1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Základnými právnymi aktmi Európskej únie, ktoré upravujú podnikanie, resp. rámec prudenciálneho dohľadu nad bankami a obchodníkmi s cennými papiermi boli doteraz smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (ďalej len „CRD“, v prvotnom znení „CRD IV“) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „CRR“, v prvotnom znení „CRR I“). Cieľom CRD IV a CRR I bolo zavedenie nových medzinárodných štandardov Basel III do bankovej regulácie, a to v súvislosti s finančnou krízou v rokoch 2007 – 2008, ktorá odhalila nedostatky vo fungovaní bánk a procyklické mechanizmy, ktoré prispeli k jej vzniku. CRD IV a CRR I sa zameriavajú na zlepšenie fungovania bánk a investičných spoločností (t.j. obchodníkov s cennými papiermi), na pravidlá pre ich správu a riadenie, vrátane efektívnych a primeraných sankčných režimov, ktoré majú odrádzať tieto subjekty od porušovania všeobecných zásad a predpisov. Dôraz sa kládol na zmenšenie procyklických mechanizmov vo finančnom systéme, t. j. zaviedli sa kapitálové vankúše ako nástroj politiky obozretnosti na makroúrovni. Zavedením týchto prísnejších požiadaviek pre banky a obchodníkov s cennými papiermi sa znížilo riziko ich zlyhania, čo prispelo k vyššej stabilite finančného systému v rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci celej Európskej únie.

Smernica CRD IV a nariadenie CRR I boli implementované do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na vyhodnotenie jednotlivých súčastí regulácie zo strany Bazilejského výboru pre bankový dohľad, ako aj zo strany európskych orgánov sa pristúpilo k ďalšej revízii regulatórneho rámca. Európska komisia predložila v roku 2016 rozsiahly balík legislatívnych návrhov usilujúcich sa o znižovanie rizík v bankovom sektore (tzv. Risk Reduction Package), ktorý do značnej miery vychádza z pravidiel v revidovanom štandarde Basel III.

Revízia CRD IV a CRR I sa uskutočnila prijatím

•smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (ďalej len „smernica CRD V“), a

•nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „nariadenie CRR II“).

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo financií

2

Slovenskej republiky. Spolugestorom transpozície bola určená Národná banka Slovenska, ktorá je zároveň aj spolupredkladateľom.

Návrh zákona sa teda predkladá z dôvodu povinnosti transponovať smernicu CRD V do slovenského právneho poriadku s cieľom znižovania rizík v bankovom sektore, posilňovania odolnosti regulovaných subjektov voči prípadným ekonomickým otrasom a tým prispievať k upevneniu finančného systému.

Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré zavádza návrh zákona, patria:

1.Kapitálové požiadavky

Novým inštitútom je odporúčanie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov (odporúčania druhého piliera – Pillar 2 guidance – P2G) upravené v § 29a návrhu zákona. Jedná sa o odporúčanie Národnej banky Slovenska, ktorá môže oznámiť bankám svoje očakávania (expectations) na kapitálové požiadavky. Jedná sa o „mäkkú“ požiadavku Národnej banky Slovenska, ktorá predstavuje nový, menej prísny, menej formálny nástroj v porovnaní s osobitnou požiadavkou na vlastné zdroje podľa § 29b návrhu zákona. Nesplnenie týchto „mäkkých“ požiadaviek podľa § 29a ods. 6 návrhu zákona nemusí byť dôvodom pre reštrikcie uplatňované voči banke z titulu neplnenia kombinovaného vankúša (t. j. obmedzenia týkajúce sa výplat dividend, vyplácania bonusov a platieb z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ak by tým došlo k zníženiu kapitálu Tier 1 na úroveň, na ktorej by už neboli splnené požiadavky na kombinovaný vankúš podľa § 33k alebo vankúš pre ukazovateľ finančnej páky podľa § 33ka návrhu zákona). Avšak opakované neplnenie tejto mäkkej požiadavky môže mať za následok uloženie „tvrdej“ požiadavky na vlastné zdroje podľa § 29b návrhu zákona.

V § 29b sa upravujú podmienky, za ktorých môže Národná banka Slovenska uložiť banke osobitnú požiadavku na vlastné zdroje na základe preskúmania a hodnotenia. Táto požiadavka musí byť zo strany Národnej banky Slovenska riadne zdôvodnená a môže byť cielená len na riziká alebo prvky rizík, ktoré nie sú pokryté minimálnymi kapitálovými požiadavkami stanovenými v CRR (teda v prvom pilieri), a to len v rozsahu, v akom sa to považuje za potrebné vzhľadom na osobitnú situáciu banky. Po novom nesmie byť táto požiadavka používaná na krytie makroprudenciálnych alebo systémových rizík.

Ďalšími významnými zmenami sú zmeny v úprave tlmiacich rezerv – kapitálových vankúšov. Zavádza sa možnosť ukladať vankúš pre krytie systémového rizika voči typom expozícií, ktoré sú vrátane podsúborov vymedzené v § 33e ods. 2 návrhu zákona. Pre jednotlivé skupiny bánk a typy expozícií tak môžu byť zavedené rôzne požiadavky. Sadzba proticyklického kapitálového vankúša už nie je stanovovaná štvrťročne, ale len v prípadoch, kedy na základe hodnotenia Národnej banky Slovenska dôjde k zmene miery cyklického systémového rizika (§ 33g ods. 1 návrhu zákona). Takisto dochádza k úprave limitov možných sadzieb vankúšov pre lokálne systémovo významnú banku (O-SII) – posun hornej hranice sadzby z 2 % na 3 % (§ 33d ods. 6 návrhu zákona), resp. na základe súhlasu Európskej komisie môže Národná banka Slovenska stanoviť vyššiu sadzbu (§ 33d ods. 7 návrhu zákona). V § 33ka návrhu zákona sa zavádza novú povinnosť pre globálne systémovo významné banky (G-SII), ktorá sa týka rozdeľovania výnosov, a to v nadväznosti na ich povinnosť plniť kapitálové požiadavky na vankúš pre ukazovať finančnej páky ustanovený v čl. 92 ods. 1a CRR II.

2.Výkon dohľadu na konsolidovanom základe a schvaľovanie niektorých finančných

holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností

CRD IV ukladala prudenciálne požiadavky primárne inštitúciám, ktorými v slovenskom právnom poriadku sú banky a obchodníci s cennými papiermi. Za plnenie prudenciálnych povinností finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností na konsolidovanom základe tak boli zodpovedné práve ovládané inštitúcie. CRD V tento koncept zásadne reviduje, keďže prax ukázala, že ovládané inštitúcie neboli vždy schopné

3

zaistiť plnenie požiadaviek na konsolidovanom základe. Z toho dôvodu CRD V včleňuje takéto finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré ovládajú inštitúcie, do priamej pôsobnosti orgánov dohľadu s cieľom zaistiť plnenie povinností na konsolidovanom základe. Jedná sa o tie finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré podľa CRD V podliehajú schváleniu podľa nového čl. 21a, ktorý je transponovaný do § 20a zákona č. 483/2001 Z. z.

3.Sprostredkujúca materská spoločnosť v Európskej únii (§ 20c návrhu zákona)

Pre veľké skupiny, ktorých materská spoločnosť má sídlo mimo Európskej únie a ktorej súčasťou sú aspoň dve dcérske inštitúcie so sídlom v Európskej únii, sa zavádza povinnosť zriadiť tzv. sprostredkujúcu materskú spoločnosť v Európskej únii. Snahou je uľahčiť dohľad nad týmito inštitúciami a zvýšiť spôsobilosť dotknutých subjektov pri riešení kríz. Účinnosť tejto povinnosti je pre skupiny z tretích krajín, ktoré pôsobia v Európskej únii prostredníctvom viac ako jednej inštitúcie a ich celková hodnota aktív k 27. júnu 2019 je viac ako 40 miliárd eur, odložená na koniec roka 2023 s tým, že do tejto doby sa predpokladá uskutočňovanie monitoringu dotknutých inštitúcií pôsobiacich na území Slovenskej republiky zo strany Národnej banky Slovenska a odpovedajúcemu informovaniu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA).

4.Oprávnenie Národnej banky Slovenska požadovať výmenu audítora (§ 40 ods. 8 návrhu

zákona)

V súlade s čl. 1 bod 15 CRD V, ktorý novelizuje čl. 63 CRD, sa zavádza nové oprávnenie Národnej banky Slovenska požadovať, aby banka nahradila audítora, ak tento svojím konaním poruší určité povinnosti vyplývajúce mu zo zákona.

5.Evidencia úverov poskytnutých vybraným osobám (§ 23 ods. 10 návrhu zákona)

Ustanovuje sa, aby banka, resp. finančná holdingová spoločnosť a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť povinne evidovala údaje o úveroch poskytnutých členom štatutárneho orgánu, dozornej rady banky a ich spriazneným osobám.

6.Oprávnenie Národnej banky Slovenska vyžadovať pri riadení úrokového rizika

vyplývajúceho z činností zaznamenaných v bankovej knihe používanie štandardizovanej

metodiky (§ 27 ods. 7 a 20 návrhu zákona)

Národná banka Slovenska je oprávnená požadovať, aby banka v prípade riadenia úrokového rizika vyplývajúceho z činností zaznamenaných v bankovej knihe namiesto interných modelov použila štandardizovanú metodiku, ak Národná banka Slovenska vyhodnotí, že implementovaný interný systém nie je pre hodnotenie rizika uspokojivý. Štandardizovanú metodiku stanoví priamo uplatniteľný predpis Komisie v prenesenej právomoci.

7.Zmeny v úprave odmeňovania (§ 23a a 23b návrhu zákona)

Cieľom je predovšetkým zohľadniť princíp proporcionality, najmä v prípade vymedzených malých inštitúcií a zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania.

Súčasťou návrhu sú aj ďalšie úpravy technického charakteru vyplývajúce z aplikačnej praxe, ako aj legislatívne úpravy, ktorých cieľom je dosiahnutie úplnej transpozície týchto smerníc:

•CRD IV,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013 , ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo

4

ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 v platnom znení,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES,

•čl. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES.

•čl. 62 bod 6, čl. 64 bod 5 smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ a

•čl. 2 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom bude mať možné negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a nemá vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Spolupredkladateľ: Národná banka Slovenska

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (ďalej len „smernica CRD V“),

•článok 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES,

•článok 62 bod 6 a článok 64 ods. 5 smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ,

•článok 2 bod 1smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,

•transpozičný deficit pri niektorých ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES,

•transpozičný deficit pri niektorých ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES,

•transpozičný deficit pri niektorých ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 v platnom znení,

•transpozičný deficit pri niektorých ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa

6

menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES.

Termín začiatku a ukončenia PPK

začiatok PPK: 4. 5. 2020ukončenie PPK: 19. 5. 2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2020

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878/EU z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EU, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (ďalej len „CRD V“), ktorej hlavným cieľom je najmä znižovanie rizík v bankovom sektore.

V súlade so zmenami v CRD V sa návrhom zákona novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Súčasťou návrhu sú aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe, ako aj dôsledná transpozícia smerníc uvedených v bode 1. Jedná sa o úpravy technického charakteru, ktoré neprinášajú do praktického fungovania zásadné zmeny.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Hlavným cieľom návrhu zákona je v súlade s cieľmi CDR V snaha o zvyšovanie stability finančného systému a s tým súvisiacu zvyšujúcu sa dôveru klientov vo finančný sektor a služby ním poskytované.

Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré zavádza návrh zákona, patria:

•Zmeny v pravidlách na výpočet kapitálových požiadaviek na úrovni druhého piliera (pillar 2) – upravujú sa podmienky na osobitnú požiadavku na vlastné zdroje (požiadavky druhého piliera – Pillar 2 requirement – P2R), ako aj odporúčania týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov (odporúčania druhého piliera – Pillar 2 guidance – P2G), kedy Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu oznámi banke svoje očakávania týkajúce sa výšky kapitálu držaného nad rámec kapitálových požiadaviek a rezerv. Ide o „mäkkú“ požiadavku orgánu dohľadu, ktorá predstavuje nový, menej prísny a menej formálny nástroj v porovnaní s osobitnou požiadavkou na vlastné zdroje. V prípade opakovaného neplnenia tejto mäkkej požiadavky, Národná banka Slovenska má právomoc udeliť „tvrdú“ požiadavku na navýšenie kapitálu v rámci druhého piliera.

•Zmeny v úprave kapitálových vankúšov – zavádza sa možnosť pre Národnú banku Slovenska ako orgán dohľadu ukladať vankúš na krytie systémového rizika v závislosti od vymedzených typov expozícií a taktiež sa upravuje výška možných sadzieb vankúšov pre systémovo významné banky.

•Zmeny v oblasti regulácie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností – zavádzajú sa prudenciálne požiadavky na konsolidovanom základe. Dôvodom týchto zmien sú situácie, kedy banka ovládaná holdingovými spoločnosťami nie je

7

schopná zaistiť splnenie požiadaviek na konsolidovanom základe v rámci celej skupiny. Preto sa navrhuje, aby finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti boli začlenené do priamej pôsobnosti orgánov dohľadu, čím sa zaistí riadne plnenie prudenciálnych požiadaviek na konsolidovanom základe.

•Zavedenie povinnosti ustanoviť tzv. sprostredkujúcu materskú spoločnosť pre veľké skupiny pochádzajúce mimo územia Európskej únie, ktorých súčasťou sú aspoň dve dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami usadenými v Európskej únii – cieľom tejto povinnosti je uľahčiť dohľad nad takýmito skupinami a zvýšiť spôsobilosť dotknutých subjektov pri riešení kríz.

•Zmeny v úprave odmeňovania – ich cieľom je predovšetkým zohľadniť princíp proporcionality, najmä v prípade presne vymedzených menších bánk a zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

banky a pobočky zahraničných bánk (27),

obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (28),

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Alternatívne riešenia neboli zvažované.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

V súvislosti s povinnosťou niektorých spoločností požiadať do 28. júna 2021 Národnú banku Slovenska o súhlas na vykonávanie činnosti finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti bude potrebné pripraviť a prijať opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa ustanovia náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu a dokladov prikladaných k žiadosti, ako aj ďalšie informácie potrebné na posúdenie splnenia podmienok podľa § 20a ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Národná úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

8

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Vzhľadom na relatívne dobrý stav slovenského bankového sektora neočakávame výrazné dopady na banky vyplývajúce zo zmien v pravidlách na výpočet kapitálových požiadaviek na úrovni druhého piliera, ani v úprave kapitálových vankúšov. Predpokladáme, že zavedenie nových pravidiel vyplývajúcich z návrhu zákona si môže vyžiadať náklady na dodatočný kapitál zo strany niektorých regulovaných subjektov, ktoré však nie je možné, aj vzhľadom na súčasnú situáciu, vyčísliť.

Čo sa týka navrhovaných zmien v oblasti odmeňovania, ich podstatou je len presnejšie vymedzenie podmienok jeho uplatňovania bez akéhokoľvek vplyvu na stanovovanie a prideľovanie odmien jednotlivým osobám. Z tohto dôvodu nepredpokladáme žiadne sociálne vplyvy, a to ani na hospodárenie dotknutých domácností, ani na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

Ing. Anna Bartíková

02/5958 2528,

anna.bartikova@mfsr.sk

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie

9

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu obyčajné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Podľa predkladateľa navrhované zmeny v úprave odmeňovania nezakladajú žiadne sociálne vplyvy, a to nielen na hospodárenie dotknutých domácností, ale ani v súvislosti s bodom 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám). Považujeme za potrebné, aby predkladateľ skutočnosť, že navrhované zmeny v odmeňovaní nezakladajú uvedené sociálne vplyvy, explicitne uviedol v bode 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov.

Odporúčame predkladateľovi prehodnotiť, či navrhovaná právna úprava týkajúca sa zásady rovnakého zaobchádzania v súvislosti s odmeňovaním nezakladá sociálne vplyvy v bode 4.3 analýzy sociálnych vplyvov (vplyvy na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť). V prípade identifikácie sociálnych vplyvov sa povinnou súčasťou predkladaného materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov.

Vyššie uvedené pripomienky a odporúčania Komisie boli vhodne zapracované.

10

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☒

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☐

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

banky a pobočky zahraničných bánk (27),

obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (28),

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Predkladateľ požiadal v súlade s bodom 5.8. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov o konzultáciu legislatívneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ku ktorému bola zverejnená predbežná informácia pod č. PI/2020/5, v rámci doby trvania konzultácie, ktorú sme navrhli od 22. januára 2020 do 3. februára 2020.

Išlo o 44 subjektov (združenia zástupcov podnikateľského prostredia vrátane bánk a pobočiek zahraničných bánk). K predbežnej informácii sa nevyjadril žiadny subjekt, ani nikto nenamietal navrhovanú lehotu, ani neprejavil záujem o konzultáciu.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez vplyvu.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Vzhľadom na relatívne dobrý stav slovenského bankového sektora neočakávame výrazné dopady na banky vyplývajúce zo zmien v pravidlách na výpočet kapitálových požiadaviek na úrovni druhého piliera, ani v úprave kapitálových vankúšov. Predpokladáme, že zavedenie týchto nových pravidiel vyplývajúcich z návrhu zákona si môže vyžiadať náklady na dodatočný kapitál zo strany niektorých regulovaných subjektov, ktoré však nie je možné, aj vzhľadom na súčasnú situáciu, kvantifikovať.

3.3.3 Administratívne náklady

11

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez vplyvu.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vplyvu na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Nedochádza k vplyvu na inovácie.

12

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 49 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

-Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení.

b)v sekundárnom práve

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe

k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013 , ktorou

sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013), gestor: MF SR,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa

stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015

o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23. 12. 2015), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa

mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia

13

a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7. 6. 2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa

mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES, gestor MF SR, spolugestor: NBS

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019

o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/ES, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5. 12. 2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019,

ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019), gestor: MF SR, spolugestori: MV SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra

2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra

2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013

o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014

o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým

sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014), v platnom znení, gestor: MF SR, NBS

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017,

ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017), gestor: MF SR, NBS

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým

sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie

14

informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7. 6. 2019), gestor: MF SR, NBS

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/565 z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2018/389 z 27. novembra 2017, ktorým sa

dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre silnú autentifikáciu zákazníka a spoločné a bezpečné otvorené komunikačné normy (Ú. v. EÚ L 69, 13. 3. 2018), gestor: MF SR, NBS

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/815 zo 17. decembra 2018, ktorým sa

dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2004/109/ES, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o špecifikácii jednotného elektronického formátu vykazovania (Ú. v. EÚ L 143, 29.5.2019) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1108 zo 7. mája 2018, ktorým sa dopĺňa

smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 o regulačné technické predpisy týkajúce sa kritérií na určenie centrálnych kontaktných miest vydavateľov elektronických peňazí a poskytovateľov platobných služieb a o pravidlá pre ich funkcie (Ú. v. EÚ L 203, 10. 8. 2018), gestor: MV SR, MF SR, NBS,

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/980 zo 14. marca 2019, ktorým sa dopĺňa

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129, pokiaľ ide o formát, obsah, preskúmanie a schvaľovanie prospektu, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 (Ú. v. EÚ L 166, 21.6.2019), gestor: MF SR, NBS

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-452/04, Fidium Finanz AG proti Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht, [2006],

Výrok rozhodnutia:

Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej členský štát na výkon činnosti poskytovania úverov v rámci podnikateľskej činnosti na jeho území spoločnosťou usadenou v treťom štáte vyžaduje predchádzajúce povolenie a podľa ktorej sa takéto povolenie musí zamietnuť najmä vtedy, ak uvedená spoločnosť nemá svoje ústredie alebo pobočku na tomto území, zasahuje prevažne do výkonu slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 a nasl. ES. Spoločnosť usadená v treťom štáte sa nemôže odvolávať na tieto ustanovenia.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-52/17, VTB Bank (Austria) AG proti Finanzmarktaufsichtsbehörde, [2018].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 64 a článok 65 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, ako aj článok 395 ods. 1 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu

15

a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa v prípade prekročenia limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 úverovej inštitúcii automaticky ukladajú zrážkové úroky, hoci táto inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v článku 395 ods. 5 tohto nariadenia, ktoré jej umožňujú prekročiť uvedené limity.

2. Článok 48 ods. 3 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) sa má vykladať v tom zmysle, že v zmysle tohto ustanovenia nemožno postup vo veci dohľadu považovať za formálne začatý, ani keď úverová inštitúcia oznámi vnútroštátnemu orgánu dohľadu prekročenie limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, ani keď tento orgán už prijal rozhodnutie v paralelnom konaní týkajúcom sa podobných porušení.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-594/16, Enzo Buccioni proti Banca d’Italia za účasti Banca Network Investimenti SpA, [2018].

Výrok rozhodnutia:

Článok 53 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby príslušné orgány členských štátov sprístupnili dôverné informácie osobe, ktorá o ne požiada, na účely začatia občianskoprávneho alebo obchodného súdneho konania zameraného na ochranu majetkových záujmov, ktoré mali byť poškodené v dôsledku začatia nútenej likvidácie úverovej inštitúcie. Žiadosť o sprístupnenie informácií sa však musí vzťahovať na informácie, v súvislosti s ktorými žiadateľ predložil presné a súhlasné indície nasvedčujúce tomu, že uvedené informácie sa ukazujú ako relevantné na účely občianskoprávneho alebo obchodného súdneho konania, ktorého predmet musí byť žiadateľom presne identifikovaný, pričom predmetné informácie sa nesmú použiť mimo takého konania. Príslušným orgánom a súdom prináleží, aby pred sprístupnením každej z požadovaných dôverných informácií zaručili rovnováhu medzi záujmom žiadateľa na disponovanie dotknutými informáciami a záujmami súvisiacimi so zachovaním dôvernosti informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2019/878 je stanovená do 28. decembra 2020 s výnimkou niektorých bodov v článku 1.

Lehota na prebratie článku 2 smernice 2019/879 je stanovená do 28. decembra 2020.

Lehota na prebratie smernice 2019/2034 je stanovená do 26. júna 2021 s výnimkou článku 64 bod 5, pri ktorom bola stanovená lehota do 26. marca 2020.

Lehota na prebratie smernice 2019/2177 je stanovená do 30. júna 2021 s výnimkou článku 2 bodu 1, pri ktorom je stanovená lehota do 30. júna 2020.

Lehota na prebratie smernice 2013/50/EÚ bola stanovená do 26. novembra 2015.

16

Lehota na prebratie smernice 2013/36/EÚ bola stanovená do 31. decembra 2013.

Lehota na prebratie smernice 2014/59/EÚ bola stanovená do 31. decembra 2014.

Lehota na prebratie smernice 2015/2366 bola stanovená do 13. januára 2018.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup Európskej komisie, alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení.

c)Smernica 2013/36/EÚ bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, do zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Smernica 2013/50/EÚ bola prebratá do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Smernica 2014/59/EÚ bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2015/2366 bola prebratá do zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, do zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, do zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení

17

spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, do zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

18

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

K čl. I

novela zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K bodu 1 [§ 5 písm. af)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením definície skupiny na účely riešenia ozdravných plánov a vnútroskupinovej finančnej podpory pri krízových situáciách na finančnom trhu s definíciou v smernici 2014/59/ES.

K bodu 2 [§ 5 písm. ai) až ak)]

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s nutnosťou skoršieho zavedenia legislatívnej skratky pre tlmiacu rezervu. Zároveň sa dopĺňajú nové definície skupiny a skupiny mimo územia členského štátu potrebné na účely konsolidovaného dohľadu, schvaľovania finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ako aj zriadenia sprostredkujúcej materskej spoločnosti v Európskej únii pri skupinách z tretích krajín, ktoré pôsobia v Európskej únii.

K bodu 3, 5, 9 a 11 [§ 6 ods. 2 a 13 tretej vety, § 6 ods. 23 písm. c), § 6 ods. 30 písm. i)]

Jedným z cieľov CRD V je vyjasniť, že kapitál, ktorého držanie je banke uložené na základe procesu preskúmavania a hodnotenia Národnou bankou Slovenska (tzv. Pilar 2), má pokrývať mikroprudenciálne riziká a nie systémové riziká, ktorých krytie má byť ponechané na iných makroprudenciálnych nástrojoch obsiahnutých v CRD a CRR. Z tohto dôvodu sa v § 6 v príslušných odsekoch vypúšťa povinnosť skúmať v rámci procesu preskúmavania a hodnotenia aj systémové riziká.

Zároveň sa do prvej vety § 6 ods. 13 transponuje čl. 1 bod 12 CRD V (novelizovaný čl. 56 písm. g) a h) CRD). Doplnením tohto ustanovenia sa umožňuje, aby informácie získané pri výkone dohľadu mohli byť zdieľané aj s pracovníkmi finančnej spravodajskej jednotky, ktorí sú zodpovední za výkon dohľadu podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.“). V prípade takejto výmeny informácií nedochádza k porušeniu mlčanlivosti. Vzhľadom na doplnenie nového písmena h) do čl. 56 CRD sa do zákona dopĺňa, že za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje poskytnutie informácie získanej v súvislosti s výkonom dohľadu príslušným orgánom dohľadu alebo subjektom zodpovedným za uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa štrukturálneho oddelenia v rámci bankovej skupiny.

K bodu 4 [§ 6 ods. 11]

Jedná sa o transpozíciu čl. 1 ods. 36 písm. a) CRD V, ktorým sa mení čl. 109 ods. 3 CRD, kde sa spresňuje, že materská banka má zaistiť, aby jej dcérska spoločnosť, na ktorú sa nevzťahuje CRD, zaviedla zásady a postupy riadenia, organizačné usporiadanie a ďalšie postupy a iné mechanizmy na individuálnom základe.

K bodu 6 [§ 6 ods. 20 písm. c)]

Ustanovenie transponuje čl. 1 bod 54 CRD V (doplnený čl. 143 ods. 1 písm. c) CRD). Doplnením ustanovenia sa tak výslovne stanovuje, že hodnotiace kritériá a metodika Národnej banky Slovenska, ktoré sú používané pri výkone dohľadu musí obsahovať aj kritériá pre uplatňovanie zásady proporcionality.

19

K bodu 7 a 8 [§ 6 ods. 21 až 23]

Zmenou ustanovenia § 6 ods. 21 sa odstraňuje transpozičný deficit a úplne sa preberá čl. 99 ods. 3 písm. b) CRD IV, čím sa umožňuje Národnej banke Slovenska na základe zistení vyplývajúcich z preskúmania a hodnotenia podľa § 6 ods. 2 prijať opatrenie, ktorým sa zabezpečí stála prítomnosť jej zamestnancov v príslušnej banke, ak to považuje za primerané. Zároveň sa v odsekoch 21 až 23 zosúlaďuje terminológia. Cieľom je zjednotiť terminológiu použitú v § 6 ods. 21, 22 a 23 so znením novšieho § 47 ods. 9 a § 48 ods. 9 zákona o bankách, kde sa už pojem ,,dohliadka“ nepoužíva, ale používa sa pojem „dohľad“, ako aj s pojmami používaných v praxi pri výkone dohľadu nad bankami.

K bodu 10 [Poznámka pod čiarou k odkazu 20a]

Úpravou poznámky pod čiarou sa transponujú zmeny súvisiace s novelizáciou CRR – doplnenie nových čl. 92a a 92b, ktoré je potrebné z poznámky pod čiarou k odkazu 20a vypustiť.

K bodu 12 [§ 6 ods. 31 písm. e)]

Odstránenie transpozičného deficitu. Spresnením ustanovenia sa transponuje čl. 87 ods. 1 CRD IV.

K bodu 13 [§ 6 ods. 32 až 37]

Vzhľadom na stále častejšie pôsobenie úverových inštitúcií na území Európskej únie, ktoré sú súčasťou skupiny mimo územia členského štátu (ďalej aj „z tretej krajiny“), CRD V sa zameriava na potrebu užšej spolupráce príslušných orgánov vykonávajúcich dohľad nad takýmito pobočkami. Doplnením nového odseku 32 sa ustanovuje pre Národnú banku Slovenska povinnosť úzkej spolupráce s dotknutými orgánmi dohľadu za účelom zaistenia komplexného dohľadu nad všetkými činnosťami skupiny z tretej krajiny v Európskej únii a tiež za účelom snahy o zabránenie obchádzania požiadaviek vzťahujúcich sa na skupiny z tretích krajín, ktoré na ne kladie právo Európskej únie a rovnako aj snahy o predchádzanie akémukoľvek nepriaznivému dopadu na finančnú stabilitu Európskej únie.

Doplnenie nového odseku 33 vychádza z transpozície čl. 1 bod 28 písm. c) CRD V (novelizovaný čl. 97 ods. 4a CRD). Umožňuje sa ním Národnej banke Slovenska pri bankách a pobočkách zahraničných bánk s podobným rizikovým profilom (napr. s podobnými modelmi podnikania alebo zemepisnou polohou expozícií) prispôsobiť metodiku pre proces preskúmavania a hodnotenia podľa § 6 ods. 2 s cieľom podchytiť spoločné charakteristiky a riziká takýchto bánk a pobočiek zahraničných bánk. Súčasne nie je po novom možné určovať takéto banky a pobočky zahraničných bánk na základe zhodnotenia systémového rizika, lebo proces preskúmavania a hodnotenia sa zaoberá len mikroprudenciálnymi rizikami. Vyššie uvedená úprava metodiky prieskumu a hodnotenia pri bankách a pobočkách zahraničných bánk s podobným rizikovým profilom nesmie nijako brániť Národnej banke Slovenska v riadnom zohľadnení všetkých rizík, ktoré ovplyvňujú jednotlivú banku a pobočku zahraničnej banky, ani by sa nimi nemala meniť povaha uložených opatrení, ktorá je pre ne špecifická.

V súvislosti s cieľom obmedziť pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu v súlade s CRD V sa novým odsekom 34 vyžaduje, aby Národná banka Slovenska informovala Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) a orgány zodpovedné za dohľad nad bankou a pobočkou zahraničnej banky podľa smernice (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „AML smernica“) (v SR to môže byť

20

finančná spravodajská jednotka) v prípade, ak na základe dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky má dôvodné podozrenie, že v súvislosti s danou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo k financovaniu terorizmu alebo k pokusom o ne, alebo hrozí vyššie riziko takéhoto konania. Ak hrozí potenciálne zvýšené riziko vyššie uvedeného konania musí Národná banka Slovenska spolu s finančnou spravodajskou jednotkou danú hrozbu vyhodnotiť a informovať EBA o spoločnom názore na túto situáciu.

V čl. 1 bod 14 CRD V (novelizovaný čl. 58a) pokračuje v prehlbovaní medzinárodnej spolupráce v rámci dohľadu nad finančnými trhmi a sledovaní dopadov zmien v bankovom sektore na európsku, ale aj svetovú ekonomiku. Preto sa vyžaduje, aby členské štáty umožnili zdieľanie niektorých informácií ich príslušných orgánov aj voči niektorým medzinárodným organizáciám, konkrétne Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke na účely hodnotenia v rámci programu hodnotenia finančného sektora, Banke pre medzinárodné platby pre účely kvantitatívnych štúdií dopadu a Rade pre finančnú stabilitu, na účely jej funkcie dohľadu. V tejto súvislosti sa dopĺňajú do § 6 nové odseky 35 až 37, ktoré Národnej banke Slovenska umožňujú poskytovanie vyššie uvedených informácií presne vymedzeným medzinárodným inštitúciám pri splnení určitých podmienok a v súhrnnej podobe alebo ako anonymizované informácie; iné informácie sa môžu zdieľať len v priestoroch Národnej banky Slovenska.

K bodu 14 [§ 7 ods. 23 a 24]

V čl. 1 bod 6 CRD V (čl. 10 ods. 1) po novom vyžaduje, aby k žiadosti o udelenie bankového povolenia boli pripojené aj informácie o materskej spoločnosti, finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v rámci skupiny. Z tohto dôvodu sa dopĺňa nový odsek 23, ktorý vyžaduje, aby žiadateľ, ktorý je súčasťou skupiny, predkladal aj informácie o materskej spoločnosti, finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v rámci skupiny. Novým ustanovením v odseku 24 sa v súlade s čl. 1 bod 25 písm. a) CRD V (novelizovaný čl. 91 ods. 1 CRD) upravuje, aby nielen banky a pobočky zahraničných bánk, ale aj finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti mali zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby členovia štatutárneho orgánu a dozornej rady mali vždy dostatočne dobrú povesť, dostatočné vedomosti a zručnosti a skúsenosti na vykonávanie svojich povinností.

K bodu 15 [§ 20a až 20c]

Čl. 1 ods. 1 CRR II rozširuje oblasť pôsobnosti nielen na inštitúcie (v podmienkach SR banky a obchodníci s cennými papiermi), ale aj na finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti podliehajúce dohľadu podľa CRD. Zahrnutie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností do oblasti pôsobenia CRR sa premietlo aj do zmien CRD. Požiadavky a právomoci v oblasti dohľadu stanovené v CRD na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe sa po novom vzťahujú aj na finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré musia žiadať o súhlas (tzv. schválenie) podľa nového čl. 21a CRD (čl. 1 bod 9 CRD V). Za plnenie prudenciálnych požiadaviek na konsolidovanom základe sú tak priamo zodpovedné finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti podliehajúce schváleniu. Na základe týchto zmien v CRD sa do zákona o bankách dopĺňajú nové § 20a až 20c.

K § 20a

§ 20a upravuje proces udelenia súhlasu Národnej banky Slovenska na vykonávanie činnosti pre finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Povinnosť získať súhlas Národnej banky Slovenka majú dve skupiny finančných holdingových spoločností

21

a zmiešaných finančných holdingových spoločností, prvá skupina je uvedená v odseku 2 písmenách a) až c) a druhá skupina v písmene d). Podľa odseku 2 musia byť splnené dve podmienky, aby osobe vznikla povinnosť získať súhlas. Najprv musí osoba splniť objektívne kritériá podľa CRR a stať sa buď materskou finančnou holdingovou spoločnosťou (čl. 4 ods. 1 bod 30 CRR) alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou (čl. 4 ods. 1 bod 32 CRR) alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii (čl. 4 ods. 1 bod 31 CRR) alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii (čl. 4 ods. 1 bod 33 CRR) a zároveň musí byť Národná banka Slovenska orgánom určeným k výkonu dohľadu na konsolidovanom základe (novelizovaný čl. 111 CRD).

Spoločnosť môže naplniť definíciu v čl. 4 ods. 1 body 30 a 33 CRR dvoma spôsobmi:

1)spolu so schválením kvalifikovanej účasti (§ 28; čl. 22 CRD) alebo

2)prekročením 50 % hranice vlastného kapitálu, konsolidovaných aktív, výnosov, zamestnancov alebo iného ukazovateľa spoločnosti, ktorý je spojený s dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami (čl. 4 ods. 1 bod 20 CRR) – predovšetkým zmenami pomeru dcérskych spoločností pôsobiacich vo finančnom sektore a nepôsobiacich vo finančnom sektore, vrátane situácie, kedy materská spoločnosť prestane ovládať osoby nepôsobiace vo finančnom sektore v rozsahu ap.

Ak zároveň je Národná banka Slovenska určeným orgánom k výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, tak týmto vyššie uvedeným spoločnostiam vzniká povinnosť získať súhlas.

V odseku 2 písm. d) sa upravuje druhá skupina osôb podliehajúcich povinnosti získať súhlas Národnej banky Slovenska. V tomto prípade nejde o spoločnosti podľa čl. 4 ods. 1 bod 30 až 33 CRR a v ich prípade Národná banka Slovenska nie je orgánom určeným na výkon dohľadu na konsolidovanom základe. Aby takáto spoločnosť mala povinnosť získať súhlas od Národnej banky Slovenska podľa § 20a musí byť splnené, že takáto spoločnosť by mala povinnosti na subkonsolidovanom základe, t.j. takáto povinnosť by jej vznikla v prípade, kedy spoločnosť ovláda ďalšiu spoločnosť (banku, inštitúciu, finančnú inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť), ktorá má sídlo v tretej krajine. Odsek 3 stanovuje, aké informácie sú finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska na účely podania žiadosti o súhlas podľa odseku 1.

V odseku 4 sú uvedené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby Národná banka Slovenska mohla udeliť súhlas. Odsek 5 definuje, že ak žiadateľ splní podmienky v odseku 4, Národná banka Slovenska mu udelí súhlas, pričom odsek 6 ustanovuje, že podmienky súhlasu je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť povinná dodržiavať počas celej doby platnosti súhlasu podľa odseku 1. Podľa odseku 7, ak sa konanie o udelení súhlasu uskutoční súčasne s konaním o predchádzajúcom súhlase na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na banke alebo na také ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti na banke podľa § 28 a ods. 1 písm. a), Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánom dohľadu v inom členskom štáte, kde má finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sídlo. Zároveň sa upravuje plynutie lehôt v takomto prípade. Odsek 8 upravuje výnimky, za ktorých sa nevyžaduje, aby finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť mala udelený súhlas. V odseku 9 sa v súlade s čl. 1 bod 9 CRD V (novo doplnený čl. 21a ods. 4 CRD) ustanovuje, že výnimka podľa odseku 8 nemá vplyv na zahrnutie do konsolidácie podľa zákona o bankách a CRR.

Odsekom 10 sa transponuje čl. 1 bod 2 písm. b) CRD V (doplnený nový čl. 3 ods. 3 CRD), ktorý definuje, ktoré spoločnosti sa zahŕňajú do dohľadu na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe. Odsek 11 je transpozíciou čl. 1 bod 9 CRD V (doplnený nový čl. 21a ods. 5 CRD) a zaisťuje monitorovanie dodržiavania podmienok, za ktorých bol udelený

22

súhlas. Taktiež je doplnené oprávnenie Národnej banky Slovenska žiadať od finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti informácie potrebné na zisťovanie dodržiavania podmienok udelenia súhlasu podľa odseku 1 alebo výnimky podľa odseku 8. Zároveň je upravené aj vymieňanie týchto informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu v inom členskom štáte.

Odsek 12 rieši situáciu, keď finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť prestane spĺňať podmienky výnimky podľa odseku 8. V takom prípade je dotknutá spoločnosť povinná bezodkladne požiadať o udelenie súhlasu podľa odseku 1. Odseky 13 až 17 v súlade s čl. 21a ods. 8 a 9 CRD (čl. 1 bod 9 CRD V) riešia výmenu informácií a spoluprácu medzi Národnou bankou Slovenska s príslušnými orgánmi v inom členskom štáte na účely prijímania spoločných rozhodnutí, riešenia situácie, keď sa nepodarí dosiahnuť spoločné rozhodnutie vrátane príslušných lehôt. Odsekom 18 sa transponuje ustanovenie čl. 21a ods. 10 CRD. Upravuje sa ním dĺžka trvania konania. Náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu a dokladov prikladaných k žiadosti, ako aj ďalšie informácie a potrebné na posúdenie splnenia podmienok podľa odsekov 4 a 8 sa upraví Opatrením Národnej banky, na vydanie ktorého ju splnomocňuje ustanovenie odseku 19.

K § 20b

Odsekmi 1 až 3 sa transponuje čl. 1 bod 9 CRD V (nový čl. 21a ods. 6) a čl. 1 bod 16 CRD V (čl. 64 ods. 1). Národná banka Slovenska tak môže udeliť finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorým bol udelený súhlas podľa § 20a, opatrenia na nápravu a pokuty za presne stanovených podmienok. V súlade s čl. 1 bod 9 CRD V (čl. 21a ods. 10 posledná veta) ak podľa § 20a ods. 16 Národná banka Slovenska odmietne udeliť finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti súhlas podľa § 20a ods. 1, môže byť takéto rozhodnutie Národnej banky Slovenska súčasne sprevádzané aj pokutou alebo akýmkoľvek iným opatrením na nápravu uvedeným v odseku 2.

K § 20c

Na základe doplnenia nového čl. 21b do CRD sa zavádza nový inštitút sprostredkujúcej materskej spoločnosti v Európskej únii. Cieľom ustanovení je uľahčiť konsolidovaný dohľad nad skupinami pôsobiacimi v Európskej únii, avšak ktorých materská spoločnosť je z tretej krajiny. Vzhľadom na odloženú účinnosť odsekov 1 až 5 je pre prvé tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto zákona cieľom hlavne stanoviť informačné povinnosti Národnej banky Slovenska voči EBA. Odsek 1 ustanovuje povinnosť pre skupiny z tretích krajín, ktoré majú v Európskej únii dve alebo viac dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciou (v podmienkach Slovenskej republiky buď bankou alebo obchodníkom s cennými papiermi), zriadiť si sprostredkujúcu materskú spoločnosť so sídlom v Európskej únii. Odsek 2 upravuje situáciu, ak je potrebné povoliť inštitúciám uvedeným v odseku 1 zriadiť si dve sprostredkujúce materské spoločnosti v Európskej únii – v jednom alebo dvoch členských štátoch. Odsek 3 ustanovuje, že ak je medzi inštitúciami so sídlom na území členského štátu v skupine z tretej krajiny aspoň jedna úverová inštitúcia, musí mať sprostredkujúcu materskú spoločnosť v Európskej únii formu úverovej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti schválenej podľa § 20a. Ak to tak nie je alebo ak má byť podľa odseku 2 zriadená druhá sprostredkujúca materská spoločnosť v Európskej únii, táto druhá sprostredkujúca materská spoločnosť v Európskej únii môže byť v súlade s čl. 21b CRD aj investičnou spoločnosťou (v podmienkach SR obchodníkom s cennými papiermi).

Odsek 4 predstavuje výnimku, kedy nie je potrebné zriadiť sprostredkujúcu materskú spoločnosť v Európskej únii, t.j. ak celková hodnota aktív skupiny z tretej krajiny v Európskej únii je menej ako 40 miliárd eur. Odsek 5 ustanovuje metodiku určovania celkovej hodnoty aktív na účely odseku 4, 6, 7 a § 122yc. Odsek 6 ukladá Národnej banke Slovenska povinnosť

23

informovať EBA o názve a celkovej hodnote aktív inštitúcií a ich pobočiek patriacich do skupín z tretích krajín so sídlom na území Slovenskej republiky. Následne EBA na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam všetkých skupín z tretích krajín pôsobiacich prostredníctvom inštitúcií alebo ich pobočiek na území členských štátov a ich sprostredkujúce materské spoločnosti v Európskej únii. Odsek 7 určuje povinnosti, ktoré v súlade čl. 21b ods. 7 musí spĺňať každá banka, ktorá vykonáva činnosť na území SR a zároveň je súčasťou skupiny z krajiny mimo Európskej únie.

K bodu 16 [§ 23 ods. 1]

V súlade s čl. 1 bod 19 CRD V (novelizovaný čl. 74 ods. 1 CRD) je ako jedna z požiadaviek na riadiaci a kontrolný systém banky novo doplnená aj povinnosť upraviť v stanovách banky zásady odmeňovania tak, aby boli dodržané zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.

K bodu 17 [§ 23 ods. 1 písm. d)]

V súlade s čl. 1 bod 19 CRD V (novelizovaný čl. 74 ods. 1 CRD) sa spresňuje ustanovenie v tom smere, že banka je v stanovách povinná upraviť systém riadenia rizík, pričom zohľadní nielen riziká, ktorým je vystavená, ale je povinná zohľadniť aj riziká, ktorým by mohla byť vystavená.

K bodu 18 [§ 23 ods. 6 písm. a) siedmy bod]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so skorším použitím pojmu riziko nadmerného využívania finančnej páky.

K bodu 19 [§ 23 ods. 6 písm. a) ôsmy bod]

V súvislosti so zavedením nového § 31a zákona o bankách, ktorým sa upravuje riadenie úrokového rizika vyplývajúceho z činností mimo obchodnej knihy, je potrebné zaviesť pojem úrokové riziko vyplývajúce z činností, ktoré nie sú zaznamenané v obchodnej knihe, a jeho definíciu doplniť do § 23 ods. 6 písm. a) ako nový bod 8.

K bodu 20 a 21 [§ 23 ods. 9 písm. f) a g)]

Na základe zmien v § 23a a 23b, ktoré súvisia s odmeňovaním, je potrebné upraviť znenie splnomocňovacieho ustanovenia pre Národnú banku Slovenska, ktorá môže vydať svoje opatrenie, ktorým sa ustanovia podrobnosti týkajúce sa uplatňovania zásad odmeňovania podľa § 23a a 23b. Vzhľadom na zadefinovanie banky, ktorá je významná z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojej činnosti, priamo v zákone, je potrebné v § 23 ods. 9 vypustiť písmeno g).

K bodu 22 [§ 23 ods. 10]

Ustanovuje sa nová povinnosť banky evidovať a na požiadanie poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje o poskytnutých úveroch členom štatutárneho orgánu a dozornej rady banky a ich spriaznených osôb, pričom v súlade s čl. 1 bod 23 CRD V (novodoplnený čl. 88 ods. 1 CRD) sa vymedzujú osoby, ktoré sa pod spriaznenou osobou rozumejú. Použitie pojmu „blízka osoba“ bolo nevyhovujúce vzhľadom na širšie vymedzenie tohto pojmu v § 116 Občianskeho zákonníka oproti CRD V a s tým súvisiace potenciálne problémy pri výkone dohľadu nad skupinami s cezhraničnou pôsobnosťou.

24

K bodu 23 a 24 [§ 23a až 23c]

Z dôvodu odstránenia transpozičného deficitu pri niektorých ustanoveniach čl. 92 až 95 CRD a v súlade s čl. 1 body 26 a 27 CRD V (zmeny v čl. 92 a 94 CRD) sa nanovo upravuje časť súvisiaca s odmeňovaním v banke.

K § 23a

Odsekom 1 sa v súlade s čl. 1 bod 26 CRD V (zmeny v čl. 92 ods. 2 a 3 CRD) definujú skupiny osôb, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil banky a pri ktorých je banka povinná uplatňovať zásady odmeňovania. Okruh osôb je definovaný aj s ohľadom na osobitný predpis, ktorým sa v predmetnom ustanovení rozumie delegované nariadenie, ktorým budú prijaté regulačné technické predpisy vypracované EBA v zmysle čl. 94 odsek 2 CRD V v spojení s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení. Tento regulačný technický predpis podrobne vyšpecifikuje zamestnancov s riadiacou zodpovednosťou za kontrolné funkcie inštitúcie alebo významné obchodné útvary a ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil banky. Zásady odmeňovania banka musí uplatňovať takým spôsobom, ktorý musí zohľadňovať jej veľkosť, vnútornú organizáciu a povahu, ako aj rozsah a zložitosť jej činností.

Odsek 2 ustanovuje, na ktoré zložky celkovej odmeny sa uplatňujú zásady odmeňovania osôb, ktoré sú uvedené v odseku 1. Odseky 4 až 7 v súlade s čl. 92 CRD určujú princípy, ktoré musí banka dodržiavať pri zásadách odmeňovania. Vzhľadom na to, že zásady odmeňovania sa majú v banke uplatňovať spôsobom, ktorý je primeraný jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností sa v odseku 8 ustanovujú kritériá, kedy je banka považovaná za významnú z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojej činnosti. Definovanie takejto banky je dôležité aj pri postupe vyplácania pohyblivej zložky odmeňovania podľa § 23b. Odsek 9 je transpozíciou čl. 93 CRD IV, čím sa ustanovuje, že banka, ktorej bola poskytnutá stabilizačná pomoc je povinná okrem všeobecných zásad odmeňovania uplatňovať aj dodatočné zásady odmeňovania.

K § 23b

Ustanoveniami § 23b sa úplne transponuje čl. 94 CRD vrátane zmien, ktoré vyplývajú z čl. I bodu 27 CRD V. V odsekoch 2 až 18 sú uvedené princípy týkajúce sa pohyblivej zložky celkovej odmeny, ktoré musia banky uplatňovať pri zásadách odmeňovania osôb podľa § 23a ods. 1. Správa Komisie z 28. júla 2016 o posúdení pravidiel odmeňovania podľa CRD a CRR odhalila, že pri uplatňovaní na malé inštitúcie sú požiadavky na odklad a vyplácanie vo forme nástrojov, príliš zaťažujúce a nezodpovedajú ich prudenciálnym prínosom. Podobne sa zistilo, že náklady na uplatňovanie uvedených požiadaviek prevyšujú ich prudenciálne prínosy v prípade zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania, pretože takéto úrovne pohyblivej zložky odmeňovania vyvolávajú nízke alebo nevyvolávajú žiadne stimuly pre zamestnancov podstupovať nadmerné riziko. Preto zatiaľ čo od všetkých inštitúcií by sa vo všeobecnosti malo vyžadovať, aby uplatňovali všetky tieto zásady na všetky osoby a zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, je nevyhnutné oslobodiť malé inštitúcie a zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania od zásad týkajúcich sa odkladu a vyplácania vo forme nástrojov stanovených v CRD. V tejto súvislosti CRR II definuje v čl. 4 ods. 1 bod 145 malú úverovú inštitúciu, na ktorú sa neuplatňujú zásady odmeňovania v prípade pohyblivej zložky celkovej odmeny. Jasné, konzistentné a harmonizované kritériá na identifikáciu týchto malých inštitúcií a nízkych úrovní pohyblivej zložky odmeňovania sú nevyhnutné na zabezpečenie

25

zbližovania postupov dohľadu a podporu rovnakých podmienok pre inštitúcie, ako aj primeranej ochrany vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Z týchto dôvodov sa v súlade s čl. 1 bod 27 písm. c) CRD V (nový čl. 94 ods. 3 CRD) dopĺňa ustanovenie odseku 19, ktoré upravuje výnimky pre presne definované banky a okruh zamestnancov s nižšími celkovými odmenami.

K § 23c

Zmenami v ustanovení § 23b ods. 15, ktorý je transpozíciou čl. 94 ods. 1 písm. n) CRD, sa § 23 vypúšťa.

K bodu 25 [§ 23d ods. 1]

Odstránenie transpozičného deficitu. Spresnením ustanovenia sa transponuje čl. 95 ods. 1 CRD IV. Upravuje sa, ktoré banky sú povinné zriadiť výbor pre odmeňovanie.

K bodu 26 [§ 23d ods. 1 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23a a 23b.

K bodu 27 až 29 [§ 23e ods. 1 až 3]

Upravujú sa ustanovenia v súlade s čl. 1 bod 20 CRD V (novelizovaný čl. 75 ods. 1), že sa doplňuje požiadavka na poskytovanie, zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií bankou o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov a ich následný reporting orgánu EBA.

K bodu 30 [§ 24 ods. 1]

Odstraňuje sa transpozičný deficit a v súlade s čl. 91 ods. 7 CRD IV sa zavádza požiadavka na kolektívne vedomosti predstavenstva ako celku a dozornej rady ako celku, čo znamená, že predstavenstvo, ako aj dozorná rada majú byť tvorené členmi, ktorí v súhrne disponujú širokými znalosťami a dokážu účinnejšie riadiť činnosť banky vrátane hlavných rizík.

K bodu 31 [§ 25 ods. 4]

Odstraňuje sa transpozičný deficit a v súlade s čl. 92 ods. 2 písm. c) CRD IV sa upravujú právomoci dozornej rady vo vzťahu k všeobecným zásadám odmeňovania.

K bodu 32 [§ 25 ods. 9]

Spresňuje sa ustanovenie týkajúce sa nezávislosti členov štatutárneho orgánu a dozornej rady. Ak člen štatutárneho orgánu banky alebo člen dozornej rady banky je spoločníkom v pridruženej spoločnosti nemusí to automaticky znamenať stratu nezávislosti a je potrebné túto skutočnosť podrobne preskúmať. Ide o transpozíciu čl. 1 bod 25 písm. b) CRD V (novelizovaný čl. 91 ods. 8 CRD).

K bodu 33 [§ 25 ods. 12]

Odstránenie transpozičného deficitu. Úpravou ustanovenia sa úplne transponuje čl. 91 ods. 11 CRD IV, podľa ktorého banka po zverejnení informácií podľa čl. 433 a 435 CRR, zašle tieto informácie Národnej banke Slovenska, ktorá ich bezodkladne oznamuje EBA. Národná banka Slovenska tieto informácie používa na porovnávanie politiky rôznorodosti výberu členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady banky.

K bodu 34 [§ 27 ods. 3]

Odstraňuje sa transpozičný deficit a v súlade s čl. 76 ods. 3 CRD IV sa zavádza povinnosť zriadiť v banke, ktorá je určená ako G-SII alebo O-SII, výbor pre riadenie rizík. Banky iné ako

26

uvedené v prvej vete nemusia zriadiť výbor pre riadenie rizík, ak riadenie rizík vykonáva výbor pre audit.

K bodu 35 [§ 28 ods. 2]

Zmena ustanovenia reflektuje na čl. 1 bod 10 CRD V (vykonané zmeny v čl. 23 ods. 1 písm. b) CRD), podľa ktorého na vydanie predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na banke alebo na také ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti na banke, ktorým by podiel na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo čím by sa táto banka stala dcérskou spoločnosťou osoby, ktorá nadobúda takýto podiel v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode, nie je potrebné, aby vedúci zamestnanec plnil podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. e) a r).

K bodu 36 a 37 [§ 28 ods. 22 a 24]

Odstránenie transpozičných nedostatkov vo vzťahu k smernici 2014/59/EÚ.

K bodu 38 [§ 29a až 29c]

K § 29a

Čl. 1 bod 33 CRD V (nový čl. 104b CRD) zavádza možnosť pre orgány dohľadu oznámiť banke tzv. odporúčanie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov, čo je kapitál prevyšujúci príslušné minimálne požiadavky na kapitál podľa CRR, osobitnú požiadavku na vlastné zdroje na základe procesu preskúmania a hodnotenia a požiadavku na kombinovaný vankúš, príp. vankúš ukazovateľa finančnej páky. Toto odporúčanie je akýmsi očakávaním orgánu dohľadu ku kapitálu, ktorý by mala banka držať, aby v budúcnosti bola schopná vysporiadať sa aj so situáciami na základe záťažových scenárov. Nejde o právne záväznú požiadavku, ale o „mäkšiu“ formu kapitálovej požiadavky, ktorej nedodržanie nemá za následok reštrikcie uplatňované voči banke z titulu neplnenia požiadavky na kombinovaný vankúš. Pri opakovanom nevyhovení takémuto odporúčaniu však môže Národná banka Slovenska banke uložiť držať daný objem vlastných zdrojov formou osobitnej požiadavky na vlastné zdroje podľa § 29b, ktorá na rozdiel od odporúčania záväzná je. Odporúčanie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov môže byť zacielené buď na riziká súvisiace s finančnou pákou, alebo na ostatné riziká. Kapitál, ktorý banka použije na splnenie odporúčania, ktoré má pokrývať iné riziká ako riziko nadmernej páky, nesmie banka použiť na splnenie kapitálových požiadaviek podľa čl. 92 ods. 1 písm. a), b) a c) CRR, osobitnej požiadavky na vlastné zdroje podľa § 29b uloženého Národnou bankou Slovenska na krytie iných rizík ako rizika nadmerného využívania finančnej páky, požiadavky na kombinovaný vankúš, ani požiadaviek na kapitál uložených prostredníctvom opatrení na nápravu podľa § 50 ods. 1 písm. m), ktoré sa nevzťahujú na pákový pomer.

Analogicky kapitál použitý na splnenie odporúčania týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov na riešenie rizika nadmerného využívania finančnej páky nesmie banka použiť na splnenie kapitálovej požiadavky stanovenej čl. 92 ods. 1 písm. d) CRR, osobitnej požiadavky na vlastné zdroje podľa § 29b uloženej Národnou bankou Slovenska na riešenie rizika nadmerného využívania finančnej páky, ani vankúša ukazovateľa finančnej páky podľa čl. 92a ods. 1a CRR, ani požiadaviek na kapitál uložených prostredníctvom opatrení na nápravu podľa § 50 ods. 1 písm. m) vo vzťahu k finančnej páke.

K § 29b

CRD V v čl. 1 bod 33 (nový čl. 104a) nanovo ustanovuje podmienky, za ktorých môže Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu uložiť banke osobitnú požiadavku na vlastné zdroje na základe procesu preskúmania a hodnotenia podľa § 6 ods. 2. Dôsledné uplatňovanie rovnakých pravidiel vo všetkých členských štátoch je dôležité pre účastníkov trhu, pretože výška

27

kapitálových požiadaviek na základe preskúmania a hodnotenia má dopad na okamih aktivácie obmedzení vyplácania dividend, bonusov a platieb v súvislosti s držaním nástrojov kapitálu Tier 1. Osobitná požiadavka na vlastné zdroje na základe procesu preskúmania a hodnotenia nesmie byť uložená na krytie rizík, ktoré sú už dostatočne kryté kapitálovými požiadavkami stanovenými v tretej, štvrtej a siedmej časti CRR, a mala by kryť riziká, ktoré banka podstupuje v dôsledku jej činnosti. Táto osobitná požiadavka tak nemá byť používaná ako nástroj na riešenie makroprudenciálnych a systémových rizík. Pokrývajú sa ňou riziká, ktoré odrážajú dopad hospodárskeho vývoja alebo vývoja na finančných trhoch na rizikový profil konkrétnej banky.

V hierarchii ostatných požiadaviek na kapitál stojí osobitná požiadavka na vlastné zdroje určená na základe procesu preskúmavania a hodnotenia nad príslušnými minimálnymi požiadavkami na kapitál stanovenými v CRR a pod požiadavkou na kombinovaný vankúš alebo požiadavkou na kapitálovú rezervu k pákovému pomeru, ak je cieľom osobitnej požiadavky riešenie rizika nadmerného používania finančnej páky. Je dôležité si uvedomiť, že požiadavka na pákový pomer je paralelnou požiadavkou ku kapitálovým požiadavkám stanoveným na základe rizikovo vážených aktív. Preto možno kapitál použitý k splneniu rizikovo vážených kapitálových požiadaviek použiť súčasne na splnenie kapitálových požiadaviek v súvislosti s nadmernou pákou. Banka však nesmie kapitál, ktorý použije na splnenie požiadaviek na kapitál v nadväznosti na výsledky prieskumu a hodnotenia určený na krytie iných rizík ako rizika nadmernej páky, použiť na splnenie minimálnych kapitálových požiadaviek stanovených v čl. 92 ods. 1 písm. a), b) a c) CRR, na splnenie požiadaviek na kombinovaný vankúš, ani na splnenie odporúčania týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov podľa § 29a, ktoré slúžia na krytie iných rizík ako rizika nadmernej páky.

Analogicky nesmie banka kapitál použitý na splnenie osobitnej požiadavky na vlastné zdroje v nadväznosti na výsledky preskúmavania a hodnotenia určený na krytie rizika nadmernej páky, ktoré nie je dostatočne pokryté podľa čl. 92 ods. 1 písm. d) CRR, použiť na splnenie kapitálovej požiadavky stanovenej v čl. 92 ods. 1 písm. d) CRR, na splnenie vankúša ukazovateľa finančnej páky podľa čl. 92 ods. 1a CRR, ani na splnenie odporúčania týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov podľa § 29a, ktoré by slúžilo na krytie rizika nadmernej páky. Banka teda musí mať toľko kapitálu, aby bola schopná kryť všetky tieto požiadavky súčasne.

Zároveň sa stanovujú požiadavky na štruktúru vlastných zdrojov, ktorými banka plní osobitnú požiadavku na vlastné zdroje na základe procesu preskúmania a hodnotenia. Najmenej tri štvrtiny musí tvoriť kapitál Tier 1 a z toho najmenej tri štvrtiny musí tvoriť kmeňový kapitál Tier 1. Osobitná požiadavka na vlastné zdroje určená na základe procesu preskúmania a hodnotenia podľa § 6 ods. 2 musí byť zo strany Národnej banky Slovenska riadne zdôvodnená.

K § 29c

Toto ustanovenie je transpozíciou čl. 1 bod 33 CRD V (nový čl. 104c CRD). Ide o povinnosť pre Národnú banku Slovenska informovať Radu pre riešenie krízových situácií, ak banke podľa § 29a oznámi odporúčanie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov alebo ak banke podľa § 29b uloží povinnosť držať kapitál v nadväznosti na výsledku procesu preskúmavania a hodnotenia podľa § 6 ods. 2.

K bodu 39 [§ 31a]

Ustanoveniami § 31 sa transponuje čl. 1 bod 21 CRD V (novelizovaný čl. 84), podľa ktorého banka je povinná zaviesť buď interný systém alebo používať štandardizovanú metodiku alebo zjednodušenú štandardizovanú metodiku na identifikáciu, hodnotenie, riadenie a zmierňovanie rizík vyplývajúcich z možných zmien úrokových sadzieb, ktoré ovplyvňujú ekonomickú hodnotu vlastného imania a čisté úrokové príjmy z jej činností, ktoré nie sú zaznamenané

28

v obchodnej knihe, tzn. z činností, ktoré sa zaznamenávajú v bankovej knihe. Podrobnosti o štandardizovanej metodike alebo o zjednodušenej štandardizovanej metodike budú upravené v regulačnom technickom predpise Európskej komisie, ktorého návrh vypracuje EBA a predloží Európskej komisii. Podľa odseku 2 Národná banka Slovenska môže uložiť banke povinnosť, aby na účely úrokového rizika vyplývajúceho z jej činností zaznamenaných v bankovej knihe uplatňovala štandardizovanú metodiku upravenú priamo použiteľným predpisom Európskej komisie. Národná banka Slovenska môže túto právomoc využiť v situácii, kedy interné systémy riadenia rizika vyplývajúceho z jej činností, ktoré nie sú zaznamenané v obchodnej knihe alebo zjednodušená štandardizovaná metodika používaná malou a menej zložitou inštitúciou podľa čl. 4 ods. 1 bodu 145 CRR objektívne nezaisťujú riadnu identifikáciu, hodnotenie, riadenie a znižovanie úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú zaznamenané v obchodnej knihe. Vzhľadom na skutočnosť, že CRD V zaväzuje aplikovať povinnosti vyplývajúce z čl. 84 od 28. júna 2021, odkladá sa k tomuto dátumu účinnosť predmetných ustanovení.

K bodu 40 a 41 [§ 33 ods. 1 a 4]

Národná banka Slovenska v procese preskúmavania a hodnotenia podľa § 6 ods. 2 skúma tiež úrokové riziko vyplývajúce z činností, ktoré nie sú zaznamenané v obchodnej knihe (tzn. sú zaznamenané v bankovej knihe). Transpozíciou čl. 1 bod 29 písm. b) CRD V (novelizovaný čl. 98 ods. 5 CRD) dochádza k spresneniu situácií, kedy má Národná banka Slovenska uložiť zodpovedajúce opatrenia na nápravu alebo stanoviť iné modelovacie a parametrické predpoklady ako ustanoví Európska komisia v priamo použiteľnom regulačnom technickom predpise. K uľahčeniu určovania bánk, ktoré by mohli utrpieť nadmerné straty z dôvodu možných zmien úrokových sadzieb, má Európska komisia v súlade s čl. 1 bodom 29 písm. c) CRD V (čl. 98 ods. 5a) prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánom EBA. Tieto regulačné technické predpisy určia okrem iného šesť šokových scenárov, ktoré musia všetky banky uplatniť pri výpočte zmien ekonomickej hodnoty banky, a tiež situácie, ktoré sú považované za veľký pokles čistého úrokového výnosu. Zároveň je však v súlade s CRD V ponechaná Národnej banke Slovenska určitá miera vlastného uváženia v tom zmysle, že opatrenia na nápravu nemusia byť uložené, ani iné modelovacie a parametrické predpoklady nemusia byť stanovené, ak Národná banka Slovenska dospeje k záveru, že riadenie úrokového rizika vyplývajúceho z činností zaznamenaných v bankovej knihe zo strany banky je primerané a že banka nie je úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností zaznamenaných v bankovej knihe vystavená nadmerne.

K bodu 42 [§ 33a písm. b), c) a d)]

V nadväznosti na čl. 1 bod 47 písm. a) CRD V (novelizované znenie čl. 131 ods. 1 CRD) sa upravuje okruh osôb, ktoré môžu byť označené ako globálne systémovo významné banky a lokálne systémovo významné banky. Zároveň sa v písmene d) definuje systémovo významná banka mimo územia členského štátu.

K bodu 43 až 45 [§ 33a]

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s opravou vnútorných odkazov a zavedenej legislatívnej skratky.

K bodu 46 [§ 33a ods. 2 a 3]

Ustanovením sa transponuje čl. 1 bod 45 CRD V (novelizovaný čl. 128 CRD). Upresňuje sa, že na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš nesmie banka použiť vlastný kapitál Tier 1, prostredníctvom ktorého plní požiadavky na kapitál podľa čl. 92 ods. 1 písm. a), b) a c) CRR, osobitnú požiadavku na vlastné zdroje podľa § 29b, ktorá sa nevzťahuje na riziko nadmerného

29

využívania finančnej páky, a odporúčanie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov podľa § 29a, ktoré sa takisto nevzťahuje na riziko nadmerného využívania finančnej páky, alebo prostredníctvom ktorého plní rizikovo založenú zložku minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a čl. 92a a 92b CRR.

K bodu 47 [§ 33b ods. 1 a 2]

Legislatívno-technická zmena odkazu súvisiaca s novelizáciou odkazu v čl. 129 ods. 1 CRD v znení CRD V.

K bodu 48 [§ 33d a 33e]

K § 33d

Novým znením § 33d sa preberajú ustanovenia čl. 1 bod 47 CRD V (novelizovaný čl. 131 CRD), čím sa upravujú kritéria na zaradenie inštitúcií medzi globálne systémovo významné inštitúcie a lokálne systémovo významné inštitúcie a následne sa upravuje udržiavanie vankúšov pre obe tieto kategórie systémovo významných inštitúcií. Zmeny v odsekoch 1 a 2 oproti platnému zneniu predstavujú legislatívno-technické zmeny súvisiace s ďalšími zmenami a vnútornými odkazmi. Navrhovaná zmena odseku 3 konkretizuje odkaz na nariadenie Komisie (EÚ) č. 1222/2004 upravujúce postup pre hodnotenie systémovej významnosti G-SII. V odseku 6 sa v súlade s čl. 1 bod 47 písm. d) CRD V (novelizovaný čl. 131 ods. 5 CRD) upravuje maximálna výška sadzby vankúša pre O-SII na 3 % objemu celkovej rizikovej expozície. Súčasne sa do odseku 7 transponuje nový čl. 131 ods. 5a, ktorý umožňuje Národnej banke Slovenska stanoviť vyššiu sadzbu, avšak len v situácii, ak má na to udelené povolenie od Európskej komisie. V odseku 9 sa v súlade s čl. 1 bod 47 písm. f) CRD V (novelizovaný čl. 131 ods. 7 CRD) sa oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska týkajúca sa zámeru stanoviť sadzbu pre O-SII obmedzuje len Európsky výbor pre systémové riziká. Súčasne sa ustanovuje povinnosť pre Národnú banku Slovenska oznámiť Európskemu výboru pre systémové riziká zámer stanoviť mieru vankúša pre O-SII prevyšujúcu 3 % tri mesiace pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa takáto sadzba stanoví. Odsekom 10 sa transponuje čl. 1 bod 47 písm. g) CRD V (novelizované znenie čl. 131 ods. 8 CRD). Ustanovenie obmedzuje Národnú banku Slovenska pri určovaní miery vankúša pre O-SII, ak je táto dcérskou spoločnosťou G-SII alebo O-SII, ktorá je bankou alebo skupinou, na čele ktorej je materská banka v Európskej únii a má súčasne povinnosť udržiavať vankúš pre O-SII na konsolidovanom základe. V takom prípade sadzba pre vankúš O-SII na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe nesmie presiahnuť nižšiu hodnotu z hodnôt uvedených v písmenách a) a b). Odsek 13 v súlade s čl. 1 bod 47 písm. h) CRD V (čl. 131 ods. 10) umožňuje Národnej banke Slovenska preradiť G-SII aj do kategórie s nižšou systémovou významnosťou berúc do úvahy cezhraničnú činnosť skupiny v rámci zúčastnených členských štátov v súvislosti s jednotným mechanizmom pre riešenie kríz. Takisto umožňuje zaradiť subjekt, ktorý má celkové skóre nižšie ako hraničné skóre najnižšej podkategórie, do tejto najnižšej podkategórie alebo do vyššej a tým ho určiť za G-SII. Odsekom 14 sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť Európskemu výboru pre systémové riziká zoznam a názvy G-SII, O-SII a podkategórie, do ktorých G-SII zaradila. Odseky 15 a 16 sú plnou transpozíciou čl. 1 bod 47 písm. l) CRD V (čl. 131 ods. 14 a 15).

K § 33e

Novým znením § 33e sa preberajú ustanovenia čl. 1 bod 49 CRD V (novelizovaný čl. 133 CRD), čím sa za účelom predídenia dlhodobým necyklickým systémovým alebo makroprudenciálnym rizikám, ktoré by mohli viesť k narušeniu finančného systému s potenciálnymi vážnymi negatívnymi dôsledkami na finančný sektor a národné

30

hospodárstvo v SR upravuje udržiavanie vankúša vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika pre finančný sektor alebo jeho časti. Odsekom 1 sa spresňuje v súlade s novelizáciou čl. 133 ods. 1 až 4, že povinnosť udržiavať vankúš na krytie systémového rizika Národná banka Slovenska uloží za účelom zníženia systémového alebo makroprudenciálneho rizika, pričom sa novo ustanovuje pre Národnú banku Slovenska možnosť uložiť povinnosť udržiavať vankúš na krytie systémového rizika len pre časť expozícií vymedzených v odseku 2. Pre jednotlivé skupiny povinných osôb a podmnožiny expozícií tak môžu byť zavedené rôzne vankúše. V odseku 2 sa v súlade s čl. 1 bod 49 CRD V (nový čl. 133 ods. 5 CRD) vymedzujú množiny expozícií, pre ktoré je možné uložiť povinnosť udržiavať vankúš pre krytie systémového rizika. Odsekmi 3 a 4 sa plne transponuje čl. 1 bod 49 CRD V (novelizované čl. 133 ods. 7 a 8 CRD). V odseku 5 sa v súlade s čl. 133 ods. 9 zužuje povinnosť Národnej banky Slovenska informovať o zámere stanoviť sadzbu vankúša pre krytie systémového rizika len Európsky výbor pre systémové riziká a ustanovuje sa explicitná povinnosť oznámiť túto informáciu tiež orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad spoločnosťou so sídlom v tretej krajine ovládajúcou banku, na ktorej expozície sa má sadzba vankúša pre krytie systémového rizika vzťahovať. Po novom tak Národná banka Slovenska už nebude musieť oznámenie doručovať Európskej komisii, EBA a všetkým príslušným orgánom dohľadu dotknutých štátov. Všetkým týmto túto informáciu oznámi Európsky výbor pre systémové riziká. Do odseku 5 sa oproti platnému zneniu dopĺňajú nové písmená e) a f) upravujúce povinnosť Národnej banky Slovenska uviesť v oznámení o zámere stanoviť mieru vankúša na krytie systémového rizika údaje potrebné k identifikácii osoby, ktorá je povinná vankúš na krytie systémového rizika udržiavať, a určiť expozície, na ktoré sa táto miera vzťahuje, ako aj vysvetlenie, z akých dôvodov nie je možné riziká podstupované bankou pokryť uložením povinnosti udržiavať vankúš pre O-SII. Odseky 7 až 14 vychádzajú z platného znenia zákona, pričom uskutočnené zmeny v týchto ustanoveniach reflektujú na nové znenie príslušných ustanovení CRD (CRD V novelizované čl. 133 ods. 10 až 15).

K bodu 49 [§ 33f ods. 2]

Oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska týkajúca sa uznania miery vankúša na krytie systémového rizika určenej príslušným alebo určeným orgánom iného členského štátu sa v súlade so zmenami v čl. 1 bod 49 CRD V (novelizovaný čl. 134 ods. 2 CRD) obmedzuje už len na Európsky výbor pre systémové riziká.

K bodu 50 [§ 33f ods. 3]

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov súvisiacich so zmenami v § 33e.

K bodu 51 [§ 33f ods. 5]

Doplnením nového odseku 5 sa v súlade s čl. 1 bod 49 CRD V (novelizovaný čl. 134 ods. 4 CRD) ustanovuje pravidlo, že ak Národná banka Slovenska uzná mieru vankúša na krytie systémového rizika stanovenú iným členským štátom a táto miera vankúša rieši zhodné riziká ako vankúš na krytie systémového rizika podľa § 33e, použije sa vyšší z týchto vankúšov. Ak tieto vankúše kryjú rôzne riziká, môžu byť kumulatívne.

K bodu 52 [§ 33g ods. 1]

Spresnenie ustanovenia v súlade s čl. 1 bod 50 CRD V (novelizovaný čl. 136 ods. 3 CRD) týkajúceho sa štvrťročného posudzovania miery cyklického systémového rizika.

K bodom 53 a 54 [§ 33g ods. 6 a 7]

Spresnenie a doplnenie ustanovení § 33g ods. 6 a 7 s cieľom dosiahnutia úplnej transpozície čl. 1 bod 51 CRD V (novelizovaný čl. 136 ods. 7 CRD), ktorý sa týka uverejňovania informácií

31

o proticyklickom kapitálovom vankúši a informovania Európskeho výboru pre systémové riziká o všetkých zmenách miery proticyklického kapitálového vankúša.

K bodu 55 až 57 [§ 33k ods. 4 až 6]

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v § 29b, § 50 ods. 1 písm. m) a so zosúladením poznámok pod čiarou, ktoré súvisia so zmenami v CRR.

K bodu 58 [§ 33k ods. 13]

Doplnením nového odseku sa v súlade s čl. 1 bod 52 CRD V (doplnený čl. 141a CRD) stanovujú podmienky, pri ktorých nesplnení banka neplní požiadavku na kombinovaný vankúš.

K bodu 59 [§ 33ka]

V nadväznosti na novo zavedenú povinnosť pre globálne systémovo významné inštitúcie udržovať vankúš ukazovateľa finančnej páky v súlade s čl. 92 ods. 1a CRR, boli čl. 1 bod 52 CRD V (nové čl. 141b až 141c CRD) doplnené ustanovenia upravujúce obmedzenia pre prípad nesplnenia požiadaviek na tento vankúš a v nadväznosti na to potom pravidlá výpočtu najvyššej rozdeliteľnej čiastky a povinnosti súvisiace s vypracovaním plánu na obnovu kapitálu. Povinnosť sa pritom vzťahuje na globálne systémovo významnú banku alebo skupinu vymedzenú v § 33a ods. 1 písm. b).

V odseku 1 je uvedený výpočet možných kapitálových požiadaviek pre G-SII v súvislosti s rizikami vyplývajúcimi z nadmerného využívania finančnej páky. V odseku 2 sa ustanovuje, že G-SII nie je oprávnená rozdeliť vlastný kapitál Tier 1 v rozsahu, ktorý by viedol k nesplneniu vankúša ukazovateľa finančnej páky. V prípade neplnenia vankúša ukazovateľa finančnej páky, G-SII je povinná vypočítať maximálnu rozdeliteľnú sumu vzťahujúcu sa na ukazovateľ finančnej páky, ktorú oznámi Národnej banke Slovenska. G-SII v takejto situácii, keď neplní vankúš ukazovateľa finančnej páky, je povinná obmedziť rozdelenie vlastného kapitálu Tier 1, takisto nemôže uhrádzať pohyblivú zložku odmeňovania alebo dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia, ani uskutočňovať platby v súvislosti s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1, resp. môže tak urobiť iba do výšky vypočítanej maximálnej rozdeliteľnej sumy vzťahujúcej sa na ukazovateľ finančnej páky. Odseky 5 až 9 ustanovujú výpočet maximálnej rozdeliteľnej sumy vzťahujúcej sa na ukazovateľ finančnej páky. Odseky 10 až 13 upravujú ďalšie obmedzenia súvisiace s neplnením vankúša ukazovateľa finančnej páky v súlade s ustanoveniami čl. 141b CRR.

K bodu 60 [§ 33l ods. 1]

Doplnením ustanovenia sa upravuje postup a lehoty vypracovania plánu na zachovanie kapitálu v prípade, ak G-SII neplní požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky. Ide o transpozíciu čl. 1 bod 53 CRD V (čl. 142 ods. 1).

K bodu 61 [§ 33n]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so súladením ustanovenia zákona s bodmi 8 a 22.9 Prílohy č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády.

K bodu 62 [§ 33p ods. 4]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením skratky rezolučná rada v § 20c.

K bodu 63 [§ 37 ods. 6 písm. a)]

Odstránenie transpozičného deficitu. Legislatívno-technická úprava súvisiaca plnou transpozíciou čl. 89 ods. 1 písm. a) CRD IV.

32

K bodu 64 a 65 [§ 38a ods. 1 a 5]

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe je potrebné upraviť podmienky aktualizovania analýzy rizík súvisiacich s bezpečnosťou prevádzkových priestorov bánk a pobočiek zahraničných bánk, v ktorých ich zamestnanci uskutočňujú styk s klientmi a súčasne manipulujú s peňažnou hotovosťou, aby boli preventívne riešené možnosti eliminovania páchania trestnej činnosti. Je potrebné vykonávať tieto analýzy pravidelne, aby sa nestalo, že analýza rizík bola spracovaná v minulosti a od jej spracovania prešla dlhá doba, pričom je v podstate neaktuálna. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje, že analýzu rizík je nutné aktualizovať v termínoch, ktoré upraví novela Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 12/2005. Okrem takejto pravidelnej aktualizácie sa dopĺňa, že analýzu rizík je nutné aktualizovať vždy do 30 dní spáchania trestného činu lúpeže v prevádzkových priestoroch bánk a pobočiek zahraničných bánk, v ktorých ich zamestnanci uskutočňujú styk s klientmi a súčasne manipulujú s peňažnou hotovosťou alebo od zistenia násilného vniknutia do týchto priestorov.

K bodu 66 [§ 40 ods. 8]

V súlade s čl. 1 bod 15 CRD V (novelizácia čl. 63 ods. 1 CRD) sa zavádza oprávnenie Národnej banky Slovenska nariadiť výmenu audítora, ak si tento neplní svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 40 ods. 5 a 7.

K bodu 67, 69, 70, 73 a 79 [§ 42 ods. 4, § 44 ods. 3 a 8, § 45 ods. 6, § 47 ods. 9 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov súvisiaca s vypustením odsekov 2 a 3 v § 45.

K bodu 68 [§ 42 ods. 5 a 6]

Upravuje sa požiadavka na vykazovanie pobočiek zahraničných bánk z tretích krajín voči Národnej banke Slovenska v nadväznosti na transpozíciu čl. 1 bod 11 písm. a) CRD V (čl. 47 ods. 1a). Vyžaduje sa, aby pobočky zahraničných bánk z tretích krajín podávali aspoň jedenkrát ročne správu obsahujúcu informácie o objeme aktív, objeme likvidných aktív (a druhu mien, v ktorých sú vedené), objeme kapitálu, systéme ochrany vkladov, ktoré majú vkladatelia v pobočke k dispozícií, riadiacom a kontrolnom systéme, ozdravných plánoch a akýchkoľvek ďalších okolnostiach, ktoré majú vplyv na celkové sledovanie činnosti pobočky. Vzhľadom na stále častejšie pôsobenie pobočiek úverových inštitúcií na území Európskej únie, ktoré sú súčasťou skupiny z mimo územia členského štátu, CRD V zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce príslušných orgánov vykonávajúcich dohľad nad takýmito pobočkami. V tejto súvislosti sa preto stanovuje pre Národnú banku Slovenska povinnosť úzkej spolupráce s predmetnými orgánmi dohľadu prostredníctvom EBA za účelom zaistenia komplexného dohľadu nad všetkými činnosťami skupiny z tretej krajiny v Európskej únii a ďalej za účelom snahy o zabránenie obchádzaniu požiadaviek vzťahujúcich sa na skupiny z tretích krajín, ktoré im ukladá právo Európskej únie, rovnako ako aj snahy o predchádzanie akémukoľvek nepriaznivému dopadu na finančnú stabilitu Európskej únie.

K bodu 71 [§ 44 ods. 14 a 15]

Ustanovenie § 44 ods. 14 je transpozíciou s čl. 1 bod 44 CRD V (čl. 125 ods. 1 CRD) upravuje postup, koordináciu a spoluprácu v prípadoch, kedy Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe a súčasťou skupiny je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, pričom Národná banka Slovenska nie je koordinátorom podľa ustanovení upravujúcich doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi (tj. nevykonáva doplňujúci dohľad podľa § 49c). Odsek 15 je transpozíciou čl. 1 bod 42 CRD V (čl. 119 ods. 1).

33

K bodu 72 [§ 45 ods. 2 a 3]

V súlade so zmenami v čl. 1 bod 35 CRD V (vypustenie čl. 108 ods. 3 CRD) sa vypúšťajú odseky 2 a 3 v § 45.

K bodu 74 [§ 46 ods. 1]

Dochádza k úprave s cieľom ustanoviť, aby dcérske spoločnosti, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku a na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, dodržiavali na individuálnom základe požiadavky sektorových zákonov. Ide o transpozíciu čl. 1 bod 36 písm. a) CRD V (novelizovaný čl. 109 ods. 2).

K bodu 75 [§ 46 ods. 4]

Transpozíciou čl. I bodu 36 CRD V (novelizácia čl. 109 ods. 4 CRD) sa zavádzajú nové výnimky z pravidiel odmeňovania na konsolidovanom základe. Podľa tohto odseku sa ustanovuje, že pravidlá odmeňovania obsiahnuté v § 23a až 23d (t. j. zásady odmeňovania, regulácie pohyblivej zložky celkovej odmeny alebo úprava výboru pre odmeňovanie) sa nevzťahujú na dcérske podniky so sídlom v EÚ, ak podliehajú zvláštnym požiadavkám na odmeňovanie v súlade s inými právnymi predpismi EÚ (napr. Solvency II), príp. na dcérske podniky so sídlom v tretej krajine, ak by podliehali takýmto zvláštnym požiadavkám, ak by mali sídlo v Európskej únii.

K bodu 76 až 78 a 88 [§ 47 ods. 3, 4, 5, 8, 17 a 18]

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 37 CRD V (novelizovaný čl. 111 CRD). Ustanovenie určuje, kedy je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu na konsolidovanom základe. Principiálne sa jedná o situácie, kedy má príslušná materská banka sídlo v Slovenskej republike alebo ak dcérske spoločnosti, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike, majú najvyššiu bilančnú sumu z inštitúcií v skupine materskej banky.

K bodu 80 [§ 47 ods. 15 písm. a) prvý bod]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 50 ods. 13 a zmenami znenia § 50 ods. 1 písm. m).

K bodu 81 až 87 [§ 47 ods. 15]

Legislatívno-technické spresnenia súvisiace so zmenami príslušných ustanovení čl. 1 bod 38 CRD V (novelizovaný 113 ods. 1 a 2 CRD).

K bodu 89 [§ 48 ods. 10]

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 40 písm. b) CRD V (novelizovaný čl. 116 CRD), ktorý upravuje kolégiá orgánov dohľadu. Dochádza k doplneniu orgánov, ktoré Národná banka Slovenska môže zapojiť činnosti kolégií.

K bodu 90 [§ 48 ods. 12 až 15]

V odsekoch 12 a 13 ide o transpozíciu čl. 1 bod 39 CRD V (novelizovaný čl. 115 CRD). Reaguje sa na situáciu, kedy sa osoby zahrnuté do skupiny nachádzajú v rôznych štátoch a je potrebné koordinovať výkon dohľadu medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu z iného štátu. Za týmto účelom Národná banka Slovenska uzatvorí s dotknutým orgánom dohľadu dohodu o koordinácii a spolupráci. Odsekom 14 sa transponuje novelizovaný čl. 116 CRD, ktorý upravuje kolégiá orgánov dohľadu. Vzhľadom na zmeny v novelizovanom čl. 117 CRD, na základe ktorých sa ďalej prehlbuje vzájomná úzka spoluprácu a výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov a finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, a to najmä vo vzťahu

34

k cezhraničným skupinám a zisťovaniu závažných porušení pravidiel v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, sa v rámci odseku 15 zakotvuje explicitná možnosť takejto spolupráce, rovnako ako aj výmena informácií a podmienky takejto výmeny informácií.

K bodu 91 [§ 49b písm. c)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením definície skupiny v § 5 písm. aj).

K bodu 92 [§ 50 ods. 1 písm. a)]

Zmenou ustanovenia sa dosiahne úplná transpozícia čl. 1 bod 32 písm. a) CRD V (novelizovaný čl. 104 ods. 1 písm. c) CRD). Zmeny sa týkajú toho, že v prípade, ak Národná banka Slovenska uloží banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenie na ich ozdravenie, musí jej uložiť aj lehotu na uskutočnenia tohto opatrenia a prípadne ďalšie doplnenia.

K bodu 93 [§ 50 ods. 1 písm. b)]

Ide o spresnenie ustanovenia v súlade s čl. 1 bod 32 písm. a) CRD V (novelizovaný čl. 104 ods. 1 písm. j) a ods. 2 CRD) v tom zmysle, že požiadavka na dodatočné alebo častejšie predkladanie výkazov a informácií sa môže po novom týkať aj finančnej páky. Takisto sa doplňuje podmienka kedy môže Národná banka Slovenska takéto opatrenie uložiť. Požiadavka musí byť vhodná a primeraná z hľadiska účelu, pre ktorý sa takéto informácie požadujú a nesmie sa jednať o duplicitné informácie s inými požadovanými informáciami.

K bodu 94 [§ 50 ods. 1 písm. m)]

Úprava ustanovenia súvisiaca s doplnením nového § 29b.

K bodom 95 až 98 [§ 50 ods. 1 písm. o), r), v) a x)]

Úpravy ustanovení súvisia plnou transpozíciou čl. 1 bod 32 CRD V (novelizovaný čl. 104), ktoré spresňujú právomoci Národnej banky Slovenska v oblasti dohľadu.

K bodom 99 a 100 [§ 50 ods. 4 a 5]

Úpravy ustanovení súvisia s plnou transpozíciou čl. 1 bod 32 písm. a) CRD V (čl. 104 ods. 1 písm. b), ktoré spresňujú právomoci Národnej banky Slovenska v oblasti dohľadu.

K bodu 101 [§ 50 ods. 7 písm. a)]

Odstránenie transpozičného deficitu. Spresnením a úpravou ustanovenia sa plne transponuje čl. 66 ods. 2 písm. c) CRD IV, týkajúci sa uloženia opatrenia na nápravu protiprávneho stavu a výšky pokuty. Vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska často nedisponuje právomocou na zistenie obratu tých obchodných spoločností, ktoré jej dohľadu inak nepodliehajú, zavádza sa preto stanovenie fixnej dolnej a hornej sadzby pokuty v tých prípadoch, kedy je obrat spoločnosti za posledné účtovné obdobie neznámy alebo nižší ako 1 000 euro.

K bodu 102 [§ 50 ods. 12]

Ide o transpozíciu článku 104 CRD, ktorý súvisí s transpozíciou a vykonateľnosťou článku 105, podľa ktorého sa dovoľuje dohľadu uložiť špecifickú požiadavku na likviditu.

K bodu 103 [§ 50 ods. 14]

Vypustenie v súčasnosti platného odseku 13 súvisí s čl. 1 bod 32 CRD V (zmeny v čl. 104 ods. 3 CRD) a so zmenami v § 29a a 29b.

35

K bodu 104 [§ 50 ods. 20 až 22]

V súvislosti s cieľom obmedziť pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, ak má Národná banka Slovenska dôvodné podozrenie, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo k financovaniu terorizmu alebo k pokusom o ne alebo hrozí vyššie riziko takéhoto konania, overí, či členovia predstavenstva a dozornej rady banky spĺňajú zákonom stanovené požiadavky. Ak tieto ustanovenia nie sú splnené, Národná banka Slovenska je podľa odseku 20 oprávnená nariadiť výmenu takýchto členov predstavenstva a dozornej rady banky. V súvislosti s doplnením nových § 20a a 20b týkajúcich sa schvaľovania finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti sa v odseku 21 rozširuje právomoc Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu udeliť opatrenia na nápravu a pokuty aj týmto subjektom. Novým odsekom 22 sa definujú podmienky, za ktorých sa informácia považuje za duplicitnú na účely § 50.

K bodu 105 až 108 [§ 53 ods. 1, § 65a ods. 3, 7až 11]

Zmeny súvisia s odstránením transpozičných nedostatkov vo vzťahu k smernici 2014/59/EÚ. Zároveň je potrebná legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov súvisiacich s doplnením nového odseku v § 65a.

K bodu 109 a 111 [§ 66 ods. 6, § 88d ods. 6]

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so súladením ustanovení zákona s bodmi 8 a 22.9 Prílohy č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády.

K bodu 110 [§ 70 ods. 1]

Zmena súvisí s aplikačnými problémami, keďže v praxi pri možnom posunutí konečnej splatnosti úveru na bývanie pri aplikácii odkladu splátok z rôznych dôvodov môže dôjsť k presiahnutiu maximálnych limitov splatnosti, vo väčšine prípadov však nie zostatkovej lehoty splatnosti. Ak nastane takáto skutočnosť, systémy bánk predmetné úvery musia vyraďovať z krycieho súboru, pričom takýto dôsledok môže spôsobiť zásadné komplikácie.

Preto sa navrhuje, aby sa z dôvodu predĺženia splatnosti úveru na bývanie, pričom zostatková doba splatnosti úveru nebude dlhšia ako 30 rokov, nemuseli takéto úvery na bývanie vyraďovať z krycieho súboru.

K bodu 112 [§ 91 ods. 5]

Ustanovením sa rozširuje okruh subjektov, ktoré nemusia v písomnom vyžiadaní uvádzať údaje, podľa ktorých môže banka alebo pobočka zahraničnej banky príslušnú záležitosť identifikovať, najmä presné označenie osoby, o ktorej sa požadujú údaje, a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov, aj o Vojenské spravodajstvo z dôvodu špecifických úloh, ktoré plní Vojenské spravodajstvo podľa § 2 zákona č. 198/1994 Z. z.

K bodu 113 [§ 92 ods. 9]

Vzhľadom na nedostatočnú presnosť súčasného znenia § 92 ods. 9 zákona o bankách navrhuje sa jeho spresnenie.

K bodu 114 [§ 93a ods. 7]

Ide o rozšírenie výnimky na bezodplatné poskytnutie videozáznamov alebo audiozáznamov aj pre Vojenské spravodajstvo na plnenie úloh podľa zákona č. 198/1994 Z. z.

K bodom 115 a 116 [§ 93b ods. 2 a 3]

Ide o zosúladenie s čl. IV bod 9 (navrhované znenie ustanovenia § 91 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách). Banka a pobočka zahraničnej banky by mali

36

postupovať rovnako pri alternatívnom riešení sporov, ktoré súvisí s bankovými obchodmi podľa zákona o bankách alebo podľa zákona o platobných službách pri poskytovaní platobných služieb, keďže alternatívne riešenie sporov pre spotrebiteľov je upravené rovnakým spôsobom. Zároveň je potrebné upraviť správny odkaz na súvisiacu vetu v § 93b ods. 3.

K bodu 117 [§ 94 ods. 5 a 6]

Zavádza sa možnosť predkladať Národnej banke Slovenska žiadosti v zmysle zákona o bankách aj v elektronickej podobe. Odsek 6 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie umožňujúce Národnej banke Slovenska ako účastníkovi jednotného mechanizmu dohľadu v zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, opatrením určiť podmienky elektronického podávania žiadostí v spojitosti s § 16 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov. Cieľom tejto zmeny je možnosť pripojiť sa do pripravovaného projektu Európskej centrálnej banky na elektronické podávanie žiadostí v rámci konaní vo veciach dohľadu, a približovanie sa jednotnému dohľadovému štandardu v rámci zúčastnených členských štátov jednotného mechanizmu dohľadu.

K bodu 118 [§ 122yc a 122yd]

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia súvisiace s novelizáciou definície úverovej inštitúcie v CRR prostredníctvom nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014. V tejto súvislosti už fungujúci obchodníci s cennými papiermi, ktorým bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa zákona č. 566/2001 Z. z. a ktorí budú spĺňať kritériá podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) CRR musia požiadať o povolenie na výkon bankových činností od Národnej banky Slovenska. Vzhľadom na kritériá stanovené v smernici 2019/2034 o prudenciálnom dohľade na investičnými spoločnosťami, je zrejmé, že v Slovenskej republike takémuto obchodníkovi s cennými papiermi nebolo udelené povolenie a prechodné ustanovenie nebude využité.

V § 122yd sa dopĺňajú prechodné ustanovenia týkajúce sa súhlasu pre finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa § 20a a povinnosti zriadiť sprostredkujúcu materskú spoločnosť podľa § 20c. Prechodné ustanovenie v § 122yd ods. 3 je transpozíciou čl. 1 bod 33 CRD V (čl. 104a ods. 2 tretí pododsek).

K bodom 119 a 120 [Príloha]

Vypustenie smerníc, ktoré už nie sú účinné, z transpozičnej prílohy zákona. Zároveň sa dopĺňa transpozičná príloha o smernice, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú do slovenského právneho poriadku.

K čl. II

Novela zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Navrhovaná zmena poznámky pod čiarou reflektuje zrušenie nariadenia Komisie (ES) č. 809/2004.

37

K bodu 2

O udelení povolenia na poskytovanie investičných služieb môže požiadať už aj existujúca akciová spoločnosť, nielen zakladatelia obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 3

Ide o transpozíciu Čl. 91 ods. 7 CRD, v rámci ktorého sa vyjasňuje a zdôrazňuje, že predstavenstvo ako celok musí mať primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti, aby rozumelo činnosti obchodníka s cennými papiermi vrátane hlavných rizík.

K bodu 4

Ide o transpozíciu Čl. 91 ods. 8 CRD. Spresňuje sa skutočnosť, že člen predstavenstva alebo člen dozornej rady je spoločníkom v pridruženej spoločnosti, nemusí sama o sebe byť prekážkou nezávislosti. Pojem „pridružená spoločnosť“ sa nachádza napríklad aj v § 3 písm. y) zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní alebo v § 2 ods. 13 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite.

K bodu 5

Ide o spresnenie transpozície článku 91 ods. 10 CRD. Obchodník s cennými papiermi pri výbere členov štatutárneho orgánu zohľadňuje široký súbor kvalít a kompetencií a uplatňuje politiku rôznorodosti.

K bodom 6

Ide o spresnenie transpozície článku 91 ods. 11 CRD. Spresňuje sa účel, na ktorý Národná banka Slovenska využíva údaje zasielané obchodníkom s cennými papiermi.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 5.

K bodu 8

Ide o transpozíciu Čl. 88 ods. 1. CRD. Spresňuje sa, že spriaznenou osobou sa rozumie manžel, manželka, dieťa alebo rodič člena predstavenstva alebo člena dozornej rady alebo právnická osoba, v ktorej má člen predstavenstva alebo člen dozornej rady alebo jeho manžel, manželka, dieťa alebo rodič kvalifikovanú účasť alebo v nej zastáva výkonnú riadiacu funkciu alebo je členom jej štatutárneho orgánu alebo dozornej rady. Taktiež sa zavádza oprávnenie Národnej banke Slovenska nariadiť výmenu člena štatutárneho orgánu a člena dozornej rady, ak tento člen prestane spĺňať príslušné požiadavky.

K bodu 9

Ide o transpozíciu čl. 85 CRD a zároveň spresnenie transpozície čl. 87 ods. 1 a 2 CRD.

K bodu 10

Ide o transpozíciu Čl. 74 ods. 1 CRD. Zohľadňuje sa zásada rovnakého zaobchádzania v súvislosti so zásadami odmeňovania.

K bodu 11

Ide o transpozíciu Čl. 92 ods. 3 CRD. Rozširuje sa okruh osôb napríklad o zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil daného obchodníka s cennými papiermi alebo zamestnancov, ktorí majú nárok na významnú odmenu.

38

K bodu 12

Ide o spresnenie transpozície čl. 94 ods. 1 písm. l) CRD. Spresňuje sa druh finančného nástroja, ktorý tvorí pohyblivú zložku celkovej odmeny.

K bodu 13

Ide o transpozíciu Čl. 94 ods. 1 CRD. Spresňuje sa poskytovanie pohyblivej zložky odmeny pre obchodníka s cennými papiermi, ktorý je významný z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností.

K bodu 14

Ide o transpozíciu Čl. 94 ods. 1 CRD. Ide o zúženie daného obdobia.

K bodu 15

Ide o transpozíciu Čl. 94 CRD. Spresňuje sa, že podmienky poskytovania pohyblivej zložky odmeňovania sa nevzťahujú na obchodníka s cennými papiermi, ktorý nie je napríklad veľkou inštitúciou.

K bodom 16 a 17

Ide o transpozíciu čl. 75 ods. 1 CRD. Spresňuje sa druh informácií, ktoré Národná banka Slovenska používa pri výkone dohľadu na účely porovnávania trendov a postupov v oblasti odmeňovania.

K bodu 18

Ide o transpozíciu Čl. 88 ods. 1 CRD. Zavádza sa povinnosť pre obchodníka s cennými papiermi mať štandardizovanú metodiku hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a zjednodušenú štandardizovanú metodiku hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu.

K bodu 19

Zavádza sa systém na posudzovanie a monitorovanie rizík vyplývajúcich z možných zmien kreditných rozpätí, ktoré ovplyvňujú ekonomickú hodnotu vlastného imania a čisté príjmy z úrokov z jeho činností zaznamenaných v neobchodnej knihe.

K bodu 20

Ide o transpozíciu čl. 98 ods. 5 prvý, druhý a štvrtý pododsek CRD. Spresňuje sa, za akých podmienok uloží Národná banka Slovenska opatrenie na nápravu, v rámci ktorých sa priamo zavádza aj inštitút čistého príjmu obchodníka s cennými papiermi z úrokov z činnosti mimo obchodnej knihy.

K bodu 21

Ide o transpozíciu čl. 98 CRD. Spresňuje sa, čo sa rozumie opatreniami na nápravu.

K bodu 22

Spresnenie transpozície čl. 129 ods. 2 a čl. 130 ods. 2 CRD. Spresňuje sa, že obchodníka s cennými papiermi, ktorý je malým a stredným podnikom, možno oslobodiť od dodržiavania požiadavky na tlmiacu rezervu, len ak neohrozuje stabilitu finančného systému.

K bodom 23 a 24

Zmena (zefektívnenie) oznamovacej povinnosti Národnej banky Slovenska smerom k jednému európskemu orgánu (Európsky výbor pre systémové riziká).

39

K bodu 25

Ide o transpozíciu čl. 104 a až 104c CRD. Zavádzajú sa osobitné požiadavky na vlastné zdroje a odporúčania týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov.

K bodu 26

Ide o spresnenie transpozície čl. 89 ods. 1 CRD. Spresňuje sa požiadavka na zverejňovanie konkrétnych informácií obchodníka s cennými papiermi pre jednotlivé členské štáty a nečlenské štáty, v ktorých má obchodník s cennými papiermi zriadenú pobočku.

K bodu 27

Ide o spresnenie odkazu na správny poriadok a zjednotenie a zosúladenie legislatívno-technickej praxe s ostatnými právnymi predpismi.

K bodom 28 a 31

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 27.

K bodu 29

Cieľom je zabezpečiť legislatívne prostredie pre možnosť synchronizácie a aktualizácie údajov vedených v evidencii centrálneho depozitára s referenčným Registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci ako jedného zo základných registrov podľa Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci ustanovil Register právnických osôb ako zdroj právne platných údajov.

Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. (CDCP) v rámci povolenia na výkon svojej činnosti vedie centrálnu evidenciu údajov o cenných papieroch a ich majiteľoch v rozsahu údajov podľa tohto zákona. Evidencia údajov o cenných papieroch je izolovaný informačný systém, ktorého aktualizáciu zabezpečujú takmer výhradne majitelia týchto údajov. Tento stav má za následok častý nesúlad údajov s právnym stavom a skutočnosťou o právnom subjekte. Navrhovaným ustanovením sa umožní centrálnemu depozitáru aktualizácia a synchronizácia údajov o právnických osobách v evidencii centrálneho depozitára, ktorý týmto spôsobom bude môcť pre potreby svojej činnosti získavať aktuálne údaje o evidovaných právnických osobách z referenčného Registra právnických osôb.

K bodu 30

Ide o transpozíciu článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (ďalej len „smernica 2019/879“).

K bodu 32

V nadväznosti na zosúladenie vnútroštátnej úpravy s požiadavkami T2S boli v minulosti novelizované viacerá ustanovenia zákona č. 566/2001 Z. z. týkajúce sa uvádzania počtu kusov (množstva) a objemu cenných papierov. V zmysle požiadaviek T2S, centrálny depozitár v prípade majetkových cenných papierov používa údaj o počte kusov (množstve) cenných papierov a v prípade dlhových cenných papieroch údaj o objeme cenných papierov. Uvedené súvisí aj s vyrovnaním transakcií v týchto jednotkách. V zmysle vyššie uvedeného bola v minulosti primerane upravená vnútroštátna právna úprava, napr. výpis z účtu majiteľa podľa § 105 alebo výpis z držiteľského účtu podľa § 105a obsahuje množstvo alebo objem cenných papierov. V záujme jednotnosti, ako ak v záujme uvádzania údajov v zmysle požiadaviek T2S

40

sa navrhuje obdobne aj v prípade výpisu z klientskeho účtu uvádzať množstvo alebo objem cenných papierov.

K bodu 33

Tak ako v prípade registrov práv, aj v prípade registra akcionárov by sa okrem rodného čísla nezverejňoval aj dátum narodenia. Uvedený zámer vyplýva zo znenia dôvodovej správy k zákonu č. 389/2015 Z. z. (k § 107d): „Vedenie registra akcionárov sa zveruje centrálnemu depozitárovi, ktorý bude údaje z registra akcionárov zverejňovať na svojom webovom sídle (výnimkou budú nezverejňované údaje, t. j. rodné číslo a dátum narodenia).“ Zároveň ide o zosúladenie rozsahu zverejňovaných údajov v porovnaní so súčasným § 107g ods. 2 a § 107k ods. 2 zákona.

K bodu 34

V rámci predmetného ustanovenia sa navrhuje upraviť rozsah údajov, ktorý má byť evidovaný v prípade fyzickej osoby – nepodnikateľa. Aktuálna právna úprava zohľadňuje iba evidenciu právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa ako akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie (JSA). Zároveň sa navrhuje v prípade fyzických osôb uvádzať ako identifikačný údaj rodné číslo a dátum narodenia, iba ak rodné číslo nebolo pridelené. Centrálny depozitár aj v súčasnosti ako relevantný identifikátor v prípade vedenia účtov majiteľov eviduje rodné číslo. Dátum narodenia nepatrí medzi údaje vedené v rámci účtu majiteľa podľa § 105.

K bodu 35

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/980 nahradilo nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004, preto sa navrhuje aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 103a.

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 30.

K bodu 37

Zavádza sa zásada proporcionality v súlade s hodnotiacimi kritériami a metodikou, ktoré Národná banka Slovenska používa pri vykonávaní dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi a zahraničným obchodníkom s cennými papiermi a ktoré Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle.

K bodu 38

Ide o transpozíciu Čl. 97 CRD. Zavádza sa postup pri preskúmaní a hodnotení obchodníka s cennými papiermi Národnou bankou Slovenska.

K bodu 39

Ide o transpozíciu Čl. 109 CRD. Spresňujú sa ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na dcérske spoločnosti obchodníka s cennými papiermi, ak materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii preukáže, že to právne predpisy iného štátu nepripúšťajú.

K bodom 40 a 42

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 30.

41

K bodu 41

Ide o transpozíciu Čl. 108 CRD. Vypúšťa sa požiadavka na obchodníka s cennými papiermi, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku, aby požiadavky týkajúce sa vlastných zdrojov boli dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.

K bodu 43

Ide o transpozíciu Čl. 109 CRD. Spresňujú sa povinnosti dcérskych spoločností v rámci konsolidovaného základu.

K bodu 44

Ide o transpozíciu Čl. 109 CRD. Spresňujú sa podmienky, za ktorých sa požiadavky na odmeňovanie nevzťahujú na dcérske spoločnosti na konsolidovanom základe. S cieľom zabrániť obchádzaniu zásad odmeňovania sa ustanovuje, za akých podmienok sa zásady odmeňovania vzťahujú na zamestnancov dcérskej spoločnosti na individuálnom základe.

K bodu 45

Ide o spresnenie transpozície čl. 110 ods. 2 CRD.

K bodu 46

Ide o transpozíciu Čl. 104 CRD. Stanovuje sa lehota realizácie opatrení na ozdravenie obchodníka s cennými papiermi vrátane jeho vylepšení, pokiaľ ide o rozsah a lehotu.

K bodu 47

Ide o transpozíciu Čl. 104 CRD. Ukladá sa obchodníkovi s cennými papiermi predkladať správy o vlastných zdrojoch, likvidite a finančnej páke, pod podmienkou, že požiadavka na tieto osobitné informácie alebo ich častejšie predkladanie je vhodná a primeraná z hľadiska účelu, na ktorý sú tieto informácie požadované a že požadované informácie nie sú duplicitné s inými požadovanými informáciami.

K bodom 48, 53 a 54

Ide o spresnenie transpozície čl. 66 ods. 2 písm. c) a čl. 67 ods. 2 písm. c) CRD. Spresňuje sa výška sankcie, ktorú možno uložiť.

K bodu 49

Národnej banke Slovenska sa udeľuje právomoc uložiť obchodníkovi s cennými papiermi osobitnú požiadavku na vlastné zdroje.

K bodu 50

Ide o transpozíciu Čl. 104 CRD. Ukladá sa pre obchodíka s cennými papiermi znížiť významné riziká, ktoré podstupuje pri výkone svojich činností vrátane externe zabezpečovaných činností.

K bodu 51

Ide o transpozíciu Čl. 104 CRD. Ukladá sa obchodníkovi s cennými papiermi osobitná požiadavka na vlastné zdroje, osobitná požiadavka týkajúce sa likvidity vrátane obmedzení nesúladu splatnosti medzi aktívami a záväzkami a povinnosť zverejniť dodatočné informácie.

K bodu 52

Ide o transpozíciu čl. 104 ods. 2 CRD. Spresňuje sa, čo sa považuje za duplicitnú informáciu.

42

K bodu 55

Ide o spresnenie transpozície čl. 112 ods. 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ týkajúci sa zverejnenia porušení zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

K bodu 56

Rozširuje sa možnosť Národnej banke Slovenska odobrať povolenie na poskytovanie investičných služieb obchodníkovi s cennými papiermi aj z dôvodu porušenia zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodom 57 a 58

V prílohe sa vypúšťajú smernice, ktoré už nie sú účinné a dopĺňajú sa smernice CRD Va smernica 2019/879 do prílohy k zákonu č. 566/2001 Z. z.

K čl. III

Novela zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Ide o spresnenie textu transpozície čl. 2 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES v platnom znení.

K bodu 2

Ide o transpozíciu čl. 64 bod 5 smernice 2019/2034 (EÚ).

K bodu 3

Ide o spresnenie textu z dôvodu zavedenia jednotného elektronického formátu vykazovania.

K bodu 4

Ide o spresnenie transpozície čl. 28b ods. 1 písm. c) bod ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES v platnom znení.

K bodom 5 a 6

Ide o spresnenie transpozície čl. 29 ods. 1 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES v platnom znení.

K bodu 7

Ide o spresnenie odkazu na správny poriadok a zjednotenie a zosúladenie legislatívno-technickej praxe s ostatnými právnymi predpismi.

K bodom 8 a 9

V prílohe sa vypúšťajú smernice, ktoré už nie sú účinné a dopĺňa sa smernica 2019/2034/EÚ do prílohy k zákonu č. 429/2002 Z. z.

43

K čl. IV

novela zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu; spresnenie všeobecnej poznámky pod čiarou k odkazu 15a, ktorá bola pôvodne prijatá z dôvodu meškajúcej účinnosti delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 2018/389 z 27. novembra 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre silnú autentifikáciu zákazníka a spoločné a bezpečné otvorené komunikačné normy (Ú. v. EÚ L 69, 13. 3. 2018).

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú zmenou poznámky pod čiarou k odkazu 15a podľa bodu 1.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú zmenu; úprava chybného odkazu.

K bodu 5

Ide o úpravu odkazu na správny poriadok a o zjednotenie a zosúladenie legislatívno-technickej praxe s ostatnými právnymi predpismi.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú zmenu; spresnenie všeobecnej poznámky pod čiarou, ktorá bola pôvodne prijatá z dôvodu meškajúcej účinnosti delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1108 zo 7. mája 2018, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 o regulačné technické predpisy týkajúce sa kritérií na určenie centrálnych kontaktných miest vydavateľov elektronických peňazí a poskytovateľov platobných služieb a o pravidlá pre ich funkcie (Ú. v. EÚ L 203, 10. 8. 2018).

K bodu 7

Ide o rozšírenie využitia národnej voľby smernice č. 2015/2366 s cieľom rozšíriť okruh platobných služieb poskytovaných poskytovateľom platobných služieb v obmedzenom rozsahu.

K bodu 8

Ide o zosúladenie sa s Usmernením EBA (EBA/GL/2017/09), k informáciám, ktoré sa majú poskytnúť pre udelenie povolenia platobným inštitúciám a inštitúciám elektronických peňazí a pre registráciu poskytovateľov služieb informovania o účte podľa článku 5 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2366 (ďalej len „EBA/G/2017/09“). Poskytovateľ služieb informovania o platobnom účte v rámci registrácie predkladá aj doklady podľa časti 4.2 usmernenie 7 a 10 EBA/GL/2017/09. Ide o predkladanie opisu postupu na monitorovanie, riešenie a sledovanie bezpečnostného incidentu a sťažností, ako aj mechanizmu na podávanie správ o incidentoch a dokumentu o bezpečnostnej politike podľa § 64 ods. 3 písm. q) a u) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

44

K bodu 9

Navrhovanou zmenou sa v zákone č. 492/2009 Z. z. spresňuje ustanovenie § 79b ods. 5, v zmysle ktorého sa rozširujú dôvody zamietnutia žiadosti aj o splnenie ďalších náležitosti, a to podľa § 79b ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z..

K bodu 10

Navrhovaným doplnením odsekov 3 a 4 sa umožní zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia aj, ak žiadosť nebude obsahovať náležitosti podľa odseku 3 a prílohy podľa odseku 4. Touto zmenou sa zároveň dosiahne súlad s ustanovením § 64 ods. 6.

K bodom 11 a 12

Ide o opravu transpozície čl. 101 ods. 4 smernice č. 2015/2366, ktorou sa navrhuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb uvádzať spôsob akým sa dajú získať ďalšie informácie o príslušnom subjekte alternatívneho riešenia sporov a o podmienkach, na základe ktorých sa na tento subjekt možno obrátiť.

K bodu 13

Navrhovaným doplnením písmen g) a h) do splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska v § 96 ods. 2 sa umožní zber údajov od agentov platobných služieb inštitúcie elektronických peňazí, agentov platobných služieb pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, agentov platobných služieb platobnej inštitúcie a agentov platobných služieb pobočky zahraničnej platobnej inštitúcie. Týmto doplnením sa umožní Národnej banka Slovenska uplatňovať ďalší nástroj dohľadu pre pôsobenie agentov platobných služieb na území Slovenskej republiky. Tento nový nástroj dohľadu prispeje k efektívnejšiemu monitorovaniu agentov platobných služieb a ku kontrole ich dodržiavania povinností podľa tohto zákona ako aj iných osobitných predpisov. Na potrebu zvýšeného monitoringu agentov platobných služieb v Slovenskej republike poukázal aj Výbor Moneyval, ktorý pôsobí v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrany pred financovaním terorizmu. Agent platobných služieb je povinnou osobou podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; z postavenia povinnej osoby vyplýva agentovi platobných služieb aj plnenie povinnosti podľa zákona č. 492/2009 Z. z.

K bodu 14

Ide o opravu transpozície smernice č. 2015/2366.

K bodu 15

Ide o vypustenie smerníc, ktoré už nie sú účinné, z transpozičnej prílohy zákona.

K čl. V

novela zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Ide o transpozíciu článku 2 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177, ktorý novelizuje článok 77d ods. 4 smernice Solventnosť II. V smernici Solventnosť II sa ustanovuje zložka korekcie volatility špecifická pre konkrétny štát. S cieľom zaistiť, aby táto

45

zložka účinne zmierňovala nadmerné rizikové prirážky k dlhopisom v danom štáte, ustanovuje sa primeraná referenčná hodnota rizikovo upravenej prirážky daného štátu.

K bodu 2

Dopĺňa sa príloha zákona o smernice, ktoré sú transponované do návrhu zákona.

K čl. VI

Upravuje sa účinnosť návrhu zákona v súlade s dátumami uplatňovania ustanovení smernice (EÚ) 2019/2034 a smernice (EÚ) 2019/2177 (dňom vyhlásenia) a CRD V (29. december 2020). V súvislosti s novou úpravou hodnotenia úrokového rizika pri činnostiach, ktoré nie sú zaznamenané v obchodnej knihe (transpozícia článku 1 bodu 21 a 29 písm. a), b) a c) CRD V), sa odkladá nadobudnutie účinnosť až na 28. júna 2021 pri čl. I bodoch 39, 40 a 41. Takisto v súvislosti s úpravou obmedzenia rozdeľovania zisku v prípade neplnenia vankúša ukazovateľa finančnej páky pri G-SII (transpozícia čl. 1 bodu 52 a 53 CRD V) sa odkladá účinnosť pri čl. I bodoch 59 a 60, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2020.

Igor M a t o v i č v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Eduard H e g e r v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r v. r.

guvernér Národnej banky Slovenska