Podľa informácii zverejnených na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR dostalo v rámci zákona o investičnej pomoci od roku 2002 pomoc už viac ako 200 domácich a zahraničných subjektov. Z toho však iba v 28,44 % prípadoch išlo o pomoc do najmenej rozvinutých okresov. Zarážajúca je však investičná pomoc v ekonomických číslach, kde z celkovo preinvestovaných 1,9 mld. eur išlo do najmenej rozvinutých okresov iba 308 mil. eur, t.j. 15,86 %.
Z uvedených čísiel je evidentné, že poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu je mimoriadne drahý nástroj, a preto by mal byť využívaný sporadicky a veľmi racionálne. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých regiónov môže zdeformovať zdravé trhové prostredie natoľko, že investičná pomoc bude vo svojom konečnom dôsledku kontraproduktívna. Umelé zvýhodnenie jedného podnikateľského subjektu môže v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou viesť k všeobecnému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a k následnému krachu iných firiem pôsobiacich v danom regióne. Situáciu a investície v regiónoch, kde je dobrá infraštruktúra, silná konkurencia a vysoká miera zamestnanosti zvyčajne spoľahlivo vyrieši aj prirodzené trhové prostredie.
Naopak, v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti je príchod investora schopného vyrábať, predávať a vytvárať nové pracovné miesta vítaným pozitívnym stimulom pre rozvoj regiónu a postupnú elimináciu tzv. hladových dolín. V prípade investičnej pomoci smerovanej do najmenej rozvinutých regiónov je riziko negatívnej deformácie trhového a konkurenčného prostredia zvyčajne minimálne.
V dôsledku nesprávne nasmerovanej investičnej pomoci zo strany štátu, nedostatočne rozvinutej infraštruktúry a dlhodobej ignorácie najmenej rozvinutých okresov stredného a východného Slovenska vznikol stav, že v mnohých regiónoch sa o ekonomickom raste a zvyšujúcej sa životnej úrovni nedá ani hovoriť. Deformácia trhového a konkurenčného prostredia aj kvôli nesprávne alokovanej štátnej pomoci vyústila do extrémne veľkých regionálnych rozdielov, vyľudňovania chudobnejších regiónov a prílivu lacnej, často nelegálnej pracovnej sily zo zahraničia. Jasným dôkazom komplikácií, ktoré môže nesprávna alokácia investičnej pomoci spôsobiť je napríklad investičná pomoc pre spoločnosť Jaguar – Land Rover, ktorá stavia fabriku pri Nitre, teda v regióne, kde bola evidovaná miera nezamestnanosti koncom roka 2016 na úrovni 5,22 % a koncom roka 2017 na úrovni 2,9 %.
Za účelom znižovania regionálnych rozdielov, podpory zamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch a obmedzení prílivu lacnej pracovnej sily zo zahraničia do vyspelých okresov preto predkladáme predmetnú novelu zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci. V rámci tejto novely navrhujeme upraviť definíciu oprávneného prijímateľa investičnej pomoci tak, aby mohol štátnu investičnú pomoc získať len taký prijímateľ, ktorý plánuje zrealizovať investičný zámer minimálne v jednom z najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Tým by prišlo k praktickému presmerovaniu štátnej investičnej pomoci do najmenej rozvinutých okresov a k súčasnému obmedzeniu nepotrebnej štátnej investičnej pomoci do okresov s nízkou mierou evidovanej nezamestnanosti.