Zhrnutie

▪Schodok verejnej správy v roku 2019 na základe prvej notifikácie výsledkov v metodike ESA 2010 dosiahol hodnotu 1 219 730 tis. eur a v pomere k HDP je na úrovni 1,3 %. Rozpočet verejnej správy predpokladal vyrovnané hospodárenie. Schodok v pomere k HDP bol oproti predošlému roku vyšší o 0,2 p. b.

▪Dlh verejnej správy k 31. 12. 2019 na základe prvej notifikácie výsledkov v metodike ESA 2010 dosiahol výšku 45 201 758 tis. eur a v pomere k predbežne vyčíslenému HDP dosiahol 48 %. Rozpočet verejnej správy predpokladal hodnotu dlhu na úrovni 47,3 % resp. 45 719 494 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku sa pomer dlhu k HDP znížil o 1,4 p. b.

▪Rast HDP v stálych cenách dosiahol podľa predbežných údajov 2,3 %, čo je oproti predpokladom v návrhu rozpočtu na rok 2019 menej o 2,2 p. b. Tvorba HDP v roku 2019 dosiahla94 177 048 tis. eur.

▪Plnenie rozpočtu verejnej správy v roku 2019 v porovnaní s plánovaným hospodárením celej verejnej správy bolo ovplyvnené viacerými faktormi. Na jednej strane spomalením rastu slovenskej ekonomiky najmä vplyvom nižšieho výkonu eurozóny, legislatívnymi zmenami, ktoré neboli zahrnuté v čase tvorby rozpočtu na rok 2019, ako aj metodickými zmenami, ktoré vyplynuli z benchmarkovej revízie národných účtov, realizovanej na jeseň 2019, ktoré z objektívnych dôvodov nebolo možné spätne preniesť do rozpočtu na príslušný rok (reálne schváleného v decembri 2018). Na úrovni celej verejnej správy znamenali negatívnu odchýlku schodok hotovostného rozpočtu, nenaplnenie niektorých akruálnych príjmov štátneho rozpočtu (dane, dividendy) a menší prebytok niektorých ostatných zložiek verejnej správy (obce, VÚC, Národný jadrový fond a Environmentálny fond). Pozitívne vplývali na saldo verejnej správy prebytky napr. Sociálnej poisťovne, verejného zdravotného poistenia, Štátneho fondu rozvoja bývania, dopravných podnikov, príspevkových organizácií.

▪V rámci Európskej únie (27 krajín1) v roku 2019 dosiahlo 7 krajín vyšší schodok a 16 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Za rok 2019 bol priemerný schodok krajín EÚ 27 aj eurozóny na rovnakej úrovni 0,6 % HDP. Priemerný dlh verejnej správy krajín EÚ 27 dosiahol 77,8 % a krajín eurozóny 84,1 % HDP.

▪Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 2 201 481 tis. eur a oproti rozpočtu bol vyšší o 160 234 tis. eur. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli v roku 2019 výšku 15 825 535 tis. eur, čo znamená medziročný rast o 2,9 %. Hotovostné výdavky boli vo výške 18 027 016 tis. eur, čo predstavuje medziročný rast o 8,8 %.

▪Hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi v sume 1 900 481 tis. eur a prijatými zahraničnými bankovými úvermi v hodnote 301 000 tis. eur

1 S účinnosťou od 1. februára 2020 nie je Veľká Británia viac členskou krajinou Európskej únie.

1Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky

Slovenská ekonomika v roku 2019 vzrástla o 2,3 %. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa premietol predovšetkým do slovenského exportne orientovaného priemyslu. Trh práce však tlaku odolal a pri historicky nízkej nezamestnanosti si zamestnanci na mzdách polepšili najviac od roku 2008. V míňaní však domácnosti ostali opatrné a dodatočné príjmy sa pretavili do rekordných úspor. Celková vládna spotreba sa zvýšila najmä vďaka zvyšovaniu tarifných platov zamestnancov vo verejnom sektore. Z pohľadu makroekonomických základní pre daňové a odvodové príjmy makroekonomický vývoj v roku 2019 nedosiahol očakávania rozpočtovej prognózy MF SR.

1.1Vonkajšie ekonomické prostredie

Svetový obchod v závere roka 2019 pokračoval v stagnácii. Ekonomika eurozóny vzrástla o 1,2%, čo reflektuje postupné ochladzovanie ekonomiky prameniace z viacerých príčin. Externým faktorom spomalenia boli pretrvávajúce obchodné spory medzi Čínou a USA, ktoré vytvárali veľkú mieru neistoty pre medzinárodný obchod. Domácim spomaľujúcim faktorom bol predovšetkým výpadok v nemeckom automobilovom priemysle, ktorý mal vzhľadom na svoju perzistentnosť nie len cyklický, ale zrejme aj štrukturálny charakter. Riziká v súvislosti s tzv. tvrdým Brexitom sa v druhej polovici roka upokojili. Za ostatný rok sa v eurozóne prejavil nový fenomén dvojrýchlostnej ekonomiky, keď priemysel postupne strácal na sile, kým sektor služieb zostal odolný. Stimulačne naďalej pôsobili pevný trh práce a naďalej uvoľnená monetárna politika. Miera nezamestnanosti v eurozóne dosiahla v roku 2019 cyklické minimum 7,5%. Koncom roka prispelo k upokojeniu situáciu uzavretie 1. fázy obchodnej dohody medzi Čínou a USA.

Rast eurozóny tlmili predovšetkým veľké európske krajiny, z ktorých Nemecko sa v treťom štvrťroku len tesne vyhlo technickej recesii. Spomalenie nemeckého automobilového priemyslu sa postupne prelievalo do iných sektorov priemyslu a aj do ostatných európskych krajín. Spomedzi ostatných veľkých krajín rástlo pomalým tempom aj Taliansko, ktorého ekonomika spomaľovala pod vplyvom slabnúceho zahraničného aj domáceho dopytu. Ekonomiky regionálnych partnerov Slovenska vo V3 dosiahli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o čosi pomalší, ale naďalej dynamický rast. Rastovú bázu tvorili predovšetkým domáce faktory, keď z pozitívneho príspevku zo zahraničia ťažilo záverom roka len Poľsko.

Globálne finančné trhy ocenili pozitívnejší výhľad vo svetovom obchode a predídenie „tvrdému“ Brexitu, čo sa prejavilo v solídnom raste akciových indexov. Pokles rizikovo averzného správania po upokojení situácie medzi USA a Čínou sa prejavil aj na trhoch s dlhopismi, ktorých výnosy sa odrazili od historických miním. Pozitívny impulz sa premietol aj na trhu s ropou, ktorej cena sa v závere roka vyšplhala naspäť k 65 USD za barel. Príčinou rastu boli očakávania vyššieho dopytu po komodite, ktoré sa vytvorili v dôsledku optimistickejších nálad na globálnej úrovni.Kurz eura voči americkému doláru ostal stabilný na úrovni 1,1 EUR/USD.

Uvoľnená menová politika podporila trhy s cieľom trafiť inflačný cieľ. Americký Fed znížil v roku 2019 kľúčovú úrokovú sadzbu celkom trikrát na úroveň 1,5 – 1,75 %. Trhy koncom roka očakávali ďalšie dve až tri zníženia v priebehu roka 2020. Americká centrálna banka zároveň naliala do systému značný objem likvidity. Úroková sadzba ECB na hlavné refinančné operácie ostala naďalej na 0 %, pričom prvé očakávané zvýšenie sa opäť posunulo až na rok 2021. Na svojom septembrovom zasadaní ECB oznámila zníženie sadzieb na depozitá z -0,4 % na -0,5 % a zároveň spustila kvantitatívne uvoľňovanie v objeme 20 mld. EUR mesačne s cieľom poskytnúť ekonomike a inflácii dodatočný stimul.

Vývoj vybraných ukazovateľov eurozóny

2017

2018

2019

Hrubý domáci produkt (% rast)

2,5

1,9

1,2

Zamestnanosť (ESA, % rast)

1,6

1,5

1,2

Miera nezamestnanosti (VZPS, %)

9,0

8,1

7,5

Kompenzácie na zamestnanca* (% rast)

1,7

2,2

2,0

Miera inflácie (HICP, %)

1,5

1,7

1,2

10-ročný nemecký dlhopis (% výnos)

0,39

0,48

-0,22

Kurz USD/EUR (priemer roka)

1,13

1,18

1,12

Cena ropy Brent (USD/bl)

54,8

71,5

61,2

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

1.2Makroekonomický vývoj SR

1.2.1Hrubý domáci produkt

Po dosiahnutí vrcholu hospodárskeho cyklu v roku 2018 slovenská ekonomika v minulom roku výrazne zvoľnila rast na 2,3 %. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa premietol predovšetkým do slovenského exportne orientovaného priemyslu. Trh práce však tlaku odolal a pri historicky nízkej nezamestnanosti si zamestnanci na mzdách polepšili najviac od roku 2008. V míňaní však domácnosti ostali opatrné a dodatočné príjmy sa pretavili do rekordných úspor. Celková vládna spotreba sa zvýšila najmä vďaka zvyšovaniu tarifných platov zamestnancov vo verejnom sektore.

Zo sektorového pohľadu k reálnemu rastu HDP v roku 2019 najviac prispela pridaná hodnota v službách s rastom o 2,8 % (príspevok k rastu HDP 1,6 p. b.). Pridaná hodnota v priemysle stagnovala, mierne kladne prispeli k rastu poľnohospodárstvo s rastom 4,3% (0,1 p. b. k rastu HDP) a stavebníctvo (rast 1,2%, 0,1 p. b. k rastu HDP).

Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek

reálny rast v %

2017

2018

2019

HDP

3,0

4,0

2,3

z toho:

Konečná spotreba domácností

4,3

3,9

2,2

Konečná spotreba VS

1,0

0,2

3,8

Tvorba hrubého fixného kapitálu

3,9

3,7

4,4

Vývoz výrobkov a služieb

3,5

5,4

1,7

Dovoz výrobkov a služieb

3,9

5,0

2,6

1,9

0,7

2,8

4,8

2,1

3,0

4,0

2,3

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

zahraničný dopyt

domáci dopyt

štatistická diskrepancia

rast HDP

Zdroj: ŠÚ SR

1.2.2Trh práce

Dynamika trhu práce ku koncu roka 2019 spomalila. Zamestnanosť sa oproti roku 2018 zvýšila o 1,2 %. Tvorba pracovných miest však už bola v poslednom štvrťroku roka 2019 najpomalšia za posledných 5 rokov. Zatiaľ čo si služby, stavebníctvo a verejná správa udržali kladné prírastky, v priemysle došlo v druhom polroku k výraznému zníženiu zamestnanosti o 1,2 %. Vyhliadky priemyselných podnikov boli dlhodobo pesimistické, ochladenie v Nemecku sa odrážalo v prieskumoch nálady a očakávania o budúcej zamestnanosti boli na niekoľkoročných minimách. Rok 2019 bol historický z hľadiska zamestnávania cudzincov. Ku koncu roka na Slovensku pracovalo vyše 78 tisíc nerezidentov, čo predstavuje od roku 2014 nárast na šesťnásobok. Aj pri spomalení dynamiky zamestnanosti a rekordnom zamestnávaní nerezidentov dosiahla miera nezamestnanosti historické minimum na úrovni 5,8 %2.

Nominálna priemerná mzda zamestnanca hospodárstva SR za rok 2019 dosiahla 1 092 eur(2018: 1 013 eur). Mzdy stúpli takmer o 8 %, čo je najviac od krízy v roku 2009. Zrýchlenie inflácie nezastavilo akceleráciu reálnej mzdy. Tá sa vlani zvýšila o 5 % a opäť predbehla rast produktivity práce. Nožnice medzi mzdami a produktivitou tak zostali otvorené od roku 2014.

2 Celoročný priemer

Príspevky sektorov k vývoju zamestnanosti

(ESA, v p. b.)

Rast nominálnej produktivity práce a mzdy

(v %)

-1

2018Q1

2018Q2

2018Q3

2018Q4

2019Q1

2019Q2

2019Q3

2019Q4

Stavebníctvo

Verejný sektor

Trhové služby

Priemysel

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

2018Q1

2018Q2

2018Q3

2018Q4

2019Q1

2019Q2

2019Q3

2019Q4

Rast nominálnej produktivity práce

Rast nominálnej mzdy

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

1.2.3Vývoj cien

Inflácia v roku 2019 zrýchlila najmä kvôli vyšším cenám potravín, energií a služieb. Celoročne stúpli ceny merané indexom CPI o 2,7 % (2,8 % podľa HICP3). V minulom roku pokračoval rast cien služieb ťahaný aj rýchlym rastom miezd. Výrazne stúpli aj ceny potravín a k rastu prispelo aj zvýšenie regulovaných cien energií od začiatku roka. Ceny obchodovateľných tovarov sa zvýšili len mierne, odrážajúc nízku infláciu v eurozóne, kým ceny pohonných látok klesali v reakcii na pokles cien ropy.

1.2.4Platobná bilancia

Deficit bežného účtu platobnej bilancie sa v roku 2019 prehĺbil na -2,9 % HDP z -2,6 % HDP v predchádzajúcom roku. Spomalenie exportu tovarov viedlo k prehĺbeniu deficitu bilancie tovarov na -0,8 % HDP. Prebytok bilancie služieb sa naopak mierne zvýšil na 1,1 % HDP. Deficit bilancie primárnych výnosov sa mierne zhoršil a deficit sekundárnych výnosov bol nižší ako v roku 2018. História platobnej bilancie bola zároveň ovplyvnená aj revíziou údajov NBS ako aj revíziou menovateľa (HDP).

3 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien.

Štruktúra spotrebiteľskej inflácie – medziročné príspevky zložiek CPI (p. b.)

Vývoj bežného účtu platobnej bilancie podľa jeho zložiek (% HDP)

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

I-18

III-18

V-18

VII-18

IX-18

XI-18

I-19

III-19

V-19

VII-19

IX-19

XI-19

Zmena nepriamych daní

Regulované ceny

Ceny potravín

Čistá inflácia

Celková inflácia

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

Sekundárne výnosy

Primárne výnosy

Služby

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Zdroj: NBS, MF SR

1.2.5Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti

Reálny rast ekonomiky bol nižší ako prognóza MF SR použitá pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy pre rok 2018. Rýchlejšie oproti prognóze rástli vládna spotreba a investície. Očakávania prognózy nedosiahla súkromná spotreba. Rast HDP smerom nadol výrazne ovplyvnil aj zahraničný obchod. Export aj import rástli pomalšie ako čakala prognóza, export však spomalil výraznejšie. Nominálnemu HDP mierne pomohol vyšší rast cien. Trh práce sa vyvíjal nad očakávania, keď rýchlejšia rástla nielen zamestnanosť, ale najmä priemerná mzda.

Rok 2019 skončil z pohľadu makroekonomických základní pre dane a odvody neutrálne. Napriek mzdovej báze, ktorá je najvýznamnejšou základňou pre daň z príjmu fyzických osôb a odvodov, a ktorá prekonala očakávania najmä pre vyšší rast miezd, ostatné makrozákladne rástli pomalšie ako očakávala prognóza. Vyšší rast mzdovej bázy sa tak nepremietol do rýchlejšieho rastu spotreby domácností ani celého HDP. Celkovo tak makroekonomický vývoj vytvoril neutrálne riziká pre rozpočtované príjmy verejnej správy v roku 2019.

Porovnanie skutočnosti za rok 2019 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2019-2022

v %, ak nie je uvedené inak

Rozpočet 2019

Skutočnosť

Rozdiel v p. b.

Hrubý domáci produkt, reálny rast

4,5

2,3

-2,2

Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. Eur

96,9

94,2

-2,7

Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast

3,2

2,2

-1,0

Konečná spotreba domácností a NISD, nominálny rast

5,8

5,0

-0,8

Priemerná mesačná mzda, reálny rast

3,7

5,0

+1,3

Priemerná mesačná mzda, nominálny rast

6,3

7,8

+1,5

Zamestnanosť (ESA)

1,1

1,2

+0,1

Miera nezamestnanosti (VZPS)

6,4

5,8

-0,6

Index spotrebiteľských cien, priemerný rast

2,5

2,7

+0,2

Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)

-1,5

-2,9

-1,4

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

2Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010

Rozpočet verejnej správy na roky 2019 bol vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR, kde medzi hlavné priority vlády SR patrilo ozdravenie verejných financií s cieľom dosiahnuť ich dlhodobú udržateľnosť. Stratégia rozpočtovej politiky pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021, ako aj pre nasledujúce rozpočtové roky, bola zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy, pričom základným cieľom rozpočtovej politiky bolo dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Strednodobým rozpočtovým cieľom verejných financií bolo dosiahnutie vyrovnaného štrukturálneho salda.

Rozpočet verejnej správy na roky 2019 až 2021 vychádzal z aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a prognózy daňových a odvodových príjmov do roku 2021. Zároveň zohľadňoval aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v priebehu roku 2018.

Hlavným rozpočtovým cieľom vlády SR v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 bolo dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia verejnej správy v roku 2019, čím by bolo zabezpečené dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa. Stanovený cieľ pre rok 2019, ako aj ciele prebytkového hospodárenia v ďalších rokoch, mali prispievať ku každoročnému znižovaniu dlhu verejnej správy, čo v konečnom dôsledku malo viesť k upevneniu dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch.

Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 boli viaceré tituly vyplývajúce jednak z legislatívnych zmien, na druhej strane z prijatých opatrení a zámerov vlády SR. Uvedené opatrenia boli zapracované tak na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Opatrenia na príjmovej strane sa týkali v prevažnej miere daňových príjmov, a to s cieľom efektívnejšieho výberu daní a zníženia počtu daňových únikov. Na príjmovej strane boli okrem iných opatrení zapracované zmeny pri domácom pálení pre fyzické osoby, zmeny pri poplatkoch za uloženie odpadu, či zmeny v zdaňovaní poistného. Rozpočet na rok 2019 predpokladal zavedenie osobitného odvodu z čistého obratu obchodných reťazcov, ako aj označovanie pohonných látok tzv. nanomarkermi a zavedenie online napojenia všetkých fiškálnych pokladníc na portál finančnej správy (eKasa). Legislatívne zmeny a priority prijaté vládou SR sa odzrkadlili aj na strane výdavkov rozpočtu verejnej správy. Vláda SR sa vo výdavkoch zamerala okrem iného na podporu rezortných politík v oblastiach sociálnej inklúzie, vzdelávania, podpory poľnohospodárstva, modernizácie obrany či investícií do zdravotníctva na pokrytie rastu miezd sestier a zdravotníckeho personálu, ako aj na rekonštrukciu a vybavenie nemocníc. Zapracované boli aj sociálne opatrenia, týkajúce sa zabezpečenia bezplatného stravovania v materských a základných školách, navýšenie vianočného dôchodku, oslobodenie príspevku na rekreáciu.

V rozpočte boli do výdavkov zapracované aj opatrenia v oblasti odmeňovania zamestnancov v štátnej službe a vo verejnej službe, ako aj finančné prostriedky pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl na realizáciu zvýhodneného odmeňovania začínajúcich učiteľov.

V priebehu roku 2019 prebiehal pravidelný monitoring vývoja plnenia schváleného rozpočtu verejnej správy na mesačnej báze. Ministerstvo financií SR sledovalo vývoj v širšom rámci celých verejných financií formou pravidelnej analýzy očakávaných predpokladov hospodárenia kapitol štátneho rozpočtu a ostatných subjektov verejnej správy na hotovostnej báze a v metodike ESA 2010. Na základe aktuálne dostupných údajov o dosiahnutej skutočnosti a predpokladanom vývoji príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy ku koncu rozpočtového roka sa kvantifikovali očakávané zmeny a riziká v hospodárení jednotlivých subjektov rozpočtu verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2019. V prípade odchýlenia sa vývoja verejných financií od schváleného rozpočtového cieľa sa pristupovalo k prijatiu opatrení, ktoré mali zvrátiť negatívny vývoj a zabezpečiť dosiahnutie rozpočtovaného cieľa.

Vplyv na posudzovanie vývoja verejných financií v priebehu roka 2019 mala aj v rámci jesennej notifikácie Eurostatu rozsiahla benchmarková revízia národných účtov podľa metodiky ESA 2010, ktorá mala negatívny vplyv na saldo aj dlh verejnej správy. K položkám s hlavným vplyvom na saldo verejnej správy patrilo vyradenie poplatkov do Národného jadrového fondu z príjmov verejnej správy, dotovanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, rozloženie príjmov z predaja telekomunikačných licencií na dlhšie časové obdobie, zmena vykazovania pohľadávok a záväzkov vyplývajúcich z daní a odvodov.

Analýza aktuálneho vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2019, ktorá definovala najvýznamnejšie vplyvy na saldo rozpočtu verejnej správy v porovnaní so schváleným rozpočtovým cieľom, bola súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 20224.

Výsledky hospodárenia verejnej správy sa predkladajú Európskemu štatistického úradu (Eurostatu) dvakrát ročne na základe nariadenia5 o nadmernom schodku, prvýkrát do 1. apríla bežného roka a druhýkrát do 1. októbra bežného roka. Do 1. apríla bežného roka sa predkladá odhad schodku za predchádzajúci rozpočtový rok a do 1. októbra bežného roka sa predkladá aktualizovaný schodok za predchádzajúci rozpočtový rok. V zmysle uvedeného pravidla je potrebné údaje v kapitole 2 chápať ako predbežné, ktoré môžu byť v období do 1. októbra tohto roka revidované.

Základnou databázou o hospodárení verejnej správy sú údaje z finančných výkazov jednotlivých subjektov verejnej správy za rok 2019, avšak nie všetky boli verifikované schvaľovacím procesom. Definitívne údaje o hospodárení verejnej správy za rok 2019 budú prezentované po skončení schvaľovacieho procesu, na základe vykonaných auditov účtovných výkazov a po získaní definitívnych údajov pre časové rozlíšenie daní a poistného z Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Z hľadiska definitívnych výsledkov hospodárenia verejnej správy za rok 2019 bude preto rozhodujúce zverejnenie výsledkov predložených Eurostatu do 1. októbra 2020.

https://www.mfsr.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/

5 Nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku.

2.1Saldo verejnej správy

Rozpočet verejnej správy na rok 2019, ktorý bol schválený vládou SR uznesením č. 453/2018 a vzatý na vedomie v NR SR uznesením č. 1526/2018, predpokladal vyrovnané hospodárenie (podiel k HDP vo výške 0,0 %). Slovenská republika odoslala do Eurostatu 31. 3. 2020 predbežné výsledky hospodárenia verejných financií za rok 2019, pričomdeficit bol deklarovaný vo výške 1,3 % HDP.

Príjmy a výdavky verejnej správy (na akruálnej báze)

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2017

2018

2019

5=4-3

Príjmy spolu, v tom:

34 062 113

36 419 372

36 902 142

39 178 292

2 276 150

Daňové a poistné príjmy

28 573 761

28 509 280

31 151 197

32 034 879

883 682

Nedaňové príjmy

4 693 780

6 550 431

5 278 425

5 634 371

355 946

Granty a transfery

794 572

1 359 661

472 520

1 509 042

1 036 522

Výdavky spolu, v tom:

34 867 074

37 360 000

36 902 142

40 398 022

3 495 880

Bežné výdavky

32 182 422

34 402 539

34 735 228

36 858 864

2 123 636

Kapitálové výdavky

2 684 652

2 957 461

2 166 914

3 539 158

1 372 244

Saldo podľa ESA 2010

-804 961

-940 628

-1 219 730

% z HDP

-0,95

-1,05

0,00

-1,30

Zdroj: MF SR

V roku 2019 dosiahlo hospodárenie s verejnými financiami v metodike ESA2010 schodok vo výške 1 219 730 tis. eur (1,3 % HDP). Plnenie rozpočtu verejnej správy v roku 2019 v porovnaní s plánovaným hospodárením celej verejnej správy bolo ovplyvnené viacerými faktormi. Na jednej strane spomalením rastu slovenskej ekonomiky (predpokladaný rast bol na úrovni 4,5 %, predbežne dosiahol 2,3 %), legislatívnymi zmenami, ktoré neboli zahrnuté v čase tvorby rozpočtu na rok 2019, ako aj metodickými zmenami, ktoré vyplynuli z benchmarkovej revízie národných účtov, realizovanej na jeseň 20196.

Na úrovni celej verejnej správy znamenali negatívnu odchýlku schodok hotovostného rozpočtu (opisovaný v 3. kapitole), nenaplnenie niektorých akruálnych príjmov štátneho rozpočtu a menší prebytok niektorých ostatných zložiek verejnej správy (obce, VÚC, Národný jadrový fond a Environmentálny fond). Pozitívne vplývali na saldo verejnej správy prebytky napr. Sociálnej poisťovne, verejného zdravotného poistenia, Štátneho fondu rozvoja bývania, dopravných podnikov, príspevkových organizácií.

Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote úhrnom vyššie o 2 276 150 tis. eur, z toho najvyšší nárast o 1 036 522 tis. eur oproti rozpočtovaným príjmom mali granty a transfery. Výdavky verejnej správy boli vyššie oproti rozpočtovanej hodnote o 3 495 880 tis. eur, z toho bežné výdavky o 2 123 636 tis. eur a kapitálové výdavky o 1 372 244 tis. eur.

6 viac informácií na

www.statistics.sk

v časti Metaúdaje / Makroekonomické štatistiky / Národné účty

Celkové daňové a odvodové príjmy verejnej správy boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 883 682 tis. eur, pričom bez metodického vplyvu zohľadnenia príjmov dosahovaných z podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby energie(tzv. ,, zelená energia“) boli vyššie o 320 378 tis. eur. Vývoj v prípade daní a odvodov, ktoré boli rozpočtované resp. pri ktorých nedošlo k metodickým zmenám v ich zaznamenávaní, poskytuje nasledovná tabuľka (ide o rozhodujúce položky daní verejnej správy):

Vybrané daňové a odvodové príjmy podľa ESA2010 v tis. eur

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2019

3=2-1

Daň z príjmov fyzických osôb

3 426 902

3 540 185

113 283

- závislá činnosť

3 307 288

3 409 857

102 569

- podnikanie

119 614

130 328

10 714

Daň z príjmov právnických osôb

2 868 647

2 747 360

-121 287

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

235 639

245 615

9 976

Daň z pridanej hodnoty

6 663 664

6 825 663

161 999

Spotrebné dane

2 426 425

2 373 261

-53 164

- Minerálny olej

1 337 220

1 288 894

-48 326

- Tabak a tabakové výrobky

765 590

766 577

987

- Ostatné spotrebné dane

323 615

317 789

-5 826

Dane z majetku (nehnuteľnosti)

358 985

364 823

5 838

Dane z medzinárodného obchodu

21 517

21 079

-438

Ostatné dane

1 105 975

846 531

-259 444

- Daň z motorových vozidiel

170 903

161 740

-9 163

- Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

125 452

124 796

-656

- Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií

143 076

143 411

335

- Osobitný odvod z reťazcov

150 005

-150 005

- eKasa a nanomarkery

90 000

-90 000

- Ostatné

426 539

416 584

-9 955

Daňové príjmy vrátane sankcií

17 107 754

16 964 517

-143 237

Sociálne odvody (EAO + dlžné)

8 152 696

8 185 453

32 757

Zdravotné odvody (EAO + dlžné)

4 021 821

4 002 007

-19 814

Fondy sociálneho zabezpečenia

12 174 517

12 187 459

12 942

Daňové a odvodové príjmy spolu

29 282 271

29 151 976

-130 295

1) Príspevky na sociálne zabezpečenie, neobsahujú okrem štátom plateného poistného aj príjmy Zdroj: IFP, MF SR

z odvodov za ozbrojené zložky, penále a imputované poistné.

2) Zdravotné odvody neobsahujú štátom platené poistné

V prípade dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) sa na celkovom rozdiele oproti rozpočtu vo výške 113 283 tis. eur podieľal najmä výber DPFO zo závislej činnosti v sume 102 569 tis. eur. K vyššiemu výnosu prispel pozitívny vývoj na trhu práce aj vyššia úspešnosť výberu dane.

Výnos DPFO z podnikania7 bol oproti rozpočtu vyšší o 10 714 tis. eur. Dôvodom nárastu bol rastúci počet daňových subjektov a nárast ich príjmov.

Zvýšený základ dane nebol tlmený rastom výdavkov, ktoré sa priblížili svojmu maximu po zavedení paušálnych výdavkov v roku 2017. Výnos DPFO bol negatívne ovplyvnený legislatívnymi zmenami nezahrnutými v rozpočte (oslobodenie rekreačných poukazov a oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca na ubytovanie).

Výnos dane z príjmov právnických osôb8 za rok 2019 je oproti rozpočtu nižší o 121 287 tis. eur. Dôvodom je najmä spomalenie tempa rastu ziskov korporátneho sektora9 v porovnaní s očakávaniami pri tvorbe rozpočtu.

Výnos dane z pridanej hodnoty10 je oproti rozpočtu vyšší o 161 999 tis. eur. K vyššiemu výnosu prispela najmä vyššia úspešnosť výberu dane. Medziročne stúpali aj investície a medzispotreba vlády, ktoré pozitívne vplývajú na výnos DPH. V porovnaní s očakávaniami pri tvorbe rozpočtu však bola spotreba domácnosti mierne nižšia. Na výnos negatívne vplývali aj dodatočné legislatívne úpravy (znížená sadzba na ubytovacie služby a zníženie limitu pre refundáciu DPH turistom). Naopak výnos DPH bol pozitívne ovplyvnený oslobodením rekreačných poukazov, ktoré zvýšilo disponibilné príjmy zamestnancov a prispelo k zníženiu daňovej medzery v tomto sektore.

Výnos spotrebných daní je tvorený najmä príjmom zo spotrebnej dane z minerálneho oleja a spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Výnos spotrebnej dane z minerálneho oleja bol oproti rozpočtu nižší o 48 326 tis. eur. Nenaplnenie rozpočtovanej sumy je dôsledkom oslabenia ekonomickej aktivity. Ostatné spotrebné dane sa vyvíjali približne v súlade s rozpočtom.

Osobitný odvod z regulovaných odvetví11 a osobitný odvod z vybraných finančných inštitúcií sa vyvíjali takmer v súlade s rozpočtovanou hodnotou.

Osobitný odvod obchodných reťazcov sa nenaplnil, pretože zákon o tomto odvode bol zrušený v roku 2019, ešte pred prijatím prvej platby.

Príjmy zo zavedenia eKasy a nanomarkerov sa nepotvrdili. Dôvodom je najmä posun efektívnej účinnosti eKasy do roku 202012. Výnos z nanomarkerov nie je známy.

7 Výnos DPFO z podnikania za rok 2019 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2019 sa podávajú v roku 2020 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2021.

8 Výnos DPPO za rok 2019 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2019 sa podávajú v roku 2020 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2021.

9 Pomalší než očakávaný rast makrobázy (HDP – kompenzácie zamestnancov), ktorá je odhadom pre ziskovosť korporátneho sektora.

10 Výnos DPH za rok 2019 bol v čase prípravy Štátneho záverečného účtu len odhad. Skutočnosť bude aktualizovaná pri jesennej notifikácii v októbri 2020.

11 Výnos osobitného odvodu z regulovaných odvetví za rok 2019 je odhad, pretože daňové priznania za rok 2019 sa podávajú v roku 2020 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2021.

12 Legislatívne bolo schválené zavedenie eKasy pre všetky subjekty najneskôr do 1. júla. Pokuty za nezavedenie boli neskôr posunuté na 1. január 2020 aby mali subjekty dostatok času na prechod na novú online pokladňu, nakoľko hrozilo, že by nebol dostatok certifikovaných pokladníc na trhu.

Nad rámec vládou schváleného návrhu rozpočtu na rok 2019, boli v parlamente schválené legislatívne zmeny, ktoré ovplyvnili výnos daní a odvodov v roku 2019. Niektoré opatrenia boli zaznamenané na strane výdavkov, a teda v porovnaní so schváleným rozpočtom nedošlo k zhoršeniu celkového salda rozpočtu verejnej správy (len príjmov)

Vplyv legislatívnych zmien nezahrnutých v príjmoch rozpočtu na rok 2019 (ESA2010) v tis. eur

Znížená sadzba DPH na ubytovacie služby

-24 256

Oslobodenie rekreačných poukazov od daní a odvodov

-57 666

Zrušenie oslobodenia výživových doplnkov od spotrebnej dane (1.5.2019)

Zmena základných sadzieb dane na benzín a naftu (1.1.2019)

-76

Zníženie limitu pre refundáciu DPH turistom (zo 175 eur na 100 eur)

-2 100

Oslobodenie nepeň. benefitu pre zamestnanca na ubytovanie (max. 60 eur mesačne)

-15 742

Zdroj: IFP, MF SR

Výnos sociálnych aj zdravotných odvodov bol pozitívne ovplyvnený silnejším vývojom na trhu práce. Pri sociálnych odvodoch sa lepšie makroekonomické prostredie premietlo do