Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sa predkladá ako iniciatívny materiál.
Návrh zákona sa vypracováva nadväzne na situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19, ktorá je následkom šírenia koronavírusu.
Cieľom návrhu zákona je ochrana, resp. pomoc fyzickým osobám - nepodnikateľom, podnikateľom a zamestnancom aj zamestnávateľom, pred následkami pandémie.
Návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
podpredseda vlády SR a minister financií SR
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☐
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
marec 2020
2.Definovanie problému
Návrh zákona reaguje na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády SR č. 111/2020 z 11. 3. 2020. Cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie bolo utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti ohrozenia verejného zdravia. Navrhuje sa ustanovenie niektorých mimoriadnych opatrení a oprávnení Národnej banky Slovenska pre prípad, že jej alebo dohliadaným subjektom Národnej banky Slovenska budú okolnosti súvisiace s vyhláseným výnimočným stavom, núdzovým stavom, alebo mimoriadnou situáciou brániť v riadnom plnení povinností takým spôsobom a formou, akú vyžadujú osobitné predpisy. Zároveň návrh reaguje na skutočnosť, že na Národnú banku Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), preto je potrebné upraviť výnimky pre elektronickú komunikáciu uvedené v tomto návrhu zákona tak, aby bola umožnená efektívna komunikácia medzi Národnou bankou Slovenska a inými subjektami.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom zamedzenia negatívnych dôsledkov pandémie je
-podpora udržania prevádzky a zamestnanosti v malých podnikoch a stredných podnikoch
Cieľom v oblasti rozpočtových pravidiel pre obdobie pandémie je:
-upraviť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu všetkými poskytovateľmi podľa poslednej aktualizácie zoznamu daňových a colných dlžníkov pred obdobím pandémie,
-vytvoriť z dôvodu pandémie legislatívny priestor pre vládu na prevzatie úveru aj nad rámec splnomocnenia ustanoveného v zákone štátnom rozpočte,
-posunúť lehotu na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu z minulého roku z 31.3. 2020 do dvoch mesiacov po skončení obdobia pandémie,
-vylúčiť platnosť regulácie na poskytovanie preddavkov v období pandémie,
-prerušiť všetky správne konania vo vzťahu k porušeniu finančnej disciplíny.
Cieľom v oblasti finančnej správy je:
-ustanoviť postup pri oslobodení tovaru od dovozného cla a DPH na podporu obetí živelnej pohromy (pandémie),
-zakotviť možnosť vykonávať štátnu službu príslušníkov finančnej správy počas obdobia pandémie na inej adrese,
-ustanoviť podmienky splnenia povinností týkajúce sa služobného hodnotenia a majetkového priznania,
-ustanoviť postup pri rozhodnutiach, ktoré sa doručujú počas obdobia pandémie.
Cieľom predloženého návrhu v oblasti rozpočtových pravidiel pre územnú samosprávu je legislatívne zabezpečiť subjektom územnej samosprávy možnosť využitia všetkých disponibilných finančných prostriedkov na opatrenia spojené s riešením pandémie. Súčasne sa počas obdobia pandémie nebude od subjektov územnej samosprávy vyžadovať dodržanie vybraných zákonných lehôt.
Počas trvania pandémie sa umožňuje subjektom územnej samosprávy v rozpočtovom provizóriu úhrada výdavkov nad rámec zákonných obmedzení. Na podporu opatrení v čase pandémie a na preklenutie obdobia výpadku daňových príjmov sa umožňuje použitie rezervného fondu, kapitálových príjmov a návratných zdrojov financovania na bežné výdavky v súlade s rozhodnutím zastupiteľstiev obcí a vyšších územných celkov do konca roka 2021. Subjekty územnej samosprávy, ktoré hospodária v ozdravnom režime alebo v nútenej správe, môžu počas trvania pandémie používať prostriedky aj nad rámec výdavkov schváleného ozdravného alebo krízového rozpočtu. V roku 2020 sa umožňuje vykonávať zmeny rozpočtu s negatívnym vplyvom na schodok aj po 31. auguste.
V období pandémie sa nemusia uplatňovať vybrané lehoty ustanovené v zákone č. 583/2004 Z. z.
Cieľom návrhu zákona je aj prijatie takých mimoriadnych oprávnení Národnej banky Slovenska a takých mimoriadnych opatrení, ktoré majú zabezpečiť, aby z dôvodu objektívnej nemožnosti dodržania niektorých lehôt či niektorých povinností zo strany dohliadaných subjektov alebo Národnej banky Slovenska, nenastali nepriaznivé skutočnosti majúce negatívny dopad na činnosť Národnej banky Slovenska, dohliadaných subjektov alebo na práva ich klientov. Konkrétne sa navrhuje ustanoviť oprávnenia Národnej banky Slovenska prerušiť prebiehajúce konania v prípade, ak jej okolnosti súvisiace s vyhláseným výnimočným stavom, núdzovým stavom, alebo mimoriadnou situáciou bránia v riadnom prejedaní a rozhodnutí veci a oprávnenie predĺžiť lehoty pre úkony alebo povinnosti, ktoré Národnej banke Slovenska alebo dohliadaným subjektom (a iným subjektom) vyplývajú z osobitných predpisov. Ďalej sa navrhuje predĺženie lehôt pre vykonanie úkonov Národnej banky Slovenska, ktoré sú kratšie ako 30 kalendárnych dní ex lege a upravenie výnimky umožňujúcej Národnej banke Slovenska efektívnejšie (elektronicky) komunikovať s dohliadanými subjektami. Zároveň sa navrhuje možnosť dohliadaných subjektov a iných subjektov podľa osobitných predpisov zasielať Národnej banke Slovenska žiadosti a iné úkony prostredníctvom portálu Slovensko.sk s kvalifikovaným podpisom a prílohy žiadostí doručovať elektronicky, aj v prípade, že osobitné prepisy vyžadujú originál resp. úradne osvedčenú kópiu.
4.Dotknuté subjekty
Subjekty verejnej správy, podnikateľské subjekty, fyzické osoby, charitatívne a dobročinné organizácie
5.Alternatívne riešenia
Pri vypracovaní návrhu zákona neboli zvažované žiadne alternatívne riešenia.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
7.Transpozícia práva EÚ
Smernica Rady 2009/132/ES z 19. októbra 2009, ktorou sa určuje rozsah platnosti článku 143 písm. b) a c) smernice 2006/112/ES vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na finálny dovoz určitého tovaru
8.Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
10.Poznámky
Vplyv na rozpočet verejnej správy je negatívny, ktorý nie je možné kvantifikovať a predpokladá sa, že obce a VÚC ho budú financovať z vlastných disponibilných finančných prostriedkov.
11.Kontakt na spracovateľa
12.Zdroje
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2020
2021
2022
2023
Príjmy verejnej správy celkom
-4 000 000
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
-18 000 000
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
9 800 000
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
4 200 000
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
2 950 000
1 025 000
150 000
v tom: za x – kapitola VPS Finančná pomoc na podporu udržania prevádzky
v malých podnikoch alebo stredných podnikoch
0
2 950 000
1 025 000
150 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
2 950 000
1 025 000
150 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
5 100 000
10 200 000
10 200 000
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
-4 000 000
8 050 000
11 225 000
10 350 000
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Navrhované ustanovenia § 25 predstavujú právny základ pre vykonávanie schémy de minimis na podporu prevádzky v malých a stredných podnikoch formou finančnej pomoci, pričom vychádzajú z Nariadenia Komisie Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis. Cieľom tejto pomoci je udržanie zamestnanosti a prevádzky v malých podnikoch a stredných podnikoch počas nepriaznivého obdobia spôsobeného pandémiou COVID-19. Finančná pomoc sa bude poskytovať vo forme poskytnutia záruky za úver a/alebo úhrady úrokov z úveru. Poskytovateľom takejto finančnej pomoci bude Ministerstvo financií SR a sprostredkovateľom pomoci Exportno-importná banka Slovenskej republiky a Slovenská záručná a rozvojová banka.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2020
2021
2022
2023
poskytnutie záruky za úver
0
5 100 000
10 200 000
10 200 000
úhrada úroku z úveru
0
2 950 000
1 025 000
150 000
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
1.Poskytnutie záruky za úver – poskytnutie záruky za úver poskytnutý Eximbankou alebo Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou je forma finančnej pomoci, a predstavuje záväzok Ministerstva financií SR, že za malého zamestnávateľa uspokojí jeho záväzok voči banke vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi bankou a malým zamestnávateľom. Na poskytnutie tejto záruky sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o Obchodného zákonníka o ručení. Záruka sa bude môcť poskytnúť, ak budú splnené podmienky podľa tohto zákona.
predpokladaný vplyv na ŠFA v roku 2021: 5,1 mil. eur
predpokladaný vplyv na ŠFA v roku 2022: 10,2 mil. eur
Súhrnná výška poskytnutých prevádzkových úverov, za ktoré bude prevzatá záruka, a/alebo ku ktorým sa bude poskytovať bonifikácia úroku prostredníctvom Eximbanky a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky nesmie presiahnuť sumu 50 000 000 eur. Portfóliová záruka bude predstavovať maximálne 51 % (25 500 000 eur).
2.Úhrada úroku z úveru – je forma finančnej pomoci pre malých a stredných podnikateľov, a to úhrada časti úroku z úveru poskytnutého Eximbankou alebo Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, z prostriedkov štátneho rozpočtu (bonifikácia úroku), a to tiež za podmienok definovaných týmto zákonom.
predpokladaný vplyv na ŠR v roku 2021: 2,950 mil. eur
predpokladaný vplyv na ŠR v roku 2022: 1,025 mil. eur
Odhadované čiastky vychádzajú:
Úrok: 4 % p. a.
Výška bonifikácie : 4 % p. a.
Predpoklad čerpania úverov : apríl – jún 2020 (v prípade dlhšieho čerpania príde k presunu jednotlivých súm do ďalších rokov).
3.Posunutá lehota na podanie daňového priznania za daň z motorových vozidiel je spojená s výpadkom príjmov. Väčšina vyrovnania za daň z motorových vozidiel je splatná do konca januára daného roku, za predpokladu podania daňového priznania do júna je výpadok z titulu posunutia lehôt okolo 5 mil. eur.
4.Predĺženie lehoty pre zamestnávateľov na vyplatenie preplatku na dani z príjmov. Podanie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bolo po minulé roky spojené s preplatkami. Na základe minuloročných údajov je možné predpokladať obdobný vývoj. Celkový vplyv posunutej lehoty je odhadovaný vo výške 14 mil. eur (tz. výnos dane bude vyšší, keďže nedôjde k vyplateniu preplatkov daňovníkov za mesiace marec a apríl).
5.Prerušenie daňovej kontroly (okrem kontroly oprávnenosti nadmerného odpočtu) je spojené so znížením daňových dorubov počas obdobia, kedy sa nebudú realizovať kontroly. Vplyv je odhadovaný na 13 mil. eur na základe priemerných údajov za doruby na najväčších daniach za posledné 3 roky.
Tabuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Daňové príjmy (100)1
-4 000 000
- Posunutá lehota na podanie daňového priznania za daň z motorových vozidiel (134)
-5 000 000
- Posunutá lehota podania hlásenia o vyúčtovaní dane (111)
14 000 000
- Prerušenie daňovej kontroly (100)
-13 000 000
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
-4 000 000
0
0
0
Poznámka:
V tabuľke je uvedený hotovostný vplyv na saldo verejnej správy.
Tabuľka č. 4
VPS
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
2 950 000
1 025 000
150 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2 Úhrada bonifikácie úrokov 647 000
0
2 950 000
1 025 000
150 000
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
- 2 950 000
- 1 025 000
- 150 000
ŠFA
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Bežné výdavky (600)
5 100 000
10 200 000
10 200 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2 Poskytnutie záruky za úver
5 100 000
10 200 000
10 200 000
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
- 5 100 000
- 10 200 000
- 10 200 000
FS SR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Bežné výdavky (600)
2 950 000
1 025 000
150 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2 Úhrada bonifikácie úrokov 647 000
2 950 000
1 025 000
150 000
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
- 2 950 000
- 1 025 000
- 150 000
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2020
2021
2022
2023
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sa vzťahuje na fyzické osoby, podnikateľov a zamestnancov.
Cieľom opatrení je urýchlene podporiť finančnú kondíciu, likviditu a peňažný tok podnikov, zabrániť kolapsu podnikateľského prostredia a zachovať strategické a kritické procesy nutné pre zvládnutie šírenia ochorenia COVID-19 spôsobeného vírusom SARS-CoV-2 so zachovaním stability.
Legislatívnymi opatreniami tohto zákona sa poskytne pomoc podnikateľom (fyzické osoby a právnické osoby) v období pandémie, kedy nie sú schopní načas platiť svoje záväzky a taktiež budú odbremenení od určitých administratívnych úkonov.
Malé a stredné podniky spĺňajúce definíciu malého a stredného podniku uvedenú v prílohe I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy v platnom znení, s výnimkou tých malých a stredných podnikov, ktorí majú v predmete činnosti sprostredkovanie zamestnania za úhradu alebo vykonávanie činnosti dočasného zamestnávania. Vyňatím určitých kategórií malých a stredných podnikov ide o prípustné sprísnenie podmienok oproti nariadeniu, ktoré je v súlade s cieľom tejto legislatívnej úpravy.
Navrhovanou právnou úpravou budú ovplyvnené aj dohliadané subjekty v zmysle § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Konzultácie vzhľadom na naliehavosť prijatia zákona v skrátenom legislatívnom konaní neboli vykonané.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Pri vplyvoch na podnikateľské prostredie predpokladáme pozitívne vplyvy. Navrhovaná právna úprava umožní Národnej banke Slovenska okrem iného predĺžiť lehoty, ktoré majú dohliadané subjekty na plnenie zákonom ustanovených povinností, ak tieto lehoty nebudú môcť dohliadané subjekty z objektívnych dôvodov (v súvislosti so šírením Covid-19) dodržať. Dohliadaným subjektom tak v prípade predĺženia lehôt na splnenie týchto zákonných či na základe zákona stanovených povinností nebudú hroziť nepriaznivé dôsledky spojené s nedodržaním týchto lehôt v ich pôvodnej dĺžke.
Ďalším očakávaným pozitívnym vplyvom bude zabezpečenie efektívnej komunikácie medzi Národnou bankou Slovenska a dohliadanými subjektami aj v prípade, že by okolnosti, z dôvodu ktorých bol vyhlásený výnimočný stav, núdzový stav či mimoriadna situácia bránili dohliadaným subjektom alebo poskytovateľom poštových služieb zabezpečiť doručovanie písomností v listinnej podobe.
Keďže nie je možné identifikovať presný počet dotknutých subjektov, vo vzťahu ku ktorým budú lehoty predĺžené, ako ani konkrétne oprávnenia a povinnosti, ktorých splnenia sa budú predĺžené lehoty týkať, nie je možné výšku týchto vplyvov súčasnosti kvantifikovať.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nevyžaduje si nepriame finančné náklady.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Opatrenia v oblasti dane z príjmov zahŕňajú:
▪Predĺženie lehoty na predloženie daňového priznania k dani z príjmov a zaplatenie dane z príjmu najneskôr do jedného mesiaca po skončení obdobia pandémie. Ak sa lehota na predloženie daňového priznania k dani z príjmov a zaplatenie dane z príjmu podľa návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 skončí pred uplynutím lehoty, ktorá daňovníkovi vyplýva zo zákona o dani z príjmov, uplatní sa táto neskoršia lehota ustanovená zákonom o dani z príjmov. Obdobne sa podľa zákona o niektorých opatreniach vo finančnej oblasti na zmiernenie vplyvu pandémie uplatní predĺženie lehoty aj na predloženie daňového priznania k dani z príjmov a zaplatenie dane z príjmu u daňovníka so stálou prevádzkarňou na území SR.
▪Podľa zákona o dani z príjmov si daňovník, ktorý má len tuzemské príjmy, môže podaním oznámenia o predĺžení lehoty na predloženie daňového priznania k dani z príjmov predĺžiť lehotu najviac o 3 mesiace a daňovník, ktorý má aj
príjmy zo zahraničia, najviac o 6 mesiacov. Ak takto predĺžená lehota na predloženie daňového priznania k dani z príjmov uplynie v období pandémie, daňovník má lehotu na predloženie daňového priznania k dani z príjmov a zaplatenie dane z príjmu automaticky predĺženú najneskôr do jedného mesiaca po skončení obdobia pandémie.
▪Daňovník v konkurze alebo v likvidácii, u ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie v období pandémie, môže 15 dní pred uplynutím tejto lehoty podať správcovi dane žiadosť o jej predĺženie najviac o 3 kalendárne mesiace. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane o predlžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov sa daňovník nemôže odvolať.
▪Predĺženie lehoty na predloženie oznámenia o zrazení a odvedení dane z príjmov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a odvedenie dane z príjmov správcovi dane najneskôr do jedného mesiaca po skončení obdobia pandémie.
▪Predĺženie lehoty na povinnosť zamestnávateľov vykonať ročné zúčtovanie a odviesť vypočítanú daň najneskôr do jedného mesiaca po skončení obdobia pandémie. Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
▪Predĺženie lehoty na predloženie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov najneskôr do 15. dňa druhého mesiaca po skončení obdobia pandémie.
▪Doplnenie možnosti pre každého prijímateľa podielu zaplatenej dane použiť príjmy získané z asignácie dane v roku 2018 na pomoc pri zmiernení negatívnych následkov pandémie aj bez uvedenia takejto činnosti v rámci predmetu ich činnosti.
▪Predĺženie lehoty na povinnosť zamestnávateľov podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a zaplatiť daň z príjmov najneskôr do druhého mesiaca po skončení obdobia pandémie.
▪Predĺženie lehoty pre zamestnávateľov na vyplatenie preplatku na dani z príjmov, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu na dieťa a daňového bonusu na zaplatené úroky zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania najneskôr pri zúčtovaní mzdy za druhý kalendárny mesiac po skončení obdobia pandémie.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
-
-
Nepriame finančné náklady
-
-
Administratívne náklady
-
-
Celkové náklady regulácie
-
-
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
MSP budú mať zjednodušený prístup k financovaniu (likvidite) počas nepriaznivého obdobia spôsobeného nákazou COVID – 19.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Nemá vplyv.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
k návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a) Primárne právo:
•čl. 3 ods. 1 písm. a), čl. 4 a 8, čl. 28 až 37, čl. 107, čl. 108, čl. 110 až 113, čl. 115, čl. 153, čl. 155 až 158, čl. 207, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,
•čl. 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii,
•čl. 21, 23, 30 a 31 Charty základných práv Európskej únie.
b) Sekundárne právo:
•smernica Rady 2009/132/ES z 19. októbra 2009, ktorou sa určuje rozsah platnosti článku 143 písm. b) a c) smernice 2006/112/ES vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na finálny dovoz určitého tovaru (kodifikované znenie) (Ú.v. L 292, 10.11.2009), gestor: MF SR,
•nariadenie Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 324, 10.12. 2009), gestor: MF SR,
•nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú.v. EÚ L 352, 24.12.2013) gestor: Protimonopolný úrad SR.
•nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014), v platnom znení, gestor: PÚ SR, MH SR, MPRV SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MŽP SR, MDVRR SR, MK SR.
c)Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice Rady 2009/132/ES bola stanovená do 30. 11. 2009.
b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
c)Smernica Rady 2009/132/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v plnom rozsahu.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne.
Dôvodová správa
Osobitná časť
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
K § 1
Predmetom zákona sú opatrenia, prijaté vo všetkých oblastiach, ktoré sú spravované Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Opatrenia sú zamerané na riešenie vzniknutej situácie, ktorá na území Slovenskej republiky nastala z dôvodu pandémie vyvolanej ochorením COVID-19, ktoré spôsobuje korona vírus SARS-CoV-2.
K § 2
Uplatňovanie stanovených opatrení je časovo vymedzené na to obdobie, ktoré začalo dňom vyhlásenia mimoriadnej situácie, teda od 12. marca 2020 (Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 k návrhu na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky) až do konca toho kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda Slovenskej republiky túto mimoriadnu situáciu odvolá. Zákon pre toto obdobie zavádza legislatívnu skratku „obdobie pandémie“.
Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné predvídať skončenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že pravdepodobne nebude možné ukončiť aplikáciu všetkých opatrení podľa tohto zákona po skončení tejto mimoriadnej situácie, navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky s ohľadom na aktuálny vývoj ekonomickej, sociálnej alebo zdravotnej situácie mohla ponechať v platnosti niektoré opatrenia podľa tohto zákona aj po nejaký čas po skončení mimoriadnej situácie.
DRUHÁ ČASŤ
OPATRENIA V DAŇOVEJ, COLNEJ A ÚČTOVNEJ OBLASTI
PRVÁ HLAVA
OPATRENIA V SPRÁVE DANÍ
K § 3
Daňový subjekt, ktorý nie je povinný komunikovať voči finančnej správe elektronickým prostriedkami (t. j. cez portál finančnej správy alebo cez ÚPVS) a zároveň nejde o také podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu (napr. daňové priznanie), môže počas pandémie, podať podanie aj iným elektronickým spôsobom, akým je napr. e-mail. Takéto podanie nie je potrebné doručiť do piatich dní aj v listinnej podobe. Finančná správa ho bude považovať za doručené aj bez tohto doplnenia. Najjednoduchším spôsobom takéhoto podania je, že daňový
subjekt svoje podanie vytlačí a podpíše a následne naskenuje alebo odfotí, a ako prílohu ho pošle finančnej správe prostredníctvom e-mailovej komunikácie.
V prípade, ak by malo takéto podanie nedostatky, správca dane, takým istým elektronickým prostriedkom ako použil daňový subjekt, t. j. tiež e-mailom, vyzve daňový subjekt na opravu alebo doplnenie tohto podania, s tým, že uvedie aj následok v zmysle daňového poriadku, ak dotknutý daňový subjekt tejto výzve nevyhovie. Pri tejto výzve sa postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9 daňového poriadku.
K § 4
Ak daňový subjekt počas obdobia nevykoná určitý úkon (napr. podanie odvolania, predloženie dokladov správcovi dane, atď.) v zákonom stanovenej alebo správcom dane požadovanej lehote, zo zákona sa mu odpustí zmeškanie tejto lehoty, za podmienky, že predmetný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo strany daňového subjektu teda nie je potrebná žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, ale je potrebné, aby v tejto náhradnej lehote vykonal predmetný úkon.
Napríklad, ak lehota na podanie odvolania daňovému subjektu uplynie počas obdobia pandémie, daňový subjekt môže toto odvolanie podať ešte do jedného kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po skončení obdobia pandémie.
Odpustenie zmeškania sa však nevzťahuje na úkony, ktorými sú podávanie daňových priznaní a platenie jednotlivých daní.
Takéto odpustenie zmeškania lehoty sa tiež nemôže aplikovať na také povinnosti, na ktoré neexistuje lehota na plnenie, napr. niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať. Ide o napr. o predbežné opatrenie alebo záložné právo podľa daňového poriadku.
K § 5
Ak by pošta počas obdobia pandémie zmenila alebo upravila svoje podmienky doručovania poštových zásielok, bude sa pri doručovaní písomností daňovým subjektom postupovať podľa týchto podmienok, pričom v súčasnosti pošta nedoručuje zásielky opätovne. Zároveň zákon zavádza fikciu doručenia, ktorá nastane v posledný deň lehoty, v ktorej bola zásielka uložená na pošte. O uložení písomnosti pošta vhodným spôsobom vyrozumie fyzickú alebo právnickú osobu (žltý papierik do poštovej schránky).
K § 6
Ak počas obdobia pandémie prebieha daňová kontrola, lehota na jej vykonanie sa počas obdobia pandémie preruší. Žiadosť o prerušení môže daňový subjekt podať aj prostredníctvom telefonického dohovoru so správcom dane, o čom spíše úradný záznam. To znamená že sa lehota na vykonanie daňovej kontroly prerušuje aj spätne, nakoľko obdobie pandémie začalo dňom vyhlásenia mimoriadnej situácie vládou Slovenskej republiky v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID 19, t. j. dňa 12. marca 2020 a trvá až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dôjde k odvolaniu mimoriadnej situácie. O tento čas sa zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly ex offo predlžuje.
Právne účinky úkonov, ktoré už boli vykonané od začiatku obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ide napr. o medzinárodné dožiadania, výpovede svedkov, vykonané miestne zisťovania a pod. Všetky tieto úkony zostávajú platné a nie je potrebné ich opätovne vykonať.
Pokiaľ by nastala situácia, že lehota na vykonanie daňovej kontroly už bola pred začatím obdobia pandémie prerušená z niektorého zo zákonných dôvodov, pričom prerušenie by malo skončiť v období pandémie, táto lehota zostáva naďalej prerušená, a to až do skončenia obdobia pandémie. Uvedené platí, aj keď počas obdobia pandémie už pominuli zákonné dôvody prerušenia. Napríklad, ak bolo počas pandémie vybavené medzinárodné dožiadanie, daňová kontrola ostáva naďalej prerušená, a to do skončenia obdobia pandémie.
Ak by daňová kontrola začala počas obdobia pandémie, lehota na jej vykonanie sa prerušuje dňom nasledujúcim po dni jej začatia, až do dňa skončenia obdobia epidémie.
Ak sa počas obdobia pandémie vykonáva daňová kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu, správca dane môže vydať čiastkový protokol, aby mohol byť v tejto ťažkej ekonomickej situácii daňovým subjektom vrátený nadmerný odpočet alebo jeho časť, o ktorej správca dane s určitosťou vie, že daňovému subjektu oprávnene patrí. Ak takýto čiastkový protokol správca dane vydá, lehota na vykonanie daňovej kontroly sa jeho vydaním ex lege preruší, a to do konca obdobia pandémie.
Ak správca dane potrebuje vykonávať napr. výsluchy svedkov, k tomu aby mohol priznať alebo neuznať nadmerný odpočet, ale počas obdobia pandémie nie sú takéto úkony možné, môže vydať čiastkový protokol aj na nulu, aby bola lehota na vykonanie daňovej kontroly prerušená. Pokiaľ správca dane čiastkový protokol nevydá, pokračuje v daňovej kontrole aj počas obdobia pandémie.
K § 7
Nadväzne na potrebu zmiernenia ekonomických dopadov na daňové subjekty v dôsledku šírenia korona vírusu sa upravuje, aby daňové subjekty, ktoré nezaplatia daň v období pandémie, alebo u nich nastali v období pandémie dôvody na zrušenie registrácie na dani z pridanej hodnoty, neboli zverejňované v zoznamoch vedených finančným riaditeľstvom.
Uvedeným ustanovením sa zabráni negatívnym účinkom, ktoré by mohli v dôsledku zverejnenia daňových subjektov v zoznamoch nastať, napr. by daňový subjekt nedostal dotáciu, úver a pod.
Zároveň sa v období pandémie nebude aktualizovať ani zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty vymazaných zo zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie.
K § 8
Navrhuje sa, aby sa počas obdobia pandémie prerušovalo akékoľvek daňové konanie (napr. vyrubovacie konanie). Žiadosť o prerušení môže daňový subjekt podať aj prostredníctvom telefonického dohovoru so správcom dane, o čom spíše úradný záznam. Môže ísť o konanie,
ktoré začalo pred obdobím pandémie, toto sa prerušuje po dobu trvania obdobia pandémie. Právne účinky všetkých úkonov, ktoré už boli vykonané počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Pokiaľ došlo k prerušeniu daňového konania ešte pred začatím obdobia pandémie, napr. z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, toto daňové konanie zostáva naďalej prerušené, a to až do skončenia obdobia pandémie, aj vtedy, ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa toto daňové konanie prerušilo.
Ak by daňové konanie začalo počas obdobia pandémie, lehota sa ex offo prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňového konania až do skončenia obdobia pandémie.
Výnimka z prerušenia daňového konania platí pre to daňové konanie, v ktorom sa rozhoduje o vrátení daňového preplatku alebo uplatnenom nároku, akým je napr. nadmerný odpočet. Takéto daňové konanie sa neprerušuje. Prerušiť takéto konanie môže orgán príslušný na daňové konanie len vtedy, keď by sa tohto daňového konania musela zúčastniť aj iná osoba, napr. svedok, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie dôležitá, avšak táto osoba so svojou účasťou z dôvodu pandémie nesúhlasí. Daňové konanie je v takomto prípade potrebné prerušiť rozhodnutím, pričom toto konanie sa preruší odo dňa uvedeného v rozhodnutí do konca obdobia pandémie.
Napríklad, ak začalo vyrubovacie konanie, po daňovej kontrole, ktorej výsledkom je opodstatnený nadmerný odpočet alebo jeho časť, toto konanie sa nepreruší, ak daňový subjekt nepredložil žiadne pripomienky, alebo ak je možné konanie ukončiť na základe listinných dôkazov. Ak by v uvedenom konaní bolo potrebné vypočutie svedka, a tento svedok by odmietol účasť na konaní v obave o svoje zdravie z dôvodu pandémie, správca dane toto konanie rozhodnutím preruší odo dňa uvedeného v rozhodnutí až do konca obdobia pandémie.
K § 9
Aby nedošlo prijatím všetkých opatrení v období pandémie k zániku práva vyrubiť daň, k premlčaniu práva na vymáhanie daňového nedoplatku a k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, ustanovuje sa, aby sa plynutie týchto lehôt prerušilo o obdobie pandémie.
K § 10
Navrhuje sa, aby sa dlžná suma dane, ktorej splatnosť uplynie počas obdobia pandémie, t. j. daňový nedoplatok podľa daňového poriadku, nebol počas obdobia pandémie považovaný za daňový nedoplatok, za podmienky, že túto dlžnú sumu dane daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
To znamená, že na daňový subjekt, ktorému síce daňový nedoplatok počas obdobia pandémie vznikol, pretože nemal ako daň zaplatiť, sa bude pozerať, ako keby tento daňový nedoplatok nemal, ak ho následne v náhradnej lehote zaplatí.
Ak však daňový subjekt túto daň nezaplatí ani v náhradnej lehote, bude sa znovu považovať za daňový nedoplatok, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto náhradnej lehoty na jeho zaplatenie.
Príklad:
Ak daňový subjekt neuhradí daň, ktorej splatnosť je 25.05.2020, táto daň sa nestáva daňovým nedoplatkom, ak ju daňový subjekt uhradí do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Napríklad, ak obdobie pandémie skončilo 30. 6. 2020, uvedenú daň má daňový subjekt uhradiť do 31. 7. 2020.
Ak daňový subjekt daň neuhradí ani do 31. 7. 2020, stáva sa táto daň dňom nasledujúcim po uplynutí tejto náhradnej lehoty na zaplatenie daňovým nedoplatkom, t. j. dňom 1. 8. 2020.
K § 11
Počas obdobia pandémie sa zo zákona odložia všetky začaté daňové exekúcie. Právne účinky tých úkonov, ktoré už boli počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona v daňovej exekúcii vykonané, zostávajú zachované. V daňových exekúciách sa bude pokračovať po skončení obdobia pandémie.
K § 12
Ustanovuje sa, aby daňové subjekty neboli sankcionované za porušenie povinnosti podať dodatočné daňové priznanie na dani z príjmov v ustanovenej lehote, ak táto lehota uplynula počas obdobia pandémie, a ak túto povinnosť splnia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
Ak dôjde k spáchaniu správneho deliktu, ktorým je uvedenie v dodatočnom daňovom priznaní na dani z príjmov podanom počas obdobia pandémie, resp. v náhradnej lehote stanovenej v odseku1 tohto ustanovenia, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní na dani z príjmov predstavuje zvýšenie dane z príjmov, pokuta za tento správny delikt podľa § 155 ods.1 písm. g) a ods. 2 daňového poriadku sa bude počítať len do dňa začatia obdobia pandémie
Príklad
Daňový subjekt počas obdobia pandémie – dňa 20. 3. 2020 zistil, že musí podať dodatočné daňové priznanie na daň z príjmov za zdaňovacie obdobie 2017, nakoľko jeho daň z príjmov mala byť vyššia. V zmysle daňového poriadku má dodatočné daňové priznanie podať do 20. 4. 2020. Podľa § 12 ods. 1 tohto zákona mu však bude odpustené zmeškanie lehoty, ak toto dodatočné daňové priznanie podá najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ale dostane za tento správny delikt pokutu, ktorá mu bude počítaná len do začatia obdobia pandémie. Za dní v období pandémie a za dni náhradnej lehoty na podanie dodatočného daňového priznania mu pokuta počítaná nebude.
Daňový subjekt nebude sankcionovaný úrokom z omeškania, ktorý sa vyrubuje podľa daňového poriadku, pokiaľ daňový subjekt dodatočne, t. j. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, zaplatí alebo odvedie v ustanovenej výške alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane