1
DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov sa predkladá ako iniciatívny materiál.
Predložený návrh zákona obsahuje úpravu a doplnenie prechodných ustanovení vzhľadom na skúsenosti získané z aplikačnej praxe. Novelizáciou zákona dochádza k predĺženiu prechodného obdobia, po skončení ktorého vznikne organizáciám cestovného ruchu povinnosť preukazovať každoročne splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 zákona s cieľom napomôcť organizáciám čeliť nepriaznivým dôsledkom pandémie COVID-19.
Doplnenie prechodného ustanovenia § 31e zákona reaguje na mimoriadnu situáciu spojenú pandémiou COVID-19 a umožňuje pri výpočte výšky poskytnutej dotácie organizáciám cestovného ruchu zo strany Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v rokoch 2022 a 2023 vychádzať zo súhrnných údajov o vybraných členských príspevkoch a súhrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie v roku 2019 pri tých organizáciách cestovného ruchu, u ktorých hodnota výberu dane za ubytovanie a/alebo hodnota vybraných členských príspevkov v rokoch 2020 a 2021 nedosiahli hodnoty dosiahnuté v roku 2019.
Taktiež sa do zákona vkladá § 27j, ktorého podstatou je vytvorenie legislatívneho rámca pre tvorbu schém štátnej pomoci a pomoci „de minimis“ pre podporu podnikov v odvetví cestovného ruchu, ktorých účelom je znížiť negatívne dopady pandémie ochorenia COVID-19.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh nemá sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.
5
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy Príjmy verejnej správy celkom
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
- vplyv na vyššie územné celky
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
Výdavky verejnej správy celkom
- vplyv na vyššie územné celky
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
Vplyv na počet zamestnancov
- vplyv na vyššie územné celky
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
- vplyv na vyššie územné celky
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
Financovanie zabezpečené v rozpočte
rozpočet verejnej správy (kapitoly VPS)
Iné ako rozpočtové zdroje
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora 6
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:Predmetný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2020 - 2022, rozpočtovo zabezpečený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2020 – 2022 v kapitole všeobecná pokladničná správa.
S ohľadom na skutočnosť, že nie je možné predpokladať vývoj spojený s prenosným ochorením COIVD-19, ministerstvo bude v prípade potreby rokovať s Ministerstvom financií Slovenskej republiky o úprave limitu výdavkov ministerstva v príslušných rozpočtových rokoch.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Predložený návrh zákona obsahuje úpravu a doplnenie prechodných ustanovení vzhľadom na skúsenosti získané z aplikačnej praxe. Novelizáciou zákona dochádza k predĺženiu prechodného obdobia, po skončení ktorého vznikne organizáciám cestovného ruchu povinnosť preukazovať každoročne splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 zákona s cieľom napomôcť organizáciám čeliť nepriaznivým dôsledkom pandémie COVID-19.
Prostredníctvom doplnenia prechodného ustanovenia § 31e sa v dôsledku pretrvávajúcej mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou COVID-19 umožňuje pri výpočte výšky požadovanej dotácie zo strany Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej ako „ministerstvo“) v rokoch 2022 a 2023 vychádzať z údajov o vybraných členských príspevkoch a vybranej dane za ubytovanie v roku 2019 pri tých organizáciách cestovného ruchu, ktoré nedosiahnu výšku výberu dane za ubytovanie a/alebo výber členských príspevkov, ktorý bol vyšší ako limit v roku 2019 pred vypuknutím pandémie COVID-19.
Taktiež sa do zákona vkladá § 27j, ktorého podstatou je vytvorenie legislatívneho rámca pre tvorbu schém štátnej pomoci a pomoci „de minimis“ pre podporu podnikov v odvetví cestovného ruchu, ktorých účelom je znížiť negatívne dopady pandémie ochorenia COVID-19.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) 2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
7
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financiePredmetný návrh vytvára legislatívny rámec pre tvorbu schém štátnej pomoci a minimálnej pomoci pre podniky v odvetví cestovného ruchu. Schémy sú určené k zníženiu negatívnych dopadov pandémie ochorenia COVID-19 a s ňou spojených opatrení (uzatvorenie hraníc, povinná karanténa, uzatvorenie prevádzky). Schémy pomoci sa zameriavajú na oprávnené obdobie od začiatku druhého štvrťroka 2020 do 31. decembra 2020, ktoré slúžia k výpočtu predpokladanej výšky finančného príspevku. Podnikom bude udelený finančný príspevok za predpokladu, že došlo k poklesu tržieb o viac ako 40%. Výška príspevku je rátaná ako 4% - 10% z tržieb za každý mesiac, v ktorom podnikatelia zaznamenali pokles tržieb viac ako 40%.
Výpočet je založený na údajoch Finančnej správy Slovenskej republiky o vybranej dani z pridanej hodnoty, na základe ktorej boli kvantifikované tržby podnikateľských subjektov a následne ich 10% časť pre určenie finančnej náročnosti pre prvé oprávnené obdobie. Výška tržieb tvorí 330 mil. € a 10% časť 33 mil. €.
Ostatných 17 mil. € tvorí kvantifikovaný odhad pre finančnú náročnosť nasledujúceho oprávneného obdobia.
Na základe vyššie uvedeného výpočtu bola stanovená predpokladaná finančná potreba vo výške 10 mil. eur na rok 2020, 70 mil. € na rok 2021 a 20 mil. eur na rok 2022, nakoľko z dôvodu trvajúcej pandémie ochorenia COVID-19 a niektorých vládnych opatrení predpokladá pokračujúci výrazný pokles dopytu po službách cestovného ruchu.
8
Tabuľka č. 3 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
9
Tabuľka č. 4 Ministerstvo dopravy a výstavby SR
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
13
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
3.Predmet návrhu zákona je - nie je upravený v práve Európskej únie:
a)je upravený v primárnom práve
– Čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016),
b)nie je upravený v sekundárnom práve,
c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
bez predmetné
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
bezpredmetné
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Bezpredmetné
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu opatrenia s právom Európskej únie:
úplný
14
B. Osobitná časťK čl. I
Navrhovaná úprava rozširuje zoznam nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu o bod d), ktorý predstavuje schému štátnej pomoci alebo schému minimálnej pomoci podľa zákona o štátnej pomoci.
Za § 27i sa vkladá § 27j, ktorého podstatou je vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý umožní ministerstvu tvoriť schémy štátnej pomoci a schémy pomoci „de minimis“ pre podniky v odvetví cestovného ruchu. Odsek 2 určuje povinnosť predložiť schému štátnej pomoci na schválenie Európskej komisii a schému pomoci de minimis na schválenie Protimonopolnému úradu SR a zároveň definuje podstatu a zameranie predmetných schém. Vytvorenie predmetných schém je nevyhnutné k zníženiu negatívnych dopadov pandémie ochorenia COVID-19 na odvetvie cestovného ruchu a pre podniky v ňom fungujúce.
Navrhovaná právna úprava predlžuje prechodné obdobie, po skončení ktorého vznikne organizáciám cestovného ruchu povinnosť preukazovať každoročne splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 zákona.
Cieľom právnej úpravy je zabrániť zániku oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré aj bez nesplnenia tejto povinnosti, už v tomto roku čelia nepriaznivým dôsledkom mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou COVID-19, čo pre niektoré z nich môže mať negatívne alebo až likvidačné následky.
Ministerstvo však bude organizácie cestovného ruchu počas tohto predĺženého prechodného obdobia upozorňovať na skutočnosť, že k 31. decembru 2022 budú povinné preukázať splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 zákona a vyzývať ich na operatívne riešenie vzniknutej situácie. Ide najmä o organizácie, pri ktorých je podľa počtu prenocovaní za predchádzajúci kalendárny rok odôvodnená obava z nesplnenia tejto povinnosti. Riešením je napr. zvýšenie celkového počtu prenocovaní vstupom nových obcí medzi členov organizácie, zlúčenie s inou organizáciou cestovného ruchu s uvedením aj prípadných dôsledkov, a to zánik organizácie cestovného ruchu alebo zlúčenie s inou organizáciou cestovného ruchu.
Organizácie cestovného ruchu sú stabilnou súčasťou systému riadenia cestovného ruchu od platnosti zákona. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vzhľadom na pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19 doplnenie prechodného ustanovenia § 31e zákona, ktoré umožňuje organizáciám cestovného ruchu žiadať o dotáciu poskytovanú Ministerstvom dopravy a výstavby SR podľa údajov predkrízového roka 2019 v prípade, že organizácia cestovného ruchu má výpadky členských príspevkov a/alebo výpadky výberu dane za ubytovanie v dôsledku COVID-19. Právna úprava je definovaná ako prechodné ustanovenie na roky 2022 a 2023, nakoľko sa predpokladá dopad pandémie na cestovný ruch najenormnejší v rokoch 2020 a 2021 (podľa UNWTO dopady krízy v cestovnom ruchu sú očakávané na najbližší päť rokov). Výpadok poskytovania dotácií pre organizácie
15
cestovného ruchu môže mať až likvidačný charakter, preto Ministerstvo dopravy a výstavby SR predkladá túto legislatívnu úpravu, aby sa činnosť týchto organizácií udržala, pretože pre systém destinačného manažmentu a destinačného marketingu je prínos činnosti týchto organizácií cestovného ruchu práve v čase krízy významný a dôležitý, prispieva k ekonomickej činnosti subjektov cestovného ruchu a vytvára motiváciu potenciálnych návštevníkov cestovať v čase, keď to bezpečnostná epidemiologická situácia umožňuje.
K čl. II
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.
Bratislava 21. október 2020.
Igor Matovič
predseda vlády
Slovenskej republiky
Andrej Doležal
minister dopravy a výstavby
Slovenskej republiky