Porovnávacia analýza: Aktualizácia opatrení na boj so sociálno-ekonomickým
dopadom pandémie ochorenia COVID-19 vo vybraných štátoch
Úvod
Priame a nepriame dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 sú naďalej realitou.
Členské štáty EÚ musia každodenne čeliť tejto výzve a prispôsobovať svoje opatrenia na
zmiernenie ekonomických a sociálnych dopadov koronavírusu. Napriek tomu, že počet
pozitívnych prípadov nákazy koronavírusom a počet úmrtí v EÚ postupne klesá, pozitívny
vývoj ekonomiky v nasledujúcich mesiacoch je stále nepravdepodobný. Podľa prognóz
Medzinárodného menového fondu (MMF) sa predpokladá pokles ekonomiky na globálnej
úrovni o 3 % v roku 2020, pričom uvedený pád rastu hospodárstva je väčší ako po
ekonomickej kríze v rokoch 2008-2009. V eurozóne sa predpokladá pokles o 7,5 % v roku
1
2020. Pokles bude najviac viditeľný najmä v Taliansku a Španielsku, ktoré sú najviac
zasiahnuté pandémiou COVID-19. MMF počíta v tomto roku s poklesom talianskeho hrubého
domáceho produktu o 9,1 % a španielskeho o 8 %. Na základe scenára, ktorý predpokladá
ustálenie situácie a určité zlepšenie rastu ekonomiky v druhej polovici 2020, možno očakávať
vzostup o 5,8 % v roku 2021 na globálnej úrovni a v eurozóne o 4,7 %. Ohľadom uvedenej
prognózy však existuje značná neistota vzhľadom k faktorom, ktoré môžu negatívne
ovplyvniť ďalší progres ekonomiky. Ide predovšetkým o dráhu vývoja pandémie, tzv. „vlny
ochorenia“, intenzitu a účinnosť opatrení, rozsah prerušenia dodávok základných komodít
a poklesu ich cien, podmienok v rámci globálneho finančného trhu, zmien správania sa
spotrebiteľov, atď. Z uvedených faktorov je podľa Medzinárodného menového fondu
smerodajný smer vývoja pandémie, tzn. jej opätovné prepuknutie, resp. slabnutie, s ktorým
súvisí aj načasovanie postupného uvoľňovania opatrení s cieľom opätovného naštartovania
2
ekonomiky.
Dňa 6.5.2020 Európska komisia (EK) zverejnila jarnú prognózu na rok 2020 v oblasti
hospodárstva eurozóny a EÚ. Táto prognóza je spojená s vysokou mierou neistoty týkajúcou
sa vývoja pandémie a súvisiacich preventívnych opatrení. Základná predikcia počíta s tým, že
v máji 2020 sa začne s postupným odstraňovaním obmedzení voľného pohybu. Podľa EK
dôjde k najväčšej recesii v histórii Európskej únie, pričom ekonomika eurozóny už v prvom
štvrťroku 2020 zaznamenala najväčší prepad za posledných 25 rokov. Pandémia COVID-19
zásadne ovplyvňuje výdavky spotrebiteľov, priemyselnú produkciu, investície, obchod,
kapitálové toky a dodávateľské reťazce. Šok pre hospodárstvo EÚ je symetrický v tom zmysle,
že pandémia zasiahla všetky členské štáty, no pokles produkcie v roku 2020 (od – 4,25 % v
Poľsku po – 9,75 % v Grécku) a intenzita oživenia v roku 2021 sa budú značne líšiť.
Hospodárske oživenie v jednotlivých členských štátoch bude závisieť nielen od vývoja
pandémie v danej krajine, ale aj od štruktúry jej hospodárstva a od jej schopnosti reagovať
zavedením stabilizačných politík. Vzhľadom na vzájomnú závislosť hospodárstiev EÚ
1
IMF. World economic outlook, April 2020: The Great Lockdown. [online]. [cit. 2020-05-12]. Dostupné na:
<https://www.imf.org/en/Publications/WEO/Issues/2020/04/14/weo-april-2020>.
2 Tamže.
4