I. LEGISLATÍVNY PROCES

Návrh zákona



Kto môže podať návrh zákona do národnej rady?

Zákonodarnú iniciatívu majú podľa čl. 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), výbory Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „výbory“), poslanci NR SR (ďalej len „poslanci“)

a vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ktorá vystupuje pri

podávaní návrhov zákonov ako kolektívny orgán.

poslanci

NR SR

zákonodarná

iniciatíva

výbory

NR SR

vláda SR

 Aké náležitosti musí spĺňať návrh zákona?

Každý návrh zákona, bez ohľadu na to, či ho predkladá výbor,

poslanec alebo vláda, musí podľa § 68 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“) obsahovať

paragrafové znenie a dôvodovú správu. Znenie návrhu zákona musí byť

7

LEGISLATÍVNY PROCES

zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.

Dôvodová správa musí obsahovať všeobecnú časť a osobitnú časť.

sprievodný list

obal (vyhotovuje Organizačný odbor)

text v paragrafovom znení

poslanecký návrh

zákona

dôvodová správa

doložka zlučiteľnosti

stanovisko

Ministerstva financií SR

Bližšie informácie sú uvedené v časti II. Poslanecká práca.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie súčasného

stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky, dôvody

potreby novej zákonnej úpravy, spôsob jej vykonávania, jej hospodársky

a finančný dosah, najmä vplyv na rozpočet verejnej správy (štátny

rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov), v prípade

poslaneckých návrhov aj stanovisko Ministerstva financií SR (bližšie pozri

časť II. POSLANECKÁ PRÁCA , Podanie návrhu zákona), nároky na

pracovné sily a organizačné zabezpečenie, vplyvu na manželstvo,

rodičovstvo a rodinu, vyjadrenie navrhovateľa zákona o súlade návrhu

zákona s ústavou, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými

zmluvami, ktorými je SR viazaná, doložku zlučiteľnosti návrhu zákona

s právom Európskej únie (súlad s právom Európskej únie musí byť nielen

formálny ale aj vecný), návrh vykonávacieho predpisu, ak má

nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný

a zhodnotenie verejnej diskusie k návrhu zákona, ak sa uskutočnila.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje zdôvodnenie jednotlivých

paragrafov (bodov) návrhu zákona, nie však parafrázovaním textu

8

LEGISLATÍVNY PROCES

návrhu zákona, ale jeho vysvetlením. Všetky požadované náležitosti

návrhu zákona vrátane doložky zlučiteľnosti [vzor Doložky zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskej únie je uvedený na webovom sídle

národnej rady www.nrsr.sk v časti Dokumenty – Základné dokumenty

– Legislatívne pravidlá tvorby zákonov] a vyjadrení príslušných orgánov

si navrhovateľ zákona zabezpečuje sám.

Návrhy zákonov (vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

k nim), ktoré majú dopad na rozpočet verejnej správy a ktorých krytie

nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami

alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr

1. januára nasledujúceho rozpočtového roka (§ 33 ods. 3 zákona č.

523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave,

predkladaní a prerokúvaní, o ich forme až po ich vyhlásenie upravujú

Legislatívne pravidlá tvorby zákonov prijaté uznesením NR SR

č. 519/1996 z 18. decembra 1996 a uverejnené v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky pod č. 19/1997 Z. z. (ďalej len „legislatívne

pravidlá“), ktoré sú pre navrhovateľa zákona záväzné (§ 69 ods. 2

rokovacieho poriadku). Ich súčasťou je aj úprava požiadaviek (spôsob

a náležitosti) na elektronickú formu podávania a doručovania materiálov

národnej rade, vrátane návrhov zákonov (schválené uznesením národnej

rady č. 1146/2008 zo 6. novembra 2008 a uznesením národnej rady

č. 1169/2018 zo 16. mája 2018).

Legislatívne pravidlá tvorby zákonov

sú dostupné na webovom sídle NR SR

www.nrsr.sk v časti Dokumenty –

Základné dokumenty

9

LEGISLATÍVNY PROCES

 Prečo je potrebné obsahové a vecné posúdenie návrhu zákona z

hľadiska jeho súladu s právom Európskej únie?

Slovenská republika ako členský štát Európskej únie (od 1. mája 2004)

je viazaná ustanoveniami jej zakladajúcich zmlúv, ktorými sú Zmluva

o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie (ich

konsolidované znenia sú uverejnené v Úradnom vestníku EÚ C 202

zo 7.6.2016).

Podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v jej platnom znení majú

členské štáty prijať všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy,

aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov

inštitúcií Európskej únie. Členské štáty pomáhajú Európskej únii pri

plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť

dosiahnutie cieľov Európskej únie (zásada lojality). Toto ustanovenie je

preto základom pre aproximáciu (t. j. dosiahnutie úplného súladu)

vnútroštátneho právneho poriadku s právom EÚ.

nariadenie

smernica

rozhodnutie

stanovisko a odporúčanie

Právne akty Európskej únie, ktoré prijímajú inštitúcie EÚ na účely

výkonu jej právomocí, ich druhy a odlišné právne účinky, upravuje čl. 288

Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení. Sú to:

 nariadenia – majú všeobecnú platnosť a sú záväzné vo svojej

celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Vnútroštátne právne predpisy nemôžu byť s nimi v rozpore.

10

LEGISLATÍVNY PROCES

Vzhľadom na ich priamu uplatniteľnosť, v zákonoch sa môžu

priamo uvádzať odkazom v poznámkach pod čiarou.

 smernice – sú záväzné pre každý členský štát, ktorému sú určené, a

to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba

foriem a metód je ponechaná na vnútroštátne orgány. Členské štáty

sú povinné prebrať ich ustanovenia do vnútroštátneho právneho

poriadku, t. j. naformulovať a zaradiť práva a povinnosti z nich

vyplývajúce do svojich právnych predpisov, pri rešpektovaní

vlastných zásad a postupov (ústavných ustanovení) pre tvorbu

práva. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy prevzatie právne záväzných aktov,

ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo

nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy. K riadnemu splneniu

záväzku členského štátu z citovaného ustanovenia dochádza pritom

vtedy, keď je právne záväzný akt EÚ prebraný úplne, obsahovo

správne a v stanovenej lehote. Táto sa pritom môže líšiť od účinnosti

právneho predpisu.

 rozhodnutia – sú záväzné v celom rozsahu; v stanovených

prípadoch však môžu byť záväzné iba pre tých, ktorým sú určené.

 odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.

Pri posudzovaní zlučiteľnosti návrhu zákona s právom EÚ je

potrebné prihliadať aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie; jeho

rozhodnutia plnia úlohu precedensov a poskytujú aj výklad k sporným

otázkam vyplývajúcim zo zmlúv a právnych aktov EÚ, tzv. prejudiciálne

otázky.

Dôsledkom nedodržania uvedených povinností členským štátom je

začatie konania Európskej komisie (vydanie formálnej výzvy a v prípade

nevykonania nápravy v stanovenej lehote, odôvodneného stanoviska).

Následne, v zmysle čl. 258 a čl. 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie, môže Európska komisia vec predložiť na rozhodnutie Súdnemu

11

LEGISLATÍVNY PROCES

dvoru Európskej únie. V prípade neoznámenia opatrenia, ktorým členský

štát prebral (transponoval) smernicu alebo oznámenia len jej čiastočného

prebrania (od 8. 7. 2019), môže Európska komisia ihneď navrhnúť výšku

paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť.

Pre Slovenskú republiku je výška paušálnej pokuty stanovená

na 939 000 EUR.

V priebehu legislatívneho procesu treba rešpektovať aj povinnosť

notifikácie niektorých návrhov zákonov na základe ustanovení právnych

aktov EÚ napr. smernice (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa

stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických

predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti,

rozhodnutie Rady 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa s Európskou

centrálnou bankou národnými orgánmi ohľadom návrhu právnych

prepisov, a to ešte pred schválením návrhu zákona (jeho neoznámenie

môže mať za následok jeho neplatnosť) Európskej komisii prípadne

Európskej centrálnej banke.

 Dokedy treba doručiť vypracovaný návrh zákona do národnej rady?

Návrh zákona možno podať do národnej rady kedykoľvek. Predseda

národnej rady zabezpečí bezodkladné zverejnenie návrhu zákona, ktorý

spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku na webovom sídle národnej

rady. Do programu najbližšej schôdze národnej rady však bude zaradený

len návrh zákona, ktorý spĺňa náležitosti a bol zverejnený na webovom

sídle národnej rady najmenej 15 dní pred začiatkom schôdze, na ktorej sa

uskutoční jeho prvé čítanie (§ 72 ods. 1 rokovacieho poriadku). Ak návrh

zákona nespĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku alebo podľa

legislatívnych

pravidiel,

predseda

národnej

rady

odporučí

navrhovateľovi zákona, aby nedostatky odstránil. Ak navrhovateľ zákona

s odporúčaním nesúhlasí, predloží predseda národnej rady svoje

odporúčanie spolu so stanoviskom navrhovateľa zákona na najbližšiu

schôdzu národnej rady, ktorá o nich rozhodne bez rozpravy (§ 70 ods. 1

rokovacieho poriadku).

12

LEGISLATÍVNY PROCES

najneskôr 15 dní pred

doručenie návrhu

zákona do NR SR

začiatkom schôdze

NR SR

Spôsob a náležitosti podávania materiálov, vrátane návrhov

zákonov, upravuje „Elektronická forma podávania a doručovania

materiálov Národnej rade SR“ (schválená uznesením Národnej rady

Slovenskej republiky č. 1146/2008 a upravené podľa zákona č. 399/2015

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov a uznesením národnej rady

č. 1169/2018 zo 16. mája 2018).

Dokument Elektronická forma

podávania a doručovania materiálov NR

SR je dostupný na webovom sídle NR SR

www.nrsr.sk v časti Dokumenty –

Základné dokumenty

 Kto rozhoduje o pridelení návrhu zákona jednotlivým výborom

národnej rady a o určení gestorského výboru?

O pridelení návrhu zákona výborom národnej rady a o určení

gestorského výboru rozhodujú poslanci hlasovaním na schôdzi národnej

rady v prvom čítaní na návrh predsedu národnej rady (návrh zákona sa

vždy pridelí Ústavnoprávnemu výboru NR SR). Každý poslanec však

v rámci rozpravy môže navrhnúť, aby návrh zákona bol pridelený aj iným

výborom alebo sa výbor môže uzniesť, že prerokuje návrh zákona, ktorý

mu nebol pridelený (§ 46 ods. 1 rokovacieho poriadku). Ak by sa národná

13

LEGISLATÍVNY PROCES

rada neuzniesla na žiadnom návrhu, postupuje sa podľa pôvodného

návrhu predsedu národnej rady (§ 74 ods. 3 rokovacieho poriadku).

Schvaľovací proces návrhu zákona

 Ako prebieha prvé čítanie o návrhu zákona?

prvé čítanie

Návrh zákona uvedie na schôdzi národnej rady jeho navrhovateľ. Po

ňom vystúpi spravodajca t. j. poslanec určený navrhnutým gestorským

výborom. Po jeho vystúpení prebehne všeobecná rozprava k návrhu

zákona, v rámci ktorej sa nemôžu predkladať pozmeňujúce a doplňujúce

návrhy. Poslanec môže len navrhnúť, aby sa návrh zákona vrátil

navrhovateľovi na dopracovanie alebo aby sa v rokovaní o návrhu zákona

nepokračovalo. O týchto návrhoch sa hlasuje po skončení rozpravy. Ak

takéto návrhy neboli prednesené alebo nezískali dostatočnú podporu na

schôdzi národnej rady, hlasuje sa o tom, že národná rada prerokuje návrh

zákona v druhom čítaní. Ak ani tento návrh nezíska dostatočnú podporu,

rokovanie o návrhu zákona sa končí a v rokovaní o návrhu zákona sa ďalej

nepokračuje (§ 73 rokovacieho poriadku). V prípade, že sa národná rada

rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne zároveň aj

o návrhu predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom

a určení gestorského výboru a určí lehotu na jeho prerokovanie v týchto

výboroch.

14

LEGISLATÍVNY PROCES

prvé čítanie

schôdza NR SR

uvedenie návrhu zákona navrhovateľom

úvodné slovo spravodajcu určeného

navrhnutým gestorským výborom

rozprava

hlasovanie, ktorým sa NR SR uznesie, že:

nebude pokračovať

v rokovaní o návrhu zákona

vráti návrh zákona

na dopracovanie

návrh zákona prerokuje v

druhom čítaní

pridelenie návrhu zákona výborom

určenie gestorského výboru

určenie lehôt na prerokovanie

15

LEGISLATÍVNY PROCES

 Ako prebieha druhé čítanie o návrhu zákona vo výboroch?

Výbory, ktorým bol v prvom čítaní na schôdzi národnej rady

pridelený návrh zákona, o ňom potom rokujú v druhom čítaní. Termíny

zasadania výborov a národnej rady sú orientačne určené

v Harmonograme schôdzí národnej rady. Schôdze výboru zvoláva a riadi

predseda výboru (§ 49 rokovacieho poriadku).

prvé čítanie

druhé čítanie

druhé čítanie vo výboroch NR SR

rokovanie vo výbore/výboroch

odôvodnenie návrhu zákona

navrhovateľom

vystúpenie spravodajcu

rozprava (právo člena výboru podať

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy)

hlasovanie o návrhoch z rozpravy

a o uznesení výboru

rokovanie gestorského výboru (sumarizuje stanoviská

výborov a vyjadruje svoje stanovisko/odporúčanie NR SR)

Schéma je zjednodušená. Bližšie podrobnosti sú uvedené v podrobnej Schéme

legislatívneho procesu v prílohe.

16

LEGISLATÍVNY PROCES

Návrh zákona odôvodňuje vo výboroch navrhovateľ. Ak ide

o vládny návrh, odôvodňuje ho člen vlády alebo vedúci ústredného

orgánu štátnej správy, ktorého tým vláda poverila. Iná osoba môže návrh

zákona odôvodniť len so súhlasom výboru. Ak je navrhovateľom výbor

národnej rady, skupina poslancov alebo poslanec, návrh zákona odôvodní

poverený poslanec alebo navrhujúci poslanec. Po odôvodnení návrhu

zákona navrhovateľom, vystúpi predsedom výboru navrhnutý

a výborom schválený spravodajca k návrhu zákona, ktorý informuje

výbor o vyjadreniach, posudkoch a informáciách podaných k návrhu

zákona a spravidla aj o písomne vyhotovenom stanovisku Odboru

legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „odbor legislatívy“) k návrhu zákona. Po jeho

vystúpení predseda výboru otvorí rozpravu, v rámci ktorej môžu členovia

výboru predniesť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu zákona,

ktoré podľa ustanovenia § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku musia byť

vyhotovené písomne a riadne sformulované; poslanci si môžu osvojiť aj

konkrétne legislatívno-technické návrhy zo stanoviska odboru

legislatívy.

Na schôdzi výboru sa môžu zúčastniť aj tí poslanci, ktorí nie sú

členmi výboru, nemajú však právo hlasovať; môžu predkladať svoje

stanovisko a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu zákona, o

ktorých sa môže hlasovať len vtedy, ak si ich osvojil niektorý z členov

výboru (§ 50 ods. 3 rokovacieho poriadku). Po skončení rozpravy

spravodajca navrhne spôsob hlasovania o podaných pozmeňujúcich a

doplňujúcich návrhoch (postupnosť a spôsob – spoločne alebo

samostatne, pričom zohľadní aj návrh ich navrhovateľa – § 37 ods. 3

rokovacieho poriadku) a navrhne aj znenie uznesenia výboru.

Na rokovanie vo výbore sa primerane použijú ustanovenia

upravujúce rokovanie na schôdzi národnej rady. Výbor sa môže uzniesť

rovnako ako v prvom čítaní na tom, že návrh sa má vrátiť na

dopracovanie navrhovateľovi zákona alebo aby sa v rokovaní o návrhu

zákona nepokračovalo. Ak nebol podaný takýto návrh, hlasuje sa o

17

LEGISLATÍVNY PROCES

podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a nakoniec o tom, či

výbor odporúča národnej rade návrh zákona schváliť. Ak takýto návrh

nezíska potrebný počet hlasov, neznamená to, že výbor neodporúča

národnej rade predložený návrh zákona schváliť. V takomto prípade sa

len vypracuje správa výboru o priebehu rokovania výboru, ktorá sa

doručí gestorskému výboru (§ 76 až 78 rokovacieho poriadku).

 Aká je úloha gestorského výboru?

Gestorský výbor najprv rokuje o návrhu zákona ako riadny výbor a

keď už bol návrh zákona prerokovaný vo všetkých výboroch, rokuje o

návrhu zákona opäť, ale už ako gestorský výbor. Na takomto rokovaní

sumarizuje stanoviská jednotlivých výborov k návrhu zákona a takisto

stanoviská tých poslancov, ktorí nie sú členmi žiadneho z výborov, ktoré

návrh zákona prerokovali (§ 50 ods. 2 rokovacieho poriadku). Gestorský

výbor vyjadruje svoje stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim

návrhom, vyjadruje, či ich odporúča alebo neodporúča národnej rade

prijať. Rovnako vyslovuje svoje odporúčanie aj k návrhu zákona ako

celku.

O rokovaní vyhotovuje spoločnú správu, ktorú schvaľuje uznesením.

Ak spoločná správa nezíska dostatočný počet hlasov, podáva spoločný

spravodajca národnej rade len informáciu o výsledkoch rokovania

výborov, pričom k jednotlivým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom

sa neuvádza odporúčanie gestorského výboru (§ 79 a 80 rokovacieho

poriadku). Spoločná správa (informácia) sa zverejňuje na webovom sídle

národnej rady (§ 81 ods. 1 a § 145 rokovacieho poriadku).

 Aká je úloha spoločného spravodajcu pri rokovaní návrhu zákona

na schôdzi národnej rady?

Spoločný spravodajca určený gestorským výborom navrhuje najmä

postup pri hlasovaní vo výbore a na schôdzi národnej rady. V prvom

čítaní uvádza návrhy na dopracovanie návrhu zákona, prípadne na

18

LEGISLATÍVNY PROCES

nepokračovanie v rokovaní o návrhu zákona, na prerokovanie návrhu

zákona v druhom čítaní, pridelenie návrhu zákona výborom a určenie

lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.

Spoločný spravodajca v druhom čítaní uvádza spoločnú správu

výborov (informáciu o výsledku rokovania výborov) a informuje

o prípadnom stanovisku vlády k poslaneckým návrhom, po skončení

rozpravy v druhom čítaní má právo sa k nej vyjadriť a upozorniť na súvis

medzi jednotlivými vystúpeniami, či súvis medzi podanými

pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Postup pri hlasovaní musí

navrhovať tak, aby neboli prijaté návrhy, ktoré sa navzájom vylučujú,

pričom základným pravidlom je, že najprv sa hlasuje o návrhoch

obsiahnutých v spoločnej správe (informácii o výsledku rokovania

výborov) a potom o návrhoch podaných v rozprave, a to v poradí,

v akom boli prednesené. K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom

predneseným v rozprave nezaujíma stanovisko; upozorní na ich súvislosť

s návrhom zákona a s návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov

(informácii o výsledku rokovania výborov).

Ak však bol v rozprave podaný návrh na dopracovanie, odloženie

rokovania o návrhu zákona alebo návrh nepokračovať v rokovaní, najprv

sa hlasuje o týchto návrhoch. Ďalším pravidlom pri hlasovaní je, že ak

návrh, ktorý bol schválený, vylučuje ďalší návrh, o tomto ďalšom návrhu

sa už nemôže dať hlasovať. Ak poslanec vylúčenie spochybní, národná

rada rozhodne bez rozpravy, či sa týmito návrhmi bude zaoberať (§ 37

ods. 1 rokovacieho poriadku). O jednotlivých pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhoch podaných v rozprave sa hlasuje v takom poradí,

v akom boli v rozprave podané.

Spoločný spravodajca navrhuje postup pri hlasovaní. Hlasovanie

o návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná najskôr po uplynutí

48 hodín od ich podania v rozprave. O skrátení lehoty rozhodne národná

rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný

19

LEGISLATÍVNY PROCES

spravodajca (§ 83 ods. 4 rokovacieho poriadku). Na návrh gestorského

výboru alebo spoločného spravodajcu národná rada môže rozhodnúť o

skrátení lehoty medzi doručením spoločnej správy (informácie o výsledku

rokovania výborov) poslancom a rokovaním o návrhu zákona v druhom

čítaní na schôdzi národnej rady (§ 81 ods. 2 rokovacieho poriadku),

o skrátení lehoty medzi druhým a tretím čítaním na schôdzi národnej

rady (§ 84 ods. 2 rokovacieho poriadku).

 Ako prebieha druhé čítanie o návrhu zákona na schôdzi národnej

rady?

Druhé čítanie sa začína vystúpením navrhovateľa, po ktorom vystúpi

spoločný spravodajca, ktorý prednesie spoločnú správu (informáciu

o výsledku rokovania výborov). V rámci rozpravy môžu poslanci

navrhnúť, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie alebo aby

sa rokovanie o návrhu zákona odložilo, prípadne aby sa v rokovaní

nepokračovalo. Takýto návrh môže iniciovať poslanec sám, bez podpory

ďalších poslancov. O týchto návrhoch sa po skončení rozpravy hlasuje

ako o prvých pred inými návrhmi, ktoré odzneli v rozprave. Ak však chce

poslanec

predniesť

pozmeňujúci

alebo

doplňujúci

návrh

k predloženému návrhu zákona, s takýmto návrhom musí vysloviť súhlas

aspoň 15 poslancov, čo vyjadria podpisom pod písomný a odôvodnený

pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Pozmeňujúce alebo doplňujúce

návrhy musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie

na webovom sídle národnej rady (§ 82 ods. 2) najneskôr bezprostredne

pred ich prednesením v rozprave.

Poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na

záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním

pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Začatie

prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho

alebo doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť

predsedajúcemu. Prednesený pozmeňujúci návrh musí byť zhodný s jeho

písomným vypracovaním (odovzdaný spoločnému spravodajcovi

20

LEGISLATÍVNY PROCES

a zamestnancovi Organizačného odboru na zverejnenie na webovom

sídle národnej rady). Ak do hlasovania o takomto pozmeňujúcom alebo

doplňujúcom návrhu niektorý z poslancov zoberie späť svoj súhlas

v dôsledku čoho nebude podpísaných aspoň 15 poslancov, o takomto

návrhu nemožno hlasovať (§ 82 ods. 2 rokovacieho poriadku).

prvé čítanie

druhé čítanie

druhé čítanie na schôdzi

NR SR

vystúpenie navrhovateľa

vystúpenie spoločného

spravodajcu

rozprava (právo 15 poslancov

podať pozmeňujúce a doplňujúce

návrhy)

hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy a z rozpravy

hlasovanie o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania

Schéma je zjednodušená. Bližšie podrobnosti sú uvedené v podrobnej Schéme

legislatívneho procesu v prílohe.

21

LEGISLATÍVNY PROCES

O návrhoch, ktoré rozširujú predložený návrh zákona, možno

hlasovať len v prípade, ak s nimi navrhovateľ vyjadril súhlas najneskôr

pred hlasovaním (§ 94 ods. 2 rokovacieho poriadku).

Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa

mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným

návrhom zákona (§ 94 ods. 3 rokovacieho poriadku).

Ak sa člen vlády ujme slova po skončení rozpravy v druhom čítaní,

ale pred hlasovaním, opäť sa otvára rozprava [(možno to uplatniť pri

vládnom aj pri poslaneckom návrhu zákona (§ 35 ods. 6 rokovacieho

poriadku)].

 Ako prebieha tretie čítanie a opakované druhé čítanie návrhu

zákona na schôdzi národnej rady?

prvé čítanie

druhé čítanie

tretie čítanie

Rozprava v treťom čítaní sa môže týkať len tých ustanovení návrhu

zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo

doplňujúce návrhy. Poslanec v rozprave môže navrhnúť len opravu

legislatívno-technických a jazykových chýb.

Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu

iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli

v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, a

návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30

poslancov (§ 85 ods. 3 rokovacieho poriadku). Ak je takýto návrh

schválený, v opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona

v znení doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

K tomuto zneniu možno ďalej predkladať nové pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy, na predloženie ktorých je potrebný súhlas najmenej

15 poslancov.

22

LEGISLATÍVNY PROCES

Na návrh predsedu národnej rady sa národná rada môže uzniesť na

tom, že návrh zákona sa opakovane prerokuje vo všetkých výboroch,

ktorým bol návrh zákona pridelený, alebo že o ňom bude rokovať

opakovane len gestorský výbor, alebo že sa opakovane bude rokovať

o ňom len na schôdzi národnej rady. Po skončení opakovaného druhého

čítania sa znova pristúpi k tretiemu čítaniu, na ktorého konci sa hlasuje

o návrhu zákona ako celku v znení dovtedy schválených pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhov. Ak návrh zákona v tomto hlasovaní získa

ustanovenú podporu, je zákon schválený (§ 84 až 86 rokovacieho

poriadku).

tretie čítanie na schôdzi

NR SR

rozprava

hlasovanie o návrhoch z rozpravy

hlasovanie o návrhu zákona ako o celku

NR SR schválila návrh

NR SR neschválila návrh

zákona

podpísanie zákona

Schéma je zjednodušená. Bližšie podrobnosti sú uvedené v podrobnej Schéme

legislatívneho procesu v prílohe.

Ak národná rada návrh zákona neschválila v ktoromkoľvek čítaní,

nový návrh možno v tej istej veci podať najskôr o 6 mesiacov odo dňa

neschválenia zákona (§ 96 ods. 3 rokovacieho poriadku) okrem prípadov

23

LEGISLATÍVNY PROCES

ak ide o návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona

na dopracovanie [ § 73 ods. 3 písm. a)], o návrh zákona o štátnom rozpočte

a návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje

národná rada, a ktoré sa opätovne predkladajú za podmienok podľa

osobitného zákona.

Navrhovateľ môže návrh zákona vziať pred jeho schválením

kedykoľvek späť; v treťom čítaní len so súhlasom národnej rady (§ 95

rokovacieho poriadku).

Ak navrhovateľ vzal späť návrh zákona schváleného v programe

schôdze národnej rady (§ 95 rokovacieho poriadku), nový návrh zákona

v tej istej veci možno zaradiť do programu schôdze národnej rady najskôr

o 6 mesiacov odo dňa jeho vzatia späť, ak národná rada na návrh

predsedu národnej rady nerozhodne bez rozpravy inak (§ 96 ods. 4

rokovacieho poriadku).

Ak sa počas schôdze národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe

podľa rokovacieho poriadku, v jednotlivých prípadoch rozhoduje

predsedajúci. Na návrh poslanca národná rada rozhodne bez rozpravy o

tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto

zákona až po predchádzajúcom stanovisku Ústavnoprávneho výboru NR

SR (§ 146 rokovacieho poriadku).

 Kto vyhotovuje čistopis schváleného zákona a overuje jeho

správnosť?

Čistopis, teda konečné znenie zákona v znení schválených

pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, vyhotovuje príslušný

zamestnanec odboru legislatívy. Správnosť tohto čistopisu potvrdzuje

svojím podpisom aj navrhovateľ zákona; ak ide o vládny návrh zákona,

je to zamestnanec príslušného ústredného orgánu štátnej správy, do

ktorého pôsobnosti patrí schválený zákon, a zamestnanec Úradu vlády

Slovenskej republiky. Ak ide o poslanecký návrh zákona, správnosť

24

LEGISLATÍVNY PROCES

čistopisu potvrdzuje svojím podpisom poslanec – navrhovateľ zákona,

prípadne poslanec poverený skupinou poslancov alebo výborom, ak

návrh zákona predkladá výbor.

Vyhotovený a podpismi overený čistopis je potrebné do troch dní od

schválenia zákona sprístupniť verejnosti jeho uverejnením na webovom

sídle národnej rady [§ 5 ods. 2 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o

slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o slobode informácií)].

 Kto podpisuje schválený zákon?

Schválený zákon – overený čistopis – podpisujú najvyšší ústavní

činitelia. Doručenie zabezpečujú príslušní zamestnanci odboru

legislatívy. Ako prvý ho podpisuje predseda národnej rady, potom

predseda vlády. Takto podpísaný zákon sa doručí prezidentovi

Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), ktorý môže v lehote 15 dní

od doručenia zákona vrátiť tento národnej rade s pripomienkami na

opätovné prerokovanie [čl. 102 ods. 1 písm. o) ústavy]. Ak prezident

v tejto lehote zákon nevráti, podpíše ho.

predseda

NR SR

schválený zákon –

predseda vlády

podpisovanie

SR

prezident SR

25

LEGISLATÍVNY PROCES

 Ako prebieha na schôdzi národnej rady rokovanie o zákone vrátenom

prezidentom?

Zákon vrátený prezidentom sa prerokuje opätovne vo výboroch

v druhom a v treťom čítaní. O konkrétnych výboroch, ktoré vrátený

zákon prerokujú, rozhoduje predseda národnej rady, ktorý určí aj lehotu,

dokedy výbory túto povinnosť majú. Rokovanie vo výboroch aj

na schôdzi národnej rady sa však môže týkať len pripomienok, ktoré sú

uvedené v rozhodnutí prezidenta, ak prezident nenavrhne neprijatie

celého zákona (§ 90 ods. 1 rokovacieho poriadku); nie je možné

predkladať nijaké iné pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Národná

rada však môže zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona vráteného

prezidentom vrátane ustanovení súvisiacich s účinnosťou zákona v

prípade, ak by mal zákon nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude vyhlásený

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (§ 90 ods. 1 rokovacieho

poriadku).

zákon vrátený prezidentom

rozhodnutie prededu NR SR o pridelení vráteného

zákona výborom, o určení gestorského výboru a o lehote

na prerokovanie

druhé čítanie

tretie čítanie

26

LEGISLATÍVNY PROCES

Pri hlasovaní o pripomienkach prezidenta, o pozmeňujúcich

návrhoch, ktorými sa mení ustanovenie o účinnosti a ustanovenia

súvisiace s účinnosťou zákona, a pri hlasovaní o zákone ako o celku je už

však potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov (čl. 84

ods. 3 ústavy). Ak národná rada po opätovnom prerokovaní schváli zákon

aj napriek pripomienkam prezidenta a prezident zákon nepodpíše, zákon

sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta (čl. 87 ods. 3 ústavy).

 Ako a prečo sa vyhlasuje zákon v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky?

Schválený zákon spolu s podpismi ústavných činiteľov zasiela na

vyhlásenie do Zbierky zákonov Slovenskej republiky vedúci Kancelárie

národnej rady. Vyhlásenie zákona v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky je potrebné na to, aby sa zákon stal platnou (čl. 87 ods. 4 ústavy)

a (neskôr aj) účinnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky

a tým sa stal pre všetkých, ktorých sa týka, záväzným (zákon č. 400/2015

Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Správnosť

vyhlásenia zákona, v podobe, v ktorej bude uverejnený v Zbierke

zákonov overuje príslušný zamestnanec odboru legislatívy, po kontrole

vypracovaného znenia.

 Kedy sú prípustné odchýlky od riadneho legislatívneho procesu?

Odchýlky od riadneho legislatívneho procesu sú možné

v nasledujúcich prípadoch.

trojpätinová väčšina

schválenie ústavného

všetkých poslancov

zákona

(aspoň 90 poslancov)

Na schválenie ústavného zákona (ústavy) je potrebný súhlas aspoň

trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov (čl. 84 ods. 4 ústavy). Rovnaké

27

LEGISLATÍVNY PROCES

kvórum je ustanovené aj na schválenie pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhov predložených k návrhu ústavného zákona (§ 37 ods. 2

rokovacieho poriadku).

nadpolovičná väčšina

schválenie zákona

vráteného prezidentom

všetkých poslancov

(aspoň 76 poslancov)

Zákon vrátený prezidentom sa prerokuje opätovne vo výboroch

v druhom a v treťom čítaní; predmetom prerokúvania sú len

pripomienky prezidenta, prípadne návrhy na zmenu ustanovenia o

účinnosti zákona vráteného prezidentom vrátane ustanovení súvisiacich

s účinnosťou zákona, ak by mal zákon nadobudnúť účinnosť skôr, ako

bude vyhlásený. O konkrétnych výboroch, ktoré vrátený zákon

prerokujú, rozhoduje predseda národnej rady, ktorý určí aj lehotu,

dokedy majú výbory túto povinnosť. Pri hlasovaní o pripomienkach

prezidenta, o pozmeňujúcich návrhoch, ktorými sa mení ustanovenie o

účinnosti a ustanovenia súvisiace s účinnosťou zákona, a pri hlasovaní

o zákone ako o celku je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých

poslancov (čl. 84 ods. 3 ústavy).

len na návrh vlády

za mimoriadnych okolností

skrátené legislatívne

konanie

nemusia sa dodržať

procesné lehoty

Pri skrátenom legislatívnom konaní platí len jedna odchýlka od

riadneho legislatívneho procesu a tou je, že pri prerokúvaní návrhu

zákona sa nemusia dodržať procesné lehoty stanovené rokovacím

poriadkom. Na skrátenom legislatívnom konaní sa môže národná rada

uzniesť len na návrh vlády za mimoriadnych okolností keď môže dôjsť

28

LEGISLATÍVNY PROCES

k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo

ak hrozia štátu značné hospodárske škody. O skrátenom legislatívnom

konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady

bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie

medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty

Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona (§

89 rokovacieho poriadku).

predkladá vláda najneskôr

do 15. októbra bežného

návrh zákona o štátnom

roka

rozpočte

rokovanie len v druhom a

treťom čítaní

Návrh zákona o štátnom rozpočte (o rozpočte verejnej správy)

predkladá vláda národnej rade najneskôr do 15. októbra bežného roka, ak

národná rada nerozhodne inak (§ 14 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov). Návrh zákona o štátnom rozpočte (o rozpočte

verejnej správy) sa prerokuje len v druhom a treťom čítaní (§ 87 ods. 2

rokovacieho poriadku); rokovanie je vždy verejné (§ 18 ods. 4 rokovacieho

poriadku). O návrhu zákona sa rokuje vo všetkých výboroch národnej

rady okrem Mandátového a imunitného výboru NR SR, Výboru NR SR

pre nezlučiteľnosť funkcií (§ 87 ods. 2 rokovacieho poriadku), Osobitného

kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej

služby, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu Vojenského

spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu

činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru NR SR na

preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Pri

rokovaní o tomto návrhu zákona nemožno predkladať návrhy na zmenu

a doplnenie iných zákonov (§ 87 ods. 3 rokovacieho poriadku).

29

LEGISLATÍVNY PROCES

NR SR vyslovuje súhlas

medzinárodná zmluva

rokovanie len v druhom a

treťom čítaní

Medzinárodná zmluva, pred ktorej ratifikáciou je potrebný súhlas

národnej rady, sa prerokuje iba v druhom a v treťom čítaní. Nie je možné

predkladať žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k textu zmluvy. V

druhom čítaní gestorský výbor v uznesení alebo spoločný spravodajca

najmä odporučí, či národná rada má, alebo nemá vysloviť

s medzinárodnou zmluvou súhlas. V treťom čítaní národná rada

rozhodne, či vyslovuje, alebo nevyslovuje s medzinárodnou zmluvou

súhlas. Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný

súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, resp. súhlas najmenej

trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov v závislosti od typu

medzinárodnej zmluvy (čl. 84 ods. 3 a 4 ústavy). Národná rada môže

rozhodnúť, že rokovanie o vyslovení súhlasu odkladá (§ 88 ods. 4

rokovacieho poriadku).

30

II.

POSLANECKÁ PRÁCA

Podanie návrhu zákona

 Ako má poslanec postupovať pri podaní návrhu zákona?

Návrh zákona podáva poslanec, skupina poslancov alebo výbor

(ďalej len „navrhovateľ“) v písomnej a v elektronickej forme. Navrhovateľ

je povinný zabezpečiť úplnú zhodu elektronickej formy podaného návrhu

s jeho písomnou formou.

podanie poslaneckého návrhu zákona

písomná

forma do podateľne

(2 podpísané výtlačky)

elektronická

forma

(material@nrsr.sk)

Navrhovateľ podáva návrh zákona najskôr v elektronickej forme

(zaslaním na e-mail: material@nrsr.sk), následne návrh zákona v písomnej

forme (dva podpísané výtlačky) so sprievodným listom do podateľne

kancelárie. Sprievodný list adresovaný predsedovi národnej rady musí

podpísať jeden z navrhovateľov. V liste treba uviesť presný názov návrhu

zákona predkladaného do legislatívneho procesu a tiež, kto z poslancov

uvedie návrh zákona na schôdzi národnej rady a v príslušných výboroch.

V elektronickej forme sa návrh zákona podáva zaslaním na e-mail:

material@nrsr.sk , príp. na CD alebo DVD nosiči. Formáty elektronických

dokumentov musia byť v súlade s výnosom Ministerstva financií SR

o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, a to .docx alebo

.xls. V prípade komprimácie je predpísaný formát .zip.

31

POSLANECKÁ PRÁCA

Návrh zákona musí obsahovať okrem náležitostí uvedených v časti I.

LEGISLATÍVNY PROCES aj vyjadrenie o predpokladaných finančných

dôsledkoch na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na

tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy

na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov (§ 33

ods. 1 a 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej

správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov). Navrhovatelia sú povinní rozpočtované dôsledky návrhov

zákonov vopred prerokovať s Ministerstvom financií SR a návrh zákona

elektronicky zaslať na e-mail: poslaneckenavrhy@mfsr.sk (telefón: 02/59 58 23

16). Následne ministerstvo k predloženému návrhu zákona zaujme

písomné stanovisko, ktoré doručí Organizačnému odboru, ako aj

navrhovateľovi.

sprievodný list

obal (vyhotovuje Organizačný odbor)

text v paragrafovom znení

poslanecký návrh

zákona

dôvodová správa

doložka zlučiteľnosti

stanovisko

Ministerstva financií SR

Návrh zákona má tieto časti: obal, text návrhu zákona s prípadnými

prílohami, ktoré sú jeho súčasťou, dôvodovú správu podľa § 68 ods. 3

rokovacieho poriadku (všeobecnú a osobitnú časť), a stanovisko

Ministerstva financií SR. V elektronickej forme je každá časť návrhu

samostatným súborom s príslušným názvom [čl. 7 ods. 3 písm. a) bod 1

publikácie Elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej

rade Slovenskej republiky].

32

POSLANECKÁ PRÁCA

najneskôr 15 dní

pred začiatkom schôdze NR SR

doručenie návrhu

zákona do NR SR

Aby bol návrh zákona zaradený na program najbližšej schôdze

národnej rady, je potrebné podať ho najneskôr 15 dní pred začiatkom

schôdze. Termíny podania návrhov zákonov sú vyznačené

v Harmonograme schôdzí národnej rady na príslušný rok. Termínom

doručenia je deň zverejnenia návrhu zákona na webovom sídle Národnej

rady SR.

 Kde možno nájsť informáciu o aktuálnom štádiu rokovania

o návrhu zákona?

Informáciu je možné nájsť na webovom sídle www.nrsr.sk v časti

Zákony – Vyhľadávanie v návrhoch zákonov. Návrh zákona sa dá

vyhľadať podľa viacerých kritérií, napr. podľa čísla parlamentnej tlače,

názvu zákona, predkladateľa, kategórie a pod.

Vyhľadávanie v návrhoch zákonov je dostupné

na webovom sídle NR SR www.nrsr.sk v časti

Zákony – Vyhľadávanie v návrhoch zákonov

Doručovanie materiálov

 Akým spôsobom budú doručované poslancom parlamentné tlače

a všetky dokumenty potrebné na rokovanie národnej rady?

V písomnej forme sa poslancom materiály nedoručujú. Organizačný

odbor po doručení materiálu zabezpečí jeho zverejnenie na webovom

sídle NR SR.

33

POSLANECKÁ PRÁCA

O všetkých doručených materiáloch je poslanec priebežne

informovaný na webovom sídle www.nrsr.sk v časti Dokumenty –

Parlamentné tlače – Materiály doručené NR SR.

Poslanec nájde parlamentné tlače na webovom sídle www.nrsr.sk

v časti Schôdze – Parlamentné tlače (§ 145 rokovacieho poriadku).

Vyhľadať ich možno podľa viacerých kritérií: podľa typu tlače, názvu,

čísla parlamentnej tlače a pod.

Parlamentné tlače (dokumenty doručené NR SR

na prerokovanie) sú dostupné na webovom sídle

NR SR www.nrsr.sk v časti Schôdze – Parlamentné

tlače

Podrobné informácie nájde poslanec v publikácii Elektronická forma

podávania a doručovania materiálov Národnej rade Slovenskej republiky.

Otázky a interpelácie

 Kedy je hodina otázok a ako položiť otázku?

Ak je rokovacím dňom schôdze národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy

do jej programu hodina otázok so začiatkom o 14.00 hod. V prípade, ak je

prvým rokovacím dňom štvrtok, hodina otázok sa nezaradí (§ 24 a § 131

o rokovacom poriadku NR SR), taktiež nie je na programe schôdze

zvolanej na žiadosť poslancov.

Na hodine otázok odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor

a predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR na otázky, ktoré písomne

položili poslanci do 12.00 hod. v stredu, deň pred rokovaním o

tomto bode programu.

34

POSLANECKÁ PRÁCA

podanie

(stručnej)

otázky do

12.00 hod.

v stredu

HODINA OTÁZOK

rokovací deň schôdze národnej rady štvrtok 14.00 hod.

predseda

generálny

prokurátor

Najvyššieho

kontrolného

úradu SR

členovia vlády

Otázka na hodinu otázok sa podáva na formulári, ktorý možno nájsť

na prezencii pred rokovacou sálou a na webovom sídle www.nrsr.sk

v časti Schôdze – Hodina otázok – Formulár, čo umožňuje poslancovi

priamo vypísať otázku na hodinu otázok, vyhľadať a doplniť adresáta

otázky a následne otázku elektronicky odoslať a zároveň ju vytlačiť

a podpísanú odovzdať na prezencii pred rokovacou sálou najneskôr do