Návrh na zmenu mandátu a na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky
a)Politické aspekty a medzinárodné súvislosti návrhu Bezpečnostné hrozby, ktorým dnes členské štáty Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) čelia, kladú vysoké nároky na ich komplexné riešenie. Svojím charakterom si vyžadujú spájať úsilie viacerých štátov NATO, keďže žiadny z týchto štátov nemá dnes schopnosť čeliť týmto hrozbám samostatne. Z pohľadu NATO, teda aj Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) ako jej plnohodnotného člena, je preto príprava na kolektívnu obranu v súčasnosti kľúčovou úlohou.
Základným princípom je pritom predchádzanie ozbrojenému konfliktu a s tým súvisiaca ochrana a uistenie členských štátov NATO, ako aj ochrana hodnôt, na ktorých je táto organizácia zriadená, t. j. sloboda jednotlivca, demokracia, ľudské práva a vláda zákona.
Za jeden zo základných elementov obrannej stratégie NATO sa považuje aspekt odstrašenia. Základom politiky odstrašenia NATO je Akčný plán pripravenosti (RAP), ktorý bol schválený na summite NATO vo Walese v roku 2014. Jeho cieľom bolo zabezpečiť pripravenosť NATO reagovať rýchlo a účinne na prípadné bezpečnostné hrozby. Ide o najvýznamnejšie posilnenie kolektívnej obrany NATO od konca studenej vojny. Na základe RAP bola následne počas summitu NATO vo Varšave v júli 2016 schválená posilnená zostava obrany a odstrašenia, ktorá má poskytnúť NATO široké spektrum možností na obranu územia členských štátov NATO, ich obyvateľstva, vzdušného priestoru a námorných ciest a koridorov a to pred akýmkoľvek ohrozením z akéhokoľvek smeru. Téma posilnenia obrany a odstrašenia patrila medzi kľúčové témy summitu vo Varšave. V súlade s tým členské štáty NATO prijali súhrn opatrení na posilnenie kolektívnej obrany, so zameraním sa na tzv. východné krídlo. Najzásadnejším rozhodnutím v oblasti posilnenia kolektívnej obrany bolo schválenie Posilnenej predsunutej prítomnosti (enhanced Forward Presence – ďalej len „eFP“) NATO v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku formou rozmiestnenia jednej mnohonárodnej práporovej skupiny v každom z uvedených štátov. Ide o aktivitu, ktorou členské štáty NATO potvrdzujú, že prípadný útok na jeden z nich bude považovaný za útok na všetky. Bojové skupiny eFP tvoria mnohonárodné sily s neustálou prítomnosťou, vedené tzv. rámcovými krajinami a ostatnými prispievajúcimi spojencami na dobrovoľnej, rotačnej a udržateľnej báze, ktoré sú schopné zabezpečovať úlohy v zhode a koordinovane s ozbrojenými silami štátov Pobaltia a Poľskej republiky, a to s reálne uskutočniteľnou stratégiou ich posilnenia v prípade vzniku hrozby.
Hlavy štátov a vlád členských krajín NATO na svojom zasadnutí v máji 2017 v Bruseli schválili správu o výdavkoch na obranu a zdieľaní nákladov na chod Aliancie, ktorá predpokladá aj o výraznejšiu účasť v operáciách, misiách a iných aktivitách NATO,