do Slovenskej republiky za účelom výkonu závislej činnosti, určovala podľa rozhraničovacích kritérií v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.
K bodom 3 a 14 - § 2 písm. w) a § 15 písm. a) druhý a tretí bod a písm. b) prvý bod podbod 1a
Navrhovanou úpravou sa spresňuje vymedzenie príjmov pre účely vymedzenia mikrodaňovníka v tom smere, že do príjmov (výnosov) sa budú zahrňovať iba zdaniteľné príjmy. Obdobne sa budú posudzovať príjmy aj pre účely uplatnenia 15 % sadzby dane.
K bodu 4 - § 2 písm. x)
Spresňuje sa názov a obsah zoznamu EÚ, ktorý sa zohľadňuje pri tvorbe národného zoznamu (spolupracujúcich štátov) zverejnenom na webovom sídle MF SR. Zoznam EÚ obsahujúci štáty, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti, sa pravidelne každoročne zverejňuje v Úradnom vestníku EÚ v Prílohe I Záverov Rady ministrov financií EÚ. Odkaz na tento zoznam je uvedený pri zverejnení národného zoznamu.
Štáty, ktoré budú uvedené na zozname nespolupracujúcich štátov EÚ, pričom budú zmluvným štátom SR na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, nebudú zaradené na národný zoznam (spolupracujúcich štátov) uverejnený na webovom sídle MF SR. Uvedené však nebude mať vplyv na uplatnenie danej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a jej prednosť pred zákonom na základe § 1 ods. 2 zákona.
K bodom 5, 6, 9, 13, 18, 21, 25, 26, 40 a 45 - § 3 ods. 1 písm. e) a f), § 6 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 7 a 8, § 12 ods. 4 až 6, § 12 ods. 7 písm. c), § 14 ods. 4 a 5, § 16 ods. 1 písm. e) deviaty bod, § 17j, § 30 ods. 3 a 4, § 44 ods. 2, § 49a ods. 9 až 11
V súvislosti s implementáciou článku 9a Smernice Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“) sa do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) dopĺňa legislatívna úprava týkajúca sa reverzného hybridného subjektu a na ňu nadväzujúce úpravy v existujúcich ustanoveniach zákona o dani z príjmov.
Zámerom pravidiel v článku 9a smernice ATAD 2 je predchádzať vzniku hybridných nesúladov vedúcich k nezdaneniu príjmu (výnosu) pri týchto reverzných hybridných subjektoch a to tak, že štát, v ktorom je táto spoločnosť založená a považovaná za transparentnú, by ju mal považovať za samostatného daňovníka, ak takto na spoločnosť nahliada jej nerezidentný zakladateľ (zriaďovateľ – väčšinový vlastník, väčšina v hlasovacích právach), v rozsahu tých príjmov, ktoré inak nebudú zdanené, či už v štáte založenia spoločnosti alebo v štáte príjemcu (spoločníka). Kategória väčšinového podielu je definovaná tým spôsobom, že jeden alebo viacero prepojených nerezidentných daňovníkov má v hybridnom subjekte zriadenom alebo usadenom v členskom štáte celkovú priamu alebo nepriamu účasť vo výške aspoň 50 % na hlasovacích právach, základnom imaní alebo právach na podiel na zisku.
V SR sú najčastejšou formou transparentných spoločností verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť. Ide o spoločnosti, ktoré spravidla nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni spoločníkov. V zákone o dani z príjmov sa však navrhuje pre účely implementácie ATAD 2 zaviesť definíciu „transparentného subjektu“. Transparentným subjektom podľa § § 17j ods. 2 ZDP sa preto rozumie verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť so sídlom na území SR, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, založené alebo zriadené na území SR, ktorých príjmy (výnosy) sú zdaňované až na úrovni spoločníkov alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity (napr. fondy).
S definíciou transparentného subjektu súvisí reverzný hybridný subjekt v § 17j ods. 3 ZDP. Zákon o dani z príjmov v § 17i ods. 3 písm. b) obsahuje definíciu hybridného subjektu, ktorým sa rozumie právnická osoba, právnická osoba, ktorou je stála prevádzkareň právnickej osoby,