Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?
1. Úvod
Hoci sú rodové kvóty v politike považované za kontroverzné opatrenie, počet krajín
ktoré ich zavádzajú postupne rastie. V súčasnosti má zákonom upravené povinné rodové
kvóty na kandidátnych listinách vo voľbách do národných parlamentov 57 krajín, ďalších 25
1
štátov má priamo vyčlenený určitý počet mandátov len pre ženy. V desiatkach ďalších krajín
používajú kvóty politické strany na dobrovoľnej báze. Nejde pritom len o “liberálne” krajiny,
ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V Európe ich zaviedli aj tradične “konzervatívne” štáty,
napríklad Španielsko, Taliansko, Írsko, Portugalsko, Poľsko, Srbsko či Chorvátsko.
K vyrovnávaniu podielu žien v politických štruktúrach dochádza väčšinou len
pomaly, viaceré krajiny preto prišli s opatreniami ako tento proces urýchliť. Hlavným
2
nástrojom sú takzvané rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov, zamerané na
3
zvýšenie reprezentácie žien. Ich podstatou je garancia určitého podielu alebo počtu žien na
kandidátnych listinách politických strán. V Európe sa tento podiel zvyčajne pohybuje medzi
30-40%. Skúsenosti európskych krajín ukazujú, že volebné kvóty vo väčšine prípadov viedli
k pomerne výraznému zvýšeniu počtu kandidujúcich žien a k zvýšeniu počtu žien
v parlamentoch. Efektívnosť však závisí najmä od toho, ako sú rodové kvóty nastavené, aké
sú sankcie za ich nedodržiavanie, od volebného systému a tiež prístupu politických strán.
Rodové kvóty znamenajú odklon od princípu „rovnosti príležitostí“ k princípu
„rovnosti výsledkov.“ Zároveň však ide o dočasný nástroj, ktorý by mal byť odstránený, keď &nbs