1
Odôvodnenie
návrhu na vykonanie kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky v súvislosti s vypracovaním národného plánu podpory obnovy a odolnosti
Pre inštitúcie Európskej únie je politickým základom obnovy Európy náprava škôd spôsobených krízou a súčasne príprava lepšej budúcnosti pre ďalšie generácie zásadnou modernizáciou štátov starého kontinentu a ich ekonomík. Podľa oznámenia Európskej komisie z 27. mája 2020 Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie: „Naše dnešné rozhodnutia predurčia zajtrajšok ďalšej generácie. Obrovské investície, ktoré boli potrebné na naštartovanie našich hospodárstiev, nemajú byť pre budúcu generáciu ešte väčšou záťažou, ale naopak, majú ju odbremeniť. Plán európskej obnovy preto musí smerovať k vybudovaniu udržateľnejšej, odolnejšej a spravodlivejšej Európy pre ďalšie generácie.“
Oznámenie Európskej komisie Rozpočet umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy (COM (2020) 442) definuje nástroj Next Generation (EÚ pre ďalšie generácie) ako jednorazový núdzový nástroj, ktorý sa zavedie dočasne a použije sa výlučne na opatrenia reakcie na krízu a na opatrenia na obnovu.
Pri čom väčšina zdrojov, t. z. 672,5 miliardy EUR zo 750 miliárd bude pridelená do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Podľa záverov mimoriadneho zasadnutia Európskej rady v dňoch 17. 21. júla 2020 výnimočný charakter hospodárskej a sociálnej situácie, ktorá vyplynula z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, si vyžaduje výnimočné opatrenia na podporu obnovy a odolnosti hospodárstiev členských štátov (A.1). Členské štáty vypracujú národné plány podpory obnovy a odolnosti, v ktorých stanovia svoje programy reforiem a investícií na roky 2021 2023 (A.18). Pri ich posudzovaní musia mať najvyššiu hodnotu kritériá súladu s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ako aj posilňovania rastového potenciálu, tvorby pracovných miest a hospodárskej a sociálnej odolnosti dotknutého členského štátu. Predpokladom kladného posúdenia je aj skutočný prínos k zelenej a digitálnej transformácii. Kladné posúdenie žiadostí o platbu bude podliehať uspokojivému splneniu príslušných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt (A.19).
Oznámenie Európskej komisie z 27. mája 2020 Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie predpokladá spoločenský dialóg pri obnove Európy:
„To všetko odráža potrebu, aby obnova bola spravodlivá a inkluzívna. Musí riešiť rozdiely a nerovnosti, ktoré kríza priniesla alebo zhoršila a podporovať územnú súdržnosť. Východiskom je solidarita: medzi ľuďmi, generáciami, regiónmi a krajinami. Pri tom bude potrebná úzka spolupráca so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a ostatnými zainteresovanými stranami.“
Úplný záver oznámenia Európskej komisie zdôrazňuje:
„Obnova Európy a utváranie lepšej budúcnosti pre ďalšiu generáciu nebude ľahké, a dokážeme to len spolu. Bude na to potrebná politická vôľa a odvaha a zapojenie celej spoločnosti. Ide o spoločné dobro pre našu spoločnú budúcnosť.“
2
Problematika národného plánu podpory obnovy a odolnosti a z neho vyplývajúci plán reforiem a investícií je o príležitosti pre Slovensko. Téma národného plánu podpory obnovy a odolnosti je aj o zodpovednosti za čo najoptimálnejšie využitie príležitosti zmysluplne, systematicky a zároveň rýchlo čerpať s cieľom sanácií dôsledkov krízy, budovania odolnosti štátu a hospodárstva voči ďalším možným krízam a tvorby strategickej budúcnosti Slovenska.
Verejnosť očakáva od svojej reprezentácie koncept zásadnej modernizácie Slovenska a z neho vyplývajúce erudované rozhodnutia o použití neopakovateľných prostriedkov z Európskej únie určených na prekonanie dopadov nákazy COVID-19 a predovšetkým na zásadnú obnovu.
Ešte v lete viacerí euro poslanci upozorňovali, že fond obnovy je agenda premiéra. Bude to zložitý technický a politický boj a nikto okrem premiéra nemá dostatočnú autoritu tieto procesy koordinovať. Problematika obnovy a odolnosti Slovenska sa nestala agendou premiéra Igora Matoviča. Na viac predseda vlády doteraz nepreukázal adekvátne disponovanie osobnou výbavou v oblasti strategického plánovania, programovania, riadenia a o strategického vládnutia.
Aj koncom septembra prekvapilo vytrvalé mlčanie o materiály národného plánu podpory obnovy a odolnosti. Pri otázkach novinárov členovia vlády ešte stále prezentovali len svoje predstavy alebo sny o smerovaní európskych peňazí. Napríklad podpredseda vlády a minister hospodárstva zdôraznil svoju túžbu po odvodovom bonuse.
Nakoniec média zverejnili a nie moc pozitívne okomentovali vládny reformný dokument diskrétne pripravovaný ministerstvom financií, navonok pripomínajúci kombináciu štandardného národného plánu reforiem a programového vyhlásenia vlády. Materiál ani len formálne neobsahuje náležitosti národného plánu podpory obnovy a odolnosti.
Predseda vlády Igor Matovič na tlačovej konferencii konanej 24. septembra 2020 potvrdil, že sa jedná o národný plán podpory obnovy a odolnosti.
Z hľadiska metódy spracovania a vnútornej štruktúry je materiál vyskladaný z množstva reforiem zdôvodňujúcich návrhy na alokovanie peňazí na konkrétne témy. Absolútne absentuje strategický pohľad na kľúčové výzvy, priority a predovšetkým spôsob ich riešenia. Analytický pohľad dopadov krízy na slovenskú spoločnosť a jej ekonomiku. Budovanie odolnosti štátu a ekonomickej sféry voči ďalším možným krízam. Pomenovanie rastového potenciálu a to najmä v hospodárstve. po zohľadnení uvedeného by mali nasledovať nevyhnutné reformy, programy podpory a investícií, ktorými členovia vlády obvykle začínajú.
Najväčšie riziko z vládneho materiálu predstavuje pre Slovenskú republiku absencia ucelenejšieho pohľadu na obnovu a odolnosť v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Odpovedí na spôsoby riešenia základných systémových otázok priemyslu, energetiky, malého a podnikateľského prostredia.
Rovnako nedáva logiku, prečo rezort práce zamýšľa použiť relatívne rýchle peniaze na reformné kroky v penzijnej oblasti a nie tak dôležitej odolnosti pracovnej sily, zmenách jej štruktúry v súvislosti s digitalizáciou a zmenami štruktúry hospodárstva po kríze? Rezort
3
školstva navrhol použitie prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na skokový rast platu učiteľov. Zdravotníctvo na reformu starostlivosti o duševné zdravie. Veľa by sa dalo uviesť aj o ďalších oblastiach.
Medializovaná kritika pohľadu na navrhované predmety financovania odhalila uprednostnenie rezortného prístupu na sanáciu vlastnej investičnej poddimenzovanosti na úkor riešenia dopadov krízy najmä na hospodárstvo a tvorby strategickej budúcnosti Slovenska.
Podľa článku 15 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (2020/0104 (COD)) plán podpory obnovy a odolnosti tvorí prílohu k národnému programu reforiem členského štátu a oficiálne sa predloží najneskôr do 30. apríla. Návrh plánu môže členský štát predložiť od 15. októbra predchádzajúceho roka spolu s návrhom rozpočtu na nasledujúci rok. Musí byť riadne odôvodnený a podložený. Uvádzajú sa v ňom najmä tieto prvky:
- objasnenie spôsobu, akým sa majú riešiť príslušné výzvy a priority špecifické pre danú krajinu určené v kontexte európskeho semestra,
- objasnenie spôsobu, ako plán posilní rastový potenciál, tvorbu pracovných miest a ekonomickú a sociálnu odolnosť dotknutého členského štátu, zmierni hospodársky a sociálny dosah krízy, ako aj jeho prínos k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a konvergencie,
- objasnenie spôsobu, ako majú opatrenia uvedené v pláne prispieť k zelenej a digitálnej transformácii alebo k riešeniu výziev, ktoré z nich vyplývajú,
- predpokladané čiastkové ciele, cieľové hodnoty a orientačný harmonogram implementácie reforiem počas obdobia najviac štyroch rokov a investícií počas obdobia najviac siedmich rokov,
- predpokladané investičné projekty a súvisiace investičné obdobie,
- odhadované celkové náklady na reformy a investície, na ktoré sa vzťahuje predložený plán podpory obnovy a odolnosti, podložené náležitým odôvodnením a ich primeranosť očakávanému vplyvu na hospodárstvo a zamestnanosť,
- prípadne informácie o existujúcom alebo plánovanom financovaní z prostriedkov Európskej únie,
- sprievodné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné,
- odôvodnenie koherentnosti plánu podpory obnovy a odolnosti,
- mechanizmy na účinnú realizáciu plánu podpory obnovy a odolnosti dotknutým členským štátom vrátane navrhovaných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, ako aj súvisiacich ukazovateľov,
- prípadne žiadosť o úverovú podporu a dodatočné čiastkové ciele,
4
- iné relevantné informácie.
Uvedené nie o túžbe po odvodovom bonuse, o zásadnej reforme starostlivosti o duševné zdravie, ani o skokovom raste platu učiteľov.
Ako je úplne mimo vládny reformný dokument preukazuje aj pracovný dokument útvarov Európskej komisie, usmernenia pre členské štáty: PLÁNY OBNOVY A ODOLNOSTI, v úvode ktorého členské štáty sa vyzývajú, aby opísali hlavné výzvy, ktorým čelia a ako ich riešenie prostredníctvom plánu obnovy a odolnosti prispeje k dosiahnutie štyroch všeobecných cieľov:
1. Podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európskej únie.
2. Posilnenie hospodárskej a sociálnej odolnosti.
3. Zmiernenie sociálnych a hospodárskych dopadov krízy.
4. Podpora zeleného a digitálneho prechodu.
Návrh takto široko poňatého národné plánu podpory obnovy a odolnosti doteraz nebol zverejnený a dá sa dôvodne predpokladať, že ani neexistuje.
Je opodstatnené, aby v opísanej situácii Národná rada Slovenskej republiky vyžiadala od vlády Slovenskej republiky správu o stave prípravy, koncepcii a obsahu národného plánu podpory obnovy a odolnosti vrátane aktuálneho znenia materiálov národného plánu podpory obnovy a odolnosti, národného programu reforiem a národného programu investícií na roky 2021 2023. Rovnako je opodstatnené, aby Národná rada Slovenskej republiky uplatnila voči vláde Slovenskej republiky svoju kontrolnú právomoc v súvislosti s vypracovaním národného plánu podpory obnovy a odolnosti.
Vzťah zodpovednosti vlády voči parlamentu je kľúčovým znakom parlamentnej formy vlády. Ústavný súd uvedené podčiarkol v odôvodnení nálezu zo dňa 23. júna 2005 pod spis. zn. PL ÚS 9/04, a to nasledovne:
„Kontrolná právomoc národnej rady voči vláde a jej jednotlivým členom vyplýva z ústavou založených vzťahov národnej rady a vlády, resp. jej jednotlivých členov. Tento vzťah principiálnym spôsobom zakladajú najmä čl. 114 ods. 1 prvá veta („Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky“) a čl. 116 ods. 1 ústavy („Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky“). Ide teda o vzťah zodpovednosti vlády voči národnej rade (kolektívna zodpovednosť) a tiež jednotlivého člena vlády voči národnej rade (individuálna zodpovednosť), ktorý treba považovať za kľúčový znak parlamentnej formy vlády, z ktorej ústava vychádza.“
Na zákonnej úrovni je kontrolná činnosť Národnej rade Slovenskej republiky upravená v osemnástej časti zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:
Národná rada, výbory alebo poslanci vykonávajú kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (§ 127).
5
Národná rada môže od vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti; správu musia podať do 30 dní alebo v inej lehote určenej národnou radou, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní 128 ods. 1).
Výbory môžu žiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov; povinní žiadosti výborov vyhovieť do 30 dní (§ 128 ods. 2).
Navrhuje sa prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky v súvislosti s vypracovaním národného plánu podpory obnovy a odolnosti.
V časti A. návrhu uznesenia sa navrhuje vyjadriť vážne znepokojenie Národnej rady Slovenskej republiky:
Nad neexistenciou konceptu národného plánu podpory obnovy a odolnosti obsahujúceho objasnenie spôsobu, akým sa majú riešiť výzvy, špecifické priority a rastový potenciál Slovenska. Jedná sa o dôležité náležitosti národného plánu podpory obnovy a odolnosti, predpokladané v článku 15 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (2020/0104 (COD)).
Nad nesúrodosťou a problematickou kvalitou spracovania uniknutého a médiami zverejneného vládneho materiálu, ktorý ani len formálne neobsahuje náležitosti národného plánu podpory obnovy a odolnosti. Prvky národného plánu podpory obnovy a odolnosti rovnako predpokladá citované ustanovenie.
Nad nie adekvátnom zohľadnení riešení v oblasti hospodárskej obnovy. Podľa uvedených záverov mimoriadneho zasadnutia Európskej rady v dňoch 17. 21. júla 2020 (A.1), výnimočný charakter hospodárskej a sociálnej situácie, ktorá vyplynula z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, si vyžaduje výnimočné opatrenia na podporu obnovy a odolnosti hospodárstiev členských štátov.
Nad ignorovaním predpokladu inštitúcií Európskej únie o potrebe politickej vôle, odvahy a zapojení celej spoločnosti do obnovy. V predchadzajúcej časti je dostatočne odôvodnená nutnosť participácie verejnosti na obnove.
Nad bezdôvodnou neúčasťou predsedu vlády Igora Matoviča na schôdzke predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky s predsedníčkou Európskej komisie, aj k problematike národného plánu podpory obnovy a odolnosti.
V časti B. návrhu uznesenia sa navrhuje konštatovať dôležitosť širokej spoločensko politickej dohody o zásadnej modernizácii, strategickom smerovaní Slovenska, národnom pláne podpory obnovy a odolnosti a použití Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na opatrenia reakcie na krízu a na opatrenia na obnovu.
V konštatovacej časti sa navrhujú kompletne uviesť prvky národného plánu podpory obnovy a odolnosti.
6
Tiež na navrhuje konštatovať závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady v dňoch 17. 21. júla 2020, dôležité z hľadiska národného plánu podpory obnovy a odolnosti.
V časti C. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o stave prípravy, koncepcii a obsahu národného plánu podpory obnovy a odolnosti vrátane aktuálneho znenia materiálov národného plánu podpory obnovy a odolnosti, národného programu reforiem a národného programu investícií na roky 2021 až 2023 na rokovanie schôdze národnej rady.
V časti D. návrhu uznesenia sa navrhuje dať na vedomie predmetné uznesenie národnej rady Zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku. Úlohou zastúpenia je vysvetľovať širokej a odbornej verejnosti, aký vplyv budú mať politiky Európskej únie na Slovensku; vystupovať v mene Európskej komisie na Slovensku; sprostredkovávať informácie týkajúce sa Európskej únie vláde, ďalším orgánom a zainteresovaným subjektom na Slovensku; informovať Európsku komisiu v Bruseli o dôležitom politickom, hospodárskom a sociálnom vývoji na Slovensku; poskytovať tlačové a mediálne služby - informácie pre médiá o vývoji tvorby politiky Európskej únie, ďalších udalostiach v Európskej únii a rôznych podujatiach Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku; organizovať informačné aktivity a podujatia pre širokú aj odbornú verejnosť.
Neoddeliteľnou súčasťou návrhu na vykonanie kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky v súvislosti s vypracovaním národného plánu podpory obnovy a odolnosti, podpisy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.