;
Program stability Slovenskej republiky
na roky 2020 až 2023
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
2
máj 2020
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
3
ZHRNUTIE
Globálna pandémia koronavírusu priniesla výrazne nepriaznivé spoločenské a ekonomické dopady aj na Slovensko. Včasná reakcia Slovenska v oblasti verejného zdravia a disciplinovanosť verejnosti pomohli doteraz minimalizovať dôsledky pandémie na zdravie a životy občanov. Následne sa prvé ekonomické opatrenia zameriavajú na zmiernenie ekonomických dopadov pandémie na občanov aj podniky. Po stabilizačnej fáze sa opatrenia zamerajú na obnovenie ekonomického rastu. Opatrenia pôjdu ruka v ruke s posilnením udržateľnosti verejných financií, v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, pretože je základom pre ekonomickú stabilitu, udržateľný ekonomický rast a rozvoj.
Slovenská ekonomika zaznamená v tomto roku najvýraznejší pokles vo svojej histórii. HDP Slovenska v tomto roku klesne o 7,2 % s najvýraznejším negatívnym dopadom v 2. štvrťroku kvôli výpadku zahraničného dopytu aj opatreniam na dodržiavanie spoločenského odstupu. Veľký prepad ekonomiky spôsobí, že aj pri vládnej pomoci na udržanie zamestnanosti ubudne 88 tisíc pracovných miest a nezamestnanosť stúpne na takmer 9 %. Pri rýchlom a prudkom nástupe ekonomických dopadov pandémie ostáva naďalej veľká neistota ohľadom ďalšieho vývoja. Predĺženie pandémie alebo jej opakovaný návrat v druhej polovici roka by recesiu výrazne prehĺbili.
Pandémia znásobí riziká vo verejných financiách. Deficit v hospodárení verejnej správy v roku 2019 dosiahol 1,3 % HDP, výrazne nad cieľom vyrovnaného rozpočtu, a opatrenia v daňovej a sociálnej oblasti ešte zvýšili rozpočtové riziká pre rok 2020. Spolu s výrazným výpadkom daňovo-odvodových príjmov a fiškálnymi nákladmi opatrení na stabilizáciu ekonomiky tak deficit v tomto roku môže dosiahnuť 8,4 % HDP a hrubý verejný dlh môže prekonať hranicu 60 % HDP. Navyše, zmeny v dôchodkovom systéme prijaté v minulom a tomto roku výrazne negatívne ovplyvnili udržateľnosť verejných financií v nasledujúcich dekádach s ohľadom na starnutie slovenského obyvateľstva. V ich dôsledku narastie deficit dôchodkového systému do roku 2070 na viac než 7 % HDP. Ukazovatele strednodobej aj dlhodobej udržateľnosti S1 a S2 signalizujú vysoké riziko pre vývoj slovenských verejných financií. Na zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude potrebná kombinácia postupného znižovania deficitu a dôchodkovej reformy.
Fiškálna politika bude rešpektovať európske aj národné rozpočtové pravidlá s cieľom stabilizácie verejného dlhu v pomere k HDP. Na základe aktuálnej prognózy ostane deficit verejných financií bez opatrení v rokoch 2021-2023 približne na úrovni 6 % HDP a hrubý dlh by ďalej rástol nad 66 % HDP. Na dodržanie európskych fiškálnych pravidiel je potrebné zníženie deficitu na 4,9 % HDP v 2021, 3,7 % v 2022 a 2,9 % v roku 2023, čo by zároveň viedlo k stabilizácii hrubého dlhu blízko úrovne 60 % HDP. Na dosiahnutie takto definovaných strednodobých cieľov v ďalších rokoch by bolo potrebné prijať oproti scenáru nezmenených politík konsolidačné opatrenia vo výške 1,1 miliardy v roku 2021 3,4 miliardy v roku 2023. Vzhľadom na výraznú neistotu ohľadom budúceho ekonomického vývoja budú fiškálne ciele aj potreba opatrení na ich dosiahnutie v prípade zmien aktualizované. Preferované budú opatrenia zvyšujúce efektívnosť verejných financií.
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
4
Konsolidačné úsilie verejnej správy (% HDP)
Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)
-1,0
-1,3
-8,4
-4,9
-3,7
-2,9
-1,8
-2,0
-4,0
-3,7
-3,2
-2,7
-0,7
-0,2
-2,0
0,2
0,5
0,5
-9,0
-8,0
-7,0
-6,0
-5,0
-4,0
-3,0
-2,0
-1,0
0,0
1,0
2014
2015
2016
2017
2018
2019
Nominálne saldo
Štrukturálne saldo
Konsolidačné úsilie
49,4
48,0
61,2
61,9
61,4
60,1
43,4
43,2
54,3
56,8
57,6
57,4
30
35
40
45
50
55
60
65
70
2018
2019
2020
2021
2022
2023
EFSF + ESM
Hrubý dlh (očistený o EFSF a ESM)
Hrubý dlh verejnej správy
Zdroj: MF SR
Zdroj: MF SR
Vláda si v programovom vyhlásení dala za úlohu vypracovať reformu dôchodkového systému. Opatreniami prijatými v roku 2019 sa výrazne zhoršila dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému. V prvom pilieri sa posilní väzba dôchodkových výdavkov na demografický vývoj, zvýši sa spravodlivosť a transparentnosť systému. V druhom pilieri je prioritou zvýšenie výnosov úspor dobre nastavenou investičnou politikou. S cieľom zlepšiť predvídateľnosť a stabilitu dôchodkového systému vláda plánuje prijať ústavný zákon definujúci základné prvky prvého a druhého piliera.
Dlhodobú udržateľnosť verejných financií podporia aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu. Opatrenia budú zamerané na hlavné štrukturálne výzvy slovenskej ekonomiky, a to zdravotníctvo, vzdelávanie, trh práce a efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike. Zvýši sa efektívnosť verejných financií zameraním sa na prorastový daňový mix a znižovanie daňových únikov na príjmovej strane a zvyšovaním hodnoty za peniaze na strane výdavkov.
Dôveryhodnosť rozpočtu a riadenie verejných financií budú posilnené zavedením viacročných výdavkových stropov, posilnením princípov Hodnoty za peniaze a zlepšením transparentnosti rozpočtu. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zabezpečiť funkčné trojročné rozpočtovanie. Cieľom je posilniť proticyklickú funkciu verejných financií zavedením viacročných záväzných výdavkových stropov. Kvalitu rozpočtu podporí rozšírenie okruhu položiek kontrolovaných analytickými výbormi o úrokové výdavky, vybrané nedaňové príjmy a niektoré zákonom stanovené výdavky. Vláda taktiež zvýši transparentnosť rozpočtu častejším a zrozumiteľným informovaním o jeho príprave a plnení. Medzi ďalšie ciele patrí zabezpečenie lepšej prípravy investičných projektov s dôsledným uplatňovaním princípov hodnoty za peniaze a zadefinovanie novej stratégie riadenia štátneho dlhu, podloženou analýzou rizík a nákladov v súlade s najlepšou praxou vo svete. Vláda revíziou výdavkov zhodnotí počas volebného obdobia väčšinu verejných výdavkov a odsúhlasené opatrenia bude dôsledne plniť. Zavedením zákonnej povinnosti sa revízie výdavkov stali integrálnou súčasťou rozpočtového procesu.
Program Stability je hlavný strednodobý rozpočtový dokument Slovenskej republiky. Slovensko týmto dodržiava povinnosť vymedzenú v článku 4 nariadenia Rady (EÚ) 473/2013. 18. mája 2020 bol Program stability na roky 2020-2023 schválený vládou a prerokovaný bude aj poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Program stability je založený na makroekonomickej a daňovej prognóze Výborov pre makroekonomické a daňové prognózy z 8. apríla a 16. apríla 2020.
Súčasťou Programu stability aj tri revízie výdavkov a súhrnná implementačná správa. Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe prináša potenciál
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
5
úspor za 765 mil. eur a kvantifikuje potrebu dodatočných zdrojov na dosiahnutie zamestnanosti a odmeňovania na priemere krajín na 1,2 mld. eur. Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením navrhuje realokačné opatrenia vo výške 13,7 mil. eur a identifikuje potrebu dodatočných 263 mil. eur. Revízia výdavkov na informatizáciu spomína potenciál znížiť ročné IT výdavky o 10-20% (48-95 mil. eur). Súhrnná implementačná správa za rok 2019 hodnotí pokrok v plnení opatrení revízii výdavkov za oblasť zdravotníctva, dopravy, informatizácie, vzdelávania, životného prostredia, trhu práce a sociálnych politík a pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
6
OBSAH
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
7
ZOZNAM BOXOV, TABULIEK A GRAFOV
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
8
GRAF 14 - Zmena primárneho štrukturálneho salda oproti úrovni produkčnej medzery (%
HDP).......................................................................................................................................22
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
9
1.EKONOMICKÝ VÝHĽAD A PREDPOKLADY
V dôsledku globálnej krízy vyvolanej pandémiou koronavírusu klesne HDP Slovenska v roku 2020 o 7,2 %. Výkon ekonomiky sa zníži výrazne najmä v druhom štvrťroku a to naprieč sektormi služieb, priemyslu a stavebníctva. V druhej polovici roka začne ekonomika postupne ožívať, s čiastočným dobiehaním strát. Vďaka tomu rast HDP dosiahne v roku 2021 6,8 %. V ďalších rokoch sa dynamika spomalí a celkovo tak ekonomika dobehne do roku 2023 približne polovicu straty z roku 2020. Neistota ohľadom ďalšieho vývoja ostáva naďalej veľká. Predĺženie pandémie alebo jej opakovaný návrat v druhej polovici roka by recesiu výrazne prehĺbili.
1.1Ekonomický vývoj na Slovensku v roku 2019
Po výraznom prehrievaní v 2018 dynamika slovenskej ekonomiky v roku 2019 zvoľnila na 2,3 %. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa premietol predovšetkým do slovenského exportne orientovaného priemyslu. Trh práce však tlaku odolal a pri historicky nízkej nezamestnanosti si zamestnanci na mzdách polepšili najviac od roku 2008. V míňaní ale domácnosti ostali opatrné a dodatočné príjmy sa pretavili do rekordných úspor. Stabilná situácia na trhu práce potiahla aj rast spotrebiteľských cien, ktoré stúpli o 2,7 %. Celková vládna spotreba sa zvýšila najmä vďaka zvyšovaniu tarifných platov zamestnancov vo verejnom sektore.
1.2Strednodobá prognóza1 vývoja ekonomiky na roky 2020 až 2023
Globálna pandémia stiahne v roku 2020 slovenskú ekonomiku do recesie a HDP sa prepadne o 7,2 %. Tento odhad stojí na predpoklade, že slovenská ekonomika aj jej zahraniční obchodní partneri zostanú výrazne zasiahnutí pandémiou počas 2 mesiacov. Výkon ekonomiky klesne výrazne najmä v druhom štvrťroku a to naprieč sektormi služieb, priemyslu a stavebníctva. V druhej polovici roka očakávame postupné oživenie, hoci nie rovnomerne v každom sektore, keďže čiastočné obmedzenia môžu stále pretrvávať. Predkrízový výkon by mala ekonomika dohnať koncom roku 2021, no predkrízové očakávania úplne nedobehne.
HDP stiahnu v roku 2020 nadol nielen investície a absencia zahraničného dopytu, ale aj obmedzená domáca spotreba. Hoci disponibilný príjem obyvateľstva neklesá tak výrazne, spotreba domácností je ovplyvnená viacerými kanálmi, opatreniami proti šíreniu nákazy, obavami z nakazenia aj neistotou ohľadom budúceho vývoja. Výpadok príjmov je čiastočne kompenzovaný vládnymi opatreniami, takže miera úspor domácností dočasne stúpne. Investície sa prepadnú podobne hlboko ako počas globálnej finančnej krízy v 2009 a ekonomika bude výrazne podchladená. Obdobne aj export utrpí z dôvodu pandémie výrazné straty. Obchodná bilancia však môže skončiť paradoxne kladná, keďže pokles spotreby zníži aj množstvo dovážaného tovaru a služieb. Vládna spotreba bude tlmiť dôsledky krízy.
V roku 2021 bude oživenie pokračovať a na konci roku by ekonomika mohla dosiahnuť predkrízovú úroveň. HDP stúpne o 6,8 %, podporený domácim aj zahraničným dopytom. S poklesom neistoty by sa mala obnoviť aj investičná aktivita. Ekonomika však zostane stále výraznejšie podchladená.
Ku koncu horizontu prognózy dynamika HDP spomalí a ekonomika predkrízové očakávania úplne nedobehne. Celkovo sa tak podarí dobehnúť približne polovicu straty z roku 2020 oproti očakávaniam z pred krízy. Aktivitu najmä v roku 2023 podporí dočerpávanie
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
10
fondov na konci programového obdobia. Negatívna produkčná medzera sa aj vďaka tomu takmer uzavrie.
TABUĽKA 1 - Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR pre roky 2020 až 20232
P. č.
Ukazovateľ
Skutočno
Prognóza
m. j.
2018
2019
2020
2021
2022
2023
1
HDP, bežné ceny
mld. eur
89,7
94,2
89,0
95,2
100,5
105,8
2
HDP, stále ceny
%
4,0
2,3
-7,2
6,8
4,1
3,2
3
Konečná spotreba domácností a NISD3
%
3,9
2,2
-8,4
7,8
4,1
2,9
4
Konečná spotreba verejnej správy
%
0,2
3,8
1,8
0,2
1,8
2,6
5
Tvorba hrubého fixného kapitálu
%
3,7
4,4
-20,3
17,0
5,2
5,8
6
Export tovarov a služieb
%
5,4
1,7
-21,4
17,6
6,5
3,6
7
Import tovarov a služieb
%
5,0
2,6
-25,5
19,0
6,5
4,0
8
Produkčná medzera (podiel na potenciálnom produkte)
%
1,8
1,7
-7,1
-3,0
-1,3
-0,5
9
Priem. mesačná mzda za hospodárstvo (nominálny rast)
%
6,2
7,8
1,6
4,0
4,9
4,9
10
Priemerný rast zamestnanosti, podľa VZPS
%
1,4
0,7
-3,5
1,5
1,0
0,2
11
Priemerný rast zamestnanosti, podľa ESA 2010
%
2,0
1,2
-3,6
1,6
1,0
0,3
12
Priemerná miera nezamestnanosti, podľa VZPS
%
6,5
5,8
8,8
7,7
6,8
6,4
13
Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti
%
5,4
5,0
7,7
6,7
5,9
5,5
14
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)
%
2,5
2,8
1,7
0,2
1,9
2,0
15
Bilancia bežného účtu (podiel na HDP)
%
-2,6
-2,9
2,3
0,3
0,3
-0,5
Zdroj: MF SR
Zamestnanosť v roku 2020 výrazne klesne a z trhu práce ubudne 88 tis. pracovných miest. Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb (turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava), ale aj v priemysle a stavebníctve. Vládne opatrenia na udržanie zamestnanosti však budú nárast nezamestnanosti tlmiť. Predpokladáme, že bez týchto opatrení by došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu a nezamestnanosť by bola o takmer 20 tis. osôb vyššia. Zlepšenie situácie na trhu práce predpokladáme od druhého polroka 2020, avšak bude len postupné a predkrízovú úroveň zamestnanosti na horizonte prognózy nedosiahneme. Zrkadlovo, miera nezamestnanosti v roku 2020 stúpne na 8,8 %. V ďalších rokoch bude miera nezamestnanosti klesať, ale stále sa bude nachádzať nad predkrízovou úrovňou.
Priemerná nominálna mzda v roku 2020 zvoľní tempo a zvýši sa len o 1,6 %. Oproti roku 2019 ide o výrazné spomalenie najmä v súkromnom sektore. Vývoj priemernej mzdy bude tlmený množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov. Reálna mzda bude pre výpadok ekonomickej aktivity stagnovať. V ďalších rokoch sa dynamika miezd obnoví spolu so zlepšením na trhu práce.
2 Prognóza pre roky 2020 až 2023 bola schválená Výborom pre makroekonomické prognózy v apríli 2020.
3 V nasledujúcom texte budeme pod spotrebou domácností rozumieť spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacim domácnostiam (NISD).
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
11
GRAF 1 - Príspevky k rastu HDP (p. b.)
-12,0
-10,0
-8,0
-6,0
-4,0
-2,0
0,0
2,0
4,0
6,0
8,0
2018
2019
2020F
2021F
2022F
2023F
Čistý export
Zásoby a diskrepancia
Investície
Spotreba
HDP
GRAF 2 - Príspevky k rastu zamestnanosti (p. b.)
-4
-3
-2
-1
0
1
2
3
2016
2017
2018
2019
2020F
2021F
2022F
2023F
Služby
Verejná správa
Stavebníctvo
Priemysel
Poľnohospodárstvo
Zamestnanosť
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Inflácia v roku 2020 spomalí na 1,7 %. Zníženie je výsledkom najmä výrazného poklesu cien ropy pre nižší dopyt, ale aj cenovú vojnu jej producentov. Nižšia cena ropy stlmí aj rast cien potravín v dôsledku nižších cien vstupov v poľnohospodárstve. Ceny služieb a obchodovateľných tovarov zareagujú na prepad ekonomiky s oneskorením. Regulované ceny sú v tomto roku ovplyvnené zvýšením cien elektrickej energie od januára.
Rast cien sa v budúcom roku zníži takmer na nulu. Nízke ceny ropy a vývoj budúcich kontraktov energetických komodít indikujú výrazný pokles regulovaných cien energií. K nemu sa pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov pre prepad ekonomiky a jej výrazné podchladenie. V ďalších rokoch prinesie postupné oživenie ekonomiky aj postupný návrat dopytovej inflácie. V strednodobom horizonte rast cien dosiahne 2%.
GRAF 3 - Externé nerovnováhy - zložky salda bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)
-5,0
-4,0
-3,0
-2,0
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
4,0
5,0
6,0
2018
2019F
2020F
2021F
2022F
2023F
Tovary
Služby
Primárne výnosy
Sekundárne výnosy
BÚ PB
GRAF 4 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie medziročné príspevky zložiek k CPI (v p. b.)
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
2018
2019F
2020F
2021F
2022F
2023F
Čistá inflácia
Ceny potravín
Regulované ceny
Zmena nepriamych daní
Celková inflácia
Zdroj: NBS, MF SR
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
BOX 1 - Predpoklady externého prostredia
Napätá situácia súvisiaca s koronavírusom spôsobila výpredaje na globálnych finančných trhoch. Akciové trhy v USA, eurozóne aj v Japonsku klesli od 20. februára do polovice marca o vyše 30 %, čím si pripísali podobné straty ako počas finančnej krízy v roku 2008. Náhla panika aktivovala indikátory neistoty a stresu na finančných trhoch a spôsobila nárast kreditných prirážok.
Pohotové reakcie kľúčových centrálnych bánk pomohli stabilizovať situáciu. Americký Fed znížil kľúčovú úrokovú sadzbu z 1,5 % na 0 %. Zároveň uvoľnil podmienky na kolaterál a spustil neobmedzený nákup aktív a viacero programov požičiavania na podoporu firiem. Rozsiahly balík opatrení prijala aj ECB. Vypustila limit na držanie vládnych dlhopisov jednej krajiny (predtým 33 %) v rámci 750 mld. Eur programu PEPP (Pandemic Emergency Purchase Programme). Zároveň znížila aj rizikový štandard pre kolaterál a prisľúbila kupovať aj podnikové dlhopisy. Impulz prichádza aj z fiškálnych politík viacerých krajín. Súbor opatrení dočasne upokojil situáciu na akciových trhoch,
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
12
1.3Cyklický vývoj ekonomiky
Rast potenciálu ekonomiky spomalí. Slabšie bude k potenciálu prispievať najmä trh práce, keďže zamestnanosť a participácia na trhu práce pre krízu klesnú. Tvorba investícií a kapitálu bude obmedzená aj neistotou ďalšieho vývoja. Celková produktivita faktorov bude však zasiahnutá len mierne, keďže šok do ekonomickej aktivity nemá štrukturálny charakter.
GRAF 7 - Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu (p. b.) - prístup MF SR
TABUĽKA 2 - Príspevky výrobných faktorov k rastu potenciálneho produktu - prístup MF SR
Pot. HDP (rast, %)
TFP*
Zásoba kapitálu
Práca
2015
3,1
2,0
0,5
0,5
2016
2.5
1,1
0,8
0,6
2017
2,3
1,2
0,5
0,6
2018
2,7
1,5
0,7
0,5
2019
2,4
1,4
0,7
0,3
ktoré vymazali časť pôvodných strát.
Cena ropy Brent od začiatku roku klesla o viac ako 50 %. K zníženiu ceny komodity k 27 USD/bl prispeli okrem poklesu dopytu aj obchodné spory medzi krajinami OPEC+. Turbulentné obdobie za sebou aj devízový trh. Oslabovali najmä kurzy tzv. emerging krajín, ale aj kurzy V3. Rovnako náročné posuny zaznamenali dlhopisové trhy, keď dopyt po vládnych dlhopisov z obáv investorov klesal, a prirážky dočasne stúpli.
Prepuknutie koronavírusu paralyzovalo globálnu ekonomiku. Vo februári klesla svetová lodná kontajnerová preprava medzimesačne o 10 %, podobne ako v časoch finančnej krízy (Graf 5). V USA stúpol počet žiadostí o podporu v nezamestnanosti o historických 9 mil. v druhej polovici marca. Ekonomika eurozóny sa v priebehu 1. štvrťroka prepadla do recesie, v ktorej zotrvá aj v priebehu 2. štvrťroka. Uzatvorenie hraníc a prijatie ochranných opatrení zasiahli v prvej línii letecký priemysel, turizmus, reštaurácie a hotely a služby vo všeobecnosti. Pokles medzinárodného obchodu aj problémy v dodávateľských reťazcoch budú mať za následok recesiu aj v priemyselnej výrobe. Konkrétny rozsah škôd spôsobený koronovírusom bude závisieť od dĺžky trvania pandémie.
Konjunkturálne prieskumy naznačujú, že recesia bude hlbšia ako finančná kríza v roku 2008 (Graf 6). Kompozitný PMI index v eurozóne sa prepadol na svoje historické minimum. Podobne aj indikátory sentimentu (ESI) v eurozóne a aktivity Ifo v Nemecku signalizujú porovnateľný rozsah škôd ako v roku 2008. Odhad HDP aj importov všetkých obchodných partnerov Slovenska bol revidovaný výrazne nadol, zodpovedajúc približne dvojmesačnému trvaniu pandémie.
Uzávierka predpokladov vonkajšieho prostredia vrátane úrokových sadzieb, cien komodít a výmenných kurzov bola 31. marca 2020.
GRAF 5 - Globálna lodná kontajnerová preprava vo februári klesla podobne ako v 2009
GRAF 6 - Marcové predstihové indikátory pre eurozónu hlásia historické prepady
-12
-10
-8
-6
-4
-2
0
2
4
6
8
10
60
70
80
90
100
110
120
3. 1. 2008
3. 1. 2009
3. 1. 2010
3. 1. 2011
3. 1. 2012
3. 1. 2013
3. 1. 2014
3. 1. 2015
3. 1. 2016
3. 1. 2017
3. 1. 2018
3. 1. 2019
3. 1. 2020
mom (% vľavo, SA)