1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa implementuje článok 9a Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami.
V čl. I sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorý už v súčasnosti obsahuje určité opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom, pričom predmetom návrhu zákona je aj stanovenie ďalších pravidiel s cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a pravidiel proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov mimo územia Slovenskej republiky. Navrhované opatrenia vyplývajú z povinnosti transpozície Smernice Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami. Zavádzajú sa pravidlá, ktoré predchádzajú vzniku hybridných nesúladov vymedzením transparentného subjektu ako daňovníka, ak ho za daňovníka považuje jeho zriaďovateľ.
Ďalej návrh zákona obsahuje aj legislatívnu úpravu uplatňovania pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti tzv. CFC pravidiel aj na fyzické osoby, ktorých zámerom je obmedziť odkláňaniu príjmov do zahraničia s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením.
Okrem toho sa rozširujú benefity poskytované finančnou správou daňovníkom a to o oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov s cieľom zjednodušiť podnikanie na Slovensku.
Predpokladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.
V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), kde sa vzhľadom na súčasnú mimoriadnu situáciu, ktorá ovplyvnila aj fungovanie systémov finančnej správy, navrhuje posunutie registrácie z úradnej moci, a to od 1. januára 2022.
V čl. III sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2016 Z. z. a zákona č. 305/2019 Z. z. S cieľom zabezpečiť súlad s globálnym štandardom OECD pre výmenu informácií o finančných účtoch sa upravuje sankcia pre držiteľov finančných účtov a ovládajúce osoby v prípade, ak predložia finančnej inštitúcii nepravdivé čestné vyhlásenie o rezidencii na daňové účely.
Návrh zákona ako celok má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na sociálne vplyvy, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na životné prostredie.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2021 okrem čl. I bodov 5, 6, 9, 13, 18, 21, 25, 26, 28, 37, 40 a 45, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022.
2
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☒
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Článok 9a Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami.
Termín začiatku a ukončenia PPK
Júl 2020
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Júl 2020
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
August 2020
2.Definovanie problému
Povinnosť transpozície článku 9a Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami.
3.Ciele a výsledný stav
Návrhom zákona reaguje na potrebu transpozície článku 9a Smernice Rady (EÚ) 2017/952, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami. Rovnako je cieľom aj znižovanie administratívnej záťaže daňovníkov.
4.Dotknuté subjekty
Navrhovaná právna úprava sa dotkne transparentných spoločností (napr. v. o. s. a k. s.), ak splnia podmienky Smernice, fyzických osôb, zamestnancov, zamestnávateľov.
5.Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované vzhľadom na potrebu transpozície smernice Rady, ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax vzhľadom na podnety z praxe, ktoré nemožno riešiť len výkladom uvedeného zákona, niet inej možnosti ako prijať uvedenú novelu zákona.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
7.Transpozícia práva EÚ
Článok 9a Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami
8.Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
4
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
10.Poznámky
Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.
11.Kontakt na spracovateľa
monika.abelova@,mfsr.sk
, tel.: 5958 3475
12.Zdroje
Inštitút finančnej politiky, MF SR
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Komisia uplatňuje k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia nesúhlasí s tým, že materiál predpokladá pozitívny vplyv na informatizáciu. V predkladanom návrhu zákona sa nezavádza žiadna nová elektronická služba, žiaden nový informačný systém. Z uvedeného dôvodu je nutné vyznačiť žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Údaje uvedené v analýze vplyvov nie sú údaje, ktorých sa analýza vplyvov týka, ktoré sa do analýzy vplyvov udávajú/vyžadujú.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných nákladov/úspor regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to v každom prípade, v ktorom je takáto kvantifikácia možná, pričom odporúčaným riešením je najmä využitie modelového výpočtu na jeden dotknutý podnikateľský subjekt.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Žiadame doplniť detailný rozpočet IT výdavkov na úrovni rozpisu prác pre jednotlivé moduly a služby informačných systémov uvedených v časti 2.2.1. doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy a uviesť spôsob odhadu prácnosti.
5
Odôvodnenie: V doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy sú náklady priradené k jednotlivým informačným systémom. Bez doplnenia detailného rozpočtu, v ktorom budú rozpísané konkrétne úpravy a odhad ich náročnosti nie je možné overiť odhadovanú výšku nákladov.
Komisia žiada doplniť dokumentáciu v súlade s prílohou č. 2 vyhlášky č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov.
Odôvodnenie: Pre posúdenie navrhovaných úprav z pohľadu ekonomickej efektívnosti a princípov hodnoty za peniaze je potrebné okrem rozpočtu doplniť dodatočnú dokumentáciu, ktorá opisuje dôvod a prínosy realizovaných IT zmien (tzv. business case alebo projektový zámer). Potrebnú dokumentáciu pre projekty alebo zmenové požiadavky definuje vyhláška č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov.
Ďalej Komisia doplniť, aké technické a netechnické riešenia na zabezpečenie požadovanej biznis služby boli posudzované.
Odôvodnenie: V dostupných materiáloch nie je uvedené, aké alternatívy boli posudzované na zabezpečenie požadovaných biznis služieb a na základe akých kritérií bola ako najefektívnejšia alternatíva zvolená navrhovaná úprava IS a jej rozsah.
Zároveň žiadame doplniť, že pred realizáciou výdavkov budú podklady predložené na ekonomické hodnotenie ÚHP.
Odôvodnenie: Pre naplnenie programového vyhlásenia vlády je potrebné predložiť investície s výdavkami nad 1 mil. eur na posúdenie ich ekonomickej efektívnosti.
K analýze vplyvov na informatizáciu
Komisia žiada doplniť konkrétne biznis služby, ktoré majú byť podporené IT riešeniami a ich mapovanie na informačné systémy a služby.
Odôvodnenie: V doložke vplyvov na informatizáciu je v časti názov služby a názov systému uvedený medzirezortný program 0EK, v ktorom majú byť IT výdavky rozpočtované. V materiáloch nie je uvedené, aké konkrétne biznis služby je potrebné podporiť novými IT riešeniami (napr. zavedenie oznamovania výšky a splatnosti preddavkov) a akými informačnými systémami a službami budú zabezpečené.
Žiadame tiež zosúladiť konštatovania o vplyve na informatizáciu spoločnosti uvedené v doložke vybraných vplyvov (vyznačený pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti) a v dôvodovej správe (uvedené, že návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti).
Vyhodnotenie pripomienok MF SR:
K doložke vybraných vplyvov
Doložka vybraných vplyvov bola v zmysle pripomienky upravená, analýza vplyvov na informatizáciu bola vypustená.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
K vzneseniu pripomienky týkajúcej sa kvantifikácie odhadovaných nákladov/úspor regulácie je potrebné uviesť, že ku relevantnej kvantifikácii vplyvu na podnikateľské prostredie a podnikateľa nie sú dostupné údaje. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola o túto skutočnosť doplnená.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
6
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola doplnená o harmonogram zmien informačného systému Portálu finančnej správy. Na informačné systémy finančnej správy (ISFS-SD, DRSCAN a DWH) sa vzťahuje zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 1 ods. 2 sa tento zákon nevzťahuje na informačné technológie verejnej správy, ktoré sa týkajú zabezpečenia obrany Slovenskej republiky, bezpečnosti Slovenskej republiky, ochrany utajovaných skutočností a citlivých informácií. Z uvedených dôvodov nie je informačné systémy ISFS-SD, DRSCAN a DWH vypracovaná dokumentácia, ktorá opisuje dôvod a prínosy realizovaných IT zmien (tzv. business case alebo projektový zámer).
Vzhľadom na vyššie uvedené neboli posudzované žiadne technické a netechnické riešenia na zabezpečenie požadovanej biznis služby.
K analýze vplyvov na informatizáciu
Analýza vplyvov na informatizáciu bola vypustená vzhľadom na pripomienku Komisie k doložke vybraných vplyvov, nakoľko údaje uvedené v analýze vplyvov nie sú údaje, ktorých sa analýza vplyvov týka a ktoré sa do analýzy vplyvov udávajú / vyžadujú.
7
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2020
2021
2022
2023
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
2 205 396
59 148
6 480
6 480
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad)
218 196
52 668
0
0
kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)
1 987 200
6 480
6 480
6 480
z toho:
- vplyv na ŠR
2 205 396
59 148
6 480
6 480
Rozpočtové prostriedky
2 205 396
59 148
6 480
6 480
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
8
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte verejnej správy
2 205 396
59 148
6 480
6 480
v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad)
218 196
52 668
0
0
kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)
1 987 200
6 480
6 480
6 480
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet súvisiaci s úpravou informačných systémov finančnej správy vo výške 2 258 064 eur s DPH, a to:
-ISFS-SD 1 608 000 eur
-DRSCAN 307 200 eur
-DWH 72 000 eur (+6 480 eur na technickú podporu
každoročne od 2021)
-PFS 270 864 eur
Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.
Zmeny informačného systému Portál finančnej správy budú realizované v dvoch etapách. Prvá etapa realizovaná do 1. januára 2021 zahŕňa:
1.úpravu formulára HLASENIEx20 (§ 39 ods. 9 písm. b) ZDP - doplnenie nových údajov do formulára, v prípade daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené,
2.úpravu formulára DPFOBv20 - podľa § 51h ods. 1 návrhu zákona sa do osobitného základu dane zahrnú za určitých okolností príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. h); v tejto súvislosti je potrebné dopracovať samostatnú prílohu k DP pre vyčíslenie osobitného základu dane pre uvedené príjmy vrátane zamedzenia dvojitému zdaneniu týchto príjmov a zabezpečiť prenos/pripočítanie údajov k finálnej daňovej povinnosti,
3.úpravu formulára DPPOv20 - na prvej strane úprava názvu pred r. 06 nasledovne „Sídlo alebo miesto skutočného vedenia v deň podania daňového priznania na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí“ a doplnenie do tabuľky H nový riadok - § 16 ods. 1 písm. e) trinásty bod zákona,
9
4.úpravu formulára OZN4311v21 (§ 43 ods. 11 ZDP) - doplnenie § 16 ods. 1 písmena e) o bod 13 na samostatnej strane tlačiva v časti „Údaje o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou“ a následne zapracovať do ISFS,
5.úpravu formulára OZN443v21 (§ 44 ods. 3 ZDP) - doplnenie § 16 ods. 1 písmena e) o bod 13 na samostatnej strane tlačiva v časti „Údaje o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane“ a následne zapracovať do ISFS,
6.nový formulár „Potvrdenie o daňovej rezidencii“ pre daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
7.nový formulár „Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov“ pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Druhá etapa realizovaná do 1. januára 2022 zahŕňa:
1.úpravu formulára OZN493v20 (§ 49 ods. 3 písm. a) alebo b) ZDP) - úprava tlačiva v kontexte doplnenia § 49 ods. 3 písm. b) možnosť predĺženia lehoty na podanie DP o 6 mesiacov, ak daňovníkovi (FO) s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. h),
2.nový formulár Oznámenie podľa § 49a ods. 9 až 11 - v súvislosti s implementáciou smernice ATAD 2 – reverzný hybridný subjekt s účinnosťou od 1.1.2022 je potrebné vytvoriť nový vzor tlačiva oznamovacej povinnosti a zmien týchto skutočností a implementovať ho v ISFS.
V prípade nerealizovania úprav informačného systému PFS nebudú vytvorené podmienky na plnenie daňových povinností pre daňové subjekty, ktoré vyplývajú z návrhu zákona.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
•zavedenie pravidiel pre zdaňovanie príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností tzv. CFC spoločností aj u fyzických osôb, ktorých zámerom je obmedziť odkláňaniu príjmov do zahraničia s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením,
•pravidiel, ktoré predchádzajú vzniku hybridných nesúladov vymedzením transparentného subjektu ako daňovníka, ak ho za daňovníka považuje jeho zriaďovateľ v rozsahu príjmov, ktoré by neboli zdanené ani v Slovenskej republike ani v zahraničí, a to implementáciou článku 9a Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami,
•oslobodenie plnení poskytovaných v rámci aktívnej politiky práce na projekty na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu podľa zákona o službách zamestnanosti
•zavedenie oznamovania výšky a splatnosti preddavkov na daň z príjmov správcom dane daňovníkom na základe podaného daňového priznania,
•zrušenie povinnosti vyrovnania preddavkov zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania u daňovníkov právnických osôb v lehote do 1 mesiaca po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania,
•zavedenie sankcie pre držiteľov finančných účtov pri uvedení nepravdivých údajov.
Uvedené opatrenia z dôvodu neexistencie vhodných dát nie je možné kvantifikovať.
10
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
-
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Kvantifikácia príjmov
11
Tabuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v tis. eur) - akruál
2020
2021
2022
2023
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
DPFO (111)
0
0
0
0
DPPO (112)
0
0
0
0
Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)
0
0
0
0
Zdravotné odvody (154)
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Z dôvodu neexistencie vhodných dát nie je možné kvantifikovať
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v tis. eur) - cash
2020
2021
2022
2023
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
DPFO (111)
0
0
0
0
DPPO (112)
0
0
0
0
Sociálne odvody (151, 152, 155, 157 a 158)
0
0
0
0
Zdravotné odvody (154)
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Z dôvodu neexistencie vhodných dát nie je možné kvantifikovať
12
Tabuľka č. 4
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2017
2018
2019
2020
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eur)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
6 480
6 480
6 480
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
6 480
6 480
6 480
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transféry jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
2 205 396
52 668
0
0
výdavky súvisiace s úpravou informačného systému FS SR
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
2 205 396
52 668
0
0
RP EKRK 718 Rekonštrukcia a modernizácia
2 205 396
52 668
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
2 205 396
59 148
6 480
6 480
13
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Predpokladá sa, že návrh zákona zlepší podnikateľské prostredie v SR, a to najmä zavedením opatrení v oblasti preddavkov na daň z príjmov. Návrh zákona pozitívne ovplyvní predovšetkým daňovníkov fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby, ktorým bude správca dane zasielať oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov. Rovnako pozitívne ovplyvní návrh zákona aj daňovníkov – právnické osoby, ktoré nebudú musieť vykonávať vyrovnanie preddavkov zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania.
V rámci opatrení proti vyhýbaniu sa plneniu daňových povinností sa zavádzajú nové pravidlá pre hybridné reverzné nesúlady a pre zdaňovanie príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností u fyzických osôb. Uvedené opatrenia negatívne ovplyvnia daňovníkov fyzické a právnické osoby, ktorých sa uvedené ustanovenia budú dotýkať.
Počet dotknutých subjektov nie je možné vzhľadom na neexistenciu vhodných dát presne určiť.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Konzultácie k novele zákona sa uskutočnili formou osobných stretnutí v termíne od 19.5.2020 do 15.6.2020.
Konzultácií sa zúčastnili:
1.Klub 500
2.RÚZ
3.SLASPO
4.AmCham
5.APZ - Asociácia priemyselných zväzov
6.Slovenská asociácia podnikových finančníkov
14
7.Creative Industry Forum
8.Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska
9.Francúzsko-slovenská obchodná komora
10.Slovenská banková asociácia
11.Zväz automobilového priemyslu
Zúčastnené subjekty boli na konzultáciách informované o pripravovaných zmenách v novele zákona o dani z príjmov. Niektoré subjekty predložili pripomienky aj nad rámec návrhu novely zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona o dani z príjmov.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predkladaná novela zákona bude mať pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Pozitívny vplyv opatrení predstavuje najmä zavedenie zasielania oznámení o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov daňovníkom od správcu dane a zrušenie vyrovnania preddavkov platených do lehoty na podanie daňového priznania.
Negatívny vplyv na priame finančné náklady podnikateľov sa očakáva z dôvodu:
- zavedenia opatrení pre reverzné hybridné nesúlady
- zdaňovania príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností aj u fyzických osôb
-zavedenia registračnej povinnosti pre právnické osoby, ktoré sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a ktorým vzniklo na území SR miesto skutočného vedenia, ak dovtedy neboli na území SR zaregistrované z iných dôvodov.
Nie je možné kvantifikovať výšku týchto vplyvov, pretože nie je možné identifikovať počet subjektov, ktorých sa budú týkať navrhované opatrenia.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predloženými návrhmi dôjde k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov z dôvodu možnej potreby úpravy softvérov.
Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
15
Administratívne náklady nie je možné v súčasnosti kvantifikovať, pretože nie je možné identifikovať počet subjektov, ktorých sa budú týkať opatrenia navrhované v oblasti dane z príjmov:
▪Zasielanie oznámení o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov daňovníkom od správcu dane
▪Zrušenie vyrovnania preddavkov platených u daňovníkov – právnických osôb do lehoty na podanie daňového priznania
▪Doplnenie legislatívnej úpravy pre reverzné hybridné nesúlady vzhľadom na transpozíciu článku 9a Smernice Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ATAD 2) s účinnosťou od 1. januára 2022 vrátane zavedenia oznamovacej povinnosti
▪Zavedenie pravidiel na zdaňovanie príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností aj u fyzických osôb na zamedzenie vyhýbaniu sa plateniu dane v SR
▪Úprava pravidiel pri vykonávaní ročného zúčtovania dane pre zamestnancov
▪Spresnenie daňovej rezidencie pre fyzické a právnické osoby (miesto skutočného vedenia)
▪Úprava posudzovania daňovej rezidencie fyzických osôb s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktoré denne prekračujú hranice do SR za účelom výkonu závislej činnosti
▪Zavedenie registračnej povinnosti pre právnické osoby, ktoré sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a ktorým vzniklo na území SR miesto skutočného vedenia, ak dovtedy neboli na území SR zaregistrované z iných dôvodov
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
-
-
Nepriame finančné náklady
-
-
Administratívne náklady
-
-
Celkové náklady regulácie
-
-
V prípade opatrení uvádzaných v časti 3.3.3 nie sú dostupné údaje pre kvantifikáciu vplyvu na podnikateľské prostredie a podnikateľa.
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
16
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nepredpokladá sa vplyv navrhovaných zmien na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Navrhovaná zmena nemá vplyv na inovácie.
17
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)Primárne právo:
-čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení.
b)Sekundárne právo:
-smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ)
2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 144, 7.6.2017), gestor: MF SR,
-smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti
praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016), v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Rady (EÚ) 2015/2060 z 10. novembra 2015, ktorou sa zrušuje smernica
2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 301, 18.11.2015), gestor: MF SR,
-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania
uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania,
uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania
kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania
uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení, gestor: MF SR.
c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 53/13 a C - 80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2014].
Výrok rozhodnutia:
18
Článok 56 ZFEÚ bráni právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej spoločnosti usadené v prvom členskom štáte, ktoré využívajú pracovníkov zamestnaných a pridelených agentúrami dočasného zamestnávania usadenými v druhom členskom štáte, ale podnikajú v prvom členskom štáte prostredníctvom pobočky, sú povinné vykonať zrážku preddavku na daň z príjmov splatnú uvedenými pracovníkmi a uhradiť ju prvému uvedenému členskému štátu, hoci tú istú povinnosť nemajú spoločnosti usadené v prvom členskom štáte, ktoré využívajú služby agentúr dočasného zamestnávania, ktoré sú usadené v tom istom členskom štáte.
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 650/16, A/S Bevola, Jens W. Trock ApS proti Skatteministeriet, [2018].
Výrok rozhodnutia:
Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje možnosť spoločnosti rezidenta, ktorá si nezvolila režim medzinárodného spoločného zdaňovania, ako je ten vo veci samej, odpočítať straty, ktoré vznikli jej stálej prevádzkarni nachádzajúcej sa v inom členskom štáte, od svojho zdaniteľného príjmu, napriek tomu, že jednak táto spoločnosť vyčerpala všetky možnosti odpočítania týchto strát, ktoré jej poskytuje právo členského štátu, v ktorom sa daná prevádzkareň nachádza, a jednak prestala dostávať od tejto prevádzkarne akýkoľvek príjem, takže už neexistuje žiadna možnosť, aby dané straty mohli byť zohľadnené v členskom štáte sídla prevádzkarne, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 398/16 a C - 399/16, X BV, X NV proti Staatssecretaris van Financiën, [2018].
Výrok rozhodnutia:
1.Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej materská spoločnosť usadená v členskom štáte nemôže odpočítať úroky z úveru poskytnutého spriaznenou spoločnosťou s cieľom financovania kapitálového vkladu do dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, hoci, keby bola dcérska spoločnosť usadená v tom istom členskom štáte, materská spoločnosť by mohla mať nárok na toto odpočítanie tak, že by s ňou vytvorila integrovanú daňovú jednotku.
2.Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej materská spoločnosť usadená v členskom štáte nie je oprávnená odpočítať od svojho celkového zisku stratu vyplývajúcu zo zmeny výmenného kurzu, v súvislosti s hodnotou jej podielov v dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, keď podľa tejto istej právnej úpravy nepodlieha dani symetricky zisk vyplývajúci z týchto zmien.
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C – 405/2018 AURES Holdings a. s. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2020].
Výrok rozhodnutia:
1.Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že spoločnosť založená podľa práva jedného členského štátu, ktorá premiestňuje miesto svojho skutočného vedenia do iného členského štátu bez toho, aby toto premiestnenie malo vplyv na jej postavenie ako spoločnosti založenej podľa práva prvého členského štátu, sa môže odvolávať
19
na tento článok s cieľom napadnúť rozhodnutie, ktorým jej bol v druhom členskom štáte odmietnutý prevod strát, ktoré predchádzali tomuto premiestneniu.
2.Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje možnosť, aby spoločnosť, ktorá premiestnila miesto svojho skutočného vedenia, a tým aj svoju daňovú rezidenciu do tohto členského štátu, uplatnila daňovú stratu vzniknutú pred týmto premiestnením v inom členskom štáte, v ktorom si táto spoločnosť ponecháva svoje sídlo.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice 2017/952 bola stanovená do 31.12.2019 okrem čl. 2 ods. 3, u ktorého je lehota na prebratie stanovená do 31.12.2021.
Lehota na prebratie smernice 2011/96/EÚ bola stanovená do 18.1. 2012.
Lehota na prebratie smernice 2009/133/ES nebola stanovená, vzhľadom na to, že sa jedná o konsolidované znenie.
Lehota na prebratie smernice 2003/49/ES bola stanovená do 30.4. 2004.
b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
c)Smernica 2017/952 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Smernica Rady 2011/96/EÚ bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Smernica Rady 2009/133/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Smernica Rady 2003/49/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne.
20
B. Osobitná časť
K bodu 1 - § 2 písm. d) druhý bod, poznámka pod čiarou k odkazu 1b
Okrem doplnenia odvolávky na Obchodný zákonník pri pojme „sídlo“ sa spresňuje jedno z kritérií na určenie daňovej rezidencie právnickej osoby v Slovenskej republike - miesto skutočného vedenia. Za miesto skutočného vedenia sa považuje také miesto, kde sa vytvára alebo prijíma väčšina obchodných a riadiacich rozhodnutí za právnickú osobu ako celok. To platí bez ohľadu na to, či sú tieto rozhodnutia prijímané orgánmi právnickej osoby alebo inými osobami (napr. spoločníkmi, akcionármi, zamestnancami). Rozhodnutia za menšie organizačné celky právnickej osoby alebo rozhodnutia administratívneho charakteru sa nepovažujú za zásadné pre právnickú osobu ako celok. Miesto skutočného vedenia má vo väčšine prípadov zabezpečené primerané materiálne a personálne podmienky na prijímanie takýchto rozhodnutí. Vzhľadom na rôznorodosť súčasných obchodných modelov a tiež na úroveň digitalizácie hospodárstva je však nutné posudzovať primeranosť podmienok individuálne a s ohľadom na charakter činností právnickej osoby.
K bodu 2 – § 2 písm. e)
Doplnenie bodu 1 a 3 v § 2 písm. e) vyplýva z aplikácie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V prípade, ak fyzická osoba alebo právnická osoba je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom) na území Slovenskej republiky podľa zákona a súčasne daňovým rezidentom iného zmluvného štátu na základe právnych predpisov tohto druhého štátu, konflikt dvojitej rezidencie sa vyrieši v súlade s ustanoveniami príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, obvykle podľa článku 4 ods. 2 alebo ods. 3. V dôsledku aplikácie uvedených ustanovení môže Slovenská republika stratiť právo zdaňovať celosvetové príjmy fyzickej alebo právnickej osoby. V danom prípade takáto fyzická osoba alebo právnická osoba prestáva byť daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom) na území Slovenskej republiky a podľa zákona sa stáva daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým nerezidentom).
Úpravou bodu 2 v § 2 písm. e) sa vypúšťa výnimka pre fyzické osoby, ktoré denne prekračujú hranice Slovenskej republiky za účelom výkonu závislej činnosti v Slovenskej republike a ktoré by za iných okolností boli daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovými rezidentmi) Slovenskej republiky podľa zákona o dani z príjmov. V prípade konfliktu daňovej rezidencie fyzickej osoby sa v záujme zamedzenia dvojitého zdanenia aplikujú rozhraničovacie kritériá definované v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Cieľom legislatívnej úpravy je zabezpečiť, aby sa daňová rezidencia fyzických osôb, ktoré denne prekračujú hranice
21
do Slovenskej republiky za