INFORMATÍVNE KONSOLIDOVANÉ ZNENIE PRÁVNEHO PREDPISU

73/1998 Z. z.

ZÁKON

zo 17. februára 1998

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

SLUŽOBNÝ POMER

Základné ustanovenia

§ 1

(1) Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba").

(2) Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

(3) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(4) Tam, kde sa v tomto zákone okrem § 33a až 33j a § 287j uvádza

a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") alebo Policajný zbor, rozumie sa tým aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba a Národný bezpečnostný úrad,

b) služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu,

c) minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "minister"), rozumie sa tým aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu,

d) policajné vzdelanie, rozumie sa tým aj odborné vzdelanie alebo spravodajské vzdelanie.

§ 2

(1) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

(2) Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

(3) Kadetom sa na účely tohto zákona rozumie policajt, ktorý je zaradený v štátnej službe kadeta.

(4) Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby.

(5) Služobný pomer sa zakladá k štátu.

§ 2a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. 1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 1aa)

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

(3) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom. 1)

(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

(5) Služobný úrad oboznámi colníkov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa

odseku 1

policajtom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.

§ 3

V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len "nadriadený"), ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 4

(1) Nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. 1b)

(2) Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov.

§ 5

(1) Systemizácia v štátnej službe (ďalej len "systemizácia") obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe.

(2) Návrh systemizácie pripravuje na základe schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(3) Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Úprava systemizácie sa vykoná na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu roka úpravu systemizácie môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky.

(4) Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.

DRUHÁ ČASŤ

DRUH, VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 6

Druhy štátnej služby

Druhy štátnej služby sú:

a) štátna služba kadeta,

b) prípravná štátna služba,

c) stála štátna služba,

d) dočasná štátna služba.

§ 6a

Štátna služba kadeta

(1) Štátna služba kadeta je určená na získanie kvalifikačného predpokladu na funkciu.

(2) Kadet, ktorý získal kvalifikačný predpoklad na funkciu a zložil služobnú prísahu, sa zaradí do prípravnej štátnej služby.

(3) Na štátnu službu kadeta sa nepoužijú ustanovenia § 18 až 36a, § 39 až 42, § 46, § 48a, § 82, § 84 ods. 1 a 2, § 85 až 102, § 102b, § 102c, § 103, § 104, § 105, § 109, § 113 až 129, § 141a, § 146, § 191 až 198c.

(4) Na štátnu službu kadeta sa primerane vzťahujú ustanovenia § 37, § 43 až 45, § 47, § 48, § 49 až 62 a § 130.

§ 7

Prípravná štátna služba

(1) Prípravná štátna služba je príprava na výkon stálej štátnej služby.

(2) Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru alebo odo dňa zaradenia kadeta do prípravnej štátnej služby podľa § 6a ods. 2 a počas jej trvania je policajt ustanovený do funkcie ako policajt čakateľ. V tejto dobe je policajt povinný získať policajné vzdelanie. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3) Prípravná štátna služba policajta, ktorý získal kvalifikačný predpoklad na funkciu počas výkonu štátnej služby kadeta, trvá jeden rok.

(4) Do doby prípravnej štátnej služby sa započítava

a) doba skutočného výkonu štátnej služby,

b) doba štúdia na splnenie policajného vzdelania, okrem doby štúdia, ktorým sa získal kvalifikačný predpoklad na funkciu počas výkonu štátnej služby kadeta,

c) dovolenka,

d) doba, keď policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa policajtovi poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat.

(5) Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť iba v prípade, ak počas nej policajt bez svojho zavinenia nezískal policajné vzdelanie, najviac však o jeden rok. V prípravnej štátnej službe po skončení skúšobnej doby plní policajt služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený.

(6) Po prijatí do služobného pomeru musí každý policajt prejsť prípravnou štátnou

službou s výnimkou policajta, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a policajta, ktorý bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(7) Do prípravnej štátnej služby sa zaradí aj policajt, ktorý už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby a nespĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, a to najdlhšie do jej splnenia.

(8) Príslušník Policajného zboru v prípravnej štátnej službe, s výnimkou policajta podľa odseku 7 a policajta, ktorý získal kvalifikačný predpoklad na funkciu počas výkonu štátnej služby kadeta, absolvuje v rámci denného štúdia na splnenie kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania základný policajný výcvik, teoreticko-praktickú prípravu, odborný výcvik a odbornú prax.

(9) Prípravná štátna služba policajta, na ktorého je schválené služobné hodnotenie so záverom, že je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, alebo ktorý svojím zavinením nezískal príslušné policajné vzdelanie, trvá aj po uplynutí doby dvoch rokov, a to až do skončenia služobného pomeru z týchto dôvodov.

§ 8

Skúšobná doba

(1) Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe, v dočasnej štátnej službe alebo pri zaradení kadeta do prípravnej štátnej služby sa určí skúšobná doba, najkratšie na tri mesiace a najdlhšie na 18 mesiacov. Skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať ani skracovať. Do skúšobnej doby sa započítavajú doby uvedené v

§ 7 ods. 4

(2) Ustanovenie

odseku 1

sa nevzťahuje na riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

(3) Skúšobná doba kadeta plynie počas celej doby výkonu štátnej služby kadeta.

§ 9

Stála štátna služba

(1) Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Policajt sa zaradí do stálej štátnej služby

a) po skončení prípravnej štátnej služby,

b) po skončení dočasnej štátnej služby podľa

§ 10 ods. 2

, alebo

c) ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jednonásobok doby, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval a spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu; dobou trvania služobného pomeru je doba, ktorá sa započítava do doby výsluhy rokov v hodnosti (

(3) Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj policajt, ktorého predchádzajúci služobný pomer k Policajnému zboru trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul viac ako jednonásobok doby, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a pri poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.

§ 10

Dočasná štátna služba

(1) Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonať aj opätovne.

(2) Policajt, ktorý vykonal dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň dvoch rokov a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v

§ 7 ods. 4

(3) Policajt počas zaradenia do dočasnej štátnej služby má rovnaké postavenie ako policajt v stálej štátnej službe.

§ 11

Kvalifikačné predpoklady na funkciu

(1) Kvalifikačné predpoklady na funkciu na účely tohto zákona sú:

a) kvalifikačný predpoklad vzdelania a

b) kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania.

(2) V tabuľkách zloženia a počtov služobných úradov sa môžu pre jednotlivé funkcie určiť požiadavky na ich výkon. Ak je pre funkciu takáto požiadavka určená, policajt je povinný ju splniť najneskôr do dvoch rokov od ustanovenia do funkcie alebo od určenia tejto požiadavky.

§ 12

Kvalifikačný predpoklad vzdelania

(1) Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní štúdijného odboru.

(2) Stupne vzdelania sú:

a) úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len "úplné stredné vzdelanie"), 1a)

b) vysokoškolské vzdelanie. 2)

(3) Policajt spĺňa kvalifikačný predpoklad

a) úplného stredného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a vykonal maturitnú skúšku alebo absolutóriom,

b) vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v študijnom programe príslušného stupňa a vykonal štátne skúšky.

(4) V tabuľkách zloženia a počtu služobných úradov sa pre funkcie s plánovaným vysokoškolským vzdelaním určí požadovaný stupeň vysokoškolského vzdelania.

§ 13

Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania

Policajt spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, ak

a) získal základné policajné vzdelanie a je ustanovený do funkcie s plánovanou práporčíckou hodnosťou, alebo

b) získal špecializované policajné vzdelanie.

Podmienky prijatia a prijímacie konanie

§ 14

(1) Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a

a) je bezúhonný,

b) je spoľahlivý,

c) spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, a ak ide o štátnu službu kadeta, spĺňa niektorý zo stupňov vzdelania kvalifikačného predpokladu vzdelania,

d) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby,

e) ovláda štátny jazyk, 3)

f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, 4)

g) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,

h) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,

i) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa

48 ods. 6

(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra trestov. 5) Občan v prijímacom konaní na účel preukázania bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.5) Údaje podľa tretej vety služobný úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov; uvedené sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu, ak by tým mohlo dôjsť k ohrozeniu plnenia úloh podľa osobitných predpisov.5a)

(3) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý

a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, 6) alebo

b) požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich 7) (ďalej len "iná návyková látka"), alebo

c) podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby alebo

d) bol z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že

1. pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, alebo

2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo

3. bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta.

(4) Predpoklady uvedené v

odseku 1 písm. g) až i)

preukazuje občan čestným vyhlásením.

(5) Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v

odseku 1

musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(6) Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať 8) o jeho osobe tieto údaje:

a) meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,

b) dátum a miesto narodenia,

c) adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,

d) štátnu príslušnosť a jej zmeny,

e) číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,

f) vzdelanie, prehľad navštevovaných škôl,

g) jazykové vedomosti,

h) zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,

i) prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,

j) vykonávanie podnikateľskej činnosti,

k) miesto a čas základnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a Slovenskej informačnej službe, dosiahnutú hodnosť,

l) všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe,

m) postih za priestupok alebo za iný správny delikt,

n) závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

o) zdravotnú klasifikáciu z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,

p) závery psychologického vyšetrenia o duševnej spôsobilosti,

r) závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti.

(7) Na účely

odseku 5

je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o policajtovi podľa

odseku 6

po celý čas trvania služobného pomeru a na účely osobitného zákona 8a) aj po skončení služobného pomeru.

(8) Minister môže výnimočne prijať občana do služobného pomeru na plnenie úloh na úseku kriminálneho spravodajstva, 8b) aj keď nespĺňa podmienky uvedené v

odseku 1 písm. a)

až d)

§ 14a

(1) Na zistenie spôsobilosti podľa

§ 14 ods. 1 písm. d)

sa občan podrobí lekárskemu vyšetreniu, psychologickému vyšetreniu, previerke ovládania štátneho jazyka a previerke fyzickej zdatnosti, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Zdravotnú spôsobilosť v prijímacom konaní posudzuje služobný posudkový lekár podľa

§ 222

lekárskym posudkom na základe záverov vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo 8c) v pôsobnosti ministerstva alebo lekárom určeným ministerstvom.

(3) Za telesne spôsobilého sa považuje občan, ktorý vyhovuje požiadavkám na fyzickú zdatnosť stanoveným ministerstvom. Previerke fyzickej zdatnosti sa nepodrobí občan, ktorý dosiahol 50 rokov veku, ak ide o muža, a 40 rokov veku, ak ide o ženu.

(4) Duševná spôsobilosť v prijímacom konaní sa posudzuje psychologickým vyšetrením občana, ktoré vykonáva služobný psychológ.

(5) Na účely zistenia spoľahlivosti podľa

§ 14 ods. 3 písm. b)

možno občana podrobiť aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti.

§ 15

(1) Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

(2) Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.

(3) V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:

a) písomnú žiadosť o prijatie,

b) vyplnený dotazník,

c) životopis,

d) osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní, sobášny list, rodné listy detí alebo ich overené odpisy,

e) vojenskú knižku alebo preukaz branca,

f) čestné vyhlásenie podľa

§ 14 ods. 4

(4) Občan, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru je povinný predložiť aj doklad o dobách podľa

§ 20 ods. 3

§ 86 ods. 7

; to neplatí, ak v predchádzajúcom služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.

(5) Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon služby v Policajnom zbore.

(6) Prijímacie konanie sa končí vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru, späťvzatím žiadosti o prijatie alebo zamietnutím žiadosti o prijatie bez zdôvodnenia. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

(7) Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.

(8) Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 16

Vznik služobného pomeru

(1) Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu. Na vznik služobného pomeru kadeta sa nevyžaduje zloženie služobnej prísahy.

(2) Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať

a) meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, rodné číslo a pridelené evidenčné číslo,

b) deň vzniku služobného pomeru,

c) druh štátnej služby,

d) funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby a služobný úrad,

e) hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

f) údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,

g) dĺžku skúšobnej doby,

h) dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa občan prijíma do dočasnej štátnej služby,

i) dĺžku základného času služby v týždni.

(3) Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.

(4) Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 17

Služobná prísaha

(1) Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

(2) Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka informačnej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Slovenskej informačnej služby. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť ústavné zriadenie Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!".

(3) Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka Národného bezpečnostného úradu skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Národného bezpečnostného úradu. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť záujmy Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!".

(4) Kadet pri zaradení do prípravnej štátnej služby skladá služobnú prísahu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 3.

§ 18

Príbuzenské a iné obdobné vzťahy policajtov v štátnej službe

(1) Policajti, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu, 9) nesmú sa zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol bezprostredne podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

(2) Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa

odseku 1

§ 19

Služobná rovnošata

(1) Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť k Policajnému zboru.

(2) Policajt vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate.

(3) Na služobnej rovnošate nosí policajt štátny znak Slovenskej republiky.

(4) Prezident Policajného zboru alebo generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže môže policajtovi alebo bývalému policajtovi, ktorý spĺňa podmienky na výsluhový dôchodok, na jeho písomnú žiadosť povoliť nosenie služobnej rovnošaty po skončení služobného pomeru.

(5) Podrobnosti o služobnej rovnošate a jej vyobrazenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(6) Ustanovenia

odsekov 1 až 5

sa nevzťahujú na Národný bezpečnostný úrad a na

Slovenskú informačnú službu.

§ 20

Hodnosti

(1) Policajtovi patrí hodnosť. Ustanovujú sa tieto hodnosti, a ak tento zákon neustanovuje inak, doba výsluhy rokov je

a) v práporčíckej hodnosti

1. strážmajster dva roky

2. nadstrážmajster tri roky

3. podpráporčík štyri roky

4. práporčík päť rokov

5. nadpráporčík

b) v dôstojníckej hodnosti

1. podporučík jeden rok

2. poručík dva roky

3. nadporučík tri roky

4. kapitán tri roky

5. major štyri roky

6. podplukovník päť rokov

7. plukovník

c) v generálskej hodnosti

generál.

(2) Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

(3) Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou doby

a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak policajtovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,

b) výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

c) služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,

d) rodičovskej dovolenky podľa

§ 152 ods. 2

e) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej má policajt nárok na polovicu sumy nemocenského, 10)

f) prerušenia výkonu funkcie podľa

§ 44 ods. 2

g) na ktorú bolo policajtovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

h) neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jednu pätinu základného času služby v týždni podľa

§ 64 ods. 1

alebo

Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti

§ 21

(1) Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania, policajt sa vymenuje do hodnosti strážmajstra.

(2) Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, policajt sa vymenuje do hodnosti podporučíka.

(3) Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, je policajt vymenovaný do hodnosti poručíka. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.

(4) Doba výkonu odborných činností podľa

odseku 3

je na vymenovanie do hodnosti

a) nadporučíka 3 roky

b) kapitána 6 rokov

c) majora 10 rokov

d) podplukovníka 15 rokov

e) plukovníka 21 rokov.

§ 22

(1) Policajtovi, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, sa do doby výsluhy rokov v hodnosti započítava doba trvania služobného pomeru v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona. Policajt je pri opätovnom prijatí vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre policajta výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa

§ 21

. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, vymenuje sa do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

(2) Policajt, ktorý bol v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti, ak taká hodnosť podľa tohto zákona existuje, prípadne do hodnosti rovnakej úrovne. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je ustanovený do funkcie, v ktorej budú využité jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa

§ 21

§ 23

(1) Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

a) je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

b) od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,

c) kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre hodnosť.

(2) Policajt v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienku uvedenú v

odseku 1

písm. b)

, má nárok na povýšenie do hodnosti

a) podporučíka, ak je ustanovený do funkcie, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania,

b) poručíka, ak je ustanovený do funkcie, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania prvého stupňa,

c) nadporučíka, ak je ustanovený do funkcie, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

(3) Policajt má nárok na povýšenie do hodnosti podľa

odseku 2

, len ak je pre túto funkciu plánovaná dôstojnícka hodnosť a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre túto hodnosť.

§ 24

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti

(1) Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú:

a) pre práporčícke hodnosti

1. úplné stredné vzdelanie,

2. základné policajné vzdelanie;

b) pre dôstojnícke hodnosti až do hodnosti nadporučíka

1. úplné stredné vzdelanie,

2. špecializované policajné vzdelanie;

c) pre dôstojnícke hodnosti kapitán a major

1. vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, 2)

2. špecializované policajné vzdelanie;

d) pre dôstojnícke hodnosti podplukovník a plukovník

1. vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, 2)

2. špecializované policajné vzdelanie.

(2) Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa policajt vtedy, ak spĺňa obidve jeho časti.

§ 25

Návrh na vymenovanie do hodnosti generála

Návrh na vymenovanie policajta do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.

§ 26

Prepožičanie hodnosti

Policajtovi zaradenému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na dobu, po ktorú to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu hodnosť plánovanú pre funkciu, v ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný, s výnimkou hodnosti generál. Policajtovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

Služobné hodnotenie

§ 27

(1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

(2) V hodnotiacej časti sa posudzujú

a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,

b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,

c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,

e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,

f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa

§ 14 ods. 2

g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

(3) Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

(4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je

a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,

b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,

c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,

d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo

e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

(5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

a) pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby,

b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby.

(6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

a) najmenej raz za päť rokov,

b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie,

c) zrušené od 1.1.2008.

§ 28

(1) Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

(2) Ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

(3) Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska.

§ 29

Zrušený od 1.1.2008

§ 30

Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.

§ 31

(1) Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením.

(2) Policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

§ 32

(1) Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti (

§ 241 ods. 7)

až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

(2) Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie policajta formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

(3) Podrobnosti o priebežnom hodnotení a o zakladaní služobného hodnotenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 33

Ustanovenie do funkcie a odvolanie z funkcie

(1) Policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

(2) Policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

(3) Policajt sa ustanovuje do riadiacej funkcie podľa zásad kariérneho postupu, ktoré

vydá minister.

(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad.

Vymenovanie do funkcie a zánik výkonu funkcie prezidenta Policajného zboru

§ 33a

(1) Príslušníka Policajného zboru do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenúva minister vnútra Slovenskej republiky na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (ďalej len "výbor pre obranu a bezpečnosť"), ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie.

(2) Funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru je štyri roky. Tá istá osoba môže byť vymenovaná do funkcie prezidenta Policajného zboru najviac na dve funkčné obdobia.

(3) Do funkcie prezidenta Policajného zboru možno vymenovať len toho, kto

a) je príslušníkom Policajného zboru celkovo najmenej desať rokov,

b) nebol odsúdený za spáchanie trestného činu,

c) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

d) získal špecializované policajné vzdelanie a

e) bol celkovo najmenej päť rokov nadriadeným, ktorý riadil aspoň jedného príslušníka Policajného zboru, ktorý bol nadriadeným.

(4) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky požiada pre prezidenta Policajného zboru, ktorý nemá bezpečnostnú previerku stupňa utajenia Prísne tajné, o jej vykonanie do 30 dní od jeho vymenovania.

(5) Výkon funkcie prezidenta Policajného zboru zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia,

b) vzdaním sa funkcie,

c) odvolaním z funkcie,

d) skončením služobného pomeru.

(6) Minister vnútra Slovenskej republiky odvolá prezidenta Policajného zboru z funkcie, ak

a) nevykonáva svoju funkciu najmenej šesť mesiacov,

b) bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony,

c) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

d) bol odsúdený za spáchanie trestného činu,

e) sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia,

f) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie policajta,

g) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

h) do desiatich mesiacov od vymenovania do funkcie nezíska oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo mu zanikne oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, alebo

i) na základe odôvodneného návrhu ministra vnútra Slovenskej republiky odporučí jeho odvolanie výbor pre obranu a bezpečnosť aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru.

§ 33b

(1) Výberové konanie na funkciu prezidenta Policajného zboru vyhlasuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na svojom webovom sídle najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia prezidenta Policajného zboru. Ak zanikne výkon funkcie prezidenta Policajného zboru podľa § 33a ods. 5 písm. b) až d), Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyhlási výberové konanie na funkciu prezidenta Policajného zboru do 30 dní od zániku výkonu funkcie.

(2) Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje

a) uvedenie funkcie, na obsadenie ktorej sa vyhlasuje výberové konanie,

b) uvedenie predpokladov na výkon funkcie podľa § 33a ods. 3 a zoznam dokumentov podľa odseku 3,

c) adresu, na ktorú je potrebné doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania, a dátum, do ktorého je potrebné doručiť túto žiadosť; lehota na doručenie žiadosti nesmie byť kratšia ako 30 dní od vyhlásenia výberového konania,

d) poučenie, že na žiadosť o zaradenie do výberového konania, ku ktorej nie sú priložené dokumenty podľa odseku 3, a na žiadosť o zaradenie do výberového konania doručenú po termíne určenom v oznámení o vyhlásení výberového konania sa neprihliada a uchádzač nebude zaradený do výberového konania.

(3) Uchádzač k žiadosti o zaradenie do výberového konania priloží životopis a koncepciu rozvoja a riadenia Policajného zboru.

(4) Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 33a ods. 3 a ktorý doručil žiadosť o zaradenie do výberového konania spolu s dokumentmi podľa odseku 3 v lehote určenej v oznámení o vyhlásení výberového konania, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pozve na

výberové konanie najmenej desať dní pred jeho uskutočnením.

(5) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bezodkladne po pozvaní uchádzačov podľa odseku 4 zverejní na svojom webovom sídle ich životopisy a dátum a miesto výberového konania.

§ 33c

(1) Výberové konanie na funkciu prezidenta Policajného zboru uskutočňuje komisia, ktorá má sedem členov. Dvoch členov komisie menuje minister vnútra Slovenskej republiky a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru. Za člena komisie možno vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena komisie a je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 33d ods. 1. Generálny prokurátor Slovenskej republiky nesmie za člena komisie vymenovať osobu, ktorá je príslušníkom Policajného zboru.

(2) Činnosť komisie riadi jej predseda, ktorého volia členovia komisie spomedzi seba. Prvé zasadnutie komisie zvolá minister vnútra Slovenskej republiky.

(3) Úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti komisie plní Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(4) Na platnosť rozhodnutia komisie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov. Podrobnosti o rokovaní komisie, spôsobe hodnotenia uchádzačov, rozhodovaní komisie a o účasti na jej zasadnutiach upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje komisia. Rokovací poriadok bezodkladne po jeho schválení zverejní Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na svojom webovom sídle.

§ 33d

(1) Vo výberovom konaní sa hodnotia riadiace, organizačné a kontrolné schopnosti, odborné vedomosti a ďalšie skutočnosti, ktoré sú potrebné alebo vhodné na výkon funkcie prezidenta Policajného zboru.

(2) Komisia vyhodnotí uchádzačov a určí tých, ktorí sú vhodní na funkciu prezidenta Policajného zboru. O priebehu výberového konania komisia vypracuje zápisnicu, ktorú predloží ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

(3) Zápisnica o priebehu výberového konania obsahuje

a) dátum, čas a miesto uskutočnenia výberového konania,

b) zoznam členov komisie,

c) zoznam uchádzačov, ktorí sa zúčastnili výberového konania,

d) stručný opis priebehu výberového konania,

e) zoznam uchádzačov, ktorých komisia určila ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru,

f) vyjadrenie člena komisie, ktorý nesúhlasí s určením niektorého uchádzača ako vhodného na funkciu prezidenta Policajného zboru, ak o zápis vyjadrenia požiada,

g) dátum, čas a miesto spísania zápisnice,

h) uvedenie člena komisie, ktorý zápisnicu spísal,

i) vlastnoručné podpisy všetkých členov komisie.

(4) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zverejní zápisnicu o priebehu výberového konania do piatich dní od jeho uskutočnenia na svojom webovom sídle.

(5) Ak komisia neurčí žiadneho uchádzača ako vhodného na funkciu prezidenta Policajného zboru, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do 30 dní od zverejnenia zápisnice vyhlási nové výberové konanie.

§ 33e

(1) Minister vnútra Slovenskej republiky do 15 dní odo dňa, keď mu bola predložená zápisnica o priebehu výberového konania, predloží výboru pre obranu a bezpečnosť najmenej troch kandidátov z uchádzačov, ktorých komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru. Ak komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru menej ako troch uchádzačov, minister vnútra Slovenskej republiky predloží výboru pre obranu a bezpečnosť ako kandidátov všetkých uchádzačov, ktorých komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru.

(2) Ak výbor pre obranu a bezpečnosť neodporučí ministrovi vnútra Slovenskej republiky vymenovať do funkcie prezidenta Policajného zboru žiadneho z predložených kandidátov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do 30 dní od oznámenia rozhodnutia výboru Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vyhlási nové výberové konanie. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyhlási nové výberové konanie aj vtedy, ak minister vnútra Slovenskej republiky do 30 dní od oznámenia rozhodnutia výboru Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky nevymenuje do funkcie prezidenta Policajného zboru žiadneho z kandidátov odporúčaných výborom pre obranu a bezpečnosť.

Vymenovanie do funkcie a zánik výkonu funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby

§ 33f

(1) Príslušníka Policajného zboru do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vymenúva vláda na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie.

(2) Funkčné obdobie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby je štyri roky. Tá istá osoba môže byť vymenovaná do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby najviac na dve funkčné obdobia.

(3) Do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby možno vymenovať len toho, kto

a) je príslušníkom Policajného zboru,

b) nebol odsúdený za spáchanie trestného činu,

c) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

d) bol spolu najmenej desať rokov v služobnom pomere

1. príslušníka Policajného zboru v inšpekčnej službe alebo v službe kriminálnej polície,

2. príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže ako poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, alebo

3. prokurátora ako prokurátor, ktorý vykonáva dozor v trestnom konaní, a

e) bol spolu najmenej päť rokov

1. nadriadeným, ktorý riadil aspoň jedného príslušníka Policajného zboru alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý bol nadriadeným, alebo

2. vedúcim prokurátorom.

(4) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky požiada pre riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ktorý nemá bezpečnostnú previerku stupňa utajenia Prísne tajné, o jej vykonanie do 30 dní od jeho vymenovania.

(5) Výkon funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia,

b) vzdaním sa funkcie,

c) odvolaním z funkcie,

d) skončením služobného pomeru.

(6) Vláda odvolá riaditeľa Úradu inšpekčnej služby z funkcie, ak

a) nevykonáva svoju funkciu najmenej šesť mesiacov,

b) bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony,

c) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

d) bol odsúdený za spáchanie trestného činu,

e) sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia,

f) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie policajta,

g) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

h) do desiatich mesiacov od vymenovania do funkcie nezíska oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo mu zanikne oprávnenie na

oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, alebo

i) na základe odôvodneného návrhu vlády odporučí jeho odvolanie výbor pre obranu a bezpečnosť aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru.

§ 33g

(1) Výberové konanie na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vyhlasuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na svojom webovom sídle najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Ak zanikne výkon funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby podľa § 33f ods. 5 písm. b) až d), Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyhlási výberové konanie na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby do 30 dní od zániku výkonu funkcie.

(2) Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje

a) uvedenie funkcie, na obsadenie ktorej sa vyhlasuje výberové konanie,

b) uvedenie predpokladov na výkon funkcie podľa § 33f ods. 3 písm. b) až e) a zoznam dokumentov podľa odseku 3,

(3) Uchádzač k žiadosti o zaradenie do výberového konania priloží životopis a uchádzač, ktorý nie je príslušníkom Policajného zboru, aj doklady preukazujúce splnenie predpokladov na výkon funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby podľa § 33f ods. 3 písm. c) až e).

(4) Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 33f ods. 3 písm. b) až e) a ktorý doručil žiadosť o zaradenie do výberového konania spolu s dokumentmi podľa odseku 3 v lehote určenej v oznámení o vyhlásení výberového konania, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pozve na výberové konanie najmenej desať dní pred jeho uskutočnením.

(5) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bezodkladne po pozvaní uchádzačov podľa odseku 4 zverejní na svojom webovom sídle ich životopisy a dátum a miesto výberového konania.

§ 33h

(1) Výberové konanie na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby uskutočňuje komisia, ktorá má sedem členov. Po jednom členovi komisie menuje minister vnútra Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Policajného zboru, rektor

Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru. Za člena komisie možno vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena komisie a je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 33i ods. 1. Generálny prokurátor Slovenskej republiky nesmie za člena komisie vymenovať osobu, ktorá je príslušníkom Policajného zboru alebo príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2) Činnosť komisie riadi jej predseda, ktorého volia členovia komisie spomedzi seba. Prvé zasadnutie komisie zvolá minister vnútra Slovenskej republiky.

(3) Úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti komisie plní Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

§ 33i

(1) Vo výberovom konaní sa hodnotia riadiace, organizačné a kontrolné schopnosti, odborné vedomosti a ďalšie skutočnosti, ktoré sú potrebné alebo vhodné na výkon funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.

(2) Komisia vyhodnotí uchádzačov a určí tých, ktorí sú vhodní na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. O priebehu výberového konania komisia vypracuje zápisnicu, ktorú predloží ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

(3) Zápisnica o priebehu výberového konania obsahuje

a) dátum, čas a miesto uskutočnenia výberového konania,

b) zoznam členov komisie,

c) zoznam uchádzačov, ktorí sa zúčastnili výberového konania,

d) stručný opis priebehu výberového konania,

e) zoznam uchádzačov, ktorých komisia určila ako vhodných na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby,

f) vyjadrenie člena komisie, ktorý nesúhlasí s určením niektorého uchádzača ako vhodného na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ak o zápis vyjadrenia požiada,

g) dátum, čas a miesto spísania zápisnice,

h) uvedenie člena komisie, ktorý zápisnicu spísal,

i) vlastnoručné podpisy všetkých členov komisie.

(4) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zverejní zápisnicu o priebehu výberového konania najneskôr päť dní po jeho uskutočnení na svojom webovom sídle.

(5) Ak komisia neurčí žiadneho uchádzača ako vhodného na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do 30 dní od zverejnenia zápisnice vyhlási nové výberové konanie.

§ 33j

(1) Minister vnútra Slovenskej republiky do 15 dní odo dňa, keď mu bola predložená zápisnica o priebehu výberového konania, predloží výboru pre obranu a bezpečnosť najmenej troch kandidátov z uchádzačov, ktorých komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Ak komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby menej ako troch uchádzačov, minister vnútra Slovenskej republiky predloží výboru pre obranu a bezpečnosť ako kandidátov všetkých uchádzačov, ktorých komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.

(2) Ak výbor pre obranu a bezpečnosť neodporučí vláde vymenovať do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby žiadneho z