Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).
Návrh môže mať nepriamy pozitívny vplyv na prístup občanov SR k vybraným tovarom alebo službám počas a tiež po ukončení mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu na území SR v súvislosti s rozšírením pandémie COVID-19. Predmetné opatrenia majú totiž za cieľ kompenzovať zvýšené náklady zamestnávateľov pri udržaní pracovného miesta a podporiť SZČO, ktoré nemôžu prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Počas obdobia kedy budú zamestnávatelia a SZČO uplatňovať svoj nárok na kompenzáciu a po jeho ukončení sa predpokladá ich neskorší návrat k pôvodnému rozsahu prevádzkovej činnosti, resp. alebo rozsahu podobnému stavu pred vyhlásením mimoriadnej situácie, resp. mimoriadneho stavu. Obmedzenie prevádzkovej činnosti väčšieho počtu zamestnávateľov a SZČO by mohlo totiž mať potenciálny negatívny vplyv nielen na zamestnanosť, ale aj na prístup občanov SR k tovarom či službám.
.