Tiež sa stávajú prípady, kedy osoba, ktorej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť podá podnet na vykonanie dohľadu a následne svoje rozhodnutie zmení a žiada zastavenie dohľadu. Navrhovaná úprava vymedzuje, za akých podmienok môžu podnet na vykonanie dohľadu podať blízke osoby. Podávateľovi podnetu sa priznáva právo byť oboznámený so začatím výkonu dohľadu a s výsledkom dohľadu po jeho skončení. Podávateľ podnetu, jeho zástupca ani blízka osoba v súčasnosti nemajú zákonom č. 581/2004 Z. z. priznané právo na získanie informácií z dohľadu. Podľa navrhovanej úpravy sa v oblasti dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou priznáva osobe, ktorej práva a právom chránené záujmy mali byť porušené, resp. jej zákonnému zástupcovi, právo na poskytnutie úplného protokolu z výkonu dohľadu vrátane prípadných námietok poskytovateľa k protokolu a zápisnice z prerokovania týchto námietok.
Za účelom zabezpečenia, aby mal podávateľ podnetu úplné informácie o dohľade, sa do podstatných náležitostí protokolu dopĺňajú vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a vyjadrenia prizvanej osoby pri výkone dohľade, t. j. konzultanta úradu, ktorý je odborníkom v príslušnom medicínskom odbore, v ktorom bola zdravotná starostlivosť poskytnutá.
Navrhovanou úpravou sa zefektívni vykonávanie dohľadov, kedy bude možné zastaviť dohľad v prípadoch, keď jeho vykonaniu bránia objektívne prekážky. Napríklad, ak počas výkonu sú zistené skutočnosti, pre ktoré dohľad nemožno vykonať, napríklad nie je dostupná zdravotná dokumentácia alebo zanikne dohliadaný subjekt bez právneho nástupcu. Zastavenie výkonu dohľadu bude tiež možné v prípade, ak podávateľ podnetu o to požiada, alebo neposkytne úradu súčinnosť, napriek úradom doručenej žiadosti o súčinnosť.
V návrhu zákona boli pôvodne aj ako možní podávatelia podnetu rôzne inštitúcie, ako napr. Ministerstvo zdravotníctva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, samosprávny kraj a v rámci pripomienok bolo zámerom doplniť aj Sociálnu poisťovňu. Avšak navrhovaná úprava predstavovala zásah do osobnostných práv osoby, ktorej bola zdravotná starostlivosť poskytnutá, kolidujúci s GDPR a legislatívou upravujúcou získanie, účel získania, nakladanie a účel použitia údajov zo zdravotnej dokumentácie vo vzťahu k tam taxatívne uvedeným subjektom.
Ak by aj tieto inštitúcie boli subjektami oprávnenými na výpis zo zdravotnej dokumentácie podľa § 24 ods. 4 písm. b) a v osobitných prípadoch aj písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z., ich mandát narábať s osobnými údajmi by bol na mieste, avšak tento mandát je vymedzený taxatívne, explicitne stanoveným účelom ich získania a ich účelom použitia. Bolo by nevyhnutné vstúpiť do množstva právnych predpisov a doplniť týmto subjektom právo na nakladanie s týmito údajmi. Tieto inštitúcie, resp. orgány nemôžu disponovať právom podávať podnety podľa navrhovanej úpravy, lebo by išlo o spracúvanie osobných údajov pacientov bez právneho základu.
Pôvodne navrhovaná úprava bola rozporná s ustanoveniami GDPR v rozsahu taxatívne uvedených subjektov ako podávateľov podnetu, preto museli byť vypustení. Podľa článku 9 ods. 1 GDPR sa zakazuje spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických údajov, biometrických údajov na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby, údajov týkajúcich sa zdravia alebo údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby. Podľa článku 9 ods. 2 písm. h)