Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
11/2020  
Vybrané aspekty ustanovenia  
a odvolávania generálnych prokurátorov  
(Porovnávacia analýza k parlamentnej tlači č. 108)  
Anotácia:  
Predložený materiál prináša  
prehľad spôsobov voľby,  
vymenovania a odvolávania  
generálnych  
prokurátorov  
v členských štátoch EÚ a v  
Spojenom kráľovstve, s bližšou  
analýzou piatich krajín EÚ,  
Vypracovali: Mgr. Martin Mališka a Mgr. Eduard Csudai, Odbor  
v ktorých  
je  
národný  
Parlamentný inštitút  
parlament zapojený do týchto  
procesov. Analýza prináša aj  
informácie z ďalších piatich  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
krajín  
prehľad  
odporúčaní Benátskej komisie  
k voľbe menovaniu  
a
taktiež obsahuje  
stanovísk  
a
a
generálneho prokurátora.  
Bratislava  
2. júna 2020  
Kľúčové slová:  
generálny prokurátor,  
prokurátor, voľba, odvolanie,  
parlament, vláda  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Obsah  
3
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Úvodné poznámky a teoretické východiská  
Predkladaná analýza sa v prvej časti venuje vybraným aspektom ustanovenia do funkcie  
generálneho prokurátora (napr. spôsob voľby, menovanie, odvolávanie, predošlá prax, či  
vzdelanie) vo vybraných členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie  
a Severného Írska. Analýza taktiež prináša prehľad odporúčaní Benátskej komisie a bližšie  
mapuje prax procesu ustanovenia generálneho prokurátora v krajinách, kde podobne ako  
v podmienkach Slovenskej republiky, je parlament zapojený do tohto procesu. Materiál sa pre  
účely porovnania venuje aj odlišnej praxi v krajinách, kde je generálny prokurátor súčasťou  
výkonnej alebo justičnej moci. Spôsob voľby v sebe simultánne zahŕňa viacero oblastí, na ktoré  
sa táto analýza zameriava:  
1) spôsob, akým je volený generálny prokurátor/najvyšší štátny zástupca,  
2) prvky verejnej kontroly (napr. verejné vypočutie, verejné hlasovanie, a pod.),  
zavedené pri voľbe generálneho prokurátora/najvyššieho štátneho zástupcu,  
3) kvalifikačné  
predpoklady  
na  
zvolenie  
do  
funkcie  
generálneho  
prokurátora/najvyššieho štátneho zástupcu,  
4) kto môže navrhnúť kandidáta na funkciu generálneho prokurátora/najvyššieho  
štátneho zástupcu,  
5) kedy, resp. v akých prípadoch možno generálneho prokurátora/najvyššieho  
štátneho zástupcu odvolať.  
V prvom rade je potrebné identifikovať hlavné znaky skúmaného inštitútu. Prokuratúra  
je kontrolným orgánom ochrany práva, pričom sa obvykle označuje ako verejný žalobca, či  
štátne zastupiteľstvo. Najčastejšie sa prokuratúra zaraďuje do systému výkonných orgánov,  
resp. do oblasti justície. V Európe existuje dualita právnej úpravy orgánov verejnej žaloby –  
francúzsky a angloamerický model. Pri francúzskom modeli (prokuratúra, štátne  
zastupiteľstvo a pod.) je verejný žalobca v postavení tzv. inkvizítora a disponuje monopolom  
na trestné stíhanie (tzv. inkvizičný systém). Naopak, angloamerický model je založený na  
akuzačnom systéme, kde sa trestné stíhanie začína priamo poškodeným, políciou a len  
výnimočne štátnym orgánom. Štátne zastupiteľstvo sa zvyčajne spája s menšími právomocami  
a jeho pôsobnosť je často zúžená na štátnu žalobu v trestných veciach a celkové podriadenie  
výkonnej moci, pričom označenie prokuratúra zahŕňa širšie právomoci a pôsobnosti, ktoré  
zahŕňajú okrem štátnej žaloby v trestných veciach, taktiež dozor nad zachovávaním  
1
zákonnosti vo verejnej správe.  
1 CIBUĽKA, Ľ. a kol.: Štátoveda. Bratislava: WOLTERS KLUVER, 2017. 358 s. ISBN: 978-80-8168-733-4, s. 294  
4
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Praktikum európskych krajín obsahuje tri kategórie systému úradu verejného žalobcu:  
úrad verejného žalobcu má nezávislý status od výkonnej moci a zodpovedá sa  
parlamentu (napr. Slovenská republika, Maďarsko a Severné Macedónsko),  
úrad verejného žalobcu je súčasťou justičnej moci (napr. Bulharsko, Nemecko),  
úrad verejného žalobcu je súčasťou exekutívy, zvyčajne prostredníctvom ministra  
spravodlivosti (napr. Rakúsko, Dánsko, Holandsko, Francúzsko, Poľsko, Česká  
republika).  
Ďalším možným členením úradu verejného žalobcu je jeho ústavné začlenenie:  
je začlenený v časti ústavy o súdnej moci (napr. Belgicko, Francúzsko, Taliansko,  
Holandsko, Grécko, Španielsko),  
postavenie sui generis (napr. Írsko, Portugalsko, Švédsko, Slovenská republika),  
nemá ústavné zakotvenie (napr. Dánsko, Fínsko, Nemecko, Rakúsko, Spojené  
kráľovstvo).  
2
Orgány verejnej žaloby sú podľa odbornej praxe, ako aj teórie, zaraďované do systému  
štátnej moci, najmä s prihliadnutím na ich formálno-ústavnú úpravu, či na obsah iných  
3
právnych predpisov, alebo judikatúru. Jaroslav Fenyk ich schematicky vymedzil nasledovne:  
a) orgány verejnej žaloby majú v niektorých štátoch priamy vzťah k zákonodarnej moci  
v podobe zodpovednosti generálneho verejného žalobcu zákonodarnému zboru,  
b) vo vzťahu k výkonnej moci:  
-
-
-
verejná žaloba je integrálnou zložkou výkonnej moci,  
predstaviteľ výkonnej moci stojí na čele sústavy orgánov verejnej žaloby,  
predstaviteľ výkonnej moci zásadne menuje a odvoláva verejných žalobcov  
a vedúcich verejných žalobcov,  
-
-
výkonná moc realizuje výlučne disciplinárnu právomoc,  
výkonná moc je oprávnená iba na výkon dohľadu nad činnosťou orgánov verejnej  
žaloby,  
-
-
-
výkonná moc je oprávnená vydávať pre verejnú žalobu všeobecné inštrukcie  
(pokyny),  
výkonná moc je oprávnená vydávať pre verejnú žalobu inštrukcie (pokyny) na  
postup v konkrétnej veci,  
výkonná moc môže zabezpečovať činnosť orgánov verejnej žaloby iba v oblasti  
správy,  
2 FENYK, J.: Vademecum státního zástupce. Praha: ASPI Publishing, 2003, 521 s. ISBN 80-8639580-4, s. 215  
3
Jaroslav Fenyk je český právnik, predtým pôsobil ako prokurátor, neskôr ako advokát, zároveň aj ako právny  
teoretik v odbore trestného práva. V rokoch 1999 až 2006 bol námestníkom najvyššej štátnej zástupkyne. V roku  
2013 sa stal sudcom Ústavného súdu ČR. Zdroj: Stenozáznam z 1. dne 8. schůze Senátu (25.04.2013). Praha: Senát  
Parlamentu České republiky [cit. 29. 05. 2020].  
5
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
c) vzťah orgánov verejnej žaloby k súdnej moci:  
-
verejná žaloba a súdy sú súčasťou tej istej štruktúry, majú to isté funkčné  
postavenie so zásadne zhodným vymedzením disciplinárnej zodpovednosti  
a ochrany pred protiprávnym zasahovaním do svojej činnosti,  
-
verejná žaloba a súdy síce netvoria súčasť tej istej štruktúry, ale postavenie, záruky,  
podmienky disciplinárnej zodpovednosti a ochrana pred protiprávnym  
zasahovaním do pôsobnosti sú stanovené v podstate rovnako alebo obdobne.  
4
Je nutné podotknúť, že postavenie úradu verejného žalobcu je možné v rámci  
demokratických režimov deliť na dva základné modely: románsky a germánsky. V rámci  
románskeho modelu sú úradu verejného žalobcu pridelené pomerne široké právomoci  
vzťahujúce sa tak na trestné konanie, ako aj na ochranu verejného záujmu, pričom prokuratúra  
má nezávislé postavenie podobne ako súdy. Pri germánskom modeli sa právomoci úradu  
verejného žalobcu obmedzujú len na oblasť trestného konania. V predmetnom modeli  
vystupujú orgány úradu ako štátni žalobcovia, ktorí nemajú garantované nezávislé postavenie  
tak ako v románskom modeli, pričom úrad verejného žalobcu je inkorporovaný do výkonnej  
5
moci a stáva sa tak skôr orgánom verejno-politickej moci ako orgánom ochrany práva.  
V nasledujúcom texte priblížime postavenie a pôsobnosť prokuratúry Slovenskej  
republiky, pričom je možné vidieť, že z hľadiska predošlého delenia spadá prokuratúra SR do  
statusu oddeleného od výkonnej moci, má postavenie sui generis v rámci ústavného  
zakotvenia a je možné ju začleniť pod románsky model úradu verejného žalobcu.  
V rámci Slovenskej republiky má prokuratúra svoje nezastupiteľné a ústavou  
6
garantované miesto. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého zdrojom legitimity  
sú dva ústavné orgány – prezident/ka SR a Národná rada SR. Generálny prokurátor je  
7
8
9
ústavným činiteľom , vedúcim služobného úradu , verejným funkcionárom a verejným  
10  
11  
činiteľom oslobodeným od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie . V rámci  
súčasnej právnej úpravy procesu voľby generálneho prokurátora Národná rada SR overuje  
pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie generálneho prokurátora splnenie podmienok  
potrebných pre kandidatúru – vek najmenej 40 rokov, súhlas s vymenovaním, desaťročná prax  
na pozícii prokurátora, sudcu alebo advokáta z ktorých aspoň päť rokov musel daný kandidát  
4 FENYK, J.: Vademecum státního zástupce. Praha: ASPI Publishing, 2003, s. 215  
5 CIBUĽKA, Ľ. a kol.: Štátoveda. Bratislava: WOLTERS KLUVER, 2017. 358 s. ISBN: 978-80-8168-733-4, s. 297  
6 Články 149 až 151 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších predpisov  
7 § 1 zákona NR SR č. 120/1993 Zb. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky  
v znení neskorších predpisov  
8 § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.  
9 čl. 2 písm. h) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných  
funkcionárov  
10 § 128 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov  
11 § 17 písm. j) zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov  
6
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
12  
pôsobiť na pozícií sudcu alebo prokurátora. Zákon taktiež ex lege stanovuje, že generálnym  
prokurátorom sa môže stať len prokurátor, ktorý splnil taxatívne ustanovené podmienky. Zo  
súčasnej dikcie zákona je možné vidieť, že osoba vykonávajúca iné právnické povolanie v čase  
voľby na post generálneho prokurátora nemôže kandidovať.  
Voľba generálneho prokurátora v NR SR prebieha v súlade s § 123 zákona č. 350/1996  
Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov, pričom  
navrhnutý je ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.  
Ak kandidát nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, na ktorej sa zúčastnia dvaja  
navrhovaní kandidáti s najvyšším počtom hlasov (v prípade rovnosti počtu hlasov sa na  
opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali). Ak kandidát na  
13  
vymenovanie nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby. V zmysle čl. 150 Ústavy SR je následne  
prezident/ka SR oprávnený/á vymenovať generálneho prokurátora. Generálny prokurátor sa  
14  
ujíma funkcie zložením sľubu do rúk prezidenta , pričom daný sľub má konštitutívny  
15  
význam. Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov, pričom sa predlžuje až  
do momentu zloženia sľubu nového generálneho prokurátora. Tá istá osoba nemôže byť  
opätovne vymenovaná za generálneho prokurátora. Ak nie je rozhodujúcim atribútom zániku  
generálneho prokurátora uplynutie funkčného obdobia, jeho funkcia zaniká vzdaním sa  
funkcie, odvolaním z funkcie, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Navyše, generálneho  
16  
prokurátora SR môže prezident odvolať na návrh 1/5 poslancov Národnej rady SR  
z taxatívne vymedzených dôvodov: ak bol generálny prokurátor právoplatne odsúdený za  
spáchanie trestného činu, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu obmedzený na spôsobilosti  
na právne úkony, stratil štátne občianstvo, stal sa členom politickej strany alebo politického  
hnutia, nemá trvalý pobyt na území SR, nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať  
svoju funkciu dlhšie ako jeden rok, spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia  
Ústavného súdu SR vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie  
generálneho prokurátora alebo začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná  
17  
s výkonom funkcie prokurátora .  
Generálny prokurátor má špecifické pôsobenie a interakcie taktiež vo vzťahu  
najvyšším orgánom delenia moci. Vo vzťahu k Ústavnému súdu SR je generálny prokurátor  
oprávnený iniciovať konanie, Národnej rade SR raz za rok predkladá správu o činnosti  
prokuratúry a vo vzťahu k vláde má oprávnenie predkladať podnety na prijatie zákonov, ich  
zmeny a doplnenia. Aj napriek tomu, že postavenie prokuratúry by malo byť určené súhrnom  
kvalitných a nepredpojatých záruk vrátane nezávislosti, ktoré mu umožňujú spravodlivé  
12 § 7 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov  
13 § 123 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov  
14 § 7 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov  
15 Odmietnutie, resp. zloženie sľubu s výhradou má za následok neplatnosť vymenovania generálneho  
prokurátora.  
16 § 124 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov  
17 § 8 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov  
7
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
pôsobenie, Ústava SR prokuratúre explicitne nepriznáva nezávislosť. V zmysle nálezu  
Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/96 „Ústavodarca nezávislosť prisúdil len určitým orgánom  
a výslovne to ustanovil v ústave. U orgánov, kde nezávislosť nechce priznať, v ústave ju neuvádza.  
Odporovalo by to ústave priznať ju prokuratúre obyčajným zákonom....“  
Ako bolo spomenuté, prihliadnuc na predošlé delenie modelov prokuratúr na  
románsky a germánsky model, je románsky model predobrazom pre prokuratúru SR, keďže  
predstavuje samostatný štátny orgán mimo sústavy zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, či  
sústavy orgánov štátnej moci. Prokuratúra SR je orgánom sui generis vymedzená v ôsmej  
hlave Ústavy SR. Je samostatnou, hierarchicky usporiadanou jednotnou sústavou štátnych  
orgánov na čele s generálnym prokurátorom, pričom ostatní prokurátori pôsobia vo vzťahu  
nadriadenosti a podriadenosti v zmysle hierarchického usporiadania. Prokuratúra v SR sa  
riadi zásadou centralizmu, keďže celá sústava podlieha generálnemu prokurátorovi ako  
najvyššiemu orgánu. Ďalej je možné definovať zásadu príznačnú pre slovenský systém  
prokuratúry ako zásadu monokratického zriadenia¸ kde je generálny prokurátor riadiacim  
orgánom prostredníctvom vedúcich jednotlivých teritoriálnych prokuratúr. Medzi ďalšie  
zásady , ktoré definujú prokuratúru v podmienkach SR je zásada jednotnosti prokuratúry,  
18  
zásada účinnosti a zásada spolupráce s inými štátnymi orgánmi.  
V nasledujúcich častiach analýzy sa postupne zameriame na jednotné zhrnutie  
okolností ohľadom voľby a odvolania generálnych prokurátorov v krajinách EÚ a v Spojenom  
kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Následne upriamime pozornosť na odporúčania  
Benátskej komisie týkajúce sa voľby generálnych prokurátorov a posledná časť analýzy  
podrobnejšie rozoberie praktikum desiatich krajín EÚ ohľadom voľby generálnych  
prokurátorov. Vzhľadom k tomu, že v podmienkach SR je v predmetnej veci kreačne  
prítomný aj najvyšší zákonodarný zbor, podrobnejšie sme rozobrali jednotlivé aspekty  
ustanovenia generálneho prokurátora v krajinách, kde je parlament prítomný v rámci kreácie  
daného inštitútu: Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovinsko. Taktiež sme pre účely  
porovnania zhrnuli jednotlivé aspekty voľby a odvolávania generálnych prokurátorov aj  
v iných krajinách, kde je prokuratúra súčasťou súdnej moci, či exekutívy: Česká republika,  
Francúzsko, Nemecko, Rakúsko a Poľsko.  
Analýza bola uskutočnená vlastným výskumom z elektronických zdrojov, národnej  
právne úpravy predmetnej problematiky, odporúčaní a stanovísk Benátskej komisie  
k spôsobu voľby generálneho prokurátora, informácií dostupných v internej databáze  
19  
Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) a taktiež z výskumu  
18 GIBA, M. a kol.: Ústavné právo. Bratislava: WOLTERS KLUWER, 2019. 481 s. ISBN: 978-80-571-0086-7, s. 465  
19 Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza informácií) požiadavka č.  
3655 Comparative legal analysis of the legislation in other countries where the Prosecutor's Office is a part of the Judicial  
(Komparatívna právna analýza legislatívy v iných krajinách kde je prokuratúra súčasťou systému súdnictva), [cit.  
18.05.2020]  
8
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
20  
realizovaného mimovládnou organizáciou Open Society Sofia 2019 , ktorá praktikum  
navrhovania a vymenovania generálnych prokurátorov v rámci vtedajších členských štátov  
EÚ zmapovala v roku 2019.  
1. Spôsoby voľby a vymenovania generálnych prokurátorov  
v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Spôsoby voľby generálneho prokurátora sa v rámci jednotlivých krajín EÚ značne  
líšia. Taktiež je rozdielny subjekt, ktorý má právo navrhovať kandidáta na daný post:  
v krajinách, kde je generálny prokurátor súčasťou vlády, je vláda oprávnená  
vymenovať kandidáta na generálneho prokurátora do funkcie;  
v krajinách, kde generálny prokurátor pôsobí ako nezávislá inštitúcia, je  
generálny prokurátor menovaný buď prezidentom danej krajiny, alebo  
najvyšším zákonodarným zborom.  
21  
Benátska komisia posúdila oba modely ako rovnocenné vo vzťahu k atribútom  
nezávislosti menovania osoby, ktorá má generálnu prokuratúru viesť. Zároveň však  
odporučila dve podmienky, ktoré majú skvalitniť výber vhodného kandidáta:  
právo subjektov, ktoré majú možnosť nominovať danú osobu musí byť jasne  
zadefinované, a  
subjekty, ktoré majú právomoc vymenovať generálneho prokurátora, by mali  
mať povinnosť prihliadnuť na rady odborníkov z právnej komunity.  
22  
1.1 Subjekty oprávnené navrhovať generálnych prokurátorov  
V prípade členských štátov EÚ a Spojeného kráľovstva, v 21 z 28 štátov je generálny  
prokurátor navrhovaný zástupcami výkonnej moci, a to:  
v 10 štátoch (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko,  
Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko) má právo  
navrhnúť kandidáta na danú funkciu minister spravodlivosti danej krajiny,  
20 OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU Member States.  
Sofia: Foundation of Open Society, 2019. 46 s. ISBN 978-954-2933-54-0  
21 Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, známejšia ako Benátska komisia, je nezávislým  
poradným orgánom Rady Európy pre otázky ústavného práva vrátane fungovania demokratických inštitúcií a  
základných práv, volebného práva a ústavného súdnictva. Od svojho zriadenia pred 25 rokmi v roku 1990  
zohráva rozhodujúcu úlohu pri prijímaní a vykonávaní ústav v súlade s európskym ústavným dedičstvom.  
22 EUROPEAN COMMISSION FOR DEMOCRACY TRHOUGH LAW: Compilation of Venice Commission Opinions  
9
 
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
v
6 prípadoch (Fínsko, Chorvátsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko  
a Švédsko) má právo navrhnúť generálneho prokurátora vláda,  
v 2 prípadoch má právo navrhnúť kandidáta na generálneho prokurátora  
priamo predseda vlády (Malta a Poľsko),  
v 3 krajinách (Maďarsko, Litva, Cyprus) má právo navrhnúť kandidáta na  
generálneho prokurátora prezident.  
V prípade Belgicka navrhuje konečného kandidáta minister spravodlivosti, avšak  
jemu podáva návrhy tzv. vysoká rada spravodlivosti.  
Právo navrhovať kandidátov na generálneho prokurátora má priznané zákonodarná moc:  
v jednom prípade (Slovensko). Slovenská republika je teda jediným štátom,  
ktorý dáva oprávnenie najvyššiemu zákonodarnému orgánu navrhovať  
prezidentovi na vymenovanie kandidáta na generálneho prokurátora.  
Príklady z Írska a Spojeného kráľovstva sú špecifickými, pretože v rámci týchto krajín  
sa uskutočňuje výberové konanie, ktoré je otvorené pre potenciálnych záujemcov. V prípade  
Spojeného kráľovstva sa zaslané návrhy posudzujú výborom, ktorému predsedá komisár  
z radov štátnej služby. Daný výbor dáva potom odporúčania najvyššiemu štátnemu  
zástupcovi, ktorý vyberá tzv. vedúceho prokurátorov.  
Zvyšné krajiny majú právo navrhovať kandidáta na generálneho prokurátora priznané  
buď súdnej moci, a to Súdnej rade (Bulharsko, Taliansko) a predsedovi Najvyššieho súdu  
(Lotyšsko), alebo štátnej rade prokurátorov (Slovinsko).  
1.2 Subjekty oprávnené vymenovať generálnych prokurátorov  
V prípade vymenovania generálneho prokurátora je oprávneným orgánom:  
v 17 prípadoch kráľ alebo prezident (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko,  
Fínsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Luxembursko, Malta, Nemecko, Poľsko,  
Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko),  
v 4 prípadoch menuje alebo potvrdzuje do funkcie generálneho prokurátora  
najvyšší zákonodarný orgán (Chorvátsko, Maďarsko, Lotyšsko, Slovinsko),  
vláda je oprávnená menovať alebo vyjadrovať sa k návrhu kandidáta na  
generálneho prokurátora v prípade 6 štátov (Česká republika, Estónsko, Írsko,  
Holandsko, Slovinsko a Švédsko),  
iba v jednom štáte EÚ menuje do funkcie generálneho prokurátora kolektívny  
orgán sudcov t. j. Súdna rada (Taliansko).  
10  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
V nasledujúcej tabuľke je porovnaná prax 28 krajín (členské štáty EÚ a Spojené  
kráľovstvo) ohľadom subjektov, ktoré sú oprávnené navrhovať a vymenovávať kandidátov na  
post generálneho prokurátora. Tabuľka č. 1 vychádza najmä z empirických dát štúdie Open  
23  
24  
Society Sofia 2019 a informácií dostupných v internej databáze ECPRD.  
Štát  
Belgicko  
Bulharsko  
Cyprus  
Česká republika  
Dánsko  
Estónsko  
Fínsko  
Francúzsko  
Grécko  
Holandsko  
Chorvátsko  
Írsko  
Generálneho prokurátora vymenúva  
Kandidáta navrhuje  
Kráľ  
Minister spravodlivosti  
Súdna rada  
Prezident  
Minister spravodlivosti  
Minister spravodlivosti  
Minister spravodlivosti  
Vláda  
Minister spravodlivosti  
Vláda  
Minister spravodlivosti  
Vláda  
Výberová komisia  
Prezident  
Predseda Najvyššieho súdu  
Minister spravodlivosti  
Prezident  
Predseda vlády  
Minister spravodlivosti  
Predseda vlády  
Vláda  
Prezident  
Prezident  
Vláda  
Kráľovná  
Vláda  
Prezident  
Prezident  
Prezident  
Vláda  
Parlament  
Vláda  
Prezident  
Parlament  
Veľkovojvoda  
Parlament  
Prezident  
Prezident  
Prezident  
Prezident  
Prezident  
Prezident  
Prezident  
Parlament  
Litva  
Lotyšsko  
Luxembursko  
Maďarsko  
Malta  
Nemecko  
Poľsko  
Portugalsko  
Rakúsko  
Rumunsko  
Slovensko  
Slovinsko  
Minister spravodlivosti  
Minister spravodlivosti  
Parlament  
Rada štátnych prokurátorov  
Výberová komisia  
Vláda  
Spojené kráľovstvo Hlavný štátny zástupca  
Španielsko  
Švédsko  
Kráľ  
Vláda  
Vláda  
Taliansko  
Súdna rada  
Súdna rada  
Tabuľka 1: Porovnanie subjektov oprávnených navrhovať a vymenovávať generálnych prokurátorov  
v krajinách EÚ a Spojenom kráľovstve.  
23 OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU Member States.  
Sofia: Foundation of Open Society, 2019. 46 s. ISBN 978-954-2933-54-0  
24 Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza informácií) požiadavka č.  
3655 Comparative legal analysis of the legislation in other countries where the Prosecutor's Office is a part of the Judicial  
(Komparatívna právna analýza legislatívy v iných krajinách kde je prokuratúra súčasťou systému súdnictva), [cit.  
18.05.2020]  
11  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Analýza Open Society Sofia z roku 2019 preukázala, že prevládajúci európsky model  
menovania generálneho prokurátora sa uskutočňuje s vedúcou úlohou vlády v rámci  
nominačnej činnosti a hlava štátu je vo väčšine prípadov oprávneným subjektom na  
menovanie generálneho prokurátora. Hoci Benátska komisia považuje účasť najvyššieho  
zákonodarného orgánu pri nominácii, vymenovaní a voľbe generálneho prokurátora za  
rovnako platnú alternatívu oproti nomináciám a vymenovaniam vykonávaným s vedúcou  
úlohou vlády, predmetná empirická štúdia preukázala, že v štátoch, v ktorých je do postupu  
zapojený legislatívny orgán, existujú určité problémy, prípadne oneskorenia, vo vymenovaní  
omnoho častejšie ako v štátoch, v ktorých sa menovanie koná ako proces so zapojením vlády  
25  
a hlavy štátu. Ako príklady boli uvedené skúsenosti z Maďarska, Litvy a Slovenska.  
Benátska komisia síce zohľadňovala skutočnosť, že zapojenie parlamentu do  
menovania resp. voľby generálneho prokurátora môže predstavovať určité riziko politizácie  
procesu, ale taktiež na druhej strane odporučila zapojenie parlamentu ako spôsob na  
zmiernenie tohto rizika, pričom bolo uvedené, že:  
by bolo potrebné zohľadniť stanovisko príslušného parlamentného výboru  
a taktiež rady odborníkov,  
by sa mala použiť v rámci hlasovania kvalifikovaná 2/3 väčšina.  
26  
Benátska komisia taktiež odporučila zvážiť právne postavenie hlavy štátu v situáciách,  
kde má hlava štátu právo menovať alebo odvolať generálneho prokurátora. Ako príklad je  
možné uviesť snahu rumunského ministra spravodlivosti, ktorý navrhol odvolať generálnu  
prokurátorku. Súdna rada však k takémuto návrhu vydala zamietavé stanovisko, ktoré  
potvrdil aj prezident Rumunska vydaním dekrétu o neodvolaní generálnej prokurátorky.  
Ústavný súd ako oprávnený subjekt vo veciach rozhodnutí medzi najvyššími orgánmi  
Rumunska zrušil dekrét vydaný prezidentom a nariadil mu odvolať generálnu prokurátorku.  
Daným rozhodnutím sa posilnilo postavenie ministra spravodlivosti vo veciach navrhovania  
a odvolávania generálneho prokurátora/prokurátorky.  
1.3 Vzdelanie generálnych prokurátorov  
Empirické dáta ukazujú, že každý jeden zo súčasným generálnych prokurátorov  
v členských štátoch EÚ má právnické vzdelanie a vo väčšine prípadov dosiahli jednotliví  
generálni prokurátori v ponímaní slovenského práva druhý stupeň vysokoškolského  
vzdelania, tzv. master degree resp. magisterské štúdium.  
25 Bližšie pozri OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU  
Member States. Sofia: Foundation of Open Society, 2019. 46 s. ISBN 978-954-2933-54-0  
26 EUROPEAN COMMISSION FOR DEMOCRACY TRHOUGH LAW: Compilation of Venice Commission Opinions  
12  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Niektorí generálni prokurátori dosiahli určitý stupeň špecializovaného právneho  
vzdelania, napr. Johannes Silvis (generálny prokurátor z Holandska) ukončil právnickú  
fakultu so zameraním na trestné a ústavné právo; Pavel Zeman (generálny prokurátor  
v Českej republike) má univerzitné vzdelanie z práva a tiež politológie a Claire Loftus  
(riaditeľka úradu prokuratúry v Írsku) má popri práve vyštudovanú históriu a manažment  
verejnej správy a tiež právo EÚ.  
Niekoľkí generálni prokurátori taktiež dosiahli tretí stupeň vysokoškolského vzdelania  
a dosiahli titul PhD., pričom 10 generálnych prokurátorov sa venovalo výskumu v oblasti  
trestného práva a ôsmi z nich vyučujú na právnických fakultách, resp. sa podieľajú na školení  
27  
prokurátorov či sudcov.  
Taktiež aj Benátska komisia odporúča pre všeobecnú aplikáciu práva v rámci  
jednotlivých krajín právne vzdelanie generálnych prokurátorov.  
1.4 Ďalšie formálne požiadavky na vymenovanie generálnych prokurátorov  
Na ilustráciu možno uviesť príklad z Bulharska. V roku 2016 sa v Bulharsku udiala  
zmena zákona o súdoch a prokuratúre, pričom vznikli nové požiadavky na voľbu generálnych  
prokurátorov:  
a) schopnosť poskytnúť a zachovať najvyššie morálne zásady a etické štandardy,  
b) vysoká úroveň profesionality, vysoká úroveň poznania práva, dlhoročná prax v pozícii  
prokurátora, manažérske a administratívne schopnosti, analytické myslenie,  
c) nezávislosť s vôľou prispievať k zachovávaniu zákonnosti v rámci svojich pracovných  
povinností s ohľadom na dodržiavanie princípov právneho štátu,  
d) zručnosti pre tímovú prácu, motiváciu svojich kolegov a tiež zodpovednosť za vedenie  
kolektívu.  
Ak aj niektoré krajiny majú určité požiadavky kladené zákonom na jednotlivých  
kandidátov, predmetné požiadavky sú podobné vyššie spomenutým. Podrobné kritériá  
stanovené pre výber generálneho prokurátora vidíme aj v prípadoch, keď sú kandidáti  
vybraní v otvorenom výberovom konaní (Írsko, Anglicko a Wales). V takýchto prípadoch  
závisia kritériá od uváženia vlády a nie sú vopred stanovené podrobne v zákone. Zaujímavým  
príkladom je vymenovanie súčasného riaditeľa prokuratúry v Anglicku a Walese, Maxa Hilla.  
Je popredným advokátom špecializujúcim sa na trestné veci, ktorý má v profesionálnych  
kruhoch vysokú prestíž. Hill otvorene na verejnosti kritizoval protiteroristické opatrenia  
prijaté Spojeným kráľovstvom. Vláda si tým, že ustanovila kritika uplatňovaných opatrení ako  
27 Bližšie pozri OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU  
Member States. Sofia: Foundation of Open Society, 2019. 46 s. ISBN 978-954-2933-54-0  
13  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
vedúceho prokuratúry, dokázala zefektívniť doteraz vykonávanú trestnú politiku. Toto je  
hlavnou výhodou prístupu, pri ktorom nie sú taxatívne vymenované kritériá pre výkon  
funkcie (okrem podmienok prístupu k vysokému postaveniu v súdnictve): existuje väčšia  
flexibilita pri rozhodovaní a prijímaní do zamestnania a kandidát je spojený so súčasnými  
28  
prioritami trestnej politiky.  
Vo väčšine prípadov krajín nie sú stanovené podrobné výberové kritériá (s  
výnimkou požiadaviek na zastávanie vysokých pozícií v súdnictve) pre generálneho  
prokurátora. Z toho dôvodu majú vlády vo väčšine prípadov napr. skrz slobodu  
rozhodovania ministra spravodlivosti alebo vlády voľnosť, ktorá nie je obmedzená zákonom,  
ale politickým úsudkom. Vláda je zodpovedná za trestnú politiku a predovšetkým má záujem  
vybrať si kompetentnú a zodpovednú osobu, ktorá bude viesť prokuratúru.  
1.5 Predošlá prax ako požiadavka na vymenovanie do funkcie generálneho  
prokurátora  
V dvoch krajinách je možné s určitosťou ustanoviť, že za generálneho prokurátora  
môže byť vymenovaný iba aktívny prokurátor (Maďarsko a Slovensko). V niektorých  
krajinách sú podmienky pre získanie statusu prokurátora a sudcu veľmi podobné, takmer  
totožné. Preto, napríklad v Nemecku, Rakúsku a Grécku sa môžu stať generálnymi  
prokurátormi aj sudcovia, pretože spĺňajú podmienku získania statusu prokurátora v zmysle  
danej legislatívy.  
Uvedená empirická štúdia uvádza, že kariérni prokurátori sú vo väčšine krajín  
preferovaní na pozíciu generálneho prokurátora. Toto tvrdenie vychádza z hierarchického  
usporiadania prokuratúr, pričom prokurátori na nižších úrovniach sú viazaní pokynmi  
generálneho prokurátora. To znamená, že z empirického hľadiska až v 19 z 28 skúmaných  
krajín je možné zadefinovať generálnych prokurátorov ako tzv. kariérnych prokurátorov.  
Predmetní prokurátori sa postupne vypracovali z nižších stupňov prokuratúry až na  
najvyššiu pozíciu a priemerná dĺžka ich pôsobenia na prokuratúre je 21 rokov, predtým ako  
sa stali generálnymi prokurátormi.  
V ďalších troch prípadoch generálni prokurátori pôsobili v predchádzajúcej praxi ako  
prokurátori avšak nie počas celej svojej profesionálnej kariéry. Z tohto dôvodu je možné  
pozorovať, že v prípade 22 krajín z celkového počtu 28, pôsobili generálni prokurátori  
v minulosti a majú skúsenosť s prácou prokurátora (pozri graf č. 1 nižšie). Z daných 22  
prokurátorov má až 18 prax na najvyšších stupňoch prokuratúry (zvyčajne pri najvyššom súde  
danej krajiny), pričom priemerná dĺžka práce týchto prokurátorov sa pohybuje v priemere  
28 Bližšie pozri OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU  
Member States. Sofia: Foundation of Open Society, 2019. s. 23. ISBN 978-954-2933-54-0  
14  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
o niečo viac ako 9 rokov na najvyšších inštanciách prokuratúry. Je nutné tiež dodať, že celkový  
priemer dĺžky praxe tých prokurátorov, ktorí pôsobili v minulosti na prokuratúre, je podľa  
analýzy empirických dát až 21 rokov.  
Graf č. 1: Pôsobenie na prokuratúre pred nástupom do funkcie generálneho prokurátora  
Konkrétnejšie, v 10 krajinách sa stali generálnymi prokurátormi námestníci, t. j. druhí  
najvyššie postavení predstavitelia generálnej prokuratúry a 12 generálnych prokurátorov  
pôsobilo najprv na iných úrovniach (okresná, krajská a pod.) prokuratúry. Z toho vyplýva, že  
až 22 generálnych prokurátorov pôsobilo v minulosti na určitých stupňoch prokuratúr v rámci  
svojich krajín. Nie všetci však postúpili na pozíciu generálneho prokurátora priamo z pozície  
prokurátora, napríklad:  
a) holandský generálny prokurátor pôsobil pred nástupom do funkcie ako sudca  
Európskeho súde pre ľudské práva,  
b) cyperský generálny prokurátor pôsobil pred nástupom do funkcie ako sudca  
najvyššieho súdu,  
c) litovský generálny prokurátor pôsobil pred nástupom do funkcie ako sudca  
všeobecného súdu,  
d) generálny prokurátor vo Švédsku pôsobil pred nástupom do funkcie ako predseda  
okresného súdu,  
e) generálny prokurátor v Poľsku pôsobil najskôr ako minister spravodlivosti a následne  
ako generálny prokurátor (v dôsledku spojenia daných pozícií v roku 2016 – bližšie  
pozri v nasledujúcich častiach analýzy),  
15  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
f) český generálny prokurátor pôsobil pred nástupom do funkcie ako reprezentant pri  
29  
EUROJUST-e ,  
g) generálny prokurátor v Anglicku a Walese pôsobil pred nástupom do funkcie  
generálneho prokurátora ako advokát.  
Zaujímavosťou je, že dvaja generálni prokurátori pôsobili v minulosti tiež ako  
príslušníci orgánov činných v trestnom konaní (Litva a Dánsko).  
1.6 Proces odvolávania generálnych prokurátorov  
V mnohých právnych systémoch je odvolanie generálneho prokurátora možné iba pri  
splnení stanovených podmienok, ktoré obvykle upravujú určité porušenia vo vzťahu  
k vykonávanej funkcii alebo všeobecné porušenia povinností, alebo dôvody ovplyvňujúce  
osobnú nezávislosť prokurátora. To platí najmä pre Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko,  
Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené  
kráľovstvo.  
Pokiaľ jedna skupina krajín vo veľkej miere preberá pravidlá pre odvolanie  
generálneho prokurátora alebo ich pripodobňuje normám upravujúcim štátnu službu (napr.  
Dánsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo), tak druhá skupina krajín vychádza primárne  
z relevantných ustanovení upravujúcich postavenie prokurátorov (napr. Estónsko, Lotyšsko,  
Litva, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko). Iba v Nemecku, Poľsku, Portugalsku  
a Českej republike môže byť odvolaný bez porušenia povinnosti na základe všeobecných  
alebo politických dôvodov.  
29 Eurojust je orgán Európskej únie s právnou subjektivitou financovaný zo všeobecného rozpočtu Európskej únie,  
s výnimkou platov a príjmov národných členov a asistujúcich osôb, ktorých náklady hradia domovské členské  
štáty. V súčasnosti je oficiálnym sídlom Eurojustu Haag. Eurojust je zložený z jedného zástupcu každého členského  
štátu. Je ním prokurátor, sudca alebo policajt s rovnocennou právomocou.  
16  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
2. Odporúčania Benátskej komisie k spôsobu menovania generálneho  
prokurátora  
Pri spracovaní tejto časti analýzy sme vychádzali z odporúčaní Benátskej komisie,  
ktoré sa vzťahujú na spôsob ustanovenia generálneho prokurátora. Benátska komisia vydala  
viacero stanovísk k navrhovaným právnym úpravám v rôznych štátoch. Keďže boli názory  
Benátskej komisie obsiahnuté vo viacerých dokumentoch, komisia vypracovala kompiláciu  
týchto stanovísk a správ, aby bolo možné poskytnúť ucelený prehľad doktríny Benátskej  
30  
komisie v oblasti prokuratúry. Táto kompilácia stanovísk sa v rámci svojej kapitoly 3.1.1  
venuje práve menovaniu generálneho prokurátora. Pri písaní tejto časti analýzy sme  
vychádzali z faktu, že hoci táto kapitola kompilácie stanovísk obsahuje aj niektoré citácie,  
ktoré sa priamo netýkajú generálneho prokurátora (ale napr. vedúceho špeciálneho  
prokurátora, resp. hlavného prokurátora), tak ich začlenenie do uvedenej kapitoly vyjadruje  
názor Benátskej komisie, že predmetné stanoviská by mali byť analogicky aplikovateľné aj  
v procese výberu generálneho prokurátora. Odkazy pod čiarou reflektujú na konkrétne  
stanoviská v predmetných záležitostiach.  
Benátska komisia sa pri posudzovaní rôznych modelov vymenovania generálneho  
prokurátora zaoberá hľadaním primeranej rovnováhy medzi požiadavkou demokratickej  
legitimity a požiadavkou depolitizácie. Výhodou procesu vymenovania, ktorý zahŕňa  
výkonnú a/alebo zákonodarnú moc je, že vymenovanie generálneho prokurátora poskytuje  
demokratickú legitimitu. V takomto prípade sú však potrebné dodatočné záruky, aby sa  
znížilo riziko spolitizovania prokuratúry.  
Za jeden z najúčinnejších súčasných nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa možno  
považovať zriadenie Rady prokuratúry, ktorá by zohrávala kľúčovú úlohu pri vymenovaní  
generálneho prokuratúra. Nominácia kandidáta by sa mala zakladať na jeho objektívnej  
právnej kvalifikácii a skúsenostiach podľa jasne stanovených kritérií. Nie je postačujúce, aby  
uchádzač o vysokú funkciu spĺňal iba všeobecné kvalifikačné požiadavky, ktoré platia pre  
akékoľvek iné postavenie prokurátora. Právomoci generálneho prokurátora si vyžadujú  
31  
osobitné schopnosti a skúsenosti.  
V zmysle stanoviska Benátskej komisie nie je možné sformulovať presný princíp, kto  
(prezident alebo parlament) by mal vymenovať generálneho prokurátora v situácii, ak  
generálny prokurátor nie je podriadený vláde. Odporúčania týkajúce sa odbornej kvalifikácie  
31 CDL-AD(2015)039, Spoločné stanovisko Benátskej komisie, Konzultatívnej rady európskych prokurátorov  
(CCPE the Consultative Council of European Prosecutors) a Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské  
práva (ODIHR – Office for Democratic Institutions and Human Rights) k navrhovanej novele zákona  
o prokuratúre Gruzínska, §§ 19, 20 a 27  
17  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
kandidátov by sa mali zohľadniť od relevantných osôb ako napr. predstavitelia právnickej  
obce (vrátane prokurátorov) a občianskej spoločnosti.  
V krajinách, v ktorých si generálneho prokurátora volí parlament, je možné znížiť  
riziko politizácie procesu vymenovania. Riešením je zabezpečenie prípravy volieb  
parlamentným výborom, ktorý by mal vziať do úvahy odporúčania odborníkov. Využitie  
kvalifikovanej väčšiny pre voľbu generálneho prokurátora by sa mohlo považovať za  
dosiahnutie dohody v rámci takýchto vymenovaní. Generálny prokurátor by mal byť  
vymenovaný na relatívne dlhé obdobie bez možnosti obnovenia činnosti na konci funkčného  
obdobia. Trvanie funkčného obdobia by sa nemalo zhodovať s obdobím, na aké bol zvolený  
parlament.  
Čo sa týka zániku funkcie, Benátska komisia odporúča, že ak má byť po uplynutí  
funkčného obdobia prijatá určitá dohoda o ďalšom zamestnaní (napr. ako sudca), konkrétne  
podmienky by mali byť objasnené ešte pred vymenovaním do funkcie. Generálny prokurátor  
by mal mať v každom prípade možnosť na spravodlivé vypočutie v konaní o jeho odvolaní,  
32  
a to aj pred parlamentom.  
Je dôležité, aby si metóda výberu generálneho prokurátora získala dôveru verejnosti  
a rešpekt sudcovského a právnického povolania. Do výberového konania by sa preto mala  
zapojiť aj profesionálna apolitická odbornosť. Je však rozumné, aby mala vláda určitú kontrolu  
nad vymenovaním, a to z dôvodu dôležitosti stíhania trestných činov pre riadne a efektívne  
fungovanie štátu. Vláda by zároveň nemala dať akémukoľvek inému, aj keď významnému  
orgánu, neobmedzenú plnú moc vo výberovom konaní. Preto sa navrhuje zvážiť vytvorenia  
výberovej komisie pozostávajúcej z osôb, ktoré by rešpektovala verejnosť a ktoré by mali  
dôveru vlády. Môže pozostávať z ľudí, ktorí v súčasnosti obsadzujú niektorú alebo všetky  
uvedené pozície:  
predseda akéhokoľvek súdu alebo súdu vyššej inštancie,  
generálny prokurátor,  
predseda advokátskej komory,  
vedúci pracovník štátnej právnej služby,  
štátny tajomník vlády,  
dekani univerzitných právnických fakúlt.  
Výberové konanie by sa malo vyhlásiť verejne pre písomné podávanie žiadostí na  
funkciu generálneho prokurátora s uvedením požadovanej kvalifikácie. Navrhuje sa, aby  
požadovaná kvalifikácia nebola nižšia než tá, ktorá sa požaduje na vymenovanie do vysokej  
32 CDL-AD(2010)040, Správa o európskych normách, pokiaľ ide o nezávislosť súdneho systému: Časť II –  
Prokuratúra, §§ 35-38, 40  
18  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
súdnej funkcie. Komisia preskúma žiadosti a predloží vláde (alebo parlamentu, ak je to  
preferované) nie viac ako tri mená. Vláda (prípadne parlament) si tak môže slobodne vybrať  
z kandidátov, ktorých výberová komisia považuje za vhodných kandidátov na pozíciu  
generálneho prokurátora. Aby bola zdôraznená dôležitosť postavenia generálneho  
prokurátora, môže byť generálny prokurátor vymenovaný prezidentom republiky pri  
nominácii vlády (alebo parlamentu). Prezident by však nemal mať právomoc zamietnuť túto  
nomináciu. Možným variantom vyššie uvedeného návrhu je, že výber kandidáta vládou by  
mal byť schválený parlamentom ešte pred predložením návrhu prezidentovi. V ústave nie je  
potrebné uvádzať všetky náležitosti, ústava môže zakotviť, že generálneho prokurátora  
republiky vymenúva prezident na návrh vlády so súhlasom parlamentu. Ostatné náležitosti  
33  
by boli ustanovené v zákone.  
Ďalej je potrebné, aby niektoré výbory zložené z kvalifikovaných osôb skúmali, či  
kandidáti na túto funkciu (ako generálny prokurátor) majú primeranú kvalifikáciu a či spĺňajú  
príslušné kritéria. Existuje niekoľko možností, medzi ktorými napr. možnosť, že Najvyššia  
rada by sa vyjadrila ku vhodnosti všetkých kandidátov alebo by ich zoradila podľa  
34  
preferencií.  
Benátska komisia ďalej odporučila, aby tzv. Rada prokuratúry mohla zvoliť  
generálneho prokurátora / vedúceho špeciálnej prokuratúry spomedzi tých, ktorí reagovali  
písomnou žiadosťou na verejné vyhlásenie. Na základe ich odborných znalostí a spôsobilostí  
na výkon funkcie by rada vyhodnotila, či sú schopní vykonávať funkciu. Rada prokuratúry  
35  
môže viesť aj osobný pohovor s kandidátmi, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v zákone.  
Taktiež by sa mohli podmienky na voľbu generálneho prokurátora / vedúceho  
špeciálnej prokuratúry a špeciálnych prokurátorov rozšíriť tak, aby sa o túto funkciu mohli  
uchádzať nielen prokurátori, ale aj osoby s 12 ročnou právnou praxou (na pozíciu generálneho  
36  
prokurátora / vedúceho špeciálnej prokuratúry) alebo osoby s 10 ročnou právnou praxou (na  
pozíciu špeciálneho prokurátora). Na tieto funkcie budú mať nárok aj tie osoby, „ktorých  
doterajšia prax preukáže osobitné znalosti a kompetencie na vykonávanie tejto funkcie.“  
Takýmito opatreniami by sa znížilo riziko zaujatosti ich úradu a mohol by sa posilniť  
37  
nezávislejší pohľad.  
33 CDL(1995)073rev, Stanovisko k regulačnému konceptu Ústavy Maďarskej republiky, kapitola 11, s. 6 7  
34 CDL-AD(2008)019, Stanovisko k návrhu zákona o štátnej prokuratúre v Moldavsku, § 42  
35 CDL-AD(2015)002, Záverečné stanovisko k revidovanému návrhu zákona o špeciálne štátnej prokuratúre  
v Čiernej Hore, § 34  
36 V podmienkach SR vedie v zmysle § 55d zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov  
Úrad špeciálnej prokuratúry špeciálny prokurátor, ktorý je námestníkom generálneho prokurátora.  
37 CDL-AD(2015)002, Záverečné stanovisko k revidovanému návrhu zákona o špeciálne štátnej prokuratúre  
v Čiernej Hore, § 34 a 36  
19  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Ďalším problémom sa javí doba po skončení mandátu generálneho prokurátora, kedy  
by generálny prokurátor po skončení svojho mandátu naďalej vykonával svoje právomoci,  
a to až do začatia mandátu nového generálneho prokurátora. V Maďarsku je zákon v tomto  
smere nastavený problematicky, pretože v prípade jednej tretiny členov parlamentu plus jeden  
člen sa môže účinne udržať generálny prokuratúry vo funkcii blokovaním voľby nového  
generálneho prokurátora a takto predĺžiť jeho mandát na dobu neurčitú. Nie je jasné, do akej  
miery a do akých detailov sa táto otázka podrobne posudzovala pri schvaľovaní ústavy  
a predmetného zákona. Ústava však stanovuje generálnemu prokurátorovi deväťročné  
funkčné obdobie a je neprijateľné, aby ho mohla menšina členov parlamentu vo funkcii udržať  
natrvalo zablokovaním systému pri voľbe nástupcu. Jednou z možností riešenia by bolo  
stanovenie lehoty (v ústave alebo v zákone), v rámci ktorej by parlament musel zvoliť nového  
generálneho prokurátora. Ďalším riešením by bolo tieto blokujúce ustanovenia zrušiť a tak by  
sa mandát generálneho prokurátora automaticky skončil po ukončení jeho funkčného  
obdobia. Pri oboch riešeniach môže nastať problémová situácia. Môže dôjsť k obdobiu bez  
formálne zvoleného generálneho prokurátora, čo ale môže vyvíjať nátlak na parlament, aby  
zvolil nového nástupcu. Taktiež je potrebné vyhnúť sa rovnakému blokovaniu  
prostredníctvom 1/3 menšiny poslancov, ktorá môže natrvalo predĺžiť prechodné obdobie  
38  
zástupcu generálneho prokurátora, ktorého vymenoval odstupujúci generálny prokurátor.  
V prípade Bolívie sa v celom návrhu zákona uvádza množstvo vítaných zmien, ktoré  
rešpektujú zásadu zákazu diskriminácie. Určitým otázkam je však potrebné sa vyhnúť.  
Napríklad odsek 2, ktorý upravuje postup voľby zástupcu generálneho prokurátora,  
navrhuje v § 43, aby v prípade, ak pracovné miesto zaujíma muž, bola zástupcom žena, ktorá  
získala najväčší počet hlasov, a naopak. Potrebné dodržiavanie zásady rovnosti  
a nediskriminácie sa však musí spájať s potrebou rešpektovania a legitimity osoby, ktorá  
zaujíma pracovné miesto. Počet hlasov by mal preto byť hlavným kritériom pre obe pohlavia.  
Malo by sa zabrániť situáciám, v ktorých osoba s najmenším počtom hlasov získa miesto  
vďaka svojmu pohlaviu. Táto skutočnosť by mohla oslabiť dôveru spoločnosti v tak dôležitú  
pozíciu. Odporúča sa preto zostaviť rodovo vyvážené zoznamy, na základe ktorých bude  
39  
zvolený generálny prokurátor a jeho zástupca s najväčším počtom hlasov.  
V Tabuľke č. 2 je možné vidieť porovnanie stanovísk Benátskej komisie a súčasnej  
slovenskej právnej úpravy, spolu s uvedením relevantných zdrojov, resp. spisových značiek  
týchto stanovísk. Keďže boli názory Benátskej komisie obsiahnuté vo viacerých dokumentoch,  
komisia vypracovala kompiláciu týchto stanovísk a správ, aby bolo možné poskytnúť  
38 CDL-AD(2012)008, Stanovisko k zákonu CLXIII z roku 2011 o prokuratúre a k zákonu CLXIV z roku 2011  
o postavení generálneho prokurátora, prokurátorov a iných zamestnancov prokuratúry a kariérnom postupe  
prokurátora Maďarska, §§ 55, 57 a 59  
39 COL-AD(2011)007, Stanovisko k návrhu základného zákona o prokuratúre v Bolívii, § 40  
20  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
40  
ucelený prehľad doktríny Benátskej komisie v oblasti prokuratúry. Táto kompilácia  
stanovísk sa v rámci svojej kapitoly 3.1.1 venuje práve menovaniu generálneho prokurátora.  
Nižšie uvedené vychádza z tohto zdroja. Pri implementácii daných odporúčaní Benátskej  
komisie však treba brať do úvahy aj reálie v jednotlivých krajinách (napr. právny, politický  
systém a pod.).  
Zdroj (spisová  
značka stanoviska)  
Zo stanovísk Benátskej komisie  
Slovenská právna úprava  
Nie.  
Áno, vyšší vek (25 rokov vs.  
40 rokov) a 10 rokov výkonu  
funkcie prokurátora, sudcu  
alebo advokáta, z toho  
Zapojenie Rady prokurátorov.  
Pre uchádzačov by mali byť  
stanovené prísnejšie podmienky,  
než pre bežných prokurátorov.  
CDL-AD(2015)039  
CDL-AD(2015)039  
najmenej päť rokov funkciu  
prokurátora alebo sudcu.  
So sudcami Ústavného súdu  
SR (ÚS) zhodný vek 40 rokov,  
prax je však v prípade sudcov  
ÚS dlhšia (15 vs. 10 rokov) a  
prax prokurátora je stanovená  
užšie.  
Predmetné podmienky by však  
nemali byť na nižšej úrovni, než  
tie, čo sa vyžadujú pri  
obsadzovaní vysokých postov  
v súdnictve.  
CDL(1995)073rev  
Voľba v parlamente (v prípade, ak Nie.  
je parlament zapojený)  
CDL-AD(2012)008,  
CDL-AD(2016)009  
kvalifikovanou (2/3) väčšinou  
s potrebnými antiblokačnými  
mechanizmami.  
Zapojenie výboru parlamentu.  
Áno, Ústavnoprávny výbor  
NR SR hodnotí splnenie  
CDL-AD(2010)040  
podmienok.  
Odbornosť by mala byť posúdená Neexistuje komisia zložená zo CDL-AD(2008)019  
relevantnými predstaviteľmi zástupcov právnickej  
právnickej komunity a občianskou komunity, na druhej strane  
spoločnosťou.  
treba dodať, že  
v personálnom obsadení  
Ústavnoprávneho výboru NR  
SR zvyknú prevažovať  
právnici.  
Generálny prokurátor by mal byť  
vymenovaný na dlhšie obdobie,  
ktoré nie je zhodné s volebným  
Funkčné obdobie je 7 rokov,  
bez možnosti kandidovať  
opakovane.  
CDL-AD(2010)040  
21  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Zdroj (spisová  
značka stanoviska)  
Zo stanovísk Benátskej komisie  
Slovenská právna úprava  
obdobím parlamentu, bez  
možnosti znovuzvolenia.  
V prípade odvolania by mal mať  
V zmysle § 124 rokovacieho  
CDL-AD(2010)040  
právo na spravodlivé vypočutie, aj poriadku NR SR (zákon č.  
pred parlamentom.  
350/1996 Z. z. v znení  
neskorších predpisov) musí  
byť generálnemu  
prokurátorovi umožnené  
vyjadriť sa o návrhu na jeho  
odvolanie.  
Kritériá pre odvolanie by mali byť Kritériá sú stanovené v § 8  
jasne stanovené, naplnenie kritérií odseku 3 zákona č. 153/2001  
CDL-D (2015)039  
CDL(1995)073rev  
by mal posúdiť odborný orgán.  
Vypočutie pred odbornou  
komisiou, ktorá následne  
odporučí menší počet kandidátov  
(približne troch) ďalšej inštancii  
v procese.  
Z. z. o prokuratúre.  
Nie.  
Kandidatúra širšieho okruhu  
právnických povolaní (aj  
neprokurátorov).  
Nie.  
CDL-AD(2013)025,  
CDL-AD(2015)002  
V prípade nezvolenia nového  
generálneho prokurátora  
nezostáva vo svojej funkcii  
predchádzajúci.  
V zmysle § 7 odseku 2 zákona CDL-AD(2012)008  
č. 153/2001 Z. z. sa funkčné  
obdobie predlžuje až do  
zloženia sľubu novým  
generálnym prokurátorom.  
Tabuľka 2: Porovnanie stanovísk Benátskej komisie a slovenskej právnej úpravy  
22  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
3. Porovnanie právnej úpravy vo vybraných členských štátoch EÚ  
Nasledujúca časť analýzy sa zameria na konkrétne legislatívne úpravy vybraných  
desiatich krajín EÚ. V prvej časti tejto kapitoly sme sa zamerali na krajiny, ktoré majú podobne  
ako Slovenská republika najvyšší zákonodarný zbor (parlament) zapojený do procesu  
ustanovenia generálneho prokurátora: Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovinsko.  
V druhej časti sme sa pre účely porovnania zamerali na krajiny, kde parlament v rámci kreácie  
generálneho prokurátora nie je prítomný a generálny prokurátor je v daných krajinách  
súčasťou výkonnej alebo justičnej moci: Česko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Rakúsko.  
3.1 Analýza krajín EÚ, v rámci ktorých má prokuratúra nezávislý status od  
výkonnej moci a zodpovedá sa parlamentu  
CHORVÁTSKO  
Zhrnutie  
Generálneho prokurátora volí parlament na návrh vlády na štyri roky. Výbor pre  
súdnictvo chorvátskeho parlamentu zaujíma stanovisko k návrhu. Podmienky pre  
kandidatúru sú štandardné, prax sa však pohybuje v rozmedzí 15 rokov až 20 rokov  
v závislosti od vykonávaného povolania. Významnou súčasťou je výberový proces, ktorý má  
presne stanovený postup a lehoty. Rada štátnych prokurátorov vyhlasuje výberové konanie,  
ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov. Prihlášky sa zasielajú vláde, ktorá navrhne kandidáta  
parlamentu. V roku 2018 bol prijatý nový zákon, ktorý zaviedol transparentnejší výberový  
proces. Dekrét o vymenovaní je zverejnený v Zbierke zákonov.  
Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady  
V Chorvátsku je podľa článku 125 odsek 2 Ústavy Chorvátskej republiky generálny  
prokurátor volený na obdobie 4 rokov, pričom nominačným subjektom je vláda a orgánom  
oprávneným zvoliť generálneho prokurátora je chorvátsky parlament. Výbor pre súdnictvo  
chorvátskeho parlamentu je dôležitým subjektom pri voľbe a odvolávaní generálneho  
prokurátora, pretože sa vyjadruje k osobám navrhnutým na daný post, resp. ak majú byť  
odvolané z predmetného postu.  
Rada štátnych prokurátorov vyhlasuje výberové konanie najneskôr 6 mesiacov pred  
koncom funkčného obdobia predchádzajúceho prokurátora alebo do 30 dní od jeho  
ukončenia. Oznámenie o začatí výberového konania sa zverejňuje v Zbierke zákonov a na  
23  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
41  
webovom sídle Rady štátnych prokurátorov. Lehota je minimálne 15 dní a maximálne 30 dní.  
Súčasťou prihlášky je životopis, potvrdenie o občianstve, vysokoškolský diplom, potvrdenie  
o zložení justičnej skúšky, potvrdenie o praxi, výpis z registra trestov, ktorý nie je starší ako  
42  
šesť mesiacov, a plán práce. Prihlášky sa zasielajú Rade štátnych prokurátorov, ktorá posúdi,  
ktorí kandidáti podali prihlášky a zašle ich vláde.  
Podľa článku 22 zákona o štátnej prokuratúre musí spĺňať kandidát na generálneho  
43  
prokurátora všeobecné a osobitné podmienky platné pre zástupcu generálneho prokurátora.  
Za generálneho prokurátora môže byť ustanovený občan Chorvátskej republiky, ktorý:  
44  
zložil justičnú skúšku a vykonával súdnu funkciu najmenej pätnásť rokov,  
pracoval ako advokát najmenej pätnásť rokov, alebo  
pracoval ako notár najmenej pätnásť rokov, alebo  
pracoval ako univerzitný profesor právnických vied, avšak musí zložiť úspešne  
justičnú skúšku a mať najmenej 15-ročnú prax po zložení skúšky alebo  
je vážený/uznávaný právnik, ktorý zložil justičnú skúšku a má prax najmenej dvadsať  
rokov na iných právnych pozíciách a ktorý dokázal svoju odbornosť v určitej oblasti  
45  
práva, ako aj prostredníctvom profesijnej a vedeckej činnosti.  
Pred ujatím sa funkcie skladá generálny prokurátor sľub do rúk prezidenta.  
Prvky verejnej kontroly  
Kandidáti nie sú navrhovaní, ale prihlasujú sa do výberového konania, ktoré je  
vyhlásené v Zbierke zákonov. Návrhy schvaľuje parlament.  
Kto navrhuje kandidáta  
Kandidáti sa uchádzajú o post generálneho prokurátora vo výberovom konaní. Rada  
štátnych prokurátorov vyhlasuje výberové konanie, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov.  
Prihlášky sa zasielajú vláde, ktorá navrhne kandidáta parlamentu. Prihlásiť sa teda môže  
každý, kto splní podmienky.  
42 Verejná výzva. http://www.dorh.hr/dovjp06032020 [cit.27.05.2020].  
24  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
V ktorých prípadoch je možné danú osobu odvolať  
Generálneho prokurátora možno uvoľniť z funkcie z nasledovných dôvodov:  
na základe vlastnej žiadosti,  
ak sa stane trvalo neschopným plniť si svoje povinnosti,  
je odsúdený za spáchanie trestného činu,  
vykonáva svoje povinnosti nezákonným spôsobom,  
svojím konaním poškodzuje dobré meno štátnej prokuratúry alebo ohrozuje  
povinnosti štátnej prokuratúry,  
neprijme opatrenia v rámci svojej právomoci, ktoré zabezpečia efektívnu prácu štátnej  
prokuratúry,  
bez odôvodnenia neplní pracovný program predložený vo výberovom konaní alebo  
štátna prokuratúra nedosahuje uspokojivé výsledky.  
Návrh na odvolanie predkladá vláda, pričom návrh obsahuje dôvody pre odvolanie.  
O odvolaní rozhodne chorvátsky parlament na základe predchádzajúceho stanoviska  
príslušného výboru parlamentu. Generálny prokurátor musí dostať priestor, aby sa mohol  
vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a údajným porušeniam svojich povinností. Správa  
a vyjadrenie generálneho prokurátora sa zašle Rade štátnych prokurátorov, ktorá má právo  
navrhnúť Národnému zhromaždeniu odvolanie generálneho prokurátora. Pred prijatím  
rozhodnutia zašle Národné zhromaždenie návrh na odvolanie vláde, ktorá zaujme  
46  
stanovisko.  
LITVA  
Zhrnutie  
V Litovskej republike podáva návrh na vymenovanie generálneho prokurátora prezident  
a parlament vyjadruje súhlas s navrhnutým kandidátom. Podmienky stanovené pre  
uchádzačov sú obdobné ako na Slovensku. Rozdielom je napr. nižší vek (35 rokov). Čo sa  
týka praxe, vyžaduje sa aspoň desať rokov praxe ako prokurátor, sudca alebo v inej oblasti  
práva. Odvolať generálneho prokurátora možno zo zákonom stanovených dôvodov alebo na  
základe návrhu parlamentu.  
Litovská republika je taktiež jednou z krajín, kde je do výberu generálneho prokurátora  
zaangažovaný aj parlament. Základné ustanovenia o prokuratúre sú uvedené v Ústave  
47  
Litovskej republiky v časti IX s názvom Súdy. To vyvolávalo určité otázky v súvislosti so  
zaradením prokuratúry v rámci delenia moci. Za súčasného znenia ústavy (platného od roku  
47 Ústava Litovskej republiky. Dostupné na internete: https://www.lrs.lt/home/Konstitucija/Constitution.htm  
[cit.18.05.2020].  
25  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
2003) sa Ústavný súd Litovskej republiky prikláňa k názoru, že prokuratúra je v zmysle ústavy  
centralizovaná štátna inštitúcia, so špecifickými rozhodovacími právomocami, ktorá nepatrí  
medzi inštitúcie vykonávajúce štátnu moc v zmysle čl. 5 odseku 1 Ústavy Litovskej republiky  
48  
(parlament, vláda a súdnictvo).  
Spôsob voľby  
V zmysle čl. 84 ods. 11 a čl. 118 Ústavy Litovskej republiky vymenúva a odvoláva  
generálneho prokurátora prezident so súhlasom parlamentu. Vymenovaný je na päťročné  
49  
funkčné obdobie s možnosťou kandidovať druhýkrát. Pred ujatím sa funkcie skladá  
generálny prokurátor sľub do rúk prezidenta.  
Prvky verejnej kontroly  
V zmysle čl. 67 ods. 8 štatútu parlamentu (rokovacieho poriadku) Litovskej republiky  
podáva výbor pre právne záležitosti stanovisko plénu vo veci vyslovenia súhlasu s  
vymenovaním alebo odvolaním generálneho prokurátora.  
Kvalifikačné predpoklady  
Kandidát musí mať aspoň 35 rokov, dobrú reputáciu, ovládať štátny jazyk, byť  
občanom Litovskej republiky, dosiahnuť univerzitné právne vzdelanie, dosiahnuť bakalársky  
a magisterský diplom v odbore právo, a pracovať aspoň desať rokov ako prokurátor, sudca  
50  
alebo v inej oblasti práva.  
Kto navrhuje kandidáta: prezident.  
V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať  
51  
Na návrh parlamentu možno odvolať generálneho prokurátora. V zmysle čl. 22 ods.  
8 zákona o prokurátorskej službe sa generálny prokurátor odvolá z dôvodov podania  
rezignácie, neschopnosti vykonávať povinnosti zo zdravotných dôvodov, straty občianstva,  
porušenia sľubu konaním a nadobudnutím právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bol  
26  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
generálny prokurátor odsúdený. Zaujímavosťou je skončenie mandátu v prípade dosiahnutia  
65 rokov.  
LOTYŠSKO  
Zhrnutie  
Kandidátmi na generálneho prokurátora môžu byť okrem prokurátorov aj sudcovia. Funkčne  
ide o jediný ekvivalent v rámci potencionálnej alternatívy na obsadenie postu generálneho  
prokurátora. Predseda najvyššieho súdu je oprávnený predložiť do parlamentu návrhy na  
zvolenie generálneho prokurátora, pričom parlament je oprávneným subjektom pre voľbu i  
odvolanie generálneho prokurátora.  
Spôsob voľby  
Generálneho prokurátora v Lotyšsku volí v zmysle článku 38 ods. 1 zákona  
52  
o prokuratúre parlament nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov na základe návrhu  
predsedu najvyššieho súdu. Predseda najvyššieho súdu môže obdržať nominácie na  
kandidáta na generálneho prokurátora od predsedu rady prokurátorov, pléna najvyššieho  
súdu a od profesionálnych združení sudcov a prokurátorov, v rámci ktorých môžu jednotliví  
uchádzači tiež súťažiť ako kandidáti. Generálny prokurátor je volený parlamentom (tzv.  
53  
Seimas) na obdobie piatich rokov.  
Kto navrhuje kandidáta  
Kandidáta na generálneho prokurátora navrhuje predseda najvyššieho súdu.  
Kvalifikačné predpoklady  
Všeobecné podmienky na získanie pozície prokurátora sú v zmysle § 33 lotyšského  
zákona o prokuratúre: štátne občianstvo, druhý stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore  
právo a tiež úspešné absolvovanie prijímacieho konania na pozíciu prokurátora.  
Generálnym prokurátorom sa môže stať osoba, ktorá dosiahla vek najmenej 40 rokov  
a v prvom rade spĺňa podmienky definované v § 33 zákona o prokuratúre. Lotyšský zákon  
o prokuratúre však v zmysle § 36 vyžaduje pre splnenie podmienky zvoliteľnosti generálneho  
prokurátora ďalšie doplňujúce požiadavky:  
27  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
-
-
-
najmenej 5 rokov praxe, ak daný kandidát pôsobil ako sudca ústavného súdu, sudca  
najvyššieho súdu alebo sudca medzinárodných súdov,  
najmenej 10 rokov praxe sa vyžaduje pre kandidátov, ktorí pôsobili ako sudcovia  
krajského súdu, prokurátor vo vedúcej pozícii a prokurátor generálnej prokuratúry,  
najmenej 15 rokov praxe pre kandidáta, ktorý pôsobil ako sudca či prokurátor na  
nižších inštanciách.  
Zákon o prokuratúre novelizoval predmetné ustanovenia o podmienkach zvoliteľnosti  
generálnych prokurátorov len nedávno – 27. februára 2020.  
V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať  
Právomoci generálneho prokurátora zanikajú v týchto prípadoch:  
-
ak ho parlament zvolil, vymenoval alebo potvrdil do iného úradu a súčasne bol  
prepustený z funkcie generálneho prokurátora;  
-
-
-
-
ak funkčné obdobie stanovené zákonom uplynulo;  
ak nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin;  
smrťou; alebo  
po troch mesiacoch odo dňa, keď podal na najvyšší súd predsedovi parlamentu návrh  
na odvolanie z funkcie.  
Právomoci generálneho prokurátora zaniknú tiež v prípadoch, ak parlament odvolá  
generálneho prokurátora z funkcie v dôsledku zdravotného stavu, ktorý mu nedovoľuje  
vykonávať ďalšie povinnosti, a táto okolnosť bola potvrdená príslušnou lekárskou komisiou  
určenou predsedom najvyššieho súdu. Ďalším prípadom je odvolanie z funkcie  
prostredníctvom parlamentu. V predmetnom prípade je pre odvolanie z funkcie potrebná,  
podobne ako pri zvolení, nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov. Vo všetkých  
prípadoch zániku právomocí generálneho prokurátora určí predseda najvyššieho súdu, ktorý  
z prokurátorov úradu generálneho prokurátora bude vykonávať povinnosti generálneho  
prokurátora až do vymenovania nového generálneho prokurátora.  
MAĎARSKO  
Zhrnutie  
V Maďarsku sa generálnym prokurátorom môže stať prokurátor, ktorý v zmysle  
výkladu textu maďarského zákona o prokuratúre (2011 CLXIV) splnil podmienky voliteľnosti  
pre všeobecných prokurátorov. Zákon bližšie nešpecifikuje ani podmienky zvoliteľnosti pre  
funkciu generálneho prokurátora, ani prvky verejnej kontroly pri výbere kandidátov. Jediným  
zákonným prvkom kontroly navrhnutých kandidátov je vypočutie v príslušnom výbore  
maďarského parlamentu. Podmienky pre odvolanie generálneho prokurátora zákon  
28  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
špecifikuje z taxatívne vymedzených dôvodov. Parlament je rozhodujúcim orgánom, ktorý  
volí a odvoláva generálneho prokurátora na návrh prezidenta Maďarska. Generálny  
prokurátor však môže ukončiť svoje pôsobenie aj z iných dôvodov.  
Spôsob voľby  
54  
Generálneho prokurátora volí v zmysle čl. 2 písm. (e) maďarskej ústavy parlament.  
V článku 9 písm. (j) ústavy je orgánom oprávneným podávať návrhy na voľbu generálneho  
prokurátora iba prezident Maďarska. Súhlas 2/3 parlamentu je potrebný na zvolenie kandidáta  
na generálneho prokurátora, pričom generálny prokurátor následne skladá prísahu  
55  
v parlamente (§ 16 CLXIV 2011 ). Medzi hlavné úlohy a oprávnenia generálneho prokurátora  
patria vymenovávanie prokurátorov na nižších stupňoch prokuratúry a taktiež každoročne  
vypracováva správu o činnosti prokuratúry. Generálny prokurátor má kreačnú právomoc  
k svojmu zástupcovi, pretože na jeho návrh je následne prezident Maďarska oprávnený  
vymenovať zástupcu generálneho prokurátora.  
Kvalifikačné predpoklady  
Prokurátorom sa v podmienkach Maďarska môže stať len maďarský občan, ktorý má  
právnické vzdelanie druhého stupňa, má plnú spôsobilosť na právne úkony, pôsobil aspoň  
56  
jeden rok vo výkone právnického povolania a nie je členom politickej strany alebo hnutia.  
Splnenie daných podmienok a nadobudnutie statusu prokurátora (v zmysle čl. 29 ods. 4  
ústavy Maďarska si totiž parlament vyberá prokurátora z kandidátov navrhnutých  
prezidentom) je v podmienkach Maďarska postačujúcou kvalifikáciou pre možnú  
kandidatúru na post generálneho prokurátora. Generálny prokurátor má právo si vyberať  
v zmysle § 12 CLXIV 2011 prokurátorov na pôsobenie v rámci generálnej prokuratúry. Daní  
prokurátori musia pôsobia najmenej po dobu troch rokov v skúšobnej dobe a následne im  
môže byť ponúknutá zmluva na dobu neurčitú.  
Zákon o prokuratúre Maďarska neobsahuje špecifické podmienky na vymenovanie za  
generálneho prokurátora. Z toho dôvodu je možné usudzovať, že osoba, ktorá pôsobí ako  
prokurátor sa môže uchádzať o post generálneho prokurátora. Taktiež zákon nešpecifikuje, či  
je určitým spôsobom prítomná verejnosť pri nominácii jednotlivých kandidátov za  
generálnych prokurátorov. Jedným z aspektov kontroly nominácie je v zmysle § 132  
rokovacieho poriadku Národného zhromaždenia Maďarska vypočutie kandidáta na  
generálneho prokurátora pred príslušnými parlamentnými výbormi.  
56  
Sú nimi napríklad čakatelia na prokuratúre, justiční čakatelia, advokáti, právni poradcovia, výskumníci  
v špecializovanej inštitúcii a vyšetrovatelia.  
29  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Kto navrhuje kandidáta  
Kandidáta na funkciu generálneho prokurátora navrhuje prezident Maďarska.  
V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať  
Zánik funkcie generálneho prokurátora sa spája s viacerými možnými alternatívami  
ukončenia jeho pôsobenia:  
-
-
-
-
odvolaním z funkcie,  
odstúpením z funkcie,  
dosiahnutím dôchodkového veku ,  
zvolením za poslanca parlamentu, Európskeho parlamentu, miestnych samospráv, za  
starostu obce , resp. za hlavu štátu,  
57  
-
-
v prípade zistenia konfliktu záujmov,  
stratou funkcie na základe disciplinárneho konania, ktorým sa uložilo disciplinárne  
opatrenie,  
-
právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá trest odňatia slobody, príkaz na  
zadržanie, trest povinnej práce alebo povinné lekárske ošetrenie v rámci trestného  
konania,  
-
-
-
-
-
smrťou,  
stratou spôsobilosti na právne úkony,  
ak by doba neplateného voľna presiahla šesť mesiacov,  
ak stratil zvoliteľnosť v zmysle zákona,  
58  
ak porušil povinnosť zložiť prísahu.  
V prípade odvolania z funkcie je oprávneným subjektom, podobne ako pri navrhnutí,  
prezident Maďarska, ktorý môže navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora. Parlament je  
oprávnený v danom prípade návrhu vyhovieť a odvolať generálneho prokurátor z funkcie.  
57 V § 34 zákona XX z roku 2013 je v Maďarsku stanovený dôchodkový vek prokurátorov nasledovne:  
a) v prípade prokurátora narodeného pred 1. januárom 1945 vo veku 70 rokov,  
b) v prípade prokurátora narodeného v rokoch 1945 alebo 1946, 183. deň po dosiahnutí veku 69 rokov,  
c) v prípade prokurátora narodeného v roku 1947 alebo 1948, vek 69 rokov,  
d) v prípade prokurátora narodeného v roku 1949 alebo 1950, 183. deň po dosiahnutí veku 68 rokov,  
e) v prípade prokurátora narodeného v roku 1951, vek 68 rokov,  
f) pre prokurátora narodeného v roku 1952, 183 dní po dosiahnutí veku 67 rokov,  
g) pre prokurátora narodeného v roku 1953 vo veku 67 rokov,  
h) pre prokurátora narodeného v roku 1954, 183 dní po dosiahnutí veku 66 rokov,  
i) v prípade prokurátora narodeného v roku 1955, vek 66 rokov,  
j) v prípade prokurátora narodeného v roku 1956, 183. deň po dosiahnutí veku 65 rokov,  
k) 65 rokov pre prokurátora narodeného v roku 1957.  
58 § 22 ods. 1 písm. a) až j) zákona 2011 CLXIV o prokuratúre  
30  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
SLOVINSKO  
Zhrnutie  
Generálneho prokurátora volí Národné zhromaždenie na návrh Rady štátnych  
prokurátorov na šesť rokov. Vláda zaujíma stanovisko k návrhu. Podmienky pre kandidatúru  
sú štandardné, prax sa však pohybuje v rozmedzí 5 rokov až 20 rokov v závislosti od  
vykonávaného povolania. Významnou súčasťou je výberový proces, ktorý má presne  
stanovený postup a lehoty. Dekrét o vymenovaní je zverejnení v zbierke zákonov.  
V Slovinsku volí generálneho prokurátora Národné zhromaždenie (t. j. dolná komora  
parlamentu) na návrh Rady štátnych prokurátorov a stanovisko k návrhu podáva aj vláda.  
Funkčné obdobie je stanovené na šesť rokov. V tejto súvislosti je zaujímavé, že kandidovať  
môže iba osoba mladšia než 64, keďže v 70 rokoch veku končí pracovný pomer prokurátora.  
Týmto spôsobom je možné zabezpečiť, aby zvolený generálny prokurátor zotrval vo funkcii  
celé funkčné obdobie.  
Podmienky pre generálneho prokurátora sa dajú považovať za štandardné, zaujímavá  
je však dĺžka požadovanej praxe. Prokurátori majú najkratšiu dĺžku. Desať rokov v prípade  
okresného prokurátora a dokonca iba 5 rokov v prípade, že prokurátor zastával funkciu  
vedúceho prokurátora. Sudcovia musia mať aspoň 15 ročnú prax a v prípade ostatných  
právnických povolaní je to 20 rokov.  
Špecifikom slovinskej právnej úpravy je spôsob výberového konania, ktoré sa  
vyhlasuje prostredníctvom zbierky zákonov. Prihlásiť sa môže ktokoľvek a v rámci legislatívy  
nie je stanovený subjekt s oprávnením navrhovať kandidátov (napríklad ako v podmienkach  
SR – poslanci, Maďarska – prezident a pod.).  
Vláda má však určité kompetencie v rámci procesu povýšenia prokurátorov na funkciu  
prokurátorov generálnej prokuratúry, pretože rozhoduje o povýšení do funkcie vrchného  
štátneho prokurátora (prokurátor generálnej prokuratúry) na základe návrhu Rady štátnych  
prokurátorov. Funkcie sa daný prokurátor ujíma po zložení sľubu do rúk predsedu  
Národného zhromaždenia.  
Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady  
V Slovinsku menuje generálneho prokurátora parlament na šesť rokov na základe  
odôvodneného stanoviska Rady štátnych prokurátorov. Vláda zasiela parlamentu vyjadrenie  
31  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
59  
k návrhu Rady štátnych prokurátorov. Dekrét o menovaní sa zverejňuje v zbierke zákonov  
v skrátenej forme.  
Výberové konanie na post generálneho prokurátora vyhlasuje ministerstvo ex officio  
najneskôr šesť mesiacov pred vypršaním funkčného obdobia alebo do jedného mesiaca od  
ukončenia funkčného obdobia. Vyhlásenie výberového konania sa zverejňuje v zbierke  
zákonov. Dĺžka prihlasovania nesmie byť kratšia ako tridsať dní. Prihlášky podané po termíne  
alebo nekompletné prihlášky ministerstvo odmietne. Sťažnosť je prípustná do ôsmych dní.  
Príslušný súd musí rozhodnúť do tridsiatich dní. Prihláška obsahuje životopis s popisom  
60  
profesijnej činnosti, šesťročný strategický plán práce štátnej prokuratúry a dôkazy  
61  
preukazujúce splnenie podmienok.  
Rada štátnych prokurátorov ústne vypočuje kandidátov. V zmysle rokovacieho  
poriadku Rady štátnych prokurátorov sú jej zasadnutia neverejné. Môže sa však uzniesť na  
62  
tom, že rokovanie alebo jeho časť bude prístupné verejnosti. Po vyhodnotení prihlášok  
a vykonaní vypočutí vypracuje rada štátnych prokurátorov návrh obsahujúci meno jedného  
alebo viacerých kandidátov na vymenovanie. Ak je mien viacero, tak možno určiť preferenciu.  
Pri vypracovaní návrhu sa berie do úvahy strategický plán, prezentácia počas ústneho  
vypočutia, profesijná kvalifikácia a znalosti, skúsenosti, odporúčania a výsledky pri výkone  
63  
funkcie prokurátora. Rozhoduje sa dvojtretinovou väčšinou všetkých členov. Návrh sa  
doručí kandidátom. Kandidáti môžu do ôsmych dní od doručenia návrhu vzniesť  
odôvodnené pripomienky k návrhu a do ôsmych dní od doručenia pripomienok alebo po  
uplynutí lehoty na podávanie pripomienok pripraví rada štátnych prokurátorov konečný  
návrh. Národné zhromaždenie pozve navrhnutých kandidátov prezentovať ich strategický  
plán a zodpovedať otázky súvisiace s ich kandidatúrou. Prezentácie sú verejné. Národné  
64  
zhromaždenie nie je viazané návrhom Rady štátnych prokurátorov.  
59 Článok 111 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-  
rs/vsebina/104629 [cit.25.05.2020].  
60 Musí obsahovať najmä vyhodnotenie situácie na štátnej prokuratúre, hodnotenie rizík a príležitostí pri zlepšovaní  
jej činnosti, spôsob tvorby a harmonizácie trestnej politiky, prioritné oblasti záujmu a spôsob dosahovania  
stanovených cieľov.  
61 Článok 112 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-  
rs/vsebina/104629 [cit.25.05.2020].  
63 Článok 105 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-  
rs/vsebina/104629 [cit.25.05.2020].  
64 Článok 113 až 115 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-  
uradni-list-rs/vsebina/104629 [cit.25.05.2020].  
32  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
65  
Uchádzač musí splniť všeobecné podmienky , a to, že: je občanom Slovinskej  
republiky, a aktívne ovláda slovinský jazyk, má spôsobilosť na právne úkony v plnom  
rozsahu, je zdravotne spôsobilý, dosiahol vek 30 rokov (pričom horná hranica veku je 64  
rokov), dosiahol druhý stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore právo, absolvoval štátnu  
právnu skúšku, nebol odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu a nebolo proti nemu  
66  
vznesené obvinenie. Okrem všeobecných podmienok musí uchádzač o pozíciu generálneho  
prokurátora spĺňať nasledovné podmienky: osobitné podmienky platné pre sudcu  
Najvyššieho súdu (po vykonaní štátnej právnej skúšky úspešne vykonával súdnu funkciu  
67  
najmenej 15 rokov alebo má najmenej 20 rokov odbornej praxe v právnej práci ) alebo úspešne  
pôsobil ako prokurátor vo funkcii vedúceho prokurátora minimálne päť rokov, alebo úspešne  
68  
pôsobil ako prokurátor vo funkcii okresného prokurátora minimálne desať rokov.  
Prvky verejnej kontroly  
Výber generálneho prokurátora v Slovinskej republike obsahuje viacero prvkov, ktoré  
zabezpečujú verejnosť celého procesu. Výberové konanie je zverejnené v zbierke zákonov a  
prihlásiť sa môže každý, kto predpokladá, že spĺňa kritériá. Výberový proces v Národnom  
zhromaždení musí byť verejný. Návrh sa prerokuje na zasadnutí výborov. Kandidáti  
predstavia svoje plány a odpovedajú na otázky, výbory potom spoločne prijmú odporúčanie  
a k návrhu sa následne koná rozprava v pléne.  
Kto navrhuje kandidáta  
Kandidáti sa uchádzajú o post generálneho prokurátora vo výberovom konaní.  
Prihlásiť sa teda môže každý, kto splní podmienky.  
V ktorých prípadoch je možné danú osobu odvolať  
Generálneho prokurátora možno uvoľniť z funkcie z nasledovných dôvodov:  
-
-
-
neplnenie úloh správy štátnej prokuratúry v súlade s nariadeniami alebo ich neplnenie  
v stanovených lehotách,  
poruší nariadenia alebo iným spôsobom naruší nezávislosť prokurátora pri výkone  
jeho funkcie,  
nesplní svoje povinnosti, čím sa preukáže, že nie je vhodný do riadiacej funkcie,  
65 Článok 23 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-  
rs/vsebina/104629 [cit.19.05.2020].  
66 Článok 8 zákona o súdne službe. Dostupné na internete http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=ZAKO334  
[cit.19.05.2020].  
67 Článok 12 zákona o súdne službe. Dostupné na internete http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=ZAKO334  
[cit.19.05.2020].  
68 Článok 26 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-  
rs/vsebina/104629 [cit.19.05.2020].  
33  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
-
ak prokuratúra, ktorú vedie, nedosiahne dva po sebe nasledujúce roky stanovenú  
úspešnosť trestného stíhania bez odôvodnenia, podľa ročného plánu práce  
prokuratúry prijatej vedúcim prokuratúry.  
Predseda Rady štátnych prokurátorov na základe požiadavky Rady štátnych  
prokurátorov alebo ministra vypracuje správu o údajných porušeniach alebo skutočnostiach,  
ktoré odôvodňujú odvolanie z uvedených dôvodov. V predmetnom prípade má predseda  
právo nahliadnuť do spisov, registrov a iných dokumentov prokuratúry súvisiacich  
s odvolaním.  
Generálny prokurátor musí dostať priestor, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým  
skutočnostiam a údajným porušeniam. Správa a vyjadrenie generálneho prokurátora sa zašle  
štátnej rade prokurátorov, ktorá má právo navrhnúť Národnému zhromaždeniu odvolanie  
generálneho prokurátora. Pred prijatím rozhodnutia zašle Národné zhromaždenie návrh na  
odvolanie vláde, ktorá zaujme stanovisko.  
3.2 Analýza krajín EÚ, kde je prokuratúra súčasťou justičnej moci alebo exekutívy  
ČESKÁ REPUBLIKA  
Zhrnutie  
Najvyšší štátny zástupca je menovaný vládou na návrh ministra spravodlivosti. Jeho funkčné  
obdobie nie je stanovené (tzn. je menovaný na dobu neurčitú). Rovnako nie sú stanovené ani  
podmienky, kedy možno odvolať najvyššieho štátneho zástupcu. Pracovný pomer štátneho  
zástupcu sa riadi zákonníkom práce, ak osobitný zákon nestanovuje inak.  
V Českej republike v zmysle čl. 80 Ústavy Českej republiky štátne zastupiteľstvo  
zastupuje verejnú žalobu v trestných veciach. Vykonáva aj iné úlohy v zmysle § 4 zákona č.  
283/1993 Sb. o štátnom zastupiteľstve. V zmysle § 18 ods. 6 tohto zákona sa pracovný pomer  
štátnych zástupcov spravuje zákonníkom práce, ak nie je stanovené inak.  
Potrebné je uviesť, že Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky pripravilo návrh  
zákona, ktorý by mal pozmeniť podmienky a spôsob menovania najvyššieho štátneho  
zástupcu. Návrh zákona bol predložený do pripomienkového konanie v júni minulého roka.  
Návrh zákona by zrušil možnosť odvolať najvyššieho štátneho zástupcu bez udania dôvodu.  
69  
Stanovil by, že vedúcim štátnym zástupcom môže byť menovaný iba štátny zástupca, ktorý  
svojimi odbornými znalosťami, profesijnými skúsenosťami a morálnymi vlastnosťami dáva  
69 Tento pojem zahŕňa aj najvyššieho štátneho zástupcu, okrem neho aj vrchných, krajských a okresných štátnych  
zástupcov.  
34  
 
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
záruky riadneho výkonu predmetnej funkcie. Pri najvyššom štátnom zástupcovi by sa  
stanovila povinnosť právnej praxe najmenej 15 rokov, z toho minimálne 10 rokov ako sudca  
alebo prokurátor. Vedúcim štátnym zástupcom by sa nemohol stať štátny zástupca, voči  
ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie, pokiaľ nebolo zahladené. Predmetná právna  
úprava by zaviedla aj sedemročné funkčné obdobie najvyššieho štátneho zástupcu bez  
možnosti opätovnej kandidatúry. Odvolanie by bolo možné iba v disciplinárnom konaní.  
Stratu funkcie možno uložiť za zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z výkonu funkcie  
vedúceho štátneho zástupcu.  
Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady  
V zmysle § 9 zákona č. 283/1993 Sb. o štátnom zastupiteľstve menuje najvyššieho  
štátneho zástupcu vláda na návrh ministra spravodlivosti. Menuje ho na dobu neurčitú.  
Štátnym zástupcom môže byť menovaný štátny občan Českej republiky, ktorý je spôsobilý na  
právne úkony, bezúhonný, ku dňu menovania dosiahol vek najmenej 25 rokov, získal  
vysokoškolské vzdelanie štúdiom magisterského študijného programu v oblasti práva na  
vysokej škole v Českej republike, úspešne zložil záverečnú skúšku, jeho morálne vlastnosti  
dávajú záruku, že bude funkciu riadne vykonávať, a súhlasí so svojím menovaním do funkcie  
štátneho zástupcu a s pridelením k určitému štátnemu zastupiteľstvu.  
Kto navrhuje kandidáta: minister spravodlivosti.  
V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať  
Vláda na návrh ministra spravodlivosti môže odvolať najvyššieho štátneho zástupcu.  
70  
Podmienky, za ktorých možno najvyššieho štátneho zástupcu odvolať, nie sú stanovené.  
FRANCÚZSKO  
Zhrnutie  
Francúzsky systém prokuratúry predstavuje osobitnú skupinu, keď v zásade sa považuje za  
súčasť súdnictva. Prokuratúra bola podriadená ministerstvu spravodlivosti, ale v posledných  
rokoch prebiehajú snahy o posilnenie nezávislosti prokuratúry. Odlišnosť sa prejavuje vo  
viacerých aspektoch, napríklad absenciou ekvivalentu k slovenskému generálnemu  
prokurátorovi, keď generálnemu prokurátorovi pri kasačnom dvore nie sú podriadené nižšie  
postavené prokuratúry. Generálneho prokurátora pri kasačnom dvore menuje prezident  
70 Zákona č. 283/1993 Sb. o štátnom zastupiteľstve v znení neskorších predpisov  
35  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
republiky, potom, čo Najvyššia rada súdnictva zaujme stanovisko ku kandidátovi. Stanovisko  
nie je záväzné, ale rešpektuje sa. V budúcnosti by malo byť záväzným.  
Vo Francúzsku je možné pod pojmom generálny prokurátor identifikovať generálneho  
prokurátora, ktorý pôsobí pri kasačnom dvore. Treba však podotknúť, že existuje aj pozícia  
generálneho prokurátora, ktorý pôsobí pri každom odvolacom dvore. Je však nutné dodať, že  
generálny prokurátori pri odvolacích dvoroch nie sú podriadení generálnemu prokurátorovi  
pri kasačnom dvore. Na vrchole hierarchie stojí minister spravodlivosti v zmysle čl. 5  
71  
nariadenia č. 58-1270 z 22.12.1958 o postavení súdnictva (ďalej len ako „nariadenie o  
postavení súdnictva“).  
Je nutné podotknúť, že francúzsky systém prechádza zmenami a v súčasnosť sa dá  
označiť za prechodný stav.  
Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady  
72  
Generálny prokurátor pri kasačnom dvore je menovaný dekrétom prezidenta na  
základe stanoviska Najvyššej rady súdnictva v zmysle čl. 38 nariadenia o postavení súdnictva.  
Návrh podáva minister spravodlivosti. Prihlásiť sa však môžu viacerí kandidáti.  
Podstatnou odlišnosťou od slovenskej právnej úpravy je fakt, že pod súdnictvo sú  
zaradení nielen sudcovia, ale aj prokurátori. Preto sa Najvyššia rada súdnictva nevenuje iba  
sudcom, ale aj prokurátorom. V zmysle čl. 65 Ústavy Francúzskej republiky má Najvyššia rada  
súdnictva 2 časti. Prvá časť má právomoci voči sudcom a druhá časť voči prokurátorom. Časti  
s právomocou voči prokurátorom predsedá (generálny prokurátor pri kasačnom dvore) a  
ďalšími členmi sú piati prokurátori, jeden sudca, praktizujúci právnik a šiesti kvalifikovaní  
prominentní občania (nesmú byť poslancami, súčasťou súdnictva alebo súčasťou správneho  
súdnictva, dvoch menuje prezident, dvoch predseda Národného zhromaždenia a dvoch  
Senátu, k nomináciám predsedov sa vyjadruje príslušný výbor danej komory).  
Kandidát musí spĺňať nasledovné kritériá: mať požadované vzdelanie, byť občanom  
Francúzskej republiky, mať občianske práva, mať dobrý charakter, splniť všetky povinnosti v  
zmysle zákona o štátnej službe, splniť podmienky fyzickej spôsobilosti pre plnenie povinností,  
berúc do úvahy možnosti kompenzácie v prípade postihnutia.  
[cit.18.05.2020].  
36  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Prvky verejnej kontroly  
Návrh na vymenovanie a zoznam kandidátov sa podáva príslušnej časti Najvyššej rady  
súdnictva. Návrh na vymenovanie je následne zaslaný vedúcim predstaviteľom na kasačnom  
dvore, na odvolacích súdoch, na najvyššom odvolacom súde, generálnemu inšpektorovi,  
vedúcemu generálneho inšpektorátu spravodlivosti, riaditeľom a vedúcim odborov ústrednej  
správy Ministerstva spravodlivosti, ktorí rozpošlú návrh sudcom a prokurátorom, ktorí  
spadajú pod ich právomoc alebo odbor. Predmetný dokument je zaslaný aj odborom.  
V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať  
Generálneho prokurátora možno odvolať z disciplinárnych dôvodov.  
NEMECKO  
Zhrnutie  
Podobne ako napr. v Rakúsku sú prokurátori zamestnancami v štátnej službe a ich vzdelanie  
a prax sú takmer totožné s podmienkami pre získanie statusu sudcu. Spôsob navrhovania,  
vymenovania a odvolania funkcie generálneho prokurátora je v Nemecku podobný ako  
v prípade Rakúska. Jemným rozdielom je vek odchodu do dôchodku, ktorý je o dva roky vyšší  
ako v Rakúsku. Generálny prokurátor je priamym podriadeným ministra spravodlivosti,  
ktorý ho nominuje. Prezident je jediným oprávneným subjektom na odvolanie generálneho  
prokurátora formou ukončenia štátnej služby odchodom „do dočasného dôchodku.“ Takýmto  
prípadom bol v roku 2015 odchod generálneho prokurátora Haralda Rangeho, ktorý podľa  
mienky ministra spravodlivosti Heika Maasa porušil práva investigatívnych novinárov.  
Minister spravodlivosti podal návrh prezidentovi, ktorý po posúdení danej veci rozhodol,  
73  
a Rangeho poslal do dočasného dôchodku.  
V Spolkovej republike Nemecko (ďalej tiež "SRN") je prokuratúra koncipovaná  
podobne ako v Rakúsku a jej zameranie sa orientuje iba na trestné právo. Na úrady  
prokuratúry je nazerané ako na nezávislé orgány správy trestného súdnictva, ktoré sú  
hierarchicky postavené na úroveň súdov. Vzhľadom k federatívnemu usporiadaniu Nemecka  
sa štruktúra nemeckej prokuratúry, respektíve celej justície, člení na dve základné úrovne, a  
to úroveň spolkovú, pokrývajúcu územie celej federácie, a úroveň regionálnu, ktorá sa  
vzťahuje na vlastné teritórium jednotlivých spolkových krajín.  
37  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Generálny prokurátor Spolkovej republiky Nemecko nie je súčasťou súdnej moci, ale  
výkonnej a podlieha úradnému dohľadu federálneho ministerstva spravodlivosti a ochrany  
74  
spotrebiteľa. Preto v spolkovej vláde a vo vzťahu ku komorám parlamentu nesie spolkový  
minister spravodlivosti politickú zodpovednosť za prácu spolkového prokurátora. Navyše,  
generálny prokurátor Spolkovej republiky Nemecko nemá právo vydávať pokyny  
prokurátorom v jednotlivých spolkových krajinách. Možnosť odňať vec má právo len  
v závažných prípadoch (teroristické trestné činy, špionáže, vlastizrada, trestné činy genocídy,  
proti ľudskosti a vojenské zločiny), pričom jeho rozhodnutia sú v predmetných veciach  
75  
všeobecne záväzné a nie je ich možné napadnúť inými procesnými prostriedkami.  
Spôsob voľby  
Generálny prokurátor Spolkovej republiky Nemecko je vymenovaný prezidentom  
Spolkovej republiky Nemecko na dobu neurčitú v zmysle § 149 ústavného zákona o súdnictve  
76  
(GVG). K návrhu osoby generálneho prokurátora vyjadruje stanovisko aj horná komora  
parlamentu (Spolková rada – Bundesrat). Jeho činnosť a postavenie podlieha všeobecným  
zásadám a ustanoveniam zákona o štátnej službe a podľa výslovných zákonných ustanovení  
je tzv. „politickým štátnym zamestnancom“ v zmysle § 54 ods. 1 (5) zákona o federálnej štátnej  
službe.  
Kvalifikačné predpoklady  
Pokiaľ ide o predpoklady pre výkon funkcie, nemecký právny poriadok stanovuje v  
zásade rovnaké požiadavky pre prokurátorov i pre sudcov podobne ako v Rakúsku.  
Vzhľadom k diferenciácii právnej úpravy do jednotlivých krajinských predpisov sa  
predpoklady pre výkon verejnej služby môžu v rôznych častiach Nemecka líšiť. V prvom rade  
sa v zmysle § 9 zákona o doch (DRiG) musí jednať o nemeckého občana disponujúceho  
morálnymi kvalitami a sociálnymi zručnosťami na výkon daného povolania. Všeobecným  
základom je absolvovanie najmenej siedmich semestrov štúdia práva zakončeného tzv. prvou  
štátnou skúškou v danom odbore. Uchádzač o funkciu potom musí v rámci dvojročnej  
čakateľskej doby podstúpiť praktickú stáž v rámci súdov jednotlivých spolkových krajín. Po  
vykonaní druhej štátnej skúšky sa z radov absolventov stávajú tzv. asesori, ktorí sa už ďalej  
môžu uplatniť ako v štátnej správe, tak aj v advokácii alebo v rámci iných právnických profesií.  
74 GERICHTVERFASSUNGGESSETZ: Bundesministerium der Justiz und für Verbraucherschutz, Dostupné na  
75 SCHMIDT, H.: Státní zastupitelství v Německu. Státní zastupitelství č. 4/2012  
38  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Po prijatí do služby v rámci justičnej správy čaká vybraného uchádzača ešte trojročná  
skúšobná doba, počas ktorej získavajú potrebné skúsenosti na súdoch nižšieho stupňa. Prax  
pritom vykonávajú nielen ako sudcovia, ale tiež ako prokurátori. Pre nemecké prostredie totiž  
platí všeobecne pravidlo, že sudcom sa nestane osoba, ktorá by nezískala tiež prax ako  
prokurátor. Po uplynutí skúšobnej doby sú potom prokurátori zvyčajne menovaní ministrom  
77  
spravodlivosti danej krajiny na zvyšok ich služobnej doby.  
Kto navrhuje kandidáta  
Spolkového generálneho prokurátora Spolkového súdneho dvora a spolkových  
prokurátorov vymenúva v zmysle § 149 ústavného zákona o súdoch (GVG) nemecký  
spolkový prezident na návrh spolkového ministra spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa a so  
súhlasom Spolkovej rady (Bundesrat).  
V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať  
78  
V zmysle § 54 ods. 1 (5) spolkového zákona o štátnej službe (BBG) je možné odvolať  
kedykoľvek generálneho prokurátora. Rozhodnutie vydáva prezident Spolkovej republiky  
Nemecko, a ako už bolo spomenuté, odvolať generálneho prokurátora môže, avšak dôvod  
nemôže byť svojvoľný, napríklad politický. Správne súdy totiž posudzujú, či bol návrh na  
odvolanie generálneho prokurátora prezidentom podaný len z čisto subjektívnych dôvodov,  
resp. na základe objektívnych skutočností. Odchádzajúci federálny generálny prokurátor  
Spolkovej republiky Nemecko ostáva po odvolaní v tzv. „dočasnom dôchodku“ do doby, kým  
nie je vymenovaný za štátneho zamestnanca napríklad u iného služobného úradu  
(zamestnávateľa). Úrad v ktorom má v budúcnosti pôsobiť (nie je vylúčené ani opätovné  
zvolenie za generálneho prokurátora), musí patriť do rovnocennej kategórie s aspoň  
rovnakým tarifným platom ako predchádzajúci služobný úrad. Okrem rozhodnutia  
prezidenta Spolkovej republiky Nemecko je ďalším obmedzením v tomto ohľade maximálna  
veková hranica pre túto službu, ktorá v súčasnosti predstavuje 67 rokov.  
77 Parlamentní institut: Právní úprava státního zastupitelství ve vybraných zemích. Praha: Poslaněcká sněmovna  
78 Účinné znenie zákona je dostupné v nemčine na: https://www.gesetze-im-internet.de/bbg_2009/__54.html  
39  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
POĽSKO  
Zhrnutie  
Personálne obsadzovanie postu generálneho prokurátora v Poľskej republike je veľmi  
špecifické, keďže sa ním stáva minister spravodlivosti ex officio. Dochádza tak k personálnej  
únii, keďže oficiálne sú oba posty oddelené, ale zastáva ich ten istý človek. Hoci sú stanovené  
špecifické podmienky, ktoré musí kandidát spĺňať, tak pre kandidáta na ministra  
spravodlivosti by nemali predstavovať problém. Inak platia pri menovaní a odvolávaní  
pravidlá stanovené pre ministrov.  
V Poľskej republike zastával do roku 2010 a od roku 2016 funkciu generálneho  
prokurátora minister spravodlivosti. Medzi rokmi 2010 až 2016 boli uvedené funkcie  
oddelené, ale došlo k ich opätovnému zlúčeniu zákonom o prokuratúre. V zmysle čl. 2  
predmetného zákona prokuratúra vykonáva úlohy v oblasti stíhania trestných činov a stráži  
vládu práva. Na čele prokuratúry stojí generálny prokurátor. Čl. 8 ods. 1 udeľuje  
nadriadenému prokurátorovi právomoc zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie podriadeného  
prokurátora. Zmena alebo zrušenie rozhodnutia musí byť písomné a musí byť založené do  
spisu.  
Generálny prokurátor riadi prokuratúru osobne alebo prostredníctvom štátneho  
(krajského) prokurátora a ďalších zástupcov generálneho prokurátora, vydávajúc rozkazy,  
usmernenia a príkazy. V prípade, že generálny prokurátor nemôže vykonávať svoje  
povinnosti, tak ho dočasne zastupuje štátny prokurátor.  
Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady  
V zmysle čl. 1 ods. 2 zákona o prokuratúre vykonáva úrad generálneho prokurátora  
minister spravodlivosti. V zmysle uvedeného článku musí generálny prokurátor spĺňať  
podmienky stanovené v čl. 75 ods. 1 v bodoch 1 až 3 a 8 zákona o prokuratúre, a to:  
-
má iba poľské občianstvo a plné občianske práva, a nebol právoplatne odsúdený za  
úmyselný trestný čin na základe verejnej obžaloby,  
jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne ,  
ukončil vysokoškolské štúdium v Poľsku a získal magisterský titul alebo vyštudoval  
právo v zahraniční a získal titul, ktorý je uznávaný v Poľsku,  
79  
-
-
79 Poľský zákon uvádza frázu jest nieskazitelnego charakteru, ktorá však nemá presnú definíciu. Uvedená  
charakteristika podlieha individuálnemu hodnoteniu. Predmetný termín nezahŕňa iba bezúhonnosť, ale aj fakt, že  
posudzovaná osoba je vážená aj za jej osobitné etické vlastnosti (čestnosť, nestrannosť, svedomitosť,  
zodpovednosť a slušné správanie).  
40  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
-
neslúžil, nepracoval a nebol spolupracovníkom orgánov štátnej bezpečnosti  
uvedených v čl. 5 zákona z 18. decembra 1998 o Inštitúte národnej pamäti - Komisii pre  
stíhanie zločinov proti poľskému národu, ani nebol sudcom, ktorý svojím rozhodnutím  
porušil dôstojnosť úradu tým, že ohrozil nezávislosť súdnictva, čo bolo potvrdené  
právoplatným rozsudkom.  
Kto navrhuje kandidáta  
Ministra spravodlivosti v zmysle článku 154 odseku 1 Ústavy Poľskej republiky  
navrhuje predseda vlády.  
V ktorých prípadoch je možné danú osobu odvolať  
Podmienky na odvolanie generálneho prokurátora sa zhodujú s podmienkami pre  
odvolanie ministra.  
RAKÚSKO  
Zhrnutie  
Požiadavky na získanie pozície prokurátora v Rakúsku sú takmer totožné  
k požiadavkám na získanie pozície sudcu (viď § 26 RStDG). Prokurátori sú navyše štátnymi  
zamestnancami a nie verejnými funkcionármi. Generálny prokurátor má so štátom uzavretú  
tzv. zmluvu o federálnej štátnej službe. Z toho dôvodu je priamym nadriadeným generálneho  
prokurátora minister spravodlivosti ako vedúci služobného úradu. Minister spravodlivosti  
má navyše po vypočutí komisiou pozostávajúcou zo štyroch vyššie spomenutých členov aj  
nominačnú právomoc v súvislosti s generálnym prokurátorom. Spolkový prezident je  
následne oprávneným subjekt na vymenovanie generálneho prokurátora (v prípade ak nie je  
vymenovaný, toto právo prechádza na predsedníctvo dolnej komory parlamentu). Horná  
komora parlamentu má vždy právo vyjadriť názor k navrhovanému kandidátovi na  
predmetnú funkciu. Ostatné prípady odvolania generálneho prokurátora vyžadujú buď  
dosiahnutie dôchodkového veku, disciplinárny prehrešok, resp. zdravotné dôvody.  
Rakúska ústava v čl. 90a (B-VG) upravuje základné náležitosti týkajúce sa prokuratúry:  
„Prokurátori sú orgány všeobecnej jurisdikcie. V konaniach za činy, ktorým hrozí trest, vykonávajú  
vyšetrovacie a obvinenia. Federálny zákon stanovuje podrobnejšie predpisy týkajúce sa ich záväznosti  
41  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
80  
pre pokyny svojich orgánov.“ Z predmetného ustanovenia je možné vidieť, že prokurátori sa  
rigidne venujú otázkam trestného práva. Daný článok bol zavedený v rámci rakúskej právnej  
úpravy až ústavným zákonom účinným od 1. januára 2008. Ďalšie ustanovenia o štruktúre  
81  
a fungovaní systému prokuratúry bližšie upravujú zákon o súdoch a prokuratúre (StAG)  
a zákon o služobnom pomere sudcov a štátnych zástupcov (RStDG). Veľmi dôležitú úlohu  
zohráva pri vymedzení činností a právomocí taktiež rakúsky trestný poriadok.  
Generálny prokurátor zastáva funkciu prokurátora v súlade s oddielom 175 zákona  
o služobnom pomere sudcov a prokurátorov (RStDG). Jednotliví prokurátori pôsobia v rámci  
klasickej sústavy súdov, pričom generálna prokuratúra pôsobí pri Najvyššom súde a je priamo  
prepojená s Ministerstvom spravodlivosti. Generálna prokuratúra nezodpovedá za prijímanie  
sťažností týkajúcich sa štátnych prokurátorov alebo vyšších štátnych prokurátorov.  
Rozdelenie sústavy prokuratúr odkazuje podobne ako pri Nemecku na spolkové zriadenie  
krajiny. V rámci jednotlivých samostatných územných jednotiek pôsobia klasické  
prokuratúry/štátne zastupiteľstvá na okresnej, krajskej až po najvyššiu úroveň. Z toho  
dôvodu, okrem generálnej prokuratúry pôsobí na území Rakúska aj tzv. najvyššie štátne  
zastupiteľstvo. Medzi danými subjektmi – generálnou prokuratúrou a najvyšším štátnym  
82  
zastupiteľstvom však neexistuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti, sú na rovnakej úrovni.  
Rakúski prokurátori sú podobne ako v Nemecku štátnymi zamestnancami. Z toho  
dôvodu je priamym nadriadeným generálneho prokurátora spolkový minister spravodlivosti  
ako vedúci služobného úradu.  
Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady  
Spôsob vymenovania jednotlivých prokurátorov upravuje zákon o služobnom pomere  
sudcov a prokurátorov (RStDG). Systematika tohto zákona je postavená na podrobnej úprave  
podmienok a spôsobu vymenovania sudcov s tým, že tieto ustanovenia sa až na určité  
výnimky vzťahujú aj na podmienky menovania prokurátorov. Táto všeobecná úprava je  
doplnená štvrtou časťou zákona, ktorá zakotvuje odlišnosti a výnimky z pravidiel určených  
pre sudcov rakúskych súdov. Prokurátori sú teda povinní splniť rovnaké náležitosti pri  
80 BUNDESRECHT KONSOLIDIERT: Gesamte Rechtsvorschrift für Bundes-Verfassungsgesetz, Fassung vom 06.05.2020.  
06.05.2020].  
[cit. 07.05.2020].  
42  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
výberovom procese ako sudcovia. Na danú úpravu upozorňovalo aj občianskej združenie Via  
83  
Iuris vo svojej publikácii z roku 2019 vzhľadom k náročnosti získania funkcie prokurátora.  
Zákon o služobnom pomere sudcov a prokurátorov (RStDG) stanovuje, že  
prokurátorom môže byť vymenovaná iba osoba, ktorá spĺňa podmienky vymenovania za  
sudcu podľa § 26 daného zákona. Toto ustanovenie tak odkazuje na podmienky výkonu  
funkcie, ktoré sú kladené tak na sudcu ako aj na prokurátorov:  
„Podmienky na vymenovanie za sudcu:  
1. spĺňa požiadavky na prijatie do služby súdnej prípravy,  
2. zložil skúšku sudcu a  
3. absolvoval celkovo štyri roky právnej praxe, z toho najmenej jeden rok ako justičnú prípravu.  
(2) Vysokoškolskými profesormi právnickej fakulty domácej univerzity, ktorí sú pôsobia v oblastiach  
uvedených v § 16 ods. 4 písm. 1 až 4, možno vymenovať za sudcov aj bez podmienok podľa odseku 1.  
(3) Federálny minister pre ústavu, reformu, dereguláciu a spravodlivosť môže zmierniť požiadavku  
ročnej právnej praxe v justičnej prípravnej službe podľa odseku 1 č. 3, ak sa nestretol žiaden rovnocenný  
konkurent, ktorý spĺňa požiadavky na vymenovanie.“  
Prvky verejnej kontroly  
Spôsob výberu vhodného kandidáta na funkciu prokurátora upravuje zákon o sudcoch  
a prokurátoroch v § 180 a nasl. (RStDG). Podľa danej úpravy musí byť za účelom obsadenia  
voľných pozícií prokurátorov vždy vypísané výberové konanie. To musí vždy obsahovať  
informáciu o tom, aké miesto v rámci systému prokuratúry je obsadzované a tiež informáciu  
o tom, že uchádzač musí spĺňať zákonné podmienky pre vymenovanie. Výberové konanie sa  
musí konať najviac tri mesiace pred, najneskôr ale počas jedného mesiaca po tom, ako sa  
pozícia prokurátora uvoľní. Informácie o vypísaní výberového konania musí byť vždy  
uvedená v úradnom vestníku viedenského denníka (Wiener Zeitung) a mimo to má byť  
zverejnená aj inými vhodnými spôsobmi. Pre podanie žiadosti uchádzačov o takú pozíciu sa  
stanovuje v rámci výberového konania lehota, ktorá však nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.  
Žiadosti uchádzačov o pozície prokurátorov musia byť doručené na prokuratúry, ktoré  
voľnú pozíciu vypísali. Komisie potom odovzdajú túto žiadosť na odborné posúdenie  
spôsobilosti uchádzača zvláštnej personálne komisii zriadenej podľa zákona o služobnom  
pomere sudcov a prokurátorov (RStSG). Tieto komisie sú zriaďované pri generálnej  
prokuratúre a pri vrchných prokuratúrach a ich úlohou je vyhodnocovať prihlášky doručené  
do výberového konania. Prihlášky sa zverejňujú vždy online. Následne sa prostredníctvom  
ústneho pohovoru s uchádzačom zisťujú jeho osobné kvality a predpoklady. Každá z týchto  
personálnych komisií je štvorčlenná a jej členovia musia sami spĺňať podmienky pre možné  
83 VIA IURIS: Návrhy opatrení prokuratúra. Dostupné na internete:https://viaiuris.sk/wp-  
content/uploads/2019/11/VIA-IURIS_navrhyopatreni_prokuratura.pdf, [cit. 06.05.2020].  
43  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
vymenovanie na pozíciu prokurátora. Na základe vykonaných šetrení a zohľadnenia  
výsledkov podá komisia ministerstvu spravodlivosti návrh na vymenovanie príslušnej osoby  
prokurátorom. Právo menovania prokurátorov má spolkový prezident, ktorý však z väčšej  
časti delegoval toto právo na spolkového ministra spravodlivosti. Generálny prokurátor teda  
musí v prvom rade dosiahnuť status prokurátora a splniť vyššie spomenuté požiadavky.  
K otázke výberu kandidáta na generálneho prokurátora: personálna komisia pôsobiaca  
na Ministerstve spravodlivosti, ktorá je zodpovedná za prešetrenie návrhu kandidáta na  
generálneho prokurátora v zmysle § 181 ods. 1 zákona o sudcoch a prokuratúre, sa kreuje na  
obdobie piatich rokov. Ako všetky výberové komisie, aj táto obsahuje štyroch členov, pričom  
každý člen musí byť sám zvoliteľný za prokurátora. Federálny minister  
spravodlivosti/ministerka spravodlivosti posiela do danej komisie vždy jedného muža a jednu  
ženu, z ktorých jeden člen jej predsedá. Ďalším členom komisie je zástupca/zástupkyňa Únie  
štátnych zástupcov. Posledným členom/členkou v komisii na prešetrenie pozície generálneho  
prokurátora je zástupca výboru Federálneho ministerstva spravodlivosti.  
Verejnosť teda má možnosť vidieť profesijné životopisy jednotlivých kandidátov na  
obsadzované funkcie prokurátorov vždy online so všetkými potrebnými údajmi. Ustanovenia  
o podmienkach a náležitostiach výberového procesu generálneho prokurátora, konkrétne  
prvky verejného vypočutia a pod. však rakúsky zákon o sudcoch a prokuratúre nespomína.  
Kto navrhuje kandidáta  
Po posúdení jednotlivých kandidátov vyššie spomenutou komisiou vybraného  
kandidáta navrhuje priamo minister spravodlivosti. K jeho kandidatúre sa však vyjadruje  
horná komora parlamentu a vymenováva ho spolkový prezident. V roku 2016 sa súčasný  
generálny prokurátor Dr. Franz Plöchl stal generálnym prokurátorom aj napriek tomu, že  
84  
v danom čase nebol vymenovaný prezidentom (v tom čase nebola obsadená daná pozícia) .  
Generálneho prokurátora navrhol minister spravodlivosti a vymenovalo ho predsedníctvo  
85  
dolnej komory parlamentu.  
Okrem generálneho prokurátora sú v súčasnosti generálni prokurátori vymenovaní  
štyria vedúci skupín s titulom prvý generálny advokát a trinásť zástupcov vedúceho  
generálneho prokurátora s titulom generálny advokát.  
84 Heinz Fischer skončil v úrade 8. júla 2016, pričom jeho nástupca Alexander van Der Bellen nastúpil 26. januára  
2017.  
85 DER STANDARD: Plöchl ist neuer Leiter der Generalprokuratur und des Weisungsrates, Dostupné na  
des-weisungsrates, [cit. 06.05.2020].  
44  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
V ktorých prípadoch je možné danú osobu odvolať  
Na generálneho prokurátora sa vzťahujú v predmetnej otázke rovnaké ustanovenia  
ako pri všetkých prokurátoroch. Preto je dôchodkový vek generálneho prokurátora, rovnako  
ako všetkých ostatných prokurátorov 65. rok života. Podľa § 13 ods. 2 BDG (zákon o štátnej  
službe) z roku 1979 spolkový minister spravodlivosti môže odložiť odchod do dôchodku, ak  
existuje dôležitý úradný záujem na zachovaní funkcie generálneho prokurátora. Takéto  
odloženie je prípustné najviac o jeden kalendárny rok (a to aj viackrát za sebou), pričom horná  
hranica veku, po ktorom už odložiť odchod do dôchodku nie je možné je 70. rokov.  
Z uvedeného vyplýva, že po dosiahnutí dôchodkového veku je možné ešte päť rokov  
ponechať generálneho prokurátora vo funkcii.  
Okrem tohto odchodu do dôchodku súvisiaceho s vekom existuje aj možnosť odchodu  
do dôchodku z dôvodu práceneschopnosti podľa § 14 BDG z roku 1979 (zákon o štátnej  
službe), ak generálny prokurátor už nemôže zo zdravotných dôvodov vykonávať svoje  
povinnosti.  
Podľa § 15a BDG (zákon o štátnej službe) existovala možnosť, že odvolanie  
generálneho prokurátora nastalo ex officio z dôležitého úradného záujmu. To bolo však možné  
iba vtedy, ak už generálny prokurátor dosiahol 738. mesiac života, t. j. 61,5 rokov, z čoho mu  
vyplýva právo na odpočinok. V roku 2017 bolo dané ustanovenie zrušené.  
Generálneho prokurátora je možné odvolať tiež podľa §§ 101 a nasl. zákona o súdoch  
a prokuratúre (RStDG) po uskutočnení disciplinárneho konania z dôvodu porušenia úradnej  
alebo profesionálnej povinnosti. V zmysle § 111 ods. 5 zákona o súdoch a prokuratúre (RStDG)  
je príslušným na prejednanie a rozhodnutie vo veci disciplinárneho priestupku generálneho  
prokurátora Najvyšší súd Rakúska.  
45  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Záver  
Porovnávacia analýza sa zamerala na zmapovanie aspektov voľby a odvolávania  
generálneho prokurátora vo všeobecnosti a s ohľadom na praktikum vybraných desiatich  
krajín – Česká republika, Francúzska republika, Chorvátska republika, Litovská republika,  
Lotyšská republika, Maďarsko, Spolková republika Nemecko, Poľská republika, Rakúska  
republika a Slovinská republika. V prvej časti analýzy sme sa zamerali na všeobecné  
informácie a prax ohľadom podmienok nominácie, vymenovania a odvolávania generálnych  
prokurátorov v 28 krajinách (členské štáty EÚ a Spojené kráľovstvo). Ďalej boli analyzované  
aj odporúčania Benátskej komisie, ktoré môžu slúžiť na zefektívnenie, väčšiu nezávislosť  
a odstránenie možných nedostatkov súvisiacich so zaužívanými praktikami pri voľbe  
generálneho prokurátora. Posledná časť analýzy zmapovala praktiky vo vybraných desiatich  
krajinách s príslušným odôvodnením výberu predmetných krajín a odpovedala na majoritu  
vznesených otázok.  
V rámci štúdie je možné vidieť, že existuje niekoľko modelov, akými jednotlivé štáty  
pristupujú k voľbe generálneho prokurátora. Vo väčšine prípadov má nominačnú právomoc  
vláda prostredníctvom jednotlivých výkonných zložiek (ministra spravodlivosti, predsedu  
vlády), resp. sama navrhuje kandidátov na generálneho prokurátora. V štyroch prípadoch je  
celková kreácia (nominácia a vymenovanie) kandidáta na generálneho prokurátora čisto  
v réžii predstaviteľov vlády (Česká republika, Estónska republika, Holandské kráľovstvo  
a Švédske kráľovstvo).  
Prezident, resp. kráľ alebo veľkovojvoda vymenováva v prípade 17 štátov navrhnutých  
kandidátov (Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Cyperská republika, Dánske  
kráľovstvo, Fínska republika, Francúzska republika, Helénska republika, Litovská republika,  
Luxemburské veľkovojvodstvo, Maltská republika, Spolková republika Nemecko, Poľská  
republika, Portugalská republika, Rakúska republika, Rumunská republika, Slovenská  
republika a Španielske kráľovstvo). V troch prípadoch sám navrhuje kandidáta (Cyprus, Litva  
a Maďarsko).  
V dvoch krajinách je možné s určitosťou ustanoviť, že za generálneho prokurátora môže  
byť vymenovaný iba aktívny prokurátor (Maďarsko a Slovensko). V niektorých krajinách sú  
podmienky pre získanie statusu prokurátora a sudcu veľmi podobné, takmer totožné. Preto,  
napríklad v Nemecku, Rakúsku, Lotyšsku a Grécku sa môžu stať generálnymi prokurátormi  
aj sudcovia, pretože spĺňajú podmienku získania statusu prokurátora v zmysle danej  
legislatívy.  
Avšak, vo veľkej väčšine štátov sú generálnymi prokurátormi osoby, ktoré pôsobia,  
resp. pôsobili na pozícii prokurátorov. Ako bolo spomenuté, 19 generálnych prokurátorov  
46  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
pôsobilo ako tzv. kariérni prokurátori, t. j. väčšinu svojej profesionálnej kariéry strávili  
výkonom funkcie prokurátorov. Ďalší traja generálni prokurátori mali prax a pracovali  
v prokuratúre, avšak väčšinu svojej profesionálnej kariéry strávili výkonom iných  
právnických profesií. Z uvedeného vyplýva, že 22 z 28 generálnych prokurátorov mali  
skúsenosti s prácou prokurátora.  
Vzhľadom k tomu, že 19 generálnych prokurátorov sú tzv. kariérnymi prokurátormi  
a postúpili do funkcie generálneho prokurátora priamo z prokuratúr svojich krajín, traja  
generálni prokurátori mali prax s prácou prokurátora, avšak na post generálneho prokurátora  
prišli z iných postov, v nasledujúcich bodoch uvedieme funkcie, v ktorých niektorí generálni  
prokurátori pôsobili pred nástupom do funkcie:  
sudca ESĽP (Holandské kráľovstvo),  
sudca Najvyššieho súdu (Cyperská republika),  
sudca všeobecného súdu (Litovská republika),  
predseda okresného súdu (Švédske kráľovstvo),  
minister spravodlivosti (Poľská republika),  
právnik pôsobiaci v rámci EUROJUST - môže ním byť aj prokurátor a sudca  
(Česká republika),  
advokát (Anglicko a Wales).  
Najvyšší zákonodarný zbor (parlament) je zapojený do procesu ustanovenia  
(navrhovanie, vymenovanie a schvaľovanie kandidátov) generálneho prokurátora iba  
v šiestich krajinách. Právo nominovať kandidáta na následné vymenovanie prezidentom má  
v právomoci parlament Slovenskej republiky. V Litve a Maďarsku podáva návrh na  
vymenovanie generálneho prokurátora prezident a parlament vyjadruje súhlas s navrhnutým  
kandidátom. V Chorvátsku vymenováva parlament generálneho prokurátora na návrh vlády.  
V Lotyšsku vymenováva parlament generálneho prokurátora na návrh predsedu Najvyššieho  
súdu. V Slovinsku volí a vymenováva kandidáta na generálneho prokurátora parlament,  
ktorému navrhuje kandidátov Rada štátnych prokurátorov, pričom vláda zaujíma stanovisko  
k návrhu.  
Analogicky pre účely porovnania sme spracovali spôsoby voľby generálnych  
prokurátorov v rámci krajín, kde patrí generálny prokurátor do systému výkonnej, či súdnej  
moci. V Českej republike je voľba generálneho prokurátora úplne v réžii vlády a jej člena  
(navrhuje minister spravodlivosti a vymenováva vláda) a v Poľskej republike sa stáva  
generálny prokurátor vymenovaním do funkcie ministra spravodlivosti. V prípadoch  
Francúzskej republiky, Spolkovej republiky Nemecko a Rakúskej republiky má právo  
navrhovať kandidátov na generálneho prokurátora minister spravodlivosti a prezident má  
47  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
právo ich vymenovať. V prípade Nemecka a Rakúska sa k osobe nominovanej do funkcie  
generálneho prokurátora vyjadruje aj horná komora parlamentu.  
48  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Použité zdroje  
1. BUNDESRECHT KONSOLIDIERT: Gesamte Rechtsvorschrift für Bundes-  
ummer=10000138, [cit. 06.05.2020].  
2. BUNDESRECHT KONSOLIDIERT: Staatsanwaltschaftsgerecht, Fassung vom 07. 05.  
ummer=10000842, [cit. 07.05.2020].  
3. CIBUĽKA, Ľ. a kol.: Štátoveda. Bratislava: WOLTERS KLUVER, 2017. 358 s. ISBN: 978-  
80-8168-733-4.  
4. DER STANDARD: Plöchl ist neuer Leiter der Generalprokuratur und des Weisungsrates,  
neuer-leiter-der-generalprokuratur-und-des-weisungsrates, [cit. 06.05.2020].  
5. Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza  
informácií) požiadavka č. 3655 Comparative legal analysis of the legislation in other  
countries where the Prosecutor's Office is a part of the Judicial (Komparatívna právna  
analýza legislatívy v iných krajinách kde je prokuratúra súčasťou systému súdnictva)  
[cit. 18.05.2020].  
6. GENERALPROKURATUR: Die Generalinformation. Dostupné na internete:  
7. GERICHTVERFASSUNGGESSETZ: Bundesministerium der Justiz und für  
internet.de/gvg/__149.html, [cit. 06.05.2020].  
8. GIBA, M. a kol.: Ústavné právo. Bratislava: WOLTERS KLUWER, 2019. 481 s. ISBN:  
978-80-571-0086-7.  
9. NARIADENIE Č. 58-1270 z 22.12.1958 O POSTAVENÍ SÚDNICTVA. Dostupné na  
[cit.18.05.2020].  
idUKKCN0Q912Y20150804, [cit.07.05.2020].  
49  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
11. Parlamentní institut: Právní úprava státního zastupitelství ve vybraných zemích. Praha:  
&client=firefox-b-d [cit.07.05.2020].  
15. SCHMIDT, H.: Státní zastupitelství v Německu. Státní zastupitelství č. 4/2012,  
[cit.07.05.2020].  
f [cit.25.05.2020].  
06.05.2020].  
[cit.27.05.2020].  
[cit.15.05.2020].  
22. ZÁKON O PROKURATÚRE MAĎARSKA 2011 CLXIV. Dostupné na internete :  
50