto účelom 50 motorových vozidiel, pričom v 37 prípadoch vyhovel súd návrhu prokurátora na uloženie trestu ich prepadnutia.

V roku 2019 došlo nielen k nárastu trestného postihu kriminality namierenej proti životnému prostrediu, ale aj k zásadnej štrukturálnej a systémovej zmene v organizácii boja proti trestným činom proti životnému prostrediu orgánmi činnými v trestnom konaní. Dňom 1. apríla 2019 nadobudlo účinnosť opatrenia ministerky vnútra č. 4/2019 z 22. februra 2019, ktorým došlo k zriadeniu prírodnej polície. Jej základ tvoria samostatné, osobitné, operatívne a vyšetrovacie oddelenia, vytvorené na úseku environkriminality pri všetkých krajských riaditeľstvách Policajného zboru a súčasne vzrástol počet príslušníkov prírodnej polície. Už prvé mesiace činnosti prírodnej polície naznačujú, že jej vytvorenie a činnosť sú prínosom pre výrazné zefektívnenie postihu environmentálnej kriminality prostriedkami trestného práva.

Prokuratúra venuje svoju pozornosť aj finančnému vyšetrovaniu, pričom v roku 2019 bol zaznamenaný nárast počtu trestných vecí, v ktorých bolo vykonané finančné vyšetrovanie. K realizácii finančného vyšetrovania dochádza najmä u trestných činov daňových, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona a majetkových trestných činov. V súvislosti so zaisťovaním finančných prostriedkov a majetku v trestnom konaní a odoberaním výnosov z trestnej činnosti je potrebné uviesť, že celková hodnota zaisteného majetku v roku 2019 predstavuje sumu 3 363 690,47 eur, pričom v porovnaní s rokom 2018 ide o výrazný nárast.

Ďalšou prioritou prokuratúry je postih počítačovej kriminality, kde možno konštatovať, že rozmach priamej a nepriamej počítačovej kriminality je úmerný rozvoju informačných technológií a ich prienikom do bežného života, kde sa technológie stávajú jednak prostriedkom na páchanie trestnej činnosti, ale v závislosti od charakteru i prostredím, v ktorom je trestná činnosť páchaná. Protispoločenská činnosť využívajúca prostriedky a prostredie takto prudko sa rozvíjajúcej oblasti ľudskej činnosti často nie je rovnako rýchlo reflektovaná zo strany zákonodarcu, pričom páchateľom sa v tejto situácii otvára množstvo nových možností na vyvíjanie protiprávnej činnosti. S prihliadnutím na uvedené dôvody, vrátane materiálnych a personálnych možností orgánov činných v trestnom konaní pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti ostáva iba konštatovať, že tento druh kriminality má v značnej miere latentný charakter.

V roku 2019 bol zaznamenaný nárast trestných vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám. Stúpajúce štatistické ukazovatele, týkajúce sa uplatňovania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb zo strany orgánov činných v trestnom konaní v roku 2019, svedčia o postupnom etablovaní sa predmetnej problematiky v činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Podiel trestnej činnosti právnických osôb bol však, v porovnaní s celkovou kriminalitou na území Slovenskej republiky za sledované obdobie roku 2019 naďalej veľmi nepatrný.

3. Skladba kriminality

36

Kriminalita mladistvých

V roku 2019 bolo vedené trestné stíhanie proti 1 687 mladistvým. Mladiství páchatelia sa na celkovej kriminalite v roku 2019 podieľali takmer 5 %. V porovnaní s rokom 2018 je evidovaný 15 % pokles v počte stíhaných mladistvých osôb, pričom pokles počtu trestných stíhaní vedených proti mladistvým je každoročne evidovaný už od roku 2015; za obdobie rokov 2015 až 2019 došlo k poklesu až o 33 % stíhaných mladistvých. Mladiství starší ako 14 rokov a mladší ako 15 rokov sa na trestnej činnosti mladistvých v roku 2019 podieľali v 25 % trestných vecí. Dievčatá tvorili 10 % zo všetkých trestne stíhaných mladistvých osôb, čo predstavuje mierny nárast oproti minulým rokom. Vplyv alkoholu alebo inej návykovej látky pri páchaní trestnej činnosti mladistvými bol v roku 2019 zistený v takmer 8 % trestných činov spáchaných mladistvými.

Najviac skončených trestných stíhaní vedených proti mladistvým v roku 2019 evidujú Krajská prokuratúra Košice (466) a Krajská prokuratúra Prešov (428). Najmenej skončených trestných stíhaní proti mladistvým bolo v roku 2019 v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín (83 osôb).

Prokurátori v roku 2019 ukončili trestné stíhanie vedené proti mladistvému obžalobou v 1 196 trestných veciach, čo predstavuje 70 % zo všetkých ukončených trestných vecí mladistvých. Najviac takýchto obžalôb podali prokurátori v územných obvodoch Krajskej prokuratúry Prešov (357) a Krajskej prokuratúry Košice (318). Až v 18 % trestných vecí vedených proti mladistvým obžalovaným išlo o recidívu, t. j. mladistvý sa už v minulosti dopustil trestnej činnosti. Skutočnosť, že takmer každá piata obžaloba bola podaná na mladistvého recidivistu, je alarmujúca.

V rámci skončenia trestného stíhania proti mladistvým prokurátori aj v roku 2019 využívali tzv. odklony - podmienečné zastavenie trestného stíhania, dohodu o vine a treste alebo schválenie zmieru a následné zastavenie trestného stíhania, ktoré je možné považovať za vhodné nástroje tzv. restoratívnej justície. Využívanie tzv. odklonov v prípravnom konaní je pozitívnym signálom vo vzťahu k mladistvým, a to z hľadiska možného dosiahnutia nápravy, ale aj ako preventívny nástroj. Mladistvý páchateľ preberá už v tomto štádiu trestného konania zodpovednosť za svoje protiprávne konanie a súčasne sa môže vyhnúť zbytočnej stigmatizácii. Uvedené odklony boli v roku 2019 aplikované v 20% zo všetkých skončených trestných stíhaní proti mladistvým. Tento stav je porovnateľný s rokom 2018. Najčastejšie využívaným odklonom v roku 2019 bolo podmienečné zastavenie trestného stíhania, ku ktorému došlo v 161 trestných veciach, najviac v územnom obvode Krajskej prokuratúry Košice (54); podielovo najviac tento inštitút využívali prokurátori v územnom obvode Krajskej prokuratúry Bratislava, a to v takmer 15 % všetkých ukončených trestných stíhaniach vedených proti mladistvým. Dohodou o vine a treste bolo v roku 2019 ukončených celkovo 125 trestných stíhaní vedených proti mladistvým; po poklese takto skončených trestných vecí evidovanom v roku 2018 bol v roku 2019 zaznamenaný nárast o takmer 30 %. Najviac dohôd o vine a treste s obvinenými mladistvými uzavreli prokurátori v územnom obvode Krajskej prokuratúry Trenčín, až v 24 trestných veciach, pričom tu je evidovaný aj najvyšší podiel takto skončených trestných stíhaní (29 %) z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti mladistvým. Schválením zmieru a zastavením trestného stíhania bolo v roku 2019 skončených 51 trestných stíhaní vedených proti mladistvým, čo je porovnateľný počet s rokom 2018. V roku 2019 bolo ukončené trestné stíhanie

37

postúpením veci v 20 trestných veciach mladistvých obvinených. Trestné stíhanie mladistvých bolo prokurátorom zastavené v 92 trestných veciach, čo predstavuje mierny nárast v porovnaní s rokom 2018.

Skladba trestnej činnosti mladistvých sa ani v roku 2019 nezmenila. Mladiství sa v roku 2019 dopustili celkovo 2 148 trestných činov. Najviac ukončených trestných stíhaní vedených proti mladistvým je evidovaných v prípade trestných činov proti majetku (1 010, čo predstavuje 47 % z celkového počtu trestných činov spáchaných mladistvými). Najčastejším trestným činom proti majetku, ktorého sa v roku 2019 dopustili mladiství páchatelia, je trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona, a to až v 789 prípadoch. Tento trestný čin je aj najčastejšie páchaným trestným činom mladistvými (takmer 37 % zo všetkých trestných činov spáchaných mladistvými). Z majetkovej trestnej činnosti sa mladiství dopúšťali vo významnejšej miere aj trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona (72 trestných vecí) a podľa § 246 Trestného zákona – tzv. sprejerstvo (29 trestných vecí). Štatisticky druhým najčastejším druhom trestnej činnosti páchanej mladistvými boli v roku 2019 trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (504, čo predstavuje 23 % z celkového počtu trestných činov spáchaných mladistvými), pričom v prípade trestných činov proti slobode je evidovaných 367 trestných vecí mladistvých (najviac za trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, 244 vecí, vo významnej miere sa však vyskytovali aj trestné činy lúpeže podľa § 188 Trestného zákona – 96 vecí a vydierania podľa § 189 Trestného zákona – 24 trestných vecí). V prípade trestných činov proti ľudskej dôstojnosti sa mladiství v roku 2019 dopustili najčastejšie trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona (119 trestných vecí), a v menšej miere trestných činov znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona (7 trestných vecí) a sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona (11 trestných vecí). Tretím štatisticky najčastejším druhom trestnej činnosti spáchanej mladistvými v roku 2019 boli trestné činy proti iným právam a slobodám (280, čo predstavuje 13 % z celkového počtu trestných činov spáchaných mladistvými), pričom najčastejším trestným činom je trestný čin výtržníctva (229 trestných vecí). V menšej miere sú evidované aj trestné činy nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona (22 trestných vecí), trestné činy súvisiace s detskou pornografiou podľa § 368 až 370 Trestného zákona (celkovo 20 trestných vecí), či trestný čin týrania zvierat podľa § 378 Trestného zákona(4 trestné veci). V porovnateľnej miere sa mladiství páchatelia dopúšťali aj trestných činov proti životu a zdraviu (236 trestných vecí, čo predstavuje 11 % z celkového počtu trestných činov spáchaných mladistvými). Najčastejšími boli trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 156 až 158 Trestného zákona (celkovo 152 trestných vecí, najviac z nich – až 115 je evidovaných v prípade trestného činu podľa § 156 Trestného zákona, t. j. úmyselnej formy ublíženia na zdraví), ale aj trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 až 173 Trestného zákona (celkovo 78 trestných vecí, najviac – 46 pre trestný čin podľa § 171 Trestného zákona). V dvoch trestných veciach skončených v roku 2019 bol mladistvý trestne stíhaný za trestný čin vraždy podľa § 145 Trestného zákona, z toho v jednom prípade išlo o obvinené dievča. Mladiství sa v roku 2019 v menšej miere dopúšťali aj trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu (68 trestných vecí), trestných činov proti poriadku vo verejných veciach (40 trestných vecí) a v minimálnej miere aj trestných činov proti rodine a mládeži (6 trestných vecí) a trestných činov hospodárskych (4 trestné veci).

38

Faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik takého správania, resp. konania osôb mladších ako 18 rokov, ktoré je možné posúdiť ako trestný čin, je niekoľko. Najvýznamnejšími sú situačné faktory a osobnostné faktory. Medzi situačné faktory patrí rodinné prostredie a vplyv rovesníkov. Mylnou a prekonanou je dnes predstava, že mladiství páchatelia pochádzajú iba z ekonomicky a sociálne slabého rodinného prostredia, z rozvrátených či neúplných rodín, často s nízkym vzdelaním a absenciou pracovných návykov. Oveľa významnejší vplyv z hľadiska rodinného prostredia má záujem rodičov o dieťa, jeho výchovu, kvalita vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, spôsoby, akým sa dieťa v rodine trestá a odmeňuje, či spôsob trávenia voľného času dieťaťom, pričom nedostatky v uvedených aspektoch, ktoré môžu viesť ku kriminálnemu správaniu mladistvých, sa čoraz častejšie vyskytujú aj v úplných rodinách, pri ekonomicky a sociálne zabezpečených rodičoch. Vplyv a tlak rovesníkov, snaha zapadnúť do určitej skupiny ľudí, pri ktorej sú deti ochotné ísť až za hranicu tolerovateľného správania, zohrávajú rovnako veľkú úlohu. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť šikanovanie, resp. kyberšikanovanie, ktoré sa prejavuje najmä ako trestné činy vydierania, nebezpečného vyhrážania, či nebezpečného prenasledovania, ako aj trestnú činnosť súvisiacu s detskou pornografiou. V súvislosti s nárastom počtu a dostupnosti elektronických prostriedkov a ich funkcionalít, masívnym nástupom sociálnych sietí a obdobných elektronických platforiem, ktoré značne zjednodušujú trestnú činnosť, je preto namieste uvažovať o koncepcii komplexných preventívnych a osvetových opatrení vo vzťahu k deťom a mládeži. Takáto prevencia je nevyhnutná aj v súvislosti s tým, aby deti nepovažovali vyhotovenie, odoslanie, či iné sprístupnenie fotografie alebo videa s obsahom detskej pornografie, či šikanovanie cez elektronické komunikačné nástroje za istú formu „zábavy“ alebo „vtipu“, ale aby sa takého konania vyvarovali tak z morálneho hľadiska, ako aj hľadiska následkov trestnej zodpovednosti za také konanie.

Prípad hodný osobitného zreteľa predstavuje trestná vec vedená na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica proti obvinenému mladistvému 17 ročnému chlapcovi, ktorý spolu s 20 ročným páchateľom boli stíhaní za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Obvinení po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v kombinácii s omamnou látkou rodu Cannabis v nočných hodinách vo Zvolene po predchádzajúcom verbálnom kontakte zaútočili na poškodeného 51 ročného muža tak, že ho zvalili na zem a opakovane ho kopali do rôznych častí tela, najmä do oblasti hlavy, pričom mu zasadili minimálne 4 – 5 prudkých úderov do tváre, a bezprostredne po tom, čo poškodený zostal nehybne ležať na zemi, mu z pleca strhli tašku, z ktorej mu odcudzili finančné prostriedky a stravné lístky, pričom poškodený do hodiny počas prevozu vo vozidle rýchlej záchrannej služby na následky utrpených zranení zomrel. Mladistvý páchateľ bol v roku 2019 za toto konanie právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 11 rokov.

Prokurátori v niektorých trestných veciach, najmä v prípadoch, kde príslušné Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nemali poznatky o maloletých páchateľoch, resp. ich rodiny neboli v ich sledovaní, ani v databáze ich dohľadu, signalizovali týmto úradom, aby prijali zodpovedajúce opatrenia v súvislosti s ich oprávneniami. Prokurátori tiež zistené skutočnosti vyťažili v niektorých prípadoch do osobitného konania a vypracovali písomné podnety príslušnému súdu na začatie konania podľa

39

§ 37 ods. 2 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) o uložení výchovného opatrenia, a to dohľadu nad výchovou maloletých páchateľov. V prípade, že sa konania, ktoré by bolo možné posúdiť ako trestný čin, dopustili osoby, ktoré v dôsledku nedostatku veku nie sú trestne zodpovedné (t. j. osoby mladšie ako 14 rokov), v odôvodnených prípadoch prokurátori využili prostriedky ochrannej výchovy podľa § 105 Trestného zákona.

Trestné činy súvisiace s domácim násilím

Trestný zákon neustanovuje trestný čin tzv. domáceho násilia ako samostatnú skutkovú podstatu. Zákon o obetiach, účinný od 1. januára 2018, na ktorého príprave participovala aj prokuratúra, prvýkrát prináša legálnu definíciu trestného činu tzv. domáceho násilia tak, že ide o trestný čin spáchaný násilím alebo hrozbou násilia na príbuznom v priamom rade, osvojiteľovi, osvojencovi, súrodencovi, manželovi, bývalom manželovi, druhovi, bývalom druhovi, rodičovi spoločného dieťaťa alebo inej osobe, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Prokurátori však aj do prijatia tejto legálnej definície vykladali tento pojem čo najširšie tak, aby sa na účely vyhodnocovania ich činnosti za trestné činy tzv. domáceho násilia považovali všetky trestné činy, v ktorých bol prítomný prvok násilia medzi blízkymi osobami.

Všeobecne sa trestné činy tzv. domáceho násilia najvýraznejšie vnímajú ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, ktorý je aj jeho najzávažnejším prejavom. V praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov sú však prejavy tzv. domáceho násilia právne kvalifikované aj ako trestné činy nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 Trestného zákona, vydierania podľa § 189 Trestného zákona a menej často ako trestné činy znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona, sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona, sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 Trestného zákona alebo obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, ak sú spáchané na blízkej osobe ako chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z celkového podielu trestných stíhaní vedených proti konkrétnej osobe v roku 2019 (34 102 obvinených osôb), predstavuje podiel trestných stíhaní za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona voči konkrétnej osobe (237 obvinených osôb) 0,69 %. V porovnaní s rokom 2018, kedy bolo vedených 280 trestných stíhaní proti konkrétnym osobám pri trestnom čine podľa § 208 Trestného zákona, došlo v roku 2019 (237 obvinených osôb) k miernemu poklesu tohto ukazovateľa. Neevidujeme výrazné regionálne rozdiely, aj keď najviac páchateľov tohto trestného činu bolo v roku 2019, rovnako ako v roku 2018, evidovaných v banskobystrickom kraji (počet obvinených je však o 36 % nižší ako v roku 2018). V prípade bratislavského, trnavského, trenčianskeho a nitrianskeho kraja ide tiež o pokles páchateľov oproti roku 2018. V prípadoch ostatných krajov ide približne o rovnaký počet páchateľov ako v predchádzajúcom období. Aj napriek všeobecnému nárastu počtu trestných stíhaní za trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby od roku 2014 možno predpokladať, že evidovaná trestná činnosť súvisiaca s tzv. domácim násilím zostáva výrazne menšia ako jej latentná časť. Príkladom je trestná vec vedená na Okresnej prokuratúre Nové Mesto nad Váhom,

40

v ktorej konanie obvineného spočívalo v tom, že maloletej dcére od roku 2010 až do februára 2019 pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával, obviňoval ju zo smrti matky, zakazoval jej stretávať sa s rodinnou, bil ju, vyhrážal sa jej zabitím, čo vyústilo u maloletej do postraumatickej stresovej poruchy. Obvinený bol uznaný vinným za uvedený skutok a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Z celkového počtu 237 trestne stíhaných obvinených za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona bola proti 199 osobám podaná obžaloba (v roku 2018 proti 242 osobám), odsúdených bolo 199 obžalovaných (v roku 2018 bolo 185 osôb odsúdených). Súdy v 77 trestných veciach uložili páchateľom nepodmienečný trest odňatia slobody, čo znamená nárast oproti roku 2018 o 17% (v roku 2018 uložili súdy 66 páchateľom nepodmienečný trest odňatia slobody). Popri trestoch odňatia slobody boli ukladané aj iné tresty - napr. tresty prepadnutia veci a zákazu činnosti a ochranné opatrenia (64 odsúdeným osobám).

Pokiaľ ide o ďalšie druhy trestnej činnosti patriacej do kategórie tzv. domáceho násilia, zber štatistických údajov je možné považovať za neúplný najmä z dôvodu, že tieto iné trestné činy môžu byť páchané aj na iných ako blízkych osobách. V tejto súvislosti na účely vytvorenia prehľadu foriem trestnej činnosti tzv. domáceho násilia a jej číselného vyjadrenia boli porovnané aj štatistiky za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona. Štatistické údaje sú na tento účel značne nepresné. Páchanie týchto trestných činov je možné bez ohľadu na prostredie. Nejde preto len o trestné činy prezentujúce sa výlučne ako tzv. domáce násilie. Všeobecne je možné skonštatovať mierny pokles v počte trestných stíhaní vedených proti konkrétnym osobám za obidva tieto trestné činy, najvýraznejšie v trenčianskom (až o 35 % v porovnaní s rokom 2018), nitrianskom a banskobystrickom kraji. V košickom kraji ide o miery nárast (o 17% v porovnanís rokom 2018). V prípade ostatných trestných činov, ktoré je možné vnímať ako súčasť tzv. domáceho násilia v prípade, že boli spáchané na blízkej osobe, je vyhodnotenie štatistických údajov rovnako zložité, nakoľko počty trestných konaní vedených za tieto trestné činy proti konkrétnym osobám sú evidované ako celok, bez ohľadu na charakter obete. Vo všeobecnosti je však možné uviesť, že počet trestných činov, ktorých následkom je ujma na zdraví zostáva v porovnaní s rokom 2018 na približne rovnakej úrovni, pričom pri trestných činov sexuálneho charakteru, ktoré sú často súčasťou tzv. domáceho násilia, je v roku 2019 evidovaný 20% pokles.

Analýzou jednotlivých trestných vecí týkajúcich sa tzv. domáceho násilia je možné dospieť k záveru, že v roku 2019 bol najčastejším páchateľom týchto trestných činov muž v produktívnom veku s priemernou, resp. nižšou vzdelanostnou úrovňou. Prevažne išlo o manžela, druha, bývalého manžela alebo bývalého druha, v mnohých prípadoch alkoholika, príp. drogovo závislú osobu. Ženy boli páchateľkami v 26 trestných veciach (v roku 2018 v 22 trestných veciach), traja páchatelia boli mladiství. Aj napriek osvete a zmenám v nahliadaní spoločnosti na tzv. domáce násilie a postavenie žien v partnerskom vzťahu sú páchateľmi trestných činov tzv. domáceho násilia najčastejšie muži vo veku 22 – 50 rokov (spolu až 157 obžalovaných v tejto vekovej kategórii). Vo vyše jednej tretine páchateľov išlo o osoby, ktoré už boli odsúdené za spáchanie trestného činu. Až tretina trestných

41

činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby bola spáchaná pod vplyvom alkoholu, príp. inej návykovej látky (v tejto súvislosti súdy popri trestoch často ako ochranné opatrenia ukladali aj ochranné liečenia).

Obeťami trestných činov tzv. domáceho násilia sú najmä partnerky, resp. bývalé partnerky páchateľov (manželky, družky), ale tiež deti, a v menšej miere rodičia či súrodenci páchateľov. Trestné činy tzv. domáceho násilia sa vzhľadom na ich vysokú nebezpečnosť, opakujúci sa charakter a na prostredie, v ktorom k nim dochádza (páchateľ a poškodený spravidla žijú v spoločnej domácnosti), riešia vo zvýšenej miere väzobným stíhaním obvinených. Sociologicko - preventívnym problémom naďalej zostáva, že po prepustení obvineného z väzby, resp. odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sa páchatelia vracajú späť do rodiny, nakoľko riešenie bytovej otázky iným spôsobom je (nielen v sociálne slabších rodinách) neriešiteľným problémom.

Objasnenosť trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona sčasti súvisí aj so zriadením Linky pre týrané osoby na generálnej prokuratúre, ktorá umožňuje zvýšenie operatívnosti v prijímaní súvisiacich zákonných opatrení a zároveň poskytnutie možnosti nielen poškodeným osobám, ale aj príbuzným, známym, či najbližšiemu okoliu oznámiť, že v ich bezprostrednej blízkosti sa odohráva tzv. domáce násilie. Prijímanie informácií prebieha v dvojakej forme. Bola zriadená bezplatná Linka pre týrané osoby s telefónnym číslom 0800 300 700 (funguje na krajských prokuratúrach) a zároveň na tieto účely vznikla aj e-mailová adresa „

tyranie@genpro.gov.sk

“ (oznámenia prijímajú prokurátori trestného

odboru generálnej prokuratúry). V roku 2019 bolo na telefonickej linke prijatých 219 oznámení, najviac na Krajských prokuratúrach Nitra a Bratislava, a na e-mailovej linke 164 elektronických správ, pričom je možné skonštatovať takmer polovičný pokles týchto podaní oproti roku 2018. Po vyhodnotení ich obsahu je možné skonštatovať, že približne 4% z celkového počtu bolo možné považovať za oznámenie o možnom podozrení z domáceho násilia.

Na základe vyhodnotenia zistených skutočností je možné konštatovať, že počet trestných vecí vzťahujúcich sa na trestné činy s prvkom tzv. domáceho násilia kontinuálne narastá. Uvedený stav môže súvisieť s viacerými faktormi, akými sú napr. medializácia trestných vecí, množstvo a rozmanitosť zdrojov informácií o príčinách a formách tzv. domáceho násilia, celkový dôraz spoločnosti na boj a odstraňovanie rôznych foriem násilia páchaného na blízkych osobách, najmä ženách, deťoch a senioroch, ale najmä prísnejšie posudzovanie prejavov násilia orgánmi činnými v trestnom konaní. Dokazovanie trestných činov tzv. domáceho násilia je zložité, vyžadujúce si zvýšené nároky na odbornosť a prístup prokurátorov a policajtov. Generálna prokuratúra v tejto súvislosti pravidelne organizuje vzdelávacie aktivity za účelom zvyšovania odbornosti prokurátorov - špecialistov, pričom v roku 2019 sa uskutočnilo viacero aktivít aj v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru. V tomto trende sa bude pokračovať.

V odôvodnených prípadoch tzv. domáceho násilia sa prokurátor osobne zúčastňuje výsluchov poškodených osôb, pričom citlivo vyhodnocuje postavenie poškodeného ako obete alebo obzvlášť zraniteľnej obete v zmysle zákona o obetiach.

42

Generálna prokuratúra v roku 2019 spolupracovala na konkrétnych úlohách aj s Koordinačno – metodickým centrom pre rodovo podmienené a domáce násilie, pričom spolupráca s uvedeným subjektom bude aj naďalej pokračovať.

Trestné činy páchané na deťoch

Podiel trestných vecí vedených v prípadoch trestných činov spáchaných na deťoch na celkovom počte trestných stíhaní proti konkrétnej osobe v roku 2019 nie je možné presne určiť, nakoľko to neumožňuje zber štatistických údajov v rámci prokuratúry. Okruh trestných činov, ktorých obeťami sú deti, je veľmi široký, deti sa stávajú obeťami rôznych druhov trestnej činnosti, ktorej obeťami sú aj dospelé osoby. Deti sú častými obeťami trestných činov, ktoré na nich, resp. vo vzťahu k nim páchajú ich rodičia, resp. ich zákonní zástupcovia, obeťami rôznych druhov násilnej či majetkovej trestnej činnosti, ako aj trestných činov sexuálneho charakteru. Čoraz častejšie sa vyskytuje trestná činnosť páchaná na deťoch prostredníctvom elektronických prostriedkov, pričom páchateľmi sú často rovesníci obetí.

V tretej hlave osobitnej časti Trestného zákona sú upravené trestné činy proti rodine a mládeži, ktoré je možné považovať za najtypickejší okruh trestných činov, ktorých obeťami sú deti. Štatisticky najčastejším takýmto trestným činom je trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. V roku 2019 bolo za tento trestný čin vedených 3 082 trestných vecí proti konkrétnej osobe, čo v porovnaní s rokom 2018, kedy bolo evidovaných 3 268 trestných vecí, predstavuje mierny pokles. Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti konkrétnej osobe v roku 2019 podiel trestných stíhaní za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona predstavuje 9 %. Najčastejším páchateľom tohto trestného činu bol muž - otec dieťaťa, voči ktorému mal tento zákonnú vyživovaciu povinnosť; ženy sa tohto trestného činu dopustili v roku 2019 v 15 % týchto trestných vecí. Druhým štatisticky najčastejším trestným činom bol v roku 2019 trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona, za ktorý bolo vedených 2 274 trestných vecí proti konkrétnej osobe, čo je v podstate na rovnakej úrovni ako v roku 2018, kedy bolo evidovaných 2 281 trestných vecí. Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti konkrétnej osobe v roku 2019 podiel trestných stíhaní vedených za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona predstavuje 6,7 %. V prípade tohto trestného činu bola naopak častejšou páchateľkou žena - matka (v 61 % týchto trestných vecí), najčastejšie išlo o konanie majúce za následok zanedbanie, resp. neplnenie povinnej školskej dochádzky. Z ostatných trestných činov proti rodine a mládeži, popri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, ktorý je analyzovaný v časti trestných činov tzv. domáceho násilia, sa v roku 2019 v menšej miere vyskytovali aj trestné činy odloženia dieťaťa podľa § 205 Trestného zákona(4 trestné veci), opustenia dieťaťa podľa § 206 Trestného zákona (9 trestných vecí)a únosu podľa § 210 Trestného zákona (4 trestné veci).

V roku 2019 boli štatisticky významné aj trestné stíhania vedené za trestné činy sexuálneho charakteru. Za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona bolo vedených 280 trestných stíhaní proti konkrétnej osobe, čo v porovnaní s rokom 2018, kedy bolo evidovaných 307 trestných vecí vedených proti konkrétnej osobe pre tento zločin, predstavuje mierny pokles. Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti konkrétnej osobe v roku 2019 podiel trestných stíhaní vedených za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona

43

predstavuje 0,82 % Ide o najtypickejší trestný čin tohto charakteru, ktorého obeťou sú deti mladšie ako 15 rokov. Až 40 % trestných stíhaní bolo vedených proti mladistvému, z čoho teda vyplýva, že najčastejším páchateľom tohto trestného činu je rovesník obete. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že podiel mladistvých páchateľov tohto trestného činu klesá, a naopak stúpa podiel dospelých páchateľov.

V 7 trestných veciach bolo vedené trestné stíhanie proti konkrétnej osobe za prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona, ktorého skutková podstata spočíva v kontaktovaní dieťaťa mladšieho ako 15 rokov prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby v úmysle vykonania sexuálneho styku, a rovnakov 7 trestných veciach bolo vedené trestné stíhanie proti konkrétnej osobe za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201b Trestného zákona. Skutkové podstaty uvedených trestných činov reflektujú nové fenomény súvisiace s rozvojom informačných technológií, ktorých obeťou sú takmer výlučne deti (ide o tzv. sexting, grooming a sexual solicitation). Táto forma je často využívaná tzv. sexuálnymi predátormi, ktorí zneužívajú zraniteľnosť a slabšiu psychickú vyspelosť detí tým, že ich v anonymnom virtuálnom svete zahŕňajú predstieranou náklonnosťoua pozornosťou, aby ich manipulovali v záujme dosiahnutia vlastného sexuálneho uspokojenia.

Deti boli obeťami aj trestných činov znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona a sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona. Štatistiky v prípade týchto trestných vecí sú nepresné, nakoľko tieto trestné činy sú páchané aj na dospelých obetiach.

Nemenej významnými trestnými činmi, v prípade ktorých sa dá hovoriť o detských obetiach, a to tak z hľadiska štatistiky ako aj hľadiska následku, sú trestné činy súvisiace s detskou pornografiou. Za trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona bolo v roku 2019 registrovaných 20 trestných vecí, za trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona 53 trestných vecí a za trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona 45 trestných vecí. V prípade týchto objasnených trestných činov ide o približne rovnaký stav v porovnaní s rokom 2018. Počet trestných stíhaní vedených za trestné činy súvisiace s detskou pornografiou iba vo veci, t. j. bez vznesenia obvinenia proti konkrétnej osobe, je však niekoľkonásobne vyšší. Odhalenie konkrétneho páchateľa je často technologicky zložité, limitované možnosťami znaleckého dokazovania, ale aj dobou uchovávania relevantných údajov o telekomunikačnej prevádzke.

Vo vzťahu k trestnej činnosti sexuálneho charakteru, ktorej obeťou je dieťa, vypracovala generálna prokuratúra v roku 2019 na základe úlohy vyplývajúcej z Plánu hlavných úloh komplexné Zhodnotenie rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri trestných činoch sexuálneho charakteru páchaných na deťoch za obdobie rokov 2016 - 2018. Dôvodom na vypracovanie zhodnotenia bol stúpajúci počet trestných činov sexuálneho charakteru na deťoch, osobitne tých, na spáchanie ktorých boli použité elektronické prostriedky a s tým spojené výzvy pre prokurátorov reflektovať na náročnosť dokazovania v trestnom konaní v prípade nových inštitútov a fenoménov v tejto súvislosti, a neustále

sa v tejto oblasti vzdelávať. Na základe skutočností vyplývajúcich zo zhodnotenia boli prijaté viaceré opatrenia v záujme skvalitnenia a zefektívnenia rozhodovacej činnosti

44

orgánov činných v trestnom konaní v prípade trestných konaní vedených pre tieto trestné činy.

Deti sú častými obeťami násilných trestných činov, pričom sa nevynímajú ani tie najzávažnejšie. V roku 2019 aj vo verejnosti rezonovala trestná vec vedená na Krajskej prokuratúre Žilina proti obvinenej mladistvej za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona, ktorého sa obvinená mala dopustiť na maloletom spolužiakovi, ktorého mala úmyselne usmrtiť spôsobením bodných, bodno - rezných a rezných rán.

Z hľadiska poškodených osôb je možné zovšeobecniť, že dievčatá sú častejšie obeťami sexuálne motivovaných trestných činov, chlapci častejšie násilnej trestnej činnosti. Páchatelia trestných činov na deťoch si často vyberajú obete aj podľa toho, že veria, že tieto vzhľadom na ich vek nebudú vypovedať, resp. nebudú schopné dostatočným spôsobom popísať skutok a osobu páchateľa. Toto je tiež možné v prípadoch, kedy si páchateľ z tohto dôvodu trúfa na obeť, ktorú pozná a ktorá pozná páchateľa (tzv. domáce násilie, sexuálne zneužívanie blízkej osoby), v prípadoch kvázi anonymného prostredia elektronickej komunikácie a sociálnych sietí, ale tiež v prípade takých trestných činov, pri ktorých síce nie sú deti priamou obeťou trestného činu, ale skôr nástrojom páchateľa. V takomto prípade ide napr. trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, kde sú deti spravidla iba nástrojom bojujúcich rodičov, avšak ich konaním preukázateľne trpia. V prípade tohto trestného činu bolo v roku 2019 vedených 11 trestných stíhaní proti konkrétnej osobe, pričom až v 8 veciach bola páchateľkou žena – matka dieťaťa. V súvislosti s týmto trestným činom generálna prokuratúra eviduje určité legislatívne nedostatky jeho definície, ktoré sťažujú vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, nakoľko trestných konaní vedených iba vo veci a osobitne trestných oznámení v tejto súvislosti je niekoľkonásobne viac.

Od 01. januára 2018 je účinný zákon o obetiach, ktorý definuje dieťa ako obzvlášť zraniteľnú obeť, pričom týmto zákonom došlo aj k novelizácii viacerých ustanovení Trestného poriadku upravujúcich zaobchádzanie s obzvlášť zraniteľnými obeťami. Osobitne je potrebné dať do pozornosti ustanovenia o výsluchoch maloletých poškodených. Prokurátor je povinný zúčastniť sa výsluchu maloletého poškodeného, prípadne tento výsluch viesť. Prokurátori považujú problematiku výsluchov maloletých v trestnom konaní za osobitne dôležitú a preto sa jej venuje zvýšená pozornosť aj v rámci vlastných vzdelávacích aktivít. Prokurátori v roku 2019 absolvovali pracovnú poradu prokurátorov - špecialistov, v rámci ktorých bola táto problematika prezentovaná; uvedená problematika je pravidelne prezentovaná aj právnym čakateľom prokuratúry.

Trestná činnosť páchaná na deťoch je v správe o činnosti prokuratúry vyhodnocovaná tretí krát, preto zistené poznatky a štatistické ukazovatele je možné vyhodnotiť iba z krátkodobého hľadiska. Vo všeobecnosti je však možné skonštatovať, že počet trestných činov, obeťou ktorých sú deti, stúpa. Osobitne vnímame narastajúci počet trestných činov spáchaných s použitím elektronických prostriedkov a elektronických komunikačných nástrojov, najmä sociálnych sietí. Vo virtuálnom prostredí sú deti zraniteľnejšie, najmä z dôvodu zdanlivej anonymity tohto prostredia, a preto aj náchylnejšie na konanie, na ktoré by v inom – reálnom prostredí v žiadnom prípade nepristúpili. Prokurátori sa pri svojej činnosti čoraz častejšie stretávajú aj s novými fenoménmi, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú

45

práva detí a ich zdravý psychický vývoj. Príkladom je aj tzv. kyberšikana, ktorá môže mať veľmi závažné následky, vyústiac až v samovraždu šikanovanej obete; tzv. kyberšikana sa od bežného šikanovania líši tým, že vďaka informačným technológiám so širokým záberom je oveľa účinnejšia pri porušovaní práv jej obete, pričom dieťa sa vo virtuálnom svete vie len veľmi obmedzene brániť. Tzv. kyberšikanu je možné v niektorých prípadoch, v závislosti od konania páchateľa, posúdiť ako trestné činy vydierania, ohovárania, nebezpečného vyhrážania alebo nebezpečného prenasledovania, nie vždy je však takéto konanie trestnoprávne postihnuteľné, hoci jeho následok by si trestný postih určite vyžadoval.

Trestné činy legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo

Trestné činy legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictva predstavujú malý podiel na celkovom počte spáchaných trestných činov, avšak pri ich páchaní sa dosahujú spravidla veľké zisky. Podiel stíhaných osôb pre tento druh trestnej činnosti na celkovej kriminalite predstavuje 0,35 %. Prokuratúra eviduje za trestný čin podielnictva za rok 2019 celkovo 68 stíhaných osôb a za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti celkovo 53 osôb. V porovnaní s rokom 2018 ide pri trestnom čine podielnictva o pokles o 14 osôb a pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti ide o nárast o 26 osôb. Prokurátori v roku 2019 za trestný čin podielnictva obžalovali 47 osôb a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti obžalovali 32 osôb, čo je pri trestnom čine podielnictva v porovnaní s rokom 2018 pokles o 20 osôb, pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti ide v porovnaní s rokom 2018 o nárast o 17 osôb. V roku 2019 bolo odsúdených za trestný čin podielnictva 52 osôb a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti 15 osôb, pričom v roku 2018 bolo za trestný čin podielnictva odsúdených 53 osôb a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti bolo odsúdených 14 osôb.

V roku 2019 boli zaznamenané 2 prípady realizácie trestného stíhania za trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona proti právnickej osobe, v jednej trestnej veci bola vo vzťahu k stíhanej právnickej osobe podaná obžaloba. V druhej trestnej veci, v ktorej bola stíhaná právnická osoba so sídlom v Českej republike, bolo trestné stíhanie zastavené, pretože došlo k zrušeniu danej obchodnej spoločnosti a jej následnému výmazu z obchodného registra podľa právnych predpisov platných na území Českej republiky.

V roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 došlo takmer k zdvojnásobeniu počtu stíhaných osôb a obžalovaných osôb z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Do budúcnosti je možné očakávať aj výraznejší nárast počtu odsúdených osôb pre tento druh trestnej činnosti. Tento pozitívny jav je spôsobený tým, že postih legalizácie príjmu trestnej činnosti z hľadiska stanovených úloh patrí medzi priority prokuratúry.

Prokuratúra plnila aj v roku 2019 povinnosti vyplývajúcej z § 27 ods. 3 zákona číslo 297/2008 Z. z o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom prihliadala na metodiku Svetovej banky a na skúsenosti z procesov národného hodnotenia rizika v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. V prípade národného hodnotenia rizika ide o kontinuálny proces, pri ktorom vzniká povinnosť predkladať národnej rade aj Správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za príslušný kalendárny rok a Správu

46

špeciálneho prokurátora o činnosti úradu špeciálnej prokuratúry a poznatkoch o stave zákonnosti za príslušný kalendárny rok.

Pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti došlo vo významnej miere k iniciovaniu trestného konania Finančnou spravodajskou jednotkou, ktorá odovzdala informácie orgánom činným v trestnom konaní o neobvyklej obchodnej operácii, ktorá bola vykonaná na bankových účtoch a súčasne zabezpečila zdržanie výkonu takejto neobvyklej obchodnej operácie v banke (prevod peňazí) s predpokladom následného bezodkladného zaistenia peňažných prostriedkov na bankovom účte v trestnom konaní. Ťažisko spolupráce medzi Finančnou spravodajskou jednotkou a orgánmi činnými v trestnom konaní smeruje k zvýšeniu miery využiteľnosti vzájomne poskytovaných informácií.

V podmienkach prokuratúry bolo v roku 2019 vydané opatrenie generálneho prokurátora sp. zn. V/2 Spr 33/18/1000-73/8, ktorým sa implementuje Národné hodnotenie rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky za roky 2011 - 2015, Strategické princípy boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, financovania terorizmu a financovania rozširovania zbraní hromadného ničenia na obdobie rokov 2019 - 2024 a Akčný plán boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu na obdobie rokov 2019 - 2022. Na jeho základe došlo s účinnosťou od 1. januára 2020 k precizovaniu opatrenia č. 6 generálneho prokurátora zo 7. decembra 2017, ktorým sa uložilo všetkým krajským prokurátorom viesť evidenčný prehľad trestných vecí legalizácie príjmov z trestnej činnosti a podielnictva, ktoré sú vo zvýšenej miere závažnosti (vysoká škoda, organizovaná skupina, zločinecká skupina, terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme...) a prehľad zaisťovania výnosov z trestnej činnosti a nárokov poškodených (pri týchto trestných činoch).

V trestných veciach týkajúcich sa legalizácie príjmov z trestnej činnosti a podielnictva sa aktívne využíva inštitút zaistenia finančných prostriedkov podľa§ 95 ods. 1 Trestného poriadku. V roku 2019 z celkového počtu 56 trestných vecí bol tento inštitút využitý v 16 trestných veciach. V jednej trestnej veci došlo k využitiu inštitútu zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku podľa § 425 ods. 1 Trestného poriadku a v jednom prípade bol využitý zaisťovací inštitút výkonu zhabania veci podľa § 461 ods. 2 Trestného poriadku.

Uvedené opatrenie reaguje aj na najnovšie trendy, ktoré sa týkajú legalizácie príjmov z trestnej činnosti, a to umiestňovanie takýchto príjmov do virtuálnych mien. Okrem uloženia povinnosti realizovať spoločné systematické vzdelávania špecializovaných útvarov Policajného zboru (odboru počítačovej kriminality, finančnej spravodajskej jednotky), prokurátorov a sudcov k virtuálnym menám, prokuratúra v roku 2019 spracovala leták (informačnú brožúru) pre orgány činné v trestnom konaní s opisom virtuálnych mien, ich vyobrazením a vyobrazením virtuálnych peňaženiek. Týmto sa sleduje najmä zlepšenie schopností orgánov činných v trestnom konaní a polície vyhľadávať virtuálne meny a následne ich procesne zaisťovať.

V uvedenej problematike prokuratúra aktívne zhromažďuje poznatky, ktoré poskytuje aj ostatným rezortom v rámci činnosti Multidisciplinárnej integrovanej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

47

Prokuratúra aj v roku 2019 dôsledne plnila úlohy vyplývajúce z procesov spadajúcich do pôsobnosti Výboru expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu MONEYVAL a súvisiacich štandardov FATF, procesov spadajúcich do pôsobnosti Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru, procesov spadajúcich do oblasti vzájomného hodnotenia členských štátov EÚ, ako aj procesov v rámci ďalších hodnotiacich mechanizmov Rady Európy, OECD a OSN. V období od 07. októbra 2019 do 18. októbra 2019 sa uskutočnila na území Slovenskej republiky hodnotiaca návšteva zástupcov uvedeného výboru, ktorým bola poskytnutá zo strany zástupcov Slovenskej republiky (vrátane prokuratúry) požadovaná súčinnosť. Do konca novembra 2019 bol zo strany tohto výboru spracovaný text prvého konceptu správy o hodnotení Slovenskej republiky. Hodnotiaci proces Slovenskej republiky však nie je nateraz ukončený.

Prokuratúra v roku 2019 sa aktívne podieľala na legislatívnych úlohách súvisiacich s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva.

Trestné činy daňové

V roku 2019 sa pri trestných činoch daňových, obdobne ako v predchádzajúcom roku 2018, najčastejšie vyskytoval trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona. Významne sa na tomto druhu trestnej činnosti opätovne podieľali trestné činy neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona. Menší počet z celkového nápadu daňových trestných činov predstavovali, rovnako ako v roku 2018, trestné činy daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona.

Vo vzťahu k uvedeným trestným činom je potrebné konštatovať, že v roku 2019 došlo nielen k poklesu celkového počtu obvinených a obžalovaných osôb, ale aj odsúdených za trestné činy daňové. Pre daňové trestné činy bolo v roku 2019 trestne stíhaných 1 115 osôb (tento počet predstavuje 3,29 % na celkovom počte trestne stíhaných osôb), čím ide v porovnaní s rokom 2018 o pokles o 90 osôb. Prokurátori v roku 2019 pre daňové trestné činy obžalovali 728 osôb (2,65 % na celkovom počte obžalovaných osôb), čo je v porovnaní s rokom 2018 pokles o 90 osôb. V roku 2019 bolo odsúdených za daňové trestné činy 688 osôb (2,63 % na celkovom počte odsúdených osôb), pričom v roku 2018 bolo za túto trestnú činnosť odsúdených 695 osôb, ide teda o pokles o 7 osôb.

Skladba trestných činov daňových v roku 2019 bola obdobná ako v roku 2018. Rovnako ako v roku 2018, ani v roku 2019 nebola žiadna osoba stíhaná za trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a Trestného zákona.

Celoštátny trend je charakterizovaný poklesom počtu stíhaných, obžalovaných a odsúdených osôb za daňové trestné činy, s výnimkou obvodu Krajskej prokuratúry Trenčín a Krajskej prokuratúry Nitra. V obvode Krajskej prokuratúry Trenčín v porovnaní s rokom 2018 došlo k nárastu daňovej trestnej činnosti, kde stúpol počet trestne stíhaných, obžalovaných aj odsúdených osôb. Mierny nárast počtu stíhaných a obžalovaných osôb za trestné činy daňové bol zaznamenaný aj v obvode Krajskej prokuratúry Nitra. Ostatné krajské prokuratúry zaznamenali pokles tak v celkovom počte nápadu daňových trestných vecí, ako aj v počte trestne stíhaných, obžalovaných a odsúdených osôb za tento druh kriminality.

48

V súvislosti so znížením počtu trestných činov daňových treba poukázať na frekventované uplatňovanie inštitútu účinnej ľútosti páchateľmi (§ 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, resp. § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2019), pretože týmto spôsobom bolo ukončených pomerne veľké množstvo trestných vecí ešte pred začatím trestného stíhania, resp. po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. Samotné iniciovanie trestného konania a poučenie subjektu daňovej a odvodovej povinnosti o možnosti uplatnenia inštitútu účinnej ľútosti má veľký význam nielen z hľadiska možnosti páchateľa dosiahnuť svoju beztrestnosť, ale najmä z hľadiska pozitívneho ekonomického efektu na príjmovú časť štátneho rozpočtu. Inštitút účinnej ľútosti bol uplatnený predovšetkým v trestných veciach vedených pre trestné činy neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona, pričom vo väčšine prípadov tieto trestné konania boli iniciované Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami.

Aj keď v posledných rokoch dochádza k zefektívneniu postupu orgánov činných v trestnom konaní pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti napr. prostredníctvom kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty zasielaného jednotlivými daňovými subjektmi, je potrebné uviesť, že dokazovanie tohto druhu trestnej činnosti je naďalej pomerne náročné z časového, materiálneho aj odborného hľadiska. Vo väčšine prípadov páchatelia týchto trestných činov majú vyššiu úroveň vzdelanosti (v porovnaní s páchateľmi napr. všeobecnej a násilnej kriminality), preto aj spôsob páchania tohto druhu trestnej činnosti je sofistikovanejší. Charakteristické sú zároveň dômyselnejšie spôsoby páchania skutkov, ich kvalifikované zakrývanie a erudovanejšia obhajoba zo strany páchateľov. Mnohokrát ide o dôkazne náročné veci, vyžadujúce si zabezpečenie množstva nevyhnutných listinných dôkazov (najmä účtovných dokladov) a následné znalecké dokazovanie.

Pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti a celkovej eliminácii trestnej činnosti na úseku štátneho rozpočtu je potrebné vyzdvihnúť intenzívnu spoluprácu generálnej prokuratúry, finančnej správy a národnej kriminálnej agentúry. Cieľom, resp. aj výsledkom tejto spolupráce je zlepšenie koordinácie uvedených subjektov pri odhaľovaní, objasňovaní a vyšetrovaní daňových trestných činov aj v rámci projektu tzv. daňovej kobry. V rámci tohto projektu od 1. januára 2012 (dátum vzniku tzv. daňovej kobry) do 31. decembra 2019 bolo kontrolovaných 1 587 daňových subjektov, vykonaných bolo 2 998 daňových kontrol za 8 379 zdaňovacích období. Dosiahnutý finančný nález z ukončených daňových kontrol od vzniku tzv. daňovej kobry do 31. decembra 2019 predstavuje celkovú sumu 984 820 130,99 eur, z ktorej nevyplatený nadmerný odpočet DPH bol v sume 86 785 632,49 eur. Dosiahnutý finančný nález za obdobie roku 2018 predstavoval celkovú sumu 99 153 719,50 eur, z ktorej nevyplatený nadmerný odpočet DPH bol v sume 3 345 844,99 eur a za obdobie roku 2019 predstavoval celkovú sumu 77 924 125,80 eur, z ktorej nevyplatený nadmerný odpočet DPH bol v sume 854 422,37 eur. Očakávaný finančný nález predstavuje sumu 62,3 miliónov eur a zadržiavaný nadmerný odpočet DPH sumu 1 538 388,02 eur.

Výsledky projektu tzv. daňovej kobry prezentujú jeho opodstatnenosť a vysokú efektívnosť a úspešnosť v realizovaných prípadoch.

Aj v roku 2019 sa prejavoval nadnárodný charakter daňovej trestnej činnosti, pretože v niektorých prípadoch boli organizátormi najmä daňových podvodov

49

súvisiacich s neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu DPH (za fiktívne vývozy tovaru cez viaceré štáty) cudzí štátni príslušníci, ktorých výsluch vyžadoval medzinárodnú justičnú spoluprácu, ktorá skutočnosť taktiež nepriaznivo ovplyvňuje dĺžku trestného konania. Nadnárodný charakter páchania daňovej trestnej činnosti sa prejavuje aj tým, že do fiktívnych prevodov tovaru v súvislosti s uplatňovaním nadmerného odpočtu DPH sú zapájané obchodné spoločnosti účelovo založené a formálne sídliace jednak na území Slovenskej republiky ako aj na území iných štátov.

K zvýšeniu úspešnosti odhaľovania a preukazovania daňovej trestnej činnosti by mohla napomôcť kontrola prostredníctvom elektronizácie účtovnej dokumentácie a zavedenie povinnosti zálohovania a odovzdávania účtovnej dokumentácie v elektronickej forme príslušným orgánom finančnej správy. Tieto opatrenia by v spojitosti s vykonávanou kontrolnou činnosťou zo strany daňových orgánov mohli efektívne napomáhať pri odhaľovaní a vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za páchanú daňovú trestnú činnosť.

Trestné činy v doprave

V roku 2019 bolo pre trestné činy v doprave vedených 6 974 trestných vecía stíhaných 6 974 osôb, čo predstavuje 20,45 % podiel na celkovej kriminalite známych osôb. V porovnaní s rokom 2018 (6 528 osôb) došlo k nárastu počtu stíhaných osôb pre tento druh trestnej činnosti o 446 osôb.

V roku 2019 bola pre trestné činy v doprave podaná obžaloba na 6 394 osôba pre tento druh trestnej činnosti bolo v roku 2019 odsúdených 6 386 osôb. Oproti roku 2018 došlo k miernemu nárastu, keďže obžalôb bolo podaných na 6 063 osôb a odsúdených bolo 6 058 osôb.

V súvislosti so spôsobom ukončovania vecí v prípravnom konaní treba uviesť, že pri trestných činoch v doprave sa využívajú tiež odklony, t. j. podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier a konanie o dohode o vine a treste – týmto spôsobom bolo v roku 2019 na úseku trestnej činnosti v doprave ukončených 414 trestných vecí, čo je o osem trestných vecí viac ako v roku 2018, kedy to bolo 406 trestných vecí. Práve charakter trestných činov na úseku dopravy tieto predurčuje aj k využívaniu odklonov, pretože sa jedná predovšetkým o nedbanlivostnú formu zavinenia, a to pri trestných činoch ublíženia na zdraví podľa § 158 a § 157 Trestného zákona, usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona a všeobecného ohrozenia podľa § 285 Trestného zákona. Tieto trestné činy sú spojené s porušením dôležitej povinnosti, uloženej účastníkom cestnej premávky zákonom č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke. V nadväznosti na toto porušenie zákona analýza tohto druhu kriminality umožňuje urobiť záver, že medzi najčastejšie príčiny trestných činov v doprave patrí, okrem jazdy pod vplyvom alkoholu, predovšetkým neprimeraná rýchlosť jazdy, nevenovanie sa vedeniu vozidla a sledovaniu situácii v cestnej premávke a nedanie prednosti v jazde.

Porušenie pravidiel cestnej premávky však môže byť spojené aj s veľmi vážnymi následkami v podobe niekoľkonásobného smrteľného zranenia. Takouto udalosťou bola aj v roku 2019 mimoriadne tragická dopravná nehoda, ktorá sa stala dňa 13. novembra 2019 v katastri obce Malanta, v obvode Krajskej prokuratúry Nitra,

50

medzi nákladným motorovým vozidlom a autobusom medzimestskej hromadnej dopravy, pri ktorej bolo usmrtených 12 osôb a 23 osôb utrpelo ťažšie a ľahšie zranenia a v súvislosti s ktorou je vedené touto prokuratúrou trestné stíhanie za prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

Trestnými činmi v doprave sú však aj úmyselné trestné činy spáchané v súvislosti s cestnou dopravou, a to prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a najmä prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, ktorý, rovnako ako v roku 2018, tiež v roku 2019 bol najčastejšie páchaným trestným činom v doprave. V roku 2019 bolo vedené trestné stíhanie za tento prečin u 4 706 osôb, čo predstavuje mierny nárast oproti roku 2018, kedy to bolo u 4 426 osôb.

Trestné stíhanie za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona je v prevažnej miere realizované v tzv. superrýchlom konaní – postupom podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku. Tento inštitút je spojený s obmedzením osobnej slobody, no ani táto skutočnosť stále nemá odstrašujúci vplyv na vodičov, jazdiacich po požití alkoholu, keďže nemá klesajúcu tendenciu. V tejto súvislosti treba uviesť tiež to, že výrazne najpodstatnejšiu časť tohto druhu trestnej činnosti, páchanej vodičmi motorových vozidiel, tvorí jazda práve po požití alkoholu, pretože rovnako ako v roku 2018, ani v roku 2019 technická vybavenosť príslušníkov Policajného zboru týmto neumožňovala odhalenie požitia inej návykovej látky a následné preukázanie toho, že takýto vodič viedol motorové vozidlo práve v stave vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť aj po požití inej omamnej látky, ako alkoholu.

Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona je charakteristické ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na určité obdobie, ktoré je spojené s ukladaním peňažných trestov, alebo trestov odňatia slobody, ktorých výkon sa podmienečne odkladá. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je skôr výnimočné. Na rozdiel od roku 2018, začali orgány činné v trestnom konaní v roku 2019 využívať inštitút zaistenia motorového vozidla pre účely trestného konania (§ 89 a § 91 Trestného poriadku) z dôvodu predpokladaného uloženia trestu prepadnutia veci, a keďže sa jedná o trest, ktorý je výrazným zásahom do vlastníckych práv, nie je vylúčené, že práve táto skutočnosťv budúcnosti zastaví stúpajúci trend tejto trestnej činnosti a bude mať aj preventívny účinok vo vzťahu k páchateľom prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona. V roku 2019 bolo pri trestných činoch v doprave (väčšinou práve pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, a len v niektorých prípadoch aj pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona) zaistených za týmto účelom 50 motorových vozidiel, pričom v 37 prípadoch vyhovel súd návrhu prokurátora na uloženie trestu ich prepadnutia. Pri tomto druhu zaisťovacieho inštitútu je potrebné uviesť, že v rámci dokazovania je nevyhnutné nielen zisťovať, kto je majiteľom motorového vozidla, či vozidlo nie je v spoluvlastníctve iných osôb a či hodnota motorového vozidla je primeraná uloženiu trestu prepadnutia vozidla, ale tiež to, či nie sú na využívanie motorového vozidla odkázaní iní rodinní príslušníci, napr. osoby vyššieho veku, školopovinné deti, dlhodobo chorí.

51

Trestné činy proti životnému prostrediu

V roku 2019 došlo k nárastu trestných činov proti životnému prostrediu v porovnaní s rokom 2018. Za trestné činy proti životnému prostrediu bolo v roku 2019 stíhaných celkom 369 osôb, čo je oproti roku 2018 nárast o 15 osôb. Uvedený počet stíhaných osôb predstavuje 1,1 % z celkového počtu stíhaných osôb v roku 2019. Z toho obžalovaných bolo 238 osôb (nárast o 25 osôb) a 171 osôb bolo odsúdených (nárast o 7 osôb). Dohodou o vine a treste bolo ukončených 21 trestných vecí (rovnaký počet ako v roku 2018), podmienečným zastavením trestného stíhania 73 osôb (pokles o 9 osôb) a zmierom 19 osôb (pokles o 1 osobu).

Najviac stíhaných bolo za trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona – celkom 162 osôb (pokles o 47 osôb), trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, za ktorý bolo stíhaných celkom 84 osôb (nárast o 54 osôb) a trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona s celkovým počtom 69 stíhaných osôb, pričom ide o novú skutkovú podstatu trestného činu. Zostávajúce trestné činy podľa druhého dielu šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona sa vyskytli v menšom počte.

Napriek zvyšujúcim sa počtom stíhaných osôb za trestné činy proti životnému prostrediu, dosiahnuté hodnoty nezodpovedajú reálnemu stavu kriminality v tejto oblasti. Signalizujú však zásadné zmeny vo vnímaní environmentálnej kriminality a jej postihu orgánmi činnými v trestnom konaní. Z doposiaľ marginálnej problematiky sa, v súlade s aktuálnymi celosvetovými, osobitne európskymi trendmi, stáva prioritný spoločenský vzťah, ktorý si zasluhuje výraznú pozornosť nielen orgánov činných v trestnom konaní.

Zásadnú skutočnosť v roku 2019 predstavuje zriadenie prírodnej polície na základe opatrenia ministerky vnútra číslo 4/2019 z 22. februára 2019 s účinnosťou od 1. apríla 2019, na zriadení ktorej participovala aj generálna prokuratúra. Už prvé mesiace činnosti prírodnej polície naznačujú, že jej vytvorenie a činnosť sú prínosom pre zefektívnenie postihu environmentálnej kriminality prostriedkami trestného práva. Nielenže došlo k ďalšiemu nárastu počtu stíhaných osôb pre trestné činy proti životnému prostrediu, ale výrazne sa zmenila aj doterajšia štruktúra v poradí najzávažnejších trestných činov. Zásadný význam má v tomto smere odhaľovanie a odstraňovanie vysokého stupňa latencie trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, pri ktorom došlo v priebehu necelého roka k nárastu počtu stíhaných osôb o viac ako 180%.

Prípad hodný osobitného zreteľa predstavuje trestná vec vedená na Krajskej prokuratúre Košice, v ktorej sa vedie trestné stíhanie vo veci prečinu nedovoleného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že doposiaľ neznámy páchateľ, v presne nezistenom čase, na pozemkoch v okrese Michalovce, nakladal s nebezpečným odpadom v rozpores ustanovením § 11 a nasl. zákona číslo 79/2015 Z. z. o odpadoch tak, že v skladoch bývalého štátneho podniku C.S., uložil plechové sudy s obsahom neznámej tuhej látky sivastej farby, v množstve najmenej 504 ton pričom podľa vykonaného rozboru odobratej vzorky vykonanej Univerzitou P.J. Šafárika v Košiciach, Laboratóriom NMR, Ústavom chemických vied sa jedná o látky vytvorené pri procese výrob PCB - výroby bifenylu pyrolýzou benzénu, na likvidáciu ktorých je potrebná špecializovaná firma na dekontamínáciu, čím tak spôsobil škodu na životnom prostredí najmenej vo

52

výške 26 600,- eur.

Z hľadiska vzájomnej súčinnosti generálnej prokuratúry a ministerstva vnútra za podstatný považujeme návrh Akčného plánu boja proti environmentálnej kriminalite na roky 2020 - 2025, ktorý v prípade jeho schválenia bude tvoriť obsahovú i časovú os koordinácie boja s trestnými činmi proti životnému prostrediu nielen v slovenských, ale aj v celoeurópskych súvislostiach. Mimoriadne dôležitým nástrojom Akčného plánu sa javí najmä vytvorenie spoločného koordinačného orgánu, ktorého úlohou bude permanentná výmena odborných poznatkov a skúseností z praxe a rýchle a efektívne riešenie najzávažnejších aplikačných problémov.

V aktivitách reagujúcich na aktuálny stav špecializácie orgánov činných v trestnom konaní v Slovenskej republike poukazujeme aj na uskutočnenie Národného seminára na ochranu životného prostredia so zameraním na otázky nelegálnej ťažby a prepravy dreva a produktov z dreva, ktorý sa uskutočnil v Bratislave z iniciatívy Interpolu Lyon a Svetovej organizácie na ochranu lesa WWF, a ktorý považujeme za prejav uznania Európskeho spoločenstva k doterajšej činnosti slovenskej prokuratúry a Policajného zboru na úseku boja s environmentálnou trestnou činnosťou.

Za ťažiskovú úlohu v budúcnosti považujeme zameranie činnosti orgánov činných v trestnom konaní na tzv. finančné vyšetrovanie, sledujúce nielen dokumentáciu škôd na životnom prostredí, ale aj preukázanie a odčerpanie neoprávnené získaných materiálnych profitov páchateľov tohto druhu trestnej činnosti.

Finančné vyšetrovanie, zaisťovanie peňažných prostriedkov (§ 95 Trestného

poriadku)

V roku 2019 bolo finančné vyšetrovanie realizované v 449 trestných veciach, v ktorých dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonávali prokurátori krajských a okresných prokuratúr, čo predstavuje nárast o 114 trestných vecí oproti roku 2018 (zvýšenie o 34 %). Ide o pozitívny jav, ktorý vyplýva aj z opatrení prijatými generálnym prokurátorom. K realizácii finančného vyšetrovania dochádza najmä u trestných činov daňových, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona a majetkových trestných činov.

Na základe poznatkov krajských prokuratúr bolo generálnou prokuratúrou spracované vyhodnotenie finančného vyšetrovania, a to k plneniu opatrenia č. 39 z porady generálneho prokurátora konanej 09. - 11. decembra 2015 k finančnému vyšetrovaniu. Finančné vyšetrovanie sa vykonáva vo všetkých trestných veciach, ktoré sa realizujú za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, ak predikatívnymi trestnými činmi sú zneužívanie právomoci verejného činiteľa, závažné podvody, finančná kriminalita, daňové trestné činy, závažná majetková trestná činnosť a trestná činnosť páchaná organizovanými skupinami. Prijatím opatrenia generálneho prokurátora sp. zn. V/2 Spr 33/18/1000-73/8 z 3. júna 2019, ktorým sa implementuje Národné hodnotenie rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky za roky 2011 - 2015, Strategické princípy boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, financovania terorizmu a financovania rozširovania zbraní hromadného ničenia na

53

obdobie rokov 2019 - 2024 a Akčný plán boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu na obdobie rokov 2019 - 2022 došlo k rozšíreniu povinnosti vykonávať finančné vyšetrovania vo všetkých trestných veciach, ktoré sa vedú pre predikatívne trestné činy, ktoré sú nositeľmi vysokej hrozby identifikovanej v rámci národného hodnotenia rizika a zároveň vo všetkých trestných veciach, ktoré sa vedú pre z typologického hľadiska pre skutky spočívajúce v zneužívaní foriem a sofistikovaných schém obchodných spoločností. Ide o postih sofistikovanej trestnej činnosti, ktorá má často cezhraničný aspekt a súvis s nezákonným využívaním schránkových firiem v daňových rajov.

V súvislosti so zaisťovaním finančných prostriedkov a majetku v trestnom konaní a odoberaním výnosov z trestnej činnosti prokurátori uplatňovali v roku 2019 najmä inštitúty zaistenia peňažných prostriedkov podľa § 95 Trestného poriadku, zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku podľa § 425 Trestného poriadku, výkonu zhabania veci podľa § 461 ods. 2 Trestného poriadku a aj inštitútom vydania veci podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku. Inštitút zaistenia peňažných prostriedkov podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku sa využíval najmä vo veciach trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti (využitý bol celkovo v 16 trestných veciach), pričom zväčša išlo o súbeh týchto trestných činov najmä s trestným činom podvodu, či iným predikatívnym trestným činom.

Hodnota zaistených finančných prostriedkov v roku 2019 podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje sumu 3 120 389,16 eur. Hodnota zaistených finančných prostriedkov podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje sumu 128 085,31 eur, hodnota zaistených osobných motorových vozidiel využitím zabezpečovacích inštitútov podľa Trestného poriadku sumu 34 540,- eur a hodnota takto zaistených dvoch bytov predstavuje 80 676,- eur. Celkovú hodnota zaisteného majetku všetkými inštitútmi v roku 2019 predstavuje celkovú sumu 3 363 690,47 eur, pričom oproti roku 2018 ide o výrazný nárast hodnoty zaisteného majetkuo 1 308 350,42 eur (až o 42 %). Napriek výraznému nárastu zaisteného majetku je potrebné konštatovať, že v konkrétnych trestných veciach sa nedarí zaisťovať majetok obvineného podľa § 425 Trestného poriadku pre účely uloženia trestu prepadnutia majetku, nakoľko vo väčšine trestných vecí je majetok z vlastníctva obvineného prevedený na inú osobu, v dôsledku čoho sa samotný obvinený stáva nemajetným. V týchto prípadoch nie je možné očakávať ani efektívne ukladanie trestu prepadnutia majetku podľa § 58 Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že vo väčšine trestných vecí dochádza k odhaľovaniu trestnej činnosti s oneskorením viacerých rokov, nie je možné realizovať ani proaktívny postup orgánov činných v trestnom konaní pri zaisťovaní majetku.

Ako negatívum uvádzame, že na efektívnosti zaisťovania majetku sa prejavuje aj skutočnosť, že v roku 2019 Národná rada Slovenskej republiky neprijala zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Malo ísť o zásadný právny predpis, ktorý mal napomáhať k efektívnej správe a výkonu súdnych rozhodnutí vo vzťahu ku zaistenému, najmä nehnuteľnému majetku v trestnom konaní.

Prokuratúra v roku 2019 participovala aj na vydaní príkazu prezidenta Policajného zboru z 03. októbra 2019 k zabezpečeniu jednotného postupu útvarov v pôsobnosti Policajného zboru na úseku boja s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a odčerpávaní výnosov z trestnej činnosti a jej vyhodnocovania. Týmto

54

príkazom sa vymedzil rozsah vykonávania finančného vyšetrovania v podmienkach Policajného zboru, vrátane výkonu operatívno-pátracej činnosti.

Odborní konzultanti

V priebehu roku 2019 bol v trestnom konaní využitý inštitút odborného konzultanta minimálne, celkovo v siedmich trestných veciach, čo poukazuje na zníženie využitia inštitútu odborného konzultanta oproti roku 2018, kedy bol inštitút odborného konzultanta využitý celkovo v deviatich trestných veciach. Uvedený počet trestných vecí zároveň poukazuje na stále pretrvávajúce minimálne vyžitie inštitútu odborného konzultanta v trestnom konaní.

Odborný konzultant bol v roku 2019 využitý v obvodoch Krajskej prokuratúry Trenčín, Krajskej prokuratúry Nitra, Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a Krajskej prokuratúry Košice v 1 trestnej veci na každej z menovaných krajských prokuratúr a v obvode Krajskej prokuratúry Prešov v 3 trestných veciach. V obvodoch ostatných krajských prokuratúr nebol v roku 2019 využitý odborný konzultant ani v jednej trestnej veci. Vzhľadom na celkové množstvo trestných vecí za rok 2019 naďalej ide o zanedbateľné využitie inštitútu odborného konzultanta.

Orgány činné v trestnom konaní v roku 2019 využili odborných konzultantov nielen pri objasňovaní trestných činov daňových (odborné znalosti z oblasti daňovníctva, účtovníctva a financií), ale aj pri objasňovaní inej trestnej činnosti, v ktorých ako odborní konzultanti vystupovali predovšetkým pracovníci Finančnej správy Slovenskej republiky, Colného úradu Banská Bystrica a Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Bratislava, ako aj odborníci z oblasti stavebníctva a z odvetia pilotáže vrtuľníka Bell 429. Uvedení odborní konzultanti boli využití v trestnom konaní predovšetkým s cieľom podať odbornú informáciu na usmernenie ďalšieho procesného postupu.

Počítačová kriminalita

V rámci počítačovej kriminality nie je za rok 2019 (ako aj za posledné roky) zaznamenaný výrazný nárast v početnosti týchto trestných činov, čo možno odvodzovať predovšetkým od materiálnych a personálnych možností orgánov činných v trestnom konaní pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti. Jednoznačne možno konštatovať, že tento druh kriminality má v značnej miere latentný charakter.

Najzávažnejšie trestné činy, pri ktorých sa počítač používa ako nástroj na ich spáchanie, sú trestné činy súvisiace s detskou pornografiou (trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona, trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona a trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona), ktoré sú páchané spravidla prostredníctvom počítačových systémov. Oznamovateľmi trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou sú spravidla zákonní zástupcovia maloletých poškodených zobrazených na videu alebo fotografii, prípadne pedagógovia, niekedy aj nezainteresované osoby. Policajti začínajú trestné stíhanie aj na podklade vlastných poznatkov, vrátane poznatkov získaných z hlásení americkej neziskovej organizácie NCMEC (National Centre for Missing and Exploited children), ktoré obsahujú aj údaje o internetovej identite a geografickej polohe a sú zasielané prostredníctvom Europolu do príslušných členských štátov EÚ. Hlásenia po ich vyhodnotení vedú v niektorých prípadoch k uplatneniu inštitútov podľa § 90

55

Trestného poriadku (uchovanie a vydanie počítačových údajov), § 116 Trestného poriadku (oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke), prípadne aj podľa § 100 Trestného poriadku (príkaz na domovú prehliadku), ktorých výsledky môžu viesť k stotožneniu a usvedčeniu páchateľa.

V roku 2019 sa viedli trestné stíhania aj za iné trestné činy, pri ktorých má počítač vedľajšiu úlohu. Ide najmä o trestné činy vydierania podľa § 189 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona a ohovárania podľa § 373 Trestného zákona.

Za prínos v boji proti počítačovej kriminalite treba považovať vytvorenie Siete, ktorá bola zriadená v roku 2017 a ktorej cieľom je zhromažďovanie a výmena praktických poznatkov týkajúcich sa počítačovej kriminality v rámci vnútroštátneho konania a medzinárodnej spolupráce, riešenie aplikačných problémov v rámci vyšetrovania počítačovej kriminality, poskytovanie praktických informácií prokurátorom v danom služobnom obvode prokuratúry, podpora spolupráce s odborom počítačovej kriminality Prezídia Policajného zboru a iné. V rámci aktivít Siete možno spomenúť jej III. zasadnutie, na ktorom boli prerokované prenos informácií z EJCN, Národnej expertnej skupiny na riešenie problematiky v oblasti počítačovej kriminality (ďalej len „skupina“), Rady Európy, Europolu, Eurojustu, konferencií v Katoviciach a Bukurešti, seminára v Lisabone, expertného stretnutia Komisie a Europolu – podskupiny ARO pre virtuálne meny, ako aj poskytnutie informácií o nových a pripravovaných legislatívnych nástrojoch v rámci EÚ a Rady Európy. Všetci členovia Siete participovali v záverečnej fáze prípravy letáku pre orgány činné v trestnom konaní – „Informácia pre orgány činné v trestnom konaní: Identifikácia Bitcoinu a iných virtuálnych mien“ ako aj pri tvorbe aktualizovaného vydania „Pomôcky pre prokurátorov k problematike virtuálnych mien (najmä Bitcoinov)“, ktoré sa nachádzajú aj na intranete prokuratúry v časti „počítačová kriminalita a zabezpečovanie elektronických dôkazov“.

V rámci kategórie počítačových trestných činov sú vykazované iba trestné činy spáchané proti počítačovým systémom a neoprávnené zásahy do duševného vlastníctva.

V roku 2019 boli vedené proti obvinenému za trestný čin neoprávneného obohatenia podľa § 226 Trestného zákona 2 trestné stíhania (v roku 2018 to boli4 trestné stíhania), na 1 osobu bola podaná obžaloba (v roku 2018 na 2 osoby)a 2 osoby boli odsúdené (v roku 2018 boli odsúdené tiež 2 osoby). Za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 Trestného zákona bolo vedené trestné stíhanie proti 1 osobe (v roku 2018 nebolo vedené trestné stíhanie proti žiadnej osobe), na 1 osobu bola podaná obžaloba (v roku 2018 nebola podaná obžaloba na žiadnu osobu) a žiadna osoba nebola odsúdená (v roku 2018 bola odsúdená 1 osoba). Za trestný čin neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a Trestného zákona proti konkrétnemu páchateľovi boli vedené 2 trestné stíhania (v roku 2018 nebolo vedené trestné stíhanie proti žiadnej osobe), na 2 osoby bola podaná obžaloba (v roku 2018 nebola podaná obžaloba na žiadnu osobu) a žiadna osoba nebola odsúdená (ani v roku 2018 nebola odsúdená žiadna osoba). Pre trestný čin neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b Trestného zákona bolo vedené trestné stíhanie proti 1 osobe (v roku 2018 nebolo vedené trestné stíhania proti žiadnej osobe), na žiadnu osobu nebola podaná

56

obžaloba a žiadna osoba nebola odsúdená (ani v roku 2018 nebola podaná obžaloba na žiadnu osobu a žiadna osoba nebola odsúdená).

Trestná zodpovednosť právnických osôb

V roku 2019 bolo na území Slovenskej republiky realizovaných 148 trestných vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám. V porovnanís predchádzajúcim rokom 2018 (71 trestných vecí) bol zaznamenaný nárast o 77 trestných vecí (o 108,45 %), v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám.

Pri porovnaní štatistických údajov jednotlivých krajských prokuratúr možno v sledovanom období roku 2019 konštatovať výrazné regionálne rozdiely v uplatňovaní zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, kedy napr. v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry Prešov bolo realizovaných 46 trestných vecí (teda skoro 1/3 z celkového počtu trestných vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti konkrétnym právnickým osobám) a naproti tomu v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry Trnava nebolo vedené trestné stíhanie proti žiadnej právnickej osobe.

Z celkového počtu 148 trestných vecí, realizovaných v roku 2019, sav 6 trestných veciach jednalo o prípady, kedy bolo vedené trestné stíhanie len proti obvinenej právnickej osobe a v 142 trestných veciach sa jednalo o prípady, kedy bolo vedené trestné stíhanie proti obvinenej právnickej osobe a súčasne proti obvinenej fyzickej osobe (štatutárnemu zástupcovi konkrétnej právnickej osoby) pre ten istý skutok.

Z hľadiska štruktúry trestnej činnosti v rámci realizovaných trestných stíhaní proti konkrétnym právnickým osobám v roku 2019 išlo v 105 trestných veciach o daňovú trestnú činnosť (trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona), v 14 trestných veciach o trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, v 7 trestných veciach o trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, v 6 trestných veciach o trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, v 6 trestných veciach o trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona a v ostatných 10 trestných veciach o rôznorodé trestné činy majetkovej a všeobecnej kriminality (napr. trestné činy poisťovacieho podvodu podľa § 223 Trestného zákona, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona, ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 Trestného zákona).

V sledovanom období roku 2019 bolo v 48 trestných veciach skončené prípravné konanie, realizované proti právnickým osobám. V porovnanís predchádzajúcim rokom 2018 (22 trestných vecí) bol zaznamenaný nárast o 26 trestných vecí (o 128,57 %), v ktorých bolo skončené prípravné konanie, realizované proti právnickým osobám.

Z uvedeného počtu 48 trestných vecí, bola v 32 trestných veciach podaná obžaloba príslušnému okresnému súdu na konkrétne obvinené právnické osoby, v 13 trestných veciach bolo prokurátormi okresných prokuratúr rozhodnuté o zastavení trestného stíhania vedeného proti obvineným právnickým osobám podľa

57

§ 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1písm. e) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2019 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (nakoľko zanikla trestnosť činu),v jednej trestnej veci bolo prokurátorom okresnej prokuratúry meritórne rozhodnutéo zastavení trestného stíhania obvinenej právnickej osoby podľa § 215 ods. 1písm. a) Trestného poriadku (nakoľko je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie), v jednej trestnej veci bolo prokurátorom okresnej prokuratúry meritórne rozhodnuté o zastavení trestného stíhania obvinenej právnickej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku per analogiam a na § 1 ods. 2, § 21 ods. 2 zákonao trestnej zodpovednosti právnických osôb (nakoľko je trestné stíhanie neprípustné) a v jednej trestnej veci bolo prokurátorom okresnej prokuratúry meritórne rozhodnuté o zastavení trestného stíhania obvinenej právnickej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku per analogiam (nakoľko obvinená právnická osoba zanikla).

V roku 2019 boli v 4 trestných veciach rozsudkami príslušných okresných súdov schválené dohody o vine a treste, pričom v 3 trestných veciach bol obvinenej právnickej osobe uložený primeraný peňažný trest, rešpektujúc minimálnu výšku podľa § 15 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (v jednom prípade bol súčasne uložený trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku) a v jednej trestnej veci bol obvinenej právnickej osobe uložený trest zrušenia právnickej osoby.

V sledovanom období roku 2019 bolo v 21 trestných veciach právoplatne skončené súdne konanie, a to právoplatnými rozhodnutiami (trestnými rozkazmi a rozsudkami) príslušných okresných súdov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2018 (2 trestné veci) bol zaznamenaný nárast o 19 trestných vecí (o 850 %), v ktorých bolo právoplatne skončené súdne konanie. Príslušné okresné súdy v právoplatných rozhodnutiach uložili obžalovaným právnickým osobám v 15 trestných veciach primeraný peňažný trest (rešpektujúc minimálnu výšku podľa § 15 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb), v 4 trestných veciach primeraný trest zákazu činnosti (so špecifikovaním konkrétneho predmetu podnikania, resp. konkrétnej činnosti, ktorej sa uložený trest zákazu činnosti týkal) a v 2 trestných veciach trest zrušenia právnickej osoby.

Vyššie konkretizované stúpajúce štatistické ukazovatele, týkajúce sa uplatňovania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb zo strany orgánov činných v trestnom konaní v roku 2019, svedčia o postupnom etablovaní sa predmetnej problematiky v činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Podiel trestnej činnosti právnických osôb bol však, v porovnaní s celkovou kriminalitou na území Slovenskej republiky za sledované obdobie roku 2019, naďalej veľmi nepatrný, nakoľko obvinené právnické osoby tvorili 0,43 % z celkového počtu obvinených osôb (34 102 obvinených), obžalované právnické osoby tvorili 0,12 % z celkového počtu obžalovaných osôb (27 443 obžalovaných) a odsúdené právnické osoby tvorili 0,08 % z celkového počtu odsúdených osôb (26 227 odsúdených).

Na výraznom náraste počtu trestných vecí, v ktorých bolo v sledovanom období roku 2019 (v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2018) vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám, mala nepochybne pozitívny vplyv tá skutočnosť, že problematike zisťovania zákonných podmienok na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a uplatňovanie zákona o trestnej zodpovednosti

58

právnických osôb je venovaná sústavná pozornosť zo strany generálnej prokuratúry a podriadených krajských a okresných prokuratúr, a to v rámci organizovaných pracovných porád (i v súčinnosti s Policajným zborom), na ktorých je osobitne zdôrazňovaná potreba intenzívneho využívania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb v aplikačnej praxi.

4. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti

4.1. Činnosť prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní

Na prokuratúry v Slovenskej republike v roku 2019 napadlo spolu 18 415 trestných oznámení, čo predstavuje mierny pokles v porovnaní s rokom 2018 o 1 045 (- 5,36 %) trestných oznámení.

Najviac trestných oznámení opäť napadlo v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava (5 182 trestných oznámení) a v obvode Krajskej prokuratúry Trnava (2 791 trestných oznámení). Najmenej trestných oznámení napadlo v obvode Krajskej prokuratúry Nitra (1 445 trestných oznámení).

Trestné oznámenia, tak ako v predchádzajúcich rokoch, boli podávané najmä v písomnej forme, podávali ich predovšetkým fyzické osoby, ktoré boli zároveň vo väčšine prípadov aj poškodenými, pričom prevažovali oznámenia o podozrení zo spáchania majetkovej trestnej činnosti a trestnej činnosti násilného charakteru. Právnické osoby podávali trestné oznámenia predovšetkým pre podozrenie zo spáchania trestných činov podvodu, sprenevery, poškodzovania veriteľa a zvýhodňovania veriteľa. V menšom počte boli na prokuratúru doručené trestné oznámenia od iných subjektov (napríklad od kontrolných štátnych orgánov a verejnoprávnych inštitúcií - najvyššieho kontrolného úradu, úradu pre verejné obstarávanie, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálnej poisťovne, daňových úradov, inšpektorátov práce a ministerstiev).

Väčšina trestných oznámení bola podaná na vecne a miestne nepríslušné krajské prokuratúry a generálnu prokuratúru. Z uvedeného dôvodu prokurátori týchto prokuratúr postúpili trestné oznámenia príslušným prokuratúram. Prokurátori využívali oprávnenie upravené v ustanovení § 198 ods. 1 Trestného poriadku a oznámenia odovzdávali na vybavenie vecne a miestne príslušným policajtom, a to aj s prípadným pokynom na zabezpečenie doplnenia oznámenia podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku a následného rozhodnutia o trestnom oznámení, resp. s pokynom na začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre konkrétny trestný čin.

Na základe zistených poznatkov konštatujeme nedostatky v činnosti policajtov pri vybavovaní trestných oznámení, ktoré sú v podstate obdobného charakteru ako v roku 2018. Poverení príslušníci Policajného zboru a aj vyšetrovatelia Policajného zboru pri vybavovaní oznámení konajú často pomaly a nedodržujú lehotu 30 dní od prijatia trestného oznámenia, na rozhodnutie o trestnom oznámení. Nejde vždy pritom len o objektívne príčiny prieťahov v konaní policajtov pred začatím trestného stíhania (potreba predvolania a vypočutia oznamovateľov, vyžiadanie písomných podkladov od oznamovateľa, resp. od inej osoby alebo orgánu), v mnohých prípadoch sú nedostatky subjektívneho charakteru

59

(nepripravenosť najmä poverených príslušníkov Policajného zboru dostatočne sa zorientovať v problematike a pod.).

Aj keď zo strany prokurátorov je ochota k spolupráci a snaha pomôcť vyšetrovateľom Policajného zboru a najmä povereným príslušníkom Policajného zboru neformálnymi komunikáciami zorientovať sa v problematike, často aj pri zachovaní 30 dňovej lehoty od prijatia trestného oznámenia boli rozhodnutia policajtov v niektorých prípadoch vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu, čo má za následok uplatnenie príslušných procesných oprávnení prokurátora na odstránenie nezákonného stavu (zrušenie rozhodnutí policajtov, prípadne pokyn na doplnenie trestného oznámenia).

Nedostatky v činnosti policajtov v štádiu pred začatím trestného stíhania boli aj v uplynulom roku predmetom rokovaní na medzirezortných poradách orgánov činných v trestnom konaní v obvode pôsobnosti jednotlivých krajských prokuratúr.

Pri výkone dozoru sa prokurátori v uplynulom roku zamerali predovšetkým na urýchlené skončenie vyšetrovania a skrátenie celkovej dĺžky prípravného konania. Zvýšená pozornosť bola venovaná väzobným trestným veciam a veciam, kde vyšetrovanie trvá viac ako 2 roky.

Najčastejšie využívaným prostriedkom výkonu dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní sú previerky stavu vyšetrovania a písomné pokyny prokurátora. Previerková činnosť je tiež zameraná už v samotnom začiatku prípravného konania na zákonnosť a opodstatnenosť uznesení o vznesení obvinenia, ale tiež na zákonnosť a dôvodnosť formálne – procesných náležitostí rozhodnutí policajtov. Nemenej dôsledná pozornosť je venovaná previerkam stavu vyšetrovania vo väzobných veciach, kde prokurátori pri výkone previerok postupujú v časových intervaloch vyplývajúcich z interných opatrení.

V roku 2019 prokurátori vykonali 77 964 previerok spisov, čo predstavuje pokles v porovnaní s rokom 2018 o 3 585 (- 4,39 %) previerok. Previerková činnosť prokurátorov je venovaná najmä veciam, v ktorých vyšetrovanie trvá viac ako dva roky, a to najmä za účelom eliminovania nepriaznivého stavu v tejto oblasti. Rovnako tak je previerková činnosť uplatňovaná aj vo väzobných trestných veciach. Tejto problematike prokurátori budú venovať zvýšenú pozornosť aj v nasledujúcom období.

Krajskí prokurátori prijali na základe previerok viaceré opatrenia smerujúce k zvýšeniu aktivity prokurátorov v prípravnom konaní - prokurátorom bolo uložené vykonávanie previerok vyšetrovacích spisov každé 3 mesiace po začatí trestného stíhania, vykonanie previerky vyšetrovacieho spisu vždy po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia a dôsledné dodržiavanie už vydaných opatrení a pokynov vedúcich prokurátorov z predchádzajúceho obdobia (napríklad opatrenie krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 1/1 Spr 179/2010 z 15. novembra 2010, resp. opatrenie krajskej prokurátorky v Bratislave č. 5 sp. zn. 1/1 Spr 140/2014 z 10. apríla 2014), previerky väzobných vecí sú dôsledne sledované a prokurátori postupujú v časových intervaloch vyplývajúcich z opatrení krajských prokurátorov.

Napriek previerkovej činnosti prokurátorov a vydávaniu písomných pokynov, ktorých bolo v hodnotenom roku 19 956 (čo je pokles v porovnaní s rokom 2018

60

o 1 500, - 6,99 %), prokurátori aj v roku 2019 pristúpili aj k vráteniu trestných vecí na doplnenie vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania. Celovo bolo vrátených na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania 2 303 trestných vecí (čo predstavuje pokles o 168, - 6,79 % v porovnaní s rokom 2018). Dôvodom takéhoto postupu boli predovšetkým porušenia procesných práv obvinených alebo poškodených, nesplnenie pokynov prokurátora, problémy a nedostatky pri záverečnom preštudovaní spisového materiálu po ukončení vyšetrovania, nevypočutie svedkov a poškodených aj po vznesení obvinenia, nedostatočné skutkové zistenia, časté porušenia ustanovení o stíhaní mladistvých a sústavne sa opakujúce, najmä procesné pochybenia, a to prevažne v práci policajných orgánov.

Najmä poverení príslušníci Policajného zboru v niektorých prípadoch nedokážu vykonať skrátené vyšetrovanie samostatne a iniciatívne, nevedia v miere potrebnej na rozhodnutie objasniť skutkový stav a nezriedka predkladajú návrh na zastavenie veci, v ktorej je namieste vznesenie obvinenia konkrétnej osobe. Taktiež sú vracané na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania trestné veci, v ktorých bol vyšetrovateľovi Policajného zboru, resp. poverenému príslušníkovi Policajného zboru uložený záväzný pokyn zameraný na vykonanie konkrétnych dôkazov, avšak poverení príslušníci Policajného zboru svojvoľne, zrejme pokladajúc úlohy stanovené prokurátorom za nadbytočné, upúšťali od ich vykonania. Z uvedených dôvodov sa nezriedka stáva, že tá istá vec je vrátená na doplnene vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania opakovane.

Rovnako častou a účinnou formou dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní je zrušovanie nezákonných a neopodstatnených rozhodnutí a opatrení vyšetrovateľov Policajného zboru a poverených príslušníkov Policajného zboru. Tento inštitút bol v roku 2019 zo strany prokurátorov využitýv 2 781 trestných veciach, čo je nárast v porovnaní s rokom 2018 o 484 (21,07 %) trestných vecí. Dôvodom uplatňovania tohto oprávnenia bola nedostatočná objasnenosť konkrétnej veci, najmä v prípadoch uznesení o vznesení obvinenia. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutí policajtov boli formálne nedostatky vo výrokových častiach, ale aj v odôvodneniach ich rozhodnutí. Najčastejším nedostatkom v skutkových vetách uznesení policajtov bol nesprávny popis skutku s následkom, že zo skutkovej vety vôbec nevyplývalo, že táto napĺňa znaky skutkovej podstaty toho ktorého trestného činu.

Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní

V roku 2019 evidovala prokuratúra v prípravnom konaní nápad 61 229 trestných vecí, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2018 pokles o 3 051 (- 4,74 %) trestných vecí.

Vybavených bolo 67 011 trestných vecí. Oproti predchádzajúcemu sledovanému obdobiu je tu pokles o 3 404 (- 4,83 %) trestných vecí. Z tohto počtu asi v jednej tretine sa vykonávalo vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie sa vykonávalo vo viac ako v polovici trestných vecí a postupom podľa § 204 Trestného poriadku (tzv. superskrátené vyšetrovanie) bolo v roku 2019 vybavených 6 765 trestných vecí (v roku 2018 - 6 527), čo predstavuje medziročný nárast o 238 (3,64 %) trestných vecí.

61

Ukončené trestné stíhanie v roku 2019 proti obvineným bolo u 34 102 osôb (v roku 2018 u 35 748 osôb), teda v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 došlo k poklesu ukončenia trestných stíhaní o 1 646 (- 4,6%) osôb.

Počet obžalovaných osôb v roku 2019 bol 27 443, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2018 (29 789 obžalovaných osôb) pokles o 2 346 (- 7,8 %) obžalovaných osôb.

Podľa štatistických ukazovateľov prokurátori uzavreli v roku 2019 dohodu o vine a treste s 2 073 obvinenými (v roku 2018 s 1 154 obvinenými), čo predstavuje medziročný nárast o 79,64 %. K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania došlo v roku 2019 proti 1 293 osobám (v roku 2018 proti 1 334 osobám), čo predstavuje pokles o 3,07 % a k zmieru a následnému zastaveniu trestného stíhania došlo v roku 2019 proti 491 obvineným (v roku 2018 proti 479 obvineným), čo predstavuje nárast o 2,5 %. Postúpením veci bolo v roku 2019 ukončených 3 610 trestných vecí (v roku 2018 3 547 vecí, ide o nárast 1,77 %), zastavením trestného stíhania bolo skončených 11 544 trestných vecí (v roku 2018 11 650 vecí, ide o pokles o 0,48 %) a prerušením trestného stíhania bolo skončených spolu 17 843 trestných vecí (v roku 2018 19 945 vecí, čo predstavuje pokles o 10,53%).

V roku 2019 došlo k výraznému nárastu využitia dohody o vine a treste v porovnaní s rokom 2018. Ide o celorepublikový rezortný jav nárastu uplatňovania uvedeného inštitútu. Hlavnou príčinou uvedeného stavu možno považovať zrušenie pokynu všeobecnej povahy generálneho prokurátora sp. zn. IV/1 Spr 334/17/1000 zo 6. septembra 2017 a prijatie nového pokynu generálneho prokurátora sp. zn. IV/1 Spr 233/19/1000-2 z 15. apríla 2019, ktorý upravuje postup prokurátorov v rámci dohodovacieho konania.

Okresné súdy v zásade schvaľujú dohody o vine a treste, ktoré im predkladajú jednotlivé prokuratúry. Ani v jednom prípade nebola dohoda neschválená z dôvodu zistenia závažného porušenia procesného postupu, resp. porušenia práva na obhajobu.

Aktivita dozoru prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní

Využívaním oprávnení uvedených v § 230 Trestného poriadku si prokurátori zabezpečujú prehľad o stave vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania v konkrétnych trestných veciach a ich realizáciou účinne ovplyvňujú priebeh vyšetrovania a skráteného vyšetrovania.

Aktívny dozor prokurátorov v predsúdnom konaní v roku 2019 sa významnou mierou podieľal na skrátení celkovej dĺžky prípravného konania. Neustále je venovaná zvýšená pozornosť trestným veciam, kde sa obvinený nachádzal vo väzbe a trestným veciam, kde vyšetrovanie trvá viac ako 2 roky. Na základe zvýšenej aktivity prokurátorov v uplynulom roku došlo k ukončeniu trestných vecí, v ktorých sa trestné stíhanie viedlo už niekoľko rokov.

Z riadiacej a kontrolnej činnosti generálnej prokuratúry, ale aj krajských prokuratúr, možno trend neustáleho skvalitňovania prokurátorského dozoru odôvodniť v kontexte s nárastom kvalifikovaných návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní generálnym prokurátorom postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku vo vzťahu k uzneseniam o vznesení obvinenia. Početnosť

62

návrhov obvinených a obhajcov na uvedený postup podľa štatistických údajov predstavoval v sledovanom období 457 trestných vecí, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu pokles o 42 (8,4 %) trestných vecí. V tejto oblasti možno predpokladať i v nasledujúcich obdobiach vyrovnaný nápad.

Opätovne však boli zaznamenané prípady zneužívania tohto inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu, alebo existujúcej dôkaznej situácii využijú mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok, a to ibaz dôvodu účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní, alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku z rovnakých dôvodov, než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto druhu opravného prostriedku.

Odklony v trestnom konaní

Podľa štatistických ukazovateľov prokurátori uzavreli v roku 2019 dohodu o vine a treste s 2 073 obvinenými, čo je o 919 obvinených viac, než v roku 2018 (v roku 2018 boli uzavreté dohody o vine a treste s 1 154 obvinenými). K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania došlo v roku 2019 proti 1 293 obvineným, čo je o 41 obvinených menej, než v roku 2018 (v roku 2018 došlo k podmienečnému zastaveniu trestného proti 1 334 obvineným). K schváleniu zmieru a následne k zastaveniu trestného stíhania došlo v roku 2019 proti 491 obvineným, čo je o 12 obvinených viac ako v roku 2018 (v roku 2018 bol uzatvorený zmier a následne bolo zastavené trestné stíhanie proti 479 obvineným).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že na prokuratúre došlo v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 k miernemu zníženiu využitia inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania. Súčasne je zrejmé, že pokiaľ ide o inštitút zmieru, v prípade tohto odklonu došlo v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 k miernemu zvýšeniu jeho využitia.

Najmarkantnejšie sa v roku 2019 zvýšilo využitie inštitútu uzavretia dohody o vine a treste, a to v porovnaní s rokom 2018 až o 79,64 %. Čiastočný vplyv na to mala aj zvýšená kontrola dodržiavania pravidiel využitia inštitútu dohody o vine a treste v rámci prokuratúry tak, aby nedochádzalo k nesprávnemu a nezákonnému postupu. Generálny prokurátor vydal pokyn všeobecnej povahy pod sp. zn. IV/1 Spr 233/19/1000-2 z 15. apríla 2019, ktorým upravil pravidlá pre aplikáciu inštitútu dohody o vine a treste a určil kontrolné mechanizmy vo vzťahu k podriadeným prokuratúram ohľadne zákonnosti využívania uvedeného inštitútu dozorovými prokurátormi za účelom toho, aby sa zamedzilo prípadnej nesprávnej aplikácie tohto inštitútu.

Prieťahy v prípravnom konaní

Pre posúdenie a vyhodnotenie rýchlosti prípravného konania a prieťahov v prípravnom konaní je významná dĺžka od začatia trestného stíhania, resp. od vznesenia obvinenia do samotného rozhodnutia v prípravnom konaní. Dĺžke prípravného konania je venovaná náležitá pozornosť zo strany dozorujúcich prokurátorov, okresných prokurátorov, ako aj krajských prokurátorov. V priebehu

63

ostatných rokov je možné pozorovať trend poklesu priemernej dĺžky prípravného konania, resp. počtu tzv. reštančných vecí. V menšej miere môže tento pozitívny trend súvisieť aj so štatistickým poklesom nápadu celkovej trestnej činnosti. Aj keď vo vzťahu k hodnoteniu rýchlosti konania bol v určitých skúmaných kategóriách zaznamenaný oproti minulému roku nárast počtu trestných vecí, v ktorých nebolo trestné stíhanie skončené v určitej lehote, príčinu tohto nárastu rozhodne nie je možné vidieť v prieťahoch na strane prokuratúry.

Z analýzy činnosti orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že najčastejšie dôvody predlžovania konania sú opakovane pertraktované a spočívajú v týchto hlavných faktoroch:

-doba vypracovania znaleckých posudkov, ktorá je determinovaná osobou znalca, zložitosťou posudku, ako aj odborom, v ktorom má byť posudok vypracovaný (najmä odbory písmoznalectvo, ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvoa daňovníctvo, kriminalistická genetická analýza),

-neprimeraná dĺžka vybavovania žiadostí o právnu pomoc (dĺžka vybavovania právnych pomocí je determinovaná štátom, ktorý dožiadanie o právnu pomoc vybavuje a taktiež rozsahom požadovaných úkonov vybavovania právnej pomoci; sú napr. prípady právnej pomoci vo vzťahu k Veľkej Británii pri jej pretrvávajúcom uplatňovaní zásady „de minimis“, resp. pri reálnej neochote poskytovať právnu pomoc pri trestných činoch, ktoré vo Veľkej Británii trestnými činmi nie sú (napr. trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona),

-preformalizovanosť prípravného konania,

-účelové využívanie tzv. obštrukčných postupov umožnených Trestným poriadkom obvinenými a obhajcami,

-nemožnosť zabezpečiť osoby na úkony trestného konania (nepreberajú zásielky na nimi uvedenej adrese, resp. adrese pobytu, zdržiavajú sa mimo územia Slovenskej republiky a do miesta trvalého pobytu sa vracajú len zriedka, pričom aj počas pobytu v cudzine sa nezdržiavajú na tom istom mieste),

-zložitá dôkazná situácia, resp. náročné dokazovanie veľkého rozsahu, nutnosť vykonania veľkého počtu procesných úkonov,

-komplikovanosť doručovania uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku, ktoré je jediným rozhodnutím v prípravnom konaní, kde je vylúčené tzv. náhradné doručenie,

-nedostatočná kvalita vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania,

-prístup policajtov v trestných veciach, ktorí často nekonajú samostatne alebo konajú bez odbornej znalosti trestnej veci, ktorú vyšetrujú a spoliehajú sa na pokyny dozorového prokurátora, absencia praktických skúseností policajtov, ich nedostatočná odborná úroveň a nesprávna organizácia práce,

-povrchne a nekvalitne vykonávané dôkazné prostriedky policajtmi,

-nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, neznalosť predmetu dokazovania,

-nedôsledná miera využívania inštitútov Trestného poriadku na zabezpečenie osôb na procesné úkony,

-nedostatočná miera špecializácie vyšetrovateľov Policajného zboru,

-nestabilný personálny stav na policajných súčastiach, kde dlhodobo funguje vysoká fluktuácia policajtov,

- nefungujúca zastupiteľnosť u poverených príslušníkov Policajného zboru vyšetrovateľov Policajného zboru s výnimkou väzobných vecí, keď poverený príslušník Policajného zboru alebo vyšetrovateľ Policajného zboru čerpá dovolenku, rehabilitáciu, je práceneschopný a podobne, sa počas tejto doby žiadne procesné úkony nevykonávajú.

64

V porovnaní s rokom 2018 nebolo zaznamenané mimoriadne zlepšenie z pohľadu eliminovania prieťahov v prípravnom konaní zo strany policajtov, pričom nedostatky v postupe policajtov a dôvody prieťahov boli obdobné aj v roku 2019, čiže tieto sa opakujú napriek opatreniam zo strany prokurátorov.

Na zabránenie vzniku a odstránenie prieťahov v prípravnom konaní je potrebné:

-vykonávať aktívny a kvalitný dozor prokurátora nad prípravným konaním (pravidelné previerky vyšetrovacích spisov, ukladanie záväzných pokynov s určením termínov na ich plnenie, účasť prokurátora na vykonávaní úkonov policajta, využívanie inštitútu odňatia veci policajtovi a prikázaním inému),

-žiadať nadriadeného príslušného policajta, ktorý spôsobil prieťahy v prípravnom konaní, o zabezpečenie nápravy s určením lehoty na odstránenie prieťahov,

-zabezpečiť dôsledné využívanie ustanovení § 203 a § 204 Trestného poriadku zo strany konajúcich policajtov a tiež § 206 ods. 1 Trestného poriadku v prípadoch, kde je známy páchateľ,

-zabezpečiť dôsledné vyhodnocovanie potreby znaleckého dokazovania v konkrétnych trestných veciach a využívať postup podľa § 141 Trestného poriadku (odborné vyjadrenie, písomné potvrdenie),

-dodržiavať určené lehoty na spracovanie konečných opatrení, na rozhodovanie o sťažnostiach, o žiadostiach o prepustenie z väzby, na vykonávanie previerok vyšetrovacích spisov,

-vykonávať pravidelné previerky vyšetrovacích spisov, osobitne vo veciach starších ako 1, 2 a 3 roky, väzobných veciach,

-na pracovných poradách oboznamovať veci staršie ako 2 roky a takýmto trestným veciam venovať zvýšenú pozornosť za účelom skončenia prípravného konania,

-zo strany zonalistov krajských prokuratúr vykonávať kontroly na okresných prokuratúrach v pravidelných intervaloch a kontrolovať aj náhodne vybrané spisy a aktivitu prokurátora v nich vyvíjanú,

-na medzirezortných pracovných poradách s vedením Policajného zboru klásť dôraz na vyhodnocovanie trestných veci starších ako 1, 2 a 3 roky s tým, aby aj zo strany vedenia Policajného zboru boli prijaté opatrenia smerujúce k odstráneniu nedôvodných prieťahov v činnosti policajtov.

Generálna prokuratúra vykonáva na eliminovanie prieťahov v prípravnom konaní aktívnu tzv. dohľadovú činnosť vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, vykonáva pravidelné komplexné previerky činnosti podriadených prokuratúr zamerané okrem iného aj na rýchlosť prípravného konania, prijala tzv. trvalé opatrenia za účelom zrýchlenia konania (opatrenia generálneho prokurátora č. 38/2015 a č. 1/2019) a prijíma ad hoc opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v konkrétnych trestných veciach a periodicky vykonáva kontrolu ich plnenia.

Jedným z faktorov, ktoré prispievali k vzniku prieťahov v konaní, bolo posudzovanie krádeží vlámaním, ktoré boli právne posudzované ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v dôsledku čoho sa nezanedbateľný počet trestných vecí, realizoval vo vyšetrovaní. S účinnosťou od 1. augusta 2019 bol prijatý zákonč. 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým

65

okrem iného, došlo k zmene skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212, v dôsledku ktorej bol vyššie uvedený dôvod predlžovania trestného konania odstránený (v predmetných trestných veciach sa bude viesť skrátené vyšetrovanie).

Generálna prokuratúra bude v súvislosti s uvedenou problematikou de lege ferenda:

- iniciovať legislatívne zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku, resp. na

nich participovať (napr. doplnenie § 228 Trestného poriadku o dôvod prerušenia

trestného stíhania počas doby vykonávania žiadosti slovenského justičného orgánu

o právnu pomoc),

- participovať na legislatívnej zmene týkajúcej sa statusu poverených príslušníkov

Policajného zboru, ktorí vykonávajú skrátené vyšetrovanie,

- cieľom legislatívnej zmeny bude, aby títo policajti neboli organizačne (služobne)

zaradení na obvodných oddeleniach Policajného zboru (v rámci služby poriadkovej

polície), ale na odboroch kriminálnej polície okresných riaditeľstiev Policajného

zboru,

- účelom legislatívnej zmeny bude zníženie zaťaženosti policajtov inou služobnou

činnosťou, najmä zameranou na zabezpečenie výkonu bezpečnostných opatrení

(napr. na zhromaždeniach, športových zápasoch); výsledkom legislatívnych

a organizačných opatrení bude zefektívnenie a skvalitnenie práce policajtov,

stabilizácia ich personálneho stavu a zvýšenie odbornej pripravenosti.

Štatistické údaje neskončených vecí starších ako 1, 2 a 3 roky v porovnaní rokov 2018 a 2019 sú nasledovné:

2018

GP SR

KP BA

KP TT

KP NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP KE

KP PO

nad 1 rok

137

595

513

579

200

163

135

207

214

nad 2 roky

38

192

181

213

58

21

35

93

76

nad 3 roky

78

206

89

80

47

36

28

173

82

2019

nad 1 rok

134

581

450

523

191

221

139

313

282

nad 2 roky

79

191

143

199

47

13

37

117

85

nad 3 roky

87

185

66

91

50

35

31

110

91

%

nad 1 rok

- 2,19

- 2,35

- 12,28

- 9,67

- 4,5

+ 35,58

+ 2,96

+ 51,2

+ 31,78

66

nad 2 roky

+ 107,89

- 0,52

- 20,99

- 6,57

- 18,97

- 38,1

+ 5,71

+ 25,8

+ 11,84

nad 3 roky

+ 11,54

- 10,19

- 25,84

+ 13,75

+ 6,38

- 2,78

+ 10,71

- 36,4

+ 10,98

Na prokuratúrach v rámci celého územia Slovenskej republiky bolo v roku 2019 evidovaných celkovo 2 834 vecí, kde prípravné konanie trvá viac ako 1 rok(a menej ako 2 roky), 911 vecí, kde prípravné konanie trvá viac ako 2 roky (a menej ako 3 roky) a 746 trestných vecí, v ktorých prípravné konanie trvá viac ako 3 roky. V porovnaní s rokom 2018 ide v trestných veciach starších ako 1 rok o nárasto 3,32 %, v trestných veciach starších ako 2 roky o nárast o 0,44 % a v trestných veciach starších ako 3 roky o pokles o 8,91 %.

Napriek miernemu nárastu počtu v kategórii neskončených vecí starších ako1 rok, túto kategóriu považujeme za prirodzene najviac sa meniacu z hľadiska pozitívnych aj negatívnych výkyvov, keďže je najpočetnejšia (absolútna väčšina trestných konaní je končená v časovom intervale práve do 1 roka). Podstatné je potom vyhodnocovať konania nad 2 (a menej ako 3 roky) a nad 3 roky, pričom v týchto kategóriách signifikantnejších pre eventuálne vyhodnocovanie reštančnosti prípravného konania došlo vo veciach nad 2 roky (a menej ako 3 roky) k minimálnemu nárastu počtu evidovaných vecí a vo veciach nad 3 roky došlo k poklesu počtu evidovaných vecí.

K postupnému znižovaniu počtu neskončených trestných konaní nepochybne prispieva aj plnenie trvalého opatrenia č. 38 z pracovnej porady generálneho prokurátora s krajskými prokurátormi vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry Krpáčovo, konanej v dňoch 09. - 11. decembra 2015, čo svedčí o jeho efektívnosti a účinnosti. Za účelom dosiahnuť v budúcom období výraznejší pokles neskončených trestných vecí bude nevyhnutné zodpovedne a s väčším dôrazom pristupovať k plneniu uvedeného opatrenia generálneho prokurátora, ako aj opatrení krajských prokurátorov prijatých práve s cieľom eliminovať prieťahy v prípravnom konaní. Rovnako aj na medzirezortných pracovných stretnutiach s vedením Policajného zboru bude potrebné klásť dôraz na vyhodnocovanie trestných vecí starších ako 1, 2 a 3 roky s tým, aby aj zo strany vedenia Policajného zboru boli prijaté opatrenia smerujúce k odstráneniu nedôvodných prieťahov v činnosti policajtov.

4.2 Činnosť prokuratúry v súdnom konaní

Činnosť prokuratúry v súdnom konaní

V roku 2019 bolo súdmi na území Slovenskej republiky odsúdených 26 227 osôb, oslobodených bolo 983 osôb. V porovnaní s rokom 2018 došlo k nepatrnému nárastu odsúdených (v roku 2018 to bolo 26 084 osôb) a oslobodených osôb (v roku 2018 to bolo 978 osôb). V roku 2019 bolo obžalovaných 27 443 osôb a v roku 2018 to bolo 29 789 osôb.

Súdy v roku 2019 podmienečne zastavili trestné stíhanie proti 116 osobám a v roku 2018 proti 126 osobám. V roku 2019 súdy schválili zmier a zastavili trestné stíhanie proti 100 osobám a v roku 2018 proti 106 osobám. Dohodu o vine a treste

67

uzatvorenú medzi prokurátorom a obvineným v roku 2019 súdy schválili u 1 785 obvinených a v roku 2018 súdy takto postupovali u 1195 obvinených. Trestné stíhanie bolo súdmi zastavené v roku 2019 proti 241 obžalovaným a v roku 2018 súdy takto postupovali proti 256 obžalovaným osobám. Počet postúpených vecí zo strany súdov orgánom príslušným na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, resp. na prejednanie v disciplinárnom konaní v roku 2019 bol 133 a v roku 2018 súdy obdobným spôsobom rozhodli v 128 trestných veciach.

V nepatrnom množstve súdy odmietli obžalobu a vrátili vec prokurátorovi za účelom odstránenia procesných chýb prípravného konania. V roku 2019 takto súdy postupovali v 23 trestných veciach a v roku 2018 v 17 trestných veciach.

V roku 2019 využívali prokurátori v súdnom konaní v primeranom rozsahu zákonné oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky proti prvostupňovým rozhodnutiam súdov. Celkovo bolo podaných 1 649 odvolaní (v roku 2018 to bolo 1 558 odvolaní). Z celkového počtu podaných odvolaní druhostupňové súdy vyhoveli 558 odvolaniam (v roku 2018 bol počet úspešných odvolaní 523), pričom 682 odvolaní bolo zamietnutých (v roku 2018 bolo zamietnutých 641 odvolaní). Proti rozhodnutiam súdov bolo v roku 2019 podaných 274 sťažností (v roku 2018 to bolo 216 sťažností). Úspešných bolo 98 sťažností (v roku 2018 to bolo 75 sťažností), neúspešných bolo 77 sťažností (v roku 2018 to bolo 71 sťažností). O ostatných odvolaniach a sťažnostiach nebolo rozhodnuté. Proti trestným rozkazom bolo v roku 2019 podaných 784 odporov prokurátora (v roku 2018 to bolo 809 odporov).

Prieťahy v súdnom konaní (vrátane sťažností na prieťahy v súdnom konaní podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku)

Na súdne konanie sa z hľadiska jeho rýchlosti a plynulosti vzťahujú rovnaké požiadavky ako na iné štádia trestného konania. Z pohľadu dosiahnutia účinnej spravodlivosti je neželaným javom neprimeraná dĺžka súdneho konania.

Dĺžka konania na súde po podaní obžaloby je výrazne ovplyvnená postojom a aktivitou strán trestného konania, najmä disciplinovanosťou obvinených, obhajcov a svedkov. Prokuratúra, ako jedna zo strán trestného konania, nemôže jeho dĺžku zásadným spôsobom ovplyvniť.

Prokurátor, ako procesná strana, má v tomto smere len oprávnenia vyplývajúce zo zákonnej úpravy, a to možnosť podania sťažnosti pre nečinnosť podľa ustanovenia § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Uplatnenie postupu podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku je v zásade posledným spôsobom na zabezpečenie nápravy, pričom prokurátori priebežne sledujú stav trestných vecí po podaní obžalôb na súdoch a v odôvodnených prípadoch s nimi komunikujú s cieľom zistenia príčin nekonania, resp. aktuálneho stavu trestnej veci, a to spravidla písomnými žiadosťami a tiež na medzirezortných pracovných poradách za účasti okresného (krajského) prokurátora a zástupcov vedenia okresného (krajského) súdu.

Sťažnosti prokurátora podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku boli v roku 2019 uplatnené celkovo v 101 prípadoch, čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 1,94 %. Pokles v počte podaných sťažností podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku bol zaznamenaný v obvodoch piatich krajských prokuratúr a nárast

68

v obvodoch troch krajských prokuratúr, a to v obvode Krajskej prokuratúry Košiceo 2 sťažnosti, Krajskej prokuratúry Banská Bystrica o 9 sťažností a Krajskej prokuratúry Bratislava o 12 sťažností. Najviac sťažností podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku bolo podaných v obvode Krajskej prokuratúry Trnava (25 sťažností), Krajskej prokuratúry Trenčín (24 sťažností), Krajskej prokuratúry Bratislava (23 sťažností) a Krajskej prokuratúry Banská Bystrica (17 sťažností). Uvedený inštitút bol prokurátormi uplatnený aj v obvodoch Krajskej prokuratúry Košice (7 sťažností), Krajskej prokuratúry Žilina (3 sťažností) a Krajskej prokuratúry Prešov (2 sťažnosti). Sťažnosti pre nečinnosť podávajú prokurátori v súlade s opatrením generálneho prokurátora číslo 9, prijatým na porade generálneho prokurátoraz 05. - 06. decembra 2013, podľa druhu trestného činu (vo veciach, v ktorých je podaná obžaloba za prečin a súd nevykonal v danej trestnej veci žiadny úkon po dobu viac ako 6 mesiacov alebo v trestných veciach, v ktorých je podaná obžaloba za zločin a súd nevykonal v danej trestnej veci žiadny úkon po dobu viac ako jeden rok) a v súlade s opatrením generálneho prokurátora č. 1, prijatým na porade generálneho prokurátora z 05. - 07. apríla 2017 (v trestných veciach, v ktorých súd nekonal o návrhu na obnovu konania dlhšie ako jeden rok).

Nečinnosť súdov v zmysle subjektívnych prieťahov zo strany sudcu možno považovať za výnimočnú. V rozhodujúcej miere je dôsledkom niekoľkoročného nepriaznivého personálneho stavu sudcov okresných súdov.

Dĺžka súdnych konaní, ktoré trvajú viac ako 3 roky, je prokurátormi analyzovaná v súlade s opatrením generálneho prokurátora číslo 10 z porady generálneho prokurátora z 5. - 6. decembra 2013. V prípade indikovania neodôvodnených prieťahov v súdnom konaní prokurátori reagujú podaním sťažnosti podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, prípadne zistené prieťahy signalizujú predsedovi príslušného okresného (krajského) súdu alebo prostredníctvom generálneho prokurátora ministrovi spravodlivosti.

Podkladom pre hodnotenie rýchlosti súdneho konania a aktivity prokurátorov v súdnom konaní sú aj správy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o priznaných finančných zadosťučineniach za prieťahy, pričom z celkového počtu 119 nálezov v roku 2019, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa iba 6 nálezov týkalo trestných vecí v súdnom konaní, čo predstavuje 5,04 % zo všetkých nálezov a pokles o 60% v porovnaní s rokom 2018.

Neúmerná dĺžka vedenia súdneho konania je ovplyvnená aj skutočnosťou, že pri zmene samosudcu alebo zloženia senátu (pri odchode sudcu do dôchodku, pri úmrtí sudcu a pod.) obžalovaní nesúhlasia so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu a hlavné pojednávanie sa musí vykonať znova (§ 277 ods. 5 Trestného poriadku).

Osobitným spôsobom predlžovania súdneho konania je využívanie „legálnej“ obštrukcie obvineným (obžalovaným) využitím ustanovení § 34 ods. 3, § 40 ods. 2 Trestného poriadku o práve žiadať ustanovenie obhajcu z dôvodu, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, kedy v prípade podania takej žiadosti v krátkom čase pred termínom hlavného pojednávania môže obžalovaný zmariť vykonanie tohto úkonu súdu, keďže z ustanovenia § 40 ods. 2 Trestného

69

poriadku vyplýva povinnosť sudcu (predsedu senátu) ustanoviť mu obhajcu aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby, avšak vzhľadom na časovú tieseň je následne obtiažne upovedomiť obhajcu o termíne hlavného pojednávania za súčasného zachovania procesných lehôt na vykonanie pojednávania (aspoň päť pracovných dní) a zabezpečiť tak priestor na riadny výkon práv obhajoby. Obžalovaný, ktorému bol obhajca takto ustanovený, má až dodatočnú povinnosť do 30 dní od doručenia opatrenia o ustanovení obhajcu preukázať nedostatok prostriedkov, pričom následne, keď nedostatok prostriedkov nepreukáže, bude obhajca zrušený. Opakované podávanie takýchto žiadostí obžalovaným aktuálna zákonná úprava nijakým spôsobom nelimituje.

Trendom predlžovania súdneho konania, najmä zo strany obvinených, je zneužívanie inštitútu námietky zaujatosti podľa § 31 a nasl. Trestného poriadku, či odňatia a prikázania veci podľa § 23 Trestného poriadku, kde obvinení v snahe oddialiť rozhodnutie súdu si vymýšľajú rôzne, v niektorých prípadoch až absurdné skutočnosti, pričom uplatnenie niektorého z týchto inštitútov vytvára procesnú prekážku ďalšieho konania a rozhodnutia vo veci až do času rozhodnutia o námietke zaujatosti alebo o odňatí veci, čo negatívne ovplyvňuje dĺžku súdneho konania.

K objektívnemu predĺženiu súdneho konania dochádza aj v dôsledku právnej úpravy, a to v prípadoch, keď do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu a je potrebné počkať na nadobudnutie právoplatnosti súdnych rozhodnutí vydaných v iných trestných veciach.

K objektívnemu predĺženiu súdneho konania v dôsledku právnej úpravy dochádza aj v prípadoch, keď sa v konaní pred samosudcom v priebehu hlavného pojednávania, alebo v jeho závere zistí, že do úvahy prichádza uloženie súhrnného alebo spoločného trestu k trestu, ktorý bol uložený v konaní pred senátom (§ 349 ods. 2 Trestného poriadku). V takom prípade musí samosudca postúpiť vec senátu s dôsledkami spočívajúcimi vo vykonaní súdneho konania od začiatku. V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme zmenu, ktorú priniesla novela Trestného poriadku účinná od 1. augusta 2019 (zákon číslo 214/2019 Z. z.), keď v podstate všetky trestné veci na okresných súdoch prejednáva samosudca (s výnimkou obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 rokov).

S problematikou prieťahov v súdnom konaní súvisí aj osobitné postavenie okresných súdov v sídle krajských súdov, a to jednak na vydanie príkazov pri zaisťovacích úkonoch uvedených v § 24 ods. 4 Trestného poriadku, ako aj pre konanie o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1 Trestného poriadku, u ktorých sa kumuluje v trestných veciach agenda „bežného“ okresného súdu s agendou podľa § 16 ods. 1 Trestného poriadku a u niektorých okresných súdov aj tzv. „vojenská“ agenda podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku.

De lege ferenda k rýchlosti súdneho konania by prispelo aj úplné zrušenie ustanovení § 16 ods. 1, ods. 2, § 24 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Trestného poriadku a ustanovenie jednotného pravidla pri určovaní vecnej príslušnosti okresného súdu, ktoré by vychádzalo z ustanovenia § 15 Trestného poriadku.

70

4.3. Činnosť prokuratúry v prieskumnej agende

Generálny prokurátor v rámci prieskumnej činnosti zabezpečuje nápravu právoplatných rozhodnutí, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom. Túto činnosť vykonáva na trestnom úseku na základe dvoch zákonných oprávnení.

V prípravnom konaní je oprávnený na podklade § 363 Trestného poriadku zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

V súdnom konaní na podklade § 369 ods. 2 Trestného poriadku je oprávnený podať dovolanie proti konečnému právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa z dôvodov taxatívne ustanovených v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. O dovolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Poznatky o porušení zákona generálny prokurátor zisťuje na základe návrhov obvinených, poškodených a ďalších subjektov a tiež na základe vlastných informácií - výsledkov previerkovej činnosti, v rámci ktorej nadriadené prokuratúry pravidelne preskúmavajú zákonnosť rozhodovacej činnosti podriadených prokurátorov a zákonnosť súdnych rozhodnutí.

Prieskumná agenda je významná z dvoch dôvodov. V prvom rade slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí zasahujúcich do individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb. V druhom rade predstavuje významný prostriedok na zjednocovanie aplikačnej praxe policajtov a prokurátorov v prípravnom konaní a prostredníctvom rozhodnutí najvyššieho súdu vydaných na základe dovolaní generálneho prokurátora aj aplikačnej praxe súdov.

Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní

V roku 2019 generálny prokurátor vybavil 325 trestných vecí (v roku 2018 432 trestných vecí), v ktorých obvinení, poškodení a ďalšie subjekty považovali právoplatné rozhodnutia prokurátorov a policajtov za nezákonné a žiadali ich zrušenie.

Dlhodobo najviac návrhov podávajú obvinení (približne 80 – 85 % zo všetkých podaných návrhov), v roku 2019 to bolo 380 návrhov.

Z hľadiska rýchlosti konania o návrhoch a ich vybavenosti pretrváva trend mimoriadne vysokej vybavenosti. V uvedenom smere sa pozitívne prejavila legislatívna zmena ustanovenia § 364 Trestného poriadku zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 301/2005 Z. z., ktorým sa ustanovila lehota troch mesiacov na podanie návrhu oprávnenou osobou, a ďalšia legislatívna zmena daná zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorým bola ustanovená jednotná lehota6 mesiacov pre generálneho prokurátora na zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní vo všetkých trestných veciach.

Generálny prokurátor v roku 2019 zrušil 88 právoplatných uznesení, čo predstavuje akceptáciu 19 % z celkového počtu podaných návrhov (v roku 2018

71

bolo zrušených 92 právoplatných uznesení). Z uvedeného počtu bolo zrušených 64 právoplatných uznesení prokurátora a 24 právoplatných uznesení policajta.

Počet zrušených uznesení prokurátorov podstatne prevyšuje počet zrušených uznesení policajtov preto, že podľa Trestného poriadku len prokurátor je oprávnený meritórne rozhodnúť v trestnej veci, v ktorej došlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie, postúpiť vec a pod.).

Dôvody na zrušenie právoplatných rozhodnutí prokurátorov a policajtov sú rôznorodé, hlavné nedostatky spočívajú v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov, chybnej aplikácii zákonných ustanovení upravujúcich jednotlivé procesné postupy a v neúplnosti skutkových zistení.

Generálny prokurátor v roku 2019 nevyhovel 186 návrhom (v roku 2018 nevyhovel 299 návrhom) z dôvodu, že nezistil porušenie zákona právoplatným rozhodnutím alebo konaním, ktoré rozhodnutiu predchádzalo alebo preto, že uplynula zákonom ustanovená lehota 6 mesiacov na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo preto, že návrh podal neoprávnený subjekt trestného konania.

Dovolania

Poznatky generálnej prokuratúry nasvedčujú tomu, že zúženie zákonných dôvodov na podanie dovolania v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou (sťažnosť pre porušenie zákona) posilnilo princíp právnej istoty z hľadiska obmedzenia možností na zrušenie právoplatných súdnych rozhodnutí, na druhej strane táto skutočnosť viedla k nárastu nezákonných súdnych rozhodnutí.

Generálna prokuratúra v roku 2019 konala v 724 trestných veciach (v roku 2018 v 732 trestných veciach), v ktorých bol podaný podnet na podanie dovolania alebo v ktorých obvinení sami podali dovolanie na súd. Podstatnú časť podnetov na podanie dovolania rovnako ako v minulosti podali obvinení. V roku 2019 generálny prokurátor pre neopodstatnenosť odložil 198 podnetov (v roku 2018 bolo odložených 188 podnetov).

Súčasťou prieskumnej agendy je aj príprava a účasť prokurátorov na verejných zasadnutiach, na ktorých najvyšší súd rozhoduje o dovolaniach podaných obvinenými, ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom.

Generálny prokurátor v roku 2019 podal 15 dovolaní (v roku 2018 bolo podaných 11 dovolaní), všetky v neprospech obvineného. Najvyšší súd zatiaľ vyhovel 7 dovolaniam a 2 dovolanie odmietol. V ostatných prípadoch doposiaľ nebolo rozhodnuté (v roku 2018 najvyšší súd vyhovel 6 dovolaniam).

Dovolania podané generálnym prokurátorom sa opierajú predovšetkým o dva zákonom ustanovené dôvody - ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

72

Generálny prokurátor v roku 2019 v 13 trestných veciach podnetom požiadal ministra spravodlivosti o podanie dovolania v prípadoch, v ktorých sám nedisponuje oprávnením podať dovolanie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) v 13 trestných veciach podnetom vyhovel a podal8 dovolaní a 5 podnetom nevyhovel.

5. Základné údaje o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku právneho styku s cudzinou

Agendu právneho styku s cudzinou vybavuje na generálnej prokuratúre 12 prokurátorov a na krajských prokuratúrach spolu 34 prokurátorov. Na väčšine krajských prokuratúr prokurátori medzinárodných oddelení vybavujú okrem medzinárodnej agendy súčasne agendu dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v iných trestných veciach a na Krajskej prokuratúre Trnava aj tzv. zonálnu činnosť.

Na okresných prokuratúrach vykonávajú agendu právneho styku s cudzinou prokurátori – špecialisti (v počte 1 - 2) v súlade s Pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky poradové číslo 8/2015 z 20. októbra 2015 o zriadení špecializácie prokurátorov pre právny styk s cudzinou a medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach. Okrem agendy právneho styku s cudzinou vybavujú prokurátori – špecialisti na okresných prokuratúrach aj bežnú trestnú agendu.

V roku 2019 na medzinárodný odbor generálnej prokuratúry napadlo 1 756 trestných vecí v agende právneho styku s cudzinou, o 155 trestných vecí viac akov roku 2018 (1 601).

Na Krajskú prokuratúru Bratislava v roku 2019 napadlo 1 099 trestných vecí (v roku 2018 – 790), na okresné prokuratúry v jej obvode napadlo 1 296 trestných vecí (v roku 2018 – 1 711). Spolu bol celkový nápad 2 395 trestných vecí (v roku 2018 – 2 501), čo predstavuje v porovnaní s rokom 2018 pokles o 106 trestných vecí.

Na Krajskú prokuratúru Trnava napadlo 563 trestných vecí (v roku 2018 – 560), na okresné prokuratúry v jej obvode 1 230 trestných vecí (v roku 2018 – 1 328). Spolu 1 793 trestných vecí (v roku 2018 – 1 888), čo predstavuje v porovnaní s rokom 2018 pokles o 95 trestných vecí.

Na Krajskú prokuratúru Trenčín napadlo 1 787 trestných vecí (v roku 2018 – 1 582), na okresné prokuratúry v jej obvode 754 trestných vecí (v roku 2018 – 791). Spolu 2 541 trestných vecí (v roku 2018 – 2 373), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast o 168 trestných vecí.

Na Krajskú prokuratúru Nitra napadlo 831 trestných vecí (v roku 2018 – 638), na okresné prokuratúry v jej obvode 764 trestných vecí (v roku 2018 – 934). Spolu1 595 trestných vecí (v roku 2018 – 1 572), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast o 23 trestných vecí.

Na Krajskú prokuratúru Žilina napadlo 337 trestných vecí (v roku 2018 – 274), na okresné prokuratúry v jej obvode 579 trestných vecí (v roku 2018 – 657). Spolu

73

916 trestných vecí (v roku 2018 – 931), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 15 trestných vecí.

Na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica napadlo 514 trestných vecí (v roku 2018 – 427), na okresné prokuratúry v jej obvode 626 trestných vecí (v roku 2018 – 728). Spolu 1 140 trestných vecí (v roku 2018 – 1 155), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 15 trestných vecí.

Na Krajskú prokuratúru Prešov napadlo 496 trestných vecí (v roku 2018 - 367), na okresné prokuratúry v jej obvode 786 trestných vecí (v roku 2018 – 895). Spolu 1 282 trestných vecí (v roku 2018 – 1 262), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast o 20 trestných vecí.

Na Krajskú prokuratúru Košice napadlo 834 trestných vecí (v roku 2018 – 645), na okresné prokuratúry v jej obvode 1 347 trestných vecí (v roku 2018 – 1 565). Spolu 2 181 trestných vecí (v roku 2018 – 2 210), čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 29 trestných vecí.

Nárast v nápade všetkých krajských prokuratúr a súčasne pokles nápadu okresných prokuratúr oproti roku 2018 nastal pri vykonávaní úkonov pasívnej právnej pomoci v priamom právnom styku v dôsledku aplikácie európskeho vyšetrovacieho príkazu, na zabezpečenie ktorého je príslušná krajská prokuratúra, v obvode ktorej sa má požadovaný úkon vykonať.

Najvyšší nárast agendy na úseku právneho styku s cudzinou v roku 2019 bol zaznamenaný na Krajskej prokuratúre Bratislava, a to celkovo o 309 trestných vecí v porovnaní s rokom 2018. Tento nárast je odôvodnený sídlom mnohých štátnych orgánov, bánk a pobočiek zahraničných bánk v služobnom obvode Krajskej prokuratúry Bratislava a s tým spojenej miestnej príslušnosti tejto krajskej prokuratúry na vykonávanie vyšetrovacích úkonov v konaní o európskom vyšetrovacom príkaze. Z hľadiska počtu napadnutých vecí nasleduje Krajská prokuratúra Trenčín s nárastom o 205 trestných vecí, Krajská prokuratúra Nitra s nárastom o 193 trestných vecí, Krajská prokuratúra Košice s nárastom o 185 trestných vecí, Krajská prokuratúra Prešov zaznamenala nárast o 129 trestných vecí, Krajská prokuratúra Banská Bystrica nárast o 87 trestných vecí a Krajská prokuratúra Žilina nárast o 63 trestných vecí. Krajská prokuratúra Trnava nezaznamenala výraznú zmenu v nápade agendy na úseku právneho styku s cudzinou.

Na rozdiel od trendu rastúceho nápadu uvedenej agendy v roku 2019 na krajských prokuratúrach došlo v porovnaní s rokom 2018 k poklesu nápadu v agende na úseku právneho styku s cudzinou na okresných prokuratúrach, s výnimkou dvoch okresných prokuratúr v obvode Krajskej prokuratúry Trnava (Okresná prokuratúra Galanta a Okresná prokuratúra Dunajská Streda), ktoré zaznamenali mierny nárast agendy na úseku právneho styku s cudzinou, odôvodnený geografickou polohou trnavského kraja, migráciou subjektov trestného konania v rámci Európy a zamestnávaním cudzincov v zahraničných spoločnostiach so sídlom v trnavskom kraji. Mierny nárast tejto agendy zaznamenala aj Okresná prokuratúra Košice – okolie.

Najvyšší pokles agendy nastal na okresných prokuratúrach v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava o 415 trestných vecí. Z hľadiska počtu nasledujú okresné prokuratúry v obvode Krajskej prokuratúry Košice s poklesom agendy o 218

74

trestných vecí, v obvode Krajskej prokuratúry Nitra o 170 trestných vecí, v obvode Krajskej prokuratúry Prešov o 109 trestných vecí, v obvode Krajskej prokuratúry Banská Bystrica o 102 trestných vecí, v obvode Krajskej prokuratúry Trnava o 98 trestných vecí, v obvode Krajskej prokuratúry Žilina o 78 trestných vecí a v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín o 37 trestných vecí.

5.1. Stav a vývoj kriminality s cudzím prvkom

Kriminalita cudzincov na našom území

V roku 2019 bolo celkom stíhaných na území Slovenskej republiky 1 271 cudzincov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2018 predstavuje pokles o 98 osôb. Počet stíhaných cudzincov v jednotlivých obvodoch krajských prokuratúr dokumentuje tabuľka:

Rok 2019

Rok 2018

Bratislava

375

367

Trnava

176

175

Trenčín

110

118

Nitra

117

125

Žilina

153

147

Banská Bystrica

76

76

Prešov

100

110

Košice

159

221

GP SR

5

30

Spolu:

1 271

1 369

Obžaloba bola podaná v roku 2019 na 941 cudzincov, čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 99 osôb. Právoplatne odsúdených cudzincov v roku 2019 bolo 862, čo predstavuje pokles o 86 odsúdených osôb.

Počet obžalovaných

KP

BA

KP

TT

KP

TN

KP

NR

KP ZA

KP

BB

KP

PO

KP

KE

GP

SR

Spolu

2018

291

137

91

96

85

54

92

188

6

1 040

2019

282

144

81

86

77

58

80

133

0

941

Počet

75

odsúdených

2018

273

126

67

82

79

62

79

169

11

948

2019

254

126

90

69

66

55

67

131

4

862

Skladba štátnej príslušnosti stíhaných cudzincov na území Slovenskej republiky bola v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 mierne odlišná. Najčastejšie stíhanými cudzincami boli na rozdiel od roku 2018 občania Ukrajiny v počte 253 osôb (v roku 2018 – 267), druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Českej republiky s počtom 237 osôb (v roku 2018 – 316). Ďalej nasledovali občania Maďarskas počtom 115 osôb (v roku 2018 – 133), Poľskej republiky 110 osôb (v roku 2018 – 106), Srbskej republiky 89 osôb (v roku 2018 – 128), Rumunska 86 osôb (v roku 2018 – 74), Bulharskej republiky 34 osôb (v roku 2018 – 37), Talianskej republiky 27 osôb (v roku 2018 – 33), Rakúskej republiky 24 osôb (v roku 2018 – 23), Spolkovej republiky Nemecko 24 osôb (v roku 2018 – 17), Vietnamskej socialistickej republiky 18 osôb (v roku 2018 – 25), Chorvátskej republiky 17 osôb (v roku 2018 – 15), Tureckej republiky 17 osôb (v roku 2018 – 14), Gruzínskej republiky 15 osôb, Macedónskej republiky 14 osôb, Ruskej federácie 13 osôb a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska 12 osôb. Občania ďalších krajín sa podieľali na trestnej činnosti cudzincov v počte od 1 do 8 osôb.

V roku 2019 sa rovnako ako v predchádzajúcich rokoch cudzinci na území Slovenskej republiky podieľali predovšetkým na páchaní trestných činov proti majetku (podvod, krádež, sprenevera, poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, legalizácia príjmu z trestnej činnosti), trestných činov proti životu a zdraviu (ublíženie na zdraví, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi), trestných činov proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy), trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti (lúpež, vydieranie, porušovanie domovej slobody), trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu (ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, pytliactvo) a trestných činov proti iným právam a slobodám (výtržníctvo, nebezpečné vyhrážanie). V roku 2019 bol na úseku trestnej činnosti páchanej cudzincami zaznamenaný nárast trestného činu prevádzačstva podľa § 355 a § 356 Trestného zákona a zaznamenané bolo aj pašovanie jantáru cudzími štátnymi príslušníkmi bez potrebných dokladov.

Kriminalita našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine

Podkladmi pre vyhodnotenie kriminality slovenských občanov a osôb s trvalým pobytom na našom území sú údaje o prevzatých trestných konaniach a o prijatých trestných oznámeniach z cudziny a tiež prípady vyžiadania našich občanov cudzími štátmi na trestné stíhanie a výkon trestu odňatia slobody prostredníctvom medzinárodných zatýkacích rozkazov a EZR.

V počte našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území, ktorí sa v cudzine dopustili trestnej činnosti, bol v roku 2019 zaznamenaný pokles celkového počtu prevzatých trestných vecí oproti roku 2018, a to o 32 trestných vecí. Zaznamenaný bol pokles počtu prijatých trestných oznámení (v roku 2019 – 431,

76

v roku 2018 – 477), avšak mierny nárast počtu prevzatých trestných stíhaní z cudziny (v roku 2019 – 59, v roku 2018 – 45).

Najväčší počet trestných vecí bol rovnako ako v roku 2018 prevzatý z Českej republiky, a to v počte 374 trestných vecí, z Rakúskej republiky 47 trestných vecí, z Maďarska 40 trestných vecí, z Poľskej republiky 12 trestných vecí, zo Spolkovej republiky Nemecko 9 trestných vecí, z Chorvátskej republiky 3 trestné veci, z Rumunska 2 trestné veci a po 1 trestnej veci zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, z Francúzskej republiky a z Fínskej republiky.

Na základe doručených európskych zatýkacích rozkazov vydaných justičnými orgánmi štátov Európskej únie bolo v roku 2019 vyžiadaných na trestné stíhanie alebo na výkon trestu odňatia slobody do cudziny 108 slovenských občanov, čo je z hľadiska počtu porovnateľné s rokom 2018, kedy bolo vyžiadaných na trestné stíhanie alebo na výkon trestu odňatia slobody do cudziny 113 slovenských občanov.

5.2. Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných oznámení do cudziny a z cudziny)

Odovzdané trestné stíhania

V roku 2019 bolo v zmysle § 529 Trestného poriadku odovzdaných 49 trestných stíhaní do cudziny. V roku 2018 bolo odovzdaných 73 trestných stíhaní.

KP BA

KP

TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

ÚŠP

TO

SPOLU

Počet v priamom právnom styku

10

2

5

1

6

1

2

27

Celkový počet

15

9

6

3

9

2

3

2

49

Odovzdané trestné oznámenia

V roku 2019 bolo do cudziny odovzdaných 373 trestných oznámení podľa článku 21 odsek 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciachz 20. apríla 1959, podľa § 196 ods. 4 Trestného poriadku a článku 17 ods. 1,ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. V priamom právnom styku bolo z uvedeného počtu trestných oznámení odovzdaných do cudziny krajskými a okresnými prokuratúrami 331 trestných oznámení. V roku 2018 bolo odovzdaných do cudziny 378 trestných oznámení.

77

KP BA

KP

TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

ÚŠP

TO

SPOLU

Počet v priamom právnom styku

64

35

64

33

38

36

20

41

331

Celkový počet

71

41

75

34

41

36

22

51

2

373

Počet trestných konaní (trestných stíhaní a trestných oznámení) odovzdaných do cudziny v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 sa mierne znížil.

Štát

Rok 2018

Rok 2019

Česká republika

178

158

Maďarsko

85

71

Poľská republika

36

32

Rakúska republika

27

17

Spolková republika Nemecko

25

36

Talianska republika

10

20

Francúzska republika

17

4

Rumunsko

7

14

Ukrajina

16

5

Španielske kráľovstvo

2

9

Spojené

kráľovstvo

Veľkej

Británie

a

Severného

Írska

3

4

Srbská republika

5

7

Bulharská republika

9

11

Lotyšská republika

1

Grécka republika

1

1

Portugalská republika

1

Belgické kráľovstvo

1

4

Turecká republika

2

Švajčiarska konfederácia

7

6

Cyperská republika

1

Slovinská republika

1

Čínska ľudová republika

1

1

Holandské kráľovstvo

3

1

Severné Macedónsko

2

3

Moldavská republika

1

1

Švédske kráľovstvo

2

3

Republika Bosna a Hercegovina

1

2

Maltská republika

2

Indonézska republika

1

Fínska republika

1

Kosovo

1

Luxemburské veľkovojvodstvo

1

Írska republika

1

Tuniská republika

1

4

Tanzánijská zjednotená republika

1

78

Malijská republika

1

Spojené štáty americké

1

Brazília

1

Litovská republika

2

Spolu

451

422

Skladba

trestných

činov

cudzincov,

ktorých

trestné

veci

boli

odovzdané

do

cudziny,

sa

oproti

predchádzajúcemu

roku

nezmenila.

V

roku

2019

prevládala

majetková

trestná

činnosť

(krádež,

podvod,

sprenevera)

a

trestné

činy

proti

rodine

a

mládeži

(zanedbanie

povinnej

výživy).

Pomerne

časté

boli

aj

trestné

činy

proti

životu

a

zdraviu

(ublíženie

na

zdraví

súvisiace

s

dopravnými

nehodami).

V

malom

počte

sa

vyskytla

aj

trestná

činnosť

súvisiaca

s

prechovávaním

drog

a

ďalšie

trestné

činy.

Prevzaté

trestné

stíhania

V

roku

2019

bolo

z

cudziny

prevzatých

67

trestných

stíhaní,

z

toho

v

priamom

právnom

styku

58

trestných

stíhaní.

V

roku

2018

bolo

prevzatých

celkom

45

trestných

stíhaní.

KP BA

KP

TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

SPOLU

Počet v priamom

právnom styku

8

4

1

3

1

41

58

Celkový počet

12

4

1

3

5

1

41

67

Prijaté

trestné

oznámenia

V roku 2019 bolo od cudzích justičných orgánov prijatých 421 trestných oznámení na občanov Slovenskej republiky. V priamom právnom styku bolo z uvedeného počtu trestných oznámení prijatých z cudziny krajskými a okresnými prokuratúrami 395 trestných oznámení. V roku 2018 bolo prijatých celkom 477 trestných oznámení.

KP BA

KP

TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

SPOLU

Počet v priamom právnom styku

83

26

50

60

46

39

40

51

395

Celkový počet

103

26

50

60

46

45

40

51

421

Počet trestných konaní (trestných stíhaní a trestných oznámení) prevzatých z cudziny v porovnaní s rokom 2018 sa mierne znížil:

79

Štát

Rok 2018

Rok 2019

,

Česká

republika

377

372

Rakúska

republika

68

47

Poľská

republika

11

12

Maďarsko

39

40

Spolková

republika

Nemecko

12

9

Chorvátska

republika

3

Slovinská

republika

3

Francúzska

republika

1

1

Holandské

kráľovstvo

3

Rumunsko

4

2

Švajčiarska

konfederácia

3

Spojené

kráľovstvo

Veľkej

Británie

a

Severného

Írska

1

Belgické

kráľovstvo

1

Fínsko

1

Srbská

republika

2

Spolu

522

488

Skladba trestnej činnosti spáchanej našimi občanmi v cudzine sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenila. Najviac prevzatých trestných konaní sa týkalo trestných činov proti majetku (krádež, podvod, sprenevera, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty) a trestných činov proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy).

5.3. Medzinárodná právna pomoc v trestných veciach

Justičná spolupráca s inými štátmi v oblasti právnej pomoci prebieha na základe mnohostranných alebo dvojstranných medzinárodných zmlúv, prípadne na základe princípu reciprocity. Úkony právnej pomoci sú na území Slovenskej republiky vykonávané na základe ustanovení mnohostranných alebo dvojstranných medzinárodných zmlúv a vnútroštátnej právnej úpravy. Vnútroštátne je postup justičných orgánov upravený predovšetkým v ustanoveniach piatej časti Trestného poriadku a v zákone číslo 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkazev trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EVP“), ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Predovšetkým na základe tohto právneho nástroja je realizovaný právny styk so štátmi Európskej únie. Použitie niektorých ustanovení doposiaľ platných medzinárodných zmlúv je uvedenou smernicou vylúčené. Uplatňovanie smernice v praxi v podstate odstránilo počiatočný problém s výkladom slovného spojenia „príslušné ustanovenia medzinárodných zmlúv“, ktorých používanie mala smernica eliminovať. Štáty toto slovné spojenie vykladali rôzne a týmto spôsobom sa okruh úkonov, ktoré spadali pod smernicu v jednotlivých štátoch líšil. Okruh týchto úkonov sa ustálil a európsky vyšetrovací príkaz (ďalej len

80

„EVP“) je dnes používaný len na za účelom vykonania tých úkonov, ktorých cieľom

je zabezpečiť dôkaz použiteľný v trestnom konaní. V prípade potreby vykonania niektorých iných úkonov právnej pomoci, ktorých cieľom nie je zadováženie dôkazu (napríklad doručenie, cezhraničné sledovanie atď.) štáty naďalej postupujú podľa doposiaľ platných medzinárodných zmlúv upravujúcich justičnú spoluprácu v trestných veciach.

Zákon o EVP zmenil vecnú príslušnosť prokuratúry na vykonanie úkonov právnej pomoci. Zatiaľ čo Trestný poriadok za príslušnú na vybavenie právnej pomoci určuje okresnú prokuratúru, v obvode ktorej sa má úkon vykonať, zákon o EVP príslušnosť preniesol na krajské prokuratúry. Cieľom prenesenia tejto agendy na krajské prokuratúry bolo zabezpečenie väčšej efektívnosti pri vykonávaní úkonov právnej pomoci oddeleniami, ktoré koncentrujú špecialistov na túto oblasť činnosti prokuratúry. Nie je výnimkou, že predmetom EVP sú pomerne zriedkavo sa vyskytujúce, avšak náročné úkony (napr. použitie agenta, kontrolovaná dodávka), pri realizácii ktorých je špecializácia prokurátora veľkým prínosom.

Nástup tohto nového právneho nástroja sa odrazil aj v štatistických údajoch. Možno pozorovať značných pokles žiadostí o právnu pomoc, a to práve z toho dôvodu, že štáty Európskej únie, ktoré do svojho právneho poriadku smernicu implementovali, sú povinné žiadať o vykonanie úkonov právnej pomoci na jej základe. Štatistické údaje týkajúce sa EVP sú vyhodnotené samostatne. S výnimkou Dánskeho kráľovstva a Írska smernicu implementovali všetky členské štáty Európskej únie.

Právna pomoc sa v nasledujúcej časti rozdeľuje na pasívnu právnu pomoc, ktorou sa rozumie vykonávanie úkonov v trestných veciach slovenskými orgánmi na území Slovenskej republiky na základe žiadostí cudzozemských orgánov a aktívnu právnu pomoc, ktorou sa rozumie vykonávanie takýchto úkonov v cudzine na základe žiadostí slovenských justičných orgánov. Právny styk s tými štátmi, s ktorými to mnohostranné alebo dvojstranné zmluvy umožňujú, bol v roku 2019 realizovaný priamo okresnými a krajskými prokuratúrami. Možnosti priameho právneho styku sú na základe rovnakých zmlúv využívané aj v rámci pasívnej právnej pomoci. Právny styk na základe EVP prebieha priamo.

Pasívna právna pomoc

V roku 2019 bolo na jednotlivé prokuratúry Slovenskej republiky doručených1 420 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci. Počet žiadostí je v porovnanís predchádzajúcim rokom 2018 nižší (2 822 žiadostí). Tento klesajúci trend využívania klasických žiadostí o právnu pomoc súvisí s realizovaním justičnej spolupráce v tejto oblasti na základe EVP, kde je možné zaznamenať značný nárast počtu príkazov. Na vybavenie žiadostí o právnu pomoc cudzozemských orgánov sú príslušné okresné prokuratúry, na vybavenie EVP krajské prokuratúry. V celkovom nápade žiadostí za jednotlivé krajské prokuratúry uvedenom v tabuľke sú osobitne zohľadnené žiadosti o právnu pomoc, ktoré boli vybavované v priamom právnom styku.

81

Nápad žiadostí o právnu pomoc podľa jednotlivých krajov:

KP

BA

KP TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

SPOLU

V priamom právnom styku

492

103

145

79

111

88

84

92

1 194

Celkom

615

143

154

84

117

103

98

106

1 420

Nápad žiadostí o právnu pomoc z cudziny podľa dožadujúcich štátov:

Štát

Počet

Štát

Počet

Arménska republika

2

Poľská republika

21

Belgické kráľovstvo

3

Portugalská republika

6

Bieloruská republika

2

Rakúska republika

895

Bulharská republika

9

Rumunsko

10

Česká republika

138

Ruská federácia

12

Dánske kráľovstvo

9

Slovinská republika

25

Fínska republika

1

Spolková republika Nemecko

53

Francúzska republika

10

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

10

Grécka republika

6

Srbská republika

6

Holandské kráľovstvo

9

Spojené štáty americké

5

Chorvátska republika

5

Španielske kráľovstvo

15

Írsko

2

Švajčiarska konfederácia

35

Lichtenštajnské kniežatstvo

5

Talianska republika

10

Litovská republika

6

Turecká republika

7

Lotyšská republika

5

Ukrajina

7

Maďarsko

61

Iné štáty

27

Nórske kráľovstvo

1

Prehľad požadovaných úkonov právnej pomoci z cudziny:

KP BA

KP TT

KP NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

SPOLU

Výsluchy

43

87

29

4

6

4

50

47

270

82

Doručovanie

419

201

122

56

98

92

53

77

1 118

Domové prehliadky, prehliadky nebytových priestorov

1

1

Zaistenie účtu

4

4

Zaistenie podľa

§ 551 Tr. por.

4

2

6

Zaistenie podľa

z. č. 650/2005

9

2

2

13

Sledovanie osôb a vecí

5

5

Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky

11

1

12

Kontrolovaná dodávka

Použitie agenta

Cezhraničné sledovanie

20

1

1

22

Videokonferencia

4

4

Dočasné odovzdanie a prevzatie osoby

Predstieraný prevod

Na základe týchto žiadostí bolo zrealizovaných 1 455 úkonov právnej pomoci. Sledované boli len úkony uvedené v tabuľke. Z nej je zrejmé, že predmetom dožiadaní boli predovšetkým výsluchy obvinených, svedkov a poškodených a doručovanie písomností. Okrem sledovaných úkonov cudzozemské orgány najčastejšie žiadali o zadováženie listinných dokladov, zabezpečenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, zabezpečenie údajov tvoriacich bankové tajomstvo a zabezpečenie počítačových údajov. Pre porovnanie možno uviesť, že v roku 2018 bolo na základe žiadostí cudzozemských orgánov realizovaných celkom 2 354 sledovaných úkonov.

Pokiaľ ide o zaistenie majetku, tento inštitút je realizovaný predovšetkým postupom na základe zákona číslo 650/2005 Z. z.

V roku 2019 sa na úkonoch právnej pomoci vykonávaných v Slovenskej republike zúčastnilo so súhlasom prokurátora 54 zástupcov cudzích štátov. Jedná sa o údaj porovnateľný s predchádzajúcim rokom (2018 - 67 účastí). Na úkonoch

83

právnej pomoci sa zúčastnili predovšetkým zástupcovia okolitých štátov - Českej republiky, Maďarska a Spolkovej republiky Nemecko.

Žiadosti o právnu pomoc sú vybavované príslušnými prokuratúrami v celom rozsahu. Pokiaľ v roku 2019 došlo k ich čiastočnému vybaveniu, príp. vráteniu dožadujúcemu štátu bez vybavenia, stalo sa tak z dôvodu objektívnej nemožnosti vykonania úkonu napríklad pre neprítomnosť alebo neznámy pobytu osoby, prípadne fiktívnu adresu sídla právnickej osoby, ktorej sa úkon právnej pomoci týkal. Ďalším dôvodom je aj nedoplnenie žiadosti zo strany cudzieho justičného orgánu o údaje nevyhnutné na vybavenie žiadosti, chýbajúci preklad, zaslanie žiadosti o právnu pomoc v prípade úkonov, na ktoré sa vzťahuje zákon o EVP alebo zaslanie žiadosti iným ako justičným orgánom.

K rýchlejšej a efektívnejšej spolupráci prispelo zavedenie nového právneho nástroja – EVP. Umožňuje priamu formu komunikácie medzi vydávajúcima vykonávajúcim orgánom a na vykonanie žiadaných úkonov zaviedol lehoty. Rýchlejšiu komunikáciu medzi justičnými orgánmi zabezpečujú kontaktné body Európskej justičnej siete a národné zastúpenie v Eurojuste, ktoré sú jednotlivými prokuratúrami už štandardne využívané.

Európsky vyšetrovací príkaz

KP BA

KP TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

SPOLU

Počet vybavených EVP

727

230

273

152

180

198

131

210

2 101

Počet EVP, v ktorých bola poskytnutá súčinnosť inej prokuratúre

25

22

24

17

20

41

18

24

191

Nápad EVP z cudziny podľa štátov pôvodu

Uvádzané sú štáty, ktoré do svojho právneho poriadku implementovanú Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach.

Štát

Počet

Štát

Počet

Belgické kráľovstvo

15

Maďarsko

264

Bulharská republika

21

Maltská republika

Cyperská republika

3

Poľská republika

245

Česká republika

1 042

Portugalská republika

7

Estónska republika

Rakúska republika

213

Fínska republika

4

Rumunsko

27

Francúzska republika

25

Slovinská republika

12

84

Grécka republika

6

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

10

Holandské kráľovstvo

10

Spolková republika Nemecko

135

Chorvátska republika

17

Španielske kráľovstvo

11

Litovská republika

9

Švédske kráľovstvo

1

Lotyšská republika

7

Talianska republika

16

Luxemburské veľkovojvodstvo

1

Úkony vykonané na základe EVP (úkony vykonané na základe EVP, ktoré vybavovala krajská prokuratúra a krajská prokuratúra ich aj skutočne realizovala + úkony vykonané na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti inej krajskej prokuratúre):

KP BA

KP TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

SPOLU

Výsluchy

668

184

220

109

104

232

117

280

1 914

Domové prehliadky,

prehliadky nebytových priestorov

22

6

21

1

3

6

1

2

62

Sledovanie bankových a iných finančných transakcií

2

9

11

Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky

13

1

14

Použitie agenta

1

1

Predstieraný prevod

Zaistenie veci

3

3

1

6

6

19

Videokonferencia

7

17

1

6

5

7

15

58

Dočasné odovzdanie a prevzatie osoby

85

Aktívna právna pomoc

V roku 2018 prokuratúry v Slovenskej republike požiadali cudzozemské justičné orgány o poskytnutie právnej pomoci v 1 974 prípadoch. Toto číslo je v porovnaní s minulým rokom nižšie. V roku 2018 prokuratúry zaslali cudzozemským orgánom 3 353 žiadostí. Dôvodom nižšieho počtu žiadostí je postup prokuratúr podľa zákona o EVP, pričom počet EVP je uvedený v osobitných tabuľkách. V celkovom počte žiadostí o právnu pomoc sú zahrnuté aj žiadosti o právnu pomoc, ktoré boli vypracované prokurátormi medzinárodného odboru v trestných veciach, v ktorých vykonáva dozor Úrad špeciálnej prokuratúry alebo trestný odbor generálnej prokuratúry.

Nápad dožiadaní o právnu pomoc do cudziny podľa jednotlivých krajov:

KP BA

KP TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

ÚŠP

GP SR

SPOLU

V priamom právnom styku

48

462

237

40

60

50

253

328

2

1 480

Celkom

103

517

343

60

74

86

386

397

8

1 974

Počet dožiadaní o právnu pomoc do cudziny podľa dožiadaných štátov:

Štát

Počet

Štát

Počet

Austrálsky zväz

5

Moldavská republika

7

Belgické kráľovstvo

12

Nórské kráľovstvo

5

Bieloruská republika

2

Nový Zéland

2

Bosna a Hercegovina

1

Poľská republika

101

Bulharská republika

15

Portugalská republika

6

Cyperská republika

4

Rakúska republika

116

Česká republika

689

Ruská federácia

7

Čínska ľudovodemokratická republika

5

Rumunsko

40

Dánske kráľovstvo

7

Seychellská republika

2

Estónska republika

1

Slovinská republika

3

Fínska republika

2

Spolková republika Nemecko

117

Francúzska republika

18

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

153

Grécka republika

2

Spojené štáty americké

154

Holandské kráľovstvo

20

Srbská republika

39

Chorvátska republika

8

Španielske kráľovstvo

19

Írska republika

59

Švajčiarska konfederácia

51

86

Kanada

8

Štát Izrael

5

Kuvajtský štát

3

Švédske kráľovstvo

2

Libanonská republika

3

Talianska republika

25

Litovská republika

2

Turecká republika

16

Lotyšská republika

2

Ukrajina

73

Luxemburské veľkovojvodstvo

2

Vietnamská socialistická republika

2

Maďarsko

124

Iné štáty

35

Prehľad požadovaných úkonov právnej pomoci do cudziny:

KP BA

KP TT

KP NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GPSR (ÚŠP)

SPOLU

Výsluchy

58

251

86

19

11

44

225

53

2

749

Doručovanie

56

44

180

27

27

22

111

277

1

745

Domové prehliadky, prehliadky nebytových priestorov

Zaistenie účtu

5

5

Zaistenie majetku

Zaistenie majetku

podľa z. č. 650/2005

Sledovanie osôb a vecí

Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky

Kontrolovaná dodávka

Použitie agenta

Cezhraničné sledovanie

2

2

Videokonferencia

Dočasné odovzdanie osoby

Na základe týchto žiadostí bolo zrealizovaných 1 501 sledovaných úkonov právnej pomoci. Sledované boli len úkony uvedené v tabuľke. Ďalších 3 350 úkonov bolo vykonaných na základe EVP. Okrem týchto úkonov bolo predmetom žiadosti predovšetkým zabezpečenie listinných dokladov, údajov tvoriacich bankové tajomstvo, uchovanie a vydanie počítačových údajov a preštudovanie spisového materiálu. V roku 2018 bolo na základe žiadostí prokuratúr realizovaných celkom

87

3 129 sledovaných úkonov. Ďalších 3 232 sledovaných úkonov bolo vykonaných na základe EVP.

Účasť zástupcov Slovenskej republiky na úkonoch vykonávaných v cudzine v roku 2019 bola zaznamenaná v 10 prípadoch. Zástupcovia orgánov Slovenskej republiky sa zúčastnili úkonov v Českej republike a Maďarsku.

Žiadosti o právnu pomoc sú väčšinou vybavované príslušnými cudzozemskými orgánmi v celom rozsahu. K nevybaveniu žiadostí dochádza z objektívnych dôvodov, napríklad z dôvodu neznámeho pobytu osoby. Vyskytujú sa však prípady, v ktorých úkony právnej pomoci sú síce cudzím orgánom vykonané, avšak bez dodržania procesných postupov požadovaných slovenskými orgánmi, čo má za následok ich procesnú nepoužiteľnosť v trestnom konaní, alebo cudzie orgány nepovolia, alebo opomenú povoliť účasť obhajcu obvineného na úkone. Tieto nedostatky sa týkajú tak klasických žiadostí o právnu pomoci, ako aj EVP.

Priame doručovanie písomností do cudziny je častokrát neúspešné, buďz dôvodu nevrátenia potvrdenia o doručení, alebo vzniknú pochybnosti o tom, či zásielku prevzal jej skutočný adresát.

Problematickou naďalej zostáva dĺžka vybavovania žiadostí o právnu pomoc, a to predovšetkým vo vzťahu k štátom mimo Európskej únie. Žiadosti nie sú vybavované vôbec, prípadne so značným časovým odstupom od ich doručenia kompetentných orgánom, čo má negatívny vplyv na dĺžku vnútroštátneho trestného konania. Stáva sa, že niektoré rozvojové krajiny nereagujú na žiadosť aj niekoľko rokov, a to napriek opakovanému zasielaniu urgencií zo strany prokuratúry.

Európsky vyšetrovací príkaz

KP BA

KP TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR (ÚŠP)

SPOLU

Počet vydaných EVP

377

313

589

251

304

262

403

501

36

3 036

EVP podľa vykonávajúcich štátov:

Uvádzané sú len štáty, ktoré do svojho právneho poriadku implementovali Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach.

Štát

Počet

Štát

Počet

Belgické kráľovstvo

26

Maďarsko

457

Bulharská republika

25

Maltská republika

1

Cyperská republika

7

Poľská republika

170

Česká republika

1 157

Portugalská republika

5

Estónska republika

3

Rakúska republika

210

88

Fínska republika

1

Rumunsko

97

Francúzska republika

67

Slovinská republika

15

Grécka republika

12

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

236

Holandské kráľovstvo

63

Spolková republika Nemecko

273

Chorvátska republika

19

Španielske kráľovstvo

52

Litovská republika

6

Švédske kráľovstvo

29

Lotyšská republika

15

Talianska republika

79

Luxemburské veľkovojvodstvo

11

Úkony, o ktorých vykonanie bolo na základe EVP žiadané:

KP BA

KP TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

ÚŠP

GP SR

SPOLU

Výsluchy

422

388

511

213

264

242

434

545

164

3 183

Domové prehliadky,

prehliadky nebytových priestorov

28

8

36

Sledovanie bankových a iných finančných transakcií

Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky

6

1

7

Použitie agenta

1

1

Predstieraný prevod

Zaistenie veci

5

5

Videokonferencia

Dočasné odovzdanie a prevzatie osoby

Kontrolovaná dodávka

89

Počítačová kriminalita

Z celkového počtu žiadostí sú osobitne sledované žiadosti vypracované v trestných veciach týkajúcich sa trestnej činnosti spáchanej s použitím počítačových systémov, zamerané proti počítačovým systémom a trestnej činnosť súvisiacej s virtuálnou menou. Počítačové siete sú dlhodobo priestorom páchania trestnej činnosti, pričom tento trend neustále narastá.

K doposiaľ platným medzinárodným dohovorom umožňujúcim žiadať o poskytnutie počítačových údajov, tak obsahových ako aj prevádzkových, pribudol vo vzťahu k takmer všetkým štátom Európskej únie, nový nástroj - EVP.

Žiadosti o právnu pomoc v tejto oblasti boli v roku 2019 v aktívnej, ako aj pasívnej rovine realizované v trestných veciach vedených pre majetkovú trestnú činnosť - podvod (falošné inzeráty ponúkajúce tovar, zneužitie platobnej karty), legalizácia príjmu z trestnej činnosti, rozširovanie detskej pornografie, ohováranie, vydieranie a porušovanie autorského práva (nelegálne zadovažovanie multimediálnych súborov z externých serverov fungujúcich ako úložiská diel spadajúcich pod ochranu duševného vlastníctva). Najpočetnejšiu skupinu prípadov tvorili žiadosti justičných orgánov Českej republiky, predmetom ktorých bolo zabezpečenie telekomunikačných údajov v trestných konaniach, v ktorých sa jednalo o podozrenie zo spáchania porušovania autorského práva podľa § 283 Trestného zákona, v ktorých vystupovala ako poškodená Česká protipirátska únia. Zo skutkového hľadiska išlo o nelegálne sťahovanie multimediálnych súborovz externých serverov fungujúcich ako úložiská diel, spadajúcich pod ochranu duševného vlastníctva.

Pokiaľ ide o žiadané úkony, predmetom žiadostí bolo zabezpečenie obsahových a prevádzkových počítačových údajov, bankových údajov, ale aj vykonanie výsluchu svedka, poškodeného. Veľký počet žiadostí bolo zaslaných do Spojených štátov amerických, na území ktorých sídlia poskytovatelia týchto služieb. Taktiež cudzie orgány žiadali predovšetkým o zabezpečenie počítačových údajov, prevádzkových a obsahových telekomunikačných údajov.

V prípade žiadostí týkajúcich sa počítačovej kriminality je problémom nedostatočne dlhá archivácia údajov zo strany poskytovateľov služieb, a tak ako v prípade ostatných žiadostí, aj celková dĺžka vybavovania žiadostí prokuratúry cudzími orgánmi.

Počty žiadostí o právnu pomoc zaslaných do konkrétnych štátov týkajúcich sa trestných činov spáchaných prostredníctvom počítačových systémov sú uvedené v nižšie uvedených tabuľkách:

KP BA

KP TT

KP

NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR (ÚŠP)

SPOLU

Aktívna právna pomoc (počet žiadostí)

24

77

24

40

51

16

32

56

6

326

90

Pasívna právna pomoc (počet žiadostí)

57

15

1

73

Štát

Počet A

Počet P

Štát

Počet A

Počet P

Belgické kráľovstvo

3

Pobrežie Slonoviny

1

Bulharská republika

2

Poľská republika

9

1

Česká republika

73

53

Portugalská republika

1

Estónska republika

1

Rakúska republika

13

3

Francúzska republika

9

Rumunsko

4

2

Grécka republika

1

Ruská federácia

1

Gruzínsko

1

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

19

3

Holandské kráľovstvo

13

Spojené štáty americké

105

1

Hong Kong

1

Spolková republika Nemecko

21

7

Írsko

6

Španielske kráľovstvo

10

Kanada

4

Švajčiarska konfederácia

2

1

Litovská republika

1

Talianska republika

9

Luxemburské veľkovojvodstvo

3

Turecká republika

2

Maltská republika

1

Ukrajina

1

Maďarsko

10

1

Uznávacie konanie

V roku 2019 napadlo v rámci pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky spolu 211 trestných vecí v súvislosti s konaním o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje pokles o 2 veci. Cudzie rozhodnutia na uznanie boli zasielané v najvyššom počte z Českej republiky(96 trestných vecí), ďalej nasledovali rozhodnutia zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (36 trestných vecí), Rakúskej republiky (33 trestných vecí), Spolkovej republiky Nemecko (21 trestných vecí), Poľskej republiky(7 trestných vecí), Maďarska (5 trestných vecí), Holandského kráľovstva (4 trestné veci), Belgického kráľovstva a Rumunska (po 3 trestných veciach), Slovinskej republiky (2 trestné veci) a Talianskej republiky (1 trestná vec).

Z celkového počtu 211 trestných vecí sa 125 vecí týkalo konaní o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii podľa zákona číslo 549/2011 Z. z. Počtom druhým najrozšírenejším konaním bolo konanie o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii podľa zákona číslo 183/2011 Z. z., čo predstavovalo 77 trestných vecí. V rámci konania o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné oprávnenie na účely dohľadu

91

v Európskej únii podľa zákona číslo 533/2011 Z. z. bolo evidovaných 7 vecí a 2 veci boli vybavené v rámci uznávacieho konania podľa Trestného poriadku.

Z vyššie uvedeného vyplýva jednoznačný trend prevahy uznávacích konaní na základe právnych nástrojov Európskej únie (na báze transponovania príslušných rámcových rozhodnutí a smerníc do právneho poriadku Slovenskej republiky) nad tradičnými právnymi nástrojmi na základe medzinárodných zmlúv. Z oblasti uznávacieho konania sa javí ako najatraktívnejší právny nástroj pre členské štáty Európskej únie uznávacie konanie vo vzťahu k rozhodnutiam, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody (postup podľa zákona číslo 549/2011Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojenás odňatím slobody v Európskej únii). Výhodou tohto právneho nástroja je najmä skutočnosť, že uznanie nie je vo väčšine prípadov podmienené súhlasom dotknutej osoby, čo členské štáty Európskej únie využívajú na to, aby trestné konania viedlia ukončili na vlastnom území a následne pristúpili k podaniu návrhu na uznaniea výkon príslušného rozhodnutia spojného s odňatím slobody. V najväčšej miere je tento nástroj vzájomného uznávania využívaný najmä vo vzťahu k Českej republike.

Druhým najvyužívanejším právnym nástrojom je uznávanie a výkon rozhodnutí o peňažných sankciách (postup podľa zákona číslo 183/2011 Z. z. o uznávanía výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorý najviac využíva Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska nasledované Spolkovou republikou Nemecko.

V poradí tretím najvyužívanejším právnym nástrojom je uznávanie a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné oprávnenie na účely dohľadu v Európskej únii (postup podľa zákona číslo 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojenáa odňatím slobody alebo probačné oprávnenie na účely dohľadu v Európskej únii), ktorý v sledovanom období využívala výlučne Česká republika.

Právne nástroje podľa zákona číslo 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávanía výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej úniia zákona číslo 398/2015 Z. z. o európskom ochrannom príkaze v trestných veciacha o zmene a doplnení niektorých zákonov neboli v priebehu roku 2019 využité.

Tak ako bolo konštatované aj v roku 2018, aplikačné problémy v tejto oblasti vnikajú najmä v dôsledku roztrieštenosti právnej úpravy uznávacieho konania a jej rozdielnej implementácie jednotlivými krajinami Európskej únie do ich vnútroštátnych poriadkov. Jednotlivé nástroje vzájomného uznávania sú upravené v rôznych osobitných právnych predpisoch s rôzne nastavenými a nejednotnými pravidlami. Roztrieštenosť je však aj v nástrojoch vzájomného uznávania v samotnej Európskej únii, kde v modelovom prípade, pri ktorom by páchateľovi boli popri sebe uložené napríklad trest odňatia slobody, peňažný trest a trest zákazu činnosti, mali byť použité až tri rozdielne právne nástroje vzájomného uznávania, čo ich atraktivitu relativizuje. Problematickou je aj kvalita právnej úpravy, rozdielnosti v právnych úpravách jednotlivých členských štátov a právnych kultúr.

Najviac aplikačných problémov sa v praxi vyskytuje v súvislosti s uznávaním rozhodnutí podľa zákona číslo 183/2011 Z. z. pri posudzovaní obojstrannej trestnosti skutkov a pri zaradení skutkov do kategórií trestných konaní, pri ktorých sa

92

obojstranná trestnosť skutkov nepreskúmava. Problémom sa javí aj posudzovanie charakteru konečného rozhodnutia ako i ďalšie parciálne problémy, ktoré oprávnene vzbudzujú pochybnosti o garancii základných procesných práv dotknutej osoby na území štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Bohatá judikatúra Súdneho dvora Európskej únie potvrdzuje, že sa jednáo relatívne problémovú oblasť. Potešiteľnou je narastajúca judikatúra všeobecných súdov, ktorá napomáha sporné oblasti aplikácie právnych predpisov riešiť.

Aktivita v oblasti uznávacieho konania:

zákon č.

549/2011 Z. z.

zákon č.

533/2011 Z. z.

zákon č.

161/2013 Z. z.

zákon č.

183/2011

Z. z.

zákon č.

398/2015 Z. z.

§ 518/3

Tr. por

SPOLU

Česká republika

73

7

14

2

96

Spojené kráľovstvo

Veľkej Británie

a Severného Írska

4

32

36

Rakúska republika

31

2

33

Spolková republika Nemecko

5

16

21

Maďarsko

3

2

5

Poľská republika

2

5

7

Holandské kráľovstvo

1

3

4

Belgické kráľovstvo

3

3

Rumunsko

2

1

3

Slovinská republika

2

2

Talianska republika

1

1

93

Celkom

125

7

77

2

211

Spolupráca s Eurojustom

Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) podporuje justičnú koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi členských štátov v boji proti terorizmu a závažnej organizovanej trestnej činnosti, ktorá sa týka viac než jednej krajiny Európskej únie. Eurojust pomáha členským štátom Európskej únie v boji proti terorizmu a závažnej organizovanej trestnej činnosti páchanej vo viacerých členských štátoch tým, že koordinuje vyšetrovania a trestné stíhania zahŕňajúce aspoň dve krajiny, pomáha riešiť spory o právomoc, uľahčuje navrhovanie a uplatňovanie právnych nástrojov Európskej únie, ako sú napríklad európsky zatykač, príkaz na konfiškáciu a príkaz na zmrazenie majetku a plní v zmysle zákona aj ďalšie úlohy.

V roku 2019 v súlade s platnou právnou úpravou a to § 14 ods. 3 zákonač. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v

Eurojuste, ako aj pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 28. augusta 2015, ktorým sa upravuje výmena informáciía spolupráca prokurátorov s národným členom zastupujúcim Slovenskú republiku v Eurojuste, sa spolupráca s Eurojustom zabezpečovala priebežne.

Počas roku 2019, národný člen zastupujúci Slovenskú republiku v Eurojuste zaznamenal celkový nápad 369 vecí vedených vo všetkých registroch (v roku 2018 – 359 vecí). V roku 2019 naďalej v Eurojuste pokračoval nárast nápadu vecíz prokuratúr a súdov, keď bolo zaregistrovaných celkovo 142 vecí, kde národné zastúpenie Slovenskej republiky v Eurojuste bolo požiadané o súčinnosť (ide o mierne zvýšenie oproti 139 vecí v roku 2018).

Celkový nápad v roku 2019

Počet skončených vecí v roku 2019

Veci organizačnej a personálnej povahy

50

46

Prípady - SK dožadujúci štát

142

109

Prípady - SK dožiadaný štát

114

112

Prípady - neregistrované

26

24

Dotazníky

27

25

Správy podľa pokynu GP číslo 4/2008

10

5

Spolu

369

321

94

Národnými členmi iných členských štátov Európskej únie bolo v rámci Eurojustu proti Slovenskej republike zaevidovaných 114 vecí. Druhým rokom tak dochádza k situácii, keď bolo viac vecí registrovaných justičnými orgánmi Slovenskej republiky proti cudzím štátom, ako bolo registrovaných počet cudzích vecí (žiadostí) proti orgánom Slovenskej republiky, čo je možné považovať nepochybne za pozitívny trend zvyšovania povedomia Eurojustu medzi prokurátormi.

Podobne, ako tomu bolo v roku 2018, pomerne veľkú časť žiadostío súčinnosť z prokuratúr tvoria naďalej žiadosti v súvislosti s aplikáciou EVP, ako je napríklad zabezpečenie dodatočných informácií k EVP cudzích štátov, otázky týkajúce sa rozsahu aplikácie EVP a podobne.

Eurojust v roku 2019 zorganizoval pre potreby prokurátorov Slovenskej republiky dve koordinačné stretnutia a prokurátori Slovenskej republiky sa ako pozvaná strana, zúčastnili na ďalších 10 stretnutiach organizovaných Eurojustom.

V roku 2019, na žiadosť vedúceho spoločného vyšetrovacieho tímu za Slovenskú republiku, národný člen Slovenskej republiky v Eurojuste po prvý krát zorganizoval koordinačné centrum, kde sa koordinoval paralelný priebeh domových prehliadok a zadržiavania osôb na základe EZR v 3 členských štátoch Európskej únie.

Spoločné vyšetrovacie tímy

Slovenské zastúpenie v Eurojuste zostáva naďalej aktívne v oblasti kreovania spoločných vyšetrovacích tímov (ďalej len „SVT“) a poskytovania komplexného poradenstva pri využívaní grantu Eurojustu pre financovanie aktivít SVT.

95

Celkový počet SVT v roku 2019 registrovaných Eurojustom bol 272, z toho bol počet prebiehajúcich SVT 167 a novo kreovaných SVT 105.

Slovenská republika uzatvorila v roku 2019 dohody o vytvorení 5 nových SVT V roku 2019 prebiehala spolupráca celkom v 22 SVT a 10 SVT bolo ukončených.

Eurojust registroval požiadavku o financovanie vo vzťahu k 27 SVT, ktorých jednou zo zmluvných strán bola Slovenská republika. Financovanie bolo schválené v 23 SVT, 3 žiadosti o financovanie boli stiahnuté a 1 žiadosť bola zamietnutá(v tejto veci nebola žiadateľom o financovanie Slovenská republika).

Eurojust schválil v roku 2019 na financovanie SVT sumu vo výške 6 424,- eur. V priebehu roka 2019 bolo z tejto sumy vyčerpané 25 589,94 eur (Slovenskej republike bolo preplatené 12 234,32 eur, iným štátom 15 264,18 eur. Výška vyčerpaných finančných prostriedkov nie je finálna, nakoľko v niektorých z uzatvorených SVT neuplynula v roku 2019 doba na vyčerpanie udelenej sumy v zmysle podmienok financovania a tieto budú čerpané v roku 2020.

V roku 2019, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, boli úspešné všetky žiadosti o finančný grant, podané prokurátormi Slovenskej republiky.

Európska justičná sieť

Európska justičná sieť (ďalej len „EJS“) je sieť národných kontaktných bodov slúžiacich na uľahčenie justičnej spolupráce v trestných veciach, výmeny informácií medzi justičnými orgánmi a na získavanie informácií o opatreniach súvisiacich s vyšetrovaním v dotknutých trestných konaniach.

EJS je spravovaná Sekretariátom siete. Sekretariát EJS je personálne súčasťou Eurojustu, avšak funguje ako samostatný útvar a má autonómne postavenie. V podmienkach Slovenskej republiky je EJS rozdelená na kontaktné body pre potreby prokuratúry (jeden kontaktný bod na generálnej prokuratúrea po jednom kontaktnom bode v pôsobnosti každej krajskej prokuratúry) a kontaktné body pre potreby justície (zriadené na ministerstve spravodlivosti).

Kontaktné body EJS ako sieť národných kontaktných miest plnia v trestných veciach úlohy na uľahčenie justičnej spolupráce. Hlavnou úlohou kontaktných bodov EJS, ktorá je vymedzená rozhodnutím o EJS (RR 2008/976/SVV), je byť ako „aktívni sprostredkovatelia“ pre potreby praxe a kolegov, teda napomáhať justičnej spolupráci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, predovšetkým v boji proti formám závažnej trestnej činnosti. V tejto súvislosti kontaktné body pomáhajú so zriadením priamych kontaktov medzi príslušnými orgánmi a poskytovaním právnych a praktických informácií nevyhnutných na prípravu účinnej žiadosti o justičnú spoluprácu (EVP, EZR a iných) alebo na zlepšenie justičnej spolupráce vo všeobecnosti. Okrem toho sa kontaktné body EJS zúčastňujú na plenárnych a regionálnych stretnutiach členov siete, na organizovaní školení o justičnej spolupráci, ktorú rôznymi formami podporujú.

V priebehu roku 2019 kontaktné body EJS prokuratúry poskytli súčinnosť celkovo v 129 prípadoch, ďalej sa zúčastnili dvoch plenárnych zasadnutí, vrátane workshopov, zároveň sa stretli na národnej úrovni na celoslovenskej pracovnej porade medzinárodného odboru GP SR. Ďalšie podrobnosti a informácie o činnosti siete, vyplývajú z priebežných správ o činnosti EJS vypracovávaných Sekretariátom

96

EJS v priebehu príslušného roku, ktoré sú pravidelne zverejňované na webovej stránke EJS

https://www.ejn-crimjust.europa.eu/ejn/EJN_Home.aspx?l=SK&

v časti

Projekty/Projects, Správy/Reports.

Spolupráca Eurojustu s Európskou justičnou sieťou

Podobne ako v roku 2018, pomerne výrazne stúpol počet žiadostí o súčinnosť z prokuratúr Slovenskej republiky v prípadoch, keď sa kontaktným bodom EJS prokuratúry nepodarilo vec vybaviť prostredníctvom žiadosti adresovanej cudziemu kontaktnému bodu EJS v inom štáte, kde tento kontakt na žiadosti prokurátorov – kontaktných bodov EJS Slovenskej republiky, z rôznych príčin nereagoval. Tieto veci sú v súlade s internou úpravou, následne registrované v Eurojuste, kde sa spravidla plynulo vybavujú.

5.4. Extradičné konanie

V rámci aktívnej extradície (vyžiadanie obvineného z cudziny) v roku 2019 podali prokurátori súdu 11 návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu (ďalej len „MZR“). Oproti roku 2018, v ktorom boli podané súdu 4 návrhy, došlo k výraznému nárastu počtu podaných návrhov, pričom súdy vyhoveli všetkým návrhom prokurátora.

V 5 trestných veciach bol obvinený vyžiadaný zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, v 1 trestnej veci z Belize, Nórskeho kráľovstva, Spojených štátov amerických a Ukrajiny a v 2 trestných veciach nebola krajina v návrhu prokurátora presne uvedená, nakoľko sa obvinený zdržiaval v cudzine na neznámom mieste. Podľa štátnej príslušnosti boli v 9 trestných veciach obvinení občanmi Slovenskej republiky a po jednej trestnej veci občanmi Slovinskej republiky a Srbskej republiky. Nárast počtu návrhov na vydanie MZR vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska v roku 2019 súvisel s očakávanými dôsledkami tvrdého Brexitu – odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez dohody.

Skladbou trestnej činnosti bola zastúpená prevažne majetková trestná činnosť – trestné činy podvodu, daňového podvodu, poisťovacieho podvodu, skrátenia dane a poistného, sprenevery ale aj násilná trestná činnosť – trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, usmrtenia ale aj drogová trestná činnosť.

V 1 trestnej veci týkajúcej sa zločinu skrátenia dane a poistného nebol prokuratúrou podaný návrh súdu na vydanie MZR, nakoľko obvinený v čase rozhodovania o podaní návrhu na súd zomrel.

V rámci pasívnej extradície (vydanie páchateľa do cudziny na základe žiadosti cudzieho štátu) bolo v roku 2019 realizovaných 8 trestných vecí, teda takmer identický počet vecí ako v roku 2018, v ktorom bolo evidovaných 7 trestných vecí.

Slovenskej republike boli doručené dva MZR zo Severomacedónskej republiky, jeden za účelom vydania občana Severomacedónskej republiky na trestné stíhanie pre spreneveru a jeden za účelom vydania občana Severomacedónskej republiky na výkon trestu odňatia slobody pre trestný čin lúpeže, extradičné konanie nebolo v roku 2019 v týchto trestných veciach ukončené.

97

Srbskou republikou bol vyžiadaný jeden srbský občan na výkon trestu odňatia slobody pre trestný čin nedovolenej výroby a obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami. Vyžiadaná osoba bola v čase doručenia žiadosti väzobne stíhaná a následne v priebehu roku 2019 právoplatne odsúdená na území Slovenskej republiky v inej trestnej veci. Minister spravodlivosti rozhodol o povolení vydania s odkladom do vykonania trestu odňatia slobody uloženého slovenským súdom.

Na základe MZR vydaného Srbskou republikou bol zadržaný jeden občan Srbskej republiky za účelom vydania na trestné stíhanie pre zneužitie právomoci zodpovednej osoby, vydanie osoby bolo zrealizované v roku 2019 a jeden občan Srbskej republiky za účelom trestného stíhania pre lúpež, extradičné konanie nebolo v roku 2019 v tejto trestnej veci ukončené.

V jednej trestnej veci bola zadržaná štátna občianka Ukrajiny kazašskej národnosti na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom, po ktorej vyhlásila medzinárodné pátranie Kazašská republika v súvislosti s trestným stíhaním pre trestný čin podvodu. Prokurátor vzal späť návrh na vzatie zadržanej osoby do predbežnej väzby po doručení podkladov z Ukrajiny cestou Interpolu z dôvodu neprípustnosti vydania pre premlčanie trestného stíhania a osoba bola prepustená zo zadržania.

Na trestné stíhanie do Ruskej federácie bola vyžiadaná jedna osoba ruskej národnosti pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov. MZR nebol realizovaný, nakoľko sa zistilo, že hľadaná osoba sa nenachádza na území Slovenskej republiky.

V jednej trestnej veci bol ešte v roku 2018 zadržaný štátny občan Ruskej federácie na základe MZR vydaného Ruskou federáciou pre účely trestného stíhania pre trestný čin podvodu. V tejto veci rozhodol v roku 2019 minister spravodlivosti o nepovolení vydania z obavy, že vyžiadaná osoba by v dožadujúcom štáte bola vystavená prenasledovaniu z dôvodu jej pôvodu, rasy, náboženstva, príslušnostik určitej národnostnej alebo inej skupine, jej štátneho občianstva alebo pre jej politické názory alebo že by sa z týchto dôvodov zhoršilo jej postavenie v trestnom konaní alebo pri výkone trestu odňatia slobody. Po rozhodnutí ministra spravodlivosti o nepovolení vydania tejto osoby bol doručený Slovenskej republike z Ruskej federácie ďalší MZR vo vzťahu k tej istej osobe pre účely trestného stíhania za iný trestný čin podvodu. O druhej žiadosti o vydanie nebolo v roku 2019 rozhodnuté.

5.5. Konanie o Európskom zatýkacom rozkaze

Postup slovenských orgánov ako orgánov štátu pôvodu

V sledovanom období bolo príslušnými prokurátormi predložených 45 návrhov na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, v dvoch prípadoch súd vrátil návrh okresnej prokuratúre na doplnenie. Súd považoval návrh za podaný predčasne.

Z hľadiska štátnej príslušnosti osôb, na ktoré bol v sledovanom období vydaný EZR slovenskými súdmi, jednoznačne prevládajú EZR vydané na slovenských občanov (38), z cudzincov na občanov Srbskej republiky (4), Maďarska (2), Poľska (1).

98

Obvinení boli stíhaní najčastejšie pre trestné činy majetkového charakteru (podvod, krádež, úverový podvod, sprenevera), daňové trestné činy (daňový podvod, skrátenie dane a poistného) trestné činy proti životu a zdraviu (drogové trestné činy), trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (obchodovanie s ľuďmi, lúpež, vydieranie), ale aj trestné činy proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy, týranie zverenej osoby). Možno konštatovať, že skladba trestnej činnosti, pre ktorú sú vydávané EZR sa zásadnejšie nemení, výrazne prevládajú majetkové trestné činy. Oproti minulému obdobiu bol v roku 2019 zaznamenaný významný nárast daňových trestných činov.

V porovnaní s rokom 2018 bol v roku 2019 celkovo zaznamenaný pokles podaných návrhov prokurátorov na vydanie EZR (45 vecí) oproti v roku 2018 (52 vecí). Vzhľadom na priemernú dĺžku trestného konania v Slovenskej republike a počet obvinených osôb, po ktorých sa pátra, je podávané málo návrhov na vydanie EZR.

Včasné vydanie EZR má vplyv na dĺžku konania a v neposlednom rade aj na zachovanie podmienok spravodlivého procesu pri zabezpečovaní dôkazov, pri zachovaní zásady primeranosti.

V súvislosti s podávaním návrhov na vydanie EZR neboli identifikované vážnejšie aplikačné problémy.

Postup slovenských orgánov ako vykonávajúcich justičných orgánov

Krajským prokuratúram, ako slovenským vykonávajúcim justičným orgánom, bolo v roku 2019 z cudziny doručených 161 EZR (v roku 2018 – 167), z toho 124 EZR sa týkalo vyžiadania osôb na trestné stíhanie a 37 na výkon trestu odňatia slobody (v roku 2018 trestné stíhanie – 134, výkon trestu – 33). Zaťaženosť jednotlivých krajských prokuratúr v rámci výkonu tejto agendy je nerovnomerná, administratívnym zásahom sa však nedá ovplyvniť. V porovnaní s rokom 2018 sa nápad zvýšil na krajských prokuratúrach Bratislava – 42 (37) a Prešov – 15 (6), mierne zvýšil na krajských prokuratúrach Trenčín – 12 (8), Banská Bystrica – 10 (7)a Nitra 32 (30), na ostatných krajských prokuratúrach Trnava - 23 (39), Žilina – 3 (11), Košice – 24 (29), sa nápad väčšinou mierne znížil.

Skladba štátov žiadajúcich o vydanie osôb na základe EZR zo Slovenskej republiky sa oproti roku 2018 výraznejšie nezmenila. Výrazne najväčší počet EZR bol doručený z Rakúskej republiky 51, vo vzťahu k predchádzajúcim rokom pretrváva mierne klesajúca tendencia (v roku 2018 – 55), nasleduje Česká republika, s počtom 30 (v roku 2018 – 52), Maďarsko 12 (v roku 2018 – 16). Z ostatných štátov EZR na realizáciu do Slovenskej republiky zaslali Spolková republika Nemecko 8(v roku 2018 – 9), Talianska republika 4 (v roku 2018 – 2), Rumunsko 3 (v roku 2018 – 9), Poľská republika 4 (v roku 2018 – 7), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska 2 (v roku 2018 - 5), Litovská republika a ďalších 10 štátov po1 EZR.

Doručené EZR sa z hľadiska štátnej príslušnosti vyžiadaných osôb týkali predovšetkým štátnych príslušníkov Slovenskej republiky 100 (v roku 2018 – 113), nasledujú štátni príslušníci Českej republiky 12 (v roku 2018 – 16), Maďarska 11(v roku 2018 – 4), Ukrajiny 8 (v roku 2018 – 9), Rumunska 2 (v roku 2018 – 5), Poľskej republiky 2 (v roku 2018 – 3), Litovskej republiky 1 (v roku 2018 – 3), Sýrie 2,

99

Bulharskej republiky 2, ďalej po 1 osobe – štátni príslušníci Chorvátskej republiky, Moldavskej republiky, Talianskej republiky, Portugalska, Albánska, Francúzskej republiky.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že najviac európskych zatýkacích rozkazov je doručených do Slovenskej republiky na jej štátnych príslušníkov.

Z hľadiska skladby trestnej činnosti dlhodobo prevládajú majetkové trestné činy (podvod, krádež, sprenevera, úverový podvod, neoprávnené používanie platobného prostriedku a platobnej karty), ďalej trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (lúpež, porušovanie domovej slobody, vydieranie), trestné činy proti životu a zdraviu (ublíženie na zdraví), ako aj trestné činy súvisiace s drogami a iné.

Na základe doručených EZR bolo rozhodnuté o vykonaní v 112 trestných veciach (v roku 2018 - 111), 21 EZR bolo vrátených štátu pôvodu, z toho viac ako polovica odvolaných zo strany štátu pôvodu. Z uvedeného počtu prokurátori rozhodli o vykonaní 71 EZR vo vlastnej kompetencii podľa § 21 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (v roku 2017 – 78), zvyšné konania boli rozhodnuté príslušnými krajskými súdmi v zmysle návrhu prokurátora.

Nevykonané EZR boli predovšetkým tie, ktoré boli odvolané štátom pôvodu, resp. vrátené štátu pôvodu bez rozhodnutia. V 1 trestnej veci súd rozhodol o odmietnutí EZR z dôvodu absencie obojstrannej trestnosti. Rozhodnutie bolo v súlade s návrhom prokurátora.

Za sledované obdobie bolo doručených 6 EZR so žiadosťou o dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby za účelom zabezpečenia jej prítomnosti v konaní na súde v štáte pôvodu, vo vzťahu k slovenským občanom. Tri boli v zmysle vyjadrenia prokurátora odmietnuté. Povolené a realizované dočasné odovzdanie bolo do Rakúskej republiky (2) a do Českej republiky (1).

Aplikačné problémy boli zistené v menšej miere a vyplývajú najmä z rozdielnej implementácie dotknutého rámcového rozhodnutia jednotlivými štátmi Európskej únie, (pretrvávajú problémy s včasným doručovaním dodatočných informáciía oneskoreným doručovaním originálu EZR).

Tabuľka počtov EZR, o ktorých konali príslušní prokurátori za rok 2019 v aktívnej a pasívnej forme:

KP

BA

KP

TT

KP

NR

KP

TN

KP

ZA

KP

BB

KP

PO

KP

KE

SPOLU

Návrh prokurátora na vydanie EZR súdmi SR

9

7

6

3

4

8

1

7

45

EZR doručené

z cudziny

42

23

32

12

3

10

15

24

161

100

ČASŤ III.

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V OBLASTI PÔSOBNOSTI PROKURÁTORA V CIVILNOM PROCESE, V OBLASTI DOZORU PROKURÁTORA NAD DODRŽIAVANÍM ZÁKONNOSTI ORGÁNMI VEREJNEJ SPRÁVY A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TÝCHTO OBLASTIACH

1. Základné informácie

Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v článku 149 zakotvuje postavenie a úlohy prokuratúry. Pokiaľ tento článok definuje prokuratúru, ako orgán chrániaci práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôba štátu, vzťahuje sa to v plnej miere aj na činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti.V nadväznosti na tento článok ústavy zákon o prokuratúre upravuje postavenie, pôsobnosť a právomoci prokurátorov v netrestnej oblasti.

Prokuratúra vzhľadom na postavenie v sústave orgánov štátu a tiež charakter úloh, ktoré sú jej zverené zákonom, patrí medzi orgány ochrany práva. V rámci svojej zákonom vymedzenej pôsobnosti je prokuratúra povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia, aby sa predchádzalo porušovaniu zákonnosti, na zisteniea odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Pôsobnosť prokuratúry sa člení na dve základné oblasti činnosti, na trestnú oblasť a netrestnú oblasť. Netrestná oblasť činnosti prokuratúry sa z hľadiska zamerania člení na dozor prokuratúry nad dodržiavaním a zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorého súčasťou je aj oblasť správneho súdnictvaa pôsobnosť prokuratúry v civilnom procese.

Dozor prokuratúry nad dodržiavaním a zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, jeho rozsah, metódy a prostriedky sú upravené v § 20 až 30 zákona o prokuratúre. Pôsobnosť prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy patrí do systému záruk dodržiavania zákonnosti v oblasti verejnej správy a výkon tejto pôsobnosti nie je podmienený návrhom, podnetom fyzickej alebo právnickej osoby. Prokurátori môžu vlastnou činnosťou zisťovať prípady, keď nezákonné postupy, rozhodnutia alebo nečinnosť orgánov verejnej správy vedú k porušovaniu práva zákonom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb. Prokurátor pri realizácii svojej pôsobnosti koná vo verejnom záujme, ochraňuje verejný záujema slúži verejnému záujmu. Prokuratúra, ako orgán ochrany práva, pri výkone svojej pôsobnosti chráni objektívne právo. Prokurátor je teda povinný konať vždy, keď zistí, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo k porušeniu zákonnosti. Činnosť prokuratúry pri dozore nad zachovávaním zákonnosti v oblasti verejnej správy nevyžaduje podnet od fyzickej, či právnickej osoby, ale koná na základe zásady oficiality, a teda postupuje pri realizácii svojich zákonných úloh iniciatívne.

Podstatnou zmenou aj pre pôsobnosť prokuratúry v tejto oblasti bolo nadobudnutie účinnosti nových civilných procesných kódexov.

101

Samostatný procesný kódex pre správne súdnictvo – zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) nanovo definoval vzťah medzi dozorom prokuratúry a správnym súdnictvom. Podľa § 5 ods. 11 SSP konanie pred správnym súdom a dozor prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti v oblasti verejnej správy funkčne súvisia. Zrkadlové ustanovenie bolo zapracované aj do § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre.

Pri porovnaní správneho súdnictva a dozoru prokuratúry je možné nájsť spoločné, ako aj rozdielne črty. Jednotiacim znakom je zabezpečovanie zákonnostiv postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy, so zameraním na ochranu práv fyzických a právnických osôb.

Najpodstatnejším rozdielom je, že výlučne správny súd má právomoc zrušiť nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy, resp. toto v rámci prípadov plnej jurisdikcie nahradiť svojim rozhodnutím. Právne prostriedky dozoru prokurátorav tejto oblasti (protest, upozornenie) majú vždy voči orgánu verejnej správy návrhový charakter. Pri ich aplikácii sa totiž dáva správnym orgánom možnosť odstrániť prokurátorom namietanú nezákonnosť v rámci vlastného rozhodovania alebo postupu. Ak sa orgány verejnej správy s názorom prokurátora nestotožnia, neakceptujú ho, prokurátor má možnosť preniesť rozhodnutie o zákonnosti na správny súd.

V správnom súdnictve je predovšetkým poskytovaná ochrana subjektívnym právam žalobcu, pričom je povinnosťou žalobcu tvrdiť v správnej žalobe, že došlok zásahu jeho subjektívnych práv. Dozorová činnosť prokuratúry je predovšetkým upriamená na poskytnutie ochrany objektívnemu právu, pričom ochrana subjektívnych práv účastníka správneho konania je sekundárna a môže prípadne aj úplne chýbať v prípade, ak bol zákon porušený v prospech účastníka.

Účelom nadväznosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry je najmä odbremenenie správneho súdnictva, ďalej zabezpečovanie zákonnosti vo veciach, v ktorých protiprávny stav vyhovuje všetkým účastníkom i orgánu verejnej správy, a teda absentuje ten, kto by sa so žalobou obrátil na správny súd. Nepochybným účelom je aj zjednocovanie judikatúry správnych súdov a „vymáhanie jej akceptácie“ zo strany orgánov verejnej správy.

Pôsobnosť prokuratúry v oblasti civilného procesu je v zákone o prokuratúre vymedzená iba rámcovo (§ 19). Podrobnejšia úprava oprávnení prokurátora vyplýva z osobitných právnych predpisov, sú to najmä zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a najmä zákonč. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

Cieľom orgánov prokuratúry v sledovanom období bolo dôsledné a efektívne využívanie všetkých postupov, ktorými prokurátor môže realizovať pôsobnosťv netrestnej oblasti, a to sú preskúmavanie zákonnosti postupov, rozhodnutí a iných právnych aktov orgánmi verejnej správy, vykonávanie previerok zachovávania zákonnosti, uplatňovanie poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy, vstupy do už začatého súdneho konania, návrhy na začatie súdneho konania.

Ciele a priority orgánov prokuratúry v netrestnej oblasti na republikovej úrovni boli premietnuté do plánu hlavných úloh. Na netrestnom úseku pôsobnosti

102

prokuratúry bola plnená previerková úloha s názvom Zhodnotenie stavu zákonnostiv postupe a rozhodovaní orgánov štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie povinností na úseku ochrany prírodya krajiny podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“)..

Oprávnenie prokurátora na výkon previerok dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v skončených veciach v orgánoch verejnej správy je odrazom proaktívneho charakteru prokuratúry a jej iniciatívneho prístupu k plneniu zverených úloh. Previerková činnosť sa riadi jednak plánom hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na príslušný kalendárny rok a vlastnými poznatkami krajských a okresných prokuratúr. Plán hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na príslušný kalendárny rok odráža nutnosť previerkovej aktivity prokuratúry v celorepublikovom meradle na základe poznatkov o plošnom poruchovom jave v činnosti orgánov verejnej správy. Vlastné previerky okresnýcha krajských prokuratúr reagujú na regionálne špecifiká a činnosti miestnych orgánov verejnej správy.

Z hľadiska personálneho možno konštatovať, že na každej okresnej prokuratúre pôsobí samostatne prokurátor - špecialista pre netrestnú oblasť a na niektorých väčších prokuratúrach i dvaja (napr. Okresná prokuratúra Nitra, Okresná prokuratúra Trenčín). Samozrejme na malých prokuratúrach, kde pôsobia štyria-piati prokurátori, je na zabezpečenie riadneho plnenia všetkých úloh prokuratúry nevyhnutné, aby sa prokurátor - špecialista pre netrestnú oblasť podieľal aj na vybavovaní agendy z iných úsekov pôsobnosti prokuratúry.

Činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti je na krajských prokuratúrach zabezpečovaná v netrestných oddeleniach, kde pôsobia štyria a viacerí prokurátori. Personálny stav na krajských prokuratúrach je možné považovať za dostatočnýa stabilizovaný, umožňujúci riadny výkon agendy patriaci do pôsobnosti prokuratúryv netrestnej oblasti.

Personálne obsadenie netrestného odboru generálnej prokuratúry jev súčasnosti stabilizované a vytvára dostatočné podmienky na plnenie zverených úloh, a to tak pri vybavovaní konkrétnej netrestnej agendy, ako i v oblasti kontrolnej, metodickej a riadiacej.

Na zabezpečenie skvalitnenia činnosti na netrestnom úseku, a to hlavne na okresných prokuratúrach, slúži funkcia náhradníka. Náhradník zabezpečuje najmä zastupiteľnosť v prípade absencie alebo nemožnosti výkonu funkcie prokurátorom - špecialistom pre netrestnú oblasť. No predstavuje aj plnohodnotnú personálnu náhradu v prípade, že prokurátor - špecialista pre netrestnú oblasť prestane pôsobiť na konkrétnej prokuratúre (zánik funkcie, funkčný postup, atď.).

Treba jednoznačne skonštatovať, že personálne zabezpečenie je základnou podmienkou na to, aby prokuratúra mohla plniť zákonom zverené úlohy na požadovanej kvalitatívnej úrovni. Preto nemenej dôležitou úlohou bude udržať tento personálny stav aj v budúcom období a vyvíjať maximálnu snahu, hlavne na úrovni krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry, na vyhľadávanie a motivovanie najmä právnych čakateľov a mladých prokurátorov pre činnosť na netrestnom úseku.

103

Pre realizáciu úloh, ktoré prokuratúra plní v netrestnej oblasti, je nemenej podstatné, aby sa špecialisti mali možnosť venovať tejto agende sústavne, dôsledne a aktívne, čo kladie požiadavky na ich neustále odborné vzdelávanie a štúdium, ktoré nie je možné bez vytvorenia dobrých pracovných podmienok a časového priestoru pre túto činnosť.

Sledované štatistické ukazovatele uvedené v tabuľke, ktoré odrážajú rozsah agendy prokuratúry v netrestnej oblasti, činnosť a aktivitu prokurátorov – špecialistov určených na plnenie úloh prokuratúry v netrestnej oblasti, v hodnotenom obdobíz hľadiska kvantitatívneho, poukazujú na viacero skutočností, ktoré tieto ukazovatele ovplyvnili.

rok/register

Pd + Kd

Gd

Pc + Kc

Pz

Gc

Celkom

2018

11 606

1 683

4 203

337

1 178

19 007

2019

13 098

1 551

4 187

286

883

20 005

Rozdiel

+1 492

-132

-16

-51

-295

+998

Celkovo v netrestnej oblasti došlo oproti predchádzajúcemu roku, k miernemu nárastu (o 5,3%) celkového počtu vecí vybavených v pôsobnosti prokuratúryv netrestnej oblasti.

V oblasti civilného procesu (registre Pc, Kc, Gc, Pz) došlo v sledovanom období k opätovnému poklesu nápadu vecí. Tu treba poukázať na skutočnosť, že kým v roku 2016 bolo na generálnej prokuratúre vedených 1 341 vecí týkajúcich sa podnetov na podanie mimoriadneho dovolania (podľa nových procesných kódexov dovolanie generálneho prokurátora), v roku 2018 bolo v registroch vedených len 337 podnetov a v roku 2019 len 286 podnetov na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má k dispozícii generálny prokurátor v civilnom procese.

V oblasti dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy - (registre Pd, Kd, Gd) došlo k nárastu počtu evidovaných vecí. Tu treba uviesť, že nezávislými faktormi ovplyvňujúcimi nápad v tejto časti netrestného úseku prokuratúry je nespokojnosť podávateľov s rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy premietnutá do podnetov na výkon dozoru.

Každoročne sa v rámci vybavovania agendy prokurátori pôsobiaci na netrestnom úseku stretávajú s aplikačnými problémami, spočívajúcimi jednak v nejasnej, nepresnej právnej úprave, umožňujúcej viacero možných výkladov, teda aj spôsobov riešenia, ako i v nedostatočnej, alebo chýbajúcej právnej úprave, čo zasa vedie ku potrebe použitia analógie, t. j. nevyhnutnosti úvahy o správnosti voľby použitia primeranej právnej úpravy na riešenie daného problému.

2. Činnosť prokuratúry v oblasti civilného procesu

Pôsobnosť prokurátora v civilnom procese je v § 19 zákona o prokuratúre upravená odkazom na osobitné predpisy. Oprávnenia prokurátora teda vyplývajúz CSP a CMP a ďalších zákonov v ktorých je oprávnenie prokurátora výslovne deklarované.

104

Pôsobnosť prokuratúry v CSP možno rozčleniť na oprávnenie podať žalobu, ak ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo to ustanovuje osobitný predpis. Prokurátor má oprávnenie vstúpiť do začatého konania v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok. Vstúpiť môže aj do konania v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa CSP je generálny prokurátor oprávnený podať dovolanie generálneho prokurátora proti právoplatnému rozhodnutiu súdu (v lehote troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti), ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.

Generálny prokurátor má možnosť podať stanovisko na žiadosť veľkého senátu najvyššieho súdu pred rozhodnutím vo veci.

Pôsobnosť prokuratúry v CMP je koncipovaná podstatne širšie. Prokurátor môže vstúpiť do každého začatého konania s výnimkou konania o rozvod manželstva. Ak však je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, môže prokurátor vstúpiť do konania v tejto časti. Ďalej prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak možno konanie začať aj bez návrhu, a ak to ustanovuje CMP alebo osobitný predpis.

Samostatne je podľa CMP koncipované dovolanie generálneho prokurátora. Prípustné je proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa CMP (v lehote jedného roku), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.

Ďalšími zákonmi, z ktorých vyplýva žalobné, návrhové oprávnenie prokurátora sú napr. Trestný zákon (§ 105 – návrh na uloženie ochrannej výchovy), zákonč. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (§ 21 a § 29 – návrh na určenie nezákonnosti štrajku a výluky), zákon Národnej rady Slovenskej republikyč. 221/1994 Z. z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii(§ 6 – návrh na určenie neplatnosti prechodu vlastníctva, kde prokurátor pri podaní návrhu zastupuje štát), zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.o správe majetku štátu (§ 12 – návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, kde prokurátor pri podaní návrhu zastupuje štát) alebo v zákone č. 176/2004 Z. z.o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (§ 16 - oprávnenie podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, nájmu alebo výpožičky).

105

2.1. Návrhové oprávnenia prokurátora v civilnom procese

Žaloby prokurátora podľa CSP slúžia na zabezpečenie zákonnosti pri nakladaní s majetkom, alebo na ochranu vlastníctva. Prejavuje sa to tým, že buď dôjde k zrušeniu účinkov nezákonného nakladania s majetkom alebo sa odníme nezákonne získaný majetok.

K uplatneniu nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 93 ods. 1 CSP) treba uviesť, že nejde o akékoľvek nároky štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale o nárok vyplývajúci z právnych vzťahov (či už občianskoprávnych, alebo obchodnoprávnych), v ktorých bol štát v postavení právnickej osoby. Ide nárok výlučne vyplývajúci z § 456 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Prokurátor je oprávnený podať žalobu v prípade a ak toho, na úkor koho sa neoprávnený prospech získal nemožno zistiť a tento musí sa vydať štátu. Prokurátor v tomto prípade vystupuje ako zástupca štátu, čo to musí byť zrejmé so žalobného návrhu (Slovenská republika - zastúpená príslušnou prokuratúrou).

V roku 2019 bolo podaných 15 žalôb na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 93 ods. 1 CSP. Požadovaný nárok, ktorý mal byť štátu vydaný dosiahol výšku 276 277,34 eur. Právoplatne priznaný nárok predstavoval sumu 57 510,- eur.V prevažnej väčšine sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, ktoré bolo získanéz nepoctivých zdrojov - páchaním trestnej činnosti.

Odčerpávanie výnosov z trestnej činnosti prostriedkami civilného procesu má nepochybne subsidiárny, akcesorický charakter. Popri uplatňovaní nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia by mohlo byť dôraznejšie postupovanév samotnom trestnom konaní smerom k prepadnutiu veci vo forme tzv. náhradnej hodnoty (§ 60 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 Trestného zákona), pri ktorom existuje značný, avšak doposiaľ nie dostatočne využívaný, potenciál efektívneho aplikovania.

Návrhové oprávnenie prokurátora je v CMP zakotvené v § 13 ods. 2. V roku 2019 využili prokurátori toto oprávnenie celkom 62 - krát (v roku 2018 to bolo 18 -krát)

Z hľadiska skladby návrhov sa do popredia dostali návrhy podľa § 13 ods. 2 CMP s poukazom na § 111 písm. l) CMP a § 37 ods. 2 písm. a) zákona o rodine na uloženie výchovného opatrenia.

K využívaniu týchto návrhových oprávnení prokurátora pri výchove maloletých viedol prokurátorov poznatok, že maloleté osoby sa v čoraz častejšom rozsahu dopúšťajú činov ináč trestných. Nešlo o tak závažnú činnosť, že by bolo potrebné uplatňovať postup podľa § 105 Trestného zákona, avšak ani ponechať bez povšimnutia takéto konanie by nebolo správne. V mnohých takýchto prípadoch bol orgán sociálnoprávnej ochrany detí nečinný, resp. jeho aktivity nenachádzali „odozvu“. Bez významu v danej oblasti neostáva ani výchovné pôsobenie a autorita súdu. Samotné konanie pred sudcom vzbudzuje u maloletých väčší rešpekt, než dohovor v kancelárii zamestnanca úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Toto návrhové oprávnenie bolo využité na základe vlastných poznatkov prokurátorov, keď lustráciou v trestných registroch zistili, že maloleté osoby sa dopúšťajú opakovane závažnej protispoločenskej činnosti, pričom opatrenia

106

vykonávané príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí (ak sú vôbec realizované) zjavne nepostačujú.

Po zabezpečení uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia, resp. zastavení trestného stíhania pre nedostatok veku páchateľa sú ohľadne osoby maloletého zabezpečené príslušné vyšetrovacie spisy, správy ohľadne osoby maloletého a jeho rodiny, o jeho výchovnom prostredí, školskej dochádzke a protiprávnej činnosti od príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a od školy, ktorú maloletý navštevuje. Po vyhodnotení všetkých skutočností, ak je to potrebné a účelné, je podaný návrh na súd na uloženie výchovného opatrenia – napomenutia, resp. dohľadu. Pojednávaní sa zúčastňujú maloletí v sprievode svojich rodičov, prítomný je aj zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Maloletým je primerane ich rozumovej a vekovej zrelosti vysvetlené, aké následky by malo ich konanie v prípade, že by boli trestne zodpovední a taktiež sú upozornení, že v prípade opakovania takéhoto konania môže súd, aj bez návrhu, pristúpiť k uplatneniu prísnejšieho výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 zákona o rodine (dočasné odňatie maloletého dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli).

V tomto smere je potrebné uviesť, že prokurátori vyhodnocujú poznatky,s ktorými sa pravidelne oboznamujú pri vykonávaní svojej pôsobnosti a konzultujú ich s trestnými prokurátormi. Súčasne však treba poukázať na to, že v niektorých prípadoch prokurátori dokonca nahrádzajú nedostatočnú činnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, pričom prokurátor má sťaženú pozíciu, nakoľko sám nemôže vykonávať reálne šetrenia v rodinách a pod., ale musí sa domáhaťa následne spoľahnúť na správnosť a objektívnosť správ o šetrení vykonanom orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí.

Celkové počty žalôb podľa CSP a návrhov na začatie konania podľa CMP vyplývajú z tabuliek:

žaloba (CSP)

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

2018

0

0

5

2

0

0

0

1

0

8

2019

0

1

8

2

4

3

2

1

0

21

rozdiel

0

-1

-3

0

-4

-3

-2

0

0

-13

návrh na začatie konania (CMP)

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

2018

3

0

7

2

0

4

0

2

0

18

2019

2

5

16

6

1

21

1

10

0

62

107

rozdiel

-1

+5

+9

+4

+1

+17

+1

+8

0

+44

Počty podaných žalôb a návrhov svedčia o rezervách v tejto oblasti, pretože rozsah možností prokurátora iniciovať konanie na súde je značný. Bude nutné dôslednejšie sa venovať tejto oblasti a vo väčšej miere využívať predovšetkým oprávnenie na podanie žaloby na uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 93 ods. 1 písm. a) CSP. Vyžaduje si to riadnu súčinnosťs prokurátormi vybavujúcimi trestnú agendu ako i zvýšenú iniciatívu prokurátorov špecialistov - pre netrestnú oblasť. Bez toho nie je možné očakávať celkový nárast počtu návrhov a žalôb.

2.2 Vstupové oprávnenia prokurátora v civilnom procese

Prokurátor môže vstúpiť do civilného súdneho konania v ktoromkoľvek štádiu, t. j. od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia. Môže vstúpiť do konania aj podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, resp. podaním dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Formy a metódy práce, ktorými prokurátor získava vedomosť o takýchto konaniach vhodných na vstup sú rôzne. Predovšetkým je to úzka súčinnosť prokurátora so súdom. Prameňom poznatkov pre rozhodnutie o vstupe do konania sú, ako aj pri iných oprávneniach prokuratúry v netrestnej oblasti, podnety fyzickýcha právnických osôb a taktiež využívanie správ z tlače, rozhlasu, televízie a z iných audiovizuálnych prostriedkov.

Postavenie prokurátora v konaní, do ktorého vstúpil, je úplne odlišné od postavenia účastníkov (strán) konania, ktorí hája svoje práva. I keď prokurátor nie je účastníkom konania, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník (strana) konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

Z postavenia prokurátora v konaní vyplýva, že nie je možné, aby vo svojom oznámení o vstupe uviedol, že do konania vstupuje v záujme alebo na strane niektorej strany sporu. Zákon však nevylučuje, aby prokurátor, pri vyjadrovaní sak prednesom strán (účastníkov) a k procesným a dôkazným návrhom, nemohol prehlásiť, že sa pripája k tomu, či onomu návrhu strany alebo účastníka.

Treba uviesť, že prokurátor má možnosť, nie povinnosť, vstupu do začatého súdneho konania. Prokurátor pri vstupe do konania prihliada na skutočnosť, či taký vstup je vo verejnom záujme. Verejný záujem je právny pojem používaný v práve od nepamäti, no patrí k tzv. neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah možno vymedziť často len veľmi ťažko. Legálna definícia verejného záujmu so všeobecnou platnosťou v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje. Možno tvrdiť, že verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov v danom mieste a čase a ich vzájomnú hierarchiu. Inými slovami možno povedať, že verejný záujem je miestne a časovo premenný stav a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Zároveň možno konštatovať, že verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech, alebo iný prospech, všetkým občanom alebo mnohým občanom.

108

Skladba vstupov do konania sa v podstatnej miere nezmenila. Nosnou, podstatnou časťou vstupovej agendy prokuratúry sú vstupy prokurátorov do konaní vo veciach spôsobilosti na právne úkony a vo veciach starostlivosti súduo maloletých. Prokuratúra poskytuje takto ochranu slabšej strane sporu, ktorou sú hlavne deti a osoby so zdravotným postihnutím.

Vstupy sú vykonávané najčastejšie vlastnou vyhľadávacou činnosťou prokurátorov, ktorí pravidelne nahliadajú do súdnych registrov a vyberajú si na vstup vhodné konania alebo na základe signalizácií súdov či úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Dôvodom vstupu do konaní, najmä vo veciach starostlivosti súduo maloletých, je predovšetkým presadzovanie záujmu na zabezpečení zákonnosti pri rozhodovaní súdu a záujmu na dodržiavaní požiadavky rýchlosti konania. Vo veciach, v ktorých prokurátori vstupujú do konania, sa zúčastňujú na pojednávaniach vytýčených súdmi, v konaniach o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa spoločne so sudcom zúčastňujú vzhliadnutia osoby, o ktorej spôsobilosti sa konáv prípadoch, kedy sa táto osoba nemohla dostaviť z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu do budovy súdu. Prokurátori v konaniach aktívne prispievajúk zisteniu skutkového právneho stavu vecí a vydaniu zákonného rozhodnutia súdu vo veci.

Pokiaľ ide o konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, tie majú zväčša opakujúce sa dôvody. V prvej skupine prípadov sa jedná o seniorov vyššieho, resp. až značne pokročilého veku, ktorí v dôsledku zmeneného psychického zdravotného stavu nie sú schopní samostatnej existencie. Druhou skupinou sú osoby s vrodeným mentálnym postihnutím, ktoré dovŕšili plnoletosť a nie je prognóza zlepšenia stavu. V týchto prípadoch ich dovtedajší zákonní zástupcovia (zväčša rodičia) za účelom reálnej možnosti spravovania bežných záležitostí (preberania invalidného dôchodku, poskytovania informovaného súhlasu s liečbou, resp. pobytom v príslušnom zdravotníckom zariadení) podávajú návrhy smerujúcek úprave rozsahu spôsobilosti na právne úkony a stávajú sa ich hmotnoprávnymi opatrovníkmi v režime § 272 a nasl. CMP. Vyskytujú sa však aj konania, kde dôvodom podania návrhu je duševná porucha spôsobená látkovými závislosťami.

Ak to skutkové okolnosti umožňujú a stav osoby odôvodňuje, prokurátorv záujme časovej aj ekonomickej hospodárnosti konania navrhuje súdu postupovať pri posúdení stavu osoby podľa § 246 CMP, teda upustiť od znaleckého dokazovania, ak je na zistenie skutočného stavu veci postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára. Tento postup si súdy v mnohých prípadoch osvojujú a návrh prokurátora akceptujú.

Podľa novej úpravy zavedenej CMP (§ 231) už nie osobu možné úplne zbaviť spôsobilosti na právne úkony, je možné len obmedziť spôsobilosť, a to na úkony vymenované v príslušnom rozhodnutí súdu. Vyskytujú sa však aj prípady, kedy bolo pomerne zložité vymedziť okruh právnych úkonov, ktoré by osoba, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, mohla robiť. Jedná sa najmä o osoby, ktoré trpia závažnými duševnými poruchami, pri ktorých takáto osoba nekomunikuje s okolím.

V konaniach, do ktorých prokurátori vstúpili, kde sa koná o právach alebo kde je účastníkom maloleté dieťa, prokurátori vždy dbajú na to, aby súd v zmysle § 38 ods. 1 a 2 CMP prihliadol na názor maloletého dieťaťa, ak je schopné ho vyjadriť.

109

Počty vstupov do civilného konania a ich porovnanie s predchádzajúcimi rokmi vyplývajú z v nasledujúcej tabuľky:

vstup (CSP)

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

2018

2

0

1

1

3

0

0

0

1

8

2019

0

0

2

0

0

0

0

0

0

2

rozdiel

-2

0

1

-1

-3

0

0

0

-1

-6

vstup (CMP

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

2018

197

281

404

264

278

220

265

277

0

2 186

2019

179

315

353

251

279

243

270

272

2

2 139

rozdiel

-18

+34

-51

-13

-1

+23

+5

-5

+2

-47

Počet vstupov prokurátorov do začatého civilného konania zostávav dlhodobom horizonte v zásade na tej istej úrovni. Vzhľadom na počet prokurátorov, ktorí pôsobia v netrestnej oblasti a ich pracovné zaťaženie, nemožno z dlhodobého horizontu výrazne zvýšiť početnosť vstupov do konaní.

2.3 Dovolanie generálneho prokurátora

Mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal, či v súčasnosti má generálny prokurátor k dispozícií, prešiel za posledné roky podstatnou zmenou. Jednak došlok zmene právnej úpravy po zavedení nových civilných kódexov. V dôsledku rozhodovacej činnosti medzinárodných súdov, ústavného súdu ako aj najvyššieho súdu, nastala v predchádzajúcich rokoch významná obmena pri nazeraní na prípustnosť a uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku generálneho prokurátora v civilnom procese.

Mimoriadny opravný prostriedok podávaný niekým iným ako stranou (účastníkom) konania je podľa aktuálnej judikatúry akceptovateľný za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv. Mimoriadny opravný prostriedok generálneho prokurátora je teda prípustný len subsidiárne. Jeho podanie nie je prípustné proti tým rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť bez toho, aby účastník konania využil riadne (mimoriadne) opravné prostriedky, ktoré mal k dispozícii.

Prijatím rozsudkov ESĽP z 9. júna 2015 v prípadoch DRAFT-OVA, a. s., PSMA, spol. s r. o. a COMPCAR, s. r. o. proti Slovenskej republike sa podstatným

110

pre posúdenie prípustnosti mimoriadneho dovolania stal fakt, či je súdne rozhodnutie zaťažené fundamentálnou chybou, ktorá má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu do takej miery, že odôvodňuje odklon od princípu právnej istotya ospravedlňuje zásah do práva na spravodlivý proces (zrušenie konečného súdneho rozhodnutia).

Podľa ESĽP, odklon od princípu právnej istoty je ospravedlniteľný iba prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť záväzné a vykonateľné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy fundamentálnych chýb. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému (Guiran v. Rumunsko, sťažnosť č. 24360/04).

ESĽP pripúšťa zásah do konečného súdneho rozhodnutia, ako výnimku zo zásady právnej istoty a zo zásady res judicata, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia. Inými slovami, zásah (teda zrušenie alebo zmena konečného súdneho rozhodnutia) musí byť legálny (spôsobom ustanoveným zákonom), musí byť legitímny, pričom legitimita je daná potrebou nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia a musí byť proporcionálny. Proporcionalita musí existovať medzi záujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia (na jednej strane) a legitímnym cieľom zásahu (na strane druhej). Legitímny cieľ zásahu je náprava takej fundamentálnej chyby, ktorá má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu, teda v konaní alebov rozhodnutí sa vyskytnú také vady, ktoré sú v príkrom rozpore s princípmi platiacimi v civilnom procese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, než použitím mimoriadneho opravného prostriedku.

Možno konštatovať, že ESĽP pristupuje k posudzovaniu otázky proporcionality medzi označenými cieľmi tak, že záujem na zachovaní (nezmeniteľnosti) konečného súdneho rozhodnutia prevažuje. ESĽP chápe pojem „fundamentálna chyba“ pomerne úzko. Musí ísť o pochybenie, ktoré má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu. Fundamentálnou chybou súdneho rozhodnutia nemôže byť nesprávna interpretácia právneho predpisu v prípadoch, kedy na určitú otázku existujú viaceré právne názory.

ESĽP taktiež skonštatoval, že preskúmanie právoplatných a záväzných rozhodnutí nemôže byť považované za maskované odvolanie a že princíp právnej istoty môže byť daný bokom iba za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty.

Uvedené právne názory na mimoriadny opravný prostriedok dostupný generálnemu prokurátorovi boli inkorporované aj do nových civilných kódexov. CSP (v § 458 až § 456) a CMP (v § 78 až § 86) majú vlastnú vyčerpávajúcu úpravuo dovolaní generálneho prokurátora. Podľa CSP je dovolanie generálneho prokurátora prípustné proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ak to vyžaduje ochrana práv, ktorú nie je možné v relevantnom čase dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Prípustnosť tohto inštitútu je možná iba pri dodržaní proporcionality, teda za situácie, že nutnosť zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Inými slovami rozhodnutie musí trpieť takou fundamentálnou vadou, že jeho ponechanie v platnosti je právne

111

neudržateľné. Skrátenie lehoty na podanie dovolania generálneho prokurátoraz jedného roka na tri mesiace posilňuje právnu istotu v súkromnoprávnych vzťahoch. Podanie mimoriadneho dovolania v sporovom procese je možné len základe podnetu strany.

Osobitná povaha, ako aj funkcie mimosporového konania, odôvodnili zavedenie samostatnej úpravy dovolania generálneho prokurátora. Podľa CMP, ktorého základným rysom je silný verejný záujem, generálny prokurátor, ako osobitný orgán ochrany práva, je procesne legitimovaný na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Uplatní sa tam, kde to vyžaduje verejný záujem alebo ochranu práv a nápravu nemožno zjednať inak. Prípustnosť dovolania generálneho prokurátora je na posúdení hodnotového balansu nad vážnosťou zásahu do práva právom chránených záujmov, ktoré sú predmetom konania vo vzťahu k princípu zachovania právnej istoty integrovaného v právoplatnom rozhodnutí súdu. Tieto fakty majú odraz jednak v lehote na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ako i v skutočnosti, že jeho podanie je možné nielen na základe podnetu účastníka konania (osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu), ale môže ho podať generálny prokurátor aj bez podnetu vo všetkých veciach, do ktorých je prokurátor oprávnený vstúpiť (a to aj vtedy ak do nich nevstúpil).

Generálna prokuratúra na rozhodovaciu prax súdov a novú právnu úpravu primerane zareagovala. Pri vybavovaní podnetov na podanie mimoriadneho dovolania sa podmienky na podanie mimoriadneho dovolania skúmali v intenciách rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu. Toto malo odraz v počte podaných mimoriadnych dovolaní, ktorý oproti predchádzajúcim rokom podstatne klesol, ako aj v spôsobe, akým najvyšší súd rozhodoval o mimoriadnych dovolaniach podanýchv predchádzajúcich rokoch.

Dovolanie generálneho prokurátora má svoje miesto najmä v prípade, ak nezákonný stav navodený rozhodnutím súdu vyhovuje všetkým stranám konania.

Ako príklad treba uviesť dovolanie generálneho prokurátora podané podľa príslušných ustanovení CMP v prípade zapretia otcovstva. Okresný súd určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej. Konanie začalo na základe návrhu otca maloletej, ktorý sa v čase podania návrhu nachádzal v ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Navrhovateľ ako jediný dôvod, pre ktorý sa necíti byť biologickým otcom maloletej uviedol, že zrušenie jeho otcovstva je dohodnuté aj s matkou, ktorá dáva najavo, že on nie je otcom maloletej. O tejto skutočnosti mal vedomosť aj príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

V priebehu konania sa súd obmedzil iba na zistenie, že navrhovateľ a matka maloletej nie sú manželmi a že ako otec maloletej bol zapísaný do rodného listu maloletej na základe súhlasného vyhlásenia rodičov. Na jedinom pojednávaní v tejto veci nebol vykonaný žiadny dôkaz vo vzťahu k vylúčeniu otcovstva navrhovateľak maloletej. Navrhovateľ sa na pojednávaní ani nezúčastnil. Matka uviedla, žes návrhom, vzhľadom na správanie navrhovateľa k nej, súhlasí. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vulgárne správanie sa navrhovateľa voči matke taktiež súhlasí so zapretím otcovstva.

Konanie podľa CMP je ovládané zásadou materiálnej pravdy. Súd je v konaní podľa CMP povinný zistiť skutočný stav veci, a to bez ohľadu na to, či konanie začalo na základe návrhu alebo začalo ex offo. To sa v danej veci nestalo a súd vo vzťahu

112

k otcovstvu navrhovateľa k maloletej nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by toto otcovstvo vylučovalo. Súd nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k objasneniu okolností, ktoré viedli navrhovateľa a matku maloletej k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením. Rovnako absentuje dokazovanie súdu objasňujúce zmenu ich postojak tomu, kto je otcom maloletej.

Za súčasného stavu vedeckého poznania je analýzou DNA možnés pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou určiť, či naopak vylúčiť otcovstvo dieťaťa. Pokiaľ navrhovateľ, či matka maloletej nepredložili súdu príslušný znalecký posudok, mal si ho na preukázanie skutočného stavu veci zaobstarať súd z úradnej povinnosti.

Pokiaľ konajúci súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate len vyjadreniami navrhovateľa, matky maloletej, ktorá na pojednávaní uviedla, že súhlasí so zapretím otcovstva vzhľadom na správanie sa navrhovateľa voči jej osobe, ako aj súhlasným stanoviskom kolízneho opatrovníka, porušil tak zákon, nakoľko neúplne zistil skutočný stav veci.

V danej veci nepochybne existoval verejný záujem na podaní dovolania generálneho prokurátora. Záujem na určení otcovstva spadá pod rámec práva na ochranu dieťaťa, ktoré má síce charakter privilegovanosti, avšak nie je právom absolútnym, čo znamená, že aj toto právo musí mať svoje rozumné zákonné limity nezasahujúce predovšetkým do práv iných osôb s jemu konkurujúcimi záujmami.

Otcovstvo navrhovateľa bolo založené na vedomom súhlasnom prejave vôle nielen otca, ale i matky dieťaťa, týkajúcom sa ich rodičovstva, t. j. vychádzaz vedomého prijatia rodičovstva obidvomi rodičmi. Pri takomto spôsobe určenia otcovstva, podľa druhej domnienky, zákon o rodine požaduje aktívne konanie otca dieťaťa. Realizáciou uvedeného právneho úkonu muž poskytujúci, resp. realizujúci súhlasné vyhlásenie rodičov vyjadrením svojho prejavu vôle preberá na seba dlhodobé a mimoriadne vážne záväzky vyplývajúce z obsahu statusu otcovstva, ktoré smeruje vždy k zabezpečeniu materiálnych i nemateriálnych podmienok výživy a výchovy dieťaťa. Vzhľadom na charakter záväzkov, ktoré na seba muž takýmto právnym úkonom, resp. súhlasným vyhlásením rodičov prevezme, je nepravdepodobné, resp. iba výnimočné, aby takéto vyhlásenie urobil muž, ktorý by si bol vopred vedomý toho, že nie je biologickým otcom dieťaťa, resp. muž vedomý si okolností vylučujúcich jeho otcovstvo k dieťaťu.

Verejný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia v danom prípade prevyšoval nad zachovaním jeho nezmeniteľnosti a právnej istoty, a to vzhľadom na závažnosť dôsledkov, ktoré má určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, ako aj rozhodnutie súdu negujúce takto určené otcovstvo. Ochrana práv maloletej spočíva v tom, že otcovstvo, ktoré bolo pôvodne určené súhlasným vyhlásením rodičov, by malo byť zapreté iba na základe jednoznačného a hodnoverného preukázania, že otcovstvo navrhovateľa je vylúčené. Ide o zásadný zásah do práv maloletého dieťaťa, ktorý môže vážnym spôsobom narušiť jeho budúci sociálny status, výchovu a vývin, pričom takýto zásah je potrebné posudzovať aj z hľadiska práv dieťaťa, ktoré sú zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a ktoré sú týmto rozhodnutím vážne dotknuté. Bez reálne zisteného skutočného stavu veci možno návrh otca v danej veci považovať za špekulatívny, v snahe zbaviť sa zákonnej vyživovacej povinnosti.

113

Dovolanie generálneho prokurátora bolo v danej veci podané bez podnetu. CMP umožňuje podať dovolanie generálneho prokurátora aj bez podnetu, v prípade, že ide o konanie do ktorého môže prokurátor vstúpiť. V zmysle § 13 CMP prokurátor môže vstúpiť do konania začatého podľa príslušných ustanovení CMP s výnimkou konania o rozvod manželstva. Súd v danej veci konal a rozhodoval podľa § 104a nasl. CMP upravujúcich konanie vo veciach určenia rodičovstva. Prokurátor môže do takéhoto konania vstúpiť a hoci do neho nevstúpil, bol generálny prokurátor oprávnený podať dovolanie generálneho prokurátora aj bez podnetu (§ 80 ods. 2 CMP).

Súd tomuto dovolaniu generálneho prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.

V roku 2019 napadlo 286 vecí, ktoré boli podnetmi na podanie dovolania generálneho prokurátora (v roku 2018 to bolo 337 vecí). Na základe týchto podnetov bolo podaných 10 dovolaní generálneho prokurátora (v roku 2018 to bolo 13 dovolaní generálneho prokurátora).

Z podaných dovolaní generálneho prokurátora bolo 9 podaných podľa ustanovení CSP a 1 podľa ustanovení CMP. V jednom prípade bolo dovolanie generálneho prokurátora odmietnuté, v štyroch prípadoch bolo dovolaniu generálneho prokurátora vyhovené. O ostatných veciach najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.

3. Činnosť prokuratúry v rámci výkonu dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

V zmysle zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy, v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, čím realizuje oprávnenia prokuratúry v netrestnej oblasti voči orgánom verejnej správy. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy realizujú prokurátori vybavovaním podnetov fyzických a právnických osôb, vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy a využívaním vlastných poznatkov, ktoré svedčia o porušovaní zákonnosti bez ohľadu na zdroj z akého pochádzajú.

Prokuratúra ako orgán ochrany práva pri výkone svojej pôsobnosti chráni objektívne právo. Prokurátor je teda povinný konať vždy, keď zistí, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu zákonnosti, bez ohľadu na prípadný dosah na subjektívne práva a postavenie účastníkov administratívnych konaní, ktoré sú predmetom výkonu prokurátorského dozoru.

Oblasti zamerania výkonu dozoru nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy boli ovplyvnené skladbou podnetov a tiež vlastnou aktivitou okresných a krajských prokuratúr, ktorá vychádzala z predchádzajúcich poznatkov o stave zákonnosti na jednotlivých úsekoch verejnej správy.

114

Z hľadiska skladby vecí, ktoré prokurátori vybavovali na tomto úseku je dôvodné konštatovať, že situácia sa už dlhodobo výraznejšie nemení. Aj v roku 2019 opätovne dominovali stavebné veci (čo korešponduje s predchádzajúcimi rokmi). Ďalej nasledujú veci priestupkové a deliktuálne. Výraznejšie sa zvýšil počet podnetov na úseku poskytovania informácií. Početnejšie boli aj podnety na úseku životného prostredia a v oblasti sociálnych vecí.

Výsledkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy bolo uplatnenie právnych prostriedkov, ktorými prokurátori vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to najmä protest prokurátora, upozornenie prokurátora a správna žaloba.

Počet podaných protestov prokurátora a upozornení vyplýva z nasledujúcich tabuliek:

protesty

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

2018

154

86

150

125

214

160

144

182

18

1 233

2019

310

251

130

205

167

156

282

208

11

1 720

Rozdiel

+156

+165

-20

+80

-47

-4

138

+26

-7

+487

upozornenia

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

2018

203

209

381

242

209

214

205

207

9

1 879

2019

220

168

251

222

233

208

226

239

8

1 775

Rozdiel

+17

-41

-130

-20

+24

-6

+21

+32

-1

-104

3.1 Podnety na výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom je také podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Za podnet sa podľa § 31 ods. 3 zákona o prokuratúre nepovažuje podanie, ktoré je anonymné, nie je čitateľné alebo zrozumiteľné, má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti, je zaslané na prokuratúru len pre informáciu, poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry, je sťažnosťou alebo iným podaním podľa osobitného predpisu, je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok.

115

Počet podnetov, ktoré napadli na jednotlivé stupne prokuratúry v roku 2019 a ich porovnanie s rokom 2018 je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

podnety

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

2018

978

504

566

625

684

613

844

687

1 007

6 508

2019

1 315

506

626

581

881

631

853

682

887

6 962

Rozdiel

+337

+2

+60

-44

197

+18

+9

-5

-120

+454

V skladbe podnetov oproti minulým rokom nedošlo k nijakým výraznejším odchýlkam. Výnimku tvorili podnety na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne ústredie vo veci licencií L1A – o vzniku/zániku/nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, predpísaní poistného a predpísaní penále, pri ktorých bolo zaznamenané zvýšenie na celom území republiky. Jednalo sa najmä o podnety, ktoré podávali orgánom prokuratúry lekári po rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs/1/2019, ktorými namietali postup a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorými im bolo predpísané poistné len z titulu držby licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár.

Aj v roku 2019 najviac početnými boli najmä podnety vo veciach stavebných, priestupkových a deliktuálnych, katastrálnych a pozemkových veciach, ako aj vo veciach životného prostredia, slobodného prístupu k informáciám, daňových a poplatkových veciach a sociálnych veciach. Veľkú časť podnetov tvorili opätovnei veci týkajúce sa činnosti orgánov územnej samosprávy ako napr. uznesení obecného zastupiteľstva (o vyhlásení voľby hlavného kontrolóra, schválení dodatku k rokovaciemu poriadku), postupu a rozhodnutí orgánov územnej samosprávy pri prevode nehnuteľného majetku obce/mesta, konaní o určení súpisného čísla, atď.

Najčastejším objektom dozoru prokurátora na základe podnetov boli aj v roku 2019 akty orgánov územnej samosprávy, a to rozhodnutia starostov a primátorov v oblasti prenesenej štátnej správy, napr. na úseku územného a stavebného konania, v priestupkových veciach, ale i v iných im zverených oblastiach, ako i rozhodnutia a opatrenia v oblasti samosprávnej pôsobnosti, a to uznesenia a všeobecne záväzné nariadenia zastupiteľstiev, ale i nečinnosť orgánov územnej samosprávy.

Ďalšiu najpočetnejšiu skupinu správnych aktov, ktoré boli objektom výkonu prokurátorského dozoru, tvorili akty (rozhodnutia, opatrenia) miestnych orgánov štátnej správy okresných úradov, a to či už ako prvostupňových orgánov (najmä katastrálneho odboru, odboru všeobecnej vnútornej správy, odboru starostlivostio životné prostredie), vo veciach katastrálnych, pozemkových, životného prostredia, priestupkov a iných správnych deliktov alebo ako orgánov rozhodujúcich o opravných prostriedkoch, predovšetkým vo veciach stavebných. Početná skupina podnetov sa týkala i aktov Policajného zboru v konaní o priestupkoch.

Na prokuratúry napádali aj podnety od orgánov, ktoré pri výkone svojej pôsobnosti v konkrétnych veciach vydali právoplatné rozhodnutia, u ktorých samé

116

následne zistili porušenie zákona. Keďže platná právna úprava im neumožňuje, aby vlastné pochybenie odstránili (jedná sa napr. o rozhodnutia orgánov Policajného zboru vydané v blokovom konaní, rozhodnutia katastrálnych orgánov), je opatrenie prokurátora jediným právnym prostriedkom na odstránenie porušenia zákona.

Aj v roku 2019 sa vyskytli podnety prvostupňových správnych orgánov, ktorými sa od prokuratúry domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí odvolacích orgánov o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie. K tomuto javu treba uviesť, že prokuratúre síce môže podať podnet ktokoľvek, účelom podávania podnetov však nepochybne nie je riešiť názorové spory medzi prvostupňovými a odvolacími orgánmi v neskončenom administratívnom konaní. Tým, že prvostupňový orgán podá prokuratúre podnet voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu, k čomu súčasne prokuratúre predloží administratívny spis, si prvostupňový orgán sám znemožňuje pokračovanie v administratívnom konaní, teda v podstate je nečinný.

Podania, ktoré boli na prokuratúru doručené elektronickou poštou (e-mailom) bez zaručeného elektronického podpisu a neboli do troch pracovných dní doplnené, resp. ktoré neobsahovali zákonom predpísané obsahové náležitosti, boli i napriek týmto skutočnostiam vyhodnocované po obsahovej i vecnej stránke a ak smerovali ku konkrétnej právnej skutočnosti alebo aktu, boli prokurátorom vyhodnocované ako vlastný poznatok.

Vyskytli sa i podnety, v ktorých sa podávatelia domáhali preskúmania postupu a rozhodovania orgánov, u ktorých prokurátor nemá v zmysle zákona o prokuratúre pôsobnosť vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti ako napríklad orgány záujmovej samosprávy, správca bytového domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Slovenský pozemkový fond alebo v ktorých sa podávatelia domáhali preskúmania postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy pri plnení iných úloh ako úloh pri výkone verejnej správy (napríklad pri výberových konaniach na obsadzovanie pracovných pozícií, pri uzatváraní zmlúv).

Boli zaznamenané aj podnety, v ktorých podávatelia žiadali o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré boli vydané a nadobudli právoplatnosť pred viac ako troma rokmi pred podaním podnetu.

Stále pretrvávajú podania fyzických osôb, z ktorých nie je možné zistiť, čoho vlastne sa podávatelia od orgánov prokuratúry domáhajú, a to ani po opakovaných výzvach prokurátorov na doplnenie podaní, ktoré obsahujú aj poučenie o ďalšom postupe pri vybavovaní takéhoto podania.

3.2. Vlastné poznatky a previerky zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy

Najpočetnejšia skupina vlastných poznatkov prokuratúry o činnosti orgánov verejnej správy vyplynula z previerkovej činnosti prokuratúry, a to najmä z previerok vykonávaných na účel plnenia úloh určených v pláne hlavných úloh generálnej prokuratúry, krajských prokuratúr, ale i jednotlivých okresných prokuratúr, pričom tieto umožnili podrobnejšiu analýzu a zovšeobecnenie poznatkov.

117

Počet previerok vykonaných jednotlivými prokuratúrami za rok 2019 vyplýva z tabuľky:

rok/KP

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

2018

105

185

219

176

213

178

186

209

3

1 474

2019

117

180

184

174

206

177

180

219

2

1 439

Rozdiel

+12

-5

-35

-2

-7

-1

-6

+10

-1

-35

Prokurátori vykonávali aj kontrolné previerky, ktorými overovali účinnosť skôr prijatých opatrení a zisťovali, či v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy nedochádza k rovnakým a opakovaným porušeniam zákona.

Prokurátori získavali poznatky o činnosti orgánov verejnej správy i z iných zdrojov, napr. materiálov kontrolných a inšpekčných orgánov, z masmédií alebo vyťažením z iných úsekov činnosti prokuratúry, t. j. trestného úseku alebo civilno-súdneho úseku.

Napríklad na základe poznatku vyťaženého z tlače boli preskúmavané uznesenia prijaté obecným zastupiteľstvom obce Fekišovce, kde prokuratúra vzhľadom na zistené porušenia zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení reagovala troma protestami a jedným upozornením. Taktiež na základe viacerých medializovaných informácií bola preskúmaná zákonnosť stavebnej činnosti a s tým súvisiaci výrub drevín a biotopov európskeho významu v katastrálnom území Demänovská Dolina.

Poznatky z trestného úseku boli zamerané napríklad na zrušenie rozhodnutí správneho orgánu v súvislosti s aplikáciou zásady „ne bis in idem“ vo veciach, kde bolo zistené, že konanie osoby postihnutej za priestupok bolo v čase jeho spáchania trestným činom, ako aj signalizáciu možných pochybení v činnosti štátnej správy a samosprávy. Prokurátori, tak ako v minulom období, aj v roku 2019 vlastnou vyhľadávacou činnosťou reagovali na zistenú nečinnosť obcí pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení (ďalej len „VZN“), ako aj na prijatie nezákonných VZN.

Podľa plánu hlavných úloh orgány prokuratúry plnili úlohu s názvom Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie povinností na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody.

Hlavným cieľom tejto úlohy bolo vykonaním previerok zistiť stav rýchlosti, plynulosti konania a kvality rozhodovania orgánov ochrany prírody v súvislostis ochranou drevín a živočíchov, ako aj vyvodzovania zodpovednosti za porušenie povinností na úseku ochrany prírody a krajiny vo vzťahu k ochrane drevína živočíchov, a prispieť tak k zlepšeniu ochrany životného prostredia.

Zhromaždenie poznatkov previerkovou činnosťou jednotlivými prokuratúrami sa vzťahovalo na postup a rozhodovanie orgánov ochrany prírody v časovom období od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018.

118

Na plnení tejto plánovanej úlohy sa podieľali prokurátori krajských prokuratúr ako aj okresné prokuratúry.

Na základe poznatkov získaných previerkou možno zovšeobecniť, že orgány ochrany prírody v mnohých preskúmavaných veciach nepostupovali v súlades platnou právnou úpravou. Úroveň stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní preverovaných orgánov ochrany prírody stále nie je na požadovanej úrovni, aj keď zistené pochybenia možno hodnotiť vo väčšine prípadov ako menej závažné.

Jedná sa o agendu, ktorá vyžaduje odborné aj právne vedomosti pre kvalifikovaný výkon štátnej správy na tomto úseku. Je potrebné skonštatovať, že obce nemajú na jej vykonávanie vytvorené organizačné ani personálne predpoklady. Uvedené je ovplyvňované viacerými faktormi. Jedným z nich je pomerne nízky počet vecí na tomto úseku preneseného výkonu štátnej správy (nedostatočná skúsenosť). Nezanedbateľným je aj množstvo kompetencií, ktoré sú na obce prenesené ako výkon štátnej správy.

Agenda týkajúca sa ochrany drevín sa v rámci rozhodovacej činnosti obcía miest ako orgánov ochrany prírody vyskytuje len marginálne, aj to takmer výlučnev súvislosti s vydávaním súhlasov na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody. Uvedené vytvára priestor na úvahy o tom, že výruby drevín, na ktoré sa podľa platných právnych predpisov vyžaduje súhlas príslušného orgánu ochrany prírody, sa v praxi uskutočňujú bez vyžiadania súhlasu príslušného orgánu.

S poukazom na pretrvávajúce nedostatky najmä v činnosti obcí možno skonštatovať opodstatnenosť zmeny úpravy pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja, okresného úradu a obce vo veciach ochrany prírody a krajiny, ku ktorej dochádza novelou zákona o ochrane prírody schválenou v septembri 2019. Touto novelou zákona došlo okrem iného k presunu pôsobnosti z obcí na okresné úrady vo veciach vydávania súhlasov na výrub drevín mimo zastavaného územia obce. Ako vyplýva z dôvodovej správy k novele zákona, k tejto zmene prispeli aj poznatky prokuratúry o nedodržiavaní zákonných postupov obcí pri vydávaní súhlasov na výrub drevín.

K zlepšeniu stavu zákonnosti na úseku ochrany drevín a živočíchov by mohla napomôcť aj jednoduchšia, prehľadne formulovaná právna úprava, vrátane jasného vymedzenia pôsobnosti jednotlivých orgánov.

Skutočnosť, že okresné úrady uplatnili v roku 2018 svoje rozhodovacie oprávnenia v zmysle kritérií zadaných v hľadiskách len v minimálnej miere, môže signalizovať nedostatok funkčnosti inštitucionálneho modelu ochrany životného prostredia.

Príčinami tohto stavu výkonu verejnej správy sú:

a/ absencia kontroly vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim zo zákona o ochrane prírody (nevykonávanie inštančného dozoru a dostatočnej kontroly zo

strany inšpekcie),

b/ neoznamovanie protiprávneho konania, nezáujem obcí a fyzických osôb o túto problematiku,

c/ vágne ustanovenia príslušnej právnej úpravy týkajúcej sa zodpovednosti za

protiprávne konania a s tým súvisiaca náročnosť preukazovania naplnenia

119

skutkovej podstaty priestupku alebo správneho deliktu v oblasti ochrany prírody a krajiny.

Konanie o vyvodení zodpovednosti za porušenie povinnosti na úseku zákona o ochrane prírody a krajiny zlyháva predovšetkým vo svojej úvodnej, oznamovacej fáze, ako i vo fáze posúdenia vzniku ekologickej, resp. spoločenskej škody, od ktorej závisí právna kvalifikácia protiprávneho konania, teda, či sa v danej veci jednáo trestný čin alebo o priestupok. Zjednodušenie a presnejšie špecifikovanie skutkovej podstaty konkrétneho protiprávneho konania (trestného a deliktuálneho event. priestupkového) by významnou mierou prispelo k zjednodušeniu, zrýchleniu konanío vyvodení zodpovednosti za porušenie povinností na úseku ochrany prírody,k zvýšeniu úspešnosti ukončených konaní (konania by neboli zastavené alebo postúpené) a zároveň by takáto právna úprava zabezpečila lepšiu prevýchovu páchateľov v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia.

Vylepšením tejto situácie by mohlo byť aj tohtoročné zriadenie enviromentálnej policajnej špecializácie na krajských pracoviskách Policajného zboru Slovenskej republiky v spojení so zmenou niektorých ustanovení Trestného poriadku.

Najčastejším nedostatkom zisteným u preverovaných subjektov bolo, že konajú a rozhodujú na základe neúplných žiadostí o udelenie súhlasu na výrub drevín, nevyzývajú žiadateľov na odstránenie nedostatkov žiadostí a dokladov, ktoré majú byť súčasťou žiadostí. Ďalším pochybením bolo nevykonávanie miestnych zisťovaní, nevyznačovanie drevín povolených na výrub, nevyhotovovanie zápisnícz ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním.

Frekventovaným bolo zistenie, že z preskúmavaných administratívnych spisov nevyplývalo, či orgán ochrany prírody pri vydávaní súhlasu na výrub drevín prihliadal aj na druh drevín, funkciu a význam drevín pre životné prostredie, ani ako posúdil estetické a ekologické funkcie dreviny a v niektorých prípadoch aj ich vplyv na zdravie človeka, a to aj napriek tomu, že orgán ochrany prírody môže vydať súhlas na výrub drevín až po posúdení týchto skutočností. Takéto posúdenie musí zároveň nájsť odraz v odôvodnení rozhodnutia. Obec (mesto) ako orgán ochrany prírody jev rozhodovacom procese povinná zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy na úseku ochrany drevín. Povoľovanie výrubu drevín by sa nemalo realizovať automaticky len na základe podanej žiadosti, ale iba v nevyhnutnýcha odôvodnených prípadoch.

Celkovo bolo na základe tejto úlohy vykonaných 266 prokurátorských previerok a bolo podaných 7 protestov prokurátora a 211 prokurátorských upozornení.

V rámci plnenia vlastných úloh vykonali krajské a okresné prokuratúry previerky podľa vlastných poznatkov o stave zákonnosti v postupoch a rozhodovaní orgánov verejnej správy v ich územnej pôsobnosti. Previerky mali široký záber a týkali sa viacerých právnych oblastí napríklad postupu a rozhodovaní policajných orgánov vo vybraných oblastiach podľa zákona o zbraniach a strelive, dodržiavanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, dodržiavania zákonnosti v konaniach o priestupkoch, zákonnosti postupu obcí pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení obcí tak pri výkone samosprávy ako aj pri prenesenom výkone štátnej správy, vedenia evidencie detí a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky,

120

o poskytovaní dotácií podľa § 7 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, v postupe a rozhodovaní katastrálnych orgánov v konaniach o zápisoch práv k nehnuteľnostiam, v postupe podľa stavebného zákona, postupe a rozhodovaní okresného úradu v sídle kraja pri výkone živnostenskej kontroly podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

3.3. Činnosť prokuratúry v oblasti správneho súdnictva

Výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom. Vzájomným pôsobením oba systémy prispievajú k zvýšeniu efektivity vonkajšej kontroly fungovania verejnej správy.

V správnom súdnictve je prokurátor oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti uzneseniu zastupiteľstva a proti VZN v prípadoch, kedy nebolo vyhovené protestu prokurátora proti týmto správnym aktom, a tiež žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora (§ 45 ods. 1, 2, 3, 4 SSP). Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na rozpustenie politickej strany, kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu vydanému v konaní, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil a tiež je oprávnený podať žalobu na obnovu konania, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil (§ 47 ods. 1, 2, 3, 4 SSP). Prokurátor je taktiež oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom (§ 46 SSP).

Prokurátorská žaloba na správny súd je pritom následným právnym prostriedkom, ktorým sa zabezpečuje dosiahnutie zákonnosti vo veciach, v ktorých prokurátor podal protest alebo upozornenie a týmto právnym prostriedkom prokurátorského dozoru nebolo príslušnými orgánmi verejnej správy vyhovené.

Počet správnych žalôb podaných prokuratúrami za rok 2019, ako i vstupov do konaní pred správnymi súdmi je uvedený v nasledujúcich tabuľkách:

správne žaloby

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

2018

11

1

3

1

3

7

1

15

5

47

2019

12

2

1

2

10

2

2

7

1

39

Rozdiel

+1

+1

-2

+1

+7

-5

+1

-8

-4

-8

vstup do konania pred správnym súdom

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

2018

1

0

2

1

2

0

0

0

2

8

121

2019

2

1

1

7

3

1

3

0

0

18

Rozdiel

+1

+1

-1

+6

+1

+1

+3

0

-2

+10

Z hľadiska charakteru sa správne žaloby týkali stavebných vecí, katastrálnych vecí, ochrany životného prostredia, zdravotníckych vecí, priestupkových vecí, sociálnych vecí, daňových vecí, nečinnosti orgánu verejnej správy, rozhodnutí vydaných podľa zákona o slobode informácií, uznesení orgánov územnej samosprávy, napr. vo veciach hospodárenia s majetkom, hlavného kontrolóra obce, rokovacieho poriadku, prekročenia právomoci zastupiteľstva, VZN, napr. držania psov, životného prostredia, atď.

Pokiaľ ide o vstupové oprávnenia prokurátora do konaní pred správnym súdom, v roku 2019 prokuratúra realizovala vstup do konania napr. v daňových veciach, v katastrálnych veciach, vo veciach rozhodnutí vydaných podľa zákona o slobode informácií, v sociálnych veciach.

4. Poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti

Tak, ako v predchádzajúcich obdobiach, najviac poznatkov o porušovaní zákonnosti bolo zistených v súvislosti s činnosťou orgánov územnej samosprávy, a to tak na úseku samosprávnej pôsobnosti ako i pri výkone prenesenej štátnej správy. Táto skutočnosť je podmienená tým, že orgány realizujúce pôsobnosti subjektov územnej samosprávy, t. j. obcí/miest alebo samosprávnych krajov, nie vždy sú schopné pochopiť rozdiel medzi samosprávnou a prenesenou kompetenciou, čo sa prejavuje najmä pri tvorbe a schvaľovaní VZN.

K aplikačným problémom súvisiacim jednak s výkonom oprávnení jednotlivých orgánov obcí/miest a jednak s normotvorbou obcí prispieva nejednoznačná právna úprava.

Z poznatkov prokurátorov z vybavovania podnetov, vlastných zisteníi previerok už dlhšiu dobu vyplýva, že najmä malé obce nie sú schopné v súlade so zákonom postupovať najmä vo veciach prenesenej štátnej správy. Rozsah štátnej správy prenesenej na obce a mestá je veľmi široký. Najmä v obciach nie sú personálne ani materiálne podmienky na to, aby úlohy zverené na úseku prenesenej štátnej správy plnili v súlade so zákonom. Bez adekvátnych personálnych podmienok nemožno, najmä od malých obcí, očakávať schopnosť plniť úlohy, ktoré im vyplývajú z rôznych právnych predpisov, ktoré sú často prijímané bez potrebnej legisvakačnej lehoty nevyhnutnej na ich osvojenie a prípravu realizácie povinností. Preto opätovne poukazujeme na to, že je potrebné prehodnotiť rozsah pôsobností obcí a miest najmä na úseku prenesenej štátnej správy tak, aby prioritne plnili úlohy týkajúce sa územnej samosprávy. Súčasná doba vyžaduje aj prijatie nového zákona o obecnom zriadení, do ktorého budú premietnuté poznatky z vyše tridsaťročnej aplikačnej praxe. Čiastkové novelizácie zákona o obecnom zriadení podľa nášho názoru určite nie sú dostatočným riešením.

V mnohých prípadoch bolo pri realizácii previerok prokurátormi zistené, že pracovníci obcí nemajú základnú vedomosť nielen o vykonávacích predpisochv jednotlivých oblastiach, ale častokrát ani o zákonnej úprave, ktorú majú pri svojom

122

rozhodovaní aplikovať a už vôbec nereflektujú pri svojej rozhodovacej činnosti na zmeny právnej úpravy. Nemožno pritom samozrejme opomenúť, že kvalita rozhodovania závisí od personálnej vybavenosti úradov, ktorú sa nielen v menších obciach nedarí zabezpečiť adekvátnym spôsobom. Naďalej sa teda javí ako nevyhnutné systematické vzdelávanie zamestnancov obcí v jednotlivých oblastiach verejnej správy, napr. z pozície ústredných orgánov štátnej správy. Veľmi vhodným spôsobom by bolo tiež spájanie úradov, najmä v prípade malých obcí, za účelom náležitého zabezpečenia vybavovania agendy v jednotlivých oblastiach verejnej správy na požadovanej úrovni.

Okresná prokuratúra Lučenec a Okresná prokuratúra Veľký Krtíš zistili, že starostovia obcí, ktorí by mali byť príkladom v dodržiavaní právnych predpisov si neplnili svoje zákonné povinnosti a nereagovali na podané upozornenia prokurátora. Podané protesty prokurátora opakovane doslova ignorovali, čím zavinili pokračovanie stavu, ktorý bol v rozpore s právnym poriadkom. Vzhľadom k tomu bolo v dvoch veciach vznesené obvinenie dvom starostom obcí pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákonaa prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods.1 Trestného zákona.

Poznatky prokuratúry nasvedčujú tomu, že v niektorých obciach sú postupne vyhrocované konflikty medzi starostom a poslancami resp. záujmovými združeniami občanov, čo vedie ku permanentnému spochybňovaniu rozhodovacej činnosti orgánov územnej samosprávy a opakovanému podávaniu podnetov na prokuratúru.

Platí i naďalej skonštatovanie, že stav zákonnosti pri prijímania VZN sa nezlepšil ani v roku 2019. Bolo zistené, že obce pri prijímaní VZN tak ako ajv predchádzajúcich rokoch prekračovali rámec svojej normotvornej právomoci vymedzenej článkami 68 a 71 ods. 2 ústavy a ustanovenia § 6 ods. 1, ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a prijímali aj VZN, resp. ich časti v rozpore so zákonom. Obce v prijatých VZN vykonávali úpravy nad rámec zákona, odkazovali na neplatné právne predpisy, nereagovali na zmeny zákonov, ktoré nastali po prijatí VZN, upravovali povinnosti právnickým a fyzickým osobám, ktoré nevyplývali zo žiadneho právneho predpisu.

K povahe zistených nedostatkov preskúmaných VZN možno predovšetkým uviesť, že obce a mestá nerozlišovali, ktorá oblasť vzťahov upravovaná vo VZN patrí do originálnej normotvornej právomoci a ktorá do odvodenej normotvornej právomoci. Z tohto dôvodu často vo VZN upravovali vzťahy patriace do prenesenej pôsobnosti, pričom na takúto úpravu im zákon neudelil splnomocnenie (napr. VZNo chove a držaní zvierat, o chove včiel, o chove psov a pod.). Orgány územnej samosprávy kopírujú úpravu VZN medzi sebou navzájom, v čoho dôsledku sú konštatované rovnaké nedostatky na viacerých obciach.

Najčastejšie sa vyskytujúcim nedostatkom bolo prenášanie nepresných citácií zákonných ustanovení do VZN a s tým súvisiaca modifikácia normatívneho textu. Samosprávy tiež nereagovali na zmenu právnej úpravy, v čoho dôsledku sa znenie VZN dostalo do rozporu s aktuálne platným a účinným zákonom. V mnohých prípadoch obce a mestá ukladali fyzickým a právnickým osobám povinnosti v rozpore s ústavným príkazom, resp. mimo zákonom vymedzeného rámca. Nezriedka boli vytvárané i vlastné skutkové podstaty priestupkov a upravené vlastné sankcie rozdielne od zákonnej úpravy.

123

Nedostatky v normotvornej činnosti sú obdobne ako pri rozhodovaní o právach a právom chránených záujmoch spojené najmä s nedostatočným odborným a právne zdatným personálom, dohliadajúcim na rešpektovanie zákona v procese prípravya schválenia VZN. Prokuratúra je v tomto smere neodmysliteľným prvkom, ktorý zabezpečuje dodržiavanie zákona nielen z hľadiska rešpektovania procesných postupov v rámci prijímania noriem, ale aj z hľadiska súladu obsahu VZN so zákonom, resp. podzákonnými normami vydávanými príslušnými orgánmi štátnej správy. Prijaté prokurátorské opatrenia vykazujú na úseku normotvorby obcí a miest vysoké percento úspešnosti. Pozitívne možno hodnotiť zavedenie 90 dňovej lehoty na vybavenie protestu prokurátora podanému proti VZN. Takáto dlhšia lehota sa ukázala ako dostatočná a plne vyhovujúca praktickým požiadavkám.

Predmetom preskúmania prokuratúrami boli aj uznesenia obecných zastupiteľstiev. Opätovne sa vyskytli prípady, keď zastupiteľstvo rozhodlo napriek nedodržaniu kvóra na schválenie uznesenia, prekročeniu právomoci, ukladaním povinností iným orgánom obce nad rámec zákona. Mnohé porušenia zákona sa týkali procesu voľby hlavného kontrolóra obce a jeho odvolania.

Viaceré poznatky o porušovaní zákonnosti boli zistené aj v postupea rozhodovaní obcí pri prevode a prenájme majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e), ods. 9 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

V rámci prenesenej štátnej správy bolo porušovanie zákonnosti zistené hlavne v postupe a rozhodovaní obcí, ako príslušných stavebných úradov v stavebných veciach, a to tak v stavebnom konaní, v konaní o dodatočnom povolení stavby, ako aj v kolaudačnom konaní. V postupe obcí v stavebných veciach sa neustále vyskytujú také porušenia zákona, ktoré vedú k nezákonnosti rozhodnutí týchto úradov. Prevažná časť podnetov na tomto úseku bola dôvodných a vo väčšine vecí boli zistené také poznatky o porušovaní zákona, ktoré viedli k podaniu protestu prokurátora alebo upozorneniu prokurátora.

V reálnom výkone pôsobnosti stavebných úradov tak nie je badateľné zlepšenie, a to aj napriek tomu, že prokuratúra na pochybenia stavebných úradov opakovane reaguje opatreniami podľa zákona o prokuratúre. Táto oblasť je pravidelne aj predmetom previerkovej činnosti prokuratúry. V konaní a rozhodovaní stavebných úradov naďalej dochádza hlavne k porušovaniu procesných, alei hmotnoprávnych predpisov.

Je však potrebné opätovne poukázať na potrebu prijatia novej právnej úpravy v tejto oblasti a taktiež prehodnotiť rozsah právomocí obcí a miest na úseku prenesenej štátnej správy najmä v súvislosti s činnosťou stavebných úradov, ale ajv iných veciach na obce prenesenej štátnej správy, aby si tieto mohli prioritne plniť úlohy súvisiace s územnou samosprávou. Rovnako ako v minulosti tak možno konštatovať, že na obce bol prenesený výkon štátnej správy v neprimerane veľkom rozsahu. Najmä malé obce nemajú materiálne, odborné, ani personálne podmienky pre to, aby plnili úlohy v oblasti prenesenej štátnej správy v súlade s platnou právnou úpravou.

Pochybenia orgánov verejnej správy boli taktiež opätovne zistené aj v oblasti priestupkov. Tieto spočívali hlavne v nedostatočne zistenom skutočnom stave veci. Ďalej bolo zistené, že policajné orgány ukladali blokovú pokutu za spáchanie

124

priestupku proti majetku aj v prípade, keď mali vedomosť, že osoba už bolav predchádzajúcich dvanástich mesiacoch za taký čin postihnutá, čo odôvodňovalo postúpenie veci orgánu činnému v trestnom konaní. Tiež bolo zistené, že policajný orgán uložil blokovú pokutu aj v prípade dopravnej nehody, pri ktorej boli spôsobené zranenia druhému účastníkovi dopravnej nehody, pričom skutok nesprávne právne kvalifikoval ako škodovú udalosť, nie ako dopravnú nehodu, naviac bez spoľahlivého zistenia doby obmedzenia v obvyklom spôsobe života zraneného.

Aj na úseku katastra nehnuteľností prokurátori v roku 2019 zistili viaceré pochybenia. Pochybenia sa týkali napr. svojvoľného rozhodnutia o veľkosti nadobudnutého vlastníckeho podielu obdarovanej bez akéhokoľvek reálneho podkladu a nerešpektovanie vôle zmluvných strán, nerešpektovanie zásady priority zápisov, pričom bola zistená aj nečinnosť okresného úradu, katastrálneho odboru.V tejto súvislosti je dôvodné konštatovať, že na úseku katastra nehnuteľnosti sa opakovane vyskytujú totožné pochybenia, na ktoré už prokuratúra poukázala ajv predchádzajúcich prokurátorských opatreniach.

Negatívny dopad rozdrobenej a nedostatočnej právnej úpravy je už dlhodobo zaznamenávaný aj vo veciach administratívneho trestania. Skutkové podstaty priestupkov a správnych deliktov upravuje veľké množstvo zákonov, ktoré na konanie v prípade priestupkov odkazujú na priestupkový zákon a v prípade správnych deliktov právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov odkazujú na všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Navyše prostredníctvom judikatúry sa značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní, aplikuje aj vo veciach správneho trestania. Rovnako sa pri administratívnom trestaní ako legislatívna pomôcka rešpektuje a využíva Odporúčanie Rady Európy č. R/91/1 z 13.02.1991. Správne orgány však často nesprávne aplikujú uvedené právne normy alebo ich neaplikujú v prípadoch, kedy je to potrebné, čo je dôvodom podávania opravných prostriedkov, ale tiež podnetom na prokuratúru a žalôb na správnom súde.

V rámci konaní o priestupkoch a správnych deliktoch boli zisťované pochybenia spočívajúce v nesprávnej právnej kvalifikácii prejednávaného konania, najmä ak sa páchateľ dopustil svojim konaním niekoľkých priestupkov, teda naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch alebo viacerých priestupkov. Právna kvalifikácia skutku tiež vždy nezodpovedala spôsobu jeho spáchania a závažnosti následkov. Správny orgán niekedy posúdil konanie spôsobom priaznivejším pre páchateľa priestupku. Neprihliadol na pojmový znak predstavujúci závažnejší spôsob spáchania priestupku, napr. uskutočnenie stavby bez stavebného povolenia na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, poľnohospodárskom alebo lesnom. Častokrát boli zistené porušenia procesných predpisov v konaniach o priestupkoch a správnych deliktoch.

V súvislosti s podnetmi smerujúcimi proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne týkajúcich sa vzniku, zmeny alebo zániku povinného nemocenského poisteniaa povinného dôchodkového poistenia, predpisovania poistného a príspevkova vyrubovania penále lekárom ako samostatne zárobkovo činným osobám je potrebné uviesť, že tieto boli prokurátormi vyhodnotené ako dôvodné a na základe podnetov boli podávané protesty prokurátora proti napádaným rozhodnutiam.

125

Protesty prokurátora boli podané z dôvodu, že podľa § 10 ods. 2 zákonač. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení. Preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistenív znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom. Preto pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia, a to s poukazom na uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019.

O podaných protestoch prokurátora nebolo doposiaľ Sociálnou poisťovňou rozhodnuté. Sociálna poisťovňa, ústredie oznámila, že predlžuje lehotu na vybavenie protestov z dôvodu, že senát 9S najvyššieho súdu uznesením sp. zn. 9Sžk/94/2018 zo dňa 23. septembra 2019 postúpil prejednávanú vec týkajúcu sa posúdenia právneho postavenia držiteľov licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) na účely sociálneho poistenia, na prejednanie a rozhodnutie Veľkému senátu správneho kolégia najvyššieho súdu z dôvodu, že sa so závermi vyjadrenýmiv uznesení Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019 nestotožňuje a chce sa od nich odchýliť. V zmysle stanoviska generálnej prokuratúry v daných veciach bude potrebné počkať na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu.

Problematické je dosiahnutie účelu podaného protestu prokurátora v prípade tzv. reťaziacich sa rozhodnutí, typických najmä pre oblasť stavebného práva, ale i vo veciach daní, v sociálnych veciach, v banských veciach a pod. Pokým prokurátor dosiahne zrušenie v poradí prvého rozhodnutia, už sú naň nadviazané ďalšie rozhodnutia a výsledok konania o proteste prokurátora sa v konečnom dôsledku nedostaví. Rozhodnutie o proteste prokurátora (resp. o žalobe prokurátora po nevyhovení protestu orgánom verejnej správy) tak nedokáže zabezpečiť ochranu ohrozených, alebo porušených práv, zostáva len v akademickej polohe, čou poškodených subjektov vyvoláva nevôľu voči prokuratúre.

Na záver je potrebné znovu uviesť, že administratívne spisy orgánov verejnej správy (sú vedené v neelektronickej forme) predložené prokuratúre sú často nežurnalizované, neúplné, neusporiadané, teda nie sú vedené v súlades ustanoveniami vyhlášky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu. Spisy prvostupňových orgánovv takomto neverifikovateľnom stave akceptujú i niektoré orgány konajúceo opravných prostriedkoch, resp. preskúmavajúce zákonnosť v právoplatne skončených veciach. Aj napriek tomu, že prokurátori opakovane na túto skutočnosť reagujú, k náprave nedochádza. Napr. Hlavný banský úrad, ako aj obvodné banské

126

úrady svoje spisy nevedú v súlade s ustanoveniami už citovanej vyhlášky, obdobne stavebné úrady, pričom veci najmä týchto orgánov verejnej správy, ktoré sú predmetom prieskumu prokurátorom, sú často zložité a preskúmavané spisy obsiahle. Rovnako ani spisy Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov nie sú vždy vedené v súlade s touto vyhláškou.

Vzhľadom na neustále opakujúce sa pochybenia orgánov verejnej správy je preto nevyhnutné trvať na dôslednom plnení všetkých povinnosti orgánmi verejnej správy, ktoré rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Úloha prokuratúry je v tomto smere nezastupiteľná.

Veľký počet poznatkov o porušovaní zákonnosti v netrestnej oblasti svedčío tom, že dozor prokuratúry v netrestnej oblasti patrí do systému záruk dodržiavania zákonnosti v oblasti verejnej správy a tento má svoje opodstatnenie, keďže výkon tejto pôsobnosti nie je podmienený návrhom účastníka správneho konania, resp. inej fyzickej alebo právnickej osoby, prokurátor vo verejnom záujme vykonáva opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.

ČASŤ IV.

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V OBLASTI LEGISLATÍVY A ÚSTAVNÉHO PRÁVA A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI

1. Základné informácie

Odbor legislatívy a ústavného práva plní úlohy v oblasti legislatívy najmä pri príprave návrhov právnych predpisov týkajúcich sa pôsobnosti prokuratúry, vypracúva stanoviská a pripomienky generálnej prokuratúry k návrhom zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a predbežných stanovísk k legislatívnym aktom EÚ v pripomienkovom konaní a prostredníctvom portálu Slov-Lex ich zasiela do legislatívneho procesu. V oblasti ústavného práva vypracúva návrhy na vyslovenie nesúladu právnych predpisov s ústavou, vypracúva stanoviská k sťažnostiam podaným podľa čl. 127 ústavy a k sťažnostiam podaným ESĽP.

Agendu odboru v hodnotenom období vybavovalo 6 prokurátorov generálnej prokuratúry.

2. Činnosť prokuratúry v oblasti legislatívy

Legislatívna činnosť v rámci generálnej prokuratúry bola zameraná na plnenie úloh v oblasti vonkajšej a vnútornej legislatívy, a to najmä na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019 a plánu hlavných úloh. Hlavnou náplňou vonkajšej legislatívy bolo pripomienkovanie návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dokumentov a ďalších legislatívnych materiálov zverejnených a zaslaných prostredníctvom portálu Slov-Lex.

127

Generálna prokuratúra v roku 2019 pripomienkovala:

a) 437 materiálov legislatívnej povahy, z toho

-181 návrhov zákonov, vrátane poslaneckých návrhov zákonov a návrhov medzinárodných dohovorov, dohôd, zmlúv a predbežných stanovísk k legislatívnym aktom EÚ,

-256 návrhov ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a materiálov predložených na rokovanie vlády,

b)293 materiálov nelegislatívnej povahy.

Pripomienky a návrhy uplatnené k jednotlivým právnym predpisom a ostatným legislatívnym materiálom boli väčšinou akceptované. Týka sa to aj pripomienok zásadného významu, ktoré sa riešili v rámci 21 rozporových konaní na úrovni riaditeľov legislatívnych útvarov, štátnych tajomníkov rezortov a ministrov. Na príprave stanovísk a pripomienok k ťažiskovým návrhom právnych predpisov sa podieľajú tiež krajské prokuratúry a okresné prokuratúry.

V roku 2019 prokuratúra vypracovala návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, ktorý predložil generálny prokurátor postupom podľa§ 14 zákona o prokuratúre na rokovanie vlády, keďže ide o statusové zákony prokuratúry ako hierarchicky usporiadanej sústavy orgánov verejnej mocia prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora ako osôb, ktoré výkonom svojej funkcie vykonávajú pôsobnosť prokuratúry.

Cieľom predloženého návrhu zákona bolo jednak zosúladenie platnej právnej úpravy Slovenskej republiky s obsahom nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31. októbra 2017) a tiež odstránenie niektorých nedostatkov v platnom znení oboch novelizovaných zákonov zistených na základe poznatkov aplikačnej praxe. Zákon schválila národná rada 27. júna 2019 (zákon č. 242/2019 Z. z.).

V auguste 2019 generálny prokurátor zriadil pracovnú skupinu za účelom prípravy návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre a zákono prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, cieľom ktorého je najmä upraviť voľbu kandidátov na funkciu generálneho prokurátora zhromaždením prokurátorov, zavedenie externého prvku do disciplinárneho konania na prokuratúre, ako aj zavedenie externého prvku do výberových komisií na prokuratúre.

Rovnako aktívne participovala na tvorbe právnych predpisov súvisiacich s novelizáciou Trestného zákona a Trestného poriadku.

V oblasti vnútornej legislatívy na základe posúdenia aktuálnosti platných príkazov a pokynov, ako aj na základe zmien v organizácii a riadení práce prokuratúry, bolo v roku 2019 vypracovaných a schválených 13 služobných predpisov.

Do oblasti legislatívnej činnosti treba zahrnúť aj plnenie ďalších úloh, najmä:

128

a) zastúpenie prokurátorov v medzirezortných pracovných skupinách:

-v Konzultačnom zbore ministerstva vnútra pre otázky aplikácie správneho poriadku,

-v komisii pre novelizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku,

-v integrovanej skupine odborníkov (MISO) zameranej na elimináciu

environmentálnej kriminality zriadenej pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom

orgáne pre boj so zločinnosťou (MEKO),

-v pracovnej skupine zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti

a extrémizmu zriadenej pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom orgáne pre

boj so zločinnosťou (MEKO),

-v dočasnej pracovnej skupine pre právnu ochranu novinárov,

-v pracovnej skupine ministerstva financií pre správu zaisteného majetku,

-v medzirezortnej komisii pre posúdenie stanovísk vydávaných v záujme jednotného

uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

b) účasť prokurátorov a štátnych zamestnancov generálnej prokuratúry na

medzirezortných rozporových konaniach k návrhom zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov,

c) spracovanie stanovísk k výkladovým a aplikačným problémom právnych predpisov

podľa požiadaviek organizačných útvarov prokuratúry.

3. Činnosť prokuratúry v oblasti ústavného práva a vo veciach týkajúcich sa

rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva

Pôsobnosť generálneho prokurátora v oblasti ústavného práva vyplýva z čl. 130 ústavy a konkrétne oprávnenia sú definované v § 15 zákona o prokuratúre.

V intenciách týchto oprávnení oddelenie ústavného práva najmä:

- vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na začatie konania

pred ústavným súdom o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov podľa čl.

125 ods. 1 písm. a) a b) ústavy a zastupuje generálneho prokurátora v konaní pred

ústavným súdom,

- vypracúva stanoviská generálneho prokurátora k návrhom na začatie konania

o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy podaných iným oprávneným

subjektom, ak ústavný súd pred rozhodnutím vo veci samej požiada o stanovisko

generálneho prokurátora,

- vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na začatie konania

pred ústavným súdom o výklad ústavy alebo ústavného zákona podľa čl. 128

ústavy a zastupuje generálneho prokurátora v konaní pred ústavným súdom,

- vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na začatie konania

pred ústavným súdom o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej

republiky, volieb do národnej rady, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb

do Európskeho parlamentu podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a zastupuje generálneho

prokurátora v konaní pred ústavným súdom,

- vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi sťažnosti proti výsledku

referenda a sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta

Slovenskej republiky podľa čl. 129 ods. 3 ústavy a zastupuje generálneho

prokurátora v konaní pred ústavným súdom,

- vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na preskúmanie

rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo

129

politického hnutia podľa čl. 129 ods. 4 ústavy a zastupuje generálneho prokurátora

v konaní pred ústavným súdom,

- vypracúva stanoviská generálneho prokurátora k návrhom na začatie konania na

preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany

alebo politického hnutia podaným podľa čl. 129 ods. 4 ústavy iným oprávneným

subjektom, ak ústavný súd pred rozhodnutím vo veci požiada o stanovisko

generálneho prokurátora,

- vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na začatie konania

o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu

a ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí podľa čl. 129 ods. 6 ústavy a zastupuje

generálneho prokurátora v konaní pred ústavným súdom,

- vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na začatie konania

o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 3 ústavy a zastupuje

generálneho prokurátora v konaní pred ústavným súdom.

Okrem uvedenej agendy oddelenie ústavného práva zabezpečuje vypracovanie vyjadrení generálnej prokuratúry k sťažnostiam fyzických a právnických osôb podaných podľa čl. 127 ústavy. Jedná sa o konkrétne porušenie základných práv a slobôd garantovaných ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to tak v trestnom konaní, ako i v netrestnej oblasti, kde pôsobil prokurátor. Rozhodnutia ústavného súdu v tejto oblasti vo významnej miere zasahujú do rozhodovacej činnosti prokurátorov v trestnej oblasti. V pôsobnosti oddelenia ústavného práva je i vypracovávanie stanovísk k súdnym konaniam vedeným na Súdnom dvore Európskej únie, najmä prejudiciálne konania.

V roku 2019 adresovalo generálnemu prokurátorovi podnet na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade zákonov 23 fyzických a právnických osôb, čo predstavuje oproti roku 2018 pokles o 8 podaní. V hodnotenom období bolo odložených 40 podaní, nakoľko nebol zistený dôvod na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy. Ani v jednom prípade generálny prokurátor nedospel k záveru, že návrh by bol dôvodný.

Vzhľadom na voľby prezidenta, ktoré sa konali v roku 2019, generálnemu prokurátorovi bolo podaných 10 návrhov podľa čl. 129 ods. 2 ústavy na neústavnosť volieb prezidenta Slovenskej republiky. Z uvedeného počtu návrhov boli 2 opakované podnety. Generálny prokurátor ani v jednom prípade nezistil dôvod na podanie návrhu na ústavný súd a podnety boli odložené.

V hodnotenom období bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky publikovaný pod č. 90/2019 Z. z. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2019 sp. zn. PL. ÚS 8/2017- 43, ktorým bolo vyhovené návrhu generálneho prokurátora sp. zn. 1 GÚp 2/17/1000 - 3 z 3. marca 2017. Nález sa týka ustanovenia § 29o ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v časti slovného spojenia „predsedovi kontrolného úradu a podpredsedovi kontrolného úradu“, § 28e zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov; § 84f zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; § 186 ods. 3 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 32 zákona

130

č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Celkovo bolo v registri 1 GÚp vybavených 45 vecí.

Oddelenie ústavného práva v registri 2 GÚp eviduje všetky veci týkajúce sa porušenia základných ľudských práv a slobôd v trestnom konaní a civilnom konaní. Ide o konania vedené na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy a konania vedené na ESĽP, v ktorých sťažnosti smerujú voči činnosti prokurátorov. Okrem toho v tomto registri sú zapísané veci v konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie a Výbormi OSN. V hodnotenom období bolo v registri 2 GÚp zapísaných 173 vecí, čo je oproti roku 2018 nárast o 151 vecí. Tento nárast je zapríčinený prevzatím komplexnej agendy prejudiciálnych konaní z medzinárodného odboru.

Na požiadanie ústavného súdu oddelenie ústavného práva vypracovalo7 vyjadrení k sťažnostiam podaným podľa čl. 127 ústavy a jedno vyjadrenie bolo vypracované na požiadanie ústavného súdu priamo Krajskou prokuratúrou Bratislava. V týchto prípadoch boli podané ústavné sťažnosti v konkrétnych trestných veciach a týkajú sa porušenia základných ľudských práv a slobôd v prípravnom konaní.

Ústavný súd v hodnotenom období pri rozhodovaní o sťažnostiach podaných podľa čl. 127 ústavy nálezom I. ÚS 122/2018 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu, právo vlastniť majetok a právo na ochranu vlastníctva prokuratúrou. Súčasne uložil prokuratúre uhradiť trovy konania vo výške 976,25 eur.

Na požiadanie ministerstva spravodlivosti Kancelárie zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva oddelenie ústavného práva vypracovalo 6 vyjadrení k sťažnostiam proti Slovenskej republike, ktoré podali fyzické a právnické osoby na porušenie základných ľudských práv a slobôd v trestných konaniach vedených na prokuratúre a v konaniach o mimoriadnych dovolaniach v civilnom procese. V hodnotenom období generálna prokuratúra participovala pri výkone rozsudkov ESĽP v trestných veciach.

V roku 2019 oddelenie ústavného práva vypracovalo vyjadrenie k prejudiciálnemu konaniu pred Súdnym dvorom Európskej únie, ktorého iniciátorom bol najvyšší súd.

S prihliadnutím na skutočnosť, že ochrana základných ľudských práv a slobôd spadá i do činnosti Výborov Organizácie spojených národov, na ktoré sa obracajú subjekty domnievajúce sa porušenia týchto práv v trestných, ako i súdnych konaniach, generálna prokuratúra bola v hodnotenom období požiadaná v jednom prípade o podanie vyjadrenia k sťažnosti pred Výborom Organizácie spojených národov proti mučeniu.

Okrem vyššie uvedených konaní oddelenie ústavného práva v roku 2019 evidovalo v registri 3 GÚp ďalších 46 podaní, ktoré sa však netýkali konkrétneho konania na ústavnom súde, resp. konania na ESĽP. Oproti predchádzajúcemu hodnotenému obdobiu je to nárast o 12 vecí.

131

Vyhodnotiac doterajšiu pôsobnosť oddelenia ústavného práva je možné dospieť k záveru, že k elimináciám zásahov do základných ľudských práv a slobôd prokurátormi v prípravnom konaní i naďalej najviac prispieva školiaca činnosť dozorových prokurátorov. V nadväznosti na tento záver oddelenie ústavného práva zabezpečuje pravidelné elektronické oboznamovanie prokurátorov s nálezmi ústavného súdu, v ktorých bolo konštatované porušenie práv orgánmi činnými v trestnom konaní i s tými, v ktorých boli sťažnosti odmietnuté, ako i s rozhodnutiami medzinárodných súdnych orgánov.

4. Poznatky prokuratúry týkajúce sa právneho poriadku Slovenskej republiky

V sledovanom období musíme opätovne konštatovať, že aj napriek prijatiu zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal prispieť k skvalitneniu legislatívnej činnosti, ako aj využívaniu informačných technológií v legislatívnom procese (právny a informačný portál Slov-Lex a vo vzťahu k legislatíve EÚ najmä systém Eurlex), dochádza k zníženiu kvality legislatívnej činnosti, čo má za následok zníženie právnej istoty účastníkov právnych vzťahov. Z doterajších poznatkov generálna prokuratúra v sledovanom období nezaznamenala výrazný prínos v záujme zlepšenia legislatívnej činnosti. Zvyšujúca sa kvantita normotvorby sa negatívne prejavuje na jej kvalite, čím sa právny poriadok stáva neprehľadným. Opakovane upozorňujeme na neodôvodnené využívanie skrátenej formy pripomienkového konania pri dôležitých návrhoch právnych predpisov, či už z hľadiska obsahu alebo rozsahu právnej normy. Nedostatok času na prípravu právnej normy sa negatívne prejavuje na výslednej kvalite schváleného znenia právnej normy a jej následnej problémovej aplikácii.

Uvítame každú iniciatívu, ktorá by prispela k sprehľadneniu právneho poriadku Slovenskej republiky a následne aj k efektívnejšej aplikácii práva, ako aj posilneniu právneho vedomia obyvateľov Slovenskej republiky.

Č A S Ť V.

ĎALŠIA ČINNOSŤ PROKURATÚRY

1. Zastupovanie štátu v konaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

Generálna prokuratúra aj v roku 2019 zastupovala Slovenskú republiku vo veciach náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Zastupovanie štátuv konaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci generálnou prokuratúrou ustanovuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“), ktorý určuje aj rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ide najmä o prípady zodpovednosti za nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup štátnych orgánov.

Generálna prokuratúra zastupuje Slovenskú republiku ako subjekt zodpovedný za náhradu škody len v zákonom taxatívne určených prípadoch.

132

Poškodené subjekty náhradu škody vo veciach, v ktorých koná generálna prokuratúra, uplatňujú takmer výlučne v prípadoch, v ktorých škoda mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní alebo nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní. Uplatňovaná náhrada škody pozostáva najmäz náhrady nákladov na obhajobu v trestnom konaní a z náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej vedením trestného stíhania, ktoré skončilo inak ako právoplatným odsúdením žiadateľa o odškodnenie, teda skončilo buď oslobodením spod obžaloby, zastavením trestného stíhania alebo postúpením veci na prejednanie priestupku.

V roku 2019 bolo generálnej prokuratúre doručených celkom 189 žiadostío predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákonao zodpovednosti za škodu. Tento počet je o 3 žiadosti nižší ako v roku 2018 a o 9 žiadostí vyšší ako v roku 2017, v ktorom bolo generálnej prokuratúre doručených celkom 180 takýchto žiadostí. Počet žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaných v roku 2019 zodpovedá trendu z predchádzajúcich rokov, v ktorých sa počet týchto žiadostí ustabilizoval v rozsahu 180 až 200 žiadostí ročne.

Generálna prokuratúra vychádzajúc z ochrany verejného záujmu sa pri vybavovaní týchto žiadostí snaží dôsledne uplatňovať výlučne zákonom stanovený rozsah zodpovednosti štátu a eliminovať tak tendencie k rozširovaniu zodpovednosti štátu nad rámec určený zákonom. Dôsledne v súlade so zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu presadzuje dodržiavanie ustanovení o zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup len v rozsahu vymedzenom zákonom aj napriek tomu, že časť judikatúry má snahu zaväzovať štát k náhrade škody v každom prípade, v ktorom trestné konanie skončilo inak ako právoplatným odsúdením obvineného.

V roku 2019 napadlo na súdy celkom 126 žalôb, v ktorých je Slovenská republika žalovaná o náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a štát zastupuje ako príslušná generálna prokuratúra. Tento počet je o 7 žalôb nižší ako v roku 2018, v ktorom napadlo na súdy celkom 133 žalôb a o 3 žaloby nižší ako v roku 2017, v ktorom napadlo na súdy celkom 129 takýchto žalôb. Nejednotnosti judikatúry ohľadne posudzovania rozsahu zodpovednosti štátu generálna prokuratúra čelí podávaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Rovnako čelí aj tendencii priznávať poškodeným neprimerane vysokú náhradu nemajetkovej ujmy, keď nápravu v niektorých prípadoch dosiahne až podaním mimoriadneho opravného prostriedku.

Vzhľadom na charakter a špecifickosť konania a rozhodovania o nárokoch na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci by konanie a rozhodovanieo nárokoch poškodených bolo najefektívnejšie a najracionálnejšie zveriť jednému subjektu, ktorý by Slovenskú republiku zastupoval aj pri predbežnom prerokovaní nároku aj v súdnom konaní. Na tento účel by bolo vhodné vytvoriť jeden osobitný štátny orgán, ktorý by vybavoval výlučne uvedenú agendu a ktorý by mohol byť zriadený pri niektorom z ústredných orgánov štátnej správy. Rovnako najefektívnejším by bola zmena právnej úpravy tak, aby v odôvodnených zákonom presne určených prípadoch súd (v prípravnom konaní prokurátor) už v trestnom konaní mohol priznať náhradu účelne vynaložených trov obhajoby.

133

2. Disciplinárna a trestná zodpovednosť prokurátorov

V roku 2019 bolo v registri XV/2 Spr určenom pre disciplinárne konania zapísaných 5 vecí. V 4 veciach boli podané návrhy na začatie disciplinárnych konaní. Z tohto počtu 2 návrhy podali okresní prokurátori, 1 návrh podala krajská prokurátorka a 1 návrh podal námestník generálneho prokurátora. V 1 veci postúpil generálnej prokuratúre na ďalšie konanie návrh Okresný úrad Bratislava 3 z dôvodu, že podozrivým z priestupku na úseku práva na prístup k informáciám bol prokurátor. Nakoľko zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch takýto spôsob začatia disciplinárneho konania nepozná, bola vec predložená generálnemu prokurátorovi na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Keďže konanie prokurátora nenapĺňalo znaky priestupku, generálny prokurátor návrh nepodal. V súvislosti s podaním návrhu na disciplinárne konanie bol v roku 2019 pozastavený výkon funkcie prokurátora 2 prokurátorom.

V roku 2019 bolo tiež konané v 3 veciach, ktoré boli začaté v rokoch 2014 až 2016. V prvej veci súd rozhodoval na základe odvolania disciplinárne stíhanej prokurátorky, nakoľko sa na konanie o jej disciplinárnom previnení vzťahovali predpisy účinné do 30. novembra 2014. Súd na základe odvolania disciplinárne stíhanej prokurátorky rozhodnutie disciplinárnej komisie z roku 2014 zrušil až v januári 2019 a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie . Disciplinárna komisia konanie z dôvodu premlčania zastavila ešte v roku 2018 a jej rozhodnutie potvrdila v roku 2019 aj odvolacia disciplinárna komisia. Disciplinárne konanie sa premlčalo, nakoľko na konanie sa vzťahovali tie predpisy, kde ešte nedochádzalo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty a táto spočívala len počas konania na súde.

V druhej veci začatej v roku 2015, disciplinárna komisia v časti uznala disciplinárne stíhaného prokurátora v časti za vinného a uložila mu písomné pokarhanie a v časti konanie zastavila. Disciplinárna komisia konala z dôvodu, že na základe správnej žaloby disciplinárne stíhaného prokurátora krajský súd v roku 2018 vrátil vec disciplinárnej komisii na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe odvolania disciplinárne stíhaného prokurátora aj navrhovateľky konala odvolacia disciplinárna komisia, ktorá rozhodnutie o uznanie viny zrušila a konanie z dôvodu premlčania zastavila. Aj tu sa disciplinárne konanie premlčalo, nakoľko na konanie sa vzťahovali tie predpisy, kde ešte nedochádzalo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty a táto spočívala len počas konania na súde.

V tretej veci začatej v roku 2016, disciplinárna komisia ešte v tom istom roku prerušila konanie proti prokurátorovi z dôvodu, že pre rovnaké skutky bolo proti nemu vedené trestné stíhanie z dôvodu, aby rozhodnutím o disciplinárnom previnení nevytvorila prekážku veci rozhodnutej. V roku 2019 nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci rozsudok proti disciplinárne stíhanému prokurátorovi a bol teda dôvod na pokračovanie v konaní. Nakoľko však ešte v roku 2018 zanikol služobný pomer tohto prokurátora, disciplinárna komisia konanie zastavila.

V príslušnom roku bolo právoplatne skončených 13 vecí, z ktorých 2 napadli v roku 2019 a 11 v predchádzajúcich rokoch.

V 4 veciach bolo disciplinárne stíhanému prokurátorovi uložené zníženie platu. V 1 veci o 15% na dobu 3 mesiacov, v 1 veci o 15% na dobu 6 mesiacov, v 1 veci

134

o 30% na dobu 8 mesiacov a v 1 veci veci o 15% na dobu 3 mesiacov a odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora.

V 2 veciach bolo uložené písomné pokarhanie.

V 1 veci bol prokurátor oslobodený.

V 5 veciach bolo disciplinárne konanie zastavené, v 2 veciach z dôvodu, že zanikol služobný pomer prokurátora, v 2 prípadoch z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. V 1 veci disciplinárna komisia rozhodla, že skutok pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie, nie je disciplinárnym previnením.

V 1 veci generálny prokurátor rozhodol, že návrh na začatie disciplinárneho konania sa nepodá.

Disciplinárne konanie na prokuratúre prešlo významnými legislatívnymi zmenami. Nie všetky mu boli na prospech. Možno však konštatovať, že prokuratúra nemieni zakrývať disciplinárne previnenia svojich prokurátorov. K transparentnosti disciplinárnych konaní prispieva verejnosť pojednávaní, pričom termíny týchto pojednávaní a ich miesto sú zverejnené na webovej stránke generálnej prokuratúry. Rovnako sú zverejňované rozhodnutia disciplinárnych komisií a odvolacích disciplinárnych komisií do doby, pokiaľ disciplinárny postih nie je zahladený. K transparentnosti konaní prispieva tiež participovanie Rady prokurátorov na týchto konaniach vydávaním zásad, ktoré upravujú disciplinárne konania. Aby bolo konanie čo najrýchlejšie a plynulé, zaviedli sa do zákona poriadkové lehoty. Pre zabránenie preklúzii konania sa upravili podmienky pre prerušenie plynutia lehôt. Sprísnili sa tiež sankcie za závažné disciplinárne previnenia a tieto sa aj pri ukladaní trestov využívajú. V záujme zjednotenia praxe disciplinárnych komisií a výmeny skúseností medzi nimi, generálna prokuratúra každoročne organizuje pracovné stretnutie členov a náhradníkov disciplinárnych komisií a odvolacích disciplinárnych komisií. Táto aktivita má kladný ohlas a každoročne sa jej zúčastňuje okolo 40 až 50 prokurátorov – členov a náhradníkov disciplinárnych a odvolacích disciplinárnych komisií.

Nie je možné povedať, že všetky problémy disciplinárneho konania boli odstránené. Je však potrebné poukázať na aktivity prokuratúry v tejto oblasti a jej snahu o rýchly a spravodlivý postih prokurátorov, ktorí sa disciplinárneho previnenia dopustili. To, že o ich skutkoch rozhodujú prokurátori, ktorí prácu, práva a povinnosti prokurátorov poznajú najlepšie, prispieva k rýchlosti a objektívnosti posúdenia konania prokurátora, na ktorého je podaný návrh na disciplinárne konanie. K objektívnosti prispieva aj skutočnosť, že členom disciplinárnej komisie ani odvolacej disciplinárnej komisie nemôže byť žiaden vedúci prokurátor, ktorý má právo podať návrh na disciplinárne konanie, či už vo svojom mene, alebo v zastúpení vedúceho prokurátora. Je treba ďalej poukázať na to, že pri konaní o odvolaní odvolacími disciplinárnymi komisiami je konečný verdikt výrazne rýchlejší ako bol v čase, keď o odvolaní rozhodoval súd. Súd pritom ani za súčasného stavu nie je z konania úplne vylúčený, nakoľko je tu stále daná možnosť obrátiť sa so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia na súd. Ostatná novela zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry priniesla výrazné zmeny, ktoré v mnohých prípadoch zabránili preklúzii disciplinárneho konania a toto konanie zrýchlili. Prax prináša niektoré problémy, avšak časté zmeny zákona tieto problémy nie vždy odstránia, ale naopak, disciplinárne konanie komplikujú a znepriehladňujú.

135

V roku 2019 mali v dôsledku trestného stíhania 3 prokurátori pozastavený výkon funkcie prokurátora. Vo všetkých prípadoch sú prokurátori trestne stíhaní pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona. U všetkých prokurátorov pozastavenie výkonu funkcie trvá.

3. Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných orgánoch a komisiách, účasť a aktivity na medzinárodných seminároch a konferenciách

Účasť prokurátorov na medzinárodných aktivitách je praktickým naplnením európskej integrácie prokuratúry, úloh prokuratúry vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a z pozície zmluvnej strany príslušných medzinárodných zmlúv, ktorá sa prejavuje v troch dominantných smeroch:

- odborná podpora v rámci participácie Slovenskej republiky na tvorbe európskej

legislatívy v oblasti trestného práva hmotného a procesného a špecificky v oblasti

justičnej spolupráce v trestných veciach,

- participácia na rôznych mechanizmoch vzájomného hodnotenia krajín s presahom

na úlohy a poslanie prokuratúry,

- aktivity s významom pre aplikačnú prax, výmenu skúseností a odborný prínos

v oblasti vecnej pôsobnosti prokuratúry.

Aj napriek nominálnemu poklesu počtu aktivít sa podarilo udržať charakter expertnej participácie prokuratúry a princíp pridanej hodnoty zastúpenia zástupcov prokuratúry na aktivitách v rámci medzinárodnej výmeny skúseností a prezentácie prokuratúry v medzinárodnom rámci. Pozitívnym signálom je kontinuálne budovanie schopnosti plnohodnotného zapojenia prokurátorov z úrovne krajských a okresných prokuratúr. Efektívnu integráciu v medzinárodnom kontexte potvrdzujú medzinárodné aktivity, ktoré majú bezprostredný vzťah ku konkrétnym trestným veciam, osobitne schopnosť pôsobenia a využívania SVT.

V roku 2019 boli prokurátori a zamestnanci prokuratúry Slovenskej republiky vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu celkovo v 137 prípadoch (v roku 2018 v 154 prípadoch),z toho v 43 prípadoch (v roku 2018 v 58 prípadoch) išlo o expertov krajskýcha okresných prokuratúr a v 23 prípadoch o prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry.

Na úrovni vedenia generálnej prokuratúry boli vykonané prijatia delegácie Ústavnoprávneho výboru Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republikya delegácie Národného prokurátora boja proti mafii a terorizmu Talianskej republiky. Horizontálne otázky medzinárodnej spolupráce boli diskutované na stretnutí generálnych prokurátorov V 4, resp. na iných európskych aktivitách.

K zvyšovaniu kreditu prokuratúry v oblasti medzinárodnej integrácie prispievalo pôsobenie národného člena Slovenskej republiky JUDr. Ladislava Hamrana v pozícii predsedu Eurojustu.

3.1. Európska únia a procesy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii

136

V uvedenej oblasti prokuratúra spolupôsobila v dvoch implementačnýcha transpozičných procesoch vyplývajúcich z členstva v EÚ, ktoré majú komplexný charakter, vrátane dopadov na rozpočet prokuratúry:

- budovanie Úradu Európskej prokuratúry1 a

- budovanie národného segmentu ECRIS-TCN.

V rámci súčinnosti s európskymi orgánmi a s ministerstvom spravodlivosti bol dominantným expertný podiel na príprave a zabezpečení procesov týkajúcich sa zriadenia Európskej prokuratúry. Uvedenému procesu, ktorý predstavuje osobitnú výzvu, je venovaná najvyššia priorita, nakoľko pôsobnosť takéhoto nadnárodného orgánu v oblasti trestného konania nemá v našom právnom prostredí obdobu. Expertné a implementačné fórum sa stretávalo pod vedením Komisie približne raz mesačne k niektorej z nosných tém celého implementačného procesu a pripravovalo podklady na schválenie všetkých interných dokumentov, ktoré nariadenie predpokladá. Rokovaní sa vzhľadom na náročnosť niektorých procesov zúčastňovali aj ďalší experti, napr. k technickým otázkam, k otázkam sociálneho zabezpečenia a podobne. Imanentnou súčasťou procesu bolo zabezpečovanie implementačných požiadaviek na vnútroštátnej úrovni. Po vytvorení príslušného právneho rámca bol zabezpečený výber troch kandidátov na funkciu Európskeho prokurátora. Po úspešnom absolvovaní výberového konania a na základe príslušného rozhodnutia Rady ministrov EÚ bude funkciu Európskeho prokurátora vykonávať JUDr. Juraj Novocký, PhD., prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry. Súčasne bola zabezpečená transpozícia PiF smernice a ďalšia nevyhnutná úprava vnútroštátneho právneho rámca. V nadväznosti na stabilizovanie procesov na európskej úrovni, pokračujú práce na novele Trestného poriadku a ďalších predpisov. Je vykonávaná príprava na vybudovanie národného segmentu informačného systému správy prípadov, prebieha paralelná komunikácia s políciou a procesy smerujúce k výberu Európskych delegovaných prokurátorov, ako aj materiálne a technické zabezpečenie pôsobenia Európskej prokuratúry v Slovenskej republike. Významnou skutočnosťou boli vzájomné pracovné konzultácie s Hlavnou európskou prokurátorkou pani Laurou Codrutou Kövesiovou, ktoré sa uskutočnili na Slovensku dňa 18. februára 2020.

Prokuratúra začala aktívne vykonávať úkony za účelom zabezpečenia fungovania centralizovaného systému na identifikáciu informácií členských štátovo odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (TCN), ktorým sa dopĺňa a podporuje Európsky register trestov (systém ECRIS-TCN)2. Vybudovanie národného segmentu je o to významnejšie, že ECRIS-TCN je súčasťou projektu interoperability veľkých informačných systémov EÚ. V danom kontexte, okrem vybudovania národnej technologickej kapacity, bude nevyhnutné prijať systematické riešenia v oblasti odoberania odtlačkov prstov v trestnom konaní,

1Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry.

2Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 zo 17. apríla 2019, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 a súvisiaca Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV.

137

ich ukladaní a sprístupňovaní na definované účely, a konzekventných súčinnostných väzieb medzi políciou, Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenskej republiky, prokuratúrou, súdmi, ale aj ďalšími subjektmi pôsobiacimi v oblasti identifikácie, ale aj využívania informácií o odsúdených osobách.

Prokuratúra aktívne participovala na ďalších transpozičných výzvach – najmä v prípadoch priamej pôsobnosti “nariadenia“ Európskej únie, ako všeobecne záväzného právneho aktu, ktorý je priamo uplatniteľný v podmienkach trestného konania, čo možno považovať za nový fenomén v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov3.

V oblasti pôsobností pracovných skupín Rady poukazujeme najmä na rokovania pracovnej skupiny pre justičnú spoluprácu (COPEN) a pracovnej skupiny pre trestné právo hmotné (DROIPEN), počas ktorých zástupcovia prokuratúry boli odbornými garantmi (ECRIS-TCN), resp. poskytovali výraznú expertnú podporu zástupcom ministerstva spravodlivosti v rámci príslušných rokovaní. Paralelne prokuratúra zabezpečovala účasť na súvisiacich expertných stretnutiach zameraných na implementačné aspekty navrhovaných predpisov.

Z obsahovej stránky poukazujeme najmä na:

- problematiku napredovania v oblasti vzájomného uznávania v trestných veciach a synergií medzi Eurojustom a sieťami v oblasti justičnej spolupráce v trestných

veciach,

- problematiku budúcnosti harmonizácie trestného práva hmotného,

- aktivity spojené s pokračovaním procesu 8. kola vzájomných hodnotení členských

štátov Európskej únie (Enviromentálna trestná činnosť) a prípravou 9. kola

vzájomných hodnotení (nástroje vzájomného uznávania),

- balík aktivít Európskej únie v oblasti počítačovej kriminality, resp. v oblasti

elektronických dôkazov (eEvidence), osobitne:

onávrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych príkazoch na predloženie a zachovanie elektronických dôkazov v trestných veciach a návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa upravujú harmonizované pravidlá stanovenia právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní,

omandáty Európskej únie vo vzťahu k návrhu dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o cezhraničnom prístupek elektronickým dôkazom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach,

oprípravu účasti Komisie v mene Európskej únie na rokovaniacho druhom dodatkovom protokole k Dohovoru Rady Európy

o počítačovej kriminalite a podklady pre diskusie k jednotlivým prerokúvaným návrhom ustanovení,

oproblematiku elektronickej platformy na zasielanie Európskych vyšetrovacích príkazov (v rámci aktivít Komisie),

oproblematiku štandardov v rámci intra-EU spolupráce a spolupráces tretími štátmi v oblasti elektronických dôkazov.

3Napr. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, ktoré je priamo uplatniteľné, od 19. decembra 2020.

138

V oblasti všeobecných otázok justičnej spolupráce osobitne poukazujeme na aktivity týkajúce sa praktickej aplikácie rámcového rozhodnutia o európskom zatýkacom rozkaze, a to najmä v nadväznosti na aktuálny vývoj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a praktické požiadavky na elektronizáciu trestnej justície.

Aj v roku 2019 prokuratúra zabezpečila expertný podiel na procesoch týkajúcich sa oblasti boja proti počítačovej kriminalite. Legislatívny balík v oblasti predloženia, zhromažďovania a uchovania elektronických dôkazov v trestných veciach a nadväzujúca skupina aktivít Komisie k elektronickému systému na zasielanie elektronických dôkazov a súvisiace expertné stretnutia k cezhraničnému zachytávaniu elektronických dôkazov v reálnom čase, počas ktorých sa riešili rôzne technické a právne aspekty súvisiace s vytvorením elektronického systému na zasielanie európskych vyšetrovacích príkazov a elektronických dôkazov medzi justičnými orgánmi členských štátov Európskej únie, tvorili významnú časť participácie prokuratúry.

Opakovane sa potvrdzuje opodstatnenosť zriadenia Európskej justičnej siete pre boj proti počítačovej kriminalite (EJCN). Sieť, okrem bezprostredného vkladu v celom rade konkrétnych trestných vecí, venovala pozornosť cezhraničnému prístupu k elektronickým dôkazom (vrátane dôkazov v cloude), vypínaniu domén využívaných na páchanie trestnej činnosti, vyšetrovaniu v rámci dark webu a virtuálnym menám. V rámci plenárneho zasadnutia sa po prvýkrát uskutočnilo aj zasadnutie pracovných podskupín, a to podskupiny pre uchovávanie údajov, podskupiny pre elektronické dôkazy, ktorej predsedal zástupca generálnej prokuratúry, podskupiny pre vzdelávanie, podskupiny pre virtuálne meny a podskupiny pre prípravu prípadov. Získané poznatky a zovšeobecnené postupy boli oboznámené prostredníctvom Vnútroštátnej siete prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite. Manažment vnútroštátnej siete prokuratúry a schopnosť spolupráce v oblasti počítačovej kriminality bol vysoko ocenený na viacerých medzinárodných aktivitách v uvedenej oblasti4.

4Seminár „Bitcoin v počítačovej kriminalite“ a konferencia Cybersec – Katovice - predmetom diskusie boli rôzne aspekty týkajúce sa využívania Bitcoinu a virtuálnych mien v rámci trestnej činnosti a právne a praktické otázky súvisiace s vyšetrovaním trestných činov, v ktorých sa vyskytujú virtuálne meny, s ich zaisťovaním a pod. Na konferencii vystúpili zástupcovia prokuratúr rôznych členských štátov Európskej únie, vrátane zástupcu prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý informoval o skúsenostiach s virtuálnymi menami v trestnom konaní v Slovenskej republike a o prijatých opatreniach a postupoch v rámci prokuratúry. Účastníci seminára sa následne zúčastnili na konferencii Cybersec, na ktorej boli diskutované rôzne aspekty kybernetickej bezpečnosti, vrátane 5G sietí, zástupcami verejného a súkromného sektora.

5. zasadnutie medzivládnej expertnej skupiny k počítačovej kriminalite – Viedeň - oblasti venované orgánom presadzovania práva, elektronickým dôkazom, vzdelávaniu justičných orgánov v oblasti počítačovej kriminality a trestnej justícii.

Konferencia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe – Viedeň - Konferencia bola organizovaná sekretariátom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v spolupráci so slovenským predsedníctvom OBSE a Spolkovým ministerstvom vnútra Rakúskej republiky na tému „Zločin v digitálnej dobe – zvyšovanie kapacít inštitúcií trestnej justície“. V rámci štyroch panelových diskusií sa riešili výzvy počítačovej kriminality pre trestnoprávne systémy, odpovede trestnoprávnych systémov na hrozby, ktoré počítačová kriminalita prináša a možné reakcie zo strany medzinárodných organizácií, efektívne budovanie kapacít inštitúcií trestnej justície na boj proti počítačovej kriminalite, výsledky regionálnej iniciatívy OBSE v juhovýchodnej Európe za roky 2017 až 2019 a budúce aktivity OBSE v tejto oblasti. Zástupca GP SR na konferencii vystúpil s príspevkom zahŕňajúcim problematiku uchovávania údajov a rešpektovania základných práv,

139

Osobitné miesto v oblasti medzinárodného rozmeru boja proti počítačovej kriminalite potvrdzuje projekt SIRIUS, ktorý zahŕňa interaktívne formy, či už na zdieľanie poznatkov formou prístupu pre orgány činné v trestnom konaní, vrátane zlepšovania kľúčovej spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti cezhraničného prístupuk elektronickým dôkazom. Projekt má aj operačnú pridanú hodnotu pri vyšetrovanía stíhaní trestných činov a terorizmu. Na tretej výročnej konferencii organizovanej Europolom, v spolupráci s Eurojustom, na ktorej sa zišlo viac ako 300 príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a členov súdnych orgánov zo 40 krajín, ako aj zástupcov spoločností Google, Microsoft, Ebay, Cloudflare a Twitter, sa vykonalo oboznámenie s najnovšími trendmi v oblasti vyšetrovania počítačovej kriminality, diskutovalo sa o výzvach, s ktorými sa orgány činné v trestnom konaní stretávajú pri vyšetrovaní trestnej činnosti na internete a získavaní elektronických dôkazov. Ide o vynikajúcu platformu na budovanie kapacít medzi zúčastnenými stranami nielen na úrovni členských štátov EÚ, ale aj medzi nimi a USA a na výmenu poznatkova osvedčených postupov.

Rovnako významné miesto zaujíma pôsobenie Konzultatívneho fóra generálnych prokurátorov a riaditeľov prokuratúr členských štátov Európskej únie, ktorého 14. zasadnutie bolo rovnako venované fenoménu dopadov digitálneho veku na trestné súdnictvo a činnosť orgánov vynucovania práva.

Generálna prokuratúra kontinuálne zdôrazňuje a podporuje úlohu a význam Eurojustu ako prirodzeného a efektívneho európskeho partnera v oblasti justičnej spolupráce. Aj v roku 2019 je význam pôsobenia Eurojustu možné dokumentovať najmä na poskytnutí platformy a súvisiaceho finančného zabezpečenia pri realizácii súčinnostných dohovorov pri riešení medzinárodnej justičnej spolupráce a koordinácie v rámci trestného stíhania konkrétnych trestných vecí - podporou pôsobenia najvyššej formy spolupráce pri trestnom stíhaní najzávažnejšej cezhraničnej kriminality - SVT (ku koncu roka 2019 Slovenská republika aktívne pôsobila v 17 tímoch). V rámci podpory tejto činnosti sa 13 prokurátori zúčastnili na koordinačných stretnutiach v Haagu. V roku 2019 mohla aj verejnosť sledovať využitie výsledkov spoločného vyšetrovacieho tímu v traumatizujúcej kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Prokuratúra participuje na aktivitách Európskej justičnej siete, s dôrazom na riešenie praktických problémov a zapojenie kontaktných bodov z úrovne okresných a krajských prokuratúr.

zabezpečovania elektronických dôkazov, virtuálnych mien a praktické problémy a skúsenosti v rámci medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach vo vzťahu k elektronickým dôkazom.

Základy kriminalistickej informatiky — web, dark/deep web a d'alšíe zdroje dôkazov dostupných on-line: čo právni praktici potrebujú vedieť (ERA) – Lisabon - zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vystúpil s prezentáciou k rôznym právnym a praktickým aspektom cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom.

Konferencia „Trestná justícia v kybernetickom priestore – Bukurešť - aktuálne hrozby počítačovej kriminality, útoky na kritickú infraštruktúru, cezhraničný prístup k elektronickým dôkazom a ochrana základných práv, podmienky zabezpečenia užívateľských údajov (statická/dynamická IP adresa), ochrana osobných údajov a priama spolupráca s poskytovateľmi služieb, problematika WHOIS, teritorialita v kybernetickom priestore, vzájomná právna pomoc a s ňou spojené praktické a právne problémy, nové legislatívne aktivity v EÚ a Rade Európy, projekty v danej oblasti a ďalšie témy.

140

Prínosom je účasť prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry na rôznych špecifických aktivitách týkajúcich sa napr. problematiky korupcie, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, terorizmu vrátane jeho financovania, alebo problematiky kyberterorizmu, nenávistných prejavov a extrémizmu, ochrany finančných záujmovv Európskej únii.

Pridanú hodnotu má aj zastúpenie prokuratúry v činnosti Európskej siete prokurátorov pre ochranu duševného vlastníctva (EIPPN) a aktivitách špecialistov na boj s environmentálnou kriminalitou.

Potvrdením kreditu prokuratúry je pôsobenie prokurátorky v expertnej skupine Európskej komisie pre politiku Európskej únie v oblasti trestného práva, ktorá poskytuje Komisii poradenstvo v súvislosti s trestným právom v kontexte rozvoja politiky Európskej únie v tejto oblasti.

Za pozitívum možno označiť príspevok prokuratúry v oblasti Východného partnerstva a Civilného krízového manažmentu Európskej únie, v rámci aktivity poradnej misie Európskej únie na Ukrajine (EUAM). Bol zhodnotený aktuálny stav medzinárodnej justičnej spolupráce medzi Ukrajinou a dotknutými krajinami a boli prediskutované možnosti zlepšenia tejto spolupráce. Zástupca slovenskej prokuratúry okrem prezentovania stavu a skúseností s medzinárodnou justičnou spoluprácou medzi Slovenskou republikou a krajinami s ňou susediacimi, poskytli aj potrebnú refleksiu na otázky ukrajinských kolegov, zastupujúcich regionálnu aj centrálnu úroveň prokuratúry, v oblasti výziev reformy trestného práva hmotnéhoa procesného v transformačnom období.

Prokuratúra bola pevnou súčasťou medzirezortného mechanizmu v unikátnych procesoch spojených s problematikou BREXITu. V súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti prokuratúra pripravila usmernenie pre praktikov a pre občanova podieľala sa na príprave príslušnej časti tzv. lex Brexit. V rámci súčinnosti boli vykonané viaceré bilaterálne rozhovory a komunikácia s britskými orgánmi, následne boli upravené príslušné zložky prokuratúry tak, aby boli pripravené plnohodnotne zabezpečovať justičnú spoluprácu v prípade odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody a samozrejme aj v podmienkach odchodu Spojeného kráľovstva na základe dohody.

3.2. Rada Európy

Prokuratúra prezentovala svoj expertný potenciál v širokom rámci pôsobenia orgánov, výborov a zoskupení pôsobiacich v rámci Rady Európy.

Ťažiskové výbory, v ktorých aktívne pôsobili prokurátori sú: MONEYVAL - Výbor expertov pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, Konferencia zmluvných strán – Varšavský dohovor5, GRECO - Skupina štátov boja proti korupcii, GRETA – Skupina expertov boja proti obchodovaniu s ľuďmi, PC-OC - Výbor expertov na vykonávanie medzinárodných dohovorov Rady

5 DOHOVOR Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (Varšava, 16.5.2005), Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky publ. pod č. 91/2009 Z .z.

141

Európy v trestnej oblasti, CCPE - poradný výbor európskych prokurátorova pracovná skupina na prípravu Akčného plánu Rady Európy vo vzťahuk nadnárodnému organizovanému zločinu a TC-Y - Výbor zmluvných strán Dohovoru o počítačovej kriminalite.

Prebiehajúce hodnotenie Slovenskej republiky v rámci 5. kola hodnotenia Moneyval vystavuje nelichotivú vizitku v oblasti efektívneho boja proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a proliferácie a najmä v (ne)schopnosti systému reálne odoberať výnosy z trestnej činnosti, resp. nelegálne nadobudnutého majetku. Prokuratúra má v danej oblasti len obmedzené právomoci. Aj napriek kontinuálnej snahe prokuratúry v uvedenej oblasti, čoho dôkazom je aj opakované zaradenie vlastného hodnotenia tejto oblasti v správach o činnosti prokuratúry, je zrejmé, že absentuje skutočne systematický prístup a že bez zásadnej zmeny filozofie činnosti všetkých zainteresovaných orgánov a zložiek štátu a dobudovania účinného národného koordinačného systému nie sme schopní dosiahnuť nielen formálne uspokojivú koherenciu so štandardami FATF, ale najmä reálne postihovať cirkuláciu špinavých peňazí v našej ekonomike, ako aj potenciálne hrozby zneužitia systému na financovanie terorizmu. Kredibilita prokuratúry v danej oblasti je zdôraznená opakovaným zvolením prokurátora za člena Bureau tohto výboru Rady Európy alebo účasťou prokurátora na činnosti tzv. High-level study group na vypracovanie stratégie pôsobnosti Moneyval na ďalšie obdobie. Tejto oblasti sa priamo dotýka aj pôsobnosť Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru, kde bola Slovenská republika subjektom ďalšieho kola horizontálneho hodnotenia.

V roku 2019 prokurátori participovali na významných procesoch výboru Rady Európy na boj s počítačovou kriminalitou. Predmetné procesy vnímame ako komplementárne k aktivitám Európskej únie v danej oblasti. Osobitne podiel na negociáciách týkajúcich sa druhého dodatkového protokolu dohovoru o počítačovej kriminalite v otázkach týkajúcich sa ochrany osobných údajov, povahy orgánov oprávnených vydávať príkazy na zabezpečenie elektronických dôkazov, spôsob zohľadňovania/schvaľovania príkazov jednej zmluvnej strany v inej zmluvnej strane a úpravy priameho cezhraničného zasielania príkazov poskytovateľom služieb sa priamo týkajú činnosti prokuratúry a ovplyvnia budúcu medzinárodnoprávnu úpravu a prax v oblasti počítačovej kriminalitya cezhraničného zabezpečovania elektronických dôkazov v trestnom konaní.

Z hľadiska pôsobnosti GRECO prokuratúra venuje mimoriadnu pozornosť plneniu opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Aj keď je zrejmé, že aktuálne negatívne hodnotenie Slovenskej republiky nie je spôsobené deficitmi na strane prokuratúry, daná problematika je v centre pozornosti vedenia prokuratúry. V danej oblasti sme novelizovali rozsah údajov a prehodnotili proces kontroly majetkového priznania prokurátorov.

Prokuratúra sa aktívne zapojila do činnosti Výboru expertov na vykonávanie medzinárodných dohovorov Rady Európy v trestnej oblasti (PC-OC). Pridanú hodnotu predstavovali otázky spojené s praktickou aplikáciou dohovorov Rady Európy v oblasti právneho styku s cudzinou, extradície a odovzdávania odsúdených osôb, ale aj preskúmavanie výhrad a vyhlásení členských štátov k jednotlivým dohovorom a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa justičnej spolupráce v trestných veciach.

3.3 Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

142

Expertný potenciál prokuratúry bol realizovaný v rámci aktivity slovenského predsedníctva, na Konferencii Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na tému „Zločin v digitálnej dobe – zvyšovanie kapacít inštitúcií trestnej justície“. Zástupca prokuratúry na konferencii vystúpil s príspevkom zahŕňajúcim problematiku uchovávania údajov a rešpektovania základných práv, zabezpečovania elektronických dôkazov, virtuálnych mien a praktické problémy a skúsenosti v rámci medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach vo vzťahu k elektronickým dôkazom.

Prokurátori aktívne pôsobili v pracovnej skupine OECD proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Prokurátor prezentoval trestné vecí v oblasti korupcie a plnenie úloh generálnej prokuratúry, ktoré vyplývajú z odporúčaní OECD pre Slovenskú republiku.

3.4. Bilaterálne vzťahy a ďalšie oblasti medzinárodnej spolupráce.

Pozornosť bola venovaná pravidelnému rozvoju bilaterálnych vzťahov s najbližšími partnermi V4.

V rámci osvedčeného formátu stretávania, generálni prokurátori Vyšehradskej skupiny v roku 2019 upriamili pozornosť na disproporcie v rámci vývoja a uplatňovania právnych nástrojov spolupráce v trestných veciach v Európskej únii, na základe zásady vzájomného uznávania. Súčasne potvrdili svoje stanoviská z roku 2018 o potrebe regulovať vzájomné vzťahy medzi prokuratúrou a členskými štátmi, ktoré sa nepripojili k posilnenej spolupráci pri zriaďovaní Európskej prokuratúry spôsobom, ktorý zabezpečí ich bezproblémovú spoluprácu.

V súvislosti s Brexitom vyjadrili vôľu na zachovaní vysokej úrovne spolupráce so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska.

Okrem riešenia tradičných otázok vzájomnej spolupráce v rámci dialógu platformy V4 generálni prokurátori nastolili viaceré strategické otázky presahujúce výhradnú pôsobnosť prokuratúry.

Otvorene formulovali potrebu nového prístupu zo strany prokurátorov, ktorí musia udržať krok s rýchlym vývojom informačných technológií, ktoré sú zneužívané zločincami. Osobitný dôraz kladú na čo najrýchlejšie prijatie nariadení na úrovni Európskej únie, ktoré umožnia prístup orgánov činných v trestnom konaní k údajom spracovávaným subjektmi so sídlom v iných krajinách, vrátane údajov týkajúcich sa účastníkov služieb a prevádzkových údajov. Ocenili plánované prijatie nariadenia o Európskych príkazoch na výrobu a uchovávanie elektronických dôkazov v trestných veciach a smernice upravujúcej pravidlá na zriadenie zákonných zástupcov poskytovateľov internetových služieb na účely trestného konania. Za potrebný označili aj proces prípravy právneho rámca pre vzájomné uznávanie rozhodnutí týkajúcich sa zachytávania údajov o obsahu v reálnom čase. Zároveň vyjadrili želanie väčšej spolupráce medzi vnútroštátnymi sieťami prokuratúr zapojenými do boja proti počítačovej kriminalite, čo by umožnilo lepšie pochopenie problémov, ktorým čelia justičné orgány v tejto oblasti v štátoch Vyšehradskej skupiny. Generálni prokurátori štátov Vyšehradskej skupiny tiež odporúčali vytvorenie medzirezortných programov

143

spolupráce medzi agentúrami, inštitúciami a úradmi jednotlivých štátov, ktoré sa realizujú v prípade nehody zahŕňajúcej šírenie zbraní hromadného ničenia.

Generálni prokurátori štátov Vyšehradskej skupiny poukázali na charakter rizík spojených s vývozom tovaru, technológií a služieb strategického významu vrátane položiek s duálnym použitím. Nedostatok riadnej kontroly v tomto ohľade môže viesť k ich použitiu na teroristické účely alebo na iné účely, ktoré spôsobia sociálnu, hospodársku alebo politickú nestabilitu. V kontexte rozvoja nových foriem komunikácie, rozširovaním IT sietí a implementáciu nových, doteraz neznámych nástrojov v kombinácii s dynamicky sa meniacou geopolitickou situáciou, zdôraznili dôležitosť špecializácie v boji proti modernej špionáži a dôležitosti odborného vzdelávania odborníkov pracujúcich v tejto oblasti.

V rámci bilaterálnej spolupráce možno vysoko hodnotiť dosiahnutú úroveň autonómnych aktívnych i pasívnych foriem medzinárodnej výmeny skúseností na úrovni krajských a okresných prokuratúr s ich partnerskými prokuratúrami susedných krajín. Príkladom môže byť spoločné prerokovanie tém a problémov, najmä pri riešení rôznych trestných káuz medzi zástupcami Krajskej prokuratúry Trenčín so zástupcami Vrchného štátneho zastupiteľstva v Olomouci a Krajskej prokuratúry Žilina a Krajského štátneho zastupiteľstva Ostrava. Ďalšími aktivitami s pridanou hodnotou v tejto oblasti bolo napr. spoločné rokovanie Rady prokurátorov Slovenskej republiky a zástupcov odborov s Úniou štátnych zástupcov Českej republiky, alebo účasť Rady prokurátorov Slovenskej republiky na medzinárodnej konferencii na tému „Dôveryhodnosť a mediálny obraz justície“.

V rámci vzdelávacích aktivít, okrem medzinárodných aktivít justičnej akadémie (vrátane koordinácie aktivít Európskej justičnej siete pre odbornú prípravu), ktoré výrazným spôsobom prispievajú k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu prokurátorov, oceňujeme pridanú hodnotu kurzov organizovaných Medzinárodnou akadémiou orgánov vynucovania práva v Budapešti (ILEA). Osobitné miesto zaujíma vzdelávanie Európskej školy pre finančné vyšetrovanie a finančnú analýzu trestných činov Univerzity Štrasburg (CEIFAC-FSI), ktorá poskytuje nadstavbové vzdelávanie v oblasti finančného vyšetrovania so zameraním na cezhraničnú, závažnú (organizovanú) ekonomickú (a súvisiacu) trestnú činnosť a súvisiacu legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Pridanou hodnotou je zloženie študijnej skupiny zahŕňajúcej finančných analytikov, vyšetrovateľov a prokurátorov.

4. Činnosť prokuratúry pri prevencii kriminality

Pôsobnosť prokuratúry na úseku prevencie kriminality je prokurátormi vykonávaná v rámci trestného konania, ale aj v rámci iných aktivít, medzi ktoré patrí vykonávanie prednášok a besied a účasť v komisiách a v poradných orgánoch verejnej správy (napr. v Rade vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality).

Prokurátori zrealizovali v roku 2019 množstvo prednášok rôzneho zamerania. Tak, ako každý rok, aj v roku 2019 venovali prokurátori osobitnú pozornosť žiakom a študentom základných a stredných škôl na území celej Slovenskej republiky, pričom neopomenuli ani prednášky pre seniorov. V jednom prípade bola vykonaná prednáška v reedukačnom centre.

144

Prokurátori sa tiež zúčastňovali multidisciplinárnych koordinačných stretnutí, organizovaných úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, týkajúcich sa prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti a tiež problematiky násilia v rodine.

V rámci niektorých okresov boli vytvorené koordinačné skupiny, ktorých cieľom je zefektívniť a urýchliť proces riešenia prípadov rôznych foriem násilia páchaného na deťoch. Ich cieľom bolo predchádzanie zhoršovania situácie v rodine, alebo inštitúcii, ktorá poskytuje dieťaťu starostlivosť, zabezpečenie ochrany práv týchto detí včasnou zákonnou a koordinovanou aplikáciou inštitútov trestného konania, smerujúceho k vyvodeniu zodpovednosti voči páchateľom. Participujúce subjekty v koordinačnej skupine boli: okresné prokuratúry, okresné súdy, oddelenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, okresné riaditeľstvá Policajného zboru, centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, súkromné centrá špeciálno-pedagogického poradenstva, detské domovy, mestské úrady - odbory školstva, kultúry, mládeže a športu, školské úrady, obecné úrady a lekári – pediatri. Koordinačné stretnutia prebiehali v pravidelných intervaloch za účasti zástupcov participujúcich subjektov. Stretnutia prispievali k vymieňaniu si skúseností a poznatkov medzi jednotlivými zástupcami, taktiež sa riešili, resp. hľadali vhodné spôsoby riešenia konkrétnych prípadov. Zástupcovia jednotlivých subjektov absolvovali aj vzdelávanie v oblasti identifikácie a intervencie u detí so syndrómom CAN. Časť z vyššie uvedených koordinačných stretnutí bola realizovaná v súvislosti s plnením cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím.

Aj prokurátori generálnej prokuratúry spolupracovali na projekte Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím, ktorej súčasťou je preventívno-výchovná činnosť. V rámci tejto spolupráce generálna prokuratúra poskytla Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky informácie o násilí páchanom na deťoch, teda o trestných činoch, ktorých obeťami sú deti.

Prokurátori okresných prokuratúr pôsobili v rámci preventívnej činnosti aj v oblasti ochrany životného prostredia. Prokuratúra mala zastúpenie na stretnutí organizovanom Asociáciou strážcov chránených území Slovenska a Asociáciou strážcov prírody Českej republiky, kde mala príslušná prokurátorka prednášku. Ďalšia prokurátorka sa zúčastnila pracovného stretnutia starostov obcí k problematike ochrany životného prostredia, odpadového hospodárstva, ochrany vôd, ochrany ovzdušia a ochrany prírody a krajiny.

Pokiaľ ide o prokurátorov generálnej prokuratúry, tí tiež participovali na zasadnutiach medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou (MEKO). Na týchto stretnutiach sa zúčastňovali prokurátori špecializujúci sa na konkrétne trestné činy, pričom prezentovaním poznatkov z prokurátorskej praxe zvyšovali efektivitu fungovania tohto orgánu.

Viacerí prokurátori sú dlhodobo lektormi a externými prednášajúcimi v justičnej akadémii a na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prednášali aj na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.

K zvyšovaniu právneho vedomia verejnosti prispievala aj publikačná činnosť prokurátorov. Prokurátori pravidelne publikovali články v odborných periodikách, a to nielen v slovenských, ale aj v zahraničných. Tiež sa podieľali na tvorbe odbornej

145

literatúry z oblasti práva, a to vrátane tvorby monografií a komentárov k základným trestným kódexom.

Prokurátori sa zároveň zúčastňovali ako lektori na projektoch, ktoré boli organizované za účelom vzdelávania sudcov, prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, policajtov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej správy a zamestnancov daňových úradov.

5. Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená

5.1. Dozor prokurátora v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody

Na úseku dodržiavania zákonov v miestach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody a v celách policajného zaistenia v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti zabránenia mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu vykonávali príslušní prokurátori aj v roku 2019 aktívny prokurátorský dozor a postupovali v súlade s internými predpismi týkajúcimi sa výkonu dozoru prokurátora v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody a v celách policajného zaistenia.

V rámci výkonu dozoru prokurátori preskúmavali, aby sa v celách policajného zaistenia, vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody dôsledne dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na tieto miesta. Prokurátori vykonávali pravidelné previerky zákonnosti v zmysle príkazu generálneho prokurátora por. č. 8/2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v celách policajného zaistenia, príkazu generálneho prokurátora por. č. 7/2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu väzby a v zmysle príkazu generálneho prokurátora por. č. 6/2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody. Samotné príkazy podrobne upravujú účel dozoru a príslušnosť prokurátora na jeho výkon.

Previerky v ústavoch na výkon väzby prokurátori vykonávali bez ohľadu na existenciu konkrétnej nezákonnosti. Previerkou prokurátor neskúma len zákonnosť držania obvinených v ústave, ale aj podmienky držania týchto osôb v ústave. Či nie sú porušované základné práva týchto osôb výslovne zakotvené v právnych normách a aké je zaobchádzanie s obvinenými. Rovnaká pozornosť sa venuje prevereniu zákonnosti používania donucovacích prostriedkov. Významnou súčasťou previerky je preverenie sťažností a žiadostí uväznených. S tým veľmi úzko súvisí aj vykonanie pohovoru s osobami, ktoré o to požiadajú. Okrem toho sú prokurátori povinní dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach výkonu väzby sa bez meškania odoslali adresátom.

Prokurátori pri plnení úloh a výkone dozoru v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody dozerali na to, aby sa trest odňatia slobody vykonával na základe právoplatného rozsudku a nariadenia výkonu trestu súdom, odsúdený bol v súlade s právoplatným súdnym rozhodnutím o zaradení do príslušného stupňa stráženia

146

alebo zmene spôsobu výkonu trestu umiestnený do ústavu určeného na výkon trestu s týmto stupňom stráženia a osoby, ktoré vykonali trest, boli včas prepustené na slobodu, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Prokurátori taktiež dozerali na to, aby odsúdení boli podrobení iba tým obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo zákona č. 475/2005Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonova z nadväzujúcich vykonávajúcich predpisov, aby sa uplatňovali a dodržiavali predpisy o ukladaní a výkone disciplinárnych trestov a odmien odsúdených, aby sa donucovacie prostriedky na dosiahnutie účelu zákroku príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky používali v súlade so zákonom a dodržiavali predpisy o prijímaní a vybavovaní sťažností odsúdených.

V ústavoch na výkon väzby dozoroví prokurátori vykonali 54 kontrolných previerok, čo je v porovnaní s rokom 2018 o tri menej. V ústavoch na výkon trestu odňatia slobody dozoroví prokurátori vykonali 82 kontrolných previerok, čo je v porovnaní s rokom 2018 o päť viac.

Dozoroví prokurátori v rámci výkonu dozoru vykonávali pohovory s obvinenými a odsúdenými, pričom konkrétne žiadosti a podnety boli v prevažnej väčšine podľa charakteru a závažnosti vyriešené poučením obvinených a odsúdených o ďalšom zákonnom postupe. Predmetom pohovorov boli skutočnosti týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, stravovania a postupu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Žiadosti a sťažnosti podané obvinenými a odsúdenými sú dozorovými prokurátormi preskúmané, pričom o ich výsledku sú obvinení a odsúdení riadne a včas upovedomení.

Spolupráca prokuratúry s ministerstvom spravodlivosti, Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže je na veľmi dobrej úrovni. Nastolené okruhy tém a prípadných aplikačných problémov, ktoré sa vyskytnú v priebehu roka, sa za ich účasti prekonzultujú a hľadajú sa spoločné postupy a riešenia na ich odstránenie.

V roku 2019 boli v miestach, kde sa vykonáva väzba a výkon trestu odňatia slobody zaznamenané prípady, kedy si obvinení alebo odsúdení siahli na život. Bolo zaznamenaných 10 pokusov o samovraždu a 29 úmrtí.

Výkon prokurátorského dozoru v celách policajného zaistenia je realizovaný pravidelne, v potrebnom rozsahu so zameraním na dôsledné dodržiavanie príslušných ustanovení Trestného poriadku a nariadenia ministerstva vnútra. Celkovo bolo vykonaných 331 previerok. V roku 2018 bolo realizovaných 326 previerok. Previerky boli vykonávané preskúmaním podkladov, na základe ktorých boli osoby umiestnené do cely policajného zaistenia a preverením, či boli dodržané zákonom stanovené lehoty na umiestnenie, na správnosť postupu pri hlásení mimoriadnych udalostí, včasnosť odosielania písomných podaní súdu, prokurátorovi alebo iným orgánom a ústavným činiteľom. V tejto oblasti neboli zistené žiadne nedostatky a výsledky každej previerky sú prejednané s vedením príslušných policajných orgánov.

5.2. Dozor prokurátora v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona

147

Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre prokurátor dohliada na to, aby v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánua aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

V preverovaných zariadeniach sú zaisťovaní štátni príslušníci tretích krajínv zmysle § 88 zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Príslušníci Policajného zboru vykonávajú prvotné úkony s cudzincami po ich vstupe na územie Slovenskej republiky. Cudzinci sú po podaní vysvetlenia a riadneho poučenia, v prítomnosti pribratého tlmočníka a po vykonaní potrebných úkonov (osobnej prehliadky, zadržaní dokladov) podľa § 4 ods. 6 zák. č. 480/2002 Z. z. o azyle, považovaní za žiadateľov o udelenie azylu. Po vykonaní prvotných úkonov sú následne prevezení do príslušného zariadenia.

Previerky boli vykonané v Útvare policajného zaistenia v Medveďove, Útvare policajného zaistenia v Sečovciach a Oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko.

Počas previerok v útvare policajného zaistenia pre cudzincov boli preskúmané spisy umiestnených štátnych príslušníkov tretej krajiny. Spisy obsahovali všetky záznamy a rozhodnutia v zmysle čl. 3 ods. 7 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky z mája 2007 o postupe pri umiestňovaní cudzincov do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.

Celkom bolo v roku 2019 vykonaných 6 previerok (v roku 2018 to bolo taktiež 6 previerok).

5.3. Dozor prokurátora v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách, ktoré sú azylovým zariadeníma v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov

Oprávnenie vykonávať dozor prokurátora v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách, ktoré sú azylovým zariadením, a v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov, bolo do zákona o prokuratúre zavedené novelou vykonanou zákonomč. 401/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016. Previerkovou činnosťou, tak akov predchádzajúcom roku, neboli zistené poznatky odôvodňujúce prijatie prokurátorského opatrenia, či následne využiteľné pre ďalšiu činnosť prokuratúry.

Previerky boli vykonané v azylovom zariadení v Pobytovom tábore Opatovská Nová Ves v Pobytovom zariadení Rohovce a v zariadení Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - v Záchytnom tábore Humenné. Pri vykonaných previerkach neboli zistené pochybenia, alebo nedostatky, ktoré by si vyžadovali prijatie prokurátorských opatrní.

Na základe poznatkov z previerky možno tak aj ako v minulom roku konštatovať, že v pobytovom tábore sa výkon previerky prokurátora javí ako neopodstatnený, keďže ide len o ubytovacie zariadenie, v ktorom osoby bývajú dobrovoľne, môžu ho na priepustky denne opúšťať a slobodne sa pohybovať mimo neho. O ubytovanom sa v pobytovom tábore nevedie žiadny spis ohľadom azylového

148

konania a pod., len ohľadom ubytovania. Hoci je prokuratúre uložená povinnosť takéto previerky vykonávať, absentuje v tomto prípade teda jedna z podmienok výkonu dozoru prokuratúry v tejto oblasti, a to pozbavenie osobnej slobody alebo jej obmedzenie.

Celkom bolo v roku 2019 vykonaných 6 previerok (rovnako ako v roku 2018).

5.4. Dozor prokurátora v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie, výchovné opatrenie alebo iné opatrenie súdu

Pôsobnosť prokuratúry v rámci výkonu dozoru v špeciálnych výchovných zariadeniach určených na výkon ochrannej výchovy a ústavnej starostlivostia v miestach výkonu ochranných opatrení upravuje zákon o prokuratúre. Pri plnení úloh a vykonávaní dozoru prokurátor dozerá najmä na to, aby sa v zariadeniach dôsledne dodržiavali a zachovávali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na vykonávanie ochrannej výchovy a ústavnej výchovy.

V rámci previerok vykonávaných v zmysle § 18 ods.1 písm. d) zákonao prokuratúre v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie, výchovné opatrenie alebo iné opatrenie súdu, bola predovšetkým skúmaná zákonnosť umiestnenia detív zariadeniach, ďalej včasnosť vybavovania sťažností a podnetov umiestnených chovancov adresovaných iným štátnym orgánom a inštitúciám a v neposlednom rade primeranosť uložených výchovných opatrení chovancom za porušenie povinností alebo zlého správania v zariadení.

Prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru osobitne dozerá na to, aby sa v zariadeniach držali umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu, vykonávali jeho príkazy v stanovených lehotách, sťažnosti, oznámenia a podnety umiestnených osôb bezodkladne predkladali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované, včas odosielali žiadosti a sťažnosti medzinárodným inštitúciám.

Previerky boli predovšetkým zamerané na skúmanie zákonnosti umiestnenia dieťaťa do zariadenia, ako i včasné vybavovanie prípadných sťažností a podnetov umiestnených chovancov, taktiež bolo skúmané, či boli voči chovancom uplatňované výchovné opatrenia v súlade so zákonom. Počas previerok boli zo strany prokurátorov realizované aj pohovory s chovancami, pokiaľ sa nachádzali v čase vykonávania previerky v zariadení, a to bez prítomnosti tretej osoby. Súčasťou previerok prokurátorov bola vždy vizuálna prehliadka zariadenia.

Pri preverovaní osobných spisov detí bolo skúmané, či deti boli do zariadení umiestňované na základe právoplatných rozhodnutí súdov a či je v zariadeniach prehľadne a jednotne vedená spisová dokumentácia klientov. Pri kontrole spisov klientov bolo zistené, že jednotlivé spisy obsahovali záznamy z intervencií, sociálnu anamnézu klienta, individuálny plán práce s klientom, ako aj rozhodnutia príslušných inštitúcií.

Pri previerkach bolo prioritne overované, či súkromné zariadenia majú udelenú akreditáciu na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne či po uplynutí obdobia platnosti akreditácie došlo k jej predĺženiu.

V tomto smere však žiadne nedostatky zistené neboli.

149

Je nutné konštatovať, že po transformácii pôvodných detských domovov na centrá pre deti a rodiny si tieto splnili povinnosti vyplývajúce z § 45 ods. 6 zákonač. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmenea doplnení niektorých zákonov a vypracovali vlastný program centra pre deti a rodiny, ktorý je spravidla zverejnený na internetovej stránke každého zariadenia.

V roku 2019 neboli pri preverovaní osobných spisov detí zistené nedostatky, ktoré by zakladali potrebu využiť oprávnenie prokurátora v zmysle § 18 ods. 3, písm. b) a písm. c) zákona o prokuratúre a ihneď prepustiť na slobodu osobu držanúv zariadeniach nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, ani na oprávnenie príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu uvedených zariadení alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

V rámci previerok taktiež neboli zaznamenané žiadne podania, sťažnosti ani podnety adresované prokurátorom, súdom, štátnym orgánom alebo medzinárodným inštitúciám. Všetky ukladané výchovné opatrenia (zákaz vychádzok, zákaz sledovania televízie a iné) bolo možné považovať za primerané. S umiestnenými chovancami boli v rámci previerok vykonané pohovory bez prítomnosti tretích osôb za účelom zistenia prípadného šikanovania alebo zlého zaobchádzania, avšak bez potvrdenia negatívnych javov.

V rámci dozoru prokurátora bolo v roku 2019 v takýchto zariadeniach vykonaných 292 previerok v polročných intervaloch. Nižší počet previerok je dôsledkom ukončenia činnosti niektorých zariadení, resp. zmeny ich poslaniaa predmetu činnosti. Zákonom č. 61/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa meniaa dopĺňajú niektoré zákony, došlo s účinnosťou od 1. januára 2019 ku transformácii pôvodných detských domovov na centrá pre deti a rodiny a zároveň došlo k zmene základného poslania a predmetu činnosti v týchto zariadeniach.

Previerkami vykonanými v roku 2019 bol zistený pretrvávajúci problém týkajúci sa procesného postavenia centier pre deti a rodiny v súdnych konaniach, nakoľko súdy ich nepovažujú za účastníkov konania a nie vždy im súdy resp. v niektorých prípadoch aj kurately riadne a včas doručujú rozhodnutia, ktoré majú byť vykonávané. Súdne rozhodnutia o umiestnení maloletých do zariadenia iniciatívne doručujú len niektoré súdy, väčšinou sú centrám rozhodnutia doručované až pri fyzickom odovzdaní maloletého. Tento stav, na ktorý opakovane poukazujeme, nie je dobrý a spôsobuje zariadeniam problémy, nakoľko sa nemôžu náležite pripraviť na príchod nového chovanca.

Nad rámec hľadísk previerok bolo opätovne zistené nesprávne a nevhodné umiestňovanie detí do zariadení na výkon ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia alebo výchovného opatrenia, a to v dôsledku absencie predchádzajúcej diagnostiky. Takýto postup spôsobuje mnohé problémy, keď sa napríklad do zariadení dostávajú deti s ťažkými psychiatrickými poruchami alebo deti so špeciálnymi potrebami, pričom zariadenie nie je na umiestnenie takýchto detí prispôsobené a nedokáže im poskytnúť adekvátnu starostlivosť. Všetky deti,o umiestnení ktorých rozhodujú súdy, by mali byť najskôr riadne vyšetrené

150

a vykonaná diagnostika lekárom a psychológom a až potom umiestnené do konkrétneho zariadenia, ktoré je spôsobilé poskytnúť starostlivosť dieťaťu adekvátnu jeho zdravotnému stavu.

Pri previerke vykonanej v Reedukačnom centre Bystričany bol zistený poznatok, že v danom zariadení sú umiestňované deti, ktorým bola súdom uložená ochranná výchova spolu s deťmi, ktoré boli umiestnené súdom do zariadenia z iných dôvodov ako je páchanie trestnej činnosti. Takéto spoločné umiestňovanie detí do reedukačného centra sa nejaví byť vhodným pre ďalší vývin detí, ktoré doposiaľ nepáchali trestnú činnosť a nebola im uložená ochranná výchova ako aj pre poskytnutie adekvátnej starostlivosti rôznym skupinám detí.

S poukazom na zistené poznatky by bolo vhodné zriadiť pre súdy a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom správneho a vhodného umiestňovania detí do zariadení jeden spoločný informačný systém, ktorý by obsahoval údajeo umiestnených deťoch v jednotlivých zariadeniach vrátane ich špeciálnych zdravotných alebo výchovných potrieb ako aj zoznam všetkých zariadení vrátane ich pracovísk s uvedením ich špecializácie a určenia režimu a účelu, pre ktorý boli zriadené. Taktiež by bolo účelné vypracovať pravidlá umiestňovania detí do zariadení.

Aj v roku 2019 bolo pri previerkach zistené, že naďalej pretrváva stav, že je nedostatok špecializovaných zariadení pre deti so špeciálnymi potrebami, ťažkými psychiatrickými diagnózami a ťažkými poruchami správania, ktoré aj vzhľadom na personálne a materiálne vybavenie existujúcich zariadení, nie je nateraz možné riadne integrovať medzi ostatné deti v týchto zariadeniach.

Centrá tiež vyslovujú nespokojnosť s počtom a zameraním jednotlivých centier vykonávajúcich súdne rozhodnutia, keďže na území Slovenskej republiky neexistuje žiadne štátne zariadenie poskytujúce resocializačný program. Existujú len tri súkromné zariadenia OZ Victus Krupina, Komunita Ľudovítov (v roku 2019 prestalo vykonávať súdne rozhodnutia, prijíma len klientov na dobrovoľné pobyty) a ROAD Tomky. Štátne zariadenie v obci Semeteš prijíma len deti s poruchami správania, no nie maloletých s diagnostikovanými závislosťami. Takéto deti môžu byť de facto na výkon súdneho rozhodnutia umiestnené len v dvoch zariadeniach, a to v rámci celého územia republiky.

Niektoré centrá pre deti a rodiny domovy signalizujú problém s vyznačovaním právoplatnosti na rozhodnutiach, nakoľko niektoré súdy komunikujú len elektronicky a len oneskorene, na základe urgencií, zasielajú doložky právoplatnosti.

Centrá pre deti a rodiny taktiež poukazujú na skutočnosť, že niektoré súdy aktuálne neefektívne rozhodujú o ukladaní výchovných opatrení podľa § 37 zákonao rodine. Zastávajú názor, že pokiaľ v rámci intervencie príslušných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a nimi ukladanými opatreniami podľa zákonao sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele nedôjde k náprave, nie je účelné ukladať výchovné opatrenia, ktoré sú časovo obmedzené na 6 mesiacov. Podľa názoru centier by malo byť priamo rozhodované o nariadení ústavnej starostlivosti. Nie je účelné opakovane vydávať neodkladné opatrenia, následne výchovné opatrenia na obmedzený čas, opäť neodkladné opatrenia atď., pretože u maloletých nenastáva zlepšenie pomerov a touto praxou dochádza len k zvyšovaniu počtu súdnych rozhodnutí.

151

Previerkovou činnosťou bol tiež získaný poznatok, že niektoré centrá by uvítali riešenie v oblasti obmedzenia výkonu rodičovských práv za tým účelom, aby centrum mohol maloletého zastupovať aspoň v bežných záležitostiach týkajúcich sa najmä zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Miesto pobytu rodičov je často neznáme, je problematické sa s nimi skontaktovať, prípadne nesúhlasia s vykonaním niektorých potrebných zdravotných úkonov a podobne.

Okresnou prokuratúrou Zvolen bol získaný poznatok, že zo strany rodičov detí umiestnených v centrách pre deti a rodiny opakovane dochádza k tzv. prepoisťovaniu maloletých do iných zdravotných poisťovní. V dôsledku tohto musia niektoré centrá hradiť plnú výšku úkonov zdravotníckej starostlivosti, napr. aj u pedopsychiatrov, ktorí s takýmito poisťovňami nemajú zmluvný vzťah. V tomto smere by podľa názoru centier bolo účelné v súdnych rozhodnutiach obmedzovať rodičovské práva, čím by sa zabránilo takémuto konaniu rodičov a jeho negatívnym dôsledkom.

Potreba zastupovania maloletých centrami aspoň v bežných záležitostiach sa týka aj problému aplikácie zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajovv praxi. Problémy s GDPR spočívajú najmä vo vzťahu ku školopovinným deťom, keď tieto potrebujú súhlas zákonného zástupcu - rodiča k výletom alebo vychádzkamv rámci školou vytvoreného programu, prípadne pri výučbe mimo školského zariadenia. Vyučujúci učiteľ alebo triedny učiteľ potrebuje súhlas s GDPR v krátkom časovom období a riaditelia centier z časového a kapacitného hľadiska nedokážuv rozmedzí 1 maximálne 2 dní zabezpečiť súhlas rodiča ako zákonného zástupcu na výlet, vychádzku a iné aktivity školy. Problémy s aplikáciou GDPR taktiež nastávajú pri vybavovaní a zakladaní vkladných knižiek maloletým deťom, ktoré vybavujú riaditelia centier, na ktoré sú centrá povinné zasielať zvyšok finančných prostriedkov zaplatených povinným rodičom ako výživné, po odpočítaní sumy životného minima 28,79 eur.

Ďalšou problematickou oblasťou, s ktorou sa niektoré centrá stretávajú pri vedení vkladných knižiek, je majetkový opatrovník pri deťoch, ktoré nemajú ani jedného z rodičov, nebola im ustanovená žiadna iná fyzická osoba a súd za majetkového opatrovníka ustanoví obec alebo mesto. Obce a mestá odmietajú byť majetkovými opatrovníkmi, nakoľko je potrebné, aby štatutárny orgán splnomocnil svojho zamestnanca na konkrétny účel (majetkový opatrovník maloletého), štatutárny orgán a zamestnanci sa menia (skončia štátnozamestnanecký pomer, prípadne uplynie volebné obdobie) a na vkladných knižkách maloletých detí ako jedenz disponentov zostáva osoba vyššie uvedená.

V súvislosti s vkladnými knižkami sa zriedkavo vyskytujú aj situácie, že rodičia maloletých detí nie sú zo strany súdu obmedzení na rodičovských právacha povinnostiach a následne sa ako zákonní zástupcovia maloletých v bankách dožadujú finančných prostriedkov na vkladných knižkách maloletých detí.

Prokurátori počas previerok i v roku 2019 využívali možnosť pohovorus chovancami a navyše nad rámec zamerania vykonávaných previerok iniciatívne vykonali v daných zariadeniach v roku 2019 viacero prednášok ohľadom trestnej zodpovednosti mladistvých s uvedením vzniku trestnoprávnej a priestupkovej zodpovednosti, osobitne trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých a chovanci boli oboznámení aj s jednotlivými vybranými skutkovými podstatami priestupkova trestných činov, druhmi sankcií vrátane podmienok ukladania ochrannýcha výchovných opatrení.

152

Boli prednesené témy napr. v Reedukačnom centre Mlynky - Biele Vody „Šikanovanie, trestná zodpovednosť mladistvých a drogy s dôrazom na inhaláty, marihuanu a pervitín“, v Reedukačnom centre Horný Bankov „Obchodovanie s ľuďmi a negatívne následky užívania omamných a psychotropných látok“ a v Reedukačnom centre Chalmovská, Bystričany „Význam dodržiavania právnych a neprávnych noriem a základy priestupkovej a trestnej zodpovednosti“.

Túto prednáškovú činnosť prokurátorov, ktorú vykonávajú navyše ako dobrovoľnú aktivitu je potrebné hodnotiť mimoriadne pozitívne, lebo sa preukázalo, že po realizovaní prednášok v piatich reedukačných zariadeniach, praktickyv druhom polroku nedošlo v týchto zariadeniach na území košického krajak mimoriadnej udalosti. V prednáškovej činnosti budú preto prokurátori pokračovať.

5.5. Dozor prokurátora v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti,v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas, v zariadeniach, kde sa vykonáva ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia

Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonnosti aj v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti,v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas.

Tento dozor realizuje prokuratúra najmä formou pravidelných previerok, pričom tieto previerky vykonávajú prokurátori vo všetkých zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas najmenej raz za pol roka.

Pri vykonávaní previerky prokurátor príslušnej prokuratúry preskúma doklady, na základe ktorých boli osoby umiestnené v zariadení, opatrenia vedenia zariadenia smerujúce k prepusteniu osôb z ochranného liečenia alebo ústavného liečenia, včasnosť vybavovania sťažností a podnetov osôb držaných v ochrannom liečení alebo ústavnom liečení zo strany zariadenia, včasnosť odosielania žiadostí, oznámení a podnetov osôb držaných v ochrannom liečení alebo ústavnom liečení zo strany zariadenia tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované, zachovávanie predpisov platných pre výkon ochranného a ústavného liečenia, osobitne vo vzťahu k osobám, ktoré sú v zariadení držané bez ich súhlasu.

Za sledované obdobie roku 2019 bolo v rámci polročných intervalov vykonaných prokurátormi na území Slovenskej republiky celkom 76 previerok.

Podkladom na vykonanie previerok boli chorobopisy osôb, ktoré v zariadení vykonávajú ochranné liečenie na základe rozhodnutia súdu. V rámci previerok neboli zo strany prokurátorov zistené žiadne závažné porušenia zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. zásadné nedostatky.

Ani v jednom prípade nebol odôvodnený postup podľa § 18 ods. 3 písm. b)a c) zákona o prokuratúre, t. j. vydanie písomného príkazu prepustiť na slobodu osobu zadržanú v týchto zariadeniach bez rozhodnutia alebo v rozpores rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, resp. vydanie písomného príkazu o zrušení rozhodnutia alebo pozastavenie vykonávania rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu dotknutých

153

miest alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

Počas výkonu previerok bolo zistené a na uvedené problémy opätovne poukázala aj Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku, že v niektorých prípadoch k nariadeniu ochranného psychiatrického liečenia pacienta ústavnou formou dochádza v neprimerane dlhých časových intervaloch.

Ako aktuálny príklad treba uviesť prípad pacienta V. H. Pacient bol väzobne stíhaný. Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava z 29. novembra 2018 sp. zn. Kv 88/18/2200-54 bolo zastavené jeho trestné stíhanie ako obvineného pre trestný čin podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona a toho istého dňa bol prepustenýz väznice v Leopoldove a prevezený do psychiatrickej nemocnice v Pezinku, kde bol následne hospitalizovaný na gerontopsychiatrickom oddelení. Pacient nie je nijako obmedzený spôsobilosti na právne úkony a s hospitalizáciou udelil súhlas. Tomuto pacientovi doposiaľ nebolo súdom nariadené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Na vyššie uvedenom príklade je nutné opätovne poukázať na komplikáciu, ktorá by nastala v prípade, ak by vyššie uvedený pacient súhlas s hospitalizáciou vzal späť, čím by nastal režim nedobrovoľnej hospitalizácie. Späťvzatie súhlasu pacienta by psychiatrická nemocnica najneskôr do 24 hodín musela oznámiť súdu, ktorý by začal konanie o prípustnosti prevzatia pacienta. Súd by pacienta vypočul, oboznámil by sa s jeho súčasným zdravotným stavom a zdravotnou dokumentáciou a do 5 dní od obmedzenia osobnej slobody by musel rozhodnúť o prípustnosti resp. neprípustnosti prevzatia. Tu je potrebné zdôrazniť, že civilné súdy rozhodujú podľa aktuálneho zdravotného stavu pacienta a nie podľa konštatovaní znalca v znaleckom posudku vypracovanom v trestnom konaní. V prípade rozhodnutia o neprípustnosti prevzatia by zdravotnícke zariadenie bolo povinné pacienta prepustiť (v danom konkrétnom prípade by sa pacient vrátil do domáceho prostredia, kde spáchal trestný čin vraždy).

Ďalším pretrvávajúcim problémom naďalej zostáva nemožnosť zo strany nemocnice počas výkonu ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou pacientovi vybavovať jeho umiestnenie v DSS (§ 61 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.). V prípadoch pacientov s nariadenou ústavnou ochrannou psychiatrickou liečbou, ktorých zdravotný stav je dlhodobo zastabilizovaný a nemocnica im už nemá čov oblasti liečby poskytnúť, nie je možné v trestnom konaní rozhodnúť o premene liečby, nakoľko súd pri rozhodovaní o premene liečby prihliada aj na to, do akého prostredia by sa tento pacient prípadne vrátil. V prípadoch, ak sa pacient nemá kde vrátiť (rodina sa s ním nekontaktuje, nemá príbuzných a v prostredí, do ktorého by sa mal prípadne vrátiť, spáchal násilný trestný čin napr. voči blízkej osobe) a vybaviť jeho umiestnenie v DSS počas liečby nie je možné, súd nemá inú možnosť, ako rozhodnúť o ďalšom trvaní ústavnej liečby. Takýto pacienti na ochrannom ústavnom liečení „spočívajú“ aj niekoľko rokov. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinelav Pezinku je zdravotníckym zariadením a nie zariadením, nahrádzajúcim DSS alebo detenčný ústav. Z uvedeného dôvodu by bolo vhodné vykonanie legislatívnej zmeny. V roku 2019 sa v tejto psychiatrickej nemocnici nachádzalo 10 pacientov, ktorých by bolo možné okamžite umiestniť do detenčného ústavu.

Pokiaľ ide o včasnosť vybavovania a predkladania sťažností umiestnených osôb, neboli zistené žiadne pochybenia.

154

Súčasťou písomnej dokumentácie pacienta, umiestneného v zariadení bez informovaného súhlasu, bolo vždy rozhodnutie príslušného súdu o prípustnosti prevzatia do zariadenia, resp. o uložení ochranného ústavného liečenia. Rozhodnutia súdov musia byť opatrené doložkou právoplatnosti.

Na Psychiatrickej klinike Mickiewiczova 13 vykonala monitoring aj JUDr. Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím a zariadeniu bolo vytknuté najmä používanie sieťových postelí. Ich používanie opakovane namieta Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „CPT“), a to naposledy v správe o záveroch z pravidelnej návštevy v roku 2018. Opakovane odporúča ich stiahnutie vo všetkých psychiatrických zariadeniach na Slovensku. Za účelom ukončenia celoplošného používania sieťových postelí je však potrebné prijať tak, ako uvádza CPT potrebné kroky, a to napr. v podobe navýšenia stavu personálu poskytujúceho psychiatrickú starostlivosť a zabezpečenia špecializovaného vzdelávania v oblasti deeskalačných techník a metód bezpečného manuálneho zvládania pacientov. Pre osoby s obmedzenou mobilitou alebo poruchami spánku je potrebné nájsť vhodnejšie ochranné opatrenia na zaistenie ich bezpečnosti, a to napr. v podobe nemocničných postelí, ktoré je možné znížiť, resp. ktoré sú po stranách vybavené bariérami, ktoré ošetrujúcemu personálu umožňujú prístup k pacientovi.

Na problematiku sieťových postelí opätovne poukázal aj riaditeľ psychiatrickej nemocnice Hronovce s tým, že ich existencia bola vytknutá Výborom CPT. Z dôvodu nevyhnutnosti sa na každom oddelení nachádzajú 2 až 4 takéto postele a nemocnica každé umiestnenie osoby do sieťovej postele hlási súdu. Výbor OSN pre ľudské práva už v roku 2016 vyzval vládu, aby zabezpečila, že v psychiatrických nemocniciach sa nebudú používať sieťové postele ani iné formy obmedzujúcich prostriedkov. Toto odporúčanie vychádza z článku 7 Medzinárodného paktuo občianskych a politických právach, ktorý zakazuje mučenie, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby boli uvoľnené finančné prostriedky na zriadenie izolačných miestností. Zároveň poukázal na potrebu zriadenia bezpečnostných oddelení, ktorými by sa zabezpečilo realizovanie ochranných liečení v čase od podania návrhu na súd do právoplatného rozhodnutia vo veci, napr. v tých prípadoch, keď je u páchateľa trestného činu pre jeho nepríčetnosť zastavené trestné stíhanie alebo u agresívnych pacientov, u ktorých ani neprebieha trestné konanie.

V období od 22. mája 2019 do 25. novembra 2019 (medzi previerkami prokurátora) na Psychiatrickom oddelení Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava došlo k dvom útekom osôb umiestnených bez ich informovaného súhlasu, pričom jedna osoba je stále na slobode. Úroveň zabezpečenia psychiatrického oddelenia je nedostačujúca, až alarmujúca. Primárke oddelenia sa napriek viacerým prísľubom nedarí zabezpečiť ani taký elementárny prvok zabezpečenia okien a dverí, ako je ich zamrežovanie.

Okresnej prokuratúre Poprad boli opakovane uvedené poznatky zo strany primárky Psychiatrického oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Levočao agresívnom správaní a verbálnych útokoch zo strany konkrétneho pacienta voči personálu. Menovaný trpí závažnou duševnou poruchou, prejavujúcou sa halucináciami a bludmi, pod vplyvom ktorých je nevyspytateľný a predstavuje reálnu hrozbu pre svoje okolie. Tieto jeho bludné presvedčenia sú podávanou liečbou málo

155

ovplyvniteľné a pretrvávajú permanentne. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednáo dlhoročného pacienta, ktorý lekárov a ostatný personál psychiatrického oddelenia osobne pozná aj po mene, pracovníci nemocnice, aj z obavy o svoju bezpečnosť, odmietli podať trestné oznámenie, t. z. nechceli byť uvedení v trestnom spise ako oznamovatelia. Na písomnú žiadosť primárky psychiatrického oddelenia malo byť trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie sa pacienta podané zo strany vedenia nemocnice až so značným časovým oneskorením.

V uvedenej súvislosti primárka psychiatrického oddelenia poukázala na to, že takíto pacienti by mali byť umiestňovaní v špeciálnom zariadení.

Zdôraznila, že v tomto a podobných prípadoch hrozí tak personálu nemocnice, ako aj ostatným pacientom, ktorí nie sú voči útokom agresívnych pacientov nijako chránení, nebezpečenstvo. Psychický stav takých pacientov sa častokrát ani podávanou liečbou nedarí stabilizovať.

Ide o pretrvávajúci problém, na ktorý opakovane poukazujeme. Do zariadení sú umiestňovaní pacienti, ktorých by bolo podľa názoru lekárskeho a ošetrujúceho personálu potrebné umiestniť do špecializovaných zariadení – detenčných ústavov. Ide o nevyliečiteľných a neprepustiteľných pacientov so sklonmi k zvýšenej agresivite. U týchto pacientov zmena ochranného liečenia ústavnou formou na ambulantné pravdepodobne nikdy nebude možná.

Účinnosťou od 1. januára 2020 bol prijatý zákon č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom zákona je ochrana spoločnosti a liečebné a výchovné pôsobenie na osobu v detencii prostriedkami ustanovenými v tomto zákone.

Zriadenie detenčného ústavu a umiestňovanie nezvládnuteľných ľudís agresívnym správaním ohrozujúcim svoj život, ale aj životy a zdravie iných, je nanajvýš potrebné a žiadúce.

6. Správa o činnosti registra trestov za rok 2019

Štatistika registra trestov za rok 2019

Celkový počet spracovaných dokumentov v papierovej alebo elektronickej forme za rok 2019 bol 975 518, čo predstavuje oproti roku 2018 nárast o 4 821 dokumentov.

Vnútroštátna štatistika

A. Dokumenty doručené do registra trestov v roku 2019 zo súdov a prokuratúr Slovenskej republiky a oznámenia matričných úradov spolu:

Právoplatné rozhodnutia súdov a prokuratúr a oznámenia z matričných úradov................................................................................................................128 733

z toho

1. trestné listy......................................................................................................31 959

2. správy o právoplatnom podmienečnom zastavení trestného stíhania.......1 514

3. zmier.....................................................................................................................717

4. správy zo súdov a dodatočné správy z prokuratúr .........................................49 302

5. oznámenia z matričných úradov......................................................................45 241

156

A1. Dokumenty doručené poštou zo súdov Slovenskej republiky a z matričných úradov:

Právoplatné rozhodnutia súdov a oznámenia z matričných úradov.................125 796

z toho

1. trestné listy......................................................................................................31 959

2. správy o právoplatnom podmienečnom zastavení trestného stíhania............. 296

3. zmier.....................................................................................................................151

4. správy k trestným listom a dodatočné správy k právoplatným podmienečným

zastavenia trestného stíhania zo súdov .......................................................48 149

5. oznámenia z matričných úradov......................................................................45 241

A2. Dokumenty doručené elektronicky z prokuratúr Slovenskej republiky:

Právoplatné rozhodnutia prokuratúr ....................................................................2 937

z toho

1. správy o právoplatnom podmienečnom zastavení trestného stíhania.............1 218

2. zmier ....................................................................................................................566

3. dodatočné správy k právoplatným podmienečným zastaveniam

trestného stíhania..............................................................................................1 153

B. Žiadosti o odpis registra trestov a výpis z registra trestov od žiadateľov zo Slovenskej republiky

B1. Žiadosti o odpis registra trestov spolu ......................................................347 237

B1.1. Žiadosti o odpis registra trestov na fyzickú osobu

- doručené poštou spolu .....................................................................................13 072

1. účel trestné stíhanie ...........................................................................................127

2. odpis pre oprávnené orgány bez spoplatnenia................................................11 597

3. odpis pre oprávnené osoby spoplatnený...........................................................1 348

- doručené elektronicky spolu ...........................................................................334 024

1. účel trestné stíhanie ....................................................................................234 567

2. iný účel ...........................................................................................................73 568

3. odpis „na počkanie“ z IOM a zo Slovenskej pošty pre občanov

spoplatnený.....................................................................................................25 161

4. odpis „na počkanie“ v podateľni registra trestov spoplatnený..............................646

5. odpis pre občana cez portál Slovensko.sk spoplatnený.........................................82

B1.2. Žiadosti o odpis registra trestov pre právnickú osobu

- doručené poštou spolu...........................................................................................141

1. účel trestné stíhanie ...........................................................................................135

2. odpis pre oprávnené orgány bez spoplatnenia.........................................................6

B2. Žiadosti o výpis z registra trestov spolu......................................................430 611

B2.1. Žiadosti o výpis z registra trestov na fyzickú osobu spolu......................401 666

157

- doručené poštou spolu ..........................................................................................271

1. bez spoplatnenia..................................................................................................270

2. spoplatnený..............................................................................................................1

- doručené elektronicky spolu ..........................................................................401 395

1. výpis pre živnostenské úrady........................................................................144 308

2. výpis pre ostatné úrady bez spoplatnenia.......................................................27 684

3. výpis „na počkanie“ z IOM a zo Slovenskej pošty pre občanov

spoplatnený....................................................................................................223 156

4. výpis „na počkanie“ v podateľni registra trestov pre občanov

spoplatnený........................................................................................................5 049

5. výpis pre občana cez portál Slovensko.sk ........................................................1 198

B2.2. Žiadosti o výpis z registra trestov pre právnickú osobu spolu....................28 945

- doručené poštou alebo osobne spolu.................................................................4 458

1. bez spoplatnenia spracovaný v podateľni registra trestov................................3 958 2. výpis „na počkanie“ v podateľni registra trestov spoplatnený ..............................500

- doručené elektronicky

3. výpis „na počkanie“ zo Slovenskej pošty spoplatnený....................................24 487

B2.3. Žiadostí o výpis z registra trestov na fyzickú osobu s viacjazyčným

prekladovým formulárom spolu.................. ................................................... 258

C. Spoplatnené žiadosti

Spoplatnených žiadostí pre fyzické a právnické osoby doručených do registra trestov z IOM, zo Slovenskej pošty a podaných občanom cez portál Slovensko.sk v roku 2019 bolo prijatých a vybavených ...... .............................................................274 084

z toho

- výpisov z registra trestov ................................................................................248 841

- odpisov registra trestov ....................................................................................25 243

Z celkového počtu vybavených a spoplatnených žiadostí pre fyzické a právnické osoby bolo v podateľni registra trestov 6 196 žiadostí,

z toho

- výpisov z registra trestov ...... ..........................................................................5 550

- odpisov registra trestov .........................................................................................646

Počet žiadostí spoplatnených sumou 2,- eurá podaných občanmi elektronicky bolo vybavených 1 280 kusov, čo predstavuje sumu 2 560,- eur, žiadostí spoplatnených sumou 2,- eurá z IOM a zo Slovenskej pošty pre fyzickú a právnickú osobu bolo vydaných celkom 272 804 kusov, čo predstavuje sumu 545 608,- eur. Počet žiadostí pre fyzickú a právnickú osobuspoplatnených sumou v hodnote 4,- eurá bolo

158

vydaných celkom 5 938 kusov, čo predstavuje sumu 23 752,- eur a počet žiadostí o výpis z registra trestov s prekladovým formulárom spoplatnených sumou v hodnote 9,- eur (4,- eurá za výpis a 5,- eur za prekladový formulár) bolo 258, čo predstavuje sumu 2 322,- eur.

Celkový počet podaných, spoplatnených a vybavených žiadostí o výpis a odpis registra trestov pre fyzické a právnické osoby bol 280 280 kusov, čo predstavuje sumu 574 242,- eur.

Štatistika pre výmenu informácií s členskými štátmi EÚ

1. Pri výmene informácií podľa Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o výmene údajov z informačných fondov obsiahnutých v registri trestov bolo zaslaných z Registra trestov Českej republiky (ďalej len „RT ČR“) a vybavených v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „RT SR“) 904 dožiadaní, z RT SR bolo zaslaných a v RT ČR vybavených 11 016 dožiadaní.

2. Výmena informácií s členskými štátmi Európskej únie

V roku 2019 prebiehala výmena informácií s členskými štátmi Európskej únie prostredníctvom systému ECRIS RI okrem Portugalska.

V roku 2019 bolo z členských štátov Európske únie prostredníctvom ECRIS RI elektronicky prijatých a spracovaných 13 406 notifikácií,

z toho

- nové odsúdenia ..................................................................................................7 099

- správy o priebehu ...............................................................................................6 307

Počet vybavených žiadostí o informáciu ............................................................41 285

V roku 2019 bolo z registra trestov prostredníctvom ECRIS RI odoslaných 1 319 notifikácií,

z toho

-nové odsúdenia ......................................................................................................640

-správy o priebehu....................................................................................................679

(Notifikácia je nové právoplatné odsúdenie alebo správa o priebehu odsúdenia zo štátu Európskej únie.)

Počet odoslaných žiadostí o informáciu...................................................................915

Štatistika pre výmenu informácií mimo členských štátov EÚ

V roku 2019 bolo do registra trestov prostredníctvom pošty doručených 80 trestných listov z Nórska a 12 žiadostí o odpis registra trestov mimo členských štátov EÚ.

159

Rozšírenie konektivity na ďalšie subjekty vynútené zmenou legislatívy a s tým súvisiace nevyhnutné investície

Plnenie požiadaviek zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) si vyžiadalo úpravy informačného systému registra trestov „Evidencia odsúdených osôb“ (ďalej len „IS EOO“). Dopracovanie novej funkcionality umožňuje poskytovať služby výpisu z registra trestov orgánom verejnej moci prostredníctvom integrácie medzi IS EOO a informačným systémom centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy (ďalej len „IS CSRU“), ktorý prevádzkuje Úrad podpredsedu vlády pre investíciea informatizáciu Slovenskej republiky (ďalej len „UPPVII“). Táto služba je v súčasnosti poskytovaná prostredníctvom portálu „OverSi“ a integráciou informačného systému dátové centrum obcí a miest (DCOM), ktorý prevádzkuje združenie DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy (DEUS). Týmto spôsobom sa podarilo vybudovať systém, ktorý ku koncu roka 2019 poskytoval výpisy z registra trestov 94 oprávneným orgánom, všetkým VÚC a približne 2 500 obciam na 220 rôznych účelov v súlade s princípom „jeden krát a dosť“ deklarovaným v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky.

Generálnej prokuratúre sa v roku 2019 podarilo úspešne otestovať a nasadiť do produkčnej prevádzky výmenu informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach prostredníctvom systému ECRIS s Bulharskom, s ktorým Slovenská republika doposiaľ neuskutočňovala výmenu týchto informácií. Rozšírenie konektivity si nevyžiadalo žiadne dodatočné investície zo strany generálnej prokuratúry, nakoľko bolo vykonané zamestnancami registra trestov v súčinnosti s dodávateľom v rámci predplatených hodín SLA. Register trestov tak zabezpečuje výmenu informácií prostredníctvom systému ECRIS so všetkými členskými štátmi Európskej únie okrem Portugalska, ktoré kvôli technickým problémom komunikuje elektronicky výhradne so Španielskom.

Od 16. februára 2019 sa v členských štátoch EÚ uplatňuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ)č. 1024/2012. Cieľom nariadenia je zabezpečenie voľného pohybu verejných listín v rámci EÚ, a tým aj podpory voľného pohybu občanov EÚ. Jednou z takýchto verejných listín je aj informácia o neexistencii záznamu v registri trestov. Nariadením sa ruší pre občanov EÚ povinnosť predkladať úradný preklad takejto verejnej listiny. Občan EÚ môže požiadať príslušné orgány členského štátu, ktorého je príslušníkom, o vydanie verejnej listiny spolu s viacjazyčným prekladovým formulárom dostupným vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Tento sa neoddeliteľne pripojí k verejnej listine a nahrádza úradný preklad verejnej listiny.

V súlade so zákonom č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola služba poskytovania výpisu a odpisu registra trestov prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy (slovensko.sk) doplnená o možnosť úhrady poplatku platobnou kartou, čím sa významne skrátil čas poskytnutia služby z 3 - 4 dní na maximálne niekoľko hodín.

160

V súlade so zákonom č. 221/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon proti byrokracii register trestov zverejňuje na webovom sídle zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb, ktorý sa v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 330/2007Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výpisz registra trestov. Uvedená služba zjednodušuje a urýchľuje proces získania verejnej listiny preukazujúcej bezúhonnosť právnickej osoby výpisom z registra trestov v elektronickej podobe.

V súvislosti s prípravou zmien informačného systému registra trestov vyplývajúcich z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 zo dňa 17. apríla 2019, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov EÚ, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajína osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 generálna prokuratúra v spolupráci s dodávateľom vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti pre projekt ECRIS – TCN, ktorá bude podkladom pre uskutočnenie verejného obstarávania.

ČASŤ VI.

SPRÁVA O STANOVISKÁCH GENERÁLNEHO PROKURÁTORA VYDÁVANÝCH NA NÁVRH KOMISIE PRE VYDÁVANIE STANOVÍSK

ALEBO BEZ TAKÉHO NÁVRHU

V roku 2019 generálny prokurátor vydal na návrh Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk stanovisko z 8. januára 2019 k určeniu výšky škody pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Trestného zákona v prípade predaja motorového vozidla s predstieraným počtom najazdených kilometrov (Ústredná evidencia stanovísk generálneho prokurátora Slovenskej republiky, por. č. 1/2019).

ČASŤ VII.

ZÁVERY A OPATRENIA

1. Závery

Pri hodnotení roku 2019 možno konštatovať, že prokuratúra úlohy, ktoré jej ukladali zákony a uznesenia vlády, splnila. Rovnako splnila vlastné úlohy, ktoré boli uložené v pláne hlavných úloh. Zlepšila sa rýchlosť trestného konania, podarilo sa ukončiť veľkú časť trestných vecí, kde vyšetrovanie trvalo viac ako 2 roky a zlepšila sa aj kvalita rozhodovania.

Osobitná pozornosť sa aj v roku 2019 zamerala na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov daňových, ako aj na problematiku finančného vyšetrovania. Objem zaistených finančných prostriedkov z výnosov z trestnej činnosti a nárokov poškodených na náhradu škody bol porovnateľný s predchádzajúcim

161

rokom. Rovnako ako v minulom roku aj v roku 2019 sa prokuratúra zamerala aj na odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia. Trend a výsledky, ktoré sa v boji s trestnými činmi tzv. domáceho násilia podarilo aj v roku 2019 dosiahnuť, je možné považovať za pozitívny signál pre spoločnosť, ale aj pre obete domáceho násilia. Prokuratúra tiež venuje pozornosť problematike počítačovej kriminality. V boji proti počítačovej kriminalite možno za prínosnú považovať Vnútroštátnu sieť prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite.

Ďalším cieľom, na ktorý sa prokuratúra v roku 2019 zamerala, boli trestné činy proti životnému prostrediu, kde vzrástol postih tohto druhu kriminality a dokonca bola zriadená tzv. „Prírodnáj polícia“.

V medzinárodnej oblasti prokuratúra Slovenskej republiky, špecifickým spôsobom založeným na svojom ústavnom postavení a v rámci zákonom stanovených úloh, prispievala k naplneniu priorít zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky a ich zamerania na rok 2019.

V konotáciách s európskou legislatívou v oblasti pôsobnosti Rady Európskej únie pre spravodlivosť a vnútro prokuratúra dôsledne pristupovala k implementačnému procesu a konzekventne k vytváraniu podmienok na efektívne fungovanie budúceho Úradu Európskej prokuratúry. Rovnaká pozornosť bola venovaná implementačným procesom za účelom vybudovania národného segmentu centralizovaného systému na identifikáciu informácií členských štátov o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorým sa dopĺňa a podporuje Európsky register trestov. Prokuratúra bola plnohodnotnou súčasťou medzirezortného mechanizmu na zabezpečenie procesov súvisiacich s problematikou Brexitu.

V roku 2019 sa zintenzívnila miera expertnej participácie prokuratúry v oblasti boja s počítačovou kriminalitou, osobitne v rámci balíka opatrení na úseku eEvidence. Táto problematika sa týkala nielen procesov v rámci Európskej únie, Rady Európy a OECD, ale aj posilňovania schopnosti transformácie získaných poznatkov v rámci vnútroštátnej siete prokurátorov.

Významne sa potvrdzuje nezastupiteľné miesto Eurojustu v rámci zvyšovania účinnosti justičnej spolupráce v európskom kontexte. Kredit prokuratúry Slovenskej republiky je v danom kontexte zvýraznený pôsobením jej zástupcu v pozícii predsedu tohto významného, praktikmi oceňovaného, európskeho subjektu.

Experti prokuratúry dôstojne reprezentovali Slovenskú republiku v rámci rôznorodých mechanizmov vzájomného hodnotenia. Všeobecne sa v rámci medzinárodných aktivít posilňovala expertná úroveň zastúpenia prokuratúry. Celkovo sa zvyšuje význam participácie prokuratúry na horizontálnych procesoch vyplývajúcich z medzinárodného kontextu v oblasti spravodlivosti.

Prokuratúra v netrestnej oblasti si svoje ústavné povinnosti v ochrane práv a zákonom chránených záujmov najmä fyzických osôb dôsledne plnila. Významnou mierou aktivita prokurátorov prispievala k riešeniu problémov v rozhodovacej činnosti orgánov štátnej správy, ale najmä orgánov územnej samosprávy. V takýchto aktivitách prokurátori v tejto oblasti mienia pokračovať naďalej.

162

Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že rozpočet rezortu prokuratúry je dlhodobo poddimenzovaný v oblasti prevádzkových výdavkov a bežných transferov. Napriek tomuto konštatovaniu však možno badať pozitívnu tendenciu zo strany ministerstva financií, spočívajúcu v snahe dofinancovať oprávnené požiadavky zo strany generálnej prokuratúry tak, aby neboli ohrozené základné oblasti fungovania rezortu.

2. Opatrenia zamerané na zlepšenie činnosti prokuratúry

1/ OBLASŤ RIADIACA

Vyhodnotiť a analyzovať previerky na všetkých úsekoch činnosti prokuratúry, ktoré boli vykonané podľa plánu hlavných úloh alebo na základe rozhodnutia generálneho prokurátora. Sumarizovať zistenia z týchto previerok, vyhodnotiť príčiny nedostatkov identifikovaných pri previerkach, ako i adekvátnosť opatrení prijatých na ich odstránenie. Následne vykonať kontrolné previerky a v prípade zistenia opakovania sa nedostatkov, prijať razantnejšie opatrenia vrátane opatrení personálnych.

Naďalej dôsledne kontrolovať a striktne trvať na plnení opatrení prijatých vedením generálnej prokuratúry vo vzťahu k zefektívneniu plnenia úloh prokuratúry (urýchlenie rozhodovania prokurátorov, minimalizovanie prieťahov v trestnom konaní, odstránenie zásadných pochybení v postupoch prokurátorov v trestnom konaní, dôsledné dodržiavanie zásady legality a oficiality v konaní prokurátorov a iné). Pravidelne vykonávať pracovné porady generálneho prokurátora s krajskými prokurátormi a pracovné porady riaditeľa trestného odboru s námestníkmi krajských prokurátorov a okresnými prokurátormi za účelom zjednotenia postupu a rozhodovania prokurátorov v trestnom konaní a na ostatných úsekoch práce prokuratúry. Taktiež v medzinárodnej a netrestnej oblasti prostredníctvom pracovných porád prenášať skúsenosti na nižšie stupne prokuratúry. Zvýšiť ingerenciu krajských prokurátorov na tvorbe regionálnej trestnej politiky prokuratúry a zvýšiť ich zodpovednosť za stav a vývoj kriminality v obvode ich pôsobnosti a za prijaté preventívne a represívne opatrenia v boji proti kriminalite.

2/ OBLASŤ PERSONÁLNA

V záujme zabezpečenia plnenia úloh prokuratúry je potrebné naďalej priebežne obsadzovať uvoľnené miesta po prokurátoroch, ktorým zanikol služobný pomer prokurátora.

Generálna prokuratúra v súčinnosti s krajskými prokuratúrami a okresnými prokuratúrami bude naďalej aktívne zabezpečovať odbornú prípravu právnych čakateľov prokuratúry, vrátane vzdelávacích aktivít organizovaných generálnou prokuratúrou aj v spolupráci s justičnou akadémiou.

Rovnako bude generálna prokuratúra naďalej vykonávať vzdelávanie prokurátorov predovšetkým s prihliadnutím na ich špecializácie, ako aj vzdelávanie ostaných zamestnancov prokuratúry.

163

3/ OBLASŤ MATERIÁLNO-TECHNICKÉHO ZABEZPEČENIA

V súčinnosti s vládou sa i naďalej usilovať o zabezpečenie vhodnej budovy pre sídlo generálnej prokuratúry, pretože doposiaľ v tejto oblasti neprišlo k žiadnemu pokroku. Okrem toho bude potrebné v sídlach okresných a krajských prokuratúr, ktoré nesídlia vo vlastných budovách, nájsť riešenia v medziach finančných možností za účelom získania vlastných priestorov.

Materiálne vybaviť prokuratúry všetkých stupňov tak, aby boli zabezpečené vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov rezortu prokuratúry.

4/ OBLASŤ INFORMATIKY

Zintenzívniť práce na vytvorení elektronického prepojenia pri tvorbe „elektronického spisu“ s ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti.

V rámci projektu ECRIS pokračovať v prácach na prepojení registra trestov so všetkými členskými štátmi EÚ.

5/ OBLASŤ TRESTNO-PRÁVNA

Participovať na vytvorení legislatívnej, inštitucionálno - medzirezortneja edukačnej základne na ochranu osôb pred tzv. domácim násilím. Zhromažďovať poznatky a vyhodnocovať problémy pri aplikácii a interpretácii zákona o obetiacha súvisiacu kazuistiku v kontexte s uplatňovaním edukačných, kontrolných, metodických a legislatívnych opatrení.

Zintenzívniť a zefektívniť existujúce preventívne opatrenia zamerané na znižovanie kriminality mladistvých, a to aj prostredníctvom aktívnej participácie prokuratúry na činnosti Expertnej skupiny pre prevenciu kriminality detí a mládeže Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.

Participovať na preventívnych opatreniach zameraných na zvýšenie povedomia detí o nástrahách spojených s používaním elektronických prostriedkov a elektronických komunikačných nástrojov a so zvyšovaním povedomia detí o tom, ako sa nestať obeťou trestného činu vo virtuálnom prostredí.

Vykonať všetky opatrenia, ktoré pre prokuratúru vyplývajú z Akčného plánu boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu na obdobie rokov 2019 - 2022 a rozsah opatrení prehodnotiť v kontexte s výsledkami 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom expertov Rady Európy v rámci opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu MONEYVAL. Osobitnú pozornosť venovať procesom finančného vyšetrovania a zaisťovania výnosov z trestnej činnosti s cieľom ich konečného odobrania.

Podporovať činnosť Siete v kontexte s EJN pre počítačovú kriminalitu a prehĺbiť spoluprácu s odborom počítačovej kriminality Prezídia Policajného zboru.

Zabezpečiť dôsledné posúdenie a vyhodnotenie splnenia zákonných podmienok na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti proti právnickým osobám.

Zabezpečiť vykonávanie aktívneho dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní (pravidelné previerky vyšetrovacích spisov, ukladanie

164

záväzných pokynov s určením termínov na ich plnenie, účasť prokurátora na vykonávaní úkonov policajta, využívanie inštitútu odňatia veci policajtovi a prikázaním inému).

Uplatňovať Memorandum pri zlepšení vzájomnej spolupráce medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a najvyšším kontrolným úradom pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie zákona.

Uplatňovať Dohodu o spolupráci, uzavretú medzi generálnou prokuratúrou a úradom pre verejné obstarávanie dňa 15. marca 2018, pri ochrane verejných financií a hospodárskej súťaže v boji proti závažnej ekonomickej a hospodárskej kriminalite a vyhodnocovať ich plnenie.

Iniciovať a aktívne presadzovať zvýšenie odvetvovej a centrálnej kontrolnej činnosti orgánov verejnej moci, zameranej na efektívne, hospodárne a účelné nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami a zdrojmi.

Vykonať všetky opatrenia, ktoré pre rezort prokuratúry vyplývajú z Akčného plánu boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu na obdobie rokov 2019 - 2022, rozsah opatrení prehodnotiť v kontexte s výsledkami 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom rady Európy Moneyval. Osobitnú pozornosť venovať procesom finančného vyšetrovania a zaisťovania výnosov z trestnej činnosti s cieľom ich konečného odobrania.

6/ OBLASŤ MEDZINÁRODNÁ

Udržanie miery expertnej úrovne zastúpenia prokuratúry na medzinárodných aktivitách zabezpečovať prostredníctvom aktívneho výberu aktivít s pridanou hodnotou pre praktickú aplikáciu práva. V danej oblasti je potrebné tiež udržať dosiahnutú mieru zastúpenia prokurátorov okresných a krajských prokuratúr.

Pôsobenie prokurátorov a výsledky v rámci mechanizmov vzájomného hodnotenia krajín je potrebné považovať nielen za splnenie úloh vyplývajúcich z členstva v medzinárodných organizáciách alebo z povinností zmluvných strán príslušných medzinárodných dohovorov, ale najmä aj ako nástroj na potrebnú zmenu zaužívaných prístupov a prijímanie opatrení za účelom transformácie stavu Slovenskej republiky v zmysle príslušných štandardov a rozvinutej praxe vyspelých demokratických štátov. Za prioritnú úlohu bude potrebné i naďalej považovať zavŕšenie procesu 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky Výborom Rady Európy Moneyval. Po prijatí správy z hodnotenia, bude nevyhnutné, v čo najkratšom čase, v súčinnosti s ostatnými dotknutými rezortmi, prijať účinné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré sa budú musieť zamerať na skutočnú zmenu kvality a filozofie uvedených procesov.

Pri tvorbe európskej legislatívy bude potrebné i naďalej venovať pozornosť dokumentom vzťahujúcim sa na trestné právo hmotné a trestné právo procesné, osobitne na problematiku justičnej spolupráce v trestných veciach. V rámci príslušnej diskusie o stratégii je však rovnako potrebné venovať pozornosť aspektom kontroly požadovaného harmonizačného efektu už prijatých nástrojov. V rámci implementačného a transpozičného procesu je absolútnou prioritou pokračovanie procesu zabezpečenia fungovania Európskej prokuratúry a nadstavby Európskeho

165

registra trestov o problematiku odsúdených príslušníkov tretích štátov. Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať priamej účinnosti ďalších „nariadení“ Európskeho parlamentu a Rady prijatých v oblasti trestného konania, najmä nariadeniu o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. Prioritou bude aj príprava a zabezpečenie prezentácie prokuratúry v rámci 9. kola vzájomných hodnotení – oblasť uplatňovania nástrojov vzájomného uznávania.

I naďalej bude potrebné venovať pozornosť posilňovaniu postavenia Eurojustu a využívaniu kapacít Európskej justičnej siete.

V oblasti fenoménu počítačovej kriminality bude i naďalej potrebné pokračovať v trende prepájania činnosti Európskej justičnej siete pre počítačovú kriminalitu s vnútroštátnou sieťou. Po schválení aktuálne prerokúvaných európskych legislatívnych návrhov a legislatívnych procesov na úrovni Rady Európy v oblastie-Evidence, pristúpiť k ich čo najrýchlejšej transpozícii s cieľom podstatného zjednodušenia zabezpečovania elektronických dôkazov pre potreby trestného konania.