DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Cmorej a Gábor Grendel.
Návrh zákona reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR zameranej na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností z novembra 2019, v rámci ktorej boli zistené závažné nedostatky pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Slovenskej republike. Regulovaná činnosť vo vodnom hospodárstve, ktorá zahŕňa výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, je nepochybne činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme, o čom svedčí aj významný podiel verejného (komunálneho) vlastníctva v rámci vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry a existujúca pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Najvyšší kontrolný úrad osobitne upozornil na zjavnú nevýhodnosť zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi jednou z najväčších vodárenských spoločností v SR spoločnosťou Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. a jej dcérskou spoločnosťou Infra Services, a.s., ktorá spôsobuje odčerpávanie nemalého objemu finančných prostriedkov v prospech súkromného akcionára spoločnosti Infra Services, a.s., a to napriek pretrvávajúcemu investičnému dlhu na infraštruktúre Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. vo výške viac ako 574 mil. eur. Táto zmluva nebola výsledkom verejného obstarávania z dôvodu uplatnenia výnimky vyplývajúcej z § 85 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá umožňuje obísť postupy verejného obstarávania za predpokladu, že minimálne 80% priemerného ročného obratu dosiahnutého prepojeným podnikom za predchádzajúce tri roky tvorí poskytovanie služieb podnikom, s ktorým je prepojený a ktoré zadáva regulovaný subjekt ako obstarávateľ prepojenému podniku. Verejné obstarávanie je pritom proces, ktorý z povahy veci umožňuje riadnu hospodársku súťaž a dojednanie férových cien.
Z praxe však známe aj prípady uzavretia zmlúv o poskytovaní služieb medzi prepojenými podnikmi v tepelnej energetike, ktoré obdobne ako v prípade regulovaných subjektov pôsobiacich vo vodnom hospodárstve vedie k neefektívnemu hospodáreniu regulovaných subjektov a v konečnom dôsledku zvyšuje náklady na dodávku regulovaných tovarov koncovým odberateľom.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie vyššej miery kontroly hospodárenia teplárenských spoločností a vodárenských spoločností pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve (tzv. SLA zmluvy), ktoré uzatvárané mimo proces verejného obstarávania zavedením povinnosti schválenia každej takejto zmluvy Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v riadnom správnom konaní (v rámci výkonu vecnej regulácie) ako podmienky platnosti zmluvy. S cieľom zvýšiť transparentnosť pri uzatváraní takýchto zmlúv sa ďalej
navrhuje zadefinovanie takýchto zmlúv ako zmlúv povinne zverejňovaných v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám 5a zákona č. 211/2000 Z. z.). S ohľadom na výsledky zmienenej kontroly hospodárenia vodárenských spoločností sa navrhuje zaviesť aj povinnosť dodatočnej kontroly zmlúv uzavretých (mimo procesu verejného obstarávania) a sankcie v podobe ich zániku zo zákona (ex lege), ak sa v konaní preukáže, že zmluva nezodpovedá podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku.
Uvedené návrhy sa inšpirujú obdobným mechanizmom kontroly a schvaľovania zmlúv o poskytovaní služieb na účely regulovanej činnosti, ktorá sa uplatňuje od roku 2012 v elektroenergetike a plynárenstve pri činnostiach majúcich prevažne infraštruktúrny charakter. Návrh zákona zodpovedá aj záväzku vlády SR vyjadrenom v programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020-2024, podľa ktorého vláda zvýšením transparentnosti a zapojením verejnosti do tvorby trhových pravidiel a cenotvorby docieli vyššiu mieru spoločenskej zodpovednosti podnikov a zlepšenie konkurencie na trhoch s energiami.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve. Povinnosti kontroly a schválenia zmlúv sa regulované subjekty budú môcť vždy vyhnúť tým, že na obstaranie služieb využijú štandardné procesy verejného obstarávania.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva), nemá ani negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a ani negatívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Rozširuje sa okruh právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v oblasti vecnej regulácie.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava vyplýva z nevyhnutnosti aktualizovať poznámkový aparát, keďže predkladaná novela odkazuje na zákon o verejnom obstarávaní aj na inom mieste.
K bodu 3
Navrhuje sa zaviesť povinnosť regulovaných subjektov pôsobiacich v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve (regulované činnosti pri výrobe, distribúcii a dodávke tepla, pri výrobe, distribúcii a dodávke pitnej vody verejným vodovodom a pri odvádzaní a čistení odpadovej vody verejnou kanalizáciou) predkladať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na schválenie zmluvy o poskytovaní služieb a ich zmeny slúžiace na výkon regulovanej činnosti, ktoré neboli uzavreté v procese verejného obstarávania a ktorých hodnota presahuje 100 000 eur. Úrad v štandardnom správnom konaní preskúma obsah takejto zmluvy a v prípade, že regulovaný subjekt nepreukáže súlad obsahu zmluvy s podmienkami obvyklými v bežnom obchodnom styku, bude úrad oprávnený zmluvu neschváliť. Schválenie zmluvy úradom bude podmienkou platnosti zmluvy. Povinnosť predkladať zmluvy na schválenie sa nebude vzťahovať ani na jednotlivé alebo čiastkové zmluvy o poskytovaní služieb zadávané na základe rámcovej dohody (rámcovej zmluvy) riadne obstaranej v procese verejného obstarávania. Povinnosť predkladať zmluvy na schválenie sa nebude vzťahovať ani na regulované subjekty v tepelnej energetike, ktoré dodávajú teplo prevažne na technologické účely, napríklad v priemysle. S poukazom na ust. § 2 ods. 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého možno v osobitných zákonoch uložiť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe sa navrhuje zadefinovať zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej účastníkom je regulovaný subjekt vykonávajúci regulovanú činnosť v tepelnej energetike alebo vo vodnom hospodárstve a prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje vykonávanie regulovanej činnosti v tepelnej energetike alebo vo vodnom hospodárstve ako zmluvu povinne zverejňovanú v zmysle § 5a zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
K bodu 4
Upresňuje sa spôsob určovania predpokladanej hodnoty predmetu zmluvy a predpokladanej hodnoty zákazky s odkazom na pravidlá vyplývajúce zo zákona o verejnom obstarávaní.
K bodu 5
Vzhľadom na zavedenie nových povinností pre regulované subjekty na úseku tepelnej energetiky a vodného hospodárstva sa menia aj ustanovenia zákona upravujúce správne delikty.
K bodu 6
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje obmedziť právomoc úradu posudzovať a schvaľovať zmluvy o poskytovaní služieb v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve podľa § 29 ods. 6 a 7 len na zmluvy, ktoré budú uzavreté po účinnosti predkladanej novely. Vo vzťahu k skôr uzavretým zmluvám sa navrhuje ustanoviť proces dodatočného preskúmania obsahu zmlúv, pričom ak úrad zmluvu neschváli z dôvodu, že zmluva nezodpovedá podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku, právnym následkom bude zánik všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy (pôjde o zánik zmluvy na základe zákona). Regulované subjekty budú povinné predložiť návrh zmluvy na dodatočné schválenie v lehote troch mesiacov odo dňa účinnosti zákona, čo možno považovať za dostatočný časový priestor na to, aby účastníci zmluvy zmluvu upravili do podoby zodpovedajúcej podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku alebo ju nahradili novou zmluvou riadne obstaranou v procese verejného obstarávania alebo zmluvou, ktorá sa úradu predloží na riadne predbežné schválenie podľa § 29 ods. 6.
K Čl. II
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť predkladanej právnej úpravy navrhuje od 1. novembra 2020.