Návrh rozpočtu verejnej správy
2
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Návrh rozpočtu verejnej správy
3
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Návrh rozpočtu verejnej správy
4
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Návrh rozpočtu verejnej správy
5
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Návrh rozpočtu verejnej správy
6
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
ZhrnutieNávrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný v extrémne náročných podmienkach spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19. Jej vplyv sa premieta jednak do príjmovej strany verejných financií cez výpadky daňových a odvodových príjmov, ako aj vyššími výdavkami na protipandemické opatrenia. Napriek týmto ťažkým podmienkam a mnohým neistotám vo vývoji situácie má návrh rozpočtu verejnej správy ambíciu postupne plniť ciele, ktoré si vláda stanovila vo svojom programovom vyhlásení.
Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 pre koronakrízu o 6,7 %. Jej silný prepad v prvom polroku bol výsledkom slabého domáceho aj zahraničného dopytu. V roku 2021 sa bude hospodárstvo zotavovať a HDP stúpne o 5,5 %. Vyšší disponibilný príjem a rozpustenie úspor podporí spotrebu domácností. Oživenie zahraničného dopytu naopak zvýši export. Tvorbu investícií podporí na konci horizontu prognózy dočerpávanie EÚ fondov. Po znížení počtu pracovných miest v roku 2020 očakávame v roku 2021 rast zamestnanosti na úrovni 0,6 %. V pokrízovom období by sa mala dynamika rastu miezd obnoviť a priemerná nominálna mzda v roku 2021 dosiahne tempo 4,1 %. V ďalších rokoch bude zvyšovanie miezd pokračovať spolu so spevnením trhu práce a mzdy by mali vzrásť o 4 až 5 %.
Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2021 až 2023. Aktuálna prognóza bola zhodnotená Výborom pre daňové prognózy dňa 7. októbra 2020. Strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov MF SR bola všetkými členmi Výboru označená ako realistická. Medzi hlavné riziká prognózy patrí makroekonomický vývoj.
Prognóza daňových príjmov verejnej správy je na rok 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom na roky 2020 až 2022 nižšia o viac ako 2 mld. eur. Pokles je pri všetkých daniach a odvodoch, a to najmä vplyvom koronakrízy a jej dopadom na makroekonomický vývoj. Nová legislatíva schválená počas roku 2020 znižuje príjmy na celom horizonte prognózy s výnimkou posledného roka. Najväčší výpadok je z dôvodu zrušenia osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií od polovice roka 2020. Naopak, najviac do rozpočtu prispeje zvyšovanie spotrebných daní z tabakových výrobkov od roku 2021. V roku 2023 sa zavedie ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, čo taktiež zvýši príjmy.
Na strane rizík v prípade ďalšej vlny pandémie sú hospodárske obmedzenia v domácej ekonomike, ako aj u našich obchodných partnerov. Po skúsenostiach z prvotného šírenia ochorenia COVID-19 by však vplyv na svetovú a domácu ekonomiku mohol byť miernejší vďaka cielenejším a šetrnejším opatreniam. Ak by si však situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa v štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie. Rizikový scenár celkovo predpokladá pokles HDP v roku 2020 o 8,4 % (vs. 6,7 %) a oživenie ekonomického rastu v roku 2021 na úrovni 4,3 % (vs. 5,5 %). Prípadná druhá vlna vynútených reštrikcií by tak znížila príjmy v roku 2021 o približne 1 mld. eur nad rámec prognózy použitej pre prípravu rozpočtu.
Schodok rozpočtu verejnej správy sa aktuálne v tomto roku odhaduje v metodike ESA 2010 na úrovni 9,68 % HDP. Vývoj verejných financií v roku 2020 významne ovplyvňuje prebiehajúca pandémia ochorenia COVID-19 a prijatie novely zákona o štátnom rozpočte, ktorá zohľadnila hotovostný výpadok daňových ako aj nedaňových príjmov kapitol štátneho rozpočtu v celkovej sume 1 426,3 mil. eur a ktorou sa zvýšili celkové výdavky
Návrh rozpočtu verejnej správy
7
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
štátneho rozpočtu o 7 758,2 mil. eur. Uvedenou novelou sa zmenili schválené limity štátneho rozpočtu na rok 2020, avšak pre lepšiu porovnateľnosť údajov sa v celom dokumente hodnoty porovnávajú k schválenému rozpočtu verejnej správy na rok 2020 až 20221. Návrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný štandardne na základe aktuálnych prognóz. Na výdavkovej strane uvažuje s rezervou v objeme 1,04 mld. eur, čo predstavuje potenciálny výpadok príjmov oproti prognóze, na ktorej je rozpočet postavený. Uvedená rezerva poskytuje priestor na prípadnú potrebu v krátkom čase reagovať na vzniknutú situáciu dodatočnými výdavkovými opatreniami. V prípade väčších šokov môže nastať situácia, že bude potrebné pristúpiť k príprave novely zákona o štátnom rozpočte podobne ako v tomto roku.
Návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte. Nominálne ciele verejných financií v zmysle dnes platného zákona o dlhovej brzde by postupne mali klesnúť z -7,44 % HDP v roku 2021 až na úroveň vyrovnaného rozpočtu v roku 2023, čo by si vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme 6 mld. eur.
Rozpočtový ciel na rok 2021 je stanovený na úrovni 7,44 % HDP. Zvýšenie cieleného deficitu na rok 2021 oproti Programu stability o vyše 2 p.b. na HDP reaguje na predĺženie výnimky z konsolidačných požiadaviek zo strany Európskej komisie. Komisia odporúča krajinám EÚ len postupné sťahovanie fiškálneho stimulu, s cieľom neohroziť hospodárske oživenie2. Hrubý dlh v roku 2021 medziročne porastie na 65 % HDP.
Prognóza hrubého verejného dlhu predpokladá, že dlh dosiahne takú výšku, pri ktorej by mali byť v zmysle ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti automaticky spustené opatrenia na jeho zníženie. Na obdobie 24 mesiacov, od mesiaca v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády, sa však neuplatňuje viacero opatrení na zníženie dlhu definovaných vyššie uvedeným ústavným zákonom. Výnimka z uplatňovania opatrení na zníženie dlhu uplynie v máji v roku 2022. Vzhľadom na výšku prognózovaného hrubého verejného dlhu vláda nesmie po uplynutí tohto obdobia predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy so schodkom v roku 2023. Rozpočtovým cieľom na rok 2023 sa tak v súčasných podmienkach automaticky stáva vyrovnaný rozpočet, čo by si však pri aktuálnych parametroch fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme takmer 6 mld. eur. Takáto prudká fiškálna reštrikcia by mala závažné devastačné účinky na ekonomiku i celú spoločnosť vrátane sociálneho zmieru a politickej stability.
Rozpočtové ciele budú aktualizované v budúcoročnom Programe stability, pričom zohľadnia spresnenie vplyvov pandémie na ekonomiku, plán čerpania európskych peňazí z plánu obnovy a pravidlá dlhovej brzdy.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 predstavujeme v novej štruktúre. Na rozdiel od minulých rokov sa kladie väčší dôraz na prezentáciu rozpočtu ako celku. Predovšetkým príjmová a výdavková časť predkladaného dokumentu obsahujú množstvo ucelených informácií za sektor verejnej správy. Oblasť výdavkov poskytuje prehľad podľa vybraných oblastí, ako napríklad sociálna oblasť, zdravotníctvo, bezpečnosť a mnohé ďalšie.
1 Pokiaľ nie je v samotnom texte uvedené inak.2 Podľa pravidiel Paktu stability a rastu sa v tomto a budúcom roku nepožaduje medziročné znižovanie štrukturálneho schodku, na základe spustenia tzv. všeobecnej únikovej doložky. Európska komisia ju navrhla uplatniť 20. marca
na rok 2020 a 19. septembra ju dodatočne rozšírila aj na rok 2021. Návrh rozpočtu verejnej správy
8
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Táto zmena teda poskytuje ucelené obrazy nielen cez samotné kapitoly štátneho rozpočtu, ale aj cez ostatné subjekty verejnej správy, ktoré sa významnou časťou podieľajú na ich financovaní.Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2021 vychádza z predpokladu, že vo verejnom sektore bude zamestnanosť na úrovni 427 388 osôb, čo predstavuje medziročný nárast o 166 osôb. V ústrednej správe však dochádza k poklesu zamestnanosti o 2 783 osôb a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia o 129 osôb. Zamestnanosť v územnej samospráve, ktorá zohľadňuje predovšetkým dosiahnutú skutočnosť za I. polrok 2020, rastie o 3 078 osôb.
Zamestnanosť vo verejnom sektore bola ovplyvnená realizáciou niektorých opatrení vyplývajúcich z „Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“. Do Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 bolo premietnuté zníženie osobných výdavkov a počtov úradníkov v ústrednej štátnej správe, zníženie počtu vysokoškolských učiteľov a nepedagogických zamestnancov, reflektujúce zmenu počtu študentov a medzinárodné ukazovatele a postupnú optimalizáciu počtu policajtov do roku 2027.
Pri návrhu rozpočtu kapitálových výdavkov na roky 2021 až 2023 je uplatňované pravidlo tzv. „nulového štartovacieho rozpočtu“. Pri návrhu rozpočtu predložili kapitoly priorizované požiadavky na kapitálové výdavky. Investície a projekty investičného charakteru nad 1 mil. eur prechádzajú ekonomickým hodnotením MF SR a do návrhu rozpočtu sú zaradené po zohľadnení rozpočtových možností a po preukázaní pripravenosti a ekonomickej návratnosti. Súčasťou hodnotenia je preukázanie súladu s rezortnou stratégiou, prínos k naplneniu cieľov kapitoly, ako aj overenie detailného rozpočtu na úrovni konkrétnych tovarov a služieb.
Návrh rozpočtu na roky 2021 až 2023 významne podporuje financovanie sociálnej oblasti. Výdavky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zaznamenávajú medziročný rast v celkovej výške 354 mil. eur, a to najmä:
-nárastom výdavkov na 13. dôchodok o 157 mil. eur v porovnaní s rozpočtom na vianočný príspevok, 13. dôchodok sa rozpočtuje v sume 310 mil. eur,
-nárastom výdavkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP o 58,7 mil. eur, najmä v súvislosti so zvýšením príspevku na opatrovanie nariadením vlády SR a valorizáciou jednotlivých príspevkov naviazanú na úpravu súm životného minima,
-zvýšením výdavkov na podporu rodiny o 51 mil. eur v súvislosti s valorizáciou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa,
-nárastom výdavkov na poistné za osoby, za ktoré poistné platí štát o 52,2 mil. eur,
-zvýšením výdavkov na náhradné výživné o 15,7 mil. eur z titulu zvýšenia príjmovej hranice na získanie nároku na náhradné výživné a maximálnej výšky,
-z dôvodu plánovaného zvýšenia dotácií na stravu pre deti z rodín v hmotnej núdzi, ktorých príjem je najviac vo výške životného minima tak, aby dotácia pokryla najvyššie finančné pásmo na nákup potravín v ZŠ na druhom stupni vyučovania, ktoré je vo výške 1,30 eur za jeden obed, pričom medziročný nárast predstavuje sumu vyše 7 mil. eur.
Sociálna poisťovňa v rámci svojho rozpočtu má zohľadnené zvýšené výdavky o 105 mil. eur na dôchodkové dávky z titulu úpravy dôchodkového veku žien, ktoré vychovali deti. Zároveň boli výdavky Sociálnej poisťovne zvýšené o 39,4 mil. eur na nemocenské dávky z dôvodu predloženia poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa navrhuje s účinnosťou od 1. apríla 2021 zaviesť dávka tehotenské.
Návrh rozpočtu verejnej správy
9
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport medziročne rastú o 173 mil. eur. Návrh rozpočtu odzrkadľuje záujem Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na zvýšení motivácie pedagogických zamestnancov ako aj podpore budúcich učiteľov pracovať v regionálnom školstve a na podporu vedy a výskumu. Ministerstvo na tento účel disponuje v rámci svojho rozpočtu prostriedkami v sume 100 mil. eur. Za účelom podpory predprimárneho vzdelávania sa v zmysle novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní zvyšujú výdavky kapitoly na príspevok na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách od 5 rokov v sume 15,2 mil. eur. Návrh rozpočtu vytvára priestor na zvýšenie výdavkov na členské príspevky v medzinárodných organizáciách a na dofinancovanie výdavkov na 731 asistentov učiteľa v regionálnom školstve. Šport bude aj naďalej každoročne podporovaný prostredníctvom výdavkov Fondu na podporu športu v sume 20 mil. eur.Výdavky pre oblasť zdravotníctva dosiahnu v roku 2021 úroveň 5,97 mld. eur, s medziročným rastom 205 mil. eur, t. j o 3,56 % oproti očakávanej skutočnosti 2020. V oblasti liekov rozpočet počíta s vynaložením 49 mil. eur za účelom zrušenia doplatkov pre vybrané skupiny obyvateľstva, na zabezpečenie liekov pre pacientov so svalovou atrofiou a na nárast výdavkov v súvislosti s novelou zákona č. 363/2011 Z. z. Na pokračujúcu obnovu a modernizáciu zdravotníckych zariadení sa v roku 2021 vyčleňuje 98 mil. eur. Zároveň sú v rozpočte kapitoly alokované prostriedky na úrovni 125 mil. eur, ktoré umožnia dofinancovať zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR.
Celkové výdavky do cestnej dopravy na rok 2021 predstavujú 1,56 mld. eur a sú určené na výstavbu cestnej siete, financovanie bezplatnej dopravy a správy, prevádzky a údržby ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest. Na výstavbu cestnej siete formou PPP sú v roku 2021 rozpočtované výdavky vo výške 348 mil. eur. Medziročný rast výdavkov v sume 192 mil. eur je ovplyvnený najmä rozpočtovaním výdavkov na úhradu DPH za projekty D4/R7 v sume 131 mil. eur a zvýšením výdavkov na platbu za dostupnosť PPP projektov o 34,2 mil. eur. Na kompenzáciu straty za poskytovanie bezplatnej dopravy v pravidelnej mestskej a prímestskej autobusovej doprave pre vybrané skupiny obyvateľov sú v rozpočte alokované výdavky do sumy 70 mil. eur. Návrh rozpočtu medziročne zvyšuje o 99,4 mil. eur objem prostriedkov Slovenskej správy ciest na správu, údržbu a opravy ciest I. triedy ako aj prostriedkov Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. na správu, údržbu a opravy diaľnic a rýchlostných ciest. Dôvodom zvýšenia je najmä o 60 mil. eur vyššia alokácia výdavkov na údržbu a opravy ciest I. triedy vrátane veľkoplošných opráv.
Výdavky smerujúce na podporu rozvoja bývania na rok 2021 sa rozpočtujú v sume 287 mil. eur vrátane výdavkov Štátneho fondu rozvoja bývania.
V rozpočte Ministerstva kultúry SR sú zabezpečené finančné prostriedky na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenskej národnej galérie, na obnovu a revitalizáciu hradu Krásna Hôrka, na zabezpečenie sanácie havarijného stavu Spišského hradu a výdavky na rekonštrukciu Štátnej opery v Banskej Bystrici. Audiovizuálny fond na podporu audiovizuálneho priemyslu má k dispozícii nárast výdavkov o sumu 5,72 mil. eur.
Podpora pôdohospodárstva bude zabezpečená naďalej cez kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, v ktorej sa rozpočtujú prostriedky v sume 30 mil. eur na poskytovanie pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach (zelená nafta) a finančné prostriedky v sume 50 mil. eur na podporu pôdohospodárstva formou štátnych podpôr a na rôzne úlohy súvisiace s podporou pôdohospodárstva.
Návrh rozpočtu verejnej správy
10
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Prostredníctvom rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra SR sa realizuje Národný akčný plán boja proti terorizmu s cieľom zamedzovať teroristickým hrozbám, a vytvárať optimálne podmienky na účinný boj proti nim. Za týmto účelom sa medziročne zvýšili výdavky o 20,7 mil. eur. Návrh rozpočtu Ministerstva vnútra SR vytvára tiež priestor na výplatu náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a výdavky na rok 2021 sa zvyšujú medziročne o 7,48 mil. eur. Z hľadiska budovania európskeho integrovaného riadenia hraníc sa v kontexte Národnej stratégie integrovaného riadenia hraníc zvýšili výdavky na rok 2021 oproti roku 2020 o 5,15 mil. eur.V zmysle Akčného plánu transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra Ministerstvo hospodárstva SR disponuje v rokoch 2021 až 2023 výdavkami v sume 40,5 mil. eur, pričom medziročne tieto výdavky rastú o 8,76 mil. eur.
V rámci výdavkov Ministerstva spravodlivosti SR boli finančne posilnené Centrá právnej pomoci a oblasť súdnych konaní, zabezpečuje sa nárast výdavkov subjektom poskytujúcim pomoc obetiam trestných činov a taktiež rastú výdavky na odškodňovanie obetí trestných činov a výdavky na intervenčné centrá. Od roku 2021 sa rozpočtujú výdavky na aplikáciu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku. V kapitole Všeobecná pokladničná správa je rozpočtovo krytá rekonštrukcia budovy Krajského súdu v Košiciach.
Slovenská republika si je aj v zhoršených ekonomických podmienkach vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z členstva NATO. Z tohto dôvodu obranné výdavky Slovenskej republiky dosahujú v roku 2021 úroveň 1,76 % HDP. Samotné Ministerstvo obrany SR má zabezpečený medziročný nárast výdavkov vo výške 65,9 mil. eur (vrátane výdavkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa).
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení okrem iného zaviazala aj k zníženiu podielu časti príjmov a výdavkov, ktoré neboli v minulých rokoch zahrnuté v rozpočte3. Do návrhu rozpočtu preto bola zahrnutá významná časť týchto titulov, ktoré sú obsiahnuté v notifikovanej skutočnosti, ale neboli doteraz zahrnuté v rozpočte verejnej správy. Naďalej však nie sú v návrhu rozpočtu premietnuté údaje za časť organizácií, patriacich do sektora verejnej správy, ako napríklad záujmové združenia právnických osôb, neziskové organizácie, spoločnosti s ručením obmedzeným a pod. Získavanie údajov pre rozpočet od týchto subjektov je značne problematické a zároveň ich skutočný vplyv na bilanciu rozpočtu verejnej správy je zanedbateľný.
Návrh rozpočtu verejnej správy prichádza v zlomovom čase, keď je situácia ohľadom pandémie kritická a vlády, nevynímajúc slovenskú, sprísňujú opatrenia. Prognózovanie ekonomických veličín a fiškálne plánovanie sa tak uskutočňujú v mimoriadne zložitých podmienkach. Napriek tomu predložený dokument v najlepšej možnej miere zosúlaďuje požiadavky na rozpočtovú zodpovednosť, zmierňovanie dopadov koronakrízy, na upevňovanie sociálnej súdržnosti a súčasne na dodávanie potrebných fiškálnych stimulov do oslabenej ekonomiky.
3 Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 (str. 60): „Časť príjmov a výdavkov verejnej správy sa v súčasnosti nerozpočtuje, ich podiel znížime.“
Návrh rozpočtu verejnej správy
11
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
1.Makroekonomické predpoklady rozpočtu Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 pre koronakrízu o 6,7 %. Silný prepad ekonomiky v prvom polroku bol výsledkom slabého domáceho aj zahraničného dopytu. Aktivita dosiahla dno v priebehu druhého štvrťroka, keď pokles priemyselnej produkcie dosiahol historické hodnoty. Trh práce sa však ukázal byť odolnejší a tlmil pokles spotreby domácností a maloobchodných tržieb. Po uvoľnení opatrení príde v druhom polroku k čiastočnému oživeniu ekonomiky. Po veľkom prepade sa obnoví najmä produkcia automobilov, čo naznačili už júnové údaje exportu. Letná sezóna pomôže reštauráciám a sektoru ubytovania, no kongresový turizmus, šport a kultúra budú stále výraznejšie zaostávať. Dynamika investícií bude pre rastúcu neistotu o vývoji pandémie vlažnejšia, čo sa pretaví aj do slabých výkonov v stavebníctve. V roku 2021 sa bude ekonomika zotavovať a HDP stúpne o 5,5 %. Vyšší disponibilný príjem a rozpustenie úspor podporí spotrebu domácností. Oživenie zahraničného dopytu naopak zvýši export. Ekonomika bude ešte značne podchladená s množstvom nevyužitých kapacít. Vo verejných financiách predpokladáme znižovanie štrukturálneho deficitu o 0,5 % HDP v rokoch 2022 až 2023. Aj to mierne prispeje k stlmeniu ekonomického rastu, ktorý v roku 2022 dosiahne 2,4 %. Tvorbu investícií podporí na konci horizontu prognózy dočerpávanie EÚ fondov.
Riziká prognózy sú najmä v krátkom horizonte negatívne. Rastúci počet nakazených v druhej vlne vo veľkom množstve krajín sa môže pretaviť do prísnejších obmedzení, čo zníži ekonomickú aktivitu. Predpokladáme však, že ak k týmto obmedzeniam znovu príde, tak budú adresnejšie a efektívnejšie než tie v prvej vlne, takže vplyv bude relatívne menší. Hlavným pozitívnym rizikom sú dodatočné významné zdroje z EÚ z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré by po schválení mohli ekonomiku podporiť od 2022. Výraznejší pozitívny impulz do ekonomiky by prinieslo aj vynájdenie vakcíny.
Po poklese počtu pracovných miest v roku 2020 očakávame v roku 2021 rast zamestnanosti na úrovni 0,6 %. Ekonomická kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu zníži zamestnanosť o 1,5 %, resp. o 38 tis. pracovných miest. Vzhľadom na silný pokles ekonomickej aktivity je však trh práce odolnejší aj pre opatrenia podporujúce skrátenú prácu (tzv. kurzarbeit). Koronakríza tak stiahne skôr počet odpracovaných hodín ako počet pracovných miest. Menej práce bude najmä vo vybraných sektoroch služieb (turizmus, stravovacie služby, maloobchod, rekreácie, či doprava), ale aj v priemysle a stavebníctve. Oživenie by sa malo prejaviť už v druhom polroku 2020, avšak bude len veľmi postupné. V roku 2021 pribudne približne 14 tis. pracovných miest a predkrízovú úroveň zamestnanosti dosiahneme až na konci roka 2023. Po počiatočnom náraste bude miera nezamestnanosti v roku 2021 len veľmi mierne klesať na 6,8 %. V nasledujúcich rokoch by sa mala nezamestnanosť znižovať rýchlosťou asi 0,5 p.b. ročne.
V pokrízovom období by sa mala dynamika rastu miezd obnoviť a priemerná nominálna mzda v roku 2021 dosiahne tempo 4,1 %. V ďalších rokoch bude zvyšovanie miezd pokračovať spolu so spevnením trhu práce a mzdy by mali stúpnuť o 4 až 5 %. Potreba fiškálnej konsolidácie však ovplyvní aj trh práce a bude tlmiť mzdový vývoj najmä vo verejnom sektore.
V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 rast cien v roku 2021 oslabí z 1,9 % na 1,1 %. Nízke ceny ropy a vývoj budúcich kontraktov energetických komodít indikujú pokles nielen cien palív, ale aj niektorých regulovaných cien energií. K nemu sa pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov pre prepad ekonomiky a jej výrazné podchladenie. Predpokladané zrušenie obedov zdarma a zvýšenie dane z tabaku v budúcom roku naopak potlačia rast cien
Návrh rozpočtu verejnej správy
12
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
smerom nahor približne o 0,4 p.b. V strednodobom horizonte sa bude rast cien pohybovať mierne pod 2 % aj pre predpokladané spomalenie ekonomickej aktivity spôsobené konsolidáciou verejných financií.Tabuľka 1 - Prognóza vybraných ukazovateľov ekonomiky (september 2020) Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)
Index spotrebiteľských cien
* Údaje za roky 2018 a 2019 sú po revízii nár. účtov ŠÚ SR z októbra 2020. Prognóza nominálneho HDP vychádza z revidovanej hodnoty za rok 2019 a rastov z prognózy zo septembra 2020. Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Prognóza MF SR je v porovnaní s letnou prognózou EK optimistickejšia a má bližšie k jarnej prognóze EK4. Hlavným dôvodom je fakt, že v čase tvorby septembrovej prognózy MF SR, boli už dostupné prekvapivo pozitívne ekonomické údaje za druhý kvartál roku 2020. Rozdiel v rastoch HDP je tak spôsobený lepším vývojom ekonomiky v druhom štvrťroku naprieč sektormi. Trh práce sa ukázal byť odolnejší a viac než počet pracovných miest poklesol skôr počet odpracovaných hodín. Menší pokles zamestnanosti sa pretavil aj do miernejšieho poklesu spotreby domácností. Pokles investícií nebol tak masívny a aj oživenie exportu prišlo skôr, než očakávali prognózy EK.
4 Porovnanie prognózy MF SR s prognózou EK vychádza z požiadavky smernice Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov.
Návrh rozpočtu verejnej správy
13
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 2 - Porovnanie prognóz Európskej komisie (EK) a MF SR Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)
Produkčná medzera(% z pot. HDP)
*Údaje za roky 2018 a 2019 sú pôvodné, nerevidované ukazovatele známe v čase prognózy. Zdroj: MF SR, EK
Návrh rozpočtu verejnej správy
14
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
2.Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 v metodike ESA 201052.1. Aktuálny vývoj verejných financií v roku 2020 Vývoj verejných financií v roku 2020 významne ovplyvňuje prebiehajúca pandémia ochorenia COVID-19 a prijatie novely zákona o štátnom rozpočte. Aktuálne sa odhaduje schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 na úrovni 9,68 % HDP, čo predstavuje 8,67 mld. eur. Oproti rozpočtovanému schodku sa teda predpokladá zhoršenie hospodárenia o 8,19 mld. eur, resp. o 9,19 p. b.
Očakávané zhoršenie hospodárenia oproti pôvodne schválenému rozpočtu verejnej správy na rok 2020 je významne ovplyvnené najmä:
•prepadom ekonomiky v súvislosti s ochorením COVID-19, keď schválený rozpočet ešte predpokladal rast HDP na úrovni 2,3 % a aktuálny odhad počíta s prepadom HDP na úrovni 6,7 %;
•prijatím novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, ktorá reagovala na prijaté viaceré záchranné opatrenia zo strany vlády v súvislosti s ochorením COVID-19, ako aj na potrebu zabezpečiť výdavky, ktoré neboli v dostatočnej miere zabezpečené už v schválenom rozpočte.6
Aktuálny odhad vývoja verejných financií v roku 2020 vychádza z aktuálnej makroekonomickej a daňovej prognózy zo septembra 2020 a je spracovaný na základe aktuálneho vývoja ostatných príjmových a výdavkových položiek rozpočtu verejnej správy.
V zmysle metodiky ESA 2010 nie sú súčasťou bilancie rozpočtu verejnej správy tie prostriedky z rozpočtu EÚ, ktorých konečným príjemcom nie je subjekt verejnej správy, ale jednotlivci, resp. podnikatelia. Toto sa týka aj národných zdrojov refundovaných prostriedkami z rozpočtu EÚ, ktoré predpokladala novela zákona o štátnom rozpočte na rok 2020. Aktuálne sa predpokladá refundácia na úrovni 726 mil. eur. Zdroje štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ zostávajú súčasťou rozpočtu verejnej správy, a to s negatívnym vplyvom na schodok rozpočtu verejnej správy.
5 Metodika ESA 2010 zabezpečuje jednotný pohľad na zaznamenanie transakcií rozpočtu verejnej správy, ktorý spočíva najmä v tom, že akrualizuje príjmy a výdavky podľa času vzniku, nie podľa času realizácie uvedenej transakcie. Na úpravu hotovostných príjmov a výdavkov slúžia tzv. modifikujúce faktory. Zároveň pri vyčíslovaní v metodike ESA 2010 sa vzájomne vylučujú transakcie medzi jednotlivými subjektami verejnej správy, teda dochádza k tzv. konsolidácii.6 Národná rada Slovenskej republiky schválila 14. júla 2020 novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, ktorá na hotovostnej báze zohľadnila hotovostný výpadok daňových ako aj nedaňových príjmov kapitol štátneho rozpočtu v celkovej sume 1,43 mld. eur. Zároveň sa zvýšili celkové výdavky o 7,76 mld. eur, pričom dôvody zvýšenia je možné rozdeliť do dvoch okruhov: (i) výdavky priamo súvisiace s pandémiou COVID-19 v sume 4,90 mld. eur a (ii) výdavky na zabezpečenie v rozpočte nekrytých titulov v sume 2,86 mld. eur. Úpravami sa zvýšil hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 9,18 mld. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy
15
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 3 - Rozdiely príjmových a výdavkových položiek oproti schválenému rozpočtu Schodok rozpočtu verejnej správy(ESA 2010; na konsolidovanej báze)
Zmena príjmov rozpočtu verejnej správy
Príspevky na sociálne zabezpečenie
Dôchodky z majetku, z toho
Zmena výdavkov rozpočtu verejnej správy
Sociálne dávky okrem natur. soc. transferov
Naturálne sociálne transfery
Investičné granty a ostatné kapit. transfery
Očakávaná skutočnosť 2020
Pozn. znamienko (+) znamená zníženie, resp. znamienko (-) zvýšenie schodku rozpočtu verejnej správy
Bilancia rozpočtu verejnej správy obsahuje na príjmovej a výdavkovej strane aj položky, ktoré vychádzajú z metodických úprav ESA 2010, a ktoré neboli súčasťou schváleného rozpočtu verejnej správy.
BOX 1 ESA 2010 úpravy očakávanej skutočnosti 2020 oproti schválenému rozpočtu
Očakávaná skutočnosť 2020 obsahuje inputy v zmysle metodiky ESA 2010, ktoré neboli zahrnuté v schválenom rozpočte. Nižšie uvedené ostatné úpravy Štatistického úradu SR (FISIM, naturálne mzdy, umelecká produkcia, softvér) sú bez vplyvu na bilanciu rozpočtu verejnej správy a ovplyvňujú iba nominálne hodnoty príjmov a výdavkov. Použité boli hodnoty na úrovni jarnej notifikácie skutočnosti za rok 2019.
ESA 2010 input, v mil. eur
Dôchodky z majetku, z toho
Pozn. znamienko (+) znamená zníženie, resp. znamienko (-) zvýšenie schodku rozpočtu verejnej správy
Návrh rozpočtu verejnej správy
16
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Príjmy rozpočtu verejnej správy pravdepodobne klesnú oproti rozpočtovanej úrovni o 1,08 mld. eur.
Daňové príjmy zaznamenávajú výpadok na úrovni 1,28 mld. eur, ktorý je tvorený najmä výpadkom daní súvisiacich s ekonomickým poklesom vo výške 1,55 mld. eur.
Schválený rozpočet predpokladal nad rámec prognózy dodatočné daňové príjmy z označovania palív tzv. nanomarkermi a z eKasy na úrovni 180 mil. eur, ktorých naplnenie sa neočakáva. Súčasťou schváleného rozpočtu neboli daňové príjmy zelenej energie7 a ich imputáciou dochádza k pozitívnemu vplyvu vo výške 536 mil. eur8. Zároveň februárová prognóza ešte zvyšovala odhad daní oproti prognóze zapracovanej v schválenom rozpočte o 128 mil. eur. V rámci daňových príjmov je zahrnutá aj platba DPH koncesionára pri PPP projekte D4/R7 vo výške 70,9 mil. eur a zníženie dane z motorových vozidiel vo výške 28,5 mil. eur.
Uplatnením metodiky ESA 2010 na príjmy z emisných kvót a zohľadnením vývoja ich cien dochádza k výpadku vo výške 142 mil. eur. Pri odvode z hazardných hier sa predpokladá výpadok na úrovni 60,6 mil. eur. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov predpokladá nenaplnenie daňových príjmov vo výške 41,2 mil. eur. Environmentálny fond predpokladá nenaplnenie svojich príjmov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a za znečisťovanie ovzdušia vo výške 6,86 mil. eur. Národný jadrový fond zaznamenáva pokles na úrovni 4,78 mil. eur z dôvodu zmeny metodického prístupu k príjmom od prevádzkovateľov jadrových zariadení.
V rámci príspevkov na sociálne zabezpečenie dochádza k výpadku príjmov na úrovni 517 mil. eur, ktorý súvisí s poklesom odvodov na úrovni 492 mil. eur a predpokladaným
7 Zelená energia predstavuje systém podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby energie, ktorý je v zmysle metodiky ESA 2010 presmerovaný cez sektor verejnej správy. Objem inkasovanej TPS - tarifa za prevádzku systému predstavuje daňové príjmy rozpočtu verejnej správy a náklady na poskytnutie podpory predstavujú subvencie.8 Údaje poskytol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
FISIM (Financial Intermediation Services Indirectly Measured) predstavuje výnos z nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania. Jedná sa o maržu banky, ktorá vzniká ako rozdiel medzi dvoma skutočnými úrokovými mierami. Jednou je úroková miera, za ktorú vkladateľ vkladá svoje prostriedky do finančnej inštitúcie a druhou je úroková miera, za ktorú finančné inštitúcie požičiavajú prostriedky klientom.
Naturálne mzdy pozostávajú z tovarov a služieb, alebo iných nepeňažných benefitov, poskytovaných zadarmo alebo za zvýhodnené ceny zamestnávateľom, ktoré môžu zamestnanci použiť vo vlastnom čase, vo svoj prospech a na uspokojenie svojich potrieb alebo potrieb ostatných členov ich domácností. Patria sem príspevky na stravovanie, bývanie, používanie auta na služobné aj súkromné účely, doprava do zamestnania.
Umelecká produkcia na vlastné použitie sú výrobky a služby umeleckej produkcie, ktoré si subjekt verejnej správy vytvorí a ponechá na vlastnú spotrebu. Napr. výroba kníh, záznamov, filmov a pod.
Pri softvéri ide o softvér, ktorý si vytvorí sám subjekt verejnej správy na vlastné použitie a ponechá si ho na vlastnú spotrebu.
Návrh rozpočtu verejnej správy
17
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
zvýšením platieb za poistencov štátu vo výške 20 mil. eur, pričom februárová prognóza ešte znižovala odhad odvodov oproti prognóze zapracovanej v schválenom rozpočte o 45,0 mil. eur.V rámci tržieb dochádza k výpadku na úrovni 6,13 mil. eur, z čoho dopad COVID-19 predstavuje 75,9 mil. eur. Ďalej dochádza k zvýšeniu príjmov verejných vysokých škôl zo stravného a z príjmov z ubytovania o 10,2 mil. eur. V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k dodatočným inputom, ktoré sa nerozpočtovali, a to na úrovni 126 mil. eur. Ide o tržby súvisiace s umeleckou produkciou na vlastné využitie (32,1 mil. eur), výrobou softvéru na vlastné použitie (10,8 mil. eur) a naturálne mzdy (83,5 mil. eur).
V rámci dôchodkov z majetku sa očakáva zníženie príjmov rozpočtu verejnej správy vo výške 138 mil. eur, a to najmä v súvislosti s poklesom príjmov z dividend vo výške 181 mil. eur, pričom úrokové príjmy zaznamenávajú nárast oproti schválenému rozpočtu o 26,9 mil. eur. V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k dodatočnému inputu FISIM na úrovni 30,0 mil. eur.
Granty a transfery rastú oproti rozpočtu o 860 mil. eur, a to najmä v súvislosti so zvýšeným čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ vo výške 460 mil. eur. Súčasťou týchto príjmov sú aj príjmy štátneho rozpočtu za korekcie EÚ vo výške 314 mil. eur, ktoré sú v rovnakej výške súčasťou zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu na medzispotrebu.9 Novela štátneho rozpočtu obsahovala aj zníženie iných nedaňových príjmov naprieč kapitolami v objeme 53,1 mil. eur, ktoré sa v zmysle metodiky ESA 2010 zaznamenávajú v rámci transferov. V rámci sankcií v daňovom konaní sa predpokladá výpadok na úrovni 15,6 mil. eur.
Výdavky rozpočtu verejnej správy pravdepodobne vzrastú oproti rozpočtovanej úrovni o 7,11 mld. eur, z čoho opatrenia financované v súvislosti s COVID-19 predstavujú 1,62 mld. eur. Výdavky pôvodne nezabezpečené v schválenom rozpočte predstavujú ďalší dopad na úrovni 1,81 mld. eur. Verejná správa predpokladá použiť prostriedky z rozpočtu EÚ a súvisiaceho spolufinancovania na úrovni 789 mil. eur. V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k dodatočným inputom na úrovni 669 mil. eur. Tieto sú podrobnejšie popísane v jednotlivých kategóriách výdavkov.
Kompenzácie zamestnancov sa zvyšujú oproti schválenému rozpočtu o 635 mil. eur. Predpokladá sa vyplatiť odmeny pre pracovníkov v prvej línii v rámci boja proti COVID-19 vo výške 77,0 mil. eur a zároveň sa očakáva poskytnúť ďalšie výdavky na odmeňovanie zamestnancov v rámci kapitol štátneho rozpočtu na úrovni 9,99 mil. eur. V rámci dofinancovania nekrytých titulov vo výške 50,1 mil. eur, ide najmä o dofinancovanie väzenstva a súdnictva vo výške 15,0 mil. eur, v rámci ministerstva školstva sa predpokladá dofinancovanie na úrovni 12,4 mil. eur (najmä platy asistentov 5,71 mil. eur) a v rámci ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa predpokladajú zvýšené mzdové náklady o 7,27 mil. eur. Kompenzácie v súvislosti s očakávanou realizáciou projektov EÚ, vrátane spolufinancovania vzrastú o 153 mil. eur. Oproti schválenému rozpočtu sa očakávajú vyššie mzdy u príspevkových organizácií na úrovni 164 mil. eur, pri zdravotníckych zariadeniach ide o zvýšenie o 46,4 mil. eur a pri územnej samospráve sa predpokladá zvýšenie o 51,8 mil. eur. V týchto prípadoch ide o aktualizáciu očakávaného čerpania výdavkov oproti schválenému rozpočtu. Verejné vysoké školy predpokladajú zvýšenie miezd o 44,5 mil. eur.
9 V súvislosti s ukončením programového obdobia 2007-2013 vznikla potreba finančného vysporiadania korekcií zaznamenaných v minulých rokoch. Takto zaznamenané korekcie ovplyvnili negatívne deficit rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 v rokoch, v ktorých boli zaznamenané, a preto samotné finančné vysporiadanie nemá vplyv na bilanciu rozpočtu verejnej správy.
Návrh rozpočtu verejnej správy
18
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k inputu naturálnych miezd vo výške 83,5 mil. eur, ktoré sa nerozpočtovali. Nárast medzispotreby sa odhaduje na úrovni 1,78 mld. eur, z čoho opatrenia COVID-19 predstavujú 243 mil. eur10. Ide o výdavky naprieč kapitolami štátneho rozpočtu a subjektmi verejnej správy, ako napr. ochranné pracovné a dezinfekčné prostriedky, ochranné rúška, okuliare, filtre, kombinézy, jednorazové návleky na obuv, respirátory, rukavice, štíty, mobilné ochranné antivirotické prepážky v klientskych zónach, plynové masky, prachové filtre, UV sterilizátor na filtre do masiek, germicídne žiariče a iný materiál súvisiaci s pandémiou.
Dofinancovanie nekrytých potrieb štátneho rozpočtu v rámci medzispotreby sa predpokladá výške 662 mil. eur, a ide najmä o výdavky na možnú druhú vlnu boja proti ochoreniu COVID-19 vo výške 150 mil. eur, rezervu na úhradu korekcií vo výške 51,0 mil. eur a rezervu na odvody do všeobecného rozpočtu EÚ vo výške 30,0 mil. eur. V rámci ministerstva vnútra sa predpokladá zvýšenie výdavkov o 133 mil. eur, pričom ide najmä o výdavky súvisiace s prevádzkou IT, nákupom učebníc, hospodársku mobilizáciu a dofinancovanie ďalšej prevádzky rezortu. V rámci ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa predpokladá zvýšená medzispotreba vo výške 109 mil. eur, a to najmä v súvislosti s úhradou korekcií EÚ, financovaním digitálnej transformácie a dofinancovaním príspevkovej organizácie NASES. V rámci ministerstva dopravy sa zvyšuje medzispotreba o 56,7 mil. eur, a to najmä v súvislosti s podporou Slovenskej správy ciest a Železníc SR. V rámci väzenstva a súdnictva sa predpokladá dofinancovanie nekrytých prevádzkových titulov vo výške 13,6 mil. eur. Zároveň sa očakáva dofinancovať rekonštrukcie študentských domovov vo výške 12,2 mil. eur. Dofinancovanie IT a licencií v pôsobnosti ostatných ministerstiev sa očakáva vo výške 36,6 mil. eur. V súvislosti s plnením úloh z uznesení vlády prijatých v minulosti dochádza k dofinancovaniu rôznych kapitol štátneho rozpočtu vo výške 46,5 mil. eur.
Súčasťou zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu na medzispotrebu je aj úhrada rozpočtovaných korekcií vo výške 21911 mil. eur.
Zvýšenie medzispotreby v súvislosti s očakávanou realizáciou projektov EÚ, vrátane spolufinancovania predstavuje 228 mil. eur. V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k inputu FISIM na úrovni 99,1 mil. eur.
Oproti schválenému rozpočtu sa očakáva vyššia medzispotreba v rámci samosprávy o 134 mil. eur, v rámci zdravotníckych zariadení o 98,3 mil. eur a zároveň verejné vysoké školy predpokladajú zvýšenie svojej medzispotreby o 63,2 mil. eur.
Subvencie sa oproti rozpočtu predpokladajú vyššie o 822 mil. eur. V záujme minimalizovania ekonomických dôsledkov COVID-19 sa predpokladajú zvýšiť subvencie o 89,1 mil. eur. Zvýšenie subvencií o nerozpočtované potreby na úrovni 155 mil. eur súvisí najmä so zabezpečením riešenia deficitu finančných prostriedkov v systéme TPS12 v rámci ministerstva hospodárstva. Zo zdrojov národného spolufinancovania sa predpokladá, oproti schválenému rozpočtu, použiť navyše 22,9 mil. eur. Keďže súčasťou schváleného rozpočtu, rovnako ako pri
10 Štátny rozpočet obsahuje zdroje určené na poskytnutie návratných finančných výpomocí územnej samospráve v súvislosti so znížením ich príjmov v dôsledku výpadku dane z príjmov fyzických osôb (COVID-19) vo výške 170 mil. eur.11 Predpokladajú sa výdavky vo výške 314 mil. eur na hotovostnej úrovni, ktoré sa v zmysle metodiky ESA 2010 znižujú o vplyv príjmov platobných jednotiek za prostriedky EÚ z uhradených korekcií, ktoré sa očakávajú vo výške 94,9 mil. eur.
12 Novela zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 obsahuje hotovostné výdavky, z čoho výrazný objem sa považuje za finančnú operáciu v zmysle ESA 2010 (splátka historického dlhu), teda vplyv na schodok rozpočtu verejnej správy je vo výške 145 mil. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy
19
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
daňových príjmoch, neboli subvencie zelenej energie zaznamenané ani na výdavkovej strane, dochádza ich imputáciou k zvýšeniu výdavkov na subvencie vo výške 513 mil. eur. Sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov sa predpokladajú o 1,68 mld. eur vyššie ako v schválenom rozpočte. Z toho opatrenia súvisiace s COVID-19 predstavujú 1,10 mld. eur a ide najmä o nárast výdavkov na nemocenské dávky o 324 mil. eur, dávky v nezamestnanosti o 207 mil. eur a v rámci ministerstva práce zvýšené výdavky v súvislosti s opatreniami aktívnej politiky trhu práce o 520 mil. eur V rámci ročného zúčtovania za poistencov štátu sa predpokladá úspora 6,07 mil. eur.
Nekryté potreby v rámci sociálnych dávok zvyšujú výdavky štátneho rozpočtu o 231 mil. eur, a to najmä v súvislosti so zabezpečením 13. dôchodku vo výške 157,3 mil. eur a na zvýšenie platby za poistencov štátu v rámci sociálneho poistenia o 30 mil. eur. Nové aktívne opatrenia na trhu práce sa očakávajú realizovať v objeme 43,7 mil. eur.
Zo zdrojov národného spolufinancovania sa predpokladá, oproti schválenému rozpočtu, použiť navyše 91,6 mil. eur.
Ďalej sa v rámci sociálnych transferov zvyšujú výdavky rozpočtu verejnej správy o 315 mil. eur, a to najmä v súvislosti s výplatou nemocenských dávok vo výške 118 mil. eur, dávok v nezamestnanosti vo výške 88,3 mil. eur a v súvislosti s výplatou dôchodkových dávok zo starobného a invalidného poistenia vo výške 150 mil. eur. Na druhej strane sa očakáva úspora štátnych sociálnych dávok a podpôr vo výške 36,5 mil. eur. Ostatné transfery dosahujú úsporu 4,65 mil. eur, z toho napr. daňové kredity predstavujú 2,49 mil. eur.
Kapitálové investície sa zvýšia o 1,67 mld. eur, z toho vplyv COVID-19 opatrení predstavuje 169 mil. eur. Tieto opatrenia smerujú najmä na doplnenie a tvorbu hmotných rezerv a mobilizačných rezerv vo výške 112 mil. eur. V rámci nekrytých titulov sa predpokladá dofinancovanie kapitálových investícií na úrovni 604 mil. eur a ide najmä o kapitálové výdavky Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vo výške 300 mil. eur na zabezpečenie financovania pokračujúcej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. V rámci ministerstva obrany dochádza k dofinancovaniu rezortu na úrovni 186 mil. eur a v rámci ministerstva vnútra sa predpokladá dofinancovanie vo výške 73,9 mil. eur, z toho IT 52,9 mil. eur. Zo zdrojov EÚ a národného spolufinancovania sa predpokladá, oproti schválenému rozpočtu, zaobstarať vyššie kapitálové investície o 532 mil. eur. V rámci ostatných úprav ESA 2010 došlo k inputu v celkovej sume 42,9 mil. eur, ktorá sa skladá z umeleckej produkcie na vlastné využitie vo výške 32,1 mil. eur a výroby softvéru na vlastné použitie vo výške 10,8 mil. eur.
V rámci kapitálových výdavkov územnej samosprávy sa očakáva zvýšenie výdavkov o 80,5 mil. eur, zdravotníckych zariadení o 91,2 mil. eur a železničných spoločností v pôsobnosti ministerstva dopravy o 78,5 mil. eur.
Investičné granty a ostatné kapitálové transfery sa predpokladajú oproti rozpočtu vyššie o 636 mil. eur. Zo zdrojov národného spolufinancovania sa predpokladá, oproti schválenému rozpočtu, realizovať vyššie kapitálové transfery o 89,2 mil. eur. Ďalej sú v tejto položke zaznamenané korekcie voči EÚ vo výške 245 mil. eur. Rizikové záruky poskytnuté Eximbankou majú negatívny vplyv 173 mil. eur. V rámci Debitum, a. s.13 sa realizoval kapitálový transfer vo výške 109 mil. eur a v rámci verejného zdravotného poistenia sa počíta
13 Ide o vplyv vyplývajúci z oddlženia zdravotníctva, ktoré sa nestihlo ukončiť v roku 2019 a bolo realizované až v januári 2020, kedy bola zrealizovaná úhrada spoločnosti Debitum, a. s. voči Sociálnej poisťovni (dlžné poistné).
Návrh rozpočtu verejnej správy
20
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
so splátkou tuzemskej istiny úveru spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. vo výške 40,4 mil. eur.Návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte. Nominálne saldo verejných financií by postupne malo klesnúť z -7,44 % HDP v roku 2021 na úroveň -6,18 % HDP v roku 2022 s tým, že v roku 2023 by sa malo dosiahnuť hospodárenie na úrovni -5,72 % HDP.
Tabuľka 4 - Rozpočtové ciele Ciele pre schodok rozpočtu verejnej správy
Návrh rozpočtu verejnej správy
Zdroj: MF SR
Zvýšenie cieleného deficitu na rok 2021 oproti Programu stability o vyše 2 p.b. na HDP reaguje na predĺženie výnimky z konsolidačných požiadaviek zo strany Európskej komisie. Komisia odporúča krajinám EÚ len postupné sťahovanie fiškálneho stimulu, s cieľom neohroziť hospodárske oživenie14. Hrubý dlh v roku 2021 medziročne porastie na 65 % HDP.
Rozpočtový výhľad na roky 2022 a 2023 naďalej zostáva poznačený veľkou neistotou. Cielená hodnota pre rok 2022 na úrovni 5,35 % HDP zohľadňuje medziročné zníženie štrukturálneho deficitu o 1 % HDP.
Prognóza hrubého verejného dlhu predpokladá, že dosiahne takú výšku dlhu, pri ktorej by mali byť v zmysle ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti automaticky spustené opatrenia na jeho zníženie. Na obdobie 24 mesiacov, od mesiaca v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády, sa však neuplatňuje viacero opatrení na zníženie dlhu definovaných vyššie uvedeným ústavným zákonom. Výnimka z uplatňovania opatrení na zníženie dlhu uplynie v máji v roku 2022. Vzhľadom na výšku prognózovaného hrubého verejného dlhu vláda nesmie po uplynutí tohto obdobia predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy so schodkom v roku 2023. Rozpočtovým cieľom na rok 2023 sa tak v súčasných podmienkach automaticky stáva vyrovnaný rozpočet, čo by si pri súčasných parametroch fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme 6,02 mld. eur.
Rozpočtové ciele na roky 2022 a 2023 budú preto aktualizované v budúcoročnom Programe stability, pričom zohľadnia spresnenie vplyvov pandémie na ekonomiku, plán čerpania európskych peňazí z plánu obnovy a pravidlá dlhovej brzdy.
14 Podľa pravidiel Paktu stability a rastu sa v tomto a budúcom roku nepožaduje medziročné znižovanie štrukturálneho schodku, na základe spustenia tzv. všeobecnej únikovej doložky. Európska komisia ju navrhla uplatniť 20. marca
na rok 2020 a 19. septembra ju dodatočne rozšírila aj na rok 2021. Návrh rozpočtu verejnej správy
21
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
2.3. Hrubý dlhHrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2019 úroveň 48,5 % HDP15. V porovnaní s predpokladmi jarnej notifikácie Eurostatu bol dlh revidovaný smerom nahor o 0,5 p.b.16, čím došlo pre rok 2019 k prekročeniu najnižšieho sankčného pásma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Medziročne sa dlh v pomere k HDP znížil o 1,4 p.b. Na pokles pozitívne vplýval najmä solídny ekonomický rast a inflačný vývoj nad cieľom Európskej centrálnej banky17.
Hrubý dlh na rok 2020 dosahuje podľa aktuálnych predpokladov úroveň 62,2 % HDP. Hlavným dôvodom medziročného nárastu o 13,7 p.b. je nepriaznivá situácia ohľadom pandémie ochorenia COVID-19 a prijaté protiopatrenia na zníženie jej negatívnych dopadov. Do nárastu dlhu sa tak premietlo najmä prehĺbenie deficitu primárneho salda na úroveň 8,6 % HDP18 a očakávaný medziročný prepad slovenskej ekonomiky. Zároveň na rok 2020 dochádza aj k materializácií ďalších rozpočtových rizík. Hrubý dlh tak v roku 2020 prekročí aktuálne najvyššie sankčné pásmo ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.19
Tabuľka 5 - Hrubý dlh verejnej správy Hrubý dlh verejnej správy
- štátny dlh (bez vplyvu medzinár. záväzkov)
- dlh ostatných subjektov verejnej správy
Medziročná zmena hrubého dlhu
Čistý dlh verejnej správy
p.m. Hrubý dlh verejnej správy (po zahrnutí dodatočných opatrení na dosiahnutie rozpočtových cieľov)
Zdroj: MF SR
Pozn.: Prezentovaná prognóza hrubého dlhu uvažuje v prípade odhadov budúcich úrovní HDP aj so spätnou revíziu HDP do roku 2019 (podľa jesennej notifikácie Eurostatu). Reťazením nominálnych medziročných rastov HDP na roky 2020 až 2023 z poslednej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy je zostavený revidovaný časový rad očakávaných úrovní HDP.
Z pohľadu hotovostných faktorov, ktoré prispievajú k zmene nominálnej výšky dlhu bude prevládať predovšetkým krytie hotovostného schodku štátneho rozpočtu. V rokoch 2021 až 2023 bude hotovostný deficit postupne klesať, pričom však dosiahne naďalej vysoké hodnoty. Úverová aktivita ostatných subjektov verejnej správy bude prispievať k celkovému zadlženiu pozitívne. Vďaka previsu objemu splácania istín nad získavaním nových úverov klesne hrubý dlh v sledovanom období o približne 0,1 % HDP. Metodické úpravy (napr. diskont pri emisii a splatení dlhopisov) ovplyvnia dlh negatívne, pričom negatívny vplyv v roku 2023 vychádza najmä z emitovaných štátnych dlhopisoch s dlhšou splatnosťou.
15 Všetky uvádzané hodnoty sú počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy. Dlh verejnej správy je vyjadrený ako podiel na HDP. Uvažuje sa s údajmi z predbežných údajov z jesennej notifikácie Eurostatu.16 Oproti jarnému odhadu dlhu pre rok 2019 došlo k precizovaniu zaúčtovania vplyvu „zelenej energie“ s vplyvom 0,3 % HDP a zároveň k revízii nominálnej úrovne HDP smerom nadol s vplyvom 0,2 % HDP.
18 V roku 2019 dosiahlo primárne saldo výšku -0,1 % HDP. Odhad na rok 2020 predstavuje najvyšší primárny deficit od roku 2000.
19 Na rok 2020 ho ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje vo výške 57 % HDP.
Návrh rozpočtu verejnej správy
22
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 6 - Vplyv na zmenu hrubého dlhu verejnej správyA. Hrubý dlh verejnej správy (k 1. 1.)
B. Celková medziročná zmena hrubého dlhu VS
- prostriedky ŠP využité na financovanie hotovostného deficitu ŠR
- zadlženie ostatných subjektov VS
z toho: Dopravné podniky obcí
z toho: Samosprávy (obce + VÚC)
C. Hrubý dlh verejnej správy (k 31. 12.)
Zdroj: MF SR
Pozn.: Plusové položky zvyšujú dlh verejnej správy k 31.12. príslušného roku, mínusové položky dlh znižujú.
2.4. Bilancia príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 v metodike ESA 2010 Bilancia príjmov a výdavkov verejnej správy v metodike ESA 2010 poskytuje prehľad hlavných agregátnych položiek podľa klasifikácie ESA 2010, čím je dosiahnutá porovnateľnosť údajov rozpočtu verejnej správy s Eurostatom notifikovanou dosiahnutou skutočnosťou za príslušný rok.
Návrh rozpočtu verejnej správy
23
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 7 - Bilancia rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 v metodike ESA 2010Dane z produkcie a dovozu
Bežné dane z dôchodkov, majetku
Príspevky na sociálne zabezpečenie
Celkové sociálne transfery
Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transferov
Naturálne sociálne transfery (zdravotnícke zariadenia)
Tvorba hrubého fixného kapitálu
Zmena stavu zásob a nadob. mínus úbytok cenností
Nadob. mínus úbytok nefinan. neprodukovaných aktív
Čisté pôžičky poskytnuté (+) / prijaté (-)
Zdroj: MF SR
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2021
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2021 sa rozpočtujú v objeme 39,6 mld. eur, čo predstavuje 41,4 % HDP. Príjmová strana rozpočtu verejnej správy pozostáva z daňových príjmov, príspevkov na sociálne zabezpečenie, nedaňových príjmov a grantov a transferov.
Daňové príjmy svojím rozpočtovaným objemom 17,7 mld. eur na rok 2021 predstavujú hlavný zdroj príjmov rozpočtu.
Návrh rozpočtu verejnej správy
24
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Najväčšiu časť tvoria dane z produkcie a dovozu, a to v objeme 11,5 mld. eur, z toho daň z pridanej hodnoty 6,96 mld. eur a spotrebné dane 2,94 mld. eur. Zvyšok predstavujú dane platené právnickými osobami ako napríklad daň z motorových vozidiel, odvod z hazardných hier a daň z nehnuteľností, ktorá je príjmom samosprávy.Bežné dane z dôchodkov sa na rok 2021 rozpočtujú v objeme 6,27 mld. eur a zahŕňajú všetky dane z príjmov fyzických osôb v objeme 3,61 mld. eur a právnických osôb v objeme 2,19 mld. eur. Ďalej sem patrí aj daň z príjmov vyberaná zrážkou a dane z majetku a iné, ako napr. daň z nehnuteľností, za psa a pod.
Príspevky na sociálne zabezpečenie predstavujú druhú najvýznamnejšiu časť príjmov rozpočtu verejnej správy. Na rok 2021 sa rozpočtujú vo výške 15,2 mld. eur. Rozdeľujú sa podľa toho, či platcom príspevku je zamestnávateľ (8,43 mld. eur) alebo domácnosti (6,54 mld. eur). Príspevky na sociálne zabezpečenie zahŕňajú aj štátom platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom a ide o osoby, ktoré nie sú zárobkové činné.
Nedaňové príjmy sa na rok 2021 rozpočtujú v objeme 5,00 mld. eur a sú rozdelené podľa spôsobu a zdroja ich nadobudnutia na príjmy z trhovej a netrhovej produkcie a dôchodky z majetku. Medzi príjmy z trhovej a netrhovej produkcie s rozpočtovaným objemom 4,39 mld. eur sú zatriedené tržby, poplatky a platby za služby. Dôchodky z majetku pochádzajú z aktív verejnej správy, ide o príjmy ako dividendy, prijaté úroky alebo príjmy z prenájmu.
Granty a transfery sú na rok 2021 rozpočtované vo výške 1,62 mld. eur a najvýznamnejšiu časť predstavuje príjem z európskych fondov v objeme 1,18 mld. eur. V zmysle metodiky ESA 2010 je v rámci verejnej správy zaznamenaná tá časť prostriedkov, ktorá je spotrebovaná samotnými subjektmi sektora verejnej správy. Tradične vyšší objem prostriedkov určený pre prijímateľov mimo sektora verejnej správy je vylúčený z príjmov aj výdavkov rozpočtu verejnej správy. Návrh rozpočtu počíta s nábehom 4. programového obdobia.
Celkové výdavky rozpočtu verejnej správy na rok 2021
Celkové výdavky rozpočtu verejnej správy na rok 2021 sa rozpočtujú v objeme 46,7 mld. eur, čo predstavuje 48,8 % HDP. Výdavkovú stranu rozpočtu verejnej správy v základnom delení tvoria bežné výdavky v objeme 43,2 mld. eur a kapitálové výdavky v objeme 3,49 mld. eur.
Kompenzácie zamestnancov tvoria výdavky subjektov verejnej správy na mzdy, poistné a ich významnou časťou sú aj prostriedky vyplatené pracovníkom pracujúcim na dohodu, odchodné, odstupné a naturálne mzdy. Rozpočtované kompenzácie zamestnancov oproti skutočnosti neobsahujú prostriedky EÚ a spolufinancovanie kapitol štátneho rozpočtu a grantové zdroje, a na rok 2021 sa rozpočtujú v objeme 10,3 mld. eur.
Medzispotreba pozostáva najmä z výdavkov na zaobstaranie tovarov a služieb potrebných pre činnosť subjektov verejnej správy. Vývoj medzispotreby závisí od aktuálnych potrieb sektora. Na rok 2021 sa rozpočtuje medzispotreba v objeme 7,47 mld. eur, ktorá obsahuje aj rezervu na boj s ochorením COVID-19 v objeme 1,04 mld. eur.
Subvencie predstavujú dotácie právnickým osobám, ktorých produkciu je potrebné podporiť. Na rok 2021 sa subvencie rozpočtujú na úrovni 1,39 mld. eur, z čoho najväčšia časť predstavuje input zelenej energie7 v objeme 489 mil. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy
25
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Dôchodky z majetku na výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy predstavujú úrokové náklady rozpočtované na rok 2021 v objeme 949 mil. eur. Vývoj úrokových nákladov záleží najmä od vývoja úrokových sadzieb a objemu potrebnej likvidity štátu, resp. ostatných subjektov verejnej správy.Celkové sociálne transfery tvoria najväčšiu časť výdavkov rozpočtu verejnej správy na rok 2021 a sú rozpočtované v objeme 20,2 mld. eur. Sociálne transfery sa rozdeľujú podľa spôsobu ich čerpania na sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov a naturálne sociálne transfery. Sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov zahŕňajú všetky dávky vyplácané príjemcom v peňažnej forme a na rok 2021 sa rozpočtujú v objeme 14,8 mld. eur a najväčšiu časť tvoria dôchodkové dávky zo starobného a invalidného poistenia v objeme 8,64 mld. eur. V rámci naturálnych sociálnych transferov sú klasifikované výdavky poistenia v rámci verejného zdravotného poistenia v rozpočtovanom objeme 5,43 mld. eur.
Ostatné bežné transfery zahŕňajú bežné výdavky, ktoré svojou povahou nepatria medzi subvencie, resp. sociálne transfery. Z ich rozpočtovanej hodnoty na rok 2021 v sume 2,71 mld. eur tvorí najväčšiu časť odvod do rozpočtu EÚ, a to v objeme 1,04 mld. eur.
Kapitálové výdavky sa rozpočtujú v roku 2021 v objeme 3,49 mld. eur, z čoho najväčšiu časť predstavujú kapitálové investície, a to v objeme 3,27 mld. eur. Zvyšnú časť predstavujú kapitálové transfery v objeme 218 mil. eur. Tieto sú určené na kapitálové investície iným subjektom mimo sektora verejnej správy.
2.5. Informácia o zapracovaných úpravách niektorých príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 bol vo viacerých aspektoch pripravovaný s ohľadom na Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024, ktorým sa vláda okrem iného zaviazala k zníženiu podielu časti príjmov a výdavkov, ktoré neboli v minulých rokoch zahrnuté v rozpočte. Do návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 bola zahrnutá významná časť týchto titulov. Ide o FISIM, naturálne mzdy, umeleckú produkciu na vlastné použitie a výrobu softvéru na vlastné použitie. V rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 sa uvažuje s hodnotami na úrovni jarnej notifikácie skutočnosti za rok 2019. Opis jednotlivých titulov je uvedený v časti 2.1. Aktuálny vývoj verejných financií v roku 2020 – BOX 1.
V rámci návrhu rozpočtu verejnej správy sa rozpočtuje nulová medziročná zmena stavu pohľadávok a záväzkov a v rámci tzv. modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu sa rozpočtujú významné známe tituly, ako napr. akrualizácia nákupu vojenskej techniky.
Vzhľadom na skutočnosť, že v návrhu rozpočtu sa uvažuje s rovnakým objemom príjmov a výdavkov prostriedkov z rozpočtu EÚ dochádza k rozpočtovaniu nulovej zmeny stavu pohľadávok voči EÚ. Pri rozpočtovaní odvodu do rozpočtu EÚ v prípade dostupných informácií sa zaznamenáva aj časové rozlíšenie tohto odvodu. Obdobný prístup sa používa aj pri rozpočtovaní systémových korekcií a upravujúcej položky.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 obsahuje tak na strane príjmov ako aj na strane výdavkov údaje8 za zelenú energiu7.
Návrh rozpočtu verejnej správy
26
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
2.6. Informácia o nerozpočtovaných titulochDo návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 bola zahrnutá významná časť titulov, ktoré dosiaľ neboli zahrnuté v návrhu rozpočtu, avšak naďalej existujú také tituly, ktoré ovplyvňujú dosiahnutú notifikovanú skutočnosť za daný rok a nie sú obsiahnuté v návrhu rozpočtu. Ide najmä o subjekty, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy a nie sú zahrnuté v návrhu rozpočtu. Sektor verejnej správy (S.13) vykazuje za máj 2020 v registri organizácií vedenom ŠÚ SR celkovo 7 971 subjektov, z toho v ústrednej správe (S.1311) vykazuje 1 042 subjektov, v územnej samospráve (S.1313) vykazuje 6 927 subjektov a vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia (S.1314) vykazuje 2 subjekty, a to Sociálnu poisťovňu a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu20. Z celkového počtu subjektov sektora verejnej správy (S.13) návrh rozpočtu neobsahuje príjmy a výdavky za 546 subjektov, z toho 42 organizácií v rámci ústrednej správy (S.1311) a 504 organizácií v rámci územnej samosprávy (S.1313). V prípade ústrednej správy ide o malé neziskové organizácie štátu, štátne podniky, akciové spoločnosti a pod. V územnej samospráve ide najmä o neziskové účtovné jednotky (záujmové združenia právnických osôb a iné právne formy, ako napr. neziskové organizácie). Zvyšok tvoria spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti a iné. Získavanie údajov od týchto subjektov je problematické. Údaje za skutočnosť sa získavajú nie z finančných výkazov, ale z účtovných výkazov jednotlivých organizácií, pričom mnohé z nich napriek zákonnej povinnosti nepredkladajú účtovné výkazy. Zároveň ich celkový vplyv na bilanciu verejných financií bol za posledné roky zanedbateľný. Vplyv nerozpočtovaných subjektov na dosiahnutú skutočnosť za posledné tri roky prezentuje nasledujúca tabuľka.
Tabuľka 8 - Príjmy a výdavky nerozpočtovaných subjektov Zdroj: ŠÚ SR
Objemovo významným titulom je podnikateľská činnosť verejných vysokých škôl, v rámci ktorej verejná vysoká škola vykonáva za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku. Prostriedky získané touto činnosťou používa verejná vysoká škola na plnenie tých úloh, na ktoré bola zriadená. Prekážkou pre rozpočtovanie príjmov a výdavkov podnikateľskej činnosti verejných vysokých škôl je § 18 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého nie sú výnosy a náklady z podnikateľskej činnosti súčasťou rozpočtu verejnej vysokej školy.
Prehľad o výške príjmov a výdavkov verejných vysokých škôl z podnikateľskej činnosti za skutočnosť predchádzajúcich rokov poskytuje nasledovná tabuľka.
20 Verejné príjmy a výdavky súkromných zdravotných poisťovní Dôvera a Union sú súčasťou verejných financií.
Návrh rozpočtu verejnej správy
27
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 9 - Príjmy a výdavky podnikateľskej činnosti verejných vysokých škôlZdroj: ŠÚ SR
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF), tzv. euroval 1 je medzinárodná akciová spoločnosť, ktorú založili členské štáty eurozóny s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu v Európe poskytovaním finančnej pomoci krajinám eurozóny, ktoré stratili prístup k finančným trhom. EFSF si požičiava na finančných trhoch za zvýhodnených podmienok, nakoľko jej finančné záväzky sú priamo garantované jej akcionármi, t. j. členskými štátmi. Tieto finančné zdroje EFSF následne prepožičiava členskému štátu, ktorému bola pomoc schválená. Údaje za skutočnosť získava Štatistický úrad SR z Eurostatu, a to až po skončení príslušného kalendárneho roka. Hodnoty príjmov a výdavkov pre danú krajinu sa každoročne prepočítavajú a menia v závislosti od objemu prijatých a uhradených úrokov za daný rok. Vplyv na bilanciu verejných financií v jednotlivých rokoch je minimálny. Ministerstvo financií SR pri tvorbe rozpočtu verejnej správy nedisponuje potrebnými údajmi, a preto príjmy a výdavky EFSF nie sú obsiahnuté v návrhu rozpočtu verejnej správy.
Tabuľka 10 - Príjmy a výdavky EFSF - European Financial Stability Facility Imputovaný výnosový úrok EFSF
Imputovaný poplatok EFSF - prevádzkové náklady
Imputovaný nákladový úrok EFSF
Zdroj: ŠÚ SR
2.7. Jednorazové a dočasné opatrenia Na základe zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa jednorazovým vplyvom rozumie príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo rozpočtu verejnej správy a v súlade s metodikou Paktu stability a rastu MF SR vychádza z metodiky Paktu stability a rastu21, ktorá sa venuje problematike jednorazových opatrení.
21 https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/ip045_en_0.pdf Návrh rozpočtu verejnej správy
28
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 11 - Jednorazové a dočasné opatreniaZapočítanie doteraz neuplatnenej daňovej straty za roky 2015 až 2018 v daňovom priznaní za rok 2019
Úhrada PN v karanténe alebo domácej izolácii a OČR pre zamestnancov vo výške 55 % ich hrubej mzdy
Opatrenia na udržanie zamestnanosti - príspevok na udržanie zamestnanosti pre podniky zasiahnuté krízou, resp. zavreté podniky (80 % hrubej mzdy, max. 880 eur, resp. 1100 eur alebo paušálny príspevok podľa poklesu tržieb), príspevky pre SZČO a mikro firmy*
Dotovanie nájomného pre prevádzky*
Rezerva na druhú vlnu COVID-19
Nákupy zdravotníckeho materiálu spojené s COVID-19 (SŠHR)
Zvýšený výkon služby záchranných jednotiek a mat. zabezpečenie (MV SR)
Ostatné ministerstvá - prevádzkové náklady spojené s COVID-19 (najmä ochranný materiál)
Podpora škôlok (pracovné miesta)
Odmeny pre zamestnancov v prvej línii
Odpustenie platby odvodov pre zavreté prevádzky
Predĺženie poberania dávky v nezamestnanosti
Dotácie pre letecké spoločnosti
Predĺženie poberania rodičovského príspevku
SOS príspevok (podpora dohodárov a iných ľudí bez príjmu)
Prerušenie daňových kontrol
Platba DPH koncesionára stavby D4/R7
Rizikové záruky za úvery poskytnuté Eximbankou
Rezerva na vyššie výdavky spôsobené COVID-19
* Čistý vplyv opatrenia na deficit. Opatrenia na udržanie zamestnanosti bude z EÚ fondov financovaný vo výške 460 mil. eur, dotovanie nájomného pre prevádzky vo výške 165 mil. eur.
(+) zlepšenie salda, (-) zhoršenie salda Zdroj: MF SR
Jednorazové príjmové opatrenia
V roku 2020 boli identifikované nasledujúce opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19. Vzhľadom na to, že opatrenia tvoria spolu jednu kategóriu vládnej pomoci, do jednorazových opatrení sa kvalifikujú aj jednotlivé opatrenia s vplyvom na saldo pod 0,05 % HDP.
▪Úhrada práceneschopným zamestnancom v karanténe alebo domácej izolácii, resp. zamestnancom starajúcich sa o člena domácnosti 55 % ich hrubej mzdy22. Pre nemocenské sa zaviedla možnosť čerpania kvôli karanténe alebo domácej izolácii. Štát dočasne prepláca nemocenské od prvého dňa23 vo výške 55 % predošlého príjmu. Pracujúci rodič s dieťaťom vo veku do 11 rokov môže čerpať ošetrovné počas celého obdobia zavretých škôl a škôlok24. Pri poberaní dávok zároveň poklesnú príjmy verejných financií z dane z príjmov fyzických osôb a odvodov.
22 S príslušným obmedzením maximálnej výšky denného vymeriavacieho základu. 23 Predtým od 11. dňa – prvých 10 dní platil zamestnávateľ, pričom prvé tri dni len vo výške 25 % predošlého príjmu.
24 Ošetrovné sa doteraz vyplácalo v maximálnej dĺžke 10 dní na jednu diagnózu. Ak je dieťa choré alebo ZŤP, ošetrovné sa uvoľňuje obdobným spôsobom pre rodičov s deťmi až do veku 16, resp. 18 rokov (ZŤP). Počas celého obdobia poberania ošetrovného zostáva rodič sociálne poistený pri súčasnej výnimke z povinnosti platiť poistné.
Návrh rozpočtu verejnej správy
29
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
▪Príspevok na udržanie zamestnanosti pre podniky zasiahnuté krízou. V polovici apríla sa zamestnávateľom zaviedol príspevok na preplatenie 80 % hrubej mzdy zamestnanca na prekážke pri práci25 (maximálne do výšky 880 eur) alebo paušálny príspevok pri poklese tržieb najmenej 20 % na každého zamestnanca (mesačná podpora predstavuje 180 až 540 eur podľa poklesu tržieb). Je na voľbe zamestnávateľa, o ktorý typ podpory požiada.
▪Príspevok na udržanie zamestnanosti pre zatvorené prevádzky. Od apríla sa zamestnávateľom bez ohľadu na veľkosť prepláca 80 % hrubej mzdy zamestnanca na prekážke pri práci (maximálne do výšky 1 100 eur).
▪Podpora pre ľudí pracujúcich na dohodu, jednoosobové spoločnosti a samostatne zárobkové osoby dosiahne výšku 210 eur. V apríli sa zaviedli paušálne príspevky pre nízkopríjmové SZČO a jednoosobové s.r.o. Zároveň sa zaviedol tzv. SOS príspevok pre ľudí, ktorí sa počas pandémie koronavírusu ocitli v krízovej situácii bez príjmu. Cieľová skupina sú napríklad zamestnanci pracujúci na dohodu.
▪Dotovanie nájomného pre prevádzky, ktoré boli v dôsledku opatrení zatvorené. Dotáciu je možné poskytnúť vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného. Ak prenajímateľ poskytne nájomcovi 50-percentnú zľavu, zvyšných 50 % doplatí štát. Ak prenajímateľ poskytne nižšiu zľavu, rovnakým podielom prispeje aj štát a zvyšný podiel zaplatí nájomca v splátkach, rozložených maximálne na 48 mesiacov26.
▪Rezerva na druhú vlnu pandémie. Rezerva má slúžiť najmä na ďalšie neočakávané výdavky spojené so šírením pandémie na jeseň tohto roku.
▪Nákupy zdravotníckeho materiálu na boj proti ochoreniu COVID-19. V tomto roku sa očakáva zvýšenie rozpočtu kvôli nákupom zdravotníckych pomôcok a materiálu súvisiacich so zdravotníckymi zariadeniami ako aj ostatnými inštitúciami verejnej správy.
▪Podpora materských škôl na udržanie pracovných miest. Poskytuje sa finančný príspevok na úhradu časti mzdových nákladov vo výške 80 % hrubej mzdy, najviac vo výške 1 100 eur na jedného zamestnanca na mesiac pedagogickým, odborným a nepedagogickým zamestnancom27. Príspevok sa vyplatí za obdobie, keď boli materské školy zatvorené – od 13. marca 2020 najneskôr do 30. júna 2020.
▪Úplné odpustenie sociálnych odvodov zamestnávateľom a živnostníkom pre zatvorené prevádzky za mesiac apríl. Opatrenie sa dá uplatniť v prípade, ak bola prevádzka zatvorená najmenej 15 dní. Vláda má možnosť opatrenie predĺžiť nariadením aj na ďalšie mesiace.
25 Prekážka pri práci umožňuje zamestnávateľom znížiť hrubú mzdu zamestnancov na maximálne 60 % pri kolektívnych zmluvách a na práve 80 % pri zamestnancoch bez kolektívnej zmluvy. 26 V takomto prípade, ale prenajímateľ nebude môcť zvyšovať nájomné, okrem prípadov, keď to bolo dohodnuté už pred pandémiou.
27 Platí pre zamestnancov s nástupom do práce najneskôr 1. marca 2020. Podmienkou je, že ku dňu podania žiadosti nie sú vo výpovednej dobe.
Návrh rozpočtu verejnej správy
30
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
▪Ostatné opatrenia spojené s pandémiou ochorenia COVID-19: 1. Započítanie doteraz neuplatnenej daňovej straty za roky 2015 až 2018 v daňovom priznaní za rok 2019, 2. Prerušenie daňových kontrol a daňových konaní na žiadosť daňového subjektu, 3. Zvýšené výdavky Ministerstva vnútra SR a ostatných ministerstiev súvisiace s ochorením COVID-19, ako aj odmeny pre zamestnancov v prvej línii v boji s ochorením COVID-19, 4. Predĺženie poberania dávky v nezamestnanosti a rodičovského príspevku. 5. Dotácie pre letecké spoločnosti.
Jednorazové opatrenia nesúvisiace s pandémiou v roku 2020
▪Platba DPH štátu koncesionárom stavby D4/R7 za rok 2020. Táto operácia nemá vplyv na hotovostný štátny rozpočet. Z hľadiska metodiky ESA 2010 je transakcia imputovaná ako pohľadávka v roku 2020 a zároveň sú alikvótne časti úhrady s negatívnym vplyvom rozrátané do budúcich rokov. Toto opatrenie má vplyv aj na rok 2021, nakoľko časť úseku sa odovzdá aj budúci rok.
▪Rizikové záruky za úvery poskytnuté Eximbankou. Z hľadiska opatrnosti sa uvedená transakcia klasifikuje, v zmysle metodiky ESA 2010, ako kapitálový transfer s negatívnym vplyvom na schodok rozpočtu verejnej správy.
Na roky 2021 boli identifikované nasledujúce jednorazové opatrenia
▪Rezerva na výdavky spojené s pandémiou ochorenia COVID-19. Prípadná druhá vlna by znížila príjmy v roku 2021 o približne 1 mld. eur nad rámec prognózy použitej na prípravu rozpočtu. Negatívne riziko plynie z hospodárskych obmedzení v domácej ekonomike, ako aj u našich obchodných partnerov. Po skúsenostiach z prvotného šírenia ochorenia COVID-19 by však vplyv na svetovú a domácu ekonomiku mohol byť miernejší vďaka cielenejším a šetrnejším opatreniam. Prípadné nové opatrenia by slovenskú ekonomiku stiahli vo štvrtom kvartáli opäť do recesie. Celkovo predpokladá rizikový scenár pokles HDP v roku 2020 o 8,4 % (vs. 6,7 %) a oživenie ekonomického rastu v roku 2021 na úrovni 4,3 % (vs. 5,5 %).
▪Platba DPH štátu koncesionárom stavby D4/R7 za rok 2021.
Návrh rozpočtu verejnej správy
31
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
3. Rozpočtovanie príjmov verejnej správy3.1. Rozpočtovanie daňových a odvodových príjmov verejnej správy Makroekonomické predpoklady uvedené v predchádzajúcej časti tohto dokumentu boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2021 až 2023. Aktuálna prognóza bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy dňa 7. októbra 2020. Výsledkom je celkové hodnotenie charakteru prognózy MF SR na základe stanoveného kritéria28. Strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov MF SR bola všetkými členmi Výboru označená ako realistická.
Aktuálna prognóza zohľadňuje okrem makroekonomického rámca a platnej legislatívy aj skutočné výnosy daní za rok 2019 podľa metodiky ESA 2010 (okrem DPFO z podnikania, DPPO a osobitného odvodu z regulovaných odvetví, ktoré sú odhadmi) a aktuálne hotovostné plnenie daní za január až august 2020.
Medziročný vývoj daňových a odvodových príjmov
Prognóza daňových príjmov pre účely rozpočtu verejnej správy je postavená na predpoklade poklesu ekonomiky v roku 2020 na úrovni -6,7 % a rastu v roku 2021 na úrovni 5,5 % (viď časť 1 o makroekonomických predpokladoch rozpočtu).
Pri pohľade na medziročné zmeny v príjmoch verejnej správy z daní a odvodov je zreteľný výrazný prepad v roku 2020 vo výške takmer 1 mld. eur. Prepad je spôsobený šírením infekčnej choroby COVID-19 a vypnutím ekonomiky v prvej polovici roka 2020. Takmer 70 % výpadku pripadá na procyklickú korporátnu daň. Firemné zisky zasiahlo vypnutie vybraných sektorov domácej ekonomiky aj obmedzenia u našich hlavných obchodných partnerov. Pokles daní z trhu práce a spotreby je omnoho miernejší aj vďaka opatreniam vlády zameraným na udržanie pracovných miest, čo pozitívne pôsobilo aj na spotrebu domácností.
Od roku 2021 očakávame svižné oživenie ekonomiky cez domácu spotrebu aj zahraničný dopyt. Rast zamestnanosti a miezd sa pretaví v daniach a odvodoch z práce. Vyšší disponibilný príjem a rozpustenie úspor bude stimulom pre rast spotrebných daní. Aj napriek silnému oživeniu v roku 2021 bude príjmy firemnej dane v strednom období tlmiť umorovanie strát z roku 2020.
28 Ak je priemerná odchýlka prognózy člena (vyjadrená v %) od prognózy MF SR v intervale <-1; 1>, prognóza MF SR je realistická, ak je väčšia ako 1, tak prognóza MF SR je podhodnotená a ak je menšia ako -1, vtedy je nadhodnotená. Jednotlivé odchýlky v rokoch majú rozdielne váhy pri výpočte celkovej odchýlky od prognózy MF SR v závislosti od dôležitosti pre najbližší rozpočtový rok.
Návrh rozpočtu verejnej správy
32
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Graf 1: Medziročný vývoj daňových a odvodových príjmov verejnej správyMedziročný vývoj daňových a odvodových príjmov VS podľa jednotlivých faktorov (ESA 2010, v mil. eur)
Medziročný vývoj daňových a odvodových príjmov VS podľa jednotlivých daní a odvodov (ESA 2010, v mil. eur)
Zdroj: MF SR
Medzi hlavné riziká prognózy patrí makroekonomický vývoj. Negatívnym rizikom pre všetky dane a odvody naďalej ostáva šírenie ochorenia COVID-19. Prípadné obmedzenie hospodárskej aktivity v domácej alebo v európskych ekonomikách v závere roka by znížilo očakávané rasty aj v ďalších rokoch. Naopak čerpanie zdrojov z Fondu obnovy od roku 2022 by bolo silným impulzom pre oživenie ekonomiky a rast daňových príjmov.
Výnos daňových a odvodových príjmov verejnej správy na rok 2021 sa rozpočtuje vo výške 29 189 mil. eur. Celkové daňovo-odvodové príjmy verejnej správy je možné rozčleniť podľa toho, komu prislúchajú príjmy. Najväčšiu časť tvoria príjmy štátneho rozpočtu, nasledované príjmami sociálnej poisťovne.
Graf 2: Prognóza daňových príjmov verejnej správy na rok 2021 podľa sektorov (ESA 2010, v mil. eur) Porovnanie aktuálnej prognózy daňových a odvodových príjmov verejnej správy so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2020 až 2022
Nižšie uvedená tabuľka prezentuje rozdiely aktuálnej prognózy daní a odvodov v metodike ESA 2010 oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022. V júli 2020 bola v parlamente schválená novela zákona o štátnom rozpočte na rok 2020. Dôvodom bolo šírenie infekčnej choroby COVID-19 a s tým súvisiace ekonomické dopady, ktoré výrazným spôsobom
Návrh rozpočtu verejnej správy
33
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
ovplyvnili daňové a odvodové príjmy v roku 2020. V tabuľke je uvedené aj porovnanie voči tomuto upravenému rozpočtu. Prognóza daňových príjmov verejnej správy je v porovnaní so schváleným rozpočtom na roky 2020 až 2022 nižšia o viac ako 2 mld. eur. Pokles je pri všetkých daniach a odvodoch, najmä vplyvom koronakrízy a jej vplyvom na makroekonomický vývoj. Nová legislatíva schválená počas roka 2020 znižuje príjmy na celom horizonte prognózy s výnimkou posledného roka. Najväčší výpadok je z dôvodu zrušenia osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií od polovice roka 2020. Naopak, najviac do rozpočtu prispeje zvyšovanie spotrebných daní z tabakových výrobkov od roku 2021. V roku 2023 sa zavedie ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, čo taktiež navýši príjmy.
V porovnaní s upraveným rozpočtom dochádza k nárastu daňovo-odvodových príjmov. Nárast súvisí s lepším vývojom ekonomiky, čo sa pretavilo do vyšších príjmov z daní a odvodov z práce a vyšším príjmom z DPH.
Tabuľka 12 - Rozdiely aktuálneho odhadu daní s rozpočtom verejnej správy na roky 2020 až 2022 Rozdiely aktuálneho odhadu daní s rozpočtom VS na roky 2020 až 2022 (ESA 2010, v tis. eur)
Rozdiely oproti upr. RVS (júl 2020)
Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku
Daň z príjmov fyzických osôb
Daň z príjmov právnických osôb
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií
Sociálna poisťovňa (EAO + dlžné)
Zdravotné poisťovne (EAO + dlžné)
Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu
Daňové príjmy a príjmy FSZP vrátane sankcií
Daň z príjmov fyzických osôb
Daň z príjmov právnických osôb
* (+) indikuje aktuálny odhad vyšší ako rozpočet, (-) indikuje aktuálny odhad nižší ako rozpočet
Návrh rozpočtu verejnej správy
34
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Prehľad legislatívnych zmienV priebehu roka 2020 sa prijalo niekoľko legislatívnych úprav, ktoré vplývajú na výnos daní a odvodov v nasledujúcich rokoch. Časť z nich bola prijatá v júni a bola zapracovaná v upravenom rozpočte na rok 2020. V nasledujúcej tabuľke je súhrnný prehľad všetkých opatrení.
Tabuľka 13 - Vplyv legislatívnych opatrení zahrnutých v prognóze daňových a odvodových príjmov verejnej správy na roky 2021 až 2023 (v tis. eur, ESA 2010) Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
Odpustenie soc. odvodov (zavreté prevádzky)
Jednorazový odpis strát za obdobie 2015 až 2018 (do výšky 1 mil. eur)
Zrušenie bankového odvodu (od júla 2020)
Úprava miestnych všeobecno-záväzných nariadení
Dočasná úprava VZN pre poplatok za letné terasy
Zmeny sadzieb daní z nehnuteľností niektorých miest a obcí
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Oprava základu dane DPH pri dodaní tovaru alebo služby
Zrušenie oslobodenia od DPH pri zásielkach do 22 eur z 3. krajín
Zvýšené náklady na výber cla z 20% na 25% pre každý členský štát EÚ
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Zníženie spotreby pohonných hmôt ako nedaňového výdavku o 20 %
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov
Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Zmeny sadzieb SD z tabakových výrobkov
Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel
Zmeny sadzieb a iné legislatívne úpravy
Celkový vplyv legislatívnych zmien
Zdroj: MF SR
Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
Počas obdobia pandémie bol pozastavený výkon kontrol naprieč všetkými daňami, čo viedlo k výpadkom pôvodne očakávaných príjmov z dorubov.
Umožnilo sa aj jednorazové odpustenie sociálnych odvodov zamestnávateľa a SZČO za apríl 2020 v prípade, že mali v apríli najmenej 15 dní zavretú aspoň jednu prevádzku na základe nariadenia ÚVZ.
Návrh rozpočtu verejnej správy
35
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Opatrenie umožňuje odpočítať neuplatnenú daňovú stratu k dani z príjmov vykázanú za roky 2015 až 2018 od základu dane daňovníka fyzickej alebo právnickej osoby a to v daňovom priznaní, ktorého posledný deň lehoty na podanie uplynie v období od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020.
Banky boli oslobodené od platenia osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií od júla 2020. V septembri vláda schválila úplné zrušenie tohto odvodu.
Úprava miestnych všeobecne-záväzných nariadení
V súvislostí s pandémiou niektoré mestá a obce zrušili na rok 2020 poplatky za letné terasy. Koncom roka 2019 niektoré mestá a obce upravili sadzby dane z nehnuteľností s účinnosťou od roka 2020.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Na základe transpozície vybraných článkov smerníc Rady (EÚ) sa menia vybrané povinnosti pre daňovníkov týkajúce sa DPH pri elektronickom obchodovaní s tovarom. Zmeny sa týkajú hlavne tzv. zásielkového predaja tovaru a dovozu malých zásielok z tretích štátov, kde sa zruší oslobodenie od dane pri dovoze zásielok z tretích štátov, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur, nakoľko toto oslobodenie narúša hospodársku súťaž medzi dodávateľmi usadenými v EÚ a mimo EÚ.
Na základe čl. 90 smernice Rady 2006/112/ES sa od roku 2021 zavedú pravidlá opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby v prípadoch, keď dodávateľovi nie je úplne alebo čiastočne zaplatené. Odberateľovi, ktorý úplne alebo čiastočne nezaplatil svoj záväzok, sa ukladá povinnosť opraviť odpočítanú daň.
Legislatíva EÚ
Zo zasadnutia Rady k VFR 2021-2027 a NGEU 2021-2023 z júla 2020 vyplýva aj rozhodnutie o vlastných zdrojoch, ktoré počíta v nastávajúcom finančnom rámci so zvýšením nákladov na výber cla z 20 % na 25 % pre každý členský štát. Znamená to zvýšenie podielu na vybratých finančných prostriedkoch.
Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Firmy si môžu zvýšiť preukázateľné daňové výdavky stanovené jedným z troch spôsobov podľa §19 ods. 2, písmeno l) zákona č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov o 20 %.
Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov sa posúva z roku 2022 na rok 2023.
Návrh rozpočtu verejnej správy
36
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkovS účinnosťou od 1. februára 2021 sa v rámci pokračovania daňového kalendára zvýšia sadzby jednotlivých tabakových výrobkov. Zvýšenie sadzieb sa predpokladá aj v rokoch 2022 a 2023. Vzrastie aj sadzba z bezdymových tabakových výrobkov, ktorá je v súčasnosti efektívne zvýhodnená v porovnaní so sadzbami z cigariet. Spotrebná daň z cigár a cigariek sa zvýši prvýkrát až v roku 2023. Úprava sadzieb prinesie do rozpočtu dodatočné príjmy vo výške 102 mil. eur v roku 2021 až 253 mil. eur v roku 2023.
Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja
Od 1. 1. 2021 sa zjednotia sadzby benzínu (555 a 514 na 514 eur/1000 l) a nafty (393 a 368 na 368 eur/1000 l) a dôjde k zanedbateľnému výpadku daňových príjmov (100 tisíc eur každoročne). Množstvo pohonných látok zdaňovaných vyššou sadzbou je minimálne, v roku 2019 činilo 0,2 % celkového objemu benzínu a 1,6 % objemu nafty. Priemer rokov 2017-2019 je na úrovni 0,2 % pri benzíne a 1,8 % pri nafte.
Zákon č.530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Od 1. 7. 2021 sa ruší súkromná výroba destilátu, ktorá bola zavedená v roku 2019. Z domáceho pálenia sa vyrubila menšia daň v daňových priznaniach ako boli náklady finančnej správy súvisiace s výkonom daňového dozoru.
Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel
S účinnosťou od roku 2020 (retroaktívne) sa znižujú ročné sadzby daní pre ťahače, nákladné vozidlá a autobusy.
Prognóza daňových a odvodových príjmov
Akruálne daňové príjmy sú podľa jednotlivých položiek uvedené v nasledovnej tabuľke. Detailný vývoj daní a odvodov, vrátane analytických faktorov, publikuje Inštitút finančnej politiky v rámci MF SR na nasledovnej webstránke29.
Návrh rozpočtu verejnej správy
37
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 14 - Daňové a odvodové príjmy (ESA 2010, v tis. eur)Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku
Daň z príjmov fyzických osôb
DPFO zo závislej činnosti
Daň z príjmov právnických osôb
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
Z tabaku a tabakových výrobkov
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií
Podiel na vybratých finančných prostriedkoch
Dane za špecifické služby
Daň z motorových vozidiel (do 2014 príjem VÚC)
Daň z motorových vozidiel (od 2015 príjem ŠR)
Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií
Osobitný odvod z podnikania v regul. odvetviach
Úhrada za služby verejnosti poskytované RTVS
Daň z úhrad za dobývací priestor
Daň z úhrad za uskladňovanie plynov al. kvapalín
Poplatok za uloženie odpadov (príjem EF)
Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (FSZP)
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné
Daňové príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska
Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu
Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
38
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Daňové príjmy na hotovostnej báze sú prezentované v nasledovnej tabuľke. Podľa rozpočtovej klasifikácie sa sankčné úroky (ďalej len „sankcie“) uložené v daňovom konaní k jednotlivým daniam rozpočtujú v rámci samostatnej kategórie.
Návrh rozpočtu verejnej správy
39
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 15 - Daňové a odvodové príjmy (hotovostný princíp, v tis. eur)Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku
Daň z príjmov fyzických osôb
DPFO zo závislej činnosti
Daň z príjmov právnických osôb
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
Z tabaku a tabakových výrobkov
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií
Podiel na vybratých finančných prostriedkoch
Dane za špecifické služby
Daň z motorových vozidiel (do 2014 príjmom VÚC)
Daň z motorových vozidiel (od 2015 príjmom ŠR)
Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií
Osobitný odvod z podnikania v regul. odvetviach
Úhrada za služby verejnosti poskytované RTVS
Daň z úhrad za dobývací priestor
Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín
Poplatok za uloženie odpadov (príjem EF)
Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (FSZP)
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné
Daňové príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska
Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu
Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
40
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
V súlade s klasifikáciou je predpokladaná výška sankcií k jednotlivým daniam uvedená v osobitnej tabuľke.Tabuľka 16 - Predpokladaný vývoj sankcií (v tis. eur)* Daň z príjmov fyzických osôb
Daň z príjmov právnických osôb
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
Ostatné dane + dane z medzinárodného obchodu a transakcií
Sankcie uložené v daňovom konaní
* Sankcie sú identické podľa hotovostnej a akruálnej metodiky. Zdroj: MF SR
Akrualizácia daňových a odvodových príjmov
Rozdiel medzi akruálnym a hotovostným výnosom daní je spôsobený viacerými faktormi, medzi tie hlavné patria zaznamenávanie daňových kreditov, poukazovanie 2 % na osobitné účely a samotný spôsob výberu daní.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené rozdiely medzi akruálnymi a hotovostnými odhadmi daní podľa subjektov verejnej správy.
Návrh rozpočtu verejnej správy
41
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 17 - Odhad rozdielu medzi akruálnymi a hotovostnými prognózami v rokoch 2018 až 2023 (v tis. eur)Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS)
(+) znamená, že výnos daní v metodike ESA 2010 je vyšší ako na hotovostnej báze; (-) že je nižší ako na hotovostnej báze Zdroj: MF SR
Najväčší vplyv majú dlhodobo daňové kredity. Zmena ich výšky nemá vplyv na akruálny výnos dane z príjmu fyzických osôb (metodika ESA 2010), avšak hotovostný výnos DPFO je o túto sumu znížený. Celá akrualizácia daňových kreditov sa pripisuje na účet štátneho rozpočtu.
V porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2020 až 2022 nedošlo k výraznejším zmenám výšky daňových kreditov.
Tabuľka 18 - Vplyv daňových kreditov na rozpočet (ESA 2010, v tis. eur) Zamestnanecká prémia spolu
DPFO zo závislej činnosti
DPFO zo závislej činnosti
DPFO zo závislej činnosti
Zdroj: MF SR
Zároveň na rozdiel medzi akruálnym a hotovostným výnosom pozitívne vplýva odlišné zaznamenávanie sumy 2 % poukazovaných na osobitný účel z daní z príjmov fyzických a právnických osôb. Kým pri hotovostnom princípe suma poukázaná na osobitný účel znižuje výšku výnosu dane, a tým znižuje príjmy verejnej správy, akruálne dane nie sú týmto prevodom ovplyvnené. Vyplýva to z ekonomickej podstaty transakcie, ktorá neznižuje výšku daňovej povinnosti voči verejným financiám (akruálnu daň), ale na základe zákona schváleného NR SR sa časť peňazí použije na financovanie tretieho sektora. Uvedená suma teda neznižuje príjmy,
Návrh rozpočtu verejnej správy
42
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
ale zvyšuje verejné výdavky a týmto spôsobom negatívne ovplyvňuje hospodárenie v metodike ESA 2010.Aktuálne očakávania ohľadom výšky prevodu prostriedkov na osobitný účel sú v nasledujúcej tabuľke. Očakávania sú v porovnaní s rozpočtom na roky 2020 až 2022 nižšie z dôvodu nižšej zaplatenej dane. Okrem toho, objem v roku 2020 je znížený z dôvodu neskoršieho platenia dane kvôli koronakríze, a tým aj neskoršieho platenia prostriedkov neziskovým organizáciám. Časť prostriedkov týkajúcich sa ešte roku 2020 bude prevedená tretiemu sektoru až v roku 2021.
Tabuľka 19 - Vplyv prevodu prostriedkov na verejnoprospešný účel (VPÚ) na rozpočet (ESA 2010, v tis. eur) Zdroj: MF SR
Nezanedbateľným faktorom vplývajúcim na akrualizáciu je aj samotný spôsob výberu daní. Väčšina daňových príjmov sa platí až po ukončení obdobia, napr. daň z príjmov fyzických osôb a odvody sa platia až v nasledujúcom mesiaci. Daňové priznanie pri DPH a spotrebných daniach sa podáva a daň platí až v nasledujúcom mesiaci alebo kvartáli. V prípade DPPO a DPFO z podnikania je rozdiel medzi akruálnym a hotovostným plnením ešte výraznejší. Daňové priznania sa podávajú až po skončení hospodárskeho roku, čiže dochádza až k ročnému posunu medzi hotovostným a akruálnym výnosom.
3.2. Iné ako daňové príjmy Okrem daňových a odvodových príjmov, ktoré pravidelne prognózuje Výbor pre daňové prognózy, sa na príjmoch rozpočtu verejnej správy podieľajú aj nedaňové príjmy a granty a transfery štátneho rozpočtu a ďalších subjektov verejnej správy. Objemovo sú najvýznamnejšie príjmy zo zahraničných a tuzemských transferov, v rámci ktorých sú zaznamenávané aj prostriedky z rozpočtu EÚ. Ďalej sem patria príjmy pochádzajúce z vlastníctva majetku, t. j. dividendy, resp. príjmy z prenájmov, ako aj z predaja majetku. Do kategórie iných ako daňových príjmov rovnako patria poplatky vyberané subjektmi verejnej správy ako aj ich tržby. Výšku týchto príjmov zobrazuje nasledovná tabuľka.
Tabuľka 20 - Iné ako daňové príjmy rozpočtu verejnej správy* *Bez príjmov samostatných účtov vstupujúcich do rozpočtu verejnej správy, ktoré sú samostatne uvedené v časti 3.5. Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
43
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
3.2.1. Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov štátneho rozpočtu
Výdavkové politiky vlády SR sú financované nielen z daňových príjmov, ale aj z iných príjmov kapitol štátneho rozpočtu, ktoré možno rozdeliť na dve základné kategórie, a to nedaňové príjmy a granty a transfery.
Tabuľka 21 - Iné ako daňové príjmy štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR
3.2.1.1. Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu
Nedaňové príjmy vznikajú z činnosti jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a môžu to byť príjmy z podnikania a vlastníctva majetku, poplatky a platby, kapitálové príjmy, úroky a iné nedaňové príjmy.
Tabuľka 22 - Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, NFV a vkladov
Zdroj: MF SR
V rámci príjmov z podnikania a z vlastníctva majetku sa rozpočtujú príjmy z dividend, ako aj iné príjmy z podnikania, ktoré zahŕňajú najmä osobitný odvod zo zisku po zdanení, ktorý odvedú Vodohospodárska výstavba, š. p. a Eximbanka SR. Príjmy z vlastníctva predstavujú predovšetkým príjmy z prenajatých pozemkov, budov, strojov a pod.
Príjmy z dividend tvoria najpodstatnejšiu časť týchto príjmov. Objem dividend od spoločností, v ktorých je vlastnícky podiel štátu zastúpený príslušným ministerstvom, sa v roku 2021 navrhuje vo výške 424 mil. eur, čo je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2020 menej o 14,7 mil. eur. Tento pokles príjmov je spôsobený hlavne znížením dividend od spoločností Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Transpetrol, a. s., Východoslovenská energetika, a. s. a Slovenská konsolidačná, a. s. Naopak vyššie príjmy z dividend pri medziročnom porovnaní sa očakávajú najmä od spoločností Stredoslovenská energetika, a. s., Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. a Západoslovenská energetika, a. s.
Návrh rozpočtu verejnej správy
44
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 23 - Príjmy štátneho rozpočtu z dividendPríjmy z podnikania - dividendy
Slovenská konsolidačná, a. s.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Správa služieb diplomatickému zboru, a. s.
Ministerstvo hospodárstva SR
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.
Slovenský plynárenský priemysel, a. s.
Západoslovenská energetika, a. s.
Stredoslovenská energetika, a. s.
Východoslovenská energetika, a. s.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Technická inšpekcia, a. s.
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Letisko Košice - Airport Košice, a. s.
Zdroj: MF SR
Výška príjmov z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb závisí od počtu jednotlivých aktov konania v priebehu roka. Uvedené príjmy sa na rok 2021 rozpočtujú vo výške 351 mil. eur. Najvyšší objem v rámci týchto príjmov predstavujú príjmy
Návrh rozpočtu verejnej správy
45
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
z administratívnych poplatkov a v rámci nich príjmy zo súdnych poplatkov a ostatných poplatkov, kam patria napr. správne poplatky, paušálne náhrady za udeľovanie víz, udržiavacie poplatky za patent a pod. Ďalej sa tu rozpočtujú príjmy z pokút, penále a iných sankcií a príjmy z poplatkov a platieb z nepriemyselného a náhodného predaja a služieb.Kapitálové príjmy sa na rok 2021 rozpočtujú vo výške 23,7 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2020 predstavuje pokles o 27,1 mil. eur. Nižší objem rozpočtovaných kapitálových príjmov pri medziročnom porovnaní súvisí predovšetkým s očakávanými nižšími výnosmi z predaja prebytočného majetku a pozemkov štátu v správe kapitol štátneho rozpočtu.
Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov sa na rok 2021 rozpočtujú v sume 6,49 mil. eur a pozostávajú z:
-úrokov z účtov finančného hospodárenia so Štátnou pokladnicou, ktoré predstavujú úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice v NBS, banke alebo pobočke zahraničnej banky, vrátane úrokov z finančných operácií vykonaných Štátnou pokladnicou a klientom Štátny dlh znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a príjmy z poplatkov za služby poskytované Štátnou pokladnicou znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím. Rozpočtovanie týchto príjmov vychádza z úrokových sadzieb ECB KEY RATE a EONIA, ako aj z vývoja zostatkov na účtoch klientov Štátnej pokladnice, najmä na účtoch štátnych finančných aktív, na účtoch Sociálnej poisťovne a na účtoch prostriedkov Európskej únie,
-úrokov z návratných finančných výpomocí a štátnych záruk, kde sa rozpočtujú úroky z návratných finančných výpomocí poskytnutých Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, spoločnosti GA Drilling, a. s. a spoločnosti Tachyum s. r. o. podľa platných splátkových kalendárov,
-úrokov zo zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov, ktoré tvoria úroky kapitol Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstva obrany SR. Ide o kreditné úroky účtov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.
Najväčší objem z iných nedaňových príjmov predstavujú príjmy z odvodov z hazardných hier a iných podobných hier, ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa na rok 2021 v sume 250 mil. eur. Ďalej sem patria vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky a ostatné príjmy. Výška týchto príjmov je v priebehu rozpočtového roka ovplyvnená najmä objemom vrátených neoprávnene použitých finančných prostriedkov od neziskových organizácií, rozpočtových organizácií, obcí a ostatných príjmov, medzi ktoré patria najmä odvody a vratky.
3.2.1.2. Príjmy štátneho rozpočtu z grantov a transferov
V rámci tejto skupiny príjmov štátneho rozpočtu sa triedia tuzemské a zahraničné granty a transfery, ktoré môžu byť určené na financovanie tak bežných, ako aj kapitálových potrieb štátu.
Vývoj príjmov z grantov a transferov zobrazuje nasledovná tabuľka:
Návrh rozpočtu verejnej správy
46
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 24 - Príjmy štátneho rozpočtu z grantov a transferovTuzemské granty a transfery
Zahraničné granty a transfery
z toho: Zahraničné transfery – prostriedky z rozpočtu EÚ
Zdroj: MF SR
V rámci tuzemských grantov a transferov najväčší objem predstavujú tuzemské bežné transfery v rámci verejnej správy, kde sa rozpočtujú najmä:
-transfery zo zdravotných poisťovní, ktoré sa týkajú príspevkov na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby a na činnosť Národného centra zdravotníckych informácií,
-transfer zo Slovenského pozemkového fondu do kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR určený na zabezpečenie projektov pozemkových úprav v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách,
-transfery od ostatných subjektov verejnej správy, kde ide o príjmy z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za Multilicenčnú zmluvu s Microsoft, ktorú centrálne obstaráva Ministerstvo financií SR.
V rokoch 2021 až 2023 sa nerozpočtujú transfery zo štátnych finančných aktív do príjmov štátneho rozpočtu v súvislosti s príjmami z dividend od spoločnosti MH Manažment, a. s. (právneho nástupcu Fondu národného majetku Slovenskej republiky).
Zahraničné transfery predstavujú prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. V rokoch 2021 až 2023 sa rozpočtujú prostriedky EÚ pre programy Partnerskej dohody, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí 2021 - 2027, pre poľnohospodárske fondy v rámci 3. a 4. programového obdobia, ako aj pre iniciatívu REACT-EU na riešenie následkov súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19.
Tabuľka 25 - Príjmy štátneho rozpočtu zo zahraničných transferov – prostriedkov z rozpočtu EÚ Zahraničné transfery – prostriedky z rozpočtu EÚ
Prostriedky z rozpočtu EÚ pre 3. a 4. programové obdobie
Prostriedky z rozpočtu EÚ pre iniciatívu REACT-EU
Zdroj: MF SR
3.2.2. Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov ostatných subjektov ústrednej správy Okrem kapitol štátneho rozpočtu sa v ústrednej správe vykazujú aj príspevkové organizácie štátu, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond, MH Manažment a. s., Slovenská konsolidačná a. s., spoločnosti v pôsobnosti ministerstva dopravy30, Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, verejné vysoké školy a ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané v
30 Železnice SR, Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. a Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
Návrh rozpočtu verejnej správy
47
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR a zaradené v ústrednej správe (ďalej len „ostatné subjekty ústrednej správy“).Tabuľka 26 - Iné ako daňové príjmy ostatných subjektov ústrednej správy Zdroj: MF SR
Vývoj nedaňových príjmov ostatných subjektov ústrednej správy zobrazuje nasledovná tabuľka:
Tabuľka 27 - Nedaňové príjmy ostatných subjektov ústrednej správy Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, NFV a vkladov
Zdroj: MF SR
V rámci nedaňových príjmov, ktoré sú na rok 2021 rozpočtované v sume 3,28 mld. eur, najväčší objem predstavujú príjmy z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb, a to v sume 2,87 mld. eur, z toho zdravotnícke zariadenia zaradené v subsektore ústrednej správy rozpočtujú tržby za poskytovanú zdravotnú starostlivosť vo výške 1,72 mld. eur a príjmy spoločností v pôsobnosti ministerstva dopravy sa rozpočtujú vo výške 682 mil. eur a tvoria ich predovšetkým ich tržby ako cestovné lístky, mýto, diaľničné poplatky. Príjmy Environmentálneho fondu za obchodovanie s emisnými kvótami sa rozpočtujú na úrovni 165 mil. eur a príjmy verejných vysokých škôl vo výške 109 mil. eur, a to za stravné, ubytovanie a ostatné tovary a služby. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov rozpočtuje príjem z povinného poplatku za udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov vo výške 93,8 mil. eur.
Príjmy z podnikania a vlastníctva majetku sú rozpočtované vo výške 116 mil. eur a najväčší objem predstavujú príjmy štátnych zdravotníckych zariadení vo výške 56,4 mil. eur a Slovenského pozemkového fondu vo výške 18,2 mil. eur, a to predovšetkým z prenájmu majetku. Spoločnosť JAVYS, a. s. rozpočtuje príjmy z úhrad za nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vo výške 26,9 mil. eur.
V rámci kapitálových príjmov, ktoré sú rozpočtované vo výške 38,1 mil. eur, najväčší objem predstavujú príjmy z predaja majetku v ŽSR vo výške 25,3 mil. eur a z predaja pozemkov v Slovenskom pozemkovom fonde vo výške 7,52 mil. eur.
Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov sú rozpočtované vo výške 53,9 mil. eur, pričom najväčší objem sa rozpočtuje
Návrh rozpočtu verejnej správy
48
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
v Národnom jadrovom fonde vo výške 23,0 mil. eur a v Štátnom fonde rozvoja bývania vo výške 20,4 mil. eur.V rámci iných nedaňových príjmov, ktoré sú rozpočtované vo výške 202 mil. eur, najväčší objem predstavujú príjmy Národného jadrového fondu z príspevkov od prevádzkovateľov jadrových zariadení a z odvodu od prevádzkovateľov prenosovej sústavy a distribučných sústav spolu vo výške 97,5 mil. eur. Verejné vysoké školy rozpočtujú iné nedaňové príjmy vo výške 50,7 mil. eur.
Príjmy z grantov a transferov sú na rok 2021 rozpočtované v sume 1,94 mld. eur. Ich výška v jednotlivých rokoch je nasledovná:
Tabuľka 28 - Príjmy ostatných subjektov ústrednej správy z grantov a transferov Tuzemské granty a transfery
Zdroj: MF SR
Na rozpočtovanej sume príjmov z grantov a transferov sa najviac podieľajú príjmy z tuzemských grantov a transferov rozpočtované na rok 2021 v sume 1,91 mld. eur, z ktorej väčšinu tvoria poskytnuté transfery zo štátneho rozpočtu. Najväčší objem transferov je zaznamenaný do spoločností v pôsobnosti ministerstva dopravy, verejných vysokých škôl a príspevkových organizácií štátu.
Na celkovej rozpočtovanej sume zahraničných grantov na rok 2021 vo výške 33,7 mil. eur sa najviac podieľajú zahraničné granty z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) určené Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. a zahraničné granty Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a. s. z Medzinárodného fondu na podporu odstavenia JE V1 Bohunice (BIDSF).
3.2.3. Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia Subjektami fondov sociálneho poistenia a fondov zdravotného poistenia sú Sociálna poisťovňa a verejné zdravotné poistenie (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. a verejné zdroje súkromných zdravotných poisťovní Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. a Union zdravotná poisťovňa, a. s.). Iné ako daňové príjmy týchto subjektov na rok 2021 sa rozpočtujú v sume 921 mil. eur, pričom ide najmä o transfer Sociálnej poisťovni poskytovaný z výdavkov štátneho rozpočtu v sume 839 mil. eur na zabezpečenie jej platobnej schopnosti. V rámci nedaňových príjmov sa rozpočtujú najmä príjmy verejného zdravotného poistenia z tržieb vo výške 44,5 mil. eur a príjmy Sociálnej poisťovne z prijatých pokút vo výške 9,14 mil. eur.
Tabuľka 29 - Iné ako daňové príjmy vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
49
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
3.2.4 Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov územnej samosprávy V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR a zaradené v územnej samospráve.
Tabuľka 30 - Iné ako daňové príjmy územnej samosprávy Zdroj: MF SR
Tabuľka 31 - Nedaňové príjmy územnej samosprávy Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, NFV a vkladov
Zdroj: MF SR
V rámci nedaňových príjmov územnej samosprávy sa predpokladá, že obce dosiahnu v roku 2021 sumu 590 mil. eur.
Ide najmä o príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku v sume 173 mil. eur, a to z nájomného z prenajatých pozemkov, budov, strojov a zariadení.
Ďalej sa predpokladajú príjmy v sume 287 mil. eur z administratívnych a iných poplatkov a platieb (správne poplatky, za ubytovacie a stravovacie služby, zo vstupného, za relácie v miestnom rozhlase a pod.).
Kapitálové príjmy sa predpokladajú vo výške 60,0 mil. eur, a to najmä z predaja budov, bytov a z predaja pozemkov.
Príjmy z úrokov z vkladov (z úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, vkladov a ážia) a iných nedaňových príjmov (ako napr. od rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie, neziskovej organizácie, fyzickej osoby, obcí a vyšších územných celkov a iných subjektov verejnej správy, náhrad z poistného plnenia, z odvodov z hazardných hier, z nezrovnalostí a vratiek) sa predpokladajú v sume 70,0 mil. eur.
Pre vyššie územné celky (ďalej len „VÚC“) sa na rok 2021 rozpočtujú nedaňové príjmy v celkovej výške 110 mil. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy
50
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tieto príjmy by sa mali dosiahnuť najmä z administratívnych a iných poplatkov a platieb v sume 89,0 mil. eur, a to najmä na úseku sociálneho zabezpečenia, z úhrad platených občanmi umiestnenými v zariadeniach sociálnych služieb, za poskytované služby, ako sú stravovanie, bývanie a zaopatrenie, na úseku školstva z príjmov získaných z poplatkov zo zápisného a školného, za ubytovanie v domovoch mládeže, z nájomného a pod. Ďalej z príjmov z podnikania a z vlastníctva majetku (ako z nájomného z prenajatých pozemkov, budov, strojov a zariadení) sa očakáva 9,78 mil. eur.
Kapitálové príjmy sa predpokladajú vo výške 4,20 mil. eur, a to najmä z predaja budov a z predaja pozemkov.
Príjmy z úrokov z vkladov (z úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, vkladov a ážia) a iných nedaňových príjmov (ako napr. od rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie, neziskovej organizácie, fyzickej osoby, od iných subjektov verejnej správy, náhrad z poistného plnenia, z nezrovnalostí a vratiek) sa predpokladajú v sume 7,03 mil. eur.
V príjmoch na rok 2021 dopravné podniky predpokladajú nedaňové príjmy v sume 84,4 mil. eur.
Najvyšší podiel na nedaňových príjmoch majú príjmy z platieb administratívnych a iných poplatkov (tržby) v sume 82,2 mil. eur a z prenájmu budov, priestorov, objektov a strojov v sume 1,77 mil. eur.
Tabuľka 32 - Príjmy územnej samosprávy z grantov a transferov Tuzemské granty a transfery
Zdroj: MF SR
V rámci grantov a transferov sa predpokladá, že obce dosiahnu príjmy zo štátneho rozpočtu, zo štátnych fondov, z rozpočtov iných obcí na činnosť spoločných úradov obcí a z rozpočtov VÚC na riešenie spoločných úloh v roku 2021 v objeme 1,27 mld. eur. Z toho bežné transfery sa predpokladajú vo výške 1,21 mld. eur v členení na zdroje EÚ vo výške 16,7 mil. eur, spolufinancovanie vo výške 2,22 mil. eur a ostatné bežné granty a transfery vo výške 1,19 mld. eur. Kapitálové transfery sa predpokladajú vo výške 58,4 mil. eur, pričom kapitálové zdroje na financovanie spoločných projektov EÚ a SR sa nerozpočtujú.
Z uvedeného vyplýva, že tak ako v predchádzajúcom období, aj v roku 2021 jednotlivé rozpočtové kapitoly len v minimálnom rozsahu predbežne zapájajú zdroje na financovanie spoločných projektov EÚ a SR z 3. programového obdobia do rozpočtov obcí.
Transfery zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí sa v roku 2021 očakávajú v celkovej sume 1,17 mld. eur z týchto kapitol:
Návrh rozpočtu verejnej správy
51
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
-Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – finančné prostriedky v sume 33,9 mil. eur, z ktorých je bežný transfer v sume 33,7 mil. eur na financovanie aktivít regionálneho školstva (z toho na financovanie povinnej predškolskej dochádzky v sume 14,1 mil. eur) a kapitálový transfer vo výške 250 tis. eur,
-Ministerstvo vnútra SR – finančné prostriedky v sume 1,02 mld. eur, kde v rámci preneseného výkonu štátnej správy sú určené finančné prostriedky na činnosť matričných úradov v sume 7,09 mil. eur, na hlásenie pobytu občanov a register obyvateľov SR v sume 1,80 mil. eur, na register adries podľa zákona č. 125/2015 Z. z. v sume 197 tis. eur, na financovanie regionálneho školstva 1,01 mld. eur, na činnosti na úseku ochrany prírody, ovzdušia, vôd a protipovodňovej ochrany v sume 535 tis. eur a na voľby v sume 311 tis. eur. Z ostatných finančných prostriedkov poskytnutých obciam (567 tis. eur) bude financovaná azylová politika, verejný poriadok a bezpečnosť,
-Ministerstvo dopravy a výstavby SR – finančné prostriedky v sume 9,09 mil. eur, z toho na financovanie preneseného výkonu štátnej správy je určená suma 8,48 mil. eur, z toho v oblasti pozemných komunikácií – špeciálnych stavebných úradov v sume 236 tis. eur a na úseku stavebného poriadku a bývania v sume 8,24 mil. eur. Ostatné prostriedky sú určené na podporu územného rozvoja miest a obcí v sume 610 tis. eur,
-Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – finančné prostriedky v sume 85,6 mil. eur, ktoré budú poskytované obciam na výkon osobitného príjemcu vo výške 160 tis. eur, na financovanie zariadení sociálnych služieb a na dotácie na stravu a školské potreby pre dieťa v hmotnej núdzi vo výške 85,4 mil. eur,
-Všeobecná pokladničná správa – finančné prostriedky v sume 9,23 mil. eur sú určené napríklad na financovanie individuálnych potrieb obcí vo výške 2,70 mil. eur alebo na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok vo výške 5,38 mil. eur,
-Štatistický úrad SR – finančné prostriedky v sume 13,9 mil. eur, ktoré sa predpokladajú poskytnúť obciam ako výdavky na prenesený výkon štátnej správy v rámci sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021,
-Úrad vlády SR – finančné prostriedky v sume 1,50 mil. eur na financovanie podporných aktivít.
Do rozpočtov obcí sa predpokladá poskytnúť v roku 2021 transfery z fondov v celkovej sume 67,3 mil. eur, z toho z Environmentálneho fondu v sume 64,6 mil. eur, z Audiovizuálneho fondu v sume 95,0 tis. eur, z Fondu na podporu umenia v sume 2,16 mil. eur a z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v sume 436 tis. eur.
Do rozpočtu obcí sa predpokladajú aj finančné prostriedky z Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a. s. vo výške 124 tis. eur.
Na rok 2021 sa rozpočtujú pre vyššie územné celky celkové granty a transfery v objeme 616 mil. eur. Z toho bežné transfery sa predpokladajú vo výške 598 mil. eur a kapitálové
Návrh rozpočtu verejnej správy
52
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
transfery vo výške 18,0 mil. eur, pričom zdroje na financovanie spoločných projektov EÚ a SR sa nerozpočtujú. Z uvedeného vyplýva, že tak ako v predchádzajúcom období, aj v roku 2021 jednotlivé rozpočtové kapitoly predbežne nezapájajú zdroje na financovanie spoločných projektov EÚ a SR z 3. programového obdobia do rozpočtov VÚC.
Transfery zo štátneho rozpočtu do rozpočtov VÚC sa očakávajú v celkovej sume 613 mil. eur z kapitoly:
-Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – v sume 594 mil. eur, z toho na financovanie preneseného výkonu štátnej správy na úseku stredných škôl, ku ktorým plnia VÚC zriaďovateľskú funkciu v sume 594 mil. eur, na financovanie aktivít regionálneho školstva v sume 136 tis. eur,
-Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – v sume 521 tis. eur na podporu rozvoja sociálnych služieb,
-Všeobecná pokladničná správa – finančné prostriedky v sume 18 mil. eur sú určené napríklad na financovanie rekonštrukcie Múzea moderného umenia A. Warhola a na rozvoj športovej infraštruktúry.
Transfery z Fondu na podporu umenia sa rozpočtujú vo výške 3,54 mil. eur, z toho bežné transfery v sume 3,52 mil. eur a kapitálové transfery v sume 16,0 tis. eur.
Bežné transfery z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sa rozpočtujú v sume 152 tis. eur.
Dopravné podniky predpokladajú celkové granty a transfery v sume 147 mil. eur, z toho na bežné transfery v sume 116 mil. eur, najmä na pokrytie straty pri zabezpečení výkonov vo verejnom záujme v mestskej hromadnej doprave a kapitálové transfery v sume 30,4 mil. eur na obstaranie kapitálových aktív.
3.3. Príjmy samostatných účtov štátnych rozpočtových organizácií vstupujúce do rozpočtu verejnej správy Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sú súčasťou príjmov rozpočtovej organizácie aj všetky príjmy rozpočtované na jej samostatných účtoch.
V rámci aktuálneho návrhu rozpočtu verejnej správy sú rozpočtované nasledovné príjmy samostatných účtov štátnych rozpočtových organizácií.
Návrh rozpočtu verejnej správy
53
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 33 - Príjmy samostatných účtov štátnych rozpočtových organizácií Zdroj: MF SR
V rámci daňových príjmov sú rozpočtované iba príjmy z poistenia na sociálne zabezpečenie ozbrojených zložiek (policajtov, hasičov, vojakov a colníkov) v príslušných kapitolách štátneho rozpočtu. Tieto príjmy z poistného nie sú podrobené hodnoteniu Výborom pre daňové prognózy. Na rok 2021 sa rozpočtujú daňové príjmy samostatných účtov štátnych rozpočtových organizácií vo výške 525 mil. eur.
Nedaňové príjmy sa rozpočtujú na úrovni 27,2 mil. eur a tvoria ich najmä príjmy zo stravného vo výške 16,8 mil. eur rozpočtované predovšetkým v kapitole Ministerstva vnútra SR a príjmy z predaja hmotných rezerv a mobilizačných rezerv v kapitole Správa štátnych hmotných rezerv vo výške 9,79 mil. eur.
Granty a transfery sa rozpočtujú na úrovni 1,18 mld. eur, z čoho najväčší objem predstavuje transfer zo štátneho rozpočtu na Saldo účet štátneho dlhu vo výške 1,11 mld. eur.
Rovnaké ciele verejnej politiky je z pohľadu rozpočtovej politiky a posudzovania vývoja verejných financií možné dosiahnuť dvoma spôsobmi. Buď prostredníctvom výdavkovej strany rozpočtu alebo cez selektívne daňové zvýhodnenia, ktoré znižujú potenciálne daňové príjmy. Časť vládnych výdavkov je tak obsiahnutá v daňových zákonoch vo forme rôznych zvýhodnení, oslobodení, či iných preferencií. Táto časť rozpočtu poskytuje v súlade so zverejnenou metodikou MF SR31 detailnejšie informácie o existujúcich daňových výdavkoch.
Povinnosť zverejňovať podrobné informácie o vplyve daňových výdavkov na daňové príjmy, vyplýva členským štátom z článku 14 ods. 2 Smernice Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov. Povinné reportovania údajov o daňových výdavkoch v rozpočte verejnej správy zaviedol aj ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Motiváciou pre zavedenie tejto povinnosti bolo najmä zvýšenie transparentnosti rozpočtu, ktorá by pomohla objektívnejšie posúdiť náklady politík realizovaných vládou SR. Pravidelné zverejňovanie údajov o daňových výdavkoch umožní identifikovať potenciálne oblasti na dosiahnutie fiškálnych cieľov, zefektívnenie daňového systému, či zabezpečí monitorovanie ich vývoja.
V súlade s manuálom daňových výdavkov sa pod daňovým benchmarkom okrem legislatívne stanoveného základu dane a štruktúry sadzieb dane rozumejú aj štrukturálne daňové výdavky.
Návrh rozpočtu verejnej správy
54
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Typickým príkladom štrukturálnych daňových výdavkov, ktoré sú súčasťou daňového benchmarku sú účtovné konvencie, odpočítateľnosť povinných platieb, ustanovenia s cieľom uľahčenia administrácie dane ako aj iné ustanovenia vyplývajúce z medzinárodných záväzkov32. Za účelom zabezpečenia konzistentnosti výpočtov medzi jednotlivými rokmi a porovnateľnosti vývoja daňových výdavkov sa za benchmark v prípade jednotlivých daní považujú legislatívne normy platné v roku 2020, na ktorý sa rozpočet schvaľuje. Daňovým výdavkom sú špeciálne daňové úľavy, ktoré využíva vláda na podporu určitých aktivít alebo daňovníkov v špeciálnych okolnostiach. Na to, aby konkrétna daňová úľava, resp. špeciálny daňový režim bol z pohľadu MF SR klasifikovaný ako daňový výdavok, musí súčasne spĺňať nasledujúce podmienky:
1)má vplyv na príjmy a saldo hospodárenia verejnej správy - daňovým výdavkom je opatrenie, ktoré znižuje (alebo zvyšuje) príjmy verejnej správy. V niektorých prípadoch je dôležité okrem vplyvu na príjmy sledovať aj vplyv na saldo verejnej správy. Typickým príkladom môžu byť napr. štátne sociálne dávky. Ich zdanenie kompenzované adekvátnym zvýšením výdavkov verejnej správy, keďže z pohľadu záchrannej siete sú podstatné disponibilné príjmy obyvateľov v hmotnej núdzi, by malo neutrálny vplyv na saldo verejnej správy.
2)sleduje iný cieľ než je samotné zdanenie - ak je cieľom podpora určitých aktivít alebo daňovníkov alebo ak existuje podobnosť s alternatívnym výdavkovým programom.
3)nejde o štrukturálny daňový výdavok obsiahnutý v definícii daňového benchmarku - sem zaraďujeme účtovné konvencie (legislatívne stanovené odpisové sadzby/doby aj v prípade, že sa nezhodujú s účtovnými odpismi), odpočítateľnosť povinných platieb (povinné platby vyplývajúce z iných zákonov sú automaticky považované za daňovo uznateľné výdavky), ustanovenia s cieľom uľahčenia administrácie dane (test príjmu na účely podávania daňového priznania, minimálna daňová povinnosť, zaokrúhľovanie a pod.).
4)je selektívny - úľava je určená iba pre vybrané osoby, príjmy alebo sektor a pod. Nezdaniteľná časť základu dane, ktorá ovplyvňuje daňové príjmy a na ktorú majú nárok všetci daňovníci sa nepovažuje za daňový výdavok. Ide tak o ďalší štrukturálny element daňového systému, ináč aj štrukturálny daňový výdavok. Uvedené kritérium však na rozdiel od prvých troch nemusí byť nevyhnutne splnené.33
V zmysle zverejnenej metodiky, údaje za daňové výdavky sú uvedené za rovnaký časový horizont, na aký sa zostavuje rozpočet verejnej správy34. Klasifikácia daňových výdavkov je založená na príslušnom daňovom základe a účele, ktorý tieto výdavky sledujú.
32 Príkladom daňového benchmarku v podobe štrukturálneho daňového výdavku je napríklad plnenie medzinárodných zmlúv v oblasti daní (zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia) alebo povinné oslobodenia od dane vyplývajúce z legislatívy v EÚ (najmä v nepriamych daniach).33 Nevyhnutnou podmienkou na identifikovanie daňového výdavku je splnenie prvých troch kritérií. Pre ilustráciu uvádzame príklad daňového výdavku, u ktorého nedochádza k selektívnosti. Ide o aplikáciu daňových odpisov. Rozdielna doba/sadzba daňových odpisov oproti účtovným odpisom sa považuje za štrukturálny daňový výdavok, je súčasťou benchmarku. Umožnenie zrýchleného odpisovania ešte nad rámec daňových odpisov v daňovom zákone sa však už považuje za daňový výdavok. Ide však o neselektívne zvýhodnenie odpisovania pre všetkých nad rámec základnej línie odpisovania majetku v zákone, za účelom podpory investícií do hmotného majetku.
34 Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet najmenej na tri rozpočtové roky. Súčasťou návrhu rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky.
Návrh rozpočtu verejnej správy
55
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 34 - Prehľad daňových výdavkov podľa typu dane alebo poistného (ESA2010, tis. eur)* Daň z príjmov fyzických osôb
Daň z príjmov právnických osôb
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
- z toho daň z príjmov právnických osôb
- z toho daň z príjmov fyzických osôb
- z toho spotrebná daň z minerálneho oleja
Orientačná výška daňových výdavkov*
Orientačná výška DV v % daňových príjmov**
Orientačná výška daňových výdavkov v % HDP*
Zmena výšky daňových výdavkov*
Zmena výšky DV v % daňových príjmov**
Zmena výška daňových výdavkov v % HDP*
* Súčet samostatne kvantifikovaných daňových výdavkov, čo môže byť spojené s chybou navzájom ovplyvňujúcich sa daňových výdavkov
** Podiel na súvisiacich daňových príjmoch Zdroj: MF SR
Celková výška daňových výdavkov je kvôli ich vzájomnému ovplyvňovaniu sa len orientačná. Pri stanovernom benchmarku na úrovni akutálnej legislatívy dosiahla úroveň daňových výdavkov v roku 2020 výšku 1 857 mil. eur (2,1 % HDP). Nárast oproti roku 2019 je najmä z dôvodu zavedenia zníženej sadzby DPH na vybrané potraviny, zníženej sadzby dane pre SZČO aj DPPO. V roku 2021 sa celková suma daňových výdavkov výrazne nemení a v ďalších rokoch má klesajúci trend. Klesanie je spôsobené najmä postupným navyšovaním spotrebných sadzieb z tabakových výrobkov a zavedením ročného zúčtovania sociálnych odvodov od roku 2023.
V rámci aktualizácie boli revidované niektoré položky aj za minulosť. Medzi tie najvýznamnejšie zmeny z oblasti trhu práce patria výdavky na rekreačné poukazy, oslobodenia 13. a 14. platov a odvodová úľava pre dlhodobo nezamestnaných. Pri DPPO sa aktualizovali výdavky na vedu a výskum. Pri DPH sa revidovali vplyvy zníženej sadzby na lieky, zdravotné pomôcky, vybrané potraviny (znížená sadzba od roku 2016 na čerstvé mäso, chlieb a mlieko) a knihy.
Ambíciou v oblasti daňových výdavkov je analogicky, ako v prípade revízie výdavkov, priebežne vyhodnocovať opodstatnenosť a efektivitu existujúcich výnimiek v zdanení z hľadiska dosahovania svojho účelu a verejne deklarovaných priorít v daňovej oblasti.
Návrh rozpočtu verejnej správy
56
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Nižšie uvedená tabuľka poskytuje detailnejší prehľad existujúcich daňových výdavkov podľa účelu ich použitia. Tabuľka 35 - Prehľad daňových výdavkov podľa ich účelu (ESA 2010, tis. eur) Podpora trhu práce, zamestnanosti (prácou podmienené benefity)
Odvodová úľava pre dlhodobo nezamestnaných
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer
Odvodová odpočítateľná položka pre nízkopríjmových
OOP pre dôchodcov na príjmy z dohôd do 200 eur
13. a 14. plat (vrátane viacnásobného uplatňovania v 2021)
Nepeňažne príjmy (ubytovanie)
Nepeňažne príjmy (doprava)
Odpustenie SO - opatrenie
Oslobodenie príspevku zo soc. fondu na sociálne účely do 2 000 eur
Znížená sadzba DPH na vybrané potraviny
Znížená sadzba DPH na potraviny od 2020
Daň zo zemného plynu - fakultatívne oslobodenia
Znížená sadzba pre vybrané skupiny na platenie úhrad RTVS
Oslobodenie vybraných skupín od platenia úhrad RTVS (od 2020)
Charita, dary a príspevky
Asignácia dane - použitie podielu zaplatenej dane
Uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela(ku)
Oslobodenie obchodného podielu
Oslobodenie vybraných právnych foriem neziskového sektora
Návrh rozpočtu verejnej správy
57
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Znížená sadzba na 15 % pre firmy s obratom do 100 tis. eur
Znížená sadzba na 15 % pre SZČO s príjmom do 100 tis. eur
Daňový výdavok na pohonné hmoty
Podpora špecifických odvetví
Finančný leasing a oslobodenie prenájmu obcí a VÚC
Daň z elektriny - fakultatívne oslobodenia
Daň z uhlia - fakultatívne oslobodenia
Daň z piva - znížená sadzba pre malé pivovary
Daň z vína - znížená sadzba (0 EUR)
Daň z minerálneho oleja - § 10 ods. 3
Samostatné odpisovanie technického zhodnotenia - kúpeľníctvo
Daň z tabaku - zvýšenie SD na cigarety a tabak od 1.2.2019
Daň z tabaku - zvýšenie SD na cigarety a tabak od 2021, 2022, 2023
Znížená DPH na ubytovanie
Skrátenie doby odpisu pre elektromobily
Úľava na dani pre príjemcov IP
Úľava na dani (superodpočet VaV)
Znížená sadzba dane na knihy
Znížená sadzba DPH na lieky
Znížená sadzba DPH na vybrané zdravotnícke pomôcky
Oslobodenie príjmu z prenájmu do 500 eur
Podpora kapitálu, úspor a investícii
Oslobodenie príjmu z prevodu opcií, cenných papierov a podielov (účastí) na s.r.o., k.s. a v družstve do výšky 500 eur
NČZD na DDS, životné poistenie a účelové sporenie.
Návrh rozpočtu verejnej správy
58
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Oslobodenie príjmov z predaja CP prijatých na obchodovanie na burze
Osobitný základ dane pre príjmy z kapitálového majetku
Dlhodobé investičné sporenie
Opravné položky podľa účtovníctva
Nezdanenie paušálnych náhrad
Oslobodenie výhier do výšky 350 eur mesačne
Oslobodenie príplatkov sudcov a prokurátorov od dane
Daň z liehu - znížená sadzba pre pestovateľské pálenie
Oslobodenie deputátov a iných nepeňažných príjmov
Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov
Pravidlá nízkej kapitalizácie
Oslobodenie príjmov pre krízové situácie od DPPO
Odklad kontrol počas roka 2020
Zrušenie oslobodenia do 22 eur (smernica e-commerce)
Osobitná sadzba dane pre vybraných ústavných činiteľov
Daňová licencia - negatívny daňový výdavok
Obmedzenie umorovania strát
Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
59
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
4. Rozpočtovanie výdavkov podľa vybraných oblastí 4.1. Zamestnanosť vo verejnej správe Sektor verejnej správy na Slovensku zamestnáva mierne nižší počet zamestnancov ako krajiny EÚ (82,1 vs. 86,4 zamestnanca na 1 000 obyvateľov), vynakladá na nich nižší podiel výdavkov na HDP (10,2 % vs. 10,8 %) aj celkových verejných výdavkov (23,8 % vs. 25,2 %).
Graf 3: Medzinárodné porovnanie osobných výdavkov a počtu zamestnancov Celkový objem kompenzácií zamestnancov sektora VS (% HDP, 2019)
Počet zamestnancov sektora VS na 1 000 obyvateľov (2018)
Zdroj: Eurostat, Government finance statistics
Zdroj: Eurostat, Národné účty, Demografické štatistiky
Sektor verejnej správy na Slovensku, vrátane samospráv, zamestnáva priemerný počet úradníkov na svoju veľkosť, pracuje v ňom 20,5 úradníkov na 1 000 obyvateľov (priemer EÚ je 20,3). Úradník je pre účel porovnania definovaný ako zamestnanec v odvetví verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia (NACE O), ktorý pracuje35 ako riadiaci pracovník, špecialista, technický, odborný či administratívny pracovník (ISCO 1-4). Pri zúžení definície na kvalifikovaných zamestnancov (bez administratívnych pracovníkov) má Slovensko 13,5 úradníka na 1 000 obyvateľov oproti priemeru EÚ na úrovni 15,6. Porovnanie nezahŕňa ozbrojené zložky ako sú vojaci a policajti, s výnimkou riadiacich pracovníkov.
Návrh rozpočtu verejnej správy
60
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Graf 4: Počet úradníkov na 1 000 obyvateľov (2017)Zdroj: Eurostat z dát Výberového zisťovania pracovných síl (2017, spracovanie MF SR)
Verejný sektor rýchlo starne, tretina zamestnancov dovŕši v priebehu 10 rokov dôchodkový vek. Zamestnancov nad 55 rokov je vo verejnom sektore dvojnásobný podiel oproti súkromnému. Starnúca populácia obyvateľstva aj pracovníkov poskytujúcich verejné služby vyvoláva tlak predovšetkým na zdravotníctvo a sociálne služby. Ak nedôjde k zásadnejšej zmene počtu absolventov relevantných odborov prechádzajúcich do praxe, bude podľa prognóz do roku 2023 chýbať ročne okolo 250 zdravotných sestier, 580 učiteľov v regionálnom školstve a 1 250 sociálnych pracovníkov.
Graf 5: Veková štruktúra zamestnancov (2017) a hodinové mzdy v závislosti od veku (VŠ vzdelaní , 2017) Zdroj: ISCP, prepočty ÚHP
Zdroj: ISCP, prepočty ÚHP
Vláda dňa 18. 5. 2020 schválila „Revíziu výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“ ako prílohu k Programu stability na roky 2020 až 2023. Niektoré opatrenia identifikované revíziou boli premietnuté aj do Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023. Konkrétne ide o nasledovné opatrenia:
•Zníženie osobných výdavkov na úradníkov v ústrednej štátnej správe. Podľa medzinárodného porovnania počtu úradníkov pracuje na slovenských úradoch viac administratívneho či podporného personálu ako v krajinách EÚ. Potenciál 10 % redukcie zamestnancov potvrdila „Revízia výdavkov odmeňovania a zamestnanosti vo verejnej správe“ v analýze podporných a prierezových činností a audit Úradu vlády SR z roku 2019.
Návrh rozpočtu verejnej správy
61
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
•Zníženie počtu vysokoškolských učiteľov a nepedagogických zamestnancov reflektujúce zmenu počtu študentov a medzinárodné ukazovatele. Kým počet študentov VŠ na Slovensku klesol od roku 2010 približne o tretinu, počet zamestnancov VŠ sa takmer nezmenil. Aj medzinárodne má Slovensko oproti krajinám OECD, ale aj oproti Česku, nízky počet VŠ študentov na učiteľa. Pri nepedagogických zamestnancoch VŠ rovnako nenastalo prispôsobenie sa aj v budúcnosti očakávanému nižšiemu počtu študentov.
Graf 6: Počet študentov na akademického pracovníka (celé VŠ vzdelávanie) Pozn.: Údaje za Lotyšsko, Taliansko, Rakúsko a Írsko z roku 2016.
Zdroj:OECD Education at a Glance 2020
•Postupná optimalizácia počtu policajtov do roku 2027. Slovensko má v porovnaní s krajinami EÚ či V3 výrazne vyšší počet policajtov na 1 000 obyvateľov. Revízia výdavkov na mzdy odporúčala postupné dorovnanie medzinárodného priemeru.
Graf 7: Počet policajtov na 100 tis. obyvateľov (2018)36 Rozpočtovanie zamestnanosti v sektore verejnej správy
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2021 vychádza z predpokladu, že vo verejnom sektore bude zamestnanosť na úrovni 427 388 osôb, čo predstavuje medziročný nárast o 166 osôb.
36 V medzinárodnom porovnaní sú evidovaní príslušníci policajného zboru MV SR, nezahŕňa mestských policajtov.
Návrh rozpočtu verejnej správy
62
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
V ústrednej správe dochádza k poklesu zamestnanosti o 2 783 osôb a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia o 129 osôb. Zamestnanosť v územnej samospráve, ktorá zohľadňuje predovšetkým dosiahnutú skutočnosť za I. polrok 2020 rastie o 3 078 osôb.Tabuľka 36 - Zamestnanosť vo verejnej správe A/ Ústredná správa spolu (bez SIS)
štátne rozpočtové organizácie
štátne príspevkové organizácie
štátne účelové fondy spolu
B/ Územná samospráva spolu (vr. zdrav. zariadení a DP)
C/ Fondy sociálneho a zdravotného poistenia spolu
OS 2020 v prevažnej miere zohľadňuje údaje zo štatistiky za 1. polrok 2020. Zdroj: MF SR
V rámci ústrednej správy oproti rozpočtu na rok 2020 medziročne klesá počet zamestnancov predovšetkým v kapitolách štátneho rozpočtu. Zníženie zohľadňuje zapracovanie opatrení z „Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“. Premietnuté opatrenia sa týkajú 10 % zníženia vybraných skupín zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere, zníženia počtu policajtov na priemer EÚ do roku 2027, optimalizácie počtu nepedagogických zamestnancov verejných vysokých škôl a zníženia počtu učiteľov na verejných vysokých školách.
Plošné 10 % zníženie počtu zamestnancov sa nedotklo zamestnancov regionálneho školstva, úradov verejného zdravotníctva, Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, Národného centra zdravotníckych informácií, zdravotníckych zamestnancov, zamestnancov centier pre deti a rodiny a špecializovaných ústavov, profesionálnych rodičov, ďalej najmä umelcov, zamestnancov Slovenského národného divadla a Slovenskej filharmónie, zamestnancov verejných vysokých škôl, administratívnych kapacít schválených uznesením vlády SR č. 355/2020, zamestnancov vykonávajúcich činnosti v cudzine, štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii, ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry. Zo znižovania boli súčasne vyňatí štátni zamestnanci v služobnom pomere, t. j. policajti, profesionálni vojaci, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, príslušníci Horskej záchrannej služby a ozbrojení a neozbrojení príslušníci finančnej správy.
Po zohľadnení osobitného prístupu k niektorým kategóriám zamestnancov je v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2021 v rámci opatrení vyplývajúcich z revízie výdavkov zamestnanosti premietnuté 10 % zníženie počtu zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu o 5 690 osôb. Systemizovaný počet miest policajtov v kapitole Ministerstva vnútra SR je na rok 2021 znížený o 622 miest. Zníženie počtu nepedagogických zamestnancov na verejných vysokých školách v roku 2021 zodpovedá 816 miestam a počtu učiteľov na týchto školách 518 miestam.
Návrh rozpočtu verejnej správy
63
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Graf 8: Medziročná zmena počtu zamestnancov Zdroj: MF SR Zdroj: MF SR
Rozpočtovanie osobných výdavkov
Na rok 2021 sa rozpočtujú osobné výdavky v sume 9,63 mld. eur, z toho mzdy 7,07 mld. eur pre 427 388 zamestnancov verejnej správy, v ktorých sú premietnuté úsporné opatrenia vyplývajúce z revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe. Rozpočtované osobné výdavky zodpovedajú 20,6 % zo súhrnných výdavkov verejnej správy.
Graf 9: Zamestnanosť financovaná zo štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
64
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2021 sa pre zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu s valorizáciou platov neuvažuje. V súlade s príslušnou legislatívou, v nadväznosti na makroekonomickú prognózu Inštitútu finančnej politiky zo septembra 2020, medziročne vzrastú platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a ostatných zamestnancov naviazaných na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR.
Tabuľka 37 - Ukazovatele zamestnanosti v subjektoch verejnej správy Zdroj: MF SR
Opatrenia z „Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“ premietnuté v návrhu rozpočtu osobných výdavkov na rok 2021 zodpovedajú úspore osobných výdavkov zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu v sume 150 mil. eur súhrnne, z toho:
-10 % zníženie osobných výdavkov zodpovedá sume 109 mil. eur,
-zníženie osobných výdavkov policajtov sume 14,0 mil. eur,
-zníženie osobných výdavkov zamestnancov verejných vysokých škôl sume 27,2 mil. eur.
Okrem opatrení súvisiacich s revíziou výdavkov sú v rozpočtových organizáciách kapitol štátneho rozpočtu rozpočtované osobné výdavky na plnenie niektorých úloh „Programového vyhlásenia vlády SR“.
V kapitole Úradu vlády SR sú v súlade so zákonom č. 134/2020 Z. z., ktorým sa novelizoval kompetenčný zákon a s uznesením vlády SR č. 148/2020 vytvorené personálne a finančné podmienky na zabezpečenie činnosti centralizovaného útvaru pre podpredsedu vlády SR s cieľom koordinácie legislatívy a plnenia legislatívnej činnosti aj pre ostatné ústredné orgány štátnej správy. Na túto činnosť sú v návrhu rozpočtu kapitoly okrem realizovaných delimitácií z iných ústredných orgánov štátnej správy rozpočtované osobné výdavky v sume 5,31 mil. eur.
Novelou zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pretransformoval na Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré sa stáva ústredným orgánom štátnej správy pre centrálne riadenie informatizácie spoločnosti. Na tento účel sú zvýšené osobné výdavky kapitoly o 6,59 mil. eur.
V kapitole Ministerstva spravodlivosti SR sa medziročne zvyšujú osobné výdavky o 2,90 mil. eur na dobudovanie Detenčného ústavu v Hronovciach v zmysle zákona č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň sú na tento účel v kapitole Všeobecná pokladničná správa rozpočtované osobné výdavky v sume 2,18 mil. eur. Na zriadenie Úradu pre správu zaisteného majetku od 1. júla 2021 sú v súlade s uznesením vlády SR č. 521 z 26. 8. 2020 v kapitole Ministerstva spravodlivosti SR rozpočtované osobné výdavky v sume 366 tis. eur a na novelu zákona č. 274/2017 Z. z.
Návrh rozpočtu verejnej správy
65
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
o obetiach trestných činov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. osobné výdavky v sume 64,8 tis. eur.V kapitole Ministerstva financií SR sa na realizáciu úloh Útvaru hodnoty za peniaze zabezpečujú osobné výdavky na rok 2021 v sume 1,41 mil. eur. Zároveň sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa vytvára rezerva na osobné výdavky v sume 14,2 mil. eur na budovanie analytických kapacít ministerstiev a Úradu vlády SR.
Na dofinancovanie platov 731 asistentov učiteľa základných škôl v kapitolách Ministerstva vnútra SR a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa rozpočtujú osobné výdavky v sume 3,98 mil. eur a na ďalších 115 asistentov učiteľa sa od roku 2021 použije rozpočtovaných 1,4 mil. eur.
V zmysle novely zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade SR sú v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2021 zabezpečené finančné prostriedky na osobné výdavky v sume 4,71 mil. eur na zriadenie novej kapitoly štátneho rozpočtu Kancelárie Najvyššieho správneho súdu SR a osobné výdavky v sume 688 tis. eur v súvislosti so zriadením nového organizačného útvaru Kancelárie súdnej rady SR na realizáciu konaní vo veciach majetkových pomerov sudcov.
Na plnenie úloh vyplývajúcich z novej legislatívy sú na realizáciu novely zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v rezerve na nové zákonné úpravy rozpočtované osobné výdavky v sume 314 tis. eur Centrálnej koordinačnej jednotky.
Okrem zmien týkajúcich sa opatrení vyplývajúcich z revízie výdavkov, Programového vyhlásenia vlády SR a novej legislatívy sú zvýšené osobné výdavky aj na iný ako vyššie uvedený účel. Napr. v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR je premietnuté zvýšenie osobných výdavkov o 4,37 mil. eur aparátu ministerstva na plnenie nových úloh a na reorganizáciu existujúcich útvarov a zvýšenie o 23,7 mil. eur pre zamestnancov úradov verejného zdravotníctva na úpravu ich platov. V nadväznosti na Vyhlášku MS SR č. 453/2019 Z. z. o justičných čakateľoch je v kapitole Ministerstva spravodlivosti SR zapracovaný vplyv zvýšenia osobných výdavkov o 607 tis. eur. Súčasne sa na vybudovanie vlastného vývojového centra „Sekcie vývoja informačných systémov“ rozpočtujú osobné výdavky v sume 1,43 mil. eur. V súlade so zákonom č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku zvyšuje sa počet zamestnancov Kancelárie Národnej rady SR a osobné výdavky o 563 tis. eur. Medziročný rast osobných výdavkov profesionálnych vojakov v kapitole Ministerstva obrany SR ovplyvnili ustanovenia novely zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov s vplyvom na rok 2021 v sume 115 mil. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy
66
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
4.2. InvestícieV rokoch 2021-2023 dosiahnu investície verejnej správy 11,8 mld. eur. Z uvedenej sumy tvoria 3,9 mld. eur výdavky z fondov EÚ, 2,2 mld. eur výdavky samospráv, 0,9 mld. eur výdavky ostatných subjektov a príspevkových organizácií z vlastných zdrojov a 4,8 mld. eur výdavky zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Graf 10: Celková výška kapitálových výdavkov verejnej správy v rokoch 2021-2023 (mil. eur) Zdroj: MF SR
Zo zdrojov štátneho rozpočtu sú v rokoch 2021-2023 do limitov kapitol zaradené projekty za 580 mil. eur. Ministerstvo financií SR odporúča na rozpočtovom horizonte financovanie ďalších už začatých projektov za 2,0 mld. eur (2021 – 2023). Ďalšie projekty budú do rozpočtu kapitol v závislosti od rozpočtových možností zaradené po preukázaní ich pripravenosti a návratnosti. Kapitálové výdavky budú v priebehu roka 2021 ešte zvýšené o prípadné presuny nevyčerpaných prostriedkov z minulých rokov ako aj vnútorné presuny zdrojov EÚ a príslušného spolufinancovania medzi bežnými a kapitálovými výdavkami po schválení jednotlivých projektov.
Graf 11: Kapitálové výdavky 2018-2020, kapacita a požiadavka na roky 2021-2023 (mil. eur, ŠR) Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
67
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Z balíka na kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 1,8 mld. eur v 2021, 1,4 mld. eur v 2022 a 1,4 mld. eur v 2023 eur boli už teraz na roky 2021 - 2023 zaradené do rozpočtov kapitol výdavky na investície vo výške 354 mil. eur v 2021, 219 mil. eur v 2022 a 196 mil. eur v 2023. Rozpísané boli predovšetkým prioritné požiadavky na investičné projekty menšie ako jeden milión eur, ktoré neprechádzajú hodnotením Útvaru hodnoty za peniaze a niektoré pokračujúce projekty z minulých rokov. Celkový rámec na kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 1,8 mld. eur v roku 2021 je vyšší ako priemer rokov 2018-2020.
Tabuľka 38 - Kapitálové výdavky uvoľnené do rozpočtu kapitol (mil. eur) Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Všeobecná pokladničná správa (vlastné kapitálové výdavky)
Ministerstvo hospodárstva SR
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ministerstvo spravodlivosti SR
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
Ministerstvo zdravotníctva SR
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Ministerstvo životného prostredia SR
Kancelária Národnej rady SR
Kancelária Ústavného súdu SR
Úrad pre verejné obstarávanie
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
Najvyšší kontrolný úrad SR
Úrad priemyselného vlastníctva SR
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
Kancelária súdnej rady SR
Slovenská informačná služba
Národný bezpečnostný úrad
Správa štátnych hmotných rezerv SR
Z kapitoly VPS z výdavkov na vybrané investície kapitol budú dodatočne uvoľnené zdroje štátneho rozpočtu na už prebiehajúce a pokračujúce investície vo výške 658 mil. eur v 2021, 663 mil. eur v 2022 a 615 mil. eur v 2023. Do rozpočtu budú zaradené pokračujúce kapitálové výdavky, ktorých čerpanie bolo zazmluvnené a objednané v minulých rokoch. Alokácia vytvorená vo Všeobecnej pokladničnej správe na pokračujúce a odporúčané investície zatiaľ nebola rozpísaná do rozpočtov kapitol na jednotlivé investičné akcie v plnej miere.
Návrh rozpočtu verejnej správy
68
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
So zohľadnením rozpočtových možností a limitov vo VPS budú do rozpočtu kapitol zaradené aj nové investičné projekty. V zásobníku zostávajú nové projekty kapitol za 4,5 mld. eur (1,3 mld. eur pre 2021, 1,3 mld. eur pre 2022 a 1,9 mld. eur pre 2023). Pri návrhu rozpočtu kapitálových výdavkov na roky 2021 až 2023 je uplatňované pravidlo tzv. „nulového štartovacieho rozpočtu“. Pri návrhu rozpočtu predkladajú kapitoly priorizované požiadavky na kapitálové výdavky. Investície a projekty investičného charakteru nad 1 mil. eur prechádzajú ekonomickým hodnotením MF SR a do návrhu rozpočtu sú zaradené po zohľadnení rozpočtových možností a po preukázaní pripravenosti a ekonomickej návratnosti. Súčasťou hodnotenia je preukázanie súladu s rezortnou stratégiou, príspevku k naplneniu cieľov kapitoly a overenie detailného rozpočtu na úrovni konkrétnych tovarov a služieb. Tabuľka 39 - Prebiehajúce a pokračujúce investície (mil. eur) Sumárne pokračujúce projekty
Dokončenie investičnej akcie na OS Lučenec
ZVJS - Rekonštrukcia rozvodov ZTI a sociálnych priestorov ÚVV a ÚTOS Banská Bystrica – pokračovanie akcie z roku 2019
ZVJS - Integrovaný bezpečnostný systém v ústave Želiezovce a Integrovaný bezpečnostný systém v ústave Sučany -dofinancovanie
Rozpočtový informačný systém, IA č. 11625
Jednotné analytické centrum (JAC), IA č. 35268
ORACLE licencie - nákup, IA č. 18742
Jednotné analytické centrum (JAC), IA č. 35268
Kabelážne siete, IA č. 00129
Projekt Moderná pokladnica - Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo (isvs_46 - Informačný systém pre systém Štátnej pokladnice), IA č. 33982
Výstavba "Detenčný ústav Hronovce"
Nákup lineárneho urýchľovača Electa do 3. ožarovne
Magnetická rezonancia 1 ks
Dátové moduly pre potreby hospodárskej mobilizácie MPSVR SR
Výdavky na revitalizáciu hradu Krásna Hôrka (uzn. 348/2019)
Špecializované systémy - agendové systémy - aparát
33596 0411 - Systémy vnútornej správy
ES MH SR - Poskytovanie servisných služieb na 60 mesiacov
Privádzač Košice Južné nábrežie, PH stena
Mengusovce - Jánovce I.úsek
Križovatka Stupava-juh na diaľnici D2
Sverepec - Vrtižer I. úsek
Jánovce - Jablonov, II. úsek
Šoporňa - Báb, protihlukové opatrenie
Žarnovica - Šašovské Podhradie I. etapa
Jánovce - Jablonov, I. úsek
Senec - Blatné, križovatka Blatné
Zelený most, Moravský sv. Ján
I/72 Malužina - most č. 72 - 074, odstránenie havarijného stavu
I/64 Topoľčany - obchvat,usporiadanie cestnej siete
Púchov-Lúky pod Makytou, KR TV a zabezpečovacieho zariadenia
Lúky pod Makytou-št.hr. ČR, KR TV
ŽST Maťovce, predĺženie koľaje a KR výhybiek s úpravou ŽZ, zab. zar. s TV
Štandardy železničných tratí a stavieb - OR Zvolen - ŽST Zvolen, rekonštrukcia PB
Rekonštrukcia ozubnice Štrba - Štrbské Pleso
ŽST Kraľovany - ŽST Ľubochňa, rekonštrukcia k. č. 1, 2.
ŽST Bratislava východ, RK k. č. 10S a 11S
Sanácia skalnej steny v km 3,150-3,750 Kraľovany-Párnica
Rekonštrukcia protilavínových zábran v km 2,450-2,710 Kraľovany-Párnica
Pial - Beša, sanácia zemného telesa
Návrh rozpočtu verejnej správy
69
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Poprad Tatry (mimo) – Krompachy, 1.etapa (Poprad – Spišská Nová Ves), projektová príprava
Modernizácia žel. Trate Žilina - Košice, úsek trate Krompachy (mimo) - Kysak, projektová príprava
Modernizácia žel. Trate Žilina - Košice, úsek Kysak (mimo) - Košice, projektová príprava
ŽST Rimavská Sobota, rekonštrukcia výhybiek
ŽST Lúky pod Makytou, KR TV
Hul – Úľany, sanácia zemného telesa v km 34,850 – 35,050
Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry (mimo) 5.etapa (Paludza - Liptovský Hrádok), projektová príprava
ŽSR, dostavba zriaďovacej stanice Žilina Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina - projektová dokumentácia DSP, DRS a DVZ, realizácia
ŽSR, Terminály integrovanej osobnej prepravy v Bratislave, úsek Devínska Nová Ves – Bratislava hlavná stanica – Podunajské Biskupice, TIOP č.1, 2, 4, 5, 6, 7 - projektová dokumentácia (DÚR)
EIA - „Modernizácia trate Žilina – Košice, úsek trate Varín – Paludza“
Prešov - severný obchvat I. etapa
Hubová - Ivachnová (II. fáza)
Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina
Bratislava – Triblavina, most D1/D4
NDS, Budimír - Bidovce (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
NDS, Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka (II. fáza) (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
NDS, Prešov západ - Prešov juh (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
NDS, Čadca Bukov - Svrčinovec OPII (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
NDS, Svrčinovec - Skalité (II. fáza) (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
NDS, Zvolen východ - Pstruša (II. fáza) (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
NDS, Žilina Strážov - Žilina Brodno (II. fáza) (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
NDS, Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala (II. fáza) (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
NDS, Čadca Bukov - Svrčinovec CEF (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov - Žilina, pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. – I. etapa (Púchov - Považská Teplá) (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
ŽSR, Modernizácia dvoch úsekov železničnej trate štátna hranica ČR/SR - Devínska Nová Ves, 1. etapa (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
ŽSR, Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry (mimo), 1.etapa (Poprad - Lučivná) (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
ŽSR, Modernizácia železničného úseku Váh - Varín - Strečno (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
ŽSR, Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach - Moldava nad Bodvou, realizácia (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
ŽSR, dostavba zriaďovacej stanice Žilina Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina - realizácia (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
ŽSR, Komunikačná infraštruktúra služieb telematiky (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
ŽSR, Modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves - štátna hranica SR/ČR, úsek Malacky-Kúty (PD) (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
ŽSR, Implementácia GSM-R do siete ŽSR, úsek Varín - Košice - Čierna nad Tisou štátna hranica (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
ŽSR, Elektrifikácia trate Bánovce nad Ondavou – Humenné, projektová dokumentácia (DÚR, DSP, DRS) (výdavky MSF+NN zo zdroja ŠR)
SSC, I/66 Brezno – obchvat II. etapa 1. úsek
SSC, I/68 Plavnica preložka cesty
Zdroj: MF SR, NN – Neoprávnené výdavky
Návrh rozpočtu verejnej správy
70
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Príprava investičných projektov bude od roku 2021 vychádzať z analyticky podložených a priorizovaných investičných plánov. Investície prinesú očakávané výsledky len ak budú prostriedky systematicky alokované na najlepšie projekty. Ministerstvá v spolupráci s MF SR pripravia do 28. februára 2021 analyticky podloženú metodiku pre určovanie investičných priorít a zoznam investícií zoradených podľa priorít. Následne do 31. marca 2021 pripravia a zverejnia priorizované investičné plány a harmonogram investícií najmenej na obdobie do konca roku 2026. Investičné plány zohľadnia predpokladané rozpočtové limity, reálny stav rozpracovania projektov a časový rámec potrebný na ich realizáciu. Po schválení s MF SR budú zverejnené investičné plány slúžiť ako podklad na zostavenie rozpočtu.
Investíciou sa rozumie obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku aj ak je vylúčený z odpisovania, vrátane nájmu veci s právom kúpy prenajatej veci, opcia na kúpu alebo dodanie, nájom veci, operatívny lízing, nadobudnutie alebo zvýšenie majetkovej účasti Investora v právnickej osobe37. Investičným projektom sa rozumie investícia alebo koncesia. Viaceré investičné akcie, verejné obstarávania alebo rozhodnutia vytvárajúce záväzok sú podľa tohto dokumentu jedným investičným projektom, ak predstavujú jeden funkčný celok.
Pred realizáciou projektov s výdavkami nad zákonnou hranicou je potrebné spracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti a ekonomické hodnotenie. Na základe § 19a zákona o rozpočtových pravidlách zverejňuje MF SR hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti projektov s výdavkami nad 10 mil. eur v informatizácii a 40 mil. eur v ostatných sektoroch38. Štúdiu uskutočniteľnosti vypracováva investor na základe Metodického rámca pre vypracovanie Štúdie uskutočniteľnosti a zverejňuje na svojom webovom sídle. Chýbajúce metodické usmernenia na zohľadnenie sektorových špecifík v štúdii uskutočniteľnosti a analýze nákladov a prínosov budú jednotlivými kapitolami v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze spracované a zverejnené do konca roka 2021.
Graf 12: Návratnosť hodnotených investícií a čerpanie investičného rozpočtu Zdroj: MF SR Zdroj: MF SR
Lepší proces prípravy a rozpočtovania investícií zníži rozdiel medzi spoločenskou návratnosťou projektov realizovaných na Slovensku a v zahraničí. Ekonomická hodnota väčšiny investičných projektov hodnotených MF SR len tesne prekročila ich náklady. Vyjadruje to pomer prínosov a nákladov projektu (BCR), medzi 1,0 a 1,5; vo Veľkej Británii sa za dobré považuje BCR väčšie ako 2. Na Slovensku túto úroveň dosiahlo len približne 30 %
37 Investíciou sa rozumie aj predmet rámcovej dohody , podľa ktorej aspoň polovica výdavkov dohodnutých v rámcovej dohode sa má použiť na obstaranie majetku podľa prvej vety. Návrh rozpočtu verejnej správy
71
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
investičných projektov hodnotených MF SR. Lepší proces prípravy a rozpočtovania investícií systematicky umožní zvyšovať podiel projektov s vysokou spoločenskou návratnosťou. Box 2: Hodnotenie kvality rozpočtového procesu verejných investícií
Pre dobrý manažment investícií je potrebné vybudovať robustnejšie inštitúcie a procesy. Vychádza to z odporúčaní Medzinárodného menového fondu (MMF), OECD aj z najlepšej praxe v zahraničí. V rámci projektu Public Investment Management Assessments (PIMA) odporúča MMF Slovensku okrem zlepšenia strategického plánovania a vytvorenia prioritizácie projektov najmä zlepšenie rozpočtovania investícií, posilnenie centrálnej úlohy MF SR pri plánovaní projektov a identifikácii rizík a zefektívnenie obstarávania.
Rozpočet verejnej správy by mal poskytovať komplexné a systematické informácie o projektoch verejných investícií financovaných z domácich aj ostatných zdrojov. Rozpočtové dokumenty by mali obsahovať viac informácií o veľkých kapitálových výdavkoch (celkové stavebné náklady na projekty, rozpis týchto nákladov na obdobie trvania stavby, zdroj financovania a pod.) a analýzy dôvodov na prenosy z jedného rozpočtového roka do nasledujúceho roka z hľadiska kapitálových aj opakovaných výdavkov.
Graf 13: Hodnotenie riadenia verejných investícií PIMA Zdroj: Hodnotenie PIMA
Návrh rozpočtu verejnej správy
72
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
4.3. Vzdelávanie, vrátane vedy, výskumu a športuHlavným cieľom vzdelávacej politiky je umožniť žiakom bez ohľadu na ich sociálnu situáciu získať plnohodnotné vzdelanie vrátane pripravenosti na účasť v demokratickej spoločnosti, ktoré zároveň zvyšuje uplatnenie na trhu práce a prispieva k vyššej kvalite života. Podpora vedy, výskumu a inovácií v rámci vysokoškolského prostredia je nevyhnutným predpokladom efektívnej ekonomiky. V športe je cieľom podporovať šport pre všetkých ako odporúčaný spôsob aktívneho životného štýlu širokej verejnosti, najmä detí a mládeže.
V porovnaní s krajinami EÚ sú verejné zdroje vynakladané na vzdelávanie, vedu a šport podpriemerné. Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport patria stále medzi najnižšie v EÚ ako podiel na HDP a aj ako podiel na celkových verejných výdavkoch. Porovnanie výdavkov však neodhaľuje efektívnosť vynaložených prostriedkov. Ďalšie zvyšovanie zdrojov do vzdelávania, ktoré je nevyhnutné, by malo byť preto sprevádzané dôslednou kontrolou nákladovej efektívnosti.
Graf 14: Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport (COFOG, % verejných výdavkov; 2018)
Výdavky na vzdelávanie (COFOG39, % ver. výdavkov, 2014-2018 a rozpočet do 2023)
Výdavky na žiaka sú nižšie ako v krajinách OECD, pri porovnaní s V3 sú vyššie na primárnom stupni (prvý stupeň ZŠ) a na vysokých školách, nižšie na sekundárnom stupni. Výdavky sú merané metodikou OECD, ktorá zahŕňa všetky výdavky súvisiace so vzdelávaním na danom stupni (teda aj ubytovanie, stravu či dopravu študentov, pokiaľ tieto služby zabezpečuje škola). Vyššie výdavky oproti krajinám V3 môžu naznačovať neefektivitu v systéme. Príkladom môže byť nadmerný počet škôl v sieti ZŠ a relatívne nízky počet študentov na vysokoškolského učiteľa.
39 Metodika COFOG zahŕňa medzi výdavky na vzdelávanie aj výdavky mimo oficiálneho vzdelávacieho systému (napr. školenia zamestnancov). Líši sa tým od metodiky UOE ktorú používa OECD a ktorá berie pri vzdelávaní do úvahy iba výdavky v rámci formálneho vzdelávania, avšak zaraďuje medzi napríklad aj výdavky na stravu či dopravu v rámci oficiálneho školského systému. Časť týchto výdavkov môže byť v metodike COFOG zaradená medzi výdavky na sociálne zabezpečenie.
Návrh rozpočtu verejnej správy
73
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Graf 15: Ročné výdavky na študenta (v tis. PPP USD, 2017) Primárne a sekundárne vzdelávanie
Zdroj: OECD EAG 2020
Približne 70 % výdavkov v regionálnom školstve tvoria mzdy a odvody pedagogických a odborných zamestnancov. Platy slovenských učiteľov sa v ostatných rokoch zvyšujú, stále však v medzinárodnom porovnaní zaostávajú. Pedagogickí zamestnanci v nižšom sekundárom vzdelávaní zarábali v roku 2019 aj so všetkými príplatkami 74 % priemerného platu zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa40. Priemer krajín OECD s dostupnými údajmi je 89 %. Slovenskí učitelia skončili v rebríčku zárobkov medzi krajinami EÚ v OECD štvrtí od konca.
Nárast výdavkov na vedu a výskum počas dočerpávania prostriedkov z fondov EÚ v roku 2015 bol nasledovaný poklesom v rokoch 2016-2018, keď výdavky na vývoj a výskum tvorili opäť iba približne 0,8 % HDP, krajiny EÚ a V3 dávajú približne dvojnásobok.
Graf 16: Platy učiteľov a výdavky na výskum a vývoj Graf: Platy učiteľov v pomere ku platom VŠ vzdelaných zamestnancov (2019)
Graf: Výdavky na výskum a vývoj na VŠ (% HDP)
Zdroj: OECD Education at a Glance 2020
Napriek čiastkovým úspechom čelí slovenský vzdelávací systém viacerým výzvam. Medzi pozitívne výsledky patrí takmer zdvojnásobenie podielu mladých ľudí s ukončeným VŠ vzdelaním za poslednú dekádu a zamestnanosť absolventov vyššia ako priemer EÚ krajín.
40 Medzi rokmi 2019 a 2020 sa zmenila metodika vykazovania, porovnanie s údajmi za minulé roky je preto komplikované.
Návrh rozpočtu verejnej správy
74
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Najväčšími výzvami zostáva zavedenie celoplošného inkluzívneho prístupu ku vzdelávaniu. Nedostatočná inklúzia sa prejavuje nízkou zaškolenosťou v predprimárnom vzdelávaní, rastúcim podielom žiakov nedosahujúcich základnú úroveň v testoch PISA a rastúcim podielom žiakov ukončujúcich vzdelávanie predčasne41. Nízka účasť v celoživotnom vzdelávaní poukazuje na slabú pripravenosť vzdelávacieho systému na automatizáciu a starnutie obyvateľstva. Produktivita slovenských výskumníkov meraná citáciami je výrazne pod priemerom európskych krajín. Nedostatok popularity športu ako aktívneho životného štýlu sa prejavuje aj nízkej miere rekreačného športovania.Tabuľka 40 - Kľúčové ukazovatele vzdelávania, vedy, výskumu a športu Podiel detí v predprimárnom vzdelávaní (od 4 rokov po začiatok povinného primárneho vzdelávania)
PISA (priemer dosiahnutých bodov)
Podiel žiakov nedosahujúcich základnú úroveň v čitateľskej gramotnosti PISA
Predčasné ukončenie vzdelávania (% vo vekovej skupine 18 – 24 rokov)
Miera vysokoškolsky vzdelanej populácie (% vo vekovej skupine 30 – 34 rokov)
Postavenie v medzinárodných rebríčkoch
(umiestnenie najlepšej VŠ v 3 rebríčkoch)
Zamestnanosť absolventov (% vo vekovej skupine 20-34)
Účasť dospelých na vzdelávaní (% vo vekovej skupine 25 - 64 rokov)
Citácie na výskumníka (percento priemeru EÚ)
Podiel ľudí reportujúcich rekreačný šport (plávanie, bicyklovanie a pod.) v typický týždeň
N/A – hodnoty sú nedostupné Zdroj: OECD, Eurostat, MF SR
41 Ide o skupinu ľudí vo veku 18-24 rokov s najviac ZŠ vzdelaním, ktorí už ďalej nepokračujú vo vzdelávaní alebo príprave na povolanie vrátane neformálneho vzdelávania (napr. kurzy), prípadne u zamestnávateľa (školenia a pod.).
Návrh rozpočtu verejnej správy
75
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Slovensko potrebuje zlepšiť rovnosť prístupu ku vzdelávaniu. Vo všeobecnosti je slovenský vzdelávací systém dostupný42, existuje však značný podiel detí a žiakov, ktorých prístup ku vzdelávaniu je obmedzený. Nízky podiel zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní sa týka hlavne detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, detí z marginalizovaných skupín a detí so zdravotným znevýhodnením43. Žiakom slabšie pripraveným pri vstupe na povinnú školskú dochádzku nevie vzdelávací systém v súčasnosti dostatočne pomôcť dobehnúť rovesníkov – naopak, až približne tretina žiakov nedosahuje základnú úroveň čitateľskej gramotnosti v testovaní PISA. Problémom zostáva síce nízky, ale rastúci podiel mladých ľudí predčasne ukončujúcich vzdelávanie, ktorí následne čelia nízkemu uplatneniu na trhu práce a vo všeobecnosti nižšej kvalite života. Napriek uspokojivej zamestnanosti absolventov stredných škôl pretrváva relatívne vysoký odborový nesúlad. Na Slovensku pretrvávajúca slabá podpora kariérového poradenstva ústi do nedostatočnej pomoci školám, žiakom a rodičom zorientovať sa v trendoch na trhu práce a následne pri kvalitnom výbere strednej školy. Nedostatočne flexibilný systém experimentálneho overovania nových odborov a nesystémová podpora zo strany sektorových rád pri definovaní zručností požadovaných zamestnávateľmi ústi do relatívne vysokej miery odborového nesúladu44.
Motivácie na získanie vysokoškolského štúdia sú deformované orientáciou študentov a zamestnávateľov na stupeň vzdelania a nie reálne vedomosti a schopnosti. Za poslednú dekádu sa podiel vysokoškolsky vzdelanej populácie mladých zdvojnásobil45. Avšak nadmerné požadovanie vysokoškolského vzdelávania druhého stupňa, vyústilo do jedného z najväčších podielov magisterských absolventov na Slovensku v medzinárodnom porovnaní46. Nízke pozície slovenských vysokých škôl v medzinárodných rebríčkoch ovplyvňujú aj správanie študentov, veľké percento47 najmä najlepších maturantov si volí vysokoškolské štúdium v zahraničí.
Základný výskum na vysokých školách je nedostatočne prepojený s aplikovaným výskumom v spolupráci so súkromným sektorom. Súčasný systém financovania vedy a výskumu sa nedostatočne sústreďuje na kvalitné vedecké výstupy, dôsledkom čoho sú verejné zdroje rozdrobené. Neukončená transformácia SAV na verejnú inštitúciu brzdí motiváciu k prepojeniu vedy so súkromným sektorom. Nedostatočná internacionalizácia vysokoškolského prostredia prispieva k slabej prepojenosti spolupráce s vedeckými kapacitami v zahraničí.
Celoživotné vzdelávanie sa sústreďuje prevažne na vzdelávanie nezamestnaných dospelých, čo sa v prípade nízko vzdelaných javí ako neskorá intervencia. Miera účasti na vzdelávaní dospelých je výrazne pod priemerom EÚ. Adekvátna reakcia na potreby a výzvy 21. storočia si vyžaduje aktívny prístup jednotlivcov k budovaniu vedomostí a zručností počas celého života a to nielen vo formálnom vzdelávaní. V prípade programov vzdelávania dospelých zlyháva
42 Jedným z ukazovateľov dostupnosti vzdelávania je podiel populácie dosahujúcej minimálne stredoškolské vzdelanie (ISCED 3 a viac). Slovensko má jeden z najvyšších podielov ľudí s minimálne stredoškolským vzdelaním bez maturity, čo je typické pre postkomunistické krajiny (Eurostat, EDAT_LFSE_03).44 Odborový nesúlad sa spája hlavne s neefektívnymi investíciami do ľudského kapitálu. a môže viesť k nízkej produktivite a mzdám zamestnancov. Takisto sa prejavuje v nedostatku niektorých zručností na trhu práce. Slovensko má najvyšší odborový nesúlad pre stredoškolsky a vysokoškolsky zamestnaných vo veku 15-34 (Eurostat, Skill mismatches
). 45 V roku 2010 bol podiel ľudí vo veku 30-34 s VŠ vzdelaním na úrovni 20,1 percenta, v roku 2019 to bolo už 40,1 percenta (Eurostat, EDAT_LFSE_03).
46 Podiel VŠ vzdelaných druhého stupňa ku všetkým VŠ vzdelaným vrátane bakalárov a doktorandov na úrovni 83 percent je na Slovensku najvyšší spomedzi sledovaných krajín (22 európskych krajín v OECD). Takisto na Slovensku absentujú krátke profesijne orientované vysokoškolské programy (medzinárodne na úrovni ISCED 5), ktoré sú relatívne rozšírené v iných krajinách.
47 Posledný dostupný údaj o podiele slovenských študentov študujúcich v zahraničí je 19 %. To predstavuje viac ako dvojnásobok druhej najvyššej hodnoty (Estónsko) okrem Luxemburska.
Návrh rozpočtu verejnej správy
76
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
rovný prístup k rozvoju zručností - účasť na vzdelávaní závisí od už dosiahnutého stupňa vzdelania. Dosah na dospelých s nízkym vzdelaním je minimálny, vrátane mladých dospelých predčasne vypadávajúcich zo vzdelávania. Výdavky zo štátneho rozpočtu do vzdelávania, vedy, výskumu a športu zahŕňajú výdavky kapitol Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Slovenskej akadémie vied a subjektov verejnej správy – verejné vysoké školy, Fond na podporu vzdelávania a Fond na podporu športu.
Tabuľka 41 - Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport
Výdavky na regionálne školstvo
Výdavky na vysoké školstvo*
Výdavky na vedu a techniku**
Výdavky na administratívu
* s výdavkami APVV určenými pre VVŠ a EÚ a SP pre VVŠ z vedy a techniky Zdroj: MF SR
** bez vysokoškolskej vedy, bez výdavkov z APVV pre VVŠ a bez EÚ a SP pre VVŠ
Regionálne školstvo
Výdavky na regionálne školstvo (MŠVVŠ SR a MV SR) predstavujú 2,28 mld. eur. Medziročne rastú z dôvodu zvýšenia výdavkov na podporu regionálneho školstva v sume 100 mil. eur so zámerom zvýšiť motivácie pedagogických zamestnancov ako aj podporiť záujem budúcich učiteľov pracovať v regionálnom školstve, na príspevok na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách v sume 15,2 mil. eur, na osobné výdavky pre 731 asistentov učiteľa v sume 3,98 mil. eur, na elektronické testovanie žiakov a dofinancovanie národných meraní Maturita, Testovanie 9 a Testovanie 5 v sume 819 tis. eur a na podporu výkonu kompetencií stavovských a profesijných organizácií podľa zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní v sume 1,42 mil. eur. Ďalej sú zapracované výdavky na tehotenské štipendiá pre stredoškoláčky vyplývajúce z novely zákona o finančnej podpore detí a rodín v sume 400 tis. eur a výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ vrátane spolufinancovania.
Tabuľka 42 - Výdavky na regionálne školstvo Regionálne školstvo MŠVVŠ SR a MV SR
Ostatné nenormatívne výdavky
Informačné technológie v RŠ
EÚ a spolufinancovanie zo ŠR
Zdroj: MF SR
Pri financovaní regionálneho školstva sa uplatňuje financovanie prostredníctvom normatívu na žiaka, z ktorého je zabezpečené odmeňovanie pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov, prevádzka všetkých typov škôl a školských zariadení. Ďalej vo výdavkoch sú
Návrh rozpočtu verejnej správy
77
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
zahrnuté nenormatívne výdavky, z ktorých sú kryté výdavky na financovanie škôl v prírode a lyžiarskych kurzov, bezplatná výchova detí od 5 rokov v materských školách, dopravné žiakom, asistenti učiteľa, odchodné, vzdelávacie poukazy, mimoriadne výsledky žiakov, výdavky pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, havárie, výdavky na nákup a distribúciu učebníc a učebných textov, súťaže žiakov a rozvojové projekty.V limite výdavkov sú zabezpečené aj administratívne výdavky pre rozpočtové a príspevkové organizácie rezortov na plnenie úloh, ktoré súvisia s regionálnym školstvom, výdavky na informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu podporujúce zber a spracovanie dát za účelom zefektívnenia a transparentnosti financovania regionálneho školstva, prevádzka EDUNET_SK a výdavky na štipendiá pre študentov stredných škôl.
Financovanie regionálneho školstva je zabezpečované okrem výdavkov štátneho rozpočtu aj verejnými zdrojmi získanými z výnosu daňových príjmov fyzických osôb, z ktorých sú financované originálne kompetencie obcí a VÚC.
Tabuľka 43 - Prehľad žiakov ZŠ a SŠ a výdavkov na jedného žiaka Výdavky na žiaka školy v eurách
* Zdroj: MŠVVŠ SR a MF SR
Osobné výdavky zamestnancov regionálneho školstva financovaného zo štátneho rozpočtu
Pre zamestnancov regionálneho školstva financovaného z kapitol Ministerstva vnútra SR a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa na rok 2021 navrhujú osobné výdavky v sume 1,76 mld. eur, v tom mzdy v sume 1,30 mld. eur pre 83 341 zamestnancov.
Rozdelenie objemu finančných prostriedkov určených na platy pedagogických, odbornýcha nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva je v kompetencii zriaďovateľov.
Tabuľka 44 - Zamestnanosť v regionálnom školstve Pedagogickí a odborní zamestnanci
Návrh rozpočtu verejnej správy
78
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Nepedagogickí zamestnanci
2018 S a 2019 S v osobných výdavkoch je uvedená vrátane zdrojov EÚ a mimorozpočtových prostriedkov, poistné na úrovni 35,2 % (odhad).2020 OS počet zamestnancov (zdroj MŠVVŠ SR) zohľadňuje rozpočtové opatrenia, nezohľadňuje zdroje EÚ a spolufinancovania zo ŠR. NRVS 2021 až 2023 nezohľadňuje zdroje EÚ a spolufinancovania zo ŠR.
Oproti roku 2020 je v návrhu rozpočtu zohľadnené dofinancovanie výdavkov pre 731 asistentov učiteľa v sume 3,98 mil. eur, vrátane zvýšenia tohto počtu zamestnancov. Zároveň je zapracované zvýšenie počtu zamestnancov o nových 115 asistentov učiteľa, na ktorých sú výdavky v kapitole rozpočtované od roku 2020. Opatrenia z revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe spočívajúce v 10 % znížení osobných výdavkov sa zamestnancov regionálneho školstva nedotkli.
Vysoké školstvo vrátane rezortného vysokého školstva
Vysoké školstvo je financované viacerými kapitolami štátneho rozpočtu. V kapitole MŠVVŠ SR sú rozpočtované prostriedky pre 20 verejných vysokých škôl, v kapitolách MV SR, MO SR a MZ SR pre 3 štátne vysoké školy, z ktorých dve hospodária ako štátne rozpočtové organizácie a jedna ako štátna príspevková organizácia. V celkových zdrojoch sú zahrnuté aj výdavky Fondu na podporu vzdelávania a výdavky Slovenskej akadémie vied (ďalej len „SAV“), ktoré sú rozpočtované na financovanie 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania. SAV ako externá vzdelávacia inštitúcia sa podieľa na výchove nových generácií vedeckých pracovníkov v širokej palete vedných odborov. V návrhu rozpočtu sú zapracované tiež výdavky spojené s návrhom zákona o finančnej podpore detí a rodín vo vzťahu k vysokoškolským študentkám, tzv. tehotenské štipendiá v sume 800 tis. eur, vládne štipendiá ako podpora bieloruskej občianskej spoločnosti v sume 86,4 tis. eur, ale aj výdavky na štipendiá Martina Filka v sume 200 tis. eur. Prostriedky na túto oblasť na rok 2021 predstavujú sumu 863 mil. eur.
Tabuľka 45 - Výdavky na vysoké školstvo Výdavky na vysoké školstvo
Výdavky verejných vysokých škôl*
Výdavky pre VVŠ spolu cez MŠVVŠ SR**
Rezortné vysokoškolské vzdelávanie***
Zdroje EÚ vrátane spolufinancovania
Fond na podporu vzdelávania
Slovenská akadémia vied - doktorandské štúdium
* výdavky vrátane výdavkov z APVV a EÚ a SP Zdroj: MF SR
** výdavky bez transferov pre VVŠ
*** vysoké školy MO SR, MV SR a MZ SR
V skutočnosti za roky 2018 a 2019 a očakávanej skutočnosti 2020 sú zahrnuté použité výdavky z predchádzajúcich rokov ako aj výdavky z podnikateľskej činnosti, ktorá sa nerozpočtuje.
Návrh rozpočtu verejnej správy
79
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Osobné výdavky zamestnancov verejných vysokých škôlOsobné výdavky zamestnancov verejných vysokých škôl vychádzajú z transferu rozpísaného kapitolou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na rok 2021 v sume 513 mil. eur, v tom mzdy 379 mil. eur s priemerným mzdovým výdavkom 1 565,10 eur.
Tabuľka 46 - Zamestnanosť vo verejných vysokých školách 2018 S a 2019 S (hlavná a podnikateľská činnosť) z výkazu FIN 1-04. OS 2020 v počtoch zamestnancov zohľadňuje údaje zo štatistiky za 1. polrok 2020. Počty zamestnancov v NRVS 2021 až 2023 sú orientačné, zohľadňujú opatrenia z revízie výdavkov a ich plnenie bude závisieť od čerpania zdrojov EÚ a spolufinancovania zo ŠR, čo ovplyvní výšku priemerného mzdového výdavku.
Medziročný pokles výdavkov a počtu zamestnancov verejných vysokých škôl oproti roku 2020 zohľadňuje opatrenia z Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe, ktoré spočívajú v optimalizácii počtu nepedagogických zamestnancov rozloženej na viacero rokov a postupné znižovanie počtu učiteľov verejných vysokých škôl, s čím súvisí aj znižovanie osobných výdavkov v roku 2021 o sumu 27,2 mil. eur, v roku 2022 o sumu 54,4 mil. eur a v roku 2023 o sumu 81,5 mil. eur.
V návrhu rozpočtu verejnej správy sa na rok 2022 rozpočtujú osobné výdavky v sume 480 mil. eur, z toho mzdy 356 mil. eur s priemerným mzdovým výdavkom 1 571,11 eur pre 18 861 zamestnancov a v roku 2023 v sume 453 mil. eur, z toho mzdy 336 mil. eur s priemerným mzdovým výdavkom 1 595,52 eur pre 17 526 zamestnancov.
Z výdavkov štátneho rozpočtu poskytovaných prostredníctvom kapitoly MŠVVŠ SR verejným vysokým školám sa zabezpečuje vzdelávanie študentov, veda a výskum na školách, sociálna podpora pre študentov VŠ ako sú štipendiá, podpora stravovania, ubytovania, športových a kultúrnych aktivít. V nadväznosti na Revíziu výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe sú rozpočtované výdavky na roky 2021 až 2023 každoročne v sume 9,06 mil. eur na vyplatenie odstupného a odchodného. Ďalej sú rozpočtované výdavky na činnosť Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy, výdavky určené pre zahraničných študentov vrátane štipendií, výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc a výdavky na informačné technológie.
Verejné vysoké školy budú používať na financovanie svojej hlavnej činnosti okrem prostriedkov poskytnutých MŠVVŠ SR aj vlastné zdroje a zdroje získané z podnikateľskej činnosti, ktorá sa podľa vysokoškolského zákona nerozpočtuje. V roku 2019 tvorili tieto výdavky sumu 40,4 mil. eur.
Verejné vysoké školy môžu v priebehu roku získať z Agentúry na podporu výskumu a vývoja (ďalej len “APVV“) a sekcie vedy a techniky MŠVVŠ SR ďalšie disponibilné zdroje na financovanie projektov vedy a výskumu na základe vyhlásených verejných výziev. Okrem prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých z MŠVVŠ SR sa verejné vysoké školy budú môcť uchádzať aj o zdroje zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu
Návrh rozpočtu verejnej správy
80
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
z operačných programov, ktoré budú slúžiť na projekty v oblasti ľudských zdrojov ako aj projekty súvisiace s výskumom a vývojom.Do oblasti vysokého školstva patria aj výdavky rozpočtované v rezorte Ministerstva obrany SR pre Akadémiu ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, Ministerstva vnútra SR pre Akadémiu policajného zboru v Bratislave a Ministerstva zdravotníctva SR pre Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave vrátane vlastných zdrojov.
Tabuľka 47 - Výdavky na rezortné vysoké školstvo Rezortné vysokoškolské vzdelávanie
*vrátane vlastných zdrojovZdroj: MF SR
Študenti počas vysokoškolského štúdia môžu získať pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania, študenti ošetrovateľstva navyše aj stabilizačnú pôžičku. V roku 2021 sa predpokladá alokácia zdrojov na pôžičky pre študentov v celkovej sume 8,66 mil. eur, z toho 2,66 mil. eur pre študentov odboru ošetrovateľstva.
Tabuľka 48 - Prehľad počtu študentov verejných vysokých škôl Zdroj: MŠVVŠ SR
Veda a technika
Verejné výdavky na vedu a techniku pozostávajú zo zdrojov štátneho rozpočtu z kapitoly MŠVVŠ SR, zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania, z kapitoly Slovenskej akadémie vied a ostatných rezortov. Vo výdavkoch na vedu a techniku sú zapracované zvýšené výdavky z titulu financovania členských príspevkov do medzinárodných organizácií o 6,81 mil. eur a časť výdavkov na kreovanie Vesmírnej kancelárie v sume 316 tis. eur. Oblasť vedy a techniky bude v roku 2021 disponovať zdrojmi vo výške 442 mil. eur.
Tabuľka 49 - Výdavky na vedu a techniku Výdavky na vedu a techniku celkom
Veda a technika v MŠVVŠ SR zo štátneho rozpočtu
Prostriedky EÚ a spolufinancovanie zo ŠR
Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
81
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
MŠVVŠ SR ako ústredný orgán štátnej správy je najvýznamnejším poskytovateľom verejných zdrojov na vedu a techniku. Podporuje projekty výskumu a vývoja realizované na verejných vysokých školách. Prostredníctvom APVV sú poskytované finančné prostriedky na projekty výskumu a vývoja na základe verejných výziev, na projekty dvojstranných alebo mnohostranných zmlúv o medzinárodnej vedecko-technickej spolupráci. Ďalej zabezpečuje finančné zdroje na členské príspevky v medzinárodných organizáciách. Na riešení projektov výskumu a vývoja sa podieľajú aj rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie rezortu.Ďalším zdrojom financovania vedy a techniky z verejných zdrojov v kapitole MŠVVŠ SR sú aj finančné prostriedky štrukturálnych fondov EÚ vrátane spolufinancovania. O finančné prostriedky z týchto zdrojov sa môžu riešitelia výskumných úloh uchádzať na základe vyhlásených výziev. Okrem týchto zdrojov môžu slovenské subjekty čerpať na výskumno-vývojové projekty zdroje aj z medzinárodných projektov EÚ, napr. Horizont 2020, COST a ďalších projektov z Európskej komisie.
Slovenská akadémia vied predstavuje druhého najväčšieho podporovateľa vedy a výskumu. Výdavky rozpočtované pre SAV sú určené na podporu základného výskumu a aplikovaného výskumu. SAV prostredníctvom 47 rozpočtových a príspevkových organizácií a Úradu predsedníctva SAV zabezpečuje riešenie výskumných úloh a činnosť organizácií. V limite výdavkov kapitoly je zapracované zvýšenie o sumu 585 tis. eur, z toho 500 tis. eur na rekonštrukciu zámku v Arboréte Mlyňany a 85,3 tis. eur na projekty výskumu a vývoja vyplývajúce z makroprognóz.
Financovanie vedy a techniky je realizované aj ďalšími rezortmi ako sú Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Úrad jadrového dozoru SR, atď.
Výdavky na inovácie sú realizované prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR.
Podpora športu
Celkové výdavky na šport sú rozpočtované na rok 2021 v sume 136 mil. eur. Tieto smerujú na financovanie športu prostredníctvom troch rezortov a Fondu na podporu športu (ďalej len „fond“).
Tabuľka 50 - Výdavky na šport Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Výdavky na športovú infraštruktúru (VPS)
Zdroj: MF SR
Výdavky na šport z kapitoly MŠVVŠ SR sú určené na financovanie športu pre všetkých, školského športu a univerzitného športu, športu zdravotne znevýhodnených, výdavky súvisiace s reprezentáciou SR na medzinárodných športových podujatiach, národné športové projekty
Návrh rozpočtu verejnej správy
82
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
a športovú infraštruktúru. Vo výdavkoch na šport sú zapracované výdavky na rekonštrukcie futbalových štadiónov v sume 4,5 mil. eur, výdavky vyplývajúce z novely zákona o športe na medzinárodnú dopingovú kontrolu v sume 87 tis. eur, výdavky na budovanie športovej infraštruktúry národného významu v sume 26,5 mil. eur v zmysle uznesenia vlády SR č. 625/2019, ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Významným zdrojom určeným na financovanie športu sú odvody z prevádzkovania lotériových hier vo výške 100 %, ktorých objem v roku 2021 predstavuje 44,9 mil. eur. V roku 2021 fond disponuje prostriedkami v sume 20,2 mil. eur, ktoré budú poskytované vo forme dotácií. V rozpočtoch kapitol MV SR a MO SR sú rozpočtované výdavky na športovú reprezentáciu SR. Z uvedených výdavkov sa zabezpečuje činnosť Vojenského športového centra DUKLA Banská Bystrica, Armádny športový klub Dukla Trenčín a Športové centrum polície.
Administratíva a iné výdavky
Tabuľka 51 - Výdavky na administratívu Výdavky na administratívu
Inštitucionálna podpora MŠVVŠ SR
IT financované zo ŠR administratíva
Výdavky na koordináciu prierezových aktivít
MŠVVŠ SR protidrogová politika
Štrukturálne fondy inde neuvádzané
Zdroj: MF SR
Pre fungovanie systému je dôležitá aj dostatočná inštitucionálna podpora. Tú tvorí najmä činnosť samotného úradu ministerstva, ale aj niektorých podriadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií. Do tejto kategórie sú tiež zaradené výdavky, ktoré nespadajú pod žiadnu z doteraz spomínaných oblastí – celoživotné vzdelávanie (v rámci programu Tvorba a implementácia politík), podpora mládeže či protidrogová politika. Okrem týchto výdavkov sem patria prostriedky určené na podporu a údržbu IT systémov. V návrhu rozpočtu na administratívne výdavky je zabezpečené dofinancovanie administratívnych kapacít vo Výskumnej agentúre a sekcii štrukturálnych fondov EÚ MŠVVŠ SR v sume 5,84 mil. eur, z toho osobné výdavky v 5,08 mil. eur z dôvodu absencie zdrojov z Technickej pomoci financovanej zo štrukturálnych fondov z programového obdobia 2014 – 2020, výdavky na zriadenie Vesmírnej kancelárie v zmysle pokračovania spolupráce s Európskou vesmírnou agentúrou a výdavky na príspevok za zásluhy v športovej oblasti (renta pre medailistov) v sume 1,36 mil. eur.
Cieľom verejných investícií a politík v doprave je rozvíjať ju tak, aby umožnila prepravu tovarov a osôb rýchlo, kvalitne, bezpečne, s čo najnižšími negatívnymi externalitami a za primeranú cenu v oblastiach, kde to súkromný sektor najmä pre ekonomickú nevýhodnosť nezabezpečuje vôbec, resp. v požadovanom rozsahu alebo kvalite alebo za požadované cestovné. V oblasti rozvoja bývania sú cieľmi zlepšovanie kvalitatívnych podmienok existujúceho bytového fondu a zvýšenie počtu dokončovaných bytov, ako aj rozvoj dostupného nájomného bývania.
Návrh rozpočtu verejnej správy
83
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 52 - Kľúčové ukazovatele v oblasti dopravy Využitie železničnej dopravy
(km najazdené vlakom / obyvateľ)
Počet úmrtí v cestnej doprave
Emisie polutantov z dopravy
Environmentálne aspekty dopravy
(% hodnoty roku 2000, NOx)
N/A – hodnoty sú nedostupné
Podiel železničnej dopravy je na Slovensku v porovnaní s EÚ nízky. Vzhľadom na očakávanú stúpajúcu mieru automobilizácie je potrebné zamerať sa okrem modernizácie cestnej siete aj na zvýšenie atraktivity alternatívnych druhov prepravy.
Graf 17: Km najazdených vlakom na obyvateľa a počet automobilov na 1 000 obyvateľov Zdroj: Eurostat, MF SR Zdroj: Eurostat
Výdavky pre oblasť dopravy a rozvoja bývania sa v roku 2021 budú realizovať prostredníctvom úradu Ministerstva dopravy a výstavby SR (ďalej len MDV SR), ako aj organizácií v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti MDV SR, a to Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (ďalej len „NDS“), Železníc SR (ďalej len „ŽSR“), Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ďalej len „ZSSK“), Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) a Slovenskej správy ciest (ďalej len „SSC“).
Tabuľka 53 - Doprava a bývanie Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
84
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Cestná doprava Zlepšenie procesu prípravy projektov a priorizácia z pohľadu ich spoločenského a ekonomického prínosu zabezpečí lepšie dosahovanie cieľov dopravnej politiky. Slovensko má v porovnaní s krajinami z EÚ 15 menej diaľnic a rýchlostných ciest, čo je typické pre konvergujúce krajiny. Súčasný zásobník projektov (20+ mld. eur) je nerealistický a reálne tempo výstavby je tri úseky diaľnic a RC za rok.
Graf 18: Dĺžka diaľnic*, 2016 (km/1000 obyv.) a počet cestných projektov podľa príprav Plánovanie projektov zlepší vládou SR schválená priorizácia projektov cestnej infraštruktúry. Výber priorít zohľadňuje dopravné a sociálne hľadisko a spoločenský prínos. Na priorizáciu nadväzujúci harmonogram by mal zohľadniť kapacitu štátu pripraviť projekty, rozpočtové obmedzenia štátu, kapacitu stavebného sektora a ekonomický cyklus. Efektívny plán výstavby ciest I. triedy a diaľnic by mal byť dlhodobý, verejný a bez častých zmien.
Kritériá pre vyhodnotenie projektu
Projekty sú vyhodnotené na základe jedného z troch kritérií:
1.dopravné – stavby paralelné k cestám s naplnenou kapacitou, rekonštrukcia ciest I. triedy v zlom stave,
2.TEN-T – slovenské úseky transeurópskej siete TEN-T Core,
3.ostatné projekty vyhodnotené podľa spoločenskej priority.
* Za SR sú uvedené diaľnice aj RC Zdroj: Eurostat, NDS, MDV SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
85
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 54 - Cestná dopravaVýstavba cestnej siete formou PPP
VPS výstavba cestnej siete
Správa, prevádzka a údržba
Správa a údržba ciest I. triedy
Správa, prevádzka a údržba diaľnic a RC
Zdroj: MF SR
Celkové výdavky smerujúce do cestnej dopravy na rok 2021 predstavujú 1,56 mld. eur, ktoré sú určené na výstavbu cestnej siete, bezplatnú dopravu a správu, prevádzku a údržbu ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest.
Výstavba ciest I. triedy sa realizuje prostredníctvom rozpočtovej organizácie SSC, ktorá zabezpečuje dopravné plánovanie v cestnom hospodárstve, výkon správcovskej a investorskej činnosti pre cesty I. triedy na území SR, plní úlohy zabezpečenia rozvoja ciest, úlohy dopravného inžinierstva. Výdavky na výstavbu ciest I. triedy v roku 2021 sú v rámci kapitoly MDV SR rozpočtované zo zdrojov EÚ a príslušného spolufinancovania, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2020 sú vyššie o 117 mil. eur. Ďalšie výdavky určené na cesty I. triedy sú rozpočtované v kapitole VPS v sume 21,6 mil. eur.
Výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest realizuje NDS, ktorá zabezpečuje prípravu a realizáciu opráv, výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na základe programov ministerstva, programov schválených vládou vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a medzinárodných zmlúv. Taktiež zabezpečuje predaj elektronických diaľničných známok za používanie vymedzených úsekov diaľnic a vyberanie poplatkov za používanie týchto komunikácií pre niektoré motorové vozidlá podľa osobitného predpisu. NDS je i správcom elektronického výberu mýta pre vozidlá nad 3,5 t celkovej hmotnosti na diaľniciach, rýchlostných cestách a vybraných úsekoch ciest I. triedy. Za účelom rozvoja cestnej infraštruktúry spoplatňuje diaľnice a rýchlostné cesty. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest sú rozpočtované v roku 2021 výdavky v sume 129 mil. eur a ďalšie výdavky sú rozpočtované v kapitole VPS v celkovej sume 431 mil. eur.
Na výstavbu cestnej siete formou PPP sú v roku 2021 rozpočtované výdavky vo výške 348 mil. eur, a to najmä na platbu za dostupnosť PPP projektu R1, platbu za dostupnosť PPP projektu D4/R7 a na úhradu DPH za projekt D4/R7. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2020 sú výdavky vyššie o 192 mil. eur najmä v nadväznosti na rozpočtovanie výdavkov na úhradu DPH za projekt D4/R7 v sume 131 mil. eur, zvýšenie výdavkov na platbu za
Návrh rozpočtu verejnej správy
86
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
dostupnosť PPP projektov o 34,2 mil. eur. V kapitole VPS sú rozpočtované výdavky v sume 24,6 mil. eur na výkupy pozemkov v rámci projektu D4/R7.Na kompenzáciu straty za poskytovanie bezplatnej dopravy v pravidelnej mestskej a prímestskej autobusovej doprave pre vybrané skupiny obyvateľov sú v kapitole VPS rozpočtované výdavky v sume 70,0 mil. eur.
V roku 2021 smerujú na správu, údržbu a opravy ciest I. triedy vrátane veľkoplošných opráv prostredníctvom SSC výdavky o 60 mil. eur vyššie oproti schválenému rozpočtu na rok 2020 a na správu, údržbu a opravy diaľnic a rýchlostných ciest prostredníctvom NDS výdavky vyššie o 40,1 mil. eur.
Graf 19: Stav ciest I. triedy a výdavky na údržbu ciest I. triedy (mil. eur) Železničná doprava
Na železničnú dopravu sú na rok 2021 rozpočtované výdavky vrátane výdavkov ŽSR a ZSSK v sume 1,20 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2020 predstavuje zvýšenie o 30,0 mil. eur. Pre ŽSR na železničnú infraštruktúru, správu a prevádzku sú rozpočtované prostriedky v sume 556 mil. eur. Výdavky na osobnú železničnú dopravu predstavujú 641 mil. eur.
ŽSR spravujú železničnú infraštruktúru vo vlastníctve štátu a vykonávajú funkciu manažéra infraštruktúry, z ktorej vyplýva povinnosť pre ŽSR organizovať a zabezpečovať prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych tratí a organizovať na nich vlakovú dopravu pre všetkých dopravcov na nediskriminačnom princípe.
ZSSK je jedným z dopravcov zabezpečujúcich osobnú železničnú dopravu vo verejnom záujme a zabezpečuje dopravné a prepravné služby, zodpovedajúce záujmom dopravnej politiky štátu a požiadavkám trhu.
Návrh rozpočtu verejnej správy
87
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 55 - Železničná dopravaRozvoj a modernizácia ŽSR
Modernizácia dopravy ZSSK
Zdroj: MF SR
Vyššie uvedené výdavky sú vyčlenené na rozvoj a modernizáciu železničnej dopravnej cesty, obnovu železničných mobilných prostriedkov, investíciu pre verejnú osobnú dopravu, prevádzkovanie dráh a prevádzkovanie dopravy na dráhach.
V kapitole VPS sú rozpočtované výdavky na rozvoj a modernizáciu železničnej infraštruktúry v sume 26,3 mil. eur.
Železničná infraštruktúra
Pripravovaná priorizácia investícií a zavedenie štandardov údržby v budúcnosti bude mať vplyv na zlepšenie stavu nosných železničných tratí s cieľom výrazného minimalizovania meškania vlakov a výlukových prác na týchto tratiach. Financovanie údržby tratí je nedostatočné a rozptýlené na veľký počet tratí. Zvyšuje sa dĺžka tratí v nevyhovujúcom stave a akumuluje sa prevádzkový a údržbový dlh. Prioritnou oblasťou pre investície preto bude zavádzanie diaľkového a zjednodušeného riadenia dopravy a rekonštrukcia najviac vyťažených tratí.
Zlepšiť prehľadnosť a zvýšiť efektivitu vynaložených prostriedkov je možné oddelením prevádzkovej a investičnej dotácie. Je potrebné jasne definovať potrebnú úroveň prevádzkových nákladov a investičnú činnosť financovať samostatne na základe verejného a priorizovaného investičného plánu po vzore cestnej infraštruktúry.
Návrh rozpočtu verejnej správy
88
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Graf 20: Štruktúra nákladov (1000 ur/stav. km) a stav tratí (% tratí v určitom stave podľa ACK)48 *53 % tratí v stave dobrý v r. 2019
Zlepšenie hospodárenia ŽSR je možné dosiahnuť zlepšením hospodárenia v riadení dopravy, zefektívnením interných procesov, obmedzením výdavkov do tratí s minimálnou dopravou, zefektívnením údržby a odpredajom nepotrebného majetku. Zmysluplná investícia do zabezpečovacích zariadení, najmä v oblasti diaľkového riadenia dopravy, prinášajúcich úsporu mzdových nákladov spolu s predchádzajúcimi opatreniami budú prinášať pri predpokladanej jednorazovej investícií v objeme 300 mil. eur odhadovanú úsporu 77 mil. eur každý nasledujúci rok.
Bežný transfer zo štátneho rozpočtu pre ŽSR je oproti skutočným výdavkom v roku 2019 znížený o identifikované opatrenia auditu o 35,0 mil. eur a príjmy ŽSR boli zvýšené o odporúčaný predaj majetku v sume 18,5 mil. eur. Väčšina opatrení s najväčším objemom úspor nateraz ostáva nezrealizovaná.
Ďalším nástrojom na zefektívnenie fungovania je zmluva ŽSR s MDV SR, ktorej systémové zmeny posilnia motiváciu manažmentu znižovať náklady, zlepšovať stav infraštruktúry a vytvoriť priestor na realizovanie ozdravných opatrení. Do zmluvy budú zahrnuté relevantné kľúčové výsledkové ukazovatele (KPI), ktorých plnenie bude naviazané na financovanie. Doplnkové výsledkové ukazovatele rozlíšia trate podľa ich využitia, čo vytvorí priestor pre cielený rozvoj významných tratí. Z dôvodu plynulého prechodu na nový model od roku 2022 je vhodné, aby dodatok na rok 2021 obsahoval už nové KPI.
Osobná železničná doprava
Kľúčový nástroj pre zabezpečenie kvalitného servisu pre občanov v železničnej doprave je zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme štátu so ZSSK. Výška úhrady za dopravné služby vo verejnom záujme spoločnosťou ZSSK vychádza z rozdielu medzi oprávnenými nákladmi a výnosmi. Dotácia na vlakový kilometer sa od roku 2012 zvýšila o 27 %. Príčinou sú najmä zrýchľujúci sa rast odpisov ako oprávnených nákladov. Odpisy v prepočte na vlkm narástli v rokoch 2010 až 2019 o 99 % a sú dnes takmer dvojnásobné oproti Českým dráham. Vhodné nastavenie novej zmluvy 2021 – 2030 prispeje ku väčšej efektivite a nastaví lepšie motivácie pre jednotlivých aktérov.
48 Stav trate, resp. siete vyjadrený absolútnym číslom kvality (ACK). Na základe predpisových ustanovení.
Návrh rozpočtu verejnej správy
89
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Zefektívnením objednávky výkonov je možné pri súčasnej dotácii pridať až 30 % vlakových spojov. Vypracovaním plánu dopravnej obsluhy sa vytvorí priestor na optimalizáciu objednávky výkonov zo stany MDV SR a nový cestovný poriadok prinesie lepšie využitie vozidiel a personálu. Dotácia na 1 kilometer objednávaný u ZSSK je oproti Česku (ČD) vyššia o 60 %. V súlade s revíziou výdavkov na dopravu bola platba štátu v rámci zmluvy o poskytovaní služieb vo verejnom záujme pre ZSSK znížená o 20 %, t. j. o 52,9 mil. eur oproti reálnym výdavkom roku 2019, čo bolo premietnuté do zníženia bežného transferu pre ZSSK.
Letecká doprava
Tabuľka 56 - Letecká doprava Zdroj: MF SR
Na leteckú dopravu sa na rok 2021 rozpočtujú výdavky v sume 11,6 mil. eur. Výdavky v sume 6,00 mil. eur sú rozpočtované najmä na financovanie bezpečnostnej ochrany letiska, výkonu záchranných a hasičských služieb na letisku a na refundáciu výdavkov spojených s poskytovaním letových prevádzkových služieb letom oslobodeným od odplát.
Výdavky v sume 5,56 mil. eur sú rozpočtované v kapitole VPS na investičné projekty v rámci investičného zámeru Letisko M. R. Štefánika Bratislava.
Podpora rozvoja bývania
Zlepšovanie kvalitatívnych podmienok existujúceho bytového fondu a rozvoj dostupného nájomného bývania prinesie sociálno-spoločenské benefity. Trh s nehnuteľnosťami je charakterizovaný vysokým podielom bytov obývaných vlastníkmi. Na druhej strane takmer neexistuje trh s regulovaným nájomným bývaním. V regulovanom nájomnom bývaní žije 1,5 % populácie SR, čo tvorí takmer 3 % bytového fondu Slovenska. Podiel populácie žijúcej v bytoch s trhovým nájmom je tiež značne pod priemerom v porovnaní s krajinami EÚ. Nízka dostupnosť nájomného bývania je jedným z faktorov nízkej regionálnej mobility pracovnej sily na Slovensku.
Celkové výdavky smerujúce na podporu rozvoja bývania na rok 2021 sa rozpočtujú vo výške 287 mil. eur vrátane výdavkov Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“), ktorý má významnú úlohu v podpore rozvoja bývania. ŠFRB je určený na financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Návrh rozpočtu verejnej správy
90
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 57 - Podpora rozvoja bývaniaDotácie na podporu rozvoja bývania
Štátna prémia k stavebnému sporeniu
Bonifikácia k hypotekárnym úverom
Zdroj: MF SR
Uvedené výdavky sú rozpočtované na dotácie na podporu rozvoja bývania, na príspevok na zateplenie rodinného domu, na príspevok na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie, na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu, na štátny príspevok a štátny príspevok pre mladých k hypotekárnym úverom poskytnutým pred 1. januárom 2018, na úvery poskytované prostredníctvom ŠFRB a na správu fondu. Výdavky na uvedenú oblasť na rok 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2020 rastú o 4,60 %, t. j. o 12,6 mil. eur najmä z dôvodu zvýšenia výdavkov ŠFRB.
Administratíva a ostatné činnosti
Tabuľka 58 - Administratíva a ostatné činnosti Informačné technológie financované zo ŠR
VPS informačné technológie
Civilné a núdzové plánovanie
Zdroj: MF SR
Výdavky na administratívu a ostatné činnosti na rok 2021 predstavujú sumu 106 mil. eur, ktorými sa zabezpečí financovanie úloh samotného úradu MDV SR, Dopravného úradu, ktorý je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť dráh a dopravy na dráhach, civilného letectva a vnútrozemskej plavby, Úradu pre reguláciu elektronických komunikáciía poštových služieb, ktorý je regulačným a cenovým orgánom a vykonáva štátny dohľadv oblasti elektronických komunikácií a poštových služieb, Slovenskej stavebnej inšpekcie, ktorej hlavným poslaním je vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním stavebného zákonas cieľom chrániť verejné aj súkromné záujmy všetkých účastníkov výstavby, najmä predchádzať škodám preventívnym a výchovným pôsobením, nariaďovaním nápravy zistených nedostatkov, ich postupovaním stavebným úradom na ďalšie konanie, plnenie úloh vyplývajúcich z rezortných politík, prenesený výkon štátnej správy, technická pomoc, riešenie úloh, ktoré kapitola rieši ako účastník medzirezortných programov.
Návrh rozpočtu verejnej správy
91
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Z uvedených výdavkov je 5,22 mil. eur rozpočtovaných v kapitole VPS, z toho 1,68 mil. eur na Jednotný informačný systém cestnej dopravy, 1,54 mil. eur na Národný systém dopravných informácií, 1,71 mil. eur na Informačný model systému cestnej dopravy a 281 tis. eur na nákup prevádzkových strojov, prístrojov a zariadení.Vo výdavkoch na administratívu sa zabezpečí aj financovanie projektov dopravných sietí Európy z Nástroja na prepájanie Európy (CEF), kompenzácia rozdielu medzi „čistými nákladmi“ poskytovateľa univerzálnej služby a príspevkov poštových podnikov v zmysle zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a činností národného dozorného orgánu v zmysle zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) v nadväznosti na článok 4 odseku 4 novelizovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004 prostredníctvom samostatných účtov.
4.5. Sociálne veci a podpora zamestnanosti Štát poskytuje svojim občanom hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a v prípade osirenia alebo ovdovenia. Zároveň dohliada na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, poskytuje osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch zraniteľným skupinám a pomoc pri hľadaní práce uchádzačom o zamestnanie. Štát tiež poskytuje podporu pre rodičov, ktorí sa starajú o deti a pomoc občanom v hmotnej núdzi.
Úlohy štátu v tejto oblasti zabezpečuje najmä Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré zodpovedá za zamestnanosť a pracovnoprávne vzťahy, sociálne poistenie, dôchodkové sporenie, sociálnu inklúziu, rodinnú politiku a sociálno-právnu ochranu detí.
Graf 21: Verejné výdavky na sociálne zabezpečenie a ich štruktúra, 2018 Verejné výdavky Slovenska na sociálne zabezpečenie sú výrazne pod európskym priemerom. Líšia sa aj vo svojej štruktúre. Relatívne vysoký podiel výdavkov je určený na kompenzácie spojené s chorobou, invaliditou a zdravotným postihnutím. Naopak podiel výdavkov na
Verejné výdavky na sociálne zabezpečenie, 2018
Štruktúra výdavkov na sociálne zabezpečenie, 2018
(% výdavkov na sociálne zabezpečenie)
Zdroj: Eurostat (COFOG klasifikácia)
Návrh rozpočtu verejnej správy
92
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
nezamestnanosť, bývanie a sociálnu pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi je o viac ako dve tretiny nižší oproti priemeru EÚ. Porovnanie štruktúry komplikuje skoro päťnásobne vyšší podiel neklasifikovaných výdavkov.Slovensko zaznamenáva v porovnaní s priemerom krajín EÚ horšie výsledky na trhu práce a lepšie výsledky v sociálnej oblasti.
Tabuľka 59 - Kľúčové ukazovatele sociálneho zabezpečenia a podpory zamestnanosti Miera zamestnanosti (% v skupine 20-64 rokov)
Miera dlhodobej nezamestnanosti (% aktívneho obyvateľstva nad 15 rokov)
Miera zamestnanosti nízkokvalifikovaných (ISCED 0-2) (%)
Miera zamestnanosti žien vo veku 25-34 rokov (%)
Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (% populácie)
Vplyv sociálnych transferov (okrem dôchodkov) na mieru rizika chudoby (% zníženie)
Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia ľudí vo veku 65 a viac rokov (% populácie)
Relatívna hĺbka chudoby detí vo veku 0 až 5 rokov (% medzera oproti hranici rizika chudoby)
N/A – hodnoty sú nedostupné
Cieľ Slovenskej republiky stanovený v stratégii Európa 2020 dosiahnuť 72 % miery zamestnanosti do roku 2020 sa podarilo naplniť už v roku 2018. Rast zamestnanosti od roku 2010 bol však výrazne pomalší ako v susedných krajinách V4. Miera zamestnanosti zaostáva za priemerom EÚ, zvlášť v prípade niektorých zraniteľných skupín (napr. ľudí s nízkou kvalifikáciou, matiek s malými deťmi, ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, osôb so zdravotným postihnutím). Dlhodobá nezamestnanosť je výrazne vyššia, najmä v porovnaní s krajinami V3 a kríza spôsobená pandémiou COVID-19 výrazne znížila šance, že sa v roku 2020 podarí dosiahnuť cieľ stanovený v národnom programe reforiem (3 %).
Návrh rozpočtu verejnej správy
93
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
V miere rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia dosahuje Slovensko dlhodobo výrazne lepšie výsledky ako EÚ, neplatí to však pre všetky skupiny populácie. Medzi najviac ohrozené skupiny patria ľudia z prostredia MRK, deti rodičov s nízkym vzdelaním, domácnosti osamelých rodičov a rodičov s tromi a viacerými deťmi. Naopak podiel ohrozených ľudí v dôchodkovom veku patrí medzi najnižšie v EÚ. Systém sociálnych dávok je menej účinný v znižovaní miery rizika chudoby obyvateľstva v porovnaní s priemerom EÚ aj okolitých krajín a táto účinnosť sa v čase zhoršuje. Podiel malých detí žijúcich pod hranicou rizika chudoby je vyšší a tieto deti žijú v hlbšej chudobe ako je priemer EÚ aj okolitých krajín. Život v hlbokej chudobe má pritom negatívne dôsledky na kognitívny a emocionálny vývin dieťaťa.Graf 22: Miera zamestnanosti a miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia Rozpočet na rok 2021 zohľadňuje legislatívne zmeny prijaté v priebehu roku 2020, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky na splnenie cieľov a záväzkov Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 - 2024.
V roku 2020 sa na základe poslaneckého návrhu upravil dôchodkový vek poistencov narodených v rokoch 1957-1965, ktorí vychovali deti tak, aby mali znížený dôchodkový vek v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca, ktorý sa narodil v tom istom roku, o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však v úhrne o 18 mesiacov, ak vychoval tri a viac detí.
Vláda SR presadzuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. V tejto súvislosti je aktuálne v legislatívnom procese predložený návrh zákona, ktorým sa navrhuje ponechať nominálne sumy minimálnych dôchodkov na úrovni roku 2020. Okrem toho sa opätovne navrhuje podmieniť nárok na minimálny dôchodok cez tzv. kvalifikované roky dôchodkového poistenia.
Od roku 2021 sa plánuje zintenzívnenie podpory budúcich matiek v súvislosti s predloženým poslaneckým návrhom, ktorým sa navrhuje zavedenie dávky tehotenské z prostriedkov sociálneho poistenia a tehotenských štipendií, ktoré sa budú vyplácať z prostriedkov kapitoly MŠVVŠ SR.
Graf: Miera zamestnanosti (% v skupine 20-64 rokov)
Graf: Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (2018, % populácie) Návrh rozpočtu verejnej správy
94
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Celkové výdavky oblasti sa na rok 2021 rozpočtujú v sume 12,9 mld. eur, čo predstavuje 13,5 % HDP a 27,7 % výdavkov rozpočtu verejnej správy.Tabuľka 60 - Celkové výdavky oblasti sociálne veci a podpora zamestnanosti Úrad komisára pre osoby so zd. postihnutím
Zdroj: MF SR
Výdavky Sociálnej poisťovne sa v roku 2021 predpokladajú v celkovej výške 9,63 mld. eur, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2020 zvýšenie o 919 mil. eur, t. j. nárast o 10,6 %. Najvýznamnejšiu položku výdavkov predstavujú výdavky na dôchodkové dávky, ktoré sa na rok 2021 rozpočtujú v sume 8,14 mld. eur.
V roku 2021 dosiahnu výdavky kapitoly MPSVR SR 3,28 mld. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 12,1 %. Tri výdavkovo najväčšie programy sa zameriavajú na sociálnu inklúziu (hlavne podpora rodiny, pomoc v hmotnej núdzi, kompenzácia ŤZP a dôchodky hradené štátom – 13. dôchodok a minimálny dôchodok), aktívne opatrenia trhu práce a tvorbu a implementáciu politík.
Sociálna inklúzia
Zámerom programu Sociálna inklúzia je udržateľné zníženie chudoby a odstránenie sociálneho vylúčenia. Výdavky na program zo zdrojov štátneho rozpočtu sa na rok 2021 rozpočtujú v sume 2,79 mld. eur. Rozpočtovaný objem výdavkov zohľadňuje predpokladané počty poberateľov jednotlivých dávok a príspevkov sociálnej inklúzie, ich výšku a povinnú valorizáciu vybraných
dávok.
Tabuľka 61 - Výdavky programu 07C Sociálna inklúzia zo štátneho rozpočtu Sociálna inklúzia, zdroj ŠR
kompenzácia sociálnych dôsledkov ŤZP
podpora sociálnych služieb
nesystémové dávky sociálneho poistenia
iniciatívy v oblasti sociálnej inklúzie
starostlivosť o ohrozené deti
*do roku 2020 vianočný príspevok Zdroj: MF SR
V roku 2021 sa rozpočtuje na pomoc v hmotnej núdzi suma 163 mil. eur. Z uvedených zdrojov sa budú financovať všetky dávky v hmotnej núdzi, príspevky v hmotnej núdzi (ochranný a aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie), osobitný príspevok, ktorý sa poskytuje dlhodobo nezamestnaným osobám, ktoré si nájdu zamestnanie, a to po dobu najviac 18 mesiacov a tiež dotačné programy pre deti z rodín v hmotnej núdzi. Výdavky na poskytovanie dotácií na deti z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorých príjem je najviac vo výške životného minima boli medziročne zvýšené
Návrh rozpočtu verejnej správy
95
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
o 7,08 mil. eur tak, aby dotácia pokryla najvyššie finančné pásmo na nákup potravín v ZŠ na druhom stupni vyučovania, ktoré je vo výške 1,30 eur za jeden obed. Funkciu preventívneho prvku na predchádzanie stavu hmotnej núdze detí plní náhradné výživné, ktoré je súčasťou štátnych sociálnych dávok. Rozpočtovaná suma na rok 2021 v objeme 21,6 mil. eur je určená na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa.Na podporu rodiny sa v roku 2021 rozpočtuje 990 mil. eur. Objemovo najvýznamnejšiu položku predstavuje rodičovský príspevok. V roku 2021 sú rozpočtovo zabezpečené zdroje v sume 593 mil. eur pre cca 143 tis. poberateľov. Ďalším nástrojom štátnej podpory rodiny je prídavok na dieťa, ktorý sa rozpočtuje vo výške 347 mil. eur pri predpokladanom počte cca 1,10 mil. nezaopatrených detí.
Graf 23: Podpora rodiny zo štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR
V rámci výdavkov sociálnej inklúzie sú alokované aj výdavky na štátom platené poistné za zákonom vymedzený okruh osôb, za ktoré poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistné do Rezervného fondu solidarity a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí štát. Pri zohľadnení prognózy vývoja vymeriavacieho základu a pri zahrnutí novej kategórie osôb, ktorou sú poberatelia kompenzačného príspevku baníkom, sa na rok 2021 v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozpočtujú prostriedky na štátom platené poistné v celkovej výške 362 mil. eur.
Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb s cieľom podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ŤZP do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti. V rámci programu kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa rozpočtujú výdavky v celkovej sume 482 mil. eur. Najvýznamnejšie položky v tejto oblasti tvoria príspevok na opatrovanie a príspevok na osobnú asistenciu. Výška príspevkov na opatrovanie bola k 1. júlu 2020 upravená nariadením vlády SR a rozpočet na rok 2021 sa z tohto titulu zvýšil o 30,3 mil. eur.
Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Štát prostredníctvom nich podporuje sociálne začlenenie občanov a uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Na rok 2021 bolo nariadením vlády SR zabezpečené zvýšenie príspevku na poskytovanie sociálnych služieb o 20,5 mil. eur, takže sa na podporu sociálnych služieb rozpočtuje celkovo 177 mil. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy
96
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Ostatné výdavky sociálnej inklúzie zahŕňajú výdavky na vyplácanie 13. dôchodku, tzv. nesystémových dávok sociálnej inklúzie, výdavky na ostatné iniciatívy, v rámci ktorých sa financuje aj kompenzačný príspevok baníkom a výdavky na starostlivosť o ohrozené deti.
13. dôchodok sa bude vyplácať prvýkrát v roku 2020 a nárok naň majú všetci poberatelia dôchodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou, prípadne príslušným orgánom výsluhového zabezpečenia v garantovanej minimálnej výške 50 eur. Nárok na maximálnu sumu 300 eur má ten poberateľ dôchodku, ktorého dôchodok, resp. úhrn súm dôchodkov je najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, to znamená, že pri vyplácaní 13. dôchodku sa posilňuje princíp solidárnosti. V roku 2021 sa rozpočtuje na 13. dôchodky celková suma 310 mil. eur, čo znamená medziročné zvýšenie o viac ako dvojnásobok.
V rámci tzv. nesystémových dávok sociálnej inklúzie v celkovej výške 155 mil. eur sa rozpočtujú dávky hradené štátom a vyplácané prostredníctvom Sociálnej poisťovne, najmä výdavky na minimálny dôchodok. V legislatívnom procese je predložená novela zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorej úroveň minimálneho dôchodku zostane zachovaná na úrovni roku 2020, čím sa zrušilo jeho naviazanie na rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
V rámci starostlivosti o ohrozené deti sa rozpočtujú zdroje na financovanie starostlivosti v štátnych a neštátnych centrách pre deti a rodiny, rovnako ako aj výdavky na náhradnú rodinnú starostlivosť a výdavky na opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí s cieľom obmedziť alebo odstrániť negatívne vplyvy v problémových rodinách v celkovej výške 118 mil. eur.
Zdroje EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu slúžia v rámci sociálnej inklúzie na podporu sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb a rozpočtujú sa vo výške 1,45 mil. eur.
Podpora zamestnanosti
Účastníkom trhu práce pomáha pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania a obsadzovaní voľných pracovných miest systém nástrojov a inštitúcií. Ide o tzv. služby zamestnanosti, ktoré realizujú aktívne opatrenia na trhu práce zamerané na pomoc občanom a pomoc zamestnávateľom.
V rozpočte na rok 2021 je na politiku zamestnanosti rozpočtovaná suma 284 mil. eur, z toho zdroje EÚ a spolufinancovania predstavujú 247 mil. eur.
MPSVR SR ako gestor medzirezortného programu 06G Ľudské zdroje realizuje podprogramy, ktorých výdavky sú určené na zabezpečenie financovania nástrojov aktívnej politiky trhu práce v zmysle zákona o službách zamestnanosti. Zámerom tohto podprogramu je vytváranie podmienok na zvýšenie zamestnateľnosti s dôrazom na zamestnateľnosť znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, na rozvoj moderných služieb zamestnanosti, zlepšenie celkovej situácie v oblasti rovnosti príležitostí, antidiskriminácie a podpory sociálnej inklúzie realizovaním projektov financovaných z rozpočtu EÚ a spolufinancovaných zo ŠR.
Osobitný zreteľ kladú služby zamestnanosti na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. V rámci Národných programov rozvoja aktívnej politiky trhu práce sú na tento účel zabezpečené zdroje štátneho rozpočtu v sume 32,8 mil. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy
97
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
V rámci aktívnej politiky trhu práce v súlade so zákonom o regionálnej investičnej pomoci sa z rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytujú príspevky na vytvorené nové pracovné miesta. V rozpočte na rok 2021 sú na tento účel alokované prostriedky v celkovej výške 3,95 mil. eur.Administratíva a ostatné výdavky
V kapitole MPSVR SR sa rozpočtujú výdavky pre osem podriadených organizácií, z toho 7 rozpočtových a 1 príspevkovú organizáciu. Najväčšou organizáciou je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré prostredníctvom 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Výdavky sústavy úradov práce, sociálnych vecí a rodiny medziročne klesajú o 7,85 % z dôvodu konsolidačného úsilia vlády SR.
Ďalšími organizáciami pôsobiacimi v sfére sociálnych vecí sú Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Oba úrady sú naviazané na štátny rozpočet formou transferu prostredníctvom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa podieľa na ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím, podporou a presadzovaním práv priznaných osobe so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Podrobný prehľad výdavkov jednotlivých organizácií poskytuje nasledovná tabuľka.
Tabuľka 62 - Výdavky organizácií pôsobiacich v oblasti sociálnych vecí a podpory zamestnanosti Výdavky organizácií pôsobiacich v oblasti
transfer Inštitútu pre výskum práce a rodiny
Národný inšpektorát práce
Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže
Implementačná agentúra pre OP ZaSI
Inštitút pre prac. rehabilitáciu občanov so zdr.postihnutím
Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
Zdroj: MF SR
Ostatné výdavky kapitoly zahŕňajú výdavky na medzirezortný podprogram Informačné technológie financované zo ŠR v sume 22,1 mil. eur, výdavky alokované na príspevok do Medzinárodnej organizácie práce v sume 562 tis. eur, výdavky na protidrogovú politiku v sume 50 tis. eur.
Sociálne poistenie
Sociálne poistenie slúži na ochranu obyvateľov v rôznych životných situáciách (ako napr. materstvo, pracovná neschopnosť, invalidita, dosiahnutie dôchodkového veku alebo
Návrh rozpočtu verejnej správy
98
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
nezamestnanosť). Výplata dávok sociálneho poistenia sa zabezpečuje prostredníctvom verejnoprávnej inštitúcie, ktorou je Sociálna poisťovňa.Tabuľka 63 - Výdavky Sociálnej poisťovne Výdavky Sociálnej poisťovne spolu
výdavky nemocenského poistenia
výdavky dôchodkového poistenia
výdavky poistenia v nezamestnanosti
výdavky úrazového poistenia
Výdavky garančného poistenia
Zdroj: MF SR
Výdavky nemocenského poistenia zahŕňajú doteraz poskytované dávky ako sú nemocenské, materské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka. Zároveň sa v rámci výdavkov nemocenského poistenia navrhuje zavedenie novej dávky tehotenské. Jej účelom je zabezpečenie príjmu na úhradu zvýšených výdavkov spojených s tehotenstvom podľa uváženia poistenkyne, akými sú napr. strava, ošatenie a iné. Výdavky na dávku tehotenské sa v roku 2021 predpokladajú v sume 39,4 mil. eur.
Výdavky na nemocenské dávky, ktoré sa rozpočtujú v rámci výdavkov sociálneho poistenia vychádzajú z predpokladu, že percento pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz bude približne 5,25 %.
Dôchodkové dávky sa zvyšujú v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za 1. polrok predchádzajúceho roka, minimálne však o 2 % z priemerného dôchodku (daného druhu). Na rok 2021 valorizácia podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom SR predstavuje 2,6 %. Výdavky na dôchodkové dávky zároveň rastú s prihliadnutím na bežný medziročný nárast, ktorý vyplýva z počtu novopriznaných a zaniknutých dôchodkov.
Výdavky na dôchodkové dávky tiež zohľadňujú prijatú novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá s účinnosťou od 1. 1. 2021 upravila zníženie dôchodkového veku pre osoby, ktoré vychovali dve a viac detí, tak, že za každé dieťa sa im znižuje dôchodkový vek o 6 mesiacov v porovnaní s poistencom, ktorý nemá deti. Výdavky na dôchodkové dávky boli z titulu uvedenej legislatívnej úpravy v roku 2021 zvýšené o 105 mil. eur.
Výdavky poistenia v nezamestnanosti odzrkadľujú doterajší vývoj v roku 2020 a predpoklad na nasledujúce roky v súlade s makroekonomickou prognózou Ministerstva financií SR zo septembra 2020. Vo výdavkoch poistenia v nezamestnanosti sa prejavilo aj priaznivé predkrízové obdobie, čo má za následok vyšší počet uchádzačov o zamestnanie s nárokom na dávku a vyššiu priemernú dávku v nezamestnanosti. Výdavky základného fondu poistenia v nezamestnanosti sa v roku 2021 predpokladajú vo výške 258 mil. eur.
Výdavky správneho fondu sa na rok 2021 rozpočtujú vo výške 200 mil. eur. Výška výdavkov správneho fondu na rok 2021 zabezpečuje plnenie úloh súvisiacich s činnosťou jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne.
Návrh rozpočtu verejnej správy
99
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
4.6. ZdravotníctvoZdravotníctvo je prioritou slovenskej verejnej politiky pre jeho potenciál zlepšiť kvalitu života, veľkosť sektora aj slabé výsledky. Slovenské zdravotníctvo je druhá najväčšia výdavková položka verejných financií, jeho výsledky ale výrazne zaostávajú za porovnateľnými krajinami.
Verejné výdavky na zdravotníctvo rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky. V roku 2021 dosiahnu 5,9 mld. eur. Vyspelé krajiny investujú do zdravotníctva rýchlejšie ako rastie ich ekonomika. Slovenské výdavky za posledných 5 rokov narástli o 27 %, zatiaľ čo HDP o 18 %. Slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo budú v roku 2021 predstavovať 6,2 % HDP, čo je viac ako priemer ostatných krajín V3 (5,1 %) a menej ako priemer EÚ15 (7,3 %)49. Rozpočet predpokladá, že oproti roku 2014 výdavky narastú do roku 2023, teda za desať rokov o 48 %, zatiaľ čo HDP podľa prognózy50 za rovnaké obdobie porastie o 38 % (Graf).
Graf 24: Úmrtnosť odvrátiteľná zdravotnou starostlivosťou a Porovnanie rastu výdavkov na zdravotníctvo a HDP Zdroj: Eurostat Zdroj: Eurostat, Hlavná kniha rozpočtu
Výsledky slovenského zdravotníctva však nezodpovedajú výdavkom. Na Slovensku pripadá ročne na 100-tisíc obyvateľov až 176 úmrtí, ktoré mohli byť odvrátené včasnou a efektívnou zdravotnou starostlivosťou. V ostatných krajinách V4 je takýchto úmrtí ročne 147 na 100-tisíc obyvateľov. Podobne zaostáva aj očakávaná dĺžka života a ďalšie výsledkové ukazovatele.
Tabuľka 64 - Kľúčové ukazovatele zdravotníctva Úmrtnosť odvrátiteľná zdravotnou starostlivosťou
(Počet úmrtí na 100-tisíc obyvateľov)
Očakávaná dĺžka života žien pri narodení
(Počet rokov)
Novorodenecká úmrtnosť
(Počet úmrtí v prvom roku života na 1 000 živonarodených)
Úmrtnosť odvrátiteľná prevenciou
(Počet úmrtí na 100-tisíc obyvateľov)
N/A – hodnoty sú nedostupné Zdroj: Eurostat
49 Priemer za krajiny V3 a EÚ15 z najnovších dostupných údajov v databáze OECD.50 Prognóza makroekonomického vývoja (53. zasadnutie Výboru pre makroekonomické prognózy, 16.9.2020).
51 Bez údaju za Francúzsko.
Návrh rozpočtu verejnej správy
100
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Výdavky v zdravotníctveVýdavky v zdravotníctve dosiahnu v roku 2021 úroveň 5,97 mld. eur, s medziročným rastom 205 mil. eur, t. j o 3,56 % oproti očakávanej skutočnosti 2020. Celkové výdavky v sektore zdravotníctva pozostávajú najmä z výdavkov verejného zdravotného poistenia (VZP) a výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR. Vývoj zdrojov a príjmov v zdravotníctve bol v roku 2020 výrazne ovplyvnený pandémiou ochorenia COVID-19.
Tabuľka 65 - Celkové výdavky v zdravotníctve z toho: výdavky poistenia
Výdavky kapitoly MZ SR (bez platby štátu, EÚ prostr. a SP)
Výdavky kapitoly na EÚ prostriedky a spolufinancovanie
* nárast 2020 OS je voči 2019 S, nárast 2021 N je voči 2020 OS Zdroj: MF SR
Verejné zdravotné poistenie (ďalej len „VZP“)
Súhrn verejných zdrojov (finančných prostriedkov), ktoré sú primárne určené na úhradu zdravotnej starostlivosti predstavuje verejné zdravotné poistenie.
Úpravou legislatívy sa od roku 2020 zaviedol nový spôsob financovania verejného zdravotného poistenia, podľa ktorého sa najprv určí celkový objem výdavkov verejného zdravotného poistenia vrátane opatrení z revízie výdavkov hodnoty za peniaze a k nim sa stanovia potrebné zdroje (príjmy bežného roka sa rovnajú celkovým výdavkom verejného zdravotného poistenia).
Zdroje tvoria príjmy od ekonomicky aktívnych osôb, EÚ prostriedky a spolufinancovanie a platba štátu.
V minulosti sa na určenie platby štátu používalo arbitrárne percento za poistencov štátu, ktoré spôsobovalo volatilitu celkových výdavkov. Po novom diskusia začína od reálnych potrieb rezortu a znižuje prepojenie na ekonomický cyklus. Výdavky na zdravotnú starostlivosť (tzv. výdavky poistenia) sú uhrádzané zo systému verejného zdravotného poistenia a tvoria až 95,3 % podiel z výdavkov VZP.
Od roku 2022 sa plánuje zaviesť aj vecné členenie výdavkov VZP, tzv. „programové rozpočtovanie“, čo je štandardom v krajinách OECD.
Z Revízie výdavkov na zdravotníctvo II (2019) vyplýva, že nižšiu hodnotu za peniaze v slovenskom zdravotníctve spôsobuje neefektívna alokácia zdrojov.
•V súčasnosti celkový potenciál úspor predstavuje 465 mil. eur ročne oproti roku 202052. Hlavnou kategóriou výdavkov s priestorom na zefektívnenie a úsporu sú vyšetrenia u
52 Výška potenciálnych úspor v Revízii výdavkov je 542 mil. eur ročne oproti roku 2019, časť opatrení bola splnená, časť opatrení bola prehodnotená, niektoré opatrenia boli doplnené alebo už nie sú relevantné.
Návrh rozpočtu verejnej správy
101
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
špecialistov. Slovensko má v porovnaní s inými krajinami vysoké výdavky na vyšetrenia u špecialistov spôsobené nadmerným počtom návštev a tiež na lieky a na diagnostiku. Hodnotu za peniaze v zdravotníctve zvýšia aj opatrenia bez vyčíslenej výdavkovej potreby, ako reforma siete a financovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, lepšia regulácia poistného systému, lepší manažment pacienta alebo prehodnotenie mixu personálu.
•V súčasnosti potenciál investícií do prioritných oblastí predstavuje 918 mil. eur ročne oproti roku 202053. Zdrojovo podhodnotené sú predovšetkým primárna starostlivosť, dlhodobá starostlivosť, prevencia a podpora duševného zdravia. Slovensko tiež trpí nedostatkom personálu, najmä sestier a všeobecných lekárov, hoci ich platy sú po výraznom navýšení platov sestier v roku 2019 porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami vyjadrené ako násobok priemernej mzdy, teda so zohľadnením ekonomickej úrovne Slovenska. Investície do prioritných oblastí a chýbajúceho personálu by priniesli výrazne vyššiu hodnotu za peniaze. Graf 25: Plat sestry ako násobok priemernej mzdy, 2018 a Plat lekára ako násobok priemernej mzdy, 2018
SK (sestry pracujúce v nemocniciach) Zdroj: OECD Zdroj: OECD
Zdravotníctvo sa od štartu projektu hodnoty za peniaze v roku 2016 rozpočtuje v nasledovných krokoch. V prvom kroku sa odhadne rast výdavkov bez zmien politík, ktorý zohľadňuje rast miezd podľa platového automatu, infláciu a rast spotreby liekov. Rozpočet počíta aj s vplyvom starnutia populácie a vstupom nových liekov na trh. V druhom kroku sa odhadnú dodatočné výdavky, resp. úspory súvisiace so zmenami politík. Potreba dofinancovať zdravotníctvo v priebehu roka vyplýva aj z nepredvídateľných udalostí, akou je pandémia COVID-19 v roku 2020, z neplnenia dohodnutých opatrení, z nových opatrení predstavených v priebehu roka alebo zlého manažmentu.
53 Výška potenciálnych investícií do priorít v Revízii výdavkov je 792 mil. eur ročne oproti roku 2019, časť opatrení bola splnená, prehodnotená, niektoré opatrenia boli doplnené alebo už nie sú relevantné.
Návrh rozpočtu verejnej správy
102
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 66 - Rozpočet podľa vecných oblastí Lieky a dietetické potraviny
Ústavná zdravotná starostlivosť
Všeobecná ambulantná starostlivosť
Špecializovaná ambulantná starostlivosť
Záchranná zdravotná služba
Vrtuľníková záchranná služba
Ostatné subjekty a iná ZS
Iné výdavky VZP (nezahŕňa FO a iné úhrady ZP)
VZP spolu (nezahŕňa FO a iné úhrady ZP)
*spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (napr. CT a MR) Zdroj: MF SRPozn.: údaje v položkách Iné výdavky VZP a Zdravotná starostlivosť zohľadňujú aj nové výdavkové a úsporné opatrenia v danom roku.
Tabuľka 67 - Rozpočet 2021 a zmeny výdavkov Očakávaná skutočnosť 2020 (bez fin. operácií a iných úhrad ZP)
Zmeny 2021 voči očakávanej skutočnosti 2020
Nárasty bez zmien politík (rast miezd, inflácia, starnutie)
Rozpočet VZP 2021 (OS 2020 + zmeny)
% nárast rozpočtu voči očakávanej skutočnosti 2020
Rozpočet na zdravotníctvo 2021 (vrátane kapitoly MZ a zdrojov EÚ)
Zdroj: MF SR
Výdavky bez zmien politík
Bez zmien v politikách sa rast výdavkov v roku 2021 odhaduje na 242 mil. eur. Nemzdové výdavky rastú o infláciu, mzdové výdavky zdravotníckych pracovníkov rastú podľa platnej legislatívy (tzv. platový automat) a mzdové výdavky ostatného personálu rastú podľa priemernej mzdy v hospodárstve, v súlade s manuálom pre tvorbu scenára nezmenených politík.54 Bázou, od ktorej sa odvíja nárast, je celý očakávaný balík skutočne vyplatených výdavkov na mzdy pracovníkov vrátane príplatkov a náhrad miezd vyplývajúcich zo zákona a kolektívnych zmlúv (č.2–5). Iné výdavky VZP zahŕňajú povinné príspevky vybraným inštitúciám a výdavky na správu zdravotných poisťovní (č. 6). Rozpočet zohľadňuje vplyv starnutia populácie a nárast chorobnosti, ktoré sa prejavujú napr. vyšším užívaním liekov alebo spotrebovanej zdravotnej starostlivosti. (č. 7, č. 8). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené kumulatívne nárasty výdavkov, teda pre všetky roky 2021, 2022 a 2023 ide o nárast voči roku 2020.
Návrh rozpočtu verejnej správy
103
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 68 - Zmeny výdavkov voči roku 2020 - VZP - bez zmien politík Nemzdové bez liekov (o CPI)
Automat ostatní ÚZS + MM*
Nezdravotnícki zamestnanci
Ambulantní zdravotnícki zamestnanci
Správa ZP, príspevky na UDZS, OS ZZS, NCZI
*minimálna mzda, ** z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zdroj: MF SR, RRZ
Výdavky so zmenami politík
Zmeny v politikách zvýšia výdavky v roku 2021 o 107 mil. eur.
Prostriedky uvoľnené úspornými opatreniami je potrebné investovať do podfinancovaných oblastí, kde môžu priniesť lepšie výsledky. Dlhodobý investičný potenciál takýchto tzv. hodnotových opatrení je 918 mil. eur ročne oproti roku 2020, v roku 2021 sa vynaloží 55 mil. eur. Hodnoty na roky 2022 a 2023 budú aktualizované počas roka 2021.
Vyšší počet všeobecných lekárov by spolu s rozšírením ich kompetencií zlepšil manažment pacienta a znížil potrebu návštev drahších špecialistov v súlade s dobrou praxou v zahraničí. V roku 2021 budú investície smerovať najmä do podpory súčasných preťažených všeobecných lekárov a finančnej motivácie pre vykonávanie komplexnej liečby a prevencie s dôrazom na zraniteľné skupiny obyvateľstva (č. 9).
Veľkou výzvou je starnutie populácie a s tým súvisiaca dlhodobá starostlivosť. Na Slovensku chýbajú kapacity pobytovej, komunitnej aj domácej starostlivosti. MZ SR a MPSVR SR chystá v priebehu roka 2021 legislatívny návrh reformného zámeru, z ktorého vyplynú potrebné investície do dlhodobej starostlivosti (č. 11).
Investície do prevencie a podpory duševného zdravia (v roku 2021 najmä do stacionárov a lôžok) znižujú budúcu záťaž na zdravotný aj sociálny systém a zvyšujú produktivitu práce. Podľa vzoru západných krajín môžu byť vysoko návratné. V roku 2021 budú vynaložené najmä na dodatočné skríningy a do psychiatrických stacionárov a lôžok (č. 12 a č. 13). Zároveň je potrebné podporovať vybrané nedostatkové špecializácie v ambulantnej starostlivosti (č. 14).
Návrh rozpočtu verejnej správy
104
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Ostatné zmeny politík, ktoré nevyplývajú z revízie výdavkov navyšujú rozpočet o 52 mil. eur v roku 2021. Z toho 49 mil. eur bude vynaložených v oblasti liekov – zrušenie doplatkov pre vybrané skupiny obyvateľstva, zabezpečenie liekov pre pacientov so svalovou atrofiou a nárast výdavkov v súvislosti s pripravanou novelou zákona 363/2011 Z.z. (č. 16, 18 a 20). Zvyšný nárast vyplýva z platby lekárňam za pohotovosť, ktorú poskytujú povinne podľa zákona (č. 19). V roku 2021 vynaložia zdravotné poisťovne na zastavenie exekúcií 4 mil. eur, keďže však v rozpočte 2020 už na túto položku bolo alokovaných 5 mil. eur ročne, rozdiel sa do rozpočtu vráti (č. 17). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené kumulatívne nárasty výdavkov teda pre všetky roky 2021, 2022 a 2023 ide o nárast oproti roku 2020.Tabuľka 69 - Zmeny výdavkov voči roku 2020 - VZP - zmeny politík Horizont plnenia voči 2020
Hodnotové opatrenia - Hodnota za peniaze
Všeobecná ambulantná starostlivosť
Personál - navýšenie počtu sestier
Špecializovaná ambulantná starostlivosť
Lieky - rušenie doplatkov pre dôchodcov, ŤZP a deti do 6 r.
Výdavky na lieky pre pacientov so svalovou atrofiou
Lekárne - platba za pohotovosť
Lieky – vplyv novely 363/2011 Z. z.
Zdroj: MF SR
Úsporné opatrenia
V roku 2020 budú realizované úsporné opatrenia vo výške 107 mil. eur z verejného zdravotného poistenia.
Revízia výdavkov na zdravotníctvo II (2019) identifikovala potenciál úsporných opatrení na 542 mil. eur ročne oproti roku 2019, po splnení a prehodnotení opatrení je potenciál 465 mil. eur ročne oproti roku 2020. Opatrenia nie je možné naplniť hneď, vyžadujú si postupný nábeh, niektoré až 10 rokov.
Úsporné opatrenia sa zameriavajú na oblasti zdravotníctva, kde dochádza k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Časť úspor vychádza z dorovnania hodnôt slovenských ukazovateľov na zahraničný benchmark (prístup „top-down“), iné z konkrétnych zmien nastavenia systému
Návrh rozpočtu verejnej správy
105
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
(prístup „bottom-up“). Obyvatelia Slovenska dostanú viac za tieto peniaze, ak budú presunuté do opatrení v prioritných „hodnotových“ oblastiach, ktoré sú popísané vyššie.
Revízia výdavkov identifikuje tzv. potenciál, čo je celková ročná úspora, ktorá sa dá dosiahnuť zavedením daného opatrenia. Rozpočet určuje horizont plnenia, teda počet rokov, v ktorom sa potenciálna úspora dosiahne, a postupné šetrenie zdrojov v jednotlivých rokoch. Hodnoty na roky 2022 a 2023 budú aktualizované počas roka 2021.
Lepšia organizácia ambulantnej starostlivosti môže priniesť úsporu poklesom počtu odvrátiteľných hospitalizácií (č. 21) a znížením využívania špecializovanej ambulantnej starostlivosti (ŠAS) potenciálne až 214 mil. eur ročne (č. 22). Špecializovaná ambulantná starostlivosť je na Slovensku využívaná nadmerne, aj na výkony, ktoré v západných krajinách robia všeobecní lekári. Je to zapríčinené najvyšším počtom návštev lekára na obyvateľa z krajín EÚ a vysokou mierou predpisovania vyšetrení u špecialistov všeobecnými lekármi. Ušetrené zdroje môžu byť efektívnejšie rozdelené medzi existujúcich poskytovateľov. Pre dosiahnutie zmeny je potrebné rozšíriť kompetencie aj počty všeobecných lekárov, preto sa v roku 2021 neočakáva úspora.
V liekovej politike sú potenciálne úspory 230 mil. eur ročne, priestor je najmä v znížení celkových výdavkov na lieky, ktoré nespĺňajú kritéria nákladovej efektívnosti a v rozširovaní centrálnych nákupov. Úspora vznikne tiež porovnávaním cien a úhrad liekov, vstupom lacnejších liekov a zavedením prínosov elektronickej preskripcie do praxe. Až 51 mil. eur je možné dosiahnuť v roku 2020 (č. 23 – 33).
Potenciál ostatných úsporných opatrení je 110 mil. eur ročne, z toho 52 mil. eur ročne v roku 2021. Ide najmä o znižovanie nadmerného využívania a jednotkových cien laboratórnej a zobrazovacej diagnostiky (č. 34 – 36), efektívnejší nákup zdravotníckych pomôcok (č. 37 – 39) a zlepšenie v revíznej činnosti a zefektívnenie prevádzky vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (ďalej len „VšZP“) (č. 41–42). Úspory zo zníženia miery cisárskych rezov a počtu tehotenských vyšetrení po vzore západných krajín sa v roku 2021 neočakávajú, keďže neboli prijaté kroky pre zmenu relevantných medicínskych postupov (č. 40).
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené kumulatívne úspory výdavkov, teda pre všetky roky 2021, 2022 a 2023 ide o úsporu oproti roku 2020.
Tabuľka 70 - Zmena výdavkov voči roku 2020 - VZP - úsporné opatrenia - Hodnota za peniaze Horizont plnenia voči 2020
Návrh rozpočtu verejnej správy
106
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
zníženie počtu odvrátiteľných hospitalizácií na úroveň V3
zníženie počtu návštev ŠAS
nákladová efektivita liekov
podpora vstupu generík a biosimilárov
medziročné porovnávanie cien liekov dvakrát ročne
zmena úhradových skupín od 1.1.2020
eHealth - spustenie modulov
revízna činnosť (interakcie, duplicitné predpisovanie)
Nové opatrenie ÚHP - aktívne vynucovať vyrovnávací rozdiel
referencovanie cien výkonov s ČR
laboratórne vyšetrenia - úhrady
centrálny nákup inkontinenčných pomôcok
inkontinenčné pomôcky - zavedenie základného funkčného typu
rozšírenie medzinárodného porovnávania cien
pôrodníctvo - menej tehotenských vyšetrení a cis. rezov
revízna činnosť, sprísnenie nepriamych revízií
Zdroj: MF SR
Kapitálové výdavky
Na obnovu a modernizáciu zdravotníckych zariadení sa v roku 2021 uvažuje vyčleniť 98 mil. eur, z ktorých 1,6 mil. eur má už kapitola MZ SR vo svojich výdavkoch a zvyšok v sume 96,4 mil. eur je rozpočtovaný v kapitole VPS. Pre zabezpečenie hodnoty za peniaze je potrebné
Návrh rozpočtu verejnej správy
107
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
čerpať kapitálové výdavky v súlade s metodikou priorizácie a hodnotenia investičných projektov.Nevyčíslené opatrenia a štrukturálne opatrenia
Významný potenciál pre zvýšenie efektívnosti predstavujú opatrenia, zatiaľ bez špecifikovaného finančného vplyvu a štrukturálne opatrenia bez priameho finančného dopadu. Mnohé opatrenia vyplývajú z odporúčaní, ktoré revízia výdavkov pomenúva v príslušných kapitolách a sú v súlade s vyčíslenými opatreniami.
•Optimalizácia siete nemocníc s dôrazom na zvyšovanie kvality cez predpísaný minimálny počet výkonov, zabezpečenie dostupnosti a zlepšovanie efektívnosti poklesom dĺžky hospitalizácie a počtu lôžok.
•Zavedenie platieb nemocniciam na základe DRG.
•Zlepšenie prerozdeľovacieho mechanizmu zavedením nových parametrov a ex-post prerozdelením s revíznou komisiou.
•Definícia nároku pacienta na zdravotnú starostlivosť.
•V ambulantnej starostlivosti podpora gatekeepingu pred príchodom k všeobecnému lekárovi (redukcia „administratívnych“ návštev, telefonická konzultácia namiesto návštevy, domáca liečba v prípade virózy), prehodnotenie mechanizmu financovania ambulancií (kapitácia a platba za výkon), jednoduchší vstup všeobecných lekárov na trh a podpora vzniku integrovaných kliník všeobecnej ambulantnej starostlivosti.
•V liekovej politike posilnenie kapacít pre analýzy nákladovej efektívnosti (HTA), podpora ďalších vstupov generických liekov a prehodnotenie zloženia úhradových skupín.
•Prehodnotenie systému odmeňovania personálu v nemocniciach – tzv. platového automatu – naviazať rast balíka na mzdy na priemernú mzdu v hospodárstve a nechať nemocniciam flexibilitu v prerozdelení.
•V personálnych opatreniach prehodnotiť mix personálu a personálnych kompetencií vo všetkých zariadeniach.
•Implementácia predpísaných klinických postupov. V súlade s prípadovou štúdiou revízií zavedenie postupov počas tehotenstva a pôrodu, urýchlenie prepustenia matky s dieťaťom, vytvorenie kapacít v domácej a komunitnej starostlivosti pre matky s deťmi.
•Pre zdravotné poisťovne určiť pravidlá narábania zo zdrojmi z VZP, ktoré neboli použité na zdravotnú starostlivosť.
•V rámci prevencie investovať do účinných opatrení prevencie a podpory zdravia.
•V rámci duševného zdravia uskutočnenie epidemiologického výskumu, odstránenie bariér pre vstup psychoterapeutov do zdravotníctva, podpora psychoterapie, správne postupy v predpisovaní liekov, zaradenie diagnostiky psychických symptómov pri fyzických ochoreniach.
Zdravotnícke zariadenia55
55 Ide o zdravotnícke zariadenia, ktoré Štatistický úrad SR v súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii zaradil medzi subjekty verejnej správy.
Návrh rozpočtu verejnej správy
108
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti boli zriadené zdravotnícke zariadenia. Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia na ambulantnú, ústavnú a lekárenskú starostlivosť. Ide o súbor 89 rôznych zariadení, ako napr. nemocnice (všeobecné, špecializované), polikliniky a iné prevádzkové útvary.
Najviac zdravotníckych zariadení patrí do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (56 zariadení). Najvýznamnejší podiel predstavujú univerzitné a fakultné nemocnice, ktoré sú súčasťou 35 príspevkových organizácií. Ďalej do pôsobnosti patrí 7 subjektov, ktoré majú formu podnikateľských subjektov a 14 neziskových organizácií.
V pôsobnosti ministerstva vnútra sú zriadené tri príspevkové organizácie a Nemocnica svätého Michala, a. s. Bratislava. Zriaďovateľom Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok je ministerstvo obrany. Pre osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody je určená špecializovaná nemocnica, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo spravodlivosti. V pôsobnosti samosprávnych krajov je 27 zdravotníckych zariadení.
Výdavky na rok 2021 určené pre zdravotnícke zariadenia predstavujú sumu 2,02 mld. eur. Výdavky na bežnú prevádzku sa rozpočtujú v sume 1,97 mld. eur, pričom najväčší podiel na úrovni 55,9 % tvoria osobné výdavky. V hodnotovom vyjadrení ide o 1,13 mld. eur. Na zabezpečenie prístrojového vybavenia nemocníc, odstránenie havarijných stavov budov, rekonštrukcie sociálnych zariadení, modernizácie operačných sál sa v roku 2021 rozpočtuje objem vo výške 42,1 mil. eur.
Tabuľka 71 - Výdavky zdravotníckych zariadení Výdavky zdravotníckych zariadení
Zdroj: MF SR
Výdavky zdravotníckych zariadení v roku 2021 v porovnaní so skutočnosťou 2019 rastú pomalším tempom. Hlavným dôvodom je uvoľnenie všetkých kapitálových výdavkov z predchádzajúcich rokov, ktoré boli určené na obnovu a rekonštrukciu nemocníc. V roku 2021 ešte nie sú v zdravotníckych zariadeniach zahrnuté zdroje z kapitoly VPS určené na kapitálové výdavky v sume 96,4 mil. eur.
Pre účely plnenia úloh súvisiacich s komplexnou produkciou krvných prípravkov je zriadená príspevková organizácia Národná transfúzna služba SR (ďalej NTS SR), ktorá okrem iného zabezpečuje aj hemoterapiu najvyššej možnej kvality a bezpečnosť krvi v požadovanom objeme na dosiahnutie národnej sebestačnosti. Celkové výdavky smerujúce do NTS SR predstavujú výšku 24,2 mil. eur.
Organizácie pôsobiace v oblasti zdravotníctva
Prostredníctvom kapitoly ministerstva zdravotníctva je zabezpečené financovanie Úradu verejného zdravotníctva SR a jeho 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva na úrovni
Návrh rozpočtu verejnej správy
109
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
65,8 mil. eur. Tieto úrady pôsobia na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia, špeciálnych výkonov v odbore epidemiológie, lekárskej mikrobiológie, výchovy k zdraviu a zdravotníckej štatistiky. Vzhľadom na to, že tieto úrady neboli súčasťou celoplošného viazania výdavkov štátneho rozpočtu, následne sa zabezpečili pre úrady rozpočtové zdroje na úrovni 26,4 mil. eur. Za oblasť ochrany bezpečnosti pacientov a za dohľad a kontrolu nad liekmi a zdravotníckymi pomôckami je zodpovedná štátna rozpočtová organizácia Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý vykonáva štátny dozor na úseku humánnej farmácie a drogových prekurzorov, dozor nad trhom zdravotníckych pomôcok, laboratórnu kontrolu liečiv, vydáva povolenia na klinické skúšky, zároveň je aj oprávnená stiahnuť lieky alebo zdravotnícke pomôcky z trhu. Na rok 2021 bude mať Štátny ústav pre kontrolu liečiv k dispozícii sumu 6,57 mil. eur.
Ďalšou z organizácií rezortu zdravotníctva je Národné centrum zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“), ktoré spravuje národný zdravotnícky informačný systém a zároveň je aj hlavným orgánom pre zdravotnícku štatistiku, prevádzkuje národné zdravotné registre a je zodpovedný za správu národného portálu zdravia. Financovanie je zabezpečené zo zdravotných poisťovní (0,41%) vo forme príspevku na správu národného zdravotníckeho informačného systému. V roku 2021 celkové výdavky NCZI predstavujú sumu 21,3 mil. eur, z toho príspevok je vo výške 21,2 mil. eur.
Pre oblasť záchranných zdravotných služieb bolo zriadené Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR (ďalej len „OS ZZS), ktoré riadi, koordinuje a vyhodnocuje činnosti integrovaného záchranného systému, zabezpečuje dokumentáciu tiesňového volania. Na financovanie činnosti operačných stredísk ZZS je vyčlenených 0,35 % zo zdravotných odvodov a na rok 2021 sa predpokladá celková výška príspevku v sume 18,1 mil. eur.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
V oblasti monitorovania a dohľadu nad systémom zdravotnej starostlivosti bol zriadený samostatný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Úrad dohliada nad dodržiavaním podmienok, za ktorých sa poskytuje zdravotná a ošetrovateľská starostlivosť a vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením ako celok. Na financovanie úradu je vyčlenených 0,45 % z predpokladaného výberu poistného zdravotnými poisťovňami. Celkové výdavky úradu sa na rok 2021 predpokladajú v sume 23,6 mil. eur, z toho príspevok na činnosť predstavuje 23,2 mil. eur.
Tabuľka 72 - Výdavky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Výdavky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Zdroj: MF SR
Administratíva a iné výdavky
Výdavky na samotnú činnosť administratívy a ostatné činnosti v kapitole predstavujú v roku 2021 sumu 21,7 mil. eur, ktorými sa zabezpečí financovanie úloh samotného aparátu
Návrh rozpočtu verejnej správy
110
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
ministerstva, zároveň sa plnia aj úlohy v súvislosti s výkonom celoštátneho dozoru nad ochranou prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov. Aj v roku 2021 bude úrad pokračovať v plnení úloh v oblasti podpory zdravia, ktoré vyplývajú z programov zameraných napríklad na starostlivosť o zdravie, zdravý životný štýl, drogovú a tabakovú politiku aj výchovné vzdelávanie. Okrem týchto výdavkov sem patria prostriedky určené na podporu a údržbu IT systémov, výchovu, vzdelávanie, propagáciu, prieskum, výskum, vývoj, príspevky medzinárodným organizáciám. Na horizonte rozpočtového rámca rokov 2021 až 2023 sa rozpočtujú v rámci ministerstva zdravotníctva výdavky pre rezidentský program vo výške 5,00 mil. eur ročne. Tento predstavuje špecifickú formu ďalšieho vzdelávania, pri ktorom ministerstvo garantuje odbornú a finančnú podporu a reaguje na nedostatok lekárov špecialistov v regiónoch, s cieľom zníženia ich vekového priemeru, ako aj zvýšenia kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Zároveň sú v rozpočte kapitoly alokované prostriedky na úrovni 125 mil. eur, ktoré umožnia dofinancovať zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Ide najmä o fakultné a univerzitné nemocnice, ktorých záväzky po lehote splatnosti predstavujú najvyšší podiel z celkového objemu záväzkov po lehote splatnosti zdravotníckych zariadení v sektore verejnej správy. Finančné zdroje budú poskytované na úhradu prevádzkových nákladov zdravotníckych zariadení, ktoré preukázateľne nebudú vykryté zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Uvedeným dofinancovaním by sa malo zamedziť ďalšiemu vytváraniu nových záväzkov.
Hlavnými cieľmi politík v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka je konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva, rybného a lesného hospodárstva, zabezpečenie kvality potravinárskych výrobkov dostupných na slovenskom trhu, zlepšovanie životných podmienok vidieckeho obyvateľstva a podpora rozvoja vidieka. Okrem Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa na politikách podieľajú Slovenský pozemkový fond a Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.
Výdavky Slovenska na pôdohospodárstvo (0,93 % HDP) boli v roku 2018 takmer na priemere krajín EÚ28 (1,04 % HDP). K priemerným výdavkom prispeli najmä EÚ fondy, ktoré sú vyplácané priamo farmárom - Priame platby (0,5 % HDP) a Program rozvoja vidieka (0,2 % HDP).
Návrh rozpočtu verejnej správy
111
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Graf 26: Verejné výdavky na pôdohospodárstvo (% HDP, 2018)Zdroj: Eurostat, AMECO
Slovenské pôdohospodárstvo dosahuje dobré výsledky v príjme z produkčných faktorov v poľnohospodárstve na pracovníka. Zaostáva najmä v nízkej hrubej pridanej hodnote na hektár, a nižším podielom rastlinnej a živočíšnej výroby s vysokým podielom pridanej hodnoty.
Tabuľka 73 - Kľúčové ukazovatele pôdohospodárstva Hrubá pridaná hodnota na hektár v parite kúpnej sily (eur na hektár)
Podiel vybranej rastlinnej a živočíšnej výroby s vyššou pridanou hodnotou (podiel výroby okrem obilnín a priem. plodín)
Zvýšenie produktivity v poľnohospodárstve
Pomer fyzického kapitálu k poľnohosp. ploche (eur na 100 ha)
Príjem z produkčných faktorov v poľnohospodárstve na zam. (tis. eur)
Podpora príjmu domácností poľnohospodárov
Podiel priamych platieb na pridanej hodnote (%)
Fungujúci trh s pôdou podporujúci rozvoj konkurencie a produktivity
Podiel scelených katastrálnych území (%)
Dlhodobá udržateľnosť poľnohospodárstva a lesníctva
Hrubá bilancia dusíka na hektár poľnohospodárskej pôdy (kg dusíka na hektár)
Podiel poľnohospodárskej pôdy s ekologickým hospodárstvom
Percentuálny podiel pôdy v ekologickom poľnohospodárstve z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy
Hrubá pridaná hodnota v lesníctve (eur na hektár)
N/A- hodnoty sú nedostupné
Zdroj: Eurostat, MPRV SR, MF SR
Hrubá pridaná hodnota na hektár poľnohospodárskej pôdy je dlhodobo pod priemerom EÚ, v roku 2018 bolo Slovensko 4. najhoršie spomedzi krajín EÚ. Podiel živočíšnej výroby a rastlinnej výroby s vyššou pridanou hodnotu (ovocie, zelenina) je pod priemerom EÚ. Nedostatočné je aj technické vybavenie fariem, ktoré je vzhľadom k rozlohe poľnohospodárskej pôdy nízke. Medziročne však dochádza k miernemu nárastu fyzického kapitálu k poľnohospodárskej ploche.
Príjem z produkčných faktorov v poľnohospodárstve na pracovníka na Slovensku je pri porovnaní v rámci EÚ vysoký. V roku 2016 dosiahol príjem z produkčných faktorov v poľnohospodárstve (Agricultural Factor Income – AFI) úroveň 26 610 eur. Rast AFI na Slovensku medzi rokmi 2010 – 2016 bol druhý najvyšší v EÚ (za Bulharskom).
Návrh rozpočtu verejnej správy
112
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Nízka pridaná hodnota v poľnohospodárstve sa odráža v až 82 % podiele priamych platieb na hrubej pridanej hodnote. V rámci EÚ ide o najvyššiu hodnotu. Zároveň je koncentrácia priamych platieb najvyššia zo všetkých členských štátov EÚ. Pätina najväčších poberateľov dostáva približne 94 % všetkých priamych platieb.
Podnikateľské prostredie v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve výrazne ovplyvňujú extrémne rozdrobené vlastníctve vzťahy k poľnohospodárskej a lesnej pôde, ktoré obmedzujú trh s pôdou. V roku 2019 dosahoval podiel scelených katastrálnych území 11,8 %.
Celkové výdavky pre kapitolu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „MPRV SR“) sú na rok 2021 rozpočtované v sume 1,5 mld. eur. Hlavnou finančnou podporou poľnohospodárstva SR sú prostriedky EÚ, ktoré sú na rok 2021 rozpočtované v sume 968 mil. eur. Výdavky určené na spolufinancovanie programov zo štátneho rozpočtu sú rozpočtované v sume 340 mil. eur a prostriedky štátneho rozpočtu v sume 181 mil. eur. Na samostatných účtoch kapitola na rok 2021 rozpočtuje prostriedky v sume 7,03 mil. eur, z toho 5 mil. eur zo Slovenského pozemkového fondu na zabezpečenie projektov pozemkových úprav.
Tabuľka 74 - Oblasti výdavkov kapitoly MPRV SR Trhovo-orientované výdavky
zdroj: MF SR
Priame platby
Priame platby predstavujú priamu finančnú podporu a stabilizáciu príjmov poľnohospodárov podľa vopred stanovených podmienok. Zabezpečujú obhospodarovanie pôdy, udržanie obyvateľstva na vidieku a produkčnú funkciu poľnohospodárstva. Realizujú sa formou bežných transferov subjektom priamo hospodáriacim na pôde. Na rok 2021 je celkový limit priamych platieb navrhnutý v objeme 408 mil. eur, z toho prostriedky EÚ v sume 388 mil. eur a v rámci prostriedkov určených na spolufinancovanie suma 20 mil. eur vo forme prechodnej vnútroštátnej pomoci.
Rozvoj vidieka
Cieľom Programu rozvoja vidieka, ktorý je založený na konkurencii projektov, je zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, lesníctva a potravinárstva, vyvážený územný rozvoj vidieka vrátane tvorby a udržania zamestnanosti a ochrana životného prostredia. Celkový objem prostriedkov pre Program rozvoja vidieka je v roku 2021 rozpočtovaný v sume 593 mil. eur, z toho prostriedky EÚ v sume 339 mil. eur a prostriedky na spolufinancovanie v sume 254 mil. eur.
Dohoda o Viacročnom finančnom rámci EÚ 2021-2027 priniesla pre Slovenskú republiku zvýšenie prostriedkov pre rozvoj vidieka a následne zvýšenie finančných prostriedkov na spolufinancovanie zo ŠR. Výdavky na Program rozvoja vidieka sú oproti schválenému rozpočtu roku 2020 vyššie o 436 mil. eur, čím sa napĺňa jeden z cieľov pôdohospodárskej
Návrh rozpočtu verejnej správy
113
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
politiky vlády z programového vyhlásenia, ktorým je podpora rozvoja vidieka a zlepšovanie životných podmienok vidieckeho obyvateľstva. Prostriedky sú určené najmä na kompenzačné platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitými obmedzeniami. Ale naďalej aj na podporu spracovania a uvádzania na trh poľnohospodárskych výrobkov, na rozvoj poľnohospodárskych podnikov a pomoc pre mladých začínajúcich poľnohospodárov, na agroenvironmentálne záväzky súvisiace s klímou a ďalšie úlohy súvisiace s cieľmi programu rozvoja vidieka. Rybné hospodárstvo
Cieľom programu Rybné hospodárstvo je zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj odvetvia rybné hospodárstvo, rybolovných oblastí a vnútrozemského rybolovu v súlade so zásadami Spoločnej politiky rybného hospodárstva. Finančné prostriedky z Námorného a rybárskeho fondu sú určené na modernizáciu existujúcich a výstavbu nových rybochovných zariadení (rybníkov), na podporu investícií pre získavanie nových trhov, propagáciu sektora rybného hospodárstva, na podporu vykonávania kontrolných činností a presadzovanie požiadaviek v súlade s prioritami EÚ a na projekty zamerané na zvýšenie spotreby najmä sladkovodných druhov rýb a zvýšenie povedomia verejnosti o produktoch sladkovodnej akvakultúry.
Pri návrhu rozpočtovaných prostriedkov sa uplatnila metodika zohľadnenia odhadu nevyčerpaných finančných prostriedkov z predchádzajúcich období a ich následného prevodu do rozpočtu v roku 2021.
Trhovo-orientované výdavky
Trhovo orientované výdavky sú výdavky účelovo určené na financovanie opatrení a podporných programov na stabilizáciu a podporu poľnohospodárskych trhov. Sú vyplácané ako forma podpory napr. vinohradnícko-vinárskeho sektora a sektora ovocia a zeleniny, podpory spotreby vybraných komodít – program školské mlieko a školské ovocie, včelárskeho programu.
Čerpanie trhovo orientovaných výdavkov reaguje na meniacu sa situáciu na trhu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami a závisí od stanovených finančných stropov výdavkov a počtu podaných žiadostí v rámci jednotlivých opatrení. Limit výdavkov pre trhovo orientované výdavky v roku 2021 rastie o 170 % a je navrhnutý v objeme 45,4 mil. eur, z toho EÚ prostriedky v objeme 19,8 mil. eur a prostriedky na spolufinancovanie v sume 25,6 mil. eur.
Štátna pomoc a národné podpory
Európska únia umožňuje poskytovať podnikateľským subjektom pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesnom a rybnom hospodárstve štátnu pomoc z vlastných zdrojov členského štátu v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.
MPRV SR poskytuje štátnu pomoc v súlade s Výnosom MPRV SR č. 660/2014-100 o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry na základe vypísaných výziev k schváleným a platným schémam štátnej pomoci.
Na rok 2021 sú na tento účel rozpočtované prostriedky v sume 56,3 mil. eur. Z toho 30 mil. eur na poskytovanie pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach a 20 mil. eur na platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe, nápravu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych zvierat, na prijímanie
Návrh rozpočtu verejnej správy
114
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
znevýhodnených pracovníkov, eradikáciu a prevenciu ochorení zvierat, na založenie a vedenie plemennej knihy a plemenárskej evidencie, na zabezpečenie účasti chovateľov a pestovateľov na výstavách, na úhradu trhovej hodnoty hospodárskych zvierat v dôsledku nariadených veterinárnych opatrení a ďalšie úlohy súvisiace s podporou pôdohospodárstva. Výdavky na národné podpory sú rozpočtované v sume 6,3 mil. eur. Administratíva a iné výdavky
Výdavky na inštitucionálnu podporu pôdohospodárstva v sume 124 mil. eur sú určené na administráciu podporných schém, koordináciu vedecko-výskumnej činnosti a zabezpečenie plnenia úloh 4 rozpočtových a 7 príspevkových organizácií spadajúcich do pôsobnosti MPRV SR.
Na podporu oblasti pôdohospodárstva sú rozpočtované prostriedky v sume 25 mil. eur. Z uvedenej sumy sa rozpočtujú výdavky na rozvoj informačných technológií vo výške 5 mil. eur s cieľom zefektívniť systém riadenia a vyplácania poskytovaných podpôr. V rozpočtoch organizácií rezortu MPRV SR sú rozpočtované prostriedky na zabezpečenie úloh súvisiacich s podporou pôdohospodárstva v sume 20 mil. eur, z toho v rozpočte úradu MPRV SR v sume 12 mil. eur, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR v sume 4 mil. eur a ďalších organizáciách. Uvedené výdavky sú určené na rôzne typy podpôr, ako napr. podpora udržateľného lesného hospodárstva, potravinovej bezpečnosti, zdravia a ochrany zvierat a rastlín, veterinárnej prevencie a eradikácie chorôb, fytosanitárne kontroly, konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a potravinárstva a ďalších priorít rezortu.
Úrad MPRV SR v oblasti tovarov a služieb rozpočtuje aj dotačné tituly, pri ktorých sú dotačné schémy v aktuálne prebiehajúcom legislatívnom procese, ako aj viaceré vecné tituly v oblasti pôdohospodárstva a potravinárstva, ktoré sa procesujú na základe zmluvných vzťahov.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR plní úlohy v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti, o potravinách, výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív a ďalších zákonov SR.
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky má rozpočtované prostriedky najmä na výkon štátnej odbornej kontroly a skúšobníctva v podmienkach rezortu poľnohospodárstva ako aj štátny odborný dozor nad kvalitou vstupov do poľnohospodárstva (agrochemikálie, krmivá a pod).
Plemenárska inšpekcia vykonáva štátny plemenársky dozor na úseku šľachtenia a plemenitby hospodárskych zvierat v SR.
Pôdohospodárska platobná agentúra zabezpečuje výplatu európskych dotácií farmárom v rámci SPP. Pri návrhu rozpočtu na roky 2021 až 2023 bol rozpočet PPA zvýšený o prostriedky v celkovej sume 4 mil. eur na zefektívnenie systému finančného riadenia fondov EÚ a iných finančných nástrojov.
Návrh rozpočtu verejnej správy
115
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 75 - Inštitucionálna podporaŠtátna veterinárna a potravinová správa SR
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky
Pôdohospodárska platobná agentúra
Národné lesnícke centrum Zvolen
Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, Košice
Štátne lesy Tatranského národného parku, Tatranská Lomnica
Agentúra pre rozvoj vidieka, Nitra
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Lužianky
Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín
zdroj: MF SR
Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Výdavky SPF sú v roku 2021 rozpočtované v celkovej výške 19 323 tis. eur. Transfer pre kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na projekty pozemkových úprav sa rozpočtuje vo výške 1 500 tis. eur. SPF rozpočtuje aj náhrady doplatkov vlastníkom pôdy v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov a reštitučné nároky oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Výdavky pre Úrad geodézie, kartografie a katastra SR sa na rok 2021 rozpočtujú v celkovej sume 19,7 mil. eur, z toho pre rozpočtovú organizáciu Geodetický a kartografický ústav Bratislava v sume 4,95 mil. eur a pre príspevkovú organizáciu Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave v sume 690 tis. eur. Tieto prostriedky sú určené na činnosť a úlohy, medzi ktoré patrí najmä spravovanie, aktualizácia a obnova katastrálneho operátu, zostavenie registra obnovenej evidencie pozemkov, tvorba a prevádzkovanie permanentnej lokalizačnej služby, správa Základnej bázy údajov pre geografické informačné systémy, ortofotomozaiku a digitálny model reliéfu tvorený z leteckého laserového skenovania územia SR, tvorba, aktualizácia a vydávanie máp a iných kartografických diel, skvalitňovanie služieb Slovenskej priestorovej observačnej služby („SKPOS®“), udržiavanie jej dostupnosti na celom území Slovenska, udržiavanie a aktualizácia webových služieb vytvorených v rámci projektu Operačný program informatizácia spoločnosti ako sú ESKN (Elektronické služby katastra nehnuteľností) a ZBGIS (Základná báza údajov pre geografický informačný systém).
Návrh rozpočtu verejnej správy
116
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
4.8. Verejný poriadok a bezpečnosť Štát ochraňuje život, slobody a bezpečnosť obyvateľov a spravodlivosť na svojom území prostredníctvom silových zložiek a organizácií v justícii. Do silových zložiek spadá polícia, hasiči a záchranári, ktorých činnosť zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR a väzenstvo kompetenčne spadajúce pod Ministerstvo spravodlivosti. Spravodlivosť je realizovaná Ministerstvom spravodlivosti SR, súdmi, Ústavným súdom SR, Najvyšším súdom SR, Súdnou radou SR, prokuratúrou, verejnou ochrankyňou práv, Ústavom pamäti národa, Slovenským národným strediskom pre ľudské práva a Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Tabuľka 76 - Verejný poriadok a bezpečnosť Zdroj: MF SR
Celkové výdavky Slovenska na verejný poriadok a bezpečnosť sú v porovnaní s krajinami EÚ nadpriemerné. Na nadpriemerných výdavkoch sa polícia a hasiči podieľajú dvoma tretinami výdavkov, súdnictvo a väzenstvo jednou tretinou.
Graf 27: Výdavky na verejný poriadok a bezpečnosť (v % HDP; 2018) Bezpečnosť
Slovensko je na globálne pomery bezpečnou krajinou, v rokoch 2014 až 2018 malo na 100 tisíc obyvateľov v priemere 1,2 vrážd. Je však v horšej polovici krajín EÚ28, má viac vrážd oproti priemeru V3 (0,8), ako aj priemeru EÚ15 (1,0). Údaje o vraždách sú bežným ukazovateľom medzinárodného hodnotenia zločinnosti, keďže sú ľahšie identifikovateľné oproti iným zločinom (napr. domáce násilie) a podobne definované v rôznych právnych systémoch. Objasnenosť trestných činov stúpa, medzinárodné porovnanie komplikuje rôzna metodika.
Verejný poriadok a bezpečnosť
Návrh rozpočtu verejnej správy
117
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 77 - Kľúčové ukazovatele bezpečnosti Slovensko dosahuje porovnateľné výsledky ako V3 susedia aj v inom, subjektívnom ukazovateli bezpečnosti, pocite bezpečia pri večernej chôdzi domov. Na Slovensku sa cíti večer bezpečne 64 %, čo je o iba o 1 p.b. menej ako v susedných krajinách V3, stále však o 10 p.b. menej ako v krajinách EÚ15. Trend je však pozitívny a spolu so znižujúcou sa mierou vrážd to signalizuje zlepšujúcu sa situáciu objektívnej aj subjektívnej osobnej bezpečnosti.
Slovensko má viac policajtov ako krajiny V3 (o 14 %) alebo EÚ15 (o 21 %), s tým sú spojené aj vyššie výdavky na policajne služby. V slovenskom policajnom zbore pracuje takmer 22 tisíc príslušníkov. Medzinárodne nadpriemerný počet príslušníkov policajného zboru zvyšuje výdavky spojené s jeho činnosťou, oproti krajinám V3 sú vyššie o 10 %.
Vláda si dala za cieľ znížiť nedôveru v políciu, ktorá je napriek vyšším výdavkom najväčšia spomedzi krajín EÚ. V rámci EÚ15 polícii nedôveruje v priemere 20 % obyvateľov, v rámci V3 je priemer 35 %. Na Slovensku nedôveruje polícii až 55 % obyvateľov. Problematický je aj vývoj nedôvery v políciu, ktorá na rozdiel od krajín V3, na Slovensku neklesá. V krajinách V3 je pozitívny vývoj zjavný, v Českej republike klesla nedôvera o 15 p.b. od roku 2014.
Jedným z hlavných cieľov Hasičského a záchranného zboru je rýchlosť zásahu, cieľom je v 90 % prípadov doraziť na miesto do 20 minút. V roku 2018 cieľ splnili v 91 % prípadoch. Hasičský a záchranný zbor každoročne zasahuje zhruba 30 tisíc krát, tento počet sa dlhodobo nemení.
Miera recidívy a využívanie alternatívnych trestov patria medzi hlavné sledované indikátory v oblasti Zboru väzenskej a justičnej stráže. Výchovným programom počas výkonu trestu je možné znížiť mieru recidívy. Pri vyššom využívaní alternatívnych trestov, hlavne
Vraždy (na 100 tis. obyvateľov, kĺzavý 5-ročný priemer)
Objasnenosť trestných činov (v %)
Pocit bezpečia pri nočnej chôdzi osamote
(v % obyvateľov)
Počet príslušníkov PZ (na 100 tis. obyvateľov)
Výdavky na políciu (v % HDP)
Nedôvera v políciu (v % obyvateľov)
Podiel výjazdov HZZ so zásahom do 20 min (v %)
Miera recidívy
(podiel v % k celkovému počtu odsúdených)
Využitie alternatívnych trestov
(podiel v % k celkovému počtu odsúdených)
Plocha na 1 väznenú osobu v m2
N/A – hodnoty sú nedostupné
Zdroj: Eurostat, Eurobarometer, OECD, MV SR, MF SR, AC MS SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
118
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
elektronických náramkov a ich kontrolou, je možné znižovať celkové výdavky zboru. Medzi hlavné indikátory patrí aj priestor na jedného väzňa, resp. kapacita väzenských objektov.V roku 2021 sa zdroje štátneho rozpočtu pre oblasť bezpečnosti rozpočtujú v sume 1,29 mld. eur. V uvedenej sume sú rozpočtované výdavky na ochrana verejného poriadku a bezpečnosti kapitoly Ministerstva vnútra SR, Národného bezpečnostného úradu SR, Slovenskej informačnej služby a Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Zdroj: MF SR
Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti zahŕňa bežné a kapitálové výdavky na zabezpečenie činnosti justičnej polície, kriminálnej polície, finančnej polície, poriadkovej polície, dopravnej polície, mýtnej polície, inšpekčnej služby Policajného zboru, kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, železničnej polície, úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR.
Ide najmä o zabezpečenie platov a s nimi súvisiacich odvodov a nevyhnutné výdavky určené na prevádzku príslušných organizácií a útvarov. Okrem toho sa pre políciu rozpočtujú výdavky na zabezpečenie výučby základného policajného vzdelania, prípravu nižších policajných dôstojníkov a špecializovaného vzdelania pre priamy výkon policajnej služby. Túto prípravu zabezpečujú stredné odborné školy PZ. Vyšší stupeň prípravy policajtov a bezpečnostných služieb, ďalšie vzdelávanie vrátane vedeckého poznania a výchovy zabezpečuje Akadémia PZ.
Výdavky pre záchranné zložky smerujú na ochranu života, zdravia a majetku pred požiarmi, účinkami živelných pohrôm a v horských podmienkach v zmysle platnej legislatívy a na rok 2021 sa rozpočtuje suma 142 mil. eur.
Nad rámec rozpočtovaných zdrojov v oblasti bezpečnosti (pre PZ a HaZZ) je aj povinný odvod vo výške 8 % výberu z povinného zmluvného poistenia (ďalej len PZP) motorových vozidiel za predchádzajúci rok. Prostriedky rozdelí MV SR po prerokovaní s MF SR hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a zložkám ministerstva vnútra na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému
Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti
Národný bezpečnostný úrad SR
Slovenská informačná služba
Osobitný účet soc. zabezpečenia
Návrh rozpočtu verejnej správy
119
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby.Tabuľka 79 – Účet z odvodu poistného z PZP motorových vozidiel Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu pre kapitolu Národný bezpečnostný úrad SR umožní finančne zabezpečiť plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných informácií, riadenia a podpory programov, dôveryhodných služieb, kybernetickej bezpečnosti, technickej spôsobilosti informačných technológií a v medzirezortnom programe Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu. Výdavky na rok 2021 sa rozpočtujú v sume 12,7 mil. eur. Úrad je zriaďovateľom príspevkovej organizácie Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti.
Rozpočet výdavkov kapitoly Slovenská informačná služba v sume 60,0 mil. eur zabezpečí krytie bežných prevádzkových výdavkov súvisiacich s hlavnou činnosťou kapitoly.
Väzenstvo
Väzenstvo na Slovensku je podmienené dynamikou rastu počtu obvinených a odsúdených, a s tým súvisiacou ochranou a strážením ústavov a záväzkom, ktorý prijala vláda SR schválením Koncepcie väzenstva na roky 2011 až 2020, ako reakciu na Správu o výsledkoch druhej periodickej návštevy SR delegáciou Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, cieľom ktorej je prispôsobovanie podmienok vo väzenstve podmienkam vytvoreným vo vyspelých európskych štátoch.
Pre väzenstvo sa v roku 2021 zabezpečujú výdavky na energie, pracovné odevy a potraviny. Zvyšuje sa príplatok zdravotníckym pracovníkom ZVJS, ako aj príspevok na bývanie a rizikový príplatok. Valorizujú sa pracovné odmeny obvinených a odsúdených. Na rok 2021 sa zabezpečuje financovanie poradenstva pri výbere koncesionára a realizácii PPP Rimavská Sobota-Sabová. Tiež sa zabezpečuje vystrojenie služobnou a cvičnou rovnošatou, výzbroj a stravovanie pre Detenčný ústav Hronovce a ústav Rimavská Sobota-Sabová. Od roku 2022 sa zabezpečuje platba za dostupnosť pre PPP Rimavská Sobota-Sabová v súlade s uznesením vlády SR č. 97/2018 v sume 2,50 mil. eur.
Pri zostavovaní návrhu rozpočtu na roky 2021 až 2023 bol prehodnotený vývoj stavu osobitného účtu ZVJS zabezpečujúceho dôchodky podľa skutočnosti predchádzajúcich rokoch.
Návrh rozpočtu verejnej správy
120
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 80 - Väzenstvo Zdroj: MF SR
V ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody bolo k 18. augustu 2020 umiestnených spolu 10 509 osôb, z toho 1 477 obvinených a 9 032 odsúdených.
Tabuľka 81 - Priemerné počty obvinených a odsúdených Zdroj: MS SR
Súdnictvo a prokuratúra
Spravodlivosť v štáte zabezpečuje sústava súdov a prokuratúry. Ministerstvo spravodlivosti zabezpečuje vymožiteľnosť práva na Slovensku prostredníctvom súdneho systému a vykonáva dohľad nad určitými právnickými povolaniami. Dôležitou súčasťou justície sú aj prokuratúry, Ústavný súd SR, Najvyšší súd SR, Súdna rada SR a verejná ochrankyňa práv.
56 S výnimkou trestných konaní.
priemerný počet obvinených
priemerný počet odsúdených
obvinení a odsúdení spolu
počet príslušníkov a zamestnancov:
z toho: počet príslušníkov ZVJS
podiel zamestnancov väzenstva na väzňa
Vnímanie nezávislosti súdneho systému
(podiel opýtaných)
Vnímanie nezávislosti súdneho systému firmami
(podiel odpovedí very good and fairly good)
Dôvera v justíciu (v % obyvateľov)
Priemerná dĺžka súdneho konania (v dňoch)56
Miera rozhodovania v súdnych veciach
Počet sudcov na 100 000 obyvateľov
Výdavky štátu na súdy (% HDP)
N/A – hodnoty sú nedostupné
Zdroj: Eurostat, Eurobarometer, MS SR, AC MS SR, MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
121
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 82 - Kľúčové ukazovatele súdnictvaSlovensko je na posledných priečkach v EÚ medzi obyvateľmi i firmami v ukazovateľoch vnímania nezávislosti súdnictva a dôvery v neho. Z 35 krajín sa Slovensko podľa Eurobarometer umiestnilo na 4. najhoršom mieste, podľa prieskumov Flash Eurobarometer na 2. najhoršom mieste. Štvrtou najhoršou krajinou z OECD je Slovensko aj podľa prieskumov Gallup World Poll. V rámci firiem je Slovensko dokonca na poslednom mieste spomedzi 28 krajín EÚ. Zdá sa však, že od 2014 má dôveryhodnosť súdnictva zlepšujúci sa trend (Gallup World Poll).
Medzinárodné porovnanie je oveľa lepšie v schopnosti súdov vysporiadať sa s nápadom veci a rozhodnúť vec. Slovenské súdy sú v čase potrebnom na rozhodnutie na prvom stupni zo 40 krajín EÚ na 15. mieste v netrestnej agende, na 6. mieste v trestnej agende a na 9. mieste civilnej a obchodnej agende. Pri rýchlosti súdov druhého stupňa je Slovensko na 5. miesto v trestnej agende a 18. mieste v civilnej a obchodnej sporovej agende, čo je rovnako pozitívne. V podiele počtu rozhodnutých vecí k nápadu vecí (tzv. clearance rate) sa slovenské súdnictvo umiestnilo na prvom mieste spomedzi 43 krajín Rady Európy.
Napriek pozitívnym štatistikám vysporiadania a rozhodnutia sa dĺžka súdnych konaní predlžuje. Napriek efektívnosti súdov sa celkový čas konania po právoplatné rozhodnutie predlžuje, problém nastáva hlavne v obchodných a civilných veciach. Na Slovensku je teda súdnictvo efektívne v rozhodovacej činnosti, avšak nie v rýchlosti konania.
Priaznivé výsledky v rýchlosti rozhodovania ešte nezodpovedajú stavom nerozhodnutých vecí na súdoch, čo môže naznačovať, že slovenské súdy ešte stále len dobiehajú sklzy z minulosti. V počtoch nerozhodnutých vecí na 100 obyvateľov sa slovenské prvoinštančné súdy v rebríčkoch Scoreboards (EK) umiestňujú v netrestnej agende až na 30. mieste, v trestnej agende na 13. mieste a v civilnej a obchodnej sporovej agende na 25. mieste.
Slovenské súdy prvej inštancie sa však musia vyrovnať s oveľa vyššou záťažou ako ostatné porovnateľné súdy krajín Rady Európy. V ukazovateli nápad na 100 obyvateľov sa v netrestnej agende slovenské súdy umiestnili až na 39. mieste, v trestnej agende na 19. mieste a v civilnej a obchodnej agende na 35. mieste najviac zaťažených súdov.
Vysoká záťaž sa premieta do nadpriemerných počtov sudcov, a s tým súvisiacich nadpriemerných výdavkov na súdy. Podľa CEPEJ je Slovensko v počte profesionálnych sudcov na 100 tis. obyvateľov na 31. mieste zo 49 krajín. Pri výdavkoch na súdy v prepočtoch na obyvateľa sa Slovensko nachádza na 24. mieste a v prepočtoch na HDP na 28. mieste spomedzi 39 krajín Rady Európy.
Návrh rozpočtu verejnej správy
122
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 83 - Súdnictvo a prokuratúra Zdroj: MF SR
V rámci rezortu spravodlivosti sa pre súdnictvo rozpočtujú výdavky v sume 219 mil. eur.
Pre súdnictvo sa zabezpečujú výdavky na súdne konania a centrum právnej pomoci v sume 6,00 mil. eur. Na príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých je určených 1,83 mil. eur, na dotácie subjektom poskytujúcim pomoc obetiam trestných činov 480 tis. eur.
V súlade s uznesením vlády SR č. 521/2020 sú zabezpečené prostriedky na realizáciu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku.
Ďalšie výdavky sú určené na reformu súdnictva (obete trestných činov) v sume 3,74 mil. eur a na zriadenie vývojového centra.
Tabuľka 84 - Odmeny a náhrady za služby *Výdavky na odmeny a náhrady pre advokátov, notárov, exekútorov, svedkov, tlmočníkov, prekladateľov a znalcov. Zdroj: MF SR
Súdnictvo rozpísalo pre advokátov, notárov, exekútorov, svedkov, tlmočníkov, prekladateľov a znalcov, ako i na odmeny a náhrady za služby na rok 2021 prostriedky v sume 17,0 mil. eur.
Ministerstvo spravodlivosti
Kancelária Najvyššieho súdu
Kancelária Ústavného súdu
Kancelária verejného ochrancu práv
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti
Odmeny a náhrady za služby*
Návrh rozpočtu verejnej správy
123
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 85 - Odškodňovanie v oblasti súdnictva Zdroj: MF SR
Prerokovanie žiadostí o odškodnenie podľa zákonov č. 105/2002 Z. z. (ide o jednorazový finančný príspevok príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád) a 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov sa malo ukončiť už v roku 2006, avšak agenda odškodňovania bude prebiehať v zmysle platných zákonov a tiež na základe súdnych rozhodnutí až do obdobia rokov 2020 až 2023. Žiadosti, ktoré boli podané v zákonom stanovenej lehote nie sú časovo obmedzené, nárok na odškodnenie nezaniká, čiže je potrebné čakať na ukončenie právoplatných dedičských konaní.
Tabuľka 86 - Odškodňovanie v oblasti administratíva Zdroj: MF SR
Kapitola si rozpísala na odškodňovanie v oblasti administratíva sumu 1,25 mil. eur. Ide o odhad výšky odškodnení vecne príslušným organizačným útvarom MS SR.
Pre administratívu sa rozpočtujú výdavky v sume 25,2 mil. eur, na zabezpečenie činnosti ústredného orgánu, ktorý ekonomicky, personálne, legislatívne a metodicky riadi organizácie v rezorte. Úlohy v tomto programe sú zamerané aj na edičnú činnosť a realizáciu odškodňovania občanov v súlade s platnou legislatívou a činnosťou zástupcov SR pred medzinárodnými súdnymi inštitúciami.
Tovary a služby zabezpečujú najnutnejšie výdavky spojené s organizačno-technickým zabezpečením chodu ministerstva spravodlivosti – ústredného orgánu. Ide o výdavky na energie, vodu, dopravné náklady, cestovné (domáce a zahraničné pracovné cesty), všeobecné služby, nájom nebytových priestorov, údržbu bežných prevádzkových zariadení, plánované revízie, odvoz odpadu, prídel do sociálneho fondu, príspevok na stravovanie zamestnancov.
Bežné transfery zohľadňujú nároky vyplývajúce pre zamestnancov z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, odstupného, odchodného, na príplatky k dôchodkom sudcov, na realizáciu odškodnenia osôb podľa platných zákonov a na podporu projektov zameraných na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a prejavom intolerancie.
Pre Kanceláriu Ústavného súdu SR sa na rok 2021 rozpočtujú výdavky na zabezpečenie kvalifikovaného výkonu súdnej moci vrátane zabezpečenia ochrany ústavnosti v presne vymedzených prípadoch s osobitným zreteľom na ochranu práv a slobôd a súladnosť slovenského právneho poriadku v sume 7,35 mil. eur.
Výdavky pre Kanceláriu Najvyššieho súdu SR sú rozpočtované v sume 16,2 mil. eur a sú určené na plnenie úloh spojených s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým,
Odškodňovanie v oblasti súdnictva
Odškodňovanie v oblasti administratíva
Návrh rozpočtu verejnej správy
124
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
administratívnym a technickým zabezpečením činnosti najvyššieho súdu podľa osobitných predpisov, ako aj na zabezpečenie kvalifikovaného výkonu súdnej moci. Výdavky pre Kanceláriu Súdnej rady SR sú rozpočtované v sume 1,12 mil. eur a sú určené na zabezpečenie úloh spojených s odborným, organizačným, administratívnym a technickým zabezpečením činností súdnej rady. Súdna rada plní úlohy verejnej kontroly súdnictva a zároveň má kompetencie súvisiace s prípravou a predkladaním návrhov právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva a konanie pred súdmi.
Výdavky Generálnej prokuratúry SR sú rozpočtované v sume 115 mil. eur a sú určené na presadzovanie zákonnosti a efektivity vo vyšetrovacích a prokurátorských praktikách, na výkon prokurátorského dozoru v trestnom konaní a dodržiavanie zákonov v netrestnej oblasti.
V danej oblasti sa rozpočtujú aj výdavky pre Ústav pamäti národa (ÚPN), Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP), Kanceláriu verejného ochrancu práv (KVOP) a Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ÚOOPČ). Hlavným východiskom pre činnosť ÚPN je zákon o pamäti národa. SNSĽP plní funkciu národnej inštitúcie na ochranu a podporu ľudských práv a KVOP chráni základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. ÚOOPČ oznamuje príslušným orgánom podozrenie z postihu zamestnanca v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti a taktiež zvyšuje povedomie verejnosti a zamestnávateľov o oznamovaní protispoločenskej činnosti a o poskytovaní ochrany oznamovateľom.
Hlavnou úlohou obrany je chrániť bezpečnosť Slovenska a spojencov s využitím vlastných ozbrojených síl a prostriedkov kolektívnej obrany. Úlohou obrany je aj prispievať k mieru, stabilite a bezpečnosti mimo územia SR nasadením ozbrojených síl v operáciách a misiách a podporovať orgány verejnej moci v domácom krízovom manažmente. Naplnenie úloh realizuje Slovenská republika samostatne a prostredníctvom kolektívnej obrany členstvom v NATO a obrannou spoluprácou v rámci EÚ.
Výdavky Slovenska na obranu sú dlhodobo porovnateľné s referenčnými krajinami57 a nižšie ako výdavky členov NATO v EÚ. Priemer členských krajín NATO v EÚ za roky 2012 – 2018 dosiahol 1,35 % HDP, priemer Slovenska v rovnakom období bol 1,09 % HDP. Rast výdavkov Slovenska na obranu medzi rokmi 2012 až 2019 však patril medzi štyri najvyššie zo všetkých krajín NATO.
57 Cielenejšie porovnanie umožňujú podľa Revízie výdavkov na obranu (2020) referenčné krajiny – krajiny strednej a východnej Európy s podobnou štartovacou pozíciou (Česká republika, Maďarsko, Litva: C3) a skupina vybraných spojencov, ktoré môžu byť pre ambície a ciele v obrane Slovensku vzorom (Dánsko, Belgicko, Holandsko: F3).
Návrh rozpočtu verejnej správy
125
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Graf 28: Vývoj výdavkov na obranu (% HDP, metodika NATO)Pozn.: Na kalkuláciu priemeru sú využité aritmetické priemery. Údaje sa môžu líšiť od grafov NATO používajúcich vážený priemer. S – skutočnosť, OS – očakávaná skutočnosť, N – návrh rozpočtu. F3 – zakladajúca referenčná skupina (Dánsko, Belgicko, Holandsko), C3 – stredoeurópska referenčná skupina (Česká republika, Maďarsko, Litva) 2019 je S pre Slovensko, OS pre referenčné skupiny.
Zdroj: NATO, MO SR, IFP. Spracovanie: MF SR
Obranné výdavky sa oproti referenčným krajinám líšia aj štruktúrou. Slovensko malo v minulých rokoch nadpriemerné výdavky na personál a podpriemerné výdavky na ostatnú prevádzku a infraštruktúru. Je to dôsledok rýchleho rastu miezd vojakov a veľkosti veliteľských štruktúr. V investovaní do modernizácie výzbroje patrí v porovnaní s referenčnými skupinami k priemeru.
Graf 29: Výdavky na obranu Vybraní členovia NATO, priemer 2012 – 2018 Slovensko 2018 - 2023 (mil. eur, % výdavkov na obranu)
Pozn.: Roky 2021-2023 nezahŕňajú podprogram Podpora obrany. Zdroj: NATO, MO SR. Spracovanie a výpočty: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
126
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Výsledkovými ukazovateľmi pre obranu sú plnenie cieľov spôsobilostí, operačná pripravenosť a nasadenie v medzinárodných operáciách. Tabuľka 87 – Kľúčové ukazovatele pre obranu Podiel splnených kategórií (%)g
Plnenie cieľov spôsobilostíf
Podiel splnených kategórií (%)g
Nasaditeľné sily – pozemné (% počtu poz. síl)
Udržateľné sily – pozemné (% počtu poz. síl)
Nasaditeľné sily – vzdušné (% techniky vzd. síl)
Udržateľné sily – vzdušné (% techniky vzd. síl)
Nasadenie v medzinárodných operáciách
Počet vojakov v operáciách (% ozbrojených síl)
Podiel obranných výdavkov na HDP (%)
Podiel výdavkov na hlavnú výzbroj, techniku a súvisiaci výskum z obranných výdavkov (%)
Podiel výdavkov na výskum a vývoj z obranných výdavkov (%)
Pozn.: a metodika NATO b metodika EDA, 2017 je odhad c 5% – maximálna ambícia SR v súlade s Koncepciou MO SR o zapojení príslušníkov MO SR a OS SR do operácií a misií v zahraničí (2019) d 2% – medzinárodný záväzok NATO a EÚ, 1% – národná ambícia podľa Programového vyhlásenia vlády SR (2020) e odhad NATO f podiel splnených požiadaviek z celkového počtu požiadaviek obsiahnutých v Cieľoch spôsobilostí 2017 g Ciele spôsobilostí 2017 rozdelené do 5 kategórií: pozemné sily, vzdušné sily, sily pre špeciálne operácie, podporné sily, povojnová stabilizácia a rekonštrukcia h len plnenie cieľov v gescii MO SR, bez MZVaEZ SR a MV SR
N/A – hodnoty sú nedostupné
Ciele spôsobilostí, ktoré sú príspevkom do spoločnej obrany NATO, Slovensko dlhodobo neplní v požadovanom rozsahu, kvalite a čase. OS SR poskytujú 80 % jednotiek požadovaných Alianciou, ale len v podpriemernej kvalite (39 %). SR prijala v roku 2017 celkovo 90 cieľov, rozdelených na pozemné sily, vzdušné sily, podporné sily, sily pre špeciálne operácie a ciele týkajúce sa stabilizácie a rekonštrukcie (príspevok k obnove krízových regiónov). Z týchto piatich kategórií plní Slovensko požiadavky iba v oblasti stabilizácie a rekonštrukcie. Výsledky sa do roku 2018 zhoršovali aj v operačnej pripravenosti ozbrojených síl.
Pozemné sily dosiahli za rok 2017 v nasaditeľnosti (50 %) a udržateľnosti v operáciách (11,7 %) úroveň požadovanú NATO. Nasaditeľnosť vzdušných síl nedosahuje ani pätinu požadovanej hodnoty (6 % namiesto 40 %), ich udržateľnosť v operáciách zodpovedá nule. Z hľadiska počtu vojakov nasadených v operáciách NATO hodnotí slovenský príspevok do operácií ako primeraný veľkosti ozbrojených síl. V počte vojakov nasadených v operáciách je Slovensko dlhodobo aktívnejšie ako európski členovia NATO. V roku 2017 bolo v zahraničí nasadených 1,9 % OS SR, v porovnaní s 1,1 % vojakov členských štátov NATO a EÚ.
Celkové obranné výdavky sú na rok 2021 rozpočtované vo výške 1,76 % HDP, vrátane výdavkov ostatných kapitol štátneho rozpočtu v rámci medzirezortných programov Podpora obrany, Hospodárska mobilizácia a Vysielanie civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR. V celkových obranných výdavkoch sú na roky 2021 až 2023 zahrnuté aj kapitálové výdavky Ministerstva obrany SR (ďalej len „MO SR“) alokované v kapitole Všeobecná pokladničná správa (ďalej len „VPS“).
Návrh rozpočtu verejnej správy
127
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 88 - Celkové obranné výdavkyVys. civil. exp. do aktivít KM mimo SR
Kapit. výd. MO SR alokov. v kap. VPS
Zdroj: MF SR
Obranné výdavky na roky 2021 až 2023 sú plánované v súlade s politickým záväzkom v rámci prísľubu investovania do obrany členskými štátmi NATO a závermi zo summitu NATO konaného v dňoch 11. a 12. júla 2018 v Bruseli, na ktorom bolo deklarované, že členovia NATO zastavia pokles výdavkov na obranu a do roku 2024 zvýšia svoje výdavky na obranu na 2 % svojho hrubého domáceho produktu.
Celkové výdavky kapitoly MO SR na rok 2021 sa rozpočtujú v sume 1,22 mld. eur. Rozpočet MO SR sa skladá z nasledovných oblastí.
Tabuľka 89 - Oblasti MO SR Účasť civil. exp. na aktivit. KM mimo SR (MO SR)
Oficiálna rozvojová pomoc
2. etapa implementácie MZP SZO v SR
Pozn.: Hospodárska mobilizácia MO SR je súčasťou oblasti Ekonomika. Z dôvodu vykazovania obranných výdavkov je Zdroj: MF SR
Hospodárska mobilizácia MO SR započítaná v celkových obranných výdavkoch na rok 2021 v sume 5,00 mil. eur, na rok
2022 v sume 7,50 mil. eur a na rok 2023 v sume 8,00 mil. eur.
Rozvoj obrany
V programovej štruktúre kapitoly MO SR sú v rámci programu Rozvoj obrany vyčlenené prostriedky na rok 2021 v sume 116 mil. eur na rozvojové aktivity rezortu, a to najmä na rozvoj výzbroje, techniky a materiálu, rozvoj komunikačných a informačných systémov, rozvoj infraštruktúry a rozvoj centrálnej logistiky.
V rámci programu Rozvoj obrany má MO SR alokované kapitálové výdavky v kapitole VPS na rok 2021 v sume 446 mil. eur. Celkové výdavky na rozvoj obrany sú plánované v sume 562 mil. eur.
Obrana
V rámci programu Obrana sú rozpočtované výdavky na rok 2021 v sume 1,10 mld. eur najmä na Velenie a zaručovanie obrany, t. j. na činnosť ozbrojených síl SR vrátane operácií medzinárodného krízového manažmentu, na Riadenie a podporu obrany, t. j. najmä na
Návrh rozpočtu verejnej správy
128
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
špeciálnu podporu, bezpečnostnú podporu, správu nehnuteľného majetku a na činnosť 10 rozpočtových organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti MO SR.V rámci systému sociálneho zabezpečenia definovaného v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v roku 2021 sú vyčlenené prostriedky na osobitný účet v sume 78,6 mil. eur.
Peňažnou dávkou poskytovanou vojakom je aj stabilizačný príspevok, ktorý sa vypláca v zmysle zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Prostriedky určené na stabilizačný príspevok na rok 2021 sú rozpočtované v sume 54,8 mil. eur.
V oblasti operácií mimo územia štátu kapitola disponuje finančnými prostriedkami na rok 2021 v sume 42,2 mil. eur. K 31. augustu 2020 pôsobilo v rámci operácií mimo územia štátu 485 vojakov. Slovenskí vojaci pôsobia v nasledovných misiách:
Operácie OSN: UNFICYP Cyprus - 241 osôb, UNTSO Sýria - 2 osoby,
Operácie EÚ: Althea Bosna a Hercegovina - 40 osôb, EÚ MM Gruzínsko - 1 osoba,
Operácie NATO: RS Afganistan - 37 osôb, NATO HQ Sarajevo - 1 osoba,
NATO MISSION IRAQ - 11 osôb, eFP Lotyšsko - 152 osôb,
SPOLU: 485 vojakov k 31. augustu 2020.
MO SR má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti príspevkovú organizáciu Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN, ktorá má rozpočtované výdavky na rok 2021 v sume 63,7 mil. eur a príspevkovú organizáciu Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany Trenčín, ktorá má rozpočtované výdavky na rok 2021 v sume 6,60 mil. eur.
V súlade so zákonom o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MO SR sú na rok 2020 plánované prostriedky na dotácie pre Vojenské lesy a majetky, š. p. Pliešovce vo výške 1,16 mil. eur na lesníctvo.
V rámci programu Obrana má MO SR alokované kapitálové výdavky v kapitole VPS na rok 2021 v sume 979 tis. eur. Celkové výdavky v programe Obrana sú plánované v sume 1,11 mld. eur.
Podpora obrany štátu a ostatné výdavky
V rámci medzirezortných programov sa zabezpečujú úlohy na rok 2021 v celkovej sume 1,24 mil. eur v oblasti výskumu a vývoja na podporu obrany štátu, účasti civilných expertov na aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR, oficiálnej rozvojovej pomoci a realizácie II. etapy implementácie MZP SZO v SR.
MO SR je gestorom medzirezortného programu Podpora obrany štátu, ktorý v roku 2021 disponuje prostriedkami v sume 3,83 mil. eur vrátane výdavkov ostatných kapitol štátneho rozpočtu, z toho MO SR v sume 1,05 mil. eur. Prostredníctvom daného programu sa zabezpečujú požiadavky ozbrojených síl SR, ktoré sú potrebné na zabezpečovanie obrany štátu. Zámerom programu je výskumno-vývojová základňa zabezpečujúca rozvoj obranných spôsobilostí ozbrojených síl SR pri využívaní kapacít obranného priemyslu SR a medzinárodnej spolupráce.
Návrh rozpočtu verejnej správy
129
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Výdavky na samostatných účtoch kapitoly v sume 216 mil. eur sú určené predovšetkým na financovanie sociálneho zabezpečenia vojakov, podnikateľskú činnosť Akadémie ozbrojených síl M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši a na výdavky v súvislosti s prijatými prostriedkami na základe darovacej zmluvy alebo formou dotácie alebo grantu na projekty pre vysoké školy.
Hlavnou úlohou vlády vo verejných financiách je ich dlhodobá udržateľnosť. Cieli sa súlad príjmov a výdavkov verejnej správy s makroekonomickými a strategickými cieľmi politík vlády a sledovanie efektívneho výberu a využitia zdrojov. Medzi najdôležitejšie úlohy patrí tvorba a uskutočňovanie fiškálnej politiky vrátane tvorby a realizácie rozpočtu verejnej správy. Na financovanie výdavkov a realizáciu rozpočtu je nevyhnutný efektívny výber daní a odvodov a riadenie štátneho dlhu a likvidity. Efektívnosť verejných výdavkov je zabezpečovaná pravidelnými revíziami výdavkov a hodnotením investícií.
Tabuľka 90 - Kľúčové ukazovatele Financií S2 – Indikátor dlhodobej udržateľnosti
(počet bodov v Open Budget Index)
Podiel zrevidovaných výdavkov
(% celkových výdavkov)
N/A – hodnoty sú nedostupné Zdroj: Eurostat, Open Budget Survey
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti podľa EK (S2) indikuje vysoké riziko udržateľnosti verejných financií, pričom v dlhodobom výhľade bude najväčšou výzvou starnutie populácie. Kým v roku 2019 bol pomer obyvateľov starších ako 64 rokov na aktívnom obyvateľstve len 23,5 %, v roku 2070 to bude až 57,6 %.
Výsledky boja proti daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) sa výrazne zlepšili, ale v medzinárodnom porovnaní je Slovensko stále na chvoste krajín Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Medzeru v príjmoch na DPH sa oproti roku 2012 podarilo znížiť o viac než polovicu, no i tak je stále viac než dvojnásobkom priemeru EÚ. Na ďalšom znižovaní únikov na DPH sa bude pokračovať predovšetkým prostredníctvom zvyšovania efektívnosti správy daní s dôrazom na posilnenie analytických kapacít, včasnú analýzu rizík v dodržiavaní daňových predpisov a využívaní behaviorálnych poznatkov pri plnení daňových povinností.
Slovensko patrí medzi krajiny s čiastočnou transparentnosťou rozpočtu. Zrozumiteľné, spoľahlivé, úplné a včasné informovanie o rozpočte umožňuje diskusiu o cieľoch ako aj výsledkoch verejných výdavkov a efektívnu verejnú kontrolu rozpočtu. V medzinárodnom
58 Výpočet podľa národnej metodiky. Pre EÚ metodiku uvádzame rýchly odhad na rok 2019, údaje budú publikované až v roku 2021.59 Špecifické odporúčanie Rady EÚ v oblasti zlepšenia daňovej disciplíny Slovensko dostalo naposledy v roku 2016.
Návrh rozpočtu verejnej správy
130
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
porovnaní je na tom Slovensko podľa celosvetového rebríčka Open Budget Index dobre, v roku 2019 mu patrilo 33. miesto zo 117 hodnotených krajín so ziskom 60 bodov. Revízie výdavkov posúdili v rokoch 2016 až 2020 vyše 60 % verejných výdavkov a identifikovali úspory za takmer 2 mld. eur. Opatrenia sa darilo implementovať najmä v zdravotníctve. V rozpočte na roky 2021 až 2023 došlo zároveň k implementácii opatrení mzdovej revízie, najmä k šetreniu na štátnych úradníkoch, zníženiu počtu policajtov a zamestnancov verejných vysokých škôl.
V rámci výdavkov na oblasť Financie sa v roku 2021 rozpočtujú prostriedky na finančnú správu, informačné systémy riadenia verejných financií, informačnú spoločnosť, inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti, Exportno-importnú banku SR, Slovenskú konsolidačnú, a. s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a Všeobecnú pokladničnú správu.
Tabuľka 91 - Oblasť Financie Informačné systémy riadenia verejných financií
Inštitucionálna podpora a kontrola
Exportno-importná banka SR
Slovenská konsolidačná, a. s.
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Všeobecná pokladničná správa
Zdroj: MF SR
Finančná správa
Finančná správa prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, daňových a colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy zabezpečuje najmä úlohy v oblasti správy daní a registrácie daňových subjektov a výberu daní a cla.
Tabuľka 92 - Finančná správa z toho: Účet na zabezpečenie financovania sociálneho zabezpečenia colníkov
Zdroj: MF SR
Na rok 2021 sa rozpočtujú výdavky zo štátneho rozpočtu na výkon funkcií finančnej správy v celkovej sume 327 mil. eur. Rast týchto výdavkov ovplyvnil nárast kapitálových výdavkov, z ktorých sa zabezpečuje najmä realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia a nákup prevádzkových a špeciálnych strojov a zariadení.
Návrh rozpočtu verejnej správy
131
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Finančná správa realizuje tiež sociálne zabezpečenie ozbrojených príslušníkov finančnej správy prostredníctvom samostatného účtu na zabezpečenie financovania sociálneho zabezpečenia colníkov v sume 22,6 mil. eur. Z hľadiska objemu výdavky smerujú hlavne na dôchodkové dávky starobného poistenia, na odchodné a na nemocenské dávky. Prostredníctvom grantov vedených na samostatných účtoch zahraničných grantov a grantov EÚ v sume 5,71 mil. eur sa finančná správa v roku 2021 predpokladá zapojiť napr. do programov Fiscalis, Hercule III, ktorých cieľom je boj proti podvodom a ochrana finančných a hospodárskych záujmov EÚ a jej členských štátov.
Informačné systémy riadenia verejných financií
Výdavky na informačné systémy riadenia verejných financií sú rozpočtované v rámci medzirezortného programu Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu. Zabezpečuje sa nimi financovanie systémov vnútornej správy, podpornej infraštruktúry a špecializovaných agendových systémov. Výdavky sú alokované najmä na obstaranie, rekonštrukciu a údržbu softvéru, komunikačnej infraštruktúry, výpočtovej techniky a na služby v oblasti informačno-komunikačných technológií.
Tabuľka 93 - Informačné systémy riadenia verejných financií Informačné systémy riadenia verejných financií
Zdroj: MF SR
Na rok 2021 sú výdavky na informačné systémy riadenia verejných financií rozpočtované v sume 120 mil. eur. Zvýšenými výdavkami sa zabezpečuje prevádzka elektronickej registračnej pokladnice a systému vysledovateľnosti tabakových výrobkov, výdavky spojené s navrhovanými novelami zákonov o dani z pridanej hodnoty, o spotrebných daniach z tabakových výrobkov, z minerálneho oleja, z alkoholických nápojov, s návrhom zákona o dani z príjmov, s návrhom vyhlášky Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“), ktorou sa ustanovuje rozsah a spôsob získavania údajov o hazardných hrách zo servera prevádzkovateľa hazardnej hry alebo ním povereného subjektu a dofinancovanie potrieb v oblasti informačných systémov vzhľadom na dosahovanú úroveň výdavkov v predchádzajúcich rokoch. V rámci informačných systémov riadenia verejných financií sú rozpočtované tiež výdavky na licencie SAP a ORACLE a výdavky súvisiace s členstvom MF SR v záujmovom združení DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska a s prevádzkou Dátového centra obcí a miest, ktoré boli do roku 2020 rozpočtované v kapitole VPS.
Informačná spoločnosť
Prostriedky Európskej únie a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v sume 112 mil. eur sú určené na Informačnú spoločnosť v rámci OP Integrovaná infraštruktúra 3. programového obdobia. V súvislosti so zriadením Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR budú tieto výdavky delimitované na uvedené ministerstvo.
Tabuľka 94 - Informačná spoločnosť Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
132
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Inštitucionálna podpora a kontrola a ostatné činnostiVýdavkami na inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti sa zabezpečujú odborné činnosti a prevádzka Úradu vládneho auditu, Vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia VS - Financie Tatranská Lomnica, Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, Štátnej pokladnice, DataCentra, Úradu pre reguláciu hazardných hier a úradu MF SR.
Tabuľka 95 - Inštitucionálna podpora a kontrola a ostatné činnosti Inštitucionálna podpora a kontrola
Úrad pre reguláciu hazardných hier
Zdroj: MF SR
Výdavky na inštitucionálnu podporu a kontrolu a ostatné činnosti sú na rok 2021 rozpočtované v sume 86,7 mil. eur, z ktorých sa zabezpečujú hlavne úlohy v oblasti riadenia verejných financií, makroekonomických, daňových, fiškálnych analýz a prognóz, hodnoty za peniaze, rozpočtovej politiky, štátneho výkazníctva, finančného trhu, činností súvisiacich s operatívnym riadením štátneho dlhu, likvidity štátu a celého systému štátnej pokladnice, medzinárodných vzťahov, auditu a kontroly, regulácie hazardných hier a prevádzky uvedených rozpočtových organizácií.
V rámci oblasti sú rozpočtované tiež výdavky na platobný systém eKolok, tlač kontrolných známok na označovanie spotrebiteľských balení liehu a tabakových výrobkov, na zastupovanie v medzinárodných arbitrážach a na audit konsolidovaných účtovných závierok, ktoré boli do roku 2020 rozpočtované v kapitole VPS. Najmä presun uvedených výdavkov z kapitoly VPS ovplyvnil nárast výdavkov v roku 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2020 v tejto oblasti. Zvýšené sú výdavky na audit konsolidovaných účtovných závierok z dôvodu, že v roku 2021 bude potrebné uhradiť výdavky za vykonaný audit roku 2019 a 2020.
Úrad MF SR a Úrad vládneho auditu predpokladajú zapojenie do projektov financovaných z grantov Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a grantov programov EÚ v celkovej sume 148 tis. eur rozpočtovaných na samostatných účtoch.
Eximbanka SR
Eximbanka SR je zriadená zákonom č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Hlavným cieľom je prostredníctvom bankových a poisťovacích produktov zohľadniť potreby slovenských exportérov a naplniť zámery hospodárskej politiky vlády SR v oblasti zahraničného obchodu teritoriálnym a produktovým zameraním podpory exportu. Na rok 2021 sú rozpočtované výdavky v celkovej sume 739 mil. eur, súvisia s obchodnou činnosťou banky a predstavujú hlavne výdavky spojené s financovaním úverov, obchodmi so zárukami, poistením a zaistením.
Návrh rozpočtu verejnej správy
133
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Slovenská konsolidačná, a. s. Slovenská konsolidačná, a. s. (ďalej len „SK“) je na základe zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov poverenou osobou pre konsolidáciu pohľadávok verejného sektora. SK spravuje široké portfólio pohľadávok, ktoré do svojho vlastníctva prevzala od rôznych verejných inštitúcii s cieľom zefektívnenia ich vymáhania. Výdavky SK sú v roku 2021 rozpočtované v celkovej sume 9,15 mil. eur. Zahŕňajú výdavky na činnosť spoločnosti, ako aj na výplatu dividend akcionárovi MF SR.
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej len „úrad“) bol zriadený zákonom č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Hlavnou činnosťou úradu je dohľad nad výkonom auditu, pričom dohliadanými subjektmi sú Slovenská komora audítorov, audítori a audítorské spoločnosti. Na rok 2021 sú rozpočtované na činnosť úradu výdavky v sume 1,47 mil. eur, z toho v sume 268 tis. eur sú kryté transferom zo štátneho rozpočtu poskytovaným MF SR.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „RRZ“) je v zmysle ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Úlohy spojené s odborným, organizačným, administratívnym, personálnym a technickým zabezpečením činnosti rady vykonáva Kancelária RRZ. Rozpočet Kancelárie RRZ nie je priamo naviazaný na štátny rozpočet, financovanie je zabezpečené príspevkami z rozpočtu Národnej banky Slovenska, ktorá stanovuje celkový limit výdavkov. Tieto výdavky môžu byť následne preplatené zo štátneho rozpočtu na základe požiadavky Národnej banky Slovenska smerujúcej MF SR. Celkové výdavky Kancelárie RRZ na rok 2021 sú rozpočtované vo výške 1,57 mil. eur. Najväčší podiel tvoria osobné výdavky a výdavky na zabezpečenie prevádzky KRRZ.
Všeobecná pokladničná správa
V kapitole Všeobecná pokladničná správa (ďalej len „VPS“) sú obsiahnuté výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s výdavkami ostatných kapitol, vrátane výdavkov spojených so správou štátneho dlhu.
V rámci kapitoly sú rozpočtované aj prostriedky súvisiace s činnosťou rozpočtových organizácií Kancelária verejného ochrancu práv, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Úrad na ochranu osobných údajov SR, Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a transfery na činnosť Ústavu pamäti národa, Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Návrhy rozpočtov a transferov týchto organizácií sú komentované a kvantifikované vo vecne príslušných oblastiach.
Výdavky kapitoly VPS možno rozčleniť do piatich základných skupín, a to rezervy, finančné vzťahy súvisiace s rozpočtom EÚ, výdavky spojené so správou štátneho dlhu, finančné vzťahy
Návrh rozpočtu verejnej správy
134
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
k sociálnej poisťovni a ostatné výdavky. Celkový objem výdavkov VPS na rok 2021 predstavuje 6 737 mil. eur.Tabuľka 96 - Štruktúra výdavkov kapitoly VPS Finančné vzťahy súvisiace s rozpočtom EÚ
Výdavky spojené so správou štátneho dlhu
Finančné vzťahy k Sociálnej poisťovni
Zdroj: MF SR
Graf 30: Štruktúra výdavkov kapitoly VPS na rok 2021 Zdroj: MF SR
Rezervy
Na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov sa vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.
V tejto skupine výdavkov sa rozpočtuje rezerva
-vlády,
-na prostriedky EÚ a odvody EÚ,
-na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí,
-na riešenie vplyvov nových právnych predpisov,
-na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác,
-na mzdy a poistné,
-na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19.
Návrh rozpočtu verejnej správy
135
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí
Rezerva na riešenie vplyvov nových právnych predpisov
Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie
povodňových prác
Rezerva na mzdy a poistné
Rezerva na vysporiadanie korekcií
Rezerva na negatívne vplyvy
pandémie ochorenia COVID - 19
Zdroj: MF SR
Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ v sume 433 mil. eur je evidovaná vo vecne súvisiacej časti finančné vzťahy súvisiace s rozpočtom EÚ.
Graf 31: Štruktúra rezerv v kapitole VPS na rok 2021 Zdroj: MF SR
Rezerva vlády sa rozpočtuje v roku 2021 v sume 5 mil. eur, čo predstavuje rovnakú úroveň ako v roku 2020. O použití prostriedkov rezervy rozhoduje vláda na návrh ministra financií.
Výdavky rezervy na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí sa rozpočtujú najmä na úhradu plnení vyplývajúcich z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a odškodnení v súlade s právoplatnými rozhodnutiami, na ktoré kapitoly štátneho rozpočtu z dôvodu neistého časového vymedzenia nemajú zabezpečené prostriedky v rámci pridelených limitov výdavkov na príslušné roky.
V rezerve na riešenie vplyvov nových právnych predpisov sa rozpočtujú výdavky súvisiace s pripravovanými legislatívnymi zmenami s negatívnym vplyvom na štátny rozpočet.
Tabuľka 98 - Štruktúra výdavkov rezervy na riešenie vplyvov nových právnych predpisov Rezerva na riešenie vplyvov nových právnych predpisov
Kompenzácia straty za bezplatnú prepravu v mestskej a prímestskej autobusovej doprave
Novela zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách
Návrh rozpočtu verejnej správy
136
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Novela zák. č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade SR
Novela zák. č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím
Novela zák. č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie
Novela zák. č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike
Novela zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
Zdroj: MF SR
Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác sa tvorí na zabezpečenie finančného plnenia vyplývajúceho zo zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov a zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Zahŕňa výdavky, ktoré sa použijú najmä v prípade povodní a iných živelných pohrôm, odškodnení pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní následkov krízových situácií.
V rámci rezervy na mzdy a poistné sa rozpočtujú prostriedky na zvýšenie platov ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a ďalších zamestnancov, ktorých mzda sa odvíja od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Zároveň sú v tejto rezerve alokované prostriedky na zvýšenie kapacít analytických útvarov ministerstiev a posilnenie ich odmeňovania, ako aj ďalšie prostriedky na iné vplyvy súvisiace s plnením úloh štátu.
Rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 je rozpočtovaná v nadväznosti na pandémiu ochorenia COVID-19 za účelom finančného krytia opatrení prijímaných vládou SR na zamedzenie, respektíve zmiernenie jej vplyvov. Výška rezervy bola stanovená na úrovni predpokladaného výpadku príjmov v prípade rizikového scenára vývoja ekonomiky.
Hospodárenie s rozpočtovými rezervami
Na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov sa v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy. V nadväznosti na § 10 ods. 4 citovaného zákona sa v nasledujúcej tabuľke uvádza hospodárenie s rozpočtovými rezervami.
Tabuľka 99 - Prehľad hospodárenia s rezervami v roku 2020 Rezerva na prostriedky EÚ a odvody do EÚ
Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
137
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Finančné vzťahy súvisiace s rozpočtom EÚ
V tejto skupine výdavkov sa rozpočtujú prostriedky na zabezpečenie plynulého financovania spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, na financovanie finančných mechanizmov EHP a NFM, odvody do všeobecného rozpočtu EÚ a príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu.
Tabuľka 100 - Výdavky súvisiace s rozpočtom EÚ Finančné vzťahy súvisiace s rozpočtom EÚ
Výdavky na financovanie finančných mechanizmov
Odvody do všeobecného rozpočtu EÚ
Príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu
Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ
Výdavky na finančné opravy a zrušenia záväzkov EK
Výdavky na 4. programové obdobie
Zdroj: MF SR
Výdavky na financovanie finančných mechanizmov na roky 2021 až 2023 zaradené v tejto skupine predstavujú zdroje určené na financovanie finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu. Výdavky na spolufinancovanie týchto nástrojov sa rozpočtujú na rok 2021 v sume 2,2 mil. eur.
Pri výpočte predpokladanej výšky odvodov Slovenskej republiky (SR) do všeobecného rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2023 vychádzalo Ministerstvo financií SR z návrhu všeobecného rozpočtu, ktorý predložila Európska komisia (EK) 24. 6. 2020. Na roky 2022 a 2023 sa vychádzalo z legislatívy pre viacročný finančný rámec (VFR) EÚ na roky 2014 až 2020, zo záverov Európskej rady prijatých na summite 17. – 21. 7. 2020 pre VFR 2021 - 2027, Plánu obnovy EU, zo záverov zasadnutia Poradného výboru pre vlastné zdroje z júla 2020 ako aj z vlastných odhadov. Odhad sumy odvodov SR do rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2023 je vypracovaný podľa platnej legislatívy pre vlastné zdroje EÚ, kde ukončenie ratifikácie novej legislatívy na úrovni EÚ sa očakáva až v roku 2023. Za nárastom výšky odvodov je skutočnosť, že vplyvom brexitu ako aj ekonomickou konvergenciou SR k priemeru EÚ sa bude zvyšovať podiel SR na zdroji založenom na HND.
Odhad príspevkov SR do Európskeho rozvojového fondu (ERF) je vypracovaný na základe aktuálnej legislatívy a informácie Európskej komisie o budúcich príspevkoch do ERF. Príspevok je vykazovaný ako oficiálna rozvojová pomoc SR. Odhad na roky 2021 až 2023 zahŕňa prevažne implementáciu 11. programu ERF, na ktorom sa SR podieľa 0,37616 %. Časť príspevkov do ERF, ktorá je poukazovaná pre Európsku investičnú banku (EIB), prislúcha prevažne 10. programu ERF, na ktorom sa SR podieľa 0,21 %.
Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii sa rozpočtuje na administrovanie štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, príjmov z poľnohospodárskych fondov, na prípadné korekcie za poskytnuté prostriedky EÚ, na rýchlejšiu realizáciu a väčší počet projektov, na výdavky na zefektívnenie systému finančného riadenia EÚ fondov a iných
Návrh rozpočtu verejnej správy
138
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
finančných nástrojov. Na zvýšení uvedenej rezervy v roku 2021 sa významne podieľa suma 326 191 tis. eur rozpočtovaná na prípadný mimoriadny odvod do rozpočtu EÚ z dôvodu kompenzácie na ušlom cle (strata tradičných vlastných zdrojov na základe záverečnej správy vyšetrovacieho úradu OLAF).Tabuľka 101 - Štruktúra rezervy na prostriedky EÚ a odvodov EÚ Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii
Rýchlejšia realizácia a väčší počet projektov
Ďalšie výdavky súvisiace s financovaním spoločných programov
Zefektívnenie systému finančného riadenia EÚ fondov a iných finančných nástrojov
Rezerva na odvody do všeobecného rozpočtu EÚ
Zdroj: MF SR
V reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 navrhla Európska komisia novú iniciatívu REACT-EU, ktorou sa navýši finančná alokácia programového obdobia 2014-2020 o indikatívny objem 780 mil. eur pre SR na základe odhadov Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Brusel.
Dodatočné finančné prostriedky sa využijú na doplnenie zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, ako aj Európskeho fondu pomoci pre najodkázanejšie osoby. Podpora má byť zameraná na produkty a služby pre zdravotnícke zabezpečenie, investície do rozvoja malých a stredných podnikov, prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku vo všetkých odvetviach, pričom budú zohľadnené špecifické odporúčania Rady EÚ na rok 2020.
Návrh nariadenia k REACT-EU je v súčasnosti predmetom medziinštitucionálneho dialógu medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou.
Výdavky spojené so správou štátneho dlhu
Nárast výdavkov spojených so správou štátneho dlhu v roku 2021 je spôsobený rastom nominálneho dlhu v súvislosti so získavaním finančných zdrojov na zmiernenie vplyvu krízy pandémie ochorenia COVID-19, čo sa premieta do nárastu úrokových nákladov spojených s novými emisiami štátnych cenných papierov.
Vo výdavkoch spojených so správou štátneho dlhu sú zahrnuté aj náklady na úhradu úrokového diferenciálu pre Národnú banku Slovenska v súvislosti s operáciami s Medzinárodným menovým fondom. Sú tu zahrnuté aj manipulačné poplatky platené bankám v súvislosti so správou a vedením účtov vzťahujúcich sa k pohľadávkam Slovenskej republiky v zahraničí.
Návrh rozpočtu verejnej správy
139
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 102 - Štruktúra výdavkov spojených so správou štátneho dlhuVýdavky spojené so správou štátneho dlhu
Dlhová služba (transfer zo ŠR na saldo účet)
Zdroj: MF SR
Základné predpoklady pri rozpočtovaní nákladov na financovanie štátneho dlhu
Celková hodnota štátneho dlhu
Štátny dlh sa bude postupne zväčšovať predovšetkým z dôvodu deficitov štátneho rozpočtu. Veľkosť štátneho dlhu bude ovplyvňovať aj hodnota pôžičiek zo Systému štátnej pokladnice, pretože časť zdrojov, potrebných na krytie finančných potrieb štátu, získava Ministerstvo financií SR z tohto zdroja. Vplyv na veľkosť hrubého štátneho dlhu bude mať aj hodnota finančných zdrojov, ktoré bude Ministerstvo financií SR ukladať krátkodobo na finančnom trhu s cieľom mať k dispozícii okamžitú rezervu na krytie neočakávaných výkyvov cash flow štátu.
Štátny dlh je v zmysle zákona o Štátnom dlhu a štátnych zárukách hodnota záväzkov z minulých rokov (najmä emitované štátne dlhopisy, štátne pokladničné poukážky, vládne úvery, medzinárodné záväzky, prijaté kolaterály a krátkodobé pôžičky na peňažnom trhu). Štátny dlh sa bude pravdepodobne v nasledujúcich rokoch k 31. 12. vyvíjať nasledovne:
Tabuľka 103 - Vývoj štátneho dlhu Zdroj: ARDAL
Úročenie štátneho dlhu
Rozhodujúca časť štátneho dlhu – viac ako 99,99 % (k 31. 8. 2020) - má zafixované úročenie na niekoľko rokov vopred. Zmena úrokových sadzieb na finančnom trhu sa v úrokových nákladoch na štátny dlh preto prejaví len postupne. Nové dlhopisy, ktoré sú vydávané na krytie nových deficitov štátneho rozpočtu a ako náhrada splatných štátnych dlhopisov, budú vydávané v danom roku s aktuálnymi trhovými úrokovými sadzbami. Okrem toho sa v každom roku precení časť portfólia, ktorá je úročená pohyblivou úrokovou sadzbou, aktuálne táto časť dosahuje približne 0,01 % celého portfólia (okrem zdrojov Štátnej pokladnice). Dlhopisy s pohyblivou úrokovou sadzbou sa vydávajú na základe Stratégie riadenia štátneho dlhu s cieľom krytia investorského dopytu, ktorý je zameraný prevažne na aktíva s pohyblivou úrokovou sadzbou.
V nasledujúcich rokoch si bude Ministerstvo financií SR musieť na finančných trhoch požičať nasledovné sumy:
Tabuľka 104 - Štruktúra finančnej potreby Ministerstva financií SR Celková finančná potreba MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
140
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Zdroj: ARDALKľúčovým predpokladom pri tvorbe rozpočtu nákladov štátneho dlhu sú očakávané úrokové sadzby na finančnom trhu. Tie sú jedným z parametrov makroekonomického vývoja, o ktorých diskutuje Výbor pre makroekonomické prognózy v gescii Ministerstva financií SR.
Tabuľka 105 - Očakávané sadzby na finančnom trhu Zdroj: MF SR
Riziká
Celkové náklady na štátny dlh sú ovplyvnené refinančným a úrokovým rizikom.
Refinančné riziko je riziko, že nový dlh bude musieť byť emitovaný za menej priaznivých podmienok ako existujúci dlh. Refinančné riziko zahŕňa možnosť, že v extrémnych prípadoch nebude možné vydať nový dlh na refinancovanie existujúceho dlhu pri nadobudnutí jeho splatnosti. Táto extrémna možnosť je pre slovenskú vládu veľmi nepravdepodobná, a to najmä vďaka opatreniam zavedeným v minulosti na zabránenie takejto situácii. Očakávané postupné zvyšovanie úrokových sadzieb v nadchádzajúcich rokoch bude prispievať k zvyšovaniu nákladov na financovanie dlhu. Rastúce výnosy sa však prejavia vo zvyšovaní priemerných nákladov na financovanie iba postupne. Slovenská vláda sa snaží zmierniť refinančné riziko optimalizáciou priemernej doby do splatnosti a durácie.
Úrokové riziko alebo riziko refixu je riziko straty alebo zisku z dôvodu pohybov časovej štruktúry úrokových sadzieb. Vláda vydávajúca dlhodobé dlhové nástroje obmedzuje refinančné riziká a znižuje volatilitu úrokových nákladov, pretože budúce nominálne úrokové platby sú známe. Naopak preferencia kratších splatností prináša so sebou väčšie refinančné a úrokové riziká, pri krátkodobo menších nákladoch, avšak pri výraznejšom naakumulovaní splatností do jedného roka. Preto je potrebné optimalizovať kompromis medzi nákladmi a rizikami emisného plánu.
Náklady na financovanie štátneho dlhu (transfer zo štátneho rozpočtu na saldo účet)
Zmeny úrokových sadzieb a zmeny deficitov štátneho rozpočtu sa prejavujú v zmene nákladov na štátny dlh. Celkové zaťaženie verejných financií úrokovými nákladmi sa sleduje dvoma spôsobmi:
Akruálne náklady (časovo rozlíšené) zodpovedajú nákladom na daný kalendárny rok, a to bez ohľadu na to, či sa úroky vyplatia v danom roku alebo až v ďalších rokoch. Akruálne sledovanie
Návrh rozpočtu verejnej správy
141
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
a vykazovanie nákladov presnejšie odzrkadľuje reálne náklady štátu na dlhovú službu v jednotlivých rokoch.Tabuľka 106 - Štruktúra akruálnych nákladov Akruálne (časovo rozlíšené) náklady
Úroky a diskont štátnych cenných papierov
Úroky z prijatých vládnych úverov
Úroky platené ŠP (refinančný systém) a obchody
Zdroj: ARDAL
Hotovostné náklady na štátny dlh sú dané hodnotou výdavkov, ktoré sa v danom roku vyplatia zo štátneho rozpočtu.
Tabuľka 107 - Štruktúra hotovostných nákladov Hotovostné náklady
(transfer zo ŠR na saldo účet)
Úroky a diskont štátnych cenných papierov
Úroky z prijatých vládnych úverov
Úroky platené ŠP (refinančný systém) a obchody
Zdroj: ARDAL
Pozn.: V roku 2012 sa v zmysle zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre efektívne fungovanie obsluhy štátneho dlhu zriadil samostatný účet štátnych rozpočtových organizácií (tzv. saldo účet Štátneho dlhu). Uvedený účet slúži pre výdavkové a príjmové transakcie vykonávané ARDAL v mene MF SR. Stav na tomto účte sa pravidelne mesačne a ku koncu roka vyrovnáva transferom z výdavkového účtu štátneho rozpočtu na nulový zostatok. Tieto transfery predstavujú čisté výdavky štátneho rozpočtu na obsluhu štátneho dlhu.
Finančné vzťahy k Sociálnej poisťovni
Transfer Sociálnej poisťovni na krytie deficitov základného fondu starobného poistenia je na rok 2021 rozpočtovaný v sume 839 mil. eur.
Tabuľka 108 - Transfer Sociálnej poisťovni Finančné vzťahy k Sociálnej poisťovni
Zdroj: MF SR
Ostatné výdavky
Túto skupinu tvoria výdavky, ktoré z hľadiska ich prierezového charakteru nie je možné rozpočtovať v iných kapitolách a ktoré majú neisté časové vymedzenie alebo výšku. Na rok 2021 sa uvažuje o ostatných výdavkoch v sume 1 704 mil. eur.
Rozhodujúcu časť ostatných výdavkov predstavujú výdavky na vybrané investície kapitol v objeme 1 439 mil. eur, ktoré sú presunuté z limitov kapitálových výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu s cieľom ich posudzovania Ministerstvom financií SR. Týmto výdavkom sa podrobne venuje časť Investície.
Návrh rozpočtu verejnej správy
142
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Patria sem aj výdavky vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov ako sú príspevky politickým stranám a politickým hnutiam a štátny príspevok pre mladomanželov na mladomanželské úvery. Rozpočtujú sa tu aj prostriedky na finančné krytie výdavkov priamo implikovaných prijatými uzneseniami vlády SR.Tabuľka 109 - Štruktúra ostatných výdavkov Úhrada majetkovej ujmy SLSP, a. s. a SZRB, a. s.
Príspevky politickým stranám a politickým hnutiam
Výdavky na všeobecne prospešné služby a dotácie na individuálne potreby obcí
Štátny príspevok pre mladomanželov na mladomanželské úvery
Úhrada poplatkov Štátnej pokladnici
Výdavky na administratívny poplatok EIB
Dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok
Zahraničná ekonomická pomoc
Výdavky na audit verejnej správy
Výdavky na zastupovanie pri medzinárodných arbitrážach
Výdavky na multilicenčnú zmluvu s Microsoft
Výdavky - štipendisti/Štipendium M. Filka
Výdavky na kontrolné známky
Príspevky do medzinárodných organizácií
Výdavky na podporu najmenej rozvinutých okresov
Ročné zúčtovanie poistného plateného štátom
Výdavky na výplatu úrokov z nadmerných odpočtov
Výdavky na riešenie dopravy v devínskej N. Vsi - cesta k VW (uzn. 598/2017)
Výdavky na športovú infraštruktúru - NTC Košice a. s. (uzn. 183/2017)
Výdavky na športovú infraštruktúru -NCC (uzn.141/2019)
Výdavky na riešenie budovy Krajského súdu v Košiciach (uzn. 604/2018)
Výdavky na zabezpečenie podujatí k výročiam M.R. Štefánika (uzn. 57/2019)
Výdavky na CUD (zákon č. 305/2013 Z. z.)
Výdavky na EYOF Banská Bystrica (uzn. 400/2019 v znení uzn. 93/2020)
Výdavky na kompenzačný príspevok baníkom (uzn. 336/2019)
Výdavky na región Horná Nitra (uzn. 336/2019)
Výdavky na rekonštrukciu NKP Rusovce (uzn. 339/2018)
Výdavky na podporu regionálnej športovej infraštruktúry
Výdavky na rekonštrukciu budovy NS SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
143
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Výdavky na rekonštrukciu administratívnej budovy v Levoči (uzn. 172/2019)
Výdavky na revitalizáciu hradu Krásna Hôrka (uzn. 348/2019)
Výdavky na rekonštrukciu štátnej opery Banská Bystrica (uzn. 354/2019)
Výdavky na financovanie projektov hlavného mesta Bratislavy
Výdavky na športovú infraštruktúru v Michalovciach (uzn. 515/2019)
Výdavky na kongresové centrum (uzn. 66/2020 v znení uzn. 397/2020 a uzn. 629/2020)
Výdavky na rekonštrukciu Múzea moderného umenia A. Warhola (uzn. 524/2019)
Výdavky na rozvoj hokeja a rekonštrukciu športovej infraštruktúry (uzn. 28/2020)
Výdavky na Centrum pre riešenie finančných sporov
Výdavky na vytvorenie autority pre Briallovo písmo
Výdavky na rekonštrukciu fontány v Bratislave (uzn. 574/2019)
Výdavky na budovanie analytických jednotiek
Výdavky na vybrané investície kapitol
Výdavky na stravovanie na školách
* v skutočnosti sú započítané výdavky, ktoré neboli rozpočtované v roku 2018 a 2019 Zdroj: MF SR
** v očakávanej skutočnosti v roku 2020 sú započítané výdavky súvisiace s novelou zákona č. 468/2019 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2020
Vláda v životnom prostredí plní úlohy ochrany prírody, ovzdušia, vodného a odpadového hospodárstva či posudzovania vplyvov na životné prostredie. Za starostlivosť o chránené územia, správu jaskýň a ochranu rastlín a živočíchov je zodpovedná Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Monitorovanie stavu ovzdušia a vôd vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav. Povoľovaciu a dozornú činnosť v ochrane ovzdušia, vôd či odpadovom hospodárstve zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia SR spolu s okresnými úradmi a inšpekciou. Dôležitými úlohami vlády sú tiež ochrana pred povodňami, vykonávanie geologických prác, posudzovanie vplyvov investičných projektov na životné prostredie a podpora environmentálnych projektov prostredníctvom Environmentálneho fondu.
Výdavky na ochranu životného prostredia sú na Slovensku porovnateľné s priemerom krajín EÚ. Na životné prostredie smerujú takmer 2 % verejných výdavkov, najviac do odpadového hospodárstva.
Návrh rozpočtu verejnej správy
144
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Štruktúra výdavkov v životnom prostredí sa líši od priemeru krajín EÚ27, pravdepodobne pre vysoký podiel neklasifikovaných výdavkov. Kým na Slovensku do odpadového hospodárstva smeruje približne rovnaký podiel výdavkov na životné prostredie (polovica výdavkov), výdavky na odpadové vody sú nižšie o tretinu, na znižovanie znečisťovania o polovicu nižšie (8 % výdavkov na životné prostredie na Slovensku, 16 % priemer krajín EÚ).
Graf 33: Verejné výdavky na oblasti životného prostredia (2018, % verejných výdavkov na životné prostredie) Graf 32: Verejné výdavky na životné prostredie (COFOG, % verejných výdavkov, 2018) Návrh rozpočtu verejnej správy
145
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Výsledky v oblasti životného prostredia sa postupne zlepšujú, stále však nedosahujú úroveň európskeho priemeru. Tabuľka 110 - Kľúčové ukazovatele v oblasti životného prostredia Pripojenie obyvateľstva k čistiarňam odpadovej vody
(%)
Miera recyklácie komunálneho odpadu (%)
Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo
Zníženie emisií skleníkových plynov
(% zníženie oproti roku 2005)
Priemerná koncentrácia PM2,5 v ovzduší (μg/m3)
Podiel vôd vo vysokom a dobrom stave (%)
Ochrana prírody a krajiny
Podiel biotopov európskeho významu v priaznivom stave (%)
Sanované environmentálne záťaže a rekultivované lokality (celkový počet)
N/A - hodnoty sú nedostupné
Zdroj: Eurostat, OECD, EP
Pripojenie obyvateľstva na čistiarne odpadových vôd mierne rastie ale stále výrazne zaostáva za európskym priemerom. Priemerná hodnota krajín EÚ dosahuje úroveň až 90 % pripojených obyvateľov, zatiaľ čo na Slovensku je pripojených 70 %. Slovenský cieľ do roku 2030 počíta s plnou dostupnosťou v aglomeráciách s viac ako 2 000 obyvateľmi a s polovičnou v menších sídlach.
Miera recyklácie komunálneho odpadu sa postupne zvyšuje, stále však nedosahuje úroveň európskeho priemeru. V porovnaní s priemerom EÚ je miera recyklácie nižšia o približne 10 percentuálnych bodov, porovnateľne s krajinami V3. Od roku 2005 produkcia komunálneho odpadu rastie, objem zmesovej zložky sa zásadne nemení. Vyššia miera recyklácie je podmienená rastom miery triedenia, reformou rozšírenej zodpovednosti a zavádzaním ekonomických motivačných nástrojov.
Graf 34: Napojenie obyvateľstva na verejnú kanalizáciu a miera recyklácie komunálneho odpadu (2018) 
Návrh rozpočtu verejnej správy
146
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Pozitívny trend znižovania emisií skleníkových plynov sa od roku 2015 zastavil. Oproti roku 2005 dosiahlo Slovensko v roku 2018 mieru zníženia emisií o viac ako 15 %, krajiny V3 zaznamenali v rovnakom období pokles len o 3,5 %. Priestor pre ďalšie zníženie emisií skleníkových vplyvov je najmä v energetike, doprave, priemysle či sektore budov.Nadpriemerná koncentrácia prachových častíc poukazuje na rezervy vo vykurovaní a doprave. Odporúčanú koncentráciu WHO prekračuje Slovensko takmer dvojnásobne, v roku 2016 sa umiestnilo na 22. mieste spomedzi krajín EÚ. K redukcii znečistenia prispeje najmä podpora výmeny starších kotlov v domácnostiach, útlm uhoľnej energetiky a rozvoj alternatív k automobilovej doprave.
Výdavkami v oblasti životného prostredia sa zabezpečujú úlohy najmä v oblasti ochrany prírody a krajiny, vodného hospodárstva, ochrany pred povodňami, ochrany kvality a množstva vôd a ich racionálneho využívania, ochrany ovzdušia, ozónovej vrstvy a klimatického systému Zeme, odpadového hospodárstva a geologického výskumu a prieskumu.
Tabuľka 111 - Výdavky oblasti životného prostredia Ochrana prírody a krajiny
Riadenie rizík a mimoriadnych udalostí
Nízkouhlíkové hospodárstvo
Zdroj: MF SR
Vodné hospodárstvo
Celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva v roku 2021 predstavujú 363 mil. eur a za túto oblasť sú celkovo určené na konkrétne projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva (preventívne protipovodňové opatrenia, dobudovanie a prevádzka povodňového varovného a predpovedného systému, zásobovanie vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd). Súčasťou výdavkov oblasti sú aj zdroje smerujúce do Slovenského hydrometeorologického ústavu a Výskumného ústavu vodného hospodárstva.
Tabuľka 112 - Výdavky vodného hospodárstva Vodné hospodárstvo celkom, v tom:
Výskumný ústav vodného hospodárstva
Slovenský hydrometeorologický ústav
Ústredný orgán - platby SVP, povodne a iné
Zdroj: MF SR
Návrh rozpočtu verejnej správy
147
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Starostlivosť o vodné toky, vrátane zodpovednosti za kvalitu povrchových a podzemných vôd má v kompetencii Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Štátnemu podniku bolo zapracované viazanie transferu v jednotlivých rokoch predovšetkým v súvislosti s opatreniami, ktoré vyplynuli z Revízie výdavkov na životné prostredie. Úspora nákladov by sa mala realizovať najmä efektívnejším nákupom tovarov a služieb, centralizáciou podporných činností a zefektívnením výkonu zamestnancov na technicko-prevádzkovom a inžinierskom aparáte. Aj keď je Implementačný plán pre podnik záväzný, štátnemu podniku sa doposiaľ nepodarilo realizovať zásadnejšie plnenie opatrení a naďalej prehlbuje stratu.Druhým štátnym podnikom vo vodnom sektore je Vodohospodárska výstavba š. p. so zameraním na výstavbu, prevádzkovanie a dohľad nad vodohospodárskymi, hydroenergetickými a inžinierskymi objektmi, ako aj výrobu a predaj elektrickej energie. Vo svojej správe má významne vodné diela Gabčíkovo a Žilina.
Ochrana ovzdušia
Celkové výdavky smerujúce do ochrany ovzdušia sú v roku 2021 v objeme 13,0 mil. eur a zahŕňajú aj sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia podľa zákona o ochrane ovzdušia prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Odpadové hospodárstvo
Na odpadové hospodárstvo sa v roku 2021 rozpočtujú výdavky v Environmentálnom fonde v objeme 26,6 mil. eur, v súlade s novým zákonom o poplatkoch za ukladanie odpadov, ktorý je účinný od roku 2019. Prostriedky slúžia na dobudovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva (recyklácia odpadov, uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov) a elimináciu negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží.
Ochrana prírody a krajiny a geologická činnosť
Na ochranu prírody a krajiny sa v roku 2021 výdavky rozpočtujú v sume 26,3 mil. eur a sú celkovo určené na výskum a tvorbu legislatívy v oblasti geológie a ochrany prírody, praktickú starostlivosť o chránené územia a živočíchy, ako aj environmentálnu výchovu.
Tabuľka 113 - Výdavky na ochranu prírody Ochrana prírody a krajiny, v tom:
KV - pozemky, šp. služby, na náhradu
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
Štátna ochrana prírody SR
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
Zdroj: MF SR
Výdavky v oblasti financujú aj pôsobenie odborných organizácií v oblasti ochrany prírody a geologickej činnosti.
Návrh rozpočtu verejnej správy
148
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Riadenie rizík a mimoriadnych udalostí v súvislosti so zmenou klímyNa riadenie rizík a mimoriadnych udalostí v súvislosti so zmenou klímy sa v roku 2021 rozpočtujú prostriedky EÚ a spolufinancovania v objeme 41,4 mil. eur. Tieto prostriedky majú slúžiť na projekty v oblasti riadenia osobitných rizík (okrem povodňových) a posilnenia odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvnených zmenou klímy (vyvíjanie systémov zvládania mimoriadnych udalostí, technická a inštitucionálna podpora špecializovaných záchranných modulov, prevencia a sanácia havarijných zosuvov súvisiacich so zmenou klímy).
Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo
Celkové výdavky smerujúce do energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva sa v roku 2021 rozpočtujú vo výške 78,9 mil. eur a tvoria ich iba prostriedky EÚ a spolufinancovania. Výdavky za oblasť celkovo majú smerovať na projekty v oblasti podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti v podnikoch, ako aj verejných budovách (realizácia opatrení vyplývajúcich z vykonaných energetických auditov).
Administratíva a iné výdavky
Prostriedky v oblasti na rok 2021 predstavujú sumu 50,6 mil. eur a sú určené na inštitucionálnu podporu a činnosti vykonávané Environmentálnym fondom, ústredným orgánom, Slovenskou inšpekciou životného prostredia a Slovenskou agentúrou životného prostredia. Okrem týchto výdavkov sem patria prostriedky určené na podporu a údržbu IT systémov, výchovu, vzdelávanie, propagáciu, prieskum, výskum, vývoj, technickú pomoc a príspevky medzinárodným organizáciám.
Samostatné účty
Oblasť disponuje v roku 2021 finančnými prostriedkami v objeme 2,37 mil. eur na samostatných účtoch Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu, pričom MŽP SR plní v prípade oboch finančných mechanizmov úlohu správcu programu Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy.
Vláda v oblasti ekonomiky plní najmä úlohy nastavenia a riadenia energetickej politiky, podpory podnikania, informatizácie a regionálneho rozvoja. Za energetickú a surovinovú politiku, ako aj podporu podnikania a investícií je zodpovedné Ministerstvo hospodárstva SR a jeho podriadené organizácie. Osobitnú úlohu v oblasti energetickej regulačnej politiky má nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Gestorom agendy informatizácie a regionálneho rozvoja je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.
Návrh rozpočtu verejnej správy
149
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 114 - Oblasť ekonomikyAgentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov
Reštrukturalizácia priem. odvetví
Správa štátnych hmotných rezerv SR
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
Úrad pre reg. sieťových odvetví
Úrad priemyselného vlastníctva
Zdroj: MF SR
Za oblasť ekonomiky sú v návrhu rozpočtu na rok 2021 navrhované celkové výdavky v sume 838 mil. eur, tieto výdavky sú smerované najmä do oblasti podpory podnikania, energetiky, reštrukturalizácie priemyselných odvetví, informatizácie, regionálneho rozvoja, podpory cestovného ruchu, administratívy a ďalších oblastí.
Reštrukturalizácia priemyselných odvetví
Výdavky v oblasti reštrukturalizácie priemyselných odvetví sú na rok 2021 rozpočtované v sume 50,9 mil. eur a smerujú najmä do podpory uhoľného baníctva, kde sa na rok 2021 rozpočtuje suma 9,01 mil. eur, ktorá je určená na deputátne uhlie pre dôchodcov a vdovy po baníkoch a predovšetkým na útlm uhoľného baníctva v nadväznosti na schválenú štátnu pomoc, resp. „Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra“. V súvislosti s uvedeným akčným plánom sú na roky 2021 až 2023 rozpočtované výdavky v sume 40,5 mil. eur, určené najmä na odstupné pre prepustených zamestnancov Hornonitrianskych baní Prievidza, a. s., bezpečnostné práce v podzemí, likvidáciu hlavných banských diel a asanáciu objektov na povrchu. Výdavky sú tiež smerované do oblasti rudného baníctva, kde je na rok 2021 rozpočtovaná suma 1,76 mil. eur, určená na zákonné sociálne náklady, technické práce na plnenie úloh obsiahnutých v pláne útlmového programu a na nutné práce, ktorých útlm po dlhoročnej intenzívnej činnosti nebol dokončený.
V rámci tejto oblasti sa na rok 2021 rozpočtujú tiež výdavky na podporu zníženia koncovej ceny elektriny pre podniky v sume 40,0 mil. eur, v nadväznosti na prijatú novelu zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby.
Podpora podnikania
Celkové výdavky na podporu podnikania sú v návrhu rozpočtu na rok 2021 rozpočtované v sume 352 mil. eur. V rámci oblasti sú rozpočtované výdavky EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra v sume 318 mil. eur, určené najmä na podporu výskumu vývoja a inovácií, posilnenie
Návrh rozpočtu verejnej správy
150
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
konkurencieschopnosti a rastu malého a stredného podnikania, ako aj rozvoj konkurencieschopnosti MSP v Bratislavskom kraji. Výdavky sú tiež smerované napr. do podpory investície Jaguar Land Rover, kde je na rok 2021 rozpočtovaná posledná splátka podpory v súlade s uznesením vlády SR č. 683/2015 z 11. decembra 2015. Ďalšie prostriedky smerujú do podpory startupov, administrácie podporných schém a programov v rámci kapitoly MH SR, znižovania administratívneho bremena, ako aj výdavkov pre SARIO, určených na plnenie stanovených strategických cieľov agentúry pre zvýšenie investičnej atraktívnosti SR. V rámci oblasti podpory podnikania sú tiež rozpočtované výdavky pre spoločnosť MH Invest, s. r. o. v sume 14,4 mil. eur, ktoré sú určené najmä na zabezpečovanie územia v strategickom parku Nitra a nových investícií v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. Na rok 2021 sú v oblasti rozpočtované tiež výdavky pre spoločnosť MH Invest II, s. r. o. v sume 3,27 mil. eur, ktorá zabezpečuje najmä stavebnú a inžiniersku činnosť súvisiacu s výstavbou priemyselných parkov a zón, prípravou územia a výkupom pozemkov pre investorov, ako aj práce ohľadne budovania infraštruktúry.
Energetika
V oblasti energetiky sú v návrhu rozpočtu na rok 2021 rozpočtované výdavky v sume 157 mil. eur, určené najmä na zabezpečovanie záverečnej časti jadrovej energetiky v súlade s platnými predpismi, a to najmä na vyraďovanie jadrových elektrární, ukladanie upravených rádioaktívnych odpadov z vyraďovania jadrových elektrární a nakladanie s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu.
Prostriedky na záverečnú časť jadrovej energetiky sú sústreďované v Národnom jadrovom fonde (ďalej len „NJF“), ktorý poskytuje finančné prostriedky oprávneným žiadateľom prostredníctvom transferov v celkovej sume 84,5 mil. eur, ktoré sú určené na krytie nákladov záverečnej časti jadrovej energetiky, a to najmä na činnosti spojené s III. a IV. etapou projektu vyraďovania JE A1 a tiež na výdavky súvisiace plánovaným vyraďovaním ďalších jadrových zariadení.
V rámci tejto oblasti sa na rok 2021 rozpočtujú tiež výdavky MH SR na transfer pre Národný jadrový fond v sume 377 tis. eur, ktoré sú určené v zmysle ustanovenia § 10 ods.1 písm. h) zákona č. 308/2018 Z. z o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) na úhradu nevyhnutných nákladov vynaložených na nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu.
Hospodárska mobilizácia
V rozpočte na rok 2021 sú na hospodársku mobilizáciu rozpočtované výdavky v sume 11,0 mil. eur, ktoré sú určené najmä na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade so zákonom č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a vyhláškou č. 552/2011 Z. z. o podrobnostiach výdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Návrh rozpočtu verejnej správy
151
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
MH Manažment, a. s.MH Manažment, a. s. (ďalej „MHM, a. s.“) je podľa zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnym nástupcom Fondu národného majetku SR a vstupuje do všetkých jeho práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktorých bol účastníkom. Výdavky MHM, a. s. sú na rok 2021 rozpočtované v sume 3,03 mil. eur. Okrem výdavkov spojených s činnosťou MHM, a. s. rozpočet zahŕňa výdavky na úhradu záväzkov z rozhodnutí o privatizácii a privatizačných projektov, výdavky spojené s prevodom cenných papierov od fyzických osôb na MHM, a. s. a výdavky na splátku dlhopisov v pôsobnosti MHM, a. s., čím sa podieľa na znižovaní verejného dlhu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
Výdavky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa v návrhu rozpočtu na rok 2021 navrhujú v sume 4,21 mil. eur a úrad prostredníctvom výdavkov vykonáva reguláciu v sieťových odvetviach, kde hlavným cieľom je zabezpečiť transparentný a nediskriminačný výkon činnosti subjektov v elektroenergetike a plynárenstve, tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve.
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
Zdroje úradu v roku 2021 predstavujú 3,61 mil. eur, pričom úrad vo svojej kompetencii vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany vynálezov, úžitkových vzorov, topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, ochranných známok, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení. Tiež vedie ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie, sprístupňuje ho verejnosti a pôsobí ako špecializované stredisko patentových informácií v Slovenskej republike.
Úrad jadrového dozoru SR
Výdavky Úradu jadrového dozoru SR sú na rok 2021 rozpočtované v sume 9,33 mil. eur. Výdavky sú určené na plnenie úloh rezortu najmä v oblasti zabezpečenia výkonu dozoru nad jadrovou bezpečnosťou a zastupovaním SR v medzinárodných organizácií pre jadrovú bezpečnosť.
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
Výdavky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR sú rozpočtované na rok 2021 v sume 6,34 mil. eur. Výdavky sú smerované na zabezpečenie úloh ústredného orgánu a rozpočtovej a príspevkových organizácií rezortu v oblasti štátnej politiky technickej normalizácie, metrológie, skúšobníctva, akreditácie a kvality. V rámci výdavkov sa rozpočtujú prostriedky najmä na Akčný plán rozvoja metrológie Slovenskej republiky, modernizáciu informačných technológii a novelu zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu.
Protimonopolný úrad SR
Výdavky Protimonopolného úradu SR sú na rok 2021 rozpočtované v sume 2,94 mil. eur. Hlavnou náplňou úradu je ochrana a aplikovanie slovenského a európskeho práva na pravidlá
Návrh rozpočtu verejnej správy
152
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
hospodárskej súťaže. Dôležitou úlohou úradu je aj predchádzať zneužívaniu dominantného postavenia alebo zabrániť dohodám obmedzujúcim súťaž.Správa štátnych hmotných rezerv SR
Tabuľka 115 - Oblasť správy štátnych hmotných rezerv prostriedky SŠHR SR zo ŠR
samostatný účet obmien a zámen
Zdroj: MF SR
Do oblasti Správa štátnych hmotných rezerv SR v roku 2021 smerujú prostriedky v celkovej výške 19,3 mil. eur. Výdavky kapitoly Správa štátnych hmotných rezerv SR zo štátneho rozpočtu na rok 2021 v sume 8,31 mil. eur zabezpečujú úlohy v hospodárení hmotných rezerv, mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob. V oblasti hmotných rezerv sa budú prioritne zabezpečovať úlohy súvisiace s potravinovou a energetickou bezpečnosťou štátu. V oblasti mobilizačných rezerv sa zabezpečuje riešenie krízových situácií a pohotovostné zásoby sú určené pre pomoc obyvateľstvu postihnutého krízovou situáciou a na poskytovanie humanitárnej pomoci. V medzirezortnom programe Podpora obrany sa zabezpečujú úlohy v oblasti mobilizačných rezerv v zmysle požiadaviek ozbrojených síl. V kapitole sú zahrnuté aj výdavky v medzirezortných programov Civilné núdzové plánovanie a Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu. Kapitola na rok 2021 rozpočtuje výdavky na samostatnom účte obmien a zámen v sume 11,0 mil. eur. Prostredníctvom daného účtu sa zabezpečuje hospodárenie, t. j. obchodná činnosť pri nákupe a predaji štátnych hmotných rezerv v rámci obmien, zámen a pôžičiek. Uvedený účet sa používa tiež na pravidelné mesačné uhrádzanie dane z pridanej hodnoty.
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „Agentúra“) je záujmovým združením právnických osôb založeným za účelom obstarávania a udržiavania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov pre potreby ich použitia v stave ropnej núdze alebo na plnenie medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Agentúra bola založená na základe zákona č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na základe zakladateľskej zmluvy dňa 12. septembra 2013.
Výdavky Agentúry na rok 2021 sa rozpočtujú v sume 96,6 mil. eur, pričom sú určené najmä na splácanie tuzemskej istiny z návratnej finančnej výpomoci a udržiavanie a ochraňovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Agentúra v roku 2021 neplánuje doplnenie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov.
Informatizácia
Hlavnými cieľmi v oblasti informatizácie je jednoduchý prístup k informáciám a službám štátu pomocou digitálnych technológií, efektívna komunikácia medzi občanom a štátom, informačná a prevádzková bezpečnosť, efektívnejší výkon agendy úradov a ochrana kritickej infraštruktúry. Okrem Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI
Návrh rozpočtu verejnej správy
153
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
SR“) sa na dosahovaní cieľov podieľajú najmä Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo financií SR.Tabuľka 116 - Kľúčové ukazovatele v informatizácii Používanie služieb eGovernmentu občanmi
Spokojnosť občanov so službami eGovernmentu
Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti DESI (vážený priemer piatich hlavných dimenzií DESI)
Zvyšovanie nákladovej efektívnosti prevádzkovaných IT systémov (2020=100)
Podiel dokončených elektronických podaní ku všetkým podaniam
N/A – hodnoty sú nedostupné
Využívanie služieb eGovernmentu sa od roku 2017 zvyšuje, avšak spokojnosť so službami rastie len mierne. Výsledky slovenskej informatizácie sa zlepšujú, potenciál digitalizácie verejnej správy však nie je plne využitý. Skóre DESI, ktoré monitoruje pokrok digitálnej konkurencieschopnosti krajín EÚ, sa od roku 2017 zvyšuje. Rozdiel skóre voči priemeru EÚ sa výraznejšie nemení, Slovensku patrí 22. priečka z 28 posudzovaných krajín. Najvýraznejší posun je v oblasti digitálnych verejných služieb. Podľa DESI sa zvyšuje počet služieb verejnej správy poskytovaných online. Miera ich používania však rastie najmä medzi podnikateľmi, medzi občanmi klesá. Spokojnosť so službami rastie len mierne a pravdepodobne nedosiahne cieľovú hodnotu v roku 2020 stanovenú v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy. Do budúcnosti je tak cieľom okrem ďalšej digitalizácie aj zvýšenie spokojnosti používateľov, zlepšenie monitoringu, využívania služieb (podiel dokončených elektronických podaní) a zvyšovanie nákladovej efektívnosti prevádzky IT systémov.
Výdavky na Informatizáciu v tabuľke „Oblasť ekonomiky“ sa týkajú MIRRI SR a sú určené na informačné systémy v správe samotného úradu rozpočtované v roku 2021 v sume 4,76 mil. eur, ako aj v správe príspevkovej organizácie Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby v sume 30,3 mil. eur.
Celkové plánované bežné výdavky na informatizáciu v roku 2021 v štátnom rozpočte dosiahnu 500 mil. eur, z toho 354 mil. eur je rozpočtovaných v programe informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu (0EK). Ďalšie výdavky na informatizáciu budú financované z EU fondov a spolufinancovania (112 mil. eur). Výdavky na informatizáciu v sume 34 mil. eur sú rozpísané mimo 0EK. Súčasťou plánovaného rozpočtu na informatizáciu nie sú osobné výdavky interných IT zamestnancov v priemernej ročnej výške 47,8 mil. eur. Do rozpočtov kapitol na rok 2021 boli alokované kapitálové výdavky na IT v objeme 43,6 mil. eur. Dodatočné požiadavky na IT kapitálové výdavky budú kapitolám poskytnuté počas roka podľa skutočnej potreby preukázanej analytickými podkladmi.
Rastúce výdavky na štátne IT zvyšujú tlak na efektívnosť informatizácie. V rokoch 2018-19 boli priemerné ročné výdavky na IT 501 mil. eur, na rok 2020 je očakávané čerpanie 768 mil. eur. Najväčšou rozpočtovou položkou sú výdavky na prevádzku a úpravy informačných systémov, ktoré v roku 2019 dosiahli 219 mil. eur. Druhou najväčšou položkou
Návrh rozpočtu verejnej správy
154
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
sú náklady na komunikačnú infraštruktúru, ktoré dosiahli 67 mil. eur. Zatiaľ čo veľké investície do štátneho IT a budovanie systémov sú z veľkej časti financované zo zdrojov EÚ, prevádzka je financovaná zo štátneho rozpočtu (ŠR).MIRRI SR je gestorom výdavkov na informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu. Na rok 2021 je plánovaných pre všetkých účastníkov medzirezortného programu Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu spolu 354 mil. eur.
Tabuľka 117 - Výdavky na IT financované zo štátneho rozpočtu 0EK na zdroji štátny rozpočet spolu
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Ministerstvo spravodlivosti SR
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ministerstvo životného prostredia SR
Ministerstvo hospodárstva SR
Ministerstvo zdravotníctva SR
Kancelária Ústavného súdu SR
Úrad pre verejné obstarávanie
Kancelária Národnej rady SR
Najvyšší kontrolný úrad SR
Úrad priemyselného vlastníctva SR
Správa štátnych hmotných rezerv SR
Národný bezpečnostný úrad
Návrh rozpočtu verejnej správy
155
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
Kancelária Najvyššieho súdu SR
Všeobecná pokladničná správa*
Kancelária Súdnej rady SR
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
Zdroj: MF SR
* Okrem uvedených výdavkov sú vo VPS pre vybrané kapitoly alokované kapitálové výdavky (v rámci výdavkov na investície) súvisiace s IT.
MIRRI SR je (v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy) ústredným orgánom štátnej správy pre centrálne riadenie informatizácie spoločnosti a tvorbu politiky jednotného digitálneho trhu, rozhodovanie o využívaní verejných prostriedkov vo verejnej správe pre informačné technológie, centrálnu architektúru integrovaného informačného systému verejnej správy a koordináciu plnenia úloh v oblasti informatizácie spoločnosti.
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „NASES“) je príspevkovou organizáciou MIRRI SR, pričom jej hlavnou úlohou a predmetom činnosti je správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET a prevádzka a rozvoj služieb Ústredného portálu verejnej správy, ako základných nástrojov informatizácie verejnej správy na Slovensku. Financovanie sa zabezpečuje každoročným uzatvorením kontraktu, ktorý vymedzuje vzťahy medzi ústredným orgánom štátnej správy a príspevkovou organizáciou v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Na rok 2021 sú plánované výdavky príspevkovej organizácie NASES vo výške 30,3 mil. eur.
Dňa 5. septembra 2020 bola oficiálne zaregistrovaná štátna a. s. Slovensko IT, ktorej cieľom je flexibilnejšie a nákladovo efektívnejšie plnenie IT požiadaviek štátu. Okrem úspory nákladov je dôležité najmä budovanie interných kapacít IT špecialistov a lepšia znalosť o prepojení informačných systémov a biznis procesov, čo je v súlade s odporúčaniami revízie výdavkov na informatizáciu. To umožní na začiatku lepšie riadiť rozvoj systémov, odhadovať jeho prácnosť a cenu, vrátane externých služieb, neskôr vykonávať časť prevádzky a rozvoja interne. Kľúčové je, aby bola štátna firma dlhodobo financovateľná z vlastných tržieb. Plánovaný počiatočný počet zamestnancov Slovensko IT je 80.
Regionálny rozvoj
Tabuľka 118 - Regionálny rozvoj Podpora regionálneho rozvoja
Regionálny príspevok pre najmenej rozvinuté okresy
Zdroj: MF SR
V zmysle novely zákona č. 134/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy došlo k 1. júlu 2020 k transformácii Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu na Ministerstvo
Návrh rozpočtu verejnej správy
156
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré má v kompetencii regionálny rozvoj, vrátane koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja. V súlade so zákonom č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja sa rozpočtujú dotácie prostredníctvom projektov zameraných na odstraňovanie alebo zmierňovanie nežiaducich rozdielov v úrovni hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja a územného rozvoja regiónov, zvyšovanie ekonomickej výkonnosti regiónov a zvyšovanie zamestnanosti a životnej úrovne obyvateľov v regiónoch, pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja regiónov.
V súlade so zákonom č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov je poskytovaná podpora najmenej rozvinutým okresom. Prijímateľom podpory v najmenej rozvinutom okrese sú subjekty územnej spolupráce a iné právnické osoby v súlade s Akčným plánom rozvoja najmenej rozvinutého okresu, ktoré sú uvedené v Ročných prioritách akčného plánu. Ročné priority sú vládou schválený záväzný dokument zameraný na realizáciu cieľov akčného plánu v príslušnom roku realizácie akčného plánu.
Okres sa do zoznamu najmenej rozvinutých okresov zapíše, ak miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,5-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie a zároveň dosiahla aspoň 8 %. Po schválení zápisu okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov vládou Slovenskej republiky zapíše ústredie tento okres do zoznamu najmenej rozvinutých okresov.
V roku 2020 končí implementácia akčných plánov okresov, ktoré boli medzi najmenej rozvinuté zaradené v roku 2015. Podľa súčasných údajov o miere nezamestnanosti sa v roku 2021 bude pripravovať 11 nových akčných plánov a v ďalších rokoch podľa toho, ako bude končiť implementácia súčasných akčných plánov a ako budú spĺňať podmienky pre zaradenie medzi najmenej rozvinuté okresy. V návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR je na rok 2021 plánovaných, na v súčasnosti implementované akčné plány ako aj na predpokladané novozaradené okresy, spolu 13,2 mil. eur.
Podpora cestovného ruchu
Výdavky na podporu cestovného ruchu na rok 2021 sa navrhujú vo výške 10,1 mil. eur. Z uvedenej sumy je 8,39 mil. eur určených na dotácie na podporu cestovného ruchu pre oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu poskytované v súlade so zákonom č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Na propagáciu cestovného ruchu sa navrhujú výdavky vo výške 1,76 mil. eur.
Administratíva a iné výdavky
Prostriedky v oblasti na rok 2021 predstavujú sumu 62,4 mil. eur a sú určené na činnosti vykonávané ústredným orgánom kapitoly MH SR a tiež jeho podriadených organizácií, informačné technológie, príspevky SR do medzinárodných organizácií, ochranu kritickej infraštruktúry, administráciu ústredného orgánu MIRRI SR a ďalšie súvisiace činnosti.
Návrh rozpočtu verejnej správy
157
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
4.13. KultúraHlavným cieľom kultúrnej politiky je budovanie citlivej, otvorenej, informovanej a odlišnosti akceptujúcej spoločnosti; podpora a šírenie umenia a kreatívnych aktivít; ochrana a sprístupňovanie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a rozvoj kultúrnej a kreatívnej ekonomiky.
Verejné výdavky Slovenska na kultúru v rokoch 2011 – 2018 sú porovnateľné až mierne vyššie oproti EÚ28, zaostávajú oproti priemeru štátov V4. V rokoch 2011 až 2018 tvorili 0,8 % HDP, priemer štátov EÚ28 bol 0,7 % HDP. V pomere k celkovým verejným výdavkom sú verejné výdavky Slovenska na kultúru (1,8 %) v tomto období dokonca vyššie než priemer štátov EÚ28 (1,6 %). Priemerné výdavky V4 sú však výrazne ovplyvnené vysokými výdavkami v Maďarsku (2,2 % HDP, 4,7 % výdavkov).
Graf 35: Verejné výdavky na kultúru v rokoch 2011 – 2018 Verejné výdavky na kultúru (% HDP) Verejné výdavky na kultúru (% verejných výdavkov)
Slovensko zaostáva v pasívnej kultúrnej participácii, návštevnosť kultúrnych inštitúcií však postupne rastie. Veľkým problémom je nevyhovujúci stav značnej časti kultúrnych pamiatok.
Návrh rozpočtu verejnej správy
158
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 119 - Kľúčové ukazovatele výsledkov kultúrnej politikyKultúrna participácia pasívna
kiná, divadlá, koncerty, múzeá, galérie (prieskum EU-SILC - % populácie od 16 rokov)
Kultúrna participácia aktívna
umelecké hobby (aspoň raz za rok) (prieskum EU-SILC - % populácie od 16 rokov)
Čítanie kníh (% dospelej populácie)
Podiel registrovaných čitateľov v knižniciach (IFLA)
múzeí a galérií (celkový počet návštevníkov v tis.)
divadelných a hudobných podujatí (celkový počet návštevníkov v tis.)
kín (SFÚ - celkový počet návštevníkov v tis.)
Národné kultúrne pamiatky
Národné kultúrne pamiatky v nevyhovujúcom stave (PÚ SR - % zo všetkých NKP)
Podiel kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP) na HDP (%, Satelitný účet KKP)
Celkový počet zamestnancov v KKP
Podiel importu KKP na importe celkom (%)
Kultúrny a kreatívny priemysel
Podiel exportu KKP na exporte celkom (%)
N/A – hodnoty sú nedostupné
Zdroj: Štátne štatistické zisťovanie v oblasti kultúry, Eurostat, IFLA, MEDIAN SK
V roku 2015 navštívilo aspoň raz kultúrnu inštitúciu alebo podujatie (kino, divadlo, koncert, múzeum, galériu) iba 59 % slovenských respondentov vo veku 16 a viac rokov, Európsky priemer je 64 %, v Českej republike je to až 70 %. Návštevnosť múzeí, galérií, divadiel či kín však v posledných rokoch stúpa. Aj podiel kultúrneho a kreatívneho priemyslu (ďalej len „KKP“) na HDP postupne rastie, tvorí približne 1,6 % a KKP zamestnáva viac ako 65 tisíc zamestnancov.
Slováci a Slovenky sa v porovnaní s občanmi iných krajín EÚ častejšie venujú umeleckému koníčku a takmer tri štvrtiny z nich sa venujú čítaniu kníh. V knižniciach je však, napriek hustej knižničnej sieti, zapísaný iba polovičný podiel obyvateľov v porovnaní s krajinami EÚ.
Slovensko zlyháva pri ochrane národných kultúrnych pamiatok. Až štvrtina z nich je v nevyhovujúcom stave, mnohé z nich sú však v súkromnom vlastníctve. Pamiatkový úrad však neeviduje stav kultúrnych pamiatok pravidelne, podiel pamiatok v nevyhovujúcom stave tak môže byť v skutočnosti vyšší.
V celkových výdavkoch na oblasť kultúry sú obsiahnuté výdavky na inštitucionálnu podporu organizácií rezortu Ministerstva kultúry SR, na účelovú podporu kultúry, na podporu verejnoprávnych inštitúcií, výdavky Rady pre vysielanie a retransmisiu, výdavky na podporu činnosti cirkví a náboženských spoločností, na informačné technológie a administratívne výdavky.
Návrh rozpočtu verejnej správy
159
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 120 - Výdavky na kultúruInštitucionálna podpora organizácií
Výdavky verejnoprávnych inštitúcii v oblasti kultúry
Strategické zámery kapitoly
Cirkvi a náboženské spoločnosti
Administratívne výdavky a IT
Zdroj: MF SR
Inštitucionálna podpora organizácií
Výdavky v oblasti inštitucionálnej podpory organizácií rezortu Ministerstva kultúry SR zahŕňajú podporu hlavnej činnosti v divadlách a divadelnej činnosti, v hudbe, koncertnej činnosti a umeleckých súboroch, vo výtvarnom umení, fotografiách, architektúre a dizajne, v múzeách a galériách, knižniciach a knižničnej činnosti, osvetovej činnosti a tradičnej ľudovej kultúre, v literatúre a knižnej kultúre a v médiách a audiovízii. Do inštitucionálnej podpory sú zahrnuté aj výdavky spojené s aktivitami štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu nad rámec ich rozpočtu, ktoré sú im poskytované na projekty v oblasti kultúry, ako aj výdavky Matice slovenskej. Na rok 2021 sú v rozpočte kapitoly zabezpečené finančné prostriedky na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenskej národnej galérie, na rekonštrukciu štátnej opery Banská Bystrica, na obnovu a revitalizáciu hradu Krásna Hôrka a na zabezpečenie sanácie havarijného stavu Spišského hradu.
Tabuľka 121 - Významné investičné akcie v rezorte kultúry Slovenská národná galéria
Štátna opera Banská Bystrica
Zdroj: MF SR, MK SR
Účelová podpora kultúry
Dotačný systém Ministerstva kultúry SR je zameraný na podporu a financovanie kultúry prostredníctvom projektov, orientovaných na zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva. Výdavky v rámci dotačného systému sú rozpočtované na program Obnovme si svoj dom určený na obnovu národných kultúrnych pamiatok, program na podporu návštevnosti kultúrnych podujatí žiakmi základných a stredných škôl prostredníctvom kultúrnych poukazov a program na podporu kultúrnych aktivít znevýhodnených skupín obyvateľstva.
Výdavky verejnoprávnych inštitúcií
V celkových verejných zdrojoch na oblasť kultúry sú zohľadnené výdavky verejnoprávnych inštitúcií Rozhlasu a televízie Slovenska, Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v oblasti kultúry.
Návrh rozpočtu verejnej správy
160
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 122 - Výdavky verejnoprávnych inštitúciíVýdavky verejnoprávnych inštitúcii
Zdroj: MF SR
Finančná podpora činnosti cirkví a náboženských spoločností
Finančnú podporu činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností upravuje zákon č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností s účinnosťou od 1. 1. 2020. Cirkvi môžu použiť príspevok štátu napríklad na financovanie výdavkov súvisiacich s bohoslužobnou, výchovnou, charitatívnou a kultúrnou činnosťou cirkvi, vrátane mzdových a prevádzkových nákladov.
Tabuľka 123 - Verejné služby spolu Zdroj: MF SR
Za oblasť verejných služieb sú v návrhu rozpočtu na rok 2021 rozpočtované výdavky v sume 7,8 mld. eur. Tieto výdavky sú určené pre výkonné a zákonodarné orgány, na výdavky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, na výdavky okresných úradov, štátnych archívov, na výdavky na voľby, ako aj výdavky pre obce, vyššie územné celky a dopravné podniky.
Výkonné a zákonodarné orgány
Výkonné a zákonodarné orgány
Zahraničné vzťahy a zahraničná pomoc
Výkonné a zákonodarné orgány
Kancelárie Národnej rady SR
Najvyššieho kontrolného úradu SR
Úrad pre verejné obstarávanie
Úrad na ochranu osobných údajov
Návrh rozpočtu verejnej správy
161
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 124 - Výkonné a zákonodarné orgány Zdroj: MF SR
Výdavkami Úradu vlády SR na rok 2021 sa zabezpečujú prostriedky na činnosť vlády a jej poradných orgánov, činnosť zmiešaných medzivládnych komisií, Kancelárie Bezpečnostnej rady SR, na činnosť Kancelárie podpredsedu vlády SR a prostriedky na rezervu predsedu vlády. Celkové výdavky kapitoly v roku 2021 sú vo výške 69,1 mil. eur.
V rozpočte Kancelárie Národnej rady SR sú zahrnuté výdavky na plnenie funkcií a činnosť poslancov a výborov NR SR, vrátane odmien asistentom poslancov, výdavkov na prevádzku poslaneckých pracovní v areáli NR SR, ako aj kancelárií vo vybraných sídlach v rámci územia SR, výdavky na ubytovanie poslancov mimo ubytovacieho zariadenia NR SR a výdavky na činnosť poslaneckých klubov. V roku 2021 dosahujú rozpočtované výdavky kapitoly sumu 35,7 mil. eur.
V rámci výdavkov Kancelárie prezidenta SR sa zabezpečujú úlohy súvisiace so zabezpečením podmienok a všetkých činností potrebných pre výkon ústavných právomocí prezidenta republiky. Kapitálové výdavky vychádzajú z registra investícií a zabezpečuje sa nimi obstaranie dlhodobého majetku. Výdavky kapitoly v roku 2021 sú vo výške 4,62 mil. eur.
V rozpočte Najvyššieho kontrolného úradu SR sa zohľadňuje predovšetkým zabezpečenie plnenia kontrolných úloh zameraných na spoločensky významné tematické problémy vrátane špecifických kontrolných akcií. Z kapitálových výdavkov sa zabezpečuje najmä obstaranie vozového parku a výpočtovej techniky. Výdavky kapitoly v roku 2021 sa rozpočtujú v sume 11,5 mil. eur.
V rámci výdavkov Štatistického úradu SR sa zabezpečujú prostriedky na zabezpečenie chodu kapitoly. Nad rámec bežných potrieb sú v príslušných rokoch zohľadnené aj výdavky na spracovanie výsledkov volieb (voľby do NR SR, voľby prezidenta, voľby do orgánov samosprávy obcí a orgánov vyšších územných celkov, voľby do Európskeho parlamentu), ako aj výdavky potrebné pre prípravu sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa má uskutočniť v roku 2021. V rámci kapitálových výdavkov sa zabezpečujú najmä prostriedky na informačné technológie, rekonštrukciu a modernizáciu budov v správe ŠÚ SR a nákup osobných automobilov. Výdavky kapitoly v roku 2021 sú rozpočtované v sume 48,5 mil. eur. Úrad je zriaďovateľom príspevkovej organizácie INFOSTAT - Inštitút informatiky, ktorá na základe každoročne uzatváraných kontraktov so Štatistickým úradom SR rieši výskumno-vývojové úlohy štátnej štatistiky. Na jeho činnosť je v roku 2021 rozpočtovaná suma 636 tis. eur.
V rozpočte výdavkov kapitoly Úrad pre verejné obstarávanie sa predovšetkým zabezpečujú prostriedky na budovanie a rozvoj elektronického verejného obstarávania, ktoré zabezpečuje efektívne a transparentné verejné obstarávanie a vedie k finančným úsporám a ku skráteniu lehôt v procese verejného obstarávania. Úrad vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním, ukladá sankcie, spolupracuje s Európskou komisiou a zabezpečuje plnenie informačných povinností voči Európskej komisii. Výdavky kapitoly v roku 2021 sú rozpočtované vo výške 10,7 mil. eur.
V oblasti sú zahrnuté aj výdavky pre Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov.
Návrh rozpočtu verejnej správy
162
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Zahraničné vzťahy a zahraničná pomoc
Činnosti v zahraničných vzťahoch smerujú dvoma smermi, smerom navonok a smerom dovnútra. Navonok zahraničné vzťahy prezentáciou krajiny zvyšujú vnímanie Slovenska v zahraničí. Smerom do vnútra krajiny zahraničné vzťahy poukazujú na pozitíva Slovenska vo svete a tým zvyšujú dôveru obyvateľstva v medzinárodné inštitúcie.
Tabuľka 125 - Kľúčové ukazovatele zahraničných vzťahov Celkové rozpočtované výdavky na zahraničné vzťahy sú viac ako 154 mil. eur. Najväčšia časť, viac ako 77 % výdavkov, smeruje do zahraničnej politiky. Slovensko svoju pozíciu v medzinárodnej politike zastáva vo viacerých medzinárodných organizáciách a je aktívne aj v rozvojovej pomoci.
Tabuľka 126 - Zahraničné vzťahy a zahraničná pomoc Zdroj: MF SR
V rámci výdavkov na zahraničnú politiku sa rozpočtujú prostriedky predovšetkým na zastupiteľské úrady SR v zahraničí. Slovenské inštitúty v zahraničí zabezpečujú najmä činnosti súvisiace s propagáciou SR v zahraničí pri usporiadaní výstav, kultúrnych podujatí a programov. Pre Slovenské inštitúty v zahraničí sa zabezpečujú výdavky v sume 1,34 mil. eur. V rámci oblasti sú plánované výdavky na obnovu informačno-komunikačnej infraštruktúry v objeme 6,5 mil. eur. Výdavky na vzdelávanie zamestnancov sú rozpočtované v sume 100 tis. eur, na ekonomickú diplomaciu v sume 200 tis. eur a na dotácie v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v sume 95,1 tis. eur. Výdavky pre príspevkovú organizáciu Správa účelových zariadení sú v roku 2021 plánované vo výške 1,95 mil. eur.
V rámci výdavkov na pomoc krajanom v zahraničí sa rozpočtujú výdavky pre podriadenú rozpočtovú organizáciu Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá zabezpečuje realizáciu opatrení zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí, rozhoduje v konaní o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, vedie evidenciu týchto osvedčení, rozhoduje o poskytnutí dotácie na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach vzdelávania, vedy, výskumu, kultúry ako aj na oblasť informačnú
Vnímanie Slovenska v zahraničí (poradie krajín)
Podiel obyvateľov s dôverou v EÚ
N/A – hodnoty sú nedostupné
Zdroj: Eurobarometer, FutureBrand Country Index
Zahraničné vzťahy a zahraničná pomoc
Pomoc krajanom v zahraničí
Oficiálna rozvojová pomoc
Príspevky SR do medzinárodných organizácií
Návrh rozpočtu verejnej správy
163
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
a mediálnu. Výdavky na dotácie pre zahraničných Slovákov sú v roku 2021 rozpočtované v sume 2,80 mil. eur. Z prostriedkov rozpočtovaných v rámci oblasti na oficiálnu rozvojovú pomoc sa zabezpečuje pomoc rozvojovým krajinám a krajinám v procese transformácie s tým, že prostriedky sú určené na projekty rozvojového vzdelávania, na budovanie kapacít a na verejnú informovanosť. Zároveň oblasť zahŕňa výdavky na spoločný príspevok krajín V4 a Nemecka na projekt Maroku pri riadení migrácie v zmysle UV SR č. 85/2020 v sume 1,88 mil. eur.
V rámci oblasti sa zohľadnili v kategórii bežných transferov aj výdavky na poplatky a príspevky za členstvo SR v medzinárodných organizáciách, a to pre OSN, OECD, NATO, Medzinárodný vyšehradský fond, Radu Európy a ďalšie. Okrem poplatkov a príspevkov za členstvo SR v medzinárodných organizáciách sa uhrádzajú poplatky a príspevky aj za členstvo jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu v medzinárodných organizáciách, ktoré sú plánované priamo vo výdavkoch dotknutých kapitol.
Miestna štátna správa
Činnosť štátu prebieha na úrovni ústrednej štátnej správy a miestnej štátnej správy. Ústrednú štátnu správu tvorí vláda, ministerstvá a ústredné orgány. Miestna štátna správa je upriamená na bezprostrednú realizáciu funkcie štátu v jednotlivých územnosprávnych jednotkách a tvoria ju okresné úrady.
Tabuľka 127 - Kľúčové ukazovatele miestnej štátnej správy a samosprávy Pri výkone miestnej štátnej správy je kľúčové sledovať spokojnosť občanov. Okresné úrady spolu s klientskymi centrami tvoria sieť prvého kontaktu občana pri veľkej časti služieb štátu. Na okresných úradoch prichádzajú úradníci do kontaktu s občanmi a ich podaniami (front office štátu) a prebieha na nich aj vybavenie podania (back office štátu). Spokojnosť sa na úradoch meria priamo prieskumom, významný vplyv na ňu má doba čakania a vybavenia.
Tabuľka 128 - Miestna štátna správa Zdroj: MF SR
spokojnosť klientov okresných úradov (v %)
doba čakania na zavolanie klienta (v min.)*
doba vybavovania klienta (v min.)*
podiel kapitálových výdavkov na výdavkoch obce
* Ide o priemerný čas za všetky odbory a všetky okresné úrady
N/A – hodnoty sú nedostupné
Návrh rozpočtu verejnej správy
164
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Okresné úrady zabezpečujú najmä plnenie úloh v oblasti všeobecnej vnútornej správy a živnostenského podnikania. V rámci všeobecnej vnútornej správy sa plnia úlohy na úseku priestupkov, matrík, na úseku územného a správneho usporiadania, štátnych symbolov, verejných zbierok, na úseku volieb a referenda, na úseku hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov, na úseku registrácie, na úseku vydávania osobitných označení vozidiel a preukazov osobitných označení vozidiel a na úseku štátneho občianstva. Ďalej tu patria oblasti katastra, výstavba a bytová politika, územná vojenská správa, pozemkové úpravy a cestná doprava.Na plnenie úloh štátnej správy na úseku archívov a registratúr sú v pôsobnosti rezortu vnútra zriadené 2 štátne ústredné archívy a 8 štátnych archívov s územnou regionálnou pôsobnosťou, ktoré zabezpečujú starostlivosť o archívne dokumenty, ich odborné a vedecké spracovanie a sprístupnenie, ako aj využívanie na vedecké a iné účely.
Na zabezpečenie volieb sa v roku 2021 rozpočtujú prostriedky iba na nové voľby v sume 572 tis. eur, keďže v tomto roku sa žiadne riadne voľby nekonajú. Na rok 2022 je plánovaných 15,3 mil. eur v súvislosti s konaním komunálnych volieb a volieb do vyšších územných celkov, ktoré sa v roku 2022 budú prvýkrát konať spoločne.
Samospráva
Obce
Obce zabezpečujú vo svojich rozpočtoch výdavky na financovanie preneseného výkonu štátnej správy a financovanie samosprávnych (originálnych) kompetencií.
Vývoj výdavkovej časti rozpočtu obcí na roky 2021 až 2023 v porovnaní so schváleným rozpočtom obcí na rok 2020, očakávanou skutočnosťou na rok 2020 a skutočnosťou za roky 2018 a 2019 je nasledovný (predikcia MF SR):
Zdroj: MF SR
Na rok 2021 sú rozpočtované celkové výdavky obcí v sume 5,38 mld. eur. Z toho pripadá na bežné výdavky suma 4,61 mld. eur. Na kapitálové výdavky sa predpokladá vynaložiť suma 553 mil. eur. Na výdavkové finančné operácie sa rozpočtuje suma 220 mil. eur.
V rámci bežných výdavkov ide najmä o osobné výdavky vo výške 2,50 mld. eur pre zamestnancov obcí a ich rozpočtových organizácií. Ďalej tovary a služby v sume 1,48 mld. eur
Návrh rozpočtu verejnej správy
165
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
na zabezpečenie činnosti obcí a ich rozpočtových organizácií a bežné tranfery 611 mil. eur najmä na financovanie príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, podnikov mestskej hromadnej dopravy a pod.V rámci bežných výdavkov sa rozpočtujú výdavky na prenesený výkon štátnej správy v celkovej výške 1,04 mld. eur, pričom na financovanie regionálneho školstva sa rozpočtuje suma 1,01 mld. eur, na matričnú činnosť suma 7,09 mil. eur, na hlásenie pobytu občanov a vedenie registra obyvateľov Slovenskej republiky suma 1,80 mil. eur, na register adries suma 197 tis. eur, na starostlivosť o životné prostredie suma 535 tis. eur, na voľby suma 311 tis. eur, na dopravu suma 236 tis. eur, na pôsobnosti na úseku stavebného poriadku suma 8,24 mil. eur a na sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 suma 13,9 mil. eur.
V rámci bežných výdavkov sa rozpočtujú výdavky na originálne kompetencie vo výške 3,57 mld. eur, ktoré obce použijú na financovanie vzdelávania (materské školy, základné umelecké školy a školské zariadenia), činnosti obecných a mestských úradov, cestnej dopravy, rozvoja obcí a bývania, sociálneho zabezpečenia, rekreačných a kultúrnych služieb, požiarnej ochrany a verejného poriadku a ochrany životného prostredia najmä v oblasti nakladania s odpadmi.
V rámci kapitálových výdavkov obcí sa na rok 2021 rozpočtuje suma 553 mil. eur, pričom sa predpokladá, že vlastné zdroje zapoja vo výške 495 mil. eur a zároveň vyčerpajú prijaté kapitálové transfery v sume 58,4 mil. eur. Tak ako v predchádzajúcom období, aj v roku 2021 jednotlivé rozpočtové kapitoly predbežne nezapájajú zdroje na financovanie spoločných projektov EÚ a SR z 3. programového obdobia do rozpočtov obcí. Kapitálové výdavky sa plánujú použiť najmä na výstavbu a modernizáciu resp. rekonštrukciu cestnej dopravy, kultúrnych pamiatok a ďalšieho majetku obce.
Vyššie územné celky
Vyššie územné celky (ďalej len „VÚC“) zabezpečujú vo svojich rozpočtoch výdavky na financovanie preneseného výkonu štátnej správy a financovanie samosprávnych (originálnych) kompetencií.
Vývoj výdavkovej časti rozpočtu VÚC na roky 2021 až 2023 v porovnaní so schváleným rozpočtom VÚC na rok 2020, očakávanou skutočnosťou na rok 2020 a skutočnosťou za roky 2018 a 2019 je nasledovný (predikcia MF SR):
Návrh rozpočtu verejnej správy
166
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Zdroj: MF SR
Na rok 2021 sú rozpočtované celkové výdavky VÚC v sume 1,69 mld. eur. Z toho pripadá na bežné výdavky suma 1,47 mld. eur. Na kapitálové výdavky sa predpokladá vynaložiť suma 178 mil. eur. Na výdavkové finančné operácie sa rozpočtuje suma 36 mil. eur.
V rámci bežných výdavkov ide najmä o osobné výdavky v sume 600 mil. eur pre zamestnancov VÚC a ich rozpočtových organizácií, tovary a služby v sume 260 mil. eur na zabezpečenie činností VÚC a ich rozpočtových organizácií, bežné tranfery 610 mil. eur najmä na financovanie príspevkových organizácií, dopravných podnikov v prímestskej a regionálnej doprave a pod.
V rámci bežných výdavkov sa rozpočtujú výdavky na prenesený výkon štátnej správy v celkovej sume 594 mil. eur. Ide o financovanie stredných škôl, ku ktorým plnia VÚC zriaďovateľskú funkciu.
V rámci bežných výdavkov sa rozpočtujú výdavky na originálne kompetencie vo výške 880 mil. eur, ktoré VÚC použijú najmä na financovanie cestnej dopravy (správa a údržba ciest II. a III. triedy, prímestská a regionálna doprava), na chod a zabezpečenie školských zariadení a stredoškolských internátov, na prevádzku zariadení sociálnych služieb a kultúrnych zariadení.
V rámci kapitálových výdavkov VÚC sa na rok 2021 rozpočtuje suma 178 mil. eur, pričom sa predpokladá, že vlastné zdroje zapoja vo výške 160 mil. eur a zároveň vyčerpajú prijaté kapitálové transfery v sume 18 mil. eur. Tak ako v predchádzajúcom období, aj v roku 2021 jednotlivé rozpočtové kapitoly predbežne nezapájajú zdroje na financovanie spoločných projektov EÚ a SR z 3. programového obdobia do rozpočtov VÚC. Kapitálové výdavky sa plánujú použiť najmä na výstavbu, modernizáciu, resp. rekonštrukciu ciest II. a III. triedy a ďalšieho majetku vo vlastníctve VÚC.
Dopravné podniky
V zmysle metodiky ESA 2010 sú dopravné podniky v zakladateľskej pôsobnosti miest Bratislava, Košice, Prešov a Žilina zaradené do sektora verejnej správy, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahujú ustanovenia zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.
Vývoj výdavkovej časti rozpočtu dopravných podnikov na roky 2021 až 2023 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2020, očakávanou skutočnosťou na rok 2020 a skutočnosťou za roky 2018 a 2019 je nasledovný:
Návrh rozpočtu verejnej správy
167
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023
Tabuľka 131 - Dopravné podniky Zdroj: MF SR
Celková výška výdavkov dopravných podnikov v roku 2021 sa predpokladá v sume 260 mil. eur. V tom bežné výdavky predstavujú sumu 195 mil. eur, kapitálové výdavky predstavujú sumu 44,6 mil. eur a finančné operácie sú v sume 20 mil. eur.
V rámci bežných výdavkov ide najmä o osobné výdavky v sume 104 mil. eur, tovary a služby (energie, materiál, údržbu a opravy) v sume 89,3 mil. eur. Kapitálové výdavky sa rozpočtujú v sume 44,6 mil. eur a finančné operácie v sume 20 mil. eur (platby za úvery, splácanie istín). Najvyšší podiel na výdavkoch má dopravný podnik Bratislava, a. s., ktorý v roku 2021 predpokladá financovať významnú obnovu vozového parku.
