1
Externá príloha č. 1
Informatizácia 2.0
revízia výdavkov
Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu
Zverejnené v marci 2020
2
Jedným zo zadaní projektu Hodnota za peniaze je revízia výdavkov verejnej správy. Tento materiál Ministerstva financií SR a Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu je hodnotením výdavkov na informatizáciu. Predstavuje aktualizáciu záverečnej správy revízie výdavkov na informatizáciu zverejnenej v októbri 2016. Hodnotenie pripravili za Útvar hodnoty za peniaze MF SR Štefan Kišš, Juraj Mach, Martin Kmeťko a Martin Krok a za ÚPVII SR Jaroslav Kmeť, Vladimír Sedláček a Martin Bezek.
Poďakovanie
Za hodnotné návrhy a pripomienky počas prípravy správy ďakujeme Patrikovi Krauspemu (ÚPVII SR), Richardovi Hrabčákovi a Petrovi Vilimovi (Inštitút digitálnych a rozvojových politík UPVII), Jánovi Hargašovi, Ľuborovi Illekovi, Jánovi Suchalovi a Petrovi Kulichovi (Slovensko.Digital) a Vladimírovi Bednárovi.
Chyby a opomenutia zostávajú zodpovednosťou autorov.
3
Obsah
4
1.Úvod a zhrnutie
Výsledky Slovenskej informatizácie sa zlepšujú, potenciál digitalizácie verejnej správy však nie je plne využitý. Skóre DESI, ktoré monitoruje pokrok digitálnej konkurencieschopnosti krajín EÚ, sa od roku 2016 zvyšuje. Rozdiel skóre voči priemeru sa výraznejšie nemení, Slovensku patrí 21. priečka z 28 posudzovaných krajín. Najvýraznejší posun je v oblasti digitálnych verejných služieb. Podľa DESI sa zvyšuje počet služieb verejnej správy poskytovaných online. Miera ich používania však rastie najmä medzi podnikateľmi, medzi občanmi klesá. Do budúcnosti je tak cieľom okrem ďalšej digitalizácie aj zlepšenie monitoringu a využívania služieb.
Rastúce výdavky na štátne IT zvyšujú tlak na efektívnosť informatizácie. V rokoch 2016-19 boli priemerné ročné výdavky na IT 488 mil. eur, na roky 2020-22 je priemerná očakávaná a rozpočtovaná výška 703 mil. eur. Najväčšou rozpočtovou položkou výdavky na prevádzku systémov, ktoré v roku 2019 dosiahli 337 mil. eur. Zatiaľ čo veľké investície do štátneho IT a budovanie systémov z veľkej časti financované zo zdrojov EÚ, prevádzka je financovaná zo štátneho rozpočtu (ŠR).
Zlepšenie hodnoty za peniaze vyžaduje implementáciu opatrení zo strategických dokumentov. Národná koncepcia riadenia informatizácie verejnej správy (NKIVS) definuje 12 strategických cieľov a 10 priorít. Zo 46 merateľných ukazovateľov, ktoré NKIVS definuje na sledovanie pokroku, sa v správe o jej plnení z roku 2018 hodnotiť 21 z nich. Dosiahnutie cieľovej hodnoty je najmenej pri 13 rizikové. Z pohľadu strategických cieľov je priorita posilnenie interných kapacít a zameranie sa nie len na nové projekty, ale aj efektívnu prevádzku IT. Z technických priorít je to lepšia správa a výmena údajov a využívanie centrálnych spoločných modulov. Čiastočný posun je vidieť pri znižovaní počtu papierových potvrdení, ktoré občania povinní nosiť na úrady (princíp 1x a dosť). V rámci prvej a druhej vlny boja proti byrokracii nie je nutné nosiť 14 potvrdení alebo výpisov a v rámci tretej vlny sa plánuje ďalších 81.
Jednotlivé investičné projekty lepšie pripravené. Vďaka aktualizovanej metodike majú nové investičné projekty jednotný štandard na štúdiu uskutočniteľnosti a ekonomickú analýzu, detailnejšie rozpočty a expertné odhady prínosov nahradené meraniami. Pozitívom aj v porovnaní so zahraničím je zverejňovanie štúdií uskutočniteľnosti pri projektoch spolufinancovaných zo zdrojov EÚ. Revízia navrhuje posilnenie rámca na prípravu projektov v skoršej fáze projektového zámeru a pilotného riešenia. To zároveň umožní zjednodušiť prípravu a schvaľovanie štúdií uskutočniteľnosti. Pre prípravu projektov definuje päť princípov, ktoré prinesú lacnejšie riešenia a jednoduchšiu implementáciu. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) by mal vytvoriť metodiky pre agilné obstarávanie a vývoj, ktoré zjednodušia prechod od veľkých projektov ku priebežnému zlepšovaniu IT služieb a zvýšia prínosy informatizácie pre používateľov.
Priestor na zlepšenie je pri výbere a prioritizácii investičných projektov. Pri projektoch z fondov na schválenie postačuje súlad s cieľmi operačného programu, cieľmi a architektonickými princípmi NKIVS a pomer prínosov a nákladov vyšší ako jeden, pri financovaní zo štátneho rozpočtu požiadavky ešte nižšie. Vyberať projekty podľa priority je
1 https://stopbyrokracii.sk/potvrdenia-a-vypisy/
5
pritom nevyhnutné nielen pre zvýšenie hodnoty za peniaze, ale aj pre efektívne fungovanie štátneho IT. Existujúci zásobník projektov je tak potrebné doplniť o harmonogram prípravy podľa priority a zosúladiť s rozpočtovými možnosťami. Zásobník sa zároveň rozšíri o všetky plánované investície, nie len projekty z EÚ fondov.
Dosiahnuté výsledky v informatizácii je nevyhnutné pretaviť do fungovania štátu a verejne odpočtovať. Digitalizácia verejnej správy umožní v najbližších 10 rokoch ušetriť čas úradníkov v hodnote 100 mil. eur (ekvivalent 4 690 FTE). Prínosy pre občanov a úspory na strane štátu by sa mali merať na základe skutočných údajov z informačných systémov. Transparentné sledovanie už teraz do veľkej miery umožňujú funkcionality portálu MetaIS.
V strednodobom horizonte môžu byť IT výdavky znížené o 48-95 mil. eur bez dopadu na kvalitu podporovaných biznis služieb. Zahraničná prax ukazuje, že zavedenie analytického sledovania IT výdavkov a manažérskej zodpovednosti za ich výšku (IT finančné riadenie) pomáha do 2-4 rokov od implementácie znížiť výdavky o 10-20 % (48-95 mil. eur) bez dopadu na kvalitu podporovaných biznis služieb. Lepšie sledovanie IT výdavkov v jednotnej štruktúre umožní ich porovnanie medzi úradmi aj medzinárodne. Zavedenie manažérskej zodpovednosti za ich výšku je mechanizmus, ako preniesť identifikovanú úsporu do rozpočtu.
Implementáciou čiastkových opatrení je možné znížiť IT výdavky v najbližších rokoch o 34,2-70,4 mil. eur. IT finančné riadenie je strednodobý nástroj na zavedenie systematického riadenia IT výdavkov. Počas jeho zavádzania je možné v najbližších rokoch implementovať ďalšie opatrenia na znižovanie výdavkov s efektom v najbližších rokoch. Najmä stanovenie cenových limitov na nákup tovarov a služieb a prehodnotenie zmlúv na prevádzku a rozvoj informačných systémov.
Dosiahnutie niektorých úspor je podmienené vynaložením kapitálových investícií na vybraných kľúčových rezortoch, ktoré bude potrebné v rámci prípravy programového rozpočtu aj zo strany Ministerstva financií a ÚPVII prioritizovať. Konkrétne ide o centralizáciu podporných činností, ktorá je podmienená vhodnou infraštruktúrou (tenký klient, pripojenie, SW vybavenie pre IT oddelenia). Ďalej aj úspory z efektívnej prevádzky vládneho cloudu v časti migrácie do vládneho cloudu môžu nastať po zrealizovaní migrácie informačných systémov (väčšina systémov nie je cloud ready a je nutná ich úprava na aplikačnej úrovni). Revízia však obsahuje mnohé úspory podmienené organizačno-procesnými zmenami, ktoré je možné zaviesť jednoduchšie a v kratšom čase.
Tabuľka 1: Predpokladaná úspora IT nákladov podľa prioritných oblastí
Číslo
Priorita
Úspora
6.1
Zavedenie IT finančného riadenia
48-95 mil. eur
6.2
Benchmarking – cenové limity pre tovary a služby
7,1 – 30,3 mil. eur
6.3
Nastavenie správnej úrovne SLA
6.4
Riadiť a vyhodnocovať ekonomickú efektívnosť zmenových požiadaviek
Úspora bude vyčíslená pri hodnotení zmlúv
6.5
Bezpečnosť
Kvantifikácia po vyčíslení výdavkov na bezpečnosť
6.6
Nákup softvérových licencií
5,2-5,6 mil. eur
6.7
Centralizácia podporných činností
1,6-3,0 mil. eur
6.8
Zmena modelu nákupu telekomunikačných služieb
1,5-4,4 mil. eur
6
6.9
Efektívna prevádzka vládneho cloudu
18,8-27,1 mil. eur2
Významný potenciál pre zlepšenia výsledkov aj znižovanie nákladov predstavuje budovanie interných kapacít. Štát často nakupuje aj tie IT služby, ktoré je možné pri nižších nákladoch realizovať internými kapacitami v rovnakej kvalite. Na vývoj softvéru v projektoch OP II plánuje štát počas najbližších 2 rokov najať 585 externistov za 202 mil. eur. Nie všetky činnosti je možné a efektívne vykonávať interne, istá miera outsourcingu vo verejnom IT je bežná. Avšak kým v zahraničí3 je outsourcing celkovo na úrovni 30% (podiel sa líši v závislosti od aktivity), v OPII projektoch byť internými kapacitami dodaných len 6 % prác. Budovaním interných kapacít nezískava štát len priamu úsporu nákladov, ale aj lepšiu znalosť vlastných procesov a informačných systémov. To v budúcnosti umožňuje vykonávať časť prevádzky interne a lepšie odhadovať ceny externe prácnosť a ceny externe objednávaných služieb, najmä pri zmenových požiadavkách.
2 Cieľ podľa NKIVS a štúdii uskutočniteľnosti rozšírenia kapacity vládneho cloudu v DC Tajov a DC Kopčianska
3 Gartner IT Key Metrics Data 2018 - Government industry, NSW Government ICT Metrics Report 2016–17
7
2.Výsledky informatizácie
Výsledky Slovenskej informatizácie sa zlepšujú, v medzinárodnom zaostávajú za priemerom EÚ. Od prijatia Revízie na informatizáciu v roku 2016 sa zlepšilo skóre DESI4 vo všetkých meraných ukazovateľoch, napriek tomu zaostávajú výsledky informatizácie za priemerom a pozícia Slovenska sa v porovnaní s inými krajinami nezlepšuje. Podľa indexu DESI je Slovensko v roku 2019 na 21. priečke z 28 posudzovaných krajín. Výraznejší posun nastal v oblasti hodnotenia digitálnych a verejných služieb, celkový výsledok je stále za priemerom EÚ. Podpriemerné výsledky dosahuje Slovenská informatizácia aj podľa tzv. „eGovernment benchmark5“, ktorý radí Slovensko medzi krajiny s nekonsolidovanou elektronickou verejnou správou. Tie dosahujú nižšiu úroveň digitalizácie, majú nižší počet používateľov online služieb a zatiaľ nevyužili príležitosti v oblasti IKT.
Graf 1: Vývoj DESI skóre a relatívna výkonnosť podľa oblastí
0,0
10,0
20,0
30,0
40,0
50,0
60,0
2016
2017
2018
2019
DESI Skóre SK
DESI Skóre EÚ
0%
20%
40%
60%
80%
100%
120%
1. Pripojenie na internet
2. Ľudský kapitál
3. Využívanie internetových služieb
4. Integrácia digitálnych technológií
5. Digitálne verejné služby
SK 2016
SK 2019
Zdroj: Digital Economy and Society Index (2019), Spracovanie ÚHP
Podľa hodnotenia NKIVS zaostávajú výsledky dosiahnuté v informatizácii za ambíciami. Informácia o plnení NKIVS poskytuje opis stavu IT, bez hodnotenia dosiahnutých výsledkov a formulovania priorít. Ambície a ciele pre informatizáciu definované v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy6, ich dosiahnutie je každoročne odpočtované v „Informácii o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky (NKIVS)“7. Dokument poskytuje kvalitatívny opis stavu informatizácie a uskutočnených krokov, nedefinuje odporúčania na dosiahnutie cieľového stavu.
Výsledky implementácie NKIVS nie viditeľné na dátach. Zo 46 merateľných ukazovateľov je len pre 21 dostupná aspoň hodnota v roku 2018 a cieľová hodnota. Jej dosiahnutie je najmenej pri 13 z nich rizikové, hodnota nameraná v roku 2018 výrazne zaostáva za cieľovou hodnotou na rok 2020. Väčšina ukazovateľov v NKIVS nespĺňa požiadavky na výkonnostné ukazovatele, podľa ktorých je možné vyhodnocovať posun a riadiť rozvoj.
Opatrenia na zlepšenie riadenia informatizácie neboli implementované v potrebnej miere. V NKIVS definované strategické opatrenia potrebné na zlepšenie riadenia informatizácie zavedenie koncepčného centrálneho riadenia verejného IT na strategickej úrovni, úrovni realizácie zmien a sledovania výkonnosti IT, posilňovanie interných kapacít, alebo zdieľanie najlepších praktík zo zahraničia. Výsledkom byť transparentný a otvorený
8
mechanizmus riadenia, ktorý umožní kontinuálne zlepšovanie a zavádzanie inovácií v súlade s princípmi „Hodnota za peniaze“. Okrem iného je podľa NKIVS potrebné zaviesť agilné riadenie projektov a verejné testovanie prototypov. Podľa výsledkových ukazovateľov z informácie o plnení NKIVS nie opatrenia potrebné na zlepšenie riadenia implementované v potrebnej miere a výsledky zaostávajú za stanovenými cieľovými hodnotami.
Nutné je však spomenúť pokrok v centralizácií IT prostredníctvom zákona č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiach verejnej správy v ktorom sa stanovili vzťahy medzi orgánomo vedenia (Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu) a orgánmi riadenia (orgány verejnej moci) a špecificky ich pozícia správcov IT. Zaviedlo sa verejné pripomienkovanie IT projektov financovaných z EÚ prostriedkov. Otvorenosť IT projektov výrazne narastá verejnou častou Metainformačného systému verejnej správy v ktorej evidované IT projekty financované z EÚ prostriedkov vrátane štúdie uskutočniteľnosti. Tieto pravidlá je nutné aplikovať na všetky projekty financované aj z iných verejných prostriedkov.
Tabuľka 2: Merateľné ukazovatele pre cieľ „Zlepšenie governance verejného IT“
Ukazovateľ
Hodnota2017
Hodnota2018
Cieľová hodnota
Podiel systémov využívajúcich Open source SW
40.0%
Podiel verejných obstarávaní s otvorenou súťažou (nie priame rokovacie konanie)
70.8%
89.5%
95.0%
Podiel projektov v hodnote nižšej ako 5 miliónov eur
42.0%
32.0%
75.0%
Podiel projektov, ktoré prešli nezávislým posúdením hodnoty za peniaze
100.0%
100.0%
100.0%
Podiel projektov riadených agilne
70.0%
Podiel inštitúcií verejnej správy prevádzkujúcich ISVS, ktoré majú namodelované informačné prostredie v enterprise-architektúre
20.8%
37.5%
80.0%
Podiel elektronických služieb verejnej správy, ktoré sú pravidelne monitorované a pre ktoré sa sleduje spätná väzba
57.4%
82.6%
90.0%
Zdroj: Informácia o plnení NKIVS, Spracovanie ÚHP
Digitálne služby štátu využívalo v roku 2018 minimálne o 18 % ľudí menej, ako bolo plánované v štúdii uskutočniteľnosti. Štúdia uskutočniteľnosti ústredného portálu verejnej správy8 odhadovala, že v roku 2018 bude elektronické služby štátu využívať 1,7 mil. ľudí. Podľa počtu BOK vydaných k eID mohlo elektronické podania realizovať najviac 1,4 mil. ľudí. Reálny počet používateľov môže byť nižší. Bezpečnostný osobný kód (BOK), ktorý spolu s eID slúži na potvrdenie totožnosti pri elektronickej komunikácii, je vydávaný automaticky a je predpokladom pre využitie elektronických služieb. Údaje o reálnom počte občanov, ktorí využili elektronické služby nie sú dostupné.
Pozitívnym trendom je postupné uplatňovanie princípu 1x a dosť v praxi a online sledovanie výsledkov. Celkové prínosy a náklady však nie kvôli odhadom a neúplným podkladom overiteľné. Jedným z nástrojov na zvyšovanie hodnoty elektronických služieb pre občanov a podnikateľov je v NKIVS definovaný princíp „jedenkrát a dosť“. Orgány verejnej správy nemajú pri poskytovaní služieb občanom alebo podnikateľom požadovať údaje, ktorými verejná správa disponuje. Pôvodná ambícia bola zaviesť princíp vo všetkých konaniach do konca roka 2018.
V praxi je princíp „jedenkrát a dosť“ uplatňovaný postupne. Vo viacerých kolách legislatívneho procesu bola zavedená povinnosť nežiadať od občanov a podnikateľov 21 výpisov alebo potvrdení. Potrebné informácie získavajú zamestnanci verejnej správy.
9
Podľa doložiek vplyvov na rozpočet verejnej správy majú výdavky spojené s odstraňovaním papierových výpisov a potvrdení do roku 2022 dosiahnuť 18,4 mil. eur s DPH. Výdavky nemusia byť úplné. Pri prvom kole rušenia povinnosti predkladať papierové výpisy boli do doložky vplyvov zahrnuté len personálne náklady a výpadok príjmov na správaných poplatkoch. Výdavky spojené s IS alebo integračných rozhraní neboli v doložke kvôli prebiehajúcej analýze zahrnuté. V ďalších kolách tvoria výdavky na úpravy IS a integrácií zásadnú časť celkového dopadu na rozpočet, ich výška nie je overiteľná.
Prínosy občana z úspory času, cestovných nákladov a poplatkov za výpisy dosiahli v roku 2019 podľa online monitoringu9 hodnotu 6,9 mil. eur. Prínosy jednotlivých podaní kvantifikované v doložkách vplyvov, ktoré boli spracované pri predkladaní legislatívnych zámerov. Údaje o počte podaní a výške poplatkov vychádzajú zo štatistík úradov a monitoringu systémov. Údaje o úspore času a cestovných nákladov, ktoré použité aj v online monitoringu, sú expertným odhadom, ktorý nie je možné overiť.
3.Výdavky a rozpočet
Celková výška IT výdavkov dlhodobo rastie, na roky 2020-22 rozpočtované v priemernej výške 703 mil. eur. Dlhodobo najväčšou položkou prevádzkové náklady financované zo štátneho rozpočtu, ktoré sa medzi rokmi 2016 a 2019 zdvojnásobili zo 170 mil. eur na 337 mil. eur. Od roku 2019 je očakávaný skokový nárast výdavkov v dôsledku realizácie projektov spolufinancovaných zo zdrojov EÚ. Graf 2: Vývoj celkových výdavkov na informatizáciu (mil. eur)
16
144
130
129
132
179
205
215
406
113
45
25
25
145
289
184
92
85
96
114
167
163
102
165
149
55
64
71
159
191
164
182
189
170
282
322
337
304
297
296
402
468
482
524
777
457
443
526
527
649
781
680
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
2011S
2012S
2013S
2014S
2015S
2016S
2017S
2018S
2019S
2020R
2021R
2022R
ŠR OPEX
ŠR CAPEX
Zdroj: RIS, Spracovanie ÚHP
Odhad potrebných IT výdavkov pripravuje správca kapitoly, kontroluje ÚPVII a finalizuje MF SR. Do prípravy IT rozpočtu je zapojený správca rozpočtovej kapitoly, gestor medzirezortného programu 0EK (ÚPVII) a MF SR. Správca kapitoly rozpisuje plánované výdavky podľa štruktúry definovanej v medzirezortnom programe (bežné a kapitálové výdavky, IT výdavky a projekty, prvky), k návrhu spracováva stanovisko gestor. Stanovisko k rozpisu rozpočtu je podkladom pre rokovania MF SR so zástupcami rozpočtových kapitol.
Od roku 2017 je na rozpočtovanie IT výdavkov vytvorený samostatný medzirezortný program 0EK. Informačné systémy s ročnými výdavkami do 100 tis. eur a náklady na podpornú infraštruktúru rozpočtované na jednom z 3 všeobecných prvkov, systémy s ročnými výdavkami nad 100 tis. eur majú byť rozpočtované samostatne. Na rozpočtových kapitolách, ktoré tvoria 90 % IT výdavkov, metodické pokyny k 0EK dodržované na úrovni delenia výdavkov podľa všeobecných kategórii. S výnimkou 2 rozpočtových kapitol je v priemere 76 % IT výdavkov rozpočtovaných len na tejto úrovni, bez priradenia ku konkrétnym informačným
10
systémom. Nákladové údaje dostupné pre 144 IS, v MetaIS je evidovaných 2583 prevádzkovaných IS10. Cieľom je evidovať údaje pre systémy, ktoré tvoria aspoň 80 % celkových IT výdavkov.
Kompetencie ÚPVII pri hodnotení IT výdavkov nedostatočné. Výška schválených IT výdavkov na príslušný rok je záväzná. Metodika 0EK ukladá správcom rozpočtových kapitol povinnosť nahlasovať zmeny v IT výdavkoch do 200 tis. eur ÚPVII, výdavky nad 200 tis. eur je možné realizovať len s ich stanoviskom. Detailnú dokumentáciu v súlade s metodikou na prípravu IT investícií tak môže ÚPVII vyžadovať len pri IT výdavkoch, ktorých realizácia vyžaduje presun prostriedkov rozpočtovým opatrením MF SR. Plánované výdavky, ktoré zahrnuté v rozpočte na začiatku roka a ktorých výška neprekročí 10 mil. eur s DPH, nepodliehajú rovnakej kontrole.
11
Graf 3: Riadenie zmien v IT výdavkoch (pravidlá pre bežné a kapitálové výdavky rovnaké)
Zdroj: Metodický pokyn 0EK, Spracovanie ÚHP
Plánovaná výška investičných aj prevádzkových IT výdavkov sa dlhodobo výrazne odlišuje od skutočnosti. Prevádzkové IT výdavky na začiatku roka dlhodobo podhodnotené, od roku 2016 o 25-45%. Pozitívnym signálom je postupné spresňovanie rozpočtového odhadu. Plánovaná výška investičných výdavkov sa na začiatku roka odlišuje od skutočného čerpania na konci roka niekoľkonásobne. Najväčší zdroj nepresnosti pri plánovaní výšky IT investícií je schopnosť dokončovať plánované projekty načas. Dlhodobo je menej ako 30 % investičného rozpočtu vyčerpaného podľa plánu, zvyšná časť zdrojov sa prenáša do ďalších rokov. Čo najpresnejší odhad rozpočtu na objektívne potreby je nutným predpokladom pre efektívne riadenie.
Graf 4: Rozpis a čerpanie prevádzkových (vľavo) a investičných (vpravo) IT výdavkov (mil. eur)
13 832 090
37 008 340
18 456 790
1 522 904
1 953 432
112 839 600
184 048 900
140 547 400
164 261 000
201 467 700
275 068 300
237 860 100
314 243 500
263 071 400
322 757 400
116
203
144
205
206
301
243
322
269
334
0
100
200
300
400
500
600
0%
20%
40%
60%
80%
100%
Rozpis2015
Čerpanie
Rozpis2016
Čerpanie
Rozpis2017
Čerpanie
Rozpis2018
Čerpanie
Rozpis2019
November
EÚ+SF
ŠR
Iné
182 579 900
350 068 500
1 663 660
75 526 720
138 242 900
23 133 480
22 877 870
15 033 270
207 426 200
41 577 570
166 473 800
31 597 920
166 036 700
51 127 620
106 533 500
45 802 410
166 333 700
60 760 820
168 792 200
225
520
34
244
191
132
46
192
76
378
0
100
200
300
400
500
600
0%
20%
40%
60%
80%
100%
120%
140%
160%
Rozpis2015
Čerpanie
Rozpis2016
Čerpanie
Rozpis2017
Čerpanie
Rozpis2018
Čerpanie
Rozpis2019
November
EÚ+SF
ŠR
Iné
Zdroje z minulých rokov
Millions
Zdroj: RIS,Spracovanie ÚHP
Ekonomická klasifikácia neposkytuje údaje potrebné pre analýzu efektivity IT výdavkov. Štruktúra programového rozpočtovania umožňuje sledovať IT výdavky na báze ekonomickej klasifikácie. Celková výška nákladov a ich porovnanie podľa ekonomickej klasifikácie (napr. náklady na podanie alebo zamestnanca) vhodným prvotným identifikátorom neefektivity. Bez dodatočnej vrstvy údajov (napr. na báze štandardizovaných služieb) však nie je možné údaje porovnať v rámci štátu alebo medzinárodne a identifikovať konkrétne príležitosti na
12
zlepšenie, ktoré je potrebné adresovať alebo analyzovať alebo aký dopad na IT výdavky bude mať úprava podporovaných biznis služieb.
Jednotným informačným miestom o nákladovosti a využití elektronických služieb štátu byť MetaIS, kvalita a dôveryhodnosť zberaných údajov je nízka. V MetaIS je definovaných 1668 koncových elektronických služieb ku ktorým môže byť sledovaná početnosť využitia, iná ako 0 hodnota je vyplnená pri 249 z nich (15 %).
4.Stratégia riadenia informatizácie
Strategické ciele a rámec riadenia informatizácie definované v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy (NKIVS)11 a nadväzujúcich dokumentoch. NKIVS je hlavným strategickým dokumentom, ktorý definuje smerovanie informatizácie na roky 2016-20. Definuje 12 strategických cieľov informatizácie, ktoré delí do 10 prioritných oblastí. Ku každému strategickému cieľu priradené 2 výsledkové merateľné ukazovatele na sledovanie dosiahnutého pokroku, s výnimkou cieľa „Zlepšenie governance verejného IT“ aj so súčasnými a cieľovými hodnotami. Celkovo je v NKIVS definovaných 65 merateľných ukazovateľov rozdelených medzi výsledkové a výstupové, kvalitatívne (napr. spokojnosť používateľov s e-Governmentom) aj finančné (napr. zníženie prevádzkových a obstarávacích nákladov ISVS). Prechod zo súčasného do cieľového stavu je pre jednotlivé oblasti opísaný vo všeobecnom akčnom pláne NKIVS, vrátane úlohy spracovať detailný akčný plán informatizácie verejnej správy na roky 2016-20.
Tabuľka 3: Strategické ciele a priority NKIVS
Cieľ/Priorita
Multikanálový prístup
Interakcia s verejnou správou
Integrácia a Orchestrácia
Rozvoj agendových IS
Centrálne spoločné bloky
Riadenie údajov a big data
Otvorené údaje
Vládny cloud
Komunikačná infraštruktúra
Kybernetická bezpečnosť
Zvýšime kvalitu, štandard a dostupnosť e-služieb pre občanov
X
X
X
X
X
X
Zvýšime pokrytie širokopásmovým internetom
X
Zlepšime digitálne zručnosti a inklúziu znevýhodnených jednotlivcov do digitálneho trhu
X
X
Zvýšime kvalitu, štandard a dostupnosť e-služieb pre podnikateľov
X
X
X
X
X
X
Zvýšime inovačnú kapacitu najmä malých a stredných podnikateľov v digitálnej ekonomike
X
X
Zlepšíme dostupnosť údajov verejnej správy vo forme otvorených údajov
X
X
Zlepšíme výkonnosť verejnej správy vďaka nasadeniu moderných informačných technológií
X
X
X
X
X
Zlepšíme využívanie údajov a znalostí v rozhodovacích procesoch vo verejnej správe
X
X
X
Racionalizujeme prevádzku informačných systémov pomocou vládneho cloudu
X
X
Zlepšíme „governance“ verejného IT
Y
Y
Y
Y
Y
Y
Y
Y
Y
Y
Zvýšime ochranu kybernetického priestoru
X
Zlepšíme bezpečnosť údajov a transakcií vo verejnej správe
X
Zdroj: NKIVS, Spracovanie ÚHP
13
Mieru naplnenia cieľov každoročne hodnotí správa o plnení NKIVS12. Chýba zhodnotenie dosiahnutého pokroku a definovanie jasných odporúčaní na ďalšie obdobie. Okrem kvalitatívneho opisu posunu je v správe vyhodnocovaných 46 merateľných ukazovateľov. Správa nehodnotí, či dosiahnutý posun zodpovedá očakávaniam a neformuluje odporúčania na ďalšie obdobie. Je potrebné zadefinovať výkonnostné ukazovatele na úrovni celkových výsledkov informatizácie, ich súčasnú a očakávanú hodnotu (napr. posun v pozícií eGovernment benchmark, alebo DESI skóre). Pravidelne odpočtovať mieru dosiahnutého posunu a formulovať odporúčania na ďalšie obdobie.
Opatrenie: Pri aktualizácii NKIVS zadefinovať agregátny ukazovateľ na hodnotenie výsledkov informatizácie so súčasnými a cieľovými hodnotami.
Za centrálne riadenie informatizácie a rozhodovanie o využívaní prostriedkov na IKT je zodpovedný ÚPVII13. Skutočný dosah úradu na riadenie a dodržiavanie cieľov a opatrení v NKIVS je obmedzený. Nosný dokument upravujúci informatizáciu verejnej správy je NKIVS. Podľa výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) z roku 2018 je skutočný dosah ÚPVII na riadenie a dodržovanie NKIVS obmedzený napriek tomu, že dodržovanie definovaných princípov a cieľov je dané zákonom14. Medzi hlavné zistenia kontroly NKÚ patria nedostatočná koordinácia IT výdavkov, nerovnomerná aktivita pracovných skupín a nedostatočné personálne kapacity.
Úlohy definované v strategických dokumentoch ÚPVII mali do rezortných IT stratégii a opatrení preniesť Koncepcie rozvoja informačných systémov (KRIS). KRIS detailne zmapovať aktuálnu situáciu IS všetkých organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti povinnej osoby a navrhnúť opatrenia na ďalšie úpravy alebo rozvoj na dosiahnutie cieľov NKIVS. Pri kontrole NKÚ zistil nedostatočnú kvalitu KRIS (všetky koncepcie boli vrátené na dopracovanie, niektoré viac krát), vo výraznej miere absenciu možností ÚPVII na ovplyvnenie ich kvality a absenciu termínov na maximálne trvanie posúdenia. Kvalitné zmapovanie súčasného stavu je nevyhnutné pre riadenie ďalšieho rozvoja.
Na plnenie zverených kompetencií potrebné dostatočné interné kapacity. Podľa kontroly NKÚ nie kapacity sekcie riadenia informatizácie (dnes Sekcia informačných technológií verejnej správy) plne obsadené. Podľa kontroly je mzdové ohodnotenie na porovnateľnej vysokoodbornej pozícii v súkromnej sfére vyššie o 750 Eur, miera fluktuácie na 5 mesačnej báze (20 %) je vyššia ako v iných sekciách úradu (0 %). Chýbajúce kapacity dopĺňané externými konzultantmi15. Náklady na prácu externého konzultanta 2,5x vyššie ako pri interných zamestnancoch s platmi bežnými na trhu16. Pri prebratí externe objednávaných služieb do interného výkonu by bolo možné obsadiť chýbajúce kapacity identifikované kontrolou NKÚ bez dopadu na rozpočet. Posun nastal nahradením externých služieb internými vytvorením a obsadením expertov v Dátovej kancelárii a Behaviorálnej kancelárii.
5.Stanovenie priorít pre ďalší rozvoj informatizácie
Rozvoj informatizácie verejnej správy je dnes možné sledovať na úrovni individuálnych projektov a služieb. Obraz o tom, ako jednotlivé projekty informatizácie prispievajú k celkovému zlepšeniu služieb poskytovaných štátom