1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Základnými právnymi aktmi Európskej únie, ktoré upravujú riešenie krízových situácií bánk, resp. rámec pre riešenie krízových situácií bánk na účinné riadenie bankových kríz a zníženie ich negatívneho vplyvu na finančnú stabilitu a verejné financie, boli doteraz smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 173, 12.6.2014) v platnom znení (ďalej len „BRRD“) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014).
Tieto opatrenia boli prijaté ako reakcia na finančnú krízu, ktorá vypukla v rokoch 2007 2008. Neexistencia vhodných rámcov na riadenie a riešenie krízových situácií vlády po celom svete donútila v dôsledku finančnej krízy zachraňovať banky. Následný vplyv na verejné financie, ako aj nežiaduci stimul socializácie nákladov zlyhania bánk zdôraznil, že je nevyhnutný iný prístup k riadeniu bankových kríz a ochrane finančnej stability. Základom nového rámca pre riešenie krízových situácií je „nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“, ktorý pozostáva z odpísania dlhu alebo konverzie dlhových pohľadávok alebo iných záväzkov na vlastný kapitál podľa vopred stanovenej hierarchie veriteľov. Tento nástroj možno použiť na absorbovanie strát a vnútornú rekapitalizáciu inštitúcie, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, s cieľom obnoviť jej životaschopnosť. Namiesto daňovníkov budú preto musieť niesť záťaž zlyhania inštitúcie akcionári a iní veritelia.
Smernica BRRD bola implementovaná do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.
V nadväznosti na vyhodnotenie jednotlivých súčastí regulácie zo strany Bazilejského výboru pre bankový dohľad, ako aj zo strany európskych orgánov sa pristúpilo k ďalšej revízii regulatórneho rámca. Európska komisia predložila v roku 2016 rozsiahly balík legislatívnych
2
návrhov zameraných na znižovanie rizík v bankovom sektore (tzv. Risk Reduction Package), ktorý do značnej miery vychádza z pravidiel v revidovanom štandarde Basel III.
Revízia BRRD sa uskutočnila prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. L 150, 7.6.2019) (ďalej len smernica „BRRD 2“),
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska.
Návrh zákona sa teda predkladá z dôvodu povinnosti prebrať smernicu BRRD 2 do slovenského právneho poriadku s cieľom znižovania rizík v bankovom sektore, posilňovania odolnosti regulovaných subjektov voči prípadným ekonomickým otrasom a tým prispievať k upevneniu stability finančného systému.
Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré zavádza návrh zákona, patria:
I.Zmeny zabezpečujúce rovnaké podmienky zabezpečenie rovnakých podmienok pre
inštitúcie a subjekty usadené v Európskej únii a na globálnej úrovni v oblasti kritérií oprávnenosti pre záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov stanovenými v TLAC (normy týkajúce sa hlavných prvkov celkovej kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu pre globálne systémovo významné inštitúcie) s požiadavkami pre minimálnu požiadavku na vlastne zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL“). Navrhovanými zmenami sa uvedie do lepšieho súladu súčasný regulačný rámec s medzinárodným vývojom, aby sa podporila konzistentnosť a porovnateľnosť s jednotlivými jurisdikciami. Žiadnym podriadením dlhových nástrojov vyžadovaných Radou pre riešenie krízových situácií v prípade MREL by nemala byť dotknutá možnosť čiastočne spĺňať minimálnu požiadavku na TLAC nepodriadenými dlhovými nástrojmi v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení, ako je povolené normou TLAC. Pre rezolučné subjekty, ktoré zároveň globálne systémovo významnými inštitúciami, pre rezolučné subjekty rezolučných skupín s aktívami nad 100 miliárd EUR (banky najvyššieho stupňa), a pre rezolučné subjekty určitých menších rezolučných skupín a v súvislosti s ktorými je pravdepodobné, že v prípade zlyhania budú predstavovať systémové riziko, pri zohľadnení prevalencie vkladov a absencie dlhových nástrojov v modeli financovania, obmedzeného prístupu na kapitálové trhy pre oprávnené záväzky a spoliehanie sa na vlastný kapitál Tier 1 s cieľom splniť MREL, bude mať Rada pre riešenie krízových situácií možnosť požadovať, aby sa časť MREL, ktorá sa rovná úrovni absorpcie strát a rekapitalizácie uvedenej v článku 37 ods. 10 a článku 44 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení, plnili pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov vrátane vlastných zdrojov použitých na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ v platnom znení.
3
II.Zmeny v oblasti plnenia požiadavky MREL V súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013
v platnom znení inštitúcie alebo subjekty, ktoré identifikované ako rezolučné subjekty v zmysle návrhu zákona podliehajú MREL len na konsolidovanej úrovni rezolučnej skupiny. To znamená, že rezolučné subjekty by s cieľom splniť ich MREL mali mať povinnosť emitovať oprávnené nástroje a položky v prospech externých veriteľov ako tretích strán, na ktorých by sa vzťahovala záchrana pomocou vnútorných zdrojov, ak by rezolučný subjekt vstúpil do riešenia krízovej situácie. Inštitúcie alebo subjekty, ktoré nie rezolučnými subjektmi by mali dodržiavať MREL na individuálnom základe.
III.Zmeny zabezpečujúce vyššiu transparentnosť V záujme zabezpečenia transparentného
uplatňovania MREL budú inštitúcie a subjekty v zmysle návrhu podávať správy Rade pre riešenie krízových situácií a pravidelne sprístupňovať verejnosti svoje MREL, úrovne oprávnených záväzkov a záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, ako aj zloženie týchto záväzkov, vrátane ich profilu splatnosti a postavenia v bežnom insolvenčnom konaní.
IV.Zmeny týkajúce sa ochrany retailových investorov Jedným z cieľov návrhu zákona je
predchádzanie vzniku situácie kedy významnú časť nástrojov MREL konkrétnej inštitúcie alebo subjektu držia retailoví investori, ktorí možno nedostali primerané informácie o príslušných rizikách, čo môže samo osebe predstavovať prekážku riešiteľnosti krízovej situácie. S cieľom zaistiť, aby retailoví investori neinvestovali nadmerne do určitých dlhových nástrojov, ktoré oprávnené pre MREL, sa návrh zákona snaží zabezpečiť, aby minimálna nominálna hodnota takýchto nástrojov bola relatívne vysoká alebo aby investície do takýchto nástrojov nepredstavovali nadmernú časť portfólia investora. Táto požiadavka sa uplatňuje len na nástroje emitované po dátume transpozície tejto smernice. Táto požiadavka nie je dostatočne pokrytá v smernici 2014/65/EÚ v platnom znení, a preto by sa jej plnenie malo presadzovať podľa BRRD 2 a nemali by ňou byť dotknuté pravidlá ochrany investorov ustanovené v smernici 2014/65/EÚ v platnom znení.
V.Zmeny v ochranných opatreniach
súčasťou novely je aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá sa týka najmä konkurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky. Cieľom navrhovanej úpravy textu zákona o konkurze je účinné uplatňovanie právomocí znižovať, odpisovať alebo konvertovať položky vlastných zdrojov bez porušenia ochranných opatrení týkajúcich sa veriteľov, ktoré uvedené v tejto smernici, by členské štáty mali zabezpečiť, aby mali pohľadávky vyplývajúce z položiek vlastných zdrojov v bežnom insolvenčnom konaní nižšie postavenie ako akékoľvek iné podriadené pohľadávky. S nástrojmi, ktoré sa ako vlastné zdroje uznali len čiastočne, by sa aj tak malo zaobchádzať ako s pohľadávkami vyplývajúcimi z vlastných zdrojov, a to v celej ich výške. Čiastočné uznanie by mohlo byť výsledkom napríklad uplatňovania ustanovení týkajúcich sa zachovania predchádzajúceho stavu, ktorými sa určitému nástroju čiastočne odoberá uznanie alebo výsledkom uplatňovania
4
splátkového kalendára týkajúceho sa nástrojov Tier 2 v nariadení (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
Súčasťou návrhu aj legislatívne úpravy súvisiace s dosiahnutím plnej transpozície BRRD, ako aj ďalšie úpravy technického charakteru vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom bude mať možné negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a tiež nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
5
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Národná banka Slovenska
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/879/EÚ z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019),
transpozičný deficit pri niektorých ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení.
Termín začiatku a ukončenia PPK
začiatok PPK: 6. 5. 2020ukončenie PPK: 22. 5.2020
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
máj – jún 2020
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
jún – júl 2020
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.
Dôvodom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) je v prvom rade prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ,
6
pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (ďalej len „BRRD 2“), ktorej hlavným cieľom je znižovanie rizík v bankovom sektore.
Súčasťou návrhu aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe. Jedná sa o úpravy technického charakteru, ktoré neprinášajú do praktického fungovania zásadné zmeny.
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).
Hlavným cieľom návrhu zákona je v súlade s cieľmi CDR V snaha o zvyšovanie stability finančného systému a s tým súvisiacu zvyšujúcu sa dôveru klientov vo finančný sektor a služby ním poskytované.
Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré zavádza návrh zákona, patria:
Zmeny zabezpečujúce rovnaké podmienky pre inštitúcie a subjekty usedené v Európskej únii, a to aj na globálnej úrovni, aby zosúladili kritériá oprávnenosti pre záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov (MREL) s kritériami stanovenými pre minimálnu požiadavku na TLAC (normy týkajúcej sa hlavných prvkov celkovej kapacity na absorpciu Globálne systémovo významných inštitúcií). Navrhovanými zmenami sa uvedie do lepšieho súladu súčasný regulačný rámec s medzinárodným vývojom, aby sa podporila konzistentnosť a porovnateľnosť s jednotlivými jurisdikciami.
Zmeny v oblasti plnenia požiadavky MREL - ustanovujú, že subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, by s cieľom splniť ich MREL mali mať povinnosť emitovať oprávnené nástroje a položky v prospech externých veriteľov ako tretích strán, na ktorých by sa vzťahovala záchrana pomocou vnútorných zdrojov, ak by subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, vstúpil do riešenia krízovej situácie.
Zmeny zabezpečujúce transparentnosť - inštitúcie a subjekty budú v zmysle návrhu podávať správy Rade pre riešenie krízových situácií a pravidelne sprístupňovať verejnosti svoje MREL, úrovne oprávnených záväzkov a záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, ako aj zloženie týchto záväzkov vrátane ich profilu splatnosti a postavenia v bežnom insolvenčnom konaní.
Zmeny týkajúce sa ochrany retailových investorov navrhované zmeny zabezpečujú predchádzanie vzniku situácie, kedy významnú časť nástrojov MREL konkrétnej inštitúcie alebo subjektu držia retailoví investori, ktorí možno nedostali primerané informácie o príslušných rizikách. Návrh zákona zabezpečuje, aby minimálna nominálna hodnota takýchto nástrojov bola relatívne vysoká, alebo aby investície do takýchto nástrojov nepredstavovali nadmernú časť portfólia investora.
Zmeny v ochranných opatreniach vykonané zmeny na uplatňovanie právomocí znižovať, odpisovať alebo konvertovať položky vlastných zdrojov bez porušenia ochranných opatrení týkajúcich sa veriteľov.
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:
7
banky a pobočky zahraničných bánk (27)
obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (28)
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia boli posudzované?
Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.
Alternatívne riešenia neboli zvažované.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
Národná úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
8.Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
8
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
Návrh zákona, predstavuje komplexnú právnu úpravu rôznych právnych vzťahov na finančnom trhu. Vzhľadom na relatívne dobrý stav slovenského bankového sektora a už existujúcu požiadavku na vytváranie minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje neočakávame výrazné dopady na banky vyplývajúce zo zmien v existujúcich pravidlách. Možno v určitom prípade predpokladať (závisí od situácie na finančných trhoch a rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií), že zavedenie nových pravidiel vyplývajúcich z návrhu zákona si môže vyžiadať dodatočné náklady na vytváranie dodatočných minimálnych požiadaviek zo strany niektorých regulovaných subjektov, ktoré však nie je možné, aj vzhľadom na súčasnú situáciu, vyčísliť.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhované zmeny vplývajú na obmedzenie rizika a predchádzanie vzniku krízových situácií na finančnom trhu. Súbor navrhovaných opatrení zvyšuje efektivitu finančných inštitúcií, čím prispieva k ich odolnosti voči možným krízovým situáciám a prispieva k zvýšeniu stability finančného trhu Slovenskej republiky.
11.Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov
Ing. Roman Chandoga, PhD.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov neuplatnila k materiálu pripomienky a odporúčania a vyjadrila súhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.
9
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
banky a pobočky zahraničných bánk (27)
obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (28)
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Predkladateľ požiadal v súlade s bodom 5.8. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov o konzultáciu legislatívneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ku ktorému bola zverejnená predbežná informácia pod č. PI/2020/15, v rámci doby trvania konzultácie, ktorú sme navrhli od 30. januára 2020 do 13. februára 2020.
Išlo o 44 subjektov (združenia zástupcov podnikateľského prostredia vrátane bánk a pobočiek zahraničných bánk). K predbežnej informácii sa nevyjadril žiadny subjekt, ani nikto nenamietal navrhovanú lehotu, ani neprejavil záujem o konzultáciu.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Bez vplyvu.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
10
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrh novela zákona, predstavuje komplexnú právnu úpravu rôznych právnych vzťahov na finančnom trhu. Vzhľadom na relatívne dobrý stav slovenského bankového sektora a už existujúcu požiadavku na vytváranie minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje neočakávame výrazné dopady na banky vyplývajúce zo zmien v existujúcich pravidlách. Možno v určitom prípade predpokladať (závisí od situácie na finančných trhoch a rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií), že zavedenie nových pravidiel vyplývajúcich z návrhu zákona si môže vyžiadať dodatočné náklady na vytváranie dodatočných minimálnych požiadaviek zo strany niektorých regulovaných subjektov, ktoré však nie je možné, aj vzhľadom na súčasnú situáciu, vyčísliť.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhované zmeny vplývajú na obmedzenie rizika a predchádzanie vzniku krízových situácií na finančnom trhu. Súbor navrhovaných opatrení zvyšuje efektivitu finančných inštitúcií, čím prispieva k ich odolnosti voči možným krízovým situáciám a prispieva k zvýšeniu stability finančného trhu Slovenskej republiky.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Bez vplyvu.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
11
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nedochádza k vplyvu na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Nedochádza k vplyvu na inovácie.
12
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
-čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 107 až 109, čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).
b)v sekundárnom práve
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
13
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. L 225, 30.7.2014), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS.
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-414/18, Iccrea Banca SpA Istituto Centrale del Credito Cooperativo proti Banca d’Italia, [2019].
Výrok rozhodnutia:
Článok 103 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, a článok 5 ods. 1 písm. a) a f) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa majú vykladať v tom zmysle, že záväzky, ktoré výsledkom transakcií medzi bankou druhého stupňa a členmi skupiny, ktorú tvorí s družstevnými bankami, ktorým poskytuje rôzne služby bez toho, aby ich kontrolovala, a nepokrývajúce úvery poskytnuté na nesúťažnom a neziskovom základe s cieľom podporiť ciele verejnej politiky ústrednej alebo regionálnej štátnej správy členského štátu, nie vylúčené z výpočtu príspevkov do vnútroštátneho fondu na riešenie krízových situácií uvedených v tomto článku 103 ods. 2.
-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-255/18, State Street Bank International GmbH proti Banca d’Italia za účasti Banco delle Tre Venezie SpA, [2019].
Výrok rozhodnutia:
1. Pojem „zmena štatútu“ v zmysle článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa vykladať v tom zmysle, že zahŕňa takú operáciu, o akú
14
ide vo veci samej, v súvislosti s ktorou inštitúcia prestane v priebehu roka podliehať dohľadu národného orgánu pre riešenie krízových situácií v nadväznosti na cezhraničné zlúčenie s jej materskou spoločnosťou, a že v dôsledku toho táto operácia nemá vplyv na povinnosť tejto inštitúcie uhradiť všetky pravidelné príspevky splatné za príslušný príspevkový rok.
2. Článok 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, v ktorej k cezhraničnému zlúčeniu inštitúcie so sídlom v členskom štáte s jej materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte a následnému zániku tejto inštitúcie došlo počas roka 2015, hoci vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií ani štátny fond neboli prvým členským štátom ešte formálne vytvorené a príspevky ešte neboli vypočítané.
3. Článok 104 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, sa vykladať v tom zmysle, že inštitúcia so sídlom v členskom štáte, ktorá sa zlúčila s materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte pred zavedením mimoriadneho príspevku vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií prvého členského štátu, nie je povinná uhradiť tento príspevok.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice 2019/879/EÚ je stanovená do 28. decembra 2020.
Lehota na prebratie smernice 2014/59/EÚ bola stanovená do 31. decembra 2014.
b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
c)Smernica 2014/59/EÚ bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a)úplne.
16
Dôvodová správa
Osobitná časť
Čl. I.
K bodu 1
Ide o doplnenie definície, ktorou sa transponuje novodoplnený čl. 2 ods. 1, bod 5a smernice (EÚ) 2019/879.
K bodu 2
Ide o doplnenie definície, ktorou sa transponuje novodoplnené ustanovenie čl. 2 ods. 1, bod 68a smernice (EÚ) 2019/879.
K bodom 3 a 4
Ide o doplnenie nových definícii, ktorými sa transponujú ustanovenia čl. 2 ods. 1, body 71a a 71b smernice (EÚ) 2019/879.
K bodu 5
Ide o transpozíciu čl. 2 ods. 1 bodov 83a, 83c, 109 smernice (EÚ) 2019/879. Zavádza sa definícia rezolučného subjektu a rezolučnej skupiny.
K bodu 6
Pôvodné ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu nesúladu s čl. 45 ods. 10 písm. b) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Nové znenie § 5 ods. 6 reaguje na potrebu praktickej úpravy oprávnení súvisiacich s fungovaním Rady pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k Jednotnej rade podľa čl. 42 nariadenia (EÚ) č. 806/2014. Jednotnú radu tvoria zástupcovia jednotlivých členských štátov. Podľa čl.43 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 806/2014 každý členský štát vymenuje člena Jednotnej rady, ktorý zastupuje jeho vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v Jednotnej rade. Ku dňu predloženia návrhu zákona je členom v Jednotnej rade predseda rady, ktorý podľa § 6 ods. 1 zákona vykonáva činnosť štatutárneho orgánu. Uvedený stav nezohľadňuje potrebu pružného a flexibilného fungovania rady a preto navrhujeme, aby týmto zástupcom mohol byť aj iný člen rady, najmä výkonný člen rady, ak sa na tom zhodne rada v pléne.
K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ide o zadefinovanie pojmu „minimálna požiadavka“.
K bodu 8
Ide o transpozíciu čl. 33a smernice (EÚ) 2019/879. Navrhované ustanovenia rozširujú právomoci rady o oprávnenie vydať rozhodnutie na základe, ktorého dôjde k pozastaveniu niektorých platieb alebo povinností zo zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je vybraná inštitúcia alebo osoba podľa § 1 ods. 1 písm. b) d) zákona, a to v čase pred začatím rezolučného konania. Navrhované moratórium môže byť stanovené len na obmedzený čas, a to od okamihu určenia, že vybraná inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak nie je okamžite dostupné
17
opatrenie súkromného sektora, ktoré by podľa rady zabránilo zlyhaniu inštitúcie alebo osoby podľa ods. § 1 ods. 3 v primeranom časovom rámci, a ak sa využitie tejto právomoci považuje za potrebné na to, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu finančnej situácie inštitúcie alebo osoby podľa § 1 ods. 3 písm. b) d) zákona. Opatrením súkromného sektore sa rozumie akékoľvek akcia so strany súkromného sektoru, ktorej vykonaním by bolo možné odvrátiť zlyhanie inštitúcie napr. poskytnutie úveru inou inštitúciou, prevzatie časti portfólia, predaj časti podniku a pod. vrátane opatrení systému inštitucionálneho zabezpečenia. Výkon právomoci pozastaviť niektoré zmluvné záväzky pomôcť rade pri rozhodovaní, či je vyriešenie krízovej situácie vo verejnom záujme, aký rezolučný nástroj na riešenie krízovej situácie použiť, a pri zabezpečení účinného uplatnenia jedného alebo viacerých rezolučných nástrojov. Obdobie moratória je obmedzené na najviac dva pracovné dni.
Právomoc pozastaviť určité zmluvné záväzky je rada povinná uplatňovať primerane s ohľadom na okolnosti každého individuálneho prípadu. Rada je tiež povinná jednoznačne vymedziť rozsah v akom majú byť zmluvné záväzky pozastavené.
Návrh ustanovenia § 8a ods. 2 jednoznačne stanovuje, ktoré plnenia vylúčené z právomoci rady pozastaviť určité zmluvné záväzky.
Ak sa pozastavenie plnenia vzťahovať na chránené vklady, osobitne na kryté vklady, rada je povinná mimoriadne starostlivo posúdiť vhodnosť uplatnenia uvedenej právomoci, najmä s ohľadom na riziko vážneho narušenia fungovania finančných trhov. Ak sa právomoc pozastaviť určité zmluvné záväzky vykoná vo vzťahu ku krytým vkladom, tieto sa nepovažujú za nedostupné na účely podľa zákona o ochrane vkladov. V snahe predísť finančným ťažkostiam vkladateľov sa rade ukladá oprávnenie určiť výšku sumy, ktorá bude pre vkladateľov dostupná na dennej báze.
K bodom 9 a 10
Ide o transpozíciu čl. 63 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/879, upravujú sa definície.
K bodu 11
Ide o transpozíciu čl. 68 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/879, ide o zmenu pojmoslovia.
K bodu 12
Ide o transpozíciu čl. 68 ods. 5 smernice (EÚ) 2019/879.
K bodu 13
Ide o legislatívno-technickú zmenu, upravujú sa odkazy.
K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ide o zmenu pojmoslovia.
K bodu 15
Vložené ustanovenie slúži na podporu výkonu kapitalizácie vo vzťahu k infraštruktúram finančného trhu.
K bodu 16
18
Ide o transpozíciu čl. 69 smernice (EÚ) 2019/879, upravujú sa definície.
K bodu 17
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ide o nahradenie a vypustenie niektorých slov.
K bodu 18
Ide o transpozíciu čl. 69 smernice (EÚ) 2019/879, špecifikujú sa obmedzenia právomoci rady odložiť plnenie niektorých záväzkov.
K bodu 19
Ide o transpozíciu čl. 70 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/879, špecifikujú sa obmedzenia právomoci obmedziť výkon zabezpečovacích práv.
K bodu 20
Ide o transpozíciu čl. 71 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/879, špecifikujú sa výluku z uplatnenia pozastavenia.
K bodu 21
Ide o transpozíciu novo doplneného čl. 16a smernice (EÚ) 2019/879. Rada dostáva novú právomoc zakázať osobe podľa §1 ods. 3 zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon“) rozdeľovanie výnosov nad maximálnu rozdeliteľnú sumu. Táto právomoc napomôcť tomu, aby osoba podľa § 1 ods. 3 zákona, ktorá nedodržiava požiadavku na kombinovaný vankúš ak sa posudzuje dodatočne k minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL“), čo najskôr začala opäť dodržiavať túto požiadavku. Pri výpočte maximálne rozdeliteľnej sumy sa znížením hodnoty maximálnej rozdeliteľnej sumy o sumu vyplývajúcu z úkonov uvedených v odseku 1 sa rozumie zníženie o sumu ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) alebo c).
K bodu 22
Ide o transpozíciu čl. 71a smernice (EÚ) 2019/879, vkladajú sa ustanovenia o právomoci prerušiť proces riešenia krízovej situácie.
K bodu 23
Ide o transpozíciu čl. 66 ods. 4 smernice (EÚ) 2019/879, upravujú sa definície.
K bodom 24 a 25
Ide o transpozičné ustanovenie. Transpozíciou čl. 10 ods. 6 smernice (EÚ) 2019/879 sa rozširujú dôvody pre aktualizovanie plánu, a to o nasledovné prípady. Vykonanie opatrenia na riešenie krízových situácií a vykonanie odpisu a konverzie kapitálových nástrojov.
K bodu 26
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ide o zosúladenie pojmoslovia.
19
K bodom 27 až 28
Ide o transpozíciu zmien v čl. 17 smernice (EÚ) 2019/879. § 25 odsek 9 je transpozíciou čl. 44 ods. 2 piaty pododsek. Právomoc riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie sa po novom nevzťahuje len na vybrané inštitúcie, ale aj na osoby podľa § 1 ods. 3. Novodoplnené ustanovenia presnejšie popisujú, ako sa postupuje v prípade, že prekážka riešiteľnosti krízovej situácie súvisí s nedodržiavaním MREL-u. Zároveň sa zavádza oprávnenie rady uložiť povinnosť zníženia expozícii záväzkov použiteľných pri rekapitalizácii.
K bodu 29
Transpozíciou čl. 12 ods. 1 a 3 smernice (EÚ) 2019/879 sa precizuje obsah rezolučného plánu. V rezolučnom pláne musia byť uvedené aj všetky rezolučné subjekty a rezolučné skupiny a dôsledky plánovaných opatrení na dotknuté subjekty.
K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu, vypustenie nesprávneho pojmu.
K bodu 31
Ide o transpozičné ustanovenie, ktorým sa rozširuje obsah plánu v prípade, ak sa skupina skladá z viac ako jednej rezolučnej skupiny, a to o opatrenia vzťahujúce sa na príslušné rezolučné subjekty a vplyv týchto opatrení na iné subjekty, ktoré patria do rovnakej rezolučnej skupiny a na iné rezolučné skupiny.
K bodu 32
Ide o transpozičné ustanovenie. Ak rada nesúhlasí s prijatím spoločného rozhodnutia na úrovni skupiny, schváli rezolučný plán nielen pre dcérsku spoločnosť, ktorá podlieha jej právomoci, ale ak identifikuje rezolučný subjekt, vypracuje a schváli plán aj pre tento subjekt. V takomto samostatnom rozhodnutí rada uvedie dôvody nesúhlasu s navrhovaným spoločným rozhodnutím o schválení pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny ako aj názory a výrady ostatných rezolučných a iných orgánov.
K bodom 33 až 38
Ide o transpozičné ustanovenia. Krízová situácia skupiny alebo skupiny, ktorá sa skladá z viac ako jednej rezolučnej skupiny, sa považuje za riešiteľnú aj v prípade ak zrušenie osoby v tejto skupine v dôsledku ukončenia konkurzu podľa § 68 ods. 4 písm. c) Obchodného zákonníka nespôsobí porušenie podmienok uvedených v § 28 ods. 2 a 3.
K bodu 39
Ide o spresnenie v súvislosti zo zmenou zavedeného pojmu na pojem záväzky určené na kapitalizáciu.
K bodu 40
Ide o spresnenie v súvislosti so zmenou názvoslovia.
20
K bodom 41 až 44
Transpozíciou čl. 18 smernice (EÚ) 2019/879 sa právomoc rady riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny precizuje aj voči skupinám tvoriacim rezolučnú skupinu, a teda aj voči osobám, ktoré patria do týchto podskupín tvoriacich rezolučnú skupinu. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny je naďalej povinná vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie spoločného rozhodnutia pre skupinu a ak to je potrebné, aj na uloženie povinnosti prijať náhradné opatrenie aj voči osobe, ktorá patrí do skupiny v rámci rezolučnej skupiny. Identifikovanie prekážok riešenia krízových situácií a navrhovanie opatrení na ich odstránenie sa teda vzťahuje aj na subjekty, ktoré súčasťou skupín tvoriacich rezolučnú skupinu. Rovnako správa, ktorú pripravuje rada, ak je rezolučným orgánom na úrovni skupiny, a predkladá ju materskej spoločnosti so sídlom v členskom štáte obsahuje analýzu podstatných prekážok uplatňovania opatrení ako aj vykonávanie právomocí nielen vo vzťahu k skupine ale aj vo vzťahu k rezolučným skupinám, ak sa skupina skladá z viac ako jednej rezolučnej skupiny.
K bodom 45 a 46
V § 31 ide o transpozíciu novelizovaného článku 45 smernice (EÚ) 2019/879. MREL sa vyjadrí v percentách z celkovej hodnoty rizikovej expozície, a súčasne v percentách z veľkosti celkovej expozície vybranej inštitúcie a osoby podľa § 1 ods. 3. MREL v obidvoch vyjadreniach musí vybraná inštitúcia a osoba podľa § 1 ods. 3 plniť súčasne a nepretržite.
V § 31 Ide o transpozíciu článku 45b smernice (EÚ) 2019/879. Ustanovujú sa podmienky pre uznanie záväzkov, ktoré vyplývajú s dlhového nástroja s vnoreným derivátom, na účely krytia MREL pre rezolučný subjekt. Mení sa spôsob určenia požiadavky na podriadenosť nástrojov, ktoré kryjú MREL, pre rezolučný subjekt, a to v závislosti od charakteru rezolučného subjektu. Rezolučné subjekty budú spadať do jednej zo 4 kategórií podľa ich systémového významu. Zavádza sa možnosť prispôsobení základnej požiadavky na podriadenosť a ich obmedzenia pre jednotlivé kategórie rezolučných subjektov.
V § 31b ide o transpozíciu článku 45c smernice (EÚ) 2019/879. MREL musí byť dostatočný na absorpciu strát a rekapitalizáciu vybranej inštitúcie a osoby podľa § 1 ods. 3 bez ohľadu na to, či ide o rezolučný subjekt alebo dcérsku spoločnosť, ktorá nie je rezolučným subjektom a súčasne je zahrnutá v rezolučnej skupine. V prípade vybranej inštitúcie a osoby podľa § 1 ods. 3, ktorej krízová situácia sa podľa plánu riešenia krízovej situácie riešiť v konkurznom konaní alebo jej likvidáciou, je orgán riešenia krízových situácií povinný vyhodnotiť, či je opodstatnené určiť MREL zodpovedajúci len sume potrebnej na absorpciu strát. Predpisuje sa nový spôsob kalibrácie MREL, a to pre obidva spôsoby vyjadrenia MREL podľa § 31. Orgán pre riešenie krízových situácií môže prispôsobiť základnú výšku časti MREL určenej na rekapitalizáciu, vrátane jej navýšenia o primeranú sumu potrebnú na zabezpečenie dôvery trhu vo vybranú inštitúcia a osobu podľa § 1 ods. 3 po riešení jej krízovej situácie. Predpisuje sa konkrétna úroveň výšky MREL (v percentách z celkovej hodnoty rizikovej expozície a v percentách z veľkosti celkovej expozície) pre tri systémovo najvýznamnejšie kategórie bánk.
V § 31c ide o transpozíciu článku 45d smernice (EÚ) 2019/879. Upravuje sa spôsob určenia celkovej MREL pre rezolučný subjekt G-SII a pre významné dcérske spoločnosti v Európskej únii G-SII z tretej krajiny.
21
V § 31d ide o transpozíciu článku 45e smernice (EÚ) 2019/879. MREL a požiadavka na podriadenosť nástrojov kryjúcich MREL pre rezolučné subjekty sa uplatňuje na konsolidovanom základe na úrovni rezolučnej skupiny.
V § 31e ide o transpozíciu článku 45f smernice (EÚ) 2019/879, ktorý zavádza tzv. interný MREL. MREL pre osoby podľa § 1 ods. 3, ktoré dcérskymi spoločnosťami rezolučného subjektu a nie samy rezolučnými subjektami, sa uplatňuje na individuálnom základe. Materské spoločnosti v Európskej únii usadené v Slovenskej republike, ktoré nie samy rezolučnými subjektami, ale dcérskymi spoločnosťami osôb podľa § 1 ods. 3, ktoré usadené v tretích krajinách, spĺňajú MREL na konsolidovanom základe. Predpisuje vlastnosti záväzkov a položiek vlastných zdrojov, ktoré je možné použiť na plnenie interného MREL. Stanovujú sa podmienky na neuplatnenie § 31e, t. j. neurčenie interného MREL orgánom pre riešenie krízových situácií, a na povolenie zo strany orgánu riešenia krízových situácií na splnenie interného MREL v plnom rozsahu alebo čiastočne zárukou poskytnutou rezolučným subjektom.
V § 31f ide o transpozíciu článku 45h smernice (EÚ) 2019/879. Upravuje sa postup pri spoločnom rozhodovaní orgánov riešenia krízových situácií v rámci rezolučného kolégia.
V § 31g ide o transpozíciu článku 45i smernice (EÚ) 2019/879. Upravuje sa výkazníctvo, najmä rozsah a periodicita, osôb podľa § 1 ods. 3 pre účely dohľadu zo strany príslušných orgánov nad plnením MREL. Upravuje sa povinnosť osôb podľa § 1 ods. 3 zverejňovať informácie vzťahujúce sa k MREL a plneniu MREL. Tieto povinnosti sa nevzťahujú na osoby podľa § 1 ods. 3, ktorých plán riešenia krízovej situácie počíta s ich konkurzom alebo likvidáciou.
V § 31h ide o transpozíciu článku 45j smernice (EÚ) 2019/879. Rada povinnosť informovať Európsky orgán pre bankovníctvo o MREL, ktorý určila pre osoby podľa § 1 ods. 3.<