1
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Zavedenie pandemického ošetrovného a platenia nemocenského Sociálnou poisťovňou od 1. dňa v prípade karantény súvisiacej s Covid-19 pozitívny vplyv na hospodárenie domácností dotknutých osôb.
Pozitívne budú (priamo či nepriamo) ovplyvnené domácnosti, ktorých členmi sú:
b) zamestnanci, ktorých pracovné miesta môžu byť potenciálne zrušené alebo modifikované (napr. rozsahom alebo charakterom pracovného pomeru), alebo ktorých výška mzdy mohla byť potenciálne znížená vyhlásením mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v súvislosti s rozšírením pandémie COVID-19 na území SR, v dôsledku ktorých ich zamestnávateľ bol nútený pozastaviť alebo obmedziť svoju prevádzkovú činnosť.
b) samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nemôžu prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu (okrem SZČO kt. súbežne uzatvorený PP a PPV).
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Návrhom zákona budú pozitívne ovplyvnené osoby starajúce sa o deti, osoby umiestnené do karantény a izolácie z dôvodu Covid-19 a osoby starajúce sa o deti z dôvodu zatvorenia školských a predškolských zariadení. Celkový počet dotknutých osôb sa v roku 2020 odhaduje približne na úrovni cca 300 tis. osôb.
Odhadovaný počet zamestnancov, ktorí budú priamo alebo nepriamo dotknutí opatreniami na podporu udržania zamestnanosti je 265 133 (na základe dát spol. Trexima a prepočtov Inštitútu sociálnej politiky).
Priemerný počet SZČO predstavoval podľa dát Sociálnej poisťovne v III. kvartáli 2019 počet 198 713, z toho SZČO bez príjmov z inej ekonomickej činnosti tvorilo bolo spolu 181 398.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Návrh zákona nemá negatívny vplyv na hospodárenie domácností.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Návrhom zákona nevznikajú negatívne ovplyvnené skupiny obyvateľstva.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Nie je možné špecifikovať.
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina 1: Osoby starajúce sa o deti
2
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
V roku 2020 sa predpokladá pokračovanie vo vyplácaní ošetrovného po celú dobu zatvorenia predškolského alebo školského zariadenia z dôvodu Covid-19, čo umožní dotknutým osobám naďalej poberať priemernú výšku ošetrovného cca 15,8 eura na deň.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Návrh zákona nemá negatívny vplyv na uvedenú skupinu poberateľov.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Počet dotknutých poberateľov ošetrovného sa v roku 2020 odhaduje na úrovni cca 200 tis.
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
Ovplyvnená skupina 2: Osoby v karanténne z dôvodu Covid-19
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
V roku 2020 sa predpokladá vyplatenie nemocenského z dôvodu karantény v súvislosti s pandémiou Covid-19 v priemernej výške cca 19,7 eura na deň.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Návrh zákona nemá negatívny vplyv na uvedenú skupinu poberateľov.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Počet dotknutých poberateľov nemocenského sa v roku 2020 odhaduje na úrovni cca 100 tis.
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
Ovplyvnená skupina č. 3: Zamestnanci a SZČO dotknutí opatreniami
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Predmetná kvantifikácia závisí od miery kompenzácie, tzn. 1. aký percentuálny podiel priemernej mzdy bude vo forme kompenzácie vyplácaný zamestnávateľom oprávneným žiadať túto kompenzáciu a tiež 2. aký percentuálny podiel výšky odvodov z minimálneho vymeriavacieho základu (VZ), resp. aký percentuálny podiel z minimálnej celkovej ceny práce bude vyplácaný SZČO oprávneným žiadať o predmetný príspevok.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Bez vplyvu.
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
3
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám
k iným právam (napr. politickým).
Návrh môže mať nepriamy pozitívny vplyv na prístup občanov SR k vybraným tovarom alebo službám počas a tiež po ukončení mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu na území SR v súvislosti s rozšírením pandémie COVID-19. Predmetné opatrenia majú totiž za cieľ kompenzovať zvýšené náklady zamestnávateľov pri udržaní pracovného miesta a podporiť SZČO, ktoré nemôžu prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Počas obdobia kedy budú zamestnávatelia a SZČO uplatňovať svoj nárok na kompenzáciu a po jeho ukončení sa predpokladá ich neskorší návrat k pôvodnému rozsahu prevádzkovej činnosti, resp. alebo rozsahu podobnému stavu pred vyhlásením mimoriadnej situácie, resp. mimoriadneho stavu. Obmedzenie prevádzkovej činnosti väčšieho počtu zamestnávateľov a SZČO by mohlo totiž mať potenciálny negatívny vplyv nielen na zamestnanosť, ale aj na prístup občanov SR k tovarom či službám.
.
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Návrh nemá špecificky významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva.
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
4
Návrh zákona dodržiava povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie. Návrh zákona nemôže viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
eliminácia rodových stereotypov.
Návrh nemá odlišný vplyv na mužov a ženy a nevedie k zväčšovaniu rodovej nerovnosti.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
5
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Návrh priamo neuľahčuje vznik nových pracovných miest, avšak uľahčuje udržanie, resp. nezrušenie už existujúcich.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Opatrenia tohto návrhu nevedú k zániku pracovných miest, ale usilujú sa o čo možno maximálne zníženie počtu zrušených pracovných miest v súvislosti s obmedzením resp. prerušením prevádzkovej činnosti zamestnávateľov počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vyhlásených na území SR.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Žiadny, resp. marginálny vplyv.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Bez vplyvu.
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Návrh nemá vplyv na špecifické skupiny profesií, zamestnancov alebo živnostníkov.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
Návrh nemá vplyv na špecifické vekové skupiny zamestnancov.