Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
02/2020  
Povolebné formovanie vlády na  
Slovensku a vo vybraných štátoch  
Európskej únie  
Anotácia:  
Predložený materiál sa venuje  
analýze procesu formovania  
vlády po parlamentných  
voľbách, a to z hľadiska  
politologického a právneho.  
Okrem Slovenska sa autori  
venujú aj tvorbe vlád v ČR,  
Estónsku, Fínsku, Grécku,  
Slovinsku, Chorvátsku,  
Poľsku a Švédsku.  
Vypracovali: Mgr. Martin Mališka, Mgr. Peter Plenta, PhD.,  
RNDr. Katarína Kubišová, Odbor Parlamentný  
inštitút a Mgr. Katarína Boďová, Oddelenie  
Parlamentná knižnica  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Kľúčové slová:  
parlamentné voľby,  
zostavovanie vlády,  
vymenovanie vlády,  
úloha parlamentu  
a hlavy štátu,  
Bratislava  
19. marca 2020  
vláda, predseda vlády  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
3
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Úvod  
Predložený materiál sa venuje formovaniu vlády po parlamentných voľbách  
z politologického a právneho hľadiska. Okrem Slovenskej republiky sa autori venujú aj  
procesu tvorby vlád v Českej republike, Estónskej republike, Fínskej republike, Gréckej  
republike, Chorvátskej republike, Poľskej republike, Slovinskej republike a Švédskom  
kráľovstve. Štáty boli vybrané s ohľadom na porovnateľný systém parlamentnej demokracie,  
ale s rozdielnymi charakteristikami formovania vlády, a to najmä s ohľadom na ústavou  
stanovené pravidlá, obmedzenia politických aktérov a časové lehoty.  
Analýza sa zameriava na kľúčové otázky spojené s formovaním novej vlády  
po parlamentných voľbách. Ústrednými témami sú poverenie zostavením vlády,  
vymenovanie predsedu a ostatných členov vlády, ako aj možnosti riešenia situácie, kedy nie  
je možné zostaviť vládu s jasnou väčšinou v parlamente. Vo svetle uvedených tém sa autori  
zameriavajú nielen na medzinárodné porovnanie vybraných ústavných systémov, ale aj  
na historickú analýzu formovania vlád v dejinách samostatnej Slovenskej republiky.  
Materiál pozostáva z troch hlavných častí a záveru. V prvej časti autori diskutujú proces  
formovania vlády z teoretickej perspektívy zameranej na hlavné princípy, úlohu hlavy štátu  
a úlohu parlamentu. Druhá časť analyzuje ústavno-právny rámec formovania vlády po  
voľbách v Slovenskej republike. Tretia časť je zameraná na komparatívnu analýzu ústavných  
systémov vyššie uvedených štátov.  
4
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
1. Formovanie vlády - teoretické východiská  
1.1 Úloha hlavy štátu pri formovaní vlády  
Hlavným znakom reprezentatívnej parlamentnej demokracie je, že moc vychádza  
od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov. Členmi vlád sú tak  
spravidla členovia politických strán alebo ich nominanti. Takýto typ straníckej vlády sa  
1
v Európe stal normou po druhej svetovej vojne. Hlavným cieľom procesu vytvárania vlády je  
vybrať a vymenovať predsedu vlády, ktorého vláda má dôveru parlamentu a môže efektívne  
vládnuť.  
Táto dôvera je zvyčajne aj formálne vyjadrená podporou vládneho programu alebo  
vyslovením dôvery. Niektoré štáty však nemajú presne špecifikované pravidlá, ako sa vláda  
formuje a spoliehajú sa na nepísané zvyky a tradície rešpektované politickými hráčmi.  
Väčšina štátov sa však opiera o písané pravidlá či už v ústave, zákonoch alebo aj  
2
podzákonných normách. Jednotlivé štáty sa od seba odlišujú v miere voľnosti, ktorú  
pravidlá dávajú aktérom, napríklad vzhľadom na časové lehoty alebo počet pokusov  
na zostavenie vlády.  
Štáty sa tiež odlišujú úlohou hlavy štátu v procese formovania vlády. Hlava štátu  
(prezident alebo monarcha) má zvyčajne najmä reprezentatívne úlohy, avšak často nominuje  
alebo menuje predsedu vlády. V niektorých štátoch sa od hlavy štátu očakáva, na základe  
zvyku alebo ústavných pravidiel, že vymenuje predsedu vlády, ktorý má dôveru parlamentu,  
ponechávajúc na hlave štátu, aby identifikovala takú osobu na základe volebných  
sledkov. Alternatívne môže hlava štátu nominovať kandidáta na premiéra, ktorý však musí  
získať podporu parlamentu v schvaľovacom procese buď pred vymenovaním, alebo v rámci  
špecifikovaného obdobia po vymenovaní. Schvaľovací proces má zvyčajne podobu  
hlasovania v parlamente, demonštrujúceho, že tvoriaca sa alebo už sformovaná vláda má  
väčšinovú podporu. Môže mať formu hlasovania o predsedovi vlády, vláde, programe,  
3
individuálnych ministroch alebo ich kombináciou.  
Existujú tiež prípady, v ktorých parlament môže nominovať vlastného kandidáta na  
predsedu vlády (Írsko), alebo kde sa volí predseda vlády v otvorenej voľbe. V takýchto  
1 Brunclík. M. 2018. Úřednické kabinety v Evropě. Habilitačná práca. Praha: Univerzita Karlova.  
3 Cheibub, J.A., Martin, S. and Rasch, B.E. 2015. Government Selection and Executive Powers: Constitutional  
Design in Parliamentary Democracies. West European Politics, 38:5, 969-996  
5
 
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
prípadoch je úloha hlavy štátu obmedzená na formálne menovanie osoby zvolenej  
parlamentom. Avšak aj v štátoch, kde má hlava štátu minimálny vplyv na výber predsedu  
vlády, si uchováva aspoň formálnu či symbolickú úlohu, napríklad cez formálnu nomináciu,  
ktorú potvrdzuje parlament alebo cez menovanie kandidáta schváleného parlamentom.  
4
Týmto aktom hlava štátu formálne udeľuje legitimitu a autoritu predsedovi vlády.  
menuje kandidáta  
nominovaného  
parlamentom  
vyberá kandidáta na  
predsedu vlády (poveruje  
zostavením vlády)  
(hlava štátu) vyberá predsedu vlády  
Informačná grafika: Možná úloha hlavy štátu pri formovaní vlády.  
1.2 Úloha parlamentu pri formovaní vlády  
Proces výberu predsedu vlády závisí aj od postavenia parlamentu v ústavnom systéme.  
Na základe miery kompetencií parlamentu môžeme štáty rozdeliť na minimálnu, negatívnu  
alebo pozitívnu formu parlamentarizmu. V prípade minimálnej formy ústava odkazuje len  
na všeobecné princípy parlamentarizmu, bez stanovenia presných postupov, ako sa formuje  
vláda. Negatívny parlamentarizmus znamená, že v ústave je stanovená možnosť vyslovenia  
nedôvery vláde, avšak ústava nevyžaduje formálne hlasovanie parlamentu, ktorým by  
parlament vyberal alebo potvrdzoval predsedu vlády. Pozitívny parlamentarizmus naopak  
žiada, aby bol súhlas parlamentu s nomináciou/vymenovaním predsedu vlády formálne  
5
vyjadrený hlasovaním.  
5 Tamtiež.  
6
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
minimálny  
parlametarizmus  
negatívny  
parlamentarizmus  
postavenie  
parlamentu  
pozitívny  
parlamentarizmus  
Informačná grafika: Možné formy parlamentarizmu.  
Niektoré parlamenty proaktívne vyberajú vládu (Írsko), iné parlamenty hlasujú  
reaktívne, o potvrdení už vymenovaného predsedu vlády (Česká republika), zatiaľ čo v  
ďalších štátoch parlamenty nehlasujú vôbec alebo majú len obmedzenú úlohu pri výbere  
vlády (Nórsko). Len šesť európskych štátov má takú formu parlamentarizmu, v ktorej  
parlament nezohráva priamu úlohu pri formovaní vlády: Dánsko, Francúzsko, Island,  
6
Holandsko, Nórsko a Rakúsko. V týchto štátoch neexistujú formálne mechanizmy, ktoré by  
7
parlamentu umožnili zvrátiť výber predsedu vlády.  
nezohráva priamu  
úlohu  
potvrdzuje  
nomináciu  
hlavy štátu  
(parlament) aktívne  
vyberá/volí predsedu  
vlády  
Informačná grafika: Možná úloha parlamentu pri formovaní vlády.  
Väčšina európskych parlamentných demokracií vyžaduje, aby vláda čelila niektorému  
typu schvaľovacieho hlasovania. V niektorých štátoch schvaľovací proces znamená, že  
6 Francúzsko má poloprezidentský systém a Rakúsko kancelársky systém.  
7
Cheibub, J.A., Martin, S. and Rasch, B.E. 2015. Government Selection and Executive Powers: Constitutional  
Design in Parliamentary Democracies. West European Politics, 38:5, 969-996  
7
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
parlament nominuje a vyberie osobu, ktorá získa právo, aby zostavila vládu. Inými slovami,  
parlament je plne zodpovedný za výber predsedu vlády. Predseda vlády potom zostavuje  
vládu a má zodpovednosť za to, kto obsadí jednotlivé ministerstvá a aký bude vládny  
program. Vo väčšine prípadov tak parlament po výbere predsedu vlády nehrá žiadnu ďalšiu  
8
úlohu vo formovaní vlády.  
V iných štátoch schvaľovací proces zahŕňa potvrdenie alebo odmietnutie vlády, ktorá  
je už v úrade. V týchto systémoch hlava štátu poverí zostavením vlády osobu, ktorá vyjednáva  
so stranami o zložení vlády a vládnom programe. Vyjednávania musia byť často dokončené  
v rámci určitého časového limitu, na konci ktorého musí vláda predstúpiť pred parlament. Ak  
vláda uspeje v hlasovaní, tak pokračuje v úrade. Ak dôveru nezíska, musí rezignovať a proces  
9
formovania sa začne opätovne, alebo je parlament rozpustený. V prvom prípade je parlament  
zahrnutý na začiatku vyjednávaní o formovaní vlády, zatiaľ čo v druhom prípade na jeho  
konci.  
Proces formovania vlády ovplyvňujú okrem vyššie spomenutých faktorov aj ďalšie  
charakteristiky parlamentných systémov. Medzi najvýznamnejšie z nich patria:  
a) časové lehoty na vytvorenie vlády a získanie dôvery parlamentu;  
b) stanovený počet pokusov na sformovanie vlády;  
c) variácie inštitúcií, ktoré nominujú kandidátov na predsedu vlády;  
d) požadovaná väčšina v parlamente: absolútna alebo jednoduchá väčšina;  
e) spôsob hlasovania: verejné alebo tajné;  
10  
f) mechanizmus na prelomenie prípadného povolebného patu.  
1.3 Alternatívne riešenia, vyplývajúce zo skúseností iných štátov  
Za opak straníckych vlád sa dajú označiť tzv. úradnícke vlády, ktoré však v európskom  
kontexte tvoria len malú časť vládnych kabinetov. Slovenská republika takúto tradíciu nemá,  
hoci sa úradnícke vlády pomerne často vyskytovali v medzivojnovom Československu.  
Úradnícke vlády sa však formujú podobne ako stranícke vlády a aj úradnícka vláda vyžaduje  
podporu od parlamentnej väčšiny. Jednou z mála výnimiek v európskom kontexte bola  
11  
úradnícka vláda Jiřího Rusnoka v Českej republike, ktorá vznikla proti vôli všetkých  
vtedajších parlamentných strán. Tie požadovali buď predčasné voľby, alebo deklarovali, že  
8 Tamtiež.  
9 Rasch, B.E., Martin, S. Cheibus, J.A. 2015. Parliaments and Government Formation. Unpacking Investiture Rules.  
Oxford University Press.  
10 Bulmer, E. 2017. Government Formation and Removal Mechanisms. International IDEA Constitution-Building  
removal-mechanisms-primer.pdf  
11 Je označovaná aj ako „prezidentský kabinet“. Keďže vznikla najmä kvôli podpore od prezidenta Miloša  
Zemana.  
8
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
majú dostatok hlasov na vytvorenie novej parlamentnej väčšiny. Táto vláda nezískala dôveru  
parlamentu, no vládla naďalej v demisii. Odborníci ju označovali za vládu, ktorá vznikla na  
12  
hrane ústavnosti odporujúc logike parlamentnej demokracie.  
Technokratické vlády v parlamentných demokraciách majú spravidla tri základné  
charakteristiky:  
a) predsedom vlády je nestraník a odborník: nie je členom politickej strany, nevykonával  
verejné funkcie pod záštitou žiadnej politickej strany a má všeobecne uznávané odborné  
znalosti a schopnosti;  
b) väčšinu členov vlády tvoria nestraníci (existujú aj prípady, kedy bola úradnícka vláda  
vedená nestraníkom, ale väčšina ministrov boli stranícky nominanti);  
c) mandát je obmedzený časovo aj programovo (hoci nie nevyhnutne formálne): vláda má  
vládnuť do predčasných volieb a zostavenia straníckej vlády. Vláda má udržiavať status  
13  
quo a nezačínať rozsiahle reformy. Výnimku tvoria „krízové“ kabinety.  
Úradnícke vlády môžu vzniknúť za štyroch okolností: (1) keď predchádzajúcej vláde  
vypršal mandát; (2) keď predchádzajúca vláda podala demisiu, bola jej vyslovená nedôvera,  
nezískala dôveru parlamentu, či v prípade smrti premiéra; (3) ako následok zlyhania  
povolebného vyjednávania, keď sa nepodarilo zostaviť stranícku vládu; (4) vzniku vlády  
14  
predchádza rozhodnutie parlamentu napríklad v podobe prijatia novej ústavy.  
Tieto vlády sú často vystavené aj kritike. Medzi najvážnejšie výhrady patrí, že  
podkopávajú demokraciu, sú nelegitímne a neústavné. Voči týmto výhradám však existuje  
celý rad protiargumentov. Medzi tie hlavné patrí, že aj úradnícka vláda v parlamentných  
15  
systémoch musí mať podporu parlamentu. V drvivej väčšine prípadov sú úradnícke vlády  
16  
vytvorené v súlade s ústavnými procedúrami, ktoré regulujú formovanie vlády. Legitimita  
úradníckych vlád sa odvodzuje od toho, ako úspešne zvládajú svoju agendu a ako ich ľudia  
vnímajú. Napríklad úradnícka vláda Jana Fischera v Českej republike dosiahla najvyššiu  
mieru popularity v histórii a podobne tak Jan Fischer bol najpopulárnejším predsedom  
17  
vlády.  
12  
Brunclík. M. 2018. Úřednické kabinety v Evropě. Habilitačná práca. Praha: Univerzita Karlova a Brunclík, M.  
2014. Co jsou úřednické kabinety a za jakých okolností vznikají? Česká republika v mezinárodním srovnání. Acta  
Politologica 6, 1, 1-23.  
13  
McDonnell, M. & Valbruzzi, M. 2014. Defining and classifying technocrat-led and technocratic governments.  
European Journal of Political Research 53: 654671.  
14 Brunclík, M. 2014. Co jsou úřednické kabinety a za jakých okolností vznikají? Česká republika v mezinárodním  
srovnání. Acta Politologica 6, 1, 1-23.  
15 Cotta, M. 2018. Technocratic Government versus Party Government? Non-partisan Ministers and the Changing  
Parameters of Political Leadership in European Democracies. In A. Costa Pinto et al. (eds.), Technocratic Ministers  
and Political Leadership in European Democracies, Palgrave Studies in Political Leadership.  
16  
Brunclík. M. 2018. Úřednické kabinety v Evropě. Habilitačná práca. Praha: Univerzita Karlova.  
17 Hanley, S. 2017. Legitimacy and the Paradox of Technocratic Government in Newer European Democracies:  
The Fischer Administration in the Czech Republic Revisited. East European Politics and Societies and Cultures.  
9
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
2. Formovanie vlády po voľbách v podmienkach Slovenskej  
republiky  
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len ako „vláda“) je v zákone č. 460/1992 Zb. Ústava  
Slovenskej republiky popri prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej len ako „prezident“)  
zaradená v šiestej hlave s názvom „Výkonná moc“. Na rozdiel od prezidenta nie je vláda, ako  
18  
zložka výkonnej moci, volená, ale je menovaná.  
Ústava Slovenskej republiky nepredpokladá, že by vláda neexistovala, ako je to  
19  
napríklad v prípade prezidenta, kedy Ústava SR upravuje zastupovanie prezidenta .  
Uvedené platí aj v povolebnej situácii. V zmysle článku 117 Ústavy SR podá vláda  
(z predchádzajúceho volebného obdobia) demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi  
novozvolenej NR SR. Vláda však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády.  
Predmetným spôsobom je zabezpečené, že vláda bude existovať aj v prípade, ak by  
formovanie vlády po voľbách trvalo dlhšiu dobu, čo sa však v Slovenskej republike nestáva  
príliš často. Ústava SR síce nestanovuje žiadne obmedzenia pre výkon funkcie vlády  
v demisii, na rozdiel od vlády, ktorej nebola vyslovená dôvera alebo jej bola vyslovená  
20  
nedôvera , ale je vecou politickej kultúry, aby vláda v demisii vykonávala iba nevyhnutné  
úkony.  
Tabuľka č. 1 Časový prehľad zostavovania vlád (pozn. aut. - v čase publikovania materiálu nebola  
vláda Igora Matoviča ešte vymenovaná)  
Počet dní od  
Dátum konania volieb  
Predseda vlády  
Vymenovanie vlády  
volieb k  
vymenovaniu  
73  
30. a 1. októbra 1994  
25. a 26. septembra 1998 Mikuláš Dzurinda  
20. a 21. septembra 2002 Mikuláš Dzurinda  
Vladimír Mečiar  
13. decembra 1994  
30. októbra 1998  
16. októbra 2002  
4. júla 2006  
9. júla 2010  
4. apríla 2012  
23. marca 2016  
34  
25  
17  
27  
25  
18  
17. júna 2006  
12. júna 2010  
10. marca 2012  
5. marca 2016  
29. februára 2020  
Robert Fico  
Iveta Radičová  
Robert Fico  
Robert Fico  
Igor Matovič  
pravdepodobne  
21. marca 2020  
pravdepodobne  
21  
10  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
2.1 Vymenovanie predsedu vlády  
Formovanie novej vlády po voľbách sa začína pri osobe predsedu vlády. V zmysle  
Ústavy Slovenskej republiky: „Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej  
21  
republiky.“ Vo vzťahu k osobe predsedu vlády stanovuje Ústava SR nasledovné kritériá:  
1.  
2.  
občan Slovenskej republiky,  
voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, t. z.:  
22  
a.  
b.  
c.  
občan Slovenskej republiky,  
najneskôr v deň konania volieb dovŕši 21 rokov veku,  
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,  
absencia prekážok byť volený , t. z.:,  
23  
24  
d.  
i. výkon trestu odňatia slobody,  
ii. právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak  
odsúdenie nebolo zahladené,  
25  
iii. pozbavenie spôsobilosti na právne úkony .  
Iné podmienky vo vzťahu k osobe predsedu vlády nie sú v Ústave SR explicitne  
vyjadrené. Teoreticky tak prezident môže vymenovať za predsedu vlády hocijakú osobu, ktorá  
spĺňa vyššie uvedené podmienky. Existujú ale ďalšie skutočnosti, ktoré tvoria mantinely pre  
postup prezidenta pri výbere predsedu vlády.  
Keďže vláda (alebo jej predseda) nie je volená priamo ľudom, tak závisí od Národnej  
26  
rady Slovenskej republiky. Táto závislosť sa prejavuje zodpovednosťou vlády NR SR a tiež  
27  
inštitútom vyslovenia dôvery, respektíve nedôvery NR SR vláde . Tento systém sa označuje  
25  
Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony upravuje § 10 odsek 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník  
v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je však dané ustanovenie reálne nevykonateľné, keďže zákon č.  
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov v druhom oddieli tretej hlavy druhej  
časti (§ 231 a nasl.) neupravuje možnosť rozhodovať o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Možno teda  
konštatovať, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je z hmotnoprávneho hľadiska možné, ale  
procesnoprávne nevykonateľné, keďže je v rozpore s ľudskoprávnymi štandardami, ako sa konštatuje aj  
(dostupné  
na  
internete:  
11  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
ako parlamentarizmus alebo parlamentná demokracia. Aby teda vláda, ktorá vznikla po  
voľbách, mohla plniť svoje kompetencie v plnej miere, bez obmedzení, tak potrebuje, aby jej  
28  
NR SR vyslovila dôveru. Na uvedený krok potrebuje dostatočnú podporu v NR SR.  
V pomernom volebnom systéme, ktorý sa používa v Slovenskej republike, však iba  
výnimočne nastáva situácia, že jedna strana získa absolútnu väčšinu poslancov. Preto sa  
na podpore vláde musia dohodnúť viaceré politické strany zastúpené v NR SR.  
Keďže potenciálny predseda vlády musí väčšinou rokovať o podpore pre svoju vládu aj  
s inými stranami, tak sa v systéme Slovenskej republiky ustálil inštitút poverenia zostavením  
vlády. O poverení zostavením vlády však v texte Ústavy Slovenskej republiky nie je žiadna  
zmienka. Je to (vznikajúca) ústavná zvyklosť, tradícia, ktorá predchádza a zatiaľ vždy  
29  
predchádzala vymenovaniu predsedu vlády. Podľa Gibu nie je ustálená a stále je v procese  
30  
vzniku (formácie), podobný názor zastávajú aj Orosz a Volčko.  
Ústavná zvyklosť predstavuje pravidlo správania sa v ústavne relevantných vzťahoch,  
ktoré neformálnym spôsobom dopĺňa ústavný text. Nie je teda formálnym prameňom práva,  
ale má svoj vplyv na fungovanie slovenského ústavného systému. Tradične sa ústavné  
zvyklosti formujú dlhodobým a opakovaným uplatňovaním v ústavno-politickej praxi (longa  
consuetudo). Súčasne je pre ich existenciu nevyhnutné, aby v danom spoločenstve panovalo  
31  
konsenzuálne presvedčenie o ich právnej záväznosti (opinio iuris). Ich vymožiteľnosť je však  
problematická, do úvahy prichádza ich využitie pri výklade Ústavy SR Ústavným súdom  
Slovenskej republiky.  
2.2 Poverenie zostavením vlády  
Ako už bolo uvedené, pre vznik ústavnej zvyklosti je potrebné opakované uplatňovanie  
a presvedčenie o jej právnej záväznosti. Preto uvádzame historický prehľad využívania  
inštitútu poverenia zostavením vlády.  
28 Na vyslovenie dôvery vláde postačuje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Pozri článok 84  
odsek 2 Ústavy SR.  
9fbb-061db53f0139 [cit. 20.02.2020].  
31 GIBA, M. a kol.: Ústavné právo. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s. 87. ISBN 978-880-571-0086-7.  
12  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Tabuľka č. 2 Prehľad poverení pre vymenovaných predsedov vlád (pozn. aut. - v čase publikovania  
materiálu nebola vláda Igora Matoviča ešte vymenovaná)  
Hlasovanie  
Dátum konania  
Predseda  
vlády  
Vymenovanie  
Poverenie  
o dôvere v NR  
volieb  
vlády  
SR  
30. a 1. októbra  
1994  
25. a 26. septembra  
1998  
Vladimír  
Mečiar  
Mikuláš  
31. októbra  
1994  
30. októbra  
1998  
13. decembra  
1994  
30. októbra  
1998  
83 zo 139  
88 zo 138  
Dzurinda  
20. a 21. septembra  
2002  
Mikuláš  
27. septembra  
2002  
20. júna 2006  
16. októbra  
2002  
4. júla 2006  
78 zo 141  
80 zo 135  
79 zo 145  
Dzurinda  
Robert Fico  
Iveta  
Radičová  
Robert Fico  
Robert Fico  
17. júna 2006  
12. júna 2010  
23. júna 2010  
9. júla 2010  
10. marca 2012  
5. marca 2016  
15. marca 2012  
9. marca 2016  
4. apríla 2012  
23. marca 2016  
pravdepodobne  
21. marca 2020  
82 zo 145  
79 zo 142  
29. februára 2020  
Igor Matovič  
4. marca 2020  
-
32  
V dejinách samostatnej Slovenskej republiky sa konalo osmoro parlamentných volieb ,  
teda vláda po voľbách vznikala osemkrát. V roku 1994 poveril prezident Michal Kováč  
zostavením vlády Vladimíra Mečiara. V roku 1998 poveril predseda NR SR Jozef Migaš, ktorý  
vykonával právomoci prezidenta, Mikuláša Dzurindu zostavením vlády. V roku 2002 poveril  
prezident Rudolf Schuster zostavením vlády Mikuláša Dzurindu. Prezident Ivan Gašparovič  
v roku 2006 poveril zostavením vlády Roberta Fica, v roku 2010 Ivetu Radičovú a v roku 2012  
opätovne Roberta Fica. Dokonca aj v roku 2012, keď Smer-SD získal v parlamentných voľbách  
absolútnu väčšinu 83 mandátov, vtedajší prezident Ivan Gašparovič najskôr poveril Roberta  
Fica zostavením vlády a až následne ho vymenoval za predsedu vlády. V roku 2016 poveril  
prezident Andrej Kiska zostavením vlády Roberta Fica. A v roku 2020 poverila prezidentka  
Zuzana Čaputová zostavením vlády Igora Matoviča.  
Z uvedených príkladov je jasné, že poverenie zostavením vlády sa stalo stabilnou  
súčasťou procesu tvorby novej vlády po voľbách do NR SR. Vymenovaniu za predsedu vlády  
vždy predchádzalo poverenie zostavením vlády, aj v prípade, že nebolo pochýb o tom, kto  
sa stane predsedom vlády. Otázkou zostáva však koho má/môže/musí poveriť prezident  
zostavením vlády?  
Pohľad do histórie nám v predmetnom prípade nedáva takú jasnú odpoveď ako  
v prípade existencie poverenia zostavením vlády. V roku 2020 poverila prezidentka Zuzana  
32 V rokoch 1994, 1998, 2002, 2006, 2010, 2012, 2016 a 2020.  
13  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Čaputová zostavením vlády Igora Matoviča, predsedu strany, ktorá získala vo voľbách do NR  
SR najvyšší počet hlasov voličov. V roku 2016 prezident Andrej Kiska poveril zostavením  
vlády Roberta Fica, predsedu strany, ktorá dostala najvyšší počet hlasov, a vládu sa mu  
podarilo zostaviť. V roku 2012 dostal poverenie Robert Fico ako predseda strany s najvyšším  
počtom hlasov od prezidenta Ivana Gašparoviča. Vládu zostavil. V roku 2010 dostal prvý  
poverenie zostaviť vládu od prezidenta Ivana Gašparoviča Robert Fico, predseda strany  
33  
s najvyšším počtom hlasov . Dostal 10 dní na rokovania s ostatnými stranami a na pokus  
zostaviť vládnu väčšinu. Úspešný nebol, a preto dostala poverenie volebná líderka (nie  
predsedníčka) strany s druhým najvyšším počtom hlasov, Iveta Radičová. V roku 2006 udelil  
prezident Ivan Gašparovič poverenie na zostavenie vlády predsedovi najúspešnejšej strany  
Robertovi Ficovi, ktorý bol schopný zostaviť vládu.  
Zaujímavá situácia nastala v roku 2002. Prezident Rudolf Schuster po voľbách neudelil  
poverenie na zostavenie vlády predsedovi strany s najvyšším počtom hlasov Vladimírovi  
Mečiarovi. V pondelok 23. septembra 2002 sa po voľbách stretol prezident s predsedami strán,  
ktoré sa dostali do NR SR. Nikomu však neudelil poverenie na zostavenie vlády a dal  
34  
predsedom strán čas na rokovanie o zostavení vlády do piatku 27. septembra 2002. V daný  
deň sa najskôr stretol s Vladimírom Mečiarom, ktorý ho informoval, že nie je schopný zostaviť  
vládu. Následne prijal predsedu strany s druhým najvyšším počtom hlasov Mikuláša  
35  
Dzurindu, ktorého poveril zostavením vlády. Mikuláš Dzurinda následne aj vládu zostavil.  
V roku 1998 vykonával právomoci prezidenta v oblasti vymenovania predsedu  
a ostatných členov vlády predseda NR SR Ivan Gašparovič, keďže prezident nebol v danej  
dobe zvolený. Dňa 8. októbra 1998 poveril predseda NR SR zostavením vlády člena HZDS,  
36  
strany s najvyšším počtom hlasov, Jána Smereka. Ten však nebol pri zostavovaní vlády  
37  
úspešný, preto vrátil poverenie na zostavenie vlády 28. októbra 1998 predsedovi NR SR.  
Následne dňa 29. októbra 1998 sa zišla ustanovujúca schôdza NR SR a zvolila nového  
predsedu NR SR Jozefa Migaša. Nový predseda NR SR 30. októbra 1998 poveril zostavením  
vlády Mikuláša Dzurindu, predsedu SDK, ktorá sa vo voľbách umiestnila na druhom mieste.  
Mikuláš Dzurinda bol úspešný, keďže dohoda na vládnej koalícii vznikla ešte pred jeho  
poverením. Preto bol vymenovaný za predsedu v ten istý deň, ako bol poverený jej  
38  
zostavením.  
2010&news_id=11526 [cit. 17.02.2020].  
34 Správa z 22. septembra 2002. Dostupné na internete: https://archiv.prezident.sk/schuster/index8d34.html?548  
[cit. 17.02.2020].  
35 Správa z 27. septembra 2002. Dostupné na internete: https://archiv.prezident.sk/schuster/index8d34.html?548  
[cit. 17.02.2020].  
36 Poverenie pre Smereka, Pravda. 10. októbra 1998, ročník 8, č. 234.  
37 Krátko, Hospodárske noviny. 29. októbra 1998, č. 208. s. 2.  
38 Bude sa na Slovensku dobre žiť?, Hospodárske noviny. 2. novembra 1998, č. 210. s. 1.  
14  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Vo voľbách v roku 1994 získala najväčší počet hlasov koalícia HZDS-RSS. Prezident  
Michal Kováč listom požiadal koalíciu HZDS-RSS, aby rokovala o možnosti zostavenia  
koalície. Poverenie na zostavenie vlády však udelil Vladimírovi Mečiarovi až 31. októbra 1994.  
Listom ho poveril zostavením vlády, pričom neurčil termín, do kedy by mala byť zostavená  
39  
vláda. Vladimírovi Mečiarovi sa podarilo zostaviť vládu a 13. decembra 1994 bol  
vymenovaný za predsedu vlády.  
Z analýzy histórie poverovania zostavením vlády po voľbách vidíme niekoľko  
zaujímavých charakteristík. Vláda bola po voľbách zostavovaná osemkrát. Sedemkrát dostal  
poverenie zostaviť vládu ako prvý reprezentant strany, ktorá získala vo voľbách najviac hlasov  
voličov. Výnimkou je rok 2002. Avšak aj v danom roku dostala strana s najvyšším volebným  
ziskom istý priestor na rokovanie o možnosti vytvoriť vládnu koalíciu. Ide však o jednu  
výnimku a v nasledujúcom období sa zatiaľ porovnateľný postup neobjavil.  
Tabuľka č. 3 Prehľad osôb poverených prezidentom (pozn. aut. - v čase publikovania materiálu nebola  
vláda Igora Matoviča ešte vymenovaná)  
Vrátenie  
poverenia  
Poverená osoba  
Dátum poverenia  
Vymenovanie vlády  
Vladimír Mečiar  
Ján Smerek  
31. októbra 1994  
8. októbra 1998  
30. októbra 1998  
27. septembra 2002  
20. júna 2006  
13. decembra 1994  
28. októbra 1998  
Mikuláš Dzurinda  
Mikuláš Dzurinda  
Robert Fico  
30. októbra 1998  
16. októbra 2002  
4. júla 2006  
Robert Fico  
14. júna 2010  
23. júna 2010  
Iveta Radičová  
Robert Fico  
23. júna 2010  
8. júla 2010  
4. apríla 2012  
23. marca 2016  
15. marca 2012  
9. marca 2016  
4. marca 2020  
Robert Fico  
Igor Matovič  
pravdepodobne  
21. marca 2020  
Zo siedmych pokusov sa podarilo predsedovi strany s najvyšším počtom hlasov  
40  
vytvoriť vládu päťkrát . Dvakrát bol úspešný reprezentant strany s druhým najvyšším  
41  
volebným ziskom. V prvom prípade išlo o predsedu danej strany a v druhom prípade išlo  
o osobu, ktorá kandidovala z prvého miesta na kandidátke strany s druhým najvyšším  
42  
počtom hlasov . Zaujímavou je ešte situácia z roku 1998, kedy nebol zostavením vlády  
poverený predseda strany s najvyšším počtom hlasov alebo kandidát na prvom mieste  
39 Náhradníkov pozve prezident, Pravda. 2. novembra 1994, ročník 4, č. 253. s. 1.  
40 Vladimír Mečiar v roku 1994, Robert Fico v rokoch 2006, 2012, 2016 a Igor Matovič v roku 2020.  
41 Mikuláš Dzurinda v roku 1998.  
42 Iveta Radičová v roku 2010.  
15  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
na kandidátke danej strany. Povereným bol člen strany. Nikdy sa nestalo, že by bolo potrebné  
poveriť tretieho v poradí, ale nie je to vylúčené.  
Odpoveď na otázku, koho má/môže/musí poveriť prezident zostavením vlády nie je  
úplne jasná. Ústava SR žiadnu povinnosť nestanovuje. Tradične (s jednou výnimkou) dostal  
poverenie na zostavenie vlády ako prvý reprezentant najúspešnejšej strany vo voľbách do NR  
SR. Avšak aj v roku 2002, kedy nebol poverený reprezentant najsilnejšej strany, tak prezident  
vytvoril priestor, aby sa mohol pokúsiť zostaviť vládu. Môžeme teda v tejto súvislosti  
uvažovať o vzniku ústavnej zvyklosti.  
L. Orosz a V. Volčko však tvrdia, že na vznik predmetnej ústavnej zvyklosti nie sú  
vytvorené dostatočné ústavné predpoklady, keďže článok 101 Ústavy Slovenskej republiky  
stanovuje, že prezident „svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov“.  
Podľa ich tvrdenia by mal prezident poveriť zostavením vlády takú osobu, ktorá má reálne  
predpoklady na zostavenie vlády, keďže záujmom je skoré zostavenie vlády. Keďže poverenie  
43  
osoby, ktorá nemá šancu zostaviť vládu, by mohlo byť v rozpore s uvedeným článkom.  
Významný vplyv má aj rozloženie síl v NR SR po voľbách (tzv. koaličný potenciál).  
V niektorých prípadoch môže po voľbách vzniknúť jasná väčšina, ktorá bude chcieť spoločne  
vytvoriť vládu. Môžu však nastať situácie, kedy takáto jasná väčšina nebude možná,  
respektíve politická realita sa vyvinie iným spôsobom, než sú mnohé odhady a očakávania.  
Rozhodovanie o osobe, ktorá dostane poverenie ovplyvňuje aj osoba prezidenta a jeho vôľa  
ovplyvňovať politickú kultúru a tradície, ktorými sa riadi spoločnosť. To je obzvlášť dôležité  
v situácii, keď výsledkom volieb nie je jasná väčšina. V konečnom dôsledku teda do úvahy  
prichádza veľké množstvo faktorov, od ktorých závisí rozhodnutie prezidenta a je na osobe  
prezidenta ako vyhodnotí povolebnú situáciu.  
Možno teda konštatovať, že poverenie zostavením vlády sa stáva stabilnou súčasťou  
procesu tvorby vlády. Domnienku, že poverenie má predchádzať vymenovaniu, možno  
najlepšie ilustrovať na príklade formovania vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998. Mikuláš  
Dzurinda bol poverený zostavením vlády aj napriek tomu, že to bol čisto formálny krok, keďže  
vládna koalícia v dobe poverenia už de facto existovala. Preto bolo poverenie čisto formálnou  
záležitosťou, o čom svedčí aj fakt, že vláda bola vymenovaná v deň udelenia poverenia.  
9fbb-061db53f0139 [cit. 20.02.2020].  
16  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
2.3 Vymenovanie ostatných členov vlády  
Vymenovanie ostatných členov vlády upravujú článok 102 ods. 1 písm. g) a článok 111  
Ústavy SR. V zmysle článku 111 prezident vymenuje ďalších členov vlády na návrh predsedu  
vlády a poveruje ich riadením ministerstiev. Minister musí spĺňať rovnaké podmienky ako  
44  
predseda vlády. Najvýznamnejšou otázkou v súvislosti s vymenovaním ďalších členov  
vlády je, či je prezident povinný vymenovať všetkých navrhnutých kandidátov, alebo môže  
odmietnuť navrhnutých kandidátov vymenovať. Predmetná otázka sa stala aktuálnou krátko  
po vzniku Slovenskej republiky, keď prezident požiadal o výklad článkov 111 a 116 ods. 4  
45  
Ústavy SR. Išlo o spor, či je prezident povinný vyhovieť návrhu predsedu vlády na odvolanie  
člena vlády. Ústavný súd SR v predmetnej veci podal výklad, že prezident nie je povinný  
vyhovieť takémuto návrhu.  
„...[P]rezidentovi Slovenskej republiky vzniká povinnosť návrhom predsedu vlády Slovenskej  
republiky sa zaoberať. K splneniu povinnosti prezidenta Slovenskej republiky zaoberať sa návrhom  
predsedu vlády Slovenskej republiky na odvolanie člena vlády dôjde v okamihu, keď prezident Slovenskej  
republiky rozhodne, či člena vlády Slovenskej republiky odvolá, alebo návrh predsedu vlády Slovenskej  
republiky odmietne. Toto rozhodnutie je súčasťou základnej právomoci prezidenta Slovenskej  
46  
republiky.“ Ústavný súd Slovenskej republiky síce v danej veci neriešil otázku týkajúcu sa  
47  
vymenovania, ale z rozhodnutia je zrejmé, že platí aj pre vymenovanie. Toto tvrdenie  
podporuje aj nevymenovanie Ivana Lexu za ministra privatizácie prezidentom Michalom  
Kováčom v roku 1993.  
Od podania predmetného výkladu došlo k zmene čl. 111 Ústavy SR. Zo znenia „[n]a  
návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva ďalších členov vlády a  
poveruje ich riadením ministerstiev“ na znenie „[n]a návrh predsedu vlády prezident Slovenskej  
republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev.“ Cieľom  
predkladateľa bolo, ako to je uvedené v dôvodovej správe k návrhu zákona, nasledovné:  
Navrhovaný text ustanovenia precizuje ústavné vzťahy medzi prezidentom a predsedom a reaguje aj  
na obsah Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. US 39/93 z 2. júna 1993.  
Ustanovenie deklaruje právo predsedu vlády navrhovať prezidentovi ďalších členov vlády a povinnosť  
48  
prezidenta návrhy predsedu vlády rešpektovať.“  
44 Pozri kapitolu 2.1.  
45 Návrh bol podaný 17. marca 1993.  
48 Tlač č. 58. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocument?documentId=285230 [cit.  
23.02.2020].  
17  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
V spomínanom uznesení ÚS SR sp. zn. I. ÚS 39/93 Ústavný súd SR uviedol: „V Ústave  
Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) sú uvedené tri typy formulácií pre úpravu právomoci prezidenta.  
V prvom prípade ide o výslovne priznané oprávnenie vyjadrené formuláciou "môže urobiť"; ... V  
druhom prípade ide o výslovne určenú povinnosť vyjadrenú formuláciou "je povinný". ... V treťom  
prípade ide o formuláciu "urobí", napríklad "prepožičiava vyznamenania" (čl. 102 písm. h)), alebo  
"odvolá člena vlády" (čl. 116 ods. 7). Táto formulácia nemá jednoznačný obsah. Interpretáciou z nej  
možno odvodiť oprávnenie, ale aj povinnosť. V dôsledku toho treba odstrániť pochybnosti o obsahu  
normatívnych viet určených v právnom poriadku Slovenskej republiky a osobitne v jej Ústave.“  
Základom argumentácie Ústavného súdu v predmetnom uznesení v prospech neviazanosti  
49  
prezidenta návrhom predsedu vlády bol ústavnoprávny vzťah prezidenta a predsedu vlády .  
Je nutné uviesť, že pôvodne predložený návrh zmeny článku 111 Ústavy SR znel nasledovne:  
Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva ďalších členov vlády a  
poveruje ich riadením ministerstiev. Prezident je týmto návrhom viazaný. Za podpredsedu vlády a  
ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky."  
Pôvodne navrhované znenie malo za cieľ explicitne stanoviť viazanosť prezidenta  
návrhom predsedu vlády. Druhá veta navrhovaného znenia článku 111 však bola počas  
legislatívneho procesu vypustená. Problematickým je aj to, že síce v článku 111 Ústavy SR sa  
formulácia zmenila z „vymenúva a odvoláva“ na „vymenuje a odvolá“, ale v článku 102 ods.  
1 písm. g), ktorý upravuje totožný proces, k zmene nedošlo a obsahuje stále formuláciu  
50  
„vymenúva a odvoláva“ . Spory o výklad predmetného ustanovenia naďalej pretrvávajú  
51  
a názory sa líšia.  
poverenie  
zostavením  
vlády  
ustanovujúca  
schôdza NR  
SR  
demisia  
odchádzajúcej  
vlády  
hlasovanie o  
dôvere vláde  
v NR SR  
vymenovanie  
novej vlády  
Informačná grafika: Proces formovania vlády v SR.  
49 Napr. „ústavné postavenie prezidenta Slovenskej republiky je v skutočnosti dominantné voči ústavnému postaveniu vlády.  
Bez prejavu vôle prezidenta nedôjde k vzniku ani zániku členstva vo vláde (čl. 111). Z tohto postavenia vyplýva relatívna, nie  
absolútna dominancia prezidenta Slovenskej republiky vo vzťahu k vláde.“  
51 Pozri BALOG, B., TRELLOVÁ, L.: Kreačná právomoc prezidenta Slovenskej republiky - právo alebo povinnosť?  
(Interpretačné a aplikačné problémy ústavného vyjadrenia). Právník, 149, č. 8, 2010, s. 808. a GIBA, M. a kol.:  
Ústavné právo. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s. 244. ISBN 978-880-571-0086-7.  
18  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
3. Formovanie vlády vo vybraných štátoch Európskej únie  
Predmetom komparatívnej analýzy je osem štátov, menovite Česká republika, Estónska  
republika, Fínska republika, Grécka republika, Chorvátska republika, Poľská republika,  
Slovinská republika a Švédske kráľovstvo. Cieľom je poukázať na rozličné spôsoby, aký sú  
formované vlády po voľbách v iných štátoch.  
Vo väčšine skúmaných štátov vyberá predsedu vlády prezident, výnimkou je situácia,  
keď predsedu vlády volí parlament (Fínsko), a keď predsedu vlády navrhuje predseda  
parlamentu (Švédsko).  
Vo všetkých štátoch musí získať vláda dôveru parlamentu. Niektoré štáty (napr. Česko,  
Estónsko, Fínsko) vyžadujú iba nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, iné zas vyžadujú  
nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov (napr. Chorvátsko a Slovinsko).  
Zaujímavý je prípad Estónska, ktoré má pre každý úkon stanovenú lehotu (napr.  
poverenie predsedu vlády prezidentom do 14 dní, predstavenie zoznamu členov vlády do 7  
dní, vymenovanie členov vlády od 3 dní).  
Systém niektorých štátov umožňuje jednoduchšiu tvorbu menšinových vlád. Príkladom  
je Švédsko, kde sa nehlasuje za ale proti. Kandidát je vymenovaný, ak proti nemu nehlasuje  
nadpolovičná väčšina poslancov.  
19  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Stručné zhrnutie  
Česká republika  
Prezident menuje  
predsedu vlády  
po voľbách.  
V zmysle Ústavy Českej republiky predsedu vlády menuje  
prezident a na jeho návrh menuje aj ostatných členov vlády a  
poveruje ich riadením ministerstiev. Následne vláda musí  
predstúpiť pred Poslaneckú snemovňu (t. j. dolnú komoru  
parlamentu) do tridsiatich dní a požiadať ju o vyslovenie dôvery.  
Potiaľto sa česká právna úprava v zásade zhoduje s postupom, ktorý  
stanovuje Ústava Slovenskej republiky. Rozdiel však nastáva v  
prípade, že prezidentom vymenovaná vláda nezíska dôveru  
Poslaneckej snemovne. V takom prípade sa celý pokus opakuje  
znovu. Ak by však aj v poradí druhá vláda nezískala dôveru  
Poslaneckej snemovne, tak prezident menuje predsedu vlády na  
návrh predsedu Poslaneckej snemovne.  
Vymenovaná vláda musí  
získať dôveru Poslaneckej  
snemovne (PS).  
Prezident môže  
vymenovať predsedu  
vlády (v prípade  
nezískania dôvery PS)  
dvakrát.  
Následne navrhuje  
predsedu vlády predseda  
Poslaneckej snemovne.  
Ak Poslanecká snemovňa nevysloví dôveru vláde, ktorej  
predsedu menoval prezident na návrh predsedu Poslaneckej  
snemovne, tak môže prezident v zmysle článku 35 ods. 1 písm. a)  
Po troch neúspešných  
pokusoch môže prezident  
rozpustiť Poslaneckú  
snemovňu.  
52  
Ústavy Českej republiky rozpustiť Poslaneckú snemovňu.  
V Českej republike sa dosiaľ vyskytli aj príklady  
tzv. úradníckych vlád. Na doplnenie uvádzame dva.  
Úradnícka vláda Jana Fischera vznikla v dôsledku vyslovenia  
nedôvery Topolánkovej vláde v Poslaneckej snemovni v roku 2009.  
Strany ODS, ČSSD a Strana Zelených sa dohodli na novej vláde,  
ktorej predsedom sa stal Jan Fisher, predseda Českého štatistického  
úradu. Vláda bola vymenovaná 8. mája 2009, pričom 7. júna 2009  
získala dôveru Poslaneckej snemovne (156 z 200 hlasov). Členmi  
vlády boli nestraníci, navrhnutí jednotlivými stranami. Vláda mala  
dokončiť české predsedníctvo v Rade Európskej únie a následne sa  
mali konať predčasné voľby, ktoré boli schválené ústavným  
zákonom. Avšak poslanec Melčák sa obrátil so sťažnosťou na  
Ústavný súd ČR, ktorý zákon označil za protiústavný. Predmetné  
rozhodnutie znamenalo uskutočnenie volieb v riadnom termíne v  
máji 2010, čím sa mandát dočasnej vlády o niekoľko mesiacov  
52 Ústava Českej republiky. Dostupné na internete: https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html  
[cit. 21.02.2020].  
20  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
predĺžil. Vláda ukončila svoj mandát podaním demisie 25. júna  
2010, pričom nová vláda bola menovaná 13. júla 2010.  
Úradnícka vláda Jiřho Rusnoka vznikla po demisii Nečasovej  
vlády v roku 2013. Napriek deklarácii podpory vládnych strán pre  
Miroslavu Němcovú ako novú predsedníčku vlády sa prezident  
Miloš Zeman rozhodol vymenovať predsedu vlády podľa vlastného  
uváženia využijúc absenciu určenia osoby, ktorú má vymenovať.  
Prezident Miloš Zeman vymenoval za predsedu vlády Jiřího  
Rusnoka. Rusnokova vláda tak bola vymenovaná 10. júla 2013.  
Podľa očakávaní však dňa 7. augusta 2013 nezískala dôveru  
Poslaneckej snemovne, a preto podala 13. augusta 2013 demisiu.  
Prezident ju následne poveril výkonom funkcie až do zostavenia  
novej vlády po predčasných voľbách. Nová vláda bola vymenovaná  
29. januára 2014.  
21  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Stručné zhrnutie  
Estónska republika  
Kandidáta na predsedu  
vlády nominuje prezident  
do 14 dní.  
V zmysle článkov 78 a 89 estónskej ústavy nominuje predsedu  
vlády prezident. Postup formovania vlády je veľmi podrobne  
upravený a každá časť procesu má presne stanovený časový rámec.  
Ak svoje nominačné právo  
nevyužije, tak prechádza  
na parlament.  
Do štrnástich dní od podania demisie vládou (po prvej  
schôdzi parlamentu) prezident nominuje kandidáta na predsedu  
vlády, ktorého poverí zostavením vlády. Kandidát do štrnástich dní  
od poverenia predstaví parlamentu správu o princípoch, na ktorých  
chce zložiť vládu. Následne parlament bez rozpravy a verejným  
hlasovaním rozhodne, či zmocní kandidáta na zloženie vlády.  
Kandidát so zmocnením následne do siedmych dní predstaví  
prezidentovi zoznam členov vlády. Prezident ich vymenuje do troch  
dní.  
Ak do 14 dní od prechodu  
práva nie je navrhnutý  
zoznam členov vlády, tak  
prezident rozpustí  
parlament.  
Kandidát predstaví svoju  
predstavu o vláde  
parlamentu do 14 dní.  
Ak kandidát poverený prezidentom nedostane väčšinu hlasov  
prítomných poslancov v parlamente, nie je schopný alebo odmietne  
zložiť vládu, tak má prezident právo do siedmych dní vybrať iného  
kandidáta. Ak tak prezident neučiní alebo nestihne niekoho  
nominovať, alebo ďalší kandidát v zmysle vyššie uvedených  
podmienok nedostane zmocnenie parlamentu, nie je schopný alebo  
odmietne zostaviť vládu, tak právo nominovať kandidáta prechádza  
na parlament. Parlament nominuje kandidáta na predsedu vlády,  
ktorý predloží prezidentovi zoznam členov vlády. Ak zoznam nie je  
predložený do štrnástich dní od prechodu práva nominovať  
Parlament verejným  
hlasovaním povoľuje  
zostavenie vlády.  
Predseda vlády navrhne  
členov vlády prezidentovi  
do 7 dní.  
Prezident ich do 3 dní  
vymenuje.  
53  
kandidáta na parlament, tak prezident zvolá predčasné voľby.  
53 Ústava Estónskej republiky. Dostupné na internete: https://www.riigiteataja.ee/en/eli/530102013003/consolide  
[cit. 21.02.2020].  
22  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Stručné zhrnutie  
Fínska republika  
volí predsedu  
vlády.  
Formovanie vlády je upravená v Ústave Fínska v článku 61.  
Postup aktérov je v prípade Fínskej republiky opačný, než  
v Slovenskej republike. Kým v Slovenskej republike prvé úkony pri  
tvorbe vlády vykonáva prezident a až následne parlament, tak vo  
Fínskej republike najskôr koná parlament a až následne prezident.  
Následne prezident menuje  
predsedu vlády a ostatných  
členov vlády.  
rebná  
aspoňnadpolovná
väčšinahlasovprítomných  
poslancov.  
Parlament volí predsedu vlády, ktorý je následne  
vymenovaný prezidentom do úradu. Prezident vymenuje  
ostatných ministrov na základe návrhu predsedu vlády.  
Pred zvolením predsedu vlády poslanecké kluby, zastúpené  
v parlamente, rokujú o programovom vyhlásení vlády a zložení  
vlády. Na základe výsledku rokovaní a po rokovaní s predsedom  
parlamentu a poslaneckými klubmi, informuje prezident parlament  
o kandidátovi na predsedu vlády. Kandidát je zvolený za predsedu  
vlády, ak v hlasovaní získa aspoň nadpolovičnú väčšinu  
prítomných poslancov.  
Ak sú dvaja kandidáti  
neúspešní, tak v tretej  
voľbe zvíťazí kandidát  
najvyššímpočtom
hlasov.  
Ak kandidát nezíska potrebnú väčšinu, tak je navrhnutý iný  
kandidát podľa rovnakých postupov. Ak ani druhý kandidát  
nezíska potrebnú väčšinu počas hlasovania, tak sa konajú voľby  
predsedu vlády s verejným hlasovaním. Osoba s najvyšším počtom  
hlasov je zvolená.  
Vláda bezodkladne predloží svoj program parlamentu vo  
54  
forme vyhlásenia.  
54  
[cit. 21.02.2020].  
23  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Stručné zhrnutie  
Grécka republika  
Predsedu vlády menuje  
prezident.  
Proces tvorby vlády je v Grécku upravený najmä v článku 37  
Ústavy Gréckej republiky.  
Ak žiadna strana nemá  
absolútnu väčšinu, tak  
prezident poverí predsedu  
strany s relatívnou  
väčšinou.  
Predsedu vlády menuje prezident a na základe odporúčania  
predsedu vlády menuje a odvoláva ostatných členov vlády  
a štátnych tajomníkov. Predsedu strany s absolútnou väčšinou (z  
300 mandátov je 250 mandátov volených, 50 získa víťaz ako bonus)  
mandátov v parlamente vymenuje prezident za predsedu vlády. Ak  
žiadna zo strán nezískala absolútnu väčšinu, tak prezident udelí  
predsedovi strany s relatívnou väčšinou poverenie na zostavenie  
vlády, ktorej by parlament vyslovil dôveru.  
Ak je neúspešný, tak  
nasleduje ďalší v poradí.  
Poverenie na zostavenie  
vlády platí 3 dni.  
Ak je poverený predseda neúspešný, tak je poverenie udelené  
predsedovi druhej najväčšej strany v parlamente. Ak je však aj ten  
neúspešný, tak poverenie dostane predseda tretej najsilnejšej strany  
v parlamente. Každé poverenie platí tri dni. Ak sú všetky  
poverenia neúspešné, tak prezident sa stretne so všetkými  
predsedami strán. Ak sa preukáže, že zostavenie vlády, ktorá by  
mala dôveru parlamentu je nemožné, tak sa prezident pokúsi  
zostaviť vládu zloženú zo všetkých strán do momentu konania  
(predčasných) parlamentných volieb. Ak je predmetný pokus  
neúspešný, tak prezident poverí predsedu Najvyššieho správneho  
súdu alebo Najvyššieho občianskeho a trestného súdu, alebo Dvora  
Audítorov zostavením vlády, ktorá bude mať čo najväčšiu podporu  
v parlamente do momentu uskutočnenia (predčasných) volieb.  
Prezident zároveň rozpustí parlament.  
Ak nie je možné zostaviť  
vládu, tak nasledujú  
predčasné voľby.  
Ak nemá strana predsedu alebo hovorcu, alebo ak predseda  
alebo hovorca neboli zvolení do parlamentu, tak prezident poverí  
55  
osobu navrhnutú parlamentným klubom.  
24  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Stručné zhrnutie  
Chorvátska republika  
Predsedu vlády menuje  
prezident.  
Články 109, 109a a 109b Ústavy Chorvátskej republiky  
upravujú tvorbu vlády v Chorvátskej republike.  
Na vyslovenie dôvery je  
potrebná väčšina všetkých  
poslancov.  
Členov vlády navrhuje osoba, ktorú poveril prezident  
zostavením vlády. Bezodkladne po sformovaní vlády alebo  
do tridsiatich dní od prijatia poverenia na zostavenie vlády  
predstaví dezignovaný predseda vlády zloženie vlády a jej program  
chorvátskemu parlamentu a požiada o vyslovenie dôvery. Vláda sa  
ujíma funkcie, ak je vyhlásenie dôvery podporené väčšinou  
všetkých poslancov chorvátskeho parlamentu. Predseda vlády a jej  
členovia skladajú slávnostný sľub pred chorvátskym parlamentom.  
Poverenie trvá 30 dní,  
možno ho predĺžiť  
o maximálne ďalších 30  
dní.  
Ak sa nepodarí zostaviť  
vládu, tak prezident  
vymenuje nestranícku  
vládu a vyhlási voľby.  
Prezident vymenuje predsedu vlády pred rozhodnutím  
o vyslovení dôvery chorvátskym parlamentom. Rozhodnutie  
o
vymenovaní je podpísané aj predsedom chorvátskeho  
parlamentu. Rozhodnutie o vymenovaní ďalších členov vlády  
prijíma minister, podpisuje ho aj predseda parlamentu.  
Ak do tridsiatich dní od prijatia poverenia nie je predseda  
vlády schopný zložiť vládu, tak prezident môže predĺžiť poverenie  
o maximálne ďalších 30 dní. Ak aj po uplynutí predĺženej doby nie  
je vláda zložená alebo jej nie je vyslovené dôvera parlamentu, tak  
prezident poverí inú osobu.  
Ak v zmysle článkov 109 a 109a ústavy nie je zostavená  
žiadna vláda, tak prezident vymenuje nestranícku vládu a zároveň  
56  
vyhlási predčasné voľby.  
25  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Stručné zhrnutie  
Poľská republika  
Predsedu vlády menuje  
prezident.  
Články 154 a 155 Ústavy Poľskej republiky upravujú proces  
formovania vlády.  
Predseda vlády predloží  
do 14 dní od menovania  
programové vyhlásenie.  
Prezident menuje predsedu vlády a predseda vlády navrhuje  
zloženie rady ministrov. Prezident nominuje predsedu vlády do 14  
dní od ustanovujúcej schôdze dolnej komory parlamentu (Sejmu).  
Členovia vlády skladajú sľub do rúk prezidenta.  
Na vyslovenie dôvery je  
potrebná relatívna väčšina  
poslancov.  
Predseda vlády do 14 dní od vymenovania predloží  
programové vyhlásenie vlády Sejmu spoločne s návrhom na  
vyslovenie dôvery. Sejm vyjadruje súhlas s návrhom väčšinou  
prítomných poslancov (prítomných musí byť aspoň polovica  
poslancov).  
Ak nie je vymenovaný  
predseda vlády alebo  
vláda nezíska dôveru, tak  
predsedu vlády vyberá  
dolná komora parlamentu  
(Sejm).  
Ak predseda vlády nebol vymenovaný alebo vláda nedostala  
dôveru, tak Sejm vyberie predsedu vlády a ním navrhnutých  
kandidátov väčšinou hlasov prítomných poslancov (prítomných  
musí byť aspoň polovica poslancov). Takto vybranú vládu prezident  
vymenuje a prijme ich sľub.  
Ak Sejm do 14 dní  
nenominuje predsedu  
vlády, tak prezident môže  
vymenovať ďalšieho  
kandidáta.  
Ak nie je v zmysle predchádzajúceho postupu vymenovaná  
vláda, tak prezident do štrnástich dní vymenuje predsedu vlády  
a na jeho návrh aj ministrov. Sejm do štrnástich dní od vymenovania  
hlasuje o dôvere väčšinou hlasov prítomných poslancov  
(prítomných musí byť aspoň polovica poslancov).  
Ak je predmetný kandidát  
neúspešný, tak prezident  
vyhlási predčasné voľby.  
Ak nebola vyslovená dôvera, tak prezident skráti volebné  
57  
obdobie Sejmu a vyhlási voľby.  
57 Ústava Poľskej republiky. Dostupné na internete https://www.sejm.gov.pl/prawo/konst/angielski/kon1.htm  
[cit. 21.02.2020].  
26  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Stručné zhrnutie  
Slovinská republika  
Predsedu vlády navrhuje  
prezident.  
Formovanie vlády v Slovinskej republike upravuje najmä  
článok 111 a 112 Ústavy Slovinskej republiky.  
Na zvolenie je potrebná  
väčšina všetkých  
poslancov.  
Po konzultácii s predsedami poslaneckých klubov navrhne  
prezident Národnému zhromaždeniu (dolná komora parlamentu)  
kandidáta na predsedu vlády. Predseda vlády je zvolený, ak  
dostane väčšinu hlasov všetkých poslancov. Hlasovanie je tajné. Ak  
daný kandidát nezíska potrebnú väčšinu, tak prezident môže po  
opätovných konzultáciách navrhnúť nového kandidáta do  
štrnástich dní. Môže opätovne navrhnúť aj neúspešného kandidáta.  
Kandidátov môže navrhnúť aj poslanecký klub alebo desať  
poslancov. Ak bolo navrhnutých niekoľko kandidátov, tak sa  
hlasuje o každom samostatne a začína sa hlasovaním o kandidátovi  
navrhnutom prezidentom. Ak nie je zvolený, tak sa hlasuje  
o ďalších v poradí, v akom boli navrhnutí.  
V prípade nezvolenia môže  
prezident opätovne  
navrhnúť kandidáta.  
Kandidátov však môžu  
navrhnúť aj poslanci.  
O kandidátoch sa hlasuje  
postupne.  
V prípade nezvolenia  
nasledujú predčasné voľby,  
jedine, ak by parlament  
nevyhlásil do 48 hodín ešte  
jednu voľbu.  
Ak nie je zvolený žiadny kandidát, tak prezident rozpustí  
Národné zhromaždenie a vyhlási nové voľby, s jednou výnimkou -  
ak do 48 hodín nerozhodne Národné zhromaždenie väčšinou  
hlasov prítomných poslancov o konaní nového hlasovania.  
V predmetnom hlasovaní stačí kandidátovi väčšina hlasov  
prítomných poslancov. O kandidátoch sa hlasuje samostatne  
v poradí podľa počtu hlasov získaných v predchádzajúcim  
hlasovaní, a potom o kandidátoch, ktorí sa zúčastnili hlasovania  
prvýkrát. Kandidát navrhnutý prezidentom má prednosť pred  
všetkými.  
Proces navrhovania  
a voľby je v tretej voľbe  
podobný druhej voľbe.  
Ak je tretia voľba  
neúspešná, tak sa konajú  
predčasné voľby.  
Ak je uvedený postup neúspešný, tak prezident rozpustí  
Národné zhromaždenie a vyhlási predčasné voľby.  
Ministri sú v zmysle článku 113 Ústavy Slovinskej republiky  
vymenúvaní a odvolávaní Národným zhromaždením na návrh  
prezidenta. Pred vymenovaním sa musí minister zúčastniť schôdze  
príslušnej komisie (výboru) Národného zhromaždenia a odpovedať  
58  
na jej otázky.  
58 Ústava Slovinskej republiky. Dostupné na internete https://www.us-rs.si/media/constitution.pdf [cit. 21.02.2020].  
27  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Stručné zhrnutie  
Švédske kráľovstvo  
Predsedu vlády menuje  
parlament.  
Formovanie vlády je upravené v základných zákonoch  
Švédska (ústava a zákon o parlamente). Na rozdiel od Slovenskej  
republiky nevstupuje hlava štátu do procesu menovania novej  
vlády. Je to primárne záležitosť parlamentu.  
Kandidátov navrhuje  
predseda parlamentu.  
Nehlasuje sa za kandidáta,  
ale proti kandidátovi.  
Do dvoch týždňov od zvolania schôdze rozhodne  
novozvolený parlament hlasovaním o tom, či má predseda vlády  
dostatočnú podporu v parlamente. Ak nadpolovičná väčšina hlasuje  
„nie“, tak je predseda vlády odvolaný.  
Ak nie je väčšina proti, tak  
je kandidát schválený.  
Keď je potrebné vymenovať predsedu vlády, tak predseda  
parlamentu zvolá na konzultácie zástupcov všetkých strán  
v parlamente. Predseda parlamentu sa pred podaním návrhu radí s  
podpredsedami parlamentu. Parlament hlasuje o návrhu do štyroch  
dní. Ak nadpolovičná väčšina všetkých poslancov hlasuje proti, tak  
je návrh odmietnutý. Inak je prijatý.  
Prípustné sú najviac 4  
opakovania tohto postupu.  
V prípade štvrtého  
odmietnutia kandidáta sa  
musia konať predčasné  
voľby.  
Ak je návrh odmietnutý, tak sa uvedený postup zopakuje. Ak  
je však návrh predsedu parlamentu odmietnutý aj štvrtýkrát, tak  
ďalšie návrhy nemožno podávať. Nové návrhy možno opätovne  
podávať až po voľbách. Ak nie sú v časovom horizonte troch  
mesiacov plánované riadne voľby, tak sa do troch mesiacov konajú  
predčasné voľby.  
Ak je návrh schválený, tak predseda vlády informuje  
parlament bezodkladne o menách ministrov. Proces výmeny vlády  
sa uskutočňuje v Štátnej rade v prítomnosti hlavy štátu, v prípade  
absencie hlavy štátu v prítomnosti predsedu parlamentu. Predseda  
parlamentu je vždy pozvaný. Predseda parlamentu vydá  
59  
menovaciu listinu pre predsedu vlády v mene parlamentu.  
28  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Záver  
Predkladaný materiál sa zaoberal povolebným formovaním vlád v Slovenskej republike  
a vybraných štátoch Európskej únie. V prvej kapitole bola analyzovaná úloha parlamentu  
a hlavy štátu pri formovaní vlády z teoretického hľadiska.  
Druhá kapitola objasnila proces tvorby vlád po parlamentných voľbách v podmienkach  
Slovenskej republiky. Analyzované bolo poverenie na zostavenie vlády, ktoré síce nemá oporu  
v texte Ústavy SR, ale stalo stabilnou súčasťou procesu formovania vlád. Poverenie vytvára  
priestor a oporu pre prezidenta, aby vymenoval za predsedu vlády osobu, ktorá má reálnu  
šancu na získanie dôvery Národnej rady Slovenskej republiky. Zatiaľ každý predseda vlády  
bol najskôr zostavením vlády poverený a až následne vymenovaný. Platilo to aj v prípade  
Mikuláša Dzurindu v roku 1998, kedy poverenie bolo výslovne formálne, keďže sa vládna  
koalícia dohodla na spolupráci ešte pred udelením poverenia pre Mikuláša Dzurindu.  
Problematickejšou časťou však je určenie osoby, ktorú by mal prezident poveriť  
zostavením vlády. Z historického hľadiska to zatiaľ s jedinou výnimkou boli vždy najskôr  
zástupcovia strán, ktoré získali najvyšší počet hlasov vo voľbách. V roku 2002 prezident  
nepoveril zástupcu najsilnejšej strany, ale výzvou na rokovania politických strán vytvoril  
priestor pre pokus najsilnejšej strany na zostavenie vlády. Dvakrát sa stalo, že poverená osoba  
nebola schopná zostaviť vládu. V daných prípadoch nasledoval zástupca druhej najsilnejšej  
strany. Tí už boli schopní zostaviť vládu, takže sa ešte nestalo, aby bolo potrebné poveriť  
zástupcu tretej najsilnejšej strany.  
Poverenie nemusí nutne vždy dostať predseda strany. Dvakrát sa stalo, že po voľbách  
bola poverená iná osoba. Predmetné rozhodnutia boli výsledkom vôle strán, ktorým pripadla  
úloha pokúsiť sa zostaviť vládu.  
Vo väčšine skúmaných štátov menuje predsedu vlády prezident. Niektoré zo  
skúmaných štátov majú v ústave zakotvené, že prezident menuje predsedu vlády na základe  
návrhu politických strán (Slovinská republika). V prípade Gréckej republiky je prezident  
takisto viazaný ústavou v tom, koho má vymenovať za predsedu vlády (predseda strany s  
absolútnou väčšinou v parlamente, prípadne predsedovia ďalších najsilnejších strán v poradí).  
V iných štátoch je výber predsedu vlády riadený skôr ústavnými zvyklosťami, pričom  
väčšinou v tomto procese prezident komunikuje so zástupcami parlamentných strán.  
Výnimkou je situácia, keď predsedu vlády volí parlament (Fínska republika), alebo keď  
predsedu vlády navrhuje predseda parlamentu (Švédske kráľovstvo).  
29  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Keďže však v parlamentnej demokracii je vláda za svoju činnosť zodpovedná  
parlamentu a pre výkon svojich právomocí potrebuje podporu parlamentu, je nevyhnutné,  
aby pri výbere predsedu vlády a celej vlády bolo zohľadnené rozloženie síl v parlamente.  
Vo všetkých skúmaných štátoch musí vláda získať dôveru parlamentu. Zo skúmaných  
štátov jedine vo Švédsku potvrdzuje parlament iba predsedu vlády, keď hlasuje proti  
navrhnutému kandidátovi (tzv. negatívny parlamentarizmus), a celá vláda sa už nemusí  
uchádzať o dôveru parlamentu až dovtedy, pokým jej predsedovi nie je parlamentom  
vyslovená nedôvera. Rozdiel je len v tom, v ktorej fáze procesu kreovania vlády parlament  
hlasuje a aká väčšina je potrebná pre potvrdenie vlády. Medzi skúmanými štátmi sa vyskytli  
nasledujúce možnosti:  
parlament hlasovaním potvrdzuje vymenovaného (zmocneného) predsedu vlády –  
napr. Estónska republika, Slovinská republika, Švédske kráľovstvo;  
parlament hlasovaním potvrdzuje novú vládu napr. Česká republika, Grécka  
republika, Slovinská republika;  
parlament hlasovaním schvaľuje program novej vlády – napr. Chorvátska republika,  
Poľská republika.  
Na potvrdenie novej vlády môže byť potrebná:  
absolútna väčšina hlasov parlamentu napr. Chorvátska republika, Slovinská  
republika;  
relatívna väčšina (väčšina prítomných poslancov) – napr. Poľská republika, Estónska  
republika, Fínska republika.  
Rozdiely medzi skúmanými štátmi sú aj v tom, či sú zákonom stanovené lehoty  
na jednotlivé etapy procesu kreovania vlády a prípadne aká je dĺžka týchto lehôt.  
Ďalšie rozdiely sú aj v postupe, ktorý sa uplatňuje v prípade neúspechu prvého pokusu  
o zostavenie vlády. Väčšinou je možné tento proces niekoľkokrát opakovať, pričom niektoré  
štáty majú stanovený maximálny limit pre počet takýchto opakovaní, napr. dvakrát (Česká  
republika, Estónska republika, Fínska republika), štyrikrát (Švédske kráľovstvo).  
Po vyčerpaní tohto limitu existuje v niektorých štátoch ešte ďalšia ústavná možnosť,  
ako zostaviť vládu. Väčšinou právomoc výberu predsedu vlády prechádza na parlament –  
Česká republika, Estónska republika, Poľská republika; alebo prebehne priama verejná voľba  
predsedu vlády v parlamente, pričom víťazom sa stáva ten kandidát, ktorý získa najviac  
hlasov (Fínska republika). Vo väčšine sledovaných štátov je sankciou za neschopnosť vytvoriť  
vládu, ktorá by mala podporu parlamentu, rozpustenie parlamentu a vyhlásenie predčasných  
volieb.  
30  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Použité zdroje  
Odborná literatúra  
1) BALOG, B., TRELLOVÁ, L.: Kreačná právomoc prezidenta Slovenskej republiky -  
právo alebo povinnosť? (Interpretačné a aplikačné problémy ústavného vyjadrenia).  
Právník, 149, č. 8, 2010, s. 796-821. ISSN 0231-6625.  
2) Bude sa na Slovensku dobre žiť?, Hospodárske noviny. 2. novembra 1998, č. 210.  
3) Brunclík, M. 2014. Co jsou úřednické kabinety a za jakých okolností vznikají? Česká  
republika v mezinárodním srovnání. Acta Politologica 6, 1, 1-23.  
4) Brunclík. M. 2018. Úřednické kabinety v Evropě. Habilitačná práca. Praha: Univerzita  
Karlova.  
5) Bulmer, E. 2017. Government Formation and Removal Mechanisms. International  
6) CIBULKA, Ľ. a kol.: Štátoveda. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 358. ISBN 978-80-  
8168-733-4.  
7) Cotta, M. 2018. Technocratic Government versus Party Government? Non-partisan  
Ministers and the Changing Parameters of Political Leadership in European  
Democracies. In A. Costa Pinto et al. (eds.), Technocratic Ministers and Political  
Leadership in European Democracies, Palgrave Studies in Political Leadership.  
9) DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava: C. H. Beck,  
2015, s. 1260. ISBN 978-80-89603-39-8.  
10) GIBA, M. a kol.: Ústavné právo. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s. 481. ISBN 978-  
880-571-0086-7.  
31  
 
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
11) Hanley, S. 2017. Legitimacy and the Paradox of Technocratic Government in Newer  
European Democracies: The Fischer Administration in the Czech Republic Revisited.  
East European Politics and Societies and Cultures.  
13) Cheibub, J.A., Martin, S. and Rasch, B.E. 2015. Government Selection and Executive  
Powers: Constitutional Design in Parliamentary Democracies. West European  
Politics, 38:5, 969-996.  
14) Krátko, Hospodárske noviny. 29. októbra 1998, č. 208. s. 2.  
15) Landsford, T. 2013. Political Handbook of the World 2013. CQ Press.  
16) Landsford, T. 2017. Political Handbook of the World 2016-2017. CQ Press.  
17) Mackenzie, J. a Kyriakidou, D. 2012. A tale of two technocrats: paths diverge for  
18) McDonnell, M. & Valbruzzi, M. 2014. Defining and classifying technocrat-led and  
technocratic governments. European Journal of Political Research 53: 654671.  
19) Náhradníkov pozve prezident, Pravda. 2. novembra 1994, ročník 4, č. 253. s. 1.  
20) OROSZ, L., VOLČKO, V.: Ústavné zvyklosti a ich vplyv na interpretáciu, aplikáciu a  
21) Poverenie pre Smereka, Pravda. 10. októbra 1998, ročník 8, č. 234.  
22) Rasch, B.E., Martin, S. Cheibus, J.A. 2015. Parliaments and Government Formation.  
Unpacking Investiture Rules. Oxford University Press.  
32  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Právne predpisy  
34) Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 70/1994 Z. z. o skrátení  
35) Ústavný zákon č. 82/2006 Z. z. o skrátení volebného obdobia Národnej rady  
33  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
36) Ústavný zákon č. 330/2011 Z. z. o skrátení volebného obdobia Národnej rady  
38) Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších  
34  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Príloha - rešerš Oddelenia Parlamentná knižnica  
ČLÁNKY  
Úloha prezidenta republiky při odvolávání člena vlády / Vladislav Vnenk.  
In: Právní rozhledy. - ISSN 1210-6410. - Roč. 15, č. 15-16 (2017), s. 556-559.  
Anotácia: Rozbor právomocí prezidenta a jeho ústavnej úlohy pri odvolávaní ostatných členov  
vlády a možnosti odvolať navrhnutého člena vlády. Príspevok nadväzuje a doplňuje už  
publikované články s tematikou zostavovania vlády a úlohou prezidenta republiky v tomto  
procese.  
Eurovoc:  
hlava štátu - vláda - minister  
0406 politický rámec  
0436 výkonná moc a štátna správa  
Postavenie vlády v procese jej utvárania / Zuzana Zelenajová.  
In: Justičná revue. - ISSN 1335-6461. - Roč. 69, č. 8-9 (2017), s. 953-963.  
Anotácia: Autorka upriamuje pozornosť na postavenie novovymenovanej vlády, ktorej nebolo  
ešte schválené programové vyhlásenie, a teda jej nebola vyslovená dôvera zo strany národnej  
rady. Jej postavenie nie je v ústavnom texte ani v judikatúre jednoznačne určené, a dosiaľ jej  
nevenovala prílišnú pozornosť ani právna doktrína. Nosnou časťou článku je zodpovedanie  
otázky, či možno vysloviť nedôveru vláde, resp. členovi vlády, ktorej programové vyhlásenie  
ešte nebolo schválené.  
Eurovoc:  
vláda - parlament  
0436 výkonná moc a štátna správa  
0421 parlament  
Postavenie prezidenta v ústavnom systéme Slovenskej republiky vo fáze hľadania / Jakub  
Neumann.  
In: Justičná revue. - ISSN 1335-6461. - Roč. 69, č. 12 (2017), s. 1514-1529.  
Anotácia: Autor pojednáva o postavení prezidenta v parlamentnej forme vlády. Cieľom je  
uviesť a zadefinovať základné - (de)formujúce - okolnosti vývoja hlavy štátu, so zameraním  
na výkon menovacích právomocí, ktorých výkon sa v období (nielen) posledných rokov javí  
byť azda najproblematickejší. V prvej časti je skúmaná otázka vhodnosti (ne)priamej voľby  
prezidenta republiky. Druhá časť sa venuje vplyvom prezidenta na parlamentnú formu vlády  
v podmienkach Slovenskej republiky. Tretia časť pojednáva o vhodnosti a rozsahu diskrečnej  
právomoci v rukách prezidenta republiky.  
Eurovoc:  
hlava štátu - prezidentské voľby - všeobecné volebné právo  
0406 politický rámec  
0416 volebná sústava  
35  
 
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Ústavní rozměr vládní krize z května 2017 / Jan Kysela, Jan Wintr.  
In: Právní rozhledy. - ISSN 1210-6410. - Roč. 25, č. 13-14 (2017), s. 457-463.  
Anotácia: Skutkové okolnosti ústavnej reflexie vládnej krízy. Demisia predsedu vlády ako  
demisia vlády. Nesplnenie povinnosti odvolať člena vlády na návrh predsedu vlády ako hrubé  
porušenie Ústavy. Na okraj úvah o prípustnosti kompetenčnej žaloby predsedu vlády.  
Forma vlády podľa Ústavy Slovenskej republiky / Ján Drgonec.  
In: Justičná revue. - ISSN 1335-6461. - Roč. 68, č. 10 (2016), s. 1007-1033.  
Anotácia: Modely formy vlády. Zrod parlamentarizmu. Výslovne určená a implikovaná  
úprava parlamentnej formy vlády. Parlamentná forma vlády podľa právnej vedy. Ústavné  
zmeny s relevanciou pre ďalšie oslabovanie parlamentnej formy vlády. Ústavné implikácie  
spojené s formou vlády. Forma vlády v rozhodnutiach Ústavného súdu SR.  
Eurovoc:  
ústava - ústavné právo  
1206 pramene a odvetvia práva  
"Prezidentská vláda" alebo aké sú možnosti jej vytvorenia podľa Ústavy SR / Zuzana  
Zelenajová.  
In: Justičná revue. - ISSN 1335-6461. - Roč. 68, č. 10 (2016), s. 1067-1074.  
Anotácia: Predmetom úvahy je aplikácia čl. 115 ods. 3 Ústavy SR na vládu, ktorá bola  
menovaná prezidentom a nikdy jej nebola vyslovená dôvera, na tzv. "prezidentskú vládu". Ide  
o vládu menovanú prezidentom, ktorej programové vyhlásenie po 30-tich dňoch neschváli  
Národná rada SR a ktorá vykonáva svoju pôsobnosť ďalej - na základe poverenia prezidenta.  
Jej špecifickosť spočíva v aktívnom zapojení sa prezidenta do procesu kreácie vlády a aj jej  
trvania, pretože do veľkej miery závisí od jeho vôle. Možnosť existencie takejto vlády  
predstavuje odchýlku z pravidla, že vláda je kreačne závislá od parlamentu, a vyvoláva  
viaceré otázniky.  
Eurovoc:  
ústava - vláda - hlava štátu  
1206 pramene a odvetvia práva  
0436 výkonná moc a štátna správa  
0406 politický rámec  
Problematika jmenování předsedy vlády a úvahy de constitutione ferenda / Vladislav  
Vnenk.  
In: Právní rozhledy. - ISSN 1210-6410. - Roč. 24, č. 15-16 (2016), s. 556-559.  
Anotácia: Príspevok je venovaný problematike menovania predsedu vlády za podporného  
použitia metód historického výkladu v súlade s textom Preambule, teda výkladom  
prihliadajúcim ku "všetkým dobrým tradíciám českej štátnosti".  
Eurovoc:  
premiér - ústava  
0436 výkonná moc a štátna správa  
1206 pramene a odvetvia práva  
36  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Národná rada Slovenskej republiky v parlamentnej forme vlády / Dušan Nikodým.  
In: Právny obzor. - ISSN 0032-6984. - Roč. 98, č. 6 (2015), s. 571-589.  
Anotácia: Autor sa venuje otázkam, ktoré vplývajú na charakter parlamentu (v ďalšom SNR a  
od roku 1993 NR SR), jeho funkčnosti, resp. predpokladom na jeho pôsobenie v parlamentnej  
forme vlády. Pôjde o otázky kryštalizácie politickej scény v parlamente, vplyv volebného  
systému na zloženie parlamentu, referendum a účasti záujmových skupín na normotvorbe.  
Eurovoc:  
parlament - volebný systém - referendum - politické strany - volebná kampaň - záujmová  
skupina  
0421 parlament  
0416 volebná sústava  
0411 politická strana  
0431 politika a bezpečnosť verejnosti  
Rozbor pravomoci prezidenta ke jmenování ostatních členů vlády metodou historického  
výkladu / Vladislav Vnenk.  
In: Právní rozhledy. - ISSN 1210-6410. - Roč. 23, č. 1 (2015), s. 29-32.  
Anotácia: Čl. 68 odst. 2 Ústavy ČR je jedným z najspornejších článkov čo do výkladu Ústavy,  
ako i ústavného poriadku vôbec. Široké názorové spektrum výkladu tohto článku právnou  
vedou, nejasná úprava a absencia judikatúry vedie k potrebe použitia historického výkladu,  
ktorý je v tomto prípade veľmi potrebný.  
Eurovoc:  
hlava štátu - ústava - ústavné právo - vláda  
0406 politický rámec  
1206 pramene a odvetvia práva  
0436 výkonná moc a štátna správa  
Problematika jmenování vlády prezidentem republiky (malá úvaha na velké téma) / Josef  
Barák.  
In: Právní rozhledy. - ISSN 1210-6410. - Roč. 22, č. 9 (2014), s. 329-335.  
Anotácia: Menovanie novej vlády po voľbách do Poslaneckej snemovne ČR. Menovanie novej  
vlády v priebehu funkčného obdobia Poslaneckej snemovne. Počet pokusov prezidenta  
republiky menovať vládu. Povaha lehôt súvisiacich s menovaním vlády a dĺžka tohto procesu.  
Úprava čl. 66 Ústavy.  
Eurovoc:  
vláda - hlava štátu  
0436 výkonná moc a štátna správa  
0406 politický rámec  
37  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Ústavná legislatíva a otvorené problémy / Dušan Nikodým.  
In: Právny obzor. - ISSN 0032-6984. - Roč. 97, č. 6 (2014), s. 555-562.  
Anotácia: Za priority, ktoré treba riešiť de lege constitutione, možno považovať ústavné  
riešenie skrátenia volebného obdobia parlamentu, novelizovať čl. 115 ústavy vo veci  
predchádzajúceho súhlasu prezidenta k niektorým aktom dočasnej vlády, zrušiť ústavný  
zákon č. 254/2006 Z.z. o zriadení činnosti výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ  
a komplexne zaradiť do ústavy úpravu vzťahov SR k Európskej únii.  
Eurovoc:  
legislatíva - ústava - volený mandát - hlava štátu - referendum  
1206 pramene a odvetvia práva  
0421 parlament  
0406 politický rámec  
0416 volebná sústava  
Zodpovednosť za kontrasignované rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky / Marek  
Domin.  
In: Justičná revue. - ISSN 1335-6461. - Roč. 65, č. 4 (2013), s. 443-463.  
Anotácia: Ústava SR podmieňuje platnosť niektorých rozhodnutí prezidenta podpisom  
predsedu vlády alebo ním povereného ministra. V teórii ide o tzv. inštitút kontrasignácie  
aktov hlavy štátu. Podľa čl. 102 ods. 2 v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta  
zodpovedá vláda. Cieľom príspevku je objasnenie podoby, prostriedkov a dôsledkov  
zodpovednosti za kontrasignované rozhodnutia prezidenta. Osobitná pozornosť bude  
venovaná vzťahu (ne)zodpovednosti za kontrasignované rozhodnutia prezidenta a čl. 106 a  
107 Ústavy SR. Otázka eventuálnej zodpovednosti za odmietnutie kontrasignácie.  
Eurovoc:  
hlava štátu - ústava - premiér - vláda  
0406 politický rámec  
1206 pramene a odvetvia práva  
0436 výkonná moc a štátna správa  
Vyslovení konstruktivní nedůvěry vládě aneb jak posílit stabilitu ústavního systému  
České republiky / Petr Mlsna.  
In: Správní právo. - ISSN 0139-6005. - Roč. 45, č. 1-2 (2012), s. 1-2 (Legislatívní příloha).  
Anotácia: Autor sa venuje návrhu novely Ústavy ČR, ktorá obsahuje zavedenie inštitútu  
konštruktívnej nedôvery vláde do českého ústavného poriadku a stručne popisuje zahraničné  
právne úpravy, ktorými bol návrh novely Ústavy ovplyvnený - ide o úpravu SRN, Španielska,  
Poľska, Slovinska a Maďarska.  
Eurovoc:  
návrh na vyslovenie nedôvery - vláda - priamo volená snemovňa - premiér - hlava štátu -  
ústava  
0421 parlament  
0436 výkonná moc a štátna správa  
0406 politický rámec  
1206 pramene a odvetvia práva  
38  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Nález Ústavního soudu o zrušení ústavního zákona č. 195/2009 Sb. a morálka práva (nad  
procesními aspekty kauzy "Melčák") / Štěpán Klapka.  
In: Právní rozhledy. - ISSN 1210-6410. - Roč. 18, č. 2 (2010), s. 60-66.  
Anotácia: Nálezom zo dňa 10.9.2009, sp.zn. Pl. ÚS 27/09, rozhodol Ústavný súd ČR o zrušení  
ústavného zákona č. 195/2009 Sb., o skrátení piateho volebného obdobia Poslaneckej  
snemovne. Autor sa zameriava na niektoré procedurálne aspekty vydania nálezu a pokúša sa  
ukázať, že problémy, ktoré v tejto fáze nastali, ohrozili legalitu meritórneho rozhodnutia.  
Eurovoc:  
priamo volená snemovňa - nález - ústavný súd - volený mandát  
0421 parlament  
1221 súdnictvo  
1226 organizácie justície  
Zrušení ústavního zákona Ústavním soudem / Zdeněk Koudelka.  
In: Právník. - ISSN 0231-6625. - Roč. 149, č. 10 (2010), s. 1067-1086.  
Anotácia: Ústavný súd ČR zrušil ústavný zákon (Nález č. 318/2009 Sb. (Pl. ÚS 27/09), ktorým  
bol zrušený ústavný zákon č. 195/2009 Sb., o skrátení piateho volebného obdobia Poslaneckej  
snemovne), a tým prekročil Rubikon, pretože vyšiel mimo tradične chápanú rolu ochrany  
ústavnosti voči právnym predpisom nižšej právnej sily. Odloženie vykonateľnosti.  
Legitímnosť predčasných volieb. Ústavný poriadok. Retroaktivita. Podstatné náležitosti  
demokratického právneho štátu. Ústavná kategória "zákon". Zrušenie dňom vyhlásenia.  
Legitímne očakávanie.  
Eurovoc:  
ústavný súd - nález - volený mandát  
1226 organizácie justície  
1221 súdnictvo  
0421 parlament  
Zákonodarná činnosť posunula hranice možného - pokud jde o počet předložených  
návrhů zákonů.  
In: Právní rozhledy. - ISSN 1210-6410. - Roč. 17, č. 18 (2009), s. I (príloha Legislativa).  
Anotácia: Končiace 5. volebné obdobie Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR prinieslo do  
legislatívneho procesu zvýšenú legislatívnu aktivitu, na ktorej sa prakticky nepodpísalo  
skrátenie volebného obdobia ani predložený čas potrebný k vytvoreniu stabilnejšej vlády.  
Eurovoc:  
legislatíva - legislatívny proces - mimovládny návrh zákona - vládny návrh zákona -  
legislatívne návrhy - priamo volená snemovňa  
1206 pramene a odvetvia práva  
0426 parlamentné rokovanie  
0421 parlament  
39  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Ústavněprávní kolokvium o jednorázových ústavních zákonech / Jan Wintr.  
In: Právník. - ISSN 0231-6625. - Roč. 148, č. 10 (2009), s. 1134-1136.  
Anotácia: Dňa 17. júna 2009 sa uskutočnilo na pražskej právnickej fakulte ústavnoprávne  
kolokvium na tému jednorazových ústavných zákonov. Kolokvium bolo inšpirované prijatím  
kontroverzného ústavného zákona o skrátení piateho volebného obdobia Poslaneckej  
snemovne ČR.  
Eurovoc:  
ústavné právo - kontrola ústavnosti  
1206 pramene a odvetvia práva  
Zastupovanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky / Boris Balog.  
In: Justičná revue : Časopis pre právnu prax. - Roč. 58, č. 5 (2006), s. 759-763.  
Anotácia: Článok sa zaoberá zastupovaním predsedu Národnej rady SR v súvislosti s prijatím  
ústavného zákona č. 82/2006 Z.z. o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR a jeho  
doplnením pri prerokovaní v Národnej rade SR o nový článok 2.  
Eurovoc:  
parlament - predseda - volený mandát  
0421 parlament  
1006 orgány a zamestnanci Spoločenstva  
Materiální ohnisko ústavy a diskrece ústavodárce / Pavel Holländer.  
In: Právník : Teoretický časopis pro otázky státu a práva. - Roč. 144, č. 4 (2005), s. 313-336.  
Anotácia: Ústavný zákon č. 69/1998 Sb. o skrátení volebného obdobia Poslaneckej snemovne:  
Nastolenie otázky rozsahu diskrécie ústavodarcu pri prijímaní ústavných zákonov. Európske  
poohliadnutie. Imperatív nezmeniteľnosti a judikatúra Ústavného súdu ČR. Weyrov  
argument per petitionem principii a čl. 9 odst. 2 Ústavy. Diskrécia ústavodarcu, "konštruktívna  
metafyzika" a súdny prieskum "jednoduchého ústavného práva".  
Eurovoc:  
ústava - ústavné právo - ústavný súd  
1206 pramene a odvetvia práva  
1226 organizácie justície  
Fenomén predčasných parlamentných volieb a referenda / Ernest Valko, Katarína  
Babiaková.  
In: Justičná revue : Časopis pre právnu prax. - Roč. 56, č. 3 (2004), s. 291-298.  
Anotácia: Rozbor ústavného inštitútu referenda v spojení s problematikou možných foriem  
zmeny Ústavy SR v zmysle jej platného znenia. Názory právnickej verejnosti uverejnené v r.  
1997-2000. Základné argumenty v neprospech a v prospech možnosti zmeny ústavy  
referendom. Rozbor výkladu Ústavného súdu SR k čl. 72 a čl. 93 ods. 2 Ústavy SR, ktorým  
ústavný súd zaujal stanovisko k problematike v r. 1997. Otázka súladu referenda o skrátení  
volebného obdobia NR SR s čl. 27 Ústavy SR a zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.  
Eurovoc:  
predčasné voľby - referendum  
0416 volebná sústava  
40  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Vývoj formy vlády v Slovenskej republike (V kontexte vývoja Ústavy Slovenskej  
republiky) / Ľubor Cibulka.  
In: 20 rokov Ústavy Slovenskej republiky - I. Ústavné dni - I. zväzok. - ISBN 978-80-8152-  
000-6. - S. 155-167.  
Anotácia: Autor na základe vývoja Ústavy SR analyzuje vývoj vzťahov medzi Národnou  
radou SR, prezidentom SR a vládou SR. Poukazuje, ako sa do architektúry týchto vzťahov  
premietli jednotlivé novelizácie Ústavy SR.  
Eurovoc:  
vláda - ústava - novela zákona  
0436 výkonná moc a štátna správa  
1206 pramene a odvetvia práva  
0426 parlamentné rokovanie  
KNIHY  
Politické hry / Michal Horský. - 1. vyd. - Bratislava : Marenčin PT, spol. s r.o., 2016. - 255 s. -  
ISBN 978-80-8114-616-9 : 11.90.  
S 05226 / 67691 (Právnická študovňa) - S 05273 / 67996 (Právnická študovňa)  
Eurovoc:  
politológia - politika - predčasné voľby - voľby - politická kultúra - politická situácia -  
Slovensko  
3611 humanitné vedy  
0431 politika a bezpečnosť verejnosti  
0416 volebná sústava  
7206 Európa  
Pokušení vládnoucích: politika volebních reforem ve střední Evropě / Jakub a kol.  
Charvát. - 1. vyd. - Praha : Metropolitan University Prague Press, 2015. - 189 s. - ISBN 978-80-  
87956-30-4 : 11.25.  
S 05372 / 69569 (Právnická študovňa)  
Eurovoc:  
volebná reforma - volebný systém - východná Európa - Československo - demokracia  
0416 volebná sústava  
7206 Európa  
7236 politická geografia  
0406 politický rámec  
Voľby 2012 / zost. Dušan Štrauss. - Trenčín : Transparentnosť, 2012. - 360 s. - ISBN 978-80-  
971197-7-5.  
S 04565 / 59633 (Právnická študovňa)  
Eurovoc:  
voľby - volebné výsledky - politické strany - parlamentné voľby  
0416 volebná sústava  
0411 politická strana  
41  
Porovnávacia analýza: Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných  
štátoch Európskej únie  
Výsledky hlasovania vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky 10. marec 2012. -  
1. vyd. - Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012. - 164 s. - ISBN 978-80-8121-  
109-6.  
S 04345 / 57256 (Právnická študovňa)  
Eurovoc:  
parlamentné voľby - predčasné voľby - volebné výsledky  
0416 volebná sústava  
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2012 : komentár k zákonu č. 333/2004 Z. z. o  
voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. - Bratislava : Merkury, s.r.o., 2011. - 111 s.  
- ISBN 978-80-89458-19-6.  
P 6812 / 56779 (Právnická študovňa)  
Eurovoc:  
politika - voľby - parlamentné voľby  
0431 politika a bezpečnosť verejnosti  
0416 volebná sústava  
42