1
TABUĽKA ZHODY
návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie
Smernica
Smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov
Právne predpisy Slovenskej republiky
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti ( ďalej „návrh zákona“)
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej „493/2011“)
Vybrané pravidlá pre rozpočtové rámce (príručka) z 28.5.2020 (ďalej „Príručka“) podpísané ministrom financií SR a publikované vo Finančnom spravodajcovi pod č. 10 dňa 12.6.2020.
1
2
3
4
5
6
7
8
Článok
(Č, O,
V, P)
Text
Spôsob transp.
(N, O, D, n.a.)
Číslo
predpisu
Článok (Č, §, O, V, P)
Text
Zhoda
Poznámky
Čl. 4 ods.1
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa fiškálne plánovanie zakladalo na realistických makroekonomických a rozpočtových prognózach používajúcich najaktuálnejšie informácie. Rozpočtové plánovanie je založené na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo obozretnejšom scenári.
Makroekonomické a rozpočtové prognózy sa porovnávajú s najaktuálnejšími prognózami Komisie a v prípade potreby s prognózami ďalších nezávislých orgánov. Významné rozdiely medzi
N
493/2011
návrh zákona čl.I
Príručka
Čl. 8 ods.1
ods.2
Bod I ods.1
(1) Za účelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania rozpočtu verejnej správy sa zriaďujú Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy (ďalej len „výbory“). Výbory sú poradnými orgánmi ministra financií.
Výbory najmenej dvakrát ročne vypracúvajú prognózy najmä v oblasti vývoja makroekonomiky, daňových a odvodových príjmov, vybraných nedaňových príjmov a vybraných výdavkov rozpočtu verejnej správy. Prognózy sa vypracúvajú do 31. marca bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.
1. Za prípravu makroekonomických prognóz a rozpočtových prognóz (prognózy daňových príjmov,
Ú
2
zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie sa opíšu s odôvodnením najmä v prípade, keď sa úroveň alebo rast premenných vo vonkajších predpokladoch významne líši od hodnôt uvádzaných v prognózach Komisie.
písm.a)
prognózy nedaňových príjmov a prognózy výdavkov) je zodpovedné Ministerstvo financií SR, pričom pôsobnosť Výboru pre daňové prognózy a Výboru pre makroekonomické prognózy ustanovuje ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Makroekonomické prognózy a rozpočtové prognózy
a) sa porovnávajú s najaktuálnejšími prognózami Komisie a v prípade potreby s prognózami ďalších nezávislých orgánov (Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska). Významné rozdiely medzi zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie sa opíšu s odôvodnením najmä v prípade, keď sa úroveň alebo rast premenných vo vonkajších predpokladoch významne líši od hodnôt uvádzaných v prognózach Komisie (čl. 4 ods. 1 smernice)
Čl. 4 ods.5
5. Členské štáty bližšie určia, ktorá inštitúcia je zodpovedná za prípravu makroekonomických a rozpočtových prognóz, a zverejnia oficiálne makroekonomické a rozpočtové prognózy vypracované pre fiškálne plánovanie vrátane použitých metodík, predpokladov a príslušných parametrov, o ktoré sa tieto prognózy opierajú.
N
493/2011
návrh zákona čl.I
493/2011
a
návrh zákona čl.I
Čl. 8 ods.1
ods.2
Čl. 9 ods. 3
Bod I ods.1
(1) Za účelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania rozpočtu verejnej správy sa zriaďujú Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy (ďalej len „výbory“). Výbory sú poradnými orgánmi ministra financií.
(2)Výbory najmenej dvakrát ročne vypracúvajú prognózy najmä v oblasti vývoja makroekonomiky, daňových a odvodových príjmov, vybraných nedaňových príjmov a vybraných výdavkov rozpočtu verejnej správy. Prognózy sa vypracúvajú do 31. marca bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.
Ministerstvo financií najmenej dvakrát ročne zverejňuje prognózy vypracované výbormi podľa čl. 8 ods. 2, a to do 31.marca bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.
Ú
3
Minimálne každý rok členské štáty a Komisia vedú technický dialóg o predpokladoch, ktoré sú oporou pri vypracúvaní makroekonomických a rozpočtových prognóz.
n.a.
Príručka
písm.d)
1. Za prípravu makroekonomických prognóz a rozpočtových prognóz (prognózy daňových príjmov, prognózy nedaňových príjmov a prognózy výdavkov) je zodpovedné Ministerstvo financií SR, pričom pôsobnosť Výboru pre daňové prognózy a Výboru pre makroekonomické prognózy ustanovuje ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Makroekonomické prognózy a rozpočtové prognózy
d) Ministerstvo financií SR zverejňuje na svojej webovej stránke vrátane metodiky, predpokladov a parametrov použitých pre ich tvorbu (čl. 4 ods. 5 smernice).
n.a.
Toto ustanovenie sa netransponuje keďže sa týka technického dialógu
Čl. 4 ods.6
6. Makroekonomické a rozpočtové prognózy pre fiškálne plánovanie podliehajú pravidelnému, nezaujatému a komplexnému hodnoteniu založenému na objektívnych kritériách vrátane hodnotenia ex post. Výsledky tohto hodnotenia sa zverejňujú a primerane zohľadňujú v budúcich makroekonomických a rozpočtových prognózach. V prípade, že sa pri hodnotení odhalí významná odchýlka ovplyvňujúca makroekonomické prognózy minimálne za štyri po sebe nasledujúce roky, dotknutý členský štát prijme potrebné opatrenia a zverejní ich.
N
493/2011
493/2011a
návrh zákona čl.I
Príručka
Čl. 3 ods. 1
Čl. 4 ods.1
písm. g)
Bod I ods.1
Zriaďuje sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti.
Rada
vykonáva ďalšie činnosti súvisiace s monitorovaním a hodnotením vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotením plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti,
1. Za prípravu makroekonomických prognóz a rozpočtových prognóz (prognózy daňových príjmov, prognózy nedaňových príjmov a prognózy výdavkov) je zodpovedné Ministerstvo financií SR, pričom pôsobnosť Výboru pre daňové prognózy a Výboru pre makroekonomické prognózy ustanovuje ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Makroekonomické prognózy a rozpočtové prognózy
Ú
4
písm.c)
c)podliehajú pravidelnému, nezaujatému a komplexnému hodnoteniu založenému na objektívnych kritériách vrátane hodnotenia ex post. Výsledky tohto hodnotenia sa zverejňujú na webovej stránke Ministerstva financií SR a primerane sa zohľadňujú v budúcich makroekonomických prognózach a rozpočtových prognózach. Ak sa pri hodnotení odhalí významná odchýlka ovplyvňujúca makroekonomické prognózy minimálne za štyri po sebe nasledujúce roky, Ministerstvo financií SR prijme potrebné opatrenia a zverejní ich na svojej webovej stránke (čl. 4 ods. 6 smernice)
Čl. 5
Každý členský štát zavedie numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty, ktoré počas viacročného horizontu účinne podporujú dodržiavanie jeho povinností vyplývajúcich zo ZFEÚ v oblasti rozpočtovej politiky pre verejnú správu ako celok. Týmito pravidlami sa presadzuje najmä:
a)
súlad s referenčnými hodnotami týkajúcimi sa deficitu a dlhu stanovenými v súlade so ZFEÚ;
b)
prijatie viacročného fiškálneho plánovacieho horizontu vrátane dodržiavania strednodobého rozpočtového cieľa členského štátu.
N
návrh zákona čl.I
Čl.5
(1)Výšku čistého dlhu a hodnoty finančných aktív podľa čl. 2 písm. j) zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky na svojom webovom sídle spolu so zverejnením výšky dlhu verejnej správy najneskôr v deň zverejnenia výšky dlhu verejnej správy Európskou komisiou. Ak sa výška dlhu verejnej správy zverejnená Európskou komisiou odlišuje od výšky dlhu verejnej správy zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, na účely posudzovania výšky čistého dlhu podľa odsekov 3 až 6 a 8 sa použije výška dlhu verejnej správy zverejnená Európskou komisiou. Na účely posudzovania výšky čistého dlhu podľa odsekov 3 až 6 a 8 sa za čistý dlh považuje čistý dlh k 31. decembru predchádzajúceho roka zverejnený v bežnom roku.
(2)Horný limit čistého dlhu sa ustanovuje vo výške 55 % podielu na hrubom domácom produkte.
(3)Ak výška čistého dlhu dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatnia sa opatrenia uvedené v odsekoch 4 až 6 a 8, ktorých cieľom je znížiť čistý dlh pod 40 %.
(4)Ak výška čistého dlhu dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň
Ú
5
nedosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa tieto opatrenia:
a)vláda predloží národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy, ktorým zabezpečí, aby sa v roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa zverejnia údaje podľa čl. 2 písm. j), zlepšila hodnota salda rozpočtu verejnej správy upravená o vplyv hospodárskeho cyklu a o jednorazové vplyvy (ďalej len „štrukturálne saldo“) aspoň o hodnotu 0,5 % hrubého domáceho produktu; metodiku výpočtu štrukturálneho salda vypracúva a zverejňuje rada,
b)ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie spolu so stanoviskom rady.
(5)Ak výška čistého dlhu dosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa okrem opatrení podľa odseku 4 písm. b) aj tieto opatrenia:
a)vláda predloží národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy, ktorým zabezpečí, aby sa v roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa zverejnia údaje podľa čl. 2 písm. j), zlepšila hodnota štrukturálneho salda aspoň o hodnotu 1 % hrubého domáceho produktu,
b)nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády.
(6)Ak výška čistého dlhu dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa okrem opatrení podľa odseku 5 aj tieto opatrenia:
a)vláda predloží národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúci rozpočtový rok, ktorého realizácia zabezpečí
6
1.aspoň vyrovnané štrukturálne saldo,
2.prebytkové štrukturálne saldo aspoň vo výške 1% hrubého domáceho produktu, ak v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou podľa hodnotenia rady existujú vysoké riziká,
b)obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet bez finančných operácií.
(7)Ak vláda predložila národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy pred zverejnením výšky čistého dlhu podľa odseku 1 a výška čistého dlhu odôvodňuje uplatnenie opatrení podľa odseku 4 písm. a), odseku 5 písm. a) alebo odseku 6 písm. a), je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý je v súlade s odsekom 4 písm. a), odsekom 5 písm. a) alebo odsekom 6 písm. a).
(8)Ak výška čistého dlhu dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, okrem uplatnenia opatrení podľa odseku 6, vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení na jeho zníženie a spojí hlasovanie o prijatí týchto opatrení s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde. Ak vláda v predchádzajúcom rozpočtovom roku uplatnila opatrenia podľa odseku 6 a výška čistého dlhu v predchádzajúcom roku medziročne klesla, vláda predloží na rokovanie národnej rady len návrh opatrení na zníženie čistého dlhu; uplatnenie opatrení podľa odseku 6 vyhodnotí rada. Návrh opatrení na zníženie čistého dlhu vláda predloží na rokovanie národnej rady do 60 dní od zverejnenia výšky čistého dlhu Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa odseku 1 spolu so stanoviskom rady.
(9)Pri uplatnení opatrení podľa odsekov 4 až 6 a 8 sú subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty sú
7
súčasťou rozpočtu verejnej správy, povinné zosúladiť návrhy svojich rozpočtov s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy.
(10)Ak by sa hodnota štrukturálneho salda v dôsledku postupu podľa odsekov 4 až 6 a 8 zlepšila na úroveň prebytku štrukturálneho salda vyššieho ako 2% hrubého domáceho produktu, vláda môže určiť zlepšenie štrukturálneho salda tak, aby prebytok štrukturálneho salda nepresiahol 2% hrubého domáceho produktu.
(11)Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 4 až 6 a 8 sa nevzťahuje na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu až do skončenia vojny alebo do skončenia vojnového stavu.
(12)Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 4 až 6 a 8 sa nevzťahuje na obdobie 12 kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom
a)Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci rok vyjadrený v stálych cenách klesol medziročne aspoň o tri percentuálne body,
b)ministerstvo financií zverejní spolu so stanoviskom rady, že výdavky verejnej správy spojené s obnovením fungovania bankového sektora postihnutého finančnou krízou, výdavky verejnej správy súvisiace s odstraňovaním následkov živelnej pohromy a prírodnej katastrofy, ktoré zasiahli územie Slovenskej republiky a záväzky a výdavky verejnej správy vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv presiahli v úhrne ročne aspoň 2 % hrubého domáceho produktu
8
Čl.7a
(13)Národná rada schvaľuje návrh rady na vyhlásenie mimoriadnej okolnosti a jej ukončenie. Návrh na vyhlásenie mimoriadnej okolnosti môže rada podať, ak skutočný alebo odhadovaný negatívny vývoj ekonomiky, vyhlásenie výnimočného stavu, núdzového stavu alebo vyhlásenie mimoriadnej situácie môžu spôsobiť mimoriadne zhoršenie salda rozpočtu verejnej správy alebo čistého dlhu. Po schválení mimoriadnej okolnosti podľa prvej vety sa opatrenia uvedené v odsekoch 4 až 6 a 8 po dobu 12 kalendárnych mesiacov od schválenia mimoriadnej okolnosti neuplatnia. Rada môže navrhnúť národnej rade, že opatrenia uvedené v odsekoch 6 a 8 sa neuplatnia po dobu maximálne ďalších 36 kalendárnych mesiacov. Ak nastala mimoriadna okolnosť skôr ako sa zverejnia a potvrdia skutočnosti podľa odseku 12, obdobie 12 kalendárnych mesiacov plynie od schválenia mimoriadnej okolnosti. Ak nastala mimoriadna okolnosť a zverejnené údaje podľa odseku 12 nedosahujú hodnoty uvedené v odseku 12, rada môže navrhnúť národnej rade ukončenie mimoriadnej okolnosti.
(14)Na obdobie 24 mesiacov nasledujúcich po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, sa povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 6 a 8 nevzťahuje.
(15) Ak zmena uplatňovanej jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu alebo zaradenie právnických osôb medzi subjekty verejnej správy vyvolané zmenou uplatňovanej jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu medziročne zvýši čistý dlh aspoň o 2 % hrubého domáceho produktu, v dôsledku čoho čistý dlh dosiahne horný percentuálny limit podľa odsekov 6 a 8, pri
9
uplatňovaní ustanovení podľa odsekov 6 a 8 sa na toto zvýšenie dlhu neprihliada počas obdobia 12 mesiacov počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo zverejnená výška čistého dlhu verejnej správy.
(1)Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti.
(2)Limit verejných výdavkov sa určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady. Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy určená podľa odseku 3 a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy.
(3)Limit verejných výdavkov vypočítava rada z hodnoty plánovaného štrukturálneho salda, od ktorého sa odpočítajú výdavky na správu dlhu verejnej správy, odvod do rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a pripočítajú
a)predpokladaný výsledok hospodárenia územnej samosprávy,
b)predpokladané konsolidované daňové príjmy vrátane príjmov poistných fondov, upravené
10
o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy,
c)predpokladané konsolidované nedaňové príjmy, granty a transfery bez jednorazových vplyvov transferov okrem grantov a transferov z rozpočtu Európskej únie.
(4)Príjmy uvedené v odseku 3 písm. b) a c) sa znižujú o zodpovedajúce príjmy územnej samosprávy.
(5)V rámci limitu verejných výdavkov sa povinne určuje rezerva na krytie nepredvídaných rozpočtových vplyvov.
(6)Vláda do 60 dní po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, hodnotu plánovaného štrukturálneho salda. Hodnota plánovaného štrukturálneho salda sa určuje na základe ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti s primeraným zohľadnením miery rizika. Vláda určí na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady minimálne zlepšenie štrukturálneho salda tak, aby pri vysokom riziku v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou zlepšila ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti najmenej o 1% hrubého domáceho produktu a aby pri strednom riziku zlepšila ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti najmenej o 0,5% hrubého domáceho produktu, pričom zlepšenie štrukturálneho salda musí byť v súlade s čl. 5 ods. 4 až 6 a 8.
(7)Ak by sa hodnota plánovaného štrukturálneho salda v dôsledku postupu podľa odseku 6 zlepšila na úroveň štrukturálneho
11
Čl.13a
prebytku vyššieho ako 2% hrubého domáceho produktu, vláda môže určiť zlepšenie štrukturálneho salda tak, aby štrukturálny prebytok nepresiahol 2% hrubého domáceho produktu.
(8)Limit verejných výdavkov na nasledujúce štyri roky schvaľuje národná rada uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Po schválení limitu verejných výdavkov možno na rokovanie národnej rady predkladať návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných výdavkov len s návrhom kompenzačných opatrení.
(9)Aktualizovaný limit verejných výdavkov rada vypočíta do 30. júna rozpočtového roka a do 30 dní od doručenia žiadosti ministerstva financií o aktualizáciu limitu. Metodiku aktualizácie limitu verejných výdavkov vypracúva a zverejňuje rada. Aktualizovaný limit verejných výdavkov rada zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Pri výpočte aktualizovaného limitu verejných výdavkov sa zohľadňujú
a)zmeny v dlhodobej udržateľnosti ovplyvnené legislatívnymi zmenami schválenými národnou radou,
b)zistené prekročenie limitu verejných výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku na základe hodnotenia podľa odseku 11,
c)vplyvy legislatívnych zmien na príjmy verejnej správy,
d)zistený rozdiel medzi skutočnou výškou prijatých grantov a transferov bez jednorazových vplyvov, okrem grantov a transferov z Európskej únie a ich rozpočtovanou výškou,
e)zistený rozdiel medzi skutočnou výškou príjmov, ktoré neposudzujú výbory podľa čl. 8 ods. 1 a ich rozpočtovanou výškou,
12
f)zistený rozdiel medzi skutočnou výškou odvodu do rozpočtu Európskej únie a jeho rozpočtovanou výškou,
g)zistený rozdiel medzi skutočnými výdavkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ich rozpočtovanou výškou,
h)vplyvy opatrení podľa čl. 5 ods. 4 až 6 a 8.
(10)Rada môže aktualizovať limit verejných výdavkov aj pri zmene makroekonomických a demografických predpokladov výrazne ovplyvňujúcich predpokladané saldo rozpočtu verejnej správy.
(11)Plnenie limitu verejných výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku hodnotí a zverejňuje rada. V hodnotení sa zohľadňujú
a)schválené legislatívne zmeny s vplyvom na príjmy rozpočtu verejnej správy alebo dlhodobú udržateľnosť,
b)zmeny zaradenia jednotlivých subjektov do sektora verejnej správy a ich vyradenie a ďalšie vplyvy vychádzajúce z jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu,
c)použitie nevyčerpaných finančných prostriedkov z minulých rokov,
d) jednorazové vplyvy na verejné výdavky.
(1)Správu podľa čl. 4 ods. 1 písm. d) rada vypracuje a predloží po prvýkrát najneskôr v roku 2023. Správu podľa čl. 4 ods. 1 písm. e) druhého bodu rada vypracuje a zverejní po prvýkrát najneskôr v roku 2022.
(2)Pri posudzovaní výšky čistého dlhu v roku 2021 za rok 2020 sa použijú odseky 3 až 7.
13
(3)Horný limit čistého dlhu sa pre rok 2020 ustanovuje vo výške 58 % podielu na hrubom domácom produkte.
(4)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 48 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 51 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 4.
(5)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 51 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 5.
(6)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 58 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 6.
(7)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 58 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 8.
(8)Horný limit čistého dlhu pre rok 2021 sa ustanovuje vo výške 57 % podielu na hrubom domácom produkte. Horný limit čistého dlhu pre rok 2022 sa ustanovuje vo výške 56 % podielu na hrubom domácom produkte.
(9)Počnúc rozpočtovým rokom 2021 sa percentuálne vyjadrená výška čistého dlhu uvedená v odsekoch 4 až 7 každoročne znižuje o jeden percentuálny bod až do dosiahnutia horného percentuálneho limitu uvedeného v čl. 5 ods. 5 alebo ods. 4, najdlhšie do roku 2028, ak odsek 10 neustanovuje inak, pričom v tomto období sa
14
uplatnia rovnaké opatrenia ako sú uvedené v čl. 5 ods. 4 až 6 a 8 a 9.
(10)Ak nastanú skutočnosti uvedené v čl. 5 ods. 11 až 13 znižovanie o jeden percentuálny bod podľa odseku 9 sa prerušuje počnúc rokom, za ktorý boli zistené skutočnosti uvedené v čl. 5 ods. 12 a 13 alebo počnúc rokom, v ktorom došlo k povedaniu vojny alebo k vyhláseniu vojnového stavu. V znižovaní sa pokračuje od roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu obdobia uvedeného v čl. 5 ods. 12 a 13 alebo po roku, v ktorom došlo ku skončeniu vojny alebo skončeniu vojnového stavu.
(11)Limit verejných výdavkov sa po prvýkrát určuje postupom podľa čl. 7a ods. 2 na volebné obdobie národnej rady, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona.
(12)V VIII. volebnom období národnej rady sa limit verejných výdavkov určuje na roky 2023 a 2024; ustanovenie čl. 7a ods. 2 prvej vety, ods. 6 prvej vety a ods. 8 prvej vety sa nepoužije. Vláda do 30 dní po zverejnení správy o dlhodobej udržateľnosti, v roku 2022 určí na roky 2023 a 2024 hodnotu plánovaného štrukturálneho salda podľa čl. 7a ods. 6. Limit verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 schvaľuje národná rada uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(13)Ustanovenia čl. 11 a 13 sa od 1. januára 2021 neuplatnia.
Čl.6
1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia ZFEÚ týkajúce sa rámca Únie pre rozpočtový dohľad, numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty obsahujú špecifikácie týchto prvkov:
N
návrh zákona čl.I
Čl.5
(1)Výšku čistého dlhu a hodnoty finančných aktív podľa čl. 2 písm. j) zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky na svojom webovom sídle spolu so zverejnením výšky dlhu verejnej správy
Ú
15
a)
vymedzenie cieľa a rozsah pôsobnosti pravidiel;
b)
účinné a včasné monitorovanie dodržiavania pravidiel založené na spoľahlivej a nezávislej analýze, ktorú vykonávajú nezávislé orgány alebo orgány s funkčnou nezávislosťou od fiškálnych orgánov členských štátov;
c)
následky v prípade nedodržania pravidiel.
2. Ak numerické fiškálne pravidlá obsahujú únikové doložky, v týchto doložkách sa stanoví obmedzené množstvo konkrétnych okolností, ktoré sú v súlade s povinnosťami členského štátu v oblasti rozpočtovej politiky vyplývajúcimi zo ZFEÚ, a prísne postupy, pri ktorých sa povoľuje dočasné nedodržanie pravidiel.
najneskôr v deň zverejnenia výšky dlhu verejnej správy Európskou komisiou. Ak sa výška dlhu verejnej správy zverejnená Európskou komisiou odlišuje od výšky dlhu verejnej správy zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, na účely posudzovania výšky čistého dlhu podľa odsekov 3 až 6 a 8 sa použije výška dlhu verejnej správy zverejnená Európskou komisiou. Na účely posudzovania výšky čistého dlhu podľa odsekov 3 až 6 a 8 sa za čistý dlh považuje čistý dlh k 31. decembru predchádzajúceho roka zverejnený v bežnom roku.
(2)Horný limit čistého dlhu sa ustanovuje vo výške 55 % podielu na hrubom domácom produkte.
(3)Ak výška čistého dlhu dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatnia sa opatrenia uvedené v odsekoch 4 až 6 a 8, ktorých cieľom je znížiť čistý dlh pod 40 %.
(4)Ak výška čistého dlhu dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa tieto opatrenia:
a)vláda predloží národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy, ktorým zabezpečí, aby sa v roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa zverejnia údaje podľa čl. 2 písm. j), zlepšila hodnota salda rozpočtu verejnej správy upravená o vplyv hospodárskeho cyklu a o jednorazové vplyvy (ďalej len „štrukturálne saldo“) aspoň o hodnotu 0,5 % hrubého domáceho produktu; metodiku výpočtu štrukturálneho salda vypracúva a zverejňuje rada,
b)ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie spolu so stanoviskom rady.
16
(5)Ak výška čistého dlhu dosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa okrem opatrení podľa odseku 4 písm. b) aj tieto opatrenia:
a)vláda predloží národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy, ktorým zabezpečí, aby sa v roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa zverejnia údaje podľa čl. 2 písm. j), zlepšila hodnota štrukturálneho salda aspoň o hodnotu 1 % hrubého domáceho produktu,
b)nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády.
(6)Ak výška čistého dlhu dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa okrem opatrení podľa odseku 5 aj tieto opatrenia:
a)vláda predloží národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúci rozpočtový rok, ktorého realizácia zabezpečí
1.aspoň vyrovnané štrukturálne saldo,
2.prebytkové štrukturálne saldo aspoň vo výške 1% hrubého domáceho produktu, ak v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou podľa hodnotenia rady existujú vysoké riziká,
b)obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet bez finančných operácií.
(7)Ak vláda predložila národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy pred zverejnením výšky čistého dlhu podľa odseku 1 a výška čistého dlhu odôvodňuje uplatnenie opatrení podľa odseku 4 písm. a), odseku 5 písm. a) alebo odseku 6 písm. a), je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady
17
a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý je v súlade s odsekom 4 písm. a), odsekom 5 písm. a) alebo odsekom 6 písm. a).
(8)Ak výška čistého dlhu dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, okrem uplatnenia opatrení podľa odseku 6, vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení na jeho zníženie a spojí hlasovanie o prijatí týchto opatrení s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde. Ak vláda v predchádzajúcom rozpočtovom roku uplatnila opatrenia podľa odseku 6 a výška čistého dlhu v predchádzajúcom roku medziročne klesla, vláda predloží na rokovanie národnej rady len návrh opatrení na zníženie čistého dlhu; uplatnenie opatrení podľa odseku 6 vyhodnotí rada. Návrh opatrení na zníženie čistého dlhu vláda predloží na rokovanie národnej rady do 60 dní od zverejnenia výšky čistého dlhu Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa odseku 1 spolu so stanoviskom rady.
(9)Pri uplatnení opatrení podľa odsekov 4 až 6 a 8 sú subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty sú súčasťou rozpočtu verejnej správy, povinné zosúladiť návrhy svojich rozpočtov s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy.
(10)Ak by sa hodnota štrukturálneho salda v dôsledku postupu podľa odsekov 4 až 6 a 8 zlepšila na úroveň prebytku štrukturálneho salda vyššieho ako 2% hrubého domáceho produktu, vláda môže určiť zlepšenie štrukturálneho salda tak, aby prebytok štrukturálneho salda nepresiahol 2% hrubého domáceho produktu.
(11)Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 4 až 6 a 8 sa nevzťahuje na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu až do
18
skončenia vojny alebo do skončenia vojnového stavu.
(12)Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 4 až 6 a 8 sa nevzťahuje na obdobie 12 kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom
a)Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci rok vyjadrený v stálych cenách klesol medziročne aspoň o tri percentuálne body,
b)ministerstvo financií zverejní spolu so stanoviskom rady, že výdavky verejnej správy spojené s obnovením fungovania bankového sektora postihnutého finančnou krízou, výdavky verejnej správy súvisiace s odstraňovaním následkov živelnej pohromy a prírodnej katastrofy, ktoré zasiahli územie Slovenskej republiky a záväzky a výdavky verejnej správy vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv presiahli v úhrne ročne aspoň 2 % hrubého domáceho produktu
(13)Národná rada schvaľuje návrh rady na vyhlásenie mimoriadnej okolnosti a jej ukončenie. Návrh na vyhlásenie mimoriadnej okolnosti môže rada podať, ak skutočný alebo odhadovaný negatívny vývoj ekonomiky, vyhlásenie výnimočného stavu, núdzového stavu alebo vyhlásenie mimoriadnej situácie môžu spôsobiť mimoriadne zhoršenie salda rozpočtu verejnej správy alebo čistého dlhu. Po schválení mimoriadnej okolnosti podľa prvej vety sa opatrenia uvedené v odsekoch 4 až 6 a 8 po dobu 12 kalendárnych mesiacov od schválenia mimoriadnej okolnosti neuplatnia. Rada môže navrhnúť národnej rade, že opatrenia uvedené v odsekoch 6 a 8 sa neuplatnia po dobu maximálne ďalších 36 kalendárnych mesiacov. Ak nastala
19
Čl.7a
mimoriadna okolnosť skôr ako sa zverejnia a potvrdia skutočnosti podľa odseku 12, obdobie 12 kalendárnych mesiacov plynie od schválenia mimoriadnej okolnosti. Ak nastala mimoriadna okolnosť a zverejnené údaje podľa odseku 12 nedosahujú hodnoty uvedené v odseku 12, rada môže navrhnúť národnej rade ukončenie mimoriadnej okolnosti.
(14)Na obdobie 24 mesiacov nasledujúcich po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, sa povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 6 a 8 nevzťahuje.
(15) Ak zmena uplatňovanej jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu alebo zaradenie právnických osôb medzi subjekty verejnej správy vyvolané zmenou uplatňovanej jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu medziročne zvýši čistý dlh aspoň o 2 % hrubého domáceho produktu, v dôsledku čoho čistý dlh dosiahne horný percentuálny limit podľa odsekov 6 a 8, pri uplatňovaní ustanovení podľa odsekov 6 a 8 sa na toto zvýšenie dlhu neprihliada počas obdobia 12 mesiacov počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo zverejnená výška čistého dlhu verejnej správy.
(1)Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti.
(2)Limit verejných výdavkov sa určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady. Limitom verejných výdavkov sa
20
rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy určená podľa odseku 3 a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy.
(3)Limit verejných výdavkov vypočítava rada z hodnoty plánovaného štrukturálneho salda, od ktorého sa odpočítajú výdavky na správu dlhu verejnej správy, odvod do rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a pripočítajú
a)predpokladaný výsledok hospodárenia územnej samosprávy,
b)predpokladané konsolidované daňové príjmy vrátane príjmov poistných fondov, upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy,
c)predpokladané konsolidované nedaňové príjmy, granty a transfery bez jednorazových vplyvov transferov okrem grantov a transferov z rozpočtu Európskej únie.
(4)Príjmy uvedené v odseku 3 písm. b) a c) sa znižujú o zodpovedajúce príjmy územnej samosprávy.
(5)V rámci limitu verejných výdavkov sa povinne určuje rezerva na krytie nepredvídaných rozpočtových vplyvov.
21
(6)Vláda do 60 dní po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, hodnotu plánovaného štrukturálneho salda. Hodnota plánovaného štrukturálneho salda sa určuje na základe ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti s primeraným zohľadnením miery rizika. Vláda určí na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady minimálne zlepšenie štrukturálneho salda tak, aby pri vysokom riziku v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou zlepšila ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti najmenej o 1% hrubého domáceho produktu a aby pri strednom riziku zlepšila ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti najmenej o 0,5% hrubého domáceho produktu, pričom zlepšenie štrukturálneho salda musí byť v súlade s čl. 5 ods. 4 až 6 a 8.
(7)Ak by sa hodnota plánovaného štrukturálneho salda v dôsledku postupu podľa odseku 6 zlepšila na úroveň štrukturálneho prebytku vyššieho ako 2% hrubého domáceho produktu, vláda môže určiť zlepšenie štrukturálneho salda tak, aby štrukturálny prebytok nepresiahol 2% hrubého domáceho produktu.
(8)Limit verejných výdavkov na nasledujúce štyri roky schvaľuje národná rada uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Po schválení limitu verejných výdavkov možno na rokovanie národnej rady predkladať návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných výdavkov len s návrhom kompenzačných opatrení.
22
Čl.13a
(9)Aktualizovaný limit verejných výdavkov rada vypočíta do 30. júna rozpočtového roka a do 30 dní od doručenia žiadosti ministerstva financií o aktualizáciu limitu. Metodiku aktualizácie limitu verejných výdavkov vypracúva a zverejňuje rada. Aktualizovaný limit verejných výdavkov rada zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Pri výpočte aktualizovaného limitu verejných výdavkov sa zohľadňujú
a)zmeny v dlhodobej udržateľnosti ovplyvnené legislatívnymi zmenami schválenými národnou radou,
b)zistené prekročenie limitu verejných výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku na základe hodnotenia podľa odseku 11,
c)vplyvy legislatívnych zmien na príjmy verejnej správy,
d)zistený rozdiel medzi skutočnou výškou prijatých grantov a transferov bez jednorazových vplyvov, okrem grantov a transferov z Európskej únie a ich rozpočtovanou výškou,
e)zistený rozdiel medzi skutočnou výškou príjmov, ktoré neposudzujú výbory podľa čl. 8 ods. 1 a ich rozpočtovanou výškou,
f)zistený rozdiel medzi skutočnou výškou odvodu do rozpočtu Európskej únie a jeho rozpočtovanou výškou,
g)zistený rozdiel medzi skutočnými výdavkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ich rozpočtovanou výškou,
h)vplyvy opatrení podľa čl. 5 ods. 4 až 6 a 8.
(10)Rada môže aktualizovať limit verejných výdavkov aj pri zmene makroekonomických a demografických predpokladov výrazne ovplyvňujúcich predpokladané saldo rozpočtu verejnej správy.
23
(11)Plnenie limitu verejných výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku hodnotí a zverejňuje rada. V hodnotení sa zohľadňujú
a)schválené legislatívne zmeny s vplyvom na príjmy rozpočtu verejnej správy alebo dlhodobú udržateľnosť,
b)zmeny zaradenia jednotlivých subjektov do sektora verejnej správy a ich vyradenie a ďalšie vplyvy vychádzajúce z jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu,
c)použitie nevyčerpaných finančných prostriedkov z minulých rokov,
d) jednorazové vplyvy na verejné výdavky.
(1)Správu podľa čl. 4 ods. 1 písm. d) rada vypracuje a predloží po prvýkrát najneskôr v roku 2023. Správu podľa čl. 4 ods. 1 písm. e) druhého bodu rada vypracuje a zverejní po prvýkrát najneskôr v roku 2022.
(2)Pri posudzovaní výšky čistého dlhu v roku 2021 za rok 2020 sa použijú odseky 3 až 7.
(3)Horný limit čistého dlhu sa pre rok 2020 ustanovuje vo výške 58 % podielu na hrubom domácom produkte.
(4)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 48 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 51 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 4.
(5)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 51 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 55 % podielu na hrubom
24
domácom produkte, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 5.
(6)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 58 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 6.
(7)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 58 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 8.
(8)Horný limit čistého dlhu pre rok 2021 sa ustanovuje vo výške 57 % podielu na hrubom domácom produkte. Horný limit čistého dlhu pre rok 2022 sa ustanovuje vo výške 56 % podielu na hrubom domácom produkte.
(9)Počnúc rozpočtovým rokom 2021 sa percentuálne vyjadrená výška čistého dlhu uvedená v odsekoch 4 až 7 každoročne znižuje o jeden percentuálny bod až do dosiahnutia horného percentuálneho limitu uvedeného v čl. 5 ods. 5 alebo ods. 4, najdlhšie do roku 2028, ak odsek 10 neustanovuje inak, pričom v tomto období sa uplatnia rovnaké opatrenia ako sú uvedené v čl. 5 ods. 4 až 6 a 8 a 9.
(10)Ak nastanú skutočnosti uvedené v čl. 5 ods. 11 až 13 znižovanie o jeden percentuálny bod podľa odseku 9 sa prerušuje počnúc rokom, za ktorý boli zistené skutočnosti uvedené v čl. 5 ods. 12 a 13 alebo počnúc rokom, v ktorom došlo k povedaniu vojny alebo k vyhláseniu vojnového stavu. V znižovaní sa pokračuje od roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu obdobia uvedeného v čl. 5 ods. 12 a 13 alebo po roku, v
25
ktorom došlo ku skončeniu vojny alebo skončeniu vojnového stavu.
(11)Limit verejných výdavkov sa po prvýkrát určuje postupom podľa čl. 7a ods. 2 na volebné obdobie národnej rady, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona.
(12)V VIII. volebnom období národnej rady sa limit verejných výdavkov určuje na roky 2023 a 2024; ustanovenie čl. 7a ods. 2 prvej vety, ods. 6 prvej vety a ods. 8 prvej vety sa nepoužije. Vláda do 30 dní po zverejnení správy o dlhodobej udržateľnosti, v roku 2022 určí na roky 2023 a 2024 hodnotu plánovaného štrukturálneho salda podľa čl. 7a ods. 6. Limit verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 schvaľuje národná rada uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(13)Ustanovenia čl. 11 a 13 sa od 1. januára 2021 neuplatnia.
Čl.7
Do právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa ročného rozpočtu sa premietnu platné numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty.
N
návrh zákona čl.I
Čl.5
(1)Výšku čistého dlhu a hodnoty finančných aktív podľa čl. 2 písm. j) zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky na svojom webovom sídle spolu so zverejnením výšky dlhu verejnej správy najneskôr v deň zverejnenia výšky dlhu verejnej správy Európskou komisiou. Ak sa výška dlhu verejnej správy zverejnená Európskou komisiou odlišuje od výšky dlhu verejnej správy zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, na účely posudzovania výšky čistého dlhu podľa odsekov 3 až 6 a 8 sa použije výška dlhu verejnej správy zverejnená Európskou komisiou. Na účely posudzovania výšky čistého dlhu podľa odsekov 3 až 6 a 8 sa za čistý dlh považuje čistý dlh k 31. decembru predchádzajúceho roka zverejnený v bežnom roku.
Ú
26
(2)Horný limit čistého dlhu sa ustanovuje vo výške 55 % podielu na hrubom domácom produkte.
(3)Ak výška čistého dlhu dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatnia sa opatrenia uvedené v odsekoch 4 až 6 a 8, ktorých cieľom je znížiť čistý dlh pod 40 %.
(4)Ak výška čistého dlhu dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa tieto opatrenia:
a)vláda predloží národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy, ktorým zabezpečí, aby sa v roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa zverejnia údaje podľa čl. 2 písm. j), zlepšila hodnota salda rozpočtu verejnej správy upravená o vplyv hospodárskeho cyklu a o jednorazové vplyvy (ďalej len „štrukturálne saldo“) aspoň o hodnotu 0,5 % hrubého domáceho produktu; metodiku výpočtu štrukturálneho salda vypracúva a zverejňuje rada,
b)ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie spolu so stanoviskom rady.
(5)Ak výška čistého dlhu dosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa okrem opatrení podľa odseku 4 písm. b) aj tieto opatrenia:
a)vláda predloží národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy, ktorým zabezpečí, aby sa v roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa zverejnia údaje podľa čl. 2 písm. j), zlepšila hodnota
27
štrukturálneho salda aspoň o hodnotu 1 % hrubého domáceho produktu,
b)nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády.
(6)Ak výška čistého dlhu dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa okrem opatrení podľa odseku 5 aj tieto opatrenia:
a)vláda predloží národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúci rozpočtový rok, ktorého realizácia zabezpečí
1.aspoň vyrovnané štrukturálne saldo,
2.prebytkové štrukturálne saldo aspoň vo výške 1% hrubého domáceho produktu, ak v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou podľa hodnotenia rady existujú vysoké riziká,
b)obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet bez finančných operácií.
(7)Ak vláda predložila národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy pred zverejnením výšky čistého dlhu podľa odseku 1 a výška čistého dlhu odôvodňuje uplatnenie opatrení podľa odseku 4 písm. a), odseku 5 písm. a) alebo odseku 6 písm. a), je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý je v súlade s odsekom 4 písm. a), odsekom 5 písm. a) alebo odsekom 6 písm. a).
(8)Ak výška čistého dlhu dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, okrem uplatnenia opatrení podľa odseku 6, vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení na jeho zníženie a spojí hlasovanie o prijatí týchto opatrení s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde. Ak vláda v
28
predchádzajúcom rozpočtovom roku uplatnila opatrenia podľa odseku 6 a výška čistého dlhu v predchádzajúcom roku medziročne klesla, vláda predloží na rokovanie národnej rady len návrh opatrení na zníženie čistého dlhu; uplatnenie opatrení podľa odseku 6 vyhodnotí rada. Návrh opatrení na zníženie čistého dlhu vláda predloží na rokovanie národnej rady do 60 dní od zverejnenia výšky čistého dlhu Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa odseku 1 spolu so stanoviskom rady.
(9)Pri uplatnení opatrení podľa odsekov 4 až 6 a 8 sú subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty sú súčasťou rozpočtu verejnej správy, povinné zosúladiť návrhy svojich rozpočtov s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy.
(10)Ak by sa hodnota štrukturálneho salda v dôsledku postupu podľa odsekov 4 až 6 a 8 zlepšila na úroveň prebytku štrukturálneho salda vyššieho ako 2% hrubého domáceho produktu, vláda môže určiť zlepšenie štrukturálneho salda tak, aby prebytok štrukturálneho salda nepresiahol 2% hrubého domáceho produktu.
(11)Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 4 až 6 a 8 sa nevzťahuje na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu až do skončenia vojny alebo do skončenia vojnového stavu.
(12)Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 4 až 6 a 8 sa nevzťahuje na obdobie 12 kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom
29
Čl. 7a
a)Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci rok vyjadrený v stálych cenách klesol medziročne aspoň o tri percentuálne body,
b)ministerstvo financií zverejní spolu so stanoviskom rady, že výdavky verejnej správy spojené s obnovením fungovania bankového sektora postihnutého finančnou krízou, výdavky verejnej správy súvisiace s odstraňovaním následkov živelnej pohromy a prírodnej katastrofy, ktoré zasiahli územie Slovenskej republiky a záväzky a výdavky verejnej správy vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv presiahli v úhrne ročne aspoň 2 % hrubého domáceho produktu
(13)Národná rada schvaľuje návrh rady na vyhlásenie mimoriadnej okolnosti a jej ukončenie. Návrh na vyhlásenie mimoriadnej okolnosti môže rada podať, ak skutočný alebo odhadovaný negatívny vývoj ekonomiky, vyhlásenie výnimočného stavu, núdzového stavu alebo vyhlásenie mimoriadnej situácie môžu spôsobiť mimoriadne zhoršenie salda rozpočtu verejnej správy alebo čistého dlhu. Po schválení mimoriadnej okolnosti podľa prvej vety sa opatrenia uvedené v odsekoch 4 až 6 a 8 po dobu 12 kalendárnych mesiacov od schválenia mimoriadnej okolnosti neuplatnia. Rada môže navrhnúť národnej rade, že opatrenia uvedené v odsekoch 6 a 8 sa neuplatnia po dobu maximálne ďalších 36 kalendárnych mesiacov. Ak nastala mimoriadna okolnosť skôr ako sa zverejnia a potvrdia skutočnosti podľa odseku 12, obdobie 12 kalendárnych mesiacov plynie od schválenia mimoriadnej okolnosti. Ak nastala mimoriadna okolnosť a zverejnené údaje podľa odseku 12 nedosahujú hodnoty uvedené v odseku 12, rada môže navrhnúť národnej rade ukončenie mimoriadnej okolnosti.
30
(14)Na obdobie 24 mesiacov nasledujúcich po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, sa povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 6 a 8 nevzťahuje.
(15) Ak zmena uplatňovanej jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu alebo zaradenie právnických osôb medzi subjekty verejnej správy vyvolané zmenou uplatňovanej jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu medziročne zvýši čistý dlh aspoň o 2 % hrubého domáceho produktu, v dôsledku čoho čistý dlh dosiahne horný percentuálny limit podľa odsekov 6 a 8, pri uplatňovaní ustanovení podľa odsekov 6 a 8 sa na toto zvýšenie dlhu neprihliada počas obdobia 12 mesiacov počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo zverejnená výška čistého dlhu verejnej správy.
(1)Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti.
(2)Limit verejných výdavkov sa určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady. Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy určená podľa odseku 3 a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii,
31
výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy.
(3)Limit verejných výdavkov vypočítava rada z hodnoty plánovaného štrukturálneho salda, od ktorého sa odpočítajú výdavky na správu dlhu verejnej správy, odvod do rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a pripočítajú
a)predpokladaný výsledok hospodárenia územnej samosprávy,
b)predpokladané konsolidované daňové príjmy vrátane príjmov poistných fondov, upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy,
c)predpokladané konsolidované nedaňové príjmy, granty a transfery bez jednorazových vplyvov transferov okrem grantov a transferov z rozpočtu Európskej únie.
(4)Príjmy uvedené v odseku 3 písm. b) a c) sa znižujú o zodpovedajúce príjmy územnej samosprávy.
(5)V rámci limitu verejných výdavkov sa povinne určuje rezerva na krytie nepredvídaných rozpočtových vplyvov.
(6)Vláda do 60 dní po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, hodnotu plánovaného štrukturálneho salda. Hodnota plánovaného štrukturálneho salda sa určuje na základe
32
Čl.13a
ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti s primeraným zohľadnením miery rizika. Vláda určí na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady minimálne zlepšenie štrukturálneho salda tak, aby pri vysokom riziku v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou zlepšila ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti najmenej o 1% hrubého domáceho produktu a aby pri strednom riziku zlepšila ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti najmenej o 0,5% hrubého domáceho produktu, pričom zlepšenie štrukturálneho salda musí byť v súlade s čl. 5 ods. 4 až 6 a 8.
(7)Ak by sa hodnota plánovaného štrukturálneho salda v dôsledku postupu podľa odseku 6 zlepšila na úroveň štrukturálneho prebytku vyššieho ako 2% hrubého domáceho produktu, vláda môže určiť zlepšenie štrukturálneho salda tak, aby štrukturálny prebytok nepresiahol 2% hrubého domáceho produktu.
(8)Limit verejných výdavkov na nasledujúce štyri roky schvaľuje národná rada uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Po schválení limitu verejných výdavkov možno na rokovanie národnej rady predkladať návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných výdavkov len s návrhom kompenzačných opatrení.
(9)Aktualizovaný limit verejných výdavkov rada vypočíta do 30. júna rozpočtového roka a do 30 dní od doručenia žiadosti ministerstva financií o aktualizáciu limitu. Metodiku aktualizácie limitu verejných výdavkov vypracúva a zverejňuje rada. Aktualizovaný limit verejných výdavkov rada zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Pri výpočte aktualizovaného limitu verejných výdavkov sa zohľadňujú
33
a)zmeny v dlhodobej udržateľnosti ovplyvnené legislatívnymi zmenami schválenými národnou radou,
b)zistené prekročenie limitu verejných výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku na základe hodnotenia podľa odseku 11,
c)vplyvy legislatívnych zmien na príjmy verejnej správy,
d)zistený rozdiel medzi skutočnou výškou prijatých grantov a transferov bez jednorazových vplyvov, okrem grantov a transferov z Európskej únie a ich rozpočtovanou výškou,
e)zistený rozdiel medzi skutočnou výškou príjmov, ktoré neposudzujú výbory podľa čl. 8 ods. 1 a ich rozpočtovanou výškou,
f)zistený rozdiel medzi skutočnou výškou odvodu do rozpočtu Európskej únie a jeho rozpočtovanou výškou,
g)zistený rozdiel medzi skutočnými výdavkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ich rozpočtovanou výškou,
h)vplyvy opatrení podľa čl. 5 ods. 4 až 6 a 8.
(10)Rada môže aktualizovať limit verejných výdavkov aj pri zmene makroekonomických a demografických predpokladov výrazne ovplyvňujúcich predpokladané saldo rozpočtu verejnej správy.
(11)Plnenie limitu verejných výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku hodnotí a zverejňuje rada. V hodnotení sa zohľadňujú
a)schválené legislatívne zmeny s vplyvom na príjmy rozpočtu verejnej správy alebo dlhodobú udržateľnosť,
b)zmeny zaradenia jednotlivých subjektov do sektora verejnej správy a ich vyradenie a ďalšie
34
vplyvy vychádzajúce z jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu,
c)použitie nevyčerpaných finančných prostriedkov z minulých rokov,
d) jednorazové vplyvy na verejné výdavky.
(1)Správu podľa čl. 4 ods. 1 písm. d) rada vypracuje a predloží po prvýkrát najneskôr v roku 2023. Správu podľa čl. 4 ods. 1 písm. e) druhého bodu rada vypracuje a zverejní po prvýkrát najneskôr v roku 2022.
(2)Pri posudzovaní výšky čistého dlhu v roku 2021 za rok 2020 sa použijú odseky 3 až 7.
(3)Horný limit čistého dlhu sa pre rok 2020 ustanovuje vo výške 58 % podielu na hrubom domácom produkte.
(4)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 48 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 51 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 4.
(5)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 51 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 5.
(6)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 58 % podielu na hrubom domácom produkte, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 6.
35
(7)Ak výška čistého dlhu za rok 2020 dosiahne 58 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatnia sa opatrenia podľa čl. 5 ods. 8.
(8)Horný limit čistého dlhu pre rok 2021 sa ustanovuje vo výške 57 % podielu na hrubom domácom produkte. Horný limit čistého dlhu pre rok 2022 sa ustanovuje vo výške 56 % podielu na hrubom domácom produkte.
(9)Počnúc rozpočtovým rokom 2021 sa percentuálne vyjadrená výška čistého dlhu uvedená v odsekoch 4 až 7 každoročne znižuje o jeden percentuálny bod až do dosiahnutia horného percentuálneho limitu uvedeného v čl. 5 ods. 5 alebo ods. 4, najdlhšie do roku 2028, ak odsek 10 neustanovuje inak, pričom v tomto období sa uplatnia rovnaké opatrenia ako sú uvedené v čl. 5 ods. 4 až 6 a 8 a 9.
(10)Ak nastanú skutočnosti uvedené v čl. 5 ods. 11 až 13 znižovanie o jeden percentuálny bod podľa odseku 9 sa prerušuje počnúc rokom, za ktorý boli zistené skutočnosti uvedené v čl. 5 ods. 12 a 13 alebo počnúc rokom, v ktorom došlo k povedaniu vojny alebo k vyhláseniu vojnového stavu. V znižovaní sa pokračuje od roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu obdobia uvedeného v čl. 5 ods. 12 a 13 alebo po roku, v ktorom došlo ku skončeniu vojny alebo skončeniu vojnového stavu.
(11)Limit verejných výdavkov sa po prvýkrát určuje postupom podľa čl. 7a ods. 2 na volebné obdobie národnej rady, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona.
36
(12)V VIII. volebnom období národnej rady sa limit verejných výdavkov určuje na roky 2023 a 2024; ustanovenie čl. 7a ods. 2 prvej vety, ods. 6 prvej vety a ods. 8 prvej vety sa nepoužije. Vláda do 30 dní po zverejnení správy o dlhodobej udržateľnosti, v roku 2022 určí na roky 2023 a 2024 hodnotu plánovaného štrukturálneho salda podľa čl. 7a ods. 6. Limit verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 schvaľuje národná rada uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(13)Ustanovenia čl. 11 a 13 sa od 1. januára 2021 neuplatnia.
LEGENDA:
V stĺpci (1):
Č – článok
O – odsek
V – veta
P – číslo (písmeno)
V stĺpci (3):
N – bežná transpozícia
O – transpozícia s možnosťou voľby
D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)
n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje
V stĺpci (5):
Č – článok
§ – paragraf
O – odsek
V – veta
P – písmeno (číslo)
V stĺpci (7):
Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti)
Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená)
Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiast. zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)
n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)