Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Porovnávacie analýzy

11/2020

Vybrané aspekty ustanovenia

a odvolávania generálnych prokurátor ov

(Porovnávacia analýza k parlamentnej tlači č. 108 )

Anotácia:

Predložený materiál prináša

prehľad spôsobov voľby,

vymenovania a odvolávania

generálnych

prokurátorov

v členských štátoch EÚ a v

Spojenom kráľovstve, s bližšou

analýzou piatich krajín EÚ,

Vypracovali: Mgr. Martin Mališka a Mgr. Eduard Csudai, Odbor

v ktorých

je

národný

Parlamentný inštitút

parlament zapojený do týchto

procesov. Analýza prináša aj

informácie z ďalších piatich

Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný

inštitút

krajín

prehľad

odporúčaní Benátskej komisie

k voľbe menovaniu

a

taktiež obsahuje

stanovísk

a

generálneho prokurátora.

Bratislava

2. júna 2020

Kľúčové slová:

generálny prokurátor,

prokurátor, voľba, odvolanie,

parlament, vláda

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR

SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní

informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace

s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie

Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva

spravidla tieto informačno-analytické materiály:

V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje

úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených

poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej

spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program

pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,

prednáškovú a publikačnú činnosť.

Materiál slúži výlučne pre poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky a

zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže

v plnej miere nahrádzať právne alebo iné

odborné poradenstvo v danej oblasti.

Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne

k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie

materiálu je možné iba so súhlasom

Odboru Parlamentný inštitút a autorov.

2

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Obsah

Úvodné poznámky a teoretické východiská .................................................................................. 4

1. Spôsoby voľby a vymenovania generálnych prokurátorov v členských štátoch EÚ

a v Spojenom kráľovstve .................................................................................................................... 9

1.1 Subjekty oprávnené navrhovať generálnych prokurátoro v ..................................................... 9

1.2 Subjekty oprávnené vymenovať generálnych prokurátoro v ................................................. 10

1.3 Vzdelanie generálnych prokurátorov ........................................................................................ 12

1.4 Ďalšie formálne požiadavky na vymenovanie generálnych prokurátorov ......................... 13

1.5 Pred ošlá prax ako požiadavka na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora .... 14

1.6 Proces odvolávania generálnych prokurátoro v ....................................................................... 16

2. Odporúčania Benátskej komisie k spôsobu menovania generálneho prokurátora ......... 17

3. Porovnanie právnej úpravy vo vybraných členských štátoch EÚ ........................................ 23

3.1 Analýza krajín EÚ, v rámci ktorých má prokuratúra nezávislý status od výkonnej moci

a zodpovedá sa parlamentu ............................................................................................................. 23

Chorvátsko .................................................................................................................................. 23

Litva.............................................................................................................................................. 25

Lotyšsk o ....................................................................................................................................... 27

Maďarsko ..................................................................................................................................... 28

Slovinsko...................................................................................................................................... 31

3.2 Analýza krajín EÚ, kde je prokuratúra súčasťou justičnej moci alebo exekutívy .......... 34

Česká republika .......................................................................................................................... 34

Francúzsko ................................................................................................................................... 35

Nemeck o ...................................................................................................................................... 37

Poľsko ........................................................................................................................................... 40

Rakúsko ........................................................................................................................................ 41

Záver .................................................................................................................................................... 46

Použité zdroje ..................................................................................................................................... 49

3

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Úvodné poznámky a teoretické východiská

Predkladaná analýza sa v prvej časti venuje vybraným aspektom ustanovenia do funkcie

generálneho prokurátora (napr. spôsob voľby, menovanie, odvolávanie, predošlá prax, či

vzdelanie) vo vybraných členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie

a Severného Írska. Analýza taktiež prináša prehľad odporúčaní Benátskej komisie a bližšie

mapuje prax procesu ustanovenia generálneho prokurátora v krajinách, kde podobne ako

v podmienkach Slovenskej republiky, je parlament zapojený do tohto procesu. Materiál sa pre

účely porovnania venuje aj odlišnej praxi v krajinách, kde je generálny prokurátor súčasťou

výkonnej alebo justičnej moci. Spôsob voľby v sebe simultánne zahŕňa viacero oblastí, na ktoré

sa táto analýza zameriava:

1) spôsob, akým je volený generálny prokurátor/najvyšší štátny zástupca,

2) prvky verejnej kontroly (napr. verejné vypočutie, verejné hlasovanie, a pod.),

zavedené pri voľbe generálneho prokurátora/najvyššieho štátneho zástupcu,

3) kvalifikačné

predpoklady

na

zvolenie

do

funkcie

generálneho

prokurátora/najvyššieho štátneho zástupcu,

4) kto môže navrhnúť kandidáta na funkciu generálneho prokurátora/najvyššieho

štátneho zástupcu,

5) kedy, resp. v akých prípadoch možno generálneho prokurátora/najvyššieho

štátneho zástupcu odvolať.

V prvom rade je potrebné identifikovať hlavné znaky skúmaného inštitútu. Prokuratúra

je kontrolným orgánom ochrany práva, pričom sa obvykle označuje ako verejný žalobca, či

štátne zastupiteľstvo. Najčastejšie sa prokuratúra zaraďuje do systému výkonných orgánov,

resp. do oblasti justície. V Európe existuje dualita právnej úpravy orgánov verejnej žaloby –

francúzsky a angloamerický model. Pri francúzskom modeli (prokuratúra, štátne

zastupiteľstvo a pod.) je verejný žalobca v postavení tzv. inkvizítora a disponuje monopolom

na trestné stíhanie (tzv. inkvizičný systém). Naopak, angloamerický model je založený na

akuzačnom systéme, kde sa trestné stíhanie začína priamo poškodeným, políciou a len

výnimočne štátnym orgánom. Štátne zastupiteľstvo sa zvyčajne spája s menšími právomocami

a jeho pôsobnosť je často zúžená na štátnu žalobu v trestných veciach a celkové podriadenie

výkonnej moci, pričom označenie prokuratúra zahŕňa širšie právomoci a pôsobnosti, ktoré

zahŕňajú okrem štátnej žaloby v trestných veciach, taktiež dozor nad zachovávaním

1

zákonnosti vo verejnej správe.

¹CIBUĽKA, Ľ. a kol.: Štátoveda. Bratislava: WOLTERS KLUVER, 2017. 358 s. ISBN: 978-80-8168-733-4, s. 294

4

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Praktikum európskych krajín obsahuje tri kategórie systému úradu verejného žalobcu:



úrad verejného žalobcu má nezávislý status od výkonnej moci a zodpovedá sa

parlamentu (napr. Slovenská republika, Maďarsko a Severné Macedónsko),

úrad verejného žalobcu je súčasťou justičnej moci (napr. Bulharsko, Nemecko),

úrad verejného žalobcu je súčasťou exekutívy, zvyčajne prostredníctvom ministra

spravodlivosti (napr. Rakúsko, Dánsko, Holandsko, Francúzsko, Poľsko, Česká

republika).



Ďalším možným členením úradu verejného žalobcu je jeho ústavné začlenenie:



je začlenený v časti ústavy o súdnej moci (napr. Belgicko, Francúzsko, Taliansko,

Holandsko, Grécko, Španielsko),



má postavenie sui generis (napr. Írsko, Portugalsko, Švédsko, Slovenská republika),

nemá ústavné zakotvenie (napr. Dánsko, Fínsko, Nemecko, Rakúsko, Spojené

kráľovstvo).

2

Orgány verejnej žaloby sú podľa odbornej praxe, ako aj teórie, zaraďované do systému

štátnej moci, najmä s prihliadnutím na ich formálno-ústavnú úpravu, či na obsah iných

3

právnych predpisov, alebo judikatúru. Jaroslav Fenyk ich schematicky vymedzil nasledovne:

a) orgány verejnej žaloby majú v niektorých štátoch priamy vzťah k zákonodarnej moci

v podobe zodpovednosti generálneho verejného žalobcu zákonodarnému zboru,

b) vo vzťahu k výkonnej moci:

-

verejná žaloba je integrálnou zložkou výkonnej moci,

predstaviteľ výkonnej moci stojí na čele sústavy orgánov verejnej žaloby,

predstaviteľ výkonnej moci zásadne menuje a odvoláva verejných žalobcov

a vedúcich verejných žalobcov,

-

výkonná moc realizuje výlučne disciplinárnu právomoc,

výkonná moc je oprávnená iba na výkon dohľadu nad činnosťou orgánov verejnej

žaloby,

-

výkonná moc je oprávnená vydávať pre verejnú žalobu všeobecné inštrukcie

(pokyny),

výkonná moc je oprávnená vydávať pre verejnú žalobu inštrukcie (pokyny) na

postup v konkrétnej veci,

výkonná moc môže zabezpečovať činnosť orgánov verejnej žaloby iba v oblasti

správy,

²FENYK, J.: Vademecum státního zástupce. Praha: ASPI Publishing, 2003, 521 s. ISBN 80-8639580-4, s. 215

3

Jaroslav Fenyk je český právnik, predtým pôsobil ako prokurátor, neskôr ako advokát, zároveň aj ako právny

teoretik v odbore trestného práva. V rokoch 1999 až 2006 bol námestníkom najvyššej štátnej zástupkyne. V roku

2013 sa stal sudcom Ústavného súdu ČR. Zdroj: Stenozáznam z 1. dne 8. schůze Senátu (25.04.2013). Praha: Senát

Parlamentu České republiky [cit. 29. 05. 2020].

5

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

c) vzťah orgánov verejnej žaloby k súdnej moci:

-

verejná žaloba a súdy sú súčasťou tej istej štruktúry, majú to isté funkčné

postavenie so zásadne zhodným vymedzením disciplinárnej zodpovednosti

a ochrany pred protiprávnym zasahovaním do svojej činnosti,

-

verejná žaloba a súdy síce netvoria súčasť tej istej štruktúry, ale postavenie, záruky,

podmienky disciplinárnej zodpovednosti a ochrana pred protiprávnym

zasahovaním do pôsobnosti sú stanovené v podstate rovnako alebo obdobne.

4

Je nutné podotknúť, že postavenie úradu verejného žalobcu je možné v rámci

demokratických režimov deliť na dva základné modely: románsky a germánsky. V rámci

románskeho modelu sú úradu verejného žalobcu pridelené pomerne široké právomoci

vzťahujúce sa tak na trestné konanie, ako aj na ochranu verejného záujmu, pričom prokuratúra

má nezávislé postavenie podobne ako súdy. Pri germánskom modeli sa právomoci úradu

verejného žalobcu obmedzujú len na oblasť trestného konania. V predmetnom modeli

vystupujú orgány úradu ako štátni žalobcovia, ktorí nemajú garantované nezávislé postavenie

tak ako v románskom modeli, pričom úrad verejného žalobcu je inkorporovaný do výkonnej

5

moci a stáva sa tak skôr orgánom verejno-politickej moci ako orgánom ochrany práva.

V nasledujúcom texte priblížime postavenie a pôsobnosť prokuratúry Slovenskej

republiky, pričom je možné vidieť, že z hľadiska predošlého delenia spadá prokuratúra SR do

statusu oddeleného od výkonnej moci, má postavenie sui generis v rámci ústavného

zakotvenia a je možné ju začleniť pod románsky model úradu verejného žalobcu.

V rámci Slovenskej republiky má prokuratúra svoje nezastupiteľné a ústavou

6

garantované miesto. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého zdrojom legitimity

sú dva ústavné orgány – prezident/ka SR a Národná rada SR. Generálny prokurátor je

7

8

9

ústavným činiteľom , vedúcim služobného úradu , verejným funkcionárom a verejným

10

11

činiteľom oslobodeným od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie . V rámci

súčasnej právnej úpravy procesu voľby generálneho prokurátora Národná rada SR overuje

pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie generálneho prokurátora splnenie podmienok

potrebných pre kandidatúru – vek najmenej 40 rokov, súhlas s vymenovaním, desaťročná prax

na pozícii prokurátora, sudcu alebo advokáta z ktorých aspoň päť rokov musel daný kandidát

⁴FENYK, J.: Vademecum státního zástupce. Praha: ASPI Publishing, 2003, s. 215

⁵CIBUĽKA, Ľ. a kol.: Štátoveda. Bratislava: WOLTERS KLUVER, 2017. 358 s. ISBN: 978-80-8168-733-4, s. 297

⁶Články 149 až 151 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších predpisov

⁷§ 1 zákona NR SR č. 120/1993 Zb. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov

⁸§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

⁹čl. 2 písm. h) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov

¹⁰§ 128 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov

¹¹§ 17 písm. j) zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov

6

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

12

pôsobiť na pozícií sudcu alebo prokurátora. Zákon taktiež ex lege stanovuje, že generálnym

prokurátorom sa môže stať len prokurátor, ktorý splnil taxatívne ustanovené podmienky. Zo

súčasnej dikcie zákona je možné vidieť, že osoba vykonávajúca iné právnické povolanie v čase

voľby na post generálneho prokurátora nemôže kandidovať.

Voľba generálneho prokurátora v NR SR prebieha v súlade s § 123 zákona č. 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov, pričom

navrhnutý je ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Ak kandidát nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, na ktorej sa zúčastnia dvaja

navrhovaní kandidáti s najvyšším počtom hlasov (v prípade rovnosti počtu hlasov sa na

opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali). Ak kandidát na

13

vymenovanie nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby. V zmysle čl. 150 Ústavy SR je následne

prezident/ka SR oprávnený/á vymenovať generálneho prokurátora. Generálny prokurátor sa

14

ujíma funkcie zložením sľubu do rúk prezidenta , pričom daný sľub má konštitutívny

15

význam. Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov, pričom sa predlžuje až

do momentu zloženia sľubu nového generálneho prokurátora. Tá istá osoba nemôže byť

opätovne vymenovaná za generálneho prokurátora. Ak nie je rozhodujúcim atribútom zániku

generálneho prokurátora uplynutie funkčného obdobia, jeho funkcia zaniká vzdaním sa

funkcie, odvolaním z funkcie, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Navyše, generálneho

16

prokurátora SR môže prezident odvolať na návrh 1/5 poslancov Národnej rady SR

z taxatívne vymedzených dôvodov: ak bol generálny prokurátor právoplatne odsúdený za

spáchanie trestného činu, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu obmedzený na spôsobilosti

na právne úkony, stratil štátne občianstvo, stal sa členom politickej strany alebo politického

hnutia, nemá trvalý pobyt na území SR, nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať

svoju funkciu dlhšie ako jeden rok, spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu SR vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie

generálneho prokurátora alebo začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná

17

s výkonom funkcie prokurátora .

Generálny prokurátor má špecifické pôsobenie a interakcie taktiež vo vzťahu

najvyšším orgánom delenia moci. Vo vzťahu k Ústavnému súdu SR je generálny prokurátor

oprávnený iniciovať konanie, Národnej rade SR raz za rok predkladá správu o činnosti

prokuratúry a vo vzťahu k vláde má oprávnenie predkladať podnety na prijatie zákonov, ich

zmeny a doplnenia. Aj napriek tomu, že postavenie prokuratúry by malo byť určené súhrnom

kvalitných a nepredpojatých záruk vrátane nezávislosti, ktoré mu umožňujú spravodlivé

¹²§ 7 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

¹³§ 123 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov

¹⁴§ 7 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

¹⁵Odmietnutie, resp. zloženie sľubu s výhradou má za následok neplatnosť vymenovania generálneho

prokurátora.

¹⁶§ 124 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov

¹⁷§ 8 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

7

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

pôsobenie, Ústava SR prokuratúre explicitne nepriznáva nezávislosť. V zmysle nálezu

Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/96 „Ústavodarca nezávislosť prisúdil len určitým orgánom

a výslovne to ustanovil v ústave. U orgánov, kde nezávislosť nechce priznať, v ústave ju neuvádza.

Odporovalo by to ústave priznať ju prokuratúre obyčajným zákonom....“

Ako bolo spomenuté, prihliadnuc na predošlé delenie modelov prokuratúr na

románsky a germánsky model, je románsky model predobrazom pre prokuratúru SR, keďže

predstavuje samostatný štátny orgán mimo sústavy zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, či

sústavy orgánov štátnej moci. Prokuratúra SR je orgánom sui generis vymedzená v ôsmej

hlave Ústavy SR. Je samostatnou, hierarchicky usporiadanou jednotnou sústavou štátnych

orgánov na čele s generálnym prokurátorom, pričom ostatní prokurátori pôsobia vo vzťahu

nadriadenosti a podriadenosti v zmysle hierarchického usporiadania. Prokuratúra v SR sa

riadi zásadou centralizmu, keďže celá sústava podlieha generálnemu prokurátorovi ako

najvyššiemu orgánu. Ďalej je možné definovať zásadu príznačnú pre slovenský systém

prokuratúry ako zásadu monokratického zriadenia¸ kde je generálny prokurátor riadiacim

orgánom prostredníctvom vedúcich jednotlivých teritoriálnych prokuratúr. Medzi ďalšie

zásady , ktoré definujú prokuratúru v podmienkach SR je zásada jednotnosti prokuratúry,

18

zásada účinnosti a zásada spolupráce s inými štátnymi orgánmi.

V nasledujúcich častiach analýzy sa postupne zameriame na jednotné zhrnutie

okolností ohľadom voľby a odvolania generálnych prokurátorov v krajinách EÚ a v Spojenom

kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Následne upriamime pozornosť na odporúčania

Benátskej komisie týkajúce sa voľby generálnych prokurátorov a posledná časť analýzy

podrobnejšie rozoberie praktikum desiatich krajín EÚ ohľadom voľby generálnych

prokurátorov. Vzhľadom k tomu, že v podmienkach SR je v predmetnej veci kreačne

prítomný aj najvyšší zákonodarný zbor, podrobnejšie sme rozobrali jednotlivé aspekty

ustanovenia generálneho prokurátora v krajinách, kde je parlament prítomný v rámci kreácie

daného inštitútu: Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovinsko. Taktiež sme pre účely

porovnania zhrnuli jednotlivé aspekty voľby a odvolávania generálnych prokurátorov aj

v iných krajinách, kde je prokuratúra súčasťou súdnej moci, či exekutívy: Česká republika,

Francúzsko, Nemecko, Rakúsko a Poľsko.

Analýza bola uskutočnená vlastným výskumom z elektronických zdrojov, národnej

právne úpravy predmetnej problematiky, odporúčaní a stanovísk Benátskej komisie

k spôsobu voľby generálneho prokurátora, informácií dostupných v internej databáze

19

Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) a taktiež z výskumu

¹⁸GIBA, M. a kol.: Ústavné právo. Bratislava: WOLTERS KLUWER, 2019. 481 s. ISBN: 978-80-571-0086-7, s. 465

¹⁹Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza informácií) požiadavka č.

3655 Comparative legal analysis of the legislation in other countries where the Prosecutor's Office is a part of the Judicial

(Komparatívna právna analýza legislatívy v iných krajinách kde je prokuratúra súčasťou systému súdnictva), [cit.

18.05.2020]

8

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

20

realizovaného mimovládnou organizáciou Open Society Sofia 2019 , ktorá praktikum

navrhovania a vymenovania generálnych prokurátorov v rámci vtedajších členských štátov

EÚ zmapovala v roku 2019.

1. Spôsoby voľby a vymenovania generálnych prokurátorov

v členských štátoch EÚ a v Spojenom kráľovstve

Spôsoby voľby generálneho prokurátora sa v rámci jednotlivých krajín EÚ značne

líšia. Taktiež je rozdielny subjekt, ktorý má právo navrhovať kandidáta na daný post:



v krajinách, kde je generálny prokurátor súčasťou vlády, je vláda oprávnená

vymenovať kandidáta na generálneho prokurátora do funkcie;

v krajinách, kde generálny prokurátor pôsobí ako nezávislá inštitúcia, je

generálny prokurátor menovaný buď prezidentom danej krajiny, alebo

najvyšším zákonodarným zborom.

21

Benátska komisia posúdila oba modely ako rovnocenné vo vzťahu k atribútom

nezávislosti menovania osoby, ktorá má generálnu prokuratúru viesť. Zároveň však

odporučila dve podmienky, ktoré majú skvalitniť výber vhodného kandidáta:



právo subjektov, ktoré majú možnosť nominovať danú osobu musí byť jasne

zadefinované, a



subjekty, ktoré majú právomoc vymenovať generálneho prokurátora, by mali

mať povinnosť prihliadnuť na rady odborníkov z právnej komunity.

22

1.1 Subjekty oprávnené navrhovať generálnych prokurátorov

V prípade členských štátov EÚ a Spojeného kráľovstva, v 21 z 28 štátov je generálny

prokurátor navrhovaný zástupcami výkonnej moci, a to:



v 10 štátoch (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko,

Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko) má právo

navrhnúť kandidáta na danú funkciu minister spravodlivosti danej krajiny,

²⁰OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU Member States.

Sofia: Foundation of Open Society, 2019. 46 s. ISBN 978-954-2933-54-0

²¹Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, známejšia ako Benátska komisia, je nezávislým

poradným orgánom Rady Európy pre otázky ústavného práva vrátane fungovania demokratických inštitúcií a

základných práv, volebného práva a ústavného súdnictva. Od svojho zriadenia pred 25 rokmi v roku 1990

zohráva rozhodujúcu úlohu pri prijímaní a vykonávaní ústav v súlade s európskym ústavným dedičstvom.

²²EUROPEAN COMMISSION FOR DEMOCRACY TRHOUGH LAW: Compilation of Venice Commission Opinions

and Reports Concerning Prosecutors . s. 20 . Dostupné na internete:

https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-PI(2018)001-e [cit. 15.05.2020].

9

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov



v

6 prípadoch (Fínsko, Chorvátsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko

a Švédsko) má právo navrhnúť generálneho prokurátora vláda,

v 2 prípadoch má právo navrhnúť kandidáta na generálneho prokurátora

priamo predseda vlády (Malta a Poľsko),

v 3 krajinách (Maďarsko, Litva, Cyprus) má právo navrhnúť kandidáta na

generálneho prokurátora prezident.

V prípade Belgicka navrhuje konečného kandidáta minister spravodlivosti, avšak

jemu podáva návrhy tzv. vysoká rada spravodlivosti.

Právo navrhovať kandidátov na generálneho prokurátora má priznané zákonodarná moc:



v jednom prípade (Slovensko). Slovenská republika je teda jediným štátom,

ktorý dáva oprávnenie najvyššiemu zákonodarnému orgánu navrhovať

prezidentovi na vymenovanie kandidáta na generálneho prokurátora.

Príklady z Írska a Spojeného kráľovstva sú špecifickými, pretože v rámci týchto krajín

sa uskutočňuje výberové konanie, ktoré je otvorené pre potenciálnych záujemcov. V prípade

Spojeného kráľovstva sa zaslané návrhy posudzujú výborom, ktorému predsedá komisár

z radov štátnej služby. Daný výbor dáva potom odporúčania najvyššiemu štátnemu

zástupcovi, ktorý vyberá tzv. vedúceho prokurátorov.

Zvyšné krajiny majú právo navrhovať kandidáta na generálneho prokurátora priznané

buď súdnej moci, a to Súdnej rade (Bulharsko, Taliansko) a predsedovi Najvyššieho súdu

(Lotyšsko), alebo štátnej rade prokurátorov (Slovinsko).

1.2 Subjekty oprávnené vymenovať generálnych prokurátorov

V prípade vymenovania generálneho prokurátora je oprávneným orgánom:



v 17 prípadoch kráľ alebo prezident (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko,

Fínsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Luxembursko, Malta, Nemecko, Poľsko,

Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko),



v 4 prípadoch menuje alebo potvrdzuje do funkcie generálneho prokurátora

najvyšší zákonodarný orgán (Chorvátsko, Maďarsko, Lotyšsko, Slovinsko),

vláda je oprávnená menovať alebo vyjadrovať sa k návrhu kandidáta na

generálneho prokurátora v prípade 6 štátov (Česká republika, Estónsko, Írsko,

Holandsko, Slovinsko a Švédsko),



iba v jednom štáte EÚ menuje do funkcie generálneho prokurátora kolektívny

orgán sudcov t. j. Súdna rada (Taliansko).

10

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

V nasledujúcej tabuľke je porovnaná prax 28 krajín (členské štáty EÚ a Spojené

kráľovstvo) ohľadom subjektov, ktoré sú oprávnené navrhovať a vymenovávať kandidátov na

post generálneho prokurátora. Tabuľka č. 1 vychádza najmä z empirických dát štúdie Open

23

24

Society Sofia 2019 a informácií dostupných v internej databáze ECPRD.

Štát

Belgicko

Bulharsko

Cyprus

Česká republika

Dánsko

Estónsko

Fínsko

Francúzsko

Grécko

Holandsko

Chorvátsko

Írsko

Generálneho prokurátora vymenúva

Kandidáta navrhuje

Kráľ

Minister spravodlivosti

Súdna rada

Prezident

Minister spravodlivosti

Vláda

Minister spravodlivosti

Vláda

Minister spravodlivosti

Vláda

Výberová komisia

Prezident

Predseda Najvyššieho súdu

Minister spravodlivosti

Prezident

Predseda vlády

Minister spravodlivosti

Predseda vlády

Vláda

Prezident

Vláda

Kráľovná

Vláda

Prezident

Vláda

Parlament

Vláda

Prezident

Parlament

Veľkovojvoda

Parlament

Prezident

Parlament

Litva

Lotyšsko

Luxembursko

Maďarsko

Malta

Nemecko

Poľsko

Portugalsko

Rakúsko

Rumunsko

Slovensko

Slovinsko

Minister spravodlivosti

Parlament

Rada štátnych prokurátorov

Výberová komisia

Vláda

Spojené kráľovstvo Hlavný štátny zástupca

Španielsko

Švédsko

Kráľ

Vláda

Taliansko

Súdna rada

Tabuľka 1: Porovnanie subjektov oprávnených navrhovať a vymenovávať generálnych prokurátorov

v krajinách EÚ a Spojenom kráľovstve.

²³OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU Member States.

Sofia: Foundation of Open Society, 2019. 46 s. ISBN 978-954-2933-54-0

²⁴Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza informácií) požiadavka č.

3655 Comparative legal analysis of the legislation in other countries where the Prosecutor's Office is a part of the Judicial

(Komparatívna právna analýza legislatívy v iných krajinách kde je prokuratúra súčasťou systému súdnictva), [cit.

18.05.2020]

11

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Analýza Open Society Sofia z roku 2019 preukázala, že prevládajúci európsky model

menovania generálneho prokurátora sa uskutočňuje s vedúcou úlohou vlády v rámci

nominačnej činnosti a hlava štátu je vo väčšine prípadov oprávneným subjektom na

menovanie generálneho prokurátora. Hoci Benátska komisia považuje účasť najvyššieho

zákonodarného orgánu pri nominácii, vymenovaní a voľbe generálneho prokurátora za

rovnako platnú alternatívu oproti nomináciám a vymenovaniam vykonávaným s vedúcou

úlohou vlády, predmetná empirická štúdia preukázala, že v štátoch, v ktorých je do postupu

zapojený legislatívny orgán, existujú určité problémy, prípadne oneskorenia, vo vymenovaní

omnoho častejšie ako v štátoch, v ktorých sa menovanie koná ako proces so zapojením vlády

25

a hlavy štátu. Ako príklady boli uvedené skúsenosti z Maďarska, Litvy a Slovenska.

Benátska komisia síce zohľadňovala skutočnosť, že zapojenie parlamentu do

menovania resp. voľby generálneho prokurátora môže predstavovať určité riziko politizácie

procesu, ale taktiež na druhej strane odporučila zapojenie parlamentu ako spôsob na

zmiernenie tohto rizika, pričom bolo uvedené, že:



by bolo potrebné zohľadniť stanovisko príslušného parlamentného výboru

a taktiež rady odborníkov,

by sa mala použiť v rámci hlasovania kvalifikovaná 2/3 väčšina.

26



Benátska komisia taktiež odporučila zvážiť právne postavenie hlavy štátu v situáciách,

kde má hlava štátu právo menovať alebo odvolať generálneho prokurátora. Ako príklad je

možné uviesť snahu rumunského ministra spravodlivosti, ktorý navrhol odvolať generálnu

prokurátorku. Súdna rada však k takémuto návrhu vydala zamietavé stanovisko, ktoré

potvrdil aj prezident Rumunska vydaním dekrétu o neodvolaní generálnej prokurátorky.

Ústavný súd ako oprávnený subjekt vo veciach rozhodnutí medzi najvyššími orgánmi

Rumunska zrušil dekrét vydaný prezidentom a nariadil mu odvolať generálnu prokurátorku.

Daným rozhodnutím sa posilnilo postavenie ministra spravodlivosti vo veciach navrhovania

a odvolávania generálneho prokurátora/prokurátorky.

1.3 Vzdelanie generálnych prokurátorov

Empirické dáta ukazujú, že každý jeden zo súčasným generálnych prokurátorov

v členských štátoch EÚ má právnické vzdelanie a vo väčšine prípadov dosiahli jednotliví

generálni prokurátori v ponímaní slovenského práva druhý stupeň vysokoškolského

vzdelania, tzv. master degree resp. magisterské štúdium.

²⁵Bližšie pozri OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU

Member States. Sofia: Foundation of Open Society, 2019. 46 s. ISBN 978-954-2933-54-0

²⁶EUROPEAN COMMISSION FOR DEMOCRACY TRHOUGH LAW: Compilation of Venice Commission Opinions

and Reports Concerning Prosecutors . s. 20 . Dostupné na internete:

https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-PI(2018)001-e [cit. 15.05.2020].

12

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Niektorí generálni prokurátori dosiahli určitý stupeň špecializovaného právneho

vzdelania, napr. Johannes Silvis (generálny prokurátor z Holandska) ukončil právnickú

fakultu so zameraním na trestné a ústavné právo; Pavel Zeman (generálny prokurátor

v Českej republike) má univerzitné vzdelanie z práva a tiež politológie a Claire Loftus

(riaditeľka úradu prokuratúry v Írsku) má popri práve vyštudovanú históriu a manažment

verejnej správy a tiež právo EÚ.

Niekoľkí generálni prokurátori taktiež dosiahli tretí stupeň vysokoškolského vzdelania

a dosiahli titul PhD., pričom 10 generálnych prokurátorov sa venovalo výskumu v oblasti

trestného práva a ôsmi z nich vyučujú na právnických fakultách, resp. sa podieľajú na školení

27

prokurátorov či sudcov.

Taktiež aj Benátska komisia odporúča pre všeobecnú aplikáciu práva v rámci

jednotlivých krajín právne vzdelanie generálnych prokurátorov.

1.4 Ďalšie formálne požiadavky na vymenovanie generálnych prokurátorov

Na ilustráciu možno uviesť príklad z Bulharska. V roku 2016 sa v Bulharsku udiala

zmena zákona o súdoch a prokuratúre, pričom vznikli nové požiadavky na voľbu generálnych

prokurátorov:

a) schopnosť poskytnúť a zachovať najvyššie morálne zásady a etické štandardy,

b) vysoká úroveň profesionality, vysoká úroveň poznania práva, dlhoročná prax v pozícii

prokurátora, manažérske a administratívne schopnosti, analytické myslenie,

c) nezávislosť s vôľou prispievať k zachovávaniu zákonnosti v rámci svojich pracovných

povinností s ohľadom na dodržiavanie princípov právneho štátu,

d) zručnosti pre tímovú prácu, motiváciu svojich kolegov a tiež zodpovednosť za vedenie

kolektívu.

Ak aj niektoré krajiny majú určité požiadavky kladené zákonom na jednotlivých

kandidátov, predmetné požiadavky sú podobné vyššie spomenutým. Podrobné kritériá

stanovené pre výber generálneho prokurátora vidíme aj v prípadoch, keď sú kandidáti

vybraní v otvorenom výberovom konaní (Írsko, Anglicko a Wales). V takýchto prípadoch

závisia kritériá od uváženia vlády a nie sú vopred stanovené podrobne v zákone. Zaujímavým

príkladom je vymenovanie súčasného riaditeľa prokuratúry v Anglicku a Walese, Maxa Hilla.

Je popredným advokátom špecializujúcim sa na trestné veci, ktorý má v profesionálnych

kruhoch vysokú prestíž. Hill otvorene na verejnosti kritizoval protiteroristické opatrenia

prijaté Spojeným kráľovstvom. Vláda si tým, že ustanovila kritika uplatňovaných opatrení ako

²⁷Bližšie pozri OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU

Member States. Sofia: Foundation of Open Society, 2019. 46 s. ISBN 978-954-2933-54-0

13

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

vedúceho prokuratúry, dokázala zefektívniť doteraz vykonávanú trestnú politiku. Toto je

hlavnou výhodou prístupu, pri ktorom nie sú taxatívne vymenované kritériá pre výkon

funkcie (okrem podmienok prístupu k vysokému postaveniu v súdnictve): existuje väčšia

flexibilita pri rozhodovaní a prijímaní do zamestnania a kandidát je spojený so súčasnými

28

prioritami trestnej politiky.

Vo väčšine prípadov krajín nie sú stanovené podrobné výberové kritériá (s

výnimkou požiadaviek na zastávanie vysokých pozícií v súdnictve) pre generálneho

prokurátora. Z toho dôvodu majú vlády vo väčšine prípadov napr. skrz slobodu

rozhodovania ministra spravodlivosti alebo vlády voľnosť, ktorá nie je obmedzená zákonom,

ale politickým úsudkom. Vláda je zodpovedná za trestnú politiku a predovšetkým má záujem

vybrať si kompetentnú a zodpovednú osobu, ktorá bude viesť prokuratúru.

1.5 Predošlá prax ako požiadavka na vymenovanie do funkcie generálneho

prokurátora

V dvoch krajinách je možné s určitosťou ustanoviť, že za generálneho prokurátora

môže byť vymenovaný iba aktívny prokurátor (Maďarsko a Slovensko). V niektorých

krajinách sú podmienky pre získanie statusu prokurátora a sudcu veľmi podobné, takmer

totožné. Preto, napríklad v Nemecku, Rakúsku a Grécku sa môžu stať generálnymi

prokurátormi aj sudcovia, pretože spĺňajú podmienku získania statusu prokurátora v zmysle

danej legislatívy.

Uvedená empirická štúdia uvádza, že kariérni prokurátori sú vo väčšine krajín

preferovaní na pozíciu generálneho prokurátora. Toto tvrdenie vychádza z hierarchického

usporiadania prokuratúr, pričom prokurátori na nižších úrovniach sú viazaní pokynmi

generálneho prokurátora. To znamená, že z empirického hľadiska až v 19 z 28 skúmaných

krajín je možné zadefinovať generálnych prokurátorov ako tzv. kariérnych prokurátorov.

Predmetní prokurátori sa postupne vypracovali z nižších stupňov prokuratúry až na

najvyššiu pozíciu a priemerná dĺžka ich pôsobenia na prokuratúre je 21 rokov, predtým ako

sa stali generálnymi prokurátormi.

V ďalších troch prípadoch generálni prokurátori pôsobili v predchádzajúcej praxi ako

prokurátori avšak nie počas celej svojej profesionálnej kariéry. Z tohto dôvodu je možné

pozorovať, že v prípade 22 krajín z celkového počtu 28, pôsobili generálni prokurátori

v minulosti a majú skúsenosť s prácou prokurátora (pozri graf č. 1 nižšie). Z daných 22

prokurátorov má až 18 prax na najvyšších stupňoch prokuratúry (zvyčajne pri najvyššom súde

danej krajiny), pričom priemerná dĺžka práce týchto prokurátorov sa pohybuje v priemere

²⁸Bližšie pozri OPEN SOCIETY INSTITUTE SOFIA: What do we (not) know about the Prosecutors General in the EU

Member States. Sofia: Foundation of Open Society, 2019. s. 23. ISBN 978-954-2933-54-0

14

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

o niečo viac ako 9 rokov na najvyšších inštanciách prokuratúry. Je nutné tiež dodať, že celkový

priemer dĺžky praxe tých prokurátorov, ktorí pôsobili v minulosti na prokuratúre, je podľa

analýzy empirických dát až 21 rokov.

Graf č. 1: Pôsobenie na prokuratúre pred nástupom do funkcie generálneho prokurátora

Konkrétnejšie, v 10 krajinách sa stali generálnymi prokurátormi námestníci, t. j. druhí

najvyššie postavení predstavitelia generálnej prokuratúry a 12 generálnych prokurátorov

pôsobilo najprv na iných úrovniach (okresná, krajská a pod.) prokuratúry. Z toho vyplýva, že

až 22 generálnych prokurátorov pôsobilo v minulosti na určitých stupňoch prokuratúr v rámci

svojich krajín. Nie všetci však postúpili na pozíciu generálneho prokurátora priamo z pozície

prokurátora, napríklad:

a) holandský generálny prokurátor pôsobil pred nástupom do funkcie ako sudca

Európskeho súde pre ľudské práva,

b) cyperský generálny prokurátor pôsobil pred nástupom do funkcie ako sudca

najvyššieho súdu,

c) litovský generálny prokurátor pôsobil pred nástupom do funkcie ako sudca

všeobecného súdu,

d) generálny prokurátor vo Švédsku pôsobil pred nástupom do funkcie ako predseda

okresného súdu,

e) generálny prokurátor v Poľsku pôsobil najskôr ako minister spravodlivosti a následne

ako generálny prokurátor (v dôsledku spojenia daných pozícií v roku 2016 – bližšie

pozri v nasledujúcich častiach analýzy),

15

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

f) český generálny prokurátor pôsobil pred nástupom do funkcie ako reprezentant pri

29

EUROJUST-e ,

g) generálny prokurátor v Anglicku a Walese pôsobil pred nástupom do funkcie

generálneho prokurátora ako advokát.

Zaujímavosťou je, že dvaja generálni prokurátori pôsobili v minulosti tiež ako

príslušníci orgánov činných v trestnom konaní (Litva a Dánsko).

1.6 Proces odvolávania generálnych prokurátorov

V mnohých právnych systémoch je odvolanie generálneho prokurátora možné iba pri

splnení stanovených podmienok, ktoré obvykle upravujú určité porušenia vo vzťahu

k vykonávanej funkcii alebo všeobecné porušenia povinností, alebo dôvody ovplyvňujúce

osobnú nezávislosť prokurátora. To platí najmä pre Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko,

Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené

kráľovstvo.

Pokiaľ jedna skupina krajín vo veľkej miere preberá pravidlá pre odvolanie

generálneho prokurátora alebo ich pripodobňuje normám upravujúcim štátnu službu (napr.

Dánsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo), tak druhá skupina krajín vychádza primárne

z relevantných ustanovení upravujúcich postavenie prokurátorov (napr. Estónsko, Lotyšsko,

Litva, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko). Iba v Nemecku, Poľsku, Portugalsku

a Českej republike môže byť odvolaný bez porušenia povinnosti na základe všeobecných

alebo politických dôvodov.

²⁹Eurojust je orgán Európskej únie s právnou subjektivitou financovaný zo všeobecného rozpočtu Európskej únie,

s výnimkou platov a príjmov národných členov a asistujúcich osôb, ktorých náklady hradia domovské členské

štáty. V súčasnosti je oficiálnym sídlom Eurojustu Haag . Eurojust je zložený z jedného zástupcu každého členského

štátu. Je ním prokurátor, sudca alebo policajt s rovnocennou právomocou.

16

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

2. Odporúčania Benátskej komisie k spôsobu menovania generálneho

prokurátora

Pri spracovaní tejto časti analýzy sme vychádzali z odporúčaní Benátskej komisie,

ktoré sa vzťahujú na spôsob ustanovenia generálneho prokurátora. Benátska komisia vydala

viacero stanovísk k navrhovaným právnym úpravám v rôznych štátoch. Keďže boli názory

Benátskej komisie obsiahnuté vo viacerých dokumentoch, komisia vypracovala kompiláciu

týchto stanovísk a správ, aby bolo možné poskytnúť ucelený prehľad doktríny Benátskej

30

komisie v oblasti prokuratúry. Táto kompilácia stanovísk sa v rámci svojej kapitoly 3.1.1

venuje práve menovaniu generálneho prokurátora. Pri písaní tejto časti analýzy sme

vychádzali z faktu, že hoci táto kapitola kompilácie stanovísk obsahuje aj niektoré citácie,

ktoré sa priamo netýkajú generálneho prokurátora (ale napr. vedúceho špeciálneho

prokurátora, resp. hlavného prokurátora), tak ich začlenenie do uvedenej kapitoly vyjadruje

názor Benátskej komisie, že predmetné stanoviská by mali byť analogicky aplikovateľné aj

v procese výberu generálneho prokurátora. Odkazy pod čiarou reflektujú na konkrétne

stanoviská v predmetných záležitostiach.

Benátska komisia sa pri posudzovaní rôznych modelov vymenovania generálneho

prokurátora zaoberá hľadaním primeranej rovnováhy medzi požiadavkou demokratickej

legitimity a požiadavkou depolitizácie. Výhodou procesu vymenovania, ktorý zahŕňa

výkonnú a/alebo zákonodarnú moc je, že vymenovanie generálneho prokurátora poskytuje

demokratickú legitimitu. V takomto prípade sú však potrebné dodatočné záruky, aby sa

znížilo riziko spolitizovania prokuratúry.

Za jeden z najúčinnejších súčasných nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa možno

považovať zriadenie Rady prokuratúry, ktorá by zohrávala kľúčovú úlohu pri vymenovaní

generálneho prokuratúra. Nominácia kandidáta by sa mala zakladať na jeho objektívnej

právnej kvalifikácii a skúsenostiach podľa jasne stanovených kritérií. Nie je postačujúce, aby

uchádzač o vysokú funkciu spĺňal iba všeobecné kvalifikačné požiadavky, ktoré platia pre

akékoľvek iné postavenie prokurátora. Právomoci generálneho prokurátora si vyžadujú

31

osobitné schopnosti a skúsenosti.

V zmysle stanoviska Benátskej komisie nie je možné sformulovať presný princíp, kto

(prezident alebo parlament) by mal vymenovať generálneho prokurátora v situácii, ak

generálny prokurátor nie je podriadený vláde. Odporúčania týkajúce sa odbornej kvalifikácie

³⁰Predmet ná kompilácia je v anglickom jazyku dostupná na:

https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-PI(2018)001-e .

³¹CDL-AD(2015)039, Spoločné stanovisko Benátskej komisie, Konzultatívnej rady európskych prokurátorov

(CCPE – the Consultative Council of European Prosecutors) a Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské

práva (ODIHR – Office for Democratic Institutions and Human Rights) k navrhovanej novele zákona

o prokuratúre Gruzínska, §§ 19, 20 a 27

17

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

kandidátov by sa mali zohľadniť od relevantných osôb ako napr. predstavitelia právnickej

obce (vrátane prokurátorov) a občianskej spoločnosti.

V krajinách, v ktorých si generálneho prokurátora volí parlament, je možné znížiť

riziko politizácie procesu vymenovania. Riešením je zabezpečenie prípravy volieb

parlamentným výborom, ktorý by mal vziať do úvahy odporúčania odborníkov. Využitie

kvalifikovanej väčšiny pre voľbu generálneho prokurátora by sa mohlo považovať za

dosiahnutie dohody v rámci takýchto vymenovaní. Generálny prokurátor by mal byť

vymenovaný na relatívne dlhé obdobie bez možnosti obnovenia činnosti na konci funkčného

obdobia. Trvanie funkčného obdobia by sa nemalo zhodovať s obdobím, na aké bol zvolený

parlament.

Čo sa týka zániku funkcie, Benátska komisia odporúča, že ak má byť po uplynutí

funkčného obdobia prijatá určitá dohoda o ďalšom zamestnaní (napr. ako sudca), konkrétne

podmienky by mali byť objasnené ešte pred vymenovaním do funkcie. Generálny prokurátor

by mal mať v každom prípade možnosť na spravodlivé vypočutie v konaní o jeho odvolaní,

32

a to aj pred parlamentom.

Je dôležité, aby si metóda výberu generálneho prokurátora získala dôveru verejnosti

a rešpekt sudcovského a právnického povolania. Do výberového konania by sa preto mala

zapojiť aj profesionálna apolitická odbornosť. Je však rozumné, aby mala vláda určitú kontrolu

nad vymenovaním, a to z dôvodu dôležitosti stíhania trestných činov pre riadne a efektívne

fungovanie štátu. Vláda by zároveň nemala dať akémukoľvek inému, aj keď významnému

orgánu, neobmedzenú plnú moc vo výberovom konaní. Preto sa navrhuje zvážiť vytvorenia

výberovej komisie pozostávajúcej z osôb, ktoré by rešpektovala verejnosť a ktoré by mali

dôveru vlády. Môže pozostávať z ľudí, ktorí v súčasnosti obsadzujú niektorú alebo všetky

uvedené pozície:



predseda akéhokoľvek súdu alebo súdu vyššej inštancie,

generálny prokurátor,

predseda advokátskej komory,

vedúci pracovník štátnej právnej služby,

štátny tajomník vlády,

dekani univerzitných právnických fakúlt.

Výberové konanie by sa malo vyhlásiť verejne pre písomné podávanie žiadostí na

funkciu generálneho prokurátora s uvedením požadovanej kvalifikácie. Navrhuje sa, aby

požadovaná kvalifikácia nebola nižšia než tá, ktorá sa požaduje na vymenovanie do vysokej

³²CDL-AD(2010)040, Správa o európskych normách, pokiaľ ide o nezávislosť súdneho systému: Časť II –

Prokuratúra, §§ 35-38, 40

18

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

súdnej funkcie. Komisia preskúma žiadosti a predloží vláde (alebo parlamentu, ak je to

preferované) nie viac ako tri mená. Vláda (prípadne parlament) si tak môže slobodne vybrať

z kandidátov, ktorých výberová komisia považuje za vhodných kandidátov na pozíciu

generálneho prokurátora. Aby bola zdôraznená dôležitosť postavenia generálneho

prokurátora, môže byť generálny prokurátor vymenovaný prezidentom republiky pri

nominácii vlády (alebo parlamentu). Prezident by však nemal mať právomoc zamietnuť túto

nomináciu. Možným variantom vyššie uvedeného návrhu je, že výber kandidáta vládou by

mal byť schválený parlamentom ešte pred predložením návrhu prezidentovi. V ústave nie je

potrebné uvádzať všetky náležitosti, ústava môže zakotviť, že generálneho prokurátora

republiky vymenúva prezident na návrh vlády so súhlasom parlamentu. Ostatné náležitosti

33

by boli ustanovené v zákone.

Ďalej je potrebné, aby niektoré výbory zložené z kvalifikovaných osôb skúmali, či

kandidáti na túto funkciu (ako generálny prokurátor) majú primeranú kvalifikáciu a či spĺňajú

príslušné kritéria. Existuje niekoľko možností, medzi ktorými napr. možnosť, že Najvyššia

rada by sa vyjadrila ku vhodnosti všetkých kandidátov alebo by ich zoradila podľa

34

preferencií.

Benátska komisia ďalej odporučila, aby tzv. Rada prokuratúry mohla zvoliť

generálneho prokurátora / vedúceho špeciálnej prokuratúry spomedzi tých, ktorí reagovali

písomnou žiadosťou na verejné vyhlásenie. Na základe ich odborných znalostí a spôsobilostí

na výkon funkcie by rada vyhodnotila, či sú schopní vykonávať funkciu. Rada prokuratúry

35

môže viesť aj osobný pohovor s kandidátmi, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v zákone.

Taktiež by sa mohli podmienky na voľbu generálneho prokurátora / vedúceho

špeciálnej prokuratúry a špeciálnych prokurátorov rozšíriť tak, aby sa o túto funkciu mohli

uchádzať nielen prokurátori, ale aj osoby s 12 ročnou právnou praxou (na pozíciu generálneho

36

prokurátora / vedúceho špeciálnej prokuratúry) alebo osoby s 10 ročnou právnou praxou (na

pozíciu špeciálneho prokurátora). Na tieto funkcie budú mať nárok aj tie osoby, „ktorých

doterajšia prax preukáže osobitné znalosti a kompetencie na vykonávanie tejto funkcie.“

Takýmito opatreniami by sa znížilo riziko zaujatosti ich úradu a mohol by sa posilniť

37

nezávislejší pohľad.

³³CDL(1995)073rev, Stanovisko k regulačnému konceptu Ústavy Maďarskej republiky, kapitola 11, s. 6 – 7

³⁴CDL-AD(2008)019, Stanovisko k návrhu zákona o štátnej prokuratúre v Moldavsku, § 42

³⁵CDL-AD(2015)002, Záverečné stanovisko k revidovanému návrhu zákona o špeciálne štátnej prokuratúre

v Čiernej Hore, § 34

³⁶V podmienkach SR vedie v zmysle § 55d zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

Úrad špeciálnej prokuratúry špeciálny prokurátor, ktorý je námestníkom generálneho prokurátora.

³⁷CDL-AD(2015)002, Záverečné stanovisko k revidovanému návrhu zákona o špeciálne štátnej prokuratúre

v Čiernej Hore, § 34 a 36

19

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Ďalším problémom sa javí doba po skončení mandátu generálneho prokurátora, kedy

by generálny prokurátor po skončení svojho mandátu naďalej vykonával svoje právomoci,

a to až do začatia mandátu nového generálneho prokurátora. V Maďarsku je zákon v tomto

smere nastavený problematicky, pretože v prípade jednej tretiny členov parlamentu plus jeden

člen sa môže účinne udržať generálny prokuratúry vo funkcii blokovaním voľby nového

generálneho prokurátora a takto predĺžiť jeho mandát na dobu neurčitú. Nie je jasné, do akej

miery a do akých detailov sa táto otázka podrobne posudzovala pri schvaľovaní ústavy

a predmetného zákona. Ústava však stanovuje generálnemu prokurátorovi deväťročné

funkčné obdobie a je neprijateľné, aby ho mohla menšina členov parlamentu vo funkcii udržať

natrvalo zablokovaním systému pri voľbe nástupcu. Jednou z možností riešenia by bolo

stanovenie lehoty (v ústave alebo v zákone), v rámci ktorej by parlament musel zvoliť nového

generálneho prokurátora. Ďalším riešením by bolo tieto blokujúce ustanovenia zrušiť a tak by

sa mandát generálneho prokurátora automaticky skončil po ukončení jeho funkčného

obdobia. Pri oboch riešeniach môže nastať problémová situácia. Môže dôjsť k obdobiu bez

formálne zvoleného generálneho prokurátora, čo ale môže vyvíjať nátlak na parlament, aby

zvolil nového nástupcu. Taktiež je potrebné vyhnúť sa rovnakému blokovaniu

prostredníctvom 1/3 menšiny poslancov, ktorá môže natrvalo predĺžiť prechodné obdobie

38

zástupcu generálneho prokurátora, ktorého vymenoval odstupujúci generálny prokurátor.

V prípade Bolívie sa v celom návrhu zákona uvádza množstvo vítaných zmien, ktoré

rešpektujú zásadu zákazu diskriminácie. Určitým otázkam je však potrebné sa vyhnúť.

Napríklad odsek 2, ktorý upravuje postup voľby zástupcu generálneho prokurátora,

navrhuje v § 43, aby v prípade, ak pracovné miesto zaujíma muž, bola zástupcom žena, ktorá

získala najväčší počet hlasov, a naopak. Potrebné dodržiavanie zásady rovnosti

a nediskriminácie sa však musí spájať s potrebou rešpektovania a legitimity osoby, ktorá

zaujíma pracovné miesto. Počet hlasov by mal preto byť hlavným kritériom pre obe pohlavia.

Malo by sa zabrániť situáciám, v ktorých osoba s najmenším počtom hlasov získa miesto

vďaka svojmu pohlaviu. Táto skutočnosť by mohla oslabiť dôveru spoločnosti v tak dôležitú

pozíciu. Odporúča sa preto zostaviť rodovo vyvážené zoznamy, na základe ktorých bude

39

zvolený generálny prokurátor a jeho zástupca s najväčším počtom hlasov.

V Tabuľke č. 2 je možné vidieť porovnanie stanovísk Benátskej komisie a súčasnej

slovenskej právnej úpravy, spolu s uvedením relevantných zdrojov, resp. spisových značiek

týchto stanovísk. Keďže boli názory Benátskej komisie obsiahnuté vo viacerých dokumentoch,

komisia vypracovala kompiláciu týchto stanovísk a správ, aby bolo možné poskytnúť

³⁸CDL-AD(2012)008, Stanovisko k zákonu CLXIII z roku 2011 o prokuratúre a k zákonu CLXIV z roku 2011

o postavení generálneho prokurátora, prokurátorov a iných zamestnancov prokuratúry a kariérnom postupe

prokurátora Maďarska, §§ 55, 57 a 59

³⁹COL-AD(2011)007, Stanovisko k návrhu základného zákona o prokuratúre v Bolívii, § 40

20

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

40

ucelený prehľad doktríny Benátskej komisie v oblasti prokuratúry. Táto kompilácia

stanovísk sa v rámci svojej kapitoly 3.1.1 venuje práve menovaniu generálneho prokurátora.

Nižšie uvedené vychádza z tohto zdroja. Pri implementácii daných odporúčaní Benátskej

komisie však treba brať do úvahy aj reálie v jednotlivých krajinách (napr. právny, politický

systém a pod.).

Zdroj (spisová

značka stanoviska)

Zo stanovísk Benátskej komisie

Slovenská právna úprava

Nie.

Áno, vyšší vek (25 rokov vs.

40 rokov) a 10 rokov výkonu

funkcie prokurátora, sudcu

alebo advokáta, z toho

Zapojenie Rady prokurátorov.

Pre uchádzačov by mali byť

stanovené prísnejšie podmienky,

než pre bežných prokurátorov.

CDL-AD(2015)039

najmenej päť rokov funkciu

prokurátora alebo sudcu.

So sudcami Ústavného súdu

SR (ÚS) zhodný vek 40 rokov,

prax je však v prípade sudcov

ÚS dlhšia (15 vs. 10 rokov) a

prax prokurátora je stanovená

užšie.

Predmetné podmienky by však

nemali byť na nižšej úrovni, než

tie, čo sa vyžadujú pri

obsadzovaní vysokých postov

v súdnictve.

CDL(1995)073rev

Voľba v parlamente (v prípade, ak Nie.

je parlament zapojený)

CDL-AD(2012)008,

CDL-AD(2016)009

kvalifikovanou (2/3) väčšinou

s potrebnými antiblokačnými

mechanizmami.

Zapojenie výboru parlamentu.

Áno, Ústavnoprávny výbor

NR SR hodnotí splnenie

CDL-AD(2010)040

podmienok.

Odbornosť by mala byť posúdená Neexistuje komisia zložená zo CDL-AD(2008)019

relevantnými predstaviteľmi zástupcov právnickej

právnickej komunity a občianskou komunity, na druhej strane

spoločnosťou.

treba dodať, že

v personálnom obsadení

Ústavnoprávneho výboru NR

SR zvyknú prevažovať

právnici.

Generálny prokurátor by mal byť

vymenovaný na dlhšie obdobie,

ktoré nie je zhodné s volebným

Funkčné obdobie je 7 rokov,

bez možnosti kandidovať

opakovane.

CDL-AD(2010)040

⁴⁰Predmetná kompilácia je v anglickom jazyku dostupná na:

https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-PI(2018)001-e .

21

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Zdroj (spisová

značka stanoviska)

Zo stanovísk Benátskej komisie

Slovenská právna úprava

obdobím parlamentu, bez

možnosti znovuzvolenia.

V prípade odvolania by mal mať

V zmysle § 124 rokovacieho

CDL-AD(2010)040

právo na spravodlivé vypočutie, aj poriadku NR SR (zákon č.

pred parlamentom.

350/1996 Z. z. v znení

neskorších predpisov) musí

byť generálnemu

prokurátorovi umožnené

vyjadriť sa o návrhu na jeho

odvolanie.

Kritériá pre odvolanie by mali byť Kritériá sú stanovené v § 8

jasne stanovené, naplnenie kritérií odseku 3 zákona č. 153/2001

CDL-D (2015)039

CDL(1995)073rev

by mal posúdiť odborný orgán.

Vypočutie pred odbornou

komisiou, ktorá následne

odporučí menší počet kandidátov

(približne troch) ďalšej inštancii

v procese.

Z. z. o prokuratúre.

Nie.

Kandidatúra širšieho okruhu

právnických povolaní (aj

neprokurátorov).

Nie.

CDL-AD(2013)025,

CDL-AD(2015)002

V prípade nezvolenia nového

generálneho prokurátora

nezostáva vo svojej funkcii

predchádzajúci.

V zmysle § 7 odseku 2 zákona CDL-AD(2012)008

č. 153/2001 Z. z. sa funkčné

obdobie predlžuje až do

zloženia sľubu novým

generálnym prokurátorom.

Tabuľka 2: Porovnanie stanovísk Benátskej komisie a slovenskej právnej úpravy

22

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

3. Porovnanie právnej úpravy vo vybraných členských štátoch EÚ

Nasledujúca časť analýzy sa zameria na konkrétne legislatívne úpravy vybraných

desiatich krajín EÚ. V prvej časti tejto kapitoly sme sa zamerali na krajiny, ktoré majú podobne

ako Slovenská republika najvyšší zákonodarný zbor (parlament) zapojený do procesu

ustanovenia generálneho prokurátora: Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovinsko.

V druhej časti sme sa pre účely porovnania zamerali na krajiny, kde parlament v rámci kreácie

generálneho prokurátora nie je prítomný a generálny prokurátor je v daných krajinách

súčasťou výkonnej alebo justičnej moci: Česko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Rakúsko.

3.1 Analýza krajín EÚ, v rámci ktorých má prokuratúra nezávislý status od

výkonnej moci a zodpovedá sa parlamentu

CHORVÁTSKO

Zhrnutie

Generálneho prokurátora volí parlament na návrh vlády na štyri roky. Výbor pre

súdnictvo chorvátskeho parlamentu zaujíma stanovisko k návrhu. Podmienky pre

kandidatúru sú štandardné, prax sa však pohybuje v rozmedzí 15 rokov až 20 rokov

v závislosti od vykonávaného povolania. Významnou súčasťou je výberový proces, ktorý má

presne stanovený postup a lehoty. Rada štátnych prokurátorov vyhlasuje výberové konanie,

ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov. Prihlášky sa zasielajú vláde, ktorá navrhne kandidáta

parlamentu. V roku 2018 bol prijatý nový zákon, ktorý zaviedol transparentnejší výberový

proces. Dekrét o vymenovaní je zverejnený v Zbierke zákonov.

Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady

V Chorvátsku je podľa článku 125 odsek 2 Ústavy Chorvátskej republiky generálny

prokurátor volený na obdobie 4 rokov, pričom nominačným subjektom je vláda a orgánom

oprávneným zvoliť generálneho prokurátora je chorvátsky parlament. Výbor pre súdnictvo

chorvátskeho parlamentu je dôležitým subjektom pri voľbe a odvolávaní generálneho

prokurátora, pretože sa vyjadruje k osobám navrhnutým na daný post, resp. ak majú byť

odvolané z predmetného postu.

Rada štátnych prokurátorov vyhlasuje výberové konanie najneskôr 6 mesiacov pred

koncom funkčného obdobia predchádzajúceho prokurátora alebo do 30 dní od jeho

ukončenia. Oznámenie o začatí výberového konania sa zverejňuje v Zbierke zákonov a na

23

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

41

webovom sídle Rady štátnych prokurátorov. Lehota je minimálne 15 dní a maximálne 30 dní.

Súčasťou prihlášky je životopis, potvrdenie o občianstve, vysokoškolský diplom, potvrdenie

o zložení justičnej skúšky, potvrdenie o praxi, výpis z registra trestov, ktorý nie je starší ako

42

šesť mesiacov, a plán práce. Prihlášky sa zasielajú Rade štátnych prokurátorov, ktorá posúdi,

ktorí kandidáti podali prihlášky a zašle ich vláde.

Podľa článku 22 zákona o štátnej prokuratúre musí spĺňať kandidát na generálneho

43

prokurátora všeobecné a osobitné podmienky platné pre zástupcu generálneho prokurátora.

Za generálneho prokurátora môže byť ustanovený občan Chorvátskej republiky, ktorý:

44



zložil justičnú skúšku a vykonával súdnu funkciu najmenej pätnásť rokov,

pracoval ako advokát najmenej pätnásť rokov, alebo

pracoval ako notár najmenej pätnásť rokov, alebo

pracoval ako univerzitný profesor právnických vied, avšak musí zložiť úspešne

justičnú skúšku a mať najmenej 15-ročnú prax po zložení skúšky alebo

je vážený/uznávaný právnik, ktorý zložil justičnú skúšku a má prax najmenej dvadsať

rokov na iných právnych pozíciách a ktorý dokázal svoju odbornosť v určitej oblasti



45

práva, ako aj prostredníctvom profesijnej a vedeckej činnosti.

Pred ujatím sa funkcie skladá generálny prokurátor sľub do rúk prezidenta.

Prvky verejnej kontroly

Kandidáti nie sú navrhovaní, ale prihlasujú sa do výberového konania, ktoré je

vyhlásené v Zbierke zákonov. Návrhy schvaľuje parlament.

Kto navrhuje kandidáta

Kandidáti sa uchádzajú o post generálneho prokurátora vo výberovom konaní. Rada

štátnych prokurátorov vyhlasuje výberové konanie, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov.

Prihlášky sa zasielajú vláde, ktorá navrhne kandidáta parlamentu. Prihlásiť sa teda môže

každý, kto splní podmienky.

⁴¹Článok 25 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete https://narodne-

novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2018_07_67_1358.html [cit.27.05.2020].

⁴²Verejná výzva. http://www.dorh.hr/dovjp06032020 [cit.27.05.2020].

⁴³Článok 22 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete https://narodne-

novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2018_07_67_1358.html [cit.27.05.2020].

⁴⁴Článok 51 odsek 2 zákona o rade štátnych prokurátorov. Dostupné na internete https://narodne-

novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2018_07_67_1359.html [cit.27.05.2020].

⁴⁵Článok 52 odsek 3 zákona o rade štátnych prokurátorov. Dostupné na https://narodne-

novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2018_07_67_1359.html [cit.27.05.2020].

24

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

V ktorých prípadoch je možné danú osobu odvolať

Generálneho prokurátora možno uvoľniť z funkcie z nasledovných dôvodov:



na základe vlastnej žiadosti,

ak sa stane trvalo neschopným plniť si svoje povinnosti,

je odsúdený za spáchanie trestného činu,

vykonáva svoje povinnosti nezákonným spôsobom,

svojím konaním poškodzuje dobré meno štátnej prokuratúry alebo ohrozuje

povinnosti štátnej prokuratúry,



neprijme opatrenia v rámci svojej právomoci, ktoré zabezpečia efektívnu prácu štátnej

prokuratúry,



bez odôvodnenia neplní pracovný program predložený vo výberovom konaní alebo

štátna prokuratúra nedosahuje uspokojivé výsledky.

Návrh na odvolanie predkladá vláda, pričom návrh obsahuje dôvody pre odvolanie.

O odvolaní rozhodne chorvátsky parlament na základe predchádzajúceho stanoviska

príslušného výboru parlamentu. Generálny prokurátor musí dostať priestor, aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a údajným porušeniam svojich povinností. Správa

a vyjadrenie generálneho prokurátora sa zašle Rade štátnych prokurátorov, ktorá má právo

navrhnúť Národnému zhromaždeniu odvolanie generálneho prokurátora. Pred prijatím

rozhodnutia zašle Národné zhromaždenie návrh na odvolanie vláde, ktorá zaujme

46

stanovisko.

LITVA

Zhrnutie

V Litovskej republike podáva návrh na vymenovanie generálneho prokurátora prezident

a parlament vyjadruje súhlas s navrhnutým kandidátom. Podmienky stanovené pre

uchádzačov sú obdobné ako na Slovensku. Rozdielom je napr. nižší vek (35 rokov). Čo sa

týka praxe, vyžaduje sa aspoň desať rokov praxe ako prokurátor, sudca alebo v inej oblasti

práva. Odvolať generálneho prokurátora možno zo zákonom stanovených dôvodov alebo na

základe návrhu parlamentu.

Litovská republika je taktiež jednou z krajín, kde je do výberu generálneho prokurátora

zaangažovaný aj parlament. Základné ustanovenia o prokuratúre sú uvedené v Ústave

47

Litovskej republiky v časti IX s názvom Súdy. To vyvolávalo určité otázky v súvislosti so

zaradením prokuratúry v rámci delenia moci. Za súčasného znenia ústavy (platného od roku

⁴⁶Článok 28 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete https://narodne-

novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2018_07_67_1358.html [cit.27.05.2020].

⁴⁷Ústava Litovskej republiky. Dostupné na internete: https://www.lrs.lt/home/Konstitucija/Constitution.htm

[cit.18.05.2020].

25

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

2003) sa Ústavný súd Litovskej republiky prikláňa k názoru, že prokuratúra je v zmysle ústavy

centralizovaná štátna inštitúcia, so špecifickými rozhodovacími právomocami, ktorá nepatrí

medzi inštitúcie vykonávajúce štátnu moc v zmysle čl. 5 odseku 1 Ústavy Litovskej republiky

48

(parlament, vláda a súdnictvo).

Spôsob voľby

V zmysle čl. 84 ods. 11 a čl. 118 Ústavy Litovskej republiky vymenúva a odvoláva

generálneho prokurátora prezident so súhlasom parlamentu. Vymenovaný je na päťročné

49

funkčné obdobie s možnosťou kandidovať druhýkrát. Pred ujatím sa funkcie skladá

generálny prokurátor sľub do rúk prezidenta.

Prvky verejnej kontroly

V zmysle čl. 67 ods. 8 štatútu parlamentu (rokovacieho poriadku) Litovskej republiky

podáva výbor pre právne záležitosti stanovisko plénu vo veci vyslovenia súhlasu s

vymenovaním alebo odvolaním generálneho prokurátora.

Kvalifikačné predpoklady

Kandidát musí mať aspoň 35 rokov, dobrú reputáciu, ovládať štátny jazyk, byť

občanom Litovskej republiky, dosiahnuť univerzitné právne vzdelanie, dosiahnuť bakalársky

a magisterský diplom v odbore právo, a pracovať aspoň desať rokov ako prokurátor, sudca

50

alebo v inej oblasti práva.

Kto navrhuje kandidáta: prezident.

V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať

51

Na návrh parlamentu možno odvolať generálneho prokurátora. V zmysle čl. 22 ods.

8 zákona o prokurátorskej službe sa generálny prokurátor odvolá z dôvodov podania

rezignácie, neschopnosti vykonávať povinnosti zo zdravotných dôvodov, straty občianstva,

porušenia sľubu konaním a nadobudnutím právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bol

⁴⁸Bod 15.2. rozhodnutia Ústavného súdu Litovskej republiky. Dostupné na internete:

https://www.lrkt.lt/en/court-acts/search/170/ta1364/content [cit.18.05.2020].

⁴⁹Článok 22 odsek 2 zákona o prokurátorskej službe. Dostupné na internete:

https://www.prokuraturos.lt/data/public/uploads/2015/12/prok-ist-en.pdf [cit.15.05.2020].

⁵⁰Článok 22 odsek 1 zákona o prokurátorskej službe. Dostupné na internete:

https://www.prokuraturos.lt/data/public/uploads/2015/12/prok-ist-en.pdf [cit.15.05.2020].

⁵¹Článok 22 odsek 6 zákona o prokurátorskej službe. Dostupné na internete:

https://www.prokuraturos.lt/data/public/uploads/2015/12/prok-ist-en.pdf [cit.15.05.2020].

26

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

generálny prokurátor odsúdený. Zaujímavosťou je skončenie mandátu v prípade dosiahnutia

65 rokov.

LOTYŠSKO

Zhrnutie

Kandidátmi na generálneho prokurátora môžu byť okrem prokurátorov aj sudcovia. Funkčne

ide o jediný ekvivalent v rámci potencionálnej alternatívy na obsadenie postu generálneho

prokurátora. Predseda najvyššieho súdu je oprávnený predložiť do parlamentu návrhy na

zvolenie generálneho prokurátora, pričom parlament je oprávneným subjektom pre voľbu i

odvolanie generálneho prokurátora.

Spôsob voľby

Generálneho prokurátora v Lotyšsku volí v zmysle článku 38 ods. 1 zákona

52

o prokuratúre parlament nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov na základe návrhu

predsedu najvyššieho súdu. Predseda najvyššieho súdu môže obdržať nominácie na

kandidáta na generálneho prokurátora od predsedu rady prokurátorov, pléna najvyššieho

súdu a od profesionálnych združení sudcov a prokurátorov, v rámci ktorých môžu jednotliví

uchádzači tiež súťažiť ako kandidáti. Generálny prokurátor je volený parlamentom (tzv.

53

Seimas) na obdobie piatich rokov.

Kto navrhuje kandidáta

Kandidáta na generálneho prokurátora navrhuje predseda najvyššieho súdu.

Kvalifikačné predpoklady

Všeobecné podmienky na získanie pozície prokurátora sú v zmysle § 33 lotyšského

zákona o prokuratúre: štátne občianstvo, druhý stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore

právo a tiež úspešné absolvovanie prijímacieho konania na pozíciu prokurátora.

Generálnym prokurátorom sa môže stať osoba, ktorá dosiahla vek najmenej 40 rokov

a v prvom rade spĺňa podmienky definované v § 33 zákona o prokuratúre. Lotyšský zákon

o prokuratúre však v zmysle § 36 vyžaduje pre splnenie podmienky zvoliteľnosti generálneho

prokurátora ďalšie doplňujúce požiadavky:

⁵²Zákon dostupný v anglickom jazyku dostupný on -line na:

https://translate.google.com/translate?hl=en&sl=auto&tl=en&u=https://likumi.lv/ta/en/en/id/57276

⁵³SEIMAS: Latvijas Republika Saeima, Rules of Procedure. Dostupné na internete:

https://www.saeima.lv/en/legislative-process/rules-of-procedure , [cit. 25.05.2020]

27

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

-

najmenej 5 rokov praxe, ak daný kandidát pôsobil ako sudca ústavného súdu, sudca

najvyššieho súdu alebo sudca medzinárodných súdov,

najmenej 10 rokov praxe sa vyžaduje pre kandidátov, ktorí pôsobili ako sudcovia

krajského súdu, prokurátor vo vedúcej pozícii a prokurátor generálnej prokuratúry,

najmenej 15 rokov praxe pre kandidáta, ktorý pôsobil ako sudca či prokurátor na

nižších inštanciách.

Zákon o prokuratúre novelizoval predmetné ustanovenia o podmienkach zvoliteľnosti

generálnych prokurátorov len nedávno – 27. februára 2020.

V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať

Právomoci generálneho prokurátora zanikajú v týchto prípadoch:

-

ak ho parlament zvolil, vymenoval alebo potvrdil do iného úradu a súčasne bol

prepustený z funkcie generálneho prokurátora;

-

ak funkčné obdobie stanovené zákonom uplynulo;

ak nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin;

smrťou; alebo

po troch mesiacoch odo dňa, keď podal na najvyšší súd predsedovi parlamentu návrh

na odvolanie z funkcie.

Právomoci generálneho prokurátora zaniknú tiež v prípadoch, ak parlament odvolá

generálneho prokurátora z funkcie v dôsledku zdravotného stavu, ktorý mu nedovoľuje

vykonávať ďalšie povinnosti, a táto okolnosť bola potvrdená príslušnou lekárskou komisiou

určenou predsedom najvyššieho súdu. Ďalším prípadom je odvolanie z funkcie

prostredníctvom parlamentu. V predmetnom prípade je pre odvolanie z funkcie potrebná,

podobne ako pri zvolení, nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov. Vo všetkých

prípadoch zániku právomocí generálneho prokurátora určí predseda najvyššieho súdu, ktorý

z prokurátorov úradu generálneho prokurátora bude vykonávať povinnosti generálneho

prokurátora až do vymenovania nového generálneho prokurátora.

MAĎARSKO

Zhrnutie

V Maďarsku sa generálnym prokurátorom môže stať prokurátor, ktorý v zmysle

výkladu textu maďarského zákona o prokuratúre (2011 CLXIV) splnil podmienky voliteľnosti

pre všeobecných prokurátorov. Zákon bližšie nešpecifikuje ani podmienky zvoliteľnosti pre

funkciu generálneho prokurátora, ani prvky verejnej kontroly pri výbere kandidátov. Jediným

zákonným prvkom kontroly navrhnutých kandidátov je vypočutie v príslušnom výbore

maďarského parlamentu. Podmienky pre odvolanie generálneho prokurátora zákon

28

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

špecifikuje z taxatívne vymedzených dôvodov. Parlament je rozhodujúcim orgánom, ktorý

volí a odvoláva generálneho prokurátora na návrh prezidenta Maďarska. Generálny

prokurátor však môže ukončiť svoje pôsobenie aj z iných dôvodov.

Spôsob voľby

54

Generálneho prokurátora volí v zmysle čl. 2 písm. (e) maďarskej ústavy parlament.

V článku 9 písm. (j) ústavy je orgánom oprávneným podávať návrhy na voľbu generálneho

prokurátora iba prezident Maďarska. Súhlas 2/3 parlamentu je potrebný na zvolenie kandidáta

na generálneho prokurátora, pričom generálny prokurátor následne skladá prísahu

55

v parlamente (§ 16 CLXIV 2011 ). Medzi hlavné úlohy a oprávnenia generálneho prokurátora

patria vymenovávanie prokurátorov na nižších stupňoch prokuratúry a taktiež každoročne

vypracováva správu o činnosti prokuratúry. Generálny prokurátor má kreačnú právomoc

k svojmu zástupcovi, pretože na jeho návrh je následne prezident Maďarska oprávnený

vymenovať zástupcu generálneho prokurátora.

Kvalifikačné predpoklady

Prokurátorom sa v podmienkach Maďarska môže stať len maďarský občan, ktorý má

právnické vzdelanie druhého stupňa, má plnú spôsobilosť na právne úkony, pôsobil aspoň

56

jeden rok vo výkone právnického povolania a nie je členom politickej strany alebo hnutia.

Splnenie daných podmienok a nadobudnutie statusu prokurátora (v zmysle čl. 29 ods. 4

ústavy Maďarska si totiž parlament vyberá prokurátora z kandidátov navrhnutých

prezidentom) je v podmienkach Maďarska postačujúcou kvalifikáciou pre možnú

kandidatúru na post generálneho prokurátora. Generálny prokurátor má právo si vyberať

v zmysle § 12 CLXIV 2011 prokurátorov na pôsobenie v rámci generálnej prokuratúry. Daní

prokurátori musia pôsobia najmenej po dobu troch rokov v skúšobnej dobe a následne im

môže byť ponúknutá zmluva na dobu neurčitú.

Zákon o prokuratúre Maďarska neobsahuje špecifické podmienky na vymenovanie za

generálneho prokurátora. Z toho dôvodu je možné usudzovať, že osoba, ktorá pôsobí ako

prokurátor sa môže uchádzať o post generálneho prokurátora. Taktiež zákon nešpecifikuje, či

je určitým spôsobom prítomná verejnosť pri nominácii jednotlivých kandidátov za

generálnych prokurátorov. Jedným z aspektov kontroly nominácie je v zmysle § 132

rokovacieho poriadku Národného zhromaždenia Maďarska vypočutie kandidáta na

generálneho prokurátora pred príslušnými parlamentnými výbormi.

⁵⁴Základný zákon, resp. Ústava Maďarska je dostupná v anglickom jazyku na:

http://www.njt.hu/translated/doc/TheFundamentalLawofHungary_20191213_FIN.pdf

⁵⁵Zákon o prokuratúre Ma ďarska 2011 CLXIV je dostupný v maďarskom jazyku na:

http://njt.hu/cgi_bin/njt_doc.cgi?docid=139717.377296

56

Sú nimi napríklad čakatelia na prokuratúre, justiční čakatelia, advokáti, právni poradcovia, výskumníci

v špecializovanej inštitúcii a vyšetrovatelia.

29

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Kto navrhuje kandidáta

Kandidáta na funkciu generálneho prokurátora navrhuje prezident Maďarska.

V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať

Zánik funkcie generálneho prokurátora sa spája s viacerými možnými alternatívami

ukončenia jeho pôsobenia:

-

odvolaním z funkcie,

odstúpením z funkcie,

dosiahnutím dôchodkového veku ,

zvolením za poslanca parlamentu, Európskeho parlamentu, miestnych samospráv, za

starostu obce , resp. za hlavu štátu,

57

-

v prípade zistenia konfliktu záujmov,

stratou funkcie na základe disciplinárneho konania, ktorým sa uložilo disciplinárne

opatrenie,

-

právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá trest odňatia slobody, príkaz na

zadržanie, trest povinnej práce alebo povinné lekárske ošetrenie v rámci trestného

konania,

-

smrťou,

stratou spôsobilosti na právne úkony,

ak by doba neplateného voľna presiahla šesť mesiacov,

ak stratil zvoliteľnosť v zmysle zákona,

58

ak porušil povinnosť zložiť prísahu.

V prípade odvolania z funkcie je oprávneným subjektom, podobne ako pri navrhnutí,

prezident Maďarska, ktorý môže navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora. Parlament je

oprávnený v danom prípade návrhu vyhovieť a odvolať generálneho prokurátor z funkcie.

⁵⁷V § 34 zákona XX z roku 2013 je v Maďarsku stanovený dôchodkový vek prokurátorov nasledovne:

a) v prípade prokurátora narodeného pred 1. januárom 1945 vo veku 70 rokov,

b) v prípade prokurátora narodeného v rokoch 1945 alebo 1946, 183. deň po dosiahnutí veku 69 rokov,

c) v prípade prokurátora narodeného v roku 1947 alebo 1948, vek 69 rokov,

d) v prípade prokurátora narodeného v roku 1949 alebo 1950, 183. deň po dosiahnutí veku 68 rokov,

e) v prípade prokurátora narodeného v roku 1951, vek 68 rokov,

f) pre prokurátora narodeného v roku 1952, 183 dní po dosiahnutí veku 67 rokov,

g) pre prokurátora narodeného v roku 1953 vo veku 67 rokov,

h) pre prokurátora narodeného v roku 1954, 183 dní po dosiahnutí veku 66 rokov,

i) v prípade prokurátora narodeného v roku 1955, vek 66 rokov,

j) v prípade prokurátora narodeného v roku 1956, 183. deň po dosiahnutí veku 65 rokov,

k) 65 rokov pre prokurátora narodeného v roku 1957.

⁵⁸§ 22 ods. 1 písm. a) až j) zákona 2011 CLXIV o prokuratúre

30

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

SLOVINSKO

Zhrnutie

Generálneho prokurátora volí Národné zhromaždenie na návrh Rady štátnych

prokurátorov na šesť rokov. Vláda zaujíma stanovisko k návrhu. Podmienky pre kandidatúru

sú štandardné, prax sa však pohybuje v rozmedzí 5 rokov až 20 rokov v závislosti od

vykonávaného povolania. Významnou súčasťou je výberový proces, ktorý má presne

stanovený postup a lehoty. Dekrét o vymenovaní je zverejnení v zbierke zákonov.

V Slovinsku volí generálneho prokurátora Národné zhromaždenie (t. j. dolná komora

parlamentu) na návrh Rady štátnych prokurátorov a stanovisko k návrhu podáva aj vláda.

Funkčné obdobie je stanovené na šesť rokov. V tejto súvislosti je zaujímavé, že kandidovať

môže iba osoba mladšia než 64, keďže v 70 rokoch veku končí pracovný pomer prokurátora.

Týmto spôsobom je možné zabezpečiť, aby zvolený generálny prokurátor zotrval vo funkcii

celé funkčné obdobie.

Podmienky pre generálneho prokurátora sa dajú považovať za štandardné, zaujímavá

je však dĺžka požadovanej praxe. Prokurátori majú najkratšiu dĺžku. Desať rokov v prípade

okresného prokurátora a dokonca iba 5 rokov v prípade, že prokurátor zastával funkciu

vedúceho prokurátora. Sudcovia musia mať aspoň 15 ročnú prax a v prípade ostatných

právnických povolaní je to 20 rokov.

Špecifikom slovinskej právnej úpravy je spôsob výberového konania, ktoré sa

vyhlasuje prostredníctvom zbierky zákonov. Prihlásiť sa môže ktokoľvek a v rámci legislatívy

nie je stanovený subjekt s oprávnením navrhovať kandidátov (napríklad ako v podmienkach

SR – poslanci, Maďarska – prezident a pod.).

Vláda má však určité kompetencie v rámci procesu povýšenia prokurátorov na funkciu

prokurátorov generálnej prokuratúry, pretože rozhoduje o povýšení do funkcie vrchného

štátneho prokurátora (prokurátor generálnej prokuratúry) na základe návrhu Rady štátnych

prokurátorov. Funkcie sa daný prokurátor ujíma po zložení sľubu do rúk predsedu

Národného zhromaždenia.

Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady

V Slovinsku menuje generálneho prokurátora parlament na šesť rokov na základe

odôvodneného stanoviska Rady štátnych prokurátorov. Vláda zasiela parlamentu vyjadrenie

31

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

59

k návrhu Rady štátnych prokurátorov. Dekrét o menovaní sa zverejňuje v zbierke zákonov

v skrátenej forme.

Výberové konanie na post generálneho prokurátora vyhlasuje ministerstvo ex officio

najneskôr šesť mesiacov pred vypršaním funkčného obdobia alebo do jedného mesiaca od

ukončenia funkčného obdobia. Vyhlásenie výberového konania sa zverejňuje v zbierke

zákonov. Dĺžka prihlasovania nesmie byť kratšia ako tridsať dní. Prihlášky podané po termíne

alebo nekompletné prihlášky ministerstvo odmietne. Sťažnosť je prípustná do ôsmych dní.

Príslušný súd musí rozhodnúť do tridsiatich dní. Prihláška obsahuje životopis s popisom

60

profesijnej činnosti, šesťročný strategický plán práce štátnej prokuratúry a dôkazy

61

preukazujúce splnenie podmienok.

Rada štátnych prokurátorov ústne vypočuje kandidátov. V zmysle rokovacieho

poriadku Rady štátnych prokurátorov sú jej zasadnutia neverejné. Môže sa však uzniesť na

62

tom, že rokovanie alebo jeho časť bude prístupné verejnosti. Po vyhodnotení prihlášok

a vykonaní vypočutí vypracuje rada štátnych prokurátorov návrh obsahujúci meno jedného

alebo viacerých kandidátov na vymenovanie. Ak je mien viacero, tak možno určiť preferenciu.

Pri vypracovaní návrhu sa berie do úvahy strategický plán, prezentácia počas ústneho

vypočutia, profesijná kvalifikácia a znalosti, skúsenosti, odporúčania a výsledky pri výkone

63

funkcie prokurátora. Rozhoduje sa dvojtretinovou väčšinou všetkých členov. Návrh sa

doručí kandidátom. Kandidáti môžu do ôsmych dní od doručenia návrhu vzniesť

odôvodnené pripomienky k návrhu a do ôsmych dní od doručenia pripomienok alebo po

uplynutí lehoty na podávanie pripomienok pripraví rada štátnych prokurátorov konečný

návrh. Národné zhromaždenie pozve navrhnutých kandidátov prezentovať ich strategický

plán a zodpovedať otázky súvisiace s ich kandidatúrou. Prezentácie sú verejné. Národné

64

zhromaždenie nie je viazané návrhom Rady štátnych prokurátorov.

⁵⁹Článok 111 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-

rs/vsebina/104629 [cit.25.05.2020].

⁶⁰Musí obsahovať najmä vyhodnotenie situácie na štátnej prokuratúre, hodnotenie rizík a príležitostí pri zlepšovaní

jej činnosti, spôsob tvorby a harmonizácie trestnej politiky, prioritné oblasti záujmu a spôsob dosahovania

stanovených cieľov.

⁶¹Článok 112 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-

rs/vsebina/104629 [cit.25.05.2020].

⁶²Článok 13 Rokovacieho poriadku rady štátnych prokurátorov. Dostupné na internete: https://www.uradni-

list.si/glasilo-uradni-list-rs/vsebina/2018-01-1061/poslovnik-drzavnotozilskega-sveta-poslovnik [cit.26.05.2020].

⁶³Článok 105 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-

rs/vsebina/104629 [cit.25.05.2020].

⁶⁴Článok 113 až 115 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-

uradni-list-rs/vsebina/104629 [cit.25.05.2020].

32

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

65

Uchádzač musí splniť všeobecné podmienky , a to, že: je občanom Slovinskej

republiky, a aktívne ovláda slovinský jazyk, má spôsobilosť na právne úkony v plnom

rozsahu, je zdravotne spôsobilý, dosiahol vek 30 rokov (pričom horná hranica veku je 64

rokov), dosiahol druhý stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore právo, absolvoval štátnu

právnu skúšku, nebol odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu a nebolo proti nemu

66

vznesené obvinenie. Okrem všeobecných podmienok musí uchádzač o pozíciu generálneho

prokurátora spĺňať nasledovné podmienky: osobitné podmienky platné pre sudcu

Najvyššieho súdu (po vykonaní štátnej právnej skúšky úspešne vykonával súdnu funkciu

67

najmenej 15 rokov alebo má najmenej 20 rokov odbornej praxe v právnej práci ) alebo úspešne

pôsobil ako prokurátor vo funkcii vedúceho prokurátora minimálne päť rokov, alebo úspešne

68

pôsobil ako prokurátor vo funkcii okresného prokurátora minimálne desať rokov.

Prvky verejnej kontroly

Výber generálneho prokurátora v Slovinskej republike obsahuje viacero prvkov, ktoré

zabezpečujú verejnosť celého procesu. Výberové konanie je zverejnené v zbierke zákonov a

prihlásiť sa môže každý, kto predpokladá, že spĺňa kritériá. Výberový proces v Národnom

zhromaždení musí byť verejný. Návrh sa prerokuje na zasadnutí výborov. Kandidáti

predstavia svoje plány a odpovedajú na otázky, výbory potom spoločne prijmú odporúčanie

a k návrhu sa následne koná rozprava v pléne.

Kto navrhuje kandidáta

Kandidáti sa uchádzajú o post generálneho prokurátora vo výberovom konaní.

Prihlásiť sa teda môže každý, kto splní podmienky.

V ktorých prípadoch je možné danú osobu odvolať

Generálneho prokurátora možno uvoľniť z funkcie z nasledovných dôvodov:

-

neplnenie úloh správy štátnej prokuratúry v súlade s nariadeniami alebo ich neplnenie

v stanovených lehotách,

poruší nariadenia alebo iným spôsobom naruší nezávislosť prokurátora pri výkone

jeho funkcie,

nesplní svoje povinnosti, čím sa preukáže, že nie je vhodný do riadiacej funkcie,

⁶⁵Článok 23 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-

rs/vsebina/104629 [cit.19.05.2020].

⁶⁶Článok 8 zákona o súdne službe. Dostupné na internete http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=ZAKO334

[cit.19.05.2020].

⁶⁷Článok 12 zákona o súdne službe. Dostupné na internete http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=ZAKO334

[cit.19.05.2020].

⁶⁸Článok 26 zákona o štátnej prokuratúre. Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-

rs/vsebina/104629 [cit.19.05.2020].

33

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

-

ak prokuratúra, ktorú vedie, nedosiahne dva po sebe nasledujúce roky stanovenú

úspešnosť trestného stíhania bez odôvodnenia, podľa ročného plánu práce

prokuratúry prijatej vedúcim prokuratúry.

Predseda Rady štátnych prokurátorov na základe požiadavky Rady štátnych

prokurátorov alebo ministra vypracuje správu o údajných porušeniach alebo skutočnostiach,

ktoré odôvodňujú odvolanie z uvedených dôvodov. V predmetnom prípade má predseda

právo nahliadnuť do spisov, registrov a iných dokumentov prokuratúry súvisiacich

s odvolaním.

Generálny prokurátor musí dostať priestor, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

skutočnostiam a údajným porušeniam. Správa a vyjadrenie generálneho prokurátora sa zašle

štátnej rade prokurátorov, ktorá má právo navrhnúť Národnému zhromaždeniu odvolanie

generálneho prokurátora. Pred prijatím rozhodnutia zašle Národné zhromaždenie návrh na

odvolanie vláde, ktorá zaujme stanovisko.

3.2 Analýza krajín EÚ, kde je prokuratúra súčasťou justičnej moci alebo exekutívy

ČESKÁ REPUBLIKA

Zhrnutie

Najvyšší štátny zástupca je menovaný vládou na návrh ministra spravodlivosti. Jeho funkčné

obdobie nie je stanovené (tzn. je menovaný na dobu neurčitú). Rovnako nie sú stanovené ani

podmienky, kedy možno odvolať najvyššieho štátneho zástupcu. Pracovný pomer štátneho

zástupcu sa riadi zákonníkom práce, ak osobitný zákon nestanovuje inak.

V Českej republike v zmysle čl. 80 Ústavy Českej republiky štátne zastupiteľstvo

zastupuje verejnú žalobu v trestných veciach. Vykonáva aj iné úlohy v zmysle § 4 zákona č.

283/1993 Sb. o štátnom zastupiteľstve. V zmysle § 18 ods. 6 tohto zákona sa pracovný pomer

štátnych zástupcov spravuje zákonníkom práce, ak nie je stanovené inak.

Potrebné je uviesť, že Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky pripravilo návrh

zákona, ktorý by mal pozmeniť podmienky a spôsob menovania najvyššieho štátneho

zástupcu. Návrh zákona bol predložený do pripomienkového konanie v júni minulého roka.

Návrh zákona by zrušil možnosť odvolať najvyššieho štátneho zástupcu bez udania dôvodu.

69

Stanovil by, že vedúcim štátnym zástupcom môže byť menovaný iba štátny zástupca, ktorý

svojimi odbornými znalosťami, profesijnými skúsenosťami a morálnymi vlastnosťami dáva

⁶⁹Tento pojem zahŕňa aj najvyššieho štátneho zástupcu, okrem neho aj vrchných, krajských a okresných štátnych

zástupcov.

34

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

záruky riadneho výkonu predmetnej funkcie. Pri najvyššom štátnom zástupcovi by sa

stanovila povinnosť právnej praxe najmenej 15 rokov, z toho minimálne 10 rokov ako sudca

alebo prokurátor. Vedúcim štátnym zástupcom by sa nemohol stať štátny zástupca, voči

ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie, pokiaľ nebolo zahladené. Predmetná právna

úprava by zaviedla aj sedemročné funkčné obdobie najvyššieho štátneho zástupcu bez

možnosti opätovnej kandidatúry. Odvolanie by bolo možné iba v disciplinárnom konaní.

Stratu funkcie možno uložiť za zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z výkonu funkcie

vedúceho štátneho zástupcu.

Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady

V zmysle § 9 zákona č. 283/1993 Sb. o štátnom zastupiteľstve menuje najvyššieho

štátneho zástupcu vláda na návrh ministra spravodlivosti. Menuje ho na dobu neurčitú.

Štátnym zástupcom môže byť menovaný štátny občan Českej republiky, ktorý je spôsobilý na

právne úkony, bezúhonný, ku dňu menovania dosiahol vek najmenej 25 rokov, získal

vysokoškolské vzdelanie štúdiom magisterského študijného programu v oblasti práva na

vysokej škole v Českej republike, úspešne zložil záverečnú skúšku, jeho morálne vlastnosti

dávajú záruku, že bude funkciu riadne vykonávať, a súhlasí so svojím menovaním do funkcie

štátneho zástupcu a s pridelením k určitému štátnemu zastupiteľstvu.

Kto navrhuje kandidáta: minister spravodlivosti.

V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať

Vláda na návrh ministra spravodlivosti môže odvolať najvyššieho štátneho zástupcu.

70

Podmienky, za ktorých možno najvyššieho štátneho zástupcu odvolať, nie sú stanovené.

FRANCÚZSKO

Zhrnutie

Francúzsky systém prokuratúry predstavuje osobitnú skupinu, keď v zásade sa považuje za

súčasť súdnictva. Prokuratúra bola podriadená ministerstvu spravodlivosti, ale v posledných

rokoch prebiehajú snahy o posilnenie nezávislosti prokuratúry. Odlišnosť sa prejavuje vo

viacerých aspektoch, napríklad absenciou ekvivalentu k slovenskému generálnemu

prokurátorovi, keď generálnemu prokurátorovi pri kasačnom dvore nie sú podriadené nižšie

postavené prokuratúry. Generálneho prokurátora pri kasačnom dvore menuje prezident

⁷⁰Zákona č. 283/1993 Sb. o štátnom zastupiteľstve v znení neskorších predpisov

35

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

republiky, potom, čo Najvyššia rada súdnictva zaujme stanovisko ku kandidátovi. Stanovisko

nie je záväzné, ale rešpektuje sa. V budúcnosti by malo byť záväzným.

Vo Francúzsku je možné pod pojmom generálny prokurátor identifikovať generálneho

prokurátora, ktorý pôsobí pri kasačnom dvore. Treba však podotknúť, že existuje aj pozícia

generálneho prokurátora, ktorý pôsobí pri každom odvolacom dvore. Je však nutné dodať, že

generálny prokurátori pri odvolacích dvoroch nie sú podriadení generálnemu prokurátorovi

pri kasačnom dvore. Na vrchole hierarchie stojí minister spravodlivosti v zmysle čl. 5

71

nariadenia č. 58-1270 z 22.12.1958 o postavení súdnictva (ďalej len ako „nariadenie o

postavení súdnictva“).

Je nutné podotknúť, že francúzsky systém prechádza zmenami a v súčasnosť sa dá

označiť za prechodný stav.

Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady

72

Generálny prokurátor pri kasačnom dvore je menovaný dekrétom prezidenta na

základe stanoviska Najvyššej rady súdnictva v zmysle čl. 38 nariadenia o postavení súdnictva.

Návrh podáva minister spravodlivosti. Prihlásiť sa však môžu viacerí kandidáti.

Podstatnou odlišnosťou od slovenskej právnej úpravy je fakt, že pod súdnictvo sú

zaradení nielen sudcovia, ale aj prokurátori. Preto sa Najvyššia rada súdnictva nevenuje iba

sudcom, ale aj prokurátorom. V zmysle čl. 65 Ústavy Francúzskej republiky má Najvyššia rada

súdnictva 2 časti. Prvá časť má právomoci voči sudcom a druhá časť voči prokurátorom. Časti

s právomocou voči prokurátorom predsedá (generálny prokurátor pri kasačnom dvore) a

ďalšími členmi sú piati prokurátori, jeden sudca, praktizujúci právnik a šiesti kvalifikovaní

prominentní občania (nesmú byť poslancami, súčasťou súdnictva alebo súčasťou správneho

súdnictva, dvoch menuje prezident, dvoch predseda Národného zhromaždenia a dvoch

Senátu, k nomináciám predsedov sa vyjadruje príslušný výbor danej komory).

Kandidát musí spĺňať nasledovné kritériá: mať požadované vzdelanie, byť občanom

Francúzskej republiky, mať občianske práva, mať dobrý charakter, splniť všetky povinnosti v

zmysle zákona o štátnej službe, splniť podmienky fyzickej spôsobilosti pre plnenie povinností,

berúc do úvahy možnosti kompenzácie v prípade postihnutia.

⁷¹Dostupné na internete: https://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT000000339259

[cit.18.05.2020].

⁷²Viď napr. dekrét z 28. októbra 2018 o menovaní (súdnictvo). Dostupné na internete:

https://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT000037533317 [cit.18.05.2020].

36

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Prvky verejnej kontroly

Návrh na vymenovanie a zoznam kandidátov sa podáva príslušnej časti Najvyššej rady

súdnictva. Návrh na vymenovanie je následne zaslaný vedúcim predstaviteľom na kasačnom

dvore, na odvolacích súdoch, na najvyššom odvolacom súde, generálnemu inšpektorovi,

vedúcemu generálneho inšpektorátu spravodlivosti, riaditeľom a vedúcim odborov ústrednej

správy Ministerstva spravodlivosti, ktorí rozpošlú návrh sudcom a prokurátorom, ktorí

spadajú pod ich právomoc alebo odbor. Predmetný dokument je zaslaný aj odborom.

V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať

Generálneho prokurátora možno odvolať z disciplinárnych dôvodov.

NEMECKO

Zhrnutie

Podobne ako napr. v Rakúsku sú prokurátori zamestnancami v štátnej službe a ich vzdelanie

a prax sú takmer totožné s podmienkami pre získanie statusu sudcu. Spôsob navrhovania,

vymenovania a odvolania funkcie generálneho prokurátora je v Nemecku podobný ako

v prípade Rakúska. Jemným rozdielom je vek odchodu do dôchodku, ktorý je o dva roky vyšší

ako v Rakúsku. Generálny prokurátor je priamym podriadeným ministra spravodlivosti,

ktorý ho nominuje. Prezident je jediným oprávneným subjektom na odvolanie generálneho

prokurátora formou ukončenia štátnej služby odchodom „do dočasného dôchodku.“ Takýmto

prípadom bol v roku 2015 odchod generálneho prokurátora Haralda Rangeho, ktorý podľa

mienky ministra spravodlivosti Heika Maasa porušil práva investigatívnych novinárov.

Minister spravodlivosti podal návrh prezidentovi, ktorý po posúdení danej veci rozhodol,

73

a Rangeho poslal do dočasného dôchodku.

V Spolkovej republike Nemecko (ďalej tiež "SRN") je prokuratúra koncipovaná

podobne ako v Rakúsku a jej zameranie sa orientuje iba na trestné právo. Na úrady

prokuratúry je nazerané ako na nezávislé orgány správy trestného súdnictva, ktoré sú

hierarchicky postavené na úroveň súdov. Vzhľadom k federatívnemu usporiadaniu Nemecka

sa štruktúra nemeckej prokuratúry, respektíve celej justície, člení na dve základné úrovne, a

to úroveň spolkovú, pokrývajúcu územie celej federácie, a úroveň regionálnu, ktorá sa

vzťahuje na vlastné teritórium jednotlivých spolkových krajín.

⁷³NIENABER, M.: Germany sacks top prosecutor in row over treason inquiry , Reuters, 2015. Dostupné na internete:

https://uk.reuters.com/article/uk-germany-prosecutor/germany-sacks-top-prosecutor-in-row-over-treason-

inquiry-idUKKCN0Q912Y20150804 , [cit.07.05.2020].

37

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Generálny prokurátor Spolkovej republiky Nemecko nie je súčasťou súdnej moci, ale

výkonnej a podlieha úradnému dohľadu federálneho ministerstva spravodlivosti a ochrany

74

spotrebiteľa. Preto v spolkovej vláde a vo vzťahu ku komorám parlamentu nesie spolkový

minister spravodlivosti politickú zodpovednosť za prácu spolkového prokurátora. Navyše,

generálny prokurátor Spolkovej republiky Nemecko nemá právo vydávať pokyny

prokurátorom v jednotlivých spolkových krajinách. Možnosť odňať vec má právo len

v závažných prípadoch (teroristické trestné činy, špionáže, vlastizrada, trestné činy genocídy,

proti ľudskosti a vojenské zločiny), pričom jeho rozhodnutia sú v predmetných veciach

75

všeobecne záväzné a nie je ich možné napadnúť inými procesnými prostriedkami.

Spôsob voľby

Generálny prokurátor Spolkovej republiky Nemecko je vymenovaný prezidentom

Spolkovej republiky Nemecko na dobu neurčitú v zmysle § 149 ústavného zákona o súdnictve

76

(GVG). K návrhu osoby generálneho prokurátora vyjadruje stanovisko aj horná komora

parlamentu (Spolková rada – Bundesrat). Jeho činnosť a postavenie podlieha všeobecným

zásadám a ustanoveniam zákona o štátnej službe a podľa výslovných zákonných ustanovení

je tzv. „politickým štátnym zamestnancom“ v zmysle § 54 ods. 1 (5) zákona o federálnej štátnej

službe.

Kvalifikačné predpoklady

Pokiaľ ide o predpoklady pre výkon funkcie, nemecký právny poriadok stanovuje v

zásade rovnaké požiadavky pre prokurátorov i pre sudcov podobne ako v Rakúsku.

Vzhľadom k diferenciácii právnej úpravy do jednotlivých krajinských predpisov sa

predpoklady pre výkon verejnej služby môžu v rôznych častiach Nemecka líšiť. V prvom rade

sa v zmysle § 9 zákona o súdoch (DRiG) musí jednať o nemeckého občana disponujúceho

morálnymi kvalitami a sociálnymi zručnosťami na výkon daného povolania. Všeobecným

základom je absolvovanie najmenej siedmich semestrov štúdia práva zakončeného tzv. prvou

štátnou skúškou v danom odbore. Uchádzač o funkciu potom musí v rámci dvojročnej

čakateľskej doby podstúpiť praktickú stáž v rámci súdov jednotlivých spolkových krajín. Po

vykonaní druhej štátnej skúšky sa z radov absolventov stávajú tzv. asesori, ktorí sa už ďalej

môžu uplatniť ako v štátnej správe, tak aj v advokácii alebo v rámci iných právnických profesií.

⁷⁴GERICHTVERFASSUNGGESSETZ: Bundesministerium der Justiz und für Verbraucherschutz, Dostupné na

internete: https://www.gesetze-im-internet.de/gvg/__149.html, [cit. 06.05.2020].

⁷⁵SCHMIDT, H.: Státní zastupitelství v Německu. Státní zastupitelství č. 4/2012

⁷⁶Účinné znenie zákona dostupné v nemčine: https://www.gesetze-im-internet.de/gvg/__149.html

38

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Po prijatí do služby v rámci justičnej správy čaká vybraného uchádzača ešte trojročná

skúšobná doba, počas ktorej získavajú potrebné skúsenosti na súdoch nižšieho stupňa. Prax

pritom vykonávajú nielen ako sudcovia, ale tiež ako prokurátori. Pre nemecké prostredie totiž

platí všeobecne pravidlo, že sudcom sa nestane osoba, ktorá by nezískala tiež prax ako

prokurátor. Po uplynutí skúšobnej doby sú potom prokurátori zvyčajne menovaní ministrom

77

spravodlivosti danej krajiny na zvyšok ich služobnej doby.

Kto navrhuje kandidáta

Spolkového generálneho prokurátora Spolkového súdneho dvora a spolkových

prokurátorov vymenúva v zmysle § 149 ústavného zákona o súdoch (GVG) nemecký

spolkový prezident na návrh spolkového ministra spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa a so

súhlasom Spolkovej rady (Bundesrat).

V ktorých prípadoch je možné generálneho prokurátora odvolať

78

V zmysle § 54 ods. 1 (5) spolkového zákona o štátnej službe (BBG) je možné odvolať

kedykoľvek generálneho prokurátora. Rozhodnutie vydáva prezident Spolkovej republiky

Nemecko, a ako už bolo spomenuté, odvolať generálneho prokurátora môže, avšak dôvod

nemôže byť svojvoľný, napríklad politický. Správne súdy totiž posudzujú, či bol návrh na

odvolanie generálneho prokurátora prezidentom podaný len z čisto subjektívnych dôvodov,

resp. na základe objektívnych skutočností. Odchádzajúci federálny generálny prokurátor

Spolkovej republiky Nemecko ostáva po odvolaní v tzv. „dočasnom dôchodku“ do doby, kým

nie je vymenovaný za štátneho zamestnanca napríklad u iného služobného úradu

(zamestnávateľa). Úrad v ktorom má v budúcnosti pôsobiť (nie je vylúčené ani opätovné

zvolenie za generálneho prokurátora), musí patriť do rovnocennej kategórie s aspoň

rovnakým tarifným platom ako predchádzajúci služobný úrad. Okrem rozhodnutia

prezidenta Spolkovej republiky Nemecko je ďalším obmedzením v tomto ohľade maximálna

veková hranica pre túto službu, ktorá v súčasnosti predstavuje 67 rokov.

⁷⁷Parlamentní institut: Právní úprava státního zastupitelství ve vybraných zemích. Praha: Poslaněcká sněmovna

Parlamentu České republiky, 2017. Dostupné na

internete:https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:Gux4bB2cBIIJ:https://www.psp.cz/sqw/text/ori

g2.sqw%3Fidd%3D131400+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=firefox-b-d

⁷⁸Účinné znenie zákona je dostupné v nemčine na: https://www.gesetze-im-internet.de/bbg_2009/__54.html

39

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

POĽSKO

Zhrnutie

Personálne obsadzovanie postu generálneho prokurátora v Poľskej republike je veľmi

špecifické, keďže sa ním stáva minister spravodlivosti ex officio. Dochádza tak k personálnej

únii, keďže oficiálne sú oba posty oddelené, ale zastáva ich ten istý človek. Hoci sú stanovené

špecifické podmienky, ktoré musí kandidát spĺňať, tak pre kandidáta na ministra

spravodlivosti by nemali predstavovať problém. Inak platia pri menovaní a odvolávaní

pravidlá stanovené pre ministrov.

V Poľskej republike zastával do roku 2010 a od roku 2016 funkciu generálneho

prokurátora minister spravodlivosti. Medzi rokmi 2010 až 2016 boli uvedené funkcie

oddelené, ale došlo k ich opätovnému zlúčeniu zákonom o prokuratúre. V zmysle čl. 2

predmetného zákona prokuratúra vykonáva úlohy v oblasti stíhania trestných činov a stráži

vládu práva. Na čele prokuratúry stojí generálny prokurátor. Čl. 8 ods. 1 udeľuje

nadriadenému prokurátorovi právomoc zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie podriadeného

prokurátora. Zmena alebo zrušenie rozhodnutia musí byť písomné a musí byť založené do

spisu.

Generálny prokurátor riadi prokuratúru osobne alebo prostredníctvom štátneho

(krajského) prokurátora a ďalších zástupcov generálneho prokurátora, vydávajúc rozkazy,

usmernenia a príkazy. V prípade, že generálny prokurátor nemôže vykonávať svoje

povinnosti, tak ho dočasne zastupuje štátny prokurátor.

Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady

V zmysle čl. 1 ods. 2 zákona o prokuratúre vykonáva úrad generálneho prokurátora

minister spravodlivosti. V zmysle uvedeného článku musí generálny prokurátor spĺňať

podmienky stanovené v čl. 75 ods. 1 v bodoch 1 až 3 a 8 zákona o prokuratúre, a to:

-

má iba poľské občianstvo a plné občianske práva, a nebol právoplatne odsúdený za

úmyselný trestný čin na základe verejnej obžaloby,

jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne ,

ukončil vysokoškolské štúdium v Poľsku a získal magisterský titul alebo vyštudoval

právo v zahraniční a získal titul, ktorý je uznávaný v Poľsku,

79

-

⁷⁹Poľský zákon uvádza frázu jest nieskazitelnego charakteru, ktorá však nemá presnú definíciu. Uvedená

charakteristika podlieha individuálnemu hodnoteniu. Predmetný termín nezahŕňa iba bezúhonnosť, ale aj fakt, že

posudzovaná osoba je vážená aj za jej osobitné etické vlastnosti (čestnosť, nestrannosť, svedomitosť,

zodpovednosť a slušné správanie).

40

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

-

neslúžil, nepracoval a nebol spolupracovníkom orgánov štátnej bezpečnosti

uvedených v čl. 5 zákona z 18. decembra 1998 o Inštitúte národnej pamäti - Komisii pre

stíhanie zločinov proti poľskému národu, ani nebol sudcom, ktorý svojím rozhodnutím

porušil dôstojnosť úradu tým, že ohrozil nezávislosť súdnictva, čo bolo potvrdené

právoplatným rozsudkom.

Kto navrhuje kandidáta

Ministra spravodlivosti v zmysle článku 154 odseku 1 Ústavy Poľskej republiky

navrhuje predseda vlády.

V ktorých prípadoch je možné danú osobu odvolať

Podmienky na odvolanie generálneho prokurátora sa zhodujú s podmienkami pre

odvolanie ministra.

RAKÚSKO

Zhrnutie

Požiadavky na získanie pozície prokurátora v Rakúsku sú takmer totožné

k požiadavkám na získanie pozície sudcu (viď § 26 RStDG). Prokurátori sú navyše štátnymi

zamestnancami a nie verejnými funkcionármi. Generálny prokurátor má so štátom uzavretú

tzv. zmluvu o federálnej štátnej službe. Z toho dôvodu je priamym nadriadeným generálneho

prokurátora minister spravodlivosti ako vedúci služobného úradu. Minister spravodlivosti

má navyše po vypočutí komisiou pozostávajúcou zo štyroch vyššie spomenutých členov aj

nominačnú právomoc v súvislosti s generálnym prokurátorom. Spolkový prezident je

následne oprávneným subjekt na vymenovanie generálneho prokurátora (v prípade ak nie je

vymenovaný, toto právo prechádza na predsedníctvo dolnej komory parlamentu). Horná

komora parlamentu má vždy právo vyjadriť názor k navrhovanému kandidátovi na

predmetnú funkciu. Ostatné prípady odvolania generálneho prokurátora vyžadujú buď

dosiahnutie dôchodkového veku, disciplinárny prehrešok, resp. zdravotné dôvody.

Rakúska ústava v čl. 90a (B-VG) upravuje základné náležitosti týkajúce sa prokuratúry:

„Prokurátori sú orgány všeobecnej jurisdikcie. V konaniach za činy, ktorým hrozí trest, vykonávajú

vyšetrovacie a obvinenia. Federálny zákon stanovuje podrobnejšie predpisy týkajúce sa ich záväznosti

41

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

80

pre pokyny svojich orgánov.“ Z predmetného ustanovenia je možné vidieť, že prokurátori sa

rigidne venujú otázkam trestného práva. Daný článok bol zavedený v rámci rakúskej právnej

úpravy až ústavným zákonom účinným od 1. januára 2008. Ďalšie ustanovenia o štruktúre

81

a fungovaní systému prokuratúry bližšie upravujú zákon o súdoch a prokuratúre (StAG)

a zákon o služobnom pomere sudcov a štátnych zástupcov (RStDG). Veľmi dôležitú úlohu

zohráva pri vymedzení činností a právomocí taktiež rakúsky trestný poriadok.

Generálny prokurátor zastáva funkciu prokurátora v súlade s oddielom 175 zákona

o služobnom pomere sudcov a prokurátorov (RStDG). Jednotliví prokurátori pôsobia v rámci

klasickej sústavy súdov, pričom generálna prokuratúra pôsobí pri Najvyššom súde a je priamo

prepojená s Ministerstvom spravodlivosti. Generálna prokuratúra nezodpovedá za prijímanie

sťažností týkajúcich sa štátnych prokurátorov alebo vyšších štátnych prokurátorov.

Rozdelenie sústavy prokuratúr odkazuje podobne ako pri Nemecku na spolkové zriadenie

krajiny. V rámci jednotlivých samostatných územných jednotiek pôsobia klasické

prokuratúry/štátne zastupiteľstvá na okresnej, krajskej až po najvyššiu úroveň. Z toho

dôvodu, okrem generálnej prokuratúry pôsobí na území Rakúska aj tzv. najvyššie štátne

zastupiteľstvo. Medzi danými subjektmi – generálnou prokuratúrou a najvyšším štátnym

82

zastupiteľstvom však neexistuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti, sú na rovnakej úrovni.

Rakúski prokurátori sú podobne ako v Nemecku štátnymi zamestnancami. Z toho

dôvodu je priamym nadriadeným generálneho prokurátora spolkový minister spravodlivosti

ako vedúci služobného úradu.

Spôsob voľby a kvalifikačné predpoklady

Spôsob vymenovania jednotlivých prokurátorov upravuje zákon o služobnom pomere

sudcov a prokurátorov (RStDG). Systematika tohto zákona je postavená na podrobnej úprave

podmienok a spôsobu vymenovania sudcov s tým, že tieto ustanovenia sa až na určité

výnimky vzťahujú aj na podmienky menovania prokurátorov. Táto všeobecná úprava je

doplnená štvrtou časťou zákona, ktorá zakotvuje odlišnosti a výnimky z pravidiel určených

pre sudcov rakúskych súdov. Prokurátori sú teda povinní splniť rovnaké náležitosti pri

⁸⁰BUNDESRECHT KONSOLIDIERT: Gesamte Rechtsvorschrift für Bundes-Verfassungsgesetz, Fassung vom 06.05.2020.

Dostupné na internete:

https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=10000138 , [cit.

06.05.2020].

⁸¹BUNDESRECHT KONSOLIDIERT: Staatsanwaltschaftsgerecht, Fassung vom 07. 05. 2020. Dostupné na

internete: https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=10000842 ,

[cit. 07.05.2020].

⁸²GENERALPROKURATUR: Die Generalinformation. Dostupné na internete:

https://www.generalprokuratur.gv.at/information/, [cit. 06.05.2020].

42

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

výberovom procese ako sudcovia. Na danú úpravu upozorňovalo aj občianskej združenie Via

83

Iuris vo svojej publikácii z roku 2019 vzhľadom k náročnosti získania funkcie prokurátora.

Zákon o služobnom pomere sudcov a prokurátorov (RStDG) stanovuje, že

prokurátorom môže byť vymenovaná iba osoba, ktorá spĺňa podmienky vymenovania za

sudcu podľa § 26 daného zákona. Toto ustanovenie tak odkazuje na podmienky výkonu

funkcie, ktoré sú kladené tak na sudcu ako aj na prokurátorov:

„Podmienky na vymenovanie za sudcu:

1. spĺňa požiadavky na prijatie do služby súdnej prípravy,

2. zložil skúšku sudcu a

3. absolvoval celkovo štyri roky právnej praxe, z toho najmenej jeden rok ako justičnú prípravu.

(2) Vysokoškolskými profesormi právnickej fakulty domácej univerzity, ktorí sú pôsobia v oblastiach

uvedených v § 16 ods. 4 písm. 1 až 4, možno vymenovať za sudcov aj bez podmienok podľa odseku 1.

(3) Federálny minister pre ústavu, reformu, dereguláciu a spravodlivosť môže zmierniť požiadavku

ročnej právnej praxe v justičnej prípravnej službe podľa odseku 1 č. 3, ak sa nestretol žiaden rovnocenný

konkurent, ktorý spĺňa požiadavky na vymenovanie.“

Prvky verejnej kontroly

Spôsob výberu vhodného kandidáta na funkciu prokurátora upravuje zákon o sudcoch

a prokurátoroch v § 180 a nasl. (RStDG). Podľa danej úpravy musí byť za účelom obsadenia

voľných pozícií prokurátorov vždy vypísané výberové konanie. To musí vždy obsahovať

informáciu o tom, aké miesto v rámci systému prokuratúry je obsadzované a tiež informáciu

o tom, že uchádzač musí spĺňať zákonné podmienky pre vymenovanie. Výberové konanie sa

musí konať najviac tri mesiace pred, najneskôr ale počas jedného mesiaca po tom, ako sa

pozícia prokurátora uvoľní. Informácie o vypísaní výberového konania musí byť vždy

uvedená v úradnom vestníku viedenského denníka (Wiener Zeitung) a mimo to má byť

zverejnená aj inými vhodnými spôsobmi. Pre podanie žiadosti uchádzačov o takú pozíciu sa

stanovuje v rámci výberového konania lehota, ktorá však nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

Žiadosti uchádzačov o pozície prokurátorov musia byť doručené na prokuratúry, ktoré

voľnú pozíciu vypísali. Komisie potom odovzdajú túto žiadosť na odborné posúdenie

spôsobilosti uchádzača zvláštnej personálne komisii zriadenej podľa zákona o služobnom

pomere sudcov a prokurátorov (RStSG). Tieto komisie sú zriaďované pri generálnej

prokuratúre a pri vrchných prokuratúrach a ich úlohou je vyhodnocovať prihlášky doručené

do výberového konania. Prihlášky sa zverejňujú vždy online. Následne sa prostredníctvom

ústneho pohovoru s uchádzačom zisťujú jeho osobné kvality a predpoklady. Každá z týchto

personálnych komisií je štvorčlenná a jej členovia musia sami spĺňať podmienky pre možné

⁸³VIA IURIS: Návrhy opatrení prokuratúra. Dostupné na internete:https://viaiuris.sk/wp-

content/uploads/2019/11/VIA-IURIS_navrhyopatreni_prokuratura.pdf, [cit. 06.05.2020].

43

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

vymenovanie na pozíciu prokurátora. Na základe vykonaných šetrení a zohľadnenia

výsledkov podá komisia ministerstvu spravodlivosti návrh na vymenovanie príslušnej osoby

prokurátorom. Právo menovania prokurátorov má spolkový prezident, ktorý však z väčšej

časti delegoval toto právo na spolkového ministra spravodlivosti. Generálny prokurátor teda

musí v prvom rade dosiahnuť status prokurátora a splniť vyššie spomenuté požiadavky.

K otázke výberu kandidáta na generálneho prokurátora: personálna komisia pôsobiaca

na Ministerstve spravodlivosti, ktorá je zodpovedná za prešetrenie návrhu kandidáta na

generálneho prokurátora v zmysle § 181 ods. 1 zákona o sudcoch a prokuratúre, sa kreuje na

obdobie piatich rokov. Ako všetky výberové komisie, aj táto obsahuje štyroch členov, pričom

každý člen musí byť sám zvoliteľný za prokurátora. Federálny minister

spravodlivosti/ministerka spravodlivosti posiela do danej komisie vždy jedného muža a jednu

ženu, z ktorých jeden člen jej predsedá. Ďalším členom komisie je zástupca/zástupkyňa Únie

štátnych zástupcov. Posledným členom/členkou v komisii na prešetrenie pozície generálneho

prokurátora je zástupca výboru Federálneho ministerstva spravodlivosti.

Verejnosť teda má možnosť vidieť profesijné životopisy jednotlivých kandidátov na

obsadzované funkcie prokurátorov vždy online so všetkými potrebnými údajmi. Ustanovenia

o podmienkach a náležitostiach výberového procesu generálneho prokurátora, konkrétne

prvky verejného vypočutia a pod. však rakúsky zákon o sudcoch a prokuratúre nespomína.

Kto navrhuje kandidáta

Po posúdení jednotlivých kandidátov vyššie spomenutou komisiou vybraného

kandidáta navrhuje priamo minister spravodlivosti. K jeho kandidatúre sa však vyjadruje

horná komora parlamentu a vymenováva ho spolkový prezident. V roku 2016 sa súčasný

generálny prokurátor Dr. Franz Plöchl stal generálnym prokurátorom aj napriek tomu, že

84

v danom čase nebol vymenovaný prezidentom (v tom čase nebola obsadená daná pozícia) .

Generálneho prokurátora navrhol minister spravodlivosti a vymenovalo ho predsedníctvo

85

dolnej komory parlamentu.

Okrem generálneho prokurátora sú v súčasnosti generálni prokurátori vymenovaní

štyria vedúci skupín s titulom prvý generálny advokát a trinásť zástupcov vedúceho

generálneho prokurátora s titulom generálny advokát.

⁸⁴Heinz Fischer skončil v úrade 8. júla 2016, pričom jeho nástupca Alexander van Der Bellen nastúpil 26. januára

2017.

⁸⁵DER STANDARD: Plöchl ist neuer Leiter der Generalprokuratur und des Weisungsrates, Dostupné na

internete:https://www.derstandard.at/story/2000048240108/ploechl-ist-neuer-leiter-der-generalprokuratur-und-

des-weisungsrates, [cit. 06.05.2020].

44

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

V ktorých prípadoch je možné danú osobu odvolať

Na generálneho prokurátora sa vzťahujú v predmetnej otázke rovnaké ustanovenia

ako pri všetkých prokurátoroch. Preto je dôchodkový vek generálneho prokurátora, rovnako

ako všetkých ostatných prokurátorov 65. rok života. Podľa § 13 ods. 2 BDG (zákon o štátnej

službe) z roku 1979 spolkový minister spravodlivosti môže odložiť odchod do dôchodku, ak

existuje dôležitý úradný záujem na zachovaní funkcie generálneho prokurátora. Takéto

odloženie je prípustné najviac o jeden kalendárny rok (a to aj viackrát za sebou), pričom horná

hranica veku, po ktorom už odložiť odchod do dôchodku nie je možné je 70. rokov.

Z uvedeného vyplýva, že po dosiahnutí dôchodkového veku je možné ešte päť rokov

ponechať generálneho prokurátora vo funkcii.

Okrem tohto odchodu do dôchodku súvisiaceho s vekom existuje aj možnosť odchodu

do dôchodku z dôvodu práceneschopnosti podľa § 14 BDG z roku 1979 (zákon o štátnej

službe), ak generálny prokurátor už nemôže zo zdravotných dôvodov vykonávať svoje

povinnosti.

Podľa § 15a BDG (zákon o štátnej službe) existovala možnosť, že odvolanie

generálneho prokurátora nastalo ex officio z dôležitého úradného záujmu. To bolo však možné

iba vtedy, ak už generálny prokurátor dosiahol 738. mesiac života, t. j. 61,5 rokov, z čoho mu

vyplýva právo na odpočinok. V roku 2017 bolo dané ustanovenie zrušené.

Generálneho prokurátora je možné odvolať tiež podľa §§ 101 a nasl. zákona o súdoch

a prokuratúre (RStDG) po uskutočnení disciplinárneho konania z dôvodu porušenia úradnej

alebo profesionálnej povinnosti. V zmysle § 111 ods. 5 zákona o súdoch a prokuratúre (RStDG)

je príslušným na prejednanie a rozhodnutie vo veci disciplinárneho priestupku generálneho

prokurátora Najvyšší súd Rakúska.

45

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Záver

Porovnávacia analýza sa zamerala na zmapovanie aspektov voľby a odvolávania

generálneho prokurátora vo všeobecnosti a s ohľadom na praktikum vybraných desiatich

krajín – Česká republika, Francúzska republika, Chorvátska republika, Litovská republika,

Lotyšská republika, Maďarsko, Spolková republika Nemecko, Poľská republika, Rakúska

republika a Slovinská republika. V prvej časti analýzy sme sa zamerali na všeobecné

informácie a prax ohľadom podmienok nominácie, vymenovania a odvolávania generálnych

prokurátorov v 28 krajinách (členské štáty EÚ a Spojené kráľovstvo). Ďalej boli analyzované

aj odporúčania Benátskej komisie, ktoré môžu slúžiť na zefektívnenie, väčšiu nezávislosť

a odstránenie možných nedostatkov súvisiacich so zaužívanými praktikami pri voľbe

generálneho prokurátora. Posledná časť analýzy zmapovala praktiky vo vybraných desiatich

krajinách s príslušným odôvodnením výberu predmetných krajín a odpovedala na majoritu

vznesených otázok.

V rámci štúdie je možné vidieť, že existuje niekoľko modelov, akými jednotlivé štáty

pristupujú k voľbe generálneho prokurátora. Vo väčšine prípadov má nominačnú právomoc

vláda prostredníctvom jednotlivých výkonných zložiek (ministra spravodlivosti, predsedu

vlády), resp. sama navrhuje kandidátov na generálneho prokurátora. V štyroch prípadoch je

celková kreácia (nominácia a vymenovanie) kandidáta na generálneho prokurátora čisto

v réžii predstaviteľov vlády (Česká republika, Estónska republika, Holandské kráľovstvo

a Švédske kráľovstvo).

Prezident, resp. kráľ alebo veľkovojvoda vymenováva v prípade 17 štátov navrhnutých

kandidátov (Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Cyperská republika, Dánske

kráľovstvo, Fínska republika, Francúzska republika, Helénska republika, Litovská republika,

Luxemburské veľkovojvodstvo, Maltská republika, Spolková republika Nemecko, Poľská

republika, Portugalská republika, Rakúska republika, Rumunská republika, Slovenská

republika a Španielske kráľovstvo). V troch prípadoch sám navrhuje kandidáta (Cyprus, Litva

a Maďarsko).

V dvoch krajinách je možné s určitosťou ustanoviť, že za generálneho prokurátora môže

byť vymenovaný iba aktívny prokurátor (Maďarsko a Slovensko). V niektorých krajinách sú

podmienky pre získanie statusu prokurátora a sudcu veľmi podobné, takmer totožné. Preto,

napríklad v Nemecku, Rakúsku, Lotyšsku a Grécku sa môžu stať generálnymi prokurátormi

aj sudcovia, pretože spĺňajú podmienku získania statusu prokurátora v zmysle danej

legislatívy.

Avšak, vo veľkej väčšine štátov sú generálnymi prokurátormi osoby, ktoré pôsobia,

resp. pôsobili na pozícii prokurátorov. Ako bolo spomenuté, 19 generálnych prokurátorov

46

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

pôsobilo ako tzv. kariérni prokurátori, t. j. väčšinu svojej profesionálnej kariéry strávili

výkonom funkcie prokurátorov. Ďalší traja generálni prokurátori mali prax a pracovali

v prokuratúre, avšak väčšinu svojej profesionálnej kariéry strávili výkonom iných

právnických profesií. Z uvedeného vyplýva, že 22 z 28 generálnych prokurátorov mali

skúsenosti s prácou prokurátora.

Vzhľadom k tomu, že 19 generálnych prokurátorov sú tzv. kariérnymi prokurátormi

a postúpili do funkcie generálneho prokurátora priamo z prokuratúr svojich krajín, traja

generálni prokurátori mali prax s prácou prokurátora, avšak na post generálneho prokurátora

prišli z iných postov, v nasledujúcich bodoch uvedieme funkcie, v ktorých niektorí generálni

prokurátori pôsobili pred nástupom do funkcie:



sudca ESĽP (Holandské kráľovstvo),

sudca Najvyššieho súdu (Cyperská republika),

sudca všeobecného súdu (Litovská republika),

predseda okresného súdu (Švédske kráľovstvo),

minister spravodlivosti (Poľská republika),

právnik pôsobiaci v rámci EUROJUST - môže ním byť aj prokurátor a sudca

(Česká republika),



advokát (Anglicko a Wales).

Najvyšší zákonodarný zbor (parlament) je zapojený do procesu ustanovenia

(navrhovanie, vymenovanie a schvaľovanie kandidátov) generálneho prokurátora iba

v šiestich krajinách. Právo nominovať kandidáta na následné vymenovanie prezidentom má

v právomoci parlament Slovenskej republiky. V Litve a Maďarsku podáva návrh na

vymenovanie generálneho prokurátora prezident a parlament vyjadruje súhlas s navrhnutým

kandidátom. V Chorvátsku vymenováva parlament generálneho prokurátora na návrh vlády.

V Lotyšsku vymenováva parlament generálneho prokurátora na návrh predsedu Najvyššieho

súdu. V Slovinsku volí a vymenováva kandidáta na generálneho prokurátora parlament,

ktorému navrhuje kandidátov Rada štátnych prokurátorov, pričom vláda zaujíma stanovisko

k návrhu.

Analogicky pre účely porovnania sme spracovali spôsoby voľby generálnych

prokurátorov v rámci krajín, kde patrí generálny prokurátor do systému výkonnej, či súdnej

moci. V Českej republike je voľba generálneho prokurátora úplne v réžii vlády a jej člena

(navrhuje minister spravodlivosti a vymenováva vláda) a v Poľskej republike sa stáva

generálny prokurátor vymenovaním do funkcie ministra spravodlivosti. V prípadoch

Francúzskej republiky, Spolkovej republiky Nemecko a Rakúskej republiky má právo

navrhovať kandidátov na generálneho prokurátora minister spravodlivosti a prezident má

47

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

právo ich vymenovať. V prípade Nemecka a Rakúska sa k osobe nominovanej do funkcie

generálneho prokurátora vyjadruje aj horná komora parlamentu.

48

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

Použité zdroje

1. BUNDESRECHT KONSOLIDIERT: Gesamte Rechtsvorschrift für Bundes-

Verfassungsgesetz, Fassung vom 06.05.2020. Dostupné na internete:

https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesn

ummer=10000138 , [cit. 06.05.2020].

2. BUNDESRECHT KONSOLIDIERT: Staatsanwaltschaftsgerecht, Fassung vom 07. 05.

2020. Dostupné na internete:

https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesn

ummer=10000842 , [cit. 07.05.2020].

3. CIBUĽKA, Ľ. a kol.: Štátoveda. Bratislava: WOLTERS KLUVER, 2017. 358 s. ISBN: 978-

80-8168-733-4.

4. DER STANDARD: Plöchl ist neuer Leiter der Generalprokuratur und des Weisungsrates,

Dostupné na internete:https://www.derstandard.at/story/2000048240108/ploechl-ist-

neuer-leiter-der-generalprokuratur-und-des-weisungsrates, [cit. 06.05.2020].

5. Európske centrum pre parlamentný výskum a vzdelávanie (ECPRD; interná databáza

informácií) požiadavka č. 3655 Comparative legal analysis of the legislation in other

countries where the Prosecutor's Office is a part of the Judicial (Komparatívna právna

analýza legislatívy v iných krajinách kde je prokuratúra súčasťou systému súdnictva)

[cit. 18.05.2020].

6. GENERALPROKURATUR: Die Generalinformation. Dostupné na internete:

https://www.generalprokuratur.gv.at/information/, [cit. 06.05.2020].

7. GERICHTVERFASSUNGGESSETZ: Bundesministerium der Justiz und für

Verbraucherschutz, Dostupné na internete: https://www.gesetze-im-

internet.de/gvg/__149.html, [cit. 06.05.2020].

8. GIBA, M. a kol.: Ústavné právo. Bratislava: WOLTERS KLUWER, 2019. 481 s. ISBN:

978-80-571-0086-7.

9. NARIADENIE Č. 58-1270 z 22.12.1958 O POSTAVENÍ SÚDNICTVA. Dostupné na

internete:

https://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT000000339259

[cit.18.05.2020].

10. NIENABER, M.: Germany sacks top prosecutor in row over treason inquiry , Reuters, 2015.

Dostupné na internete: https://uk.reuters.com/article/uk-germany-

prosecutor/germany-sacks-top-prosecutor-in-row-over-treason-inquiry-

idUKKCN0Q912Y20150804 , [cit.07.05.2020].

49

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

11. Parlamentní institut: Právní úprava státního zastupitelství ve vybraných zemích. Praha:

Poslaněcká sněmovna Parlamentu České republiky, 2017. Dostupné na

internete:https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:Gux4bB2cBIIJ:http

s://www.psp.cz/sqw/text/orig2.sqw%3Fidd%3D131400+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk

&client=firefox-b-d [cit.07.05.2020].

12. ROKOVACÍ PORIADOK RADY ŠTÁTNYCH PROKURÁTOROV SLOVINSKA.

Dostupné na internete: https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-rs/vsebina/2018-

01-1061/poslovnik-drzavnotozilskega-sveta-poslovnik [cit.26.05.2020].

13. ROZHODNUTIE ÚSTAVNÉHO SÚDU LITOVSKEJ REPUBLIKY. Dostupné na

internete: https://www.lrkt.lt/en/court-acts/search/170/ta1364/content [cit.18.05.2020].

14. SEIMAS: Latvijas Republika Saeima, Rules of Procedure. Dostupné na internete:

https://www.saeima.lv/en/legislative-process/rules-of-procedure [cit. 25.05.2020]

15. SCHMIDT, H.: Státní zastupitelství v Německu. Státní zastupitelství č. 4/2012,

[cit.07.05.2020].

16. ÚSTAVA MAĎARSKA. Dostupné na internete:

http://www.njt.hu/translated/doc/TheFundamentalLawofHungary_20191213_FIN.pd

f [cit.25.05.2020].

17. VIA IURIS: Návrhy opatrení prokuratúra. Dostupné na internete: https://viaiuris.sk/wp-

content/uploads/2019/11/VIA-IURIS_navrhyopatreni_prokuratura.pdf , [cit.

06.05.2020].

18. ZÁKON O ŠTÁTNEJ PROKURATÚRE CHORVÁTSKA. Dostupné na internete

https://narodne-novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2018_07_67_1358.html [cit.27.05.2020].

19. ZÁKON O RADE ŠTÁTNYCH PROKURÁTOROV CHORVÁTSKA. Dostupné na

internete https://narodne-novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2018_07_67_1359.html

[cit.27.05.2020].

20. ZÁKON O ŠTÁTNEJ PROKURATÚRE CHORVÁTSKA. Dostupné na internete

https://narodne-novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2018_07_67_1358.html [cit.27.05.2020].

21. ZÁKON O PROKURÁTORSKEJ SLUŽBE LOTYŠSKA. Dostupné na internete:

https://www.prokuraturos.lt/data/public/uploads/2015/12/prok-ist-en.pdf

[cit.15.05.2020].

22. ZÁKON O PROKURATÚRE MAĎARSKA 2011 CLXIV. Dostupné na internete :

http://njt.hu/cgi_bin/njt_doc.cgi?docid=139717.377296 [cit.25.05.2020].

50

Porovnávacia analýza: Vybrané aspekty ustanovenia a odvolávania generálnych

prokurátorov

23. ÚSTAVA POĽSKA. Dostupné na internete:

https://www.sejm.gov.pl/prawo/konst/angielski/kon1.htm [cit.07.05.2020].

24. ZÁKON O PROKURATÚRE POĽSKA. Dostupné na internete:

http://prawo.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WDU20160000177

[cit.07.05.2020].

25. ZÁKON O PROKURATÚRSKEJ SLUŽBE LITVY. Dostupné na internete:

https://www.prokuraturos.lt/data/public/uploads/2015/12/prok-ist-en.pdf

[cit.15.05.2020].

26. ZÁKON O S ÚDNEJ SLUŽBE SLOVINSKA. Dostupné na internete

http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=ZAKO334 [cit.19.05.2020].

27. ZÁKON O ŠTÁTNEJ PROKURATÚRE SLOVINSKA. Dostupné na internete:

https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-rs/vsebina/104629 [cit.19.05.2020].

28. ZÁKON č. 283/1993 Sb. o státním zastupitelství. Dostupné na internete:

https://www.epi.sk/zzcr/1993-283 [cit. 28.05.2020].

51