VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV  
Mimoriadna správa verejného ochrancu práv  
o situácii v riešení environmentálnych záťaží  
na území Slovenskej republiky  
Národnej rade Slovenskej republiky predkladá:  
verejná ochrankyňa práv, Mária Patakyová  
Bratislava október 2020  
2
P R E D L O Ž E N I E  
Využívajúc právo ustanovené v zákone č. 564/2001 Z. z. o verejnom  
ochrancovi práv v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom  
ochrancovi práv“) Národnej rade Slovenskej republiky týmto (ďalej len  
„Národná rada SR“)  
p r e d k l a d á m  
podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv „Mimoriadnu správu  
verejného ochrancu práv o situácii v riešení environmentálnych záťaží  
na území Slovenskej republiky“ spojenú s návrhom na prerokovanie  
na najbližšej schôdzi Národnej rady SR.  
Podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv „Ak verejný ochranca  
práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo  
slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť  
národnej rade mimoriadnu správu.“  
Zistila som skutočnosti nasvedčujúce tomu, že konaním niektorých  
orgánov verejnej správy došlo nielen k závažnému porušeniu základných práv  
a slobôd, ale aj to, že porušenie sa týka väčšieho počtu osôb. S cieľom ochrany  
ústavného práva na ochranu zdravia pre každého (čl. 40), práva na priaznivé  
životné prostredie a ochranu životného prostredia (čl. 44) a tiež aj práva  
na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia (čl. 45), pokladám  
za potrebné upozorniť touto mimoriadnou správou na skutočnosti zistené  
počas môjho prieskumu a predkladám niektoré návrhy s cieľom prispieť  
k rýchlejšiemu odstraňovaniu environmentálnych záťaží na území Slovenskej  
republiky.  
Mária Patakyová  
verejná ochrankyňa práv  
3
4
Mimoriadna správa  
o situácii v riešení environmentálnych záťaží na území Slovenskej republiky,  
spojená s návrhom na jej prerokovanie na najbližšej schôdzi  
Národnej rady SR  
5
6
OBSAH  
Návrh na prerokovanie mimoriadnej správy na najbližšej  
schôdzi Národnej rady SR  
Výsledky prieskumu stavu environmentálnych záťaží  
na Slovensku  
Vyhodnotenie prieskumu  
Záver  
7
9
73  
87  
89  
Prílohy č. 1 až č. 15  
7
Návrh na prerokovanie mimoriadnej správy  
na najbližšej schôdzi Národnej rady SR  
Týmto predkladám podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv  
n á v r h,  
aby mimoriadnu správu, ktorej súčasťou je aj tento návrh, Národná rada SR  
prerokovala na svojej najbližšej schôdzi.  
Podľa § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv „Ak verejný ochranca práv zistí  
skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je  
závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť národnej rade  
mimoriadnu správu. Súčasťou mimoriadnej správy môže byť aj návrh, aby bola  
prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.“  
Dôvodom tohto môjho návrhu, aby Národná rada SR mimoriadnu správu  
prerokovala na najbližšej schôdzi je to, že som zistila skutočnosti, ktoré  
nasvedčujú tomu, že porušenie základného práva alebo slobody je aj závažné,  
aj sa týka väčšieho počtu osôb.  
Považujem za potrebné, aby správa bola prerokovaná na najbližšej schôdzi  
Národnej rady SR aj z dôvodu závažnosti zistení a s cieľom ochrany ústavného  
práva na ochranu zdravia pre každého, práva na priaznivé životné prostredie  
a ochranu životného prostredia, a tiež práva na včasné a úplné informácie  
o stave životného prostredia.  
Bratislava 1. októbra 2020  
Mária Patakyová  
verejná ochrankyňa práv  
8
Výsledky prieskumu stavu environmentálnych záťaží  
na Slovensku1  
Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu  
a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb  
a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej  
moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym  
poriadkom.2  
na základe podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy.  
Kvalita životného prostredia v Slovenskej republike sústreďuje na seba stále viac  
pozornosti nielen odbornej a laickej verejnosti, zodpovedných orgánov verejnej  
správy, no taktiež aj jednotlivcov a občianskych združení.  
Je to pochopiteľné, pretože bez zdravého životného prostredia nemôže existovať  
život a kvalita života každého jednotlivca je podmienená kvalitou životného prostredia,  
v ktorom existuje.  
Vzduch ktorý dýchame, voda ktorú pijeme, či pôda na ktorej pestujeme svoje  
potraviny alebo chováme domáce zvieratá, sú nielen životne dôležité pre naše prežitie,  
ale stav každej jednej z týchto súčastí životného prostredia priamo ovplyvňuje kvalitu  
nášho života a nezriedka aj jeho dĺžku.  
Viacerí jednotlivci sa preto v minulosti obrátili aj na Kanceláriu verejného ochrancu  
práv so žiadosťou o pomoc, poukazujúc na niektoré pretrvávajúce negatívne zásahy  
do životného prostredia, ktoré priamo poškodzujú alebo vážne ohrozujú životy  
a zdravie občanov Slovenskej republiky.  
Ide pritom najmä o nechcené dedičstvá minulosti, ktoré sa ani po uplynulých 30 rokov  
nepodarilo odstrániť a ktoré preukázateľne negatívne zasahujú do zdravia a životov  
našich občanov.  
*
*
*
1
Podklady pre svoj prieskum som čerpala výlučne z verejne dostupných zdrojov (informácie zverejnené  
na webových stránkach Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Informačného systému  
environmentálnych záťaží, Slovenskej agentúry životného prostredia, neziskových organizácií a ďalších  
fyzických a právnických osôb zaoberajúcich sa problematikou životného prostredia) a z informácií, ktoré  
som získala na základe mojich otázok od hlavného hygienika Slovenskej republiky, okresných úradov  
životného prostredia v sídle kraja a ďalších subjektov.  
2
Čl. 151a Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky  
v znení neskorších ústavných zákonov).  
3 Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.  
9
 
 
 
Právna úprava v Slovenskej republike definuje životné prostredie ako všetko, čo  
vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je  
predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny,  
pôda, organizmy.4  
Potrebu chrániť naše životné prostredie si uvedomovali aj tvorcovia Ústavy Slovenskej  
republiky (ďalej len „Ústava“), a preto medzi základné práva a slobody zaradili  
do čl. 40 právo na ochranu zdravia pre každého a do samostatného šiesteho  
oddielu druhej hlavy Ústavy aj právo na priaznivé životné prostredie, ktorého  
súčasťou je aj ochrana životného prostredia (čl. 44) a právo na včasné a úplné  
informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu  
(čl. 45).  
Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40 Ústavy. Jeho  
obsah je potrebné vykladať ako pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu  
zdravia. Táto ochrana sa realizuje predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej  
na ochranu zdravia.5  
Pri tejto činnosti však štát musí nevyhnutne zasahovať aj do viacerých ďalších oblastí  
života spoločnosti. Popri zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia,  
na základe ktorého sa realizuje prevencia ochorení a iných porúch zdravia, kontrola  
zdravých životných a pracovných podmienok (napr. kontrola pitnej vody, vody  
v prírodných a umelých kúpaliskách, ochrana zdravia pred elektromagnetickým  
žiarením v životnom prostredí, ochrana zdravia pri práci, kontrola kozmetických  
zdravého životného prostredia a odstraňovanie environmentálnych záťaží, ktoré  
ohrozujú, či priamo negatívne zasahujú do zdravia osôb žijúcich na zasiahnutom  
území.  
Článok 44 Ústavy, ktorý chráni právo na priaznivé životné prostredie, obsahuje aj  
niektoré povinnosti a zákazy, ktoré sú inak v ústavnom texte pomerne zriedkavé.  
V súvislosti so životným prostredím ide napr. o povinnosť každého chrániť  
a zveľaďovať životné prostredie (čl. 44 ods. 2), zákaz ohrozovať alebo poškodzovať  
životné prostredie a prírodné zdroje nad miestu ustanovenú zákonom (čl. 44 ods. 3),  
osobitný záväzok pre štát, aby dbal o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu  
poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú  
starostlivosť o životné prostredie a zabezpečoval ochranu určeným druhom voľne  
rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.  
4 § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.  
5
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
6 Porovnaj napr. PL. ÚS 10/2013-146, s. 32.  
10  
 
 
 
V prípade práva na priaznivé životné prostredie a práva na včasné a úplné informácie  
o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu, ide o základné  
práva, ktoré sú zaručené všetkým fyzickým osobám na základe princípu rovnosti. No  
týchto práv sa v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy možno domáhať iba v medziach zákonov,  
ktoré ochranu týchto práv vykonávajú.  
Dopad takto formulovaného faktického obmedzenia dostupnosti určených základných  
prostredí) však do istej miery čiastočne relativizuje skutočnosť, že v zmysle Ústavy  
viaceré kategórie medzinárodných zmlúv (a osobitne medzinárodné zmluvy  
spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.8  
Platí teda, že ak medzinárodná zmluva s prednosťou pred zákonmi priznáva  
intenzívnejšiu alebo širšiu ochranu právu na priaznivé životné prostredie alebo právu  
na informácie o životnom prostredí ako zákon, ktorý v Slovenskej republike tieto práva  
vykonáva, potom sa týchto práv možno domáhať aj nad rámec daného zákona  
a v súlade s obsahom takejto medzinárodnej zmluvy.  
Rovnaké pravidlo platí aj v prípade právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev  
a Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ktoré majú prednosť pred zákonmi v zmysle čl. 7  
ods. 2 Ústavy.  
Ústavný súd Slovenskej republiky zhruba od polovice poslednej dekády minulého  
storočia vyložil uvedené ústavné zakotvenie prednosti medzinárodných zmlúv  
a niektorých ďalších ústavných článkov formulovaním doktríny o tzv. „pozitívnom  
záväzku“.9  
Tento súdny orgán na ochranu ústavnosti tak významným spôsobom prispel aj  
k praktickému uplatňovaniu ochrany práva na priaznivé životné prostredie a práva  
na informácie o životnom prostredí.  
Pozitívny záväzok predstavuje povinnosť moderného demokratického a právneho  
štátu zabezpečiť dostupnosť a vymožiteľnosť ľudských práv nielen tvorbou právnych  
7 Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy ide o základné práva uvedené v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až  
46.  
8 Pozri čl. 7 ods. 5 a čl. 154 ods. 1 Ústavy.  
9
Pozri napr. II. ÚS 8/96 „Česká a Slovenská Federatívna Republika, ani Slovenská republika neuplatnila  
výhradu voči čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto v rozsahu, v ktorom  
z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia  
na zabezpečenie ľudských práv a základných slobôd vyplýva pozitívny záväzok aj pre Slovenskú  
republiku. Pozitívny záväzok vyplývajúci aj z ďalších medzinárodných zmlúv, ktoré ratifikovala a vyhlásila  
alebo ktoré ratifikuje a vyhlási v svojej Zbierke zákonov Slovenská republika musí plniť, pokiaľ voči nemu  
neuplatní výhradu. Pozitívnym záväzkom sa chránia aj práva a slobody ustanovené v Ústave. Obsahom  
pozitívneho záväzku štátu vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podniknúť opatrenia na  
ochranu práv, ktoré v Ústave priznal občanovi, ale súčasťou pozitívneho záväzku nie je povinnosť  
dosiahnuť výsledok, ktorý občan žiada od štátu.  
11  
 
 
 
predpisov ustanovujúcich konkrétne podmienky a situácie na uplatnenie ľudských  
práv, ale aj každodennou rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci a verejnej  
správy.  
„Ústavný súd doktrínou pozitívneho záväzku implikovaného v ústave vyhodnotil  
Slovenskú republiku ako štát náležiaci do rodiny moderných demokratických  
a právnych štátov, ktorý si z tohto titulu uložil povinnosť vydávať zákony  
zabezpečujúce dostupnosť a vymožiteľnosť tých práv, ktoré ako základné priznal  
vo svojej ústave.“10  
Samozrejme, ústavná teória a legislatívna prax či každodenná rozhodovacia činnosť  
orgánov verejnej moci a verejnej správy sa vždy nemusia celkom zhodovať, pretože  
„....pozitívny záväzok núti štátnu moc prijímať a realizovať opatrenia, ktoré sú pre ňu  
nezaujímavé, nepríjemné či dokonca neprijateľné, majú programový charakter, teda  
ich účinky sa prejavia až v budúcnosti, no sú vo verejnom záujme, slúžia  
na uspokojovanie verejných potrieb, priblíženie dostupnosti základných práv  
a slobôd k maximálnemu rozsahu ochrany pred štátom, ktorú má dané základné  
právo alebo sloboda poskytnúť jednotlivcovi.“11  
*
*
*
Výsledkom plnenia „pozitívneho záväzku“ Slovenskej republiky v legislatívnej oblasti  
v súvislosti s právom na priaznivé životné prostredie (ktorého súčasťou je aj ochrana  
životného prostredia), je celý rad zákonov a podzákonných predpisov, ktoré upravujú  
nielen základné environmentálne pojmy a inštitúty, ale aj rozsah ochrany jednotlivých  
jednotlivých orgánov verejnej moci v oblasti ochrany životného prostredia.12  
10 DRGONEC, J., Ústava Slovenskej republiky, 2 vydanie, C. H. Beck, Bratislava 2019, str. 1015.  
11 DRGONEC, J., Ústava Slovenskej republiky, 2 vydanie, C. H. Beck, Bratislava 2019, str. 1021.  
12  
Ide najmä o tieto zákony: zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov,  
zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon  
č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Platnosť od: 28. 02. 2018, účinnosť  
od: 28. 02. 2018, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších  
predpisov, zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov, zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 255/2011 Z. z., zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití  
nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách  
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov  
(vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení  
neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy  
a o zmene a doplnení zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania  
životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon  
č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
v znení neskorších predpisov, zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 127/2006 Z. z.  
o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z.  
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
12  
 
 
 
Ústavné právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia  
a o príčinách a následkoch tohto stavu vykonáva v Slovenskej republike tiež viacero  
právnych predpisov. Tieto upravujú nielen všeobecne prístup k informáciám a osobitne  
k informáciám o stave životného prostredia, ale napríklad aj povinnosť Ministerstva  
životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“) v spolupráci  
so Slovenskou agentúrou životného prostredia každoročne vypracovať Správu o stave  
životného prostredia, ktorá bude obsahovať najmä údaje o stave životného prostredia,  
a zlepšovanie životného prostredia, vrátane medzinárodnej spolupráce.13 Správa  
o stave životného prostredia sa sprístupňuje občanom predovšetkým prostredníctvom  
verejných telekomunikačných sietí, najmä internetu.  
Každá fyzická alebo právnická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá je podľa  
osobitných predpisov alebo rozhodnutí povinná merať množstvo určeného druhu  
vypúšťanej látky (emisie) do ovzdušia alebo do vôd alebo sledovať iný vplyv ňou  
prevádzkovaného zariadenia na životné prostredie, je taktiež povinná zverejňovať  
výsledky týchto meraní a sledovaní vo všeobecne zrozumiteľnej forme a na všeobecne  
ľahko prístupnom mieste pravidelne do 10 dní po uplynutí každého mesiaca, v ktorom  
mala takúto povinnosť a súhrnne do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka. Pokiaľ by  
spôsobila vážne ohrozenie alebo poškodenie životného prostredia najmä v dôsledku  
prevádzkovej nehody (havárie), požiaru alebo dopravnej nehody, ma povinnosť o tom  
neodkladne informovať verejnosť.14  
Ústavné právo na priaznivé životné prostredie sa však na území Slovenskej republiky  
realizuje aj vďaka obsahu medzinárodných záväzkov, ktoré pre našu krajinu priamo  
vyplývajú z uzatvorených a ratifikovaných medzinárodných zmlúv alebo z členstva  
v medzinárodných organizáciách.  
Značné množstvo medzinárodných zmlúv dohovorov a ďalších dokumentov  
zameraných na ochranu životného prostredia, v ktorých je stranou aj Slovenská  
republika a z ktorých pre ňu vyplývajú určité záväzky, umožňuje tieto klasifikovať  
do nasledujúcich základných skupín. Ide o medzinárodné dohovory zamerané na:  
-
-
-
-
-
-
neskorších predpisov a zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný  
zákon) v znení neskorších predpisov.  
13  
Ide najmä o tieto zákony: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon  
č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a zákon NR SR č. 205/2004 Z. z.  
o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov v znení neskorších predpisov.  
14 § 33a zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.  
13  
 
 
-
-
-
V oblasti komunikácie medzi štátnou správou a občanmi v oblasti životného prostredia  
je najvýznamnejší tzv. Aarhurský dohovor (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti  
verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach  
životného prostredia).16 Národná rada SR vyslovila súhlas s týmto dohovorom svojím  
uznesením č. 1840 z 23. 09 2005.17 Dohovor vo svojich troch pilieroch priniesol  
zásadnú zmenu v komunikácii medzi štátnou správou a občanmi štátov, ktoré k tomuto  
dohovoru pristúpili, čím významne prehĺbil mieru demokracie a presadzovanie  
ľudských práv a slobôd v oblasti životného prostredia.  
Prvý pilier dohovoru zakotvuje právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom  
pilier upravuje prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vytvára  
spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi (napr. aj súdmi).20  
Osobitnú pozornosť ochrane životného prostredia venuje aj EÚ, ktorej súčasťou je  
od roku 2004 aj Slovenská republika. Právny základ jej priamych právomocí v tejto  
oblasti tvoria články 11 a 191 až 193 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ). EÚ v nich získala  
právomoc konať vo všetkých oblastiach politiky životného prostredia, akými sú  
napríklad znečisťovanie ovzdušia a vody, nakladanie s odpadom a zmena klímy.  
V snahe dosiahnuť stanovené ciele v oblasti životného prostredia však EÚ zaradila túto  
problematiku do tzv. spoločných právomocí EÚ a členských štátov. V oblasti životného  
prostredia to znamená, že právo vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne  
16  
Aarhuský dohovor bol podpísaný 25.06.1998 na 4. ministerskej konferencii Európskej hospodárskej  
komisie OSN „Životné prostredie pre Európu“ v dánskom Aarhuse. Platnosť nadobudol 30.10.2001  
a Európske spoločenstvo ho schválilo 17.02.2005.  
17  
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006 Z. z. o prijatí Dohovoru o prístupe  
k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach  
životného prostredia.  
18  
V nadväznosti na jeho obsah bola prijatá vydaná smernica Európskeho parlamentu a Rady  
č. 2003/4/ES z 28. 01. 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí. SR tento pilier  
transponovala zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších  
predpisov a zákonom č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom  
prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  
19  
Účasť verejnosti na rozhodovacom procese je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady  
č. 2003/35/ES, ktorá bola do slovenského právneho systému transponovaná zákonom č. 24/2006 Z. z.  
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, a tiež zákonom  
č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení  
neskorších predpisov.  
20  
V právnom poriadku SR uvedené oblasti zabezpečuje najmä Ústava Slovenskej republiky ú. z.  
č. 460/1992 Zb. v znení ústavných zákonov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)  
v znení neskorších predpisov, zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších  
predpisov a zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.  
14  
 
 
 
 
 
 
záväzné akty má tak Európska komisia, ako aj jednotlivé členské štáty. Členské štáty  
sú pritom oprávnené konať len do tej miery, do ktorej EÚ svoju právomoc nevykonala.  
Členské štáty, a rovnako aj Slovenská republika, sú tak oprávnené prijímať v oblasti  
životného prostredia vlastné zákony, no ich obsah nemôže byť v rozpore s normami  
EÚ. Uplatňuje sa pritom princíp subsidiarity, v zmysle ktorého je Európska komisia  
oprávnená konať iba vtedy a do takej miery, pokiaľ sa stanovený cieľ dá efektívnejšie  
dosiahnuť na európskej ako na národnej úrovni.  
Deklarovaným cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia je pritom najmä:  
-
-
-
-
udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,  
ochrana ľudského zdravia,  
rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,  
podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo  
celosvetových problémov životného prostredia, a to najmä na boj proti zmene  
klímy.  
Súčasná politika EÚ v oblasti životného prostredia do roku 2020 vychádza  
zo 7. environmentálneho akčného programu.21 Program obsahuje zoznam deviatich  
prioritných cieľov a kroky, ktoré musí EÚ urobiť na ich dosiahnutie do roku 2020. Ide  
o tieto ciele:  
1.  
2.  
chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál EÚ,  
vytvoriť z EÚ nízkouhlíkové ekologické a konkurencieschopné hospodárstvo  
efektívne využívajúce zdroje,  
3.  
4.  
5.  
6.  
chrániť občanov EÚ pred environmentálnymi vplyvmi a rizikami ohrozujúcimi ich  
zdravie a blahobyt,  
maximalizovať prínosy právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia  
zlepšením ich vykonávania,  
prehĺbiť vedomosti v oblasti životného prostredia a zdokonaliť faktickú základňu  
politiky,  
zabezpečiť investície do politiky v oblasti životného prostredia a zodpovedať  
za náklady na životné prostredie vyplývajúce z akýchkoľvek spoločenských  
činností,  
7.  
zlepšiť začlenenie problematiky životného prostredia do iných oblastí politiky  
a zabezpečiť súdržnosť pri vytváraní nových politík,  
posilniť udržateľnosť miest v EÚ,  
pomôcť EÚ účinnejšie riešiť medzinárodné environmentálne a klimatické  
problémy.  
8.  
9.  
Práve tretia kľúčová oblasť činností, na ktorú sa zameriava súčasná politika EÚ  
v oblasti životného prostredia, zahŕňa problémy ohrozujúce ľudské zdravie a blahobyt,  
napríklad znečistenie ovzdušia a vody, nadmerný hluk a toxické chemikálie.  
15  
 
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že environmentálne faktory môžu byť  
zodpovedné až za 20 % úmrtí v Európe. Environmentálny akčný program preto  
stanovuje záväzky, ktoré sa sústreďujú nielen na lepšie vykonávanie existujúcich  
právnych predpisov a na zabezpečenie výraznejšieho zníženia znečistenia ovzdušia  
a znečistenia hlukom, ale stanovuje aj dlhodobú víziu na dosiahnutie netoxického  
životného prostredia.  
Aj napriek uvedeným aktivitám, na úrovni EÚ nebol doteraz prijatý spoločný  
legislatívny  
rámec  
pre  
oblasť  
environmentálnych  
záťaží.  
Problematiky  
environmentálnych záťaží sa čiastočne týkajú iba niektoré smernice.22  
Aj z uvedeného dôvodu som sa rozhodla zamerať svoju pozornosť práve na situáciu  
s environmentálnymi záťažami v Slovenskej republike, ktoré rozličnou intenzitou už  
celé desaťročia negatívne ovplyvňujú život a zdravie všetkých obyvateľov území,  
na ktorých sa tieto záťaže nachádzajú.  
*
*
*
Environmentálnu záťaž definuje geologický zákon ako znečistenie územia  
spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie  
alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej  
škody.23  
Ako vyplýva z tejto definície (hoci voči jej obsahu možno mať isté výhrady, najmä  
vzhľadom na skutočnosť, že viaceré z environmentálnych záťaží na území  
Slovenskej republiky v súčasnosti predstavujú nielen riziko pre ľudské zdravie, ale  
ľudské zdravie priamo a preukázateľne negatívne ovplyvňujú), ide o časti územia  
Slovenskej republiky, ktoré boli v minulosti poškodené rozličnými aktivitami človeka, či  
už ide o priemyselnú, vojenskú, banskú, dopravnú či o poľnohospodársku činnosť,  
alebo aj nesprávne nakladanie s odpadom.  
Ide teda predovšetkým o lokality, na ktorých sa nachádzali areály priemyselných  
podnikov, v ktorých dochádzalo k dlhodobým skrytým a nekontrolovaným únikom  
nebezpečných látok do jednotlivých zložiek životného prostredia, veľkokapacitné  
poľnohospodárske podniky, železničné depá, nekontrolované skládky nebezpečných  
odpadov, nezabezpečené sklady pesticídov, pohonných hmôt a iných nebezpečných  
22  
Napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15.03.2006 o nakladaní s odpadom  
z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES  
z 21.04.2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd,  
Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23.10.2000, ktorou sa stanovuje rámec  
pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva – Rámcová smernica o vode,  
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12.12.2006 o ochrane podzemných vôd  
pred znečistením a zhoršením kvality.  
23  
§ 3 písm. t) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších  
predpisov.  
16  
 
 
látok, znečistenie spôsobené ozbrojenými silami, ťažbou nerastov a inými činnosťami,  
počas ktorých sa dlhoročne a nekontrolovane nakladalo s nebezpečnými látkami.  
Tieto látky pritom v prostredí pretrvávajú, kontaminujú jeho jednotlivé zložky  
a dokázateľne negatívne ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva vo svojom okolí.  
Problematika environmentálnych záťaží sa dostala do pozornosti širokej verejnosti  
i orgánov verejnej moci a verejnej správy začiatkom 90. rokov minulého storočia  
(najmä v súvislosti s odchodom okupačných vojsk bývalej Sovietskej armády z územia  
ČSFR a odstraňovaním škôd na životnom prostredí, ktoré na našom území  
sa do zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby dostala povinnosť  
znečisťovania vyčíslovať škody na životnom prostredí.25  
Ako mnohé iné veci súvisiace s „veľkou privatizáciou“ sa však, žiaľ, ani tento  
úmysel nepodarilo úplne realizovať a celý rad bývalých štátnych podnikov  
v minulosti prechádzal do súkromných rúk bez toho, aby noví vlastníci preberali  
záväzky súvisiace s environmentálnymi dlhmi (povinnosťou odstraňovať  
environmentálne záťaže, ktoré v minulosti vyprodukovali štátne podniky, ktoré  
privatizovali).26  
Obdobie do roku 2003 z hľadiska riešenia problémov environmentálnych záťaží  
charakterizovala:  
-
-
-
absencia právnych predpisov v problematike riešenia environmentálnych  
záťaží,  
absencia kvalitného komplexného informačného systému o environmentálnych  
záťažiach,  
nekomplexný  
a
nesystémový  
prístup  
k
riešeniu  
problematiky  
environmentálnych záťaží,27  
24  
Celkovo išlo o 87 potenciálne kontaminovaných území na 18 lokalitách, z ktorých 15 bolo závažne  
kontaminovaných.  
25  
§ 6a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších  
predpisov.  
26  
Situáciu nezlepšilo ani prijatie Pokynu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR  
a Ministerstva životného prostredia SR z 15.12.1997 č. 1617/97-min, ktorý presnejšie upravoval postup pri  
vyhodnocovaní záväzkov podniku z hľadiska ochrany životného prostredia v privatizačnom projekte  
predkladanom podnikom v rámci privatizácie.  
27  
Aj keď napr. už 16.09.1997 vláda SR prijala uznesenie č. 655 k návrhu uplatňovania Agendy 21  
a vyhodnocovaniu ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja v SR. Medzi sledované environmentálne  
ukazovatele zaradila napr. ukazovateľ č. 116 – Pozemky kontaminované nebezpečnými odpadmi.  
Kontaminovaná pôda je znamením neudržateľného rozvoja. Zmenšovanie území kontaminovanej pôdy  
reprezentuje trend smerujúci k trvalo udržateľnému rozvoju, tzn. zmenšovanie rizika, vyplývajúceho  
z pôsobenia nebezpečných odpadov na ľudské zdravie a životné prostredie. Tento ukazovateľ možno  
použiť na posúdenie súčasného ohrozenia zdravia obyvateľov  
a
životného prostredia  
pri posudzovaní rizík vyplývajúcich z kontaminovanej pôdy a pri určovaní priorít v oblasti dekontaminácie  
a nápravných opatrení.  
17  
 
 
 
 
-
-
-
nedostatok programov odstraňovania environmentálnych záťaží založených  
na objektívnom posúdení stavu znečistenia, zhodnotenia zdravotných  
a environmentálnych rizík a finančných požiadaviek na ich odstránenie,  
nedostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie environmentálnych  
záťaží ohrozujúcich životné prostredie, absencia finančných mechanizmov  
na riešenie environmentálnych záťaží a  
nedostatočné spoločenské a politické uznanie problému environmentálnych  
záťaží.28  
Po roku 2003 sa začína pristupovať k problematike environmentálnych záťaží  
komplexnejšie a systematickejšie. Z dôležitých krokov, ktoré v tomto období vykonali  
jednotlivé vlády možno spomenúť napr. zriadenie samostatného organizačného útvaru  
pre manažment environmentálnych záťaží na MŽP SR (sekcia geológie a prírodných  
zdrojov – odbor geologických faktorov životného prostredia) v októbri 2006  
fungujúceho Informačného systému environmentálnych záťaží (2006 - 2008).29  
2015)  
s.  
73-74  
29 Informačný systém environmentálnych záťaží (IS EZ) je základnou a oficiálnou údajovou platformou pre  
registráciu environmentálnych záťaží na Slovensku a zabezpečuje zhromažďovanie údajov a poskytovanie  
informácií o environmentálnych záťažiach. Je súčasťou Informačného systému verejnej správy (§ 20a ods.  
1) v zmysle zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších  
predpisov. Základné obsahové časti IS EZ stanovuje vyhláška MŽP SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa  
vykonáva geologický zákon v znení neskorších predpisov. Sú to:  
a) Štátny program sanácie environmentálnych záťaží,  
b) Register dokumentov environmentálnych záťaží,  
c) Register environmentálnych záťaží.  
Základné aplikačné a obsahové časti IS EZ tvoria služby ako:  
Enviroportál, ktorý slúži ako centrálny prístupový bod k informáciám a službám rezortu životného  
prostredia SR. V zmysle koncepcie rozvoja IS v rezorte MŽP SR na roky 2014–2019 je definovaný ako  
portál druhej úrovne tzv. ústredného portálu verejnej správy.  
Register environmentálnych záťaží ako nosná obsahová časť IS EZ, prostredníctvom ktorej je  
zaznamenávaný životný cyklus environmentálnych záťaží a všetky informácie, ktoré sú výsledkom  
procesov definovaných zákonom č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej  
záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Register umožňuje vyhľadávať a následne prezentovať  
popisné informácie o environmentálnych záťažiach v podobe zoznamov, zostáv a registračných listov,  
alebo tieto informácie prezentuje v podobe máp s dynamickým zobrazovaním priestorových prvkov.  
Register environmentálnych záťaží obsahuje:  
-
-
-
REZ časť A (pravdepodobné environmentálne záťaže),  
REZ časť B [environmentálne záťaže (potvrdené)],  
REZ časť C (sanované/rekultivované lokality).  
Každá lokalita evidovaná v REZ – časti A a REZ – časti B je posudzovaná metódou predbežného  
hodnotenia rizika, na základe ktorého je lokalita zaradená do jednej z troch tried:  
a)  
b)  
c)  
environmentálna záťaž s nízkou prioritou (bodové ohodnotenie < 35),  
environmentálna záťaž so strednou prioritou (bodové ohodnotenie 35 – 65),  
environmentálna záťaž s vysokou prioritou (bodové ohodnotenie > 65).  
Predbežné hodnotenie rizika lokality sa pritom opiera o nasledujúce klasifikácie:  
- Klasifikácia rizika šírenia sa kontaminácie do podzemných vôd a podzemnými vodami (K1),  
- Klasifikácia rizika z prchavých a toxických látok na obyvateľstvo (K2),  
- Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd (K3).  
Výsledkom hodnotenia je skóre lokality (bodové hodnotenie K = K1 + K2 + K3), na základe ktorého sa  
lokalita zaraďuje do jednej z tried uvedených v predchádzajúcom texte.  
18  
 
 
V roku 2010 priala vláda Slovenskej republiky svojím uznesením, ako prvý strategický  
dokument zameraný na problematiku environmentálnych záťaží, „Štátny program  
sanácie environmentálnych záťaží na roky 2010 – 2015“.  
Podľa § 20a ods. 4 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický  
zákon) v znení neskorších predpisov Štátny program sanácie environmentálnych  
záťaží predstavuje základný dokument pre problematiku environmentálnych záťaží.  
Vypracúva a aktualizuje ho MŽP SR na základe údajov a informácií z Informačného  
systému environmentálnych záťaží. Jeho cieľom je stanoviť rámcové úlohy  
na postupné znižovanie negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží na zdravie  
človeka a na životné prostredie.  
Program  
v
súlade s požiadavkami legislatívy EÚ definoval v súvislosti  
s environmentálnymi záťažami pre Slovenskú republiku nasledujúce priority:  
-
-
-
zabezpečiť komplexné a systémové riešenie problematiky environmentálnych  
záťaží,  
zabezpečiť ochranu zdravia ľudí a životného prostredia v zaťažených  
oblastiach,  
zabezpečiť plnenie opatrení vyplývajúcich zo smerníc EÚ (Rámcová smernica  
o vode – 2000/60/ES, Smernica 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd  
pred znečistením a zhoršením kvality,  
s odpadom z ťažobného priemyslu),  
Smernica 2006/21/ES o nakladaní  
-
zabezpečiť postupné odstraňovanie environmentálnych záťaží a znižovanie rizík  
z nich vyplývajúcich.  
V roku 2016 vláda Slovenskej republiky svojím uznesením schválila aj v poradí druhý  
„Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2016 – 2021)“.31  
Podobne ako v prvom prípade, ide o strednodobý strategický plánovací dokument  
na odstraňovanie existujúcich environmentálnych záťaží a znižovanie ich negatívnych  
vplyvov na ľudské zdravie a životné prostredie.  
Z legislatívnej oblasti treba v súvislosti s environmentálnymi záťažami osobitne  
spomenúť zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)  
v znení neskorších predpisov a zákon č. 409/2011 o niektorých opatreniach  
na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov, ktorý po viacročnej príprave schválila Národná rada SR dňa 21.  
10. 2011 a nadobudol účinnosť 01. 01. 2012.  
30  
Rámcová smernica o vode napríklad zaväzuje Slovenskú republiku aby sanovala najrizikovejšie lokality  
do roku 2027. V súlade s jej obsahom mali členské štáty dosiahnuť dobrý stav útvarov podzemných  
a povrchových do roku 2015, no na riešenie kontaminovaných území, teda aj environmentálnych záťaží, je  
19  
 
 
Geologický zákon definuje pojmy ako environmentálna zaťaž, pravdepodobná  
environmentálna zaťaž, geologicky prieskum životného prostredia, upravuje  
oprávnenia a odborné spôsobilosti potrebné pre výkon geologických prác (prieskum  
pravdepodobných environmentálnych zaťaží, prieskum environmentálnych záťaži a ich  
sanáciu), projektovanie geologických úloh, ich vykonávanie a povinnú dokumentáciu,  
Informačný systém environmentálnych záťaži a štátny program sanácie.  
Geologický zákon zároveň rieši spôsoby vstupov na pozemky a obmedzenie  
vlastníckych práv vo verejnom záujme, čo dlhodobo spôsobuje vážny problém  
pre zhotoviteľov geologických prác zameraných na odstraňovanie environmentálnych  
záťaží.  
Vzhľadom na pretrvávajúce spory s vlastníkmi niektorých nehnuteľností, od februára  
2018 umožňuje geologický zákon pre potreby sanácie environmentálnej záťaže  
vo verejnom záujme odňať alebo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a zriadiť,  
obmedziť alebo zrušiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti,  
na ktorej sa nachádza environmentálna záťaž, predstavujúca také významné riziko  
pre zdravie ľudí a životné prostredie, že záujem na jej odstránení predstavuje zároveň  
verejný záujem.32  
Prijatie takejto právnej úpravy vyplynulo z akútnej potreby sanácie vybraných  
environmentálnych záťaží, vplyvom ktorých dochádza ku kontaminácii podzemných  
vôd, najmä významnej vodohospodárskej oblasti (Žitného ostrova), no tiež aj iných  
vodohospodárskych oblastí a sú ohrozené vodárenské zdroje, ktoré zásobujú viac ako  
štvrť milióna obyvateľov.  
Prijatím zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej  
záťaže splnila Slovenská republika aj z hľadiska financovania odstraňovania  
environmentálnych záťaží významnú podmienku pre čerpanie finančných prostriedkov  
z Kohézneho fondu zameraného práve na riešenie problematiky environmentálnych  
záťaží.33  
32  
§ 32a geologického zákona zavedený zákonom č. 49/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon  
č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.  
33 Na súčasné programové obdobie to umožňuje Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len  
„OP KŽP“) (2014 – 2020), ktorého návrh bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 175  
zo dňa 16.04.2014. Problematika riešenia environmentálnych záťaží spadá pod prioritnú os 1: Udržateľné  
využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry, investičnú prioritu  
1.4: Prijatie opatrení na zlepšenie mestského prostredia, revitalizácie miest, oživenia a dekontaminácie  
opustených priemyselných areálov (vrátane oblastí, ktoré prechádzajú zmenou), zníženie miery  
znečistenia ovzdušia a podpory opatrení na zníženie hluku a pod špecifický cieľ 1.4.2: Zabezpečenie  
sanácie environmentálnych záťaží v mestskom prostredí, ako aj v opustených priemyselných lokalitách  
(vrátane oblastí, ktoré prechádzajú zmenou). Aktuálne informácie sa nachádzajú stránke OP KŽP.  
20  
 
 
Ide pritom o právny predpis, ktorý bol prijatý s cieľom rozbehnúť proces odstraňovania  
environmentálnych záťaží v súlade s princípom "znečisťovateľ platí“ (pôvodca  
environmentálnej záťaže).  
Zákon legislatívne upravuje práva a povinnosti osôb pri identifikácii environmentálnej  
záťaže a pravdepodobnej environmentálnej záťaže, postup určovania osoby, ktorá  
svojou činnosťou spôsobila environmentálnu záťaž a v prípade nemožnosti stanoviť -  
určiť takéhoto pôvodcu, upravuje proces určovania osoby povinnej postarať  
o odstránenie následkov environmentálnej záťaže.34  
Zákon tiež definuje povinnosti, ktoré má v tejto súvislosti splniť pôvodca  
environmentálnej záťaže a stanovuje jeho práva  
s odstraňovaním environmentálnej záťaže.  
a
povinnosti  
v
súvislosti  
na odstránenie environmentálnej záťaže, ktorého súčasťou je prieskum, sanácia35  
a následné monitorovanie environmentálnej záťaže. Tieto činnosti sú definované  
v zákone č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení  
neskorších predpisov.  
S cieľom dosiahnuť efektívne odstraňovanie environmentálnych záťaží, zákon zároveň  
upravuje riešenie prípadov, keď si pôvodca environmentálnej záťaže svoje povinnosti  
neplní a zároveň následkom neplnenia jeho povinností vzniká riziková situácia -  
ohrozenie života a zdravia ľudí alebo životného prostredia. V tomto prípade je totiž  
povinné vykonať povinnosti pôvodcu príslušné ministerstvo, o ktorom rozhodne  
vláda Slovenskej republiky uznesením.  
Zákon tiež ustanovuje orgány štátnej správy príslušné na výkon štátnej správy  
na úseku environmentálnej záťaže a rovnako aj ich pôsobnosť v tejto oblasti (týmito  
orgánmi sú: MŽP SR, okresné úrady životného prostredia v sídle kraja a Slovenská  
inšpekcia životného prostredia).  
Pre celkové zefektívnenie procesu identifikácie a odstraňovania environmentálnych  
záťaží má tiež značný význam skutočnosť, že zákon umožňuje orgánu štátnej správy  
na úseku environmentálnej záťaže za ustanovených podmienok, vstupovať na cudzie  
34  
V zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej  
záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak nebolo možné určiť  
povinnú osobu, vláda SR na návrh MŽP SR rozhodne o tom, ktoré príslušné ministerstvo má zabezpečiť  
vykonanie povinností povinnej osoby podľa § 3 ods. 2 a 3 tohto zákona.  
35  
Sanácia environmentálnej záťaže sú práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode  
a pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného  
rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia podľa § 3 písm. r) zákona č. 569/2007 Z. z.  
o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.  
21  
 
 
nehnuteľnosti kvôli prevereniu existencie environmentálnej záťaže a kontroly realizácie  
plánu prác. Tieto činnosti pritom zákon definuje ako práce vo verejnom záujme.  
*
*
*
V ostatnom čase sa pozornosť médií, environmentálnych aktivistov, širokej verejnosti,  
no tiež aj niektorých politikov začína v čoraz väčšej miere zameriavať na problematiku  
environmentálnych záťaží, čo môže naznačovať nádej na zrýchlenie procesu ich  
odstraňovania.  
Zďaleka pritom nejde napr. iba. o problematiku medializovanej Vrakunskej skládky,  
areál podniku Istrochem v Bratislave, situáciu s PCB látkami na území bývalého  
podniku Chemko Strážske a v jeho okolí, odkalisko Poša alebo o gudronové jamy  
v areáli obce Predajná. Musíme si uvedomiť, že ide o podstatne väčší počet  
environmentálnych záťaží nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky priamo  
ohrozujúcich, či až poškodzujúcich životné prostredie a zdravie.  
Aj z uvedených dôvodov je určite správne, že aj súčasná vláda Slovenskej republiky si  
vo svojom programe stanovila za cieľ do roku 2024 vyvinúť maximálne úsilie  
na odstránenie niektorých environmentálnych záťaží, najmä tých s najvyššou prioritou  
riešenia, a to:  
-
zastavenie ďalšieho znečisťovania podzemných vôd Žitného ostrova  
(Vrakunská skládka a ďalšie zdroje znečistenia z Bratislavy),  
zneškodnenie PCB látok, ťažkých kovov a sanácia priľahlého územia  
na Východnom Slovensku v okolí Strážskeho a odkaliska Poša a gudrónov  
v areáli Predajná.36  
-
Treba však povedať, že aj v prípade environmentálnych záťaží, na ktoré zamerala  
svoju pozornosť vláda Slovenskej republiky, (a tiež aj absolútnej väčšiny ďalších  
existujúcich environmentálnych záťaží), ide o politické predsavzatie, ktoré hovorí iba  
o záväzku „...vynaložiť maximálne úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží“  
a nie o záväzku tieto záťaže aj skutočne v konkrétnom čase odstrániť.  
Napriek zvýšenej pozornosti venovanej tejto problematike v ostatných rokoch, je  
potrebné konštatovať, že doposiaľ sa nepodarilo odstrániť podstatnú väčšinu z tohto  
nebezpečného a zdravie ohrozujúceho dedičstva priemyselných, vojenských,  
banských, dopravných či poľnohospodárskych aktivít na území Slovenskej republiky  
z minulosti.  
záťažiach, ktoré pravidelne zverejňuje Informačný portál environmentálnych záťaží.37  
22  
 
 
Na základe predbežných štúdií a odhadov sa na Slovensku nachádza okolo 30 000  
potenciálnych zdrojov znečistenia.  
Podľa stavu registrov environmentálnych záťaží k 25. 08. 2020 sa na území  
Slovenskej republiky nachádzali tieto počty environmentálnych záťaží:  
-
-
Register časť A – pravdepodobné environmentálne záťaže38: 932,  
Register časť B – environmentálne záťaže: 308 (pritom celkovo 152  
environmentálnych záťaží s vysokou prioritou),  
-
Register časť C – sanované/rekultivované lokality: 808.  
Pre potreby prieskumu som sa zamerala na situáciu a stav riešenia  
environmentálnych záťaží v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky, ktoré sú  
environmentálna záťaž) s vysokou prioritou (K > 65),39 teda na tie, ktoré sú  
klasifikované ako najviac ohrozujúce nielen životné prostredie, ale aj život a zdravie  
všetkých obyvateľov, ktorí sa nachádzajú v dosahu zamorenia, ktoré jednotlivé  
záťaže spôsobujú.40  
38  
Podľa § 3 písm. u) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení  
neskorších predpisov sa ako pravdepodobná environmentálna záťaž označuje stav územia, kde sa  
dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaže.  
39  
Príloha č. 3 k zákonu č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
PRÍL.3  
Klasifikácia environmentálnej záťaže  
1. Klasifikácia environmentálnej záťaže pozostáva z troch čiastkových klasifikácií, ktoré sa členia  
na:  
K1.  
K2.  
K2a.  
Klasifikácia rizika šírenia sa znečistenia do podzemných vôd a podzemnými vodami,  
Klasifikácia rizika z prchavých a toxických látok na obyvateľstvo:  
Klasifikácia rizika pre skládky odpadov  
s
neznámym zložením priesakovej kvapaliny  
a potenciálom na tvorbu skládkových plynov,  
K2b.  
Klasifikácia rizika pre priemyselné lokality a skládky odpadov so známym zložením priesakovej  
kvapaliny,  
K3.  
Klasifikácia rizika znečistenia povrchových vôd:  
Klasifikácia rizika znečistenia povrchových vôd pri zjavnom znečistení,  
Klasifikácia rizika znečistenia povrchových vôd bez známok zjavného znečistenia.  
2. Výsledná klasifikácia environmentálnej záťaže "K" je súčtom čiastkových klasifikácií K = K1 +  
K3a.  
K3b.  
K2 + K3  
3. Environmentálna záťaž sa po vykonaní klasifikácie zatriedi podľa výslednej hodnoty "K"  
do jednej z 3 skupín:  
1.  
2.  
3.  
environmentálne záťaže s nízkou prioritou riešenia,  
environmentálne záťaže so strednou prioritou riešenia,  
environmentálne záťaže s vysokou prioritou riešenia.  
4. Klasifikácia environmentálnej záťaže je pomocným kritériom pri odporúčaní lokality  
na realizáciu geologických prác. Klasifikácia environmentálnej záťaže nenahrádza analýzu rizika  
znečisteného územia, ktorej závery sú pre návrh ďalšieho postupu určujúce.  
5. Hranice tried jednotlivých klasifikovaných skupín sú:  
1. environmentálne záťaže s nízkou prioritou riešenia - menej ako 35 bodov,  
2. environmentálne záťaže so strednou prioritou riešenia - v rozsahu 35 - 65 bodov,  
3. environmentálne záťaže s vysokou prioritou riešenia - viac ako 65 bodov.  
40 Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z. je klasifikácia environmentálnej  
záťaže hodnotenie rizika environmentálnej záťaže, určovanie poradia environmentálnych záťaží z hľadiska  
ich predpokladaného rizika a z neho vyplývajúcej naliehavosti realizácie geologických prác.  
23  
 
 
 
Zamorenie pritom môže mať napríklad charakter znečistenia podzemných alebo  
povrchových vôd, môže priamo alebo nepriamo ohrozovať obyvateľov prchavými,  
toxickými alebo inými škodlivými látkami, v prípade skládok odpadov s neznámym  
zložením priesakovej kvapaliny môžu ohrozenie spôsobovať skládkové plyny a pod.  
Prevládajúcimi činnosťami, ktoré spôsobili environmentálnu zaťaž s vysokým rizikom,  
bola v minulosti priemyselná výroba (najmä strojárenská a chemická výroba),  
skládkovanie odpadu (najmä priemyselné skládky odpadu), tiež vojenské areály,  
banská činnosť, distribúcia a skladovanie chemických látok a tovarov.  
Rozdelenie environmentálnych záťaží Register časť B ) s vysokou prioritou (K > 65)  
podľa krajov Slovenskej republiky:  
Bratislavský kraj:  
Trnavský kraj:  
Trenčiansky kraj:  
Nitriansky kraj:  
Žilinský kraj:  
Banskobystrický kraj:  
Prešovský kraj:  
Košický kraj:  
registrovaných 22 environmentálnych záťaží,  
registrovaných 9 environmentálnych záťaží,  
registrovaných 20 environmentálnych záťaží  
registrovaných 17 environmentálnych záťaží,  
registrovaných 23 environmentálnych záťaží,  
registrovaných 22 environmentálnych záťaží,  
registrovaných 22 environmentálnych záťaží,  
registrovaných 17 environmentálnych záťaží.  
Z celkového počtu 308 environmentálnych záťaží na území Slovenskej republiky je  
až 152 environmentálnych záťaží označovaných ako environmentálne záťaže  
s vysokou prioritou (čo je takmer presne 50 %).  
Pri svojom prieskume som sa zaujímala najmä o to  
-
v akom štádiu riešenia sa nachádzajú jednotlivé evidované environmentálne  
záťaže na území ich kraja a  
-
aké rozhodnutie vydal okresný úrad životného prostredia v sídle kraja ako  
posledné v prípade každej jednej evidovanej environmentálnej záťaže  
a s akým dátumom (napr. určenie povinnej osoby, schválenie plánu práce),  
s cieľom dosiahnuť jej sanáciu.  
starostlivosti o životné prostredie okresných úradov v sídle kraja,41 uvádzam  
v nasledujúcom prehľade:  
41  
V zmysle § 12 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú tieto orgány oprávnené, okrem  
iného, rozhodovať o určení povinnej osoby (osoba povinná zabezpečiť vypracovanie a realizáciu plánu  
prác na odstránenie environmentálnej záťaže), schvaľujú plán prác, zmenu plánu prác a kontrolujú jeho  
plnenie.  
24  
 
Bratislavský kraj  
22 záznamov environmentálnych záťaží (EZ) v kategórii B (potvrdená  
environmentálna záťaž) s vysokou prioritou (K > 65)  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia, dátum  
posledného rozhodnutia  
B1 (002) / Bratislava -  
Staré Mesto - Apollo -  
širší priestor bývalej  
rafinérie  
SK/EZ/B1/115  
1944; priemyselná výroba  
Bratislava - Staré Mesto  
MŽP  
nedefinovaný  
SR  
-
príčinný  
vzťah  
Rafinéria Apollo bola vybudovaná v roku  
1895, spoločnosť mala sídlo v Budapešti.  
Výroba pokračovala aj po roku 1945.  
Definitívne skončila v roku 1963.  
Najväčší podiel na znečistení má samotná  
niekdajšia rafinéria. Podiel na znečistení  
lokality majú aj podniky Chemika a. s.,  
Gumon, ZSE + tepláreň I a Kablo.  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
B1 (003) / Bratislava -  
Staré Mesto –  
Chalupkova-Bottova  
ul.- Chemika, a. s. -  
areál závodu  
SK/EZ/B1/116  
1950 - 1995; priemyselná  
výroba  
Bratislava - Staré Mesto, Chemika, a. s.  
Bottova ul. bola SZ hranicou rafinérie  
Apollo, od začiatku 20. storočia výroba  
lakov, na Chalupkovej ul. výroba farieb a  
čistiareň. Chemika a. s. až do 90. rokov. V  
časti areálu je dnes Tatragas, v časti  
Chemika, a.s.; pôvodca EZ, alebo  
jeho právny nástupca  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
obchodný dom  
a
pripravuje sa  
polyfunkčný objekt.  
B2 (004) / Bratislava -  
Ružinov - Čierny les  
SK/EZ/B2/120  
1970-1986; skládka  
priemyselného odpadu  
Mestská spaľovňa komunálneho odpadu  
Bratislava  
Bratislava  
Bratislava; vlastník pozemku  
Ružinov, Mesto  
Na východnej polovici územia je  
parkovisko pre odtiahnuté vozidlá Čierny  
les. Používa ho Mestská polícia,  
vlastníkom je pravdepodobne Mesto  
Bratislava.  
V súčasnosti Okresný úrad v sídle  
kraja vedie správne konanie vo veci  
schválenia návrhu plánu prác na  
odstránenie  
predmetnej  
environmentálnej záťaže v zmysle  
§ 8 zákona č. 409/2011 Z. z. o  
niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov, ktorý  
predložilo MŽP dňa 27. 03. 2020 ako  
príslušné ministerstvo určené na  
základe uznesenia vlády Slovenskej  
republiky č. 515 zo 16. 11. 2016  
podľa § 5 ods. 7 zákona o EZ na  
vykonanie  
povinností  
povinnej  
osoby pre predmetnú EZ  
B2 (006) / Bratislava -  
Ružinov - Gumon -  
areál závodu  
SK/EZ/B2/122  
20. storočie; priemyselná  
výroba  
Bratislava – Ružinov  
Štátny podnik Gumon - Gumon, a.s.  
Gumon Bratislava, a. s. v likvidácii;  
pôvodca EZ, alebo jeho právny  
nástupca  
25  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia, dátum  
posledného rozhodnutia  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
B2 (013) / Bratislava -  
Ružinov - Slovnaft -  
širší priestor závodu  
SK/EZ/B2/129  
1971;  
Bratislava – Ružinov  
Štátny podnik Slovnaft vznikol v roku  
1963.  
Slovnaft, a.s.; pôvodca EZ, alebo  
jeho právny nástupca  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorýchzákonov.  
B2 (017) / Bratislava -  
Ružinov - Ústredná  
nákladná stanica  
SK/EZ/B2/133  
60. roky - 2000....; železničné  
depo a stanica  
Bratislava – Ružinov  
Štátny podnik ČSD  
Železnice  
Bratislava  
Slovenskej  
republiky,  
Okresný úrad  
v
sídle kraja vydal  
rozhodnutie vo veci návrhu na začatie  
konania určení povinnej osoby  
o
v zmysle § 5 odsek 1 písm. c) zákona  
č. 409/2011 Z. z. vo výroku ktorého  
konanie prerušil (príloha č.  
1
Právoplatnosť 21.07.2016).  
B2 (020) / Bratislava -  
Vrakuňa - Vrakunská  
cesta - skládka CHZJD  
SK/EZ/B2/136  
1966 - 1979; skládka  
priemyselného odpadu  
Bratislava – Vrakuňa  
CHZJD, š. p.  
Magistrát predal pozemky na skládke  
Okresný úrad sídle kraja vydal  
v
rozhodnutie o schválení návrhu plánu  
prác na odstránenie predmetnej  
environmentálnej záťaže  
v zmysle  
§
8
zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene a  
doplnení niektorýchzákonov (príloha  
č. 2 Právoplatnosť 19.08.2018).  
B5 (006) / Bratislava -  
Petržalka - Kopčianska  
ul. - pri vojenskom  
cintoríne  
SK/EZ/B5/160  
skládka priemyselného odpadu  
Orientačný GPŽP bol realizovaný  
Bratislava – Petržalka  
Petržalka  
Skládky priemyselného odpadu zo  
štátnych podnikov (Matador), v čase  
identifikácie lokality (2008) sa na časti  
pochovanej skládky odpadov skládkoval  
stavebný odpad AM GROUP SK, s.r.o.  
Martin, ktorá má povolenie na  
zhodnocovanie odpadu.  
Okresný úrad v sídle kraja vydal  
rozhodnutie  
plánu prác  
predmetnej environmentálnej záťaže  
v zmysle § 8 zákona č. 409/2011 Z. z. o  
niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
o
schválení návrhu  
na odstránenie  
iba  
na  
parcele  
sa,  
5876/4.  
že  
Predpokladá  
environmentálna záťaž zaberá  
rozsiahlejšie územie.  
a
doplnení niektorých zákonov  
26  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia, dátum  
posledného rozhodnutia  
(príloha  
č.  
3
Právoplatnosť  
30.01.2019).  
B5 (007) / Bratislava -  
Petržalka - Matador -  
areál bývalého závodu  
SK/EZ/B5/161  
od 1962; výroba chemikálií;  
činnosť, podmieňujúca vznik EZ,  
Bratislava – Petržalka, Matador š.p.  
V areáli pôsobí, okrem spoločnosti  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov  
Matadorfix, asi 27 rôznych spoločností,  
aj spoločnosť Detox a. s., ktorej sklad  
18. 06. 2006 vyhorel a bolo podozrenie  
aj na únik kontaminujúcich látok do  
podložia počas hasenia požiaru.  
sa  
v
lokalite vykonáva aj  
v
súčasnosti  
intenzitou  
so  
zmenšenou  
PK (017) / Pezinok -  
Rudné bane -  
odkaliská  
SK/EZ/PK/656  
18. stor., obnovenie v r. 1940 -;  
odkalisko  
Pezinok, Rudné bane, š.p.  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
Banskú činnosť aj úpravu rudy  
vykonával štátny podnik Rudné bane,  
OZ Pezinok.  
V
roku 2004 bol správcom lokality  
štátny podnik Rudné bane, š.p. Banská  
Bystrica.  
SC (001) / Boldog - S  
od obce - sklad  
pesticídov  
SK/EZ/SC/813  
Boldog, zrušené JRD Boldog  
Okresný úrad v sídle kraja vydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
70. - 80. roky 20. stor.;  
skladovanie a distribúcia  
agrochemikálií  
Agrochemikálie skladovalo od 70-tych  
rokov minulého storočia dnes už  
neexistujúce JRD v Boldogu v malom  
objekte vzdialenom od areálu družstva  
cca 500 m. Parcely, na ktorých sa EZ  
nachádza: E 513, E 512, E 509, E 508, E  
505/2, E 505/502, E 504/2.  
Rozhodnutie  
nenadobudlo  
(príloha č.  
právoplatnosť  
4
Rozhodnutie z 28.10.2019 doteraz  
nenadobudlo právoplatnosť).  
B2 (1904) / Bratislava  
- Ružinov - Prístav  
SK/EZ/B2/1904  
Bratislava – Ružinov, Verejné prístavy,  
a.s.  
1912 - 1948 súkromný sektor, neskôr  
štátny,Štátna plavebná správa.  
Okresný úrad v sídle kraja vydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
1900  
distribúcia palív; vykonáva sa aj  
súčasnosti so zmenšenou  
- 2000; skladovanie a  
v
intenzitou  
a
doplnení niektorých zákonov  
(príloha č. 5 Zastavené konanie  
22.08.2016).  
PK (1983) / Pezinok -  
SK/EZ/PK/1983  
cca r. 1980 -Nelegálna skládka  
Pezinok  
Mesto Pezinok vlastní parcelu  
5236/3 (ostatná plocha).  
Za  
Glejovkou  
-
Parcely 5236/3, 5236/5, 5236/6.  
Lokalita je na parcelách viacerých  
rôznych (šiestich) vlastníkov, pretože sa  
v prípade parciel 5236/5 a 5236/6 jedná  
o ornú pôdu  
nelegálna  
odpadu  
skládka  
odpadu vytvorená  
(treštoriny) s obsahom ropných  
látok neznámeho pôvodu.  
Odpad sa na skládku ukladal  
pravdepodobne nepravidelne,  
ale dlhodobo; vykonáva sa už  
len sporadicky  
z
výliskov  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
27  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia, dátum  
posledného rozhodnutia  
B1 (1986) / Bratislava  
- Staré Mesto - Twin  
City - južná časť  
SK/EZ/B1/1986  
1944 a neskôr; spracovanie a  
skladovanie ropy ropných  
látok; kontaminácia z viacerých  
činností zdrojov znečistenia  
Bratislava – hl. mesto SR, Twin City a.s.  
Okresný úrad v sídle kraja vydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a
-
(rafinéria Apollo, Kablo, hemika)  
a
doplnení niektorých zákonov.  
Rozhodnutie  
právoplatnosť  
nenadobudlo  
(príloha č.  
6
Rozhodnutie zo dňa 27.07.2017).  
B2 (2044) / Bratislava  
- Ružinov - znečistenie  
v okolí plánovanej R7  
SK/EZ/B2/2044  
nie je známa, Znečistenie bolo  
zistené na základe štúdie, ktorá  
Bratislava – Ružinov  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
Nie je známy pôvodca, ktorý znečistenie  
spôsobil. Predpokladá sa, že znečistenie  
by mohlo pochádzať zo staršieho  
produktovodu.  
bola vypracovaná  
s
cieľom  
výstavby rýchlostnej cesty R7  
Bratislava Ketelec - Bratislava  
Prievoz  
B2 (2057) / Bratislava  
- Ružinov - Twin City -  
severná časť  
SK/EZ/B2/2057  
Bratislava – Ružinov  
Prevažná časť parciel, na ktorých sa  
environmentálna  
(vrátane areálu autobusovej stanice) sú  
zapísané na liste vlastníctva č. 3872.  
Vlastníkom je spoločnosť Twin City a.s.  
Väčšiu časť územia tvorí areál  
autobusovej stanice, ktorej výstavba  
prebehla po asanácii vojenského útvaru  
v rokoch 1975-1983  
Twin City a.s.  
40-te  
roky  
20.storočia;  
elektrotechnická  
Predmetná lokalita  
strany priamo susedí s bývalým  
podnikom Kablo, ktorá sa  
zaoberala  
elektrotechnického materiálu  
(silnoprúdové káble a vodiče).  
V rámci výroby boli používané  
výroba;  
záťaž  
nachádza  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
z
južnej  
výrobou  
zmäkčovadlá  
obsahujúce  
spôsobovali  
horninového  
ftaláty,  
ktoré  
kontamináciu  
prostredia a podzemnej vody  
B3 (2060) / Bratislava  
- Nové Mesto - CHZJD  
- výroba hnojív  
SK/EZ/B3/2060  
pred rokom 2002; výroba  
chemikálií  
Bratislava - Nové Mesto  
V súčasnosti je vlastníkom všetkých  
Okresný úrad v sídle kraja vydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
parciel zasahujúcich do tejto lokality  
(179 parciel) Istrochem Reality a. s. V  
roku 2016 bolo zastavené konanie o  
určení povinnej osoby, t .j. Istrochem  
Reality a. s. nebol určený povinnou  
osobou.  
V súčasnosti Istrochem Reality  
a. s., predtým 1873 Dynamit  
Nobel, 1946 Ch. z. Dynamit  
Nobel, n. p., 1958 Ch. Z. J.  
Dimitrova, n. p., 1991 Istrochem  
š. p., 1994 Istrochem štátna a.  
s., 1996 Istrochem súkr. a. s.,  
1999 Istrochem št. a. s., 2002  
a
doplnení niektorých zákonov  
(príloha č. 7 Rozhodnutie zo dňa  
10.08.2016).  
súčasťou  
1.1.2006 o. z. Dusla, a. s.; do  
registra dokumentov bol  
vložený zoznam parciel  
Agrofert  
Group,  
28  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia, dátum  
posledného rozhodnutia  
B3 (2061) / Bratislava  
- Nové Mesto - CHZJD  
– výroba  
gumárenských  
chemikálií  
SK/EZ/B3/2061  
pred rokom 2002; výroba  
chemikálií  
Bratislava - Nové Mesto, Istrochem  
Reality, a. s.  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
V
súčasnosti je vlastníkom všetkých  
V súčasnosti Istrochem Reality  
a. s., predtým 1873 Dynamit  
Nobel, 1946 Ch. z. Dynamit  
Nobel, n. p., 1958 Ch. Z. J.  
Dimitrova, n. p., 1991 Istrochem  
š. p., 1994 Istrochem štátna a.  
s., 1996 Istrochem súkr. a. s.,  
1999 Istrochem št. a. s., 2002  
parciel zasahujúcich do tejto lokality  
(158 parciel) Istrochem Reality a. s.  
súčasťou  
Agrofert  
Group,  
1.1.2006 o. z. Dusla, a. s.  
B3 (2062) / Bratislava  
- Nové Mesto - CHZJD  
- výroba trhavín  
SK/EZ/B3/2062  
pred rokom 2002; výroba  
výbušnín  
Bratislava  
Reality, a. s.  
súčasnosti je vlastníkom všetkých  
parciel zasahujúcich do tejto lokality  
(145 parciel) Istrochem Reality a.s.  
-
Nové Mesto, Istrochem  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
V
V súčasnosti Istrochem Reality  
a. s., predtým 1873 Dynamit  
Nobel, 1946 Ch. z. Dynamit  
Nobel, n. p., 1958 Ch. Z. J.  
Dimitrova, n. p., 1991 Istrochem  
š. p., 1994 Istrochem štátna a.  
s., 1996 Istrochem súkr. a.s.,  
1999 Istrochem št. a. s., 2002  
súčasťou  
Agrofert  
Group,  
1.1.2006 o. z. Dusla, a. s.  
B3 (2063) / Bratislava  
- Nové Mesto - CHZJD  
- závod Mieru  
SK/EZ/B3/2063  
pred rokom 2002; textilná  
výroba  
Bratislava  
Reality, a. s.  
súčasnosti je vlastníkom všetkých  
parciel zasahujúcich do tejto lokality (68  
parciel) Istrochem Reality a. s.  
-
Nové Mesto, Istrochem  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
V
V súčasnosti Istrochem Reality  
a. s., predtým 1873 Dynamit  
Nobel, 1946 Ch. z. Dynamit  
Nobel, n. p., 1958 Ch. Z. J.  
Dimitrova, n. p., 1991 Istrochem  
š. p., 1994 Istrochem štátna a.  
s., 1996 Istrochem súkr. a. s.,  
1999 Istrochem št. a.s., 2002  
súčasťou  
Agrofert  
Group,  
1.1.2006 o. z. Dusla, a. s.  
B3 (2064) / Bratislava  
- Nové Mesto - CHZJD  
- bývalá výroba  
SK/EZ/B3/2064  
pred rokom 2002; výroba  
chemikálií  
1873 Dynamit Nobel, 1946 Ch.  
z. Dynamit Nobel, n. p., 1958  
Ch. Z. J. Dimitrova, n. p., 1991  
Istrochem š. p., 1994 Istrochem  
štátna a. s., 1996 Istrochem  
Bratislava - Nové Mesto  
V súčasnosti je cca 35 subjektov -  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
vlastníkov všetkých parciel zasahujúcich  
do tejto lokality (103 parciel). Napr.  
AREA Invest, a. s., SON Real, s.r.o.,  
Istromex Rent, a. s., Autosklo H&D,  
s.r.o. a iní.  
29  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia, dátum  
posledného rozhodnutia  
súkr. a. s., 1999 Istrochem št. a.  
s., 2002 súčasťou Agrofert  
Group, 1.1.2006 o. z. Dusla, a. s.  
B3 (2065) / Bratislava  
- Nové Mesto - CHZJD  
- logistika  
SK/EZ/B3/2065  
pred rokom 2002; výroba  
chemikálií  
Dimitrova, n. p., 1991 Istrochem  
š. p., 1994 Istrochem štátna a.  
s., 1996 Istrochem súkr. A. s.,  
1999 Istrochem št. a. s., 2002  
Bratislava – Nové Mesto  
V súčasnosti je cca 37 subjektov –  
Okresný úrad v sídle kraja nevydal  
rozhodnutie o určení povinnej osoby  
v zmysle § 4 zákona č. 409/2011 Z. z.  
o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
vlastníkov všetkých parciel zasahujúcich  
do tejto lokality (180 parciel). Napr.  
Bratislavská teplárenská, a. s., VUB  
Leasing, a. s., ale aj viaceré fyzické  
osoby.  
súčasťou  
Agrofert  
Group,  
1.1.2006 o. z. Dusla, a. s.  
Trnavský kraj  
9 záznamov environmentálnych záťaží v kategórii B (potvrdená  
environmentálna záťaž) s vysokou prioritou (K > 65)  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia, dátum  
posledného rozhodnutia  
GA (009) / Sereď -  
Niklová huta - areál  
bývalého podniku  
SK/EZ/GA/221  
1963 - 1993; spracovanie kovov  
Sereď  
Niklová huta, š. p. 1963  
...desiatky firiem v areáli.  
súčasnosti desiatky firiem (aj  
Niklová huta, š. p. v likvidácii; pôvodca  
EZ, alebo jeho právny nástupca.  
-
1993  
V
Okresný úrad v sídle kraja nezačal  
celoslovenský spracovateľ autobatérií  
konanie o určení povinnej osoby.  
Mach Trade).  
GA (010) / Sereď -  
SK/EZ/GA/222  
1963  
priemyselného odpadu  
Sereď  
Niklová huta, š. p. v likvidácii.  
Niklová  
huta  
-
-
1993;  
skládka  
Niklová huta, š. p. - pôvodca - od roku  
1963; Niklová huta, š. p. v likvidácii - v  
čase rekultivácie časti haldy;  
skládka lúženca  
GA(010)/Sereď  
skládka lúženca riešil tunajší úrad  
podnety na zvýšenú prašnosť'  
- Niklová huta -  
v
časnosti Ferroport, s.r.o. Bratislava,  
z
Feromin, a. s. v roku 1997.  
predmetnej skládky. Vzhľadom ku  
skutočnosti, že neustále je na skládke  
lúženca vykonávaná činnosť,' nebolo  
zo strany tunajšieho úradu začaté  
konanie o určení povinnej osoby v  
súlade s ustanovením § 5 zákona  
č. 409/2011 Z. z.  
opatreniach na  
o
niektorých  
úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene a  
doplnení niektorých zákonov v znení  
30  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia, dátum  
posledného rozhodnutia  
neskorších predpisov.  
Okresný úrad v sídle kraja nezačal  
konanie o určení povinnej osoby.  
PN (008) / Piešťany -  
SK/EZ/PN/675  
Piešťany  
Ministerstvo hospodárstva SR  
bývalá Tesla  
okolo r. 1980; elektrotechnická  
výroba  
Časť kontaminácie ClÚ opustila areál  
výrobného závodu a nachádza sa pod  
poľn. pôdou a časťou mesta Piešťany  
(sídlisko A. Trajana). Pravdepodobným  
pôvodcom tohto znečistenia však nie  
len bývalá Tesla, ale aj bývalá Chirana.  
Tesla Piešťany, a. s. v likvidácii bola  
odkúpená  
firmou  
ON  
Semiconductors.  
V
rámci  
vysporiadania škôd spôsobených  
činnosťou bývalej Tesly prevzala na  
seba  
zodpovednosť  
Slovenská  
republika.  
Okresný úrad v sídle kraja nezačal  
konanie o určení povinnej osoby.  
PN (009) / Piešťany -  
SK/EZ/PN/676  
Piešťany, Chirana Piešťany a. s.  
Chirana Piešťany a. s. v likvidácii  
Chirana  
okolo r. 1980; strojárska výroba;  
v likvidácii  
Zodpovednosť za túto EZ nie je  
doriešená. Kontaminačný mrak bol  
Údaje  
o
príčinách  
vzniku  
kontaminančého mraku ClU nie sú  
dostupné. Možnou príčinou je  
nedbalosť pri nakladaní s látkami  
škodiacimi vodám a nevyhovujúce  
V areáli Chirany v súčasnoti podnikajú  
spoločnosti Chirana Dental, Chirana  
zistený  
v súvislosti s prieskumom  
znečistenia z bývalej Tesly, na sídlisku  
Progress, DeliPro  
a
Stravovacie  
a
Adama Trajana  
Bratislavskej  
pravdepodobne  
Chirany.  
a
Sihoť okolo  
pôvodom  
obchodné služby Peter Majerník.  
cesty,  
skladové  
a
manipulačné  
z
areálu bývalej  
zariadenia v minulosti.  
Okresný úrad v sídle kraja nezačal  
konanie o určení povinnej osoby.  
SE (007) / Jablonica -  
depo  
SK/EZ/SE/831  
60. roky 20. storočia; železničné  
depo a stanica;  
Jablonica, Železničná spoločnosť Cargo  
Slovakia, a. s.  
Povinná osoba MŽP SR (určená  
uznesením vlády SR).  
Konanie zastavené, č. OU-TT-OSZP2-  
2017/002500/Kl zo dňa 01.03.2017.  
Pôvodná ČSD š. p. sa po rozdelení ČSFR  
rozdelila na dva subjekty, pričom na  
Slovensku vznikli ŽSR š. p. Od 1. januára  
2002 sa ŽSR rozdelili na dva samostatné  
subjekty – ŽSR a Železničnú spoločnosť,  
a. s. (ZSSK), z ktorých druhá sa následne  
V
objekte depa sa nachádzala  
tankovacia stanica pre lokomotívy  
taktiež opravárenská jama.  
a
Podložie objektov je znečistené  
ropnými látkami.  
rozdelila na ďalšie dva subjekty  
-
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.  
s. a Železničná spoločnosť Slovensko, a.  
s. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia,  
a. s. spravuje depá doteraz.  
SI (012) / Skalica -  
SK/EZ/SI/857  
Skalica, KINEX, a. s.  
Prebieha konanie o určení povinnej  
areál bývalých ZVL  
1953 - 2000; strojárska výroba;  
prevádzka je využívaná naďalej na  
výrobu rôznych typov ložísk  
1952-výroba náradia, 1953-začiatok  
výroby valivých (valčekových) ložísk =  
vznik ZVL Skalica, 1990-ZVL Skalica, a.  
s., 1998 ? konkurz na majetok ZVL  
Skalica, a. s., 2000-KINEX, a. s., Bytča,  
výrobný závod v Skalici  
osoby.  
31  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia, dátum  
posledného rozhodnutia  
HC (1844) /  
Leopoldov - Rušňové  
SK/EZ/HC/1844  
1990 - predpokladaný rok vzniku  
Leopoldov, Železničná spoločnosť  
Cargo Slovakia, a. s.  
Povinná osoba MŽP SR (určená  
uznesením vlády SR).  
depo, Cargo a. s.  
kontaminácie; železničné depo a  
Pôvodná ČSD š. p. sa po rozdelení  
ČSFR rozdelila na dva subjekty, pričom  
na Slovensku vznikli ŽSR š. p. Od  
1.1.2002 sa ŽSR rozdelili na dva  
Konanie zastavené, č. OU-TT-OSZP2-  
2019/017115/KI zo dňa 23.07.2019.  
stanica; kontrola  
a
údržba  
železničných rušňov a koľajových  
vozidiel, manipulácia s ropnými  
látkami  
a
používanie  
samostatné subjekty  
ŽSR  
a
odmasťovacích  
nevhodná  
nebezpečnými látkami.  
prostriedkov;  
Železničnú spoločnosť, a. s. (ZSSK),  
z ktorých druhá sa následne rozdelila  
na ďalšie dva subjekty - Železničná  
spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. a  
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.  
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia,  
a. s. spravuje depá doteraz.  
manipulácia  
s
TT (1847) / Voderady  
– skládka  
SK/EZ/TT/1847  
Obec Voderady  
Povinná osoba MZPSR (určená  
uznesením vlády SR)  
1970;  
skládka  
komunálneho  
komunálneho  
odpadu  
odpadu; bývalé hlinisko, ktoré  
slúžilo na výrobu tehliarskych  
výrobkov, na skládke je uložený  
Konanie zastavené, č. OU-TT-OSZP2-  
2017/002501/Kl zo dňa 27.01.2017.  
komunálny odpad  
minulosti bol na skládku  
dovážaný priemyselný odpad  
z
obce,  
v
z
výrobných podnikov mesta Trnava  
PN (1982) / Piešťany  
- bývalá Tesla –  
kontaminačný mrak  
pod sídliskom  
SK/EZ/PN/1982  
Piešťany, Tesla a Chirana  
Tesla a Chirana  
Okresný úrad v sídle kraja nezačal  
konanie o určení povinnej osoby.  
pred r. 1989; elektrotechnická  
výroba; Kontaminančný mrak pod  
sídliskom A. Trajana je spôsobený  
znečistením premigrovaným  
z
areálu bývalej Tesly a Chirany.  
32  
Trenčiansky kraj  
20 záznamov environmentálnych záťaží v kategórii B (potvrdená  
environmentálna záťaž) s vysokou prioritou (K > 65)  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku  
EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia,  
dátum posledného  
rozhodnutia  
BN (001) / Horné Naštice -  
skládka popolčeka  
SK/EZ/BN/55  
Pravdepodobne 60.  
Horné Naštice  
VAB, a. s. v konkurze  
Schválenie plánu prác  
08.10.2018.  
-
90. roky 20.  
Závod ktorý produkoval popolček  
vznikol v r. 1951. V r. 1990 bol  
vyčlenený zo štátneho podniku  
storočia; skládka vznikla počas funkčnej  
prevádzky bývalého štátneho podniku  
Tatra v Bánovciach nad Bebravou ako  
dočasné úložisko popolčeka. Pod  
skládkou je vybudovaná hrádza. Je  
predpoklad znečistenia horninového  
TATRA  
Kopřivnice  
a
vznikol  
samostatný podnik VAB a. s. V r.  
1993 bol majoritným akcionárom  
SIPOX s.r.o. V r. 1998 vznikla TATRA  
prostredia  
kontaminovanými  
SIPOX a v r. 2002 sa zmenilo  
priesakovými vodami.  
obchodné meno spoločnosti na  
TANAX a. s. Počet parciel, na ktorých  
sa EZ nachádza je 45, ich zoznam sa  
nachádza v registri dokumentov EZ.  
Časť areálu vlastní a spravuje spoločnosť  
KORD Slovakia, a. s., ktorá sa zaoberá  
prenájmom výrobných priestorov. Na  
skládku bol vyvážaný popolček z výroby  
bývalej Tatry a neskôr VAB a.s. a Tatry  
Sipox a. s.  
BN (003) / Bánovce nad  
Bebravou - ŽS  
SK/EZ/BN/57  
Bánovce nad Bebravou  
Železničná spoločnosť,  
a. s.  
17.8.2004; železničné depo a stanica;  
dňa 17.8.2004 o 12:50 hod. došlo k  
vykoľajeniu lokomotívy a k následnému  
úniku motorovej nafty  
silného poškodenia nádrže. Nafta  
lokomotívy celom objeme unikla  
V čase vzniku EZ, ako aj v čase  
realizácie sanačných prác bola  
lokalita vo vlastníctve Železničnej  
spoločnosti, a. s.  
V
súčasnosti  
sú  
pozemkov  
Slovenskej  
vlastníkom  
Železnice  
v dôsledku  
z
V
r. 2005 spoločnosť zanikla  
a
republiky, Bratislava.  
Schválenie aktualizácie  
plánu prác 13.12.2016.  
v
následne vznikli dve ďalšie:  
do horninového prostredia.  
Železničná spoločnosť Slovensko a.  
s. a Železničná spoločnosť Cargo  
Slovakia a. s.  
MY (006)  
/
Myjava  
-
SK/EZ/MY/521  
Myjava  
Schválenie  
plánu  
prác  
skládka galvanických kalov  
- Holičov vrch  
Od roku 1986; skládka, kde sa ukladali  
galvanické kaly z bývalej SAM nemá  
Od roku 1986 - do 1991 SAM, š. p..  
Od roku 1992 - 1999 SAM, a. s. Od  
roku 2000 - 2003 SAM, a. s. v  
konkurze. Od roku 2003 v zmysle  
zmluvy o predaji vecí z konkurznej  
podstaty Mesto Myjava.  
20.10.2017.  
vybudovaný  
zberný  
systém  
priesakových vôd. Priesakové vody sú  
čiastočne zachytávané pätným drénom  
a odvádzané horizontálnymi vrtmi. Na  
okraji skládky sa nachádza množstvo  
galvanických kalov - nebezpečný odpad.  
Nie sú známe ďalšie subjekty, ktoré  
by sa podieľali na vzniku EZ.  
NM (008)/Nové Mesto nad  
Váhom - areál vojenského  
útvaru  
SK/EZ/NM/530  
70. - 90. roky 20. storočia  
Areál bol do roku 1990 využívaný  
Nové Mesto nad Váhom  
Od r. 1970 do r. 1990 bol areál  
vojenského útvaru spoločne využívaný  
Terajším vlastníkom cca  
2/3 areálu je mesto Nové  
Mesto  
nad  
Váhom.  
33  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku  
EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia,  
dátum posledného  
rozhodnutia  
sovietskou  
armádou. Aktivity SA boli sústredené do  
východnej západnej časti.  
V týchto častiach armáda vykonávala  
opravárenskú činnosť ženijnej pásovej  
techniky. V areáli sa nachádzal sklad s  
PHM, umývacia rampa, montážny  
mostík, opravárenské dielne, sklad  
riedidiel, sklad opotrebovaných olejov,  
manipulačné a odstavné plochy.  
aj  
česko-slovenskou  
sovietskou  
a
česko-slovenskou  
Vlastníkom cca 1/3 areálu  
je súkromná firma. Na  
armádou. Neskôr v objekte pôsobili 2  
vojenské útvary slovenskej armády,  
ktoré dané územie využívali tým istým  
spôsobom.  
a
predmetnom území  
súčasnosti mesto Nové  
Mesto nad Váhom  
v
realizuje výstavbu bytov.  
schválenie plánu prác  
12.06.2013  
NM (013) / Stará Turá -  
skládka KO Drahý vrch  
SK/EZ/NM/535  
roky 1960 - 1990  
Stará Turá  
CHIRANA-PREMA a. s. v  
konkurze  
schválenie plánu prác  
30.08.2019  
Na skládku odpadov bol vyvážaný  
odpad z výroby Chirana Stará Turá,  
ktorá bola od roku 1991 akciovou  
spoločnosťou.  
V roku 1993 bol zmenený názov  
spoločnosti na Chirana-Prema a. s.  
a od roku 2009 je spoločnosť v  
konkurze. Je možné, že po skončení  
konkurzu pripadne skládka PO  
mestu Stará Turá.  
Skládka bola využívaná na  
uskladňovanie odpadov, ktoré vznikali  
pri galvanizácii, neskôr len na ukladanie  
neutralizačných kalov. Išlo o  
nebezpečné odpady s obsahom ťažkých  
kovov a kyanidov.  
NM (014)/Trenčianske  
Bohuslavice - areál  
Hydrostavu  
SK/EZ/NM/536  
pravdepodobne 60. - 90. roky 20.  
storočia;  
Trenčianske Bohuslavice  
Pôvodným vlastníkom areálu bol  
Hydrostav š. p., pričom  
HYDROSTAV a. s.  
Okresný  
úrad  
OSŽP  
v
Trenčín k predmetnej EZ  
nekonal.  
Na danom území pôsobí  
V
priemyselnom areáli bývalého  
Hydrostavu minulosti prebiehala  
výroba oceľových konštrukcií, stavebno  
zámočnícka výroba opravy  
stavebných  
Trenčianskych  
fungoval  
Bohuslaviciach  
odštepný  
v
závod  
HYDROSTAV-u.  
V
roku 1992 bol  
viacero  
menších  
-
a
štátny podnik zrušený bez likvidácie  
a následne vznikol HYDROSTAV a. s.  
podnikov, ktoré priestory  
bývalého priemyselného  
areálu využívajú ako  
parkovacie plochy pre  
nákladné automobily.  
nákladných vozidiel  
strojov.  
a
V
roku 2002 vznikla spoločnosť  
HYDROSTAV  
Bohuslavice a. s.,  
Trenčianske  
v roku 2004  
premenovaná na Hydroterra servis  
a. s., ktorá je od roku 2011  
likvidácii.  
v
V
súčasnosti  
je  
vlastníkom  
pozemkov spoločnosť Leo Reality  
Group s.r.o., ktorá priestory  
prenajíma iným subjektom.  
PD (005) / Nováky - NCHZ -  
SK/EZ/PD/626  
Nováky  
Novácke chemické  
areál závodu  
Novácke chemické závody (NCHZ) vznikli  
v r. 1940, kedy bola spustená výroba  
sodného lúhu, chlóru a jeho derivátov. V  
r. 1994 sa bývalý štátny podnik  
transformoval na akciovú spoločnosť.  
Od r. 1940; vykonáva sa aj  
v
závody, a. s.  
súčasnosti  
intenzitou;  
s
nezmenenou  
vznikli  
V
areáli závodu sa  
NCHZ  
nachádzajú aj ďalšie  
v
r. 1934-1935. Podnik je  
v
subjekty, ktoré sa svojou  
činnosťou mohli podieľať  
na vzniku EZ. Sú to  
súčasnosti v konkurze (od 12.7. do  
11.8.2011 sa mohli cez verejné  
Profil spoločnosti  
v
pripojených  
34  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku  
EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia,  
dátum posledného  
rozhodnutia  
dokumentoch.  
obstarávanie prihlásiť záujemcovia o  
napríklad Výskumný ústav  
.
jeho kúpu). Závod  
v
posledných  
petrochemický,  
LaRF  
rokoch prechádzal modernizáciou a  
staré zdroje znečistenia už nie sú  
aktívne. Areál závodu počas viac ako  
NOVA.  
Určenie povinnej osoby  
23.08.2018.  
70-ročnej  
činnosti  
bol  
kontaminovaný z viacerých zdrojov -  
výrobne PCE, TCE, jamy ťažkých  
olejov a podobne. V r. 1985 (HG  
štúdia) sa zistilo, že podzemné vody  
v
areáli  
závodu  
sú  
silne  
kontaminované  
organickými  
a
anorganickými chemikáliami  
a že  
toto znečistenie sa dostáva do rieky  
Nitra.  
V r. 1992 bola prieskumom zistená  
resp.  
potvrdená  
vysoká  
kontaminácia zemín ClU a ropnými  
látkami.  
PD (010)  
/
Prievidza  
-
SK/EZ/PD/631  
Prievidza  
Železničná  
spoločnosť  
rušňové depo - nádrže  
Okolo roku 2000 (únik ropných látok do  
kanalizácie 21.01.2000); kontaminácia  
vznikla únikom ropných látok do  
horninového prostredia pravdepodobne  
pri plnení nádrží na naftu a pri čerpaní  
pohonných hmôt v okolí čerpacej stanice  
- širšie okolie.  
Pôvodná ČSD š. p. sa po rozdelení  
ČSFR rozdelila na dva subjekty, pričom  
na Slovensku vznikli ŽSR š. p. Od  
01.01.2002 sa ŽSR rozdelili na dva  
Cargo Slovakia, a. s.  
Zmena  
plánu  
prác  
24.07.2019.  
samostatné subjekty  
ŽSR  
a
Železničnú spoločnosť, a. s. (ZSSK),  
z ktorých druhá sa následne rozdelila  
na ďalšie dva subjekty - Železničná  
spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. a  
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.  
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia,  
a. s. spravuje depá doteraz.  
PE (001) / Bošany - skládka  
koželužní  
SK/EZ/PE/637  
Bošany  
Koželužne Group Bošany  
akciová spoločnosť  
Objekty a pozemky areálu  
po konkurznom konaní  
V r. 1953 vznikli Koželužne Bošany, po  
privatizácii v r. 1992 vznikla spoločnosť  
Koželužne Bošany a. s., ktorá však v r.  
2008 zanikla. V r. 1999 vznikla ďalšia  
spoločnosť Koželužne Group Bošany a.  
s. Areál je postupne rozpredávaný  
menším súkromným spoločnostiam.  
Roky 1950 - 1970; v areáli bývalého  
podniku Koželužne Bošany sú na  
voľnom  
odpadové kože zo spracovania koží  
(cca  
900 m3), impregnované  
soľami Cr.  
priestranstve  
uložené  
prevádzkujú  
firmy.  
menšie  
6
Schválenie plánu prác  
03.09.2019.  
PE (003) / Partizánske -  
SK/EZ/PE/639  
Partizánske  
Areál patril v minulosti  
ZDA - sklad chemikálií  
80. - 90. roky 20. storočia  
V areáli sídlili Závody 29. augusta, š.  
p. Po ich zrušení boli pozemky  
závodu postupne rozpredávané  
Závodom 29. augusta,  
š. p., ktorý bol v roku  
2011 zrušený.  
V
areáli bývalého podniku ZDA  
Partizánske boli skladované chemikálie  
neznámeho zloženia, ktoré boli uložené  
súkromným  
spoločnostiam.  
V
Okresný  
úrad  
OSŽP  
v
čiastočne skorodovaných kovových  
minulosti bola vlastníkom pozemku,  
Trenčín k predmetnej EZ  
35  
Názov EZ  
Držiteľ EZ  
Identifikátor  
rok vzniku EZ  
Vlastnícke vzťahy v čase vzniku EZ  
Subjekty podieľajúce sa na vzniku  
EZ  
Držiteľ EZ  
Štádium riešenia,  
dátum posledného  
rozhodnutia  
sudoch v nedostatočne zabezpečenom  
areáli. Chemikálie pochádzali ešte z čias  
fungovania Závodov 29. augusta,  
ktorých hlavnou výrobnou činnosťou  
bola obuvnícka výroba. V súčasnosti sa v  
lokalite sudy nenachádzajú (boli  
odvezené na likvidáciu).  
na ktorom boli uložené sudy  
nekonal.  
s chemikáliami,  
PASINVEST, a. s. (v súčasnosti je v  
konkurze). Momentálne je  
spoločnosť  
vlastníkom pozemkov spoločnosť  
KVARTET, a. s.  
PU (003) / Lednické Rovne  
- ČS PHM  
SK/EZ/PU/726  
pred rokom 1989  
Lednické Rovne  
SLOVNAFT, a. s.  
Okresný úrad  
Trenčín k predmetnej EZ  
Čerpacia stanica patrila Benzinolu n.  
p. neskôr Benzinol š. p. Po  
transformácii vznikol SLOVNAFT a.  
s., ktorý je vlastníkom predmetnej  
čerpacej stanice.  
OSŽP  
Podľa SIŽP sú tam od roku 1995 2-  
plášťové nádrže - 4 x 25 m3 + 1 x 5m3  
(ORO) + 1 x 5 m3 (znečistenie vody).  
Dovtedy tam boli 1-plášťové nádrže.  
Podľa Slovnaftu bola ČS PHM  
rekonštruovaná v r. 1996. Ekologickým  
auditom bolo zistené znečistenie  
podzemných vôd.  
nekonal.  
PU (004) / Lednické Rovne  
SK/EZ/PU/727  
Lednické Rovne  
Ledrov, spol. s r.o  
- skládka Podstránie  
r. 1960 - rok vzniku skládky (podľa RSO)  
Regionálna, riadená skládka odpadov  
(NNO) je na nevhodnom mieste - nad  
nivou Váhu. Plochu má 75 155 m2,  
objem 301 900 m3, OP, IPKZ. Sú tu staré  
Ledrov, spol. s r.o. Lednické Rovne  
Ledrov, spol.  
prevádzkuje  
s
r.o.  
bola