Porovnávacia analýza: Harmonogram znovuotvárania vzdelávacích inštitúcií a
súvisiace opatrenia ako súčasť uvoľňovania reštrikcií vynútených pandémiou
COVID-19
experti poukazujú na osožnosť takéhoto prípadného kroku. Niektoré štáty uvažujú o zmene
harmonogramu výučby najmä v súvislosti so záverečnými, respektíve prijímacími skúškami.
Na tie sa berie osobitný zreteľ. Niektoré štáty umožňujú napríklad prezenčnú maturitnú
skúšku, iné uvažujú s jej dištančnou formou, niektoré štáty rozhodli o administratívnych
maturitných výsledkoch vypočítaných z dovtedajšieho prospechu žiaka (medzi nimi napr. aj
Slovensko).
Ak sa pozrieme na zaujímavé fakty mimo Európy, vidíme, že školy ostali zväčša
otvorené v Austrálii. Na Taiwane sa otvorili školy už koncom februára. Naopak druhá vlna
pandémia primäla napríklad Singapur či Hongkong k znovu sprísneniu opatrení.
Z mimoeurópskych štátov môžeme spomenúť príklad Turecka, ktoré uzatvorilo všetky
vzdelávacie inštitúcie 16.03.2020 a od 23.03.2020 prebieha dištančná výučba. Uzatvorenie
vzdelávacích inštitúcií, s výnimkou vysokých škôl, je predĺžené do 30. apríla 2020. Izrael
zatvoril školy 15.03.2020 a vláda zatiaľ nerozhodla o ich znovuotvorení. Otvárajú sa špeciálne
vzdelávacie inštitúcie (vyučovať by sa mali naraz vždy len dvaja žiaci). Gruzínsko uzatvorilo
všetky tieto inštitúcie od 02.03.2020 a neplánuje ich, podľa vládneho protikrízového plánu,
otvoriť až do septembra 2020. Využíva sa, podobne ako inde, dištančná forma výučby a tiež
výučba prostredníctvom televízie a rozhlasu.
Nastoľuje sa množstvo argumentov za otváranie škôl, ale aj proti nemu. Kým
argumenty proti sa zväčša týkajú zdravotných a epidemiologických rizík, za otvorenie
vzdelávacích inštitúcií sa vyslovujú najmä psychológovia, odborníci na vzdelávanie, ale aj
spoločensko-ekonomická sféra. Medzi tento druh argumentov patrí najmä požiadavka
integrovať do školského systému opätovne najmä najmenšie deti. To by umožnilo návrat ich
rodičov do práce, obzvlášť pokiaľ ide o profesie v tzv. prvej línii (lekári, policajti, záchranári,
atď), ale aj profesie dôležité z hospodárskeho hľadiska. Ďalšie argumenty poukazujú napr. na
to, že najmenšie deti nie sú schopné samostatne sa vzdelávať na diaľku a oslabujú sa aj iné ich
zručnosti nadobúdané v kolektíve. Veľká časť sociálne znevýhodnených skupín sa navyše
nedokáže plnohodnotne zapojiť do dištančného vzdelávania (nemá prístup k internetu,
k pomôckam, žije v málo podnetnom prostredí, bez záujmu alebo možností rodičov vzdelávať
deti doma, množia sa tak sociálno-patologické javy). Problém vidí mnoho expertov aj pokiaľ
ide o študentov absolventských ročníkov a tých, ktorí majú formou prijímacích skúšok prejsť
na vyššie školy. Súčasná situácia ich môže hendikepovať, pričom nebudú dostatočne
pripravení na výkon povolania či na ďalšie štúdium.
Podľa miery zváženia rôznych argumentov sa volí aj postupnosť otvárania škôl. Kým
časť štátov začína s otváraním najvyšších (absolventských) ročníkov, prípadne vysokých škôl
17