Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
11/2020  
Vybrané aspekty ustanovenia  
a odvolávania generálnych prokurátorov  
(Porovnávacia analýza k parlamentnej tlači č. 108)  
Anotácia:  
Predložený materiál prináša  
prehľad spôsobov voľby,  
vymenovania a odvolávania  
generálnych  
prokurátorov  
v členských štátoch EÚ a v  
Spojenom kráľovstve, s bližšou  
analýzou piatich krajín EÚ,  
Vypracovali: Mgr. Martin Mališka a Mgr. Eduard Csudai, Odbor  
v ktorých  
je  
národný  
Parlamentný inštitút  
parlament zapojený do týchto  
procesov. Analýza prináša aj  
informácie z ďalších piatich  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
krajín  
prehľad  
odporúčaní Benátskej komisie  
k voľbe menovaniu  
a
taktiež obsahuje  
stanovísk  
a
a
generálneho prokurátora.  
Bratislava  
2. júna 2020  
Kľúčové slová:  
generálny prokurátor,  
prokurátor, voľba, odvolanie,  
parlament, vláda  
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Obsah  
3
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Úvodné poznámky a teoretické východiská  
Predkladaná analýza sa v prvej časti venuje vybraným aspektom ustanovenia do funkcie  
generálneho prokurátora (napr. spôsob voľby, menovanie, odvolávanie, predošlá prax, či  
vzdelanie) vo vybraných členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie  
a Severného Írska. Analýza taktiež prináša prehľad odporúčaní Benátskej komisie a bližšie  
mapuje prax procesu ustanovenia generálneho prokurátora v krajinách, kde podobne ako  
v podmienkach Slovenskej republiky, je parlament zapojený do tohto procesu. Materiál sa pre  
účely porovnania venuje aj odlišnej praxi v krajinách, kde je generálny prokurátor súčasťou  
výkonnej alebo justičnej moci. Spôsob voľby v sebe simultánne zahŕňa viacero oblastí, na ktoré  
sa táto analýza zameriava:  
1) spôsob, akým je volený generálny prokurátor/najvyšší štátny zástupca,  
2) prvky verejnej kontroly (napr. verejné vypočutie, verejné hlasovanie, a pod.),  
zavedené pri voľbe generálneho prokurátora/najvyššieho štátneho zástupcu,  
3) kvalifikačné  
predpoklady  
na  
zvolenie  
do  
funkcie  
generálneho  
prokurátora/najvyššieho štátneho zástupcu,  
4) kto môže navrhnúť kandidáta na funkciu generálneho prokurátora/najvyššieho  
štátneho zástupcu,  
5) kedy, resp. v akých prípadoch možno generálneho prokurátora/najvyššieho  
štátneho zástupcu odvolať.  
V prvom rade je potrebné identifikovať hlavné znaky skúmaného inštitútu. Prokuratúra  
je kontrolným orgánom ochrany práva, pričom sa obvykle označuje ako verejný žalobca, či  
štátne zastupiteľstvo. Najčastejšie sa prokuratúra zaraďuje do systému výkonných orgánov,  
resp. do oblasti justície. V Európe existuje dualita právnej úpravy orgánov verejnej žaloby –  
francúzsky a angloamerický model. Pri francúzskom modeli (prokuratúra, štátne  
zastupiteľstvo a pod.) je verejný žalobca v postavení tzv. inkvizítora a disponuje monopolom  
na trestné stíhanie (tzv. inkvizičný systém). Naopak, angloamerický model je založený na  
akuzačnom systéme, kde sa trestné stíhanie začína priamo poškodeným, políciou a len  
výnimočne štátnym orgánom. Štátne zastupiteľstvo sa zvyčajne spája s menšími právomocami  
a jeho pôsobnosť je často zúžená na štátnu žalobu v trestných veciach a celkové podriadenie  
výkonnej moci, pričom označenie prokuratúra zahŕňa širšie právomoci a pôsobnosti, ktoré  
zahŕňajú okrem štátnej žaloby v trestných veciach, taktiež dozor nad zachovávaním  
1
zákonnosti vo verejnej správe.  
1 CIBUĽKA, Ľ. a kol.: Štátoveda. Bratislava: WOLTERS KLUVER, 2017. 358 s. ISBN: 978-80-8168-733-4, s. 294  
4
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
Praktikum európskych krajín obsahuje tri kategórie systému úradu verejného žalobcu:  
úrad verejného žalobcu má nezávislý status od výkonnej moci a zodpovedá sa  
parlamentu (napr. Slovenská republika, Maďarsko a Severné Macedónsko),  
úrad verejného žalobcu je súčasťou justičnej moci (napr. Bulharsko, Nemecko),  
úrad verejného žalobcu je súčasťou exekutívy, zvyčajne prostredníctvom ministra  
spravodlivosti (napr. Rakúsko, Dánsko, Holandsko, Francúzsko, Poľsko, Česká  
republika).  
Ďalším možným členením úradu verejného žalobcu je jeho ústavné začlenenie:  
je začlenený v časti ústavy o súdnej moci (napr. Belgicko, Francúzsko, Taliansko,  
Holandsko, Grécko, Španielsko),  
postavenie sui generis (napr. Írsko, Portugalsko, Švédsko, Slovenská republika),  
nemá ústavné zakotvenie (napr. Dánsko, Fínsko, Nemecko, Rakúsko, Spojené  
kráľovstvo).  
2
Orgány verejnej žaloby sú podľa odbornej praxe, ako aj teórie, zaraďované do systému  
štátnej moci, najmä s prihliadnutím na ich formálno-ústavnú úpravu, či na obsah iných  
3
právnych predpisov, alebo judikatúru. Jaroslav Fenyk ich schematicky vymedzil nasledovne:  
a) orgány verejnej žaloby majú v niektorých štátoch priamy vzťah k zákonodarnej moci  
v podobe zodpovednosti generálneho verejného žalobcu zákonodarnému zboru,  
b) vo vzťahu k výkonnej moci:  
-
-
-
verejná žaloba je integrálnou zložkou výkonnej moci,  
predstaviteľ výkonnej moci stojí na čele sústavy orgánov verejnej žaloby,  
predstaviteľ výkonnej moci zásadne menuje a odvoláva verejných žalobcov  
a vedúcich verejných žalobcov,  
-
-
výkonná moc realizuje výlučne disciplinárnu právomoc,  
výkonná moc je oprávnená iba na výkon dohľadu nad činnosťou orgánov verejnej  
žaloby,  
-
-
-
výkonná moc je oprávnená vydávať pre verejnú žalobu všeobecné inštrukcie  
(pokyny),  
výkonná moc je oprávnená vydávať pre verejnú žalobu inštrukcie (pokyny) na  
postup v konkrétnej veci,  
výkonná moc môže zabezpečovať činnosť orgánov verejnej žaloby iba v oblasti  
správy,  
2 FENYK, J.: Vademecum státního zástupce. Praha: ASPI Publishing, 2003, 521 s. ISBN 80-8639580-4, s. 215  
3
Jaroslav Fenyk je český právnik, predtým pôsobil ako prokurátor, neskôr ako advokát, zároveň aj ako právny  
teoretik v odbore trestného práva. V rokoch 1999 až 2006 bol námestníkom najvyššej štátnej zástupkyne. V roku  
2013 sa stal sudcom Ústavného súdu ČR. Zdroj: Stenozáznam z 1. dne 8. schůze Senátu (25.04.2013). Praha: Senát  
Parlamentu České republiky [cit. 29. 05. 2020].  
5
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
c) vzťah orgánov verejnej žaloby k súdnej moci:  
-
verejná žaloba a súdy sú súčasťou tej istej štruktúry, majú to isté funkčné  
postavenie so zásadne zhodným vymedzením disciplinárnej zodpovednosti  
a ochrany pred protiprávnym zasahovaním do svojej činnosti,  
-
verejná žaloba a súdy síce netvoria súčasť tej istej štruktúry, ale postavenie, záruky,  
podmienky disciplinárnej zodpovednosti a ochrana pred protiprávnym  
zasahovaním do pôsobnosti sú stanovené v podstate rovnako alebo obdobne.  
4
Je nutné podotknúť, že postavenie úradu verejného žalobcu je možné v rámci  
demokratických režimov deliť na dva základné modely: románsky a germánsky. V rámci  
románskeho modelu sú úradu verejného žalobcu pridelené pomerne široké právomoci  
vzťahujúce sa tak na trestné konanie, ako aj na ochranu verejného záujmu, pričom prokuratúra  
má nezávislé postavenie podobne ako súdy. Pri germánskom modeli sa právomoci úradu  
verejného žalobcu obmedzujú len na oblasť trestného konania. V predmetnom modeli  
vystupujú orgány úradu ako štátni žalobcovia, ktorí nemajú garantované nezávislé postavenie  
tak ako v románskom modeli, pričom úrad verejného žalobcu je inkorporovaný do výkonnej  
5
moci a stáva sa tak skôr orgánom verejno-politickej moci ako orgánom ochrany práva.  
V nasledujúcom texte priblížime postavenie a pôsobnosť prokuratúry Slovenskej  
republiky, pričom je možné vidieť, že z hľadiska predošlého delenia spadá prokuratúra SR do  
statusu oddeleného od výkonnej moci, má postavenie sui generis v rámci ústavného  
zakotvenia a je možné ju začleniť pod románsky model úradu verejného žalobcu.  
V rámci Slovenskej republiky má prokuratúra svoje nezastupiteľné a ústavou  
6
garantované miesto. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého zdrojom legitimity  
sú dva ústavné orgány – prezident/ka SR a Národná rada SR. Generálny prokurátor je  
7
8
9
ústavným činiteľom , vedúcim služobného úradu , verejným funkcionárom a verejným  
10  
11  
činiteľom oslobodeným od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie . V rámci  
súčasnej právnej úpravy procesu voľby generálneho prokurátora Národná rada SR overuje  
pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie generálneho prokurátora splnenie podmienok  
potrebných pre kandidatúru – vek najmenej 40 rokov, súhlas s vymenovaním, desaťročná prax  
na pozícii prokurátora, sudcu alebo advokáta z ktorých aspoň päť rokov musel daný kandidát  
4 FENYK, J.: Vademecum státního zástupce. Praha: ASPI Publishing, 2003, s. 215  
5 CIBUĽKA, Ľ. a kol.: Štátoveda. Bratislava: WOLTERS KLUVER, 2017. 358 s. ISBN: 978-80-8168-733-4, s. 297  
6 Články 149 až 151 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších predpisov  
7 § 1 zákona NR SR č. 120/1993 Zb. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky  
v znení neskorších predpisov  
8 § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.  
9 čl. 2 písm. h) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných  
funkcionárov  
10 § 128 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov  
11 § 17 písm. j) zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov  
6
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
12  
pôsobiť na pozícií sudcu alebo prokurátora. Zákon taktiež ex lege stanovuje, že generálnym  
prokurátorom sa môže stať len prokurátor, ktorý splnil taxatívne ustanovené podmienky. Zo  
súčasnej dikcie zákona je možné vidieť, že osoba vykonávajúca iné právnické povolanie v čase  
voľby na post generálneho prokurátora nemôže kandidovať.  
Voľba generálneho prokurátora v NR SR prebieha v súlade s § 123 zákona č. 350/1996  
Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov, pričom  
navrhnutý je ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.  
Ak kandidát nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, na ktorej sa zúčastnia dvaja  
navrhovaní kandidáti s najvyšším počtom hlasov (v prípade rovnosti počtu hlasov sa na  
opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali). Ak kandidát na  
13  
vymenovanie nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby. V zmysle čl. 150 Ústavy SR je následne  
prezident/ka SR oprávnený/á vymenovať generálneho prokurátora. Generálny prokurátor sa  
14  
ujíma funkcie zložením sľubu do rúk prezidenta , pričom daný sľub má konštitutívny  
15  
význam. Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov, pričom sa predlžuje až  
do momentu zloženia sľubu nového generálneho prokurátora. Tá istá osoba nemôže byť  
opätovne vymenovaná za generálneho prokurátora. Ak nie je rozhodujúcim atribútom zániku  
generálneho prokurátora uplynutie funkčného obdobia, jeho funkcia zaniká vzdaním sa  
funkcie, odvolaním z funkcie, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Navyše, generálneho  
16  
prokurátora SR môže prezident odvolať na návrh 1/5 poslancov Národnej rady SR  
z taxatívne vymedzených dôvodov: ak bol generálny prokurátor právoplatne odsúdený za  
spáchanie trestného činu, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu obmedzený na spôsobilosti  
na právne úkony, stratil štátne občianstvo, stal sa členom politickej strany alebo politického  
hnutia, nemá trvalý pobyt na území SR, nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať  
svoju funkciu dlhšie ako jeden rok, spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia  
Ústavného súdu SR vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie  
generálneho prokurátora alebo začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná  
17  
s výkonom funkcie prokurátora .  
Generálny prokurátor má špecifické pôsobenie a interakcie taktiež vo vzťahu  
najvyšším orgánom delenia moci. Vo vzťahu k Ústavnému súdu SR je generálny prokurátor  
oprávnený iniciovať konanie, Národnej rade SR raz za rok predkladá správu o činnosti  
prokuratúry a vo vzťahu k vláde má oprávnenie predkladať podnety na prijatie zákonov, ich  
zmeny a doplnenia. Aj napriek tomu, že postavenie prokuratúry by malo byť určené súhrnom  
kvalitných a nepredpojatých záruk vrátane nezávislosti, ktoré mu umožňujú spravodlivé  
12 § 7 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov  
13 § 123 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov  
14 § 7 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov  
15 Odmietnutie, resp. zloženie sľubu s výhradou má za následok neplatnosť vymenovania generálneho  
prokurátora.  
16 § 124 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov  
17 § 8 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov  
7
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
pôsobenie, Ústava SR prokuratúre explicitne nepriznáva nezávislosť. V zmysle nálezu  
Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/96 „Ústavodarca nezávislosť prisúdil len určitým orgánom  
a výslovne to ustanovil v ústave. U orgánov, kde nezávislosť nechce priznať, v ústave ju neuvádza.  
Odporovalo by to ústave priznať ju prokuratúre obyčajným zákonom....“  
Ako bolo spomenuté, prihliadnuc na predošlé delenie modelov prokuratúr na  
románsky a germánsky model, je románsky model predobrazom pre prokuratúru SR, keďže  
predstavuje samostatný štátny orgán mimo sústavy zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, či  
sústavy orgánov štátnej moci. Prokuratúra SR je orgánom sui generis vymedzená v ôsmej  
hlave Ústavy SR. Je samostatnou, hierarchicky usporiadanou jednotnou sústavou štátnych  
orgánov na čele s generálnym prokurátorom, pričom ostatní prokurátori pôsobia vo vzťahu  
nadriadenosti a podriadenosti v zmysle hierarchického usporiadania. Prokuratúra v SR sa  
riadi zásadou centralizmu, keďže celá sústava podlieha generálnemu prokurátorovi ako  
najvyššiemu orgánu. Ďalej je možné definovať zásadu príznačnú pre slovenský systém  
prokuratúry ako zásadu monokratického zriadenia¸ kde je generálny prokurátor riadiacim  
orgánom prostredníctvom vedúcich jednotlivých teritoriálnych prokuratúr. Medzi ďalšie  
zásady , ktoré definujú prokuratúru v podmienkach SR je zásada jednotnosti prokuratúry,  
18  
zásada účinnosti a zásada spolupráce s inými štátnymi orgánmi.  
V nasledujúcich častiach analýzy sa postupne zameriame na jednotné zhrnutie  
okolností ohľadom voľby a odvolania generálnych prokurátorov v krajinách EÚ a v Spojenom  
kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Následne upriamime pozornosť na odporúčania  
Benátskej komisie týkajúce sa voľby generálnych prokurátorov a posledná časť analýzy  
podrobnejšie rozoberie praktikum desiatich krajín EÚ ohľadom voľby generálnych  
prokurátorov. Vzhľadom k tomu, že v podmienkach SR je v predmetnej veci kreačne  
prítomný aj najvyšší zákonodarný zbor, podrobnejšie sme rozobrali jednotlivé aspekty  
ustanovenia generálneho prokurátora v krajinách, kde je parlament prítomný v rámci kreácie  
daného inštitútu: Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovinsko. Taktiež sme pre účely  
porovnania zhrnuli jednotlivé aspekty voľby a odvolávania generálnych prokurátorov aj  
v iných krajinách, kde je prokuratúra súčasťou súdnej moci, či exekutívy: Česká republika,  
Francúzsko, Nemecko, Rakúsko a Poľsko.  
Analýza bola uskutočnená vlastným výskumom z elektronických zdrojov, národnej  
právne úpravy predmetnej problematiky, odporúčaní a stanovísk Benátskej komisie  
k spôsobu voľby generálneho prokurátora, informácií dostupných v internej databáze  
19  
Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) a taktiež z výskumu  
18 GIBA, M. a kol.: Ústavné právo. Bratislava: WOLTERS KLUWER, 2019. 481 s. ISBN: 978-80-571-0086-7, s. 465  
19 Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza informácií) požiadavka č.  
3655 Comparative legal analysis of the legislation in other countries where the Prosecutor's Office is a part of the Judicial  
(Komparatívna právna analýza legislatívy v iných krajinách kde je prokuratúra súčasťou systému súdnictva), [cit.  
18.05.2020]  
8
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
20  
realizovaného mimovládnou organizáciou Open Society Sofia 2019 , ktorá praktikum  
navrhovania a vymenovania generálnych prokurátorov v rámci vtedajších členských štátov  
EÚ zmapovala v roku 2019.  
1. Spôsoby voľby a vymenovania generálnych prokurátorov  
v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve  
Spôsoby voľby generálneho prokurátora sa v rámci jednotlivých krajín EÚ značne  
líšia. Taktiež je rozdielny subjekt, ktorý má právo navrhovať kandidáta na daný post:  
v krajinách, kde je generálny prokurátor súčasťou vlády, je vláda oprávnená  
vymenovať kandidáta na generálneho prokurátora do funkcie;  
v krajinách, kde generálny prokurátor pôsobí ako nezávislá inštitúcia, je  
generálny prokurátor menovaný buď prezidentom danej krajiny, alebo  
najvyšším zákonodarným zborom.  
21  
Benátska komisia posúdila oba modely ako rovnocenné vo vzťahu k atribútom  
nezávislosti menovania osoby, ktorá má generálnu prokuratúru viesť. Zároveň však  
odporučila dve podmienky, ktoré majú skvalitniť výber vhodného kandidáta:  
právo subjektov, ktoré majú možnosť nominovať danú osobu musí byť jasne  
zadefinované, a  
subjekty, ktoré majú právomoc vymenovať generálneho prokurátora, by mali  
mať povinnosť prihliadnuť na rady odborníkov z právnej komunity.  
22  
1.1 Subjekty oprávnené navrhovať generálnych prokurátorov  
V prípade členských štátov EÚ a Spojeného kráľovstva, v 21 z 28 štátov je generálny  
prokurátor navrhovaný zástupcami výkonnej moci, a to:  
v 10 štátoch (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko,  
Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko) má právo  
navrhnúť kandidáta na danú funkciu minister spravodlivosti danej krajiny,  
20 OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU Member States.  
Sofia: Foundation of Open Society, 2019. 46 s. ISBN 978-954-2933-54-0  
21 Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, známejšia ako Benátska komisia, je nezávislým  
poradným orgánom Rady Európy pre otázky ústavného práva vrátane fungovania demokratických inštitúcií a  
základných práv, volebného práva a ústavného súdnictva. Od svojho zriadenia pred 25 rokmi v roku 1990  
zohráva rozhodujúcu úlohu pri prijímaní a vykonávaní ústav v súlade s európskym ústavným dedičstvom.  
22 EUROPEAN COMMISSION FOR DEMOCRACY TRHOUGH LAW: Compilation of Venice Commission Opinions  
9
 
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
v
6 prípadoch (Fínsko, Chorvátsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko  
a Švédsko) má právo navrhnúť generálneho prokurátora vláda,  
v 2 prípadoch má právo navrhnúť kandidáta na generálneho prokurátora  
priamo predseda vlády (Malta a Poľsko),  
v 3 krajinách (Maďarsko, Litva, Cyprus) má právo navrhnúť kandidáta na  
generálneho prokurátora prezident.  
V prípade Belgicka navrhuje konečného kandidáta minister spravodlivosti, avšak  
jemu podáva návrhy tzv. vysoká rada spravodlivosti.  
Právo navrhovať kandidátov na generálneho prokurátora má priznané zákonodarná moc:  
v jednom prípade (Slovensko). Slovenská republika je teda jediným štátom,  
ktorý dáva oprávnenie najvyššiemu zákonodarnému orgánu navrhovať  
prezidentovi na vymenovanie kandidáta na generálneho prokurátora.  
Príklady z Írska a Spojeného kráľovstva sú špecifickými, pretože v rámci týchto krajín  
sa uskutočňuje výberové konanie, ktoré je otvorené pre potenciálnych záujemcov. V prípade  
Spojeného kráľovstva sa zaslané návrhy posudzujú výborom, ktorému predsedá komisár  
z radov štátnej služby. Daný výbor dáva potom odporúčania najvyššiemu štátnemu  
zástupcovi, ktorý vyberá tzv. vedúceho prokurátorov.  
Zvyšné krajiny majú právo navrhovať kandidáta na generálneho prokurátora priznané  
buď súdnej moci, a to Súdnej rade (Bulharsko, Taliansko) a predsedovi Najvyššieho súdu  
(Lotyšsko), alebo štátnej rade prokurátorov (Slovinsko).  
1.2 Subjekty oprávnené vymenovať generálnych prokurátorov  
V prípade vymenovania generálneho prokurátora je oprávneným orgánom:  
v 17 prípadoch kráľ alebo prezident (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko,  
Fínsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Luxembursko, Malta, Nemecko, Poľsko,  
Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko),  
v 4 prípadoch menuje alebo potvrdzuje do funkcie generálneho prokurátora  
najvyšší zákonodarný orgán (Chorvátsko, Maďarsko, Lotyšsko, Slovinsko),  
vláda je oprávnená menovať alebo vyjadrovať sa k návrhu kandidáta na  
generálneho prokurátora v prípade 6 štátov (Česká republika, Estónsko, Írsko,  
Holandsko, Slovinsko a Švédsko),  
iba v jednom štáte EÚ menuje do funkcie generálneho prokurátora kolektívny  
orgán sudcov t. j. Súdna rada (Taliansko).  
10  
 
Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych  
prokurátorov  
V nasledujúcej tabuľke je porovnaná prax 28 krajín (členské štáty EÚ a Spojené  
kráľovstvo) ohľadom subjektov, ktoré sú oprávnené navrhovať a vymenovávať kandidátov na  
post generálneho prokurátora. Tabuľka č. 1 vychádza najmä z empirických dát štúdie Open  
23  
24  
Society Sofia 2019 a informácií dostupných v internej databáze ECPRD.  
Štát  
Belgicko  
Bulharsko  
Cyprus  
Česká republika  
Dánsko  
Estónsko  
Fínsko  
Francúzsko  
Grécko  
Holandsko  
Chorvátsko  
Írsko  
Generálneho prokurátora vymenúva  
Kandidáta navrhuje  
Kráľ  
Minister spravodlivosti  
Súdna rada  
Prezident  
Minister spravodlivosti  
Minister spravodlivosti  
Minister spravodlivosti  
Vláda  
Minister spravodlivosti  
Vláda  
Minister spravodlivosti  
Vláda  
Výberová komisia  
Prezident  
Predseda Najvyššieho súdu  
Minister spravodlivosti  
Prezident  
Predseda vlády  
Minister spravodlivosti