DÔVODOVÁ SPRÁVAA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) podáva skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je zaviesť transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu, ktorý bude zohľadňovať odporúčania Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia) založenej Výborom ministrov Rady Európy a prax v iných členských štátoch Európskej únie.
Na dosiahnutie tohto cieľa sa v návrhu zákona navrhuje:
1.otvoriť prístup k funkcii generálneho prokurátora aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi,
2.zmeniť podmienky pre vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora po vzore kandidátov na sudcu ústavného súdu vrátane bezúhonnosti a požiadaviek na morálnu a osobnú integritu,
3.zaviesť povinné verejné vypočutie všetkých kandidátov o funkciu generálneho prokurátora v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky podľa štandardov „grilovania“ kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa je potrebné vykonať novelizáciu dvoch zákonov, a to zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona plne zodpovedá reformným zámerom obsiahnutým v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024 a je v sním v súlade, pričom ho zároveň napĺňa.
Navrhované zmeny zohľadňujú osvedčenú prax niektorých členských štátov Európskej únie pri obsadzovaní pozície generálneho prokurátora, najvyššieho štátneho zástupcu, či iných obdobných funkcií, a sledujú tiež odporúčania Benátskej komisie, týkajúce sa legislatívy upravujúcej odborné a profesijné nároky na kandidátov na vrcholné pozície v sústavách prokuratúr, štátnych zastupiteľstiev či iných orgánov plniacich obdobné funkcie.
V rámci praxe členských štátov možno konštatovať, že generálni prokurátori v piatich členských štátoch nikdy pred nastúpením na svoju pozíciu nepôsobili v prokuratúre. Sedem generálnych prokurátorov v členských štátoch bezprostredne pred nástupom do funkcie generálneho prokurátora nepôsobilo na prokuratúre. Najčastejším prostredím, z ktorého pochádzajú generálni prokurátori v týchto členských štátoch, je justícia (Holandsko, Cyperská republika, Litva, Bulharsko, Švédsko), za ktorou nasleduje exekutíva (Poľsko) a služba