ÚSTAVNOPRÁVNY VÝBOR

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

36. schôdza

Číslo: CRD-1633/2020

105

U z n e s e n i e

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky

zo 14. októbra 2020

k vládnemu návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 195)

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

A. s ú h l a s í

s vládnym návrhom zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 195);

B. o d p o r ú č a

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 195) schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia;

C.p o v e r u j e

predsedu výboru, aby spracoval výsledky rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. októbra 2020 spolu s výsledkami rokovania ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do písomnej spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a predložil ju na schválenie gestorskému výboru.

Milan Vetrák

predseda výboru

overovatelia výboru:

Ondrej Dostál

Matúš Šutaj Eštok

P r í l o h a

k uzneseniu Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady SR č. 105

zo 14. októbra 2020

____________________________

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k vládnemu návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 195)

___________________________________________________________________________

1.V čl. I (§ 3 ods. 4) v poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa slová „§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov“ nahrádzajú slovami „§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Odkaz na rovnaké právne predpisy je obsiahnutý už v poznámke pod čiarou k odkazu 5.

2.V čl. I § 13 ods. 5 štvrtej vete sa za slová „do úschovy úradu“ vkladá čiarka a slová „ak úrad neurčí inak“.

Ak zaistenú nehnuteľnosť spravuje zmluvný správca je namieste, aby peňažné prostriedky získané z prenájmu takejto nehnuteľnosti mohli byť použité napríklad na úhradu bežných prevádzkových nákladov, ktoré hradí zmluvný správca a nebolo nutné vždy tieto prostriedky z prenájmu zložiť do úschovu úradu. Navrhovaným doplnením sa úradu vytvára možnosť pre tento postup.

3.V čl. I nadpis pod § 14 znie: „Osobitné postupy pri výkone správy podielu“.

V čl. I § 14 je upravený osobitný typ správy podielu, ktorým je výkon správy vykonávaním dohľadu, ktorý na návrh príslušného úradu nariaďuje súd. Keďže v čl. I § 14 nejde o všeobecnú úpravu výkonu správy podielu (ten je

upravený v čl. I § 12), ale o osobitný druh správy, navrhuje sa primeraná zmenu nadpisu § 14.

K čl. II

4.V čl. II sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:

„8. V § 50 ods. 4 sa za slová „inak rozhodne,“ vkladajú slová „a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby,“.“.

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Ide o odstránenie nedostatku v textácii ustanovenia, ktorý vznikol v rámci predchádzajúcich novelizácií (zákon č. 321/2018 Z. z.). Textácia sa teda zosúlaďuje so znením účinným do 31.12.2018, podľa ktorého mohol súd rozhodnúť o neosvedčení sa odsúdeného a o vykonaní trestu odňatia slobody už pred skončením skúšobnej doby.

5.V čl. II bod 16 v § 83a ods. 1 sa za slová „§ 247a,“ vkladajú slová „neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b,“.

Doplnením trestného činu neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b Trestného zákona do navrhovaného ochranného opatrenia zhabanie časti majetku dochádza k naplneniu požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii uvedenej v čl. 5 ods. 1 písm. d), ktorý vyžaduje, aby sa mohla rozšírená konfiškácia uplatniť aj v prípade konania, ktoré postihuje dotknutý trestný čin.

6.V čl. II bod 19 v § 128 ods. 1 sa slová „Verejným činiteľom“ nahrádzajú slovami „Ak ide o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d, verejným činiteľom“.

Precizuje sa text právnej normy v tom zmysle, aby bolo jasné a zrejmé, že doplnenie definície verejného činiteľa v navrhovanom znení sa vzťahuje len na trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d Trestného zákona.

7.V čl. II sa za bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie:

„24. § 134 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ustanovenie odseku 2 písm. a) a b) sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

V súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou a vyhláseným núdzovým stavom podľa čl. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, čím dochádza k naplneniu osobitného kvalifikačného pojmu „za krízovej situácie“ podľa § 134 Trestného zákona v určených skutkových podstatách trestných činov. Z tohto dôvodu sa navrhuje zavedenie výkladového pravidla pre kvalifikáciu skutku k naplneniu osobitného kvalifikačného pojmu „za krízovej situácie“ založené na spáchaní trestného činu v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Uvedené bude mať za následok, že prísnejší trestný postih spôsobený naplnením osobitného kvalifikačného pojmu „za krízovej situácie“ sa aplikuje len u tých trestných činov, ktoré boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom a nepovedie tak k ukladaniu trestov v zrejmom nepomere k závažnosti nesúvisiacich činov v rozpore s účelom zákona a účelom samotného trestu.

8.V čl. II 25. bod [§ 179 ods. 3 písm. f)], 28. bod [§ 199 ods. 2 písm. d)], 32. bod [§ 200 ods. 2 písm. d)], 36. bod [§ 201 ods. 2 písm. c)], 48. bod [§ 247a ods. 2 písm. c)] a 50. bod [§ 247b ods. 2 písm. c)] sa za slová „sa na konci“ vkladajú slová „bodka nahrádza čiarkou a“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

9.V čl. II sa za bod 26 vkladajú nové body 27 až 29, ktoré znejú:

„27. V § 189 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo“.

28. V § 189 ods. 2 písm. d) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.

29. V § 189 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Keďže aj trestný čin vydierania je referečným trestným činom v prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, je potrebné doplniť kvalifikačný moment „spoločným konaním najmenej dvoch osôb“ aj v prípade trestného činu vydierania. Dosiahne sa tak úplný súlad so smernicou.

10.V čl. II bod 42 § 219 ods. 3 sa vypúšťajú slová „na účel použiť ho ako pravý“.

Vypustenie znaku „na účel použiť ho ako pravý“ sa zosúlaďuje text právnej normy s čl. 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2019/713 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV, v ktorých je ustanovená požiadavka, aby bolo trestné samotné falšovanie, pozmeňovanie, napodobňovanie alebo neoprávnená výroba platobného prostriedku, a to bez účelu použitia ako pravého.

11.V čl. II bod 53 v § 326a sa v nadpise slovo „Zneužitie“ nahrádza slovom „Ohýbanie“.

Navrhuje sa zmena názvu novej skutkovej podstaty trestného činu, ktorá výstižnejšie vyjadruje podstatu a zmysel navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu.

12.V čl. III bod 2 § 10 ods. 1 sa slová „hlavný európsky prokurátor alebo iný orgán Európskej prokuratúry ustanovený osobitným predpisom“ nahrádzajú slovami „orgán Európskej prokuratúry ustanovený osobitným predpisom, inak hlavný európsky prokurátor“.

Ide o úpravu, ktorou sa precizuje text príslušného ustanovenia tak, aby pôsobnosť generálneho prokurátora v trestnom konaní v prípade vecí patriacich do právomoci Európskej prokuratúry bola v prvom rade určená osobitným predpisom, ktorým je vnútorný rokovací poriadok Európskej prokuratúry, a v prípade, že by takáto úprava absentovala v osobitnom predpise, túto pôsobnosť bude podľa navrhovanej právnej úpravy vykonávať hlavný európsky prokurátor.

13.V čl. III bod 7 § 14 písm. p) sa slovo „zneužitia“ nahrádza slovom „ohýbania“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou názvu trestného činu podľa navrhovaného § 326a Trestného zákona.

14.V čl. III sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:

„13. V § 58 ods. 4 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, poznamenajú sa v zápisnici aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, najmä jeho nerečové prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu či iných omamných látok.“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti (čl. XVIII).

Úprava súvisí s navrhovanými zmenami v bode 2 tohto návrhu (zmena ustanovení Trestného poriadku pri zmene obsadenia súdu). Poznamenanie vplyvu alkoholu či omamných látok samozrejme neznamená, že by sa vždy musela vypočúvať osoba opitá „na mol“ či úplne zjavne nadrogovaná. Má ísť skôr o prípady, kedy vyslúchajúci počas výsluchu inak normálne pôsobiaceho svedka nadobudne (napr. čuchovými vnemami či zvláštnymi fyziologickými reakciami svedka) dojem, že tu takýto vplyv môže byť.

15.V čl. III bod 13 znie:

„13. V § 59 ods. 1 tretej vete sa za slová „stranu zápisnice“ vkladajú slová „alebo autorizovať podľa osobitného predpisu každý samostatný elektronický dokument tvoriaci zápisnicu“.“.

Znenie novelizačného bodu sa zosúlaďuje so znením § 59 ods. 2, ktorý používa pojem „autorizácia“ a nerieši otázku spôsobu autorizácie, t.j. či sa má použiť kvalifikovaný elektronický podpis alebo pečať a pod.

16.V čl. III bod 17 § 96c ods. 3 sa vypúšťajú slová „a rovnako sa zakáže majiteľovi majetkovej účasti účasť a hlasovanie na rokovaní valného zhromaždenia“.

Navrhuje sa vypustiť časť vety, ktorá stratila svoje opodstatnenie, pretože v zmysle znenia § 14 v čl. I sa bude v prípade zaistenia majetkovej účasti v právnickej osobe vykonávať dohľad, ktorý spočíva v tom, že na platnosť právnych úkonov

právnickej osoby vykonávaných mimo bežného obchodného styku a za bežných trhových podmienok je potrebný predchádzajúci súhlas poverenej osoby.

17.V čl. III bod 17 § 96d ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo osobe, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že má prístupové údaje k virtuálnej mene“.

Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, ktorým bude doručovaný príkaz na zaistenie virtuálnej meny okrem vlastníka aj o osobu, ktorá nemusí byť vlastníkom virtuálnej meny, ktorá má byť zaistená, ale má k dispozícii prístupové údaje k takejto mene a môže s virtuálnou menou akýmkoľvek spôsobom nakladať.

18.V čl. III bod 17 § 96d ods. 6 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „označenie virtuálnej meny a počet jednotiek.“.

Ide o sprecizovanie náležitostí, ktoré majú byť obsahom príkazu na zaistenie virtuálnej meny za účelom efektívnejšej a jednoznačnej identifikácie virtuálnej meny.

19. V čl. III bod 17 § 96d ods. 7 sa za slová „Vlastník virtuálnej meny, ktorá bola zaistená“ vkladajú slová „alebo iná osoba, ktorej bola virtuálna mena zaistená,“ a za slová „vlastník virtuálnej meny“ sa vkladajú slová „alebo iná osoba, ktorej bola virtuálna mena zaistená,“.

Problematika určenia vlastníka virtuálnej meny alebo jej oprávneného držiteľa je veľmi zložitá. Z tohto dôvodu sa preto navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré budú mať právo požiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia aj o osobu, ktorá nemusí byť vlastníkom virtuálnej meny, avšak má k dispozícii prístupové údaje k takejto mene, a preto jej bola takáto virtuálna mena zaistená.

20. V čl. III bod 17 § 96f znie:

㤠96f

Postup pri zaistení hnuteľnej veci

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že hnuteľná vec je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie hnuteľnej veci. Na postup pri zaistení hnuteľnej veci sa použije § 96e.“.

Navrhovanou úpravou sa precizuje text právnej úpravy tak, aby obsahovo korešpondoval s inými zaisťovacími inštitútmi uvedenými v treťom

oddiely štvrtého dielu prvej časti štvrtej hlavy Trestného poriadku, ktoré ustanovujú postup pri zaistení nástrojov z trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti.

21.V čl. III 17. bod § 98a ods. 4 sa slovo „päť“ nahrádza číslicou „5“, slovo „sedem“ sa nahrádza číslicou „7“ a slovo „dvadsať“ sa nahrádza číslicou „20“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu. V zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov sa číslovky nad 10 vypisujú číslicami a v prípade ak sa v jednom ustanovení uvádzajú základné číslovky od 1 do 10 a nad 10, vypisujú sa číslicami.

22.V čl. III sa za bod 23 vkladajú nové body 24 a 25, ktoré znejú:

„24. § 163 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Rozsudok senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine, výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení.“.

25. V § 170 odsek 6 znie:

„(6) Ak rozsudok senátu nebol vo výroku o vine, vo výroku o treste alebo vo výroku o ochrannom opatrení prijatý jednomyseľne, sudca alebo prísediaci, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozsudku a doručilo a zverejnilo spolu s rozsudkom, ak je vyhotovené v lehote podľa § 172 ods. 3.“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Do Trestného poriadku sa zavádza výslovná právna úprava uvádzania pomeru hlasovania v rozsudkoch súdu, ako aj právo na vyjadrenie odlišného názoru v prípade rozsudkov súdu v trestných veciach. Takáto právna úprava sa mala aplikovať v trestnom konaní už od 1. mája 2010, a to na podklade § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čomu však bránila absurdná a nezmyselná rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky popierajúca platnosť zákona o súdoch v trestnom konaní.

23. V čl. III sa za bod 30 vkladajú nové body 31 a 32, ktoré znejú:

„31. V § 277 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.

32. Za § 277 sa vkladá nový § 277a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠277a

Zmena samosudcu alebo zloženia senátu

(1) Ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a obžalovaný so zmenou nesúhlasil, hlavné pojednávanie sa vykoná znova.

(2) Postup podľa § 257 sa na novom hlavnom pojednávaní nevykonáva. Vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 alebo 2 urobené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ako aj uznesenie súdu podľa § 257 ods. 7 a 8 vyhlásené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní si zachovávajú svoje účinky aj na novom hlavnom pojednávaní.

(3) Na novom hlavnom pojednávaní možno namiesto výsluchu svedka alebo znalca prečítať tie časti zápisnice o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ktoré sa týkajú ich výsluchu. Ak táto zápisnica obsahuje odkaz na ich skoršie výpovede (§ 58 ods. 4), prečíta sa v takom prípade aj tá výpoveď, na ktorú sa odkazuje.

(4) Namiesto čítania zápisníc podľa odseku 3 možno na novom hlavnom pojednávaní prehrať časť zvukového záznam z predchádzajúceho hlavného pojednávania, ktorá sa týka výpovede, ak bol zvukový záznam vyhotovený. Na návrh strany predseda senátu nariadi jeho prehratie, ak bol zvukový záznam vyhotovený a ak je na riadne zistenie skutkového stavu potrebné poznať doslovné znenie skoršej výpovede.

(5) Aj keď sú splnené podmienky na prečítanie zápisnice podľa odseku 3 alebo prehratie zvukového záznamu podľa odseku 4, predseda senátu na návrh strany nariadi opakovanie výsluchu svedka alebo znalca, ak je ich výpoveď rozhodujúca na riadne zistenie skutkového stavu a je potrebné overiť ich hodnovernosť alebo pokiaľ je z iných dôležitých dôvodov potrebné bezprostredné vnímanie ich výpovede. Tým nie je dotknuté právo súdu aj bez splnenia týchto podmienok rozhodnúť o výsluchu svedka alebo znalca (§ 276).

(6) Odsekmi 1 až 5 nie je dotknutá možnosť čítať na novom hlavnom pojednávaní zápisnicu o výsluchu z prípravného konania, ak sú splnené podmienky podľa § 252 ods. 5 a § 263. Ak boli tieto podmienky splnené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, platí, že sú splnené aj na novom hlavnom pojednávaní; to neplatí pre dôvody podľa § 263 ods. 3 písm. a).“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Aktuálne znenie § 277 ods. 5 Tr. por. vyžaduje pri každej zmene v zložení senátu (t.j. aj zmene samosudcu) vykonať hlavné pojednávanie odznova. V existujúcej praxi sa toto ustanovenie vykladá tak, že je potrebné vykonávať fyzicky nielen hlavné pojednávanie ako procesný úkon, ale fyzicky opakovať aj všetky na ňom vykonané úkony, najmä jednotlivé dôkazy (výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov, listinné a vecné dôkazy). Najmä v konaniach s veľkým počtom svedkov (napr. pri veľkom počte poškodených) vedie takýto výklad k praktickej nemožnosti skončiť hlavné pojednávanie v rozumnom čase. Vzhľadom na aktuálne pohyby v súdnej sústave, kedy sudcovia odchádzajú z odvolacích súdov na NS SR alebo do dôchodku a ich miesta sa zapĺňajú prekladaním sudcov práve z prvoinštančných súdov tak často dochádza k tomu, že tieto pojednávanie jeden sudca počas trvania svojej funkcie na súde prvého stupňa ani dokončiť nestihne.

Predkladaný návrh má za cieľ priniesť určité zmeny v tomto smere. Už na tomto mieste však treba poznamenať, že úplne jednoduché a radikálne riešenie nie je možné. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má totiž každý, kto je obvinený z trestného činu, okrem iného minimálne právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. Tento Dohovor je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 154c Ústavy SR, v dôsledku čoho zákony nesmú byť v nesúlade s ním. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP pritom cit. čl. 6 ods. 3 písm. d) v sebe stelesňuje princíp bezprostrednosti, ktorá je dôležitou garanciou v trestnom konaní, v ktorom poznatky súdu o správaní a dôveryhodnosti svedka môže mať dôsledky pre obžalovaného. Preto by zmena zloženia konajúceho súdu po vypočutí dôležitého svedka mala v zásade viesť k opakovaniu jeho výsluchu. ESĽP však uznáva, že môžu existovať dôležité administratívne či procesné dôvody, ktoré spôsobia, že sudca sa naďalej nemôže zúčastňovať na procese. V takom prípade však ESĽP žiada zabezpečiť, aby nový sudca primerane chápal vykonané dokazovanie a argumenty – napr. tým, že sa mu poskytnú prepisy výpovedí svedkov (ktorých dôveryhodnosť nie je sporná) alebo sa mu dá možnosť znova vypočuť rozhodné argumenty (porov. v tomto smere z posledného obdobia napr. rozsudok z 25. júla 2019 vo veci Svanidze proti Gruzínsku, sťažnosť č. 37809/08, ods. 32 až 33). Judikatúra ESĽP je v tomto smere pomerne kazuistická, takže nie je rozhodná právna úprava, ale jej konkrétna aplikácia v danej veci. ESĽP preto na jednej strane vyslovil porušenie práva podľa čl. 6 Dohovoru v prípade, ak sa zmenil samosudca po vypočutí 17 svedkov v spore o zanedbanie zdravotnej starostlivosti (cit. rozsudok Svanidze proti Gruzínsku), ak písomné vyhotovenie rozsudku vypracoval iný sudca, než ktorý vo veci pojednával a vyhlásil rozsudok (rozsudok zo 7. júna 2017 vo veci Cerovšek a Božičnik proti Slovinsku, sťažnosť č. 68939/12 a 68949/12), alebo ak vec prejednal iný súd než ktorý vykonával dokazovanie, pričom dôveryhodnosť časti svedkov bola spochybňovaná (rozsudok z 2. decembra 2014 vo veci Cutean proti Rumunsku, sťažnosť č. 53150/12). Na druhej strane, ESĽP nezistil porušenie tohto práva aj pri zmene sudcu, ak boli k dispozícii prepisy výpovedí svedkov, ktorých dôveryhodnosť nebola spochybnená (rozhodnutie EKĽP zo 16. apríla 1998 vo veci Karjalainen proti Fínsku, sťažnosť č. 30519/96, a rozhodnutie ESĽP z 9. júla 2002 vo veci P. K. proti Fínsku, sťažnosť č. 37442/97), ak svedok bol vypočutý iným súdom, ktorý preskúmal a v zápisnici objasnil jeho dôveryhodnosť (rozhodnutie z 30. januára 2003 vo veci Mellors proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 57836/00) alebo ak nové rozhodnutie vyniesol iný samosudca potom, čo pôvodné rozhodnutie bolo zrušené z formálnych dôvodov bez toho, aby bola spochybnená vina obžalovaného (rozhodnutie z 26. marca 2019 vo veci Famulyak proti Ukrajine, sťažnosť č. 30180/11). Nie je známy rozsudok ESĽP, v ktorom by bolo vyslovené, že povinnosť zopakovať celé dokazovanie

po zmene senátu je daná bezpodmienečne a bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu.

Navrhovaná úprava vychádza z týchto princípov judikatúry ESĽP, z dôvodu jej komplexnosti sa však navrhuje jej presun z jednej vety § 277 ods. 5 do samostatného paragrafu. V ods. 1 sa navrhuje zachovať princíp, že po zmene zloženia senátu (samosudcu) sa opakuje celé hlavné pojednávanie ako procesný úkon (úsek trestného konania medzi obžalobou a konečným rozhodnutím). Toto pojednávanie sa navrhuje označovať zrozumiteľným a stručným pojmom „nové hlavné pojednávanie“ (keďže sa vykonáva „znova“) namiesto komplikovanejších opisných foriem („hlavné pojednávanie po zmene samosudcu alebo zloženia senátu“ a pod.). Iné riešenie než konanie hlavného pojednávania odznova by si žiadalo podrobnejšiu úpravu v závislosti od štádia, v ktorom sa hlavné pojednávanie nachádzalo, a mohlo by viesť k skomplikovaniu úpravy tohto úkonu ako takého (napr. úprava opätovného prednášania obžaloby v strede hlavného pojednávania a pod.). Podstata navrhovanej úpravy však má spočívať v úľavách v procese dokazovania na novom hlavnom pojednávaní, najmä v najzdĺhavejšom dokazovaní – svedeckých a znaleckých výpovediach. Naopak, navrhuje sa zachovať princíp, že ak obžalovaný súhlasí, netreba hlavné pojednávanie opakovať. Ani to, že sa hlavné pojednávanie formálne neopakuje (neprednáša sa obžaloba, nezačína sa výsluchom obžalovaného apod.) nebráni súdu (novému samosudcovi alebo novému senátu), aby v rozsahu, v akom to Tr. p. pripúšťa (napr. § 276) nariadil opakovanie určitých úkonov (napr. výsluchov), ak to považuje za potrebné (napr. z dôvodu, že pôvodný výsluch bol vedený chaoticky, nesmeroval k podstate, neobjasňoval kľúčové veci a pod.).

V ods. 2 sa navrhuje predovšetkým jasne upraviť, že nové hlavné pojednávanie nemá znova otvárať priestor na postup podľa § 257, teda napr. na vyhlásenie obvineného, že je vinný, s následnými výhodami v podobe zníženia trestnej sadzby a pod. . Prejav podľa § 257 je právom obžalovaného a ak ho v prvom hlavnom pojednávaní nevyužil, tento následok si nesie ďalej. Podobne si však nesie aj následok toho, že takéto vyhlásenie urobil, a preto sa navrhuje zachovať účinky prejavov obžalovaného podľa § 257, a to najmä preto, že sa naň viaže uznesenie súdu podľa § 257 ods. 7 a 8. Hoci to zákon neformuluje výslovne, z vylúčenia odvolania a ďalších následkov je zrejmé, že tieto rozhodnutia sú nezmeniteľné. Pretože dôvodom opakovania hlavného pojednávania je bezprostrednosť dokazovania, nie vytvorenia novej možnosti obžalovanému na zmenu jeho základného postoja v konaní pred súdom, nemala by sa týmto spôsobom vytvárať možnosť manipulovať s týmito uzneseniami súdu a ich dôsledkami.

Podstata úľav je navrhnutá v ods. 3, ktorý v podstatne širšej miere dovoľuje namiesto výsluchov čítať zápisnice o skôr vykonaných výsluchoch. Navrhuje sa pritom výslovne ustanoviť, že musí ísť o výsluch na hlavnom pojednávaní, teda pred súdom. Možnosti čítania zápisníc o výsluchoch v prípravnom konaní pred OČTK sa naďalej spravujú obmedzeniami § 263, resp. 252 ods. 5 (pozri navrhovaný ods. 6). Druhá veta ods. 3 reaguje na to, že zápisnica o hlavnom pojednávaní sa v určitých prípadoch (§ 58 ods. 4) vyhotoví len vo forme odkazu na

skoršie zápisnice; ak vyslúchaný len potvrdil to, čo povedal skôr, niet žiadnej prekážky, aby sa táto skoršia zápisnica posudzovala ako súčasť zápisnice o jeho výsluchu pred súdom a čítala sa spolu s ňou aj bez splnenia podmienok § 263. Len pre poriadok je poznamenáva, že podľa tohto odseku nemožno nikdy čítať zápisnicu o výsluchu obžalovaného; ten musí byť (ak sú na to splnené podmienky, § 258 ods. 1) vyslúchnutý vždy priamo súdom v novom zložení (porov. aj cit. rozsudok ESĽP Cutean proti Rumunsku).

Ods. 4 reaguje na možnosť súdu zaznamenávať priebeh hlavného pojednávania na zvukový záznam (§ 61a, resp. § 58 ods. 4 posledná veta). Takýto záznam je pochopiteľne presnejší, takže sa dáva súdu možnosť vždy ho prehrať namiesto čítania nepresnejšej zápisnice. Zmyslom druhej vety je založiť povinnosť súdu na návrh ho prehrať v tých prípadoch, ak je doslovné znenie výpovede podstatné. Pokiaľ teda strana objasní, prečo je toto znenie podstatné, predseda senátu je povinný nariadiť prehranie záznamu; ak tak neurobí, môže sa strana domáhať nápravy u senátu (§ 253 ods. 10). Nevyhovenie takému návrhu bude potom aj dôvodom odvolania a dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g), keďže povinnosť prehrať zvukový záznam podľa ods. 4 druhej vety vylučuje možnosť čítať len zápisnicu o výsluchu podľa ods. 3.

Ods. 5 preberá do navrhovanej úpravy podstatu hore zhrnutej judikatúry ESĽP k otázke, kedy je potrebné bezprostredné a opakované dokazovanie pred súdom. V prvej vete sa opäť navrhuje formulovať povinnosť súdu, za akých okolností sa musia nanovo vypočuť svedkovia a znalci. Musí to byť v prípade, ak je ich výpoveď rozhodná pre zistenie skutkového stavu, inak povedané, dosvedčujú také skutočnosti, ktoré z iných dôkazov nevyplývajú, alebo z nich vyplývajú len náznakovo a táto výpoveď ich rozhodujúcim spôsobom verifikuje, pričom ich dôveryhodnosť a spoľahlivosť vyslúchaných osôb nie je z doterajšieho dokazovania jednoznačná. Takisto bude nutné opakovať ich výsluch, ak je z iného dôležitého dôvodu nutné ich bezprostredné vnímanie (napr. ak sú pochybnosti o ich identite, ak je potrebné ich konfrontovať, opoznať a pod.). Opäť bude platiť, že ak predseda senátu nevyhovie návrhu, musí sa strana domáhať nápravy u senátu a eventuálne v odvolaní a dovolaní. Druhá veta ods. 5 len vyjasňuje, že týmito ustanoveniami nie je dotknuté všeobecné právo súdu rozhodnúť o tom, že vypočuje akéhokoľvek svedka, teda aj takého, ktorého by podľa prvej vety nebolo potrebné znova vyslúchať. Toto právo má zároveň umožniť súdu reagovať na požiadavky vyplývajúce z cit. judikatúry ESĽP a citlivo zvažovať bezprostredné dokazovanie výsluchom s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci, ak sa mu určitá okolnosť dôležitá pre jeho rozhodnutie nezdá dostatočne objasnená len z prečítaných zápisníc alebo prehratého záznamu. Vzhľadom na už opísaný kazuistický prístup ESĽP je to jediná možnosť, ako zabrániť rigidnosti právnej úpravy, ktorá by v konkrétnom prípade mohla založiť zodpovednosť Slovenskej republiky pred týmto súdom.

Ako už bolo uvedené v úvode, účelom ods. 6 je zachovať štandard, za ktorého možno už v prvotnom hlavnom pojednávaní čítať zápisnice o predošlých výpovediach. Hoci to z § 263 výslovne nevyplýva, zo

systematického zaradenia možno vyvodiť, že toto ustanovenie sa týka čítania zápisníc o výpovediach najmä z prípravného konania. Navrhovaným § 277a sa nesleduje sťaženie tejto formy dokazovania, ale naopak, uľahčenie dokazovania. Preto sa v ods. 6 jasne formuluje, že ani požiadavka ods. 4 (prehranie záznamu) ani ods. 5 (nový výsluch na novom hlavnom pojednávaní) nebránia súdu postupovať podľa § 263, ak sú splnené tam uvedené podmienky. Pritom ani nové hlavné pojednávanie by nemalo viesť k „posilneniu“ procesného postavenia obžalovaného v tom zmysle, že by mu malo dať viac práv než mal na prvotnom hlavnom pojednávaní. Preto sa v poslednej vete navrhuje ustanoviť, že ak už na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní boli splnené podmienky aplikácie § 263 (teda boli splnené podmienky na to, aby súd nevykonával dokazovanie bezprostredným výsluchom, ale len čítaním zápisníc), zostávajú splnené aj na novom hlavnom pojednávaní. Postavenie obžalovaného v jednotlivých hlavných pojednávaniach, ani kvalita procesnej matérie, z ktorej súd bude vychádzať na novom hlavnom pojednávaní, sa tým nijako nezhorší v porovnaní s postavením a kvalitou na skoršom hlavnom pojednávaní. Jedinú výnimku predstavujú prípady, kedy dôvod čítania výpovede spočíval v objektívnych dôvodoch na strane svedka (prípady § 263 ods. 3 písm. a/ - smrť, nedostupnosť, zdravotný stav a pod.). V týchto prípadoch je potrebné posúdiť, či tieto objektívne dôvody naďalej existujú v čase nového pojednávania. Ak nie (napr. svedok sa našiel, vyzdravel a pod.) a teda výsluch svedka je možný, nemožno dovoliť bez ďalšieho čítať jeho výpovede z prípravného konania, aj keď na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní čítané boli.

24.V čl. III bod 47 sa § 567q dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Predseda senátu alebo člen senátu má právo zverejniť pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine, výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení v prípade rozsudkov vyhlásených od 1. mája 2010 do 31. decembra 2020.“.

Vzhľadom na zavedenie výslovnej právnej úpravy uvádzania pomeru hlasovania v rozsudkoch súdov sa navrhuje, aby aj s ohľadom na požiadavku tohto postupu od roku 2010 mali predsedovia senátov, resp. ich členovia právo uviesť pomer hlasovania aj v prípade rozsudkov vyhlásených pred účinnosťou zákona.

25.V čl. III bode 47 sa § 567q dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

„(5) Ak sa v konaniach pred súdom, ktoré začali pred 1. januárom 2021, už hlavné pojednávanie vykonávalo znova a svedkovia a znalci boli vyslúchaní na viacerých hlavných pojednávaniach, treba zápisnicou z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 2 a zvukovým záznamom z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 3 rozumieť zápisnice a zvukové záznamy zo všetkých doterajších hlavných pojednávaní.

(6) Ustanovenie § 277a ods. 1 a 3 až 6 sa primeranú použijú aj v konaniach podľa § 564 ods. 3 a 4. Ak sa v týchto konaniach už hlavné pojednávanie vykonávalo znova a svedkovia a znalci boli vyslúchaní na viacerých hlavných pojednávaniach, treba zápisnicou z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 2 a zvukovým záznamom z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 3 rozumieť zápisnice a zvukové záznamy zo všetkých doterajších hlavných pojednávaní.“.

Problém spojený so zmenami senátu sa týka aj konaní začatých pred 1. januárom 2021, na ktoré sa bude takisto vzťahovať nová úprava. Keďže v týchto konaniach pred 1. januárom 2021 už mohlo dôjsť k viacnásobnému opakovaniu hlavného pojednávania, mohli by vzniknúť pochybnosti, či má súd sám vybrať, z ktorého z nich bude čítať zápisnicu či púšťať záznam. Preto sa navrhuje (aj v záujme komplexného pohľadu nového senátu) oboznámiť všetky zápisnice a záznamy.

Na základe prechodných ustanovení § 564 ods. 3 a 4 sa konania, v ktorých bola obžaloba podaná pred 1. januárom 2006, naďalej vedú podľa Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005 (zákon č. 141/1961 Zb.). Podľa § 219 ods. 2 starého Tr. por. platila v podstate rovnaká úprava aká je obsiahnutá v § 277 ods. 5 platného Tr. por. V dôsledku toho aj v týchto konaniach vzniká rovnaký problém, ktorý je navyše umocnený ešte tým, že ide často o konania zo začiatkov súkromného podnikania a 90-tych rokov s veľkým množstvom poškodených (úverové, pyramídové hry, fakturačné podvody a pod.). Okrem toho časť týchto vecí je v prvom stupni prejednávaná krajskými súdmi, ktoré musia vykonávať hlavné pojednávanie popri svojej odvolacej agende, čo je ešte náročnejšie a zaťažujúcejšie. Preto je v týchto veciach ešte dôležitejšie priniesť úľavu navrhovanú týmto zákonom. Podľa legislatívnych pravidiel nie je možné novelizovať zrušený zákon, teda nie je možné do zákona č. 141/1961 Zb. vložiť zrkadlové ustanovenie k navrhovanému § 277a. Na druhej strane je ale vždy možné upraviť prechodné ustanovenia a tým čiastočne vylúčiť účinky doteraz prežívajúceho neplatného (zrušeného) právneho predpisu.

V ods. 5 sa preto navrhuje aplikovať nový § 277a aj na uvedené konania. Nebude sa aplikovať § 277a ods. 2, pretože § 205 a 206 starého Tr. por. nepoznali vyhlásenie obžalovaného podľa § 257. Ostatné odseky sa použijú primerane, teda s odkazmi na zodpovedajúce inštitúty starého Tr.

por. (napr. § 211 obsahovo približne zodpovedá § 263 platného Tr. por., § 55 ods. 4 upravoval podobnú úpravu ako dneš § 58 ods. 4 a § 61a). Aplikáciou § 277a ods. 1 sa navyše nebude aplikovať § 219 ods. 2 starého Tr. por., ktorý pripúšťal súhlas obžalovaného ako dôvod, pre ktorý sa hlavné pojednávanie nevykonávalo znova, len ak išlo o zmenu prísediaceho, teda nie o zmenu sudcu (z povolania). Ustanovenie § 277a ods. 1 teda bude viesť aj v týchto konaniach k tomu, že obžalovaný bude môcť dať súhlas k zmene kohokoľvek v zložení senátu a hlavné pojednávanie v tom prípade nebude potrebné opakovať.

26.V čl. VI bod 3 § 9b ods. 3 sa nad slovom „predpis“ umiestňuje odkaz „2)“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia, ktorou sa precizuje text právnej normy, resp. formou odkazu a poznámky pod čiarou sa odkazuje na nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry.

27.V čl. VI sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

„4. V § 15 ods. 2 písm. f) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou.“.

Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v súvislosti s navrhovanou úpravou v čl. VI 4. bod.

28.V čl. VI 4. bod § 15 ods. 2 písm. h) sa za slovami „povesť prokuratúry“ čiarka nahrádza slovom „alebo“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa v súvislosti s vložením nových písmen do § 15 ods. 2 vkladá vylučovacia spojka „alebo“ medzi posledné dve alternatívy.

29.V čl. VI bod 4 § 15 ods. 2 písm. i) sa vypúšťajú slová „európskych prokurátorov“.

S cieľom zosúladenia textu právnej normy s platným znením zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov je potrebné vypustiť predmetné slová. Navyše nariadenie Rady (EÚ)

2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry používa pojem „kolégium“.

30.V čl. VI bod 8 znie:

„8. V § 258a sa za slová „delegovaného prokurátora“ vkladajú slová „dočasne pridelených podľa § 9b ods. 3“.“.

Navrhovaným znením sa upravuje rozsah pôsobnosti zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov na hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora, ak ide o prokurátorov zo Slovenskej republiky spôsobom, aby v aplikačnej praxi nespôsoboval nejasnosti.

31.V čl. XI bod 1 § 1 ods. 2 sa vypúšťajú slová „(ďalej len „členský štát“)“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa vypúšťa zavedená legislatívna skratka, ktorá je v texte ustanovenia nadbytočná a v aplikačnej praxi by mohla spôsobiť zmätok. Pri ponechaní legislatívnej skratky sa v podstate zákon bude vzťahovať iba na členské štáty EÚ mimo Dánska a Írska, čo nie je cieľom navrhovanej právnej úpravy.

32.V čl. XI 2. bod (§ 2 ods. 2) sa odkaz „1a“ označuje ako odkaz „2“ a v úvodnej vete k poznámke pod čiarou a v poznámke pod čiarou sa označenie odkazu „1a“ označuje ako odkaz „2“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu. V zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov sa poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou číslujú priebežne.

33.V čl. XI 3. bod (§ 4 ods. 1) sa odkaz „1b“ označuje ako odkaz „3“ a v úvodnej vete k poznámke pod čiarou a v poznámke pod čiarou sa označenie odkazu „1b“ označuje ako odkaz „3“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu. V zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov sa

poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou číslujú priebežne.

34. V čl. XI bod 3 sa slová „Spoločný postup Rady 1998/428/SVV z 29. júna 1998 o vytvorení Európskej justičnej siete (Ú. v. ES L 191, 7. 7. 1998)“ nahrádzajú slovami „Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou dochádza k oprave nesprávne uvedenej poznámky pod čiarou k odkazu 1b z dôvodu, že Spoločný postup Rady 1998/428/SVV bol zrušený a nahradený rozhodnutím Rady 2008/976/SVV.

35.V čl. XV bod 2 znie:

„2. V § 3 sa za slová „podľa § 213,“ vkladajú slová „neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219,“, vypúšťajú sa slová „podielnictvo podľa § 231 a 232,“ slová „§ 233 a 234“ sa nahrádzajú slovami „§ 233 až 234“ a za slová „podľa § 336“ sa vkladajú slová „prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d“.

Navrhuje sa rozšíriť katalóg trestných činov právnických osôb aj o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona nakoľko v zmysle smernice 2014/42, ktorá sa vzťahuje aj na Dohovor o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie, je potrebné zabezpečiť, aby výnosy z trestných činov vymedzených v tejto smernici bolo možné zaistiť a skonfiškovať v prípade fyzických tak aj právnických osobách. Trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona spadá pod vyššie uvedený dohovor.

36.V čl. XVII 13. bod znie:

„13. V § 14 ods. 1 písm. c) sa za slová „majetku alebo veci, ktorej“ vkladajú slová „alebo časti majetku, ktorých“.“.

Ide o gramatickú úpravu.