1
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
31. 03. 2020
2.Definovanie problému
Slovenská republika reaguje na rozšírenie pandémie COVID-19 na jej území vyhlásením mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu. Negatívnymi dopadmi tejto mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu priamo ovplyvnení zamestnanci, zamestnávatelia, ako aj zamestnávatelia a osoby, ktoré stratili zamestnanie a nemôžu si vzhľadom na špecifickú situáciu na trhu práce nájsť prácu.
Zložitú situáciu je potrebné riešiť v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v súvislosti s aktuálnou pandémiou ochorenia COVID-19. Návrh predpokladá prednostnú aplikáciu novonavrhovaných ustanovení Zákonníka práce pred príslušnými ustanoveniami prvej desiatej časti Zákonníka práce počas obdobia vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo núdzového, prípadne výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní..
V nadväznosti na opatrenia prijaté v čase mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu, a v záujme predchádzania šíreniu ochorenia COVID-19 zamestnávatelia a podnikatelia v súčasnej situácii objektívne nemôžu splniť niektoré povinnosti vyplývajúce im zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zákonom (ďalej len „zákon o BOZP“) v stanovených lehotách, ak koniec týchto lehôt pripadne na čas krízovej situácie alebo čas bezprostredne po nej.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom predloženého návrhu je riešenie dopadov vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v súvislosti s pandémiou COVID-19 na území Slovenskej republiky.
V oblasti pracovnoprávnych vzťahov je cieľom návrhu ustanoviť prednostné použitie navrhovaných ustanovení Zákonníka práce pred príslušnými ustanoveniami prvej desiatej časti Zákonníka práce počas situácie, ak je vyhlásená mimoriadna situácia podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva alebo núdzový stav, výnimočný stav podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
2
Ide najmä o:
- ustanovenie možnosti výkonu práce z domácnosti zamestnanca, ako prioritného spôsobu prideľovania práce, ak to povaha práce umožňuje, a to prostredníctvom príkazu zamestnávateľa bez nutnosti dohadovať sa na takomto spôsobe výkonu práce prostredníctvom zmeny dohodnutých pracovných podmienok,
- ustanovenie možnosti zamestnávateľa použiť hodiny, za ktoré poskytol zamestnancovi náhradu mzdy z dôvodu prekážky v práci na jeho strane tak, aby zamestnancovi v budúcnosti nenariaďoval prácu nadčas, ale v prípade zvýšenej potreby práce použil tieto hodiny (max. 400 hodín za kalendárny rok). Tento pracovný čas sa osobitne zaevidovať, aby bolo vidno, že je to prenesený čas.
- úprava podmienok rozvrhovania pracovného času,
- úpravu podmienok čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred a to skrátením ustanoveného času na najmenej sedem dní vopred a v prípade dovolenky, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho alebo z predchádzajúcich rokov na najmenej dva dni,
- doplnenie ochrany zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrany pri návrate do zamestnania, ak zamestnanec využije dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa, prípadne ak ide o zamestnanca, ktorému je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. Zabezpečí sa rovnaká ochrana, ako sa poskytuje zamestnancovi, ktorý je dočasne pracovne neschopný,
- navrhuje sa, aby zamestnávatelia bez zástupcov zamestnancov mohli rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy.
V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) je cieľom odbremeniť zamestnávateľov a držiteľov preukazov, osvedčení a dokladov podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP (podnikateľov alebo zamestnancov) v čase krízovej situácie od plnenia povinností vyplývajúcich im zo zákona o BOZP, ktoré objektívne, a to aj vzhľadom na prijaté opatrenia v krízovej situácii, nie je možné splniť alebo by to bolo obzvlášť náročné, či neprimerane zaťažujúce. Uvedený cieľ je možné dosiahnuť odkladom plnenia povinností, spočívaním lehôt a zachovaním lehôt na splnenie niektorých povinností taxatívne vymenovaných v prechodných ustanoveniach zákona o BOZP v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhlásených v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“), resp. bezprostredne po nej. Konkrétne sa navrhuje odklad povinnosti vykonať oboznamovanie zamestnancov podľa § 7 ods. 3 zákona o BOZP (napr. pri prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu) v čase krízovej situácie a jej splnenie ihneď ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Okrem toho sa navrhuje spočívanie taxatívne vymenovaných lehôt v čase krízovej situácia, a to lehoty na vykonanie opakovaného oboznamovania podľa § 7 ods. 5 zákona o BOZP; lehôt na účasť na rekondičných pobytoch podľa § 11 ods. 12 a 13 zákona o BOZP; lehoty na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa § 16 ods. 6 zákona o BOZP, ktoré nevyhnutné pre zachovanie platnosti dokladov o odbornej spôsobilosti; lehôt na absolvovanie aktualizačných odborných príprav podľa § 16 ods. 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10 zákona o BOZP, ktoré taktiež potrebné na zachovanie platnosti dokladov o odbornej spôsobilosti a lehoty na vykonanie úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok a kontrol pracovných prostriedkov ustanovené podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 zákona o BOZP.
Okrem toho, ak koniec lehoty na splnenie určitej povinnosti pripadne na ktorýkoľvek deň v rámci jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, umožňuje sa zamestnávateľovi alebo držiteľovi platného dokladu splniť túto povinnosť kedykoľvek v priebehu tohto jedného mesiaca, tzn. najneskôr na 30 alebo 31 deň, hoci lehota uplynie skôr. Cieľom je, aby následkom spočívania lehôt v čase krízovej situácie zamestnávatelia a držitelia dokladov neboli potom vystavení situácii, kedy by po skončení krízovej situácie museli plniť povinnosť nárazovo vo vzťahu k veľkému množstvu zamestnancov a vyhradených technických zariadení, resp. ad hoc po odvolaní krízovej situácie, ktorého presný dátum je nepredvídateľný a teraz sa nedá s istotou určiť, či sa naň bude dať zodpovedne pripraviť a zabezpečiť tak bezprostredné splnenie povinnosti.
V oblasti sociálneho poistenia sa navrhuje zabezpečenie a podpora príjmu nezamestnaných osôb,
3
ktoré poberajú dávku v nezamestnanosti prostredníctvom dočasného predĺženia podpornej doby poberania dávky v nezamestnanosti, pretože tieto osoby si nevedia v čase krízovej situácie nájsť prácu.
Návrhom sa takisto vytvára priestor pre zmenu výšky, podmienok poskytovania, vyplácania, čerpania, vrátenia a zúčtovania finančného príspevku poskytovaného obciam, poskytovateľom zriadeným alebo založeným obcami a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie a v zariadeniach podmienených odkázanosťou, v prípade, ak pod vplyvom výnimočných okolností vzniknú objektívne dôvody, pre ktoré je súčasná výška príspevku v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 nepostačujúca. Ide napríklad o nocľahárne, ktoré z hľadiska prevencie šírenia infekcie vo vysokorizikovej cieľovej skupine ľudí bez domova, resp. touto cieľovou skupinou, umožňujú pobyt cieľovej skupiny ľudí bez domova v nocľahárni bez jeho obmedzenia len na čas prenocovania.
4.Dotknuté subjekty
Zamestnávatelia, zamestnanci a poberatelia dávky v nezamestnanosti, obce, poskytovatelia zriadení alebo založení obcami a neverejní poskytovatelia vybraných druhov sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie a v zariadeniach podmienených odkázanosťou.
5.Alternatívne riešenia
Vzhľadom na vážnosť situácie boli navrhované opatrenia zvažované ako prioritné a pri ich tvorbe sa neoperovalo so zásadne odlišnými alternatívnymi riešeniami, resp. ponechaním nulového variantu, nakoľko ten by mal signifikantný negatívny vplyv na dotknuté subjekty či pracovnoprávne vzťahy a potenciálne tiež na zamestnanosť. Negatívny vplyv na zamestnanosť by bol pritom potenciálne dlhodobý, resp. trvalý, prekračujúci dobu trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v čase pandémie ochorenia COVID-19.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
7.Transpozícia práva EÚ
8.Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
4
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny z dôvodu, že sa predpokladajú vyššie výdavky na vyplatenie dávok v nezamestnanosti v súvislosti s dočasným predĺžením podporného obdobia na dávku v nezamestnanosti.
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Navrhované zmeny Zákonníka práce predstavujú legislatívy rámec pre fungovanie pracovnoprávnych vzťahov počas trvania mimoriadnej situácie, resp. počas trvania núdzového alebo výnimočnéhostavu. Rozsah využívania navrhovaných opatrení sa v súčasnosti nedá bližšie kvantifikovať a závisí predovšetkým od ďalšieho vývoja vzniknutej situácie. napr. u niektorých typov zamestnávateľov je v súčasnosti enormný nárast objemu potreby práce a naopak u iných zamestnávateľov ide o pokles potreby práce. Predmetné opatrenia majú eliminovať negatívne dopady na zamestnávateľov, ako aj zamestnancov a predchádzať riziku možného prepúšťania a preto ich prijatím očakávame pozitívny vplyv na podnikateľov.
Rovnako očakávame pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie v súvislosti s navrhovaným odkladom plnenia povinností, spočívaním a zachovaním lehôt na splnenie taxatívne vymenovaných povinností v prechodných ustanoveniach zákona o BOZP v čase krízovej situácie a bezprostredne po nej, t. j. v čase jedného mesiaca po jej odvolaní.
Uvedenou úpravou sa zabezpečí, že zamestnávatelia nebudú postihovaní za nesplnenie povinností a držitelia platných preukazov, osvedčení a dokladov podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP nebudú znášať negatívny následok v podobe straty ich platnosti, keď tejto situácii nemohli objektívne zabrániť.
Takýto pozitívny vplyv nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie dostupné žiadne štatistiky, ktoré by zaznamenávali okamih, kedy zamestnávateľom a držiteľom dokladov uplynú lehoty na plnenie povinností, resp. vykonanie určitých úkonov, tzn. nedá sa určiť, akému počtu zamestnávateľov a držiteľov dokladov pripadne koniec lehoty na čas krízovej situácie, resp. čas jedného mesiaca po jej odvolaní. Na základe uvedeného nie je možné určiť koľkých zamestnávateľov/držiteľov dokladov sa návrh dotkne a zachráni ich tak od nežiaduceho postihu, resp. straty platnosti dokladu.
Sociálne vplyvy
Navrhované zmeny Zákonníka práce si kladú za cieľ eliminovať možné negatívne dopady na pracovnoprávne vzťahy z dôvodu aktuálnej pandémie ochorenia COVID-19. Navrhované opatrenia predstavujú zmeny, ktoré zamerané na obidve strany pracovnoprávneho vzťahu, t. j. aj na zamestnancov aj na zamestnávateľov a prioritne ich aplikácia eliminovať riziko možného prepúšťania zamestnancov následkom obmedzovania podnikateľskej činnosti zamestnávateľov v súvislosti so zatváraním prevádzok a ukladaním karanténnych opatrení. V súčasnosti sa opatrenia nedajú kvantitatívne vyjadriť z dôvodu, že sa nedá odhadnúť v akom rozsahu a či vôbec budú zamestnanci a zamestnávatelia dané nové ustanovenia využívať a to aj vzhľadom k existencií iných nástrojov pomoci a taktiež z dôvodu, že mnohé ani nemajú finančný rámec, z ktorého by sa dal odvodiť možný pokles príjmov, resp. rast nákladov jednotlivých domácnosti.
5
Pozitívny vplyv na hospodárenie dotknutých domácností z dôvodu zabezpečenia a podpory príjmu prostredníctvom dávky v nezamestnanosti.
11.Kontakt na spracovateľa
12.Zdroje
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ďalšie súvisiace právne predpisy, Rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2020 a aktuálne štatistické údaje z poistenia v nezamestnanosti.
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK