Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
05/2020  
Rodové kvóty vo voľbách do národných  
parlamentov: od rovnosti príležitostí k  
rovnosti výsledkov?  
Anotácia:  
Porovnávacia  
analýza  
je  
venovaná konceptu rodových  
kvót vo voľbách do národných  
parlamentov ako nástroja  
verejnej  
politiky, ktorého  
cieľom je zvýšiť zastúpenie  
žien v politických štruktúrach.  
Špecifická  
pozornosť  
je  
Vypracovali: Mgr. Peter Plenta PhD., Mgr. Petra Ďurinová,  
venovaná argumentom v ich  
prospech ako aj neprospech,  
efektivite, formám a širšiemu  
sociálnemu dopadu. Zároveň  
prináša prehľad zavedených  
kvót vo vybraných európskych  
štátoch a diskutuje politickú  
reprezentáciu žien a možnosť  
volebných rodových kvót na  
Slovensku.  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Bratislava  
29. apríla 2020  
Kľúčové slová:  
rodové kvóty, rovnosť,  
parlament, volebný systém  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Obsah  
3
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
1. Úvod  
Hoci sú rodové kvóty v politike považované za kontroverzné opatrenie, počet krajín  
ktoré ich zavádzajú postupne rastie. V súčasnosti má zákonom upravené povinné rodové  
kvóty na kandidátnych listinách vo voľbách do národných parlamentov 57 krajín, ďalších 25  
1
štátov má priamo vyčlenený určitý počet mandátov len pre ženy. V desiatkach ďalších krajín  
používajú kvóty politické strany na dobrovoľnej báze. Nejde pritom len o “liberálne” krajiny,  
ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V Európe ich zaviedli aj tradične “konzervatívne” štáty,  
napríklad Španielsko, Taliansko, Írsko, Portugalsko, Poľsko, Srbsko či Chorvátsko.  
K vyrovnávaniu podielu žien v politických štruktúrach dochádza väčšinou len  
pomaly, viaceré krajiny preto prišli s opatreniami ako tento proces urýchliť. Hlavným  
2
nástrojom sú takzvané rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov, zamerané na  
3
zvýšenie reprezentácie žien. Ich podstatou je garancia určitého podielu alebo počtu žien na  
kandidátnych listinách politických strán. V Európe sa tento podiel zvyčajne pohybuje medzi  
30-40%. Skúsenosti európskych krajín ukazujú, že volebné kvóty vo väčšine prípadov viedli  
k pomerne výraznému zvýšeniu počtu kandidujúcich žien a k zvýšeniu počtu žien  
v parlamentoch. Efektívnosť však závisí najmä od toho, ako sú rodové kvóty nastavené, aké  
sú sankcie za ich nedodržiavanie, od volebného systému a tiež prístupu politických strán.  
Rodové kvóty znamenajú odklon od princípu „rovnosti príležitostí“ k princípu  
„rovnosti výsledkov.“ Zároveň však ide o dočasný nástroj, ktorý by mal byť odstránený, keď &nbs