1
Obsah
2
Zhrnutie
Schodok verejnej správy v roku 2019 na základe prvej notifikácie výsledkov v metodike ESA 2010 dosiahol hodnotu 1 219 730 tis. eur a v pomere k HDP je na úrovni 1,3 %. Rozpočet verejnej správy predpokladal vyrovnané hospodárenie. Schodok v pomere k HDP bol oproti predošlému roku vyšší o 0,2 p. b.
Dlh verejnej správy k 31. 12. 2019 na základe prvej notifikácie výsledkov v metodike ESA 2010 dosiahol výšku 45 201 758 tis. eur a v pomere k predbežne vyčíslenému HDP dosiahol 48 %. Rozpočet verejnej správy predpokladal hodnotu dlhu na úrovni 47,3 % resp. 45 719 494 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku sa pomer dlhu k HDP znížil o 1,4 p. b.
Rast HDP v stálych cenách dosiahol podľa predbežných údajov 2,3 %, čo je oproti predpokladom v návrhu rozpočtu na rok 2019 menej o 2,2 p. b. Tvorba HDP v roku 2019 dosiahla94 177 048 tis. eur.
Plnenie rozpočtu verejnej správy v roku 2019 v porovnaní s plánovaným hospodárením celej verejnej správy bolo ovplyvnené viacerými faktormi. Na jednej strane spomalením rastu slovenskej ekonomiky najmä vplyvom nižšieho výkonu eurozóny, legislatívnymi zmenami, ktoré neboli zahrnuté v čase tvorby rozpočtu na rok 2019, ako aj metodickými zmenami, ktoré vyplynuli z benchmarkovej revízie národných účtov, realizovanej na jeseň 2019, ktoré z objektívnych dôvodov nebolo možné spätne preniesť do rozpočtu na príslušný rok (reálne schváleného v decembri 2018). Na úrovni celej verejnej správy znamenali negatívnu odchýlku schodok hotovostného rozpočtu, nenaplnenie niektorých akruálnych príjmov štátneho rozpočtu (dane, dividendy) a menší prebytok niektorých ostatných zložiek verejnej správy (obce, VÚC, Národný jadrový fond a Environmentálny fond). Pozitívne vplývali na saldo verejnej správy prebytky napr. Sociálnej poisťovne, verejného zdravotného poistenia, Štátneho fondu rozvoja bývania, dopravných podnikov, príspevkových organizácií.
V rámci Európskej únie (27 krajín1) v roku 2019 dosiahlo 7 krajín vyšší schodok a 16 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Za rok 2019 bol priemerný schodok krajín EÚ 27 aj eurozóny na rovnakej úrovni 0,6 % HDP. Priemerný dlh verejnej správy krajín EÚ 27 dosiahol 77,8 % a krajín eurozóny 84,1 % HDP.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 2 201 481 tis. eur a oproti rozpočtu bol vyšší o 160 234 tis. eur. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli v roku 2019 výšku 15 825 535 tis. eur, čo znamená medziročný rast o 2,9 %. Hotovostné výdavky boli vo výške 18 027 016 tis. eur, čo predstavuje medziročný rast o 8,8 %.
Hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi v sume 1 900 481 tis. eur a prijatými zahraničnými bankovými úvermi v hodnote 301 000 tis. eur
1 S účinnosťou od 1. februára 2020 nie je Veľká Británia viac členskou krajinou Európskej únie.
3
1Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky
Slovenská ekonomika v roku 2019 vzrástla o 2,3 %. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa premietol predovšetkým do slovenského exportne orientovaného priemyslu. Trh práce však tlaku odolal a pri historicky nízkej nezamestnanosti si zamestnanci na mzdách polepšili najviac od roku 2008. V míňaní však domácnosti ostali opatrné a dodatočné príjmy sa pretavili do rekordných úspor. Celková vládna spotreba sa zvýšila najmä vďaka zvyšovaniu tarifných platov zamestnancov vo verejnom sektore. Z pohľadu makroekonomických základní pre daňové a odvodové príjmy makroekonomický vývoj v roku 2019 nedosiahol očakávania rozpočtovej prognózy MF SR.
1.1Vonkajšie ekonomické prostredie
Svetový obchod v závere roka 2019 pokračoval v stagnácii. Ekonomika eurozóny vzrástla o 1,2%, čo reflektuje postupné ochladzovanie ekonomiky prameniace z viacerých príčin. Externým faktorom spomalenia boli pretrvávajúce obchodné spory medzi Čínou a USA, ktoré vytvárali veľkú mieru neistoty pre medzinárodný obchod. Domácim spomaľujúcim faktorom bol predovšetkým výpadok v nemeckom automobilovom priemysle, ktorý mal vzhľadom na svoju perzistentnosť nie len cyklický, ale zrejme aj štrukturálny charakter. Riziká v súvislosti s tzv. tvrdým Brexitom sa v druhej polovici roka upokojili. Za ostatný rok sa v eurozóne prejavil nový fenomén dvojrýchlostnej ekonomiky, keď priemysel postupne strácal na sile, kým sektor služieb zostal odolný. Stimulačne naďalej pôsobili pevný trh práce a naďalej uvoľnená monetárna politika. Miera nezamestnanosti v eurozóne dosiahla v roku 2019 cyklické minimum 7,5%. Koncom roka prispelo k upokojeniu situáciu uzavretie 1. fázy obchodnej dohody medzi Čínou a USA.
Rast eurozóny tlmili predovšetkým veľké európske krajiny, z ktorých Nemecko sa v treťom štvrťroku len tesne vyhlo technickej recesii. Spomalenie nemeckého automobilového priemyslu sa postupne prelievalo do iných sektorov priemyslu a aj do ostatných európskych krajín. Spomedzi ostatných veľkých krajín rástlo pomalým tempom aj Taliansko, ktorého ekonomika spomaľovala pod vplyvom slabnúceho zahraničného aj domáceho dopytu. Ekonomiky regionálnych partnerov Slovenska vo V3 dosiahli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o čosi pomalší, ale naďalej dynamický rast. Rastovú bázu tvorili predovšetkým domáce faktory, keď z pozitívneho príspevku zo zahraničia ťažilo záverom roka len Poľsko.
Globálne finančné trhy ocenili pozitívnejší výhľad vo svetovom obchode a predídenie „tvrdému“ Brexitu, čo sa prejavilo v solídnom raste akciových indexov. Pokles rizikovo averzného správania po upokojení situácie medzi USA a Čínou sa prejavil aj na trhoch s dlhopismi, ktorých výnosy sa odrazili od historických miním. Pozitívny impulz sa premietol aj na trhu s ropou, ktorej cena sa v závere roka vyšplhala naspäť k 65 USD za barel. Príčinou rastu boli očakávania vyššieho dopytu po komodite, ktoré sa vytvorili v dôsledku optimistickejších nálad na globálnej úrovni.Kurz eura voči americkému doláru ostal stabilný na úrovni 1,1 EUR/USD.
4
Uvoľnená menová politika podporila trhy s cieľom trafiť inflačný cieľ. Americký Fed znížil v roku 2019 kľúčovú úrokovú sadzbu celkom trikrát na úroveň 1,5 1,75 %. Trhy koncom roka očakávali ďalšie dve tri zníženia v priebehu roka 2020. Americká centrálna banka zároveň naliala do systému značný objem likvidity. Úroková sadzba ECB na hlavné refinančné operácie ostala naďalej na 0 %, pričom prvé očakávané zvýšenie sa opäť posunulo na rok 2021. Na svojom septembrovom zasadaní ECB oznámila zníženie sadzieb na depozitá z -0,4 % na -0,5 % a zároveň spustila kvantitatívne uvoľňovanie v objeme 20 mld. EUR mesačne s cieľom poskytnúť ekonomike a inflácii dodatočný stimul.
Vývoj vybraných ukazovateľov eurozóny
2017
2018
2019
Hrubý domáci produkt (% rast)
2,5
1,9
1,2
Zamestnanosť (ESA, % rast)
1,6
1,5
1,2
Miera nezamestnanosti (VZPS, %)
9,0
8,1
7,5
Kompenzácie na zamestnanca* (% rast)
1,7
2,2
2,0
Miera inflácie (HICP, %)
1,5
1,7
1,2
10-ročný nemecký dlhopis (% výnos)
0,39
0,48
-0,22
Kurz USD/EUR (priemer roka)
1,13
1,18
1,12
Cena ropy Brent (USD/bl)
54,8
71,5
61,2
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR
1.2Makroekonomický vývoj SR
1.2.1Hrubý domáci produkt
Po dosiahnutí vrcholu hospodárskeho cyklu v roku 2018 slovenská ekonomika v minulom roku výrazne zvoľnila rast na 2,3 %. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa premietol predovšetkým do slovenského exportne orientovaného priemyslu. Trh práce však tlaku odolal a pri historicky nízkej nezamestnanosti si zamestnanci na mzdách polepšili najviac od roku 2008. V míňaní však domácnosti ostali opatrné a dodatočné príjmy sa pretavili do rekordných úspor. Celková vládna spotreba sa zvýšila najmä vďaka zvyšovaniu tarifných platov zamestnancov vo verejnom sektore.
Zo sektorového pohľadu k reálnemu rastu HDP v roku 2019 najviac prispela pridaná hodnota v službách s rastom o 2,8 % (príspevok k rastu HDP 1,6 p. b.). Pridaná hodnota v priemysle stagnovala, mierne kladne prispeli k rastu poľnohospodárstvo s rastom 4,3% (0,1 p. b. k rastu HDP) a stavebníctvo (rast 1,2%, 0,1 p. b. k rastu HDP).
5
Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek
reálny rast v %
2017
2018
2019
HDP
3,0
4,0
2,3
z toho:
Konečná spotreba domácností
4,3
3,9
2,2
Konečná spotreba VS
1,0
0,2
3,8
Tvorba hrubého fixného kapitálu
3,9
3,7
4,4
Vývoz výrobkov a služieb
3,5
5,4
1,7
Dovoz výrobkov a služieb
3,9
5,0
2,6
1,9
0,7
2,8
4,8
2,1
3,0
4,0
2,3
-6,0
-4,0
-2,0
0,0
2,0
4,0
6,0
8,0
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
zahraničný dopyt
domáci dopyt
štatistická diskrepancia
rast HDP
Zdroj: ŠÚ SR
Zdroj: ŠÚ SR
1.2.2Trh práce
Dynamika trhu práce ku koncu roka 2019 spomalila. Zamestnanosť sa oproti roku 2018 zvýšila o 1,2 %. Tvorba pracovných miest však bola v poslednom štvrťroku roka 2019 najpomalšia za posledných 5 rokov. Zatiaľ čo si služby, stavebníctvo a verejná správa udržali kladné prírastky, v priemysle došlo v druhom polroku k výraznému zníženiu zamestnanosti o 1,2 %. Vyhliadky priemyselných podnikov boli dlhodobo pesimistické, ochladenie v Nemecku sa odrážalo v prieskumoch nálady a očakávania o budúcej zamestnanosti boli na niekoľkoročných minimách. Rok 2019 bol historický z hľadiska zamestnávania cudzincov. Ku koncu roka na Slovensku pracovalo vyše 78 tisíc nerezidentov, čo predstavuje od roku 2014 nárast na šesťnásobok. Aj pri spomalení dynamiky zamestnanosti a rekordnom zamestnávaní nerezidentov dosiahla miera nezamestnanosti historické minimum na úrovni 5,8 %2.
Nominálna priemerná mzda zamestnanca hospodárstva SR za rok 2019 dosiahla 1 092 eur(2018: 1 013 eur). Mzdy stúpli takmer o 8 %, čo je najviac od krízy v roku 2009. Zrýchlenie inflácie nezastavilo akceleráciu reálnej mzdy. sa vlani zvýšila o 5 % a opäť predbehla rast produktivity práce. Nožnice medzi mzdami a produktivitou tak zostali otvorené od roku 2014.
2 Celoročný priemer
6
Príspevky sektorov k vývoju zamestnanosti
(ESA, v p. b.)
Rast nominálnej produktivity práce a mzdy
(v %)
-1
0
1
1
2
2
3
2018Q1
2018Q2
2018Q3
2018Q4
2019Q1
2019Q2
2019Q3
2019Q4
Stavebníctvo
Verejný sektor
Trhové služby
Priemysel
0,0
2,0
4,0
6,0
8,0
10,0
12,0
2018Q1
2018Q2
2018Q3
2018Q4
2019Q1
2019Q2
2019Q3
2019Q4
Rast nominálnej produktivity práce
Rast nominálnej mzdy
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
1.2.3Vývoj cien
Inflácia v roku 2019 zrýchlila najmä kvôli vyšším cenám potravín, energií a služieb. Celoročne stúpli ceny merané indexom CPI o 2,7 % (2,8 % podľa HICP3). V minulom roku pokračoval rast cien služieb ťahaný aj rýchlym rastom miezd. Výrazne stúpli aj ceny potravín a k rastu prispelo aj zvýšenie regulovaných cien energií od začiatku roka. Ceny obchodovateľných tovarov sa zvýšili len mierne, odrážajúc nízku infláciu v eurozóne, kým ceny pohonných látok klesali v reakcii na pokles cien ropy.
1.2.4Platobná bilancia
Deficit bežného účtu platobnej bilancie sa v roku 2019 prehĺbil na -2,9 % HDP z -2,6 % HDP v predchádzajúcom roku. Spomalenie exportu tovarov viedlo k prehĺbeniu deficitu bilancie tovarov na -0,8 % HDP. Prebytok bilancie služieb sa naopak mierne zvýšil na 1,1 % HDP. Deficit bilancie primárnych výnosov sa mierne zhoršil a deficit sekundárnych výnosov bol nižší ako v roku 2018. História platobnej bilancie bola zároveň ovplyvnená aj revíziou údajov NBS ako aj revíziou menovateľa (HDP).
3 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien.
7
Štruktúra spotrebiteľskej inflácie – medziročné príspevky zložiek CPI (p. b.)
Vývoj bežného účtu platobnej bilancie podľa jeho zložiek (% HDP)
0,0
0,5
1,0
1,5
2,0
2,5
3,0
3,5
4,0
4,5
I-18
III-18
V-18
VII-18
IX-18
XI-18
I-19
III-19
V-19
VII-19
IX-19
XI-19
Zmena nepriamych daní
Regulované ceny
Ceny potravín
Čistá inflácia
Celková inflácia
-6,0
-4,0
-2,0
0,0
2,0
4,0
6,0
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
Sekundárne výnosy
Primárne výnosy
Služby
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Zdroj: NBS, MF SR
1.2.5Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti
Reálny rast ekonomiky bol nižší ako prognóza MF SR použitá pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy pre rok 2018. Rýchlejšie oproti prognóze rástli vládna spotreba a investície. Očakávania prognózy nedosiahla súkromná spotreba. Rast HDP smerom nadol výrazne ovplyvnil aj zahraničný obchod. Export aj import rástli pomalšie ako čakala prognóza, export však spomalil výraznejšie. Nominálnemu HDP mierne pomohol vyšší rast cien. Trh práce sa vyvíjal nad očakávania, keď rýchlejšia rástla nielen zamestnanosť, ale najmä priemerná mzda.
Rok 2019 skončil z pohľadu makroekonomických základní pre dane a odvody neutrálne. Napriek mzdovej báze, ktorá je najvýznamnejšou základňou pre daň z príjmu fyzických osôb a odvodov, a ktorá prekonala očakávania najmä pre vyšší rast miezd, ostatné makrozákladne rástli pomalšie ako očakávala prognóza. Vyšší rast mzdovej bázy sa tak nepremietol do rýchlejšieho rastu spotreby domácností ani celého HDP. Celkovo tak makroekonomický vývoj vytvoril neutrálne riziká pre rozpočtované príjmy verejnej správy v roku 2019.
Porovnanie skutočnosti za rok 2019 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2019-2022
v %, ak nie je uvedené inak
Rozpočet 2019
Skutočnosť
Rozdiel v p. b.
Hrubý domáci produkt, reálny rast
4,5
2,3
-2,2
Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. Eur
96,9
94,2
-2,7
Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast
3,2
2,2
-1,0
Konečná spotreba domácností a NISD, nominálny rast
5,8
5,0
-0,8
Priemerná mesačná mzda, reálny rast
3,7
5,0
+1,3
Priemerná mesačná mzda, nominálny rast
6,3
7,8
+1,5
Zamestnanosť (ESA)
1,1
1,2
+0,1
Miera nezamestnanosti (VZPS)
6,4
5,8
-0,6
Index spotrebiteľských cien, priemerný rast
2,5
2,7
+0,2
Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)
-1,5
-2,9
-1,4
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR
8
2Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010
Rozpočet verejnej správy na roky 2019 bol vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR, kde medzi hlavné priority vlády SR patrilo ozdravenie verejných financií s cieľom dosiahnuť ich dlhodobú udržateľnosť. Stratégia rozpočtovej politiky pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na roky 2019 2021, ako aj pre nasledujúce rozpočtové roky, bola zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy, pričom základným cieľom rozpočtovej politiky bolo dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Strednodobým rozpočtovým cieľom verejných financií bolo dosiahnutie vyrovnaného štrukturálneho salda.
Rozpočet verejnej správy na roky 2019 2021 vychádzal z aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a prognózy daňových a odvodových príjmov do roku 2021. Zároveň zohľadňoval aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v priebehu roku 2018.
Hlavným rozpočtovým cieľom vlády SR v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2019 2021 bolo dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia verejnej správy v roku 2019, čím by bolo zabezpečené dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa. Stanovený cieľ pre rok 2019, ako aj ciele prebytkového hospodárenia v ďalších rokoch, mali prispievať ku každoročnému znižovaniu dlhu verejnej správy, čo v konečnom dôsledku malo viesť k upevneniu dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch.
Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2019 2021 boli viaceré tituly vyplývajúce jednak z legislatívnych zmien, na druhej strane z prijatých opatrení a zámerov vlády SR. Uvedené opatrenia boli zapracované tak na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Opatrenia na príjmovej strane sa týkali v prevažnej miere daňových príjmov, a to s cieľom efektívnejšieho výberu daní a zníženia počtu daňových únikov. Na príjmovej strane boli okrem iných opatrení zapracované zmeny pri domácom pálení pre fyzické osoby, zmeny pri poplatkoch za uloženie odpadu, či zmeny v zdaňovaní poistného. Rozpočet na rok 2019 predpokladal zavedenie osobitného odvodu z čistého obratu obchodných reťazcov, ako aj označovanie pohonných látok tzv. nanomarkermi a zavedenie online napojenia všetkých fiškálnych pokladníc na portál finančnej správy (eKasa). Legislatívne zmeny a priority prijaté vládou SR sa odzrkadlili aj na strane výdavkov rozpočtu verejnej správy. Vláda SR sa vo výdavkoch zamerala okrem iného na podporu rezortných politík v oblastiach sociálnej inklúzie, vzdelávania, podpory poľnohospodárstva, modernizácie obrany či investícií do zdravotníctva na pokrytie rastu miezd sestier a zdravotníckeho personálu, ako aj na rekonštrukciu a vybavenie nemocníc. Zapracované boli aj sociálne opatrenia, týkajúce sa zabezpečenia bezplatného stravovania v materských a základných školách, navýšenie vianočného dôchodku, oslobodenie príspevku na rekreáciu.
V rozpočte boli do výdavkov zapracované aj opatrenia v oblasti odmeňovania zamestnancov v štátnej službe a vo verejnej službe, ako aj finančné prostriedky pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl na realizáciu zvýhodneného odmeňovania začínajúcich učiteľov.
9
V priebehu roku 2019 prebiehal pravidelný monitoring vývoja plnenia schváleného rozpočtu verejnej správy na mesačnej báze. Ministerstvo financií SR sledovalo vývoj v širšom rámci celých verejných financií formou pravidelnej analýzy očakávaných predpokladov hospodárenia kapitol štátneho rozpočtu a ostatných subjektov verejnej správy na hotovostnej báze a v metodike ESA 2010. Na základe aktuálne dostupných údajov o dosiahnutej skutočnosti a predpokladanom vývoji príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy ku koncu rozpočtového roka sa kvantifikovali očakávané zmeny a riziká v hospodárení jednotlivých subjektov rozpočtu verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2019. V prípade odchýlenia sa vývoja verejných financií od schváleného rozpočtového cieľa sa pristupovalo k prijatiu opatrení, ktoré mali zvrátiť negatívny vývoj a zabezpečiť dosiahnutie rozpočtovaného cieľa.
Vplyv na posudzovanie vývoja verejných financií v priebehu roka 2019 mala aj v rámci jesennej notifikácie Eurostatu rozsiahla benchmarková revízia národných účtov podľa metodiky ESA 2010, ktorá mala negatívny vplyv na saldo aj dlh verejnej správy. K položkám s hlavným vplyvom na saldo verejnej správy patrilo vyradenie poplatkov do Národného jadrového fondu z príjmov verejnej správy, dotovanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, rozloženie príjmov z predaja telekomunikačných licencií na dlhšie časové obdobie, zmena vykazovania pohľadávok a záväzkov vyplývajúcich z daní a odvodov.
Analýza aktuálneho vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2019, ktorá definovala najvýznamnejšie vplyvy na saldo rozpočtu verejnej správy v porovnaní so schváleným rozpočtovým cieľom, bola súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 20224.
Výsledky hospodárenia verejnej správy sa predkladajú Európskemu štatistického úradu (Eurostatu) dvakrát ročne na základe nariadenia5 o nadmernom schodku, prvýkrát do 1. apríla bežného roka a druhýkrát do 1. októbra bežného roka. Do 1. apríla bežného roka sa predkladá odhad schodku za predchádzajúci rozpočtový rok a do 1. októbra bežného roka sa predkladá aktualizovaný schodok za predchádzajúci rozpočtový rok. V zmysle uvedeného pravidla je potrebné údaje v kapitole 2 chápať ako predbežné, ktoré môžu byť v období do 1. októbra tohto roka revidované.
Základnou databázou o hospodárení verejnej správy údaje z finančných výkazov jednotlivých subjektov verejnej správy za rok 2019, avšak nie všetky boli verifikované schvaľovacím procesom. Definitívne údaje o hospodárení verejnej správy za rok 2019 budú prezentované po skončení schvaľovacieho procesu, na základe vykonaných auditov účtovných výkazov a po získaní definitívnych údajov pre časové rozlíšenie daní a poistného z Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Z hľadiska definitívnych výsledkov hospodárenia verejnej správy za rok 2019 bude preto rozhodujúce zverejnenie výsledkov predložených Eurostatu do 1. októbra 2020.
4
https://www.mfsr.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/
5 Nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku.
10
2.1Saldo verejnej správy
Rozpočet verejnej správy na rok 2019, ktorý bol schválený vládou SR uznesením č. 453/2018 a vzatý na vedomie v NR SR uznesením č. 1526/2018, predpokladal vyrovnané hospodárenie (podiel k HDP vo výške 0,0 %). Slovenská republika odoslala do Eurostatu 31. 3. 2020 predbežné výsledky hospodárenia verejných financií za rok 2019, pričomdeficit bol deklarovaný vo výške 1,3 % HDP.
Príjmy a výdavky verejnej správy (na akruálnej báze)
v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
2019
1
2
3
4
5=4-3
Príjmy spolu, v tom:
34 062 113
36 419 372
36 902 142
39 178 292
2 276 150
Daňové a poistné príjmy
28 573 761
28 509 280
31 151 197
32 034 879
883 682
Nedaňové príjmy
4 693 780
6 550 431
5 278 425
5 634 371
355 946
Granty a transfery
794 572
1 359 661
472 520
1 509 042
1 036 522
Výdavky spolu, v tom:
34 867 074
37 360 000
36 902 142
40 398 022
3 495 880
Bežné výdavky
32 182 422
34 402 539
34 735 228
36 858 864
2 123 636
Kapitálové výdavky
2 684 652
2 957 461
2 166 914
3 539 158
1 372 244
Saldo podľa ESA 2010
-804 961
-940 628
0
-1 219 730
-1 219 730
% z HDP
-0,95
-1,05
0,00
-1,30
-1,30
Zdroj: MF SR
V roku 2019 dosiahlo hospodárenie s verejnými financiami v metodike ESA2010 schodok vo výške 1 219 730 tis. eur (1,3 % HDP). Plnenie rozpočtu verejnej správy v roku 2019 v porovnaní s plánovaným hospodárením celej verejnej správy bolo ovplyvnené viacerými faktormi. Na jednej strane spomalením rastu slovenskej ekonomiky (predpokladaný rast bol na úrovni 4,5 %, predbežne dosiahol 2,3 %), legislatívnymi zmenami, ktoré neboli zahrnuté v čase tvorby rozpočtu na rok 2019, ako aj metodickými zmenami, ktoré vyplynuli z benchmarkovej revízie národných účtov, realizovanej na jeseň 20196.
Na úrovni celej verejnej správy znamenali negatívnu odchýlku schodok hotovostného rozpočtu (opisovaný v 3. kapitole), nenaplnenie niektorých akruálnych príjmov štátneho rozpočtu a menší prebytok niektorých ostatných zložiek verejnej správy (obce, VÚC, Národný jadrový fond a Environmentálny fond). Pozitívne vplývali na saldo verejnej správy prebytky napr. Sociálnej poisťovne, verejného zdravotného poistenia, Štátneho fondu rozvoja bývania, dopravných podnikov, príspevkových organizácií.
Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote úhrnom vyššie o 2 276 150 tis. eur, z toho najvyšší nárast o 1 036 522 tis. eur oproti rozpočtovaným príjmom mali granty a transfery. Výdavky verejnej správy boli vyššie oproti rozpočtovanej hodnote o 3 495 880 tis. eur, z toho bežné výdavky o 2 123 636 tis. eur a kapitálové výdavky o 1 372 244 tis. eur.
6 viac informácií na
www.statistics.sk
v časti Metaúdaje / Makroekonomické štatistiky / Národné účty
11
Celkové daňové a odvodové príjmy verejnej správy boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 883 682 tis. eur, pričom bez metodického vplyvu zohľadnenia príjmov dosahovaných z podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby energie(tzv. ,, zelená energia“) boli vyššie o 320 378 tis. eur. Vývoj v prípade daní a odvodov, ktoré boli rozpočtované resp. pri ktorých nedošlo k metodickým zmenám v ich zaznamenávaní, poskytuje nasledovná tabuľka (ide o rozhodujúce položky daní verejnej správy):
Vybrané daňové a odvodové príjmy podľa ESA2010 v tis. eur
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2019
2019
2019
1
2
3=2-1
Daň z príjmov fyzických osôb
3 426 902
3 540 185
113 283
- závislá činnosť
3 307 288
3 409 857
102 569
- podnikanie
119 614
130 328
10 714
Daň z príjmov právnických osôb
2 868 647
2 747 360
-121 287
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
235 639
245 615
9 976
Daň z pridanej hodnoty
6 663 664
6 825 663
161 999
Spotrebné dane
2 426 425
2 373 261
-53 164
- Minerálny olej
1 337 220
1 288 894
-48 326
- Tabak a tabakové výrobky
765 590
766 577
987
- Ostatné spotrebné dane
323 615
317 789
-5 826
Dane z majetku (nehnuteľnosti)
358 985
364 823
5 838
Dane z medzinárodného obchodu
21 517
21 079
-438
Ostatné dane
1 105 975
846 531
-259 444
- Daň z motorových vozidiel
170 903
161 740
-9 163
- Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
125 452
124 796
-656
- Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií
143 076
143 411
335
- Osobitný odvod z reťazcov
150 005
0
-150 005
- eKasa a nanomarkery
90 000
0
-90 000
- Ostatné
426 539
416 584
-9 955
Daňové príjmy vrátane sankcií
17 107 754
16 964 517
-143 237
Sociálne odvody (EAO + dlžné)
8 152 696
8 185 453
32 757
Zdravotné odvody (EAO + dlžné)
4 021 821
4 002 007
-19 814
Fondy sociálneho zabezpečenia
12 174 517
12 187 459
12 942
Daňové a odvodové príjmy spolu
29 282 271
29 151 976
-130 295
1) Príspevky na sociálne zabezpečenie, neobsahujú okrem štátom plateného poistného aj príjmy Zdroj: IFP, MF SR
z odvodov za ozbrojené zložky, penále a imputované poistné.
2) Zdravotné odvody neobsahujú štátom platené poistné
V prípade dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) sa na celkovom rozdiele oproti rozpočtu vo výške 113 283 tis. eur podieľal najmä výber DPFO zo závislej činnosti v sume 102 569 tis. eur. K vyššiemu výnosu prispel pozitívny vývoj na trhu práce aj vyššia úspešnosť výberu dane.
12
Výnos DPFO z podnikania7 bol oproti rozpočtu vyšší o 10 714 tis. eur. Dôvodom nárastu bol rastúci počet daňových subjektov a nárast ich príjmov.
Zvýšený základ dane nebol tlmený rastom výdavkov, ktoré sa priblížili svojmu maximu po zavedení paušálnych výdavkov v roku 2017. Výnos DPFO bol negatívne ovplyvnený legislatívnymi zmenami nezahrnutými v rozpočte (oslobodenie rekreačných poukazov a oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca na ubytovanie).
Výnos dane z príjmov právnických osôb8 za rok 2019 je oproti rozpočtu nižší o 121 287 tis. eur. Dôvodom je najmä spomalenie tempa rastu ziskov korporátneho sektora9 v porovnaní s očakávaniami pri tvorbe rozpočtu.
Výnos dane z pridanej hodnoty10 je oproti rozpočtu vyšší o 161 999 tis. eur. K vyššiemu výnosu prispela najmä vyššia úspešnosť výberu dane. Medziročne stúpali aj investície a medzispotreba vlády, ktoré pozitívne vplývajú na výnos DPH. V porovnaní s očakávaniami pri tvorbe rozpočtu však bola spotreba domácnosti mierne nižšia. Na výnos negatívne vplývali aj dodatočné legislatívne úpravy (znížená sadzba na ubytovacie služby a zníženie limitu pre refundáciu DPH turistom). Naopak výnos DPH bol pozitívne ovplyvnený oslobodením rekreačných poukazov, ktoré zvýšilo disponibilné príjmy zamestnancov a prispelo k zníženiu daňovej medzery v tomto sektore.
Výnos spotrebných daní je tvorený najmä príjmom zo spotrebnej dane z minerálneho oleja a spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Výnos spotrebnej dane z minerálneho oleja bol oproti rozpočtu nižší o 48 326 tis. eur. Nenaplnenie rozpočtovanej sumy je dôsledkom oslabenia ekonomickej aktivity. Ostatné spotrebné dane sa vyvíjali približne v súlade s rozpočtom.
Osobitný odvod z regulovaných odvetví11 a osobitný odvod z vybraných finančných inštitúcií sa vyvíjali takmer v súlade s rozpočtovanou hodnotou.
Osobitný odvod obchodných reťazcov sa nenaplnil, pretože zákon o tomto odvode bol zrušený v roku 2019, ešte pred prijatím prvej platby.
Príjmy zo zavedenia eKasy a nanomarkerov sa nepotvrdili. Dôvodom je najmä posun efektívnej účinnosti eKasy do roku 202012. Výnos z nanomarkerov nie je známy.
7 Výnos DPFO z podnikania za rok 2019 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2019 sa podávajú v roku 2020 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2021.
8 Výnos DPPO za rok 2019 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2019 sa podávajú v roku 2020 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2021.
9 Pomalší než očakávaný rast makrobázy (HDP kompenzácie zamestnancov), ktorá je odhadom pre ziskovosť korporátneho sektora.
10 Výnos DPH za rok 2019 bol v čase prípravy Štátneho záverečného účtu len odhad. Skutočnosť bude aktualizovaná pri jesennej notifikácii v októbri 2020.
11 Výnos osobitného odvodu z regulovaných odvetví za rok 2019 je odhad, pretože daňové priznania za rok 2019 sa podávajú v roku 2020 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2021.
12 Legislatívne bolo schválené zavedenie eKasy pre všetky subjekty najneskôr do 1. júla. Pokuty za nezavedenie boli neskôr posunuté na 1. január 2020 aby mali subjekty dostatok času na prechod na novú online pokladňu, nakoľko hrozilo, že by nebol dostatok certifikovaných pokladníc na trhu.
13
Nad rámec vládou schváleného návrhu rozpočtu na rok 2019, boli v parlamente schválené legislatívne zmeny, ktoré ovplyvnili výnos daní a odvodov v roku 2019. Niektoré opatrenia boli zaznamenané na strane výdavkov, a teda v porovnaní so schváleným rozpočtom nedošlo k zhoršeniu celkového salda rozpočtu verejnej správy (len príjmov)
Vplyv legislatívnych zmien nezahrnutých v príjmoch rozpočtu na rok 2019 (ESA2010) v tis. eur
Znížená sadzba DPH na ubytovacie služby
-24 256
Oslobodenie rekreačných poukazov od daní a odvodov
-57 666
Zrušenie oslobodenia výživových doplnkov od spotrebnej dane (1.5.2019)
42
Zmena základných sadzieb dane na benzín a naftu (1.1.2019)
-76
Zníženie limitu pre refundáciu DPH turistom (zo 175 eur na 100 eur)
-2 100
Oslobodenie nepeň. benefitu pre zamestnanca na ubytovanie (max. 60 eur mesačne)
-15 742
Zdroj: IFP, MF SR
Výnos sociálnych aj zdravotných odvodov bol pozitívne ovplyvnený silnejším vývojom na trhu práce. Pri sociálnych odvodoch sa lepšie makroekonomické prostredie premietlo do skutočného plnenia, ktoré bolo v roku 2019 vyššie o 32 757 tis. eur oproti predpokladom rozpočtu. Pri zdravotných odvodoch však prevážil výrazne nižší vplyv ročného zúčtovania, čo sa podpísalo pod nižší celkový výnos o 19 814 tis. eur. Výnos sociálnych aj zdravotných odvodov boli negatívne ovplyvnené dodatočnými legislatívnymi opatreniami (oslobodenie rekreačných poukazov od daní a odvodov a oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca na ubytovanie).
Pre základný obraz o vývoji ostatných príjmov ako aj výdavkov opisované nedaňové príjmy, granty a transfery, bežné výdavky a kapitálové výdavky na nekonsolidovanej báze. Vyčíslenie konsolidácie vzájomných príjmov a výdavkov medzi subjektmi verejnej správy sa uvádza na úrovni celej verejnej správy, bez konsolidácie na konkrétne subjekty verejnej správy13.
Nedaňové príjmy verejnej správy vzrástli oproti rozpočtu o 355 946 tis. eur. Na rast nedaňových príjmov oproti rozpočtu malo pozitívny vplyv zvýšenie hotovostných príjmov z podnikania a vlastníctva majetku (o 203 892 tis. eur), príjmov z administratívnych a iných poplatkov(o 267 781 tis. eur), úrokových príjmov (o 152 492 tis. eur), ako aj medziročný nárast pohľadávok (napr. z dôvodu pohľadávok Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam). Naopak, nižšie ako rozpočtované boli kapitálové príjmy (príjmy z predaja majetku, o 36 442 tis. eur) a iné nedaňové príjmy (o 41 652 tis. eur). Negatívne na hotovostné nedaňové príjmy vplývali úpravy v súlade s metodikou ESA 2010. Išlo najmä o vylúčenie príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení z príjmov Národného jadrového fondu v sume 82 881 tis. eur, vylúčenie príjmov z predaja emisných kvót v sume 244 185 tis. eur, vylúčenie superdividendy z príjmov
13 Obdobne ako v rozpočte na príslušný rok, hospodárenie jednotlivých zložiek verejnej správy sa prezentuje nekonsolidované a príjmy a výdavky celej verejnej správy na konsolidovanej báze.
14
z vlastníctva majetku v sume 211 812 tis. eur, vylúčenie prijatých úrokov zo swapov v sume 86 329 tis. eur a časové rozlíšenie prijatých úrokov v sume 78 058 tis. eur.
Granty a transfery verejnej správy (po vzájomnej konsolidácii) prekročili rozpočet o 1 036 522 tis. eur. Nekonsolidované granty a transfery vzrástli oproti rozpočtu o 2 786 656 tis. eur. Na tejto hodnote sa podieľal najmä štátny rozpočet sumou 459 813 tis. eur z dôvodu čerpania prostriedkov z rozpočtu EÚ, obce sumou 709 562 tis. eur a príspevkové organizácie štátu sumou 319 281 tis. eur. Obchodné spoločnosti štátu Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a Železnice slovenskej republiky dosiahli vyššie granty a transfery oproti rozpočtu spolu o 392 616 tis. eur najmä v súvislosti s uvoľnením prostriedkov a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu viazaných na budúce investície v rozpočtoch z predchádzajúcich rokov.
Bežné výdavky verejnej správy (po vzájomnej konsolidácii) boli vyššie o 2 123 636 tis. eur oproti rozpočtu. Pri výdavkoch na mzdy, ktoré dosiahli nárast oproti rozpočtu 510 193 tis. eur, zaznamenali najväčší nárast zdravotnícke zariadenia o 101 579 tis. eur (z toho v ústrednej správe89 466 tis. eur), obce o 180 769 tis. eur, príspevkové organizácie štátu o 44 008 tis. eur a verejné vysoké školy o 31 870 tis. eur. S tým súvisel aj nárast výdavkov na poistné o 152 272 tis. eur v rámci celej verejnej správy. Naopak, VÚC vykázali nižšie mzdové výdavky oproti rozpočtu o 32 210 tis. eur. Na vývoj výdavkov na tovary a služby, ktoré v hotovostnom vyjadrení zaznamenali zníženie o 1 603 832 tis. eur oproti rozpočtu, malo vplyv do veľkej mieri čerpanie výdavkov v rámci konkrétnych výdavkových titulov, pričom rozpočtované v rámci bežných výdavkov (napr. zálohové platby na projekty EU a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie, ktorých zúčtovanie sa vykonáva na príslušných výdavkoch).
Kapitálové výdavky verejnej správy (po vzájomnej konsolidácii) vzrástli oproti rozpočtu o 1 372 244 tis. eur. Z toho výdavky na obstaranie kapitálových aktív vzrástli o 955 775 tis. eur, a to najmä u obcí o 425 702 tis. eur, u VÚC o 114 984 tis. eur, u Národnej diaľničnej spoločnosti o 320 224 tis. eur a u zdravotníckych zariadení o 124 011 tis. eur (z toho v ústrednej správe o 120 397 tis. eur).
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad najvýznamnejších položiek (príjmov, výdavkov resp. výsledok hospodárenie subjektov verejnej správy) a ich vplyv na dosiahnuté saldo verejnej správy za rok 2019 oproti rozpočtu. Vysvetlenie pozitívnej či negatívnej odchýlky od rozpočtu je v nasledujúcom texte pomocou opisu hotovostného plnenia rozpočtu resp. pri významných úpravách hotovostného plnenia aj pomocou vysvetlenia akrualizácie podľa metodiky ESA 2010. Výsledky hospodárenia podľa zložiek verejnej správy ako aj rozdiel medzi rozpočtom a skutočnosťou za rok 2019 sú uvedené v tabuľke na strane 20.
15
Saldo verejnej správy (ESA 2010) – rozdiel oproti rozpočtu v tis. eur
2019
(S - R)
Rozdiel(% HDP)
Saldo verejnej správy – rozpočet
0
-0,00
1. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy
883 682
0,94
- daňové príjmy
529 428
0,56
z toho: imputácia daňových príjmov za zelenú energiu
563 304
0,60
- odvodové príjmy
354 254
0,38
2. Vplyv iných ako daňových príjmov štátneho rozpočtu
885 639
0,94
- príjmy z dividend a z odvodov zo zisku (vrátane časového rozlíšenia)
-139 873
-0,15
- zmena stavu pohľadávok
503 448
0,53
- ostatné
99 908
0,11
- EÚ príjmy
422 156
0,45
3. Vplyv vybraných výdavkov štátneho rozpočtu
-1 386 021
-1,47
- spolufinancovanie
-70 199
-0,07
- odvod do rozpočtu EÚ
89 442
0,09
- korekcie k fondom EÚ
-20 134
-0,02
- upravujúca položka-očistenie vplyvu príjmov PJ za prostriedky EU z uhradených korekcií nahlásených v roku rozhodnutia
56 955
0,06
- imputácia výdavkových subvencií na zelenú energiu
-542 384
-0,58
- zmena stavu záväzkov
63 407
0,07
- ostatné
-540 952
-0,57
- EÚ výdavky
-422 156
-0,45
4. Vplyv hospodárenia samostatných účtov (vrátane ŠFA)
-600 561
-0,64
5. Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu
-116 225
-0,12
6. Výdavky sociálneho a zdravotného poistenia
-263 407
-0,28
- výdavky zo sociálneho poistenia
-140 497
-0,15
- výdavky zdravotníckym zariadeniam (výdavky poistenia)
-122 910
-0,13
7. Rozdiel v hospodárení fondov sociálneho zabezpečenia (okrem odvodových príjmov a výdavkov poistenia verejného zdravotného poistenia a sociálneho poistenia)
-77 842
-0,08
- výdavkový transfer z verejnej časti ZP do súkromnej časti ZP na splátku istiny úveru súkromnej časti ZP súkromným zdrav. poisťovniam
-10 360
-0,01
- výdavkový transfer z verejnej časti ZP do súkromnej časti ZP na výplatu akcionárovi
-9 914
-0,01
- platba za správu verejného zdravotného poistenia súkromným zdrav. poisťovniam
-87 582
-0,09
- ostatné
30 014
0,03
8. Rozdiel v hospodárení ústredných subjektov verejnej správy bez daňových príjmov
-288 544
-0,31
- obchodné spoločnosti štátu
-77 256
-0,08
- zdravotnícke zariadenia ústredné
-55 601
-0,06
- PO štátu
30 058
0,03
- štátne fondy bez vplyvu príjmov z emisných kvót
-336 347
-0,36
- ostatné subjekty ústrednej správy
150 602
0,16
16
Saldo verejnej správy v roku 2019 podľa ESA2010 - pokračovanie v tis. eur
2019
Rozdiel(% HDP)
9. Rozdiel v hospodárení územnej samosprávy bez daňových príjmov
-256 451
-0,27
- obce
-178 398
-0,19
- VÚC
-75 671
-0,08
- dopravné podniky
10 186
0,01
- príspevkové organizácie obcí a VÚC
-1 575
0,00
- zdravotnícke zariadenia miestne
-6 636
-0,01
- ostatné subjekty miestnej samosprávy
-4 357
0,00
Saldo verejnej správy - skutočnosť
-1 219 730
-1,30
Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv na saldo VS Zdroj: MF SR
Príjem štátneho rozpočtu z dividend a odvodov zo zisku bol rozpočtovaný vo výške438 211 tis. eur. V skutočnosti dosiahol štátny rozpočet za rok 2019 hotovostný príjem vo výške 510 150 tis. eur. Rozdiel v prekročení tvorili odlišné výsledky hospodárenia dosiahnuté obchodnými spoločnosťami za rok 2018 ako sa predpokladalo v čase zostavovania rozpočtu na rok 2019.
Dividendy, ktoré príjmom verejnej správy za príslušný rok, dosiahli 298 338 tis. eur, čo je oproti rozpočtu menej o 139 873 tis. eur. Rozdiel medzi rozpočtovanou hodnotou a akruálnym príjmom z dividend tvorí tzv. superdividenda14, ktorá nebola rozpočtovaná. Úhrnom dosiahla 211 812 tis. eur, z toho 209 193 tis. eur zaznamenal Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vplyvom vyššieho podielu precenenia majetku skupiny na výnosoch spoločnosti a vyplatenia časti dividendy z nerozdelených ziskov spoločnosti.
Prenesené výdavky štátneho rozpočtu. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o rozpočtových pravidlách“) je možné kapitálové výdavky a vybrané bežné výdavky štátneho rozpočtu použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi SR a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch do ich vyčerpania. Toto pravidlo na jednej strane zefektívňuje použitie verejných prostriedkov tým, že kapitoly rozpočtu nie motivované čerpať prostriedky v danom roku „za každú cenu“, na druhej strane vytvára neistotu pri vyhodnocovaní salda v súlade so schváleným štátnym rozpočtom. Viazané a prenášané výdavky do ďalšieho rozpočtového roka pôsobia v smere zníženia skutočného salda oproti schválenému rozpočtu v danom rozpočtovom roku; prenesené a zároveň
14 Superdividendy dividendy, ktoré vysoké z pohľadu poslednej (nedávnej) výšky úrovne dividend a ziskov. Superdividendy rozdeľujú čisté bohatstvo podniku, keď znižujú vlastné zdroje podniku. Kým dividendy prináležia bežnému zisku, ktorý pochádza zo štandardných hlavných činností podniku, superdividendy prináležia iným (mimoriadnym) výnosom. Na určenie výšky superdividend sa používa tzv. superdividendový test.
17
použité výdavky z predchádzajúceho rozpočtového roka naopak saldo v danom rozpočtovom roku zvyšujú.
Čistý dopad na saldo verejnej správy závisí od výsledného efektu presunov. Ak prenesené výdavky do ďalšieho rozpočtového roka vyššie ako použité z predchádzajúceho rozpočtového roka, saldo sa oproti schválenému rozpočtu zníži, v opačnom prípade sa zvýši.
Do roku 2019 boli prenesené bežné a kapitálové výdavky štátneho rozpočtu (s výnimkou prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov SR) z rokov 2017 a 2018 (131H, 131I) celkovo v sume 1 176 557 tis. eur, pričom z toho v skutočnosti v roku 2019 bolo použitých celkovo 842 868 tis. eur. V roku 2019 boli zaviazané prostriedky s predpokladaným presunom do roku 2020 v sume 730 717 tis. eur, z toho rozpočtované prostriedky na rok 2019 boli 466 907 tis. eur.
Pre analytický odhad vplyvu prenášaných výdavkov štátneho rozpočtu na saldo verejnej správy v danom roku dôležité len reálne použité výdavky z prenesených prostriedkov predchádzajúcich období (842 868 tis. eur) a na druhej strane len časť prenesených výdavkov do nasledujúcich období, ktorá bola súčasťou rozpočtovaných výdavkov roku 2019 (466 907 tis. eur).
Výdavky EÚ a spolufinancovanie
V roku 2019 boli použité prenesené výdavky (viazané v roku 2018) nasledovne:
EÚ 1 440 059 tis. eur,
spolufinancovanie 219 504 tis. eur.
Výdavky rozpočtované na rok 2019 a prenesené do roku 2020:
EÚ 1 024 485 tis. eur,
spolufinancovanie 132 812 tis. eur.
Odvody do rozpočtu boli na hotovostnej báze nižšie oproti rozpočtu o 89 442 tis. eur. Odvody na akruálnej báze boli v roku 2019 zhodné s hotovostnými odvodmi, preto aj úspora na akruálnej báze predstavovala 89 442 tis. eur.
Pod korekciou k fondom sa rozumie porušenie uplatniteľného práva alebo vnútroštátneho práva v súvislosti s výdavkami, ktoré boli vykázané Európskej komisii alebo v súvislosti s výdavkami schvaľovanými na národnej úrovni, v dôsledku čoho Slovenskej republike nie preplatené výdavky, ktoré potom musí pokryť štátny rozpočet. Negatívny vplyv na saldo verejnej správy mali finančné korekcie vo výške 20 134 tis. eur, z toho v dôsledku zníženia pohľadávky voči z dôvodu systémových korekcií15 v sume 16 218 tis. eur a individuálnych korekcií16 v sume 3 916 tis. eur.
15 Systémová korekcia vzniká v dôsledku opakujúceho sa nedostatku zisteného v rámci viacerých projektov, je dôsledkom závažného nedostatku účinného fungovania systémov riadenia a kontroly, a to vrátane nestanovenia vhodných postupov.
18
V prípade, ak boli korekcie nahradené novými výdavkami, realizujú sa aj príjmy na príjmovom účte platobných jednotiek a zároveň bola v minulosti zaznamenaná programová (systémová) korekcia podľa požiadaviek Eurostatu v čase, keď bolo o nej rozhodnuté, išlo by o duplicitné zaznamenanie zníženia pohľadávky EÚ, jednak prostredníctvom nahlásenia korekcií v roku rozhodnutia a potom aj zmenou stavu pohľadávky vypočítanej ako rozdiel príjmov a výdavkov zo zdroja na rozpočtovom účte štátnych rozpočtových organizácií. Z tohto dôvodu je duplicitný negatívny vplyv na schodok eliminovaný. Uvedené zohľadnila upravujúca položka očistenie vplyvu príjmov za prostriedky z dôvodu úhrady korekcií na náklady štátu vo výške 56 955 tis. eur.
Podľa Rozhodnutia Eurostatu č. 22/2005 o zaznamenávaní transferov z EÚ do členských krajín byť celkový vplyv tokov podľa metodiky ESA 2010 na schodok verejnej správy neutrálny. Upravujúca položka, ktorou sa eliminuje vplyv fondov na saldo verejnej správy mala negatívny vplyv na rozpočet vo výške 39 724 tis. eur.
Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov na obsluhu štátneho dlhu predstavoval schodok 73 576 tis. eur a úspora oproti rozpočtovaným príjmom a výdavkom bola 116 225 tis. eur. Rozdiel medzi rozpočtovaným a skutočným hotovostným transferom zo štátneho rozpočtu na krytie nákladov štátneho dlhu bol vo výške 141 420 tis. eur. Úspora bola dosiahnutá najmä vplyvom monetárnej politiky Európskej centrálnej banky na finančné trhy a domácimi makroekonomickými fundamentami.
Sociálna poisťovňa dosiahla hotovostný schodok vo výške 130 022 tis. eur (rozpočtovaný bol hotovostný prebytok 29 864 tis. eur). Najväčší vplyv na hotovostný schodok malo, aj napriek vyšším príjmom na poistnom, vyššie čerpanie výdavkov zo sociálneho poistenia oproti schválenému rozpočtu o 144 388 tis. eur. Išlo najmä o výdavky na nemocenské dávky, dôchodkové dávky zo starobného poistenia a dávky v nezamestnanosti. Výdavky zo sociálneho poistenia boli upravené (navýšené) o poistné, ktoré bolo zaplatené v roku 2018 a súviselo s rokom 2019 (vo výške 37 808 tis. eur) a zároveň boli výdavky zo sociálneho poistenia očistené (ponížené) o vplyv poistného zaplateného v roku 2019, ktoré súviselo s rokom 2020 (vo výške 41 699 tis. eur). Výsledkom boli výdavky zo sociálneho poistenia vyššie o 140 497 tis. eur oproti schválenému rozpočtu. V roku 2019 sa nerozpočtoval transfer zo štátneho rozpočtu Sociálnej poisťovni a ani v skutočnosti nebol žiadny transfer poskytnutý.
V metodike ESA 2010 dosiahla Sociálna poisťovňa prebytok vo výške 76 751 tis. eur (rozpočtovaný bol ESA prebytok 64 878 tis. eur). Najväčší vplyv na ESA prebytok (a tým aj vykompenzovanie hotovostného schodku) mala imputácia pohľadávok na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam vo výške 146 720 tis. eur a imputácia akrualizácie poistného vo výške 49 185 tis. eur.
16 Individuálna nezrovnalosť je zistený nedostatok (jednorazová chyba), ktorý sa viaže k jednej operácii, resp. k jednému projektu a je nezávislý od iných chýb alebo nedostatkov v systéme riadenia a kontroly.
19
Imputácia pohľadávok na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam je na základe nového manuálu k metodike ESA 201017 a nebola rozpočtovaná. Naopak, akrualizácia poistného bola rozpočtovaná v hodnote 44 158 tis. eur, a skutočné plnenie tak bolo lepšie o 5 027 tis. eur.
Výdavky verejného zdravotného poistenia (zdravotná starostlivosť) boli rozpočtované v sume 4 758 501 tis. eur, skutočnosť bola o 122 910 tis. eur vyššia. Celkový ESA prebytok zdravotného poistenia bol oproti rozpočtu nižší o 14 853 tis. eur. Na hospodárenie negatívne vplýval aj výdavkový transfer z verejnej časti zdravotného poistenia do súkromnej časti zdravotných poisťovní (splátka istiny úveru a výplata dividend akcionárom a platba za správu verejného zdravotného poistenia) spolu vo výške 107 856 tis. eur.
Obchodné spoločnosti ústrednej správy dosiahli zhoršenie hospodárenia o 77 256 tis. eur oproti rozpočtu, úhrnom bol dosiahnutý schodok 42 820 tis. eur, pričom v rozpočte sa predpokladalo s prebytkom 34 436 tis. eur. V rámci tejto zložky verejnej správy je vykazované hospodárenie celkovo za 9 subjektov, pričom v rozhodujúcej miere sa na výsledku podieľajú najmä spoločnosti ako Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
Železnice Slovenskej republiky hospodárili oproti rozpočtu verejnej správy lepšie o 2 631 tis. eur, čo bolo spôsobené nárastom nedaňových príjmov za predaj služieb, nárastom kapitálových príjmov z titulu predaja administratívnej budovy v Košiciach, prijatím väčšieho objemu bežných transferov (zo zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry), kapitálových transferov zo zdrojov štátneho rozpočtu a transferov zo zdrojov v nadväznosti na uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré boli v zmysle §8 viazané v predchádzajúcom roku na použitie výdavkov do nasledujúcich rokov (kompenzácia nákladným dopravcom, prijatie transferu vo výške 1 975 tis. eur prostredníctvom MDV SR na riešenie stavu infraštruktúry, dotácia na bežné prevádzkové výkony). Výšku prebytku čiastočne eliminoval nárast výdavkov na tovary a služby (úhrnom o 35 807 tis. eur), napr. nákup materiálu, údržba a výdavkov na obstaranie kapitálových aktív (úhrnom o 38 091 tis. eur), napr. diagnostických vozidiel pre meranie geometrickej polohy koľaje a defektoskopie koľajníc, výstavba a obnova železničnej siete v rámci OPII. Pozitívny vplyv na hospodárenie mal aj nárast pohľadávok oproti predchádzajúcemu obdobiu o 928 tis. eur, najmä pohľadávky za poskytnuté preddavky a ostatné pohľadávky (pohľadávka za stavebné práce na administratívnej budove, ktorá bude vysporiadaná po podpise Dohody a nároky za škody na majetku z poistných udalostí).
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. dosiahla hotovostný prebytok 19 614 tis. eur oproti rozpočtovanému prebytku 434 tis. eur. Vplyv na tento výsledok mal nárast nedaňových príjmov, najmä administratívnych a iných poplatkov (o 1 596 tis. eur), nárast bežných transferov v nadväznosti na vysporiadanie nekrytej straty za rok 2017 a nárast kapitálových transferov (v nadväznosti na uvoľnenie finančných prostriedkov viazaných v predchádzajúcom
17 MGDD (Manual on Government Deficit and Debt), vydaný Eurostatom v auguste 2019 a aplikovaný v rámci jesennej notifikácie údajov za rok 2018.
20
roku na budúce investície), úhrnom o 72 429 tis. eur. Nárast hotovostných výdavkov dosiahol 56 032 tis. eur, napríklad na tovary a služby o 34 534 tis. eur (na opravu a údržbu koľajových vozidiel) a nárast výdavkov na obstaranie kapitálových aktív o 22 147 tis. eur (na IT investície, stavby, pozemky, prístroje, technológie. Pozitívny vplyv na hospodárenie spoločnosti mal aj nárast pohľadávok najmä z poskytnutých preddavkov o 1 368 tis. eur a pokles záväzkov z obchodného styku o 16 609 tis. eur.
Napriek vyššiemu hotovostnému prebytku a časovému rozlíšeniu pohľadávok a záväzkov sa rozpočet nenaplnil najmä z dôvodu imputácie (zvýšeniu) výdavkov financovaných prostredníctvom faktoringu vo výške 74 484 tis. eur. Takto imputované výdavky majú negatívny vplyv na saldo hospodárenia. Skutočný výsledok hospodárenia Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. tak dosiahol schodok vo výške 36 893 tis. eur.
Na zhoršenie hospodárenia Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. o 29 892 tis. eur oproti rozpočtu vplývalo zvýšenie výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív (o 320 224 tis. eur), ktoré boli vo veľkej miere financované uvoľnením prostriedkov viazaných v predchádzajúcich rokoch na budúce investície. Najvyššie výdavky v roku 2019 boli vynaložené na stavby D1 Prešov západ – Prešov juh, D3 Čadca Bukov – Svrčinovec a D1 Budimír Bidovce. Zvýšenie oproti rozpočtu bolo zaznamenané aj vo výdavkoch na opravy a údržbu budov a objektov a tiež vo výdavkoch za prenájom budov. Hotovostný prebytok rozpočtu NDS, a. s. bol oproti rozpočtu nižší o 20 579 tis. eur (dosiahol 16 386 tis. eur) a negatívny vplyv malo aj zníženie pohľadávok súvisiacich s realizáciou systému elektronického mýta o 20 598 tis. eur. Zhoršené hospodárenia čiastočne kompenzoval medziročný pokles záväzkov o 11 285 tis. eur (ako výsledný efekt poklesu záväzkov voči dodávateľom a rastu záväzkov zo sociálnych a zdravotných odvodov).
Na zhoršenie hospodárenia spoločnosti MH Invest, s. r. o. oproti rozpočtu o 3 511 tis. eur mal vplyv nerealizovaný príjem na zvýšenie základného imania (15 781 tis. eur), ktorý však bol v rozpočte na rok 2019 naplánovaný. MH Invest, s.r.o. získal v predchádzajúcom roku prostriedky z predaja pozemkov pod závodom Jaguár Land Rover, a preto nebolo potrebné uskutočniť uvedený vklad do spoločnosti.
Zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy dosiahli schodok 62 939 tis. eur, čo predstavuje zhoršenie hospodárenia oproti rozpočtu o 62 237 tis. eur (rozpočet predpokladal mierny schodok na úrovni 702 tis. eur). Z toho zdravotnícke zariadenia zaradené do ústrednej správy hospodárili so schodkom 56 272 tis. eur a zdravotnícke zariadenia zaradené do miestnej samosprávy hospodárili so schodkom 6 667 tis. eur. Najväčší vplyv na toto zhoršenie mal medziročný nárast záväzkov voči orgánom sociálneho a zdravotného poistenia. Išlo najmä o záväzky voči Sociálnej poisťovni vo výške 146 720 tis. eur (z toho predpísané penále k 31.12.2019 voči Sociálnej poisťovni vo výške 45 720 tis. eur, ktoré budú predmetom oddlženia v roku 2020). V roku 2019 došlo aj k zvýšenému čerpaniu kapitálových výdavkov v zdravotníckych zariadeniach zaradených do ústrednej správy o 120 803 tis. eur oproti rozpočtu. Išlo najmä o rekonštrukcie a modernizácie budov a priestorov nemocníc, modernizáciu
21
operačných sál, obstaranie zdravotníckej techniky a taktiež aj obstaranie nových priestorov. Modernizácie nemocníc zamerané aj na zvýšenie komfortu pacienta a zlepšenie pracovného prostredia pre personál nemocníc. Najväčšie čerpanie kapitálových výdavkov mali Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Národný ústav detských chorôb, Univerzitná nemocnica Bratislava a Univerzitná nemocnica – nemocnica svätého Michala.
Naopak, k nižšiemu ESA schodku dopomohol medziročný pokles záväzkov voči dodávateľom o 54 694 tis. eur, išlo najmä o vplyv ďalšej etapy oddlžovania ostatných veriteľov v súlade s Koncepciou oddlženia zdravotníckych zariadení schválenej vládou SR v roku 201718.
Príspevkové organizácie ústrednej správy dosiahli hotovostný prebytok 102 751 tis. eur, čo je oproti rozpočtu viac o 110 134 tis. eur. Vyššie boli najmä nedaňové príjmy o 26 993 tis. eur(z toho administratívne a iné poplatky o 20 613 tis. eur), ktoré tvorené najmä poplatkami príspevkových organizácií v rezorte kultúry, zdravotníctva a životného prostredia. Prijaté transfery boli oproti rozpočtu vyššie o 319 281 tis. eur, na financovanie zvýšených bežných a kapitálových výdavkov (o 236 140 tis. eur).
Hotovostný prebytok bol znížený časovým rozdielom pohľadávok (o 7 467 tis. eur) ako aj záväzkov (o 72 539 tis. eur, najmä z dôvodu preklasifikovania príjmov z EU zdrojov), a celkové hospodárenie tak dosiahlo 22 675 tis. eur.
Rozpočet Verejných vysokých škôl predpokladal takmer vyrovnané hospodárenie (mierny prebytok 203 tis. eur) pri celkových príjmoch 695 549 tis. eur a celkových výdavkoch 695 346 tis. eur. Verejné vysoké školy tvorí spolu 20 subjektov (ďalšie tri, Akadémia ozbrojených síl, Akadémia policajného zboru a Slovenská zdravotnícka univerzita súčasťou rozpočtových a príspevkových organizácií štátu). Celkové príjmy boli vyššie o 115 176 tis. eur, a to najmä vďaka grantom a transferom, kde došlo k navýšeniu oproti rozpočtu o 111 812 tis. eur. Celkové výdavky boli oproti rozpočtu vyššie o 111 898 tis. eur, z toho bežné výdavky o 82 101 tis. eur (na mzdy o 31 870 tis. eur z dôvodu valorizácie platov zamestnancov, na sociálne a zdravotné odvody o 12 835 tis. eur, na tovary a služby o 34 408 tis. eur, najmä na cestovné náhrady, údržbu majetku, stravné, refundácie, odmeny zamestnancom mimo pracovného pomeru a všeobecné služby). Kapitálové výdavky boli oproti rozpočtu vyššie o 29 797 tis. eur a boli určené najmä na riešenie infraštruktúry verejných vysokých škôl vrátane rekonštrukcií internátov.
Hotovostné saldo hospodárenia vo výške3 481 tis. eur negatívne ovplyvnila najmä akrualizácia záväzkov o 5 769 tis. eur a imputácia výdavkov 900 tis. eur.
Na zhoršenie hospodárenia štátnych fondov o 214 527 tis. eur oproti rozpočtu, ktorý predpokladal úhrnný prebytok 314 819 tis. eur, malo vplyv viacero faktorov. U Národného jadrového fondu (NJF) išlo o vplyv zmeny metodiky zaznamenávania príspevkov od prevádzkovateľov jadrových zariadení. Na základe zmeny vyplývajúcej z
18 Vláda SR schválila „Koncepciu oddlženia zdravotníckych zariadení,“ na svojom rokovaní 13. septembra 2017 uznesením č. 425/2017.
22
poslednej benchmarkovej revízie národných účtov sa v príjmoch NJF, ako subjektu verejnej správy, zaznamenáva len 1 % z príspevkov od prevádzkovateľov jadrových zariadení a taktiež 1 % z úrokov, ktoré jadrový fond získava za správu naakumulovaných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení. Zvyšných 99 % z príspevkov sa zaznamenáva ako záväzok voči týmto prevádzkovateľom určený na budúce vyraďovanie jadrových zariadení, a preto sa z hotovostných príjmov vylučujú. Vplyv tejto zmeny oproti rozpočtu bol za rok 2019 123 445 tis. eur. Negatívny vplyv na hospodárenie oproti rozpočtu mala aj skutočnosť, že rozpočet počítal s vyššími príjmami od prevádzkovateľov jadrových zariadení o 24 936 tis. eur. Zmena stavu pohľadávok a záväzkov znamenala negatívny vplyv vo výške 12 794 tis. eur. Rozpočet NJF dosiahol schodok 11 851 tis. eur oproti rozpočtovanému prebytku 145 633 tis. eur.
V roku 2019 došlo k horšiemu hospodáreniu oproti rozpočtu aj u Environmentálneho fondu, o 66 189 tis. eur. Hotovostný výsledok hospodárenia bol oproti rozpočtu lepší o 51 111 tis. eur, najmä vyššími príjmami z predaja emisných kvót (o 107 525 tis. eur). Vo výdavkoch sa premietli vyššie bežné ako aj kapitálové transfery, úhrnom o 42 925 tis. eur (prevažne smerovali obciam na budovanie kanalizácií, čističiek odpadových vôd a zatepľovanie verejných budov). Na výsledok hospodárenia v metodike ESA, ktorý dosiahol 57 227 tis. eur, mala negatívny vplyv akrualizácia príjmu z emisných kvót vo výške 116 916 tis. eur. Podľa metodiky ESA 2010 príjmom len tie príjmy z predaja emisií, ktoré sú reálne spotrebované v ekonomike.
V hospodárení Štátneho fondu rozvoja bývania sa odrazilo vyššie hotovostné plnenie príjmov z grantov a transferov o 66 325 tis. eur. Hotovostné výdavky dosiahli takmer rozpočtovanú hodnotu. Vylúčením príjmov zo zdrojov určených na obnovu v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu pre menej i viac rozvinuté regióny v hodnote 54 044 tis. eur a ďalšími úpravami v metodike ESA vo výške 3 842 tis. eur dosiahol ŠFRB prebytok54 916 tis. eur, čo je o 9 146 tis. eur viac v porovnaní s rozpočtom.
Ostatné subjekty ústrednej správy dosiahli lepšie hospodárenie o 116 544 tis. eur oproti rozpočtu, čo bolo spôsobené najmä prijatím transferu spoločnosťou Debitum, a. s.
(109 367 tis. eur) zo štátnych finančných aktív v súvislosti s realizáciou ďalšej etapy oddlžovania zdravotníckych zariadení. Tento transfer neutrálny vplyv na celkový schodok verejnej správy, pretože príjem Debitum, a. s. sa na úrovni celej verejnej správy konsoliduje s výdavkom štátnych finančných aktív. Hospodárenie Rozhlasu a televízie Slovenska bolo lepšie oproti rozpočtu
o 9 256 tis. eur. Pozitívne vplývali najmä vyššie granty a transfery zo štátneho rozpočtu na kompenzáciu výpadku úhrad za služby verejnosti (z dôvodu oslobodenia dôchodcov a poberateľov dávok v hmotnej núdzi od úhrad).
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA) hospodárila horšie oproti
rozpočtu o 14 183 tis. eur (dosiahla ESA prebytok 50 469 tis. eur), čo bolo spôsobené nižším príjmom z povinného poplatku za udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov oproti rozpočtu. V rozpočte na rok 2019 sa uvažovalo s vyššou jednotkovou cenou za služby udržiavania núdzových zásob, ako bola v skutočnosti schválená.
23
Vplyv poklesu príjmov bol čiastočne znížený súčasným poklesom výdavkov na obstaranie kapitálových aktív, keďže v roku 2019 nebol realizovaný dokup núdzových zásob a zároveň poklesom s tým súvisiacich bežných výdavkov na ich udržiavanie.
Územná samospráva dosiahla prebytok 115 482 tis. eur, čo je oproti rozpočtu menej o 257 307 tis. eur. Výšku prebytku ovplyvnilo hospodárenie obcí, ktoré úhrnom dosiahli
o 178 616 tis. eur nižší prebytok oproti plánovanému a to z dôvodu poklesu nedaňových príjmov a kapitálových príjmov a zvýšených celkových bežných a kapitálových výdavkov oproti rozpočtovaným. Najväčší vplyv mal nárast osobných výdavkov o 248 150 tis. eur (z toho mzdy o 180 769 tis. eur, odvody na sociálne a zdravotné poistenie o 67 381 tis. eur) v nadväznosti na prijaté opatrenia v odmeňovaní zamestnancov verejnej správy a nárast výdavkov na tovary a služby o 131 451 tis. eur, výdavkov na bežné transfery o 123 188 tis. eur (najmä príspevkovým organizáciám a dopravným podnikom) a výdavkov na obstaranie kapitálových aktív o 425 702 tis. eur spôsobené nárastom prijatých kapitálových grantov a transferov, ktoré neboli v schválenom rozpočte na rok 2019. Obce investovali najmä do rekonštrukcie a výstavby infraštruktúry (kanalizácie, nájomné byty, komunikácie, rekonštrukcie budov). Pri kapitálových výdavkoch bolo vyššie krytie z úverových zdrojov, spolufinancovanie z prostriedkov a z prostriedkov minulých rokov. Negatívny vplyv mal aj nárast záväzkov vo výške 39 614 tis. eur (najmä obstaranie kapitálových aktív prostredníctvom investičných dodávateľských úverov). Odpustenie poskytnutej návratnej finančnej výpomoci Hlavnému mestu Bratislava vo výške 10 000 tis. eur preklasifikovanej na príjmový kapitálový transfer malo pozitívny dopad na výšku celkového prebytku obcí.
Hospodárenie VÚC dosiahlo hotovostný prebytok 53 268 tis. eur a oproti rozpočtu bol nižší
o 68 825 tis. eur. Príjmy na hotovostnej báze vzrástli oproti rozpočtu o 76 007 tis. eur, z toho podstatný vplyv mal nárast na položke granty a transfery o 63 616 tis. eur. Tento nárast príjmov čiastočne eliminoval pokles nedaňových príjmov oproti rozpočtu (najmä prijaté nižšie kapitálové príjmy a iné nedaňové príjmy). Výdavky na hotovostnej báze oproti rozpočtovaným vzrástli o 144 832 tis. eur. Najväčší podiel na tomto náraste mali kapitálové výdavky (výdavky na obstaranie kapitálových aktív boli vyššie o 114 984 tis. eur a výdavky na kapitálové transfery v nadväznosti na vyššie prijaté kapitálové transfery o 33 784 tis. eur). Hospodárenie VÚC v metodike ESA dosiahlo 45 582 tis. eur z dôvodu negatívneho vplyvu časového rozlíšenia záväzkov 10 709 tis. eur a pohľadávok 2 891 tis. eur.
Nižší prebytok príspevkových organizácií obcí vo výške 1 491 tis. eur oproti rozpočtovanému bol ovplyvnený nižším výberom iných nedaňových príjmov o 1 690 tis. eur, vyšším čerpaním skutočných výdavkov na kapitálové transfery o 1 295 tis. eur a nárastom záväzkov o 2 975 tis. eur (najmä voči dodávateľom, prijaté preddavky, záväzky voči zamestnancom a orgánom sociálneho a zdravotného poistenia) a záväzkov z obstarania kapitálových aktív prostredníctvom leasingu o 274 tis. eur.
24
Príspevkové organizácie VÚC dosiahli prebytok vo výške 1 546 tis. eur, čo predstavuje pokles oproti rozpočtu o 604 tis. eur. Negatívny vplyv na hospodárenie mal nárast záväzkov oproti predchádzajúcemu obdobiu o 2 609 tis. eur, najmä záväzky voči zamestnancom o 1 179 tis. eur a voči orgánom sociálneho a zdravotného poistenia o 791 tis. eur v nadväznosti na prijaté opatrenia v odmeňovaní zamestnancov verejnej správy. Tento negatívny vplyv bol čiastočne eliminovaný nárastom skutočne prijatých zahraničných grantov a transferov a prijatých transferov zo štátneho rozpočtu a VÚC oproti rozpočtovaným o sumu 68 414 tis. eur.
Dopravné podniky dosiahli prebytok vo výške 22 019 tis. eur, čo predstavuje zlepšenie hospodárenia oproti rozpočtu o 10 186 tis. eur z dôvodu nižšieho čerpania výdavkov oproti rozpočtovaným (o 35 521 tis. eur) a to najmä výdavkov na obstaranie kapitálových aktív, ktoré zaznamenali pokles o 54 283 tis. eur. Výrazný pokles bol zaznamenaný na položkách ako nákup autobusov, nákup prevádzkových strojov a prístrojov, výpočtovej techniky, výdavky na realizáciu nových stavieb. Nečerpanie kapitálových výdavkov ovplyvnili prebiehajúce procesy obstarávania, procesy odsúhlasenia zmeny účelu použitia kapitálovej dotácie, presun plánovaných investičných akcií do ďalšieho obdobia (napr. modernizácia električkového depa). Na hospodárenie mal pozitívny vplyv aj pokles záväzkov o 4 267 tis. eur z dôvodu splnenia zmluvne dohodnutých dodávok (o 4 724 tis. eur) a pokles záväzkov z ostatného a operatívneho prenájmu (o 1 811 tis. eur).
Saldo verejnej správy podľa jednotlivých subjektov v roku 2019 obsahuje nasledovná tabuľka:
Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
2019
1
2
3
4
5=4-3
Ústredná správa, z toho
Štátny rozpočet1)
-1 126 236
-1 560 271
-988 402
-1 747 288
-758 886
Príspevkové org. ústrednej správy
31 361
2 002
-7 383
22 675
30 058
Štátne fondy
100 427
101 098
314 819
100 292
-214 527
Eximbanka SR
563
13 776
750
4 415
3 665
Obchodné spoločnosti štátu, z toho:
-89 725
-13 562
34 436
-42 820
-77 256
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
13 893
-12 221
434
-36 893
-37 327
MH Invest, s.r.o.
25 267
-10 990
61
-3 450
-3 511
MH Manažment, a.s.
-27 550
-8 055
-2 025
-2 642
-617
Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov - pokračovanie v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
2019
1
2
3
4
5=4-3
JAVYS, a.s.
7 043
7 324
876
-739
-1 615
MH Invest II, s.r.o.
23 429
-538
-569
-453
116
Železnice Slovenskej republiky
-97 591
537
0
2 631
2 631
25
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
-35 116
9 541
36 965
7 073
-29 892
Verejné vysoké školy
19 336
30 982
203
-3 237
-3 440
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy
-92 591
219 797
-671
-56 272
-55 601
Ostatné subjekty ústrednej správy
66 047
91 276
73 533
190 077
116 544
Územná samospráva, z toho
Obce a ich rozpočtové organizácie
-15 130
-29 323
234 484
55 868
-178 616
Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie
-16 489
102 822
122 093
45 582
-76 511
Príspevkové organizácie obcí
7 642
5 482
2 260
1 491
-769
Príspevkové organizácie VÚC
-549
2 630
2 150
1 546
-604
Dopravné podniky
8 505
10 990
11 833
22 019
10 186
Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy
-7 805
46 990
-31
-6 667
-6 636
Ostatné subjekty miestnej samosprávy
3 981
-4 357
0
-4 357
-4 357
Fondy sociálneho zabezpečenia
Sociálna poisťovňa
139 926
27 888
64 878
76 751
11 873
Verejné zdravotné poistenie
165 776
11 152
135 048
120 195
-14 853
Schodok verejnej správy spolu
-804 961
-940 628
0
-1 219 730
-1 219 730
% z HDP
-1,0
-1,1
0,0
-1,3
-1,3
1)Vrátane štátnych finančných aktív, samostatných účtov a salda účtu štátneho dlhu Zdroj: MF SR
26
2.2Dlh verejnej správy
Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol k 31.12.2019 hodnotu 45 201 758 tis. eur, čo predstavuje 48,0 % HDP. V pomere k HDP je medziročne nižší o 1,4 p. b. Východiská rozpočtu predpokladali dlh na úrovni 47,3 % HDP, čo v absolútnom vyjadrení malo predstavovať 45 719 494 tis. eur. Skutočne dosiahnutý dlh je v pomere k HDP oproti rozpočtu vyšší o 0,7 p. b., v absolútnej hodnote je však oproti rozpočtu nižší o 517 736 tis. eur. V medziročnom porovnaní dlh verejnej správy vzrástol v nominálnom vyjadrení o 879 906 tis. eur (0,9 p. b.) pričom zmena rastu HDP spôsobila zníženie dlhu verejnej správy medziročne o 2,4 p. b.
Maastrichtský dlh verejnej správy sa prezentuje ako konsolidovaný, to znamená, že vzťahy medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy vylúčené. Skupiny subjektov verejnej správy uvedené v tabuľke nižšie vnútorne skonsolidované o vzájomné vzťahy v rámci danej skupiny (napríklad územná samospráva). Hodnota konsolidácie vo výške 1 346 595 tis. eur predstavuje len pôžičky medzi skupinami verejnej správy, napríklad pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania poskytnuté subjektom územnej samosprávy.
Okrem týchto vzťahov sa pri výpočte maastrichtského dlhu v rámci zložky ,,štátny dlh“ abstrahuje od záväzkov Ministerstva financií SR voči Štátnej pokladnici z tzv. refinančného systému (9 834 484 tis. eur) a od záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici (5 859 060 tis. eur). Z pohľadu výšky vzájomných pôžičiek a výpožičiek vo verejnej správe tvorí najvýznamnejšiu položku konsolidácie Štátny fond rozvoja bývania (743 561 tis. eur), ktorý poskytuje návratné finančné prostriedky najmä subjektom územnej samosprávy v oblasti podpory bývania.
Ďalšou významnou položkou konsolidácie je návratná finančná výpomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (365 000 tis. eur) a imputovaná pôžička Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (197 217 tis. eur). Ostatnú časť konsolidácie tvoria najmä návratné finančné výpomoci poskytnuté zo štátneho rozpočtu mestám, obciam a ostatným subjektom verejnej správy (45 714 tis. eur). V prehľade maastrichtského dlhu podľa zložiek verejnej správy uvedené hodnoty na nekonsolidovanej báze, pričom výsledná hodnota dlhu a opis medziročných vplyvov sú uvádzané po konsolidácii.
27
Maastrichtský dlh verejnej správy
podľa jednotlivých subjektov
v tis. eur
k 31.12.2017
k 31.12.2018
k 31.12.2019
Zmena
1
2
3
4=(3-2)
Ústredná správa
z toho:
Štátny dlh1)
41 769 746
42 560 165
43 184 638
624 473
Príspevkové organizácie ústrednej správy
3 730
16 154
1 733
-14 421
Exportno-importná banka Slovenskej republiky
9 542
10 121
124 462
114 341
Obchodné spoločnosti štátu
660 088
665 149
740 706
75 557
z toho:
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.
351 871
386 388
455 337
68 949
Železnice Slovenskej republiky
78 340
83 218
131 080
47 862
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
208 898
169 235
127 370
-41 865
MH Manažment, a. s.
15 216
15 214
15 214
0
JAVYS, a. s.
2 971
8 339
8 975
636
MH Invest II., s. r. o.
2 762
2 755
2 730
-25
MH Invest, s. r .o.
30
0
0
0
Verejné vysoké školy
7 806
5 553
5 439
-114
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy
109 649
152 218
179 535
27 317
Ostatné subjekty ústrednej správy
461 733
412 408
367 527
-44 881
Územná samospráva
Obce a ich rozpočtové organizácie
1 379 545
1 472 902
1 490 908
18 006
Vyššie územné celky a ich rozpočtové
organizácie
369 732
362 819
391 001
28 182
Príspevkové organizácie obcí
1 327
1 540
1 507
-33
Príspevkové organizácie VÚC
881
859
782
-77
Dopravné podniky
79 469
76 239
61 289
-14 950
Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy
1 075
3 472
3 042
-430
Ostatné subjekty miestnej samosprávy
2 577
3 283
3 283
0
Fondy sociálneho zabezpečenia
Sociálna poisťovňa
278
395
234
-161
Verejné zdravotné poistenie
736
144
267
123
Verejná správa spolu
44 857 914
45 743 421
46 556 353
812 932
Konsolidácia
1 488 384
1 421 569
1 354 595
-66 974
z toho: konsolidácia v skupine miestnej samosprávy
750 213
775 960
785 404
9 444
Verejná správa spolu konsolidovaná
43 369 530
44 321 852
45 201 758
879 906
% z HDP
51,31
49,40
48,00
-1,40
1) Bez tzv. refinančného systému a záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici Zdroj: MF SR
Na náraste nominálneho dlhu v roku 2019 sa v najvyššej miere podieľal hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 2 201 481 tis. eur. Zvýšenie maastrichtského dlhu oproti roku 2018 negatívne ovplyvnili najmä nasledovné skutočnosti:
28
schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity v priebehu uplynulého roka, ktoré vyvolali potrebu emitovať štátne dlhopisy v menovitej hodnote 1 457 716 tis. eur,
prijatie úverov od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 150 000 tis. eur a od Európskej investičnej banky vo výške 151 000 tis. eur do štátneho dlhu,
zvýšenie dlhu Exportno-importnej banky SR o 114 341 tis. eur,
nárast dlhu Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. o 68 949 tis. eur,
nárast zadlženosti spoločnosti Železnice Slovenskej republiky o 47 862 tis. eur,
zvýšenie konsolidovaného dlhu zdravotníckych zariadení patriacich do ústrednej správy o 27 245 tis. eur,
nárast konsolidovaného dlhu obcí o 24 047 tis. eur,
nárast konsolidovaného dlhu vyšších územných celkov o 12 682 tis. eur.
Pozitívny vplyv na vývoj maastrichtského dlhu oproti jeho stavu v roku 2018 mali najmä tieto skutočnosti:
splátky záväzkov zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 229 231 tis. eur,
splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 110 445 tis. eur,
pokles zadlženosti Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. o 41 865 tis. eur,
pokles zadlženosti dopravných podnikov územnej samosprávy 14 950 tis. eur,
zníženie dlhu príspevkových organizácií ústrednej správy o 14 421 tis. eur.
Maastrichtský dlh verejnej správy bol financovaný predovšetkým cennými papiermi, konkrétne štátnymi dlhopismi v menovitej hodnote 38 184 084 tis. eur (84,5 %). Bankové úvery a iné záväzky dosiahli hodnotu 6 658 233 tis. eur (14,7 %), z čoho 1 859 323 tis. eur predstavuje záväzok pripadajúci na Slovenskú republiku z nástroja EFSF, ktorý sa oproti roku 2018 znížil o 21 317 tis. eur. Osobitnou súčasťou maastrichtského dlhu záväzky z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie súčasťou verejnej správy. Tieto záväzky dosiahli hodnotu 251 101 tis. eur (0,6 %).
Z pohľadu meny bol maastrichtský dlh v roku 2019 tvorený z 95,8 % dlhom v eurách a 4,2 % dlhu pripadlo na iné meny, ktoré najmä v štátnom dlhu pri emitovaných dlhopisoch denominovaných v amerických dolároch, japonských jenoch, švajčiarskych frankoch a nórskych korunách.
Z hľadiska pôvodnej splatnosti (dohodnutej pri vzniku dlhu) je maastrichtský dlh tvorený z 1,3 % (599 201 tis. eur) krátkodobým dlhom. Dlh s pôvodnou splatnosťou vyššou ako jeden rok predstavuje 98,7 % (44 602 557 tis. eur).
Z hľadiska teritoriálnej štruktúry majú v držbe väčšinu maastrichtského dlhu verejnej správy SR zahraniční veritelia, a to 57,5 % (26 000 26 tis. eur). V portfóliu tuzemských veriteľov je 42,5 % (19 201 491 tis. eur) maastrichtského dlhu, pričom ide o tuzemské bankové inštitúcie a obchodníkov s cennými papiermi.
29
2.2.1Maastrichtský dlh štátnych rozpočtových organizácií
Štátny dlh, ktorý je v správe Ministerstva financií SR, dosiahol v menovitej hodnote ku koncu roka 2019 výšku 43 184 638 tis. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 624 473 tis. eur (o 1,5 %). Hlavnou príčinou zvyšovania štátneho dlhu je v prípade deficitného hospodárenia hotovostný schodok štátneho rozpočtu, ktorý je nutné v priebehu roka financovať externými zdrojmi.
Štátny dlh je v rozhodujúcej miere tvorený záväzkami z emisie štátnych dlhopisov (88,4 %), prijatými bankovými úvermi (5,7 %) a záväzkami z nástroja EFSF (4,3 %). Do maastrichtského dlhu sa podľa revidovaného manuálu o vládnom deficite a dlhu zaraďujú aj dlhodobé záväzky z obchodného styku avšak v prípade štátneho dlhu malo toto preradenie v roku 2019 zanedbateľný vplyv (0,01 %).
Štátny dlh podľa dlhových nástrojov
v tis. eur
k 31.12.2017
k 31.12.2018
k 31.12.2019
Zmena
1
2
3
4=(3-2)
Štátne dlhopisy
37 037 655
36 937 291
38 165 775
1 228 484
Bankové úvery a iné pôžičky
2 293 234
2 280 118
2 471 559
191 441
Záväzky z EFSF
1 880 640
1 880 640
1 859 323
-21 317
Záväzky z vkladov v Štátnej pokladnici
197 977
290 855
251 101
-39 754
Zábezpeky
94 083
139 028
236 009
96 981
Imput pôžičky z EOSA
261 917
227 832
197 217
-30 615
Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky
4 240
4 401
3 654
-747
Štátne pokladničné poukážky
0
800 000
0
-800 000
Spolu dlh
41 769 746
42 560 165
43 184 638
624 473
Zdroj: MF SR, ARDAL
Ministerstvo financií SR v mene Slovenskej republiky prijíma úvery od medzinárodných finančných inštitúcií, a to na podporu národných projektov v oblasti budovania cestnej infraštruktúry, životného prostredia, poľnohospodárstva, informatizácie a podobne. Z prostriedkov sa spolufinancujú aj spoločné projekty SR a financované európskymi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom. Z hodnoty týchto úverov predstavujú úvery od Európskej investičnej banky sumu 1 998 327 tis. eur a úvery od Rozvojovej banky Rady Európy 450 000 tis. eur. V roku 2019 boli z ďalších úverových tranží prijaté prostriedky vo výške 301 000 tis. eur.
Z hľadiska pôvodnej splatnosti je štátny dlh z 98,9 % dlhodobý (42 697 573 tis. eur). Krátkodobý štátny dlh, ktorý predstavuje len 1,1 % je tvorený zábezpekami vo výške 236 009 tis. eur (z toho 108 340 tis. eur tvorí pasívny kolaterál z derivátových operácií uskutočnených na zabezpečenie dlhu v cudzej mene proti kurzovému riziku) a záväzkami z vkladov tých klientov Štátnej pokladnice, ktorí nie zaradení v sektore verejnej správy, v hodnote 251 101 tis. eur. V roku 2018 podstatnú časť krátkodobého štátneho dlhu tvorili štátne
30
pokladničné poukážky. V roku 2019 však štátne pokladničné poukážky emitované neboli. Podrobnú štruktúru štátneho dlhu podľa pôvodnej splatnosti poskytuje nasledujúci prehľad.
Štátny dlh podľa pôvodnej splatnosti
v %
Štátne dlhopisy a ŠPP
Bankové úvery a iné pôžičky
Ostatné záväzky
Spolu
Do 1 roka
0,0
0,0
99,2
1,1
Do 5 rokov
0,0
4,3
0,8
0,4
Do 7 rokov
0,0
1,7
0,0
0,2
Do 10 rokov
7,9
3,3
0,0
7,3
Do 15 rokov
44,1
6,0
0,0
39,7
Do 29 rokov
42,2
43,6
0,0
41,9
30 rokov a viac
5,8
41,1
0,0
9,4
Spolu
100,0
100,0
100,0
100,0
Zdroj: MF SR, ARDAL
2.2.2Maastrichtský dlh ostatných subjektov verejnej správy
Konsolidovaná hodnota maastrichtského dlhu ostatných subjektov verejnej správy k 31.12.2019 dosiahla 2 017 120 tis. eur. Bez akýchkoľvek úverov a pôžičiek boli ku koncu roka 2019 Slovenský pozemkový fond, Slovenská konsolidačná, a. s., Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Audiovizuálny fond, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Danubiana, Recyklačný fond, Fond pre podporu vzdelávania, Fond na podporu umenia, Rada pre riešenie krízových situácií, Úrad komisára pre deti, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Fond na podporu kultúry národnostných menšín, MH Invest, s. r. o. a Slovenská reštrukturalizačná, s. r. o. Nasledujúci opis dlhu zložiek verejnej správy je na nekonsolidovanej báze.
Dlh príspevkových organizácií ústrednej správy dosiahol v roku 2019 hodnotu 1 733 tis. eur. Je tvorený zábezpekami v hodnote 1 452 tis. eur a finančným lízingom v hodnote 281 tis. eur. Oproti stavu dlhu v roku 2018 sa dlh v roku 2019 znížil o 14 421 tis. eur. Je to spôsobené splatením návratných finančných výpomocí, ktoré poskytlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Agentúre pre rozvoj vidieka a Národnému lesníckemu centru, pričom nové návratné finančné výpomoci neboli poskytnuté. Vysoký stav dlhu v roku 2018 bol spôsobený zaradením dlhodobých záväzkov z obchodného styku a prijatých preddavkov do maastrichtského dlhu (na základe aplikácie nového manuálu o vládnom deficite a dlhu), ktoré k 31.12.2018 dosiahli výšku 13 895 tis. eur. Tieto záväzky boli v priebehu roka 2019 uhradené v plnej miere a ku koncu roka 2019 je ich stav nulový.
Exportno-importná banka Slovenskej republiky prispela k zvýšeniu maastrichtského dlhu v roku 2019 sumou 124 462 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku dlh tohto subjektu vzrástol o 114 341 tis. eur. Nárast bol v podstatnej miere spôsobený načerpaním bankových úverov od Európskej investičnej banky v celkovej výške 50 000 tis. eur a od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky vo výške 60 000 tis. eur. Z titulu postúpenej pohľadávky, teda záväzku
31
voči bankovému subjektu, sa dlh Eximbanky zvýšil o 6 786 tis. eur. Záväzky voči klientom dosiahli k 31.12.2019 hodnotu 4 863 tis. eur a zábezpeky 32 tis. eur.
Obchodné spoločnosti štátu (patriace do ústrednej správy) majú po štátnom dlhu najväčší podiel na konsolidovanom dlhu verejnej správy (1,6 %). Do skupiny obchodných spoločností štátu zaradené spoločnosti ako napríklad MH Manažment, a. s., MH Invest, s. r. o., MH Invest II, s. r. o., Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť, a. s. a Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
Dlh Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ŽSSK), ktorý dosiahol v roku 2019 hodnotu 455 337 tis. eur, medziročne vzrástol o 68 949 tis. eur z dôvodu čerpania nových úverov. Načerpanie prostriedkov je nevyhnuté pre financovanie zámerov zrýchlenia a skvalitnenia osobnej dopravy, s čím spojené nároky na modernizáciu, obnovu a údržbu vozňov a rušňov. Dlh ŽSSK tvoria v prevažnej miere bankové úvery od tuzemských veriteľov vo výške 430 781 tis. eur, dlhodobé finančné výpomoci od medzinárodnej spoločnosti EUROFIMA19, ktorých výška sa prostredníctvom splátok postupne znížila na hodnotu 24 106 tis. eur a krátkodobé zábezpeky v hodnote 450 tis. eur.
Vývoj dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktorej hlavnou činnosťou je údržba a rozvoj diaľničnej siete, mal pozitívny vplyv na maastrichtský dlh verejnej správy. Medziročný pokles dlhu o 41 865 tis. eur na úroveň 127 370 tis. eur bol spôsobený splácaním predchádzajúcich bankových úverov (dosiahli výšku 111 532 tis. eur). Zvyšných 3 366 tis. eur pripadá na krátkodobé zábezpeky a dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky, ktorých stav sa oproti minulému roku znížil o 5 965 tis. eur na súčasnú hodnotu 12 472 tis. eur.
Dlh Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré spravujú železničnú infraštruktúru vo vlastníctve štátu a zabezpečujú prepravné a dopravné služby, dosiahol v roku 2019 hodnotu 131 080 tis. eur, čo je o 47 862 tis. eur viac oproti stavu v roku 2018. Dlh predstavujú v prevažnej miere dlhodobé bankové úvery od tuzemských veriteľov vo výške 107 741 tis. eur, ktorých hodnota sa oproti minulému roku zvýšila o 45 000 tis. eur z dôvodu čerpania nových úverov. Zvyšnú časť dlhu tvoria krátkodobé zábezpeky vo výške 2 201 tis. eur a dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky, ktorých stav oproti minulému roku vzrástol o 1 501 tis. eur na súčasných 21 138 tis. eur. ŽSR obdobne ako NDS financuje úvermi rozvoj a obnovu dopravnej infraštruktúry, v jej prípade koľajovú infraštruktúru (pri rýchlosť 160 km/h), vlakové stanice, nástupištia a ďalšie prislúchajúce objekty.
Dlh spoločnosti MH Manažment, a. s., ktorý vznikol z emisie dlhopisov Fondu národného majetku v roku 1996, predstavuje 15 214 tis. eur. Oproti roku 2018 sa úroveň dlhu nezmenila.
19 EUROFIMA je nadnárodná spoločnosť so sídlom vo Švajčiarsku, Bazileji. Bola založená na základe medzinárodnej zmluvy podpísanej 25 európskymi štátmi. Vznikla v roku 1956 na dobu fungovania 50 rokov. V roku 1984 valné zhromaždenie rozhodlo o pokračovaní vo fungovaní spoločnosti na ďalších 50 rokov, do roku 2056. Cieľom je poskytovať finančné zdroje pre členov EUROFIMI ako aj iné železničné spoločnosti za účelom modernizácia a obnovy železničného vybavenia (vozne, rušne). Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. drží v spoločnosti 0,50% podiel.
32
Dlh spoločnosti MH Invest II, s. r. o. tvorí v prevažnej miere návratná finančná výpomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu vo výške 2 720 tis. eur, ktorá bola prevedená zo spoločnosti MH Invest, s. r. o. Krátkodobé zábezpeky v hodnote 10 tis. eur predstavujú zvyšnú časť dlhu.
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., spôsobila zvýšenie maastrichtského dlhu verejnej správy o 8 975 tis. eur, z čoho podstatnú časť predstavujú dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky vo výške 7 000 tis. eur, 1 972 tis. eur predstavujú zábezpeky a zvyšné 3 tis. eur tvorí bankový úver.
Dlh verejných vysokých škôl sa oproti predchádzajúcemu roku znížil o 114 tis. eur. Z celkovej výšky 5 439 tis. eur, 2 084 tis. eur pripadá na bankové úvery poskytnuté tuzemskými bankami, 983 tis. eur tvoria prevažne krátkodobé zábezpeky a 72 tis. eur predstavuje dlhodobý finančný prenájom. Záväzok vo forme návratnej finančnej výpomoci poskytnutej zo štátneho rozpočtu Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa z pôvodných 3 000 tis. eur postupných splácaním znížil na 2 300 tis. eur.
Dlh ústredných zdravotníckych zariadení medziročne vzrástol oproti stavu za rok 2018 o 27 317 tis. eur. Dlh vo výške 179 535 tis. eur tvoria v rozhodujúcej miere pôžičky od nebankových subjektov vo výške 127 398 tis. eur. Stav týchto pôžičiek sa oproti minulému roku zvýšil o 5 244 tis. eur. Dlh ústredných zdravotníckych zariadení ďalej tvoria bankové úvery, ktorých stav medziročne vzrástol o 23 726 tis. eur na úroveň 45 913 tis. eur (napr. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s. čerpal bankový úver vo výške 19 506 tis. eur, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s. čerpal bankový úver vo výške 13 216 tis. eur), zábezpeky vo výške 2 453 tis. eur, návratné finančné výpomoci vo hodnote 1 828 tis. eur a finančný prenájom vo výške 93 tis. eur. Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky zvyšujú úroveň dlhu ústredných zdravotníckych zariadení o 1 850 tis. eur.
Ostatné subjekty verejnej správy vykazujú dlh vo výške 367 527 tis. eur, pričom takmer celú hodnotu tvorí dlh Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v podobe návratnej finančnej výpomoci zo štátnych finančných aktív vo výške 365 000 tis. eur. Jej úroveň oproti stavu v roku 2018 klesla o 45 000 tis. eur, z dôvodu úhrady splátky. Finančná výpomoc je na úrovni celej verejnej správy predmetom konsolidácie.
Dlh obcí (vrátane ich rozpočtových organizácií) dosiahol v roku 2019 výšku 1 490 908 tis. eur. Oproti stavu v roku 2018 bol vyšší o 18 006 tis. eur. Rozhodujúcu časť dlhu obcí tvoria bankové úvery a iné pôžičky vo výške 1 487 818 tis. eur, pričom 743 561 tis. eur poskytol Štátny fond rozvoja bývania a 948 tis. eur Environmentálny fond. Mestám Košice (15 200 tis. eur), Bratislava časť Staré Mesto (2 000 tis. eur), Martin (1 750 tis. eur), Bardejov (800 tis. eur) a Kežmarok 3 500 tis. eur boli poskytnuté návratné finančné výpomoci zo štátnych finančných aktív. Úvery poskytnuté zo Štátneho fondu rozvoja bývania, z Environmentálneho fondu, zo štátneho rozpočtu a návratné finančné výpomoci podliehajú konsolidácii. Z hľadiska splatnosti dlh obcí prevažne dlhodobý charakter (97,3 %) a prevažná časť dlhu obcí je v rukách domácich veriteľov (96,7 %).
33
Dlh obcí podľa dlhového nástroja v tis. eur
k 31.12.2017
k 31.12.2018
k 31.12.2019
Zmena
1
2
3
4=(3-2)
Pôžičky zo ŠFRB (konsoliduje sa)
715 340
728 099
743 561
15 462
Bankové úvery
575 211
628 608
655 959
27 351
Finančné výpomoci
34 221
46 549
25 209
-21 340
z toho: NFV z VPS a ŠD (konsoliduje sa)
30 785
46 315
23 250
-23 065
od ostat. subj. verejnej správy (konsoliduje sa)
2 528
234
1 959
1 725
Zábezpeky
15 323
20 940
22 747
1 807
Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky
16 566
17 902
17 490
-412
Investičné dodávateľské úvery a dodávateľské úvery
9 542
17 610
12 106
-5 504
Finančný prenájom
5 701
5 343
5 236
-107
Ostatné nebankové pôžičky
3 351
3 901
4 562
661
Cenné papiere
3 014
2 839
3 090
251
Pôžičky z ENVF (konsoliduje sa)
1 276
1 111
948
-163
Spolu nekonsolidovaný dlh obcí
1 379 545
1 472 902
1 490 908
18 006
Konsolidovaný príspevok obcí do dlhu VS
629 616
697 143
721 190
24 047
Zdroj: MF SR
Zvýšenie dlhu obcí a miest bolo spôsobené hlavne zvýšením bankových úverov o 27 351 tis. eur, zábezpeky vzrástli o 1 807 tis. eur a ostatné nebankové pôžičky o 661 tis. eur. Čerpanie úverov zo ŠFRB sa úhrnom zvýšilo o 15 462 tis. eur. Zo štátnych finančných aktív boli v priebehu roka 2019 poskytnuté návratné finančné výpomoci vo výške 3 500 tis. eur, zároveň boli splatené výpomoci poskytnuté v predchádzajúcich rokoch v celkovej výške 26 656 tis. eur.
Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky sa na dlhu obcí a ich rozpočtových organizácií podieľajú sumou 17 490 tis. eur.
Vyššie územné celky (vrátane ich rozpočtových organizácií) sa podieľajú na dlhu verejnej správy hodnotou 391 001 tis. eur, čo je o 28 182 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku. Dlh VÚC tvoria bankové úvery vo výške 374 453 tis. eur, návratné finančné výpomoci v celkovej sume 15 500 tis. eur, prijaté zábezpeky v hodnote 945 tis. eur a dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky vo výške 103 tis. eur. Z celkového dlhu predstavujú záväzky voči domácim veriteľom 206 357 tis. eur (52,8 %) a voči zahraničným veriteľom 184 644 tis. eur (47,2 %). Úvermi od zahraničných veriteľov disponuje Bratislavský (33 369 tis. eur), Trenčiansky (3 964 tis. eur), Žilinský (47 531 tis. eur), Prešovský (59 903 tis. eur) a Košický samosprávny kraj (39 877 tis. eur). Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh VÚC takmer v celej hodnote tvorený dlhodobými záväzkami (99,8 %).
34
Dlh VÚC podľa dlhového nástroja k 31. 12. 2019
v tis. eur
VÚC
Bankové úvery
Návratné fin. výpomoci
Ostatné dlhové nástroje
Spolu
Žilinský
80 751
2 500
254
83 505
Prešovský
61 432
5 000
134
66 566
Trnavský
54 541
0
0
54 541
Bratislavský
53 581
0
27
53 608
Trenčiansky
45 850
0
495
46 345
Košický
41 198
0
65
41 263
Banskobystrický
19 739
8 000
35
27 773
Nitriansky
17 361
0
39
17 400
Spolu VÚC
374 453
15 500
1 048
391 001
Zdroj: MF SR
VÚC čerpajú bankové úvery najmä za účelom predfinancovania investičných projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, napríklad na obnovu budov samosprávnych krajov (hlavne školských zariadení) s cieľom zníženia ich energetickej náročnosti a celkovej modernizácie, na obnovu cestnej infraštruktúry a na refundáciu vynaložených investičných výdavkov. Medziročne vzrástli bankové úvery úhrnom o 13 128 tis. eur. Viaceré (najmä) dlhodobé úvery boli priebežne splácané, ale boli prijaté aj nové úvery. Bratislavský samosprávny kraj prijal ďalšie úvery od Európskej investičnej banky spolu za 7 000 tis. eur, Trenčiansky samosprávny kraj prijal ďalší dlhodobý úver od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 3 963 tis. eur (obdobne ako v roku 2018), Žilinský samosprávny kraj prijal nový dlhodobý úver od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 18 000 tis. eur a krátkodobý úver od tuzemskej banky vo výške 1 400 tis. eur.
Dopravné podniky miestnej samosprávy mali v roku 2019 dlh vo výške 61 289 tis. eur, čo znamená zníženie o 14 950 tis. eur oproti stavu v roku 2018. Väčšinu dlhu tvoria domáce bankové úvery v hodnote 60 909 tis. eur. Zvyšok predstavujú dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky (368 tis. eur) a finančný prenájom (12 tis. eur). Dlh dopravných podnikov v celom rozsahu tvoria záväzky so splatnosťou dlhšou ako jeden rok. Bankové úvery čerpajú dopravné podniky za účelom postupnej obnovy vozového parku (autobusy, trolejbusy, električky) ako aj obnovu prislúchajúcej infraštruktúry (trakčné vedenia, depá a podobne). Väčšina z komerčných úverov zároveň dojednanú formu zabezpečenia v podobe nakúpeného investičného majetku alebo peňažnými pohľadávkami z obchodného styku (napr. zo zmlúv o službách v mestskej hromadnej doprave).
Dlh zdravotníckych zariadení miestnej samosprávy klesol oproti stavu v roku 2019 o 430 tis. eur na aktuálnych 3 042 tis. eur. Dlh týchto subjektov v rozhodujúcej miere tvoria pôžičky od nebankových subjektov v hodnote 2 356 tis. eur. Bankové úvery klesli o 179 tis. eur na úroveň 277 tis. eur, pôžičky poskytnuté nemocniciam z Environmentálneho fondu podliehajúce konsolidácii predstavujú 186 tis. eur.
35
2.3Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v Európskej únii
V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2019 dosiahlo 7 krajín vyšší schodok a 16 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ 27 bol 0,6 % HDP (Slovensko 1,3 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ 27 bol 77,8 % HDP (Slovensko 48,0 % HDP) v roku 2019.
Saldo verejnej správy v EÚ 27 (% HDP)
Dlh verejnej správy v EÚ 27 (% HDP)
2017
2018
2019
2017
2018
2019
EÚ (27 krajín)
-0,8
-0,4
-0,6
EÚ (27 krajín)
81,6
79,6
77,8
Euro zóna
-1,0
-0,5
-0,6
Euro zóna
87,8
85,8
84,1
Rumunsko
-2,6
-2,9
-4,3
Grécko
176,2
181,2
176,6
Francúzsko
-2,9
-2,3
-3,0
Taliansko
134,1
134,8
134,8
Španielsko
-3,0
-2,5
-2,8
Portugalsko
126,1
122,0
117,7
Veľká Británia
-2,5
-2,2
-2,1
Belgicko
101,7
99,8
98,6
Maďarsko
-2,5
-2,1
-2,0
Francúzsko
98,3
98,1
98,1
Belgicko
-0,7
-0,8
-1,9
Španielsko
98,6
97,6
95,5
Taliansko
-2,4
-2,2
-1,6
Cyprus
93,9
100,6
95,5
Slovensko
-1,0
-1,0
-1,3
Veľká Británia
86,2
85,7
85,4
Fínsko
-0,7
-0,9
-1,1
Chorvátsko
77,8
74,7
73,2
Poľsko
-1,5
-0,2
-0,7
Rakúsko
78,3
74,0
70,4
Estónsko
-0,8
-0,6
-0,3
Maďarsko
72,9
70,2
66,3
Lotyšsko
-0,8
-0,8
-0,2
Slovinsko
74,1
70,4
66,1
Portugalsko
-3,0
-0,4
0,2
Nemecko
65,3
61,9
59,8
Česká republika
1,5
0,9
0,3
Fínsko
61,3
59,6
59,4
Litva
0,5
0,6
0,3
Írsko
67,7
63,5
58,8
Írsko
-0,3
0,1
0,4
Holandsko
56,9
52,4
48,6
Chorvátsko
0,8
0,2
0,4
Slovensko
51,3
49,4
48,0
Malta
3,3
1,9
0,5
Poľsko
50,6
48,8
46,0
Slovinsko
0,0
0,7
0,5
Malta
50,3
45,6
43,1
Švédsko
1,4
0,8
0,5
Lotyšsko
39,3
37,2
36,9
Rakúsko
-0,8
0,2
0,7
Litva
39,1
33,8
36,3
Nemecko
1,2
1,9
1,4
Rumunsko
35,1
34,7
35,2
Grécko
0,7
1,0
1,5
Švédsko
40,8
38,8
35,1
Cyprus
2,0
-3,7
1,7
Dánsko
35,8
33,9
33,2
Holandsko
1,3
1,4
1,7
Česká republika
34,7
32,6
30,8
Bulharsko
1,1
2,0
2,1
Luxembursko
22,3
21,0
22,1
Luxembursko
1,3
3,1
2,2
Bulharsko
25,3
22,3
20,4
Dánsko
1,8
0,7
3,7
Estónsko
9,3
8,4
8,4
Zdroj: Eurostat
Priemerné hodnoty sú vykazované za EU 27 (bez Veľkej Británie). V tabuľke sú hodnoty za Veľkú Britániu uvedené posledný krát pre porovnanie.
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ 27 v roku 2019 vykázali krajiny ako Rumunsko 4,3 %, HDP, Francúzsko 3,0 % HDP, Španielsko 2,8 % HDP, Veľká Británia 2,1 % HDP a Maďarsko 2,0 % HDP. 16 krajín vykázalo prebytok a žiadna krajina nehospodárilo s vyrovnaným rozpočtom. Najväčší prebytok vykázalo Dánsko (3,7 % HDP), Luxembursko (2,2 % HDP), Bulharsko (2,1 % HDP), Holandsko (1,7 % HDP).
36
Za krajinu, ktorá medziročne najviac zlepšila svoje hospodárenie môžeme považovať Cyprus, s medziročnou zmenou prebytku o 5,4 p. b., na 1,7 % HDP za rok 2019.
Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2019 vykázalo opäť Grécko 176,6 % HDP (medziročne došlo k poklesu o 4,6 p. b.), Taliansko 134,8 % HDP a Portugalsko 117,7 % HDP.
Najnižší dlh vykázalo opäť Estónsko vo výške 8,4 % HDP, Bulharsko 20,4 % HDP a Luxembursko 22,1 % HDP. Medziročne dosiahli rovnaký dlh krajiny Taliansko, Francúzsko a Estónsko. Slovensko so svojím dlhom 48,0 % HDP patrí medzi krajiny s nižším dlhom, čo je dôležité z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
3Hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet schvaľuje parlament zákonom o štátnom rozpočte, ktorým sa určuje najmä výška príjmov štátneho rozpočtu, limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy a výdavky vyrovnané.
Plnenie príjmov štátneho rozpočtu ako aj realizácia výdavkov štátneho rozpočtu v hotovostnom vyjadrení významne ovplyvňuje aj hospodárenie celej verejnej správy v metodike ESA 2010. Legislatívne zmeny ako aj prijaté opatrenia a zámery vlády SR uvedené v kapitole 2 sa vo väčšine prípadov realizujú práve cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu (napr. zmeny v daňovej legislatíve, opatrenia v oblasti odmeňovania verejnej správy a podobne). Nasledujúci text hodnotí príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, teda štátnych rozpočtových organizácií na hotovostnom princípe v porovnaní so zákonom č. 370/2018 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2019 (ďalej len ,,zákon o štátnom rozpočte“). Prekročenie alebo nenaplnenie rozpočtovaných príjmov a výdavkov je nutné vnímať v kontexte faktorov uvedených v kapitole 2.
Základné rozpočtové ukazovatele štátneho rozpočtu pre rok 2019 boli stanovené zákonom o štátnom rozpočte na rok 2019, ktorý určil celkové príjmy štátneho rozpočtu v hotovostnom vyjadrení sumou 15 497 654 tis. eur a celkové výdavky sumou 17 538 901 tis. eur. Schodok štátneho rozpočtu sa tým určil vo výške 2 041 247 tis. eur.
Skutočne dosiahnuté hotovostné príjmy štátneho rozpočtu vo výške 15 825 535 tis. eur boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 327 881 tis. eur a oproti skutočnosti roku 2018 boli vyššie o 444 522 tis. eur. Plnenie celkových príjmov štátneho rozpočtu tak dosiahlo 102,1 %.
Skutočne dosiahnuté hotovostné výdavky štátneho rozpočtu vo výške 18 027 016 tis. eur boli vyššie ako v schválenom rozpočte, a to o 488 115 tis. eur, pričom medziročne sa zvýšili o 1 463 761 tis. eur. Plnenie celkových výdavkov štátneho rozpočtu tak dosiahlo 102,8 % ich pôvodne rozpočtovanej hodnoty.
37
Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe vo výške 2 201 481 tis. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu vyšší o 160 234 tis. eur a vo vzťahu k upravenému rozpočtu je vykázaný schodok nižší o 108 978 tis. eur.
Súhrnný prehľad o rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých základných rozpočtových ukazovateľoch v roku 2019 a za predchádzajúce dva roky na hotovostnom princípe poskytujú nasledovné údaje:
Štátny rozpočet na hotovostnom princípe v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet 2019
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
Schválený
Upravený
2019
1
2
3
4
5
6=5-3
Príjmy spolu
14 014 129
15 381 013
15 497 654
15 943 099
15 825 535
327 881
v tom: daňové príjmy
11 152 310
11 965 782
12 464 557
12 464 557
12 336 444
-128 113
nedaňové príjmy
1 385 457
1 211 597
1 331 345
1 316 547
1 327 516
-3 829
granty a transfery
1 476 362
2 203 634
1 701 752
2 161 995
2 161 575
459 823
Výdavky spolu
15 234 261
16 563 255
17 538 901
18 253 558
18 027 016
488 115
v tom: bežné výdavky
13 681 468
14 160 931
15 250 323
15 394 342
15 168 067
-82 256
kapitálové výdavky
1 552 793
2 402 324
2 288 578
2 859 216
2 858 949
570 371
Schodok (-)
-1 220 132
-1 182 242
-2 041 247
-2 310 459
-2 201 481
-160 234
Zdroj: MF SR
Schválené príjmy20 štátneho rozpočtu na rok 2019 boli oproti schváleným príjmom na rok 2018 vyššie úhrnom o 1 514 844 tis. eur, pričom sa predpokladali vyššie daňové príjmy o 1 103 039 tis. eur, vyššie príjmy z grantov a transferov o 289 279 tis. eur a vyššie nedaňové príjmy o 122 526 tis. eur.
Z daňových príjmov bola medziročne rozpočtovaná vyššia daň z pridanej hodnoty o 550 277 tis. eur, daň z príjmov právnickej osoby o 260 669 tis. eur, spotrebné dane vyššie o 81 508 tis. eur (z toho daň z minerálnych olejov o 42 597 tis. eur daň z tabakových výrobkov o 35 472 tis. eur) a iné dane o 202 504 tis. eur (najmä nové dane, z odvodu obchodných reťazcov 112 504 tis. eur).
Príjmy z grantov a transferov takmer zo 100 % tvorené transfermi z rozpočtu Európskej únie. V porovnaní s rokom 2018 sa rozpočtovali vyššie o 289 279 tis. eur. V rámci tuzemských transferov sa rozpočtoval medziročne vyšší transfer zo zdravotných poisťovní (o 1 632 tis. eur) a zo Slovenského pozemkového fondu (o 1 245 tis. eur).
Z nedaňových príjmov sa medziročne vyššie rozpočtovali ostatné poplatky o 99 539 tis. eur, administratívne poplatky o 66 548 tis. eur a iné nedaňové príjmy o 35 980 tis. eur.
20 Rozpočet verejnej správy na roky 2018 až 2020,
www.finance.gov.sk
38
V medziročnom porovnaní schválených výdavkov štátneho rozpočtu na roky 2019 a 2018 sa predpokladalo ich zvýšenie o 1 583 187 tis. eur. Bežné výdavky sa rozpočtovali medziročne vyššie o 626 024 tis. eur a kapitálové výdavky vyššie o 957 163 tis. eur.
Z bežných výdavkov boli predpokladané vyššie výdavky na tovary a služby a o 429 537 tis. eur, z toho najmä na všeobecné služby o 174 829 tis. eur a špeciálne služby o 106 401 tis. eur. Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnanie sa medziročne rozpočtovali vyššie o 268 163 tis. eur a poistné a príspevok do poisťovní o 94 456 tis. eur. Výdavky na zálohy na projekty Európskej únie sa rozpočtovali nižšie o 39 573 tis. eur.
Výdavky na bežné transfery boli rozpočtované medziročne nižšie o 166 133 tis. eur, pričom tuzemské bežné transfery v rámci verejnej správy boli nižšie o 338 413 tis. eur, transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám vyššie o 54 000 tis. eur a transfery nefinančným subjektom vyššie o 50 707 tis. eur.
Kapitálové výdavky sa medziročne rozpočtovali vyššie o 957 163 tis. eur. Z kapitálových výdavkov sa rozpočtovali vyššie výdavky na obstarávanie kapitálových aktív o 638 794 tis. eur (napr. nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky o 546 365 tis. eur, z toho v rezorte obrany o 512 126 tis. eur súvisiacich s obstarávaním nových stíhacích lietadiel pre vzdušné sily armády SR) a nižšie výdavky na nákup nákladných vozidiel, ťahačov, prípojných vozidiel o 45 502 tis. eur (v rezorte obrany bol rozpočet medziročne vyšší o 66 305 tis. eur). Nižšie sa rozpočtovali výdavky na kapitálové transfery v rámci verejnej správy a to o 68 666 tis. eur.
V priebehu rozpočtového roka 2019 sa vykonali v súlade s rozpočtovými pravidlami rozpočtové opatrenia, ktoré zvýšili celkovo schválené príjmy na rok 2019 o 445 445 tis. eur na 15 943 099 tis. eur a celkové schválené výdavky o 714 657 tis. eur na 18 253 558 tis. eur. Plánovaný schodok štátneho rozpočtu po úpravách počas roka 2019 mal byť k ultimu roka vyšší oproti schválenému o 269 212 tis. eur, vo výške 2 310 459 tis. eur.
Úpravy rozpočtu sa realizovali na základe aktualizovaných informácií o plnení úloh a požiadaviek jednotlivých kapitol ŠR počas rozpočtového roku, legislatívnych zmien, ktoré môžu priniesť zmenu v príjmoch alebo výdavkoch, ako aj na základe aktuálneho vývoja ekonomiky a verejných financií.
V rámci úprav pôvodne schváleného rozpočtu príjmov sa predpokladali príjmy vyššie o 445 445 tis. eur viac a v rámci nich bolo zohľadnené najmä vyššie plnenie transferov z rozpočtu Európskej únie o 461 744 tis. eur. Daňové príjmy zostali bez zmeny a v rámci nedaňových príjmov sa očakávali vyššie príjmy z dividend o 34 776 tis. eur. Naopak, nižšie ako rozpočtované príjmy sa očakávali najmä príjmy z predaja kapitálových aktív a príjmy z porušenia predpisov, a to hlavne v kapitole Ministerstva vnútra SR (úhrnom o 39 240 tis. eur).
Celková úprava rozpočtu výdavkov predstavovala navýšenie bežných výdavkov o 144 019 tis. eur a kapitálových výdavkov o 570 638 tis. eur.
39
Schodok štátneho rozpočtu vykázaný k 31. 12. 2019 v sume 2 201 481 tis. eur bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 900 481 tis. eur a prijatými bankovými úvermi v hodnote 301 000 tis. eur.
Nasledujúce informácie o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu popisujú ich hotovostné plnenie tak, ako sa prejavili na príjmových a výdavkových účtoch štátnych rozpočtových organizácií v priebehu roka 2019. Komentár k jednotlivým položkám príjmov a výdavkov sa sústredí na opis faktorov majúcich vplyv na ich hotovostné plnenie, pričom porovnanie sa realizuje voči schválenému rozpočtu a skutočnosti predchádzajúceho obdobia.
Súčasťou Štátneho záverečného účtu SR je aj tabuľková príloha, ktorá dopĺňa opisnú časť hotovostných príjmov a výdavkov, v členení podľa ekonomickej a organizačnej klasifikácie. Podrobnejšie informácie o príjmoch a výdavkoch jednotlivých kapitol ŠR uvedené aj v záverečných účtoch kapitol, ktoré sa zverejňujú na ich webovom sídle.
Prípadné číselné rozdiely medzi tabuľkovou prílohou a údajmi v textovej časti záverečného účtu sú spôsobené automatickým zaokrúhľovaním.
3.1Príjmy štátneho rozpočtu
3.1.1Daňové príjmy
Pre rok 2019 boli daňové príjmy rozpočtované vo výške 12 464 557 tis. eur, čo bolo oproti rozpočtu 2018 viac o 1 103 039 tis. eur. Skutočné daňové príjmy boli však oproti rozpočtu nižšie o 128 113 tis. eur a dosiahli výšku 12 336 444 tis. eur.
Nenaplnenie daňových príjmov bolo spôsobené najmä zrušením resp. nenaplnením iný daní, s ktorými rozpočet 2019 počítal. Ide najmä o osobitný odvod obchodných reťazcov (rozpočet počítal s hotovostným plnením 112 504 tis. eur) a príjmy zo zavedenia eKasy a nanomarkerov (rozpočet predpokladal 90 000 tis. eur). Výnos spotrebných daní nedosiahol rozpočtovanú hodnotu o 59 451 tis. eur a daň z motorových vozidiel o 9 132 tis. eur. Vyššie ako rozpočtované príjmy boli napríklad pri DPH o 98 426 tis. eur a dani z príjmov právnických osôbo 17 683 tis. eur.
Na rozpočtovanie hotovostného príjmu z daní vplýva najmä predpokladaný ekonomický rast a vývoj legislatívnych opatrení v daňovej oblasti, podnikateľského prostredia a zamestnanosti. Rast HDP sa predpokladal na úrovni 4,5 %, v skutočnosti dosiahol podľa predbežných výsledkov 2,3 % (2018: 4,1%).
40
Celkové daňové príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe boli v porovnaní so
skutočnosťou v roku 2018 vyššie o 370 662 tis. eur, čo zodpovedá medziročnému rastu na úrovni
3 %. Najvyšší nárast zaznamenali dane za tovary a služby (383 491 tis. eur), z toho DPH
(315 455 tis. eur).
Prehľad o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu poskytujú nasledovné údaje:
Daňové príjmy štátneho rozpočtu v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel oproti rozpočtu
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Dane za tovary a služby
8 328 646
8 919 317
9 275 251
9 302 808
27 557
0,3
v tom:
DPH
5 913 368
6 412 426
6 629 455
6 727 881
98 426
1,5
spotrebné dane
2 252 396
2 323 521
2 417 198
2 357 747
-59 451
-2,5
dane z používania. tovarov a z povolenia na výkon činnosti
149 943
152 839
167 128
157 996
-9 132
-5,5
iné dane za tovary a služby
12 939
30 530
61 470
59 184
-2 286
-3,7
Dane z príjmov a kapitálového majetku
2 787 249
3 015 714
2 952 136
2 989 186
37 050
1,3
v tom:
daň z príjmov FO
-8 529
10 609
-16 794
-7 404
9 390
-55,9
daň z príjmov PO
2 601 856
2 795 935
2 733 291
2 750 974
17 683
0,6
daň z príjmov vyberaná zrážkou
178 431
209 170
235 639
245 615
9 976
4,2
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií
22 433
23 365
21 517
21 079
-438
-2,0
Iné dane
- 8 832
202 504
- 908
-203 412
-100,45
v tom:
odvod z obchodných reťazcov
112 504
0
-112 504
-100,00
ďalšie iné dane
90 000
0
-90 000
-100,00
Sankcie uložené v daňovom konaní
13 963
16 204
13 149
24 267
11 118
84,6
Spolu
11 152 310
11 965 782
12 464 557
12 336 444
-128 113
-1,0
Zdroj: MF SR
Tak ako v predchádzajúcich rokoch najvyšší podiel z daňových príjmov pripadá na dane za tovary a služby (75,4 %) a na dane z príjmov a kapitálového majetku (24,2 %).
Dane za tovary a služby sa rozpočtovali vo výške 9 275 251 tis. eur, pričom skutočný výnos vo výške 9 302 808 tis. eur je oproti rozpočtu o 27 557 tis. eur vyšší, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 100,3 %. Nárast príjmu z DPH o 98 426 tis. eur bol na druhej strane korigovaný poklesom príjmu spotrebných daní o 59 451 tis. eur, poklesom príjmu dane z motorových vozidiel o 9 129 tis. eur a príjmu z dane z poistenia o 5 042 tis. eur.
V porovnaní s rokom 2018 došlo k nárastu hotovostného výberu dane za tovary a službyo 383 491 tis. eur, ktorý bol spôsobený najmä medziročným nárastom výberu DPH o 315 455 tis. eur.
41
Daň z pridanej hodnoty (DPH) sa rozpočtovala sumou 6 629 455 tis. eur a jej skutočný výber vo výške 6 727 881 tis. eur, predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 101,5 %. Za vyšším výnosom je najmä vyššia efektivita výberu.
Spotrebné dane sa rozpočtovali sumou 2 417 198 tis. eur. Skutočný príjem bol nižšío 59 451 tis. eur a dosiahol 2 357 747 tis. eur. Výpadok bol zaznamenaný najmä pri spotrebnej dani z minerálnych olejov (o 45 928 tis. eur) a spotrebnej dani z tabakových výrobkov (o 10 900 tis. eur). Slabší výnos pri minerálnych olejoch je z dôvodu oslabenia ekonomickej aktivity. Nižší výnos dane z tabakových výrobkov je spôsobený najmä tým, že v januári 2019 bol výnos nižší než očakávania z dôvodu zmeny sadzieb od februára 2019. V porovnaní s rokom 2018 bol celkový výnos spotrebných daní vyšší o 34 226 tis. eur, t. j. o 1,5 %.
Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti boli rozpočtované vo výške 167 128 tis. eur. V skutočnosti dosiahli výnos 157 996 tis. eur. Takmer celú hodnotu týchto daní tvorí daň z motorových vozidiel21, ktorá bola rozpočtovaná na úrovni 167 026 tis. eur a v skutočnosti dosiahla 157 897 tis. eur.
Iné dane za tovary a služby predstavuje odvod časti poistného z odvetví neživotného poistenia a daň z poistenia. Výnos z odvodu časti poistného bol k 31.12.2018 zrušený a pre rok 2019 sa rozpočtovala len posledná platba za december 2018 vo výške 6 270 tis. eur. Tento odvod bol od 1.1.2019 nahradený daňou z poistenia a rozpočtovala sa v objeme 55 200 tis. eur. V skutočnosti bola o 5 042 tis. eur nižšia. Daň z poistenia charakter nepriamej dane, vyberajú a platia ju do štátneho rozpočtu poisťovne, ktoré ju vyberajú v poistnom. Sadzba dane je určená na 8 % zo základu dane (t. j. zo sumy prijatého poistenia zníženej o daň). Sadzba pri poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je nulová.
Dane z príjmov a kapitálového majetku sa rozpočtovali sumou 2 952 136 tis. eur. Skutočný výnos dosiahol 2 984 584 tis. eur, resp. 2 989 186 tis. eur po premietnutí 4 601 tis. eur zo sankcií22. Oproti rozpočtu tak boli vyššie o 32 448 tis. eur (resp. o 37 050 tis. eur).
Od roku 2005 je daň z príjmov fyzických osôb podielovou daňou. Od roku 2016 sa celý výnos dane prerozdeľuje stanoveným mechanizmom medzi obce a vyššie územné celky. Podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb je 70 %. Vyšším územným celkom pripadá zvyšných 30 % z výnosu. Na účte štátneho rozpočtu zostávajú priebežne len časti výnosu dane z dôvodu posunu medzi pripísaním dane na účet ŠR a jej prevedením na obce a vyššie územné celky.
Celkový výnos dane z príjmov fyzických osôb, vrátane prevodov do obcí a VÚC, sa rozpočtoval vo výške 3 093 537 tis. eur. Skutočný výnos dane z príjmov fyzických osôb vrátane prevodov do
21 Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov
22 Vo FIN výkazoch príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu je zaznamenaný výnos dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) v štátnom rozpočte vo výške 5 919 tis. eur a výnos zo sankcií 20 895 tis. eur. Výnos DPFO bez sankcií je znížený o prevod dane územným samosprávam, ktorý zahŕňa sankcie. A z toho dôvodu je výnos z DPFO na účte štátneho rozpočtu vo FIN výkaze podhodnotený, a to o 4 691 tis. eur a sankcie o uvedenú sumu zároveň nadhodnotené. V tabuľke preto uvedené upravené výnosy DPFO a sankcií, pričom na celkové príjmy táto úprava vplyv nemá.
42
obcí a VÚC dosiahol 3 155 500 tis. eur. Z toho výnos dane zo závislej činnosti predstavuje 3 108 945 tis. eur a výnos dane z podnikania, SZČO a z prenájmu 83 456 tis. eur. Prevod do obcí a VÚC predstavoval za rok 2019 spolu 3 167 505 tis. eur, resp. 3 162 904 tis. eur po presune časti sankcií.
Daň z príjmov právnických osôb sa rozpočtovala vo výške 2 733 291 tis. eur. Skutočný príjem dosiahol 2 750 974 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 100,6 %. Plnenie bolo oproti rozpočtu vyššie o 17 683 tis. eur. Za vyšším výnosom oproti rozpočtu je rast domácej ekonomiky a ziskovosti podnikov, ktoré viedli k lepšiemu vyrovnaniu korporátnej dane za rok 2018. Medziročný pokles príjmu z tejto dane o 44 961 tis. eur je nutné vnímať v kontexte spomaľovania rastu ekonomiky ako aj kvôli zrušeniu daňovej licencie.
V roku 2019 mali fyzické a právnické osoby možnosť poukázať 2 % (v špecifických prípadoch právnické osoby len 1 % a fyzické osoby 3 %) z odvedenej dane na verejnoprospešný účel(tzv. asignácia dane)23. V priebehu roka 2019 bolo týmto spôsobom prevedených 73 071 tis. eur, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o 4 728 tis. eur. Fyzické osoby previedli 36 902 tis. eur a právnické osoby 36 170 tis. eur.
Zdroj: MF SR
Daň z príjmov vyberaná zrážkou sa rozpočtovala sumou 235 639 tis. eur, v skutočnosti dosiahla výnos 245 615 tis. eur. Rozpočtovaný výnos sa naplnil na 104,2 %. Vyšší výnos bol najmä z dôvodu vyššieho výberu daní z dividend. Vyššie plnenie oproti predchádzajúcemu roku v objeme 36 446 tis. eur je taktiež z dôvodu vyššieho výnosu zo zdanenia dividend.
Výnos daní z medzinárodného obchodu a transakcií sa rozpočtoval v celkovej výške 21 517 tis. eur. V skutočnosti dosiahol 21 079 tis. eur, čo predstavuje plnenie štátneho rozpočtu na 97,96 %. V porovnaní s rokom 2018 bol výnos o 2 287 tis. eur nižší.
Najväčšiu časť na daniach z medzinárodného obchodu a transakcií tvorí výnos z podielu na vybratých finančných prostriedkoch, ktorého skutočný výnos vo výške 21 064 tis. eur predstavuje plnenie rozpočtu na 97,9 %.
23 Asignácia dane predstavuje mechanizmus priamej podpory mimovládnych organizácií a neziskového sektora.
Fyzické osoby (FO), ktoré zaplatili daň, môžu nasmerovať 2% alebo 3% dane v prospech neziskového sektora, za predpokladu minimálnej výšky asignácie 3 eur. Asignovať 3% môžu osoby, ktoré vykonali dobrovoľníctvo v rozsahu najmenej 40 hodín za rok. Právnické osoby (PO) môžu asignovať daň vo výške 2% alebo 1%, za predpokladu minimálnej výšky asignácie 8 eur. Asignovať 2 % môže subjekt, ktorý daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane. Na základe
memoranda
MF SR a mimovládnych organizácií, zverejňuje MF
SR údaje o vývoji asignácií dane fyzických a právnických osôb spolu s prognózou na ďalšie roky.
Prevod podielu dane v tis. eur
Skutočnosť
2017
2018
2019
Prevod podielu dane z príjmov FO na osobitný účel
30 173
32 250
36 902
Prevod podielu dane z príjmov PO na osobitný účel
33 255
36 093
36 170
Spolu
63 429
68 343
73 071
43
Súčasťou daní z medzinárodného obchodu a transakcií je aj výnos z dovozného cla, ktoré sa uplatňuje na tovar dovážaný z krajín, ktoré nie členom EÚ, a dobeh zrušenej dovoznej prirážky.
Ostatné dane boli v rozpočte tvorené príjmom z osobitného odvodu z reťazcov (112 504 tis. eur) a príjmom zo zavedenia eKasy a nanomarkerov (90 000 tis. eur). Osobitný odvod z reťazcov bol zrušený ešte pred zaplatením prvej platby. Príjmy zo zavedenia eKasy a nanomarkerov sa takisto nenaplnil, a to z dôvodu posunu efektívnej účinnosti eKasy od roku 202024. Výnos z nanomarkerov nie je známy. Skutočnosť za rok 2019 je tvorená len daňou z emisných kvót, ktorá bola zrušená v roku 2012. V roku 2019 bola na základe žiadostí táto daň vrátená v objeme 908 tis. eur.
Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradou dane sa rozpočtovali v sume 13 149 tis. eur. Ich skutočná výška dosiahla sumu 28 868 tis. eur, resp. 24 267 tis. eur po presune podielu sankcií do dane z príjmov fyzických osôb, z ktorých výnos bol poukázaný územnej samospráve.
Finančné orgány v sledovanom roku 2019 na žiadosť daňového subjektu povolili úľavu na dani alebo odpustili daňový nedoplatok na dani v zmysle § 70 daňového poriadku v 1 prípade vo výške 2 698,17 eur. Úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie v zmysle § 157 daňového poriadku boli povolené daňovými úradmi v 685 prípadoch v celkovej výške 700 tis. eur a colnými úradmi v 1 prípade vo výške 264 eur, spolu v 686 prípadoch vo výške 700,3 tis. eur. V roku 2018 bolo povolených 497 prípadov v celkovej výške 958 tis. eur.
Podrobné údaje o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2019 uvedenév tab. č. 2 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.
24 Legislatívne bolo schválené zavedenie e-Kasy pre všetky subjekty najneskôr do 1. júla. Pokuty za nezavedenie boli neskôr posunuté na 1. január 2020 aby mali subjekty dostatok času na prechod na novú online pokladňu, nakoľko hrozilo, že by nebol dostatok certifikovaných pokladníc na trhu.
Povolené úľavy na dani / odpustenie daňového nedoplatku na dani
/ úľavy zo sankcie / odpustenie sankcie v tis. eur
Úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani
Úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie
Finančný orgán
počet
suma
počet
suma
Daňové úrady
1
2,698
685
700
Colné úrady /*
x
x
1
0,3
FR SR
x
x
x
x
Spolu
1
2,698
686
700,3
*Colné úrady neposkytujú úľavy a odpustenie dane v zmysle § 70 daňového poriadku Zdroj: FR SR
44
3.1.2Nedaňové príjmy
Nedaňové príjmy do štátneho rozpočtu plynú najmä z vlastníctva majetku vo forme dividend, poplatkov a platieb, kapitálových príjmov z predaja dlhodobého hmotného majetku a úrokov z poskytnutých výpomocí. K 31. 12. 2019 dosiahli tieto príjmy sumu 1 327 516 tis. eur, čo predstavuje 8,3 % z celkovo dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu. Skutočné plnenie nedaňových príjmov predstavovalo 99,7 % rozpočtovanej hodnoty na rok 2019. V porovnaní s rokom 2018 sa skutočne vyinkasovaná suma nedaňových príjmov zvýšila o 115 919 tis. eur, a to najmä z dôvodu vyšších príjmov z dividend o 65 854 tis. eur a z ostatných poplatkov o 37 920 tis. eur.
Súhrnný prehľad o plnení nedaňových príjmov poskytuje nasledovná tabuľka:
Nedaňové príjmy v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
612 030
451 113
443 659
516 837
73 178
16,5
v tom: dividendy
599 068
438 596
432 701
504 450
71 749
16,6
Adminis. poplatky a iné poplatky a platby
365 884
345 641
416 714
386 557
-30 157
-7,2
v tom: ostatné poplatky
216 665
224 022
283 656
261 942
-21 714
-7,7
pokuty, penále a iné sankcie
81 535
68 147
74 374
67 163
-7 211
-9,7
poplatky a platby z nepr. a náhod. predaja
66 974
52 627
57 976
56 372
-1 604
-2,8
Kapitálové príjmy
11 748
10 630
52 691
11 959
-40 732
-77,3
Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, NFV
28 619
8 050
6 754
7 632
878
13,0
Iné nedaňové príjmy
367 176
396 163
411 527
404 531
-6 996
-1,7
v tom: odvod z hazardných hier
208 178
224 374
259 110
248 924
-10 186
-3,9
ostatné príjmy - iné
97 938
96 002
124 680
97 756
-26 924
-21,6
Spolu
1 385 457
1 211 597
1 331 345
1 327 516
-3 829
-0,3
Zdroj: MF SR
Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku svojou výškou najdôležitejšou časťou nedaňových príjmov. Z tejto sumy najpodstatnejšiu časť tvoria prijaté dividendy (najčastejšie rozdelené z výsledkov hospodárenia prechádzajúcich období) z obchodných spoločností štátu, ktoré vyinkasovali vybrané kapitoly štátneho rozpočtu reálne v roku 2019.
Najvyšší príjem z dividend bol v kapitole Všeobecná pokladničná správa v sume 437 471 tis. eur, do rozpočtu ktorej patria dividendy od Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. a jednotlivých energetických spoločností. Druhý najvyšší príjem dosiahlo Ministerstvo financií SR, ktoré získalo z dividend 60 982 tis. eur, z toho najviac od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s.
45
Súhrnný prehľad prijatých dividend podľa kapitol ŠR poskytuje nasledovná tabuľka:
Príjem dividend podľa kapitol ŠR v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Všeobecná pokladničná správa
524 244
362 631
402 451
437 471
35 020
8,7
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
430 000
300 000
300 000
370 000
70 000
23,3
Západoslovenská energetika, a. s.
25 737
35 950
28 781
32 553
3 772
13,1
Východoslovenská energetika HOLDING, a.s.
28 722
23 411
38 475
30 332
-8 143
-21,2
Stredoslovenská energetika, a s.
39 785
3 270
35 195
4 586
-30 609
-87,0
Ministerstvo financií SR
69 130
69 092
20 459
60 982
40 523
198,1
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.
57 000
59 000
14 716
50 000
35 284
239,8
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
2 000
2 350
1 000
6 000
5 000
500,0
Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava
2 130
1 742
1 743
2 982
1 239
71,1
Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s. Bratislava
8 000
6 000
3 000
2 000
-1 000
-33,3
Ministerstvo hospodárstva SR
5 000
6 000
9 032
4 960
-4 072
-45,1
JAVYS, a.s.
5 000
6 000
2 032
4 960
2 928
144,1
Transpetrol, a.s.
0
0
7 000
0
-7 000
-100,0
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
437
597
510
768
258
50,6
Letisko Košice - Airport Košice, a.s.
433
570
510
757
247
48,4
Poštová banka, a.s.
4
7
0
11
11
x
Letisko Sliač, a.s.
0
20
0
0
0
x
Ministerstvo zahranič. vecí a európskych záležitostí SR
210
213
217
216
-1
-0,5
Správa služieb diplomatického zboru, a.s.
210
213
217
216
-1
-0,5
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
47
63
32
53
21
65,6
Technická inšpekcia, a.s. Bratislava
47
63
32
53
21
65,6
Spolu
599 068
438 596
432 701
504 450
71 749
16,6
Zdroj: MF SR
Pozitívny rozdiel medzi rozpočtovanou čiastkou a skutočne prijatými dividendami v sume71 749 tis. eur tvorili vyššie dividendy Ministerstva financií SR o 40 523 tis. eur, z toho najväčší rozdiel bol u Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. (35 284 tis. eur).Táto spoločnosť dosiahla za rok 2018 vyšší zisk po zdanení ako bol pôvodný predpoklad, adekvátne vyššiemu zisku zodpovedali aj vyššie dividendy. V kapitole Všeobecná pokladničná správa boli skutočne dosiahnuté dividendy oproti rozpočtovanej čiastke vyššie o 35 020 tis. eur, v tom od Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. viac o 70 000 tis. eur a od Stredoslovenskej energetiky, a.s. o 30 609 tis. eur menej. Tieto rozdiely vznikli najmä z dôvodu, že pri tvorbe návrhu rozpočtu, resp. odhadu výšky dividend na rok 2019 pre uvedené spoločnosti sa vychádzalo z aktuálne predpokladaných výsledkov hospodárenia spoločností.
46
Skutočnosť odvedených dividend bola realizovaná na základne konečného výsledku hospodárenia a rozhodnutia orgánov uvedených spoločností.
Iné príjmy z podnikania v celkovej sume 5 617 tis. eur zahŕňali najmä osobitný odvod zo zisku po zdanení, ktorý prijali Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v čiastke 5 000 tis. eur od štátneho podniku Lesy SR, š. p., Ministerstvo financií SR 250 tis. eur od Exportno-importnej banky SR a Ministerstvo životného prostredia SR 200 tis. eur od Vodohospodárskej výstavby, š. p. S odvodom zo zisku štátneho podniku Lesy SR, š. p. sa od roku 2020 už nepočíta, a prostriedky majú byť použité v rámci štátneho podniku.
Príjmy z vlastníctva dosiahli 6 770 tis. eur, z toho najviac v rozpočte Ministerstva vnútra SR 1 342 tis. eur, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 1 003 tis. eur, Ministerstva spravodlivosti SR 718 tis. eur a Ministerstva zdravotníctva SR 692 tis. eur. Z celkovej sumy tvorili najviac príjmy z prenájmu budov a priestorov 5 357 tis. eur a príjmy z prenájmu pozemkov 829 tis. eur.
Príjem z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb závisí od počtu jednotlivých konaní v priebehu roka. Schválený rozpočet vo výške 416 714 tis. eur dosiahol plnenie o 30 157 tis. eur nižšie (386 557 tis. eur) avšak v porovnaní s rokom 2018 je to viac o 40 920 tis. eur.
Súhrnný prehľad o plnení administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb poskytuje nasledovná tabuľka:
Administratívne poplatky a iné poplatky a platby v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Administratívne poplatky
217 375
224 866
284 365
263 022
-21 343
-7,5
Súdne a ostatné poplatky
216 578
224 018
283 665
261 926
-21 739
-7,7
Puncové poplatky
640
706
600
785
185
30,8
Licencie
147
142
100
311
211
211,0
Pokuty, penále a iné sankcie
81 535
68 147
74 374
67 163
-7 211
-9,7
Poplatky a platby z nepriemyselného a náhod. predaja
66 974
52 624
57 975
56 372
-1 603
-2,8
Spolu
365 884
345 637
416 714
386 557
-30 157
-7,2
Zdroj: MF SR
V rámci tejto kategórie dosiahli najvyšší príjem súdne a ostatné poplatky, a to čiastku 261 926 tis. eur, z ktorých rozhodujúca suma plynie do rozpočtu kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy (248 755 tis. eur). Tieto poplatky uhrádzané cez elektronický systéme-Kolok.
47
Súdne poplatky boli rozpočtované na úrovni 9 000 tis. eur, a ich skutočné plnenie sa vykazuje v príjmoch za ostatné poplatky. Medzi ďalšie patria napr. paušálne náhrady za udeľovanie víz, udržiavacie poplatky za patent a pod.
Puncové poplatky boli príjmom rozpočtu len v kapitole Ministerstva hospodárstva SR, a to v celkovej čiastke 786 tis. eur.
Pokuty, penále a iné sankcie dosiahli úhrnom 67 163 tis. eur, a sú vyrubované zo strany štátnych úradov najmä v súvislosti s porušením zákona o rozpočtových pravidlách, s porušením daňových, colných, cenových a ostatných predpisov.
Najväčší podiel tvorí kapitola Ministerstva vnútra SR (43 104 tis. eur), kde išlo o príjmy od fyzických osôb, právnických osôb alebo zahraničných osôb najmä za uložené pokuty za dopravné priestupky, pokuty z objektívnej zodpovednosti za neuhradené diaľničné známky a mýto, za chýbajúcu emisnú a technickú kontrolu motorových vozidiel.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prijalo za porušenie predpisov sumu 6 565 tis. eur vo forme blokových pokút a pokút za porušovanie pracovnoprávnych predpisov a predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ukladané najmä inšpektorátmi práce) a odvodov za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Významnú hodnotu vykázal aj Protimonopolný úrad SR, a to 3 706 tis. eur z pokút uložených podnikateľským subjektom v oblasti dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže. Keďže počas roka 2019 boli uhradené aj pohľadávky z pokút uložených v minulých rokoch, skutočne dosiahnuté príjmy Protimonopolného úradu výrazne prekročili schválený rozpočet(o 3 505 tis. eur).
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR získalo príjmy za porušenie predpisov v celkovej výške 3 228 tis. eur. Najväčší objem príjmov (3 061 tis. eur) dosiahla Štátna veterinárna a potravinová správa SR spolu s regionálnymi úradmi veterinárnej a potravinovej správy, a to z pokút, ktoré boli uložené prevádzkovateľom v obchodných sieťach.
V kapitole Ministerstva hospodárstva SR boli dosiahnuté celkové príjmy za porušenie predpisov v sume 2 145 tis. eur. Išlo o pokuty prijaté Slovenskou obchodnou inšpekciou od kontrolovaných subjektov za porušenie predpisov vo všetkých oblastiach ochrany spotrebiteľa. Ďalej pokuty uložené Puncovým úradom SR za porušenie predpisov a Hlavným banským úradom ako penále za nezaplatenie, resp. oneskorené platby z úhrad za dobývacie priestory a vydobyté nerasty a príjmy z uložených pokút na základe porušení banských predpisov pri dobývaní ložísk nerastov zistených pri výkone hlavného banského dozoru.
Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja prijali kapitoly v celkovej čiastke 56 372 tis. eur, z toho najviac za predaj výrobkov, tovarov a služieb (54 336 tis. eur). Ministerstvo dopravy a výstavby SR získalo sumu 20 327 tis. eur. Išlo najmä o príjmy Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb v sume 17 411 tis. eur za pravidelné
48
platby zo správy frekvenčného spektra a ekonomickej regulácie. Ďalej to boli príjmy samotného úradu Ministerstva dopravy a výstavby SR v sume 2 471 tis. eur, ktoré pozostávali najmä z platby za mýto na koncesných cestách od Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.
Ministerstvo spravodlivosti SR získalo čiastku 17 612 tis. eur najmä z vedľajšieho hospodárstva za predaj výrobkov, tovarov a služieb a za lekárske výkony v Zbore väzenskej a justičnej stráže, ďalej za právne služby, náhrady trov preddavkované zo štátneho rozpočtu (svedočné, znalecké a tlmočnícke úkony) a iné. Ministerstvo vnútra SR prijalo čiastku 4 889 tis. eur, napríklad za napojenie na pulty centrálnej ochrany, za ochranu objektov spoločností Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., služby policajného doprovodu pri ochrane osôb alebo peňazí a iné.
Kapitálové príjmy príjmy z predaja hnuteľného aj nehnuteľného majetku v správe jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, ktorý je vyhlásený za prebytočný alebo neupotrebiteľný. Jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu zodpovedné za pravidelné vyhodnocovanie fyzického stavu majetku a rozhodnutie o jeho prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti. V návrhu rozpočtu sa premietajú zámery na odpredaj tohto majetku, pričom z dôvodu splnenia legislatívnych podmienok na predaj majetku štátu môže k plneniu tohto zámeru dôjsť nasledujúce obdobie. Rozpočet predpokladal kapitálové príjmy vo výške 52 691 tis. eur, z toho príjmy z predaja kapitálových aktív 48 177 tis. eur a príjmy z predaja pozemkov 4 215 tis. eur. Hotovostné plnenie dosiahlo 11 959 tis. eur, pričom predaj kapitálových aktív dosiahol 7 257 tis. eur a predaj pozemkov 4 126 tis. eur.
Objemovo najväčší rozpočet príjmov z predaja kapitálových aktív tak ako v predchádzajúcich rokoch predpokladala kapitola Ministerstva vnútra SR (aj z dôvodu veľkého počtu rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti), a to v sume 32 959 tis. eur. Z dôvodu zdĺhavého majetkoprávneho procesu odpredaja prebytočných nehnuteľností sa tieto príjmy neplnili a preto boli viazané v sume 31 132 tis. eur. Skutočné plnenie k 31. 12. 2019 dosiahli tak v objeme 1 832 tis. eur, najmä za predaj služobných bytov zamestnancom a za predaj administratívnych budov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dosiahlo príjmy z predaja kapitálových aktív vo výške 3 647 tis. eur. Išlo najmä o predaj prebytočných budov detských domovov a budov Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príjmy z predaja pozemkov boli dosiahnuté v najväčšom objeme v kapitolách Ministerstva vnútra SR (2 938 tis. eur), Ministerstva obrany SR (726 tis. eur) a Ministerstva financií SR (451 tis. eur).
Úroky z tuzemských úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí dosiahli 7 631 tis. eur, pričom kapitola Všeobecná pokladničná správa tvorí takmer 100 % týchto príjmov z dôvodu poskytnutých návratných finančných výpomocí v predchádzajúcich obdobiach a úročenia účtov finančného hospodárenia.
Iné nedaňové príjmy tvoria najmä odvod z hazardných hier, odvod prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy, ostatné odvody a príjem z nezrovnalostí a iných vratiek za prostriedky EÚ. K 31. 12. 2019 dosiahli tieto príjmy celkovú výšku 404 531 tis. eur.
49
Príjem z odvodu z hazardných hier je súčasťou rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa a dosiahol 248 924 tis. eur, čo predstavuje 96,1 % schváleného rozpočtu a 61,5 % celkových iných nedaňových príjmov.
Príjmy z odvodu tvorili finančné prostriedky zo zúčtovania vzťahov so štátnym rozpočtom zo strany podnikateľských subjektov, príspevkových a rozpočtových organizácií, ústredných orgánov, neziskových organizácií, obcí a vyšších územných celkov, ktorým tieto prostriedky štátneho rozpočtu boli poskytnuté. V roku 2019 objem týchto odvodov dosiahol 20 582 tis. eur, z toho takmer 100% plnenia je súčasťou príjmov kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorá vykonáva záverečné zúčtovanie s prijímateľmi prostriedkov štátneho rozpočtu. Najväčší podiel na tejto sume predstavuje príjem z finančného zúčtovania s Ministerstvom dopravy a výstavby SR v sume 4 134 tis. eur, Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v sume 3 771 tis. eur, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR v sume 3 008 tis. eur, Ministerstvom kultúry SR v sume 1 740 tis. eur, Bratislavským samosprávnym krajom v sume 1 993 tis. eur a so spoločnosťou NTC Košice, a. s. v sume 2 918 tis. eur.
Vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky sa rozpočtovali vo výške 392 tis. eur a v skutočnosti dosiahli 14 621 tis. eur. Tento rozdiel bol spôsobený najmä príjmami z nezrovnalostí a iných vratiek za prostriedky Európskej únie, ktoré pôvodne rozpočtované neboli a dosiahli skutočnosť 8 971 tis. eur. Vrátenia za nezrovnalosti vznikli väčšinou nedodržaním zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pri realizácii projektov financovaných z prostriedkov zo strany prijímateľov. Okrem nezrovnalostí a vratiek za prostriedky boli významným príjmom aj vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky od fyzických osôb v sume 4 013 tis. eur, z toho najviac v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (3 937 tis. eur). Išlo o vratky z poskytnutých dávok sociálnej pomoci a štátnych sociálnych dávok z minulých rokov od ich poberateľov, ktorým vznikla povinnosť ich vrátenia za určité obdobie, alebo len časti z vyplatenej sumy, keďže ich napríklad poberali dlhšie ako mali nárok.
Zvyšnú časť iných nedaňových príjmov v hodnote 97 756 tis. eur tvorili najmä príjmy kapitoly Ministerstva hospodárstva SR, a to odvody prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy, ktorí povinní odvádzať do štátneho rozpočtu odvod z množstva elektriny dodanej koncovým odberateľom elektriny (74 240 tis. eur), príjmy kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR najmä z úhrad trov konania a výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, z úhrad pohľadávok obvinených a odsúdených, z prepadnutých kaucií, zábezpek, z prepísaných mánk a škôd a iných (10 504 tis. eur), príjmy kapitoly Ministerstva vnútra SR za odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, príjmy z predpísaných mánk a škôd, príjmy z trov konania, príjmy z dedičského konania, príjmy z poplatkov za obnovu evidencie pozemkov a iné (6 976 tis. eur.).
Podrobné údaje o plnení nedaňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2019 uvedené v tab. č. 3 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.
50
3.1.3Granty a transfery
Granty a transfery boli na rok 2019 rozpočtované v celkovej výške 1 701 752 tis. eur (z toho tuzemské v čiastke 36 711 tis. eur), čo je oproti roku 2019 viac o 289 279 tis. eur. Skutočné príjmy štátneho rozpočtu z grantov a transferov dosiahli sumu 2 161 575 tis. eur a v porovnaní s rokom 2018 je to menej o 42 059 tis. eur. Rozhodujúcu časť týchto prostriedkov tvoria zdroje z rozpočtu EÚ alokované a čerpané v rámci príslušného programového obdobia.
Súhrnný prehľad o plnení grantov a transferov poskytuje nasledovná tabuľka:
Granty a transfery v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Tuzemské granty a transfery
43 128
33 861
36 711
34 631
-2 080
-5,67
Zahraničné granty a transfery
1 433 234
2 169 773
1 665 041
2 126 944
461 903
27,74
z toho:
prostriedky z rozpočtu EÚ
1 422 488
2 169 725
1 665 041
2 126 921
461 880
27,74
Spolu
1 476 362
2 203 634
1 701 752
2 161 575
459 823
22,08
Zdroj: MF SR
Tuzemské granty a transfery svojim skutočným plnením v sume 34 631 tis. eur tvorili len 1,6 % z celkovo dosiahnutých grantov a transferov. Celú sumu tvorili bežné transfery v rámci verejnej správy. Objemovo najvýznamnejšou časťou boli príjmy z príspevkov zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby a na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému vo výške 34 522 tis. eur v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zahraničné granty a transfery boli rozpočtované vo výške 1 665 041 tis. eur. Skutočné plnenie týchto príjmov bolo vo výške 2 126 944 tis. eur.
Zahraničné transfery dosiahli 2 126 921 tis. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu vyššie plnenie o 461 880 tis. eur. Išlo o prostriedky z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú pre operačné programy prostredníctvom certifikačného orgánu (Ministerstva financií SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR) alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Prostriedky za štrukturálne operácie boli v roku 2019 rozpočtované za programy3. programového obdobia 2014-2020, a to za fondy - Európsky fond regionálneho rozvoja (vrátane programov európskej územnej spolupráce, pre ktoré je Ministerstvo financií SR certifikačným orgánom - Interreg V-A SK-AT 2014-2020, Interreg V-A SK-CZ 2014-2020), Európsky sociálny fond, Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby.
51
Prostriedky za poľnohospodárske fondy boli v roku 2019 rozpočtované za Európsky poľnohospodársky záručný fond (Priame platby a Trhovo orientované výdavky) a za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (Program rozvoja vidieka).
Schválený rozpočet príjmov zo zahraničných transferov na rok 2019 bol vo výške 1 665 041 tis. eur.
Rozpočet príjmov za prostriedky bol v roku 2019 upravený na úroveň 2 126 785 tis. eur. K úpravám došlo v nadväznosti na vysporiadanie finančných prostriedkov za finančné opravy v zmysle § 15 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v nadväznosti na prijaté oznámenia o výške prostriedkov, ktoré budú použité v nasledujúcich rokoch v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v nadväznosti na ostatné viazania prostriedkov v zmysle § 18 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Skutočné plnenie príjmov zo zahraničných transferov vo výške 2 126 921 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 100 % z upraveného rozpočtu. Príjmy za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo financií SR vo výške 1 404 636 tis. eur (z toho štrukturálne fondy 2. programového obdobia v sume 43 275 tis. eur, štrukturálne fondy3. programového obdobia v sume 844 546 tis. eur, Kohézny fond 2. programového obdobia v sume 83 392 tis. eur a Kohézny fond 3. programového obdobia v sume 433 423 tis. eur). Príjmy za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v sume 11 090 tis. eur. Príjmy za poľnohospodárske fondy boli vo výške 711 195 tis. eur (z toho za Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v sume 212 004 tis. eur a za Európsky poľnohospodársky záručný fond v sume 499 191 tis. eur).
Najvyšší príjem zo zahraničných transferov bol v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v celkovej čiastke 892 035 tis. eur, ktorý bol rozdelený do oblasti pôdohospodárstva a do oblasti rozvoja vidieka. Za oblasť pôdohospodárstva išlo o príjmy z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu v objeme 499 191 tis. eur, príjmy z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka vo výške 212 004 tis. eur určené na financovanie opatrení Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020 a príjmy z Európskeho námorného a rybárskeho fondu vo výške 532 tis. eur určené na financovanie opatrení Operačného programu Rybné hospodárstvo 2014 – 2020. Za oblasť rozvoja vidieka išlo o príjmy v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja v celkovom objeme 180 308 tis. eur určené na Integrovaný regionálny operačný program 2014-2020 a Programy cezhraničnej spolupráce Interreg V-A 2014-2020.
Ministerstvo dopravy a výstavby SR prijalo sumu 391 730 tis. eur, z toho plnenie príjmov v rámci Operačného programu Doprava (programové obdobie 2007-2013) bolo v sume 124 925 tis. eur (z toho fond ERDF v sume 41 533 tis. eur a Kohézny fond v sume 83 392 tis. eur) a plnenie príjmov v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (programové obdobie2014-2020) v sume 266 804 tis. eur (z toho fond ERDF v sume 29 204 tis. eur a Kohézny fond v sume 237 600 tis. eur).
52
Ministerstvo životného prostredia SR prijalo sumu 362 562 tis. eur. Išlo o príjmy z rozpočtu Európskej únie, ktoré boli určené na financovanie opatrení Operačného programu Kvalita životného prostredia v členení na prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja kapitola v sume 166 739 tis. eur a z Kohézneho fondu v sume 195 822 tis. eur.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prijalo sumu 216 027 tis. eur, z toho v rámci Operačného programu Ľudské zdroje čiastku 204 937 tis. eur a Operačného programu potravinovej a základnej materiálnej pomoci čiastku 11 090 tis.
V kapitole Ministerstva hospodárstva SR bolo prijatých 111 252 tis. eur ako podiel z Európskeho fondu regionálneho rozvoja za Operačný program Výskum a inovácie.
Ministerstvo vnútra SR prijalo zo zahraničných transferov sumu 74 158 tis. eur, v tom v rámci Operačného programu Ľudské zdroje sumu 42 091 tis. eur, v členení na prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v sume 18 123 tis. eur a prostriedky z Európskeho sociálneho fondu v sume 23 968 tis. eur a v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa sumu 32 067 tis. eur.
Bližšie informácie o príjmoch z rozpočtu uvedené v samostatnej kapitole 3.4. Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii.
Podrobné údaje o príjmoch štátneho rozpočtu podľa kapitol, kategórií rozpočtovej klasifikácie a podľa zdrojov za rok 2019 uvedené v tab. č. 4 6 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.
53
3.2Výdavky štátneho rozpočtu
Pri rozpočtovaní výdavkov na rok 2019 sa zohľadňovali zámery a ciele rozpočtovej politiky vlády SR (uvedené v časti 3.) ako aj legislatívne zmeny tak, aby sa dodržali pravidlá rozpočtového hospodárenia najmä:
možnosť použitia kapitálových výdavkov na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované,
možnosť použitia prostriedkov Európskej únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel,
pri bežných transferoch s výnimkou miezd, poskytnutých príjemcom po 1. auguste rozpočtového roka, možnosť ich použitia do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roka,
viacročné rozpočtovanie na tri rozpočtové roky,
rozpočtovanie formou bežných a kapitálových výdavkov pri uplatňovaní rozpočtovej klasifikácie,
využívanie programového rozpočtovania, aby bolo možné transparentné hodnotenie formulovaných zámerov,
poskytovanie dotácií v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Podrobný prehľad o výdavkoch štátneho rozpočtu v roku 2019 podľa kategórií rozpočtovej klasifikácie a kapitol štátneho rozpočtu, o bežných transferoch a kapitálových výdavkoch je uvedený v tab. 7 až 9 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.
3.2.1Výdavky štátneho rozpočtu podľa ekonomickej klasifikácie
Pre rok 2019 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu schválené vo výške 17 538 901 tis. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom pre rok 2018 predstavovalo nárast o 9,9 %. Skutočne bolo vynaložených 18 027 016 tis. eur, na čom sa bežné výdavky podieľali objemom 15 168 067 tis. eur a kapitálové výdavky objemom 2 858 949 tis. eur. Celkové výdavky boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 488 115 tis. eur a v medziročnom porovnaní vzrástli o 1 583 186 tis. eur, a to najmä z dôvodu vyšších príjmov zo zahraničných transferov, ktoré umožnili kryť tieto výdavky.
3.2.1.1Bežné výdavky
Bežné výdavky boli rozpočtované v sume 15 250 323 tis. eur a ich skutočné čerpanie predstavovalo sumu 15 168 067 tis. eur. Rozdiel skutočnosti oproti rozpočtu znamenalo nižšie čerpanie o 82 256 tis. eur, a to najmä v kategórii tovarov a služieb. Prehľad bežných výdavkov v štruktúre ekonomickej klasifikácie je uvedený v nasledovnej tabuľke:
54
Bežné výdavky podľa ekonomickej klasifikácie v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania
1 869 049
2 026 060
2 221 695
2 322 962
101 267
4,6
Poistné a príspevok do poisťovní
675 515
728 292
782 871
832 828
49 957
6,4
Tovary a služby
1 483 704
1 634 652
2 428 259
1 727 981
-700 278
-28,8
Bežné transfery
9 652 930
9 771 657
9 817 228
10 284 025
466 797
4,8
v tom:
v rámci verejnej správy
4 600 132
4 411 134
4 054 060
4 612 021
557 961
13,8
jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
3 696 261
3 757 414
3 890 460
4 002 928
112 468
2,9
nefin. subjektom a transfery PO nezaradeným vo verejnej správe
643 405
713 871
952 557
814 907
-137 650
-14,5
do tuzemských finančných inštitúcií
1 774
64 740
2 290
8 501
6 211
271,2
do zahraničia
711 358
824 498
917 861
845 686
-72 175
-7,9
Splácanie úrokov a platby súvisiace s úverom
270
270
270
270
0
Spolu
13 681 468
14 160 931
15 250 323
15 168 066
-82 257
-0,5
Zdroj: MF SR
Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2019 stanovil pre zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (OOV) ako záväzný ukazovateľ z kódu 111 (zdroj štátneho rozpočtu) a 11H (transfery od ostatných subjektov verejnej správy) v úhrnnej sume 2 221 695 tis. eur. V priebehu roka bol rozpočet výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV na zdroji 111 zvýšený o 13 053 tis. eur a celkovo sa vyčerpalo 2 232 764 tis. eur. Okrem zdroja 111 boli výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV upravené z iných zdrojov (72d, 72g a 72h) úhrnom o 103 tis. eur. Z upraveného limitu výdavkov na mzdy a platy na všetkých zdrojoch (111, 72d, 72g a 72h) sa skutočne použilo 2 232 868 tis. eur.
V skutočnosti bolo na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu za všetky zdroje vynaložených 2 322 962 tis. eur, čo je o 101 267 tis. eur viac ako stanovil pôvodný rozpočet a o 296 902 tis. eur viac než v roku 2018.
Z prostriedkov štátneho rozpočtu zo zdroja 111 boli na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov vyčerpané finančné prostriedky v sume 2 232 764 tis. eur. Na zdrojoch 111, 72d, 72g a 72h boli v súhrne vyplatené mzdy na úrovni 2 232 868 tis. eur. Z iných zdrojov ako vyššie uvedených boli vyčerpané finančné prostriedky v sume 90 094 tis. eur (t. j. z prostriedkov a prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu).
55
V rámci skutočne vyčerpaných výdavkov na mzdy a platy v rozpočtových organizáciách kapitol štátneho rozpočtu bola pre 36 493 zamestnancov (29,4 % zo skutočného počtu zamestnancov za rok 2019) vyplatená odmena pri príležitosti letnej dovolenky v sume 22 514 tis. eur (medziročne
o 9 584 tis. eur viac). Pri príležitosti vianočných sviatkov bola pre 21 662 osôb (17,4 %
zo skutočného počtu zamestnancov za rok 2019) vyplatená odmena v sume 15 950 tis. eur (medziročne o 1 736 tis. eur viac).
Limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV bol ako záväzný ukazovateľ na zdroji 111 a 11H dodržaný vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu s výnimkou Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (o 26 tis. eur) a kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (o 67 eur).
Medziročný nárast výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu ovplyvnila predovšetkým úprava rozpočtu súvisiaca so zvýšením platov štátnych zamestnancov (v štátnozamestnaneckom aj služobnom pomere) od 1. januára 2019 o 10 % a zabezpečením novely zákona č. 553/2003 Z. z. pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme od 1. januára 2019 (súhrnne v sume 183 037 tis. eur). V nadväznosti na zverejnenie priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2018 Štatistickým úradom Slovenskej republiky boli od 1. januára 2019 zvýšené platy sudcov (o 4 693 tis. eur), prokurátorov (o 2 910 tis. eur), ústavných sudcov (o 24 tis. eur) a ústavných činiteľov, štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a členov rady (4 032 tis. eur). Za účelom uplatnenia ustanovení o realizácii odmien pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a pri príležitosti vianočných sviatkov boli výdavky na mzdy a platy zamestnancov v štátnej službe (v štátnozamestnaneckom aj služobnom pomere) a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme zvýšené o 20 936 tis. eur, z toho v kapitole Ministerstva obrany SR o 19 782 tis. eur, v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o 680 tis. eur a v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o 474 tis. eur. V kapitole Ministerstva obrany SR boli profesionálnym vojakom v rámci kategórie 611 Tarifný plat, osobný plat, základný plat, funkčný plat, hodnostný plat, vrátane ich náhrad, vyplatené mzdy pri príležitosti obdobia letných dovoleniek v sume 9 901 023,98 eur a mzdy pri príležitosti vianočných sviatkov v sume10 079 366,44 eur.
Na realizáciu nových zákonných úprav boli na mzdy a platy uvoľnené finančné prostriedky v sume 13 187 tis. eur (napr. zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore SR, zákonč. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, zákonč. 224/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy, zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a pod.). Za účelom zlepšenia odmeňovania
56
zamestnancov boli výdavky na mzdy a platy v priebehu roka zvýšené o 6 969 tis. eur, z toho najviac (o 4 647 tis. eur) v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre zamestnancov úradov práce a centier pre deti a o 1 500 tis. eur pre zamestnancov Úradu vlády SR. Z dôvodu nedostatočného krytia platových náležitostí administratívnych kapacít vyplývajúceho predovšetkým z časového nesúladu medzi prijatými refundáciami miezd a vyplatenými platmi zamestnancov boli výdavky na mzdy a platy v kapitolách štátneho rozpočtu zvýšené o 1 882 tis. eur (o 1 010 tis. eur v Ministerstve životného prostredia SR a o 872 tis. eur v Ministerstve kultúry SR). V rámci ostatných realizovaných úprav mzdových výdavkov zamestnancov rozpočtových organizácií v sume 19 396 tis. eur bolo najviac finančných prostriedkov (20 369 tis. eur) použitých v kapitole Ministerstva obrany SR najmä na realizáciu priznaných príplatkov a odmien pri príležitosti letnej dovolenky a vianočných sviatkov pre profesionálnych vojakov, ako aj civilných zamestnancov kapitoly, v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (2 475 tis. eur), kde úpravy súviseli so zabezpečením kontroly afrického moru ošípaných a s krytím deficitu finančných prostriedkov v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, v kapitole Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (2 401 tis. eur) na zabezpečenie koeficientu regulácie, na vyslanie rozvojových diplomatov do zahraničia a na posilnenie zastupiteľských úradov, v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (1 647 tis. eur) najmä na dokrytie platových náležitostí zamestnancov a na realizáciu odmien pri príležitosti letnej dovolenky a vianočných sviatkov v aparáte ústredného orgánu. V kapitole Ministerstva zdravotníctva SR (1 003 tis. eur) úprava mzdových výdavkov súvisela predovšetkým s dokrytím potrieb kapitoly súvisiacich s novelouzákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a so zvýšením platov štátnych zamestnancov. Naopak, v aparátoch niektorých kapitol štátneho rozpočtu, došlo k miernemu zníženiu mzdových výdavkov, najvýraznejšie v kapitole Ministerstva vnútra SR (o 9 294 tis. eur) a to predovšetkým v súvislosti so zabezpečením výdavkov na poistné zamestnancov kapitoly (8 000 tis. eur) a s dofinancovaním škôl a školských zariadení v rámci preneseného výkonu štátnej správy (841 tis. eur). V súvislosti s nepriaznivým vývojom rozpočtu verejnej správy ku koncu roka 2019 boli viazané výdavky kapitolám štátneho rozpočtu, v rámci ktorých boli na základe oznámenia kapitol viazané výdavky na mzdy a platy zamestnancov v súhrnnej sume 3 937 tis. eur, z toho v kapitole Ministerstva vnútra SR o 3 705 tis. eur, Ministerstva obrany SR o 127 tis. eur a Ministerstva financií SR o 105 tis. eur.
Limit počtu zamestnancov pre rozpočtové organizácie kapitol štátneho rozpočtu na rok 2019 bol schválený uznesením vlády SR č. 453/2018 k Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 2021 v počte 130 090 osôb (2018: 128 980). Schválený limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií medziročne vzrástol o 1 110 osôb. Najväčší podiel na tomto salde v absolútnom vyjadrení malo najmä zvýšenie počtu zamestnancov o 389 v kapitole Ministerstva vnútra SR (155 administratívnych kapacít osobitne sledovaných v zmysle UV SR č. 181/2017, 150 štátnozamestnaneckých miest na realizáciu projektov, 72 miest asistentov učiteľa a 12 miest
57
v zmysle UV SR č. 277/2017 na podporu najmenej rozvinutých okresov), v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (212 miest na realizáciu zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele a 5 miest na realizáciu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch), v kapitole Ministerstva spravodlivosti SR (98 miest súvisiacich s výstavbou väzenského zariadenia Rimavská Sobota Sabová v rámci PPP projektu, 36 miest preDetenčný ústav Hronovce) a v Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu(51 miest na realizáciu projektov, 28 miest na oddelimitované činnosti z DataCentra a informačných systémov z Ministerstva financií SR, 24 miest na posilnenie odborných útvarov kapitoly, 8 administratívnych kapacít osobitne sledovaných v zmysle UV SR č. 181/2017 a 2 miesta na realizáciu zákona o znižovaní administratívnej záťaže).
V rámci schváleného limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu a aparátov ústredných orgánov boli uznesením vlády Slovenskej republiky schválené aj administratívne kapacity osobitne sledované v počte 1 557 (2018: 1 307). Ide o osobitne sledovanú kategóriu zamestnancov, ktorá je v zmysle uznesenia vlády SR č. 181/2017 zapojená do implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020 od roku 2017 bez nárokov na dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
V priebehu roka 2019 bol limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií rozpočtovými opatreniami zvýšený o 798 osôb na 130 888 osôb, v tom najmä z dôvodu zamestnávania projektových zamestnancov, platy ktorých hradené z finančných prostriedkov príslušných projektov, predovšetkým v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 790 osôb. Za účelom realizácie schvaľovanej legislatívy sa v priebehu roka upravil limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií o 97 osôb a to najmä v kapitole Generálnej prokuratúry SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Štatistického úradu SR a pod. Počet zamestnancov ovplyvnila aj zmena formy hospodárenia rozpočtových organizácií v kapitole Slovenská akadémia vied, kde sa znížil počet zamestnancov rozpočtových organizácií o 207 osôb.
Administratívne kapacity osobitne sledované schválené na rok 2019 UV SR č. 453/2018 boli zvýšené o 19 osôb (Úrad vlády SR o 6, Ministerstvo kultúry SR o 9, Ministerstvo hospodárstva SR o 3 a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o 1) na počet 1 576. Skutočný počet administratívnych kapacít osobitne sledovaných v roku 2019 dosiahol počet 1 348, čo je medziročne viac o 23 osôb.
Skutočné plnenie počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu dosiahlo úroveň 124 214 osôb, čo je v porovnaní s ich skutočným stavom v roku 2018o 1 157 osôb viac. V porovnaní s pôvodne schváleným limitom počtu zamestnancov je skutočnosť nižšia o 5 876 zamestnancov (4,5 %) a s upraveným limitom o 6 674 osôb (5,1 %). Z porovnania skutočného plnenia počtu zamestnancov so schváleným aj upraveným limitom vyplýva, že z počtu 33 kapitol štátneho rozpočtu a 3 organizácií (Kancelária verejného ochrancu práv, Rada pre vysielanie a retransmisiu a Úrad na ochranu osobných údajov) počet
58
zamestnancov schválený uznesením vlády SR č. 453/2018 ako aj upravený limit počtu zamestnancov nenaplnila s výnimkou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR ani jedna kapitola štátneho rozpočtu a ani jedna z 3 organizácií. V absolútnom vyjadrení je možné konštatovať dlhodobé výrazné neplnenie limitu počtu osôb voči schválenému aj upravenému limitu v kapitole Ministerstva vnútra SR (voči schválenému limitu o 3 378 osôb, z toho o 2 491 policajtov a voči upravenému limitu počtu zamestnancov o 3 376 osôb, z toho o 2 266 policajtov) a Ministerstva obrany SR (voči schválenému aj upravenému limitu počtu zamestnancov o 1 035 osôb, z toho o 765 profesionálnych vojakov).
Pre zamestnancov aparátov ústredných orgánov boli schválené výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v sume 241 789 tis. eur ako záväzný ukazovateľ z kódu 111 (zdroj štátneho rozpočtu) a 11H (transfery od ostatných subjektov verejnej správy). V priebehu roka bol tento limit rozpočtovými opatreniami zvýšený na 277 397 tis. eur. Na základe vykonaných rozpočtových opatrení vyššie čerpanie mzdových výdavkov v aparátoch ústredných orgánov ovplyvnila najmä valorizácia platov štátnych zamestnancov na úrovni 10 % od1. januára 2019, zabezpečenie novely zákona č. 553/2003 Z. z. pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme od 1. januára 2019 (17 490 tis. eur) a zvýšenie platov ústavných činiteľov, ústavných sudcov, sudcov, prokurátorov, štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii (4 971 tis. eur) od 1. januára 2019. Okrem uvedených zvýšení k výraznejšiemu posilneniu výdavkov na mzdy a platy (o 2 743 tis. eur) došlo aj v kapitole Ministerstva vnútra SR na základe požiadavky kapitoly súvisiacej najmä s organizačnými zmenami a v kapitole Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (o 2 301 tis. eur) v súvislosti so zabezpečením koeficientu regulácie, vyslaním rozvojových diplomatov do zahraničia a s posilnením zastupiteľských úradov. Na zlepšenie odmeňovania zamestnancov aparátov boli výdavky na mzdy a platy upravené úhrnne o 1 824 tis. eur (najvýraznejšie, o 1 500 tis. eur, v kapitole Úradu vlády SR). K úprave o 1 626 tis. eur došlo v súvislosti so zabezpečením finančného krytia miezd administratívnych kapacít osobitne sledovaných nezabezpečených predovšetkým z dôvodu oneskorenia refundácií miezd (Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo kultúry SR). Na zabezpečenie novej legislatívy boli realizované úpravy v sume 1 153 tis. eur, a to najmä o 378 tis. eur v Generálnej prokuratúre SR v súvislosti so zmenouzákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vrátane zvýšenia počtu zamestnancovo 55 prokurátorov, o 265 tis. eur v Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu na realizáciu zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe vrátane súhrnného zvýšenia počtu zamestnancov kapitoly o 21 osôb, o 229 tis. eur v Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na realizáciu Stratégie pracovnej mobility cudzincov vrátane zvýšenia počtu zamestnancov kapitoly o 8 osôb a o 126 tis. eur v Štatistickom úrade SR na sčítanie obyvateľov, bytov a domov v roku 2021. Z dôvodu delimitácií niektorých činností do aparátov ústredných orgánov boli výdavky na mzdy a platy zvýšené o 951 tis. eur a na
59
vyplatenie odmien pri príležitosti letných dovoleniek a vianočných sviatkov boli realizované úpravy v sume 630 tis. eur (v Ministerstve obrany SR o 221 tis. eur, v Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR o 646 tis. eur pri súčasnom znížení o 237 tis. eurv kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v súvislosti s ich použitím na uvedený účel v podriadených rozpočtových organizáciách kapitoly).
Zamestnancom aparátov ústredných orgánov boli za všetky zdroje spolu, t. j. vrátane prostriedkov a prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, vyplatené mzdy a platy v sume 323 128 tis. eur. Skutočné výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov aparátu ústredného orgánu medziročne vzrástli o 42 047 tis. eur. Záväzný limit miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní aparátov ústredných orgánov na zdroji 111 a 11H bol dodržaný vo všetkých kapitolách s výnimkou kapitolyÚradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorej zdôvodnenie je uvedené pri hodnotení rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu.
Pre aparáty ústredných orgánov bol na rok 2019 schválený záväzný limit počtu zamestnancov 13 148 osôb, z toho administratívne kapacity osobitne sledované v počte 1 121 osôb. Schválený limit počtu zamestnancov bol v priebehu roka zvýšený o 208 osôb na 13 356 osôb. V skutočnosti bolo v aparátoch ústredných orgánov v roku 2019 zamestnaných 12 058 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2018 o 388 zamestnancov viac. K medziročnému zvýšeniu skutočného počtu zamestnancov v aparátoch ústredných orgánov došlo takmer vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu a bolo ovplyvnené najmä obsadením dočasne voľných služobných, resp. pracovných miest, personálnym posilnením poddimenzovaných odborných a všeobecných útvarov (súhrnná úprava v aparátoch zodpovedá zvýšeniu o 83 miest), delimitáciami niektorých činností z podriadených rozpočtových organizácií, resp. z príspevkových organizácií do aparátov ústredných orgánov (súhrnná úprava o 50 miest) a zvýšením limitu počtu zamestnancov zabezpečujúcich nové zákony a ostatné legislatívne predpisy (v súhrne o 39 miest). Administratívne kapacity osobitne sledované schválené uznesením vlády SR č. 453/2018 boli v aparátoch ústredných orgánov v priebehu roka zvýšené o 19 osôb na počet 1 140 osôb a ich skutočné plnenie dosiahlo stav 1 019 administratívnych kapacít osobitne sledovaných.
Uznesením vlády SR č. 453/2018 bola v prílohe č. 2 na rok 2019 schválená systemizácia colníkov v štátnej službe, systemizácia policajtov v štátnej službe, systemizácia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe a systemizácia profesionálnych vojakov v štátnej službe. Záväzné ukazovatele systemizácie boli v dotknutých kapitolách dodržané.
V súlade s ustanovením § 317 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o Finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola ministrom financií s účinnosťou od 1. júla 2019do 31. decembra 2019 určená systemizácia príslušníkov finančnej správy. bola v priebehu obdobia upravená. Záväzné ukazovatele systemizácie ozbrojených aj neozbrojených príslušníkov finančnej správy boli dodržané.
60
Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách štátneho rozpočtu na rok 2019 vrátane vyhodnotenia systemizácie schválených uznesením vlády SR je uvedený v tabuľkách 22, 24, 25, 26 a 27 tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu.
Poistné a príspevok do poisťovní
Kapitoly štátneho rozpočtu rozpísali v roku 2019 výdavky na poistné a príspevok do poisťovní v sume 782 871 tis. eur (zdroj 111, 72d a 72g). V priebehu roka bola suma rozpísaných výdavkov na poistné a príspevok do poisťovní upravená na 833 646 tis. eur v súhrne za všetky zdroje. Skutočné výdavky na poistné a príspevok do poisťovní súhrnne za všetky zdroje medziročne vzrástli o 104 536 tis. eur (14,4 %) a dosiahli sumu 832 828 tis. eur. Vyššie čerpanie výdavkov na poistné nadväzuje na zvýšené čerpanie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV, ktoré je rozpísané v časti týkajúcej sa miezd. Výdavky na poistné a príspevok do poisťovní boli čerpané v nasledovnej štruktúre:
Výdavky na poistné do Sociálnej poisťovne v sume 325 639 tis. eur dosiahli medziročný nárast 14,6 % (2018: 284 141 tis. eur), z toho najvyšší objem tvorilo poistné na starobné poistenie 185 389 tis. eur, poistné do rezervného fondu solidarity predstavovalo 63 627 tis. eur a poistné na invalidné poistenie sumu 36 934 tis. eur.
Poistné na osobitné účty v kapitolách štátneho rozpočtu, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie ozbrojených, bezpečnostných a záchranných zložiek medziročne vzrástlo o 14,4 % a dosiahlo sumu 247 438 tis. eur (2018: 216 382 tis. eur), z toho rozhodujúci podiel predstavovalo poistné na výsluhový dôchodok v sume 192 008 tis. eur. Poistné na invalidný výsluhový dôchodok dosiahlo sumu 28 960 tis. eur a na nemocenské zabezpečenie 13 383 tis. eur. Dôvodom nárastu poistného na osobitné účty je predovšetkým nárast výdavkov na mzdy a platy štátnych zamestnancov v služobnom pomere.
Poistné do zdravotných poisťovní medziročne vzrástlo o 13,5 % a dosiahlo sumu 241 701 tis. eur (2018: 212 985 tis. eur), v tom do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. bolo odvedených 182 760 tis. eur a do ostatných zdravotných poisťovní 58 941 tis. eur.
Príspevok do doplnkových dôchodkových poisťovní bol odvedený v sume 18 000 tis. eur (2018: 14 739 tis. eur) a medziročne vzrástol o 22,1 %.
Príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli odvedené v sume 49 tis. eur (2018: 44 tis. eur) a medziročne vzrástli o 11,2 %.
Tovary a služby
Výdavky na tovary a služby boli rozpočtované v sume 2 428 258 tis. eur. V čerpaní 1 727 982 tis. eur (oproti schválenému rozpočtu rozdiel o 28,8 %) sa odrazila najmä skutočnosť, že v rámci služieb sa rozpočtujú aj zálohové platby na projekty a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie projektov v súlade s koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Zúčtovanie poskytnutých zálohových platieb sa však
61
vykonáva na príslušných položkách rozpočtovej klasifikácie podľa skutočne realizovaných výdavkov (napríklad bežné a kapitálové transfery).
Z výdavkov vyčlenených na tovary a služby sa financovali nákupy tovarov a služieb, ktoré si vyžaduje prevádzka jednotlivých úradov (energie, cestovné, dopravné, údržba a opravy, prenájom hnuteľných a nehnuteľných vecí, poštové a telekomunikačné služby a pod.).
Tovary a služby v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Služby
554 882
713 722
1 537 617
735 990
-801 627
-52,1
Rutinná a štandardná údržba
287 430
288 069
241 708
329 707
87 999
36,4
Materiál
202 716
189 815
197 799
209 816
12 017
6,1
Energie, voda a komunikácie
175 935
178 373
167 275
174 697
7 422
4,4
Nájomné za nájom nehnuteľných a hnuteľných vecí
164 733
163 704
176 659
168 435
-8 224
-4,7
Dopravné
62 949
67 937
70 905
72 742
1 837
2,6
Cestovné náhrady
35 059
33 032
36 295
36 595
300
0,8
Tovary a služby spolu
1 483 704
1 634 652
2 428 258
1 727 982
-700 276
-28,8
Zdroj: MF SR
Z celkových výdavkov za služby realizovaných vo výške 735 990 tis. eur boli najvyššie výdavky vynaložené na špeciálne služby, vo výške 204 234 tis. eur, pričom najviac prostriedkov na tento účel vyčerpalo Ministerstvo obrany SR, a to v sume 104 913 tis. eur, najmä na zabezpečenie obrany štátu a v súvislosti s realizáciou modernizačných projektov rezortu obrany.
Významnou sumou sa na čerpaní výdavkov na špeciálne služby ďalej podieľalo Ministerstvo spravodlivosti SR, a to sumou 16 869 tis. eur, ktoré uhrádzalo prevažne výdavky na súdne konania na súdoch (advokátom, znalcom, tlmočníkom, prekladateľom, exekútorom, notárom, svedkom a prísediacim) a výdavky súvisiace s osobným bankrotom, ktoré realizuje Centrum právnej pomoci (odmeny pre správcov konkurzu).
Ministerstvo financií SR sumou 16 289 tis. eur financovalo najmä arbitrážne konania vedené voči Slovenskej republike a výdavky na zabezpečenia aktivít súvisiacich s poskytovaním audítorských služieb pri výkone auditu konsolidovaných účtovných závierok vybraných účtovných jednotiek verejnej správy a ústrednej správy. Ďalšie výdavky sa týkali projektov - Riadenie, kontrola a audit EŠIF prioritná os 1 Operačného programu Technická pomoc 2014 2020, Posilnené inštitucionálne kapacity a efektívna verejná správa prioritná os 1. Operačného programu Efektívna verejná správa 2014 – 2020.
Ministerstvo životného prostredia SR sa podieľalo sumou 14 927 tis. eur a tieto prostriedky použilo v prevažnej miere na sanácie a geologické prieskumy environmentálnych záťaží v rámci projektov ako napríklad služby na podporu riadenia a implementácie, Operačný program Kvalita životného prostredia, geologický prieskum vybraných pravdepodobných environmentálnych
62
záťaží, sanácia vybraných environmentálnych záťaží SR a sanácia svahových deformácií na vybraných lokalitách Slovenska.
Výdavky na špeciálne služby boli v skutočnosti nižšie oproti schválenému rozpočtuo 84 944 tis. eur, a to najmä v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z dôvodu, že na tejto podpoložke boli rozpočtované predpokladané výdavky štrukturálnych fondov poskytované v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja 2014-2020 prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu 2014-2020 a programov cezhraničnej spolupráce Interreg V-A 2014-2020. Išlo o rozpočtovanie výdavkov na základe očakávaných odhadov čerpania týchto prostriedkov v jednotlivých výzvach a nie na základe zazmluvnených prostriedkov. Vzhľadom na to, že uvedené odhady sa sledujú v štruktúre operačného programu na úrovni prioritných osí (opatrení) a nie v štruktúre podľa typu prijímateľov (odlíšených ekonomickou klasifikáciou), úpravami rozpočtu v priebehu rozpočtového roka bol tento objem postupne znížený. Nevyčerpané prostriedky boli prevedené podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách do roku 2020 rozpočtovým opatrením Ministerstva financií SR č. 108/2019 a zvyšné prostriedky boli presunuté v prospech iných klasifikácií.
Druhou najvyššou položkou v rámci služieb výdavky na všeobecné služby, ktoré dosiahli 68 495 tis. eur. Ide o výkony obstarávané dodávateľským spôsobom a predstavujú širokú paletu služieb súvisiacich so správou štátnych budov a zariadení (napr. čistiace a upratovacie služby, odvoz a likvidácia odpadu, ako aj platby za externé služby ako tlmočenie, prekladateľské služby, výkon revízií a kontrol dopravnej techniky, výdavky na prevádzku varovného systému civilnej obrany, odmeny asistentov poslancov a podobne). Vzhľadom na najväčší počet budov, zariadení a dopravnej technicky v kapitole Ministerstva vnútra SR, dosiahli výdavky na všeobecné služby 15 644 tis. eur. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vynaložilo na všeobecné služby čiastku 7 037 tis. eur, Ministerstvo financií SR sumu5 494 tis. eur a Kancelária Národnej rady SR sumu 4 929 tis. eur. Ostatné kapitoly poskytli na tento účel menšie čiastky.
Výdavky na všeobecné služby boli v skutočnosti nižšie oproti schválenému rozpočtu o 223 905 tis. eur, a to najmä u kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z dôvodu, že súčasťou schváleného rozpočtu boli aj predpokladané výdavky súvisiace s legislatívnou zmenou upravujúcou povinnosť platenia osobitného odvodu obchodnými reťazcami, ktorá mala byť podporou sektora poľnohospodárstva a potravinárstva. Následne, v nadväznosti na oznámenie predbežného opatrenia Európskej komisie na pozastavenia uplatňovania zákona NR SR č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, Národná rada SR zrušila zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov, čo spôsobilo pokles skutočných výdavkov oproti plánovanému rozpočtu.
63
Služby v oblasti informačno-komunikačných technológií dosiahli 53 471 tis. eur naplnili tak rozpočtovanú hodnotu na 100,4 %. Ide nie len o výdavky na zaškolenie IT pracovníkov pri nadobúdaní nových softvérov, výdavky za údržbu a vytvorenie intranetových a internetových webových sídiel, ale najmä o výkony aplikačnej podpory k informačným systémom štátu, štúdie, expertízy a posudky týkajúce sa informačných technológií. V najvyššej miere sa na týchto službách podieľalo Ministerstvo financií SR, vo výške 21 792 tis. eur. Čerpanie týchto finančných prostriedkov súviselo najmä s prevádzkou informačného systému pre systém štátnej pokladnice a na podpornú infraštruktúru pre informačné systémy riadenia verejných financií (medzi ďalšie systémy patrí Rozpočtový informačný systém a Rozpočtový informačný systém samosprávy, Register účtovných závierok, Centrálny konsolidačný systém a ďalšie). Ďalšiu významnú sumu v tejto podpoložke čerpalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v sume 8 137 tis. eur, ktoré financovalo najmä servis Centrálneho úložiska digitálneho edukačného obsahu, servisné služby a realizáciu zmenových požiadaviek pre projekt Elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva. Taktiež boli hradené školenia Microsoft pre učiteľov v regionálnom školstve. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR čerpalo na služby v oblasti informačno-komunikačných technológií sumu 5 637 tis. eur, pričom najväčší podiel predstavovali výdavky Pôdohospodárskej platobnej agentúry na servis informačného systému IACS, informačného systému AGIS a služby v oblasti informačno-komunikačných technológií.
Výdavky na stravovanie zamestnancov podľa platných predpisov boli v sume 49 389 tis. eur, kde najvýznamnejšiu sumu čerpalo Ministerstvo vnútra SR, a to v sume 19 722 tis. eur, z dôvodu najvyššieho počtu zamestnancov v tejto kapitole (48 834 osôb).
Na školenia, kurzy, semináre, a konferencie sa použilo 47 074 tis. eur. Na týchto výdavkoch sa najviac podieľalo Ministerstvo obrany SR v sume 37 462 tis. eur. Ide o školenia, kurzy a zácvik personálu súvisiace s realizáciou modernizačných projektov. Na medziročnom zvýšení výdavkov na tieto služby sa podieľala práve kapitola Ministerstva obrany SR (o 30 072 tis. eur), z dôvodu úhrad za výcvik pilotov k vrtuľníkom a lietadlám.
Z ostatných položiek služieb boli významné napr. vrátenie príjmov z minulých rokov (36 165 tis. eur) čerpané v rozhodujúcej miere Všeobecnou pokladničnou správou, ktorá ich realizovala v sume 35 507 tis. eur, prídel do sociálneho fondu (26 680 tis. eur) realizovaný v súlade so zákonom č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o doplnení zákona č. 286/1992 Zb.o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, kde je stanovená hranica minimálnej výšky tvorby sociálneho fondu, ktorá je pre každého zamestnávateľa záväzná, ďalej výdavky na štúdie, expertízy a posudky (24 960 tis. eur). čerpané v rozhodujúcej miere Ministerstvom vnútra SR 13 993 tis. eur najmä na znalecké posudky a odborné vyjadrenia pre činnosť Policajného zboru. Na odmeny zamestnancom mimo pracovného pomeru bolo vynaložených 24 833 tis. eur, z toho najviac v kapitolách Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR 4 002 tis. eur a Ministerstva vnútra SR v sume 3 053 tis. eur.
64
Ďalšie kapitoly sa podieľali na tomto čerpaní v menších objemoch. Výdavky na propagáciu, reklamu a inzerciu boli čerpané sume 22 940 tis. eur, výdavky za náhrady sume 20 775 tis. eur.
Rutinná a štandardná údržba predstavuje druhé najvyššie výdavky čerpané v sume329 707 tis. eur. Ide o najmä o dodávateľsky obstarávané práce a výkony, ktorými sa zabezpečuje bežná prevádzka majetku, napr. budov, prevádzkového zariadenia, kancelárskeho vybavenia, softvéru a pod. Objemovo najväčšie čerpanie si vyžiadala údržba softvéru (105 888 tis. eur), údržba budov, objektov alebo ich častí (92 165 tis. eur), údržba špeciálnych strojov, prístrojov a zariadení (66 972 tis. eur a komunikačnej infraštruktúry (25 715 tis. eur). Medzi ďalšie položky rutinnej údržby patrí výpočtová technika (15 020 tis. eur), prevádzkové stroje a zariadenia (15 533 tis. eur) a telekomunikačná technika (7 591 tis. eur).
Najvyšší objem finančných prostriedkov na údržbu softvéru čerpalo Ministerstvo financií SR v sume 43 426 tis. eur. V rámci tejto podpoložky boli čerpané aj zdroje a príslušné spolufinancovanie. Oproti schválenému rozpočtu boli navýšené skutočné výdavky o 22 850 tis. eur, najmä z dôvodu priebežného uvoľňovania finančných prostriedkov z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na financovanie centrálne obstarávaných licencií k informačným systémom, financovania prevádzky Ekonomického informačného systému pre vybrané subjekty (formou rozpočtových opatrení) a zabezpečenia financovania legislatívnych zmien do daňových a colných informačných systémov.
Najvyšší objem finančných prostriedkov na údržbu budov a objektov alebo ich častí použila kapitola Ministerstva dopravy a výstavby SR v objeme 52 367 tis. eur, z toho Slovenská správa ciest v sume 51 727 tis. eur, na bežnú údržbu a opravy úsekov ciest I. triedy. V rámci tejto podpoložky čerpalo významné finančné prostriedky aj Ministerstvo vnútra SR v sume 13 944 tis. eur, ktoré ich použilo na úhradu výdavkov za práce a služby, ktorými sa zabezpečuje bežná prevádzka majetku, stavebné práce, údržba a opravy.
Na výdavkoch spojených s údržbou špeciálnych strojov a prístrojov sa podieľalo najmä Ministerstvo obrany SR, a to 55 792 tis. eur za údržbu pozemnej a leteckej techniky ozbrojených síl SR.
V kapitole Ministerstva vnútra SR boli výdavky vyššie oproti rozpočtu na údržbu komunikačnej infraštruktúry o 19 548 tis. eur a súviseli s neplánovaným nevyhnutným odstránením havarijných stavov objektov v správe rezortu Ministerstva Vnútra SR.
Výdavky na spotrebný materiál dosiahli sumu 209 816 tis. eur, pričom ide o výdavky, ktoré súvisia priamo s prevádzkou jednotlivých rozpočtových organizácií, ale aj s poskytovaním určitej formy pomoci napr. pre fyzické osoby. Najviac prostriedkov sa vynaložilo na všeobecný materiál (52 541 tis. eur), pracovné odevy a pracovné pomôcky (28 547 tis. eur), potraviny(28 474 tis. eur), výpočtovú techniku (22 071 tis. eur), špeciálne prístroje a zariadenia(20 009 tis. eur) a špeciálny materiál (15 843 tis. eur).
65
V rámci výdavkov na materiál použila kapitola Ministerstva vnútra SR 27 075 tis. eur najmä na spotrebný materiál k výpočtovej technike, kancelárske potreby a tiež nákup tabuliek evidenčných čísel vozidiel, chemikálií pre expertíznu činnosť, očkovacích sér a materiálu pre zvieratá, kapitola Ministerstva obrany SR 12 474 tis. eur a kapitola Ministerstva vnútra SR 6 650 tis. eur na zabezpečenie výstroja pre profesionálnych vojakov, policajtov. Potraviny boli rozhodujúcou položkou v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (15 283 tis. eur), pričom 12 706 tis. eur sa týkalo výdavkov v zmysle Operačného programu potravinovej a základnej materiálnej pomoci pre najodkázanejšie osoby a výdavky súvisiace s prípravou stravy najmä v centrách pre deti a rodinu. Ministerstvo spravodlivosti SR použilo 8 744 tis. eur hlavne na prípravu stravy pre obvinených a odsúdených, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Položku energie, voda a komunikácie tvoria súhrnné výdavky na všetky druhy energií, poštové a telekomunikačné služby, ako aj výdavky na komunikačnú infraštruktúru. V rozhodujúcej miere sa na nich podieľajú úhrady energií (81 753 tis. eur) a komunikačná infraštruktúra(45 236 tis. eur). V rámci komunikačnej infraštruktúry sa uhrádzajú napríklad poplatky za užívanie rezortných a medzinárodných spojovacích sietí, elektronický prenos dát, prístup k internetu, poplatok za vydanie kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis a podobne. Na energiách sa podieľajú najmä kapitoly Ministerstvo vnútra SR (28 990 tis. eur) a Ministerstvo obrany SR (18 553 tis. eur) a na komunikačnej infraštruktúre Ministerstvo financií SR (13 333 tis. eur) vrátane DataCentra (11 863 tis. eur).
Výdavky na nájomné dosiahli súhrnne 168 435 tis. eur, z toho za nájom budov a objektov alebo ich častí 164 873 tis. eur. Najvýznamnejšiu sumu čerpalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR v sume 126 142 tis. eur, hlavne na úhradu nerozporovaných častí mesačných jednotkových platieb za mesiace november a december 2018 a január október 2019 fakturovaných spoločnosťou GRANVIA, a.s. v súlade s Koncesnou zmluvou R1, a to v sume 125 361 tis. eur.
V dopravnom zahrnuté výdavky vo výške 72 742 tis. eur, z toho na pohonné hmoty29 689 tis. eur a na servis a údržbu dopravných prostriedkov rôznych druhov 30 969 tis. eur. Rozhodujúcou kapitolou v tejto položke je Ministerstvo vnútra SR (42 481 tis. eur), a to z dôvodu policajných a záchranárskych zložiek spadajúcich do rezortu, ktoré majú k dispozícii rôznu dopravnú techniku – vozidlá, vládnu letku, policajné vrtuľníky a ďalšie.
Bežné transfery
Transfery, ako platby jednotlivcom alebo skupinám subjektov uskutočňované bez toho, aby ich príjemcovia poskytovali v súvislosti s nimi nejaké protislužby alebo tovary, tvorili 57,1 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2019.
Bežné transfery boli realizované zo štátneho rozpočtu vo výške 10 284 024 tis. eur, pričom rozpočet bol schválený vo výške 9 817 228 tis. eur. Prehľad bežných transferov podľa skupín prijímateľov poskytuje nasledovná tabuľka:
66
Bežné transfery v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Transfery v rámci verejnej správy
4 600 132
4 411 134
4 054 060
4 612 021
557 961
13,8
Transfery jednotlivcom a nezisk. právnickým osobám
3 696 261
3 757 414
3 890 460
4 002 928
112 468
2,9
Transfery do zahraničia
711 358
824 498
917 861
845 667
-72 194
-7,9
Transfery nefinančným subjektom
643 405
713 871
952 557
814 907
-137 650
-14,5
Transfery do tuzemských finančných inštitúcií
1 774
64 740
2 290
8 501
6 211
271,2
Spolu
9 652 930
9 771 657
9 817 228
10 284 024
466 796
4,8
Zdroj: MF SR
Transfery v rámci verejnej správy predstavujú platby subjektom, ktoré v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom klasifikované pod jedným zo subsektorov ústredná správa, územná samospráva alebo fondy sociálneho a zdravotného zabezpečenia.
Na transfery rozpočtovej organizácii sa vynaložilo 1 073 455 tis. eur, z toho najviac Všeobecná
pokladničná správa (1 039 205 tis. eur), pričom najvyššiu hodnotu predstavuje transfer na vyrovnanie samostatného účtu štátneho dlhu (vedeného Ministerstvom financií SR), ktorý bol uhradený v objeme 1 036 908 tis. eur. Ide o účet s povoleným debetným zostatkom, prostredníctvom ktorého ARDAL realizuje transakcie súvisiace s úrokmi a poplatkami, a na ktorý ARDAL priebežne prevádza prijaté úroky a poplatky súvisiace s finančnými operáciami vykonávanými v mene a na účet Ministerstva financií SR25.
Výdavky štátneho dlhu v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
2
4
3
4
5=4-3
6=4-3
dlhová služba - transfer
1 166 299
1 134 322
1 178 328
1 036 908
-141 420
-12,0
manipulačné poplatky
270
270
270
270
0
0,0
Celkom štátny dlh
1 166 569
1 134 592
1 178 598
1 037 178
-141 420
-12,0
Zdroj: MF SR
V hotovostnom rozpočte štátneho dlhu v roku 2019 sa ušetrilo 141 420 tis. eur. Pozitívnym vplyvom bol pokles úrokových sadzieb. Významným faktorom boli aj nákupy slovenských štátnych dlhopisov zo strany ECB (prostredníctvom NBS). Pokles úrokových sadzieb v situácii, kedy sa predávajú dlhopisy s vysokými úrokovými sadzbami kupónov v porovnaní s výnosom do splatnosti, spôsobil vysoké prijaté prémie pri aukciách štátnych dlhopisov a teda zodpovedajúce úspory na nákladoch dlhu. Vývoj úrokových sadzieb na finančných trhoch a aktívna správa
25 Od roku 2012 je saldo príjmových a výdavkových transakcií vzťahujúcich sa k finančným operáciám ARDAL presunuté do výdavkovej rozpočtovej položky transfer rozpočtovej organizácii.
67
portfólia sa prejavili v poklese priemernej váženej úrokovej sadzby záväzkov štátu z úrovne 2,25 % p. a. v roku 2018 na úroveň 2,09 % p. a. na konci roka 2019. Na správu Štátneho dlhu výrazne vplýval systém štátnej pokladnice, ktorý zabezpečil okrem centralizácie finančných zdrojov verejného sektora aj zlepšenú pozíciu štátu voči medzibankovému trhu.
Prehľad príjmov a výdavkov na saldo účte Štátneho dlhu v tis. eur
Skutočnosť
2017
2018
2019
Príjmy
294 253
179 245
267 660
Výdavky spolu
1 460 552
1 313 567
1 304 568
v tom:
úroky zo štátnych dlhopisov + obchodov +úverov
1 342 029
1 249 841
1 242 950
úroky z refinančného systému - ŠP
48 259
51 806
53 434
disážio (diskont CP)
61 413
6 683
3 040
poplatky
8 851
5 237
5 144
Spolu saldo
1 166 299
1 134 322
1 036 908
Zdroj: MF SR
Na transfery obciam bola vynaložená suma 1 199 965 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2018
o 205 719 tis. eur viac. Na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy sa vyčerpalo 1 008 541 tis. eur (2018: 892 678 tis. eur). Tieto prostriedky kryté najmä zo zdrojov štátneho rozpočtu, a to hlavne prostredníctvom kapitoly Ministerstva vnútra SR (1 000 033 tis. eur).
Podrobnejšie údaje o transferoch obciam uvedené v časti 3.2.3. Vzťahy štátneho rozpočtu k obciam
Verejným vysokým školám boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 575 715 tis. eur
(2018: 530 365 tis. eur), a to predovšetkým prostredníctvom rezortu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v sume 571 624 tis. eur. Z toho v rámci programu Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl bola poskytnutá suma 543 874 tis. eur na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj škôl a sociálnu podporu študentov. V rámci programu Národný program rozvoja vedy a techniky bolo poskytnutých 24 580 tis. eur.
Transfery vyšším územným celkom dosiahli úhrnom 478 070 tis. eur, z toho na úhradu nákladov
preneseného výkonu štátnej správy sa vyčerpalo 471 446 tis. eur a na ostatné transfery sa použilo 6 624 tis. eur.
Podrobnejšie údaje o transferoch vyšším územným celkom uvedené v časti 3.2.4. Vzťahy štátneho rozpočtu k vyšším územným celkom.
Príspevkovým organizáciám sa poukázali rozpočtové prostriedky vo výške 429 442 tis. eur
(2018: 375 348 tis. eur), pričom ide o čerpanie prostriedkov príspevkových organizácií ústrednej správy, ktoré v gescii jednotlivých ministerstiev. Bežnými transfermi sa spolufinancuje činnosť štátnych príspevkových organizácií v oblasti kultúry, školstva, vedy a výskumu či zdravotníctva. Skutočné čerpanie transferov príspevkovým organizáciám bolo oproti schválenému rozpočtu vyššie o 184 883 tis. eur, na čom sa najviac podieľalo
68
Ministerstvo životného prostredia SR (o 55 487 tis. eur), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (o 24 039 tis. eur), Ministerstvo kultúry SR (o 19 400 tis. eur) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (o 18 548 tis. eur). Vyššie čerpanie vyplynulo najmäz potreby dofinancovania činností vyplývajúcich z plánov hlavných úloh, finančného zabezpečenia povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov, ako aj zo zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v rámci operačných programov a z medzinárodných záväzkov SR.
Významnou hodnotou na čerpaní týchto transferov sa podieľala kapitola Ministerstva kultúry SR v sume 97 820 tis. eur, ktorá použila prostriedky na činnosť 24 príspevkových organizácií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Boli financované projekty 08S - Tvorba, šírenie, ochrana a prezentácia kultúrnych hodnôt (v sume 12 412 tis. eur), najväčšia suma bola poskytnutá na zvýšenie platov zamestnancov, ďalej na dofinancovanie prevádzkových potrieb organizácií, na opravy a údržby budov, objektov a na kultúrne poukazy. Projekt 08T - Tvorba a implementácia politík, prostredníctvom ktorého bolo financované zabezpečenie osláv 75. výročia SNP, zabezpečenie 30. výročia Novembra "89" a zabezpečenie prípravy a realizácie podujatí a aktivít k významným výročiam.
Kapitola Ministerstva životného prostredia SR čerpala sumu 82 298 tis. eur. Tieto finančné prostriedky boli určené najmä ako príspevok na činnosť príspevkovým organizáciám v pôsobnosti kapitoly, ako Štátna ochrana prírody, Slovenská agentúra životného prostredia, Výskumný ústav vodného hospodárstva a iným. Ďalšie prostriedky boli poskytnuté v rámci Operačného programu kvalita životného prostredia. Najväčšími príjemcami boli Slovenská inovačná a energetická agentúra (20 180 tis. eur), Slovenská agentúra životného prostredia (13 733 tis. eur) a Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (3 165 tis. eur). Skutočné čerpanie bolo oproti schválenému rozpočtu o 55 487 tis. eur vyššie. Navýšenie výdavkov súviselo taktiežaj s poskytnutím finančných prostriedkov na rozpočtovo nezabezpečené úlohy, na udržateľnosť projektov a na valorizáciu miezd.
Slovenská akadémia vied poukázala finančné prostriedky v sume 52 303 tis. eur, najmä na výdavky súvisiace s bežnou prevádzkou príspevkových organizácií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti (51 918 tis. eur). Išlo najmä o transfery Biomedicínskemu centru Slovenskej akadémie vied (6 787 tis. eur), Centru spoločných činností Slovenskej akadémie vied (5 324 tis. eur), Chemickému ústavu Slovenskej akadémie vied (2 786 tis. eur), Centru experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied (2 751 tis. eur) a ostatným príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom.
Ministerstvo zdravotníctva SR poukázalo príspevkovým organizáciám sumu 50 338 tis. eur, napríklad pre Národné centrum zdravotníckych informácií, Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR, Národnú transplantačnú organizáciu, Slovenskú zdravotnícku univerzitu a Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Išlo o činnosť výučbovej základne, činnosť Národných referenčných centier a Slovenského ústredia radiačnej a monitorovacej siete.
69
Kapitola Ministerstva dopravy a výstavby SR poskytla transfery Železniciam SR v sume
317 550 tis. eur, čo je o 45 050 tis. eur viac oproti schválenému rozpočtu. Finančné prostriedky boli použité v rámci podprogramu Podpora verejných služieb a prevádzkovanie dráh (317 450 tis. eur), z toho na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry na roky 2017-2021 (290 950 tis. eur), na kompenzáciu finančných dopadov spojených so znížením úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre pre železničných nákladných dopravcov (26 500 tis. eur).
Ďalej boli poskytnuté bežné transfery Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., v sume
264 361 tis. eur, čo je o 45 652 tis. eur viac oproti schválenému rozpočtu. Tieto finančné prostriedky boli použité v zmysle Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy (226 229 tis. eur) a na úhradu oprávnených nákladov na základe rozpočtového opatrenia Ministerstva financií SR č. 25/2019, ako úhrada za nekrytú stratu za dopravné služby vo verejnom záujme za rok 2017 (38 116 tis. eur).
Na transfery štátnym účelovým fondom sa vyčerpalo 150 552 tis. eur (2018: 152 081 tis. eur),
z toho Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR čerpalo úhrnom 66 325 tis. eur. V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu 2014-2020 poukázalo 54 044 tis. eur za zdroj a 12 281 tis. eur za zdroj štátneho rozpočtu. Išlo o prevod 3. a 4. tranže pre Štátny fond rozvoja bývania v rámci prioritnej osi Zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie - špecifického cieľa Zvýšenie energetickej efektívnosti bytových domov. Ministerstvo hospodárstva SR čerpalo sumu 59 227 tis. eur a najvýznamnejšiu časť finančných prostriedkov poukázalo Národnému jadrovému fondu (58 903 tis. eur) z odvodov od prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav v zmysle zákona č. 308/2018 Z. z. o Národnom jadrovom fonde. Ministerstvo dopravy a výstavby SR poskytlo Štátnemu fondu rozvoja bývania 25 000 tis. eur, ktorý tieto finančné prostriedky použil v zmysle zákonač. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoje bývania a § 5 zákona o rozpočtových pravidlách najmä na zlepšenie kvality života v regiónoch, s ohľadom na životné prostredie a na financovanie obnovy bytových budov.
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám boli rozpočtované vo výške 3 890 460 tis. eur a ich skutočné čerpanie predstavovalo 4 002 928 tis. eur, a to najmä na platby vo forme príspevkov, dávok, dôchodkov, odstupného, členského a štipendií.
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
2
4
3
4
5=4-3
6=4-3
Sociálne dávky
1 316 774
1 349 189
1 457 030
1 544 851
87 821
6,0
Transfery na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom
1 543 050
1 484 358
1 307 119
1 483 741
176 622
13,5
Transfery OZ, nadáciám, neziskovým organizáciám, polit. stranám...
372 296
429 280
443 888
513 876
69 988
15,8
70
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám - pokračovanie v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
2
4
3
4
5=4-3
6=4-3
Na aktívne opatrenia trhu práce
165 085
191 432
99 130
185 461
86 331
87,1
Ostatné transfery
133 736
145 528
425 420
142 693
-282 727
-66,5
Príspevok na osobitný účet
93 713
90 123
96 311
76 349
-19 962
-20,7
Jednotlivcom
71 607
67 504
61 562
55 957
-5 605
-9,1
Spolu
3 696 261
3 757 414
3 890 460
4 002 928
112 468
2,9
Zdroj: MF SR
Sociálne dávky boli čerpané v objeme 1 544 851 tis. eur. Najväčší objem výdavkov v rámci
sociálnych dávok realizuje kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, napríklad na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (395 511 tis. eur), na rodičovský príspevok (377 342 tis. eur), prídavok na dieťa (322 297 tis. eur) a ostatné dávky poskytované štátom (250 922 tis. eur). V rámci týchto výdavkov ide aj o poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie. Ďalšiu významnú časť sociálnych dávok tvorí dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v sume 111 081 tis. eur, vyplácaná na základe zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Je tu tiež zahrnutý resocializačný príspevok a osobitný príspevok, ktorý sa s účinnosťou od 1. 1. 2019 poskytuje dlhodobo nezamestnaným osobám, ktoré si nájdu zamestnanie, po dobu najviac 18 mesiacov. Pokles týchto výdavkov oproti minulému roku vo výške 13 917 tis. eur súvisí najmä s vývojom počtu poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Zatiaľ čo v roku 2018 bol priemerný počet poberateľov 72 024, v roku 2019 bol 63 244.
V rámci ostatných dávok poskytovaných štátom, ktoré predstavovali sumu 248 136 tis. eur, boli finančné prostriedky použité na úhrady nesystémových dávok sociálneho poistenia (93 818 tis. eur) a na vianočný príspevok dôchodcom (154 319 tis. eur), ktorý uhrádza štát podľa § 82b, § 168a a § 285 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Transfery na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom26 dosiahli súhrnne
1 483 741 tis. eur, ktoré boli v prevažnej miere poskytované Ministerstvom zdravotníctva SR v sume 1 202 781 tis. eur, a to na úhradu zdravotnej starostlivosti za poistencov štátu v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, za poistencov, ktorí nie zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami a to napríklad nezaopatrené deti, fyzické osoby poberajúce dôchodok, fyzické osoby poberajúce rodičovský príspevok, fyzické osoby obvinené vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a iné.
26 Napríklad podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, zákonač. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
71
Transfery občianskym združeniam, nadáciám, neziskovým organizáciám, politickým stranám a
hnutiam, odborovým organizáciám, cirkevným a súkromným školám, cirkvám, náboženským
spoločnostiam a cirkevnej charite boli poskytnuté vo výške 513 876 tis. eur, čo je
o 69 988 tis. eur viac ako bolo rozpočtované. Z celkovej výšky transferov poskytnutých občianskym združeniam, nadáciám a neinvestičným fondom vo výške 146 495 tis. eur bolo
vyčerpaných najviac v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, a to 78 424 tis. eur. Najväčšie sumy boli použité najmä v oblasti športu, v rámci podprogramu Uznané športy v sume 43 774 tis. eur.
Transfery cirkevným školám v sume 110 070 tis. eur a súkromným školám vo výške
91 222 tis. eur boli poskytnuté takmer výlučne Ministerstvom vnútra SR na zabezpečenie výchovy a vzdelávania mládeže v základných a stredných školách, na zabezpečenie prevádzky škôl, na financovanie normatívnych výdavkov a na úhradu nenormatívnych výdavkov škôl a školských zariadení (najmä na vzdelávacie poukazy, príspevky pre asistentov učiteľov, na lyžiarske kurzy, na dopravné a príspevok na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl).
Neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby boli poskytnuté
prostriedky v celkovej výške 90 129 tis. eur. Najvýznamnejšiu časť výdavkov čerpalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (75 574 tis. eur), a to na financovanie sociálnych služieb (59 077 tis. eur), ústavnej starostlivosti pre neštátne centrá pre deti a rodiny a výdavky na prevenciu a sanáciu (9 122 tis. eur), národných projektov Operačného programu Ľudské zdroje (7 207 tis. eur) a dotácií v súlade so zákonom č. 544/2010 Z. z. o dotáciách.
Z celkového transferu cirkvám, náboženským spoločnostiam a cirkevným charitám vo výške
65 634 tis. eur boli v najväčšej miere poukázané prostriedky prostredníctvom kapitoly Ministerstva kultúry SR, a to v sume 50 680 tis. eur na platy duchovných a zákonné odvody a prevádzku cirkví a náboženských spoločností.
Na aktívne opatrenia trhu práce boli čerpané v sume 185 461 tis. eur, výlučne Ministerstvom
práce sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré prostredníctvom nich financovalo najmä národné projekty Operačného programu Ľudské zdroje (162 242 tis. eur), rozvoj aktívnej politiky trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti (21 559 tis. eur) a individuálnu štátnu pomoc, príspevky na vytvorenie nových pracovných miest (1 659 tis. eur). Išlo o výdavky Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny poskytované formou príspevkov v súlade so zákonom o službách zamestnanosti.
Na celkovú výšku ostatných transferov 142 693 tis. eur mali podstatný vplyv transfery
na peňažné náležitosti v ozbrojených silách v sume 65 041 tis. eur, čerpané najmä Ministerstvom obrany SR sumou 46 312 tis. eur, predovšetkým na stabilizačný príspevok profesionálnym vojakom podľa § 190 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a Ministerstvom vnútra SR vo výške 15 391 tis. eur najmä na príspevky na bývanie pre príslušníkov Policajného zboru SR.
72
Príspevok na osobitný účet dosiahol súhrnne sumu 76 349 tis. eur a bol čerpaný Ministerstvom
obrany SR (75 073 tis. eur), ktoré uskutočňuje úhrady v zmysle § 94 ods. 4 zákonač. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Ministerstvom spravodlivosti SR (1 276 tis. eur).
Transfery jednotlivcom dosiahli sumu 55 597 tis. eur. Na týchto výdavkoch sa významne
podieľalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR (45 314 tis. eur). Ide najmä o výdavky na príspevok na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu a výdavky na štátny príspevok k hypotekárnym úverom a štátny príspevok pre mladých k hypotekárnym úverom.
Transfery nefinančným subjektom boli rozpočtované vo výške 952 557 tis. eur a ich čerpanie dosiahlo úroveň 814 907 tis. eur.
Transfery nefinančným subjektom v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Ostatnej právnickej osobe
476 207
530 115
915 197
649 596
-265 601
-29,0
Fyzickej osobe podnikateľovi
90 998
109 485
196
111 041
110 845
56553,6
Právnickej osobe založenej štátom, obcou alebo VÚC
75 915
74 255
37 164
54 270
17 106
46,0
Spolu
643 120
713 855
952 557
814 907
-137 650
-14,5
Zdroj: MF SR
Najvyšší podiel tvorili transfery ostatným právnickým osobám, ktoré boli v rozhodujúcej miere
hradené rezortom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v sume 564 942 tis. eur, a to priame platby z Európskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu (399 925 tis. eur), na projektové podpory poskytnuté v rámci programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020 (111 911 tis. eur), program Štátna pomoc (38 358 tis. eur), Kompenzačná platba v horských oblastiach (27 640 tis. eur), Platba na dobré životné podmienky zvierat (25 194 tis. eur), Kompenzačná platba na ostatné oblasti, ktoré čelia významným prírodným obmedzeniam (18 659 tis. eur), Platba na environmentálne záväzky súvisiace s klímou (17 576 tis. eur) a iné. Skutočné čerpanie oproti rozpočtu bolo o 259 237 tis. eur nižšie, z dôvodu, že schválený rozpočet vychádza z očakávaných odhadov čerpania týchto prostriedkov v jednotlivých výzvach, a nie z už zazmluvnených prostriedkov.
Transfery fyzickým osobám podnikateľom v sume 111 041 tis. eur boli poskytnuté v rozhodujúcej
miere Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v sume 110 021 tis. eur. Z týchto finančných prostriedkov bola uhradená podpora v rámci priamych platieb z Európskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu (88 081 tis. eur), projektové podpory poskytnuté v rámci programu Rozvoj vidieka SR 2014 - 2020 (17 832 tis. eur), Kompenzačná platba v horských oblastiach (6 521 tis. eur), ďalej v rámci programu Kompenzačná platba na ostatné oblasti, ktoré čelia významným prírodným obmedzeniam (4 457 tis. eur) a na platby iných projektov.
73
Pri transferoch právnickým osobám založeným štátom, obcou alebo vyšším územným celkom,
ktoré boli čerpané v objeme 54 270 tis. eur, najviac finančných prostriedkov poskytla kapitola Ministerstva životného prostredia SR v sume 28 204 tis. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu o 8 704 tis. eur viac. Z toho 27 535 tis. eur bolo určených Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š. p. na neregulované platby a povodňové zabezpečovacie práce. Navýšenie skutočne čerpaných výdavkov bolo spôsobené presunmi prostriedkov na ťarchu iných výdavkových titulov v nadväznosti na Uznesenia vlády SR č. 183/2019 a č. 583/2019.
Vo výdavkovej položke transfery do zahraničia sa zahŕňajú najmä odvody Slovenskej republiky
do rozpočtu Európskej únie na financovanie rôznych programov a politík EÚ. Skutočné čerpanie
týchto výdavkov na úrovni 750 226 tis. eur je nižšie oproti rozpočtu o 89 441 tis. eur.
Medzinárodným organizáciám sa poukázalo 86 466 tis. eur, na čom sa podieľalo najmä
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sumou 25 953 tis. eur, ktoré realizovalo najmä úhrady členských príspevkov do medzinárodných organizácií, ako napríklad Mierové operácie OSN, OECD, NATO a iné. Významná suma týchto transferov bola realizovaná Všeobecnou pokladničnou správou vo výške 22 8896 tis. eur, kapitolou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v objeme 15 081 tis. eur, ktorá realizovala úhrady pravidelných príspevkov na členstvo v medzinárodných organizáciách, ako napr. CERN, CESSDA ERIC, ESS ERIC, European XFEL GmbH, XFEL SFX-DESY DeutschesElektronen-Synchrotron, European Molecular Biology Laboratory (EMBL), ESRF, Joint Institute for Nuclear Research Dubna, EUROPEAN SPACE AGENCY (ESA) a Ministerstvom obrany SR v sume 12 102 tis. eur na úhradu príspevkov do NATO, EÚ a platby iným medzinárodným inštitúciám.
Transfery do tuzemských finančných inštitúcií boli poskytnuté v celkovej sume 8 501 tis. eur. V najväčšej miere sa na tejto sume podieľalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré poskytlo transfery v sume 6 733 tis. eur SZRB Asset Management, a.s. a Slovak Investment Holding, a. s. v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra z prioritnej osi Železničná infraštruktúra a obnova mobilných prostriedkov na základe Zmluvy o financovaní, ktorá bola uzatvorená v nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 736/2013 zo dňa 18. 12. 2013. Predmetným uznesením vlády SR bol schválený Postup implementácie finančných nástrojov cez Slovenský investičný holding v programovom období 2014 2020. Finančné prostriedky budú použité na obstaranie diagnostických vozidiel pre potreby Železníc SR.
74
3.2.1.2Kapitálové výdavky
Kapitálové výdavky tvoria výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, vrátane výdavkov súvisiacich s obstaraním tohto majetku (napr. montážne práce, dopravné) a kapitálové transfery, teda platby vykonané s cieľom umožniť príjemcovi nadobudnúť kapitálové aktíva alebo kompenzovať ich poškodenie alebo zničenie. Rozpočet kapitálových výdavkov na rok 2019 predstavoval sumu 2 288 578 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami zvýšila na 2 859 216 tis. eur. V skutočnosti sa čerpalo 2 858 949 tis. eur (2018: 2 402 324 tis. eur). Podstatné zmeny v upravenom rozpočte vznikli v dôsledku realizácie § 8 zákona o rozpočtových pravidlách. V zmysle uvedeného paragrafu môže Ministerstvo financií SR na konci bežného rozpočtového roka viazať výdavky (znížiť upravený rozpočet) o nevyčerpané prostriedky, ktoré budú v nasledujúcom rozpočtovom roku použité a týmto spôsobom navýšia upravený rozpočet nasledujúceho rozpočtového roka. O sumu viazaných prostriedkov Ministerstvo financií SR môže povoliť prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku.
V roku 2019 sa spolu použili kapitálové výdavky rozpočtované pred rokom 2019 v sume 842 868 tis. eur. V roku 2018 sa zaviazali kapitálové výdavky rozpočtované v rokoch 2018 a 2019 v sume 730 717 tis. eur. Saldo kapitálových výdavkov rozpočtovaných pred rokom 2019 a použitých v roku 2019 a výdavkov zaviazaných v roku 2019 podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách predstavuje hodnotu 112 151 tis. eur.
Prehľad o kapitálových výdavkoch poskytuje nasledovná tabuľka:
Kapitálové výdavky v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Obstarávanie kapitálových aktív
605 629
721 148
1 283 011
1 096 498
-186 513
-15
nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky
93 353
198 434
731 079
594 668
-136 411
-19
realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia
263 801
218 274
112 703
144 967
32 264
29
nákup dopr. prostriedkov
83 439
97 326
155 547
114 606
-40 941
-26
ost. kapitálové výdavky (dokumentácia, rekonštrukcia a modernizácia strojov a ost.)
112 917
116 377
261 410
99 126
-162 284
-62
nákup budov, objektov a ich častí
10 587
12 734
2 970
73 698
70 728
2 381
nákup pozemkov a nehmotných aktív
41 532
78 003
19 302
69 433
50 131
260
Kapitálové transfery
947 164
1 681 176
1 005 567
1 762 451
756 884
75
v rámci verejnej správy
734 040
1 319 259
223 218
1 228 162
1 004 944
450
nefinančným subjektom
177 324
331 578
713 595
465 570
-248 025
-35
jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
35 049
22 417
68 754
65 711
-3 043
-4
do zahraničia
751
275
0
3 008
3 008
0
transfery finančným inštitúciám
0
7 647
0
0
0
0
Spolu
1 552 793
2 402 324
2 288 578
2 858 949
570 371
25
Zdroj: MF SR
75
Obstarávanie kapitálových aktív predstavuje obstaranie majetku dlhodobej povahy do vlastníctva štátu dodávateľským spôsobom alebo v rámci vlastných výkonov štátu. Rozpočet na obstarávanie kapitálových aktív bol stanovený sumou 1 283 011 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami počas roka znížila na 1 096 714 tis. eur. Skutočné čerpanie predstavovalo sumu 1 096 498 tis. eur.
Nákup strojov, prístrojov, zariadení a techniky dosiahol v skutočnosti 594 668 tis. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom išlo o nárast o 396 234 tis. eur. Najväčší podiel na tejto sume predstavoval Nákup špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a techniky v objeme
545 598 tis. eur, ktorý zaznamenal medziročný nárast o 371 718 tis. eur.
Ministerstvo obrany SR čerpalo prostriedky v sume 518 033 tis. eur, predovšetkým v rámci programu Rozvoj obrany - Rozvoj výzbroje, techniky a materiálu, napr. na viacúčelové taktické stíhacie lietadlá (451 528 tis. eur), lietadlá SPARTAN (8 419 tis. eur) a na Rozvoj komunikačných a informačných systémov. Pokles skutočnosti oproti schválenému rozpočtu o 87 991 tis. eur bol najmä z dôvodu presunu rozpočtových prostriedkov do kategórie Tovary a služby a súvisel s platbami za viacúčelové taktické lietadlá, pričom v porovnaní so skutočným čerpaním v roku 2018 došlo k nárastu výdavkov o 383 478 tis. eur.
Výdavky Ministerstva vnútra SR boli v sume 14 244 tis. eur. Išlo o obstaranie informačných systémov v rámci Projektu obnovy a rozšírenia pokrytia od dodávateľa Ericsson Slovakia. s. r. o. (7 928 tis. eur), o obstaranie spravodajskej techniky policajného zboru (1 382 tis. eur), nákup špeciálnej hasičskej techniky, ventilačných zariadení, nafukovacích stanov (1 124 tis. eur). Ďalej boli prostriedky použité na obstaranie špeciálnej záchranárskej techniky, ako napr. špeciálne nosidlá, prístroje na detekciu plynov, drony s termokamerou, štrbinové kamery, záchranné evakuačné systémy a pod.
Nižšie čerpanie výdavkov oproti schválenému rozpočtu bolo hlavne v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR v sume 99 088 tis. eur z dôvodu prekvalifikovania kapitálových výdavkov na kapitálové transfery pre príspevkové organizácie pod ministerstvom a vyčlenenie prostriedkov pre rozpočtové organizácie mimo kapitoly.
Realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia predstavovala výdavky v hodnote 144 967 tis. eur. V porovnaní s rokom 2018 došlo k zníženiu výdavkov o 73 307 tis. eur a k vyššiemu čerpaniu oproti schválenému rozpočtu o 32 264 tis. eur. Najvyšší podiel na výdavkoch mala kapitola Ministerstva dopravy a výstavby SR (57 907 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (16 987 tis. eur), Ministerstvo obrany SR (16 897 tis. eur) a Ministerstvo spravodlivosti SR (9 729 tis. eur). Výdavky na rekonštrukciu a modernizáciu (107 446 tis. eur) boli najvyššie na Ministerstve dopravy a výstavby SR (33 749 tis. eur), išlo o rekonštrukcie a modernizácie ciest I. triedy, mostov, vozoviek, prechodov pre chodcov a pod. v rámci projektu Výstavby cestnej siete.
76
Ministerstvo vnútra SR čerpalo výdavky vo výške 14 221 tis. eur, ktoré boli použité na rekonštrukciu objektov, budov a ich častí (napr. striech), z toho v rámci programu Výchova a vzdelávanie mládeže suma 6 381 tis. eur bola použitá na rekonštrukciu a modernizáciu škôl a školských zariadení.
Výdavky Ministerstva obrany SR dosiahli sumu 13 070 tis. eur, išlo predovšetkýmo rekonštrukciu a modernizáciu nehnuteľného majetku v rámci programu Rozvoj obrany - Rozvoj infraštruktúry v sume 11 263 tis. eur.
Kancelária Národnej rady SR čerpala výdavky v celkovej sume 10 403 tis. eur, išlo predovšetkým o technické zhodnotenie národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad, konkrétne o rekonštrukciu hradného paláca a objektov v areáli Bratislavského hradu.
Výdavky Ministerstva spravodlivosti SR dosiahli na tejto podpoložke hodnotu 9 271 tis. eur, z toho prostriedky v sume 4 696 tis. eur boli vynaložené na rekonštrukciu väzenských objektov (predovšetkým Nitra - Chrenová a Leopoldov), v sume 4 483 tis. eur na rekonštrukciu budov súdov (predovšetkým na rekonštrukciu strechy Justičného paláca a revitalizáciu areálu v Brezne) a pod.
Najvyšší pokles skutočnosti oproti schválenému rozpočtu bol v kapitole Ministerstva obrany SR (12 098 tis. eur) z dôvodu presunu prostriedkov na použitie v nasledujúcom roku a na Ministerstve hospodárstva SR (o 6 314 tis. eur) v súvislosti s budúcou rekonštrukcioua modernizáciou budovy ministerstva.
Výdavky Ministerstva dopravy a výstavby SR na realizáciu nových stavieb predstavovali sumu 24 159 tis. eur, predovšetkým pre Slovenskú správu ciest na výstavbu verejných účelových komunikácií v regióne Nitra.
Nákup dopravných prostriedkov dosiahol 114 606 tis. eur, z toho najväčší podiel výdavkov tvorila kapitola Ministerstva vnútra SR vo výške 59 249 tis. eur, Ministerstvo obrany SR 48 973 tis. eur a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 1 385 tis. eur. V porovnaní s rokom 2018 bol zaznamenaný nárast výdavkov o 17 280 tis. eur. Pokles čerpania finančných prostriedkov oproti schválenému rozpočtu bol najvyšší na Ministerstve obrany SR (o 99 477 tis. eur), dôvodom bol presun časti rozpočtových prostriedkov na plnenie iných prioritných úloh rezortu obrany.
Výdavky Ministerstva vnútra SR tvorili v prevažnej miere výdavky na nákup špeciálnych automobilov vo výške 50 637 tis. eur. Išlo o obstaranie vozidiel a nákladných automobilovna činnosť hasičského a záchranného zboru, nákup cisternových automobilových striekačieka obstaranie súprav na prevoz kontajnerov, nákup špeciálnych zásahových vozidiel a skútrov pre Horskú záchrannú službu. Čerpanie výdavkov na nákup nákladných vozidiel, ťahačov, prípojných vozidiel predstavovalo sumu 5 265 tis. eur, išlo predovšetkým o obstaranie systémov vysokokapacitného odčerpávania vody (5 017 tis. eur) v rámci programu Efektívna a spoľahlivá štátna správa a programu Výchova. Na nákup osobných automobilov sa čerpalo 3 186 tis. eur,
77
napr. na nákup osobných automobilov a príslušenstva, na úpravu služobných vozidiel pre potreby výkonu policajných, záchranných zložiek a rôznych útvarov ministerstva.
Ministerstvo obrany SR realizovalo výdavky na nákup lietadiel v hodnote 39 205 tis. eur, pričom išlo o platby za viacúčelové vrtuľníky UH-60M Blackhawk. Slovensku bolo dodaných všetkých 9 vrtuľníkov (posledné kusy prileteli po Novom roku 2019), výdavky v súvislosti s nimi však neboli posledné. Platby budú pokračovať v súlade s uzatvorenou zmluvou napr. na servisnú podporu a údržbu, školenia pilotov a technikov, administratívne náklady na zabezpečenie kontraktu a dodávky náhradných dielov. Na nákup nákladných vozidiel, ťahačov, prípojných vozidiel boli výdavky v hodnote 6 975 tis. eur v rámci podprogramu Rozvoj výzbroje, techniky a materiálu najmä na nákup nákladných terénnych ťažkých automobilov (ANTT – N3G).
Na rekonštrukciu a modernizáciu strojov a zariadení, výpočtovej a telekomunikačnej techniky, softvéru a komunikačnej infraštruktúry boli použité kapitálové výdavky v hodnote 77 909 tis. eur. Z toho najvýznamnejšie sumy boli čerpané v kapitole Ministerstva financií SR (46 728 tis. eur), Ministerstva obrany SR (14 001 tis. eur), na Úrade podpredsedu SR vlády pre investície a informatizáciu (6 276 tis. eur) a v kapitole Ministerstva vnútra SR (5 079 tis. eur).
Výdavky na rekonštrukciu a modernizáciu softvéru predstavovali sumu 60 370 tis. eur. Najviac
čerpalo výdavky Ministerstvo financií SR (46 317 tis. eur), napr. Finančné riaditeľstvo SR modernizovalo softvér, analýzy, riziká a bezpečnosť IS na boj proti podvodom (11 400 tis. eur) a daňové systémy v rámci Integrovaného systému finančnej správy správy daní (5 040 tis. eur). Úrad Ministerstva financií SR čerpal výdavky na modernizáciu Centrálneho účtovného systému v rámci programu Informačné technológie (7 612 tis. eur), na reformu daňovej a colnej správy, zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov (7 496 tis. eur) a na nákup softvéru aplikačného programového vybavenia pre rozpočtový informačný systém (7 163 tis. eur).
Výdavky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (6 276 tis. eur) boli použité najmä na systémovú a aplikačnú podporu Metainformačného systému (2 227 tis. eur) na systémovú a aplikačnú podporu v rámci IS Integrovaných obslužných miest (1 813 tis. eur), na technické zhodnotenie softvéru IS Centrálnej správy referenčných údajov (1 887 tis. eur) a pod.
Ministerstvo vnútra SR výdavky v sume 4 651 tis. eur čerpalo najmä na testovanie a úpravy softvérov a aplikácií, na monitoring výkonnosti systémov, rozšírenie softvérov a pod. v rámci programov Informačné technológie a Efektívna a spoľahlivá štátna správa.
Na rekonštrukciu a modernizáciu špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a techniky boli čerpané výdavky vo výške 13 793 tis. eur, z toho takmer celú sumu čerpala kapitola Ministerstva obrany SR (13 648 tis. eur), pričom išlo o modernizáciu bojových vozidiel pechoty.
Nákup pozemkov a nehmotných aktív predstavoval sumu 69 433 tis. eur, pričom schválený rozpočet bol prekročený o 50 131 tis. eur. Z týchto výdavkov boli najvyššie výdavky na nákup
softvéru 57 054 tis. eur (2018: 66 378 tis. eur).
78
Kapitola Ministerstva financií SR čerpala výdavky na softvér v sume 11 175 tis. eur, z toho predovšetkým Štátna pokladnica na projekt Rozvoj jadra informačného systému Štátnej pokladnice (6 556 tis. eur) a úrad Ministerstva financií SR na nákup softvéru Štátnej pokladnice (3 322 tis. eur).
Výdavky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v sume 8 251 tis. eur boli použité predovšetkým v rámci programu Informačné systémy na IS CUDEO (Centrálne úložisko digitálneho edukačného programu) v sume 2 784 tis. eur, na zmenové konania Rezortného informačného systému (1 980 tis. eur), na nákup softvéru v rámci projektu Duálne vzdelávanie a zvýšenie atraktivity a kvality odborného vzdelávania a prípravy, ktoré realizované na Štátnom inštitúte odborného vzdelávania (1 195 tis. eur).
Výdavky Ministerstva obrany SR boli v sume 4 595 tis. eur a súviseli s rozvojom Integrovaného informačného systému ministerstva a zabezpečením softvéru pre vojenské účely v rámci programu Rozvoj obrany.
Ministerstvo spravodlivosti SR vynaložilo finančné prostriedky v hodnote 4 242 tis. eur. Išlo najmä o obstaranie softvéru vrátane realizácie zmenových konaní k existujúcim softvérom pre súdy napr. IS Obchodný register, IS Súdny manažment, IS SlovLex, IS aplikačnej architektúry a bezpečnostnej infraštruktúry, IS Register úpadcov, IS Elektronický súdny spis.
Ministerstvo životného prostredia SR čerpalo výdavky na softvér v hodnote 4 195 tis. eur, pričom išlo o výdavky na obstaranie softvéru v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia na vybudovanie a zavedenie jednotného environmentálneho monitorovacieho a informačného systému v odpadovom hospodárstve v sume 4 144 tis. eur.
Výdavky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu boli v sume 3 971 tis. eur, z toho najviac v rámci Národného systému riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe.
Pri nákupe budov, objektov alebo ich častí výdavky dosiahli hodnotu 73 698 tis. eur. Najvyššiu sumu vykazovala kapitola Ministerstva financií SR (29 399 tis. eur) v súvislosti s obstaraním administratívnej budovy ŽSR Košice pre výkon funkcií Finančnej správy, kapitola Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (27 354 tis. eur) na obstaranie budovy generálneho konzulátu v New Yorku (14 812 tis. eur) a budovy pre stálu misiu OSN v New Yorku (12 541 tis. eur) a Ministerstvo vnútra SR (10 976 tis. eur) na obstaranie budov, priestorov a pozemkov v rámci programu Výchova a vzdelávanie mládeže a v rámci programu Efektívna a spoľahlivá štátna správa.
79
Kapitálové transfery v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
V rámci verejnej správy
734 040
1 319 259
223 218
1 228 162
1 004 944
450
Nefinančným subjektom
177 324
331 578
713 595
465 570
-248 025
-35
Jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
35 049
22 417
68 754
65 711
-3 043
-4
Do zahraničia
751
275
0
3 008
3 008
0
Transfery finančným inštitúciám
0
7 647
0
0
0
0
Spolu
947 164
1 681 176
1 005 567
1 762 451
756 884
75
Zdroj: MF SR
Kapitálové transfery zahŕňajú platby vykonávané s cieľom umožniť príjemcovi nadobudnúť kapitálové aktíva alebo kompenzovať ich poškodenie alebo zničenie. Schválený rozpočet pre rok 2019 bol stanovený sumou 1 005 567 tis. eur. V skutočnosti kapitálové transfery boli vo výške 1 762 451 tis. eur (2018: 1 681 176 tis. eur) a tvoria 61,6 % z celkových kapitálových výdavkov. Z celkovej sumy kapitálových transferov bolo zo zdrojov použitých 825 970 tis. eura zo zdroja ŠR 813 372 tis. eur (spolufinancovanie v sume 123 109 tis. eur).
Transfery v rámci verejnej správy tvorili 1 228 162 tis. eur (2018: 1 319 259 tis. eur),čo predstavuje 69,7 % z celkových kapitálových transferov. Ministerstvo dopravy a výstavby SR poskytlo transfer v celkovej hodnote 600 074 tis. eur, a to najmä Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Železniciam SR a Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. Transfery určené Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. boli v hodnote 403 065 tis. eur, pričom išlo o finančnú
dotáciu v rámci programu Integrovaná infraštruktúra na investičné akcie napr. D1 Prešov, západ-Prešov, juh (99 350 tis. eur), R2 Šaca-Košické Oľšany (74 312 tis. eur), D1 Budimír Bidovce (48 407 tis. eur), D1 Lietavská Lúčka Višňové Dubná Skala (15 974 tis. eur) a ďalšie. Železniciam SR boli poskytnuté transfery v sume 131 675 tis. eur, z toho predovšetkým na
modernizáciu železničnej trate Púchov-Žilina, pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod (81 878 tis. eur). Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. sa poskytli finančné prostriedky v sume
26 163 tis. eur v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra hlavne na modernizáciu vozového parku železničných koľajových vozidiel a na obnovu vozidiel ozubnicovej železnice vo Vysokých Tatrách.
Obciam bolo poskytnutých 305 671 tis. eur (2018: 351 293 tis. eur). Najvyššími sumami sa na
transferoch obciam podieľali Ministerstvo životného prostredia SR (95 490 tis. eur), Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (83 197 tis. eur), Všeobecná pokladničná správa (50 120 tis. eur), Ministerstvo dopravy a výstavby SR (33 305 tis. eur) a Ministerstvo vnútra SR (23 650 tis. eur).
Ministerstvo životného prostredia SR poskytlo transfery obciam v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia, prioritnej osi Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo, napr. na dobudovanie, rekonštrukciu a modernizáciu kanalizačných sietí a čističiek odpadových
80
vôd, na zníženie energetickej náročnosti budov, na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, na budovanie zberných dvorov, na protipovodňovú ochranu obcí a pod.
Transfery Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR boli poskytnuté formou nenávratných finančných príspevkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v sume 34 376 tis. eur a z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) v sume 48 821 tis. eur. Išlo o investície do infraštruktúry súvisiacej s modernizáciou poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, do vytvárania a rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo, investície do rekreačnej infraštruktúry, na obnovu lesov poškodených požiarmi a prírodnými katastrofami.
Z EFRR boli poskytnuté nenávratné finančné prostriedky v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 - 2020 na ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším službám (23 698 tis. eur), na bezpečnú a ekologickú dopravu v regiónoch (17 500 tis. eur), na zlepšenie kvality života v regiónoch (6 073 tis. eur) a ďalšie.
Všeobecná pokladničná správa poskytla finančné prostriedky predovšetkým na akčné plány rozvoja okresov (23 195 tis. eur), pre individuálne potreby obcí (6 890 tis. eur), na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok (Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča, Kremnica, Martin, Vysoké Tatry, Spišské Podhradie a pod.).
Ministerstvo dopravy a výstavby SR poskytlo finančné prostriedky v rámci programu Výstavba a obnova bytového fondu na obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania (18 140 tis. eur), na obstaranie technickej vybavenosti (1 199 tis. eur) v rámci programu Verejná osobná doprava na modernizáciu električkových tratí v Košiciach 2. etapa - 1. časť (13 021 tis. eur) a pod.
Príspevkovým organizáciám bolo poskytnutých 254 654 tis. eur. Najviac prostriedkov poskytlo
Ministerstvo zdravotníctva SR (152 033 tis. eur), Úrad podpredsedu vlády SR pre investíciea informatizáciu (36 560 tis. eur), Ministerstvo životného prostredia SR (27 163 tis. eur), Ministerstvo kultúry SR (21 894 tis. eur) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (13 257 tis. eur).
Ministerstvo zdravotníctva SR poskytlo transfery organizáciám kapitoly, ale aj príspevkovým organizáciám mimo pôsobnosti ministerstva napr. Slovenskej akadémii vied. Prostriedky poskytnuté zdravotníckym zariadeniam boli predovšetkým určené na rekonštrukciu, stavebné úpravy a modernizáciu priestorov a budov, na obstaranie nového prístrojového vybavenia, a to najmä Univerzitnej nemocnici Bratislava (39 933 tis. eur), Fakultnej nemocnici s poliklinikouJ. A. Reimana Prešov (15 566 tis. eur), Národnému ústavu detských chorôb Bratislava (15 189 tis. eur).
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu poskytol transfer Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES). Išlo o výdavky určené na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti vládnej siete GOVNET (26 300 tis. eur), na rozvoj ústredného portálu verejnej
81
správy, napr. licencie, softvér, hardvér (6 203 tis. eur) a pre Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe (3 339 tis. eur).
Ministerstvo životného prostredia SR poskytlo transfer v rámci programu Kvalita životného prostredia pre Slovenský hydrometeorologický ústav (13 363 tis. eur) a pre Výskumný ústav vodného hospodárstva (2 797 tis. eur). Národná zoologická záhrada Bojnice čerpala finančné prostriedky (3 205 tis. eur) na exteriérový výbeh a okolie areálu africkej fauny a na dobudovanie vstupného areálu.
Kapitola Ministerstva kultúry SR poskytla transfery predovšetkým pre Slovenskú národnú galériu (4 018 tis. eur) na vybavenie laboratórnej techniky na ošetrenie a starostlivosť o zbierkový fond a na rekonštrukciu a modernizáciu galérie, pre Slovenské národné múzeum (1 262 tis. eur) na obstaranie laboratórnych prístrojov a špeciálnej techniky pre laboratória múzea v Martine, pre tanečné divadlo Ifjú Szivék (1 200 tis. eur) na rekonštrukciu a modernizáciu sídelnej budovy, pre Národné osvetové centrum (1 152 tis. eur) na projekt automatizácie procesov a zakúpenie serverovej licencie CAIR a ďalšie.
Vyšším územným celkom boli poskytnuté transfery v celkovej hodnote 52 811 tis. eur, z toho
najviac poskytlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (46 729 tis. eur) prostredníctvom nenávratných finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja predovšetkým na bezpečnú a ekologickú dopravu v regiónoch (41 148 tis. eur) a na ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším službám (3 124 tis. eur).
Transfery verejným vysokým školám boli v sume 31 939 tis. eur, z toho najviac poskytla kapitola
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR napr. na rekonštrukcie študentských domovov (14 409 tis. eur) a iné.
Transfery nefinančným subjektom tvorili 465 570 tis. eur, čo predstavuje 26,4 % z celkovej výšky kapitálových transferov. Najvyššiu hodnotu vykazovali kapitoly Ministerstva hospodárstva SR (168 449 tis. eur), Ministerstva životného prostredia SR (159 572 tis. eur) a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (116 498 tis. eur).
Transfery Ministerstva hospodárstva SR ostatným právnickým osobám vo výške 166 191 tis. eur boli poskytnuté predovšetkým v rámci operačného programu Rozvoj priemyslu a podpora podnikania priamo investorovi na založenie novej globálnej výrobnej prevádzky Jaguar Land Rover (65 420 tis. eur) na výrobu osobných automobilov s využitím špičkových technológií a procesov, ďalej v programe Výskum a inovácie, najmä za účelom podpory výskumu, vývoja a inovácií (49 462 tis. eur) a na posilnenie konkurencieschopnosti a rastu malých a stredných podnikateľov (36 921 tis. eur).
Ministerstvo životného prostredia SR poskytlo transfery v sume 86 877 tis. eur v rámci programu Ochrana životného prostredia, najviac spoločnosti U. S. Steel Košice (41 704 tis. eur) na zníženie znečisťovania ovzdušia a zlepšenie jeho kvality, spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. (22 070 tis. eur) na zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových
82
vôd regiónu Stredné Kysuce a pod. Právnickým osobám založeným štátom, obcou, alebo vyšším
územným celkom boli poskytnuté prostriedky v sume 72 360 tis. eur. Išlo predovšetkým
o transfery vodárenským spoločnostiam v rámci programu Ochrana životného prostredia, spoločnostiam na výstavbu a rekonštrukciu kanalizácií a čističiek odpadových vôd (Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. 29 272 tis. eur, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. 12 895 tis. eur, Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. 11 744 tis. eur, a ďalšie).
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poskytlo ostatným právnickým osobám
nenávratné finančné príspevky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka 2014-2020 a z Európskeho fondu regionálneho rozvoja 2014-2020 v celkovej sume 106 004 tis. eur. Išlo napr. o podporu na investície do poľnohospodárskych podnikov (33 799 tis. eur), na investície na spracovanie, uvádzanie na trh alebo vývoj poľnohospodárskych výrobkov (34 376 tis. eur), na investície do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností v sume 16 746 tis. eur) a pod.
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám boli poskytnuté vo výške 65 711 tis. eur (2018: 22 417 tis. eur), z toho občianskym združeniam, nadáciám a neinvestičným
fondom 41 262 tis. eur (2018: 8 563 tis. eur), pričom najviac prostriedkov poskytlo Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu SR (25 820 tis. eur) napr. Slovenskému futbalovému zväzu na rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu futbalových štadiónov (3 400 tis. eur), na výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu športovej infraštruktúry národného významu Slovenskému futbalovému zväzu (7 500 tis. eur), Slovenskému zväzu ľadového hokeja (2 000 tis. eur), Slovenskému olympijskému a športovému výboru (3 000 tis. eur), Slovenskému atletickému zväzu (5 000 tis. eur) a ďalším.
Všeobecná pokladničná správa poskytla transfer v celkovej sume 12 947 tis. eur, predovšetkým Slovenskému zväzu ľadového hokeja (6 000 tis. eur) a Slovenskému futbalovému zväzu (5 400 tis. eur).
Transfery do zahraničia tvorili 3 009 tis. eur, pričom celú sumu predstavoval príspevok Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Išlo o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovensko – Česká republika
83
3.2.2Výdavky podľa funkčnej klasifikácie
Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie sa triedia v súlade s vyhláškou Štatistického úradu SR č. 257/2014 Z. z. (tzv. COFOG). Táto klasifikácia predstavuje rozdelenie výdavkov podľa funkcie, pričom funkciou sa rozumie určitá oblasť činností, ktorú daná organizácia financuje napr. oblasť školstva, zdravotníctva, kultúry, bezpečnosti a podobne. Výdavky sa triedia do tej funkcie, s ktorou súvisia, bez ohľadu na hlavný predmet činnosti samotnej organizácie.
Celkové výdavky podľa funkčnej klasifikácie zhodné s výdavkami podľa ekonomickej klasifikácie, však opisované z pohľadu činnosti, ktoré financujú rozpočtové organizácie štátnej správy. V prípade metodicky správneho uplatňovania tejto klasifikácie zdôvodnenia plnenia alebo prekročenia schváleného rozpočtu totožné s tými, ktoré sú uvedené v kapitole 3.2.1.
Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Sociálne zabezpečenie
3 782 359
3 489 088
3 415 891
3 681 041
265 150
7,76
Ekonomická oblasť
2 815 990
3 425 054
3 577 234
3 396 094
-181 140
-5,06
Všeobecné verejné služby
3 065 266
3 243 931
3 544 385
3 369 586
-174 799
-4,93
Vzdelávanie
2 085 399
2 230 541
2 286 845
2 489 719
202 874
8,87
Verejný poriadok a bezpečnosť
1 743 624
1 968 630
1 830 384
2 124 826
294 442
16,09
Obrana
835 442
988 363
1 555 014
1 508 816
-46 198
-2,97
Rekreácia, kultúra a náboženstvo
383 921
401 622
379 324
508 000
128 676
33,92
Ochrana životného prostredia
276 449
472 392
564 113
502 447
-61 666
-10,93
Zdravotníctvo
119 451
197 279
259 107
298 145
39 038
15,07
Bývanie a občianska vybavenosť
126 359
146 354
126 604
148 342
21 738
17,17
Spolu
15 234 260
16 563 254
17 538 901
18 027 016
488 115
100
Oddiely funkčnej klasifikácie sú zoradené podľa hodnoty za skutočnosť 2019 Zdroj: MF SR
Všeobecné verejné služby
Výdavky na všeobecné verejné služby tvorili 18,7 % podiel z celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto výdavky zahrňujú prostriedky verejnej správy na činnosť vymedzeného okruhu ústredných orgánov štátnej správy, výdavky na správu štátneho dlhu, na základný výskum, na zahraničnú hospodársku pomoc. V porovnaní s minulým rokom došlo k zvýšeniu výdavkov o 125 655 tis. eur.
Najviac finančných prostriedkov bolo čerpaných v oblasti Výkonné a zákonodarné orgány, finančné a rozpočtové záležitosti, zahraničné vzťahy (1 847 523 tis. eur), kde odvody do rozpočtu Európskej únie založené na dani z pridanej hodnoty a hrubom národnom produkte dosiahli
84
v kapitole Všeobecná pokladničná správa sumu 750 226 tis. eur. Výdavky Ministerstva financií SR predstavovali 480 615 tis. eur.
Ekonomická oblasť
Výdavky v tomto oddiele tvorili 18,8 % z celkových výdavkov. V rámci ekonomickej oblasti sa triedia výdavky súvisiace s rôznymi druhmi dopravy a budovaním dopravnej infraštruktúry, s poľnohospodárstvom, lesníctvom, odvetviami palív a energií, ťažbou nerastných surovín a pod. Najvyššie výdavky v tejto oblasti malo Ministerstvo dopravy a výstavby SR (1 563 544 tis. eur) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (1 179 299 tis. eur).
V skupine Doprava dosiahli skutočné výdavky 1 501 012 tis. eur (2018: 1 800 344 tis. eur),a v porovnaní so schváleným rozpočtom došlo k nárastu o 654 018 tis. eur v súvislosti s výstavbou, rekonštrukciou a modernizáciou cestnej a železničnej infraštruktúry.
V skupine Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a poľovníctvo bola dosiahnutá skutočnosť 991 746 tis. eur (2018: 903 815 tis. eur), pričom ide najmä o financovanie operačných programov v oblasti poľnohospodárstva zo zdrojov EÚ.
V skupine Všeobecná ekonomická, obchodná a pracovná oblasť došlo k zníženiu skutočnosti (720 084 tis. eur) v porovnaní so schváleným rozpočtom o 630 074 tis. eur. Najväčšie zníženie nastalo u Všeobecnej pokladničnej správy vo výške 717 680 tis. eur, spôsobené presunom rozpočtovaných výdavkov do ostatných kapitol ŠR.
Sociálne zabezpečenie
Výdavky v oddiele sociálne zabezpečenie tvorili 20,4 % z celkových výdavkov. Ide o prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré sa vynakladajú na poskytovanie sociálnej ochrany v starobe, na podporu rodiny a detí, na sociálnu pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi, na chorobu, invaliditu a ťažké zdravotné postihnutie a pod. V kapitole Všeobecná pokladničná správa bola najväčšia úspora v skupine Staroba v porovnaní so schváleným rozpočtom vo výške 61 251 tis. eur, nakoľko nebol vyplatený žiadny transfer Sociálnej poisťovni na dôchodkovú reformu.
Druhou najvyššou úsporou oproti schválenému rozpočtu v sume 19 863 tis. eur boli výdavky v skupine Sociálna pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi. Nižšie výdavky ako plánované, boli z dôvodu poklesu počtu poberateľov najmä dávky v hmotnej núdzi.
Vzdelávanie
Výdavky na vzdelávanie v roku 2019 predstavovali 13,8 % z celkových výdavkov. Okrem financovania všetkých stupňov vzdelávania sa výdavky vynaložili aj na služby v školstve, napr. v oblasti stravovania, dopravy, lekárskej starostlivosti a na činnosť orgánov a organizácií, ktoré vzdelávanie zabezpečujú. Oproti minulému roku výdavky vzrástli o 259 178 tis. eur. Najvyššie celkové výdavky určené na vzdelávanie boli na kapitole Ministerstva vnútra SR (1 447 241 tis. eur) a kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (1 020 235 tis. eur). Medziročný nárast tvorili najmä zvýšené výdavky na úhradu preneseného
85
výkonu štátnej správy obciam a VÚC ako aj bežné výdavky pre verejné vysoké školy. V oblasti vzdelávania boli výdavky vynaložené najmä na vzdelávanie inde neklasifikované vo výške 1 309 923 tis. eur, na sekundárne vzdelávanie vo výške 575 030 tis. eur a na terciárne vzdelávanie vo výške 375 920 tis. eur.
Verejný poriadok a bezpečnosť
Výdavky predstavovali 11,8 % z celkových výdavkov. Ide o oblasť činností štátnej polície, súdov, potreby väzenstva, ochranu pred požiarmi ako aj financovanie ústredných orgánov, ktoré tieto činnosti kompetenčne zabezpečujú. Výdavky oproti minulému roku vzrástli o 156 196 tis. eur. Na celkovom prekročení schváleného rozpočtu o 294 442 tis. eur sa podieľali najmä výdavky na verejný poriadok a bezpečnosť inde neklasifikované (o 89 317 tis. eur) a na ochranu pred požiarmi (o 78 244 tis. eur). Jedným z dôvodov nárastu skutočnosti bol nákup dopravných prostriedkov, predovšetkým špeciálnych automobilov na kapitole Ministerstva vnútra SR.
Obrana
Výdavky v oddiele Obrana tvoria 8,4 % z celkových výdavkov. Ide hlavne o výdavky na vojenskú a civilnú ochranu a zahraničnú vojenskú pomoc. Výdavky na vojenskú obranu dosiahli 1 446 056 tis. eur, z toho výdavky Ministerstva obrany SR boli v celkovej hodnote 1 438 702 tis. eur, z toho na obstaranie tovarov a služieb sa použilo 322 193 tis. eur, na mzdové prostriedky 333 208 tis. eur. Medziročné zvýšenie výdavkov o 520 453 tis. eur súviselo s nákupom špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a techniky, kde došlo k medziročnému nárastu o 387 372 tis. eur.
Ochrana životného prostredia
Výdavky v tomto oddiele tvoria 2,8 % z celkových výdavkov. V tomto odvetví boli výdavky v hodnote 502 447 tis. eur rovnako ako v predchádzajúcich rozpočtových obdobiach vynaložené najmä na znižovanie znečistenia (203 293 tis. eur) a na nakladanie s odpadmi (117 165 tis. eur). Najvyšší medziročný nárast nastal v skupine znižovanie znečistenia, a to o 58 375 tis. eur.
Rekreácia, kultúra a náboženstvo
Výdavky na rekreácie, kultúru a náboženstvo boli realizované vo výške 508 000 tis. eur. Najväčšia časť výdavkov bola v kapitole Ministerstva kultúry SR (325 384 tis. eur). Celkovo boli najvyššie výdavky v skupine kultúrnych služieb v celkovej výške 212 205 tis. eur a v skupine rekreačné a športové služby 151 293 tis. eur, kde bol zaznamenaný aj najvyšší medziročný nárast o 57 512 tis. eur.
Bývanie a občianska vybavenosť
Výdavky v tomto oddiele dosiahli výšku 148 342 tis. eur a v rozhodujúcej miere sa na nich podieľalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR (96 990 tis. eur). Výdavky boli použité na výstavbu a obnovu bytového fondu, pre Štátny fond rozvoja bývania, na štátnu prémiu
86
k stavebnému sporeniu, na poskytnutie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých k hypotekárnym úverom, na náhradné nájomné byty.
Zdravotníctvo
Výdavky v tomto oddiele tvorili len 1,7 % z celkových výdavkov. Do tohto oddielu patria výdavky, ktoré zahŕňajú činnosti ako je ústavná a ambulantná zdravotná starostlivosť, verejné zdravotné služby (prevádzka krvnej banky, zisťovanie chorôb, zber epidemiologických údajov). Na výdavkoch sa najväčšou mierou podieľalo Ministerstvo zdravotníctva SR (265 221 tis. eur), ktoré v skupine ústavná zdravotná starostlivosť realizovalo výdavky vo výške 147 327 tis. eur najmä v oblasti dotácií, riešenia drogovej problematiky, farmácie, informatiky, na činnosť Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva SR, pre Národné monitorovacie centrum pre drogy a na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v zmysle§ 9 zákona č. 580/2004 Z. z.
V skupine zdravotníctvo inde neklasifikované čerpalo Ministerstvo zdravotníctva SR výdavky vo výške 71 586 tis. eur určené pre regionálne úrady verejného zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva SR. Najvyšší medziročný nárast bol v skupine ústavná zdravotná starostlivosť o 82 623 tis. eur.
Podrobný prehľad o výdavkov štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie je uvedený v tab. č. 11 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.
3.2.3Vzťahy štátneho rozpočtu k obciam
V roku 2019 bolo do rozpočtov obcí poskytnutých celkovo 1 505 636 tis. eur vo forme bežných a kapitálových grantov a transferov, z toho bežné granty a transfery tvorili sumu 1 199 965 tis. eur a kapitálové granty a transfery čiastku 305 671 tis. eur. V porovnaní so skutočnosťou 2018 je to v úhrne za všetky zdroje výdavkov (vrátane a mimorozpočtových zdrojov) viac o 160 097 tis. eur, zo zdroja 111 (štátny rozpočet) o 175 214 tis. eur viac.
Granty a transfery zo zdroja 111 boli poskytnuté v sume 1 191 334 tis. eur. Z toho bežné granty a transfery tvorili čiastku 1 132 456 tis. eur a kapitálové granty a transfery sumu 58 878 tis. eur. Na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy bolo poskytnutých 1 008 541 tis. eur (2018: 892 678 tis. eur) len v rámci bežných transferov, a to v kapitolách Ministerstva vnútra SR suma 1 000 033 tis. eur (2018: 885 247 tis. eur) a Ministerstva dopravy a výstavby SR suma 8 508 tis. eur (2018: 7 431 tis. eur).
Súhrnný prehľad grantov a transferov poskytnutých obciam podľa jednotlivých oddielov funkčnej klasifikácie poskytujú údaje v nasledovnej tabuľke:
87
Granty a transfery poskytnuté obciam podľa funkčnej klasifikácie v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
z toho: zdroj 111*
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Vzdelávanie
839 651
900 572
835 725
1 020 641
979 902
184 916
22,1
Sociálne zabezpečenie
66 518
65 524
62 560
122 471
110 296
59 911
95,8
Ekonomická oblasť
56 909
104 412
8 114
111 897
10 080
103 783
1 279,1
Ochrana životného prostredia
59 563
130 150
0
108 786
0
108 786
x
Bývanie a občianska vybavenosť
38 523
62 653
2 700
66 384
35 765
63 684
2 358,7
Všeobecné verejné služby
22 150
33 000
27 820
50 530
38 715
22 710
81,6
Rekreácia, kultúra a náboženstvo
6 857
13 593
2 690
19 204
15 673
16 514
613,9
Verejný poriadok a bezpečnosť
7 566
35 615
638
5 700
880
5 062
793,4
Zdravotníctvo
0
20
0
23
23
23
x
Spolu
1 097 737
1 345 539
940 247
1 505 636
1 191 334
565 389
60,1
Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR
Najväčšie pozitívne rozdiely medzi schváleným rozpočtom a skutočnosťou boli zaznamenané vo vzdelávaní o 184 916 tis. eur, z toho u Ministerstva vnútra SR 177 138 tis. eur, v ochrane životného prostredia o 108 786 tis. eur, z toho u Ministerstva životného prostredia SR 107 429 tis. eur a v ekonomickej oblasti o 103 783 tis. eur, z toho u Ministerstva pôdohospodárstva SR 84 458 tis. eur a sú vysvetlené v komentároch nižšie pod príslušnými kapitolami.
Do rozpočtov obcí boli poskytnuté granty a transfery z jednotlivých rozpočtových kapitol v nasledovnom členení:
Granty a transfery poskytnuté obciam podľa kapitol ŠR v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
z toho: zdroj 111*
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Ministerstvo vnútra SR
867 007
951 259
846 580
1 046 728
1 007 101
200 148
23,6
Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR
66 541
65 546
62 557
122 504
110 294
59 947
95,8
Ministerstvo životného prostredia SR
59 563
128 816
0
107 992
0
107 992
x
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
15 353
44 670
0
84 458
0
84 458
x
Všeobecná pokladničná správa
9 562
42 742
5 390
54 451
35 273
49 061
910,2
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
73 566
71 312
8 114
42 513
28 420
34 399
423,9
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
492
16 759
17 606
24 464
2 174
6 858
39,0
Úrad vlády SR
2 686
12 836
0
12 679
4 095
12 679
x
88
Granty a transfery poskytnuté obciam podľa kapitol ŠR - pokračovanie v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
z toho: zdroj 111*
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície
x
x
0
5 187
2 077
5 187
x
Ministerstvo hospodárstva SR
0
5 157
0
2 389
0
2 389
x
Ministerstvo kultúry SR
2 957
6 422
0
2 162
1 877
2 162
x
Ministerstvo financií SR
0
0
0
86
0
x
x
Ministerstvo zdravotníctva SR
0
20
0
23
23
23
x
Ministerstvo spravodlivosti SR
10
0
0
0
0
x
x
Spolu
1 097 737
1 345 539
940 247
1 505 636
1 191 334
565 303
60,1
Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR
Na celkovom objeme poskytnutých grantov a transferov obciam sa najväčšou sumou každoročne podieľa Ministerstvo vnútra SR. V roku 2019 vynaložilo 1 046 728 tis. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu viac o 200 148 tis. eur. Z celkovej sumy bolo v rámci bežných výdavkov vynaložených 1 000 033 tis. eur na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva najmä v rámci programu Výchova a vzdelávanie mládeže na úhradu nákladov na poskytovanie výchovy, na vzdelávacie poukazy, na asistentov učiteľa, na úhradu nákladov na odstránenie havarijných stavov budov, na dopravné, na príspevok pre materské školy, na lyžiarske kurzy a iné. Kapitálové prostriedky boli poskytnuté obciam v čiastke 23 650 tis. eur najmä na projekty prioritnej osi 6 Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít v rámci Operačného programu Ľudské zdroje, a to na výstavbu a rekonštrukciu materských škôl, komunitných centier, podporu prístupu k pitnej vode, vybudovanie systému triedeného zberu a odvozu komunálneho odpadu. Ďalšie prostriedky boli vynaložené na riešenie havarijného stavu budov základných a materských škôl, ich kotolní, striech, projekty v oblasti prevencie kriminality, financovanie činností súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, podporu ochrany pred požiarmi a iné. Kapitálové prostriedky neboli pôvodne rozpočtované a úprava rozpočtu súvisela najmä s čerpaním prostriedkov a ŠR na spolufinancovanie na základe žiadostí o platbu od prijímateľov. Ďalšia úprava rozpočtu bola vykonaná v programe Efektívna a spoľahlivá štátna správa, kde boli zrealizované rozpočtové opatrenia na základe požiadaviek policajných, záchranných zložiek a verejnej správy z dôvodu poskytnutia finančných prostriedkov na rôzne účely.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytlo v podobe grantov a transferov pre obce celkovú sumu 122 504 tis. eur. Z toho čiastka 52 251 tis. eur tvorila príspevok mestám a obciam na spolufinancovanie sociálnych služieb pre zariadenia sociálnych služieb (najmä zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, denné stacionáre, domovy sociálnych
89
služieb, útulky a iné). Suma 51 870 tis. eur predstavovala úhradu dotácií na stravu podľa novely zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti MPSVR SR pre všetky deti posledného ročníka materských škôl (jednorazovo na obdobie do 31. 8. 2019) a od 1. 9. 2019 aj pre deti, ktoré navštevovali základnú školu. Nakoľko uvedená novela zákona nebola v schválenom rozpočte na rok 2019 zapracovaná, prostriedky sa poskytli v roku 2019 dvomi rozpočtovými opatreniami.Zo zdrojov a spolufinancovania zo ŠR bola poskytnutá čiastka 12 209 tis. eur na národné projekty Operačného programu Ľudské zdroje. Suma 5 850 tis. eur tvorila dotáciu poskytovanú úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny na podporu výchovy k stravovacím návykom a k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu.
Z kapitoly Ministerstva životného prostredia SR smerovala obciam suma 107 992 tis. eur najmä v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Tieto prostriedky sa použili na budovanie zberných dvorov v obciach, zavedenie alebo zefektívnenie triedeného odpadu, zber biologicky rozložiteľného odpadu a pod. Najväčší príjemcovia finančných prostriedkov boli obce Tekovské Lužany (5 775 tis. eur), Pohronská Polhora (5 425 tis. eur), Dvory nad Žitavou (3 867 tis. eur). Schválený rozpočet, prípadne rozpis uvoľnených zdrojov z minulých rokov sa nerozpisuje na konkrétne položky rozpočtu a presun prostriedkov na základe reálne predložených žiadostí o platbu sa zohľadňuje v upravenom rozpočte. Uvedené malo za následok zvýšenie rozpočtu oproti schválenému rozpočtu v celkovej sume skutočného čerpania.
Z rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR boli poskytnuté obciam celkové prostriedky v sume 84 458 tis. eur, z toho kapitálové transfery v celkovej sume 83 198 tis. eur. Išlo o poskytnutie finančných prostriedkov formou nenávratných finančných príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v čiastke 48 822 tis. eur (najmä na podporu projektov prioritných osí Integrovaného regionálneho operačného programu bezpečná a ekologická doprava v regiónoch, zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie) a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v čiastke 34 376 tis. eur (na podporu investícií do infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciu alebo prispôsobenie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, podporu investícií do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie a ďalšie druhy podpory). Bežné transfery obciam boli poskytnuté v celkovej sume 1 260 tis. eur formou nenávratných finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa boli obciam poskytnuté dotácie v celkovej čiastke 54 451 tis. eur, z toho zákonom o štátnom rozpočte bola určená na individuálne potreby obcí suma 10 376 tis. eur a na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok suma 2 690 tis. eur.
90
Ostatné prostriedky boli uvoľnené na základe uznesení vlády SR. Väčšina z nich bola čerpaná v súlade so zákonom č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre tento druh podpory sa vypracovávajú tzv. Akčné plány, ktorých návrh zo strany rady Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu schvaľuje vláda SR. Zoznam najmenej rozvinutých okresov vedie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa kritérií ustanovených vyššie spomenutým zákonom. V roku 2019 sa podporili na základe nových alebo implementovaných akčných plánov okresy Snina, Levoča, Revúca, Rimavská Sobota, Gelnica, Sabinov, Medzilaborce, Bardejov, Trebišov, Vranov nad Topľou a ďalšie27.
Ďalšími prostriedkami kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy boli podporené projekty na organizačné a finančné zabezpečenie podujatí k významným výročiam M. R. Štefánika v rokoch 2019 a 2020 (433 tis. eur), zabezpečenie osláv 75. výročia Slovenského národného povstania (328 tis. eur), riešenie krízovej situácie v obci Lekárovce (102 tis. eur).
V kapitole Ministerstva dopravy a výstavby SR bolo vo forme bežných a kapitálových grantov a transferov pre obce poukázaných 42 513 tis. eur. Na účel výstavby a obnovy bytového fondu bolo obciam poskytnutých 19 339 tis. eur, z toho na obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania vo výške 18 140 tis. eur (2018: 26 344 tis. eur), čím sa podporilo obstaranie 999 bytových jednotiek (2018: 1 385) a na obstaranie ich technickej vybavenosti v sume 1 199 tis. eur (2018: 1 518 tis. eur), čím sa podporilo obstaranie, resp. užívanie712 nájomných bytov. Na modernizáciu električkových tratí v Košiciach bola poskytnutá suma 13 021 tis. eur. Ako dotácie na prenesený výkon štátnej správy bolo poskytnutých 8 508 tis. eur, z toho na úseku stavebného poriadku suma 7 108 tis. eur, na úseku bývania suma 1 165 tis. eur a na úseku dopravy suma 235 tis. eur.
Z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR bola obciam poskytnutá celková čiastka 24 464 tis. eur, z toho bežné prostriedky v sume 22 155 tis. eur a kapitálové v sume 2 309 tis. eur. Najväčšia čiastka 22 092 tis. eur bola poskytnutá obciam a základným školám v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí z Európskeho sociálneho fondu. Finančné prostriedky v sume 2 309 tis. eur boli poskytnuté ako dotácia na zlepšenie a revitalizáciu materiálno-technického zabezpečenia základných škôl v súvislosti s kapacitnými obmedzeniami, prevenciou a odstránením dvojzmennej prevádzky.
Podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov bolo 70,0 % z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb príjmom rozpočtov obcí, rovnako ako aj v roku 2018. Skutočný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí bol vykonaný vo výške 2 217 254 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (2018: 2 002 068 tis. eur).
27 https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/zoznam-najmenej-rozvinutych-okresov
91
Prehľad záväzných limitov dotácií obciam za rok 2019 je uvedený v tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu SR, v tabuľke č. 20.
3.2.4Vzťahy štátneho rozpočtu k vyšším územným celkom
V roku 2019 bolo zo štátneho rozpočtu do rozpočtov vyšších územných celkov poskytnutých celkovo 530 881 tis. eur vo forme bežných a kapitálových grantov a transferov, čo je oproti roku 2018 o 73 537 tis. eur viac. Bežné granty a transfery tvorili sumu 478 070 tis. eur a kapitálové granty a transfery čiastku 52 811 tis. eur.
Granty a transfery zo zdroja 111 boli poskytnuté z jednotlivých kapitol v celkovej sume 475 458 tis. eur, z toho bežné granty a transfery v čiastke 472 993 tis. eur a kapitálové granty a transfery v čiastke 2 465 tis. eur. Na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy bolo poskytnutých 471 446 tis. eur (2018: 429 774 tis. eur) v celej čiastke z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Súhrnný prehľad grantov a transferov poskytnutých VÚC podľa jednotlivých oddielov funkčnej klasifikácie poskytujú údaje v nasledujúcej tabuľke:
Granty a transfery poskytnuté VÚC podľa funkčnej klasifikácie v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
z toho: zdroj 111*
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Vzdelávanie
425 600
434 220
488 813
474 510
471 492
-14 303
-2,9
Ekonomická oblasť
2 662
14 597
0
49 321
188
49 321
x
Rekreácia, kultúra a náboženstvo
2 650
3 585
0
2 798
2 789
2 798
x
Ochrana životného prostredia
2 532
0
2 597
0
2 597
x
Všeobecné verejné služby
725
325
0
871
221
871
x
Sociálne zabezpečenie
2 002
2 080
0
654
638
654
x
Bývanie a občianska vybavenosť
0
0
0
130
130
130
x
Verejný poriadok a bezpečnosť
9
5
0
0
0
0
x
Spolu
433 648
457 344
488 813
530 881
475 458
42 068
8,6
Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR
92
Do rozpočtov VÚC boli poskytnuté granty a transfery z jednotlivých rozpočtových kapitol v nasledovnom členení:
Granty a transfery poskytnuté VÚC podľa kapitol ŠR v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
z toho: zdroj 111*
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
425 608
431 228
488 813
473 866
471 499
-14 947
-3,1
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
2 322
7 264
0
49 134
x
49 134
x
Všeobecná pokladničná správa
2 750
5 293
0
2 996
2 337
2 996
x
Ministerstvo životného prostredia SR
x
2 532
0
2 597
x
2 597
x
Ministerstvo kultúry SR
639
1 425
0
769
769
769
x
Ministerstvo práce, soc.vecí a rodiny SR
2 002
2 080
0
654
638
654
x
Úrad vlády SR
158
317
0
473
135
473
x
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície
x
x
0
392
80
392
x
Ministerstvo vnútra SR
169
5
x
x
x
x
x
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
x
7 200
x
x
x
x
x
Spolu
433 648
457 344
488 813
530 881
475 458
42 068
8,6
Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR
Na celkovom objeme poskytnutých grantov a transferov VÚC sa najväčšou sumou podieľalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré na tento účel vynaložilo 473 866 tis. eur. Z tejto sumy smerovala čiastka 471 446 tis. eur v rámci bežných výdavkov na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva. Išlo najmä o normatívne a nenormatívne finančné prostriedky školám v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Normatívne finančné prostriedky boli poskytnuté na zabezpečenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane poistného a príspevkov do poisťovní, prevádzky a modernizácie učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a na riešenie havarijných situácií. Nenormatívne finančné prostriedky boli poskytnuté na odchodné, skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, dopravu žiakov, záujmovú činnosť prostredníctvom vzdelávacích poukazov, kurzy pohybových aktivít v prírode a iné.
Ďalšie prostriedky v sume 2 367 tis. eur boli poskytnuté v rámci projektov zazmluvnených a implementovaných z prioritnej osi opatrenia Európskeho sociálneho fondu.
93
Z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR smerovala pre vyššie územné celky čiastka 49 134 tis. eur, z toho suma 46 729 tis. eur formou kapitálových transferov. Išlo výlučne o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja 2014-2020. Najväčšia suma 44 271 tis. eur bola vyplatená prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu 2014-2020 v rámci prioritných osí Bezpečná a ekologická dopravu v regiónoch a Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším službám. Suma 1 984 tis. eur bola poukázaná prostredníctvom Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovensko Česká republika 2014-2020, a to v rámci prioritnej osi kvalitné životné prostredie. Pôvodne schválený rozpočet výdavkov pre vyššie územné celky bol u tejto kapitoly nulový.
Formou bežných transferov poskytla kapitola vyšším územným celkom sumu 2 404 tis. eur výlučne z Európskeho fondu regionálneho rozvoja 2014-2020. Najväčšia suma 1 454 tis. eur bola vyplatená prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu 2014-2020 v rámci prioritných osí bezpečná a ekologická doprava v regiónoch a Technická pomoc. Ďalšia čiastka 746 tis. eur bola poskytnutá prostredníctvom Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovensko Česká republika 2014-2020 v rámci prioritných osí Kvalitné životné prostredie a Rozvoj miestnych iniciatív.
Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa vyšším územným celkom poukázala suma 2 996 tis. eur najmä formou kapitálových transferov. Najvyššia čiastka 1 993 tis. eur smerovala na práce súvisiace s rekonštrukciou Divadla Aréna v Bratislave. Dotácie v sume 780 tis. eur boli určené ako podpora najmenej rozvinutým okresom v zmysle tzv. Akčných plánov, a to pre okresy Poltár a Snina. Ďalšie prostriedky v objeme 187 tis. eur boli uvoľnené na základe záverov Správy o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky.
Kapitola Ministerstva životného prostredia SR vynaložila na transfery vyšším územným celkom celkovú sumu 2 597 tis. eur, z toho kapitálové transfery 2 592 tis. eur a bežné transfery 5 tis. eur. Kapitálové transfery boli realizované v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia a príjemcami finančných prostriedkov boli Prešovský samosprávny kraj (1 874 tis. eur), Trenčiansky samosprávny kraj (453 tis. eur) a Žilinský samosprávny kraj (265 tis. eur).
Podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov bolo 30 % z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb príjmom rozpočtov vyšších územných celkov, rovnako ako v roku 2018. Skutočný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov vyšších územných celkov bol vykonaný vo výške 950 252 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (2018: 858 031 tis. eur).
Prehľad záväzných limitov dotácií VÚC za rok 2019 je uvedený v tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu SR, v tabuľke č. 21.
94
3.2.5Čerpanie rezerv štátneho rozpočtu
V zmysle § 10 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rozpočtových pravidlách) sa na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy. Národná rada SR zákonom o štátnom rozpočte na rok 2019 schválila výšku zákonných rezerv nasledovne:
Zákonné rezervy uvoľnené platobným príkazom
v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Rezerva vlády SR
2 186
3 477
5 000
5 083
83
1,66
Rezerva predsedu vlády SR
1 575
3 144
1 500
3 360
1 860
124
Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody EÚ
0
0
218 766
0
-218 766
-100,00
Spolu
3 761
6 621
225 266
8 443
-216 823
25,66
Zdroj: MF SR
Rezerva vlády Slovenskej republiky
Rezerva vlády SR je rozpočtovaná na krytie nepredvídaných a mimoriadnych potrieb súvisiacich so zabezpečením plnenia vnútorných a zahraničných úloh Slovenskej republiky. O jej použití rozhoduje vláda SR na návrh ministra financií.
Z rezervy vlády bola uvoľnená celková suma 5 083 tis. eur prostredníctvom platobných príkazov.
V zmysle uznesenia vlády SR č. 559 zo dňa 20. novembra 2019, v rámci realizácie Akčného plánu rozvoja okresu Rožňava sa čerpalo 1 863 tis. eur na účely obcí v danom regióne, napríklad rôzne rekonštrukcie, obstaranie materiálu, úprava okolia.
V zmysle uznesenia vlády SR č. 565 zo dňa 21. novembra 2019 v rámci realizácie Akčného plánu rozvoja okresu Veľký Krtíš sa čerpalo 1 826 tis eur na účely obcí v danom regióne, napríklad na rôzne rekonštrukcie, modernizácie, zateplenie obecného úradu a pod.
V zmysle uznesenia vlády SR č. 597 zo dňa 4. decembra 2019 sa čerpali finančné prostriedky z rezervy vlády SR na obnovu infraštruktúry v Trenčianskom kraji, v sume 1 113 tis. eur.
Rezerva predsedu vlády Slovenskej republiky
Rezerva predsedu vlády SR je rozpočtovaná v rámci kapitoly Úrad vlády SR. Údaje uvedené za skutočnosť za roky 2017, 2018 a 2019 predstavujú čerpanie podľa stavu Štátnej pokladnice k 31.12. príslušného rozpočtového roka, na základe realizovaných platobných príkazov a upravené o vrátené dotácie.
Schválený rozpočet rezervy v sume 1 500 tis. eur bol úpravami zvýšený na čiastku 3 360 tis. eur. Celkovo sa príjemcom, ktorými boli najmä obce a mestá, občianske združenia, neziskové
95
organizácie, cirkev a náboženské organizácie, poskytlo 3 360 tis. eur, a to platobným príkazom 3 360 tis. eur a rozpočtovými opatreniami sa poskytlo 455 tis. eur prostredníctvom jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu pre konečných príjemcov, ktorými napr. spojená škola, diagnostické centrum, univerzity, SAV, SĽUK a pod.
Dotácie boli účelovo určené predovšetkým na opravy a údržbu nehnuteľného majetku prijímateľov, na rekonštrukcie a dobudovanie nehnuteľného majetku prijímateľov, na obstaranie hnuteľných vecí, na činnosť prijímateľov, na športové a kultúrne podujatia a pod.
Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ
Rezerva na prostriedky a odvody bola rozpočtovaná na rok 2019 v sume 218 766 tis. eur. Uvedená rezerva sa vytvorila na zabezpečenie plynulého financovania spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Prostriedky z rezervy v roku 2019 boli určené na rýchlejšiu realizáciu a väčší počet projektov, financovanie spoločných programov a na zefektívnenie systému finančného riadenia fondov EÚ a iných finančných nástrojov.
Počas roka boli z uvedenej rezervy použité finančné prostriedky v objeme 215 349 tis. eur prostredníctvom rozpočtových opatrení na základe predložených žiadostí príslušných kapitol štátneho rozpočtu. V priebehu roka bola rezerva na prostriedky a odvody navýšená o prostriedky minulých rokov v sume 49 804 tis eur. Zostatok rezervy z roku 2019 v sume 3 417 tis. eur bol spolu so zostatkom finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov vo výške 47 001 tis. eur v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách viazaných s predpokladaným použitím v nasledujúcich rokoch v celkovej sume 50 418 tis. eur.
96
3.3Štátne finančné aktíva
Štátne finančné aktíva (ŠFA) rovnako ako aj štátne finančné pasíva28 súčasťou návrhu štátneho rozpočtu verejnej správy na príslušný rok. Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, nie súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu. Správu štátnych finančných aktív vykonáva Ministerstvo financií SR, v rozsahu zákona o rozpočtových pravidlách, pričom na niektoré transakcie sa vyžaduje súhlas vlády a na niektoré aj súhlas Národnej rady SR29.
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách sú štátnymi finančnými aktívami:
-peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov,
-peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí, úverov a pôžičiek,
-peňažné prostriedky v pokladnici a na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami,
-pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov a pôžičiek,
-cenné papiere vo vlastníctve štátu,
-majetkové účasti štátu,
-ďalšie peňažné prostriedky na základe rozhodnutia vlády alebo národnej rady.
Prostriedky ŠFA vedené na samostatných (bežných) účtoch v Štátnej pokladnici a ich zostatok prechádza vždy do nasledujúceho rozpočtového roka. Na účtoch ŠFA sa klasifikujú príjmy, výdavky a finančné operácie. Do príjmov ŠFA patria napr. dividendy, osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií30 a osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach31. Ako výdavky sa klasifikujú napríklad kapitálové transfery do obchodných spoločností. Medzi finančné operácie na strane výdavkov patrí poskytovanie návratných finančných výpomocí, úhrada podielov na základnom imaní zahraničných finančných inštitúcií (napríklad Európskej investičnej banky) a ďalšie transakcie. Príjmové finančné operácie predstavujú najmä splátky istín poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov a pôžičiek.
Nasledovný prehľad ŠFA abstrahuje od účtov, ktoré slúžia na operácie so štátnym dlhom. Odpočet plnenia ŠFA pod tabuľkou je podľa Návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2019.
28 Štátne finančné pasíva, ktorými najmä záväzky z vydaných štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, záväzky z prijatých vládnych úverov bližšie hodnotené v Súhrnnej účtovnej závierke, keďže ide o stavovú veličinu. Výdavkové finančné operácie na splátky istín a rozpočtové výdavky na úhradu úrokov z týchto záväzkov predmetom hotovostného plnenie štátneho rozpočtu opisovaného v tomto Štátnom záverečnom účte.
29 § 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
30 Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
31 Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
97
Zdroj: MF SR
Príjmy štátnych finančných aktív pre rok 2019 sa rozpočtovali v sume 364 423 tis. eur, z čoho
príjmové finančné operácie tvorili 95 871 tis. eur (ako splátky NFV). Oproti roku 2018 sa príjmy spolu s príjmovými finančnými operáciami rozpočtovali úhrnom nižšie o 55 571 tis. eur. Nižšie boli rozpočtované príjmy z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach (o 50 201 tis. eur) a príjmy z finančných operácií (o 14 799 tis. eur), naopak vyššie boli rozpočtované príjmy z osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií (o 9 430 tis. eur).
Výdavky štátnych finančných aktív pre rok 2019 sa rozpočtovali v sume 62 951 tis. eur, z čoho
výdavkové finančné operácie tvorili 47 070 tis. eur. Oproti roku 2018 sa výdavky spolu s výdavkovými finančnými operáciami rozpočtovali úhrnom nižšie o 24 132 tis. eur, a to najmä z dôvodu nižšieho kapitálového transferu do základného imania spoločnosti MH Invest o 47 212 tis. eur. Naopak, vyššie výdavky ako v roku 2018 sa rozpočtovali výdavkové finančné operácie o 26 070 tis. eur.
Celkové saldo príjmov a výdavkov ŠFA v roku 2019 sa rozpočtovalo vo výške 301 473 tis. eur a po vylúčení finančných operácií vo výške 252 672 tis. eur, čo je o 9 446 tis. eur viac ako v roku 2018.
Vybrané účty štátnych finančných aktív v tis. eur
Skutočnosť
2017
2018
2019
Stav k 1.1.
1 958 451
2 116 449
2 107 459
Príjmy – zvýšenie ŠFA
348 988
645 719
336 524
z toho:
účelové prostriedky z FNM/MH Manažment, a.s.
29
518
7 655
návratné finančné výpomocí
61 270
52 172
61 934
osobitný odvod finančných inštitúcií
127 284
134 177
153 411
osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
159 121
458 788
112 597
anonymné vklady
0
44
28
ostatné
1 284
20
899
Výdavky – zníženie ŠFA
190 990
654 709
321 381
z toho:
účelové prostriedky z FNM/ MH Manažment, a.s.
32 003
312 483
312 586
návratné finančné výpomocí
0
64 154
1 605
osobitný odvod finančných inštitúcií
0
0
0
osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
158 643
277 923
0
anonymné vklady
127
0
0
ostatné
217
149
7 190
Stav k 31.12.
2 116 449
2 107 459
2 122 602
98
Účelové prostriedky FNM/MH Manažment, a.s. boli v minulosti tvorené najmä prevodom
dividend obchodných spoločností štátu, v ktorých podiely do roku 2016 spravoval Fond národného majetku. V jeho činnosti od 1.1.2016 pokračuje spoločnosť MH Manažment, a.s. V príjmoch sa realizovali rozpočtované prostriedky vo výške 9,8 tis. eur, ako dividendy z MH Manažment, a.s., splátka z poskytnutej návratnej finančnej výpomoci Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach, a to vo výške 200 tis. eur (rozpočtovaná bola hodnota 1 000 tis. eur). Nad rámec rozpočtovaných príjmov bol prevod finančných prostriedkov z účtu ŠFA pre štátny dlh vo výške 7 042 tis. eur a vratka z prostriedkov určených na oddlžovanie zdravotníckych zariadení v hodnote 403 tis. eur.
Na strane výdavkov sa uskutočnil prevod 259 705 tis. eur na účet Ministerstva zdravotníctva SR za účelom plnenia koncepcie oddlžovania zdravotníckych zariadení32, z toho 109 367 tis. eur bolo určené na odplatu za postúpenie pohľadávok na poistnom Sociálnou poisťovňou na spoločnosť Debitum, a.s. Ďalej sa z tohto účtu ŠFA poskytlo úhrnom 33 000 tis. eur pre návratné finančné výpomoci na základe uznesení vlády SR (spoločnosti Tachyum, s.r.o. 15 000 tis. eur, VÚC Banská Bystrica 8 000 tis. eur, VÚC Prešov 4 000 tis. eur, Mestu Kežmarok 3 500 tis. eur a VÚC Žilina 2 500 tis. eur).
Ďalšie prostriedky boli poskytnuté na zvýšenie základného imania obchodných spoločností štátu alebo na založenie nových obchodných spoločností štátu. Išlo napríklad o 13 000 tis. eur na zvýšenie základného imania spoločnosti Letecké opravovane Trenčín, a.s., 1 975 tis. eur na zvýšenie základného imania pre Železnice SR, 1 100 tis. eur na založenie akciovej spoločnosti Národný štadión, 891 tis. eur na zvýšenie základného imania spoločnosti MH Invest II, s.r.o. a 27,5 tis. eur na zvýšenie základného imania spoločnosti Nemocnica budúcnosti Martin.
Bežný účet návratných finančných výpomocí (NFV) zaznamenal v roku 2019 príjem vo výške
61 934 tis. eur, z čoho rozhodujúcu hodnotu tvorí splátka NFV od Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA) vo výške 45 000 tis. eur (2018: 50 000 tis. eur). Vláda SR poskytla tejto agentúre v roku 2014 NFV vo výške 520 000 tis. eur, s dohodnutou splatnosťou v decembri 2024, pričom dlžnú sumu je možné splatiť jednorazovo alebo aj po častiach, zostatok k ultimu roka 2019 je 365 000 tis. eur. Ďalšie splátky NFV predstavovala suma 16 300 tis. eur od Mesta Košice, 369 tis. eur od Mesta Prievidza (splátka nebola rozpočtovaná), 250 tis. eur od Mesta Martin a 15 tis. eur od Obce Ľubotice. Oproti rozpočtu bolo plnenie príjmov nižšie o 33 737 tis. eur.
Na strane výdavkov bola v roku 2019 poskytnutá návratná finančná výpomoci 1 000 tis. eur VÚC Prešov a 605 tis. eur na zvýšenie kmeňového imania štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, š. p.
32Materiál č. UV-29759/2017 Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení,
www.rokovania.gov.sk
99
Osobitný odvod finančných inštitúcií prispieva k vytvoreniu mechanizmu podieľania sa týchto
finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňovníkov, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky. Rozpočet na rok 2019 predpokladal33 príjmy z tohto odvodu vo výške 143 076 tis. eur, čo je o 9 430 tis. eur viac ako v roku 2018. V skutočnosti boli prijaté odvody vo výške 143 411 tis. eur. Na príslušný účet ŠFA boli prijaté aj prostriedky od Slovenskej reštrukturalizačnej, s. r. o. 10 000 tis. eur zo zníženia ostatných kapitálových fondov spoločnosti.
Prostriedky osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, v zmysle zákona
č. 235/2012 Z. z., slúžia na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti ŠFA, z ktorých sa budú financovať prioritné projekty vlády. Rozpočet na rok 2019 predpokladal príjem vo výške 125 452 tis. eur, čo je o 50 201 tis. eur menej ako v roku 2018, čo súvisí s nastaveným postupným klesaním odvodu. Skutočné vyinkasované príjmy na príslušný účet ŠFA z tohto osobitného odvodu boli v hodnote 112 597 tis. eur.
Zvýšenie prostriedkov anonymných vkladov o 28 tis. eur predstavovalo precenenie prostriedkov
v cudzej mene ku koncu roka 2019.
Z ostatných účtov ŠFA boli hradené napríklad bankové poplatky a úroky vo výške 149 tis. eur,
prevod medzi účtami ŠFA 7 042 tis. eur a príjem tvorila najmä úhrada istiny pohľadávok 880 tis. eur.
33 V novembri 2019 schválila NR SR novelu zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, ktorou sa zvýšila sadzba osobitného odvodu bánk na rok 2020 a na ďalšie kalendárne roky na úrovni 0,4 %. Pred novelou zákona mal ,,bankový odvod“ platiť do roku 2021 pri sadzbe 0,2 %.
100
3.4Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii
Príjmy Slovenskej republiky z rozpočtu tvoria zahraničné transfery a zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ. Príjmy zo zahraničných transferov boli rozpočtované na rok 2019 vo výške 1 665 041 tis. eur. Rozpočet zahraničných transferov bol upravený na úroveň 2 126 785 tis. eur. Skutočné plnenie príjmov z rozpočtu bolo vo výške 2 126 943 tis. eur, z toho príjmy za zahraničné transfery vo výške 2 126 921 tis. eur a príjmy za zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ sú vo výške 22 tis. eur.
Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu tvoria odvody do rozpočtu a príspevky do Európskeho rozvojového fondu. Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ boli rozpočtované na rok 2019 v sume 935 979 tis. eur.
Prehľad o odvodoch a príspevkoch SR do všeobecného rozpočtu EÚ za rok 2019:
Príjmy z rozpočtu EÚ a odvody a príspevky do všeobecného rozpočtu EÚ
v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Tradičné vlastné zdroje
91 270
93 385
96 311
84 326
-11 985
-12,4
Odvody SR do rozpočtu EÚ bez tradičných vlastných zdrojov
634 172
731 424
839 668
750 226
-89 442
-10,7
Odvody do rozpočtu EÚ spolu
725 442
824 809
935 979
834 552
-101 427
-10,8
Príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu
12 603
16 512
17 934
17 181
-753
-4,2
Odvody a príspevky SR spolu
738 045
841 321
953 913
851 733
-102 180
-10,7
Zahraničné transfery
1 422 488
2 169 725
1 665 041
2 126 921
461 880
27,7
Zahraničné granty z rozpočtu EÚ
3 084
7
0
22
22
-
Spolu príjmy z rozpočtu EÚ
1 425 572
2 169 732
1 665 041
2 126 943
461 902
27,7
Čistá finančná pozícia
687 527
1 328 411
711 128
1 275 210
564 082
79,3
Zdroj: MF SR
Odvody za tradičné vlastné zdroje (80 % z výberu cla a odvodov a poplatkov v sektore cukru) boli rozpočtované v sume 96 311 tis. eur. V priebehu roka 2019 Slovenská republika odviedla 84 326 tis. eur.
Ostatné odvody do rozpočtu (zdroj založený na DPH, zdroj založený na HND, podiel SR na korekcii Veľkej Británie, podiel SR na korekciách pre Dánsko, Holandsko a Švédsko) boli rozpočtované v sume 839 668 tis. eur, v priebehu roka boli znížené na sumu 760 000 tis. eur. Konečný odvod vlastných zdrojov predstavoval sumu 750 226 tis. eur.
Príspevky Slovenskej republiky do Európskeho rozvojového fondu boli rozpočtované v sume 17 934 tis. eur, poukázané finančné prostriedky boli v sume 17 181 tis. eur.
101
Na základe realizovaných príjmov z rozpočtu v roku 2019 vo výške 2 126 943 tis. eur a odvodov a príspevkov do všeobecného rozpočtu vo výške 851 733 tis. eur predstavuje čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu za rok 2019 sumu 1 275 210 tis. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 53 201 tis. eur.
Prehľad o ročných príjmoch z rozpočtu a odvodoch a príspevkoch Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu EÚ je uvedený v nasledovnej tabuľke:
Prehľad o ročných príjmoch z rozpočtu EÚ a odvodoch a príspevkoch SR do všeobecného rozpočtu EÚ
v tis. eur
Rok
Celkové príjmy
Celkové odvody a príspevky
Čistá finančná pozícia
2004
303 990
290 689
13 301
2005
704 993
485 614
219 379
2006
893 623
526 326
367 297
2007
910 838
589 800
321 038
2008
893 497
643 374
250 123
2009
1 119 659
695 726
423 933
2010
1 672 483
627 529
1 044 954
2011
2 041 093
704 656
1 336 437
2012
2 137 849
722 831
1 415 018
2013
2 185 358
825 098
1 360 260
2014
1 265 091
785 366
479 725
2015
4 288 873
695 508
3 593 365
2016
1 947 481
739 903
1 207 578
2017
1 425 572
738 045
687 527
2018
2 169 732
841 321
1 328 411
2019
2 126 943
851 733
1 275 210
Spolu
26 087 075
10 763 519
15 323 556
Zdroj: MF SR
Za obdobie od vstupu Slovenskej republiky do boli celkovo do rozpočtu Slovenskej republiky prijaté príjmy z EÚ vo výške 26 087 075 tis. eur a Slovenská republika odviedla do všeobecného rozpočtu sumu vo výške 10 763 519 tis. eur, na základe čoho čistá finančná pozícia voči dosiahla 15 323 556 tis. eur. Od roku 2004 Slovenská republika prijala z rozpočtu 2,4 násobok prostriedkov, ktoré do rozpočtu odviedla.
102
3.4.1Príjmy z rozpočtu Európskej únie
Príjmy z rozpočtu sa rozpočtujú pre programy, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu (Ministerstva financií SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR) alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Príjmy zo zahraničných transferov sa rozpočtujú v rámci jednotlivých kapitol na úrovni platobných jednotiek, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR.
Prostriedky za štrukturálne operácie boli v roku 2019 rozpočtované za programy3. programového obdobia 2014-2020, a to za fondy - Európsky fond regionálneho rozvoja (vrátane programov európskej územnej spolupráce pre ktoré je Ministerstvo financií SR certifikačným orgánom - Interreg V-A SK-AT 2014-2020, Interreg V-A SK-CZ 2014-2020), Európsky sociálny fond, Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby.
Prostriedky za poľnohospodárske fondy boli v roku 2019 rozpočtované za Európsky poľnohospodársky záručný fond (Priame platby a Trhovo orientované výdavky) a za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (Program rozvoja vidieka).
Schválený rozpočet príjmov zo zahraničných transferov na rok 2019 bol vo výške 1 665 041 tis. eur.
Rozpočet príjmov za prostriedky bol v roku 2019 upravený na úroveň 2 126 785 tis. eur. K úpravám došlo v nadväznosti na vysporiadanie finančných prostriedkov za finančné opravy v zmysle § 15 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v nadväznosti na prijaté oznámenia o výške prostriedkov, ktoré budú použité v nasledujúcich rokoch v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v nadväznosti na ostatné viazania prostriedkov v zmysle § 18 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Skutočné plnenie príjmov zo zahraničných transferov vo výške 2 126 921 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 100 % z upraveného rozpočtu. Príjmy za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo financií SR vo výške 1 404 636 tis. eur (z toho štrukturálne fondy 2. programového obdobia v sume 43 275 tis. eur, štrukturálne fondy 3. programového obdobia v sume 844 546 tis. eur, Kohézny fond 2. programového obdobia v sume 83 392 tis. eur a Kohézny fond 3. programového obdobia v sume 433 423 tis. eur). Príjmy za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v sume 11 090 tis. eur. Príjmy za poľnohospodárske fondy boli vo výške711 195 tis. eur (z toho za Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v sume 212 004 tis. eur a za Európsky poľnohospodársky záručný fond v sume 499 191 tis. eur).
103
Do skutočnosti príjmov z rozpočtu vstupujú aj príjmy zo zahraničných grantov poskytnutých z rozpočtu EÚ, ktoré boli zapojené cez príjmy ŠR v roku 2019 vo výške22 tis. eur. V rámci zahraničných grantov uvedené výlučne zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ, ktorých poskytovanie riadi EÚ centralizovaným spôsobom.
Skutočné plnenie príjmov SR z rozpočtu je vo výške 2 126 943 tis. eur, z toho príjmy zo zahraničných transferov vo výške 2 126 921 tis. eur a príjmy zo zahraničných grantov vo výške 22 tis. eur.
Prehľad je uvedený v nasledovnej tabuľke:
Plnenie príjmov z rozpočtu EÚ
v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie
586 678
650 931
684 613
711 195
26 582
3,9
Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR
586 678
650 931
684 613
711 195
26 582
3,9
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie
25 255
93 018
0
126 667
126 667
-
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie
801 432
1 412 676
961 206
1 263 251
302 045
31,4
Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)
0
4 158
13 927
14 718
791
5,7
Štrukturálne operácie - MF SR
826 687
1 509 852
975 133
1 404 636
429 503
44,0
OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb
9 123
8 942
5 295
11 090
5 795
109,4
Štrukturálne operácie - MPSVR SR
9 123
8 942
5 295
11 090
5 795
109,4
Spolu zahraničné transfery
1 422 488
2 169 725
1 665 041
2 126 921
461 880
27,7
Zahraničné granty z rozpočtu EÚ
3 084
7
0
22
22
-
Spolu príjmy z rozpočtu EÚ
1 425 572
2 169 732
1 665 041
2 126 943
461 902
27,7
*Do kategórie programov Európskej územnej spolupráce, t. j. EÚS (CO MF SR) sú Zdroj: MF SR
zaradené programy Interreg V-A SK-AT 2014-2020 a Interreg V-A SK-CZ 2014-2020.
104
3.4.2Výdavky štátneho rozpočtu rozpočtované vo väzbe na príjmy z Európskej únie
Vo väzbe na príjmy z Európskej únie sa v štátnom rozpočte rozpočtujú výdavky z prostriedkov EÚ a k nim zodpovedajúce spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu.
Výdavky za prostriedky EÚ
Výdavky za prostriedky boli na rok 2019 rozpočtované vo výške 1 665 041 tis. eur, teda v rovnakej výške ako príjmy z rozpočtu EÚ. Skutočné plnenie výdavkov je vo výške 2 092 381 tis. eur.
Na rozdiel od schváleného rozpočtu výdavkov z prostriedkov EÚ, ktoré boli zákonom o štátnom rozpočte na rok 2019 vyčlenené pre kapitoly, v ktorých sa nachádzajú platobné jednotky, Pôdohospodárska platobná agentúra a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR za Fond pre najodkázanejšie osoby, skutočné čerpanie výdavkov sa prejavuje tiež v rozpočtových kapitolách, v ktorých sa realizujú projekty na úrovni konečných prijímateľov. Na základe uvedeného sa v niektorých kapitolách prejavuje negatívne saldo príjmov a výdavkov za prostriedky EÚ.
Rozpočet výdavkov za prostriedky bol v roku 2019 upravený v nadväznosti na vysporiadanie finančných prostriedkov za finančné opravy v zmysle § 15 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v nadväznosti na prijaté oznámenia o výške prostriedkov, ktoré budú použité v nasledujúcich rokoch v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v nadväznosti na ostatné viazania prostriedkov v zmysle § 18 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Po úpravách dosiahol rozpočet úroveň 2 092 386 tis. eur, pričom celkové čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ v roku 2019 je mierne nižšie a to vo výške 2 092 381 tis. eur.
Skutočné plnenie výdavkov za prostriedky vo výške 2 092 381 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 100 % z upraveného rozpočtu. Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo financií SR, vo výške 1 370 409 tis. eur (z toho štrukturálne fondy 3. programového obdobia v sume 903 951 tis. eur a Kohézny fond 3. programového obdobia v sume 466 458 tis. eur). Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v sume 12 300 tis. eur. Výdavky za poľnohospodárske fondy boli vo výške 709 672 tis. eur (z toho za Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v sume 210 414 tis. eur a za Európsky poľnohospodársky záručný fond v sume 499 258 tis. eur).
105
Výdavky za prostriedky EÚ
v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie
585 726
650 225
684 613
709 672
25 059
3,7
Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR
585 726
650 225
684 613
709 672
25 059
3,7
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie
320
0
0
0
0
-
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie
834 141
1 416 456
961 206
1 354 785
393 579
40,9
Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)
0
2 602
13 927
15 624
1 697
12,2
Štrukturálne operácie - MF SR
834 461
1 419 058
975 133
1 370 409
395 276
40,5
OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb
11 935
11 949
5 295
12 300
7 005
132,3
Štrukturálne operácie - MPSVR SR
11 935
11 949
5 295
12 300
7 005
132,3
Spolu výdavky za prostriedky EÚ
1 432 122
2 081 232
1 665 041
2 092 381
427 340
25,7
Zdroj: MF SR
Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR boli rozpočtované vo výške 235 097 tis. eur, z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom vo výške 228 466 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom a prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 5 683 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík v sume 948 tis. eur. Skutočné plnenie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR je vo výške 306 189 tis. eur, z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom vo výške 295 777 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom a prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 8 571 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík v sume 1 841 tis. eur.
Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ
Z rovnakého dôvodu ako pri úprave výdavkov z prostriedkov došlo k úprave rozpočtu na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Zároveň z dôvodu rýchlejšej implementácie projektov v rámci OP Výskum a inovácie 2014 - 2020 bol navýšený rozpočet Ministerstvu hospodárstva SR v sume 2 802 tis. eur z kapitoly VPS Rezerva na prostriedky a odvody Rýchlejšia realizácia a väčší počet prostriedkov. Po úpravách dosiahol rozpočet úroveň 295 778 tis. eur.
Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom v roku 2019 za štrukturálne operácie je mierne nižšie ako upravený rozpočet a predstavuje sumu 396 777 tis. eur. Nižšie čerpanie oproti upravenému rozpočtu sa prejavilo v kapitole Správa štátnych hmotných rezerv SR z rovnakého dôvodu, ako pri výdavkoch EÚ.
106
Skutočné plnenie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR vo výške 295 777 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 100 % z upraveného rozpočtu. Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo financií SR, vo výške 213 965 tis. eur (z toho štrukturálne fondy 3. programového obdobia v sume 149 506 tis. eur a Kohézny fond 3. programového obdobia v sume 64 459 tis. eur). Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v sume 2 171 tis. eur. Výdavky za poľnohospodárske fondy boli vo výške 79 641 tis. eur (z toho za Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v sume 71 543 tis. eur a za Európsky poľnohospodársky záručný fond v sume 8 098 tis. eur).
Výdavky spolufinancovania zo ŠR k prostriedkom EÚ
v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie
74 043
80 894
104 498
79 641
-24 857
-23,8
Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR
74 043
80 894
104 498
79 641
-24 857
-23,8
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie
12
0
0
0
0
-
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie
150 873
228 230
122 483
213 068
90 585
74,0
Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)
0
94
551
897
346
-
Štrukturálne operácie - MF SR
150 885
228 324
123 034
213 965
90 931
73,9
OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb
2 106
2 109
934
2 171
1 237
132,4
Štrukturálne operácie - MPSVR SR
2 106
2 109
934
2 171
1 237
132,4
Spolu výdavky za prostriedky ŠR
227 034
311 327
228 466
295 777
67 311
29,5
Zdroj: MF SR
Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv
Okrem výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom rozpočtované aj výdavky na spolufinancovanie zo ŠR k zahraničným grantom (finančný nástroj pre životné prostredie LIFE+ a programy európskej územnej spolupráce - EÚS), k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv (Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus) a k prostriedkom na spolufinancovanie fondov pre oblasť vnútorných záležitostí na roky2014 - 2020.
Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov v roku 2019 predstavovalo sumu 6 321 tis. eur. Čerpanie výdavkov k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv v roku 2019 predstavovalo sumu 2 250 tis. eur.
107
Prehľad výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv je uvedený v nasledovnej tabuľke:
Spolufinancovanie zo ŠR k zahraničným grantom/k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv
v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Finančný nástroj pre životné prostredie LIFE + (2. a 3. programové obdobie)
958
1 548
1 500
3 145
1 645
109,7
Programy EÚS (2. a 3. programové obdobie)
496
1 258
1 933
3 176
1 243
64,3
Spolu spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov
1 454
2 806
3 433
6 321
2 888
84,1
Finančný mechanizmus EHP
519
999
1 073
1 073
0
0,0
Nórsky finančný mechanizmus
640
1 318
1 177
1 177
0
0,0
Spolu spolufinancovanie k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv
1 159
2 317
2 250
2 250
0
0,0
Spolu
2 613
5 123
5 683
8 571
2 888
50,8
Zdroj: MF SR
Celkový prehľad výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ, k zahraničným grantom z prostriedkov a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vrátane vnútorných politík EÚ je uvedený v nasledovnej tabuľke:
Celkový prehľad spolufinancovania zo ŠR vrátane vnútorných politík EÚ
v tis. eur
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
Rozdiel
2017
2018
2019
2019
v tis. eur
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Spolufinancovanie k prostriedkom EÚ (štrukturálne operácie, poľnohospodárske fondy)
227 034
311 327
228 466
295 777
67 311
29,5
Spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ (EÚS, LIFE +)
1 454
2 806
3 433
6 321
2 888
84,1
Spolufinancovanie k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv (EHP, NFM)
1 159
2 317
2 250
2 250
0
0,0
Spolu
229 647
316 450
234 149
304 348
70 199
30,0
Vnútorné politiky EÚ
1 496
9 624
948
1 841
893
94,2
Spolu (vrátane vnútorných politík EÚ)
231 143
326 074
235 097
306 189
71 092
30,2
Zdroj: MF SR
108
Plnenie príjmov z prostriedkov a čerpanie výdavkov z prostriedkov je uvedené v tabuľke č. 16. Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ, k zahraničným grantom z prostriedkov a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv bez vnútorných politík EÚ je uvedené v tabuľke č. 17.
3.4.3Prostriedky poskytnuté SR používané prostredníctvom samostatných účtov
Časť finančných prostriedkov z rozpočtu a prostriedkov poskytnutých Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, používajú štátne rozpočtové organizácie prostredníctvom samostatných účtov.
V rámci programov Európskej územnej spolupráce prijala Slovenská republika prostredníctvom certifikačného orgánu MF SR príspevky vo výške 5 418 tis. eur a prispievajúcich členských štátov vo výške 438 tis. eur na financovanie OP INTERACT III 2014-2020. Na financovanie programov bolo použitých 5 245 tis. eur za prostriedky a 926 tis. eur za spolufinancovanie z príspevkov členských štátov EÚ.
Z Úradu pre finančné mechanizmy v Bruseli boli Slovenskej republike v rámci programového obdobia 2014 2021 poukázané prostriedky z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu vo výške 10 860 tis. eur. Subjektom zapojeným do implementácie boli prevedené prostriedky vo výške 10 860 tis. eur.
Slovenskej republike boli v roku 2019 v rámci finančnej obálky poskytnuté prostriedky na úhradu cestovných výdavkov súvisiacich s účasťou zástupcov Slovenskej republiky na zasadaniach výborov a pracovných skupín Rady vo výške 1 017 tis. eur, finančné prostriedky na finančnú obálku, vrátane zdrojov z predchádzajúcich rokov, boli zo samostatného účtu Ministerstva financií SR použité vo výške 623 tis. eur na úhradu oprávnených výdavkov zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy a iných oprávnených inštitúcií.
109
3.4.4Zhrnutie čerpania záväzkov programových období po vstupe SR do EÚ
Slovenská republika čerpá prostriedky z rozpočtu v rámci troch nadväzujúcich programových období:
V rámci 1. programového obdobia 2004 - 2006 sa osobitnými programovými dokumentmi realizovali programy štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Celkové čerpanie k 31.12.2019 za programy štrukturálnych fondov dosiahlo 1 155 881 tis. eur, čo predstavuje 98,9 % zo záväzku 2004 2006 a za programy Kohézneho fondu 405 035 tis. eur, čo predstavuje 100 % záväzku. Z pohľadu čerpania výdavkov a plnenia príjmov štátneho rozpočtu sa dané programové obdobie považuje za uzatvorené.
V rámci 2. programového obdobia 2007 2013 bolo k 31.12.2015 ukončené oprávnené obdobie pre realizáciu výdavkov na úrovni prijímateľov. V roku 2016 prebiehalo dočerpanie prostriedkov a zaslaním záverečnej dokumentácie k 31. marcu 2017, resp. na základe požiadavky EK na vykonanie úprav opakovane v novembri a decembri 2017 začal s EK proces uzatvárania tohto programového obdobia. Ku koncu roka 2019 boli s EK uzatvorené dva operačné programy PS INTERACT II, ktorého čerpanie dosiahlo 28 733 tis. eur, t. j. 98,0 % a OP Rybné hospodárstvo, ktoré dosiahlo čerpanie 10 207 tis. eur, t. j. 79,3 %. Z celkového záväzku 2. programového obdobia 2007 - 2013 v rámci 14 operačných programov vyčerpala SR k 31.12.2019 prostriedky vo výške 11 236 663 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 96,7 % záväzku, pričom výsledné čerpanie bude známe po uzavretí obdobia zo strany EK.
V rámci 3. programového obdobia 2014 2020 z celkového záväzku 1034 operačných programov vyčerpala SR k 31.12.2019 prostriedky vo výške 3 936 047 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 28,55 % záväzku.
34 Počet sa znížil zlúčením Operačného programu Integrovaná infraštruktúra s Operačným programom Výskum a inovácie na základe Rozhodnutia EK z 11.12.2019.
110
Tabuľková príloha k hotovostnému plneniu ŠR