z 21. októbra 2020

o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje výkon rozhodnutí o zaistení majetku vydaných

a)v trestnom konaní vrátane výkonu rozhodnutí o zaistení majetku v rámci medzinárodnej spolupráce justičných orgánov v trestných veciach,

b)pri správe daní,

c)pri preukazovaní pôvodu majetku,1)

d)pri vykonávaní medzinárodných sankcií.2)

(2) Tento zákon ďalej upravuje správu majetku zaisteného podľa odseku 1 okrem zaistených vecí, ktoré sú potrebné na účely vykonania dôkazu alebo ak povinnosť jeho zaistenia je príslušnému orgánu uložená právnym predpisom.3)

(3) Na postup príslušného orgánu sa použijú ustanovenia § 3 až 9, ak osobitný predpis neustanovuje inak.4)

1) Zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

2) Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

3) Napríklad zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

4) Napríklad Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 101/2010 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z., zákon č. 289/2016 Z. z. v znení zákona č. 52/2018 Z. z.

§ 2

Všeobecné ustanovenia

(1) Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, živé zvieratá, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, peniaze v hotovosti alebo peniaze vedené na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky a peniazmi oceniteľné hodnoty vrátane virtuálnej meny, okrem jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu, vyhoretého jadrového paliva alebo inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu.

(2) Príslušným orgánom sa na účely tohto zákona rozumie orgán verejnej moci, ktorý vydal rozhodnutie o zaistení majetku. Po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu je príslušným orgánom súd.

(3) Dotknutou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorej majetok bol alebo má byť zaistený.

(4) Správou zaisteného majetku sa na účely tohto zákona rozumie súhrn činností, ktorými sa vykonávajú oprávnenia a povinnosti Úradu pre správu zaisteného majetku (ďalej len „úrad“) k majetku, ktorý bol zaistený.

(5) Rozhodnutím o zaistení majetku sa na účely tohto zákona rozumie aj rozhodnutie o zabezpečení majetku pri správe daní.

(6) Nezúčastnenou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k osobám alebo k veciam, ktorých sa úkon podľa tohto zákona priamo týka, a ktorá nie je zamestnancom príslušného orgánu ani úradu.

§ 3

Všeobecné opatrenia

(1) Príslušný orgán, ktorý vydal rozhodnutie o zaistení majetku, vykoná úkony nevyhnutné na výkon rozhodnutia o zaistení majetku, a to aj pred nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia, ak je toto rozhodnutie vykonateľné.

(2) Príslušný orgán upovedomí o rozhodnutí o zaistení majetku osoby a orgány, o ktorých je mu známe, že majú k zaistenému majetku predkupné právo alebo iné vecné právo alebo vedú konanie, v ktorom bol obmedzený výkon práva so zaisteným majetkom nakladať. Ak bolo zaistené majetkové právo, príslušný orgán doručí rozhodnutie o zaistení majetku aj dlžníkovi dotknutej osoby a uloží mu, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal do úschovy príslušného orgánu. Zložením predmetu plnenia podľa predchádzajúcej vety je dlžníkov záväzok v rozsahu poskytnutého plnenia splnený.

(3) Príslušný orgán zašle rozhodnutie o zaistení majetku bezodkladne orgánu alebo osobe, ktoré podľa osobitných predpisov5) vedú evidenciu majetku, ktorý bol zaistený,

5) Napríklad § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

a súčasne ich vyzve, aby mu bezodkladne oznámili, ak zistia, že sa s majetkom, ktorý bol zaistený, nakladá tak, že hrozí zmarenie alebo sťaženie účelu zaistenia. Príslušný orgán zašle bezodkladne orgánu alebo osobe podľa prvej vety aj rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie o zaistení majetku alebo ktorým rozhodnutie o zaistení majetku obmedzil.

(4) Ak je na prevod práva k zaistenému majetku alebo na vznik práva k zaistenému majetku potrebný zápis do evidencie podľa osobitných predpisov6) alebo rozhodnutie o zápise do tejto evidencie, možno po doručení výzvy podľa odseku 3 taký zápis vykonať alebo rozhodnutie o zápise vydať len s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušného orgánu. Právne úkony urobené bez predchádzajúceho písomného súhlasu príslušného orgánu sú neplatné.

§ 4

Vylúčenie majetku

Výkonu rozhodnutia o zaistení majetku nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť exekúciou.7)

§ 5

Vylúčenie vecí z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku na návrh

(1) Príslušný orgán rozhodne na návrh dotknutej osoby alebo osoby, o ktorej výživu a výchovu je dotknutá osoba povinná sa starať, či sú z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku vylúčené aj iné veci ako tie, ktoré sú vylúčené podľa § 4.

(2) Na návrh osoby, ktorá namieta svoje vlastnícke právo k veciam, ktoré boli zaistené, rozhodne príslušný orgán o vylúčení týchto vecí z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku, ak nezistí skutočnosti, ktoré by dôvodnosť tohto návrhu vážne spochybňovali. Príslušný orgán rozhodne o návrhu na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku do desiatich dní odo dňa jeho doručenia.

(3) Odkladný účinok opravného prostriedku proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 nemožno vylúčiť.

Postup pri zaisťovaní

§ 6

Zisťovanie majetku podliehajúceho zaisteniu

(1) Na zistenie rozsahu a umiestnenia majetku dotknutej osoby môže príslušný orgán vypočuť dotknutú osobu, o čom spíše príslušný orgán zápisnicu.

o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2013 Z. z. výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6) Napríklad § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov .

7) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 331/2017 Z. z., § 117 zákona č. 563/2009 Z. z.

(2) Ak nejde o výkon rozhodnutia o zaistení majetku vydaného pri vykonávaní medzinárodných sankcií, príslušný orgán vyzve dotknutú osobu, aby v lehote desiatich dní predložila písomné vyhlásenie o majetku, v ktorom uvedie

a)zamestnávateľa a výšku peňažného plnenia alebo iného plnenia z pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu,

b)dohliadaný subjekt finančného trhu,8) v ktorom má dotknutá osoba účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky a výšku peňažných prostriedkov na ňom vedenú ku dňu vyhlásenia,

c) finančné prostriedky v hotovosti,

d) dlžníka, voči ktorému má dotknutá osoba pohľadávku, jej výšku a lehotu splatnosti,

e)hnuteľnú vec vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dotknutej osoby a miesto, kde sa táto hnuteľná vec nachádza,

f)nehnuteľnosť vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dotknutej osoby a miesto, kde sa táto nehnuteľnosť nachádza,

g)ďalšie majetkové práva a iné majetkové hodnoty vrátane virtuálnej meny dotknutej osoby a údaje potrebné na ich jednoznačnú identifikáciu.

(3) Príslušný orgán vyzve dotknutú osobu na predloženie nového vyhlásenia o majetku, ak zistí, že sa majetkové pomery dotknutej osoby podstatne zmenili.

(4) Príslušný orgán zisťuje majetok podliehajúci zaisteniu aj využitím úradných evidencií o majetku.

§ 7

Zisťovanie a zaisťovanie hnuteľných vecí

(1) Príslušný orgán je oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení majetku nariadiť osobnú prehliadku dotknutej osoby, ak je dôvodné podozrenie, že dotknutá osoba má pri sebe hnuteľnú vec, ktorá má byť zaistená; osobnú prehliadku vykoná príslušný orgán a k výkonu osobnej prehliadky priberie nezúčastnenú osobu. Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. Na návrh príslušného orgánu je súd oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení majetku nariadiť prehliadku bytu alebo iných priestorov slúžiacich na bývanie alebo priestorov k nim prináležiacich a iných priestorov a pozemkov, kde je možné predpokladať, že sa nachádza majetok dotknutej osoby; túto prehliadku vykoná príslušný orgán.

(2) Dotknutá osoba je povinná umožniť príslušnému orgánu prístup na miesta, v ktorých sa má vykonať prehliadka podľa odseku 1 tretej vety. Ak túto povinnosť nesplní, je príslušný orgán oprávnený zabezpečiť si do týchto miest prístup aj bez súhlasu dotknutej osoby.

(3) Príslušný orgán spíše hnuteľné veci, ktorých sa rozhodnutie o zaistení majetku týka, a ak nie sú hnuteľné veci zaistené pri prehliadke podľa odseku 1 uvedené v rozhodnutí o zaistení majetku, spíše tie z nich, ktoré nie sú podľa tohto zákona zo zaistenia vylúčené.

(4) Príslušný orgán priberie na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nezúčastnenú osobu.

(5) Príslušný orgán upovedomí dotknutú osobu a jej manžela alebo inú blízku osobu9)

8) § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9) § 116 Občianskeho zákonníka.

dotknutej osoby o tom, ktoré hnuteľné veci boli do súpisu zaradené.

(6) Príslušný orgán doručí právoplatné rozhodnutie o zaistení majetku osobám, o ktorých mu je známe, že majú k veci predkupné právo alebo iné vecné právo.

(7) Príslušný orgán vyhotoví zápisnicu o vykonaní prehliadky podľa odseku 1, ktorej súčasťou je aj súpis vecí podľa odseku 3.

§ 8

Zisťovanie a zaisťovanie cenných papierov, zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov

(1) Príslušný orgán podá na účely zaistenia zaknihovaného cenného papiera príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom,10) keď sa dozvie, že zaknihovaný cenný papier je evidovaný na účte dotknutej osoby v príslušnej evidencii; v prípade potreby alebo pri pochybnostiach si vyžiada správu od centrálneho depozitára cenných papierov alebo inej osoby oprávnenej viesť takúto evidenciu.

(2) Ak boli pri postupe podľa tohto zákona nájdené peňažné prostriedky v cudzej mene, alebo vyššia čiastka peňazí v eurách, ako je zo zaistenia vylúčená, spíšu sa podľa § 7 ods. 3 až 5 a zložia sa do úschovy príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozhodol o zaistení peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky, zašle rozhodnutie o zaistení majetku bezodkladne banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorá vedie tento účet.

(3) Vkladné knižky, vkladové listy a iné formy vkladov, akcie, zmenky, šeky alebo iné cenné papiere alebo iné listiny, ktorých predloženie je nutné na uplatnenie určitého práva, sa spíšu a zložia sa do úschovy príslušnému orgánu.

(4) Ak ide o vkladové listy, akcie, zmenky, šeky alebo iné cenné papiere alebo iné listiny, ktorých predloženie je nutné na uplatnenie určitého práva, príslušný orgán podľa ich povahy vyzve toho, kto má plniť, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal príslušnému orgánu.

§ 9

Zisťovanie a zaisťovanie nehnuteľností

(1) Ak sa príslušný orgán dozvie, že dotknutá osoba je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú sa má vzťahovať alebo vzťahuje rozhodnutie o zaistení majetku, overí túto skutočnosť v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o zaistení majetku musí obsahovať aj náležitosti verejnej listiny,11) ktorá je spôsobilá na zápis práva do katastra nehnuteľností. Rovnopis rozhodnutia o zaistení majetku príslušný orgán zašle príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností a úradu.

(2) Na návrh príslušného orgánu je súd oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení majetku nariadiť obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva. Príslušný orgán upovedomí o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva dotknutú osobu alebo osobu, ktorá s ňou žije v domácnosti alebo osobu, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo. Dotknutá osoba alebo osoba s ňou žijúca v domácnosti alebo osoba, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo, sú povinné obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva

10) § 28 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

11) § 42 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

príslušnému orgánu umožniť; ak túto povinnosť nesplnia, je príslušný orgán oprávnený zabezpečiť si do týchto miest prístup aj bez súhlasu takýchto osôb. Príslušný orgán priberie k výkonu obhliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva nezúčastnenú osobu. Príslušný orgán vyhotoví zápisnicu o vykonaní obhliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva.

(3) Príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zapíše bezodkladne na základe vykonateľného rozhodnutia o zaistení majetku poznámku v katastri nehnuteľností. Poznámku zapísanú do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o zaistení majetku príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností bezodkladne vymaže na základe rozhodnutia o zrušení zaistenia majetku alebo rozhodnutia o obmedzení zaistenia majetku; v prípade obmedzenia zaistenia príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zároveň zapíše novú poznámku podľa rozhodnutia o obmedzení zaistenia majetku.

Správa zaisteného majetku

§ 10

Úrad

(1) Zriaďuje sa úrad, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou. Úrad je zapojený finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vykonáva funkciu jeho zriaďovateľa.

(2) Úrad je orgánom štátnej správy pre správu majetku podľa tohto zákona.

(3) Sídlom úradu je Bratislava.

(4) Úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ úradu, ktorého na funkčné obdobie piatich rokov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za riaditeľa úradu najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

(5) Predpokladom vymenovania do funkcie riaditeľa úradu je štátne občianstvo Slovenskej republiky, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, päť rokov praxe v riadiacej funkcii a úspešné absolvovanie výberového konania.

(6) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba poskytne Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov; údaje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.

(7) Výberové konanie na funkciu riaditeľa úradu vyhlasuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky; na vykonanie výberového konania sa primerane použijú ustanovenia

osobitného predpisu.12)

(8) Podrobnosti o organizácii úradu upraví organizačný poriadok úradu, ktorý vydá riaditeľ úradu.

§ 11

Účel správy zaisteného majetku a zodpovednosť úradu

(1) Účelom správy zaisteného majetku je zabrániť, aby došlo bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu a zabezpečiť, aby sa hodnota zaisteného majetku očakávaným spôsobom zvýšila.

(2) Pre dosiahnutie účelu správy zaisteného majetku úrad vykonáva v potrebnom rozsahu práva a povinnosti spojené so zaisteným majetkom. Úrad vykonáva jednotlivé práva a povinnosti podľa povahy zaisteného majetku a práv s ním spojených podľa tohto zákona a osobitných predpisov;13) osoba podľa § 12 ods. 3 a 4 vykonáva aj povinnosti uvedené v poverení alebo dohodnuté v zmluve. Pri správe zaisteného majetku úrad postupuje s odbornou starostlivosťou; to platí aj pre osoby podľa § 12 ods. 3 a 4.

(3) Úrad zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone správy zaisteného majetku ním alebo osobami, prostredníctvom ktorých zabezpečil plnenie svojich úloh, tomu, komu bola škoda spôsobená v súvislosti s výkonom tejto činnosti; tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú je možné od neho spravodlivo požadovať.

§ 12

Zabezpečovanie správy zaisteného majetku

(1) Úrad začína vykonávať správu zaisteného majetku doručením vykonateľného rozhodnutia o zaistení majetku. Ak ide o zaistenú hnuteľnú vec, ktorú má v držbe príslušný orgán, úrad začína vykonávať správu takejto hnuteľnej veci až jej prevzatím, o čom sa vyhotoví zápisnica o prevzatí veci; ak je to vhodné, vyhotoví sa aj fotodokumentácia alebo audiovizuálny záznam k prevzatiu veci. Ak dôjde k obmedzeniu zaistenia alebo k zrušeniu zaistenia, príslušný orgán bezodkladne zašle úradu rozhodnutie o obmedzení zaistenia majetku alebo rozhodnutie o zrušení zaistenia majetku.

(2) Úrad za podmienok ustanovených týmto zákonom môže zabezpečovať správu zaisteného majetku alebo jeho časti prostredníctvom poverenej osoby alebo zmluvného správcu.

(3) Výkonom správy zaistenej majetkovej účasti v právnickej osobe (ďalej len „výkon správy podielu“) môže úrad písomne poveriť osobu zapísanú v zozname správcov podľa osobitného predpisu14) (ďalej len „poverená osoba“). Poverená osoba môže poverenie na výkon správy podielu odmietnuť len z dôležitých dôvodov, ktoré posúdi úrad. Udelenie poverenia

12) Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13) Napríklad zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

14) § 20 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

a zrušenie poverenia sa zapisuje na návrh úradu do obchodného registra alebo iného zákonom ustanoveného registra, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká.

(4) Úrad môže z dôvodu účelnosti a hospodárnosti podľa povahy zaisteného majetku vykonávať správu zaisteného majetku na základe zmluvy o výkone správy prostredníctvom inej osoby podnikajúcej v určitej oblasti alebo dostatočne odborne spôsobilej na správu majetku (ďalej len „zmluvný správca“), a to za dojednanú odplatu alebo bezodplatne.

(5) Poverenie podľa odseku 3 musí obsahovať najmä označenie úradu, označenie poverenej osoby a vymedzenie práv a povinností spojených s výkonom správy zaisteného majetku. V poverení alebo v pripojených listinách úrad určí zaistený majetok, ktorého sa poverenie týka. Úrad môže poverenie písomne zrušiť, ak poverená osoba neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo vymedzené v poverení. Poverenie poverenej osobe na výkon správy podielu zaniká aj zánikom jej oprávnenia vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu15) alebo zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu. Poverená osoba musí mať uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu s primeraným poistným krytím.

(6) Obsahom zmluvy podľa odseku 4 musí byť aj dohoda o zodpovednosti zmluvného správcu za škodu spôsobenú na zaistenom majetku v čase výkonu správy zaisteného majetku, inak je zmluva neplatná; ak to povaha zaisteného majetku vyžaduje, môže úrad vyžadovať, aby mal zmluvný správca uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu s primeraným poistným krytím. Zmluva podľa odseku 4 môže byť uzatvorená aj na zabezpečovanie správy časti zaisteného majetku. Ak je predmetom zmluvy výkon správy zaisteného majetku spočívajúci v predaji zaisteného majetku, musí obsahovať aj dohodu o spôsobe určenia kúpnej ceny, o postupe pri jeho predaji a informáciu o čísle účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý budú poukázané peňažné prostriedky získané z predaja majetku. Odplatu za výkon správy zaisteného majetku hradí úrad.

(7) Úrad bezodkladne informuje príslušný orgán o postupe podľa odsekov 3 a 4. O vydaní poverenia alebo zrušení poverenia a o uzavretí zmluvy podľa odseku 4 úrad upovedomí dotknutú osobu.

§ 13

Oprávnenia a povinnosti úradu pri výkone správy zaisteného majetku

(1) Úrad je povinný na účel zabránenia zníženia hodnoty alebo zmenšenia zaisteného majetku, najmä

a)včas uplatniť nárok na náhradu škody a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

b)priebežne sledovať, či dlžníci včas a riadne plnia svoje záväzky k zaistenému majetku, uzatvárať dohody o splátkach, včas uplatňovať a vymáhať právo, ktoré inak patrí vlastníkovi zaisteného majetku alebo inej osobe oprávnenej s majetkom nakladať a zamedzovať premlčaniu alebo zániku týchto práv,

c)dovolávať sa neplatnosti právneho úkonu urobeného dotknutou osobou v rozpore s rozhodnutím o zaistení majetku,

d)odporovať právnemu úkonu tretej osoby, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky dotknutej osoby viažucej sa k zaistenému majetku.

(2) Hnuteľnú vec, ktorú dotknutá osoba vydala alebo jej bola odňatá, je úrad povinný

15) Zákon č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

zabezpečiť a chrániť pred poškodením, zničením, stratou, odcudzením, zneužitím alebo iným znehodnotením a je povinný vykonať potrebné úkony smerujúce k uchovaniu hodnoty zaistenej hnuteľnej veci.

(3) Úrad vykonáva na účel ochrany zaisteného majetku v súdnom konaní, správnom konaní alebo inom konaní všetky úkony, ktoré je inak oprávnený vykonať jeho vlastník alebo poverená osoba oprávnená s majetkom nakladať.

(4) Úrad vedie o zaistenom majetku evidenciu až do doby ukončenia správy zaisteného majetku; zaistený majetok nie je predmetom účtovníctva a inventarizácie podľa osobitného predpisu.16)

(5) Iné povinnosti súvisiace so zaisteným majetkom, ako povinnosti uvedené v odsekoch 1 až 4, úrad nevykonáva. Iné práva súvisiace so zaisteným majetkom vykonáva úrad na účel ochrany zaisteného majetku len v rozsahu, v akom boli zakázané dotknutej osobe príslušným orgánom. Úrad nie je oprávnený zaistený majetok prenajať, zaťažiť alebo previesť na inú osobu; ustanovenie § 17 tým nie je dotknuté. Ak je predmetom zaistenia nehnuteľnosť, ktorá slúži na prenájom, úrad ju môže prenajímať; peňažné prostriedky získané z takéhoto prenájmu sa zložia do úschovy úradu, ak úrad neurčí inak. Úrad môže zaistený majetok používať len vtedy, ak ide o majetok, ktorý stráca na hodnote, ak sa nepoužíva. Úrad umožní prístup k zaistenému majetku iným štátnym orgánom za účelom plnenia ich úloh.

(6) Na účely riadneho výkonu správy zaisteného majetku je úrad oprávnený vykonať všetky potrebné úkony, nahliadať do účtovných záznamov, zmlúv a ďalších písomností týkajúcich sa zaisteného majetku a vstupovať na miesta určené na podnikanie, kde sa nachádzajú; dotknutá osoba, ako aj iné osoby, voči ktorým je úkon vykonávaný, sú povinné úradu poskytnúť potrebnú súčinnosť. Ak osoby uvedené v prvej vete bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchnu príkaz alebo nevyhovejú výzve úradu a neposkytnú mu potrebnú súčinnosť, môže im úrad uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 1650 eur, v prípade opakovaného porušenia až do výšky 15 000 eur. Ak taký príkaz alebo výzvu neuposlúchne fyzická osoba, ktorá koná za právnickú osobu, poriadková pokuta sa uloží tejto fyzickej osobe; o tom je potrebné tieto osoby vopred poučiť. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

(7) Ak dotknutá osoba alebo tretia osoba ďalej užíva zaistenú nehnuteľnosť, úrad nezodpovedá za konanie dotknutej osoby ani tretej osoby. Úrad takúto nehnuteľnosť nie je povinný udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, zabezpečovať údržbu a opravy a vykonávať ďalšie úkony, ktoré inak vo vzťahu k zaistenej nehnuteľnosti vykonáva dotknutá osoba alebo užívateľ takejto nehnuteľnosti. Na úkony podľa predchádzajúcej vety je v súlade s rozhodnutím o zaistení majetku oprávnená a povinná dotknutá osoba.

(8) Úrad pri prevzatí zaisteného majetku do dispozície a pri jeho odovzdaní do dispozície inej osoby vyhotoví zápisnicu, ktorá obsahuje najmä identifikáciu preberaného zaisteného majetku alebo odovzdaného zaisteného majetku a zhodnotenie jeho stavu ku dňu vyhotovenia zápisnice. Rovnopis zápisnice úrad odovzdá pri preberaní zaisteného majetku orgánu alebo osobe, od ktorej zaistený majetok preberá a pri odovzdaní zaisteného majetku orgánu alebo osobe, ktorej zaistený majetok odovzdáva. Dotknutej osobe vydá úrad rovnopis zápisnice.

16) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

§ 14

Osobitné postupy pri výkone správy podielu

(1) Ak je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu správy zaisteného majetku, súd môže na návrh príslušného orgánu nariadiť výkon správy podielu vykonávaním dohľadu nad činnosťou právnickej osoby; súd pri tom prihliada na účel správy zaisteného majetku, na veľkosť zaistenej majetkovej účasti v právnickej osobe, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a majetkových pomerov. Ak právnická osoba vykonáva činnosť, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť, možno nariadiť výkon správy podielu vykonávaním dohľadu nad činnosťou právnickej osoby len výnimočne.

(2) Vykonávanie dohľadu podľa odseku 1 spočíva v tom, že na platnosť právnych úkonov právnickej osoby vykonávaných mimo bežného obchodného styku a za bežných trhových podmienok je potrebný predchádzajúci súhlas poverenej osoby. Ak sa poverená osoba nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie súhlasu podľa predchádzajúcej vety, má sa za to, že s vykonaním právneho úkonu súhlasí.

(3) Na výzvu úradu je poverená osoba povinná predložiť v úradom určenej lehote správu o svojej činnosti pri výkone správy podielu. Správu o svojej činnosti pri výkone správy podielu je poverená osoba povinná predložiť úradu vždy do 15 dní po tom, čo zaniklo jej poverenie na výkon správy podielu.

(4) Ak výkon správy podielu vykonáva úrad, práva a povinnosti poverenej osoby podľa odsekov 1 až 3 vykonáva zamestnanec úradu poverený riaditeľom úradu; odseky 1 až 3 sa použijú primerane.

§ 15

Odmena poverenej osoby

(1) Poverená osoba má právo na primeranú odmenu a náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom správy podielu.

(2) Odmenu poverenej osobe, ako aj náhradu jej hotových výdavkov hradí úrad.

(3) Úrad rozhodne na návrh poverenej osoby o výške jej odmeny a náhrade jej hotových výdavkov. Návrh poverenej osoby musí obsahovať vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov, pričom navrhovanú výšku náhrady hotových výdavkov je poverená osoba povinná preukázateľne doložiť a odôvodniť ich účelnosť.

(4) Pri určení výšky odmeny poverenej osobe vychádza úrad z rozsahu vykonávanej činnosti.

(5) Úrad môže počas výkonu správy podielu rozhodnúť o vyplatení časti odmeny a náhrady hotových výdavkov poverenej osobe, a to aj opakovane.

§ 16

Náklady správy zaisteného majetku

Náklady potrebné na riadny výkon správy zaisteného majetku hradí úrad.

§ 17

Predaj zaisteného majetku

(1) Úrad môže predať zaistený majetok okrem nehnuteľností, bytov a nebytových priestorov s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby a príslušného orgánu; súhlas dotknutej osoby musí byť udelený písomne alebo ústne do zápisnice. Dotknutá osoba sa v takom prípade môže vyjadriť k najnižšej cene, za ktorú je možné majetok predať; o tomto práve musí byť poučená.

(2) Bez súhlasu dotknutej osoby môže úrad predať zaistený majetok okrem nehnuteľností, bytov a nebytových priestorov len vtedy, ak možno dôvodne predpokladať, že

a)zaistený majetok podľahne rýchlej skaze alebo inej ťažko odvrátiteľnej škode,

b)zaistený majetok bude rýchlo strácať na hodnote, alebo

c)so správou zaisteného majetku budú dlhodobo spojené neprimerané náklady v pomere k hodnote zaisteného majetku, dotknutá osoba napriek výzve úradu nezloží peňažnú zábezpeku na ich úhradu a tento zaistený majetok nemá osobitný význam pre dotknutú osobu.

(3) O predaji zaisteného majetku podľa odseku 2 písm. b) a c) úrad vydá rozhodnutie, ktoré sa doručuje dotknutej osobe. Úrad upovedomuje o predaji zaisteného majetku príslušný orgán.

(4) V prípade splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom je zmluvný správca povinný navrhnúť úradu predaj zaisteného majetku. Zmluvný správca môže zaistený majetok predať len so súhlasom úradu.

(5) Pri určení ceny a pri predaji postupuje

a)úrad primerane podľa osobitného predpisu,17)

b)zmluvný správca spôsobom dohodnutým v zmluve.

(6) Peňažné prostriedky získané predajom sa zložia do úschovy úradu.

§ 18

Spoločné ustanovenia

(1) Týmto zákonom nie sú dotknuté osobitné predpisy, ktoré upravujú osobitné podmienky pre nakladanie s majetkom.13)

(2) Ak je rozhodnutie o zaistení majetku zrušené, vráti úrad zaistený majetok dotknutej osobe; o odovzdaní zaisteného majetku dotknutej osobe sa vyhotoví záznam, a ak je to vhodné, vyhotoví sa aj fotodokumentácia alebo audiovizuálny záznam k vráteniu majetku. Ak došlo k predaju zaisteného majetku a rozhodnutie o zaistení majetku bolo zrušené, vráti úrad dotknutej osobe peňažné prostriedky získané predajom zaisteného majetku.

17) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

(3) Ak sa podľa osobitných predpisov18) stáva vlastníkom zaisteného majetku štát, úrad zabezpečí všetky úkony potrebné pre odovzdanie zaisteného majetku orgánu, ktorý spravuje tento majetok štátu podľa osobitného predpisu.19)

(4) Za porušenie povinností podľa § 6 až 9 môže príslušný orgán uložiť dotknutej osobe poriadkovú pokutu až do výšky 1650 eur, v prípade opakovaného porušenia až do výšky 15 000 eur. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

(5) Na konanie a rozhodovanie podľa odseku 4 a § 5, § 13 ods. 6, § 15 ods. 3 a § 17 ods. 3 a na vyhotovovanie zápisnice podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.

(6) Na konanie podľa § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 alebo § 14 ods. 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok, ktorého sa rozhodnutie o zaistení majetku týka; okresný súd rozhoduje uznesením, ktoré musí byť vydané písomne a musí byť odôvodnené. Uznesenie doručuje dotknutej osobe príslušný orgán pri výkone prehliadky alebo obhliadky. V prípade zaistenia majetkovej účasti v právnickej osobe v trestnom konaní výkon správy podielu podľa § 14 nariaďuje príkazom predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.

(7) Na účely tohto zákona možno spracúvať a úradu sprístupniť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a trvalý pobyt alebo iný pobyt dotknutej osoby.

(8) Policajný zbor je povinný poskytnúť pri vykonávaní prehliadky alebo obhliadky ochranu osobám povereným príslušným orgánom výkonom prehliadky alebo obhliadky, ak tieto osoby z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia nemôžu výkon prehliadky alebo obhliadky uskutočniť alebo ak môže byť alebo bol výkon prehliadky alebo obhliadky zmarený a ak o poskytnutie ochrany príslušný orgán Policajný zbor písomne požiadal. Oprávnenosť poskytnutia ochrany osobám povereným príslušným orgánom pri výkone prehliadky alebo obhliadky je potrebné Policajnému zboru hodnoverným spôsobom preukázať.

§ 19

Prechodné ustanovenia

(1) Tento zákon sa použije na správu majetku zaisteného na základe rozhodnutia o zaistení majetku vydaného od 1. augusta 2021.

(2) Úrad začne vykonávať svoju činnosť od 1. augusta 2021. Prvé výberové konanie

na funkciu riaditeľa úradu vyhlási Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do 31. januára 2021.

18) Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 101/2010 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

19) Napríklad § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 94 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. 310/2018 Z. z., § 26 zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 50 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, § 9 zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov.

§ 20

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Čl. II

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z, zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z. a zákona č 288/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 5a sa za slová „(§ 171 a 172),“ vkladajú slová „legalizácie výnosu z trestnej činnosti (§ 233 až 234),“.

2. § 33 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

„f) zhabanie časti majetku.“.

3. V § 34 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.“.

4. V § 35 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Súd pri ukladaní ochranného opatrenia prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu alebo iná osoba získala trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo inej osoby, uloží jej s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektoré ochranné opatrenie, ktorým ju postihne na majetku.“.

5. V § 40 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).

6. V § 40 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Od potrestania páchateľa trestného činu možno upustiť, ak trestný čin spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 alebo trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

7. V § 40 ods. 3 sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „alebo 2“.

8. V § 50 ods. 4 sa za slová „inak rozhodne,“ vkladajú slová „a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby,“.

9. Slová „legalizácia príjmu z trestnej činnosti“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „legalizácia výnosu z trestnej činnosti“ v príslušnom tvare.

10. V § 58 ods. 2 sa vypúšťajú slová „trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4,“, za slovami „trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa“ sa vypúšťajú slová „§ 233 ods. 1 alebo 2 alebo“, za slovami „podľa § 276 ods.“ sa vypúšťa číslo „2,“, za slovami „podľa § 277 ods.“ sa vypúšťa číslo „2,“ a slová „príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti“ sa nahrádzajú slovami „výnosu z trestnej činnosti“.

11. V § 59 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: „Do konkurznej podstaty patrí majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorému došlo skôr, vrátane úkonov, ktoré zmenili jeho rozsah, možno v konkurze odporovať.“.

12. V § 60 ods. 1 písm. b) sa na konci pripája slovo „alebo“.

13. V § 60 ods. 1 písmeno c) znie:

„c) ktorá je výnosom z trestnej činnosti.“.

14. V § 60 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).

15. V § 73 ods. 1 sa slová „§ 40 ods. 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 1 písm. c)“.

16. V § 83 ods. 1 písmená c) a d) znejú:

„c) nepatrí páchateľovi a je výnosom z trestnej činnosti,

d) nepatrí páchateľovi a bola určená alebo použitá na spáchanie trestného činu,“.

17. Za § 83 sa vkladá § 83a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„83a

Zhabanie časti majetku

(1) Súd môže uložiť zhabanie časti majetku páchateľovi, ktorého odsudzuje za úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky alebo za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b, výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266, prijímania úplatku podľa § 328 až 330, podplácania podľa § 332 až 334, nepriamej korupcie podľa § 336 alebo rozširovania detskej pornografie podľa § 369, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať pre seba alebo pre iného majetkový prospech a súd má za to, že určitá časť jeho majetku je výnosom z trestnej činnosti

na základe preukázania, že hodnota majetku, ktorú páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu v čase najviac päť rokov pred páchaním takéhoto trestného činu, v čase jeho páchania alebo po jeho spáchaní je v hrubom nepomere k príjmom páchateľa nadobudnutým v súlade so zákonom alebo na základe iných skutočností odôvodňujúcich takýto záver.

(2) Zhabanie časti majetku môže súd uložiť aj vtedy, ak by tento majetok mohol byť zhabaný podľa odseku 1, a ak páchateľ tento majetok

a)previedol alebo nechal previesť na inú osobu bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok a táto osoba vedela alebo mohla a mala vedieť, že na ňu takýto majetok previedol, aby sa vyhol peňažnému trestu podľa § 56, trestu prepadnutia majetku podľa § 58, trestu prepadnutia veci podľa § 60 alebo uloženiu zhabania veci podľa § 83, alebo že tento majetok bol získaný v rozpore so zákonom,

b)previedol alebo nechal previesť na blízku osobu,

c)previedol alebo nechal previesť na právnickú osobu, v ktorej má sám alebo v spojení s blízkymi osobami väčšinovú majetkovú účasť, väčšinový podiel na hlasovacích právach alebo rozhodujúci vplyv na riadení, a takýto majetok páchateľ bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok užíva, alebo

d)nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo tento majetok sa nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou a patrí manželovi páchateľa.

(3) Súd je povinný pri uložení zhabania časti majetku určiť veci, ktoré podliehajú zhabaniu. Ak bol preukázaný hrubý nepomer medzi hodnotou majetku a príjmami páchateľa nadobudnutými v súlade so zákonom v sledovanom období, môže súd určiť akékoľvek veci patriace páchateľovi v hodnote až do výšky preukázaného hrubého nepomeru.

(4) Ak súdu nie je známe, kde sa veci, ktoré sú predmetom zhabania časti majetku, nachádzajú, ich zhabanie nie je vhodné s ohľadom na práva tretích osôb alebo ak ten, komu mohla byť vec zhabaná, ju pred vydaním rozhodnutia o zhabaní časti majetku zničí, poškodí, scudzí alebo jej zhabanie inak zmarí, môže súd uložiť zhabanie veci takej hodnoty alebo peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.

(5) Zhabanie časti majetku postihuje aj plody a úžitky veci, ktoré prináležia osobe, ktorej bola takáto vec zhabaná. Zhabanie časti majetku sa nevzťahuje na veci, ktoré sú nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb osoby, ktorej sa má zhabať časť majetku, alebo osôb, o ktorých výživu a výchovu je táto osoba povinná sa starať.

(6) Vlastníkom zhabanej časti majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.

18. V § 86 ods. 1 písm. f) sa slová „podplácania podľa § 332 alebo § 333 a nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2, ak páchateľ úplatok“ nahrádzajú slovami „podplácania podľa § 332 alebo § 333, nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 a prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336d, ak páchateľ úplatok alebo nenáležitú výhodu“.

19. V 128 ods. 1 druhá veta znie: „Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

20. V § 128 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d, verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami, hospodárenie s ktorými podlieha kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.“.

21. V § 130 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).

Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená e) a f).

22. § 130 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

„(9) Výnosom z trestnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie

a)vec, ktorá bola získaná trestným činom,

b)vec, ktorá bola získaná ako odmena za trestný čin,

c)vec, ktorá bola nadobudnutá, hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň,

d)vec, na ktorú bola hoci aj len sčasti premenená vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň, alebo

e)plody a úžitky veci uvedenej v písmenách a) až d).“.

23. V § 131 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Nenáležitou výhodou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy spôsobilé ovplyvniť verejného činiteľa, na ktoré nie je právny nárok a ktorého hodnota prevyšuje 200 eur alebo neoprávnené zvýhodnenie verejného činiteľa alebo jemu blízkej osoby, ktoré nie je oceniteľné v peniazoch. Nenáležitou výhodou nie je plnenie alebo zvýhodnenie, ktorých prijatie je s ohľadom na úradný alebo vecne oprávnený záujem obvyklé v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa alebo ktoré sú zapísané v zverejnenom Registri darov. Podrobnosti upraví vykonávací právny predpis.“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

24. § 131 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:

„(6) Platobným prostriedkom sa na účely tohto zákona rozumie nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet, záznam alebo ich kombinácia vrátane platobnej karty, ktorá je chránená pred falšovaním alebo neoprávneným použitím a ktorá držiteľovi alebo používateľovi sama alebo spolu s nejakým postupom alebo súborom postupov umožňuje prevod peňazí, elektronických peňazí alebo virtuálnej meny.

(7) Virtuálnou menou sa na účely tohto zákona rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.“.

25. § 134 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ustanovenie odseku 2 písm. a) a b) sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.“.

26. V § 179 ods. 3 písm. e) sa vypúšťa slovo „alebo“.

27. V § 179 ods. 3 písm. f) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája slovo „alebo“.

28. V § 179 sa odsek 3 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

„g) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.“.

29. V § 189 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo“.

30. V § 189 ods. 2 písm. d) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.

31. V § 189 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.“.

32. V § 199 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo“.

33. V § 199 ods. 2 písm. d) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája slovo „alebo“.

34. V § 199 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.“.

35. V § 199 odsek 3 znie:

„(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

a) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, alebo

b) bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.“.

36. V § 200 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo“.

37. V § 200 ods. 2 písm. d) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája slovo „alebo“.

38. V § 200 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.“.

39. V § 200 odsek 3 znie:

„(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

a) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, alebo

b) bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.“.

40. V § 201 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa slovo „alebo“.

41. V § 201 ods. 2 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája slovo „alebo“.

42. V § 201 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.“.

43. V § 201 odsek 3 znie:

„(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

a) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, alebo

b) bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.“.

44. Doterajší text § 201b sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 spoločným konaním najmenej dvoch osôb.“.

45. V § 202 odsek 2 znie:

„(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) s použitím nátlaku, alebo

b) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.“.

46. § 202 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.“.

47. § 219 vrátane nadpisu znie:

„§ 219

Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku

(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok alebo kto takýto platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.

(4) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj, počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 3, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(5) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2, 3 alebo 4

a)závažnejším spôsobom konania,

b)vo väčšom rozsahu, alebo

c)z osobitného motívu.

(6) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2, 3 alebo 4 v značnom rozsahu.

(7) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2, 3 alebo 4

a)vo veľkom rozsahu, alebo

b)ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

48. § 231 a 232 sa vrátane nadpisu nad paragrafom 231 vypúšťajú.

49. § 233 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Legalizácia výnosu z trestnej činnosti

§ 233

(1) Kto nadobudne, prechováva alebo užíva vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej inou osobou na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto

a)ukryje, na seba alebo iného prevedie vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo v cudzine,

b)zmení povahu veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, založí ju alebo s ňou inak nakladá v úmysle umožniť sebe alebo inému uniknúť trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, alebo

c)zatají existenciu veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, najmä tým, že zatají jej pôvod v trestnej činnosti, jej umiestnenie alebo vlastnícke právo alebo iné právo k nej.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)z osobitného motívu, alebo

b)vo väčšom rozsahu.

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)ako verejný činiteľ,

b)v značnom rozsahu, alebo

c)závažnejším spôsobom konania.

(5) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)vo veľkom rozsahu,

b)vo vzťahu k veci pochádzajúcej z obzvlášť závažného zločinu, alebo

c)ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

50. Za § 233 sa vkladá § 233a, ktorý znie:

„§ 233a

(1) Kto z nedbanlivosti ukryje, na seba alebo iného prevedie, prechováva alebo užíva vec väčšej hodnoty, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej inou osobou na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto inému z nedbanlivosti umožní zatajiť pôvod alebo zistenie pôvodu veci väčšej hodnoty, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo v cudzine.

(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)vo vzťahu k veci značnej hodnoty, alebo

b)závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo vzťahu k veci

a)hodnoty veľkého rozsahu, alebo

b)pochádzajúcej z obzvlášť závažného zločinu.“.

51. V § 234 ods. 1 písm. a) sa za slová „podľa § 233“ vkladajú slová „alebo § 233a alebo trestný čin financovania terorizmu podľa § 419c“.

52. V § 247 odsek 2 znie:

„(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) a spôsobí ním značnú škodu.“.

53. V § 247a ods. 2 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája slovo „alebo“.

54. V § 247a sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) závažnejším spôsobom konania“.

55. V § 247b ods. 2 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája slovo „alebo“.

56. V § 247b sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) závažnejším spôsobom konania“.

57. V § 247d odsek 2 znie:

„(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) a spôsobí ním značnú škodu.“.

58. Za § 326 sa vkladá § 326a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 326a

Ohýbanie práva

(1) Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) na chránenej osobe, alebo

b) z osobitného motívu.“.

59. § 336 vrátane nadpisu znie:

„§ 336

Nepriama korupcia

(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil

a)na výkon právomoci verejného činiteľa,

b)na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa,

c)na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu alebo

d)na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,

potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil

a)na výkon právomoci verejného činiteľa,

b)na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa,

c)na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu alebo

d)na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,

potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.“.

60. Za § 336b sa vkladajú § 336c a 336d, ktoré vrátane nadpisu nad paragrafom 336c znejú:

„Prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody

§ 336c

(1) Kto ako verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode väčšej hodnoty.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode hodnoty veľkého rozsahu.

§ 336d

(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi nenáležitú výhodu v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode väčšej hodnoty.

(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode hodnoty veľkého rozsahu.“.

61. V § 368 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa slovo „alebo“.

62. V § 368 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:

„d) spoločným konaním najmenej dvoch osôb, alebo

e) a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.“.

63. Za § 438h sa vkladá § 438i, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 438i

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1) Pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia o uložení ochranného opatrenia zhabania časti majetku podľa § 83a sa pri určení výšky hrubého nepomeru medzi hodnotou majetku páchateľa, ktorý nadobudol alebo previedol alebo nechal previesť na inú osobu, a jeho príjmom nadobudnutým v súlade so zákonom vychádza len z hodnoty majetku, ktorý páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu od 1. januára 2021.

(2) Tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „legalizácia príjmov z trestnej činnosti“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „legalizácia výnosov z trestnej činnosti“ v príslušnom tvare.“.

64. Príloha sa dopĺňa bodmi 29 a 30, ktoré znejú:

„29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).

30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.

Čl. III

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z. a zákona č. 231/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 1 vrátane nadpisu znie:

„§ 1

Predmet zákona

Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.“.

2. V § 10 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry, prokurátorom sa rozumie aj hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor, európsky delegovaný prokurátor a stála komora, a pôsobnosť generálneho prokurátora vykonáva orgán Európskej prokuratúry ustanovený osobitným predpisom, inak hlavný európsky prokurátor.“.

3. V § 10 sa vypúšťa odsek 7.

Doterajšie odseky 8 až 23 sa označujú ako odseky 7 až 22.

4. V § 10 ods. 9 sa slová „odseku 8“ nahrádzajú slovami „odseku 7“.

5. Slová „legalizácia príjmu z trestnej činnosti“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „legalizácia výnosu z trestnej činnosti“ v príslušnom tvare.

6. V § 10 ods. 19, § 115 ods. 1 a § 117 ods. 1 sa za slová „legalizácie výnosu z trestnej činnosti“ vkladajú slová „podľa § 233 a 234 Trestného zákona“.

7. § 14 sa dopĺňa písmenami p) a r), ktoré znejú:

„p) trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona,

r) trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona.“.

8. Za § 22 sa vkladá § 22a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 22a

Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou

Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou rozhoduje najvyšší súd.“.

9. V § 45 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo časť majetku“.

10. V § 50 ods. 1 sa slová „Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované,“ nahrádzajú slovami „Ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, a ak je to vhodné s ohľadom na povahu skutku,“.

11. V § 50 odsek 2 znie:

„(2) Pri zaistení nároku poškodeného sa primerane použijú ustanovenia § 95 až 96g. Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať.“.

12. V § 55 ods. 7 sa na konci pripája bodkočiarka a tieto slová: „to neplatí, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom Európskej prokuratúry.“.

13. V § 58 ods. 4 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, poznamenajú sa v zápisnici aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, najmä jeho nerečové prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu či iných omamných látok alebo psychotropných látok.“.

14. V § 59 ods. 1 tretej vete sa za slová „stranu zápisnice“ vkladajú slová „alebo autorizovať podľa osobitného predpisu každý samostatný elektronický dokument tvoriaci zápisnicu“.

15. V § 59 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Zápisnicu v elektronickej podobe osoby podľa odseku 1 autorizujú podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Ak vypočúvaný alebo iná osoba pribratá k úkonu nemôže zápisnicu v elektronickej podobe autorizovať, podpíše zápisnicu v listinnej podobe.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

16. V § 62 odsek 1 znie:

„(1) Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané s kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez kvalifikovaného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.“

17. V § 65 ods. 8 sa slovo „zaručeným“ nahrádza slovom „kvalifikovaným“.

18. Štvrtý diel prvej časti štvrtej hlavy vrátane nadpisu znie:

„Štvrtý diel

Zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie

Prvý oddiel

Vec dôležitá pre trestné konanie

§ 89

Vec dôležitá pre trestné konanie

(1) Za vec dôležitú pre trestné konanie sa považuje vec, ktorá

a)môže slúžiť na účely dokazovania,

b)bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného činu (ďalej len „nástroj trestnej činnosti“), alebo

c)je výnosom z trestnej činnosti.

(2) Zaistenie veci na účely dokazovania má prednosť pred inými dôvodmi zaistenia veci. Dôvod zaistenia je možné v priebehu trestného konania zmeniť uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť. O zmene dôvodu zaistenia nie je potrebné rozhodovať, ak sú splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia majetku, trestu prepadnutia veci, ochranného opatrenia zhabania veci alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku a táto vec je zaistená na účely dokazovania.

Druhý oddiel

Zaistenie veci na účely dokazovania

§ 89a

Povinnosť na vydanie veci

(1) Kto má pri sebe vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely dokazovania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.

(3) Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.

§ 90

Odňatie veci

(1) Ak vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2) Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho na podklade príkazu policajt.

(3) Bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.

(4) K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie nezúčastnená osoba.

§ 91

Uchovanie, vydanie a odňatie počítačových údajov

(1) Ak je na účely dokazovania nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby

a)také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,

b)umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,

c)znemožnili prístup k takým údajom,

d)také údaje odstránili z počítačového systému,

e) také údaje vydali na účely dokazovania.

(2) V príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. c) musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, najviac však 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.

(3) Ak uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na účely dokazovania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto údajov.

(4) Príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, ktorým sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.

(5) Osoba, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje, vydá tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa týchto služieb, ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal príkaz podľa odseku 1 alebo osobe uvedenej v príkaze podľa odseku 1.

(6) Ak osoba, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje, tieto údaje na základe príkazu podľa odseku 1 nevydá, môže ich ten, kto vydal príkaz podľa odseku 1 alebo osoba uvedená v príkaze podľa odseku 1 odňať.

§ 92

Prevzatie zaistenej veci

Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona alebo v inej trestnej veci, zaistiť ako vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, prevezme ju prokurátor alebo policajt a v konaní pred súdom predseda senátu.

§ 93

Spoločné ustanovenia

(1) Zápisnica o úkonoch podľa § 89a až 92 musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci alebo počítačových údajov, ktorý umožní určiť ich totožnosť.

(2) Osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydala, ktorej boli vec alebo počítačové údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových údajov alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené, o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.

§ 94

Úschova vydaných, odňatých, prevzatých alebo inak zaistených vecí

(1) Úschovu vecí vydaných, odňatých, prevzatých alebo inak zaistených, ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania v prípravnom konaní zabezpečuje policajt alebo prokurátor. Súd zabezpečuje úschovu vecí, ak boli vydané alebo odňaté v súdnom konaní, alebo ak si veci vydané, odňaté, prevzaté alebo inak zaistené v prípravnom konaní súd vyžiada od policajta alebo prokurátora z dôvodu, že na účely dokazovania nepostačuje ich fotodokumentácia, znalecké posudky alebo iné dôkazné prostriedky, použité v prípravnom konaní; k obžalobe alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste sa ako vecný dôkaz pripájajú len drobné veci, ktorých úschovu zabezpečí súd.

(2) Ak orgán podľa odseku 1 nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých, prevzatých alebo inak zaistených vecí, ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú činnosť.

Tretí oddiel

Zaistenie nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti

§ 95

Zaistenie peňažných prostriedkov

(1) Ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, aby peňažné prostriedky boli zaistené. Príkaz na zaistenie podľa prvej vety sa môže týkať aj peňažných prostriedkov dodatočne došlých na tento účet vrátane príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne.

(2) Ak vec neznesie odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku 1 aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.

(3) Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Uvedie sa v ňom číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, informácia o tom, či sa príkaz týka aj peňažných prostriedkov dodatočne došlých na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne, ako aj suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje, pokiaľ ju v čase rozhodovania o zaistení možno vyčísliť. V príkaze, ak nerozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia.

(4) Zaistenie sa nemôže vzťahovať na peňažné prostriedky, ktoré sú potrebné na uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb obvineného alebo osoby, ktorej boli zaistené, a na uspokojovanie životných potrieb osoby, o ktorej výchovu alebo výživu sú obvinený alebo osoba, ktorej boli peňažné prostriedky zaistené, povinní sa podľa zákona starať.

(5) Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov v určenej sume, zaistenie sa obmedzí. O

zrušení a obmedzení zaistenia rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(6) Príkaz podľa odseku 1 alebo 2 sa vždy doručí banke, pobočke zahraničnej banky alebo inej právnickej osobe, alebo fyzickej osobe, ktorá disponuje peňažnými prostriedkami, a po uskutočnení príkazu aj osobe, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené.

(7) So zaistenými peňažnými prostriedkami možno nakladať len po predchádzajúcom písomnom súhlase predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora. Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony a uplatnenia nárokov voči zaisteným peňažným prostriedkom.

(8) Osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(9) Ak v trestnom konaní je potrebné zaistiť peňažné prostriedky na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.

§ 95a

(1) Ak podľa výsledku dokazovania v prípravnom konaní je nepochybné, že zaistené peňažné prostriedky na ďalšie konanie nie sú potrebné, vrátia sa vlastníkovi, ak si v trestnom konaní uplatnil nárok na ich vrátenie. O vrátení zaistených peňažných prostriedkov ich vlastníkovi rozhodne uznesením sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.

(2) Uznesenie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem skutočností ustanovených v § 176 aj označenie osoby, ktorej majú byť peňažné prostriedky vrátené, číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý majú byť peňažné prostriedky vrátené, a výšku sumy, ktorá má byť vrátená.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4) Sudca pre prípravné konanie po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení zaistených peňažných prostriedkov bez meškania doručí rovnopis rozhodnutia banke alebo pobočke zahraničnej banky, v ktorej je vedený účet, na ktorom sú zaistené peňažné prostriedky. Banka alebo pobočka zahraničnej banky vykoná prevod peňažných prostriedkov vo výške a na účet uvedený v rozhodnutí súdu bez meškania.

(5) Ustanoveniami odsekov 1 až 4 nie je dotknutý postup podľa § 95 ods. 5, pričom vždy po vrátení zaistených peňažných prostriedkov je prokurátor povinný preskúmať, či nepominuli dôvody na ďalšie zaistenie, alebo neprichádza do úvahy obmedzenie zaistenia.

§ 95b

(1) Ak policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne podľa § 214, § 215 alebo § 228 a zaistenie peňažných prostriedkov nebolo podľa § 95 ods. 5 zrušené alebo zaistené peňažné prostriedky neboli podľa § 95a ods. 1 vrátené, zaistené peňažné prostriedky sa uložia do úschovy súdu a osoba, ktorá si na ne robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.

(2) Príkaz na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu vydá sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Príkaz sa bez meškania doručí banke alebo pobočke zahraničnej banky, v ktorej je vedený účet, na ktorom sú zaistené peňažné prostriedky.

(3) Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutý postup podľa § 95 ods. 5, pričom vždy po uložení peňažných prostriedkov do úschovy je prokurátor povinný preskúmať, či nepominuli dôvody na ďalšie zaistenie peňažných prostriedkov, alebo neprichádza do úvahy obmedzene zaistenia.

§ 96

Zaistenie zaknihovaných cenných papierov

(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že zaknihovaný cenný papier je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.

(2) Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.

(3) Príkaz sa doručí tomu, kto registruje zaknihované cenné papiere, a po vykonaní príkazu aj majiteľovi zaknihovaných cenných papierov.

(4) Ak zaistenie zaknihovaného cenného papiera na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na registráciu zrušenia pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.

(5) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu majiteľa cenného papiera a náležitosti podľa predpisov o cenných papieroch.

(6) Majiteľ zaknihovaného cenného papiera, ktorý bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak bola žiadosť zamietnutá, majiteľ zaknihovaného cenného papiera ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(7) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zaknihovaný cenný papier na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 6.

§ 96a

Zaistenie nehnuteľnosti

(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nehnuteľnosť je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie nehnuteľnosti.

(3) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti verejnej listiny, ktorá je spôsobilá na zápis práva do katastra nehnuteľností. V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa vlastník nehnuteľnosti tiež poučí o tom, že

a)nesmie nakladať s nehnuteľnosťou; po oznámení príkazu nesmie nehnuteľnosť previesť na niekoho iného, zaťažiť, poškodiť alebo zničiť,

b)zodpovedá za škodu spôsobenú uplatnením predkupného práva alebo iného vecného práva na nehnuteľnosť, ak vlastník nehnuteľnosti do 15 dní od oznámenia príkazu predsedovi senátu alebo prokurátorovi neoznámil, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo alebo iné vecné právo.

(4) Rovnopis príkazu zašle predseda senátu alebo prokurátor bezodkladne príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností a orgánu, ktorý spravuje zaistený majetok podľa osobitného predpisu.

(5) Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne osobám, o ktorých mu je známe, že majú vlastnícke právo, predkupné právo, nájomné právo alebo iné vecné právo na nehnuteľnosť.

(6) Zápis vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k zaistenej nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu možno vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora.

(7) Príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zapíše bezodkladne na základe príkazu na zaistenie nehnuteľnosti poznámku v katastri nehnuteľností. Ak pominuli dôvody na zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody na zaistenie nehnuteľnosti v určenom rozsahu, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení zaistenia nehnuteľnosti rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor; odseky 4 a 5 sa použijú rovnako.

(8) Vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť; odseky 4 a 5 sa použijú rovnako. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, vlastník nehnuteľnosti ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(9) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť nehnuteľnosť na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.

§ 96b

Obhliadka nehnuteľnosti

(1) Ak je potrebné overiť stav nehnuteľnosti a posúdiť účelnosť jej zaistenia, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie vydať príkaz na obhliadku nehnuteľnosti.

(2) Obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva vykoná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt; o čase a mieste obhliadky tento orgán upovedomí vlastníka nehnuteľnosti alebo osobu, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, a ďalej osobu, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo. Tieto osoby sú povinné obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva strpieť.

(3) Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 2, alebo iná osoba neumožní vykonanie takého úkonu, je orgán, ktorý ju nariadil alebo policajt oprávnený po predchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku; o tom urobia záznam do zápisnice.

(4) Orgán zabezpečujúci obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo osobe, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo, účasť pri obhliadke. O práve účasti pri obhliadke je povinný tieto osoby poučiť.

(5) K výkonu obhliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva je potrebné pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán zabezpečujúci obhliadku preukáže svoje oprávnenie.

§ 96c

Zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe

(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že majetková účasť v právnickej osobe (ďalej len „majetková účasť“) je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie majetkovej účasti.

(3) Príkaz sa doručí príslušnému registrovému súdu, a po vykonaní príkazu bezodkladne aj majiteľovi majetkovej účasti a osobám, o ktorých mu je známe, že majú k zaistenej majetkovej účasti iné práva. V príkaze sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenou majetkovou účasťou. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné. Majiteľ majetkovej účasti má právo žiadať o zrušenie zaistenia; takú žiadosť musí odôvodniť.

(4) O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, majiteľ majetkovej účasti ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(5) Príslušný registrový súd nezapíše do obchodného registra prevod zaistenej majetkovej účasti bez predchádzajúceho písomného súhlasu predsedu senátu a v prípravnom konaní bez predchádzajúceho písomného súhlasu prokurátora.

(6) Ak pominuli dôvody na zaistenie majetkovej účasti, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie zaistenia majetkovej účasti. Príkaz na zrušenie zaistenia majetkovej účasti sa ihneď doručí príslušnému registrovému súdu.

(7) Majiteľ majetkovej účasti, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak bola žiadosť zamietnutá, majiteľ majetkovej účasti ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(8) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

(9) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť majetkovú účasť na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.

§ 96d

Zaistenie virtuálnej meny

(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že virtuálna mena je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie virtuálnej meny.

(3) V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa zakážu akékoľvek dispozície s virtuálnou menou a prikáže sa jej vydanie vrátane vydania hesla, prístupového kódu alebo podobných údajov umožňujúcich nakladanie s virtuálnou menou. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné.

(4) Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne vlastníkovi virtuálnej meny alebo osobe, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že má prístupové údaje k virtuálnej mene.

(5) Ak pominuli dôvody na zaistenie virtuálnej meny, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz na zrušenie zaistenia virtuálnej meny.

(6) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie adresa úložiska virtuálnej meny orgánu, ktorý spravuje zaistený majetok podľa osobitného predpisu, označenie virtuálnej meny a počet jednotiek.

(7) Vlastník virtuálnej meny, ktorá bola zaistená, alebo iná osoba, ktorej bola virtuálna mena zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak bola žiadosť zamietnutá, vlastník virtuálnej meny alebo iná osoba, ktorej bola virtuálna mena zaistená, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(8) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť virtuálnu menu na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 7.

§ 96e

Zaistenie inej majetkovej hodnoty

(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že iná majetková hodnota, ktorou je majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota, je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie inej majetkovej hodnoty.

(3) V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa zakážu akékoľvek dispozície s inou majetkovou hodnotou. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné.

(4) V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa osobe, ktorej bola iná majetková hodnota zaistená, uloží, aby do 15 dní od doručenia príkazu oznámila orgánu podľa odseku 1, či a kto má k inej majetkovej hodnote predkupné právo alebo iné vecné právo alebo kto je povinný poskytnúť zodpovedajúce plnenie, a aby v tejto lehote vydala všetky listiny, ktorých predloženie je potrebné na uplatnenie akéhokoľvek práva k zaistenej inej majetkovej hodnote.

(5) Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne osobám, o ktorých mu je známe, že majú k zaistenej inej majetkovej hodnote vlastnícke právo, predkupné právo alebo iné vecné právo alebo sú povinné poskytnúť zodpovedajúce plnenie. Rovnako vyzve toho, kto má plniť, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal súdu alebo na iné súdom určené miesto.

(6) Ak zaistená iná majetková hodnota podlieha evidencii podľa osobitného predpisu, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor o zaistení inej majetkovej hodnoty vyrozumie príslušný orgán, ktorý vedie takú evidenciu, a zároveň ho vyzve bezodkladne oznámiť skutočnosť, že je so zaistenou inou majetkovou hodnotou nakladané tak, že hrozí zmarenie alebo sťaženie účelu jej zaistenia.

(7) Ak pominuli dôvody na zaistenie inej majetkovej hodnoty, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz na zrušenie zaistenia inej majetkovej hodnoty; odseky 5 a 6 sa použijú rovnako.

(8) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

(9) Vlastník inej majetkovej hodnoty, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak bola žiadosť zamietnutá, vlastník inej majetkovej hodnoty ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(10) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť inú majetkovú hodnotu na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 9.

§ 96f

Zaistenie hnuteľnej veci

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že hnuteľná vec je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie hnuteľnej veci. Na postup pri zaistení hnuteľnej veci sa použije § 96e.

§ 96g

Zaistenie náhradnej hodnoty

Ak nie je možné zaistiť hnuteľnú vec, peňažné prostriedky, zaknihované cenné papiere, nehnuteľnosť, virtuálnu menu, inú majetkovú hodnotu alebo majetkovú účasť, ktoré sú nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie náhradnej hodnoty, ktorá zodpovedá aspoň sčasti ich hodnote; pritom sa postupuje rovnako podľa príslušných ustanovení upravujúcich jej vydanie, odňatie alebo zaistenie.

Vrátenie veci

§ 97

(1) Ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek opakovanej výzve doručenej do vlastných rúk ju neprevezme do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento nárok neuplatní v civilnom procese do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, vec sa stáva majetkom štátu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba podľa predchádzajúcej vety upozorniť.

(2) Na vrátenie vydaných počítačových údajov sa použije primerane postup podľa odseku 1.

(3) Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku 1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy. Vec predá orgán podľa odseku 5 alebo na základe jeho opatrenia štátny orgán podľa osobitného predpisu, pričom pri predaji sú povinní postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva. Orgán podľa odseku 5 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom len na základe jeho predchádzajúceho súhlasu.

(4) Ak omamné látky, psychotropné látky, alkohol, jedy, prekurzory, vysokoriziková chemická látka, nepovolené lieky, anaboliká, iné prostriedky s anabolickým účinkom alebo odpady, ktoré boli vydané, odňaté, prevzaté alebo inak zaistené, na ďalšie konanie nie sú potrebné, možno ich zničiť alebo zneškodniť.

(5) Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 4 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt. Proti uzneseniu o vrátení a vydaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok; proti ostatným uzneseniam sťažnosť nie je prípustná.

(6) Po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 1 zašle predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt rovnopis rozhodnutia bez odôvodnenia na prevzatie majetku štátu do správy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva dočasnú správu majetku štátu, v ktorého obvode mal vlastník alebo oprávnený držiteľ veci naposledy bydlisko, a ak nie je ich bydlisko známe, v ktorého obvode sa zaistená vec nachádza.

§ 98

(1) Ak nie je známe, komu vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená vec, ktorá je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s výzvou, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia.

(2) Ak uplatnil v lehote podľa

odseku 1

nárok na vec niekto iný ako ten, ktorý vec vydal alebo ktorému bola vec odňatá alebo inak zaistená, postupuje sa podľa

§ 97 ods. 1

a 3. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená tomu, kto vec vydal alebo komu bola vec odňatá alebo inak zaistená na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorá bola získaná trestným činom. Ak ide o vec, ktorá bola získaná trestným činom, a ten, kto vec vydal alebo komu bola vec odňatá alebo inak zaistená, nepožiadal o vrátenie veci a právo na vec neuplatnil nikto iný v lehote podľa odseku 1, vec sa stáva majetkom štátu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.

(3) Ak ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodnoty, možno ju zničiť, a to aj bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu. Za bezcennú vec sa považuje aj vec, ktorú sa nepodarilo predať podľa § 97 ods. 3, a to ani za zníženú cenu.

(4) Opatrenia a rozhodnutia uvedené v

odsekoch 1 až 3

robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.

(5) Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 98a

Spoločné ustanovenia k zaisteniu majetku, vecí a iných majetkových hodnôt

(1) Práva tretích osôb k majetku, veciam alebo iným majetkovým hodnotám zaisteným podľa tohto dielu možno uplatňovať podľa osobitných predpisov. So zaisteným majetkom, vecou alebo inou majetkovou hodnotou možno v rámci výkonu rozhodnutia, výkonu záložného práva, exekúcie alebo konkurzného konania nakladať len s predchádzajúcim písomným súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora; to platí aj pre výkon záložného práva.

(2) Právne úkony urobené bez súhlasu podľa odseku 1 sú neplatné.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, pri správe zaisteného majetku sa postupuje podľa osobitného predpisu.

(4) Zaistenie majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených podľa tohto zákona môže trvať po nevyhnutný čas, v úhrne najviac 5 rokov. Ak v tejto lehote nebolo právoplatne rozhodnuté o zaistenom majetku, veciach alebo iných majetkových hodnotách, pretože pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie skončiť a zrušením zaistenia hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu, a to aj na návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť o 7 mesiacov, a to aj opakovane. Prokurátor musí v prípravnom konaní takýto návrh podať najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty podľa prvej vety alebo dvadsať pracovných dní pred uplynutím predĺženej lehoty. Na konanie o takomto návrhu sa vzťahuje § 76 ods. 3 primerane. Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o predĺžení lehoty zaistenia musí byť odôvodnené okolnosťami, pre ktoré nemohlo byť z vyššie uvedených dôvodov o zaistenom majetku, veciach a iných majetkových hodnotách rozhodnuté. Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť. Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o nepredlžení lehoty.

(5) Prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať počas celého trestného konania, či dôvody zaistenia majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených podľa tohto dielu trvajú.

(6) Zaistenie majetku sa vzťahuje aj na plody a úžitky plynúce zo zaisteného majetku.“.

19. V § 111 ods. 1 sa slová „elektronický platobný prostriedok alebo inú platobnú kartu, alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu“ nahrádzajú slovami „platobný prostriedok“.

20. V § 112 ods. 1 prvá veta znie: „Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, poskytnutia služby alebo výkonu činnosti na ktorých držanie alebo poskytovanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorých držanie alebo poskytovanie je zakázané, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti alebo ktoré sú určené na páchanie trestnej činnosti.“.

21. V § 113 ods. 9, § 114 ods. 7, § 115 ods. 7 a § 118 ods. 7 sa slová „sa súčasne aj v tejto veci vedie“ nahrádzajú slovami „ide o“.

22. V § 119 ods. 1 písmeno f) znie:

„f) výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu,“.

23. V § 119 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

„g) majetkové pomery na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti.“.

24. V § 119 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

,,(2) Majetkové pomery, vyhotovovanie majetkového profilu a vyhľadávanie, dokumentovanie a preverovanie rozsahu a umiestnenia výnosov z trestnej činnosti zisťuje a vykonáva policajt alebo orgán podľa osobitného predpisu.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

25. § 163 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Rozsudok senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine, výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení.“.

26. V § 170 odsek 6 znie:

„(6) Ak rozsudok senátu nebol vo výroku o vine, vo výroku o treste alebo vo výroku o ochrannom opatrení prijatý jednomyseľne, sudca alebo prísediaci, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozsudku a doručilo a zverejnilo spolu s rozsudkom, ak je vyhotovené v lehote podľa § 172 ods. 3.“.

27. V § 190 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento nadriadený prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom jemu nadriadenému prokurátorovi,“.

28. V § 196 ods. 1 druhá veta znie: „Prokurátor a policajt o podanom trestnom oznámení bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, a Európsku prokuratúru, ak sa týka pôsobnosti Európskej prokuratúry.“.

29. V § 200 ods. 4 a 5, § 201 ods. 5 písm. b) a ods. 6 písm. b), § 202 ods. 2 a 3 a § 230 ods. 2 písm. h) a i) sa slová „ods. 8“ nahrádzajú slovami „ods. 7“.

30. V § 202 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Skrátené vyšetrovanie o prečinoch trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a ods. 1 a 2 Trestného zákona vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. a) až c).“.

31. V § 211 ods. 1 sa vypúšťa čiarka za slovom „prostriedku“, slová „elektronických peňazí alebo inej platobnej karty“ a slová „podielnictva podľa § 231 a 232,“.

32. V § 215 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „ktorý je prečinom a“ a za slová „sexuálneho zneužívania“ sa vkladá čiarka a slová „trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby“.

33. Doterajší text § 229 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Prerušenie trestného stíhania nie je prekážkou pre rozhodnutie podľa § 97 a 98, ani prekážkou konania o samostatnom návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia podľa § 236 ods. 1.“.

34. V § 277 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.

35. Za § 277 sa vkladá § 277a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 277a

Zmena samosudcu alebo zloženia senátu

(1) Ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a obžalovaný so zmenou nesúhlasil, hlavné pojednávanie sa vykoná znova.

(2) Postup podľa § 257 sa na novom hlavnom pojednávaní nevykonáva. Vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 alebo 2 urobené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní,

ako aj uznesenie súdu podľa § 257 ods. 7 a 8 vyhlásené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní si zachovávajú svoje účinky aj na novom hlavnom pojednávaní.

(3) Na novom hlavnom pojednávaní možno namiesto výsluchu svedka alebo znalca prečítať tie časti zápisnice o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ktoré sa týkajú ich výsluchu. Ak táto zápisnica obsahuje odkaz na ich skoršie výpovede (§ 58 ods. 4), prečíta sa v takom prípade aj tá výpoveď, na ktorú sa odkazuje.

(4) Namiesto čítania zápisníc podľa odseku 3 možno na novom hlavnom pojednávaní prehrať časť zvukového záznam z predchádzajúceho hlavného pojednávania, ktorá sa týka výpovede, ak bol zvukový záznam vyhotovený. Na návrh strany predseda senátu nariadi jeho prehratie, ak bol zvukový záznam vyhotovený a ak je na riadne zistenie skutkového stavu potrebné poznať doslovné znenie skoršej výpovede.

(5) Aj keď sú splnené podmienky na prečítanie zápisnice podľa odseku 3 alebo prehratie zvukového záznamu podľa odseku 4, predseda senátu na návrh strany nariadi opakovanie výsluchu svedka alebo znalca, ak je ich výpoveď rozhodujúca na riadne zistenie skutkového stavu a je potrebné overiť ich hodnovernosť alebo pokiaľ je z iných dôležitých dôvodov potrebné bezprostredné vnímanie ich výpovede. Tým nie je dotknuté právo súdu aj bez splnenia týchto podmienok rozhodnúť o výsluchu svedka alebo znalca (§ 276).

(6) Odsekmi 1 až 5 nie je dotknutá možnosť čítať na novom hlavnom pojednávaní zápisnicu o výsluchu z prípravného konania, ak sú splnené podmienky podľa § 252 ods. 5 a § 263. Ak boli tieto podmienky splnené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, platí, že sú splnené aj na novom hlavnom pojednávaní; to neplatí pre dôvody podľa § 263 ods. 3 písm. a).“.

36. V § 331 ods. 2 sa slová „zločine, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje osem rokov“ nahrádzajú slovami „obzvlášť závažnom zločine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov“.

37. V § 423 sa slová „konkurznému súdu, v ktorého obvode má sídlo súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni,“ nahrádzajú slovami „príslušnému konkurznému súdu“.

38. V § 425 ods. 1 a § 428 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený,“.

39. V § 425 ods. 1 sa za slová „podľa § 50 ods. 2 a 3,“ vkladajú slová „§ 89a a 90,“ a slová ,,§ 94 až 96“ sa nahrádzajú slovami ,,§ 94 až 96g a § 98a“.

40. V § 428 ods. 2 a § 461 ods. 2 sa slová „§ 94 až 96 a § 425 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 94 až 96g, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427“.

41. V § 433 sa za slovo „majetku“ vkladá čiarka a slová „výkonom trestu prepadnutia veci alebo výkonom ochranného opatrenia zhabania veci alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku“.

42. Nadpis štvrtej časti druhej hlavy štvrtého dielu znie: „Výkon zhabania veci, výkon zhabania časti majetku a výkon detencie“.

43. V § 461 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený,“.

44. § 461 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Proti rozhodnutiu o zaistení veci je prípustná sťažnosť.“.

45. Za § 461 sa vkladá § 461a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 461a

Výkon zhabania časti majetku

(1) Len čo sa stal rozsudok, ktorým bolo uložené zhabanie časti majetku, vykonateľným, zašle predseda senátu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie časti majetku do správy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, v ktorého obvode mal odsúdený naposledy bydlisko, a ak nie je jeho bydlisko známe, v ktorého obvode sa zhabaná časť majetku nachádza.

(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie zhabania časti majetku, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor časť majetku zaistiť. Súd zaistí časť majetku vždy, ak uložil zhabanie časti majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení časti majetku sa postupuje primerane podľa

§ 50 ods. 2 a 3

, § 89a, § 90,

§ 94 až 96

g, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427.

(3) Proti rozhodnutiu o zaistení časti majetku je prípustná sťažnosť.“.

46. Nadpis § 550 znie: „Zaistenie a odovzdanie veci“.

47. V § 550 ods. 1 sa slová ,,vykonať zaistenie veci a jej následné odovzdanie do cudziny“ nahrádzajú slovami „zaistiť vec a túto vec následne odovzdať do cudziny“.

48. Za § 550 sa vkladá § 550a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 550a

Zaistenie a vrátenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky

(1) Ak cudzí orgán požiada o zaistenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky na účely ich vrátenia vlastníkovi a je nepochybné, že peňažné prostriedky nepatria majiteľovi účtu, na ktorom sa nachádzajú a sú výnosom z trestnej činnosti, môže prokurátor rozhodnúť o ich zaistení. Ustanovenie § 95 sa použije primerane.

(2) Prokurátor rozhoduje o zaistení peňažných prostriedkov, zrušení alebo obmedzení zaistenia príkazom.

(3) O vrátení zaistených peňažných prostriedkov ich vlastníkovi rozhoduje sudca na návrh prokurátora. Ustanovenia § 95a, § 95b a 98a sa použijú primerane.“.

49. Nadpis § 551 znie: „Zaistenie majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty“.

50. V § 551 odsek 1 znie:

„(1) Na žiadosť cudzieho orgánu môže súd na návrh prokurátora rozhodnúť o zaistení majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti, predpokladá sa ich prepadnutie alebo zhabanie a ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Ustanovenia § 95 až 96g a § 98a sa použijú primerane.“.

51. V § 551 ods. 4 sa vypúšťa slovo „predbežné“ a slová „podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve“ sa nahrádzajú slovami „medzinárodnej zmluvy“.

52. Za § 567p sa vkladá § 567q, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 567q

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1) Veci, ktoré boli vydané, odňaté alebo prevzaté podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020, a u ktorých sú splnené podmienky na ich predaj podľa § 97 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2020, sa 1. januára 2021 stávajú majetkom štátu.

(2) Na veci, ktoré boli vydané, odňaté alebo prevzaté podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020, sa vzťahuje § 97 a 98 v znení účinnom od 1. januára 2021; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.

(3) Ustanovenie § 98a ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa nepoužije na príkazy o zaistení majetku vydané do 31. decembra 2020.

(4) Predseda senátu alebo člen senátu má právo zverejniť pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine, výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení v prípade rozsudkov vyhlásených od 1. mája 2010 do 31. decembra 2020.

(5) Ak sa v konaniach pred súdom, ktoré začali pred 1. januárom 2021, už hlavné pojednávanie vykonávalo znova a svedkovia a znalci boli vyslúchaní na viacerých hlavných pojednávaniach, treba zápisnicou z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 2 a zvukovým záznamom z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 3 rozumieť zápisnice a zvukové záznamy zo všetkých doterajších hlavných pojednávaní.

(6) Ustanovenie § 277a ods. 1 a 3 až 6 sa primerane použije aj v konaniach podľa § 564 ods. 3 a 4. Ak sa v týchto konaniach už hlavné pojednávanie vykonávalo znova a svedkovia a znalci boli vyslúchaní na viacerých hlavných pojednávaniach, treba zápisnicou z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 2 a zvukovým záznamom z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 3 rozumieť zápisnice a zvukové záznamy zo všetkých doterajších hlavných pojednávaní.“.

53. Príloha sa dopĺňa bodmi 19 a 20, ktoré znejú:

„19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).

20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.

Čl. IV

Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z., zákona č. 136/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 11/2006 Z. z., zákona č. 278/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 241/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 299/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 305/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2019 Z. z. a zákona č. 90/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 34a ods. 3 písm. b) sa slovo „podielnictva“ nahrádza slovami „legalizácie výnosu z trestnej činnosti“.

2. Za § 57g sa vkladá § 57h, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 57h

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2021

Za bezúhonnú osobu podľa § 34a ods. 3 písm. b) sa nepovažuje ani ten, kto bol pred 1. januárom 2021 právoplatne odsúdený za trestný čin podielnictva a jeho odsúdenie za tento trestný čin nebolo zahladené.“.

Čl. V

Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 242/2019 Z. z. a zákona č. 241/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 50 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

Poznámka pod čiarou k odkazu 30c sa vypúšťa.

2. § 55lb sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Na účely elektronickej úradnej komunikácie pri výkone pôsobnosti Európskej prokuratúry na území Slovenskej republiky sa Európskej prokuratúre zriaďuje elektronická schránka,46b) ktorá sa aktivuje súčasne s jej zriadením a ktorej je Európska prokuratúra majiteľom. Na postup pri deaktivácii a zrušení elektronickej schránky Európskej prokuratúry sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o deaktivácii a zrušení elektronickej schránky orgánu verejnej moci.46c) Oprávnenou osobou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou Európskej prokuratúry je európsky delegovaný prokurátor. Údaje potrebné na udelenie a zmenu oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou Európskej prokuratúry oznamuje správcovi modulu elektronických schránok európsky delegovaný prokurátor, ak ich správca modulu elektronických schránok nezískava postupom podľa osobitného predpisu.46d)

Poznámky pod čiarou k odkazom 46b až 46d znejú:

„46b) § 3 písm. l) a § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

46c) § 14 a 15 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

46d) § 16 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov .“.

Čl. VI

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 242/2019 Z. z., zákona č. 459/2019 Z. z. a zákona č. 241/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 ods. 1 písm. a) sa za slovom „prokuratúry“ vypúšťa čiarka a slová „európskeho delegovaného prokurátora v rozsahu, v akom to ustanovuje osobitný predpis2)“.

2. § 3 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) V rozsahu v akom osobitný predpis2) neustanovuje inak sa generálna prokuratúra považuje za služobný úrad hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora vo veciach

a) odmeňovania prokurátorov,

b) sociálneho zabezpečenia prokurátorov,

c) získania osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami,

d) majetkového priznania prokurátora,

e) ďalších práv a povinností vyplývajúcich alebo súvisiacich so služobným pomerom prokurátora.“.

3. V § 9b ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: „Na účely tohto zákona sa európsky delegovaný prokurátor považuje za prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ak osobitný predpis2) neustanovuje inak. Po skončení dočasného pridelenia prokurátora na výkon funkcie k Európskej prokuratúre prokurátor vykonáva funkciu prokurátora na tej prokuratúre, na ktorej vykonával funkciu prokurátora pred dočasným pridelením; taký prokurátor môže byť na jeho žiadosť vymenovaný za prokurátora generálnej prokuratúry bez výberového konania okrem prípadu, ak ku skončeniu dočasného pridelenia došlo z dôvodu, ktorý ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry.“.

4. V § 15 ods. 2 písm. f) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou.

5. V § 15 sa odsek 2 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú:

„h) prokurátor dočasne pridelený na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora alebo európskeho prokurátora bol odvolaný z tejto funkcie Súdnym dvorom Európskej únie a ak

dôvod tohto odvolania vážne ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry alebo

i) prokurátor dočasne pridelený na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora bol odvolaný z tejto funkcie kolégiom a ak dôvod tohto odvolania vážne ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry.“.

6. V § 26 sa odsek 1 dopĺňa písmenom u), ktoré znie:

„u) oznámiť a preukázať služobnému úradu v požadovanom rozsahu informácie a údaje potrebné na splnenie povinností služobného úradu v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia prokurátora, ak ide o prokurátora dočasne prideleného k Európskej prokuratúre.“.

7. V § 131 ods. 1 sa za slovo „úraz“ vkladajú slová „alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu49b)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 49b znie:

„49b) § 12 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

8. § 138 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ustanovenia o sociálnom zabezpečení a sociálnom poistení, ktoré sa vzťahujú na prokurátorov, sa vzťahujú aj na hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje osobitný predpis.2)“.

9. V § 258a sa za slová „delegovaného prokurátora“ vkladajú slová „dočasne pridelených podľa § 9b ods. 3“.

Čl. VII

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 213/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákon č. 505/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 206/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 39/2015 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 323/2015 Z. z., zákona č. 359/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 388/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 289/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 237/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 373/2018 Z. z., zákona č. 156/2019 Z. z. a zákona č. 211/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 17 ods. 3 druhej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak bol zaknihovaný cenný papier zaistený podľa osobitného predpisu,31a) v takom prípade emitent odovzdá listinný cenný papier Úradu pre správu zaisteného majetku.31b)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 31a a 31b znejú:

„31a) Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 52/2018 Z. z.

31b) Zákon č. .../2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VIII

Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z . z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 9/2013 Z. z., zákona č. 357/2013 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 272/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 141/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 373/2018 Z. z., zákona č. 311/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z. a zákona č. 198/2020 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 2 ods. 1 písm. t) sa na konci pripájajú tieto slová: „zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe v trestnom konaní a zrušenie tohto zaistenia,“.

Čl. IX

Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 207/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 272/2017 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z. a zákona č. 221/2019 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. Za § 79 sa vkladá § 79a, ktorý znie:

„§ 79a

Ak boli splnené podmienky na prepadnutie tovaru alebo veci a tento tovar alebo vec boli predané podľa osobitného predpisu82aa) skôr, ako bolo rozhodnuté o ich prepadnutí, colný úrad môže rozhodnúť o prepadnutí peňažných prostriedkov získaných predajom tohto tovaru alebo veci.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 82aa znie:

„82aa) Zákon č. .../2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. Za § 84a sa vkladá § 84aa, ktorý znie:

„§ 84aa

Čl. X

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 390/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 291/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 377/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 373/2018 Z. z. a zákona č. 390/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 57 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.“.

2. V § 58 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku.“.

3. V § 58 ods. 3 sa slová „Odporovať možno“ nahrádzajú slovami „Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno“.

4. § 58 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.“.

5. V § 59 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku.“.

6. V § 59 ods. 4 sa slová „Odporovať možno“ nahrádzajú slovami „Ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno“.

7. § 59 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

„(5) V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktoré bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

(6) Rovnako ako právny úkon sa posudzuje aj dlžníkove opomenutie, v dôsledku ktorého dlžník stratil právo alebo v dôsledku ktorého sa voči nemu založili, zachovali alebo zabezpečili majetkové právne nároky.“.

8. V § 60 ods. 2 sa za slovo „dlžníkom“ vkladajú slová „alebo o mrhanie majetkom“.

9. V § 60 ods. 3 sa slová „Odporovať možno“ nahrádzajú slovami „Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno“.

10. § 60 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas desiatich rokov pred vyhlásením konkurzu.“.

11. § 62 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) V konkurze podľa §107a ods. 1 má na účely uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu dočasný správca rovnaké postavenie ako veriteľ.“.

12. Za § 107a sa vkladajú § 107aa a 107ab, ktoré znejú:

„§ 107aa

(1) Konkurzu podľa § 107a ods. 1 podlieha aj majetok tretej osoby, pri ktorom možno odôvodnene predpokladať, že ho tretia osoba drží alebo spravuje vo vlastnom mene a na účet dlžníka (ďalej len „fiduciárna správa“).

(2) Fiduciárnu správu možno odôvodnene predpokladať, ak v období piatich rokov pred vyhlásením konkurzu,

a)tretia osoba poskytla dlžníkovi výhodu alebo úžitok bez primeraného protiplnenia; na obvyklé darovanie sa neprihliada, alebo

b)spriaznená osoba dlžníka nadobudla majetok, ktorý nezodpovedá príjmom takejto osoby.

(3) Predpokladá sa, že hodnota majetku vo fiduciárnej správe je majetok, z ktorého bola dlžníkovi poskytnutá výhoda alebo úžitok bez primeraného protiplnenia, alebo hodnota takejto výhody; v prípade podľa odseku 2 písm. b) najvyššia hodnota majetku spriaznenej osoby dlžníka v období piatich rokov pred vyhlásením konkurzu, ktorá nezodpovedá jej príjmom.

(4) Pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu, na podnet prokurátora vyzve tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy podala vyhlásenie o majetku a uviedla skutočnosti, ktoré súpis majetku vylučujú; ak výzvu nesplní riadne a včas, správca na podnet prokurátora zapíše majetok tretej osoby, o ktorom možno predpokladať, že je vo fiduciárnej správe do súpisu.

(5) Majetok tretej osoby podľa odseku 1 zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tretej osoby.

§ 107ab

Na konanie podľa § 107a a 107aa je príslušný Okresný súd Žilina.“.

13. Za § 206j sa vkladá § 206k, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 206k

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. januára 2021

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2021 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020.“.

Čl. XI

Zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 236/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 odsek 2 znie:

„(2) Tento zákon sa použije vo vzťahu k Dánskemu kráľovstvu a Írskej republike. Vo vzťahu k iným členským štátom Európskej únie sa tento zákon použije primerane a v rozsahu, v akom osobitný predpis o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu1) neustanovuje inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018).“

2. Doterajší text § 2 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Ak je Slovenská republika vykonávajúcim štátom, na účely osobitného predpisu o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu je vykonávajúcim orgánom2) prokurátor okresnej prokuratúry príslušný podľa § 8 ods. 1.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

„2) Čl. 2 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2018/1805.“.

3. V § 4 ods. 1 sa nad slovom „predpisu“ doterajší odkaz „1)“ nahrádza odkazom „3)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3) Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).“.

Čl. XII

Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 644/2007 Z. z., zákona č. 598/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012

Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z. a zákona č. 198/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 13 ods. 7 sa slová „ods. 2 až 13“ nahrádzajú slovami „ods. 2 až 14“.

2. V § 14 ods. 1 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry, odpis registra trestov sa poskytuje prostredníctvom európskeho delegovaného prokurátora alebo európskeho prokurátora za Slovenskú republiku,“.

3. V § 19 ods. 2 sa slová „písm. f) až o)“ nahrádzajú slovami „písm. f) až p)“.

Čl. XIII

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z. a zákona č. 198/2020 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 164 sa vkladá § 164a, ktorý znie:

„§ 164a

(1) Pri výkone rozhodnutia o zabezpečení veci a rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. b) a správe zabezpečenej veci, veci alebo práva určenými v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia, okrem vecí zabezpečených na účely vykonania dôkazu alebo vecí, voči ktorým má správca dane povinnosť zabezpečenia, ktorá mu vyplýva z osobitného predpisu,97) sa postupuje podľa osobitného predpisu.98)

(2) Ak boli splnené podmienky na prepadnutie veci podľa tohto zákona a táto vec bola predaná podľa osobitného predpisu98) skôr, ako bolo rozhodnuté o jej prepadnutí, správca dane rozhodne o prepadnutí peňažných prostriedkov získaných predajom tejto veci.

(3) Ustanovenia upravujúce vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku na návrh podľa osobitného predpisu99) sa na účely správy daní nepoužijú.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 97 až 99 znejú:

„97) Napríklad zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

98) Zákon č. .../2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

99) § 5 zákona č. .../2020 Z. z.

Čl. XIV

Zákon č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi sa dopĺňa takto:

1. Za § 27 sa vkladá § 27a, ktorý znie:

„§ 27a

Ak boli splnené podmienky na prepadnutie tovaru a tento tovar bol predaný podľa osobitného predpisu34a) skôr, ako bolo rozhodnuté o jeho prepadnutí, colný úrad môže rozhodnúť o prepadnutí peňažných prostriedkov získaných predajom tohto tovaru.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:

„34a) Zákon č. .../2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. Za § 33 sa vkladá § 33a, ktorý znie:

„§ 33a

Čl. XV

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z. a zákona č. 288/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 ods. 2 a § 7 ods. 1 sa za slovo „tresty“ vkladajú slová „a ochranné opatrenie“.

2. V § 3 sa za slová „podľa § 213,“ vkladajú slová „neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219,“, vypúšťajú sa slová „podielnictvo podľa § 231 a 232,“ slová „§ 233 a 234“ sa nahrádzajú slovami „§ 233 až 234“ a za slová „podľa § 336“ sa vkladajú slová „prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d“.

3. V § 7 ods. 3 sa za slová „vine a treste“ vkladajú slová „alebo ochrannom opatrení“ a za slovo „trest“ sa vkladajú slová „alebo ochranné opatrenie“.

4. V § 9 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ochranného opatrenia“.

5. Nadpis tretej časti znie:

„TRETIA ČASŤ

TRESTY A OCHRANNÉ OPATRENIE“.

6. Nadpis § 10 znie: „Druhy trestov a ochranného opatrenia“.

7. Doterajší text § 10 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Za spáchaný trestný čin podľa § 3 a za podmienok podľa § 83a Trestného zákona môže súd uložiť právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku.“.

8. Nadpis § 11 znie: „Zásady ukladania trestov a ochranného opatrenia“.

9. § 11 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú aj na ukladanie ochranného opatrenia; popri ochrannom opatrení zhabania časti majetku nemožno uložiť trest prepadnutia majetku.“.

10. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 20a

Zhabanie časti majetku

Súd uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku za podmienok pre ukladanie tohto ochranného opatrenia ustanovených v § 83a Trestného zákona.“.

11. V § 26 ods. 1 sa za slovo „trestu“ vkladajú slová „alebo ochranného opatrenia“.

12. Príloha sa dopĺňa bodmi 19 a 20, ktoré znejú:

„19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).

Čl. XVI

Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č.566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 52/2018 Z. z. sa mení takto:

1. V § 14 odsek 10 znie:

„(10) Správa zaisteného majetku sa vykonáva podľa osobitného predpisu.25d)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25d znie:

„25d) Zákon č. .../2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. V § 14 sa vypúšťajú odseky 11 až 15.

Doterajší odsek 16 sa označuje ako odsek 11.

Čl. XVII

Zákon č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 396/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 odsek 2 znie:

„(2) Tento zákon sa použije vo vzťahu k Dánskemu kráľovstvu a Írskej republike. Vo vzťahu k iným členským štátom sa tento zákon použije primerane a v rozsahu v akom osobitný predpis o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu1) neustanovuje inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018).“ .

2. V § 2 písm. a) sa za slovo „majetku“ vkladajú slová „alebo časti majetku“.

3. Doterajší text § 2 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Ak je Slovenská republika vykonávajúcim štátom, na účely osobitného predpisu o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu je

a) vykonávajúcim orgánom1a) súd príslušný podľa § 7 ods. 2,

b) ústredným orgánom1b) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1a a 1b znejú:

„1a) Čl. 2 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2018/1805.

1b) Čl. 24 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1805.“.

4. V § 4 ods. 1 písm. a) sa nad slovom „majetku“ doterajší odkaz „1)“ nahrádza odkazom „1c)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie:

„1c) § 58 a 59 Trestného zákona.

§ 13 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

5. V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) zhabanie časti majetku.3a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:

„3a) § 83a Trestného zákona.“.

6. V § 4 ods. 3 písm. a) až c) sa za slová „zhabanie veci“ vkladajú slová „alebo časti majetku“.

7. V § 4 ods. 4 sa slová „Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)“ nahrádzajú slovom „ministerstva“.

8. Nadpis § 6 znie: „Dispozičné právo s prepadnutým a zhabaným majetkom alebo vecou alebo časťou majetku vo vykonávajúcom štáte“.

9. V § 6 ods. 1 sa za slová „alebo vec“ vkladajú slová „alebo časť majetku“.

10. V § 10 ods. 1 písm. c) a g) sa za slová „majetok alebo vec“ vkladajú slová „alebo časť majetku“.

11. V § 10 ods. 1 písm. h) sa za slová „zhabania veci“ vkladajú slová „alebo časti majetku“.

12. V § 11 ods. 2 sa slová „výkone trestu prepadnutia veci a výkone zhabania veci“ nahrádzajú slovami „výkone trestu prepadnutia veci, výkone zhabania veci a výkone zhabania časti majetku“.

13. V § 14 ods. 1 písm. c) sa za slová „majetku alebo veci, ktorej“ vkladajú slová „alebo časti majetku, ktorých“.

Čl. XVIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2021 okrem čl. I § 11 až 17 a § 18 ods. 1 až 3 a ods. 5 a 6, čl. III § 98a ods. 3 v bode 18, čl. VII, čl. IX, čl. XIII, čl. XIV a čl. XVI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2021.

prezidentka Slovenskej republiky

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

predseda vlády Slovenskej republiky