1
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy v eurách
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2 020
2 021
2 022
2 023
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
- 1 300 000
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
z toho:
- vplyv na štátny rozpočet
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
- 1 300 000
0
0
0
2
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona predpokladá zníženie výdavkov v celkovej sume 1 300 000 eur.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
V súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom zákon upravuje niektoré opatrenia a postupy v oblastiach, ktoré vo vecnej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Účelom návrhu zákona je podporiť uplatňovanie a dodržiavania proti epidemiologických opatrení v čase mimoriadnej situácie vyvolanej pandémiou ochorenia COVID-19 proporcionálnym a ústavne konformným spôsobom.
Aktuálny skutkový stav v čase prijímania tohto návrhu zákona je taký, že je nariadená povinná štátna alebo domáca karanténa / izolácia (ďalej len označované spoločne len ako „karanténa“) pre takmer všetky osoby, ktoré vstúpia na územie Slovenskej republiky zo zahraničia a zároveň pre osoby, ktoré boli v kontakte s ďalším okruhom osôb. Tieto opatrenia boli zavedené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Práve z dôvodu vynucovania povinnej štátnej karantény pri vstupe na územie Slovenskej republiky boli vyčlenené rôzne kapacity štátnych účelových zariadení ako aj ďalších ubytovacích zariadení orgánov verejnej správy. Aktuálne kapacity štátnych karanténnych zariadení maximálne vyťažené a v prípade akejkoľvek ďalšej zvýšenej potreby o ubytovanie osôb budú vystavené nezvládnuteľnej situácii. Prirodzeným očakávaním vlády pri uvoľňovaní najprísnejších opatrení a obmedzení v súvislosti s pandémiou je, že táto zvýšená potreba môže nastať. Existujú teda dve skupiny osôb, a to: (i) osoby, ktoré povinné absolvovať karanténu v štátnom zariadení pod sprísneným štátnym dohľadom; a (ii) osoby, ktoré majú povinnosť absolvovať karanténu v domácom prostredí, bez sprísneného štátneho dohľadu. Prekážkami, ktoré boli v praxi identifikované sú nasledovné.
Vo vzťahu k štátnej karanténe; jej dodržiavanie pod sprísneným štátnym dohľadom je síce zabezpečené na vysokej úrovni, ale nie je možné objektívne navyšovať kapacity štátnej karantény. Taktiež verejnosť nevníma štátnu karanténu pozitívne, ale ako opatrenie ktoré pôsobí pomerne reštriktívne. Jednak z dôvodu negatívnych správ v médiách ale aj z dôvodu samotnej skutočnosti, že osoby prichádzajúce zo zahraničia nemajú inú možnosť ako podrobiť sa pobytu v štátnom zariadení.
Štátna karanténa síce plní svoj účel, ale bolo by vhodnejšie identifikovať opatrenie, ktoré by súčasne:
i.odbremenilo kapacity štátnych karanténnych zariadení;
ii.pôsobilo by menej invazívnym spôsobom na osoby prichádzajúce na územie Slovenskej republiky zo zahraničia; ale zároveň
iii.poskytovalo porovnateľnú úroveň dodržiavania karanténnych opatrení ako v prípade povinnej štátnej karantény.
Zároveň by však dané opatrenie malo byť legitímnym, nevyhnutným a proporcionálnym opatrením v demokratickej spoločnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu, ktorým je ochrana života a zdravia v súvislosti so šírením nového korona vírusu.
Identifikovaným alternatívnym opatrením, ktoré spĺňa vyššie uvedené atribúty bude používanie dvoch mobilných aplikácií dostupných pre operačné systémy iOS a Android, ktoré predmetom predkladaného návrhu zákona. Po vzore odporúčaní Európskej komisie k aplikáciám monitorujúcim kontakty medzi infikovanými osobami je rozhodnutie o tom, či osoba bude používať mobilnú aplikáciu dobrovoľne, nakoľko vždy existujú aj iné alternatívy ako používanie aplikácie. Používanie mobilných aplikácií je preto v návrhu zákona chápané v prvom rade ako výnimka z povinnej štátnej karantény a zároveň možnosť pre ostatné osoby.
Návrhom zákona sa nenavrhuje plošné používanie mobilnej aplikácie pre všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje karanténna povinnosť (po vzore Poľska), nakoľko odporúčaným európskym prístupom by malo byť dobrovoľné používanie mobilnej aplikácie. Avšak, ak sa mobilnú aplikáciu rozhodne používať osoba, ktorá by inak mala
3
povinnosť podriadiť sa povinnej štátnej alebo domácej karanténe, tejto osobe vznikne povinnosť používať aplikáciu určitým spôsobom, tak aby boli dodržané ciele popísané vyššie. Tieto spôsoby sa týkajú najmä umožnenia určitých funkcionalít mobilnej aplikácie, ako je bližšie vysvetlené v osobitnej časti.
Znenie návrhu zákona výslovne počíta s konkrétnymi mobilnými aplikáciami hoci výslovne nespomína žiadny názov aplikácií. Zámerom zákonodarcu je výslovne upraviť dva konkrétne typy mobilnej aplikácie. Prvým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a druhým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zaradeniami. Nejde teda o žiadne iné aplikácie v správe alebo prevádzke úradu verejného zdravotníctva alebo Národného centra zdravotníckych informácií.
Dôvodom tohto postupu je dynamický vývoj v oblasti mobilných aplikácií a najmä avizované zmeny zo strany operačných systémov iOS a Android v súvislosti s trasovaním kontaktov.
Pri prevádzkovaní uvedených mobilných aplikácií je potrebné zohľadniť opodstatnenosť zásahov do základného ľudského práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru. Charta ďalej rozlišuje medzi právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 a právom na ochranu osobných údajov podľa čl. 8.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Navrhované zmeny si nevyžiadajú zvýšenie nákladov na štátny rozpočet počas mimoriadnej situácie, dokonca sa očakáva zníženie nákladov MO SR a MV SR pri zabezpečovaním štátnej karantény.
2.2.4. Výpočty vplyvov celkovo
Návrh zákona reflektuje súčasnú situáciu týkajúcu sa akútneho respiračného syndrómu spôsobeného novým koronavírusom 2019-nCoV, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19.
Zníženie výdavkov:
Predmetný návrh zákona predpokladá úsporu výdavkov na zabezpečenie štátnej karantény odbremenením kapacít štátnych karanténnych zariadení.
Posledný aktuálny počet osôb umiestnených v štátnej karanténe k 11. máju 2020: 3279 osôb
Celkový počet osôb, ktoré prešli štátnou karanténou do 11. mája 2020: 15 864 osôb
Priemerné náklady na umiestnenie jednej osoby v štátnej karanténe (všetky náklady na ubytovanie a služby, okrem 13 eur na stravu, ktoré si osoba platí sama): 26 eur
Celkový priemerný denný počet osôb (HaZZ SR, PZ SR, ozbrojené sily...) vyčlenených na úlohy, súvisiace s organizáciou štátnej karantény: 896 osôb
Odhadovaný počet osôb, ktoré pravdepodobne využijú domácu karanténu a teda použijú mobilné aplikácie: 10 000 osôb (cca 2/3 z celkového počtu osôb, na ktoré sa bude štátna karanténa vzťahovať)
Odhadovaná dĺžka pobytu osoby v štátnej karanténe: 5 dní.
Zníženie rozpočtových výdavkov:
výdavky na umiestnenie osoby v štátnej karanténe: 26 eur x 10 000 osôb x 5 dní = 1 300 000 eur
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že (pri predpoklade, že cca 2/3 osôb, ktorým bude po príchode zo zahraničia karanténa nariadená využijú domácu karanténu) dôjde k uvoľneniu cca 600 členov policajného zboru, ozbrojených síl a hasičského a záchranného zboru (2/3 z počtu 896 osôb) z plnenia úloh súvisiacich so štátnou karanténou a tieto osoby budú môcť plniť iné úlohy, podľa potrieb príslušného rezortu.
4
Nepredpokladá sa zvýšenie výdavkov v súvislosti s vývojom aplikácie pre mobilné telefóny, nakoľko táto bude poskytnutá bezodplatne.
1
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
2
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
- 1 300 000
Zníženie výdavkov v súvislosti s realizáciou povinnej karantény v domácom prostredí
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
- 1 300 000
3
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Zamestnanosť
2020
2021
2022
2023
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.