1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Zámerom návrhu zákona je prebrať do zákona o dani z pridanej hodnoty
- články 2 a 3 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku,
- smernicu Rady (EÚ) 2019/1995 z 21. novembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa predaja tovaru na diaľku a určitých domácich dodaní tovaru,
- rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/1109 z 20. júla 2020, ktorým sa v reakcii na pandémiu COVID-19 menia smernice (EÚ) 2017/2455 a (EÚ) 2019/1995, pokiaľ ide o dátumy transpozície a uplatňovania,
- články 90 a 184 186 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
- smernicu Rady (EÚ) 2018/1695 zo 6. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o obdobie uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré náchylné na podvod, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH.
V súčasnosti platné pravidlá upravujúce tzv. zásielkový predaj tovaru v rámci do značnej miery nenapĺňajú zásadu zdanenia v mieste spotreby, keďže miesto dodania tovaru formou zásielkového predaja je v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, len ak hodnota dodávok do tohto členského štátu presiahne hodnotu stanovenú smernicou 2006/112/ES v platnom znení (35 000 eur alebo 100 000 eur, pričom smernica 2006/112/ES v platnom znení stanovenie tohto limitu ponecháva na členské štáty), alebo si tento členský štát dodávateľ zvolí predtým, ako hodnota jeho dodávok dosiahne stanovenú hodnotu. Uplatňovanie súčasných pravidiel pre zásielkový predaj tovaru možno taktiež hodnotiť ako administratívne náročné a nákladné.
Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zadefinovaniu predaja tovaru na diaľku, a to predaja tovaru v rámci EÚ, ako aj predaja tovaru dovážaného z tretích území alebo tretích krajín, a k zmene pravidiel pre určenie miesta dodania takého tovaru. Miestom dodania tovaru predávaného na diaľku bude v súlade s navrhovanými pravidlami ten členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru pre zákazníka skončí.
Navrhuje sa vecné rozšírenie dobrovoľných osobitných úprav uplatňovania dane uvedených v § 68a a 68b zákona o DPH. Pokiaľ ide o prvú zo spomínaných osobitných úprav, sa bude, okrem telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb (digitálne služby), ktoré poskytuje zdaniteľná osoba neusadená v EÚ konečným spotrebiteľom, vzťahovať aj na iné služby poskytnuté touto osobou iným ako zdaniteľným osobám usadeným v niektorom z členských štátov EÚ, ktorých miesto dodania sa nachádza v dotknutom členskom štáte spotreby. Druhá zo spomínaných úprav sa okrem digitálnych služieb bude uplatňovať aj na iné služby poskytované nezdaniteľným osobám, ktorých miesto dodania je v členskom štáte spotreby, ako aj na predaj tovaru na diaľku v rámci EÚ a určité tuzemské dodania tovaru.
Taktiež sa navrhuje zrušenie oslobodenia od dane pri dovoze zásielok, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur, nakoľko bolo identifikované, že toto oslobodenie narúša hospodársku súťaž medzi dodávateľmi usadenými v EÚ a mimo EÚ. Za účelom zvýšenia dobrovoľnosti plnenia
2
daňových povinností, pokiaľ ide o predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín nepodliehajúceho spotrebnej dani, vlastná hodnota ktorého nepresahuje sumu 150 eur (teda v prípadoch, kedy zásielky oslobodené od dovozného cla), sa navrhuje zavedenie novej dobrovoľnej osobitnej úpravy, prostredníctvom ktorej si budú môcť zdaniteľné osoby plniť povinnosti týkajúce sa podávania daňového priznania a platenia dane len v jednom členskom štáte, tzv. členskom štáte identifikácie.
V prípade dovozu tovaru nepodliehajúceho spotrebnej dani s vlastnou hodnotou nepresahujúcou 150 eur z tretích území alebo tretích krajín, ktorého preprava sa skončí v tuzemsku a pri ktorom sa nová osobitná úprava nevyužije, sa zavedie možnosť, aby osoba, ktorá na účet osoby, pre ktorú je tovar určený, predkladá tento tovar colným orgánom, mohla využiť osobitnú úpravu pre priznávanie a platbu DPH pri dovoze.
Článok 90 ods. 1 smernice 2006/112/ES ustanovuje povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva mechanizmus opravy základu dane v prípadoch zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo zníženia ceny po dodaní tovaru alebo služby za podmienok, ktoré si tieto členské štáty stanovia. Podľa ods. 2 cit. článku sa členské štáty môžu v prípade úplného alebo čiastočného nezaplatenia odchýliť od odseku 1. Judikatúra Súdneho dvora spresnila význam tohto ustanovenia v tom zmysle, že nie je možné úplne vylúčiť právo platiteľa dane znížiť základ dane v prípade, keď mu jeho odberateľ alebo tretia strana nezaplatili za dodanie tovaru alebo služby. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zaviesť možnosť opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak platiteľ dane, dodávateľ, nedostal zaplatené a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľnou.
Ak sa pohľadávka platiteľa dane za dodanie tovaru alebo služby stane nevymožiteľnou a platiteľ dane uplatní právo na zníženie základu dane, navrhuje sa v súlade s článkom 185 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES uložiť odberateľovi, ktorý za toto dodanie nezaplatil a uplatnil si právo na odpočítanie dane, povinnosť opraviť odpočítanú daň.
Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, negatívny sociálny vplyv a nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2021 okrem ustanovení týkajúcich sa transpozície smernice (EÚ) 2017/2455 v platnom znení a smernice (EÚ) 2019/1995 v platnom znení, pri ktorých sa s ohľadom na rozhodnutie (EÚ) 2020/1109 navrhuje účinnosť od 1. júla 2021. Dĺžka legisvakancie, najmä nových pravidiel týkajúcich sa uplatňovania dane z pridanej hodnoty pri elektronickom obchodovaní s tovarom, je dostatočná na to, aby sa podnikatelia a finančná správa mohli zodpovedne pripraviť na ich uplatňovanie
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Články 2 a 3 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku.
Smernica Rady (EÚ) 2019/1995 z 21. novembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa predaja tovaru na diaľku a určitých domácich dodaní tovaru.
Rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/1109 z 20. júla 2020, ktorým sa v reakcii na pandémiu COVID-19 menia smernice (EÚ) 2017/2455 a (EÚ) 2019/1995, pokiaľ ide o dátumy transpozície a uplatňovania.
Články 90 a 184 186 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
Smernica Rady (EÚ) 2018/1695 zo 6. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o obdobie uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré náchylné na podvod, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH.
Termín začiatku a ukončenia PPK
máj 2020
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
jún 2020
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
august 2020
2.Definovanie problému
Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov s článkami 2 a 3 smernice (EÚ) 2017/2455, so smernicou (EÚ) 2019/1995, s rozhodnutím (EÚ) 2020/1109, článkami 90 a 184 186 smernice 2006/112/ES a so smernicou (EÚ) 2018/1695.
Vytvorenie vnútorného trhu, globalizácia a technologické zmeny viedli k prudkému nárastu elektronického obchodu, a teda aj k nárastu predaja tovaru na diaľku, dodávaného tak z jedného členského štátu do druhého, ako aj z tretích území alebo tretích krajín na územie Európskej únie. Príslušné ustanovenia smerníc 2006/112/ES a 2009/132/ES sa tomuto vývoju prispôsobili a zohľadnili zásadu zdaňovania v mieste určenia, ako aj potrebu chrániť daňové
4
príjmy členských štátov, vytvoriť rovnaké podmienky pre dotknuté podniky a minimalizovať ich zaťaženie.
Platná právna úprava dane z pridanej hodnoty neumožňuje opravu základu dane v prípadoch neuhradenia faktúr, resp. v prípadoch, kedy s vysokou pravdepodobnosťou uhradené nebudú. Daň z pridanej hodnoty je daň, ktorá byť pre podnikateľa neutrálna. Z toho dôvodu nesmie byť suma DPH, ktorú podnikateľ odviedol z dodania tovaru alebo služby, vyššia, ako je suma zodpovedajúca protihodnote, ktorú od zákazníka inkasoval. Pri rešpektovaní výkladu článku 90 smernice 2006/112/ES tak, ako sa podáva v judikatúre Súdneho dvora EÚ, je potrebné umožniť opravu základu dane z nezaplatenej pohľadávky, pri ktorej skutočnosť, že nebude zaplatená, je definitívnej povahy alebo z okolností každého jednotlivého prípadu je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že zaplatená nebude. Na druhej strane, na základe čl. 184 186 smernice 2006/112/ES, sa odberateľovi, ktorý úplne alebo čiastočne nezaplatil svoj záväzok, ukladá povinnosť opraviť odpočítanú daň.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
- články 2 a 3 smernice (EÚ) 2017/2455,
- smernicu (EÚ) 2019/1995,
- rozhodnutie (EÚ) 2020/1109,
- články 90 a 184 až 186 smernice 2006/112/ES,
- smernicu (EÚ) 2018/1695.
Transpozíciou ustanovení týchto smerníc, ktoré zavádzajú osobitné úpravy pri dodaní služieb, predaji tovaru na diaľku a predaji tovaru prostredníctvom zdaniteľnej osoby, ktorá uľahčuje dodanie tovaru, sa predpokladá zabezpečenie jednotného postupu zo strany členských štátov EÚ, zvýšený výber DPH, jej spravodlivejšie rozdelenie v rámci členských štátov a zníženie administratívneho zaťaženia podnikateľov.
S cieľom reagovať na judikatúru Súdneho dvora návrh zákona upravuje pravidlá opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby v prípadoch, keď dodávateľovi nie je úplne alebo čiastočne zaplatené za dodaný tovar alebo službu, a opravy odpočítanej dane, ak odberateľ nezaplatil za dodaný tovar alebo službu.
4.Dotknuté subjekty
Platitelia dane z pridanej hodnoty a zahraničné subjekty (zdaniteľné osoby).
5.Alternatívne riešenia
Neboli posudzované alternatívne riešenia.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
7.Transpozícia práva EÚ
Články 2 a 3 smernice (EÚ) 2017/2455 v platnom znení
Transpozíciou nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti smernice nad rámec minimálnych požiadaviek, nedošlo k využitiu resp. nevyužitiu výnimiek, ktoré by udržali požiadavky na minime a rovnako nedošlo k skoršej implementácii, t. j. pred dátumom, ktorý stanovuje smernica.
Smernica (EÚ) 2019/1995 v platnom znení
5
Transpozíciou smernice nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti smernice nad rámec minimálnych požiadaviek, nedošlo k využitiu resp. nevyužitiu výnimiek, ktoré by udržali požiadavky na minime a rovnako nedošlo k skoršej implementácii, t. j. pred dátumom, ktorý stanovuje smernica.
Články 90 a 184 až 186 smernice 2006/112/ES.
Transpozíciou nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti smernice nad rámec minimálnych požiadaviek, nedošlo k využitiu resp. nevyužitiu výnimiek, ktoré by udržali požiadavky na minime a rovnako nedošlo k skoršej implementácii, t. j. pred dátumom, ktorý stanovuje smernica.
8.Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.
11.Kontakt na spracovateľa
JUDr. Miloš Mikloš, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR;
milos.miklos@mfsr.sk
12.Zdroje
6
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
I. Úvod: Ministerstvo financií SR predložilo dňa 6. mája 2020 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré čiastočne rozpočtovo zabezpečené a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
V súvislosti s návrhom na zrušenie oslobodenia od dane pri dovoze zásielok, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur, možno podľa nášho názoru predpokladať negatívne vplyvy na hospodárenie dotknutých domácností, ktoré je potrebné identifikovať v bode 9 doložky vybraných vplyvov a zhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov, ktorá sa tak stáva povinnou súčasťou predkladaného materiálu. Pri kvantitatívnom hodnotení sociálnych vplyvov uvedeného návrhu odporúčame vychádzať z jeho kvantifikácie uvedenej v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Stanovisko predkladateľa:
Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Podľa doložky vybraných vplyvov predložený návrh negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré čiastočne rozpočtovo zabezpečené. V bode 10. Poznámky je uvedené, že „Financovanie návrhu bude v roku 2020 zabezpečené zvýšením limitu výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR (Ministerstvo financií SR úrad a Finančné riaditeľstvo SR, podprogram medzirezortného programu 0EK 0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií SR, kapitálové výdavky, položka 718 rekonštrukcia a modernizácia).“
V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv na strane príjmov v sume 19 mil. eur v roku 2021, v sume 18 mil. eur v roku 2022 a v sume 16 mil. eur v roku 2023. Na strane výdavkov je kvantifikovaný negatívny vplyv v kapitole MF SR v roku 2020 v sume 16 191 740 eur z dôvodu úpravy informačných systémov, z toho je rozpočtovo zabezpečených 7 821 384 eur a 8 370 356 eur je rozpočtovo nezabezpečených. V uvedenej sume nie je započítané financovanie podpory informačných systémov v nasledujúcich rokoch, ktoré podľa predkladateľa nie je možné v súčasnosti vyčísliť. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu predkladateľ uvádza, že kapitola MF SR požiada o úpravu záväzných ukazovateľov v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, t. j. rozpočtovo nezabezpečené výdavky majú byť kryté úpravou rozpočtu kapitoly MF SR rozpočtovým opatrením.
V nadväznosti na uvedené zásadne žiadame v analýze vplyvov aspoň kvalifikovaným odhadom vyčísliť aj výdavky na zabezpečenie podpory informačných systémov v nasledujúcich rokoch. Zásadne žiadame, aby kapitola MF SR výdavky na zmenu informačných systémov a na ich podporu zabezpečila v rámci stanovených limitov výdavkov kapitoly na príslušný rozpočtový rok. V nadväznosti na uvedené žiadame upraviť doložku a analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Stanovisko predkladateľa:
7
Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené. Aký je ich počet?
Ustanovenia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa dotknú platiteľov dane z pridanej hodnoty ako aj iných zdaniteľných osôb, ktoré nie sú platiteľmi dane.
Transpozíciou článkov 2 a 3 smernice (EÚ) 2017/2455 v platnom znení a smernice (EÚ) 2019/1995 v platnom znení do zákona o DPH dôjde k zadefinovaniu predaja tovaru na diaľku v rámci EÚ, tovaru dovážaného z tretích území alebo tretích krajín a k zmene pravidiel pre určenie miesta dodania takého tovaru ako aj k zmene pravidiel pri dodaní služby zdaniteľnou osobou usadenou ako aj neusadenou v EÚ.
Platná právna úprava sa vzhľadom na rýchly nárast elektronického obchodu, a teda aj nárast predaja tovaru na diaľku, dodávaného tak z jedného členského štátu do druhého, ako aj z tretích území alebo tretích krajín na územie Európskej únie, ukázala ako nedostatočná. Nejednotným postupom členských štátov z hľadiska uplatňovania DPH tak dochádza k vytváraniu zbytočnej bariéry, ktorá bráni plynulému pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu a efektívnemu výberu DPH. Harmonizácia a spresnenie pravidiel pri týchto transakciách zvyšuje stav právnej istoty, čo možno považovať za pozitívny dopad na podnikateľské prostredie.
Navrhovaná právna úprava pozitívne ovplyvní podnikateľské prostredie z dôvodu zníženia administratívnej záťaže platiteľov dane resp. zdaniteľných osôb, ktoré sa rozhodnú uplatňovať niektorú z osobitných úprav. Osoby uplatňujúce osobitné úpravy budú podávať
8
iba jedno daňové priznanie v jednom členskom štáte za všetky dodania v celej EÚ. Zahraničným osobám, ktoré budú uplatňovať osobitnú úpravu, sa zruší povinnosť registrácie podľa § 6 zákona o DPH. Rovnako tak slovenskí platitelia dane dodávajúci tovar formou predaja tovaru na diaľku nebudú mať povinnosť registrácie v iných členských štátoch a budú podávať jedno daňové priznanie v tuzemsku za všetky dodania do iných členských štátov.
Zmena právnej úpravy týkajúcej sa opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby v prípadoch, keď dodávateľovi nie je úplne alebo čiastočne zaplatené za dodaný tovar alebo službu, bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, pretože umožní platiteľom dane znížiť základ dane o sumu nevymožiteľnej pohľadávky. Platitelia dane tak nebudú znášať stratu z odvedenia DPH, ktorá im nebola uhradená v prípade platobnej neschopnosti ich odberateľov.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie? Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (PI/2019/231) bola zverejnená na portáli Slov-Lex. Verejnosť mala možnosť vyjadriť sa k predbežnej informácii v čase od 2.8.2019 do 2.9.2019. Z dôvodu, že Ministerstvo financií SR neprijalo žiadne vyjadrenia, podnety alebo návrhy k pripravovanej právnej úprave, konzultácie s podnikateľskými subjektmi sa neuskutočnili.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu priamych finančných nákladov.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrh zákona si nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb. Predkladateľ zastáva názor, že návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnanosťou.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrh novely zákona o DPH znižuje administratívne povinnosti osobám, ktoré sa rozhodnú uplatňovať niektorú z osobitných úprav. Zahraničným osobám zaniká povinnosť registrácie podľa § 6 zákona o DPH. Všetky osoby uplatňujúce osobitné úpravy budú podávať iba jedno daňové priznanie v jednom členskom štáte EÚ.
Z dôvodu, že nie je možné predpokladať správanie daňových subjektov, administratívne náklady nie je možné kvantifikovať.
9
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte. Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)? Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako? Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh zákona nemá vplyv na inovácie podnikateľov.
10
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2020
2021
2022
2023
Príjmy verejnej správy celkom
-30 000 000
-18 000 000
-16 000 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
-30 000 000
-18 000 000
-16 000 000
Rozpočtové prostriedky
0
- 30 000 000
-18 000 000
-16 000 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty ver. správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
16 191 740
293 204
293 204
293 204
v tom:
kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR – úrad)
10 876 740
0
0
0
kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)
5 315 000
293 204
293 204
293 204
z toho:
- vplyv na ŠR
16 191 740
293 204
293 204
293 204
Rozpočtové prostriedky
16 191 740
293 204
293 204
293 204
EÚ zdroje
0
0
0
0
Spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty ver. správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
11
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty ver. správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty ver. správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
16 191 740
293 204
293 204
293 204
v tom:
kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR – úrad)
10 876 740
0
0
0
kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)
5 315 000
293 204
293 204
293 204
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Novela zákona o dani z pridanej hodnoty preberá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov smernice Rady Európskej únie a reaguje na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa opravy základu dane.
Navrhované úpravy:
- transpozícia článkov 2 a 3 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku,
- transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/1995 z 21. novembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa predaja tovaru na diaľku a určitých domácich dodaní tovaru,
12
- transpozícia článku 90 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení.
Transpozíciou článkov 2 a 3 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 a smernice Rady (EÚ) 2019/1995, sa zavádzajú osobitné úpravy pri dodaní služieb, predaji tovaru na diaľku a predaji tovaru prostredníctvom zdaniteľnej osoby, ktorá uľahčuje dodanie tovaru.
Predaj tovaru na diaľku dodávaného z jedného členského štátu do druhého, ako aj z tretích území alebo tretích krajín na územie Európskej únie, sa z výraznej časti uľahčuje prostredníctvom použitia elektronických rozhraní, ako trhoviská, platformy, portály a iné elektronické prostriedky. Hoci členské štáty môžu stanoviť, že za platbu DPH je v takýchto prípadoch spoločne a nerozdielne zodpovedná iná osoba ako osoba povinná platiť DPH, ukázalo sa, že tento postup je na zabezpečenie účinného a efektívneho výberu DPH nedostatočný. Na dosiahnutie uvedeného cieľa ako aj kvôli zníženiu administratívneho zaťaženia predajcov a spotrebiteľov je nevyhnutné zapojiť zdaniteľné osoby, ktoré uľahčujú predaj tovaru na diaľku prostredníctvom použitia takéhoto elektronického rozhrania, do výberu DPH z takéhoto predaja.
Transpozícia článku 90 smernice Rady 2006/112/ES je reakcia na výklad tohto ustanovenia v judikatúre Súdneho dvora EÚ.Z judikatúry vyplýva, že v súlade so zásadou neutrality DPH členské štáty umožnia opravu základu dane z nezaplatenej pohľadávky, pri ktorej skutočnosť, že nebude zaplatená, je definitívnej povahy, resp. z okolností každého jednotlivého prípadu je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že zaplatená nebude.
Pokiaľ ide o nastavenie pravidiel vzhľadom na mieru pravdepodobnosti nezaplatenia pohľadávky platiteľa za dodanie tovaru alebo služby, je potrebné do úvahy zobrať viaceré súvisiace faktory, predovšetkým však dopad na štátny rozpočet.
Rozpočtové riziká sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že ak platiteľ, ktorého pohľadávka nebola zaplatená, pristúpi k oprave základu dane a dane, t. j. štát mu bude povinný vrátiť sumu predtým odvedenej dane, pričom na druhej strane buď bude právne nemožné získať túto sumu od dlžníka (prípady, kedy dlžník nie je platiteľom alebo si neuplatnil odpočítanie dane) alebo bude dochádzať k situáciám, že dlžník síce opraví odpočítanú daň, ale ju nezaplatí, nakoľko bude platobne neschopný; k tomuto riziku prispievajú niektoré skutočnosti, ktoré vlastné danému prostrediu, predovšetkým však nízka, zlá platobná disciplína, najmä v B2B vzťahoch.
Ďalšie významné riziko vplývajúce na rozpočtovú stránku predstavuje zneužívanie tohto mechanizmu platiteľmi napríklad na základe predchádzajúcej dohody, respektíve na základe fiktívnych obchodov.
Vyššie uvedené riziká predstavovali determinanty pri nastavovaní pravidiel inštitútu opravy základu dane z nezaplatenej pohľadávky. Navrhovaná právna úprava v najvyššej možnej miere aj vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora reflektuje na riziká spojené s právom opraviť základ dane a daň.
13
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
x zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Predpokladá sa, že zavedenie osobitných úprav pri dodaní služieb, predaji tovaru na diaľku a predaji tovaru prostredníctvom zdaniteľnej osoby, ktorá uľahčuje dodanie tovaru, bude mať pozitívne aj negatívne dopady na verejné financie.
Pozitívne dopady sa predpokladajú z dôvodu zrušenia oslobodenia od DPH zásielok malej hodnoty do 22 eur dovážaných z tretích štátov, zavedenia opatrení na zjednodušený výber DPH, ako aj z dôvodu pozitívneho trendu každoročného nárastu objemu tovarov predávaných na diaľku.
Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR vypracoval kvalifikovaný odhad pozitívnych dopadov na štátny rozpočet.
Fiškálny vplyv kvantifikuje 2 spôsobmi (top-down a bottom-up):
14
1. Prístup zhora-nadol: dostupné odhady výnosu pre Európsku Úniu ako celok (7 000 mil. eur) a Rakúsko (150 mil. eur) sa aproximuje na Slovensko podľa veľkosti E-commerce trhu. Odhad výnosu je súčin slovenského e-commerce trhu (1 122 mil. eur) a podielu európskeho výnosu (2,1 %), respektíve rakúskeho výnosu (2,4 %).
2. Prístup zdola-nahor: na základe údajov o počte nakupujúcich, priemernom objeme nákupov z tretích krajín a predpokladoch o objeme dodávok do 22 eur. Základom prístupu je celkový počet užívateľov (3,6 mil.) a ich priemerný ročný nákup (276 eur). Výpočet sa upravuje o objem nákupov z tretích krajín (17 %), ktorý sa aproximuje podielom importov spotrebného tovaru z tretích krajín. Zároveň na základe štruktúry e-commerce výnosov sa vyčleňuje nákup drobnej elektroniky, hračiek a hobby potrieb, kde je predpoklad, že ide o tovar do 22 eur (celkovo 64 % z nákupu).
Fiškálny vplyv pre Slovensko (mil. eur) II/2021202220232024
Zhora - nadolOdhad podľa EÚ prístupu10222324
Rakúsky prístup12262728
Zdola – nahor 10,5232425
Fiškálny vplyv (priemer)11232526
Riziká nižšieho ako odhadovaného výnosu:
- finančná správa nemá k dispozícii dáta o objeme a cene zásielok z tretích krajín, ktoré dnes
podliehajú oslobodeniu,
- neistota ohľadne veľkosti slovenského E-commerce trhu,
- rýchlosť a efektivita transpozície smernice zavádzajúcej nové opatrenia od polovice roku 2021.
Ministerstvo financií SR požiadalo Finančné riaditeľstvo SR o kvantifikáciu dopadov na informačný systém FS v súvislosti s navrhovanými opatreniami. Z odpovede vyplynulo, že plnenie návrhu zákona v plnom rozsahu je podmienené úpravami informačných systémov v sume 16 191 740 eur. Ide o:
1. Finančné riaditeľstvo SR:
- Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD) v sume 600 000 eur (podprogram medzirezortného programu 0EK 0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií SR, kapitálové výdavky, položka 718 rekonštrukcia a modernizácia),
- colné systémy (DS, ICS2, NSAR, TKD, Surv3) a KV DPH v sume 4 200 000 eur (podprogram medzirezortného programu 0EK 0D Informačné technológie financované zo
15
štátneho rozpočtu Ministerstvo financií SR, kapitálové výdavky, položka 718 rekonštrukcia a modernizácia),
- Administratívny informačný systém (ADMIS) v sume 215 000 eur (podprogram medzirezortného programu 0EK 0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR, kapitálové výdavky, položka 718 rekonštrukcia a modernizácia),
- Accounting Customs Information System (ACIS) v sume 300 000 eur (podprogram medzirezortného programu 0EK 0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu.
Uvedené informačné systémy majú podporu krytú v rámci existujúcich zmlúv a ich cena sa nebude navyšovať. Avšak súčasťou vplyvu na rozpočet kapitoly MF SR (organizácie FR SR) pri tejto téme je financovanie podpory dvoch modulov - OSS a IOSS po implementácii zmien od roku 2021 v sume 293 204 eur ročne.
2. Ministerstvo financií SR – úrad:
- Portál Finančnej správy (PFS) v sume 1 275 000 eur (podprogram medzirezortného programu 0EK 0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií SR, kapitálové výdavky, položka 718 rekonštrukcia a modernizácia),
- Informačný systém Centrálny elektronický priečinok (IS CEP) v sume 9 601 740 eur (podprogram medzirezortného programu 0EK 0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií SR, kapitálové výdavky, položka 718 rekonštrukcia a modernizácia).
IS CEP podporu krytú v rámci existujúcej zmluvy a v prípade PFS bude podpora zahrnutá v pripravovanej zmluve. Tieto ceny sa nebudú navyšovať.
V súvislosti so zavedením opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby v prípadoch, keď dodávateľovi nie je úplne alebo čiastočne zaplatené za dodaný tovar alebo službu, sa predpokladá negatívny vplyv na verejné financie z dôvodu, že tento inštitút by mohol byť pomerne často využívaný v podmienkach SR, nakoľko sa dlhodobo poukazuje na zlú platobnú disciplínu v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Vysoká rizikovosť zneužívania právnej úpravy sa predpokladá na základe nízkej efektivity opravy odpočítanej dane na strane dlžníka, keďže ten je platobné neschopný resp. nemajetný.
Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR odhaduje fiškálny vplyv tohto inštitútu na -41 mil. eur ročne od roku 2021. Zároveň, ale dodáva, že obmedzené množstvo informácií o nevymožiteľných pohľadávkach vytvára výrazné riziko nepresnosti odhadu. Odhadované vplyvy bude možné spätne vyhodnotiť cez kontrolný výkaz k DPH od roku 2021.
16
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
-30 000 000
-18 000 000
-16 000 000
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
-30 000 000
-18 000 000
-16 000 000
17
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Bežné výdavky (600)
293 204
293 204
293 204
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
293 204
293 204
293 204
RP EKRK 635 Rutinná a štandardná údržba
293 204
293 204
293 204
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
16 191 740
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
16 191 740
RP EKRK 718 Rekonštrukcia a modernizácia
16 191 740
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
16 191 740
293 204
293 204
293 204
18
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
bez vplyvu
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
bez vplyvu
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zrušuje oslobodenie od DPH na zásielky malej hodnoty do 22 eur dovážané z tretích štátov (štáty, ktoré nie členmi do Európskej únie). Z toho dôvodu je možné, že v niektorých domácnostiach sa toto opatrenie prejaví zvýšením výdavkov. Zároveň uvádzame, že tovar, ktorý si tuzemskí spotrebitelia kupujú z tretích štátov, doplnkový charakter, preto predpokladáme marginálny vplyv na zabezpečenie hospodárenia domácnosti.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Fyzické osoby nakupujúce tovary v hodnote do 22 eur z tretích štátov.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
bez vplyvu
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nakupujú tovar