koncepčné riešenia, ktorý bude informovaný rozličnými pracovnými skúsenosťami jednotlivých sudcov a sudkýň.S navrhovanou právnou úpravou súvisia aj prechodné ustanovenia v čl. 154g ods. 1; k tomu pozri odôvodnenie k cit. prechodnému ustanoveniu.
Vykonanie navrhovanej ústavnej zmeny bude musieť nájsť svoj odraz aj v zákone č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upraví volebné obvody pre voľbu členov súdnej rady sudcami, rovnako aj ďalšie aspekty novej ústavnej úpravy, ktoré súvisia s procesom voľby (napr. aktívne a pasívne volebné právo, volebné orgány, zostavovanie kandidátnych listín, vyhlasovanie výsledkov voľby a pod.).
K odseku 3
V prípade odseku 3, ktorý bol pôvodne čl. 141a odsekom 2, sa zohľadňuje existencia funkcie podpredsedu súdnej rady a vykonáva legislatívno-technická úprava v podobe aktualizácie vnútorného odkazu v dôsledku prečíslovania písmen v odseku 2. Okrem toho sa zavádza požiadavka na to, aby za člena súdnej rady vymenúvaného, resp. voleného národnou radou, vládou a prezidentom mohla byť ustanovená len osoba, ktorá nie je sudcom.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení taktiež zaviazala zmeniť obsadzovanie miest v súdnej rade zo strany výkonnej moci (vláda, prezident) a zákonodarnej moci (parlament) tak, aby tieto zložky štátnej moci vždy nominovali do súdnej rady len osoby, ktoré nie sú sudcami.
Táto právna úprava je odôvodnená potrebou širokej legitimity súdnej rady tak, aby sa táto legitimita mohla preniesť aj na výkon jej právomoci, napríklad konkrétne aj na sudcov a sudkyne, ktoré súdna rada navrhne na vymenovanie prezidentovi, či na dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti a podobne.
V zložení súdnej rady sa kombinuje vôľový aj rozumový prvok (porovnaj II. ÚS 29/2011 body 8 – 10). Vôľový prvok je reprezentovaný členmi súdnej rady nominovanými „politickými“ zložkami moci, teda parlamentom, vládou a prezidentom. Tento prvok je spojený s potrebou expertnej legitimity cez požiadavku právneho vzdelania člena a požiadavku 15 rokov odbornej praxe. Vôľovosť je tu založená na tom, že politické moci určujú, čo je dobré, čo má byť, ako justičná politika. Rozumový prvok v súdnej rade je reprezentovaný sudcami a sudkyňami ako členmi súdnej rady, ktorí sú volení sudcami a sudkyňami všeobecných súdov. Rozumovosť tohto prvku je založená najmä na tom, že posudzujú, čo je správne, teda čo vyhovuje štandardu. Samozrejme tieto charakteristiky sa v rozhodovaní súdnej rady prelínajú. Je legitímnym rozhodnutím ústavodarcu, ktoré v podstate naznačuje aj pôvodné zakotvenie súdnej rady v ústave, že „nesudcovská“ časť súdnej rady má byť tvorená osobami, ktoré nie sú sudcami. Nedochádza tak k zmiešavaniu rôzneho typu legitimít členov súdnej rady a platí, že pri hľadaní konsenzu bude potrebné, aby sudcovia presvedčili aspoň jedného „nesudcu“ a naopak. Rozhodovanie súdnej rady tak získava novú kvalitu kompromisu a už často spomínanej legitimity.
Zároveň pestrosť právnických profesií zastúpených v súdnej rade prispeje k farebnejšiemu pohľadu na činnosť súdnej rady a výkon súdnej moci, a rovnako zvýši efektivitu predchádzania stavu, kedy je súdna moc zahľadená príliš do seba, resp. podlieha tzv.