Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Poslanci za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský, Magdaléna Sulanová a Ondrej Ďurica predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Hlavným cieľom predloženej novely zákona je zlepšenie podpory rodín s malými deťmi a zvýšenie motivácie slušných mladých rodín mať vlastné deti.

Každá vláda by sa mala prostredníctvom nástrojov demografickej a sociálnej politiky snažiť podporovať pôrodnosť obyvateľstva tak, aby bola zabezpečená najmä prirodzená reprodukcia ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva.

Materské ako nemocenská dávka sa v súčasnosti vypláca tým matkám alebo otcom, ktorí boli v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistení najmenej 270 dní, teda boli ekonomicky aktívni. Výška materskej predstavuje 75 % denného vymeriavacieho základu poberateľa a väčšinou trvá 6 mesiacov. Po skončení tohto obdobia matka, resp. otec dieťaťa, poberá rodičovský príspevok, ktorý je fixne daný a pohybuje sa na úrovni 220,70 € eur. Práve táto extrémne nízka suma rodičovského príspevku odrádza množstvo potenciálnych rodičov od toho, aby mali vlastné dieťa. Rodičovský príspevok je navyše vyplácaný rovnako slušnému pracujúcemu občanovi ako aj asociálovi bez vzdelania a ochoty pracovať.

V dôsledku zle nastavenej sociálnej politiky štátu prichádza k postupnému odďaľovaniu rodičovstva do čoraz vyššieho veku. Slušné mladé ženy sú demotivované mať dieťa, pretože štát im nedokáže poskytnúť dostatočnú sociálnu zábezpeku. Preto sa musia najskôr venovať práci a kariére, aby sa finančne pripravili na obdobie, keď si budú môcť dovoliť mať dieťa. Tento fenomén sa prejavuje aj v rastúcom veku pôrodu prvého dieťaťa. Kým v roku 1993 bol priemerný vek prvorodičky 23 rokov, tak v roku 2016 to bolo už 27 rokov.

Demografická kríza na Slovensku je teda spôsobená nielen tým, že rodiny majú málo detí, ale aj tým, že deti majú neskoro. Kým v niektorých etnických minoritách sa rodí nová generácia v priemere aj každých 18 rokov, tak v majoritnej časti obyvateľstva je to každých 27 – 30 rokov.

V záujme zvýšenia motivácie mladých žien stať sa matkami preto v predkladanej novele zákona navrhujeme priznať materské aj ženám, ktoré neboli nemocensky poistené, teda doposiaľ nepracovali, ale majú ukončené minimálne stredné vzdelanie. Hoci takéto ženy doposiaľ nepracovali, práve vďaka ukončenému strednému vzdelaniu je u nich predpoklad, že v budúcnosti, po ukončení materskej, budú ekonomicky aktívne. Pre úspešné ukončenie stredoškolského štúdia je podľa školského systému v Slovenskej republike totiž potrebné preukázať schopnosť vzdelávania sa vo všeobecných a odborných témach a zároveň dokázať osvojenie si

základov telesnej, mravnej a etickej výchovy. Miera nezamestnanosti stredoškolsky vzdelaných ľudí je totiž historicky oveľa nižšia, ako miera nezamestnanosti ľudí len so základným vzdelaním.

V predloženej novele zákona zároveň predlžujeme dobu poberania materskej na celé 3 roky. Okrem toho navrhujeme upraviť hodnotu nároku na materské na 90 % z vymeriavacieho základu matky, pokiaľ bola zamestnaná alebo pracovala. V prípade, ak matka nepracovala, ale má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie navrhujeme, aby jej bolo materské vyplácané vo výške 90 % z minimálnej mzdy. Týmto návrhom chceme docieliť, aby sa ženy mohli počas materskej naplno venovať výchove dieťaťa a zároveň aby mohli poberať materskú aj tie matky, ktoré sa pred pôrodom nestihli zamestnať, ale aspoň ukončili strednú školu. Na druhej strane však stále zostane zachovaný princíp zásluhovosti, t.j. ženy, ktoré pred pôrodom pracovali budú mať vždy vyššiu materskú ako tie, ktoré nepracovali.

Aby sa predišlo negatívnemu dopadu na životné podmienky pre už narodené a počaté deti, tak účinnosť tejto novely zákona sa navrhuje až od 1. januára 2022, aby si perspektívni budúci rodičia vedeli zodpovedne naplánovať tehotenstvo a rodičovstvo.

Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Presný dopad na štátny rozpočet však nie je možné kvantifikovať, keďže nie je možné dopredu určiť, ako sa vyvinie pôrodnosť obyvateľstva po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona.

II. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa rozšíriť okruh prijímateľov materského aj na poistenkyne, ktoré majú ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie.

K bodu 2

Predlžuje sa doba vyplácania materského z pôvodných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 162 týždňov od vzniku nároku na materské.

K bodu 3

Vypustenie odsekov, ktoré vzhľadom na predĺženie doby vyplácania materského strácajú význam.

K bodu 4

Úprava obdobia vyplácania materského aj pre poistenkyne, ktorá porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú.

K bodu 5

Úprava vyplácania materského pre iných poistencov tak, aby platili nové podmienky aj pre túto skupinu prijímateľov materského.

K bodu 6

Zmena číslovania v súvislosti s vypustením odsekov.

K bodu 7

Zmena výšky materského pre poistenkyne, ktoré boli za posledné 2 roky minimálne 270 dní nemocensky poistené na 90 % denného vymeriavacieho základu. Ak poistenkyňa nespĺňa uvedenú podmienku, ale má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, tak výška materského sa stanovuje na 90 % z minimálnej mzdy.

Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2022.