Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
05/2020  
Rodové kvóty vo voľbách do národných  
parlamentov: od rovnosti príležitostí k  
rovnosti výsledkov?  
Anotácia:  
Porovnávacia  
analýza  
je  
venovaná konceptu rodových  
kvót vo voľbách do národných  
parlamentov ako nástroja  
verejnej  
politiky, ktorého  
cieľom je zvýšiť zastúpenie  
žien v politických štruktúrach.  
Špecifická  
pozornosť  
je  
Vypracovali: Mgr. Peter Plenta PhD., Mgr. Petra Ďurinová,  
venovaná argumentom v ich  
prospech ako aj neprospech,  
efektivite, formám a širšiemu  
sociálnemu dopadu. Zároveň  
prináša prehľad zavedených  
kvót vo vybraných európskych  
štátoch a diskutuje politickú  
reprezentáciu žien a možnosť  
volebných rodových kvót na  
Slovensku.  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Bratislava  
29. apríla 2020  
Kľúčové slová:  
rodové kvóty, rovnosť,  
parlament, volebný systém  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Obsah  
1. Úvod................................................................................................................................................... 4  
1.1. Argumenty v prospech a neprospech rodových kvót.............................................................. 6  
1.2. Variácie rodových kvót................................................................................................................. 8  
1.3. Efektivita rodových kvót.............................................................................................................. 9  
2. Rodové kvóty v Európe................................................................................................................. 12  
2.1. Prehľad krajín s legislatívne upravenými rodovými kvótami v Európe............................. 15  
3. Slovensko a rodové kvóty ............................................................................................................. 23  
3.1. Prehľad zastúpenia žien na rôznych úrovniach...................................................................... 23  
3.2. Diskusia o kvótach na Slovensku.............................................................................................. 25  
4. Záver – poučenie zo zavádzania kvót v európskych krajinách............................................... 27  
Použité zdroje...................................................................................................................................... 31  
3
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
1. Úvod  
Hoci sú rodové kvóty v politike považované za kontroverzné opatrenie, počet krajín  
ktoré ich zavádzajú postupne rastie. V súčasnosti má zákonom upravené povinné rodové  
kvóty na kandidátnych listinách vo voľbách do národných parlamentov 57 krajín, ďalších 25  
1
štátov má priamo vyčlenený určitý počet mandátov len pre ženy. V desiatkach ďalších krajín  
používajú kvóty politické strany na dobrovoľnej báze. Nejde pritom len o “liberálne” krajiny,  
ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V Európe ich zaviedli aj tradične “konzervatívne” štáty,  
napríklad Španielsko, Taliansko, Írsko, Portugalsko, Poľsko, Srbsko či Chorvátsko.  
K vyrovnávaniu podielu žien v politických štruktúrach dochádza väčšinou len  
pomaly, viaceré krajiny preto prišli s opatreniami ako tento proces urýchliť. Hlavným  
2
nástrojom sú takzvané rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov, zamerané na  
3
zvýšenie reprezentácie žien. Ich podstatou je garancia určitého podielu alebo počtu žien na  
kandidátnych listinách politických strán. V Európe sa tento podiel zvyčajne pohybuje medzi  
30-40%. Skúsenosti európskych krajín ukazujú, že volebné kvóty vo väčšine prípadov viedli  
k pomerne výraznému zvýšeniu počtu kandidujúcich žien a k zvýšeniu počtu žien  
v parlamentoch. Efektívnosť však závisí najmä od toho, ako sú rodové kvóty nastavené, aké  
sú sankcie za ich nedodržiavanie, od volebného systému a tiež prístupu politických strán.  
Rodové kvóty znamenajú odklon od princípu „rovnosti príležitostí“ k princípu  
„rovnosti výsledkov.“ Zároveň však ide o dočasný nástroj, ktorý by mal byť odstránený, keď  
sa rodové nerovnosti znížia. Napríklad Dánsko zaviedlo a neskôr zrušilo rodové kvóty po  
dosiahnutí hranice 30% zastúpenia žien v parlamente. Odvtedy Dánsko túto hranicu  
prekračuje aj bez nevyhnutnosti kvót.  
Motívom na zavedenie rodových kvót však nie je len dosiahnutie rovnováhy v oblasti  
zastúpenia žien a mužov, ale najmä celkový rozvoj spoločnosti. Muži a ženy môžu mať  
rozličný pohľad na oblasť verejných financií, redistribúciu verejných zdrojov, ekonomický  
rozvoj, zdravotníctvo, sociálnu spravodlivosť, korupciu, fungovanie štátnych inštitúcií či  
4
kvalitu schvaľovaných politík. Krajiny ako Švédsko či Fínsko, kde muži a ženy dosahujú  
1 IDEA (International Institute for Democracy and Electoral Assistance. 2020. Gender Quotas Database. Dostupné  
na: https://www.idea.int/data-tools/data/gender-quotas, citované 21.4.2020  
2
V niektorých krajinách sú rodové kvóty zavedené aj vo voľbách do Európskeho parlamentu či v miestnych  
a regionálnych voľbách.  
3 Dahlerup, D. a Freidenvall, L. 2005. Quotas as a ‘fast track’ to equal representation for women. International  
Feminist Journal of Politics 7:1, 26-48.  
4 Braga, M. a Scervini, F. 2016. The performance of politicians: The effect of gender quotas. European Journal of  
Political Economy. Weeks, A. C. 2019. Quotas and Party Priorities: Direct and Indirect Effects of Quota Laws.  
Political Research Quarterly.  
4
 
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
prakticky paritné zastúpenie v národných parlamentoch (a to aj bez kvót), patria ku štátom  
s najvyššou mierou životnej úrovne, kvalitou demokracie a rozvoja spoločnosti. Zavedenie  
kvót taktiež znižuje predsudky voči ženám aj v iných oblastiach, vrátane súkromného  
5
sektora.  
Slovenská republika sa medzinárodnými zmluvami zaviazala k tomu, že „prijme  
6
všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v politickom a verejnom živote krajiny.“  
Podobne tak aj súčasná vláda sa zaviazala „realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovností  
7
medzi mužmi a ženami a odstraňovanie diskriminácie žien.“ Zatiaľ čo vo viacerých oblastiach tento  
pokrok nastal, v oblasti politickej reprezentácie zostáva počet žien na relatívne nízkej úrovni.  
Na celoštátnej úrovni sa podiel žien pohybuje okolo 20% na komunálnej úrovni medzi 20-  
26% v závislosti od veľkosti miest a obcí. Vplyv na to majú najmä kultúrne, socioekonomické  
8
a inštitucionálne faktory. V Indexe rodovej rovnosti Slovensko dosiahlo jedno z najmenších  
zlepšení oproti roku 2005 a výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie.  
8
Graf č. 1 Index rodovej rovnosti 2019; zdroj: Európsky inštitút pre rodovú rovnosť  
5
Allen, P. a Cutts, D. 2017. How do gender quotas affect public support for women as political leaders? West  
European Politics.  
6 Filadelfiová, J. 2002. O ženách, moci a politike: úvahy, fakty a súvislosti. In Hlasy žien: aspekty ženskej politiky;  
Bratislava: Aspekt, s. 67  
7 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024, s.17  
8EIGE (European Institute for Gender Equality). 2020. Gender Equality Index. Dostupné na:  
https://eige.europa.eu/gender-equality-index/2019, citované 20.4.2020  
5
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Tento materiál prináša pohľad na rodové kvóty ako na jeden z nástrojov verejnej  
politiky prispievajúci k vyrovnávaniu rodových rozdielov, pričom čerpá zo skúseností  
európskych krajín. Vzhľadom na to, že ide o pomerne kontroverzné opatrenie, autori venovali  
rovnakú pozornosť argumentom v ich prospech aj neprospech. V úvode sa materiál venuje  
rôznym typom rodových kvót a ich efektivite. Druhá časť materiálu prináša prehľad krajín s  
rodovými kvótami v Európe. O niečo podrobnejšie sa venuje príkladom dvoch krajín: Írska a  
Poľska. Obe krajiny zaviedli kvóty relatívne nedávno a hoci sa podiel žien-kandidátok  
výrazne zvýšil, počet zvolených kandidátok stúpa pomalšie. Tretia časť analýzy prináša  
pohľad na politickú reprezentáciu žien na Slovensku a akademickú diskusiu o tejto téme  
u nás. Záver okrem hlavných zistení, prináša aj pohľad na možné variácie zavedenia kvót na  
Slovensku z pohľadu nastavenia jednotlivých parametrov a sankcií za ich nedodržiavanie.  
V rámci toho sa materiál však venuje aj možnosti zavedenia dobrovoľných kvót, ktorých  
dodržiavanie by štát finančne odmeňoval, či zavedenie rodových kvót v rámci orgánov  
politických strán a nie kandidátnych listín.  
Štúdia sa venuje predovšetkým rodovým kvótam, ktoré sú upravené zákonom,  
nevenuje sa situácii, kedy ich politické strany dobrovoľne uplatňujú. Metodologicky sa  
materiál spolieha na komparatívnu analýzu, pričom čerpá z množstva primárnych  
a sekundárnych zdrojov, najmä dát a analýz medzinárodných organizácií, ako aj akademickej  
a teoretickej literatúry.  
1.1. Argumenty v prospech a neprospech rodových kvót  
Návrh na zavedenie rodových kvót sa zvyčajne stal témou širokej politickej diskusie,  
s množstvom zástancov aj odporcov. Za jadro sporu sa dá považovať idea „nanútenia“  
podielu pohlavia kandidátov pre politické strany a voličov. Zatiaľ čo odporcovia ich označujú  
ako nedemokratické, idúce proti rovnosti kandidátov a slobodnému výberu vo voľbách,  
zástancovia argumentujú vyrovnávaním nerovností, vyšším spoločenským dobrom  
a benefitmi pre celú spoločnosť. Vo viacerých krajinách tento spor skončil dokonca až na  
ústavnom súde. Pôvodné znenie zákonov o rodových kvótach bolo vyhlásené za protiústavné  
napríklad v Taliansku v roku 1982 a vo Francúzsku v roku 1995. Naopak, za ústavné ich  
9
vyhlásili napríklad v Španielsku či Mexiku. Nasledujúce porovnanie prináša prehľad  
hlavných argumentov, ktoré sa pravidelne opakujú v akademickej literatúre aj v odborných  
publikáciách. Niektoré argumenty boli prispôsobené tak, aby boli relevantné pre situáciu na  
10  
Slovensku.  
9 Krook, M. L. 2016. Contesting gender quotas: dynamics of resistance. Politics, Groups, and Identities.  
10 Na základe Dahlerupa, D. a Freidenvalla, L. 2005. Quotas as a ‘fast track’ to equal representation for women,  
International Feminist Journal of Politics 7:1, 26-48; a Klimovského, D. 2015. Ženy v komunálnej politike v  
Európskej únii: diskusia o implementácii volebných kvót v rôznorodých systémoch územnej samosprávy.  
Sociológia 47(5): 504-526.  
6
 
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Hlavné argumenty v prospech kvót  
Hlavné argumenty proti kvótam  
Najefektívnejší, najjednoduchší a  
najrýchlejší nástroj na zabezpečenie  
želaných podielov zastúpenia žien v  
politických funkciách.  
Ženy sa v politike síce presadzujú ťažšie, ale  
politický a volebný systém na Slovensku nie sú  
uzavreté (napr. v súčasnosti prezidentka,  
v minulosti predsedníčka vlády). Preto je  
diskutabilné, či sú zákonom stanovené kvóty  
nevyhnutné.  
Dočasný nástroj, ktorý má zmierniť  
existujúce nerovnosti.  
Riešia len jednu znevýhodnenú skupinu, pričom  
iné skupiny tiež nemajú adekvátne zastúpenie v  
parlamente: napr. Rómovia, osoby so  
zdravotným postihnutím, atď.  
Rovnomernejšie zastúpenie pohlaví v  
parlamente vedie k celospoločenskej  
akceptácii žien.  
Rodové kvóty nemajú podporu (mnohých)  
slovenských političiek.  
Ženy majú právo na rovnakú  
reprezentáciu ako muži. Ide o  
demokratizáciu demokracie a  
kompenzáciu rodových bariér.  
Politické strany kontrolujú proces  
nominácie kandidátov. Ide o zásah  
Sú v protiklade so zásadou rovnosti ľudí  
a kandidátov.  
Riešia dôsledok a nie príčinu – nízke zastúpenie  
žien v najvyšších orgánoch politických strán,  
pred samotným volebným procesom, a čoho dôsledkom je nižšie zastúpenie na  
teda nenarušujú princíp rovných a  
spravodlivých volieb.  
zvoliteľných miestach.  
Ženy sú rovnako kvalifikované ako  
muži, ale ich kvalifikácia je v  
politickom systéme často hodnotená  
nižšie.  
Pri nominácií kandidátov nemusí byť  
najdôležitejším kritériom ich odbornosť a  
kvalifikácia, ale hlavným faktorom sa stáva ich  
pohlavie.  
Ženy majú rozdielne životné  
skúsenosti, ktoré by mali byť  
reprezentované v politike.  
Muži a ženy majú čiastočne  
protichodné záujmy, a preto muži  
nemôžu reprezentovať ženy.  
Sú nedemokratické, lebo o tom, kto bude  
zvolený, majú rozhodovať voliči.  
Politická reprezentácia by mala mať svoj základ  
v reprezentácii záujmov a myšlienok, a nie v  
reprezentácii spoločenskej skupiny.  
Političky reprezentujú dôležité životné V krátkodobom horizonte môžu viesť k zníženiu  
vzory.  
rešpektu voči političkám a k ich oslabeniu v  
rámci mocenských štruktúr.  
7
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
1.2. Variácie rodových kvót11  
Rodové kvóty môžu mať pomerne veľké množstvo variácií, v závislosti od ich formy,  
nastavenia, sankcií a odmien.  
a) FORMA  
Zákonom upravené kvóty na kandidátnych listinách: zákon stanovuje naplnenie  
určitej kvóty, zvyčajne pod hrozbou sankcií.  
Vyhradené miesta: sú typické najmä pre krajiny, ktoré majú problémy so základnými  
demokratickými princípmi, respektíve s právami žien. Preto majú vyhradený určitý  
počet poslaneckých mandátov len pre ženy. Tie sú zvyčajne pridelené priamo alebo  
cez špeciálne volebné obvody, v ktorých sa o mandáty vo voľbách môžu uchádzať iba  
ženy. Majú ich zavedené napríklad Saudská Arábia, Afganistan, Sudán či Zimbabwe.  
Dobrovoľné kvóty na úrovni politických strán: aj v krajinách bez zákonom  
upravených kvót ich niektoré politické strany zaviedli na svojich kandidátnych  
listinách. Príkladom môže byť Rakúska ľudová strana (OVP) s tretinovou kvótou,  
Česká strana sociálne demokratická (ČSSD) s kvótou 25% alebo Sociálno-demokratická  
strana Nemecka (SPD) s kvótou 40%.  
b) NASTAVENIE  
Dôležitou variáciou je, či rodové kvóty stanovujú len percentuálny pomer žien na  
kandidátke, alebo aj ich postavenie na kandidátnej listine.  
Percentuálny pomer žien: zákon stanovuje minimálne percentuálne zastúpenie žien  
na kandidátnej listine, ktoré sa v európskych krajinám pohybuje obvykle medzi 30-  
40%.  
Úprava poradia na kandidátnej listine: v niektorých krajinách sa ukázalo, že určenie  
len pomeru žien na kandidátkach neznamenalo výrazné zvýšenie ich podielu  
v parlamente. Dôvodom bola najmä stratégia politických strán, ktoré političky  
odsúvali na nevoliteľné miesta. Preto viaceré štáty určujú aj poradie na kandidátnej  
listine. Príkladom môže byť takzvaný zipsový systém (ak je kvóta stanovená ako 1/3  
pozícií pre ženy, každá tretia kandidátka musí byť žena, prípadne za sebou nemôžu  
nasledovať viac ako dvaja kandidáti rovnakého pohlavia) alebo klasterový systém (ak  
je kvóta 40%, z každých 5 miest na kandidátnej listine musia byť 2 ženy).  
11 Na základe Freidenvall, L. 2013. Electoral Gender Quota Systems and their Implementation in Europe.  
Update 2013. Dostupné na:  
https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/note/join/2013/493011/IPOL-  
FEMM_NT%282013%29493011_EN.pdf a Dahlerup, D. a Freidenvall, L. 2005. Quotas as a ‘fast track’ to  
equal representation for women, International Feminist Journal of Politics 7:1  
8
 
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
c) SANKCIE A ODMENY  
Zavedenie kvót by nebolo účinné, ak by neexistovali aj sankcie alebo odmeny za ich  
porušenie či dodržanie. Jedinou krajinou v Európe, ktorá nemá stanovené sankcie za  
nedodržanie kvót je Ukrajina.  
Odmietnutie registrácie politickej strany do volieb: najprísnejšia zo všetkých sankcií,  
ak strana nesplní rodové kvóty, nemôže sa zúčastniť volieb.  
Zníženie štátneho príspevku: strana príde o časť štátneho príspevku, ak nesplní  
kvótu. Zníženie sa zvyčajne pohybuje medzi 10-50%. Rekordérom je Luxembursko so  
znížením o 75%.  
Finančná pokuta: strany, ktoré vo voľbách nesplnia kvótu, dostanú finančnú pokutu,  
ktorej výška zvyčajne závisí od toho, do akej miery strana kvótu nenaplnila.  
Finančný bonus: v niektorých krajinách funguje obrátený princíp, to znamená, že  
strany, ktoré naplnia volebnú kvótu a sú zvolené, získajú k štátnemu príspevku ďalší  
finančný bonus. V Gruzínsku je navýšenie príspevku stanovené na 30%. V Bosne  
a Hercegovine sa 10% štátneho príspevku pre politické strany rozdeľuje po voľbách na  
základe počtu zvolených žien.  
1.3. Efektivita rodových kvót12  
Niektoré názory uvádzajú, že je v zásade jedno, aký typ rodových kvót je zavedený,  
všetky vedú k nárastu počtu žien v politike/parlamente a k zvyšovaniu ich spoločenskej  
13  
akceptácie. Väčšina analýz však s týmto tvrdením nesúhlasí a poukazuje najmä na snahu  
politických strán vykonať iba zákonom stanovené minimum. V dôsledku toho bol nárast  
zastúpenia žien v niektorých parlamentoch po zavedení kvót len veľmi mierny. Skúsenosti  
ukazujú, že existujú tri hlavné inštitucionálne faktory, od ktorých závisí efektivita rodových  
kvót: a) volebný systém; b) úprava pravidiel a sankcií; c) „vôľa“ politických strán.  
a) VOLEBNÝ SYSTÉM  
Pomerný volebný systém, zavedený vo väčšine európskych krajín, zvyšuje  
efektívnosť rodových kvót, najmä v krajinách, kde majú občania len obmedzenú možnosť  
ovplyvniť konkrétne mená v parlamente. Podobne tak aj väčšie volebné obvody prajú  
vyššiemu zastúpeniu žien. Nie je náhoda, že 13 z 15 štátov vo svete s najvyšším zastúpením  
žien využíva určitú formu pomerného zastúpenia. Na druhom konci spektra stojí 15 krajín s  
najnižším zastúpením žien. Tieto krajiny využívajú väčšinový volebný systém. Všetky krajiny,  
12  
Na základe EIGE (European Institute for Gender Equality). 2020. Gender Equality Index. Dostupné na:  
https://eige.europa.eu/gender-equality-index/2019, citované 14.4.2020.  
13 Allen, P. a Cutts, D. 2017. How do gender quotas affect public support for women as political leaders? West  
European Politics.  
9
 
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
kde ženy predstavujú viac ako jednu tretinu parlamentu pôsobia v rámci pomerného  
14  
volebného systému. S veľkosťou volebného obvodu sa zvyšuje pravdepodobnosť, že strana  
získa viac mandátov. Ak môže byť nominovaný iba jeden alebo malý počet kandidátov v  
obvode, tak je pravdepodobnejšie, že bude vybraný muž (povesť, politické skúsenosti a  
úspech). Ak strana očakáva, že získa viac kresiel, bude sa snažiť oveľa viac vyvážiť svoju  
kandidátnu listinu, pričom zvažuje rôzne vnútrostranícke záujmy, aj záujmy žien. Systém  
uzavretých listín (bez preferenčného hlasovania) sa ukázal ako najviac prínosný pre ženy, za  
predpokladu, že je nominovaný dostatočný počet žien na zvoliteľných miestach. Ak je počet  
mandátov volený v obvode vysoký, politické strany, ktoré získajú veľké množstvo mandátov,  
tieto kreslá získajú zo širšieho rozsahu svojich kandidátnych listín, dôsledkom čoho je vyššia  
15  
šanca žien na zvolenie. Z tohto pohľadu patrí Slovensko do kategórie krajín, kde by systém  
kvót mohol byť efektívny. Pre ilustráciu, len 15 zo 150 poslancov NR SR zvolených vo voľbách  
v roku 2020 sa prekrúžkovalo do parlamentu z nižších priečok, pričom ani jedna nebola žena.  
b) ÚPRAVA PRAVIDIEL A SANKCIÍ  
Ako už bolo skôr spomenuté, krajiny ktoré majú upravené aj poradie na kandidátnych  
listinách, nie iba celkovú kvótu, dosahujú vyššie zastúpenie žien, keďže neumožňujú  
16  
odsúvanie političiek na horšie voliteľné miesta. Z pohľadu sankcií je najefektívnejším  
nástrojom odmietnutie kandidátnej listiny strany, ktorá nesplní kvótu. Za ňou nasleduje  
výrazné skresanie finančného príspevku od štátu (vo výške aspoň 40-50%), a najmenej  
efektívnym je udelenie finančnej pokuty. Gruzínsko poskytuje až 30% bonus pre strany, ktoré  
splnia dobrovoľnú kvótu 30% žien na kandidátkach do pomernej časti parlamentu. V každej  
desiatke kandidátov musia byť minimálne 3 ženy. Avšak tento systém je menej efektívny z  
hľadiska zvýšenia podielu žien v parlamente, čo je však aj dôsledok zmiešaného volebného  
systému.  
14 Ballington, J. a Matland, R. 2004. Political Parties and Special Measures: Enhancing Women’s Participation  
in Electoral Processes. Glen Cove, New York. Dostupné na:  
http://archive.idea.int/newsletters/2004/electoral_quotas.pdf a Stockemer, D. 2007. Why are there differences in  
the political representation of women in the 27 countries of the European Union? Perspectives on European  
Politics and Society 8(4).  
15 Ballington, J. a Matland, R. 2004. Political Parties and Special Measures: Enhancing Women’s Participation  
in Electoral Processes. Glen Cove, New York. Dostupné na:  
http://archive.idea.int/newsletters/2004/electoral_quotas.pdf, citované 28.4.2020  
16 Freidenvall, L. 2013. Electoral Gender Quota Systems and their Implementation in Europe. Update 2013.  
Dostupné na:  
https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/note/join/2013/493011/IPOL-  
FEMM_NT%282013%29493011_EN.pdf, citované 23.4.2020  
10  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
c) VÔĽA POLITICKÝCH STRÁN  
Politické strany sú kľúčovými aktérmi, ktorí vyberajú a nominujú kandidátov do  
parlamentných volieb. Ak rodové kvóty stanovujú len percentuálnu mieru zastúpenia žien  
a nízke sankcie za ich nesplnenie, závisí na politických strán, do akej miery ich budú napĺňať.  
Vzhľadom na to, že muži stále dominujú v štruktúrach politických strán, dochádza  
k znevýhodneniu ženských kandidátok na úkor mužských náprotivkov, najmä v prvých  
voľbách po zavedení kvót. Na čele strán stoja väčšinou muži, ktorí majú popredné miesta na  
kandidátnej listine. Tendenciou je, že ženy sa pohybujú smerom hlbšie nadol na kandidátnej  
listine, väčšinou sú umiestnené približne v polovici kandidátky, čo môže znamenať, že nemajú  
17  
reálnu šancu dostať sa do parlamentu, ak je aj strana vo voľbách úspešná. Problémom nie je  
len umiestňovanie mužov na zvoliteľnejšie miesta na kandidátke, ale napríklad aj v prístupe  
18  
k straníckym financiám. Vo viacerých krajinách tak politické strany nasledujú literu, ale nie  
19  
ducha zákona o rodových kvótach. Preto akceptovanie rodových kvót väčšinou  
relevantných politických strán je taktiež dôležitým aspektom ich efektivity.  
Širší dopad zavedenia volebných kvót na rodovú rovnosť sa dá zmerať nepriamo,  
napríklad podľa Indexu rodovej rovnosti, ktorý pravidelne vyhodnocuje situáciu v krajinách  
EÚ. Berie do úvahy faktory ako sú zamestnanosť žien, finančná situácia, starostlivosť, zdravie,  
či politická, sociálna a ekonomická moc. V roku 2005 desať krajín, ktoré zaviedli kvóty  
v priemere mierne zaostávalo za ostatnými krajinami EÚ v oblasti rodovej rovnosti. V roku  
20  
2019 však už situácia bola opačná. V priebehu štrnástich rokov dosiahli krajiny s rodovými  
kvótami rýchlejšie vyrovnávanie rodových nerovností a výrazný progres. V štátoch bez kvót  
bol progres pomalší a mnohé z nich skôr stagnovali. Do úvahy však treba brať aj to, že rodové  
kvóty sú len jedným z faktorov, ktoré hrajú úlohu vo vyrovnávaní rodových rozdielov.  
Navyše, krajiny ako Fínsko, Švédsko a Holandsko, ktoré už pred rokom 2005 odstránili mnohé  
z prekážok rodovej rovnosti majú menší priestor na rýchle zlepšenie ako štáty s horšou  
„štartovacou“ pozíciou. Za pozornosť však stojí pozícia Slovenska, ktoré patrí k štátom  
s najpomalším zlepšením v tejto oblasti.  
17 Ballington, J. a Matland, R. 2004. Political Parties and Special Measures: Enhancing Women’s Participation  
in Electoral Processes. Glen Cove, New York. Dostupné na:  
http://archive.idea.int/newsletters/2004/electoral_quotas.pdf, citované 20.4.2020  
18 Krook, M. L. 2016. Contesting gender quotas: dynamics of resistance. Politics, Groups, and Identities.  
19 Dahlerup, D. 2004. No Quota Fever in Europe? Štúdia prezentovaná na konferencii The Implementation of  
Quotas: European Experiences. Dostupné na:  
https://www.researchgate.net/publication/242554715_No_Quota_Fever_in_Europe, citované 21.4.2020  
20 Rebríček je z roku 2019, ale údaje boli vyhodnocované za rok 2017.  
11  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Progres v Indexe rodovej rovnosti medzi rokmi 2005 a 2019 v krajinách EÚ  
Štáty s kvótami 2005 2019 rozdiel Štáty bez kvót 2005 2019 rozdiel  
Belgicko  
Francúzsko  
Grécko  
Chorvátsko  
Írsko  
66,0 71,1 +5,1  
65,2 74,6 +9,4  
46,8 51,2 +4,4  
50,3 55,6 +5,3  
61,9 71,3 +9,4  
52,4 55,2 +2,8  
49,9 59,9 +10  
60,8 68,3 +7,5  
62,2 70,1 +7,9  
Bulharsko  
Cyprus  
Česko  
Dánsko  
Estónsko  
Fínsko  
Holandsko  
Litva  
Lotyšsko  
56  
58,8 +2,8  
45,9 56,3 +10,4  
53,6 55,7 +2,1  
74,6 77,5 +2,9  
52,2 59,8 +7,6  
Poľsko  
72  
73,4 +1,4  
Portugalsko  
Slovinsko  
Španielsko  
Taliansko  
67,8 71,1 +3,3  
55,8 55,5 -0,3  
53,4 59,7 +6,3  
49,2 63  
+13,8  
Luxembursko 64,4 69,2 +4,8  
Maďarsko  
Malta  
49,5 51,9 +2,4  
56  
60  
62,5 +6,5  
66,9 +6,9  
Nemecko  
Rakúsko  
Rumunsko  
Slovensko  
Švédsko  
Priemer  
59,5 65,3 +5,8  
49,9 54,5 +4,6  
52,5 54,1 +1,6  
78,8 83,6 +4,8  
58,9 63,2 +4,3  
Priemer  
56,5 64,0 +7,5  
2. Rodové kvóty v Európe  
Druhá časť materiálu prináša prehľad rodových kvót uzákonených v európskych  
krajinách a bližšie analyzuje ich formy. Venuje sa tiež širšiemu dopadu na podiel žien vo  
vláde a na pozície predsedníčok politických strán. Špeciálna pozornosť je venovaná Írsku  
a Poľsku, teda krajinám, ktoré zaviedli kvóty nedávno a majú relatívne zmiešané výsledky.  
V súčasnosti má rodové kvóty zavedených 21 krajín a území v Európe, v samotnej Európskej  
únii je to 11 štátov z 27. Ako zatiaľ posledné zaviedlo rodové kvóty Luxembursko v roku 2016,  
pričom sa prvýkrát uplatnili vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 a budú  
použité aj v najbližších parlamentných voľbách.  
12  
 
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Podiel žien a kvót v parlamentoch krajín EÚ a ďalších vybraných európskych krajinách  
Krajiny  
s povinnými v parlamente  
kvótami a  
sankciami  
Španielsko  
Podiel žien  
Kvóta  
(%)  
Sankcia za  
nesplnenie  
Krajiny bez  
Podiel žien  
v parlamente  
(%)  
kvót  
(%)  
44  
40  
49,5  
40  
Odmietnutie  
registrácie  
kandidátky  
Odmietnutie  
registrácie  
kandidátky  
Odmietnutie  
registrácie  
kandidátky  
Zníženie  
štátneho  
príspevku  
Zníženie  
štátneho  
príspevku  
Zníženie  
Švédsko  
Fínsko  
47  
Belgicko  
40,7  
40  
46  
Severné  
Macedónsko  
Švajčiarsko  
Nórsko  
41,5  
41,4  
39,7  
39,3  
38,1  
Portugalsko  
Francúzsko  
Srbsko  
40  
33,3  
49  
39,5  
37,7  
35,7  
Dánsko  
Rakúsko  
Island  
30  
štátneho  
príspevku  
10% štátneho  
príspevku musí  
byť použitých  
na propagáciu  
participácie žien  
v politike  
Taliansko  
40  
Čierna Hora  
29,6  
30  
Odmietnutie  
registrácie  
kandidátky  
Finančná  
Spojené  
kráľovstvo  
33,8  
Albánsko  
Poľsko  
29,5  
28,7  
30  
35  
Holandsko  
Nemecko  
31,3  
31,2  
pokuta  
Odmietnutie  
registrácie  
kandidátky  
13  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Krajiny  
s povinnými v parlamente  
kvótami a  
sankciami  
Slovinsko  
Podiel žien  
Kvóta  
(%)  
Sankcia za  
nesplnenie  
Krajiny bez  
Podiel žien  
v parlamente  
(%)  
kvót  
(%)  
21  
27,8  
35  
40  
20  
Odmietnutie  
registrácie  
kandidátky  
Odmietnutie  
registrácie  
Luxembursko  
30  
Moldavsko  
Arménsko  
Írsko  
24,8  
23,5  
22,5  
Litva  
24,1  
22,5  
21,9  
22  
kandidátky  
Odmietnutie  
registrácie  
kandidátky  
Zníženie  
Česko  
23  
30  
Rumunsko  
štátneho  
príspevku  
o 50%  
Bosna a  
Hercegovina  
21,4  
20,7  
19,2  
40  
33,3  
Odmietnutie  
registrácie  
kandidátky  
Odmietnutie  
registrácie  
kandidátky  
Finančná  
Slovensko  
Cyprus  
20,7  
19,6  
24  
Grécko  
Chorvátsko  
neuvedená  
Turecko  
17,3  
12,1  
pokuta  
Ukrajina  
Gruzínsko  
20,8  
14,1  
30  
30  
Bez sankcií  
30% bonus  
k štátnemu  
príspevku  
Maďarsko  
21 Kvóty budú implementované až v nasledujúcich parlamentných voľbách. Prvýkrát boli uplatnené vo voľbách do  
Európskeho parlamentu v roku 2019.  
22 Strany za splnenie dostanú finančný bonus 10% + príspevok za ženy zvolené v jednomandátových obvodoch.  
23 Kvóta sa zvýši na 40% v ďalších parlamentných voľbách.  
24 Avšak v parlamentných voľbách 2018 táto sankcia nebola uplatňovaná.  
14  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
2.1. Prehľad krajín s legislatívne upravenými rodovými kvótami v Európe25  
Albánsko (kvóty zavedené v 2008)  
Podiel žien  
v parlamente  
2009  
16%  
2013  
20%  
2017  
24%  
Súčasnosť  
30%  
Legislatíva obom pohlaviam zaručuje minimálne 30% miest na kandidátnej listine  
politickej strany. Zároveň by obe pohlavia mali mať aspoň 1 zástupcu na prvých troch  
miestach. Za porušenie hrozí finančná pokuta. Volebná komisia môže dokonca nahradiť  
kandidáta ďalším kandidátom v listine, ktorý patrí k menej zastúpenému pohlaviu, až kým sa  
26  
nedosiahne rodová kvóta. Politické strany kvóty vďaka nízkej sadzbe pokút ignorovali.  
Potom došlo k pridaniu možnosti úpravy, resp. odmietnutia kandidátnej listiny volebnou  
komisiou, a strany začali kvóty dodržiavať. Súčasný podiel žien v albánskom parlamente je  
27  
29,5% . Vláda je rodovo vyvážená, keď 8 postov zo 16 riadia ženy. Len jedna parlamentná  
strana je vedená ženou - Socialistické hnutie pre integráciu.  
Arménsko (kvóty zavedené v roku 2011)  
Podiel žien  
v parlamente  
2007  
9%  
2012  
11%  
2017  
18%  
Súčasnosť  
24%  
Každé šieste miesto na kandidátnych listinách je vyhradené pre ženy. Počet osôb  
každého pohlavia nesmie prekročiť 80% akejkoľvek celočíselnej skupiny piatich kandidátov,  
počínajúc druhým číslom volebného zoznamu (2–6, 2–11, 2–16, atď. až po koniec zoznamu).  
V prípade porušenia volebná komisia odmietne zaregistrovať kandidátnu listinu. Prvé rodové  
kvóty boli zavedené v roku 1999 a požadovali minimálne 5 percentné zastúpenie žien.  
V súčasnej podobe existujú od roku 2011. V momentálnom zložení parlamentu je 23,5% žien.  
Z 15 vládnych postov iba jeden zastáva žena. Žiadna z parlamentných strán nemá na svojom  
predsedníckom poste ženu.  
25 Hlavným zdrojom pre tabuľky a túto podkapitolu je Inter-parliamentary Union. 2020. Percentage of women in  
national parliaments. Dostupné na: https://data.ipu.org/women-ranking?month=3&year=2020, citované  
13.4.2020  
26 Erabara, G. 2015. Albanian Women MPs Push For Gender Quotas. Balkan Insight. Dostupné na:  
https://balkaninsight.com/2015/02/25/women-pm-wants-obligatory-quotas-for-women-in-next-local-elections-  
in-albania/, citované 14.4.2020  
27  
UNWomen. 2017. In Albania, elections herald historic increase in number of women MPs. Dostupné na:  
https://www.unwomen.org/en/news/stories/2017/7/feature-in-albania-elections-herald-historic-increase-in-  
number-of-women-mps, citované 14.4.2020  
15  
 
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Belgicko (kvóty od roku 1999)  
Podiel žien v  
parlamente  
2010  
39%  
2014  
39%  
2019  
43%  
Súčasnosť  
41%  
Legislatívne zavedené rodové kvóty platia na celoštátnej úrovni od roku 1999, na  
lokálnej a európskej boli po prvýkrát zavedené už v roku 1994. Prešli viacerými úpravami  
a ich dnešná podoba vyžaduje, aby rozdiel medzi počtom kandidátov každého pohlavia nebol  
väčší ako 1%. Prví dvaja kandidáti na kandidátnych listinách nemôžu byť rovnakého pohlavia.  
V prípade nedodržania bude kandidátna listina zamietnutá. V súčasnom zložení dolnej  
komory belgického parlamentu je takmer 41% žien. Vláda sa skladá z 13 členov, pričom 4  
z nich sú ženy, vrátane predsedníčky vlády Sophie Wilmès. Zo súčasných predsedov strán  
zastúpených v parlamente sú tri ženského pohlavia. Strana Ecolo má súčasne dvoch  
predsedov – jedného muža a jednu ženu. Ako príklad rodovej vyváženosti však možno uviesť  
aj širšie 63 členné predsedníctvo Socialistickej strany, v ktorom je 31 žien.  
Bosna a Hercegovina (kvóty zavedené v roku 2000)  
Podiel žien  
v parlamente  
2010  
21%  
2014  
21%  
2018  
21%  
Súčasnosť  
21%  
V súčasnej podobe zákona by mali mať kandidátne listiny zastúpenie oboch pohlaví na  
úrovni minimálne 40%. Aspoň 1 kandidát z menej zastúpeného pohlavia musí byť medzi  
prvými 2 kandidátmi, 2 kandidáti z menej zastúpeného pohlavia medzi prvými 5 a 3 kandidáti  
z menej zastúpeného pohlavia medzi prvými 8 kandidátmi. Formálne síce existuje možnosť  
odmietnutia kandidátnej listiny, no pozorovateľská misia OBSE konštatovala neefektívnosť a  
28  
nedodržiavanie zákona a požaduje zavedenie prísnejších sankcií . Posledný dostupný údaj  
o podiele žien v parlamente je z roku 2018 – 21%. Zo 17 vládnych postov ženy zastávajú  
momentálne 3. Predsedami politických strán sú iba muži.  
Čierna Hora (kvóty zavedené v roku 2011)  
Podiel žien  
v parlamente  
2009  
11%  
2012  
17%  
2016  
24%  
Súčasnosť  
30%  
Na kandidátnej listine nesmie byť menej ako 30% zástupcov menej reprezentovaného  
pohlavia, pričom by sa mali nachádzať aspoň na každom štvrtom mieste kandidátky. Sankciou  
za nedodržanie je zamietnutie kandidátnej listiny. Kvóty boli zavedené v roku 2011, avšak  
28 ODIHR Election Observation Mission Final Report. 2018. Bosnia and Herzegovina General Elections 7 October  
2018. Dostupné na: https://www.osce.org/odihr/elections/bih/409905?download=true, citované 22.4.2020  
16  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
kvôli nedostatočnému podielu zvolených žien došlo v roku 2014 aj k určeniu poradia na  
kandidátnej listine. Zákon stanovuje, že pokiaľ kandidát menej zastúpeného pohlavia  
neuplatní svoj mandát, vzdá sa ho, či mu zanikne, nahrádza ho priamo ďalší kandidát menej  
zastúpeného pohlavia. V súčasnom parlamente je 29,6% žien. Vo vládnom kabinete  
z celkových 20 postov zastávajú ženy štyri. Jediná parlamentná strana vedená ženou je  
Sociálnodemokratická strana Čiernej Hory.  
Francúzsko (kvóty od roku 1999)  
Podiel žien  
v parlamente  
2007  
19%  
2012  
26%  
2017  
39%  
Súčasnosť  
40%  
Rozdiel medzi počtom kandidátov každého pohlavia, ktorý strana nominuje pre  
jednomandátový volebný obvod nesmie byť väčší než 2%. Nedodržanie tohto pravidla má za  
následok finančnú sankciu. Tá predstavuje 75% rozdielu percentuálnych podielov mužov  
a žien na kandidátnej listine. V súčasnom zložení Národného zhromaždenia (dolnej komory)  
je 39,5% žien. Vo vládnom kabinete je osem žien z celkovo 16 vládnych postov. Priekopníkom  
v presadzovaní rodovej rovnosti je strana prezidenta Macrona En Marche, ktorá pre  
parlamentné voľby vytvorila rodovo vyváženú kandidátku (214:214). V 30 člennom vedení  
strany En Marche je 14 žien. Rodovo vyvážené (3:3) pod-predsedníctvo majú Republikáni.  
Z parlamentných subjektov má ženu predsedníčku iba Národné zhromaždenie Marine Le  
Penovej.  
Grécko (kvóty zavedené v roku 2012)  
Podiel žien  
v parlamente  
2012 (máj  
a jún)  
19% a 21%  
2015 (jún  
a september)  
20% a 23%  
2019  
21%  
Súčasnosť  
21%  
Grécko má zavedené rodové kvóty požadujúce minimálne tretinové zastúpenie  
každého pohlavia na kandidátnej listine. V prípade porušenia môže dôjsť k zablokovaniu  
kandidátnej listiny najvyšším súdom. V súčasnom zložení parlamentu je podiel žien 20,7%.  
Vo vládnom kabinete ženy zastávajú dva posty z 20. Z parlamentných strán je jedna vedená  
ženou.  
Chorvátsko (kvóty zavedené v roku 2008)  
Podiel žien  
v parlamente  
2011  
24%  
2015  
15%  
2016  
13%  
Súčasnosť  
19%  
17  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Chorvátsko má síce formálne v legislatíve zákon o rodovej rovnosti, ktorý požaduje,  
aby politické strany pri nominácii kandidátov dbali na rodovú vyváženosť, avšak neobsahuje  
žiadnu konkrétnu číselnú požiadavku. Sankčné nástroje za nedodržanie rodovej vyváženosti  
sú finančného charakteru vo forme pokuty cca 6600 EUR. V súčasnom zložení parlamentu je  
podiel žien 19,2%. Z 21 vládnych postov ženy zastávajú štyri. Ženy nezastávajú žiaden  
významnejší predsednícky post na straníckej scéne.  
Írsko (kvóty od roku 2012)  
Podiel žien  
v parlamente  
2011  
15%  
2016  
22%  
Súčasnosť  
23%  
Zákon určil, že politické subjekty, ktoré nemajú na svojej kandidátnej listine najmenej  
30% žien a 30% mužov vo voľbách v roku 2016, prídu o polovicu štátnych príjmov. Zatiaľ čo  
podiel žien medzi rokmi 1990 a 2011 v parlamente vzrástol z 12% len na 15%, v prvých  
voľbách po zavedení kvót stúpol podiel na 22%. V predchádzajúcich voľbách v roku 2016 bolo  
zvolených 35 žien (22%). Počet kandidujúcich žien po zavedení kvót vzrástol o 90% a podiel  
zvolených žien vzrástol o 40% (z 25 na 35 v 160 člennom parlamente). Z tohto pohľadu možno  
považovať zavedenie rodových kvót za pomerne úspešné berúc do úvahy predchádzajúce  
29  
zastúpenie žien v parlamente.  
Otáznik nad efektivitou kvót však vyvoláva fakt, že v roku 2020 bolo zvolených len 36  
žien (22,5%), teda len o jednu viac ako v roku 2016. Tento výsledok je možné pripísať dvom  
hlavným faktorom. Tým prvým je strata vládnych a tradičných politických strán, pričom  
viaceré ženy vo výkonných funkciách neboli do parlamentu zvolené. Počet zvolených žien za  
opozičné a nové strany však pomerne výrazne stúpol. Druhým dôvodom je volebný systém  
takzvaného prenosného hlasu v malých volebných obvodoch. V nich voliči hlasujú za  
konkrétnych kandidátov, respektíve zoraďujú podľa svojich preferencií kandidátov rôznych  
politických strán. Tým do veľkej miery rozhodujú aj o konkrétnych menách v parlamente, nie  
len politických stranách.  
Luxembursko (kvóty zavedené v roku 2016)  
Podiel žien  
v parlamente  
2009  
25%  
2013  
23%  
2018  
20%  
Súčasnosť  
30%  
Zákon stanovuje 40% kvótu pre kandidátne listiny politických strán v parlamentných  
voľbách a 50% vo voľbách do Európskeho parlamentu. Pri jej nedodržaní dochádza  
29  
Brennan, M. a Buckley, F. 2017. The Irish legislative gender quota: The first election. Administration 65(2):  
15-35  
18  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
k odobratiu 75% štátneho príspevku. Prvýkrát bol použitý vo voľbách do Európskeho  
parlamentu v roku 2019 a bude uplatnený aj v nasledujúcich parlamentných voľbách.  
Moldavsko (kvóty zavedené v roku 2016)  
Podiel žien  
v parlamente  
2010  
19%  
2014  
20%  
2019  
26%  
Súčasnosť  
25%  
Zákon požaduje minimálne 40% zastúpenie menej zastúpeného pohlavia na  
kandidátnej listine. V prípade nedodržania môže dôjsť k odmietnutiu registrácie kandidátnej  
listiny. Zároveň v prípade dodržania povinnosti zákon prideľuje finančnú odmenu 10%  
k štátnemu príspevku. Ženy tvoria 24,8% súčasného parlamentu. Z 11 vládnych postov  
zástupkyne ženského pohlavia obsadili dva. Zo štyroch parlamentných subjektov sú dva  
vedené ženami, pričom koalícia ACUM má dvoch spolupredsedov – muža a ženu.  
Predsedníčkou parlamentu je taktiež žena.  
Severné Macedónsko (kvóty od roku 2002)  
Podiel žien  
v parlamente  
2011  
31%  
2014  
33%  
2016  
31%  
Súčasnosť  
39%  
Legislatíva vyžaduje minimálne 40% povinnú prítomnosť nedostatočne zastúpeného  
pohlavia na kandidátnych listinách. V prípade nedodržania politický subjekt nie je pripustený  
k voľbám. V praxi však komisia registruje aj subjekty, ktoré podmienky nesplnia. Vládnuca  
Sociálna demokracia chce v najbližších voľbách dosiahnuť rodovo vyváženú kandidátnu  
listinu a v rámci straníckych orgánov má vytvorenú platformu venujúcu sa problematike  
zastúpenia žien. Podobnú platformu má aj etnická Aliancia za Albáncov. Na čele žiadnej  
parlamentnej strany momentálne nestojí žena. Päť z celkovo 23 členov vlády je ženského  
pohlavia.  
Poľsko (kvóty zavedené v roku 2011)  
Podiel žien  
v parlamente  
2011  
24%  
2015  
27%  
2019  
29%  
Súčasnosť  
29%  
Zákon požaduje minimálne 35% zastúpenie žien a mužov na kandidátnej listine.  
V prípade nedodržania, resp. nenapravenia stavu, môže volebná komisia zamietnuť celú  
kandidátnu listinu. Zavedenie kvót malo okamžitý efekt na výrazné zvýšenie počtu žien na  
kandidátkach aj na ich umiestnenie na vyšších pozíciách. Politické strany vysoko prekračujú  
19  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
30  
povinnú kvótu a priemerný počet žien na kandidátkach presahuje 40%. Avšak nastalo iba  
mierne navýšenie podielu žien v parlamente, z 20% pred zavedením kvót na 29% v tretích  
voľbách po zavedení.  
Jeden z dôvodov zrejme spočíva vo volebnom systéme. Na rozdiel od Slovenska, je  
preferenčné hlasovanie v Poľsku povinné, a teda voliči do väčšej miery ovplyvňujú konkrétne  
mená zastúpené v parlamente. Krajina je navyše rozdelená na viacero menších volebných  
obvodov, ktoré zvyčajne prajú mužským kandidátom. Avšak, rozdiel je príliš veľký aby ho  
vysvetľoval len volebný systém. Ďalšie vysvetlenie spočíva v politickom „kapitále“ žien najmä  
31  
v absencii politickej skúsenosti v najvyššej politike. V súčasnom vládnom kabinete sú štyri  
ženy a 20 mužov. Z parlamentných strán má Lewica vo svojom predsedníctve šesť žien  
a štyroch mužov.  
Portugalsko (kvóty od roku 2006)  
Podiel žien  
v parlamente  
2011  
27%  
2015  
35%  
2019  
39%  
Súčasnosť  
40 %  
Podľa zákona musí mať každé pohlavie minimálne 33% zastúpenie na kandidátnej  
listine. V prípade nedodržania zákona hrozí pokuta v podobe redukcie štátnych finančných  
príspevkov na kampaň. V súčasnom zložení parlamentu je 40% žien. Z celkovo 20 členov  
vlády je osem zástupkýň ženského pohlavia. Z parlamentných strán vedie žena iba jednu.  
Slovinsko (kvóty zavedené v roku 2006)  
Podiel žien  
v parlamente  
2011  
32%  
2014  
36%  
2018  
24%  
Súčasnosť  
28%  
Kandidátna listina musí byť zložená minimálne z 35% oboch pohlaví. V prípade, že ide  
o trojmiestnu kandidátku vo volebnom obvode, musí na nej byť minimálne jeden zástupca  
opačného pohlavia. V prípade porušenia volebná komisia odmietne kandidátnu listinu.  
V súčasnom parlamente je z celkového počtu poslancov 27,8% žien. Zo 17 členov súčasnej  
vlády je päť ženského pohlavia. Z deviatich subjektov v súčasnom parlamente sú dva vedené  
ženami.  
30 Gwiazda, A. 2017. Women in parliament: assessing the effectiveness of gender quotas in Poland. The Journal  
of Legislative Studies  
31  
Gendźwiłł, A. a Żółtak, T. 2020. Do Parties and Voters Counteract Quota Regulations? The Impact of  
Legislative Gender Quotas on Ballot Ranking and Preference Voting in Poland. Politics & Gender 16(1)  
20  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Srbsko (kvóty zavedené v roku 2004)  
Podiel žien  
v parlamente  
2008  
22%  
2012  
32%  
2016  
34%  
Súčasnosť  
38%  
Kandidátne listiny politických strán musia obsahovať najmenej 30% kandidátov z  
každého pohlavia, pričom každé tretie miesto musí byť obsadené reprezentantom  
nedostatočne zastúpeného pohlavia. V prípade nedodržania hrozí sankcia v podobe  
neschválenia kandidátnej listiny. V súčasnom parlamente tvoria ženy takmer 38%  
poslaneckého zboru. Z 21 ministerských postov zastávajú ženy štyri. Premiérkou je taktiež  
žena Ana Brnabić. Rodovo vyvážené predsedníctvo má ako jedna z mála  
Sociálnodemokratická strana Srbska.  
Španielsko (kvóty od roku 2007)  
Podiel žien v  
parlamente  
2011  
36%  
2015  
40%  
2019 (apríl  
a november)  
47% a 44%  
Súčasnosť  
44%  
V súčasnom zložení dolnej komory parlamentu je 154 žien, čo predstavuje 44%. Zákon  
stanovuje minimálne 40% zastúpenie oboch pohlaví na kandidátnych listinách. Ak politický  
subjekt nesplní požiadavky zákona, môže dôjsť až k sankcii v podobe neschválenia  
kandidátnej listiny volebnou komisiou. Kvóty sa aplikujú aj na každých päť miest na  
kandidátke. Ak sa v obvode volí menej ako päť mandátov, potom by pomer oboch pohlaví  
mal byť približne 40:60. Strán, ktoré majú ešte vyššie rodové kvóty nastavené na dobrovoľnej  
straníckej báze, je viacero, napr. Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE). Vládny  
kabinet pod vedením PSOE je rodovo vyvážený (11 žien, 11 mužov). Zo strán, ktoré sú  
prítomné v parlamente sú v súčasnosti ženami vedené iba tri. Za zmienku stojí napr. strana  
Ciudadanos, ktorá má v programe tzv. liberálny feminizmus. Zároveň ide o jednu z mála  
strán, na čele ktorej stojí žena.  
Taliansko (kvóty zavedené v roku 2003)  
Podiel žien  
v parlamente  
2008  
21%  
2013  
28%  
2018  
36%  
Súčasnosť  
36%  
Zákon stanovuje, že vo viacmandátových volebných obvodoch má dochádzať  
k alternácii pohlaví na kandidátnej listine. Pre jednomandátové obvody platí, že v celkovom  
počte kandidátov za jednotlivé obvody nesmie mať žiadne z pohlaví viac ako 60% zastúpenie.  
V súčte všetkých kandidátnych listín strany vo viacmandátových volebných obvodoch žiadne  
21  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
z oboch pohlaví nesmie mať lídra kandidátky vo viac ako 60% prípadov. V prípade porušenia  
hrozí zastavenie kandidatúry. V súčasnom parlamente je podiel žien 35,7%. Ženy zastávajú  
štyri z 13 ministerských postov, po zarátaní ministrov bez portfólia sedem z 21.  
Z parlamentných strán možno identifikovať tri politické subjekty, na čele ktorých stoja ženy.  
Ukrajina (kvóty zavedené v roku 2015)  
Podiel žien  
v parlamente  
2012  
9%  
2014  
11%  
2019  
21%  
Súčasnosť  
21%  
Podľa zákona by mali strany na kandidátkach aplikovať kvótu minimálne 30% pre obe  
pohlavia, avšak neexistuje donucovací mechanizmus, respektíve sankcie, v dôsledku čoho je  
kvóta neúčinná. V momentálnom zložení parlamentu je 88 žien, čo predstavuje podiel 20,8%.  
Vo vláde je v rámci 16 postov iba jedna žena. Z piatich parlamentných subjektov má ženu  
predsedníčku iba jeden – strana Otčina Julie Tymošenkovej. Strana Holos (Hlas) má  
v parlamente z 20 poslancov deväť žien.  
Gruzínsko – príklad pozitívnej motivácie  
Podiel žien  
v parlamente  
2008  
6%  
2012  
12%  
2016  
16%  
Súčasnosť  
14%  
Osobitným prípadom kvót je Gruzínsko, ktoré má upravené dobrovoľné kvóty pre  
politické strany, za splnenie ktorých však strany získajú výrazný finančný bonus k štátnemu  
príspevku. Politická strana, ktorá má aspoň 30% členov ženského pohlavia a tri ženy z  
každých 10 miest na kandidátke, dostáva podľa zákona 30% (pôvodne 10%) finančný bonus  
v rámci štátneho financovania politických strán. Podľa správy OBSE z posledných  
parlamentných volieb v roku 2016 až sedem z deviatich strán s nárokom na štátny príspevok  
32  
kvótu splnilo. Zo štyroch parlamentných strán bola jedna do parlamentných volieb vedená  
ženou. V 12-člennom kabinete je päť žien. Parlament odmietol v marci 2018 zákon zavádzajúci  
33  
povinné kvóty. Avšak nedávno gruzínsky parlament zmenil zmiešaný volebný systém, keď  
navýšil podiel mandátov v pomernej časti na 80% (miesto 51%), čo by malo zvýšiť aj  
zastúpenie žien v parlamente.  
32 OSCE/ODIHR Election Observation Mission Final Report. 2017. Georgia PARLIAMENTARY ELECTIONS, 8  
and 30 October 2016. Dostupné na: https://www.osce.org/odihr/elections/georgia/297551?download=true,  
citované 27.4.2020  
33 Georgia Today. 2018. Parliament Votes Down Gender Quotas Bill. Dostupné na:  
http://georgiatoday.ge/news/9659/Parliament-Voted-Down-Gender-Quotas-Bill, citované 27.4.2020  
22  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
3. Slovensko a rodové kvóty  
Tretia časť materiálu diskutuje politickú reprezentáciu žien a možnosť volebných  
rodových kvót na Slovensku. Táto kapitola najskôr sumarizuje politickú reprezentáciu žien na  
rôznych politických úrovniach, podľa dostupnosti dát. Následne nadväzuje predstavením  
slovenského akademického diskurzu, zaoberajúceho sa problematikou rodových kvót.  
3.1. Prehľad zastúpenia žien na rôznych úrovniach  
Politická reprezentácia žien na Slovensku (podiel v %)  
Voľby  
2001 2002  
2004 2005  
2006 2009  
2010 2012  
2013  
2014 2016  
2017 2019  
2020  
NR SR  
14,66  
16,00  
15,33 16,00  
20,00  
21,33  
EP  
35,71  
14,32  
38,46  
15,44  
23,08  
21,43  
13,94  
VÚC  
12,72  
15,69  
Zdroj: Štatistický úrad SR a Klimovský 2019  
Na základe tabuľky, ktorá je prehľadom politickej reprezentácie žien na Slovensku od  
roku 2001 na troch úrovniach – parlamentnej, Európskeho parlamentu a krajskej (t. j.  
zastupiteľstvá vyšších územných celkov; VÚC) – sa dá konštatovať, že zastúpenie žien sa  
v slovenskom parlamente a na úrovni VÚC dlhodobo výrazne nemení a na úrovni  
Európskeho parlamentu (EP) dokonca klesá. Politická reprezentácie žien v NR SR má od roku  
2016 mierne rastúci charakter.  
V histórii samostatnej Slovenskej republiky sa najviac žien do parlamentu prebojovalo  
práve v zatiaľ posledných parlamentných voľbách. V roku 2020 bolo za poslankyne NR SR  
zvolených 32 žien, čo predstavuje 21,33% podiel. Na druhej strane, najmenej ženských  
poslankýň bolo zvolených vo voľbách v roku 1998. Na poslanecké kreslá si v danom roku  
zasadlo len 19 žien, čo znamenalo 12,7% podiel žien v parlamente.  
Vo voľbách v roku 2010 dokonca došlo k mierenému poklesu poslankýň NR SR  
(15,33%) oproti predchádzajúcim voľbám z roku 2006 (16%). V nasledujúcich parlamentných  
voľbách (2012) sa podiel zvolených žien vrátil na úroveň 16% a odvtedy dochádza k jeho  
mierenému nárastu. Priemerný počet zvolených poslankýň NR SR za posledných šesť  
volebných období predstavuje 17,22%. Pritom je Slovensko od roku 1998 krajinou, ktorá  
predstavuje pre voľby do NR SR jeden volebný obvod, čo by malo priať vyššiemu zastúpeniu  
23  
 
 
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
34  
žien, keďže väčšie volebné obvody zvyčajne zaznamenávajú vyššiu ženskú reprezentáciu.  
Keď sa pozrieme na voľby v roku 1994, kedy bolo Slovensko rozdelené na štyri volebné  
obvody, zistíme že toto tvrdenie má na Slovensku obmedzenú platnosť. V spomínanom roku  
podiel žien v parlamente predstavoval 14,7%, čo je rovnaké číslo ako v roku 2002, kedy sa na  
Slovensku volilo už len v jednom, celonárodnom obvode. Zatiaľ posledné parlamentné voľby  
z februára 2020 na druhej strane môžu negatívnym spôsobom potvrdzovať platnosť  
všeobecného argumentu o vplyve systému uzavretých kandidátnych listín (bez preferenčného  
hlasovania) na zvýšenie miery zvolenie žien (bližšie pozri úvod materiálu). V roku 2020 sa  
z kandidátnych listín politických strán zvolených do NR SR neprekrúžkovala žiadna žena a až  
22 zvolených poslankýň NR SR neobhájilo svoju pozíciu na kandidátnej listine a klesli na  
nižšiu pozíciou. Päť kandidátok na poslankyňu sa neposunulo ani smerom hore, ani smerom  
dole na kandidátnej listine a obhájili svoju štartovaciu pozíciu.  
Na základe tabuľky je tiež možné konštatovať, že vo voľbách do NR SR, sa počet  
zvolených žien ešte nikdy nepriblížil k tzv. „kritickej hranici“ (angl. critical mass), ktorá je  
považovaná za určujúcu na to, aby mohli mať ženy vplyv na formovanie vládnych a štátnych  
politík a zvyčajne predstavuje 30%.  
Voľby do EP sa na Slovenku prvýkrát konali v roku 2004, kedy sa Slovensko stalo  
členskou krajinou EÚ. Hneď v prvých voľbách počet zvolených žien presiahol tzv. „kritickú  
hranicu“, keď predstavoval 35,71%. V roku 2009 sa podiel poslankýň ešte mierne zvýšil na  
38,46%. Od daných volieb sa však podiel slovenských poslankýň v EP výrazne znižuje. V roku  
2014 klesol na 23,08% a v zatiaľ posledných voľbách do EP sa potvrdila jeho klesajúca  
tendencia. Podiel slovenských poslankýň v EP je tak už druhé volebné obdobie pod  
spomínanou kritickou hranicou a aktuálne predstavuje 21,43%.  
Z pohľadu politickej reprezentácie žien najviac zaostávajú vyššie územné celky,  
nakoľko zatiaľ najvyšší počet zvolených žien do krajských zastupiteľstiev predstavuje 15,69%  
z roku 2013. V zatiaľ posledných krajských voľbách z roku 2017 politická reprezentácia žien  
v zastupiteľstvách VÚC ešte poklesla na 13,94%. Najnižší počet zvolených žien bol doteraz  
zaznamenaný v prvých krajských voľbách v roku 2001 a predstavoval 12,72%. Priemerný  
počet zvolených žien v krajských voľbách je 14,42 % čo nepredstavuje ani polovicu z tzv.  
„kritickej hranice“. Z hľadiska vedenia VÚC možno spomenúť, že od vzniku týchto  
samosprávnych krajov v roku 2001 bola po prvýkrát do postu predsedníčky VÚC zvolená  
žena až v roku 2017, a to v Žilinskom samosprávnom kraji (Erika Jurinová).  
34 Ballington, J. a Matland, R. 2004. Political Parties and Special Measures: Enhancing Women’s Participation  
in Electoral Processes. Glen Cove, New York. Dostupné na:  
http://archive.idea.int/newsletters/2004/electoral_quotas.pdf, citované 24.4.2020  
24  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Na úrovni všetkých obcí dosiahla politická reprezentácia žien v roku 2018 26,17%  
v prípade poslankýň obecných a mestských zastupiteľstiev, respektíve 25,48% v prípade  
35  
starostiek a primátoriek. Bližší pohľad na úroveň okresných miest pritom dokazuje, že od  
roku 1994 (t. j. od prvých komunálnych volieb po rozdelení Československa) nedochádza k  
výraznejšiemu nárastu zastúpenia žien, ktoré by sa blížilo tzv. „kritickej hranici“, o ktorej sa  
často hovorí práve v súvislosti s hranicou úspešnosti deskriptívnej reprezentácie žien. V  
komunálnych voľbách v roku 2018 tak v okresných mestách obsadilo zastupiteľský post  
22,68% žien (v roku 2014 - 22,18%, či 17,54% v roku 1994). Naproti tomu nárast úspešnosti  
žien v krajských mestách bol ešte nižší z 18,52% v roku 1994 na 20,37% v roku 2018, kedy  
dokonca došlo v posledných komunálnych voľbách k miernemu prepadu úspešnosti žien  
36  
oproti roku 2014 (20,54%).  
3.2. Diskusia o kvótach na Slovensku  
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky je v politickom diskurze problematika  
rodových volebných kvót určitým spôsobom marginalizovaná. Pokusy o otvorenie diskusie  
týkajúcej sa tejto témy boli skôr nesystematické, pričom podnety vychádzali najmä z  
37  
akademického prostredia, prípadne z prostredia občianskych aktivistov.  
Podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej by slovenská spoločnosť mala mať osvojené  
argumenty, prečo je dôležité, aby boli ženy v politike, či už ide o ľudsko-právne argumenty,  
princípy rodovej rovnosti alebo poznatky o efektívnejšom fungovaní heterogénnych  
kolektívov. Na margo kvót hovorí, že je pravdou, že rýchlo vedú k náprave a účinne rozbíjajú  
„sklený strop“, otázkou podľa nej ale je, čo to robí so spoločnosťou a kultúrou. Upozorňuje na  
efekt, ktorý sa nazýva tzv. „kvótny paradox.“ Ak spoločnosť kvóty nechce a napriek tomu sa  
implementujú, bude ich vnímať ako niečo cudzie. Vo chvíli, kedy by ich bola ochotná prijať  
ich de facto nepotrebuje, lebo má iné nástroje. Avšak podľa nej slovenská spoločnosť reaguje  
na kvóty istým spôsobom prehnane, pričom na Slovensku nebadať pozitívny trend zvyšovania  
politickej reprezentácie žien, tak ako v iných krajinách. Ženy sú v tomto prípade podľa  
38  
Gyárfášovej často ešte negatívnejšie naladené ako muži.  
35 V texte ani v tabuľke nie sú uvedené iné hodnoty za predchádzajúce komunálne voľby, ktoré nie sú dostupné.  
36 Klimovský, D. et al. 2019. Slovenské komunální volby v roce 2018 a politická reprezentace žen: potvrzení  
vývoje nebo nástup nových trendů?. Dostupné na:  
https://www.researchgate.net/publication/337772358_Slovenske_komunalni_volby_v_roce_2018_a_politicka_re  
prezentace_zen_potvrzeni_vyvoje_nebo_nastup_novych_trendu, citované 27.4.2020  
37 Klimovský, D. 2015. Ženy v komunálnej politike v Európskej únii: diskusia o implementácii volebných kvót v  
rôznorodých systémoch územnej samosprávy. Sociológia 47(5): 504-526  
38 EURACTIV. 2016. Problém chýbajúcich žien v politike slovenskú spoločnosť netrápi. Dostupné na:  
https://euractiv.sk/section/rovnost-sanci/news/chybajuce-zeny-v-politike-slovensku-spolocnost-netrapia-  
024527/; EURACTIV. 2018. Ženy a moc v strednej Európe: Beh s batohom na dlhú trať. Dostupné na:  
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/zeny-a-moc-v-strednej-europe-beh-s-batohom-na-dlhu-trat/,  
citované 22.4.2020  
25  
 
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
O volebných kvótach sa na Slovensku častokrát hovorí ako o ponižujúcom nástroji.  
S týmto názorom polemizuje profesorka politológie Darina Malová; kvóty podľa nej  
neznamenajú obchádzanie princípu zásluhovosti, ale obchádzanie bariér. Podľa nej je dôležité  
na Slovensku venovať viac pozornosti tzv. „hlavným vrátnikom“ vstupu žien do politiky –  
39  
politickým stranám. Práve tie totiž pri tvorbe kandidátnej listiny hrajú ústrednú rolu.  
Pri diskusii o kvótach je najčastejším protiargumentom, že síce prinesú viac žien, ale  
otázna je ich kvalita. Politologička a odborníčka na rodovú rovnosť a ľudské práva Adriana  
Mesochoritisová oponuje a hovorí, že tú istú otázku si môžeme klásť aj pri mužoch a pozrieť  
sa na to, aké sú súčasné kritériá výberu na dôležité posty. Podľa jej názoru kvóty nijako  
nenarušujú ďalšie kritéria kandidujúcich ľudí, iba do skupiny, z ktorej sa osoby vyberajú,  
cielene zahŕňajú aj ženy. Podľa odborníčky sa na to môžeme pozrieť aj tak, že na Slovensku  
máme viac vysokoškolsky vzdelaných žien ako mužov. Ženy sa tiež veľa angažujú vo  
verejnoprospešných aktivitách a aj v mimovládnom sektore. Práve v zahraničí politické strany  
často pritiahli ženy z mimovládnych organizácií, pretože v nich robia ženy angažovanú  
politiku. Polemizuje aj s argumentom, že ženy sa o politiku nezaujímajú. Ženy sú súčasťou  
mnohých mimovládnych organizácií, ktoré aktívne vstupujú do politickej diskusie, sú jej  
priamou súčasťou. Na rozdiel od mužov však stoja pred väčšími prekážkami, ktoré im bránia  
vstúpiť do politických strán. Preto súhlasí s dočasným zmiernením prekážok vstupu do  
politiky pre ženy prostredníctvom kvót. Ako príklad uvádza politologička aj v tejto štúdii  
spomínané krajiny severnej a západnej Európy, ktoré kvóty zaviedli a priniesli želaný  
výsledok. Tvrdí, že kvóty sú najefektívnejším nástrojom, bez ktorého by vyrovnanie žien  
40  
a mužov trvalo desiatky rokov.  
Odborníčka na rodovú rovnosť a ľudské práva Jarmila Lajčáková tvrdí, že aj keď téma  
a vnímanie potreby rodovej rovnosti postupne preniká do slovenskej spoločnosti, téma kvót  
populárna nie je. Podľa ďalšej odborníčky na danú oblasť Jarmily Filadelfiovej môže byť toho  
dôvodom práve dedičstvo predchádzajúceho režimu. Podľa nej iniciatívy na zavedenie kvót  
boli zablokované aj preto, že v slovenskej spoločnosti prevláda vnímanie občianstva  
založeného na „liberálnom kapitalistickom koncepte“ slobody. Ten predpokladá, že trhový  
mechanizmus je dostatočný motor transformácie na to, aby vyriešil aj ľudsko-právne témy.  
Návrhy, ktoré presadzovali vyššiu účasť žien na politickej moci, boli v rozpore aj s  
tradicionalistickými myšlienkami o poslaní žien. Napriek tomu je podľa Lajčákovej zvýšenie  
účasti žien na politickom rozhodovaní prostredníctvom dočasných osobitných opatrení,  
akými sú aj kvóty, legitímna požiadavka, ktorá má svoj základ v hodnotách rovnosti a  
39 EURACTIV. 2016. Problém chýbajúcich žien v politike slovenskú spoločnosť netrápi. Dostupné na:  
https://euractiv.sk/section/rovnost-sanci/news/chybajuce-zeny-v-politike-slovensku-spolocnost-netrapia-  
024527/, citované 22.4.2020  
40 Kiššová, K. 2020. V politike nerozhoduje odbornosť, pomôcť môžu kvóty na ženy, hovorí rodová expertka.  
Dostupné na: https://www.tvnoviny.sk/volby-2020/1990469_v-politike-nerozhoduje-odbornost-pomoct-mozu-  
kvoty-na-zeny-hovori-rodova-expertka, citované 22.4.2020  
26  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
demokracie, ktoré sú premietnuté do Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie  
voči ženám (CEDAW), ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku. Podľa nej sa  
vzhľadom na postupnú akceptáciu potreby materiálnej rovnosti v príležitostiach na  
Slovensku, javí ako vhodnejšia cesta začať resp. pokračovať diskutovať o povinných kvótach  
na kandidátnych listinách politických strán. Súčasne je potrebné rátať s tým, že kým sa kvóty  
na kandidátnych listinách premietnu aj v obsadení parlamentných kresiel, môže určitý čas  
41  
potrvať.  
Politológ a odborník na verejnú správu Klimovský tiež poukazuje na to, že relevantní  
politickí aktéri minimálne od druhej polovice 90. rokov 20. storočia opakovane manifestovali  
podporu rodovej rovnosti, avšak témou volebných kvót sa nezaoberali. Okrem toho podľa  
neho,  
v
slovenských podmienkach možno stále naraziť na rodové stereotypy,  
fragmentovanosť aktérov podporujúcich presadzovanie rodovej rovnosti, či určitú  
nesystematickú náborovú činnosť potenciálnych elít zo strany politických subjektov na  
všetkých politických úrovniach, a v neposlednom rade i nedostatočné pozitívne príklady z  
42  
politickej praxe. Na druhej strane ale platí, že existujú výskumy potvrdzujúce prehlbujúce sa  
spoločenské povedomie o nízkom, resp. nedostatočnom zastúpení žien, v politických  
štruktúrach a o existujúcej mocenskej pohlavnej asymetrii. Podľa Klimovského bolo Slovensko  
nateraz najbližšie k zavedeniu volebných kvót v období tesne pred vstupom do EÚ. V danom  
období boli do NR SR predložené tri návrhy v relatívne krátkom období (2001 – 2004), avšak  
boli odmietnuté, a to naprieč celým politickým spektrom a proti nim hlasovali nielen poslanci  
43  
mužského pohlavia, ale aj poslankyne ženského pohlavia. V rámci diskurzu akademickej  
obce, dostupných publikácii a rozhovorov zaoberajúcich sa problematikou volebných  
rodových kvót neboli nájdené také, ktoré by kvóty implicitne alebo explicitne odmietali.  
4. Záver – poučenie zo zavádzania kvót v európskych krajinách  
Predložená analýza predstavila rodové kvóty ako jeden z nástrojov verejnej politiky  
prispievajúci k vyrovnávaniu rodových rozdielov, pričom čerpala zo skúseností európskych  
krajín, ktoré majú volebné kvóty upravené zákonom. Vzhľadom na to, že je na Slovensku  
zavedenie kvót chápané ako pomerne kontroverzné opatrenie, venovala rovnakú pozornosť  
argumentom v ich prospech aj neprospech. V úvode materiálu boli predstavené rôzne druhy  
rodových kvót a ich efektivita. Druhá časť materiálu bola komparáciou európskych krajín,  
ktoré majú rodové kvóty upravené v zákonoch. Tretiu časť práce tvoril prehľad politickej  
reprezentácie žien na rôznych úrovniach politickej reprezentácie na Slovensku a súhrn  
41 Lajčáková, J. 2015. Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení na základe etnicity, národnosti, pohlavia  
alebo rodu na Slovensku - PRÍRUČKA. Dostupné na: http://cvek.sk/wp-  
content/uploads/2015/11/Prirucka_DVO_web.pdf; Filadelfiová, J. 2002. O ženách, moci a politike: úvahy, fakty  
a súvislosti. In Hlasy žien: aspekty ženskej politiky; Bratislava: Aspekt, s. 67  
42 Napr. počty členov žien vo vládnych kabinetoch boli od roku 1989 výrazne nízke.  
43 Klimovský, D. 2015. Ženy v komunálnej politike v Európskej únii: diskusia o implementácii volebných kvót v  
rôznorodých systémoch územnej samosprávy. Sociológia 47(5): 504-526  
27  
 
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
akademického diskurzu o tejto téme. Metodologicky bola v práci využitá komparatívna  
analýza, pričom štúdia čerpala z množstva primárnych a sekundárnych zdrojov, najmä dát  
a analýz medzinárodných organizácií ako aj akademickej a teoretickej literatúry.  
Rodové kvóty pre voľby do národného (a v niektorých prípadoch aj Európskeho)  
parlamentu má v súčasnosti zavedených 11 krajín Európskej únie. Efektivita rodových kvót  
však variuje, v závislosti od ich nastavenia. Vo väčšine prípadov jednoduché stanovenie kvót,  
bez nastavenia mechanizmu umiestňovania na kandidátke a prísnych sankcií za  
nedodržiavanie, neprinieslo zásadnejší pokrok. Podobne tak sa ukazuje, že v prípade malých  
volebných obvodov a silného hlasu voličov pri rozhodovaní o konkrétnych menách  
v parlamente majú kvóty nižšiu efektivitu. Naopak pomerný volebný systém zvyšuje účinnosť  
44  
kvót.  
Zavedeniu rodových kvót by mala predchádzať širšia verejná debata. Rodové kvóty  
vyvolávajú často silný odpor nie len z ideologických, ale aj principiálnych dôvodov, ako  
napríklad zásah do demokratických práv a rovnosti kandidátov. Na druhej strane, Slovensko  
spravilo len malý pokrok v oblasti rodovej rovnosti, čo potvrdzuje minimálne zlepšenie  
v medzinárodných rebríčkoch. Väčšina krajín EÚ napreduje rýchlejšie ako Slovensko, vrátane  
všetkých krajín, ktoré rodové kvóty zaviedli. Zároveň platí, že „vôľa“ politických strán hrá  
podstatnú úlohu pri ich efektívnom napĺňaní. Komparácia krajín, ktoré legislatívne zakotvili  
rodové kvóty ukázala, že zavedenie neefektívneho systému kvót (napríklad bez výrazných  
sankcií či odmien) neprináša želaný cieľ, pričom vedie k nedostatočným volebným ziskom  
žien. Pri porovnaní praxe ostatných európskych štátov a analýze teoretickej akademickej  
diskusie ohľadne zavedenia systému kvót je možné vyvodiť aj niekoľko záverov pre  
Slovensko:  
Zavedenie rodových kvót pre parlamentné voľby (prípadne aj voľby do Európskeho  
parlamentu) by mohlo byť efektívnym nástrojom vzhľadom na súčasný volebný systém,  
jeden volebný odvod a relatívne nízku silu preferenčného hlasovania.  
Avšak aj zásah do poradia na kandidátnej listine je nevytnuté legislatívne upraviť, či už  
formou zipsového alebo klastrového systému popísaných vyššie.  
Efektívne zavedenie kvót vyžaduje aj adekvátny sankčný mechanizmus (zo skúseností  
iných štátov napr. odmietnutie registrácie kandidátnej listiny, prípadne zníženie štátneho  
financovania) alebo primeranú odmenu;  
Parlamentné politické strany zvolené v roku 2020 mali na svojich kandidátkach v priemere  
20% žien. Zavádzanie kvót by preto malo byť postupné, napríklad ako v prípade Írska.  
Skúsenosti viacerých krajín ukazujú, že skokovité zvyšovanie nemá želaný efekt, pokiaľ  
44 Inter-parliamentary Union. 2019. New IPU report shows well-designed quotas lead to significantly more women  
MPs. Dostupné na: https://www.ipu.org/news/press-releases/2019-03/new-ipu-report-shows-well-designed-  
quotas-lead-significantly-more-women-mps, citované 28.4.2020  
28  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
politické strany nemajú k dispozícii ženy-kandidátky s predchádzajúcimi politickými  
skúsenosťami.  
Rodové kvóty sú dočasným nástrojom. Preto by ich prípadné zavedenie malo byť  
ohraničené aj dosiahnutím určitého podielu žien v Národnej rade Slovenskej republiky,  
napríklad 35% alebo 40%.  
Na základe týchto záverov materiál ukazuje tri príklady, ako by zavádzanie kvót,  
v prípade politickej zhody na ich zavedení, mohlo na Slovensku vyzerať. Vo všetkých troch  
prípadoch počíta s postupným nárastom kvót (pre parlamentné voľby 2024 a 2028) a s určitým  
sprísňovaním sankcií za ich nedodržiavanie. Zároveň však berie do úvahy aj malé politické  
strany, nie len tie s nárokom na štátne financovanie. Prvý príklad počíta s povinnými kvótami  
a prísnymi sankciami. Druhý príklad ukazuje dobrovoľné kvóty, za splnenie ktorých by strany  
dostávali bonus k štátnemu financovaniu. Posledný príklad sa venuje zavádzaniu kvót na  
úrovni politických strán, čo by mohlo byť menej kontroverzné riešenie.  
Príklad č. 1: Povinné kvóty  
Prvý príklad nasleduje najefektívnejšie opatrenia z európskych krajín. Pre rok 2024  
tak predpokladá minimálne tretinu žien na kandidátnych listinách politických strán, pričom  
každá tretia pozícia by mala byť tiež vyčlenená pre ženy. Pre strany, ktoré by kvóty nesplnili,  
by platila napr. zvýšená volebná kaucia a strany, ktoré by mali po voľbách nárok na štátne  
financovanie, by prišli o určitú časť štátneho príspevku. V roku 2028 by sa kvóty zvýšili na  
40%, pričom ženám by boli vyhradené vždy minimálne dve miesta na každých päť pozícií na  
kandidátke. Sankcia by sa sprísnila napr. na odmietnutie registrácie volebnej kandidátky  
podľa príkladov vyššie analyzovaných štátov.  
2024  
33,3%  
2028  
40%  
Počet žien na kandidátke  
Určenie poradia na kandidátke Každá tretia pozícia pre  
Dve pozície z každých 5  
miest pre ženy.  
Napr. odmietnutie  
kandidátnej listiny.  
ženy.  
Možné sankcie za porušenie  
Zníženie štátneho  
príspevku napr. o 50%,  
napr. zdvojnásobenie  
volebnej kaucie.  
Príklad č. 2: Dobrovoľné kvóty  
Druhý príklad ilustruje situáciu, kedy sú povinné kvóty nepriechodné, ale ako  
politický kompromis by sa zaviedli dobrovoľné kvóty s následným finančným bonusom pri  
štátnom financovaní. Teda miesto hrozby sankcií by sa použila pozitívna motivácia. Krajinou,  
29  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
ktorá v súčasnosti používa takýto model je Gruzínsko, v ktorom sa pôvodný bonus vo výške  
10% zvýšil až na 30%, aby bol efektívnejší. Berúc do úvahu túto skúsenosť, finančný bonus by  
mal byť minimálne na úrovni 25% k štátnemu financovaniu. Strany by museli okrem  
celkového počtu žien dodržať aj ich radenie na kandidátnych listinách. Pre malé strany by  
mohlo byť motiváciou napr. odpustenie platenia volebnej kaucie pri registrácii kandidátnej  
listiny.  
Rok  
2024  
33,3%  
2028  
40%  
Počet žien na kandidátke  
Určenie poradia na  
kandidátke  
Každá tretia pozícia pre  
ženy.  
Dve pozície z každých 5  
miest pre ženy.  
Napr. 25% bonus  
k štátnemu príspevku  
alebo odpustenie volebnej  
kaucie.  
Možná odmena  
Napr. 25% bonus  
k štátnemu príspevku  
alebo odpustenie volebnej  
kaucie.  
Príklad č. 3: Kvóty v orgánoch politických strán a hnutí  
Tretí príklad vychádza z predpokladu, že vedenie politických strán je rozhodujúcim  
aktérom, ktorý rozhoduje o zložení kandidátnej listiny. Vedúce pozície politických strán na  
Slovensku zastávajú takmer výlučne muži, preto nie je prekvapujúca dominancia mužských  
kandidátov na volebnej kandidátke, najmä na vyšších miestach. V roku 2019 došlo k zmene  
zákona 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, ktorý v § 6 ods. 6 stanovuje,  
že výkonný orgán strany musí mať najmenej deväť členov a najvyšší orgán strany musí mať  
najmenej 27 členov. Zavedenie kvót na úrovni výkonného a najvyššieho orgánu politických  
strán by mohlo byť menej diskutabilné a viac akceptovateľné, ako kvóty na volebných  
kandidátkach. Viedlo by nie len k presadeniu žien vo vrcholných orgánoch politických strán,  
ale následne aj na kandidátkach politických subjektov. Súčasne by nasledovalo európsky trend  
vyrovnávania podielu pohlaví vo vedení politických strán. Sankcie za porušenie by museli byť  
však nastavené adekvátne vysoko, napríklad v podobe zdvojnásobenia volebnej kaucie  
alebo zníženia štátneho príspevku o 50%.  
2024  
2028  
Podiel žien vo výkonnom  
a najvyššom orgáne  
33,3%  
40%  
politických strán  
Možné sankcie za porušenie  
Napr. zníženie štátneho  
príspevku o 50%  
Napr. zníženie štátneho  
príspevku o 50%  
alebo zdvojnásobenie  
volebnej kaucie  
alebo zdvojnásobenie  
volebnej kaucie  
30  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
Použité zdroje  
1. Allen, P. a Cutts, D. 2017. How do gender quotas affect public support for women as  
political leaders? West European Politics.  
2. Ballington, J. a Matland, R. 2004. Political Parties and Special Measures: Enhancing  
Women’s Participation in Electoral Processes. Glen Cove, New York. Dostupné na:  
http://archive.idea.int/newsletters/2004/electoral_quotas.pdf.  
3. Braga, M. a Scervini, F. 2016. The performance of politicians: The effect of gender quotas.  
European Journal of Political Economy.  
4. Brennan, M. a Buckley, F. 2017. The Irish legislative gender quota: The first election.  
Administration 65(2): 15-35.  
5. Buckley, F., Galligan, Y. a McGing, C. 2016. Women and the Election: Assessing the  
Impact of Gender Quotas. In Gallagher M., Marsh M. (eds) How Ireland Voted 2016.  
Palgrave Macmillan.  
6. Dahlerup, D. 2004. No Quota Fever in Europe? Štúdia prezentovaná na konferencii The  
Implementation of Quotas: European Experiences. Dostupné na:  
https://www.researchgate.net/publication/242554715_No_Quota_Fever_in_Europe.  
7. Dahlerup, D. a Freidenvall, L. 2005. Quotas as a ‘fast track’ to equal representation for  
women, International Feminist Journal of Politics 7:1, 26-48.  
8. EIGE (European Institute for Gender Equality). 2020. Gender Equality Index. Dostupné  
na: https://eige.europa.eu/gender-equality-index/2019.  
9. Erabara, G. 2015. Albanian Women MPs Push For Gender Quotas. Balkan Insight.  
Dostupné na: https://balkaninsight.com/2015/02/25/women-pm-wants-obligatory-  
quotas-for-women-in-next-local-elections-in-albania/.  
10. EURACTIV. 2016. Problém chýbajúcich žien v politike slovenskú spoločnosť netrápi.  
Dostupné na: https://euractiv.sk/section/rovnost-sanci/news/chybajuce-zeny-v-  
politike-slovensku-spolocnost-netrapia-024527/.  
11. EURACTIV. 2018. Ženy a moc v strednej Európe: Beh s batohom na dlhú trať. Dostupné  
na: https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/zeny-a-moc-v-strednej-europe-  
beh-s-batohom-na-dlhu-trat/.  
12. Filadelfiová, J. 2002. O ženách, moci a politike: úvahy, fakty a súvislosti. In Hlasy žien:  
aspekty ženskej politiky; Bratislava: Aspekt, s. 67.  
13. Filadelfiová, J., Zora Bútorová, Z. a Gyárfášová, O. 2002. In Mesežnikov, G. a  
Ivantyšyn, M. (ed.). Slovensko 2002. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitút pre  
verejné otázky, Bratislava.  
14. Freidenvall, L. 2013. Electoral Gender Quota Systems and their Implementation in Europe.  
Update 2013. Dostupné na:  
https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/note/join/2013/493011/IPOL-  
FEMM_NT%282013%29493011_EN.pdf.  
31  
 
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
15. Gendźwiłł, A. a Żółtak, T. 2020. Do Parties and Voters Counteract Quota Regulations?  
The Impact of Legislative Gender Quotas on Ballot Ranking and Preference Voting in Poland.  
Politics & Gender 16(1).  
16. Georgia Today. 2018. Parliament Votes Down Gender Quotas Bill. Dostupné na:  
http://georgiatoday.ge/news/9659/Parliament-Voted-Down-Gender-Quotas-Bill.  
17. Gwiazda, A. 2017. Women in parliament: assessing the effectiveness of gender quotas in  
Poland. The Journal of Legislative Studies.  
18. IDEA (International Institute for Democracy and Electoral Assistance. 2020. Gender  
Quotas Database. Dostupné na: https://www.idea.int/data-tools/data/gender-quotas.  
19. Inter-parliamentary Union. 2019. New IPU report shows well-designed quotas lead to  
significantly more women MPs. Dostupné na: https://www.ipu.org/news/press-  
releases/2019-03/new-ipu-report-shows-well-designed-quotas-lead-significantly-  
more-women-mps.  
20. Inter-parliamentary Union. 2020. Percentage of women in national parliaments. Dostupné  
na: https://data.ipu.org/women-ranking?month=3&year=2020  
21. Kiššová, K. 2020. V politike nerozhoduje odbornosť, pomôcť môžu kvóty na ženy, hovorí  
rodová expertka. Dostupné na: https://www.tvnoviny.sk/volby-2020/1990469_v-  
politike-nerozhoduje-odbornost-pomoct-mozu-kvoty-na-zeny-hovori-rodova-  
expertka.  
22. Klimovský, D. 2015. Ženy v komunálnej politike v Európskej únii: diskusia o implementácii  
volebných kvót v rôznorodých systémoch územnej samosprávy. Sociológia 47(5): 504-526.  
23. Klimovský, D. et al. 2019. Slovenské komunální volby v roce 2018 a politická reprezentace  
žen: potvrzení vývoje nebo nástup nových trendů?. Dostupné na:  
https://www.researchgate.net/publication/337772358_Slovenske_komunalni_volby_v  
_roce_2018_a_politicka_reprezentace_zen_potvrzeni_vyvoje_nebo_nastup_novych_tr  
endu.  
24. Krook, M. L. 2016. Contesting gender quotas: dynamics of resistance. Politics, Groups, and  
Identities.  
25. Lajčáková, J. 2013. Dočasné osobitné opatrenia v oblasti politickej participácie žien podľa  
Medzinárodného dohovoru na odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien. Dostupné na:  
http://moznostvolby.sk/wp-content/uploads/2012/03/docasne-osobitne-opatrenia.pdf.  
26. Lajčáková, J. 2015. Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení na základe etnicity,  
národnosti, pohlavia alebo rodu na Slovensku - PRÍRUČKA. Dostupné na:  
http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/Prirucka_DVO_web.pdf.  
27. ODIHR Election Observation Mission Final Report. 2018. Bosnia and Herzegovina  
General Elections 7 October 2018. Dostupné na:  
https://www.osce.org/odihr/elections/bih/409905?download=true.  
28. OSCE/ODIHR Election Observation Mission Final Report. 2017. Georgia  
PARLIAMENTARY ELECTIONS, 8 and 30 October 2016. Dostupné na:  
https://www.osce.org/odihr/elections/georgia/297551?download=true.  
32  
Porovnávacia analýza: Rodové kvóty vo voľbách do národných parlamentov: od  
rovnosti príležitostí k rovnosti výsledkov?  
29. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024. Dostupné  
na:  
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24756/1?fbclid=IwAR0hbxvxzkb8HMnB_36Ze  
morO9SE7K8rxoWxeg3pVBnuO5z__i-nciMoh10.  
30. Stockemer, D. 2007. Why are there differences in the political representation of women in the  
27 countries of the European Union? Perspectives on European Politics and Society 8(4).  
31. Štatistický úrad SR. 2020. Voľby a referendá. Dostupné na:  
https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/elections/!ut/p/z1/jY_LDoIwEEU_q  
dMHUJZDlVLTKBQbsRvDyjRRdGH8fpG4FZjdTc7JvUMC6UgY-  
ne89q_4GPrbmM8hvZRtzTAXWm3coQRzVEy2NmUAlJwmoMmMLAqKIPduOwJY  
a7cTFERCwhp_Bvj68OcQfr7SWInMAkirEzBYeZc3nAPydf0zBYt-mJC5BUs_PO_e-  
w7iB3U0jas!/dz/d5/L2dJQSEvUUt3QS80TmxFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDBTTTkwSVZ  
TNFRPODcyNVAy/.  
32. UNWomen. 2017. In Albania, elections herald historic increase in number of women MPs.  
Dostupné na: https://www.unwomen.org/en/news/stories/2017/7/feature-in-albania-  
elections-herald-historic-increase-in-number-of-women-mps.  
33. Weeks, A.C. 2019. Quotas and Party Priorities: Direct and Indirect Effects of Quota Laws.  
Political Research Quarterly.  
33