Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných
štátoch Európskej únie
majú dostatok hlasov na vytvorenie novej parlamentnej väčšiny. Táto vláda nezískala dôveru
parlamentu, no vládla naďalej v demisii. Odborníci ju označovali za vládu, ktorá vznikla na
12
hrane ústavnosti odporujúc logike parlamentnej demokracie.
Technokratické vlády v parlamentných demokraciách majú spravidla tri základné
charakteristiky:
a) predsedom vlády je nestraník a odborník: nie je členom politickej strany, nevykonával
verejné funkcie pod záštitou žiadnej politickej strany a má všeobecne uznávané odborné
znalosti a schopnosti;
b) väčšinu členov vlády tvoria nestraníci (existujú aj prípady, kedy bola úradnícka vláda
vedená nestraníkom, ale väčšina ministrov boli stranícky nominanti);
c) mandát je obmedzený časovo aj programovo (hoci nie nevyhnutne formálne): vláda má
vládnuť do predčasných volieb a zostavenia straníckej vlády. Vláda má udržiavať status
13
quo a nezačínať rozsiahle reformy. Výnimku tvoria „krízové“ kabinety.
Úradnícke vlády môžu vzniknúť za štyroch okolností: (1) keď predchádzajúcej vláde
vypršal mandát; (2) keď predchádzajúca vláda podala demisiu, bola jej vyslovená nedôvera,
nezískala dôveru parlamentu, či v prípade smrti premiéra; (3) ako následok zlyhania
povolebného vyjednávania, keď sa nepodarilo zostaviť stranícku vládu; (4) vzniku vlády
14
predchádza rozhodnutie parlamentu napríklad v podobe prijatia novej ústavy.
Tieto vlády sú často vystavené aj kritike. Medzi najvážnejšie výhrady patrí, že
podkopávajú demokraciu, sú nelegitímne a neústavné. Voči týmto výhradám však existuje
celý rad protiargumentov. Medzi tie hlavné patrí, že aj úradnícka vláda v parlamentných
15
systémoch musí mať podporu parlamentu. V drvivej väčšine prípadov sú úradnícke vlády
16
vytvorené v súlade s ústavnými procedúrami, ktoré regulujú formovanie vlády. Legitimita
úradníckych vlád sa odvodzuje od toho, ako úspešne zvládajú svoju agendu a ako ich ľudia
vnímajú. Napríklad úradnícka vláda Jana Fischera v Českej republike dosiahla najvyššiu
mieru popularity v histórii a podobne tak Jan Fischer bol najpopulárnejším predsedom
17
vlády.
12
Brunclík. M. 2018. Úřednické kabinety v Evropě. Habilitačná práca. Praha: Univerzita Karlova a Brunclík, M.
2014. Co jsou úřednické kabinety a za jakých okolností vznikají? Česká republika v mezinárodním srovnání. Acta
Politologica 6, 1, 1-23.
13
McDonnell, M. & Valbruzzi, M. 2014. Defining and classifying technocrat-led and technocratic governments.
European Journal of Political Research 53: 654–671.
14 Brunclík, M. 2014. Co jsou úřednické kabinety a za jakých okolností vznikají? Česká republika v mezinárodním
srovnání. Acta Politologica 6, 1, 1-23.
15 Cotta, M. 2018. Technocratic Government versus Party Government? Non-partisan Ministers and the Changing
Parameters of Political Leadership in European Democracies. In A. Costa Pinto et al. (eds.), Technocratic Ministers
and Political Leadership in European Democracies, Palgrave Studies in Political Leadership.
16
Brunclík. M. 2018. Úřednické kabinety v Evropě. Habilitačná práca. Praha: Univerzita Karlova.
17 Hanley, S. 2017. Legitimacy and the Paradox of Technocratic Government in Newer European Democracies:
The Fischer Administration in the Czech Republic Revisited. East European Politics and Societies and Cultures.
9