Návrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný v extrémne náročných podmienkach spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19. Jej vplyv sa premieta jednak do príjmovej strany verejných financií cez výpadky daňových a odvodových príjmov, ako aj vyššími výdavkami na protipandemické opatrenia. Napriek týmto ťažkým podmienkam a mnohým neistotám vo vývoji situácie má návrh rozpočtu verejnej správy ambíciu postupne plniť ciele, ktoré si vláda stanovila vo svojom programovom vyhlásení.

Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 pre koronakrízu o 6,7 %. Jej silný prepad v prvom polroku bol výsledkom slabého domáceho aj zahraničného dopytu. V roku 2021 sa bude hospodárstvo zotavovať a HDP stúpne o 5,5 %. Vyšší disponibilný príjem a rozpustenie úspor podporí spotrebu domácností. Oživenie zahraničného dopytu naopak zvýši export. Tvorbu investícií podporí na konci horizontu prognózy dočerpávanie EÚ fondov. Po znížení počtu pracovných miest v roku 2020 očakávame v roku 2021 rast zamestnanosti na úrovni 0,6 %. V pokrízovom období by sa mala dynamika rastu miezd obnoviť a priemerná nominálna mzda v roku 2021 dosiahne tempo 4,1 %. V ďalších rokoch bude zvyšovanie miezd pokračovať spolu so spevnením trhu práce a mzdy by mali vzrásť o 4 až 5 %.

Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2021 až 2023. Aktuálna prognóza bola zhodnotená Výborom pre daňové prognózy dňa 7. októbra 2020. Strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov MF SR bola všetkými členmi Výboru označená ako realistická. Medzi hlavné riziká prognózy patrí makroekonomický vývoj.

Prognóza daňových príjmov verejnej správy je na rok 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom na roky 2020 až 2022 nižšia o viac ako 2 mld. eur. Pokles je pri všetkých daniach a odvodoch, a to najmä vplyvom koronakrízy a jej dopadom na makroekonomický vývoj. Nová legislatíva schválená počas roku 2020 znižuje príjmy na celom horizonte prognózy s výnimkou posledného roka. Najväčší výpadok je z dôvodu zrušenia osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií od polovice roka 2020. Naopak, najviac do rozpočtu prispeje zvyšovanie spotrebných daní z tabakových výrobkov od roku 2021. V roku 2023 sa zavedie ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, čo taktiež zvýši príjmy.

Na strane rizík v prípade ďalšej vlny pandémie sú hospodárske obmedzenia v domácej ekonomike, ako aj u našich obchodných partnerov. Po skúsenostiach z prvotného šírenia ochorenia COVID-19 by však vplyv na svetovú a domácu ekonomiku mohol byť miernejší vďaka cielenejším a šetrnejším opatreniam. Ak by si však situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa v štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie. Rizikový scenár celkovo predpokladá pokles HDP v roku 2020 o 8,4 % (vs. 6,7 %) a oživenie ekonomického rastu v roku 2021 na úrovni 4,3 % (vs. 5,5 %). Prípadná druhá vlna vynútených reštrikcií by tak znížila príjmy v roku 2021 o približne 1 mld. eur nad rámec prognózy použitej pre prípravu rozpočtu.

Schodok rozpočtu verejnej správy sa aktuálne v tomto roku odhaduje v metodike ESA 2010 na úrovni 9,68 % HDP. Vývoj verejných financií v roku 2020 významne ovplyvňuje prebiehajúca pandémia ochorenia COVID-19 a prijatie novely zákona o štátnom rozpočte, ktorá zohľadnila hotovostný výpadok daňových ako aj nedaňových príjmov kapitol štátneho rozpočtu v celkovej sume 1 426,3 mil. eur a ktorou sa zvýšili celkové výdavky

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

štátneho rozpočtu o 7 758,2 mil. eur. Uvedenou novelou sa zmenili schválené limity štátneho rozpočtu na rok 2020, avšak pre lepšiu porovnateľnosť údajov sa v celom dokumente hodnoty porovnávajú k schválenému rozpočtu verejnej správy na rok 2020 až 20221.

Návrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný štandardne na základe aktuálnych prognóz. Na výdavkovej strane uvažuje s rezervou v objeme 1,04 mld. eur, čo predstavuje potenciálny výpadok príjmov oproti prognóze, na ktorej je rozpočet postavený. Uvedená rezerva poskytuje priestor na prípadnú potrebu v krátkom čase reagovať na vzniknutú situáciu dodatočnými výdavkovými opatreniami. V prípade väčších šokov môže nastať situácia, že bude potrebné pristúpiť k príprave novely zákona o štátnom rozpočte podobne ako v tomto roku.

Návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte. Nominálne ciele verejných financií v zmysle dnes platného zákona o dlhovej brzde by postupne mali klesnúť z -7,44 % HDP v roku 2021 až na úroveň vyrovnaného rozpočtu v roku 2023, čo by si vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme 6 mld. eur.

Rozpočtový ciel na rok 2021 je stanovený na úrovni 7,44 % HDP. Zvýšenie cieleného deficitu na rok 2021 oproti Programu stability o vyše 2 p.b. na HDP reaguje na predĺženie výnimky z konsolidačných požiadaviek zo strany Európskej komisie. Komisia odporúča krajinám EÚ len postupné sťahovanie fiškálneho stimulu, s cieľom neohroziť hospodárske oživenie2. Hrubý dlh v roku 2021 medziročne porastie na 65 % HDP.

Prognóza hrubého verejného dlhu predpokladá, že dlh dosiahne takú výšku, pri ktorej by mali byť v zmysle ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti automaticky spustené opatrenia na jeho zníženie. Na obdobie 24 mesiacov, od mesiaca v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády, sa však neuplatňuje viacero opatrení na zníženie dlhu definovaných vyššie uvedeným ústavným zákonom. Výnimka z uplatňovania opatrení na zníženie dlhu uplynie v máji v roku 2022. Vzhľadom na výšku prognózovaného hrubého verejného dlhu vláda nesmie po uplynutí tohto obdobia predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy so schodkom v roku 2023. Rozpočtovým cieľom na rok 2023 sa tak v súčasných podmienkach automaticky stáva vyrovnaný rozpočet, čo by si však pri aktuálnych parametroch fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme takmer 6 mld. eur. Takáto prudká fiškálna reštrikcia by mala závažné devastačné účinky na ekonomiku i celú spoločnosť vrátane sociálneho zmieru a politickej stability.

Rozpočtové ciele budú aktualizované v budúcoročnom Programe stability, pričom zohľadnia spresnenie vplyvov pandémie na ekonomiku, plán čerpania európskych peňazí z plánu obnovy a pravidlá dlhovej brzdy.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 predstavujeme v novej štruktúre. Na rozdiel od minulých rokov sa kladie väčší dôraz na prezentáciu rozpočtu ako celku. Predovšetkým príjmová a výdavková časť predkladaného dokumentu obsahujú množstvo ucelených informácií za sektor verejnej správy. Oblasť výdavkov poskytuje prehľad podľa vybraných oblastí, ako napríklad sociálna oblasť, zdravotníctvo, bezpečnosť a mnohé ďalšie.

1 Pokiaľ nie je v samotnom texte uvedené inak.

2 Podľa pravidiel Paktu stability a rastu sa v tomto a budúcom roku nepožaduje medziročné znižovanie štrukturálneho schodku, na základe spustenia tzv. všeobecnej únikovej doložky. Európska komisia ju navrhla uplatniť

20. marca

na rok 2020 a 19. septembra ju dodatočne rozšírila aj na rok 2021.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

Táto zmena teda poskytuje ucelené obrazy nielen cez samotné kapitoly štátneho rozpočtu, ale aj cez ostatné subjekty verejnej správy, ktoré sa významnou časťou podieľajú na ich financovaní.

Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2021 vychádza z predpokladu, že vo verejnom sektore bude zamestnanosť na úrovni 427 388 osôb, čo predstavuje medziročný nárast o 166 osôb. V ústrednej správe však dochádza k poklesu zamestnanosti o 2 783 osôb a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia o 129 osôb. Zamestnanosť v územnej samospráve, ktorá zohľadňuje predovšetkým dosiahnutú skutočnosť za I. polrok 2020, rastie o 3 078 osôb.

Zamestnanosť vo verejnom sektore bola ovplyvnená realizáciou niektorých opatrení vyplývajúcich z „Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“. Do Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 bolo premietnuté zníženie osobných výdavkov a počtov úradníkov v ústrednej štátnej správe, zníženie počtu vysokoškolských učiteľov a nepedagogických zamestnancov, reflektujúce zmenu počtu študentov a medzinárodné ukazovatele a postupnú optimalizáciu počtu policajtov do roku 2027.

Pri návrhu rozpočtu kapitálových výdavkov na roky 2021 až 2023 je uplatňované pravidlo tzv. „nulového štartovacieho rozpočtu“. Pri návrhu rozpočtu predložili kapitoly priorizované požiadavky na kapitálové výdavky. Investície a projekty investičného charakteru nad 1 mil. eur prechádzajú ekonomickým hodnotením MF SR a do návrhu rozpočtu sú zaradené po zohľadnení rozpočtových možností a po preukázaní pripravenosti a ekonomickej návratnosti. Súčasťou hodnotenia je preukázanie súladu s rezortnou stratégiou, prínos k naplneniu cieľov kapitoly, ako aj overenie detailného rozpočtu na úrovni konkrétnych tovarov a služieb.

Návrh rozpočtu na roky 2021 až 2023 významne podporuje financovanie sociálnej oblasti. Výdavky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zaznamenávajú medziročný rast v celkovej výške 354 mil. eur, a to najmä:

-nárastom výdavkov na 13. dôchodok o 157 mil. eur v porovnaní s rozpočtom na vianočný príspevok, 13. dôchodok sa rozpočtuje v sume 310 mil. eur,

-nárastom výdavkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP o 58,7 mil. eur, najmä v súvislosti so zvýšením príspevku na opatrovanie nariadením vlády SR a valorizáciou jednotlivých príspevkov naviazanú na úpravu súm životného minima,

-zvýšením výdavkov na podporu rodiny o 51 mil. eur v súvislosti s valorizáciou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa,

-nárastom výdavkov na poistné za osoby, za ktoré poistné platí štát o 52,2 mil. eur,

-zvýšením výdavkov na náhradné výživné o 15,7 mil. eur z titulu zvýšenia príjmovej hranice na získanie nároku na náhradné výživné a maximálnej výšky,

-z dôvodu plánovaného zvýšenia dotácií na stravu pre deti z rodín v hmotnej núdzi, ktorých príjem je najviac vo výške životného minima tak, aby dotácia pokryla najvyššie finančné pásmo na nákup potravín v ZŠ na druhom stupni vyučovania, ktoré je vo výške 1,30 eur za jeden obed, pričom medziročný nárast predstavuje sumu vyše 7 mil. eur.

Sociálna poisťovňa v rámci svojho rozpočtu má zohľadnené zvýšené výdavky o 105 mil. eur na dôchodkové dávky z titulu úpravy dôchodkového veku žien, ktoré vychovali deti. Zároveň boli výdavky Sociálnej poisťovne zvýšené o 39,4 mil. eur na nemocenské dávky z dôvodu predloženia poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa navrhuje s účinnosťou od 1. apríla 2021 zaviesť dávka tehotenské.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport medziročne rastú o 173 mil. eur. Návrh rozpočtu odzrkadľuje záujem Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na zvýšení motivácie pedagogických zamestnancov ako aj podpore budúcich učiteľov pracovať v regionálnom školstve a na podporu vedy a výskumu. Ministerstvo na tento účel disponuje v rámci svojho rozpočtu prostriedkami v sume 100 mil. eur. Za účelom podpory predprimárneho vzdelávania sa v zmysle novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní zvyšujú výdavky kapitoly na príspevok na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách od 5 rokov v sume 15,2 mil. eur. Návrh rozpočtu vytvára priestor na zvýšenie výdavkov na členské príspevky v medzinárodných organizáciách a na dofinancovanie výdavkov na 731 asistentov učiteľa v regionálnom školstve. Šport bude aj naďalej každoročne podporovaný prostredníctvom výdavkov Fondu na podporu športu v sume 20 mil. eur.

Výdavky pre oblasť zdravotníctva dosiahnu v roku 2021 úroveň 5,97 mld. eur, s medziročným rastom 205 mil. eur, t. j o 3,56 % oproti očakávanej skutočnosti 2020. V oblasti liekov rozpočet počíta s vynaložením 49 mil. eur za účelom zrušenia doplatkov pre vybrané skupiny obyvateľstva, na zabezpečenie liekov pre pacientov so svalovou atrofiou a na nárast výdavkov v súvislosti s novelou zákona č. 363/2011 Z. z. Na pokračujúcu obnovu a modernizáciu zdravotníckych zariadení sa v roku 2021 vyčleňuje 98 mil. eur. Zároveň sú v rozpočte kapitoly alokované prostriedky na úrovni 125 mil. eur, ktoré umožnia dofinancovať zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR.

Celkové výdavky do cestnej dopravy na rok 2021 predstavujú 1,56 mld. eur a sú určené na výstavbu cestnej siete, financovanie bezplatnej dopravy a správy, prevádzky a údržby ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest. Na výstavbu cestnej siete formou PPP sú v roku 2021 rozpočtované výdavky vo výške 348 mil. eur. Medziročný rast výdavkov v sume 192 mil. eur je ovplyvnený najmä rozpočtovaním výdavkov na úhradu DPH za projekty D4/R7 v sume 131 mil. eur a zvýšením výdavkov na platbu za dostupnosť PPP projektov o 34,2 mil. eur. Na kompenzáciu straty za poskytovanie bezplatnej dopravy v pravidelnej mestskej a prímestskej autobusovej doprave pre vybrané skupiny obyvateľov sú v rozpočte alokované výdavky do sumy 70 mil. eur. Návrh rozpočtu medziročne zvyšuje o 99,4 mil. eur objem prostriedkov Slovenskej správy ciest na správu, údržbu a opravy ciest I. triedy ako aj prostriedkov Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. na správu, údržbu a opravy diaľnic a rýchlostných ciest. Dôvodom zvýšenia je najmä o 60 mil. eur vyššia alokácia výdavkov na údržbu a opravy ciest I. triedy vrátane veľkoplošných opráv.

Výdavky smerujúce na podporu rozvoja bývania na rok 2021 sa rozpočtujú v sume 287 mil. eur vrátane výdavkov Štátneho fondu rozvoja bývania.

V rozpočte Ministerstva kultúry SR sú zabezpečené finančné prostriedky na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenskej národnej galérie, na obnovu a revitalizáciu hradu Krásna Hôrka, na zabezpečenie sanácie havarijného stavu Spišského hradu a výdavky na rekonštrukciu Štátnej opery v Banskej Bystrici. Audiovizuálny fond na podporu audiovizuálneho priemyslu má k dispozícii nárast výdavkov o sumu 5,72 mil. eur.

Podpora pôdohospodárstva bude zabezpečená naďalej cez kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, v ktorej sa rozpočtujú prostriedky v sume 30 mil. eur na poskytovanie pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach (zelená nafta) a finančné prostriedky v sume 50 mil. eur na podporu pôdohospodárstva formou štátnych podpôr a na rôzne úlohy súvisiace s podporou pôdohospodárstva.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

Prostredníctvom rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra SR sa realizuje Národný akčný plán boja proti terorizmu s cieľom zamedzovať teroristickým hrozbám, a vytvárať optimálne podmienky na účinný boj proti nim. Za týmto účelom sa medziročne zvýšili výdavky o 20,7 mil. eur. Návrh rozpočtu Ministerstva vnútra SR vytvára tiež priestor na výplatu náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a výdavky na rok 2021 sa zvyšujú medziročne o 7,48 mil. eur. Z hľadiska budovania európskeho integrovaného riadenia hraníc sa v kontexte Národnej stratégie integrovaného riadenia hraníc zvýšili výdavky na rok 2021 oproti roku 2020 o 5,15 mil. eur.

V zmysle Akčného plánu transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra Ministerstvo hospodárstva SR disponuje v rokoch 2021 až 2023 výdavkami v sume 40,5 mil. eur, pričom medziročne tieto výdavky rastú o 8,76 mil. eur.

V rámci výdavkov Ministerstva spravodlivosti SR boli finančne posilnené Centrá právnej pomoci a oblasť súdnych konaní, zabezpečuje sa nárast výdavkov subjektom poskytujúcim pomoc obetiam trestných činov a taktiež rastú výdavky na odškodňovanie obetí trestných činov a výdavky na intervenčné centrá. Od roku 2021 sa rozpočtujú výdavky na aplikáciu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku. V kapitole Všeobecná pokladničná správa je rozpočtovo krytá rekonštrukcia budovy Krajského súdu v Košiciach.

Slovenská republika si je aj v zhoršených ekonomických podmienkach vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z členstva NATO. Z tohto dôvodu obranné výdavky Slovenskej republiky dosahujú v roku 2021 úroveň 1,76 % HDP. Samotné Ministerstvo obrany SR má zabezpečený medziročný nárast výdavkov vo výške 65,9 mil. eur (vrátane výdavkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa).

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení okrem iného zaviazala aj k zníženiu podielu časti príjmov a výdavkov, ktoré neboli v minulých rokoch zahrnuté v rozpočte3. Do návrhu rozpočtu preto bola zahrnutá významná časť týchto titulov, ktoré sú obsiahnuté v notifikovanej skutočnosti, ale neboli doteraz zahrnuté v rozpočte verejnej správy. Naďalej však nie sú v návrhu rozpočtu premietnuté údaje za časť organizácií, patriacich do sektora verejnej správy, ako napríklad záujmové združenia právnických osôb, neziskové organizácie, spoločnosti s ručením obmedzeným a pod. Získavanie údajov pre rozpočet od týchto subjektov je značne problematické a zároveň ich skutočný vplyv na bilanciu rozpočtu verejnej správy je zanedbateľný.

Návrh rozpočtu verejnej správy prichádza v zlomovom čase, keď je situácia ohľadom pandémie kritická a vlády, nevynímajúc slovenskú, sprísňujú opatrenia. Prognózovanie ekonomických veličín a fiškálne plánovanie sa tak uskutočňujú v mimoriadne zložitých podmienkach. Napriek tomu predložený dokument v najlepšej možnej miere zosúlaďuje požiadavky na rozpočtovú zodpovednosť, zmierňovanie dopadov koronakrízy, na upevňovanie sociálnej súdržnosti a súčasne na dodávanie potrebných fiškálnych stimulov do oslabenej ekonomiky.

3 Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 (str. 60): „Časť príjmov a výdavkov verejnej správy sa v súčasnosti nerozpočtuje, ich podiel znížime.“

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

1.Makroekonomické predpoklady rozpočtu

Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 pre koronakrízu o 6,7 %. Silný prepad ekonomiky v prvom polroku bol výsledkom slabého domáceho aj zahraničného dopytu. Aktivita dosiahla dno v priebehu druhého štvrťroka, keď pokles priemyselnej produkcie dosiahol historické hodnoty. Trh práce sa však ukázal byť odolnejší a tlmil pokles spotreby domácností a maloobchodných tržieb. Po uvoľnení opatrení príde v druhom polroku k čiastočnému oživeniu ekonomiky. Po veľkom prepade sa obnoví najmä produkcia automobilov, čo naznačili už júnové údaje exportu. Letná sezóna pomôže reštauráciám a sektoru ubytovania, no kongresový turizmus, šport a kultúra budú stále výraznejšie zaostávať. Dynamika investícií bude pre rastúcu neistotu o vývoji pandémie vlažnejšia, čo sa pretaví aj do slabých výkonov v stavebníctve.

V roku 2021 sa bude ekonomika zotavovať a HDP stúpne o 5,5 %. Vyšší disponibilný príjem a rozpustenie úspor podporí spotrebu domácností. Oživenie zahraničného dopytu naopak zvýši export. Ekonomika bude ešte značne podchladená s množstvom nevyužitých kapacít. Vo verejných financiách predpokladáme znižovanie štrukturálneho deficitu o 0,5 % HDP v rokoch 2022 až 2023. Aj to mierne prispeje k stlmeniu ekonomického rastu, ktorý v roku 2022 dosiahne 2,4 %. Tvorbu investícií podporí na konci horizontu prognózy dočerpávanie EÚ fondov.

Riziká prognózy sú najmä v krátkom horizonte negatívne. Rastúci počet nakazených v druhej vlne vo veľkom množstve krajín sa môže pretaviť do prísnejších obmedzení, čo zníži ekonomickú aktivitu. Predpokladáme však, že ak k týmto obmedzeniam znovu príde, tak budú adresnejšie a efektívnejšie než tie v prvej vlne, takže vplyv bude relatívne menší. Hlavným pozitívnym rizikom sú dodatočné významné zdroje z EÚ z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré by po schválení mohli ekonomiku podporiť od 2022. Výraznejší pozitívny impulz do ekonomiky by prinieslo aj vynájdenie vakcíny.

Po poklese počtu pracovných miest v roku 2020 očakávame v roku 2021 rast zamestnanosti na úrovni 0,6 %. Ekonomická kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu zníži zamestnanosť o 1,5 %, resp. o 38 tis. pracovných miest. Vzhľadom na silný pokles ekonomickej aktivity je však trh práce odolnejší aj pre opatrenia podporujúce skrátenú prácu (tzv. kurzarbeit). Koronakríza tak stiahne skôr počet odpracovaných hodín ako počet pracovných miest. Menej práce bude najmä vo vybraných sektoroch služieb (turizmus, stravovacie služby, maloobchod, rekreácie, či doprava), ale aj v priemysle a stavebníctve. Oživenie by sa malo prejaviť už v druhom polroku 2020, avšak bude len veľmi postupné. V roku 2021 pribudne približne 14 tis. pracovných miest a predkrízovú úroveň zamestnanosti dosiahneme až na konci roka 2023. Po počiatočnom náraste bude miera nezamestnanosti v roku 2021 len veľmi mierne klesať na 6,8 %. V nasledujúcich rokoch by sa mala nezamestnanosť znižovať rýchlosťou asi 0,5 p.b. ročne.

V pokrízovom období by sa mala dynamika rastu miezd obnoviť a priemerná nominálna mzda v roku 2021 dosiahne tempo 4,1 %. V ďalších rokoch bude zvyšovanie miezd pokračovať spolu so spevnením trhu práce a mzdy by mali stúpnuť o 4 až 5 %. Potreba fiškálnej konsolidácie však ovplyvní aj trh práce a bude tlmiť mzdový vývoj najmä vo verejnom sektore.

V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 rast cien v roku 2021 oslabí z 1,9 % na 1,1 %. Nízke ceny ropy a vývoj budúcich kontraktov energetických komodít indikujú pokles nielen cien palív, ale aj niektorých regulovaných cien energií. K nemu sa pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov pre prepad ekonomiky a jej výrazné podchladenie. Predpokladané zrušenie obedov zdarma a zvýšenie dane z tabaku v budúcom roku naopak potlačia rast cien

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

smerom nahor približne o 0,4 p.b. V strednodobom horizonte sa bude rast cien pohybovať mierne pod 2 % aj pre predpokladané spomalenie ekonomickej aktivity spôsobené konsolidáciou verejných financií.

Tabuľka 1 - Prognóza vybraných ukazovateľov ekonomiky (september 2020)

Skutočnosť

Prognóza

Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)

2018*

2019*

2020

2021

2022

2023

Hrubý domáci produkt

HDP, s.c.

-6,7

5,5

2,4

3,3

HDP, b.c. (mld. eur)

89,5

93,9

89,3

95,4

99,6

104,9

Súkromná spotreba, s.c.

-1,2

3,0

1,8

2,3

Súkromná spotreba, b.c.

1,0

4,1

3,7

4,1

Vládna spotreba

-1,7

0,0

0,2

1,6

Fixné investície

-9,9

7,6

3,3

6,5

Export tovarov a služieb

-9,3

9,7

4,0

3,6

Import tovarov a služieb

-7,9

8,3

2,8

3,4

Trh práce

Zamestnanosť (ESA)

2,0

1,2

-1,5

0,6

0,5

0,2

Mzdy, nominálne

6,2

7,8

2,6

4,1

3,9

4,8

Mzdy, reálne

3,6

5,0

0,6

2,9

1,9

2,9

Miera nezamestnanosti

6,5

5,8

6,8

6,2

5,7

Inflácia

Index spotrebiteľských cien

2,5

2,7

1,9

1,1

1,9

1,8

* Údaje za roky 2018 a 2019 sú po revízii nár. účtov ŠÚ SR z októbra 2020. Prognóza nominálneho HDP vychádza z revidovanej hodnoty za rok 2019 a rastov z prognózy zo septembra 2020. Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Prognóza MF SR je v porovnaní s letnou prognózou EK optimistickejšia a má bližšie k jarnej prognóze EK4. Hlavným dôvodom je fakt, že v čase tvorby septembrovej prognózy MF SR, boli už dostupné prekvapivo pozitívne ekonomické údaje za druhý kvartál roku 2020. Rozdiel v rastoch HDP je tak spôsobený lepším vývojom ekonomiky v druhom štvrťroku naprieč sektormi. Trh práce sa ukázal byť odolnejší a viac než počet pracovných miest poklesol skôr počet odpracovaných hodín. Menší pokles zamestnanosti sa pretavil aj do miernejšieho poklesu spotreby domácností. Pokles investícií nebol tak masívny a aj oživenie exportu prišlo skôr, než očakávali prognózy EK.

4 Porovnanie prognózy MF SR s prognózou EK vychádza z požiadavky smernice Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

Tabuľka 2 - Porovnanie prognóz Európskej komisie (EK) a MF SR

Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)

2018*

2019*

2020

2021

Prognóza EK (jar)

4,0

2,3

-6,7

6,6

Prognóza EK (leto)

3,9

2,4

-9,0

7,4

Reálne HDP

Prognóza MF SR (sep)

3,9

2,4

-6,7

5,5

Prognóza EK (jar)

3,9

2,2

-7,1

7,2

Súkromná spotreba

Prognóza MF SR (sep)

4,1

2,1

-1,2

3,0

Prognóza EK (jar)

0,2

3,8

4,2

1,5

Verejná spotreba

Prognóza MF SR (sep)

0,2

4,6

-1,7

0,0

Prognóza EK (jar)

3,7

4,4

-14,7

10,7

Investície

Prognóza MF SR (sep)

2,6

6,8

-9,9

7,6

Prognóza EK (jar)

5,4

1,7

-12,4

13,4

Export

Prognóza MF SR (sep)

5,3

1,7

-9,3

9,7

Prognóza EK (jar)

5,0

2,6

-12,6

13,3

Import

Prognóza MF SR (sep)

4,9

2,6

-7,9

8,3

Prognóza EK (jar)

2,5

2,8

1,9

1,1

Prognóza EK (leto)

2,5

2,8

1,9

0,8

Inflácia (HICP)

Prognóza MF SR (sep)

2,5

2,8

2,0

1,1

Prognóza EK (jar)

2,0

1,2

-3,4

2,0

Zamestnanosť (ESA)

Prognóza MF SR (sep)

2,0

1,2

-1,5

0,6

Prognóza EK (jar)

2,7

-5,0

-0,6

Produkčná medzera(% z pot. HDP)

Prognóza MF SR (sep)

1,7

2,1

-5,5

-2,2

*Údaje za roky 2018 a 2019 sú pôvodné, nerevidované ukazovatele známe v čase prognózy. Zdroj: MF SR, EK

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

2.Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 v metodike ESA 20105

2.1. Aktuálny vývoj verejných financií v roku 2020

Vývoj verejných financií v roku 2020 významne ovplyvňuje prebiehajúca pandémia ochorenia COVID-19 a prijatie novely zákona o štátnom rozpočte. Aktuálne sa odhaduje schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 na úrovni 9,68 % HDP, čo predstavuje 8,67 mld. eur. Oproti rozpočtovanému schodku sa teda predpokladá zhoršenie hospodárenia o 8,19 mld. eur, resp. o 9,19 p. b.

Očakávané zhoršenie hospodárenia oproti pôvodne schválenému rozpočtu verejnej správy na rok 2020 je významne ovplyvnené najmä:

•prepadom ekonomiky v súvislosti s ochorením COVID-19, keď schválený rozpočet ešte predpokladal rast HDP na úrovni 2,3 % a aktuálny odhad počíta s prepadom HDP na úrovni 6,7 %;

•prijatím novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, ktorá reagovala na prijaté viaceré záchranné opatrenia zo strany vlády v súvislosti s ochorením COVID-19, ako aj na potrebu zabezpečiť výdavky, ktoré neboli v dostatočnej miere zabezpečené už v schválenom rozpočte.6

Aktuálny odhad vývoja verejných financií v roku 2020 vychádza z aktuálnej makroekonomickej a daňovej prognózy zo septembra 2020 a je spracovaný na základe aktuálneho vývoja ostatných príjmových a výdavkových položiek rozpočtu verejnej správy.

V zmysle metodiky ESA 2010 nie sú súčasťou bilancie rozpočtu verejnej správy tie prostriedky z rozpočtu EÚ, ktorých konečným príjemcom nie je subjekt verejnej správy, ale jednotlivci, resp. podnikatelia. Toto sa týka aj národných zdrojov refundovaných prostriedkami z rozpočtu EÚ, ktoré predpokladala novela zákona o štátnom rozpočte na rok 2020. Aktuálne sa predpokladá refundácia na úrovni 726 mil. eur. Zdroje štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ zostávajú súčasťou rozpočtu verejnej správy, a to s negatívnym vplyvom na schodok rozpočtu verejnej správy.

5 Metodika ESA 2010 zabezpečuje jednotný pohľad na zaznamenanie transakcií rozpočtu verejnej správy, ktorý spočíva najmä v tom, že akrualizuje príjmy a výdavky podľa času vzniku, nie podľa času realizácie uvedenej transakcie. Na úpravu hotovostných príjmov a výdavkov slúžia tzv. modifikujúce faktory. Zároveň pri vyčíslovaní v metodike ESA 2010 sa vzájomne vylučujú transakcie medzi jednotlivými subjektami verejnej správy, teda dochádza k tzv. konsolidácii.

6 Národná rada Slovenskej republiky schválila 14. júla 2020 novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, ktorá na hotovostnej báze zohľadnila hotovostný výpadok daňových ako aj nedaňových príjmov kapitol štátneho rozpočtu v celkovej sume 1,43 mld. eur. Zároveň sa zvýšili celkové výdavky o 7,76 mld. eur, pričom dôvody zvýšenia je možné rozdeliť do dvoch okruhov: (i) výdavky priamo súvisiace s pandémiou COVID-19 v sume 4,90 mld. eur a (ii) výdavky na zabezpečenie v rozpočte nekrytých titulov v sume 2,86 mld. eur. Úpravami sa zvýšil hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 9,18 mld. eur.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

Tabuľka 3 - Rozdiely príjmových a výdavkových položiek oproti schválenému rozpočtu

celkom

vplyv COVID-19

vplyv nekrytých titulov

prostr. EÚ a spolufin.

nerozp. tituly ESA 2010

Schodok rozpočtu verejnej správy(ESA 2010; na konsolidovanej báze)

v mil. eur

v % HDP

v mil. eur

v % HDP

v mil. eur

v % HDP

v mil. eur

v % HDP

v mil. eur

v % HDP

Schválený rozpočet 2020

-480,409

-0,49

Zmena príjmov rozpočtu verejnej správy

-1 077,880

-1,20

-2 184,484

-2,44

0,000

0,00

459,646

0,51

692,078

0,77

Daňové príjmy

-1 277,006

-1,42

-1 552,007

-1,73

0,000

0,00

0,000

0,00

535,774

0,60

Príspevky na sociálne zabezpečenie

-516,779

-0,58

-491,944

-0,55

0,000

0,00

0,000

0,00

0,000

0,00

Tržby

-6,133

-0,01

-75,904

-0,08

0,000

0,00

0,000

0,00

126,332

0,14

Dôchodky z majetku, z toho

-137,801

-0,15

4,000

0,00

0,000

0,00

0,000

0,00

29,972

0,03

Dividendy

-180,992

-0,20

4,000

0,00

0,000

0,00

0,000

0,00

0,000

0,00

Úroky

26,856

0,03

0,000

0,00

0,000

0,00

0,000

0,00

29,972

0,03

Granty a transfery

859,839

0,96

-68,629

-0,08

0,000

0,00

459,646

0,51

0,000

0,00

Zmena výdavkov rozpočtu verejnej správy

-7 114,003

-7,94

-1 730,029

-1,93

-1 812,191

-2,02

-789,068

-0,88

-669,078

-0,75

Kompenzácie zamestnancov

-635,124

-0,71

-86,991

-0,10

-50,125

-0,06

-152,707

-0,17

-83,482

-0,09

Medzispotreba

-1 779,384

-1,99

-243,205

-0,27

-662,158

-0,74

-228,089

-0,25

-99,078

-0,11

Subvencie

-821,994

-0,92

-89,070

-0,10

-154,688

-0,17

-22,878

-0,03

-512,774

-0,57

Úrokové náklady

50,210

0,06

0,000

0,00

0,000

0,00

0,000

0,00

69,106

0,08

Sociálne dávky okrem natur. soc. transferov

-1 675,365

-1,87

-1 106,213

-1,23

-231,018

-0,26

-91,570

-0,10

0,000

0,00

Naturálne sociálne transfery

-26,180

-0,03

0,000

0,00

0,000

0,00

0,000

0,00

0,000

0,00

Ostatné bežné transfery

83,616

0,09

-35,663

-0,04

-109,780

-0,12

326,868

0,36

0,000

0,00

Kapitálové investície

-1 674,116

-1,87

-168,813

-0,19

-604,422

-0,67

-531,510

-0,59

-42,850

-0,05

Investičné granty a ostatné kapit. transfery

-635,666

-0,71

-0,074

0,00

0,000

0,00

-89,182

-0,10

0,000

0,00

Očakávaná skutočnosť 2020

-8 672,292

-9,68

-3 914,513

-4,37

-1 812,191

-2,02

-329,422

-0,37

23,000

0,03

Pozn. znamienko (+) znamená zníženie, resp. znamienko (-) zvýšenie schodku rozpočtu verejnej správy

Zdroj: MF SR

Bilancia rozpočtu verejnej správy obsahuje na príjmovej a výdavkovej strane aj položky, ktoré vychádzajú z metodických úprav ESA 2010, a ktoré neboli súčasťou schváleného rozpočtu verejnej správy.

BOX 1 ESA 2010 úpravy očakávanej skutočnosti 2020 oproti schválenému rozpočtu

Očakávaná skutočnosť 2020 obsahuje inputy v zmysle metodiky ESA 2010, ktoré neboli zahrnuté v schválenom rozpočte. Nižšie uvedené ostatné úpravy Štatistického úradu SR (FISIM, naturálne mzdy, umelecká produkcia, softvér) sú bez vplyvu na bilanciu rozpočtu verejnej správy a ovplyvňujú iba nominálne hodnoty príjmov a výdavkov. Použité boli hodnoty na úrovni jarnej notifikácie skutočnosti za rok 2019.

ESA 2010 input, v mil. eur

ESA 2010 kód

Spolu

FISIM

Naturálne mzdy

Umelecká produkcia

Softvér

Saldo

B.9

Príjmy

156,3

30,0

83,5

32,1

10,8

Tržby

P.11+P.12+P.131

126,3

83,5

32,1

10,8

Dôchodky z majetku, z toho

D.4r

30,0

Úroky

D.41r

30,0

Výdavky

-156,3

-30,0

-83,5

-32,1

-10,8

Kompenzácie zamestnancov

D.1p

-83,5

Medzispotreba

P.2

-99,1

Úrokové náklady

D.41p

69,1

Kapitálové investície

P.5L

-42,9

-32,1

-10,8

Pozn. znamienko (+) znamená zníženie, resp. znamienko (-) zvýšenie schodku rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

Príjmy rozpočtu verejnej správy pravdepodobne klesnú oproti rozpočtovanej úrovni o 1,08 mld. eur.

Daňové príjmy zaznamenávajú výpadok na úrovni 1,28 mld. eur, ktorý je tvorený najmä výpadkom daní súvisiacich s ekonomickým poklesom vo výške 1,55 mld. eur.

Schválený rozpočet predpokladal nad rámec prognózy dodatočné daňové príjmy z označovania palív tzv. nanomarkermi a z eKasy na úrovni 180 mil. eur, ktorých naplnenie sa neočakáva. Súčasťou schváleného rozpočtu neboli daňové príjmy zelenej energie7 a ich imputáciou dochádza k pozitívnemu vplyvu vo výške 536 mil. eur8. Zároveň februárová prognóza ešte zvyšovala odhad daní oproti prognóze zapracovanej v schválenom rozpočte o 128 mil. eur. V rámci daňových príjmov je zahrnutá aj platba DPH koncesionára pri PPP projekte D4/R7 vo výške 70,9 mil. eur a zníženie dane z motorových vozidiel vo výške 28,5 mil. eur.

Uplatnením metodiky ESA 2010 na príjmy z emisných kvót a zohľadnením vývoja ich cien dochádza k výpadku vo výške 142 mil. eur. Pri odvode z hazardných hier sa predpokladá výpadok na úrovni 60,6 mil. eur. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov predpokladá nenaplnenie daňových príjmov vo výške 41,2 mil. eur. Environmentálny fond predpokladá nenaplnenie svojich príjmov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a za znečisťovanie ovzdušia vo výške 6,86 mil. eur. Národný jadrový fond zaznamenáva pokles na úrovni 4,78 mil. eur z dôvodu zmeny metodického prístupu k príjmom od prevádzkovateľov jadrových zariadení.

V rámci príspevkov na sociálne zabezpečenie dochádza k výpadku príjmov na úrovni 517 mil. eur, ktorý súvisí s poklesom odvodov na úrovni 492 mil. eur a predpokladaným

7 Zelená energia predstavuje systém podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby energie, ktorý je v zmysle metodiky ESA 2010 presmerovaný cez sektor verejnej správy. Objem inkasovanej TPS - tarifa za prevádzku systému predstavuje daňové príjmy rozpočtu verejnej správy a náklady na poskytnutie podpory predstavujú subvencie.

8 Údaje poskytol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

FISIM (Financial Intermediation Services Indirectly Measured) predstavuje výnos z nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania. Jedná sa o maržu banky, ktorá vzniká ako rozdiel medzi dvoma skutočnými úrokovými mierami. Jednou je úroková miera, za ktorú vkladateľ vkladá svoje prostriedky do finančnej inštitúcie a druhou je úroková miera, za ktorú finančné inštitúcie požičiavajú prostriedky klientom.

Naturálne mzdy pozostávajú z tovarov a služieb, alebo iných nepeňažných benefitov, poskytovaných zadarmo alebo za zvýhodnené ceny zamestnávateľom, ktoré môžu zamestnanci použiť vo vlastnom čase, vo svoj prospech a na uspokojenie svojich potrieb alebo potrieb ostatných členov ich domácností. Patria sem príspevky na stravovanie, bývanie, používanie auta na služobné aj súkromné účely, doprava do zamestnania.

Umelecká produkcia na vlastné použitie sú výrobky a služby umeleckej produkcie, ktoré si subjekt verejnej správy vytvorí a ponechá na vlastnú spotrebu. Napr. výroba kníh, záznamov, filmov a pod.

Pri softvéri ide o softvér, ktorý si vytvorí sám subjekt verejnej správy na vlastné použitie a ponechá si ho na vlastnú spotrebu.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

zvýšením platieb za poistencov štátu vo výške 20 mil. eur, pričom februárová prognóza ešte znižovala odhad odvodov oproti prognóze zapracovanej v schválenom rozpočte o 45,0 mil. eur.

V rámci tržieb dochádza k výpadku na úrovni 6,13 mil. eur, z čoho dopad COVID-19 predstavuje 75,9 mil. eur. Ďalej dochádza k zvýšeniu príjmov verejných vysokých škôl zo stravného a z príjmov z ubytovania o 10,2 mil. eur. V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k dodatočným inputom, ktoré sa nerozpočtovali, a to na úrovni 126 mil. eur. Ide o tržby súvisiace s umeleckou produkciou na vlastné využitie (32,1 mil. eur), výrobou softvéru na vlastné použitie (10,8 mil. eur) a naturálne mzdy (83,5 mil. eur).

V rámci dôchodkov z majetku sa očakáva zníženie príjmov rozpočtu verejnej správy vo výške 138 mil. eur, a to najmä v súvislosti s poklesom príjmov z dividend vo výške 181 mil. eur, pričom úrokové príjmy zaznamenávajú nárast oproti schválenému rozpočtu o 26,9 mil. eur. V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k dodatočnému inputu FISIM na úrovni 30,0 mil. eur.

Granty a transfery rastú oproti rozpočtu o 860 mil. eur, a to najmä v súvislosti so zvýšeným čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ vo výške 460 mil. eur. Súčasťou týchto príjmov sú aj príjmy štátneho rozpočtu za korekcie EÚ vo výške 314 mil. eur, ktoré sú v rovnakej výške súčasťou zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu na medzispotrebu.9 Novela štátneho rozpočtu obsahovala aj zníženie iných nedaňových príjmov naprieč kapitolami v objeme 53,1 mil. eur, ktoré sa v zmysle metodiky ESA 2010 zaznamenávajú v rámci transferov. V rámci sankcií v daňovom konaní sa predpokladá výpadok na úrovni 15,6 mil. eur.

Výdavky rozpočtu verejnej správy pravdepodobne vzrastú oproti rozpočtovanej úrovni o 7,11 mld. eur, z čoho opatrenia financované v súvislosti s COVID-19 predstavujú 1,62 mld. eur. Výdavky pôvodne nezabezpečené v schválenom rozpočte predstavujú ďalší dopad na úrovni 1,81 mld. eur. Verejná správa predpokladá použiť prostriedky z rozpočtu EÚ a súvisiaceho spolufinancovania na úrovni 789 mil. eur. V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k dodatočným inputom na úrovni 669 mil. eur. Tieto sú podrobnejšie popísane v jednotlivých kategóriách výdavkov.

Kompenzácie zamestnancov sa zvyšujú oproti schválenému rozpočtu o 635 mil. eur. Predpokladá sa vyplatiť odmeny pre pracovníkov v prvej línii v rámci boja proti COVID-19 vo výške 77,0 mil. eur a zároveň sa očakáva poskytnúť ďalšie výdavky na odmeňovanie zamestnancov v rámci kapitol štátneho rozpočtu na úrovni 9,99 mil. eur. V rámci dofinancovania nekrytých titulov vo výške 50,1 mil. eur, ide najmä o dofinancovanie väzenstva a súdnictva vo výške 15,0 mil. eur, v rámci ministerstva školstva sa predpokladá dofinancovanie na úrovni 12,4 mil. eur (najmä platy asistentov 5,71 mil. eur) a v rámci ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa predpokladajú zvýšené mzdové náklady o 7,27 mil. eur. Kompenzácie v súvislosti s očakávanou realizáciou projektov EÚ, vrátane spolufinancovania vzrastú o 153 mil. eur. Oproti schválenému rozpočtu sa očakávajú vyššie mzdy u príspevkových organizácií na úrovni 164 mil. eur, pri zdravotníckych zariadeniach ide o zvýšenie o 46,4 mil. eur a pri územnej samospráve sa predpokladá zvýšenie o 51,8 mil. eur. V týchto prípadoch ide o aktualizáciu očakávaného čerpania výdavkov oproti schválenému rozpočtu. Verejné vysoké školy predpokladajú zvýšenie miezd o 44,5 mil. eur.

9 V súvislosti s ukončením programového obdobia 2007-2013 vznikla potreba finančného vysporiadania korekcií zaznamenaných v minulých rokoch. Takto zaznamenané korekcie ovplyvnili negatívne deficit rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 v rokoch, v ktorých boli zaznamenané, a preto samotné finančné vysporiadanie nemá vplyv na bilanciu rozpočtu verejnej správy.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k inputu naturálnych miezd vo výške 83,5 mil. eur, ktoré sa nerozpočtovali.

Nárast medzispotreby sa odhaduje na úrovni 1,78 mld. eur, z čoho opatrenia COVID-19 predstavujú 243 mil. eur10. Ide o výdavky naprieč kapitolami štátneho rozpočtu a subjektmi verejnej správy, ako napr. ochranné pracovné a dezinfekčné prostriedky, ochranné rúška, okuliare, filtre, kombinézy, jednorazové návleky na obuv, respirátory, rukavice, štíty, mobilné ochranné antivirotické prepážky v klientskych zónach, plynové masky, prachové filtre, UV sterilizátor na filtre do masiek, germicídne žiariče a iný materiál súvisiaci s pandémiou.

Dofinancovanie nekrytých potrieb štátneho rozpočtu v rámci medzispotreby sa predpokladá výške 662 mil. eur, a ide najmä o výdavky na možnú druhú vlnu boja proti ochoreniu COVID-19 vo výške 150 mil. eur, rezervu na úhradu korekcií vo výške 51,0 mil. eur a rezervu na odvody do všeobecného rozpočtu EÚ vo výške 30,0 mil. eur. V rámci ministerstva vnútra sa predpokladá zvýšenie výdavkov o 133 mil. eur, pričom ide najmä o výdavky súvisiace s prevádzkou IT, nákupom učebníc, hospodársku mobilizáciu a dofinancovanie ďalšej prevádzky rezortu. V rámci ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa predpokladá zvýšená medzispotreba vo výške 109 mil. eur, a to najmä v súvislosti s úhradou korekcií EÚ, financovaním digitálnej transformácie a dofinancovaním príspevkovej organizácie NASES. V rámci ministerstva dopravy sa zvyšuje medzispotreba o 56,7 mil. eur, a to najmä v súvislosti s podporou Slovenskej správy ciest a Železníc SR. V rámci väzenstva a súdnictva sa predpokladá dofinancovanie nekrytých prevádzkových titulov vo výške 13,6 mil. eur. Zároveň sa očakáva dofinancovať rekonštrukcie študentských domovov vo výške 12,2 mil. eur. Dofinancovanie IT a licencií v pôsobnosti ostatných ministerstiev sa očakáva vo výške 36,6 mil. eur. V súvislosti s plnením úloh z uznesení vlády prijatých v minulosti dochádza k dofinancovaniu rôznych kapitol štátneho rozpočtu vo výške 46,5 mil. eur.

Súčasťou zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu na medzispotrebu je aj úhrada rozpočtovaných korekcií vo výške 21911 mil. eur.

Zvýšenie medzispotreby v súvislosti s očakávanou realizáciou projektov EÚ, vrátane spolufinancovania predstavuje 228 mil. eur. V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k inputu FISIM na úrovni 99,1 mil. eur.

Oproti schválenému rozpočtu sa očakáva vyššia medzispotreba v rámci samosprávy o 134 mil. eur, v rámci zdravotníckych zariadení o 98,3 mil. eur a zároveň verejné vysoké školy predpokladajú zvýšenie svojej medzispotreby o 63,2 mil. eur.

Subvencie sa oproti rozpočtu predpokladajú vyššie o 822 mil. eur. V záujme minimalizovania ekonomických dôsledkov COVID-19 sa predpokladajú zvýšiť subvencie o 89,1 mil. eur. Zvýšenie subvencií o nerozpočtované potreby na úrovni 155 mil. eur súvisí najmä so zabezpečením riešenia deficitu finančných prostriedkov v systéme TPS12 v rámci ministerstva hospodárstva. Zo zdrojov národného spolufinancovania sa predpokladá, oproti schválenému rozpočtu, použiť navyše 22,9 mil. eur. Keďže súčasťou schváleného rozpočtu, rovnako ako pri

10 Štátny rozpočet obsahuje zdroje určené na poskytnutie návratných finančných výpomocí územnej samospráve v súvislosti so znížením ich príjmov v dôsledku výpadku dane z príjmov fyzických osôb (COVID-19) vo výške 170 mil. eur.

11 Predpokladajú sa výdavky vo výške 314 mil. eur na hotovostnej úrovni, ktoré sa v zmysle metodiky ESA 2010 znižujú o vplyv príjmov platobných jednotiek za prostriedky EÚ z uhradených korekcií, ktoré sa očakávajú vo výške 94,9 mil. eur.

12 Novela zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 obsahuje hotovostné výdavky, z čoho výrazný objem sa považuje za finančnú operáciu v zmysle ESA 2010 (splátka historického dlhu), teda vplyv na schodok rozpočtu verejnej správy je vo výške 145 mil. eur.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

daňových príjmoch, neboli subvencie zelenej energie zaznamenané ani na výdavkovej strane, dochádza ich imputáciou k zvýšeniu výdavkov na subvencie vo výške 513 mil. eur.

Sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov sa predpokladajú o 1,68 mld. eur vyššie ako v schválenom rozpočte. Z toho opatrenia súvisiace s COVID-19 predstavujú 1,10 mld. eur a ide najmä o nárast výdavkov na nemocenské dávky o 324 mil. eur, dávky v nezamestnanosti o 207 mil. eur a v rámci ministerstva práce zvýšené výdavky v súvislosti s opatreniami aktívnej politiky trhu práce o 520 mil. eur V rámci ročného zúčtovania za poistencov štátu sa predpokladá úspora 6,07 mil. eur.

Nekryté potreby v rámci sociálnych dávok zvyšujú výdavky štátneho rozpočtu o 231 mil. eur, a to najmä v súvislosti so zabezpečením 13. dôchodku vo výške 157,3 mil. eur a na zvýšenie platby za poistencov štátu v rámci sociálneho poistenia o 30 mil. eur. Nové aktívne opatrenia na trhu práce sa očakávajú realizovať v objeme 43,7 mil. eur.

Zo zdrojov národného spolufinancovania sa predpokladá, oproti schválenému rozpočtu, použiť navyše 91,6 mil. eur.

Ďalej sa v rámci sociálnych transferov zvyšujú výdavky rozpočtu verejnej správy o 315 mil. eur, a to najmä v súvislosti s výplatou nemocenských dávok vo výške 118 mil. eur, dávok v nezamestnanosti vo výške 88,3 mil. eur a v súvislosti s výplatou dôchodkových dávok zo starobného a invalidného poistenia vo výške 150 mil. eur. Na druhej strane sa očakáva úspora štátnych sociálnych dávok a podpôr vo výške 36,5 mil. eur. Ostatné transfery dosahujú úsporu 4,65 mil. eur, z toho napr. daňové kredity predstavujú 2,49 mil. eur.

Kapitálové investície sa zvýšia o 1,67 mld. eur, z toho vplyv COVID-19 opatrení predstavuje 169 mil. eur. Tieto opatrenia smerujú najmä na doplnenie a tvorbu hmotných rezerv a mobilizačných rezerv vo výške 112 mil. eur. V rámci nekrytých titulov sa predpokladá dofinancovanie kapitálových investícií na úrovni 604 mil. eur a ide najmä o kapitálové výdavky Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vo výške 300 mil. eur na zabezpečenie financovania pokračujúcej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. V rámci ministerstva obrany dochádza k dofinancovaniu rezortu na úrovni 186 mil. eur a v rámci ministerstva vnútra sa predpokladá dofinancovanie vo výške 73,9 mil. eur, z toho IT 52,9 mil. eur. Zo zdrojov EÚ a národného spolufinancovania sa predpokladá, oproti schválenému rozpočtu, zaobstarať vyššie kapitálové investície o 532 mil. eur. V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k inputu v celkovej sume 42,9 mil. eur, ktorá sa skladá z umeleckej produkcie na vlastné využitie vo výške 32,1 mil. eur a výroby softvéru na vlastné použitie vo výške 10,8 mil. eur.

V rámci kapitálových výdavkov územnej samosprávy sa očakáva zvýšenie výdavkov o 80,5 mil. eur, zdravotníckych zariadení o 91,2 mil. eur a železničných spoločností v pôsobnosti ministerstva dopravy o 78,5 mil. eur.

Investičné granty a ostatné kapitálové transfery sa predpokladajú oproti rozpočtu vyššie o 636 mil. eur. Zo zdrojov národného spolufinancovania sa predpokladá, oproti schválenému rozpočtu, realizovať vyššie kapitálové transfery o 89,2 mil. eur. Ďalej sú v tejto položke zaznamenané korekcie voči EÚ vo výške 245 mil. eur. Rizikové záruky poskytnuté Eximbankou majú negatívny vplyv 173 mil. eur. V rámci Debitum, a. s.13 sa realizoval kapitálový transfer vo výške 109 mil. eur a v rámci verejného zdravotného poistenia sa počíta

13 Ide o vplyv vyplývajúci z oddlženia zdravotníctva, ktoré sa nestihlo ukončiť v roku 2019 a bolo realizované až v januári 2020, kedy bola zrealizovaná úhrada spoločnosti Debitum, a. s. voči Sociálnej poisťovni (dlžné poistné).

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

so splátkou tuzemskej istiny úveru spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. vo výške 40,4 mil. eur.

2.2.Rozpočtové ciele

Návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte. Nominálne saldo verejných financií by postupne malo klesnúť z -7,44 % HDP v roku 2021 na úroveň -6,18 % HDP v roku 2022 s tým, že v roku 2023 by sa malo dosiahnuť hospodárenie na úrovni -5,72 % HDP.

Tabuľka 4 - Rozpočtové ciele

(v % HDP)

2018 S

2019 S

2020 R

2020 OS

2021 N

2022 N

2023 N

Ciele pre schodok rozpočtu verejnej správy

-0,83

-0,49

-7,44

-5,35

0,00

Návrh rozpočtu verejnej správy

-0,99

-1,37

-0,49

-9,68

-7,44

-6,18

-5,72

Rozdiel

-0,16

-1,37

0,00

-9,19

0,00

-0,83

-5,72

Rozdiel v mil. eur

-143,6

-1 288,8

0,0

-8 191,9

0,0

829,5

6 024,7

Zdroj: MF SR

Zvýšenie cieleného deficitu na rok 2021 oproti Programu stability o vyše 2 p.b. na HDP reaguje na predĺženie výnimky z konsolidačných požiadaviek zo strany Európskej komisie. Komisia odporúča krajinám EÚ len postupné sťahovanie fiškálneho stimulu, s cieľom neohroziť hospodárske oživenie14. Hrubý dlh v roku 2021 medziročne porastie na 65 % HDP.

Rozpočtový výhľad na roky 2022 a 2023 naďalej zostáva poznačený veľkou neistotou. Cielená hodnota pre rok 2022 na úrovni 5,35 % HDP zohľadňuje medziročné zníženie štrukturálneho deficitu o 1 % HDP.

Prognóza hrubého verejného dlhu predpokladá, že dosiahne takú výšku dlhu, pri ktorej by mali byť v zmysle ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti automaticky spustené opatrenia na jeho zníženie. Na obdobie 24 mesiacov, od mesiaca v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády, sa však neuplatňuje viacero opatrení na zníženie dlhu definovaných vyššie uvedeným ústavným zákonom. Výnimka z uplatňovania opatrení na zníženie dlhu uplynie v máji v roku 2022. Vzhľadom na výšku prognózovaného hrubého verejného dlhu vláda nesmie po uplynutí tohto obdobia predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy so schodkom v roku 2023. Rozpočtovým cieľom na rok 2023 sa tak v súčasných podmienkach automaticky stáva vyrovnaný rozpočet, čo by si pri súčasných parametroch fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme 6,02 mld. eur.

Rozpočtové ciele na roky 2022 a 2023 budú preto aktualizované v budúcoročnom Programe stability, pričom zohľadnia spresnenie vplyvov pandémie na ekonomiku, plán čerpania európskych peňazí z plánu obnovy a pravidlá dlhovej brzdy.

14 Podľa pravidiel Paktu stability a rastu sa v tomto a budúcom roku nepožaduje medziročné znižovanie štrukturálneho schodku, na základe spustenia tzv. všeobecnej únikovej doložky. Európska komisia ju navrhla uplatniť

20. marca

na rok 2020 a 19. septembra ju dodatočne rozšírila aj na rok 2021.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

2.3. Hrubý dlh

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2019 úroveň 48,5 % HDP15. V porovnaní s predpokladmi jarnej notifikácie Eurostatu bol dlh revidovaný smerom nahor o 0,5 p.b.16, čím došlo pre rok 2019 k prekročeniu najnižšieho sankčného pásma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Medziročne sa dlh v pomere k HDP znížil o 1,4 p.b. Na pokles pozitívne vplýval najmä solídny ekonomický rast a inflačný vývoj nad cieľom Európskej centrálnej banky17.

Hrubý dlh na rok 2020 dosahuje podľa aktuálnych predpokladov úroveň 62,2 % HDP. Hlavným dôvodom medziročného nárastu o 13,7 p.b. je nepriaznivá situácia ohľadom pandémie ochorenia COVID-19 a prijaté protiopatrenia na zníženie jej negatívnych dopadov. Do nárastu dlhu sa tak premietlo najmä prehĺbenie deficitu primárneho salda na úroveň 8,6 % HDP18 a očakávaný medziročný prepad slovenskej ekonomiky. Zároveň na rok 2020 dochádza aj k materializácií ďalších rozpočtových rizík. Hrubý dlh tak v roku 2020 prekročí aktuálne najvyššie sankčné pásmo ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.19

Tabuľka 5 - Hrubý dlh verejnej správy

(% HDP, stav k 31.12.)

2017 S

2018 S

2019 S

2020 OS

2021 N

2022 N

2023 N

Hrubý dlh verejnej správy

51,7

49,9

48,5

62,2

65,0

68,1

69,4

- štátny dlh (bez vplyvu medzinár. záväzkov)

47,1

45,4

43,9

57,2

60,5

63,8

65,2

- podiel SR na dlhu EFSF

2,2

2,1

2,0

2,1

1,9

- vklad v ESM

0,8

0,7

0,9

0,8

- dlh ostatných subjektov verejnej správy

1,6

1,8

2,0

1,8

1,6

1,7

Medziročná zmena hrubého dlhu

-0,7

-1,8

-1,4

13,7

2,8

3,0

1,3

Čistý dlh verejnej správy

46,0

43,9

43,6

56,7

61,6

65,3

67,8

p.m. Hrubý dlh verejnej správy (po zahrnutí dodatočných opatrení na dosiahnutie rozpočtových cieľov)

51,7

49,9

48,5

62,2

65,0

67,2

62,8

Zdroj: MF SR

Pozn.: Prezentovaná prognóza hrubého dlhu uvažuje v prípade odhadov budúcich úrovní HDP aj so spätnou revíziu HDP do roku 2019 (podľa jesennej notifikácie Eurostatu). Reťazením nominálnych medziročných rastov HDP na roky 2020 až 2023 z poslednej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy je zostavený revidovaný časový rad očakávaných úrovní HDP.

Z pohľadu hotovostných faktorov, ktoré prispievajú k zmene nominálnej výšky dlhu bude prevládať predovšetkým krytie hotovostného schodku štátneho rozpočtu. V rokoch 2021 až 2023 bude hotovostný deficit postupne klesať, pričom však dosiahne naďalej vysoké hodnoty. Úverová aktivita ostatných subjektov verejnej správy bude prispievať k celkovému zadlženiu pozitívne. Vďaka previsu objemu splácania istín nad získavaním nových úverov klesne hrubý dlh v sledovanom období o približne 0,1 % HDP. Metodické úpravy (napr. diskont pri emisii a splatení dlhopisov) ovplyvnia dlh negatívne, pričom negatívny vplyv v roku 2023 vychádza najmä z emitovaných štátnych dlhopisoch s dlhšou splatnosťou.

15 Všetky uvádzané hodnoty sú počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy. Dlh verejnej správy je vyjadrený ako podiel na HDP. Uvažuje sa s údajmi z predbežných údajov z jesennej notifikácie Eurostatu.

16 Oproti jarnému odhadu dlhu pre rok 2019 došlo k precizovaniu zaúčtovania vplyvu „zelenej energie“ s vplyvom 0,3 % HDP a zároveň k revízii nominálnej úrovne HDP smerom nadol s vplyvom 0,2 % HDP.

Cieľom ECB

je ročná miera inflácie, meraná prostredníctvom

harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP)

nižšia, ale blízka 2 %

v strednodobom horizonte.

18 V roku 2019 dosiahlo primárne saldo výšku -0,1 % HDP. Odhad na rok 2020 predstavuje najvyšší primárny deficit od roku 2000.

19 Na rok 2020 ho ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje vo výške 57 % HDP.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

Tabuľka 6 - Vplyv na zmenu hrubého dlhu verejnej správy

(v mil. eur)

2017 S

2018 S

2019 S

2020 OS

2021 N

2022 N

2023 N

A. Hrubý dlh verejnej správy (k 1. 1.)

42 481

43 695

44 630

45 485

55 552

62 009

67 780

B. Celková medziročná zmena hrubého dlhu VS

1 213

935

856

10 066

6 457

5 772

4 989

- hotovostný deficit ŠR

1 220

1 182

2 201

10 076

8 049

6 130

5 778

- prostriedky ŠP využité na financovanie hotovostného deficitu ŠR

-498

-1 586

-56

-1 506

-453

-1 229

- zadlženie ostatných subjektov VS

111

248

-101

-62

z toho: ŽSR + ZSSK

117

-65

z toho: NDS

-36

-37

-42

-37

z toho: Dopravné podniky obcí

-4

-15

z toho: Samosprávy (obce + VÚC)

-16

- zmena záruk SR v EFSF

-21

- emisný diskont

169

454

- diskont pri splatnosti

-62

-7

-62

-2

-11

-49

- ostatné

-21

157

-2

C. Hrubý dlh verejnej správy (k 31. 12.)

43 695

44 630

45 485

55 552

62 009

67 780

72 769

v % HDP

51,7

49,9

48,5

62,2

65,0

68,1

69,4

p.m. príspevok SR do ESM

136

Zdroj: MF SR

Pozn.: Plusové položky zvyšujú dlh verejnej správy k 31.12. príslušného roku, mínusové položky dlh znižujú.

2.4. Bilancia príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 v metodike ESA 2010

Bilancia príjmov a výdavkov verejnej správy v metodike ESA 2010 poskytuje prehľad hlavných agregátnych položiek podľa klasifikácie ESA 2010, čím je dosiahnutá porovnateľnosť údajov rozpočtu verejnej správy s Eurostatom notifikovanou dosiahnutou skutočnosťou za príslušný rok.

Návrh rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

Tabuľka 7 - Bilancia rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 v metodike ESA 2010

(v mil. eur)

ESA kód

2018 S

2019 S

2020 R

2020 OS

2021 N

2022 N

2023 N

Príjmy spolu

36 456,7

38 832,6

38 845,5

37 767,6

39 571,3

41 329,2

43 104,8

v % HDP

40,73

41,37

39,62

42,14

41,37

41,38

40,95

Daňové príjmy

D.2R+D.5R

17 096,3

18 030,5

18 434,2

17 157,2

17 724,2

18 294,9

19 214,9