▪schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity v priebehu uplynulého roka, ktoré vyvolali potrebu emitovať štátne dlhopisy v menovitej hodnote 1 457 716 tis. eur,
▪prijatie úverov od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 150 000 tis. eur a od Európskej investičnej banky vo výške 151 000 tis. eur do štátneho dlhu,
▪zvýšenie dlhu Exportno-importnej banky SR o 114 341 tis. eur,
▪nárast dlhu Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. o 68 949 tis. eur,
▪nárast zadlženosti spoločnosti Železnice Slovenskej republiky o 47 862 tis. eur,
▪zvýšenie konsolidovaného dlhu zdravotníckych zariadení patriacich do ústrednej správy o 27 245 tis. eur,
▪nárast konsolidovaného dlhu obcí o 24 047 tis. eur,
▪nárast konsolidovaného dlhu vyšších územných celkov o 12 682 tis. eur.
Pozitívny vplyv na vývoj maastrichtského dlhu oproti jeho stavu v roku 2018 mali najmä tieto skutočnosti:
▪splátky záväzkov zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 229 231 tis. eur,
▪splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 110 445 tis. eur,
▪pokles zadlženosti Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. o 41 865 tis. eur,
▪pokles zadlženosti dopravných podnikov územnej samosprávy 14 950 tis. eur,
▪zníženie dlhu príspevkových organizácií ústrednej správy o 14 421 tis. eur.
Maastrichtský dlh verejnej správy bol financovaný predovšetkým cennými papiermi, konkrétne štátnymi dlhopismi v menovitej hodnote 38 184 084 tis. eur (84,5 %). Bankové úvery a iné záväzky dosiahli hodnotu 6 658 233 tis. eur (14,7 %), z čoho 1 859 323 tis. eur predstavuje záväzok pripadajúci na Slovenskú republiku z nástroja EFSF, ktorý sa oproti roku 2018 znížil o 21 317 tis. eur. Osobitnou súčasťou maastrichtského dlhu sú záväzky z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy. Tieto záväzky dosiahli hodnotu 251 101 tis. eur (0,6 %).
Z pohľadu meny bol maastrichtský dlh v roku 2019 tvorený z 95,8 % dlhom v eurách a 4,2 % dlhu pripadlo na iné meny, ktoré sú najmä v štátnom dlhu pri emitovaných dlhopisoch denominovaných v amerických dolároch, japonských jenoch, švajčiarskych frankoch a nórskych korunách.
Z hľadiska pôvodnej splatnosti (dohodnutej pri vzniku dlhu) je maastrichtský dlh tvorený z 1,3 % (599 201 tis. eur) krátkodobým dlhom. Dlh s pôvodnou splatnosťou vyššou ako jeden rok predstavuje 98,7 % (44 602 557 tis. eur).
Z hľadiska teritoriálnej štruktúry majú v držbe väčšinu maastrichtského dlhu verejnej správy SR zahraniční veritelia, a to 57,5 % (26 000 26 tis. eur). V portfóliu tuzemských veriteľov je 42,5 % (19 201 491 tis. eur) maastrichtského dlhu, pričom ide o tuzemské bankové inštitúcie a obchodníkov s cennými papiermi.