DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Poslanci za stranu Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Mazurek a Miroslav Suja predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
S cieľom upevňovania demokratických princípov a tradícií na Slovensku prichádzame s návrhom ústavného zákona, ktorý prehĺbi demokratický systém štátneho zriadenia.
Každý demokratický štát musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu skutočnej idey demokracie a nie len jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viac pochybujú o reálnosti demokratického zriadenia v našom štáte. Pochybnosti vyplývajú zo série neúspešných všeľudových hlasovaní, teda nefunkčného systému referenda na Slovensku v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne využitie. Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak moc v štáte do rúk jeho občanov.
Kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovené na 50 % zo všetkých oprávnených voličov je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nerealizovateľným. Nedemokratickým politikom, ignorujúcim potreby a názory svojho národa, sa tak na Slovensku vytvoril ideálny systém, kedy sa demokracia stáva iluzórnou a skutočné rozhodovacie právomoci nad osudom miliónov ľudí ostávajú v rukách malej skupiny, v mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom.
Zníženie minimálneho kvóra z 50 % všetkých oprávnených voličov na polovicu z účasti na referendu bezprostredne predchádzajúcich voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, považujeme za skutočne objektívny a legitímne stanovený počet voličov potrebný na rozhodovanie o závažných politických otázkach v našom štáte. Keďže je voličská účasť na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky najvyššia spomedzi všetkých volieb, predstavujú tieto voľby najobjektívnejší ukazovateľ politickej angažovanosti občanov Slovenska.
Referendum je však pri súčasnej legislatíve, z postavenia radových občanov, nerealizovateľným inštitútom. Je potrebné v rámci snahy o zlepšenie úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie
referenda. V návrhu zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov Slovenska z 350 000 na 250 000, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži k skutočne demokratickým krajinám, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania štátu.
Vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda, je však potrebné zaviesť v ústave nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentistickým snahám zo strany protislovensky naladených jednotlivcov a hnutí. Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené o otázku zmeny štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky.
Sme presvedčení, že týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, všeobecnej slobode a skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym javom. Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov, prejavujúci sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovaní vôle občanov a potlačovaní ich práv.
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Rozširuje sa okruh otázok, ktoré nemôžu byť predmetom referenda o oblasť zmeny štátnych hraníc, postavenia orgánov štátnej moci, jednotnosti a nedeliteľnosti územia Slovenskej republiky.
K bodu 2
Znižuje sa požiadavka na počet občanov petíciou požadujúcich vyhlásenie referenda,a to tak, aby na vyhlásenie referenda postačila žiadosť 250 000 občanov namiesto súčasných 350 000 občanov.
K bodu 3
Ustanovuje požiadavka účasti minimálneho počtu oprávnených voličov na referende ako jedna z podmienok platnosti referenda. Uvedené nemá vplyv na miestne referendum ani referendum na území vyššieho územného celku, ktoré upravené samostatne v čl. 67 ods. 1 Ústavy SR. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku upravujú naďalej v zmysle spomínaného čl. 67 ods. 1 Ústavy SR zákony, konkrétne ustanovujú ich spôsob vykonávania vrátane podmienok platnosti 11a ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. a § 15 ods. 5 zákona č. 302/2001 Z. z.).
K bodu 4
Ustanovuje sa spôsob určenia požadovaného minimálneho počtu oprávnených voličov ako účastníkov referenda jednou polovicou z celkového počtu oprávnených voličov, ktorí sa zúčastnili posledných referendu bezprostredne predchádzajúcich voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Podrobnosti o zisťovaní a zverejnení uvedeného požadovaného minimálne počtu oprávnených voličov budú ponechané na zákonnú úpravu, vrátane úpravy zaokrúhľovania požadovaného minimálneho počtu oprávnených voličov ako účastníkov referenda na celé číslo pre prípad, že celkový počet voličov zúčastnených na posledných
referendu bezprostredne predchádzajúcich voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky by bolo nepárne číslo.
K bodu 5
Zmena číslovania v odsekoch.
Čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.