1
TABUĽKA ZHODY
právneho predpisu
s právom Európskej únie
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10.5.2019, s. 18 – 29)
1.Návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a o správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2.Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
3.Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
4.Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 373/2018 Z
5.Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení zákonov v znení zákona č. 373/2018 Z. z.
6.Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
7.Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
8.Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
9.Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z.
10.Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
11.Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Článok
(Č, O, V, P)
Text
Spôsob transpozície
Číslo
Článok
(Č, §, O, V,
P)
Text
Zhoda
Poznámky
Č:1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa stanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti podvodov s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a ich falšovania a pozmeňovania. Uľahčuje sa ňou prevencia týchto trestných činov a poskytnutie pomoci obetiam a ich podpora.
n.a.
n.a.
Č: 2
P: a)
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a) „bezhotovostný platobný nástroj“ je nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet alebo záznam, alebo ich kombinácia, iný ako zákonné platidlo, ktorý držiteľovi alebo používateľovi sám osebe alebo spolu s nejakým postupom alebo súborom postupov umožňuje prevod peňazí alebo peňažnej hodnoty, a to aj prostredníctvom digitálnych platidiel;
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 131
O: 6
Platobným prostriedkom sa na účely tohto zákona rozumie nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet, záznam alebo ich kombinácia vrátane platobnej karty, ktorá je chránená pred falšovaním alebo neoprávneným použitím, a ktorá držiteľovi alebo používateľovi sama alebo spolu s nejakým postupom alebo súborom postupov umožňuje prevod peňazí, elektronických peňazí alebo virtuálnej meny.
Ú
2
Č: 2
P: b)
b) „chránené zariadenie, chránený predmet alebo chránený záznam“ je zariadenie, predmet alebo záznam chránený pred napodobovaním alebo podvodným použitím napríklad dizajnom, kódovaním alebo podpisom;
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 131
O: 6
Platobným prostriedkom sa na účely tohto zákona rozumie nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet, záznam alebo ich kombinácia vrátane platobnej karty, ktorá je chránená pred falšovaním alebo neoprávneným použitím, a ktorá držiteľovi alebo používateľovi sama alebo spolu s nejakým postupom alebo súborom postupov umožňuje prevod peňazí, elektronických peňazí alebo virtuálnej meny.
Ú
Č: 2
P: c)
c) „digitálne platidlo“ sú všetky elektronické peniaze v zmysle článku 2 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (12) alebo virtuálna mena;
N
Zákon č. 492/2009 Z. z.
Návrh zákona (čl. II)
§: 80
O: 1
§: 131
O: 7
Elektronické peniaze sú peňažnou hodnotou uchovávanou elektronicky, vrátane magnetického záznamu, ktoré predstavujú peňažný záväzok vydavateľa elektronických peňazí vzniknutý pri prijatí finančných prostriedkov na účely vykonávania platobných operácií a ktoré sú na základe zmluvy prijímané aj u inej osoby ako u vydavateľa elektronických peňazí.
Virtuálnou menou sa na účely tohto zákona rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.
Ú
.
Č: 2
P: d)
d) „virtuálna mena“ je digitálnym nositeľom hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne viazaný na zákonom zavedenú menu, ani nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný fyzickými alebo právnickými osobami ako platidlo a možno ho elektronicky prevádzať a uchovávať a elektronicky s ním obchodovať;
N
Návrh zákona (čl. II)
§ 131
O: 7
Virtuálnou menou sa na účely tohto zákona rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.
Ú
Č: 2
P: e)
e) „informačný systém“ je informačný systém v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2013/40/EÚ;
N
Zákon č. 69/2018 Z. z.
§ 3
P: a)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) sieťou a informačným systémom elektronická komunikačná sieť, informačný systém, každé zariadenie a komunikačný systém alebo údaje, ktoré sú v nich vytvárané, ukladané, spracúvané, získavané alebo prenášané prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo informačného systému, na účely prevádzkovania, používania, ochrany a udržiavania týchto sietí a systémov,
Ú
Pojem informačný systém sa ďalej používa vo viacerých predpisoch (zákon o elektronických komunikáciách, zákon o ochrane osobných údajov, zákon o kybernetickej bezpečnosti).
3
Č: 2
P: f)
f) „počítačové údaje“ sú počítačové údaje v zmysle článku 2 písm. b) smernice 2013/40/EÚ;
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 130
O: 2
(2) Za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.
Ú
V praxi sú v SR počítačové údaje chápané ako akékoľvek informácie spracovávané vo výpočtových systémoch alebo programoch. Každá správa, oznam, pokyn zachytený na určitom médiu využívanom prostredníctvom
počítača alebo v pamäti počítača predstavuje
údaj bez ohľadu na to, či má pre nás nejakú
informačnú hodnotu alebo nie.
Údaj, ktorý prináša nové poznatky a objasňuje nepoznané alebo neznáme má informačnú hodnotu.
SR ako zmluvná strana Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite (viď. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 137/2008 Z. z.) rešpektuje definíciu počítačového údaja uvedenú v čl. 1 písm. b) Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite podľa ktorej ide o:
4
„akékoľvek znázornenie faktov, informácií alebo pojmov vo forme, ktorá je vhodná na spracovanie v počítačovom systéme, vrátane programu umožňujúceho nariadiť výkon nejakej funkcie počítačovým
systémom“, ktorá je plne v súlade s definíciou uvedenou v čl. 2 písm. f) smernice v spojení s čl. 2 písm. b) smernice 2013/40/EÚ.
Č: 2
P: g)
g) „právnická osoba“ je akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo verejných subjektov pri výkone štátnej moci a verejnoprávnych medzinárodných organizácií.
N
Zákon č. 40/1964 Zb.
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§: 18
O: 1
§: 18
O: 2
P: a) – d)
§: 5
O:1
P: a)- f)
Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa tohto zákona nie sú trestne zodpovedné
a) Slovenská republika a jej orgány,
b) iné štáty a ich orgány,
c) medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány,
d) obce a vyššie územné celky,
e) právnické osoby, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom,
f) iné právnické osoby, ktorých majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
Ú
Vzhľadom na trestnoprávny charakter smernice je zrejmé, že pojem právnickej osoby je vymedzený na účely vyvodzovania zodpovednosti právnických osôb (v podmienkach SR trestnej zodpovednosti PO), preto sa referuje na negatívne vymedzenie trestnej zodpovednosti právnických osôb, keďže toto negatívne vymedzenie zároveň určuje, ktoré právnické osoby sú trestne zodpovedné a ktoré už nie. Pojem právnická osoba
5
podľa Občianskeho zákonníka sa referuje len podporným spôsobom
Č: 3
P: a)
Podvodné použitie bezhotovostných platobných nástrojov
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nasledovné konanie bolo trestné, ak bolo spáchané úmyselne:
a) podvodné použitie odcudzeného alebo inak nezákonne prisvojeného alebo získaného bezhotovostného platobného nástroja;
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
Návrh zákona (čl. II)
§: 122
O: 6
§: 219
O: 1
§ : 219
O : 2
(6) Trestný čin je spáchaný ľsťou, ak bol spáchaný s využitím omylu, ktorý páchateľ vyvolal, alebo s použitím úskoku.
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Ú
Neoprávnené obstaranie si pokrýva situácie, kedy je platobný prostriedok odcudzený alebo nezákonne prisvojený resp. získaný prostriedok. Neoprávneným obstaraním je akékoľvek získanie bezhotovostného platobného prostriedku, elektronických peňazí, inej platobnej karty alebo predmetu spôsobilého plniť ich funkciu bez právneho dôvodu. Najčastejšie pôjde o krádež alebo podvodné konanie, prípadne o zatajenie veci. Na trestnosť sa nevyžaduje, aby sa páchateľ hoci len pokúsil uvedené elektronické platobné prostriedky použiť, ale stačí samo neoprávnené obstaranie. Okrem uvedeného predmetná skutková podstata pokrýva ,,podvodné použitie“, nakoľko
6
páchateľ má úmysel ,,použiť ho ako pravý“.
Č: 3
P: b)
b) podvodné použitie falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného bezhotovostného platobného nástroja.
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 3
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
Ú
Predmetná skutková podstata postihuje situácie, kedy neoprávnene vyrobený, pozmenený, napodobnený, falšovaný alebo neoprávnene obstaraný bezhotovostný platobný prostriedok bude použitý ako pravý (podvodné použitie).
Č: 4
P: a)
Trestné činy súvisiace s podvodným použitím hmotných bezhotovostných platobných nástrojov
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nasledovné konanie bolo trestné, ak bolo spáchané úmyselne:
a) krádež alebo iné nezákonné prisvojenie hmotného bezhotovostného platobného nástroja;
N
Návrh zákona (čl. II)
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 219
O: 1
§: 212
O: 1
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,
c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Ú
Neoprávneným obstaraním je akékoľvek získanie platobného prostriedku, elektronických peňazí, inej platobnej karty alebo predmetu spôsobilého plniť ich funkciu bez právneho dôvodu. Najčastejšie pôjde o krádež alebo podvodné konanie, prípadne o zatajenie veci. Na trestnosť sa nevyžaduje, aby sa páchateľ hoci len pokúsil uvedené elektronické platobné prostriedky použiť, ale stačí samo neoprávnené
7
obstaranie.
Č: 4
P: b)
b) podvodné falšovanie, pozmeňovanie alebo napodobovanie hmotného bezhotovostného platobného nástroja;
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 3, 4
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
(4) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj, počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 3, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Ú
K odseku 3 len nad rámec ozrejmujeme, že prostriedky na spáchanie tohto trestného činu sú uvedené exemplifikatívne (,,alebo iný prostriedok"). Objektívna stránka spočíva v rovnakom konaní ako v odseku 2, ktoré výrobou, prechovávaním, obstaraním technických prostriedkov smeruje k spáchaniu tohto trestného činu. Ide o prípravu (§ 13 ods. 1), ktorá je povýšená na dokonaný trestný čin.
Č: 4
P: c)
c) prechovávanie odcudzeného alebo inak nezákonne prisvojeného, falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného hmotného bezhotovostného platobného nástroja na účely podvodného použitia;
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 1-4
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
(4) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva
Ú
8
nástroj, počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 3, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Č: 4
P: d)
d) obstaranie pre seba alebo pre iného vrátane prijatia, prisvojenia si, nákupu, prenosu, dovozu, vývozu, predaja, prepravy alebo uvádzania odcudzeného, falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného hmotného bezhotovostného platobného nástroja do obehu na účely podvodného použitia.
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 1-4
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
(4) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj, počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 3, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Ú
Č: 5
P: a)
Trestné činy súvisiace s podvodným použitím nehmotných bezhotovostných platobných nástrojov
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nasledovné konanie bolo trestné, ak bolo spáchané úmyselne:
a) nezákonné získanie nehmotného bezhotovostného platobného nástroja, aspoň pokiaľ si takéto získanie vyžadovalo spáchanie jedného z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 6 smernice 2013/40/EÚ, alebo zneužitie nehmotného bezhotovostného platobného nástroja;
N
Návrh zákona (čl. II)
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 219
O: 1-4
§: 247
O: 1
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
(4) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj, počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 3, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(1) Kto prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(1) Kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového
Ú
9
§: 247a
O: 1
§: 247b
O: 1
§: 247c
O: 1, 2
§: 247d
O: 1
systému alebo jeho časti
a) neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo
b) tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(1) Kto úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(1) Kto neoprávnene zachytáva počítačové údaje prostredníctvom technických prostriedkov neverejných prenosov počítačových údajov do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci vrátane elektromagnetických emisií z počítačového systému, ktorý obsahuje takéto počítačové údaje, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto ako zamestnanec poskytovateľa elektronickej komunikačnej služby spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo pozmení alebo potlačí správu podanú prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(1) Kto v úmysle spáchať trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b alebo neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c vyrobí, dovezie, obstará, kúpi, predá, vymení, uvedie do obehu alebo akokoľvek sprístupní
a) zariadenie vrátane počítačového programu vytvorené na neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, alebo
b) počítačové heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do počítačového systému alebo jeho časti,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
10
Č: 5
P: b)
b) podvodné falšovanie, pozmeňovanie alebo napodobovanie nehmotného bezhotovostného platobného nástroja;
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 3
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
Ú
Č: 5
P: c)
c) držba nezákonne získaného, falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného nehmotného bezhotovostného platobného nástroja na účely podvodného použitia, aspoň ak je nezákonný pôvod známy v čase držby nástroja;
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 1-3
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
Ú
Nakoľko je súčasťou skutkovej podstaty podvodný úmysel, je zrejmé, že páchateľ bude tušiť o nezákonnom pôvode v čase držby (prechovávania) predmetného bezhotovostného platobného prostriedku.
Č: 5
P: d)
d) obstaranie pre seba alebo pre iného vrátane predaja, prenosu alebo uvádzanie do obehu alebo sprístupnenie nezákonne získaného, falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného nehmotného bezhotovostného platobného nástroja na účely podvodného použitia.
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 1-3
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
Ú
Vo vzťahu k elektronickým peniazom pôjde spravidla o podvodné konanie, prípadne spreneveru pri uskutočňovaní platobnej služby v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) až g) zákona č. 492/2009 Z. z. (pri vklade finančných prostriedkov na platobný účet, pri ich výbere, pri vykonávaní platobných operácií, najmä pri prevode finančných prostriedkov, pri vykonávaní platobných operácií z poskytnutého úveru, pri poukazovaní peňazí a pri vykonávaní platobných operácií
11
so súhlasom platiteľa vykonaným prostredníctvom akéhokoľvek telekomunikačného zariadenia, digitálneho zariadenia a pod., ako aj pri vydávaní alebo prijímaní platobnej karty alebo iného platobného prostriedku).
Č: 6
P: a)
Podvody súvisiace s informačnými systémami
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby vykonanie alebo spôsobenie prevodu peňazí, peňažnej hodnoty alebo virtuálnej meny, ktorým sa inej osobe spôsobí nezákonná majetková ujma v úmysle zadovážiť pre seba alebo pre iného neoprávnený prospech, bolo trestným činom, ak je spáchané úmyselne tým, že sa:
a) neoprávnene zamedzí fungovaniu informačného systému alebo zasiahne do jeho fungovania;
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
Návrh zákona (čl. II)
§: 247a
O: 1
§: 247a
O: 2
(1) Kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti
a) neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo
b) tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) a spôsobí ním vážnu poruchu v činnosti štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, súdu alebo iného orgánu verejnej moci,
c) tak, že zneužije osobné údaje iného s cieľom získať dôveru tretej strany, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
Ú
Objektom trestného činu je ochrana uložených údajov. Predmetom ochrany je počítačový systém alebo iný nosič informácií vrátane jeho časti, jeho obsah a technické a programové vybavenie. Na trestnosť páchateľa bude stačiť, ak po získaní prístupu k uvedeným nosičom informácií koná niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b), pričom v konkrétnom prípade môže ísť aj o kumuláciu oboch spôsobov konania. Nevyžaduje sa spôsobenie škody. Trestný čin bude dokonaný, ak páchateľ obmedzí alebo preruší
12
fungovanie počítačového systému prostredníctvom manipulácie s počítačovými údajmi, t.j. ich neoprávneným vložením, prenosom, poškodením, vymazaním, zhoršením ich kvality, pozmenením, potlačením alebo ich zneprístupnením, alebo neoprávnenou manipuláciou s hardvérovým alebo softvérovým vybavením počítača. Počítačom v zmysle tohto ustanovenia je každá funkčná jednotka, ktorá môže vykonávať výpočty všetkých číselných aritmetických a logických operácií bez ľudského zásahu a podľa určitého programu. Hardvérovým vybavením počítača sa rozumie jeho technické vybavenie, t.j. všetky technické prostriedky umožňujúce funkciu a využitie počítača vrátane príslušenstva
13
(tlačiareň, polohovacie zariadenie - myš, plotter, skener, modem a ďalšie). Za softvérové vybavenie počítača sa považujú jeho programy, procedúry, pravidlá a príslušná dokumentácia systému spracovania informácií, systémový a aplikačný softvér.
Neoprávnený zásah do počítačového systému konaním uvedeným v ods. 1 písm. a) alebo b) fakticky znamená deštrukciu pôvodných počítačových dát.
Č: 6
P: b)
b) neoprávnene vložia, pozmenia, vymažú, prenesú alebo potlačia počítačové údaje.
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
Návrh zákona (čl. II)
§: 247a
O: 1
§: 247a
O: 2
(1) Kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti
a) neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo
b) tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) a spôsobí ním vážnu poruchu v činnosti štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, súdu alebo iného orgánu verejnej moci,
c) tak, že zneužije osobné údaje iného s cieľom získať dôveru tretej strany, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
Ú
14
Zákon č. 300/2005 Z. z.
Návrh zákona (čl. II)
§: 247b
O: 1
§: 247a
O: 2
(1) Kto úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) a spôsobí ním vážnu poruchu v činnosti štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, súdu alebo iného orgánu verejnej moci,
c) tak, že zneužije osobné údaje iného s cieľom získať dôveru tretej strany, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
Č: 7
Nástroje používané na spáchanie trestných činov
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby trestným činom bola výroba, obstaranie pre seba alebo pre iného, vrátane dovozu, vývozu, predaja, prepravy alebo uvádzania do obehu, alebo sprístupnenie zariadenia alebo nástroja, počítačových údajov alebo akýchkoľvek iných prostriedkov primárne navrhnutých alebo osobitne upravených na účely spáchania ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článku 4 písm. a) a b), článku 5 písm. a) a b) alebo v článku 6, aspoň ak bol takýto skutok spáchaný s úmyslom použiť tieto prostriedky na spáchanie ktoréhokoľvek z uvedených trestných činov.
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 4
§: 247d
O: 1
(4) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj, počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 3, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(1) Kto v úmysle spáchať trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b alebo neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c vyrobí, dovezie, obstará, kúpi, predá, vymení, uvedie do obehu alebo akokoľvek sprístupní
a) zariadenie vrátane počítačového programu vytvorené na neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, alebo
b) počítačové heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do počítačového systému alebo jeho časti,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Ú
Prostriedky na spáchanie tohto trestného činu sú uvedené exemplifikatívne (,,alebo iný prostriedok"). Objektívna stránka spočíva v rovnakom konaní ako v odseku 1, ktoré výrobou, prechovávaním, obstaraním technických prostriedkov smeruje k spáchaniu tohto trestného činu. Ide o prípravu (§ 13 ods. 1), ktorá je povýšená na dokonaný trestný čin.
Č: 8
O: 1
Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie a pokus
1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby podnecovanie alebo napomáhanie a navádzanie v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v článkoch 3 až 7 boli trestným činom.
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§ 21
O: 1, 2
(1) Účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne
a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),
b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),
c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo
d) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou,
Ú
Pod navádzanie je možné subsumovať aj podnecovanie (súkromné, čiže nie verejné) na spáchanie trestného činu. Dotknutá osoba návodcu je postihnuteľná
15
§ 337
§ 339
utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník).
(2) Na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky; ak však takto pomáha páchateľovi trestného činu, na ktorý tento zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom.
rovnako ako samotný páchateľ a to aj v prípade ak trestný čin bol ešte len v štádiu pokusu. Osobitnou kategóriou je v tomto smere verejné podnecovanie, ktoré je sankcionované ako samostatný trestný čin, nie len v rámci všeobecných ustanovení o účastníctve.
Č: 8
O: 2
2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby pokus o spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článku 3, v článku 4 písm. a), b) alebo d), článku 5 písm. a) alebo b) alebo v článku 6 bol trestným činom. Pokiaľ ide o článok 5 písm. d), členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie aspoň toho, aby bol pokus o obstaranie nezákonne získaného, falšovaného, pozmeneného alebo napodobeného nehmotného bezhotovostného platobného nástroja pre seba alebo pre iného na účely podvodného použitia trestným činom.
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§14
O: 1, 2
(1) Pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
(2) Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
Ú
Č: 9
O: 1
Tresty pre fyzické osoby
1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 8 boli uložené účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie.
N
Zákon č. 300/2005
Z. z.
§: 32
Za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len
a) trest odňatia slobody,
b) trest domáceho väzenia,
c) trest povinnej práce,
d) peňažný trest,
e) trest prepadnutia majetku
f) trest prepadnutia veci,
g) trest zákazu činnosti,
h) trest zákazu pobytu,
i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach,
j) trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
k) trest straty vojenskej a inej hodnosti,
l) trest vyhostenia.
Ú
Č: 9
O: 2
2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článku 3, v článku 4 písm. a) a b) a v článku 5 písm. a) a b) bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na dva
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 1-3
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Ú
16
roky.
Zákon č. 300/2005
Z. z.
§: 212
O: 1
§: 247
O: 1
§: 247a
O: 1
§: 247b
O: 1
§: 247c
O: 1, 2
(2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,
c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(1) Kto prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(1) Kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti
a) neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo
b) tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(1) Kto úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(1) Kto neoprávnene zachytáva počítačové údaje prostredníctvom technických prostriedkov neverejných
17
prenosov počítačových údajov do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci vrátane elektromagnetických emisií z počítačového systému, ktorý obsahuje takéto počítačové údaje, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto ako zamestnanec poskytovateľa elektronickej komunikačnej služby spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo pozmení alebo potlačí správu podanú prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Č: 9
O: 3
3. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článku 4 písm. c) a d) a v článku 5 písm. c) a d) bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na jeden rok.
N
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 1-3
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
Ú
Č: 9
O: 4
4. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestný čin uvedený v článku 6 bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na tri roky.
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 247a
O: 1
§: 247b
O: 1
(1) Kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti
a) neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo
b) tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(1) Kto úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Ú
18
Č: 9
O: 5
5. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestný čin uvedený v článku 7 bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na dva roky.
N
Návrh zákona (čl. II)
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 219
O: 4
§: 247d
O: 1
(4) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj, počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 3, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(1) Kto v úmysle spáchať trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b alebo neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c vyrobí, dovezie, obstará, kúpi, predá, vymení, uvedie do obehu alebo akokoľvek sprístupní
a) zariadenie vrátane počítačového programu vytvorené na neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, alebo
b) počítačové heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do počítačového systému alebo jeho časti,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Č: 9
O: 6
6. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 6 bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na päť rokov, ak boli tieto trestné činy spáchané v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV, bez ohľadu na trest stanovený v uvedenom rozhodnutí.
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 129
O: 4
§: 138
P: i)
§: 141
P: a)
§: 212
O: 1, 3 a 4
P: b), b)
Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.
Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
(...)
i) organizovanou skupinou, alebo
(...).
Nebezpečným zoskupením sa rozumie
a) zločinecká skupina, alebo
(...).
(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,
c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo
Ú
19
Návrh zákona (čl. II)
§: 219
O: 1-3, 5 a 7
P: a), b)
nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(...)
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
(...)
b) závažnejším spôsobom konania,
(...)
(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
(...),
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
(...).
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto bezhotovostný platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
(...)
(5) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2, 3 alebo 4
a) závažnejším spôsobom konania,
(...).
(7) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2, 3 alebo 4
(...)
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
20
Zákon č. 300/2005 Z. z.
Návrh zákona (čl. II)
Zákon č. 300/2005 Z. z.
Návrh zákona (čl. II)
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 247
O: 1 a 3
P: b)
§: 247
O: 2
P: a)
§: 247a
O: 1 a 3
P: c)
§: 247a
O: 2
P: d)
§: 247b
O: 1 a 3
P: c)
(1) Kto prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
(...)
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
(...)
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania
(...)
(1) Kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti
a) neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo
b) tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním vážnu poruchu v kritickej infraštruktúre, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
(...)
d) závažnejším spôsobom konania.
(1) Kto úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním vážnu poruchu v kritickej infraštruktúre,
21
Návrh zákona (čl. II)
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 247b
O: 2
P: d)
§: 247c
O: 1 až 4
P: b), b)
alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
(...)
d) závažnejším spôsobom konania.
(1) Kto neoprávnene zachytáva počítačové údaje prostredníctvom technických prostriedkov neverejných prenosov počítačových údajov do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci vrátane elektromagnetických emisií z počítačového systému, ktorý obsahuje takéto počítačové údaje, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Kto ako zamestnanec poskytovateľa elektronickej komunikačnej služby spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo pozmení alebo potlačí správu podanú prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
(...)
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
(...).
(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
(...)
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
Č: 10
O: 1
P: a)
Zodpovednosť právnických osôb
1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť uznané za zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 8, ktoré v ich prospech spáchala akákoľvek osoba konajúca buď samostatne, alebo ako člen orgánu tejto právnickej osoby, a ktorá má vedúce postavenie v rámci tejto právnickej osoby, na základe niektorého z týchto oprávnení:
a) oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu;
N
Návrh zákona (čl. XV)
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§: 3
§: 4
O: 1
P: a)
Na účely tohto zákona sa trestnými činmi rozumejú trestné činy upravené v osobitnej časti Trestného zákona, a to (...), neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219, (...), neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 247, neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a, neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c, výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, (...).
(1) Trestný čin podľa § 3 je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,
(...).
Ú
22
Č: 10
O: 1
P: b)
b) oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby;
N
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§: 4
O: 1
P: c)
Trestný čin podľa § 3 je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal
(...)
c) iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.
Ú
Č: 10
O: 1
P: c)
c) oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.
N
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§: 4
O: 1
P: b)
Trestný čin podľa § 3 je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal
(...)
b) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo
(...).
Ú
Č: 10
O: 2
2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby uznané za zodpovedné, ak nedostatočný dozor alebo kontrola zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnili spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8 v prospech právnickej osoby osobou, ktorá jej je podriadená.
N
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§ 4
O: 2
Trestný čin podľa § 3 je spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak osoba uvedená v odseku 1 nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou.
Ú
Č: 10
O: 3
3. Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi alebo podnecovateľmi alebo účastníkmi niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8.
N
Zákon č. 91/2016 Z. z.
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§ 4
O: 4
§: 4
§: 5
Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe uvedenej v odseku 1 a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom podľa odsekov 1 a 2.
Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia Slovenskej republiky spáchal občan Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť obzvlášť závažného zločinu, ak bol čin spáchaný mimo územia Slovenskej republiky proti občanovi Slovenskej republiky a v mieste činu je čin trestný alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci.
Ú
Predmetný čl. smernice vyžaduje, aby okrem právnickej osoby bola trestne zodpovedná aj fyzická osoba, ktorá spáchala trestné činy uvedené v článkoch 3 až 8. Požiadavka smernice je plne zohľadnená ustanoveniami o pôsobnosti Trestného zákona.
Č: 11
P: a) – f)
Sankcie pre právnické osoby
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa právnickej osobe, ktorá je uznaná za zodpovednú podľa článku 10 ods. 1 alebo 2, mohli uložiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, ktoré zahŕňajú peňažné sankcie trestnoprávnej alebo inej povahy a môžu zahŕňať aj iné sankcie, ako napríklad:
a) vylúčenie z nároku na príspevky alebo pomoc z verejných zdrojov;
N
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§ 10
Za spáchaný trestný čin podľa § 3 môže súd uložiť právnickej osobe tieto tresty:
a) trest zrušenia právnickej osoby,
b) trest prepadnutia majetku,
c) trest prepadnutia veci,
d) peňažný trest,
e) trest zákazu činnosti,
f) trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
g) trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
h) trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,
Ú
23
b) dočasné vylúčenie z prístupu k verejnému financovaniu vrátane postupov verejného obstarávania, grantov a koncesií;
c) dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;
d) nariadenie súdneho dohľadu;
e) súdne rozhodnutie o zrušení právnickej osoby;
f) dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.
i) trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.
Č: 12
O:1
P: a)
Právomoc
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na určenie vlastnej právomoci vo veciach trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8, ak sa uplatňuje jedna alebo obe z týchto podmienok:
a) trestný čin bol spáchaný úplne alebo sčasti na jeho území;
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 3
O: 1
§: 3
O: 2, 3
(1) Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.
(2) Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ
a) dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo
b) dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok.
(3) Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý bol spáchaný mimo územia Slovenskej republiky na palube lode plávajúcej pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel Slovenskej republiky.
Ú
Č: 12
O:1
P: b)
b) páchateľ je jeho štátnym príslušníkom.
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 4
Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia Slovenskej republiky spáchal občan Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Ú
Č: 12
O:2
2. Na účely odseku 1 písm. a) sa trestný čin považuje za spáchaný úplne alebo sčasti na území členského štátu, ak páchateľ spácha trestný čin, keď je fyzicky prítomný na tomto území, a bez ohľadu na to, či je trestný čin spáchaný použitím informačného systému na tomto území.
N
Zákon č. 300/2005 Z. z.
§: 3
O: 2
(2) Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ
a) dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo
b) dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok.
Ú
Č: 12
O:3
P: a)
3. Členský štát informuje Komisiu, ak sa rozhodne určiť právomoc vo veci trestného činu uvedeného v článkoch 3 až 8 spáchaného mimo jeho územia vrátane prípadov, ak:
a) má páchateľ obvyklý pobyt na jeho území;
D
Ž
24
Č: 12
O:3
P: b)
b) bol trestný čin spáchaný v prospech právnickej osoby so sídlom na jeho území;
D
Zákon č. 91/2016 Z. z.
§ 2
O: 4
Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, ak bol čin spáchaný v prospech právnickej osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo v prospech fyzickej osoby, ktorá je občanom Slovenskej republiky, alebo cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Ú
Č: 12
O:3
P: c)
c) bol trestný čin spáchaný na jednom z jeho štátnych príslušníkov alebo osobe, ktorá má obvyklý pobyt na jeho území.
D
Ž
Č: 13
O:1
Účinné vyšetrovanie a spolupráca
1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nástroje vyšetrovania, ako sú napríklad nástroje, ktoré sa používajú v boji proti organizovanej trestnej činnosti alebo v prípadoch inej závažnej trestnej činnosti, boli účinné, primerané spáchanému trestnému činu a k dispozícii osobám, útvarom alebo orgánom, ktoré sú zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§: 10
O: 21, 22
§: 108
(21) Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných služieb, poštový podnik, dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnanci sú povinní poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov; pritom sa nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných zákonov.
(22) Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí.
(1) Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú mu určené, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt vydá príkaz, aby mu ich pošta alebo právnická osoba, ktorá vykonáva ich prepravu, vydali.
Ú
25
§: 109
(2) V trestnom konaní o zločinoch, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie vydať príkaz, aby mu pošta alebo právnická osoba, ktorá vykonáva prepravu zásielok, vydala zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.
(3) Bez príkazu podľa odseku 2 možno prepravu zásielky zadržať na príkaz prokurátora alebo policajta, ale len vtedy, ak nemožno príkaz podľa odseku 2 vopred zadovážiť a vec neznesie odklad. Ak v takom prípade nedôjde pošte alebo právnickej osobe vykonávajúcej prepravu zásielok do troch dní príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie, aby sa mu zásielky vydali, nesmie pošta alebo právnická osoba prepravu zásielok ďalej zadržiavať. Listovú zásielku alebo iný nosič informácií medzi obhajcom a obvineným nemožno zadržať.
(4) Príkaz na vydanie zásielok podľa odseku 1 alebo 2 sa musí vydať písomne a vždy sa doručí pošte alebo právnickej osobe vykonávajúcej ich prepravu. Príkaz na vydanie zásielok podľa odseku 2 sa musí odôvodniť.
(1) Zásielku vydanú podľa § 108 ods. 1 alebo 2 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt s predchádzajúcim súhlasom sudcu pre prípravné konanie.
(2) Otvorená zásielka so záznamom o jej otvorení sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorej z jeho blízkych osôb; inak sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však zásielka vecou dôležitou pre trestné konanie alebo je obava, že by jej odovzdaním alebo vrátením mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu trestného konania, pripojí sa zásielka k spisu, ak to jej rozmery a charakter umožňujú; inak sa uloží do úschovy. Adresátovi sa oznámi obsah zásielky; to neplatí, ak by to ohrozilo trestné konanie. Ak nie je pobyt adresáta známy a ak tomu nebránia iné prekážky, oznámi sa obsah zásielky niektorej z jeho blízkych osôb alebo sa zničí, keď nie je potrebná pre ďalšie konanie a nemožno ju vrátiť.
(3) Ak je obsahom zásielky vec uvedená v § 110, naloží sa s ňou podľa osobitného zákona.
26
§: 110
§: 111
(4) Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, sa ihneď odovzdá adresátovi alebo sa vráti pošte alebo organizácii, ktorá ju vydala.
(1) Na účely zistenia osôb, ktoré sa zúčastňujú na nakladaní so zásielkou obsahujúcou omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, vysokorizikovú chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze, falšované alebo pozmenené cenné papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové známky, poštové ceniny, nálepky a poštové pečiatky, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo, výbušniny, kultúrne pamiatky, iné veci, na nakladanie s ktorými je potrebné osobitné povolenie, veci určené na spáchanie trestného činu alebo veci pochádzajúce z trestného činu, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt môže nariadiť, aby bol obsah takej zásielky vydanej podľa § 108 ods. 1 alebo 2 zamenený za iný a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu.
(2) Zámenu vykoná orgán poverený
a) ministrom vnútra, ak ide o Policajný zbor,
b) ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej stráže,
c) ministrom financií Slovenskej republiky, ak ide o colné orgány,
d) ministrom obrany Slovenskej republiky, ak ide o Vojenskú políciu.
(3) Orgán uvedený v odseku 2 o zámene spíše záznam, zabezpečí jeho založenie do spisu a zabezpečí úschovu zamenených vecí alebo materiálov. So zamenenými vecami sa nakladá ako s odňatými vecami.
(4) Na nakladanie s vecami získanými zámenou obsahu zásielok sa primerane použijú ustanovenia § 109.
(5) Ak je to potrebné, pri postupe podľa odseku 1 sa použije prostriedok na zaznamenanie priebehu úkonu.
(1) Kontrolovanou dodávkou sa rozumie sledovanie pohybu zásielky od odosielateľa k adresátovi pri jej dovoze, vývoze alebo prevoze, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný
27
obdobný rádioaktívny materiál, alebo vysokorizikovú chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze a falšované alebo pozmenené cenné papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové známky, poštové ceniny, nálepky a poštové pečiatky, platobný prostriedok, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny, kultúrne pamiatky alebo iné veci, na nakladanie s ktorými je potrebné osobitné povolenie, alebo veci určené na spáchanie trestného činu, alebo veci pochádzajúce z trestného činu na účely zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní s touto zásielkou.
(2) Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3) Sledovanie dodávky vykonáva Policajný zbor v súčinnosti s orgánmi colnej správy, ktoré sa musia o takom postupe vopred vyrozumieť.
(4) Bez príkazu podľa odseku 2 môže Policajný zbor začať sledovanie zásielky, ak vec neznesie odklad a príkaz nemožno vopred zadovážiť. O tomto úkone Policajný zbor bez meškania vyrozumie prokurátora. Ak prokurátor do 48 hodín nevydá príkaz podľa odseku 2, musí sa sledovanie zásielky ukončiť a získané informácie nemožno v ďalšom konaní použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(5) V priebehu sledovania zásielky môže Policajný zbor vykonávať nevyhnutné opatrenia na to, aby sa s vedomím a pod kontrolou orgánov colnej správy dostala zásielka alebo veci ju nahradzujúce z územia Slovenskej republiky do cudziny alebo naopak, alebo z cudziny cez územie Slovenskej republiky do tretieho štátu.
(6) Sledovanie zásielky ukončí Policajný zbor na písomný príkaz prokurátora, a ak je zrejmé, že disponovaním zásielkou vzniká vážne nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia, značnej škody na majetku, alebo ak hrozí vážne nebezpečenstvo, že takúto zásielku nebude možné ďalej sledovať aj bez písomného príkazu. Podľa potreby súčasne s ukončením sledovania zásielky Policajný zbor vykoná úkon smerujúci proti ďalšiemu držaniu vecí, ktoré tvoria obsah zásielky; to neplatí, ak sledovaná zásielka prechádza štátnou hranicou a v rámci medzinárodnej spolupráce jej sledovanie prevezme príslušný orgán cudzieho štátu.
28
§: 112
§: 113
(7) Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie priebehu úkonu.
(1) Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, na ktorého držanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorého držanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu alebo ktorý je určený na spáchanie trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
(2) Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3) Predstieraný prevod vykoná orgán uvedený v § 110 ods. 2.
(4) Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti policajta alebo orgánu uvedeného v odseku 3. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa predstieraný prevod týka, ak sú tieto údaje známe.
(5) Bez príkazu podľa odseku 2 sa môže uskutočniť predstieraný prevod len vtedy, ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred; orgán uvedený v odseku 3 je však povinný o príkaz bez meškania požiadať. Ak nebude príkaz do 48 hodín vydaný, orgán uvedený v odseku 3 je povinný predstieraný prevod skončiť. Ak sa pri tomto úkone získala informácia, nemožno ju použiť a musí sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(6) Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranom prevode použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane podľa § 115 ods. 6.
(7) Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie priebehu úkonu.
(1) Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie“) sa rozumie získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom;
29
sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
(2) Príkaz na sledovanie vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3) Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri sledovaní zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca.
(4) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v iných priestoroch alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné, alebo ak sa má popri sledovaní súčasne použiť informačno-technický prostriedok a sledovanie nie je spojené so vstupom do obydlia, príkaz na sledovanie vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nemožno získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom; v príkaze sa uvedú iné priestory alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať sledovanie, a druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného sudcu pre prípravné konanie vydať príkaz sudca pre prípravné konanie súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie. Pri vstupe do priestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania.
(5) Príkaz na sledovanie podľa odseku 2 sa môže vydať len na základe písomnej žiadosti policajta alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť sa musí odôvodniť podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe. V príkaze sa musí ustanoviť čas, v ktorom sa bude sledovanie vykonávať, a to najviac šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledovanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane. Ak sledovanie trvá dlhšie ako dvanásť mesiacov, príkaz na sledovanie pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
30
§: 114
konaní vydáva sudca pre prípravné konanie.
(6) Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli, sledovanie sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 5. Túto skutočnosť bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(7) Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred, sledovanie možno začať aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je však povinný bez meškania dodatočne požiadať o vydanie príkazu. Ak príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie nemožno použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(8) Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane podľa § 115 ods. 6.
(9) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie pre úmyselný trestný čin.
(10) Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, musí sa vyhotovený záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(11) Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie priebehu úkonu a prostriedok technického sledovania.
(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vyhotoviť obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
(2) Príkaz na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Návrh musí byť odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej
31
činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov týka, ak sú tieto údaje známe. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov nie je spojené so vstupom do obydlia a písomný príkaz sudcu pre prípravné konanie nemožno získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydať príkaz prokurátor; takýto príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie nemožno na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov spojených s priamym vstupom do obydlia je prípustné len v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, a len s predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.
(3) V príkaze podľa odseku 2 musí byť ustanovený čas, v ktorom bude vykonávané vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov; tento čas môže trvať najviac šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, môže čas ich trvania písomne predĺžiť vždy najviac o dva mesiace, a to aj opakovane.
(4) Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vykonáva príslušný útvar Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca.
(5) Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov. Ak dôvody pominuli, musí sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov skončiť, a to aj pred uplynutím času
32
§: 115
uvedeného v odseku 4. Túto skutočnosť bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(6) Ak sa má obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane podľa § 115 ods. 6.
(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.
(8) Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 2, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci; to neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(1) V trestnom konaní o zločine, korupcii, trestných činoch extrémizmu, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej prevádzky
33
zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca.
(2) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a príkaz sudcu pre prípravné konanie nemožno získať vopred, môže taký príkaz pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vydať prokurátor, ak odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky nie je spojené so vstupom do obydlia, ktorý však musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(3) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí vydať písomne a odôvodniť aj skutkovými okolnosťami, a to osobitne na každú účastnícku stanicu alebo zariadenie. V príkaze musí byť určená účastnícka stanica alebo zariadenie a osoba, ak je známa, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a čas, po ktorý sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonávať. Čas odpočúvania a záznamu môže trvať najviac šesť mesiacov. Tento čas môže v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky robí príslušný útvar Policajného zboru.
(4) Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky. Ak dôvody pominuli, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3. Táto skutočnosť sa bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(5) V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je uvedený v odseku 1, môže vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky predseda senátu, pred
34
začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora iba so súhlasom užívateľa odpočúvaného alebo zaznamenávaného telekomunikačného zariadenia.
(6) Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých kópie si môže vyžiadať prokurátor a obvinený alebo obhajca. Po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky si obvinený alebo obhajca môžu na svoje náklady vyhotoviť prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, v akom to uznajú za vhodné. Povinnosti uvedené v prvej vete sa na nich vzťahujú primerane. Hodnovernosť prepisu posudzuje súd. Ak bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, predseda senátu môže nariadiť jeho doplnenie, ktoré vyhotoví príslušník Policajného zboru uvedený v prvej vete. Doslovný prepis záznamu v cudzom jazyku a doplnenie doslovného prepisu záznamu v cudzom jazyku môže vyhotoviť tlmočník. Pri pribratí tlmočníka sa postupuje primerane podľa § 28. Do spisu sa zakladá prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý sa neutajuje, podpísaný príslušníkom Policajného zboru alebo tlmočníkom, ktorý ho vyhotovil; ak doslovný prepis záznamu obsahuje utajovanú skutočnosť, utajuje sa podľa predpisov o ochrane utajovaných skutočností. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa môže použiť ako dôkaz až po skončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. V prípravnom konaní, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno predložiť záznam telekomunikačnej prevádzky súdu aj bez prepisu tohto záznamu, ak zo sprievodnej správy vyplývajú údaje o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania, ako aj o osobách, ktorých sa záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a záznam telekomunikačnej prevádzky je zrozumiteľný.
(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.
35
§: 116
(8) Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu.
(9) O zničení záznamu informuje osobu uvedenú v odseku 3, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Informácia obsahuje označenie súdu, ktorý vydal alebo potvrdil príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, dĺžku odpočúvania a dátum jeho ukončenia. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky najvyššiemu súdu. Informáciu podá orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci.
(10) Informáciu podľa odseku 9 predseda senátu, policajt alebo prokurátor nepodá, ak ide o osobu, ktorá má možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, alebo v konaní o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(11) Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa rovnako vzťahujú na údaje, ktoré sú v reálnom čase prenášané prostredníctvom počítačového systému.
(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, pre trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, podvodu podľa § 221, nebezpečného vyhrážania podľa § 360, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, šírenia poplašnej správy podľa § 361, podnecovania podľa § 337, schvaľovania trestného činu podľa § 338, pre trestný čin, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť alebo pre iný úmyselný trestný čin, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej
36
prevádzke, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.
(2) Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sa musí vydať písomne a odôvodniť; súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Ak sa príkaz týka konkrétneho používateľa, musí byť v ňom uvedená jeho totožnosť, ak je známa. Ak nejde o zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, zisťovanie a oznamovanie týchto údajov môže trvať najviac šesť mesiacov; tento čas môže v prípravnom konaní na písomný a odôvodnený návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sa doručuje podniku poskytujúcemu verejné siete alebo služby.
(3) Ak údajom získaným postupom podľa odsekov 1 a 2 neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, údaj bezodkladne zničí; policajt údaj zničí po predchádzajúcom písomnom súhlase prokurátora. Zápisnica o zničení údaja sa založí do spisu.
(4) O zničení údajov o telekomunikačnej prevádzke písomne informuje osobu podľa odseku 2, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Informácia obsahuje označenie súdu, ktorý vydal príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, a údaj o lehote, počas ktorej sa tento príkaz vykonával. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke najvyššiemu súdu. Informáciu podá orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného
37
§ 118
skončenia trestného stíhania v danej veci.
(5) Informáciu podľa odseku 4 predseda senátu, policajt alebo prokurátor nepodá, ak ide o osobu, ktorá má možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona alebo v konaní o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa rovnako vzťahujú na údaje prenášané prostredníctvom počítačového systému.
(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vykonať porovnávanie údajov v informačných systémoch, ktoré obsahujú charakteristické, prípadne vylučujúce znaky týkajúce sa osôb alebo vecí dôležitých pre trestné konanie, s údajmi v iných informačných systémoch, ak je to nevyhnutné pre objasnenie trestného činu.
(2) Príkaz na porovnávanie údajov v informačných systémoch vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3) Príkaz podľa odseku 1 musí obsahovať označenie prevádzkovateľa informačného systému, ktorý je povinný poskytnúť údaje, a vymedzenie údajov a skúšobných znakov potrebných na porovnanie.
(4) Osoba podľa odseku 3 je povinná poskytnúť údaje potrebné na porovnávanie. Ak nemožno požadované údaje oddeliť od iných údajov, poskytnú sa aj iné údaje. Tieto iné údaje nemožno použiť ako dôkaz.
(5) Ak boli údaje poskytnuté na nosičoch informácií, musia sa tieto po ukončení porovnávania bez meškania vrátiť. Údaje, ktoré sa prenášali na iné nosiče údajov, musí bez meškania vymazať orgán činný v trestnom konaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorý porovnávanie vykonal, ak už pre trestné konanie nie sú potrebné.
(6) Ak sa má záznam z porovnávania údajov použiť ako
38
dôkaz, postupuje sa primerane podľa § 115 ods. 6.
(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa vykonalo porovnanie údajov, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.
(8) Ak sa pri porovnávaní údajov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorý vykonával porovnávanie, musí získané záznamy predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
Č: 13
O:2
2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v situáciách, keď sa vo vnútroštátnom práve fyzickým alebo právnickým osobám ukladá povinnosť predložiť informácie týkajúce sa trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8, boli tieto informácie bez zbytočného odkladu poskytnuté orgánom vyšetrujúcim alebo stíhajúcim tieto trestné činy.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§: 3
(1) Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia § 553 ods. 5 a 6; taký návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli.
(2) Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
(3) Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.
(4) Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo.
(5) Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov môže požadovať pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.
Ú
39
Č: 14
O:1
Výmena informácií
1. Na účely výmeny informácií, ktoré sa týkajú trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8, členské štáty zabezpečia, aby mali k dispozícii vnútroštátne operačné kontaktné miesto 24 hodín, sedem dní v týždni. Členské štáty takisto zabezpečia, aby mali k dispozícii postupy na urýchlené vybavenie naliehavých žiadostí o pomoc a aby príslušný orgán odpovedal do ôsmich hodín od ich prijatia, pričom uvedie aspoň to, či na žiadosť bude odpovedať, a formu takejto odpovede a približný čas, v ktorom bude zaslaná. Členské štáty sa môžu rozhodnúť využiť existujúce siete operačných kontaktných miest.
N
Ú
Po dohode s MV SR bude výmenu informácií v zmysle tohto článku realizovať Odbor počítačovej kriminality
Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru.
Č: 14
O:2
2. Členské štáty oznámia Komisii, Europolu a Eurojustu svoje určené kontaktné miesto uvedené v odseku 1. V prípade potreby uvedené informácie aktualizujú. Komisia zašle uvedené informácie ostatným členským štátom.
n.a.
n.a.
Č: 15
O:1
Oznamovanie trestnej činnosti
1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sprístupnili primerané oznamovacie kanály s cieľom uľahčiť oznamovanie trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8 orgánom presadzovania práva a ostatným príslušným vnútroštátnym orgánom bez zbytočného odkladu.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§: 62
(1) Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
(2) Ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenie“) podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa získali podklady na ďalšie konanie. Na žiadosť oznamovateľa sa v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti
Ú
Trestné oznámenie je možné podať 24/7 službu konajúcemu policajtovi alebo prokurátorovi. Okrem uvedeného bol zrealizovaný projekt Elektronické služby Generálnej prokuratúry, vďaka ktorému je v súčasnosti možné trestné oznámenie podať aj elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy
www.slovensko.sk
.
40
§: 196
takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom.
(3) Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa, sa považuje za anonymné podanie; to platí aj pre trestné oznámenie. Ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať; orgán činný v trestnom konaní postúpi takéto anonymné podanie na prešetrenie jeho obsahu inému orgánu, ak z jeho obsahu vyplýva, že ide o vec, ktorá patrí do pôsobnosti iného orgánu. O postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.
(4) Ak bola zápisnica o ústnom podaní trestného oznámenia spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi.
(1) Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.
(2) Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch ustanovených v § 129. Túto
41
osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia. Vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta. Na predvolanie a predvedenie tejto osoby alebo oznamovateľa sa primerane použijú ustanovenia § 128.
(3) Fyzická osoba, ktorá má trvalé bydlisko v Slovenskej republike a bola poškodená trestným činom spáchaným v inom členskom štáte Európskej únie, je oprávnená podať trestné oznámenie príslušnému orgánu podľa tohto zákona, ak tak nemohla urobiť v členskom štáte Európskej únie, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo ak ide o zločin, ak tak urobiť nechcela.
(4) Prokurátor alebo prostredníctvom prokurátora policajt, ktorému bolo trestné oznámenie podľa odseku 3 doručené a nie je príslušný vo veci konať, bez meškania postúpi trestné oznámenie príslušnému orgánu toho členského štátu Európskej únie, na ktorého území bol trestný čin spáchaný.
Č: 15
O:2
2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorých cieľom je povzbudzovať finančné inštitúcie a iné právnické osoby pôsobiace na ich území k tomu, aby bez zbytočného odkladu oznamovali podozrenie z podvodu orgánom presadzovania práva a ďalším príslušným orgánom na účely odhaľovania, prevencie, vyšetrovania alebo stíhania trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8.
N
Zákon 297/2008 Z. z.
Zákon č. 483/2001 Z. z.
§ 17
O: 1, 2
§: 91
O: 7
(1) Povinná osoba je povinná ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. Povinná osoba bez zbytočného odkladu ohlási finančnej spravodajskej jednotke aj odmietnutie vykonania požadovanej neobvyklej obchodnej operácie podľa § 15.
(2) Ohlasovacia povinnosť je splnená podaním hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii spôsobom zaručujúcim, že informácie v ňom obsiahnuté zostanú utajené pred nepovolanou osobou, a to
a) osobne,
b) písomne,
c) elektronickou formou alebo
d) telefonicky, ak vec neznesie odklad; takéto hlásenie je potrebné do troch dní od prijatia telefonického hlásenia finančnou spravodajskou jednotkou urobiť aj osobne, písomne alebo elektronickou formou.
(7) Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného predpisu21a) ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného predpisu80) orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom.
42
Č: 16
O:1
P: a)
Pomoc a podpora obetiam
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa fyzickým a právnickým osobám, ktorým bola spôsobená ujma v dôsledku ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8 spáchaných zneužitím osobných údajov:
a) poskytli konkrétne informácie a poradenstvo o tom, ako sa chrániť pred negatívnymi následkami takýchto trestných činov, ako je napríklad poškodenie dobrého mena, a
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§: 2
O: 21
§: 46
O: 1, 3-5
(21) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu. Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie sú dotknuté.
(1) Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(3) Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
(4) Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.
(5) Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe, návrh na ich vykonanie musí predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a pred súdom prvého stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom
Ú
Upozorňujeme, že pri fyzických osobách možno aplikovať úpravu obsiahnutú v zákone č. 274/2017 Z. z. o obetiach, ktorá má povahu lex specialis, avšak pri právnických osobách možno aplikovať len všeobecnú právnu úpravu viažucu sa k poškodenému, ktorá je obsiahnutá v Trestnom poriadku.
43
Zákon č. 274/2017 Z. z.
§: 49
§: 2
O: 1
P: b
B: 1
§: 4
pojednávaní. Ak poškodený návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je povinný takýto návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a obvinenému.
(6) Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach poučiť podľa tohto zákona a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Na účely tohto zákona sa rozumie
(...)
b) obeťou
1. fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody,
(1) Obeť má v rozsahu ustanovenom zákonom právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je obeťou. Informácie sa obeti poskytujú pre ňu zrozumiteľným spôsobom v ústnej forme a písomnej forme.
(2) Policajt4) je povinný pri prvom kontakte poskytnúť obeti pri zohľadnení odôvodnených potrieb obete v závislosti od jej veku, rozumovej a vôľovej vyspelosti, zdravotného stavu vrátane psychického stavu a charakteru trestného činu informácie o
a) postupoch týkajúcich sa podania oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenie“) a o právach a povinnostiach obete, ktorá má postavenie poškodeného v trestnom konaní v súvislosti s týmito postupmi,
b) subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, kontaktných údajoch na tieto subjekty a forme odbornej pomoci, ktorá sa jej môže poskytnúť podľa tohto zákona,
c) možnostiach poskytnutia nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti,
d) prístupe k právnej pomoci,
e) podmienkach poskytnutia ochrany v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia alebo značnej škody na majetku,
f) práve na tlmočenie a preklad,
g) opatreniach na ochranu jej záujmov, o ktoré môže požiadať,
44
ak má bydlisko v inom členskom štáte,
h) postupoch domáhania sa nápravy v prípade porušenia svojich práv v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní,
i) kontaktných údajoch na komunikáciu v súvislosti s vecou, v ktorej je obeťou,
j) postupoch súvisiacich s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní,
k) postupoch mediácie v trestnom konaní,
l) možnosti a podmienkach uzavretia zmieru,
m) možnosti a podmienkach náhrady trov trestného konania obete, ktorá má postavenie poškodeného.
(3) Prokurátor je povinný poskytnúť obeti pri prvom kontakte pri zohľadnení odôvodnených potrieb obete v závislosti od jej veku, rozumovej a vôľovej vyspelosti, zdravotného stavu vrátane psychického stavu a charakteru trestného činu informácie podľa odseku 2, ak jej tieto informácie neboli poskytnuté skôr.
(4) Policajt alebo prokurátor je povinný pri poskytovaní informácií obeti podľa odseku 2 alebo odseku 3 poskytnúť obeti súčinnosť pri kontaktovaní subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, ak o to obeť požiada.
(5) Subjekty poskytujúce pomoc obetiam poskytnú obeti v súlade s jej osobitnými potrebami informácie o
a) forme a rozsahu odbornej pomoci, ktorá je poskytovaná obetiam, vrátane informácie v akom rozsahu je poskytovaná bezplatne; ak odbornú pomoc, ktorú obeť potrebuje neposkytujú, odkážu obeť na iný subjekt poskytujúci potrebnú pomoc obetiam,
b) právach obete, ktoré jej patria podľa tohto zákona vrátane práva na odškodnenie obete násilného trestného činu,
c) právach obete, ktorá má postavenie poškodeného alebo svedka v trestnom konaní,
d) finančných a praktickým záležitostiach vzniknutých ako následok trestného činu.
(6) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri prvom kontakte s obeťou poskytne obeti kontaktné údaje subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.
45
Č: 16
O:1
P: b)
b) poskytol zoznam špecializovaných zariadení zaoberajúcich sa rôznymi aspektmi trestnej činnosti súvisiacej s totožnosťou a podporou obetí.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
Zákon č. 274/2017 Z. z.
§: 10
O: 23
§: 46
O: 1
V: 2-4
§: 32
(23) Organizáciou na pomoc poškodeným sa na účely tohto zákona rozumie subjekt poskytujúci pomoc obetiam podľa osobitného zákona a mimovládna organizácia zriadená podľa osobitného zákona, ktorá poskytuje bezodplatnú pomoc poškodeným.
Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(1) Ministerstvo spravodlivosti vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje register subjektov poskytujúcich pomoc obetiam (ďalej len „register“), do ktorého zapisuje akreditované subjekty podľa tohto zákona a subjekty podľa osobitného predpisu,7) ak poskytujú pomoc obetiam.
(2) Ministerstvo spravodlivosti po udelení akreditácie zapíše subjekt poskytujúci pomoc obetiam do registra. Subjekt poskytujúci pomoc obetiam podľa osobitného predpisu zapíše ministerstvo spravodlivosti do registra na návrh príslušného ministerstva, ktoré vykonáva dozor, dohľad alebo kontrolu nad týmto subjektom.
(3) Do registra sa zapisujú údaje podľa § 27 ods. 1 okrem adresy miesta poskytovania špecializovanej odbornej pomoci podľa § 5 ods. 4 písm. d). Ak ministerstvo spravodlivosti poskytne akreditovanému subjektu dotáciu podľa § 31, do registra sa zapisuje aj
a) výška poskytnutej dotácie,
b) informácia o tom, či sa odborná pomoc poskytuje odplatne alebo bezodplatne,
c) obdobie, na ktoré sa dotácia poskytla.
Ú
46
(4) Ak subjekt podľa § 25 ods. 1 písm. a) tretieho bodu zapísaný v registri ešte nemá pridelené identifikačné číslo, prideľuje mu ho Štatistický úrad Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu na žiadosť ministerstva spravodlivosti.
Č: 16
O:2
2. Členské štáty sa nabádajú k tomu, aby vytvorili jednotné vnútroštátne online informačné nástroje na uľahčenie prístupu k pomoci a podpore pre fyzické alebo právnické osoby, ktorým bola spôsobená ujma v dôsledku trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8 spáchaných zneužitím osobných údajov.
N
Zákon č. 274/2017 Z. z.
§: 32
§: 33
(1) Ministerstvo spravodlivosti vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje register subjektov poskytujúcich pomoc obetiam (ďalej len „register“), do ktorého zapisuje akreditované subjekty podľa tohto zákona a subjekty podľa osobitného predpisu, ak poskytujú pomoc obetiam.
Ministerstvo spravodlivosti zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti ochrany obetí; na tento účel vydáva metodické usmernenia, zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o právach obetí a spolupracuje s členskými štátmi a medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti na ochranu a podporu obetí.
Ú
Č: 16
O:3
P: a)
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa právnickým osobám, ktoré sú obeťami trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8 tejto smernice, bez zbytočného odkladu po ich prvom kontakte s príslušným orgánom poskytli informácie o:
a) postupoch podania trestného oznámenia a úlohe obetí v takýchto postupoch;
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§: 2
O: 21
§: 49
(21) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu. Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie sú dotknuté.
Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach poučiť podľa tohto zákona a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Ú
Č: 16
O:3
P: b)
b) práve získať informácie o danom prípade v súlade s vnútroštátnym právom;
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§: 46
O: 1
(1) Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v
Ú
47
rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
Č: 16
O:3
P: c)
c) dostupných postupoch na podávanie sťažností v prípade porušenia práv obetí príslušným orgánom v priebehu trestného konania;
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§: 46
O: 1
V: 2
§: 49
§: 210
Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach poučiť podľa tohto zákona a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
Ú
Vychádzajúc zo všeobecnej poučovacej povinnosti, máme za to, že aj o práve podať žiadosť o preskúmanie postupu policajta kedykoľvek v priebehu trestného konania bude poškodený poučený. Okrem uvedeného nad rámec ozrejmujeme, že orgán činný v trestnom konaní vo svojich rozhodnutiach uvádza poučenie, v ktorom je uvedené, či je v danom prípade možné podanie opravného prostriedku (sťažnosti).
Č: 16
O:3
P: d)
d) kontaktné údaje na komunikáciu v súvislosti s ich prípadom.
N
Zákon č. 301/2005 Z. z.
§: 46
O: 1
(1) Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo
Ú
48
sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
Č: 17
Prevencia
Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, a to aj prostredníctvom internetu, ako sú informačné kampane, kampane na zvyšovanie povedomia a výskumné a vzdelávacie programy, zamerané na zníženie celkovej úrovne podvodov, zvyšovanie povedomia a znižovanie rizika, že sa osoby stanú obeťou podvodu. Ak je to potrebné, členské štáty konajú v spolupráci so zainteresovanými stranami.
N
Ž
POZN: Čl. 17 nezakladá potrebu legislatívnych opatrení k transpozícií dotknutého ustanovenia.
V tejto súvislosti uvádzame webovú stránku
https://www.nbs.sk/
sk/dohlad-nad-
financnym-trhom-
prakticke-
informacie/upozorn
enia-a-
oznamenia/upozorn
enia-na-
nepovolenu-
cinnost-subjektov
 ,
prostredníctvom ktorej Národná banka Slovenska poukazuje spravidla na negatívne konanie spoločností, resp. na iné negatívne javy v spoločnosti. Dávame do pozornosti aj Inštitút bankového vzdelávania, ktorý poskytuje vzdelávanie pre verejnosť vrátane finančného a nefinančného sektoru napr. v oblasti ochrany pre legalizáciou
49
príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu -
https://www.ibv-
nbs.sk/
Č: 18
O: 1
Monitorovanie a štatistika
1. Najneskôr do 31. augusta 2019 Komisia stanoví podrobný program monitorovania výstupov, výsledkov a vplyvov tejto smernice. V monitorovacom programe sa stanoví spôsob zhromažďovania potrebných údajov a iných dôkazov, ako aj intervaly, v ktorých sa údaje a dôkazy zbierajú. Určia sa v ňom opatrenia, ktoré má prijať Komisia a členské štáty v súvislosti so zberom, vymieňaním a analýzou údajov a iných dôkazov.
n. a.
n. a.
Č: 18
O: 2
2. Členské štáty zabezpečia, aby bol zavedený systém na zaznamenávanie, vytváranie a poskytovanie anonymizovaných štatistických údajov o štádiách oznamovania, vyšetrovania a súdneho konania vo veciach trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8.
N
Zákon č. 575/2001
Z. z.
§: 35
O: 7
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plnia voči orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá im vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov.
Ú
Č: 18
O: 3
3. Štatistické údaje uvedené v odseku 2 zahŕňajú minimálne existujúce údaje o počte trestných činov uvedených v článkoch 3 až 8, ktoré boli zaevidované členskými štátmi, a o počte osôb, ktoré sú stíhané a odsúdené za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 7.
N
Zákon č. 575/2001
Z. z.
§: 35
O: 7
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plnia voči orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá im vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov.
Ú
Č: 18
O: 4
4. Členské štáty každoročne zašlú Komisii údaje zozbierané podľa odseku 1, 2 a 3. Komisia zabezpečí, aby sa každý rok uverejnil konsolidovaný prehľad štatistických výkazov a aby sa predložil príslušným špecializovaným agentúram a orgánom Únie.
N
Zákon č. 575/2001
Z. z.
§: 35
O: 7
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plnia voči orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá im vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov.
Ú
Č: 19
Nahradenie rámcového rozhodnutia 2001/413/SVV
Rámcové rozhodnutie 2001/413/SVV sa vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou, nahrádza bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týchto členských štátov, pokiaľ ide o lehoty na transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia do vnútroštátneho práva.
Vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou, sa odkazy na rámcové rozhodnutie 2001/413/SVV považujú za odkazy na túto smernicu.
n. a.
n. a.
50
Č: 20
O: 1
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. mája 2021. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
N
Návrh zákona
(čl. XVIII)
Návrh zákona
(čl. II)
Návrh zákona
(čl. III)
Návrh zákona
(čl. XV)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2021 okrem čl. I § 2 ods. 4, § 10 až 17 a § 18 ods. 1 až 3 a ods. 5 a 6, čl. III § 98a ods. 3 v bode 17, čl. VII, čl. IX, čl. XIII, čl. XIV a čl. XVI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2021.
Príloha sa dopĺňa bodmi 29 a 30, ktoré znejú:
„29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.
Príloha sa dopĺňa bodmi 19 a 20, ktoré znejú:
„19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).
20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.
Príloha sa dopĺňa bodmi 19 a 20, ktoré znejú:
„19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).
20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.
Ú
Č: 20
O: 2
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
N
Zákon č. 575/2001 Z. z.
§: 35
O: 7
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plnia voči orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá im vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov.
Ú
Č: 21
O: 1
Hodnotenie a podávanie správ
1. Komisia do 31. mája 2023 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu
n. a.
n. a.
51
LEGENDA:
V stĺpci (1):V stĺpci (3):V stĺpci (5):V stĺpci (7):
Č – článokN – bežná transpozíciaČ – článokÚ – úplná zhoda
O – odsekO – transpozícia s možnosťou voľby § - paragrafČ – čiastočná zhoda
V – vetaD – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)O – odsekŽ – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani čiast. ani úplná
P – písmeno (číslo) n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje V – vetazhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)
P – písmeno (číslo)n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)
s touto smernicou. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedenej správy.
Č: 21
O: 2
2. Komisia do 31. mája 2026 vykoná hodnotenie vplyvu tejto smernice na boj proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ako aj na základné práva, a Európskemu parlamentu a Rade predloží správu. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedenej správy.
n. a.
n. a.
Č: 21
O: 3
3. Komisia v kontexte hodnotenia uvedeného v odseku 2 tohto článku podá aj správu o potrebe, uskutočniteľnosti a účinnosti vytvorenia vnútroštátnych bezpečných online systémov umožňujúcich obetiam hlásiť akékoľvek trestné činy uvedené v článkoch 3 až 8, ako aj vytvorenie štandardizovaného vzoru na podávanie oznámení na úrovni Únie, ktoré slúžia pre členské štáty ako východisko.
n. a.
n. a.
Č: 22
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.
n. a.
n. a.