ÚVOD

Európska únia (EÚ) predstavovala pre Slovensko aj v roku 2019 základný politický, ekonomický, sociálny a kultúrny priestor a hodnotové ukotvenie. Priestor slobody, bezpečnosti, prosperity a spoločné pravidlá, ktoré v sebe EÚ zahŕňa, zostávajú konštantnými výhodami členstva v EÚ. Rok 2019 bol pre Európsku úniu mimoriadne dôležitý z pohľadu inštitucionálnych záležitostí. Konali sa voľby do Európskeho parlamentu (EP), sformovalo sa nové vedenie európskych inštitúcií ako aj nové zloženie Európskeho parlamentu a Európskej komisie (EK). Týmto sa začal nový 5 ročný inštitucionálny cyklus EÚ.

Dôležitým posolstvom pre budúcnosť európskeho projektu bol nárast volebnej účasti vo voľbách do EP o viac ako 20 %, čím sa zvrátil negatívny trend poklesu z minulých volieb a je dôkazom vyššieho záujmu voličov v členských štátoch o vývoj v EÚ. Výsledkom volieb je však istá politická fragmentácia, keď dve tradične najsilnejšie politické frakcie ľudovcov a socialistov oslabili. Naopak posilnila politická frakcia Zelených, čo je dôkazom zvýšeného záujmu občanov EÚ o otázky ekológie a boja s klimatickými zmenami. Voľby priniesli aj zmeny na vedúcich postoch európskych inštitúcií. Novým predsedom Európskej rady (ER) sa stal Charles Michel (BE) a predsedníčkou novej EK sa stala Ursula von der Leyen (DE), reprezentujúca víťaznú stranu európskych volieb – ľudovcov. Jedným z podpredsedov Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad sa stal nominant Slovenska Maroš Šefčovič. Predsedom Európskeho parlamentu sa opäť stal zástupca Talianska, David-Maria Sassoli. Za predsedníčku Európskej centrálnej banky bola zvolená Christine Lagarde (FR). Vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa stal Josep Borrell (ES).

V súvislosti so začiatkom nového inštitucionálneho cyklu, predsedovia vlád a hlavy štátov na zasadnutí Európskej rady v júni 2019 schválili Strategickú agendu na roky 2019-2024, ktorá definuje nástroje a základné priority rozvoja EÚ v oblasti interných a externých politík EÚ. V snahe priniesť kredibilné riešenia pre budúcnosť, Európska únia zameria svoje úsilie v nadchádzajúcom období na 4 hlavné priority: ochrana občanov a slobôd; rozvoj silnej a zdravej hospodárskej základne; budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, spravodlivej a sociálnej Európy; podpora európskych záujmov a hodnôt na globálnej scéne.

Tieto politiky boli implementované do politického programu predsedníčky EK Ursuly von der Leyen a sú rozpracované do konkrétnych návrhov v rámci legislatívneho a pracovného programu EK na rok 2020, ktorý tvorí prílohu tohto materiálu.

Pre Slovensko vzhľadom na exportný charakter ekonomiky a jej previazanosť s európskym hospodárstvom naďalej ostáva jednou z priorít dobudovanie jednotného trhu, odstraňovanie bariér a plné využitie jeho potenciálu, nakoľko ide o jeden z najvýznamnejších úspechov európskej integrácie. Rovnako v roku 2019 Slovenská republika (SR) podporovala prehlbovanie a posilňovanie Hospodárskej a menovej únie a v jej rámci aj vytváranie nástrojov, ktorými sa budú eliminovať dopady budúcich možných ekonomických kríz. V roku 2019 sa téma zmeny klímy dostala do centra politickej pozornosti. Slovensko sa na Európskej rade v júni 2019 prihlásilo k ambicióznemu cieľu dosiahnutia klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. SR v rámci rokovaní o návrhu Viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 dlhodobo podporuje ambiciózny, rovnovážny a flexibilný rozpočet EÚ so zachovaním primeranej úrovne

zdrojov na tradičné politiky, ako sú politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika, ako aj na nové priority, k akým patrí problematika klimatických zmien, migrácia, obrana a bezpečnosť.

Prioritou Slovenska zostáva aj naďalej politika rozširovania. V roku 2019 sa napriek pozitívnej hodnotiacej správe Európskej komisie nepodarilo dosiahnuť konsenzus na úrovni Rady a prijať rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. Ďalšou príležitosťou na vyslanie pozitívneho signálu a zachovanie kredibility EÚ voči krajinám západného Balkánu bude marcová Európska rada ako aj samit v Záhrebe. Predpokladom úspechu je skorá dohoda na novej metodológii prístupových rokovaní, ktorú zverejnila EK začiatkom februára 2020.

Udalosti v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (UK), ako aj vzťahy UK s EÚ a jej členskými krajinami boli v roku 2019 determinované najmä komplikovaným priebehom rokovaní o brexite. Z pohľadu Slovenskej republiky je podstatné, že sa podarilo udržať jednotu EÚ v rokovaniach, schváliť a ratifikovať Dohodu o vystúpení, ktorá v plnej miere garantuje práva občanov SR žijúcich na území UK. Týmto bola zavŕšená prvá fáza celého procesu a UK 31. januára 2020 formálne vystúpilo z EÚ. Počas prechodného obdobia, stanoveného do 31. decembra 2020, budú prebiehať rokovania medzi EÚ a UK o novom partnerstve.

Je v záujme Slovenska, aby nová Európska komisia začala v roku 2020 implementovať pozitívnu, aktívnu a globálne angažovanú európsku politiku. Bude dôležité, aby boli budúce politiky EÚ podporené ambicióznym rozpočtom, vyvážene financujúcim tradičné aj nové politiky EÚ.

Pracovný program Európskej komisie na rok 2020

Dňa 29. januára 2020 Európska komisia zverejnila svoj pracovný program na rok 2020. V predstavenom dokumente, dominujú nelegislatívne iniciatívy, čo signalizuje zámer v prvom roku mandátu novej komisie strategicky definovať smerovanie jednotlivých politík. EK program formuje s ambíciou viesť tranzíciu smerom k „spravodlivej, klimaticky neutrálnej a digitálnej“ Európe. Tento motív, ktorý nazýva „twin transition“ tvorí horizontálnu líniu programu vo všetkých oblastiach.

Predstavené opatrenia EK sa budú zameriavať na napĺňanie šiestich hlavných cieľov: ktoré kopírujú politický program predsedníčky EK Ursuly von der Leyen: 1. Európska zelená dohoda, 2. Európa pripravená na digitálny vek, 3. Hospodárstvo v prospech pre ľudí, 4. Silnejšia Európa vo svete, 5. Podpora európskeho spôsobu života, 6. Nový impulz pre európsku demokraciu a delí sa na 4 kategórie iniciatív - nové legislatívne návrhy, návrhy na revíziu, návrhy na stiahnutie, prioritné otvorené návrhy.

V predloženom materiáli s podtitulom Ambicióznejšia Únia, EK stanovuje na tento rok 34 nových legislatívnych politík, 126 prioritných návrhov, ktoré sú už v štádiu schvaľovania, 34 návrhov, ktoré plánuje zrušiť a 44 návrhov, ktorých cieľom je zjednodušenie regulačného rámca.

1.VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI

Strategická agenda a inštitucionálne otázky

Rok 2019 bol posledným legislatívnym rokom Európskej komisie (EK) pod vedením Jeana Claudea Junckera a súčasne politicky prechodným rokom smerom k novému 5 ročnému obdobiu, ktoré začalo voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019. Jedným z podpredsedov Európskej komisie sa stal nominant Slovenska Maroš Šefčovič, ktorý bude zodpovedať za portfólio medzi-inštitucionálnych vzťahov a strategického výhľadu. Práve toto portfólio reflektuje potrebu vniesť do európskych politík lepšie vnímanie globálnych megatrendov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia scenáre budúcnosti. Aj z tohto dôvodu vítame, že agenda strategického výhľadu bude mať v novej EK vôbec po prvýkrát politické krytie.

Súčasťou procesu inštitucionálnej tranzície bolo prijatie Strategickej agendy na roky 2019-2024, ktorá tvorí základný rámec politických priorít a nástrojov na nasledujúcich päť rokov. Agenda predstavuje základné východiská Rady EÚ pri ďalšom legislatívnom plánovaní. Slovenské záujmy a ciele sa v Strategickej agende odrazili v akceptovateľnej miere. Slovensko pri formovaní Strategickej agendy kládlo dôraz na prekonávanie sociálnych a ekonomických rozdielov medzi európskymi krajinami i vo vnútri spoločnosti, budovanie infraštruktúry, zavádzanie a podporu nových technológií, výskumu a vývoja, ako aj na otázky vnútornej a vonkajšej bezpečnosti a boja proti klimatickým zmenám. Preto hlavným záujmom SR je, aby sa ciele Agendy čo najefektívnejšie realizovali v praxi a pozitívne vnímame, že sa jednotlivé elementy strategickej agendy odzrkadlili aj v programe novej EK, ktorá v rámci svojich priorít kladie dôraz na ekologické a hospodárske otázky, výzvy digitalizácie, ochranu európskeho spôsobu života, posilnenie európskej demokracie a postavenia Európy vo svete.

Brexit

Počas roka 2019 pokračovali rokovania o vystúpení UK z EÚ, keďže už v januári 2019 britský parlament po prvý raz neschválil dohodu o vystúpení v pomere 202 hlasov za a 432 hlasov proti. Dňa 14. marca prišlo k schváleniu návrhu uznesenia, podľa ktorého vláda UK žiadala o odloženie účinnosti čl. 50, pričom v prípade schválenia dohody do 20.3. by šlo o krátke technické predĺženie. Brexit bol na základe dohody z 22. marca medzi EÚ a UK odložený z 29. marca s tým, že boli podmienečne stanovené dva nové termíny posunu v závislosti od hlasovania o dohode v UK parlamente. V prípade schválenia dohody UK parlamentom by sa termín predlžil do 22.mája 2019. V prípade neschválenia dohody by sa termín predĺžil do 12. apríla s tým, že UK malo zadefinovať ďalší postup. Dňa 10.apríla bolo na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady (Článok 50) so súhlasom UK prijaté rozhodnutie o predĺžení členstva v EÚ až do 31. októbra 2019. Dňa 24. júla bola T. Mayová v kresle premiéra vymenená za B. Johnsona. Následne boli otvorené neformálne rokovania o úpravách s Írskom protokole, ktoré 17. októbra boli spoločne EÚ a UK na politickej úrovni odsúhlasené ako prijateľné pre obe strany. Mierne pozmenená Dohoda, bola postúpená do schvaľovacieho procesu do britského parlamentu. Následne sa konali viaceré hlasovania o procedurálnych návrhoch vlády napr. na realizáciu skráteného legislatívneho konania s cieľom, aby UK mohlo opustiť EÚ k 31. októbra 2019, ktoré však neboli neúspešné. Premiér bol tak následne podľa tzv. Benn Act nútený požiadať EÚ o trojmesačné technické predĺženie za účelom dokončenia formálnych procedúr. Dňa 29. októbra Európska rada jednomyseľne predĺžila členstvo UK v EÚ do 31. januára 2020.

Tento vývoj v britskom parlament, viedol k rozhodnutiu a presadeniu vlády usporiadať predčasné voľby, a to 12. decembra 2019. Konzervatívna strana sa stala jednoznačným víťazom parlamentných volieb. Konzervatívna strana získala 365 kresiel, čo bol zisk 47 kresiel oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu. To otvorilo cestu konečnému schváleniu predloženej Dohody o vystúpení v Dolnej komore, dňa 20. decembra 2019.

Následne boli realizované ratifikačné procedúry na strane EÚ, vrátane súhlasu Európskeho parlamentu.

Dňa 31 januára 2020 Spojeného kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska formálne vystúpilo z Európskej únie. Vystúpenie sa uskutočnilo riadeným spôsobom na základe Dohody o vystúpení, ktorá je právnym rámcom a definuje vysporiadanie doterajších záväzkov. Od 1. februára 2020 začalo plynúť prechodné obdobie, ktoré potrvá do 31. decembra 2020. V uvedenom období sa vo vzťahu k občanom a podnikateľom nič zásadné nemení, zároveň poskytuje priestor pripraviť sa na zmenu, ktorá nastane od 1. januára 2021, kedy sa na Spojené kráľovstvo prestanú vzťahovať pravidlá colnej únie a voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu a európska legislatíva.

Počas prechodného obdobia je hlavným vyjednávač Európskej komisie Michel Barnier v mene EÚ rokovať o novej asociačnej dohode EÚ so Spojeným kráľovstvom.

Rozširovanie

Hlavnou témou roka 2019 v agende rozširovania bola otázka otvorenia prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. Európska komisia vo svojich tradičných hodnotiacich správach (tzv. rozširovacom balíčku; máj 2019) znova skonštatovala splnenie požadovaných kritérií a odporučila otvorenie prístupových rokovaní s oboma krajinami. Odporúčaním sa následne na všetkých úrovniach zaoberala Rada EÚ, vrátane ministerskej Rady pre všeobecné záležitosti a Európskej rady v júni a októbri. Napriek opakovaným diskusiám ministrov a lídrov členských štátov sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus a prijať rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní.

Naopak, ukázala sa nevyhnutnosť diskusie o budúcnosti politiky rozširovania a (predovšetkým z iniciatívy Francúzska) úpravy procedúr prístupových rokovaní. Tá sa pretavila do žiadosti členských štátov, aby Európska komisia v januári 2020 predstavila návrh zmien parametrov

prístupových rokovaní. SR nemá, rovnako ako ďalší podporovatelia rozširovania o krajiny západného Balkánu, záujem na tvorbe úplne nových procedúr a zasadzuje sa za výlučne také zmeny, ktoré povedú k zvýšeniu jej efektivity a posilneniu implementácie nevyhnutných reforiem v regióne.

Tá sa pretavila do žiadosti členských štátov, aby Európska komisia v januári 2020 predstavila prvý návrh zmien v politike rozširovania. SR nemá, rovnako ako ďalší podporovatelia rozširovania o krajiny západného Balkánu, záujem na tvorbe úplne nových procedúr a zasadzuje sa za výlučne také zmeny, ktoré povedú k zvýšeniu jej efektivity a posilneniu implementácie nevyhnutných reforiem v regióne.

Prístupový proces Turecka do EÚ bol aj v r. 2019 de facto zmrazený a spoluprácu narušili spory s EÚ ohľadne ťažby uhľovodíkov vo východnom Stredomorí, vo výlučnej ekonomickej zóne Cypru, či jednostranná vojenská operácia TR v severnej Sýrii. Úspešne však pokračovala

implementácia migračnej dohody z marca 2016 a to i napriek príležitostnej rétorike tureckých predstaviteľov o možnosti jej vypovedania.

Dá sa očakávať, že v roku 2020 budú agende rozširovania dominovať tri hlavné témy, ktorým bude SR venovať zvýšenú pozornosť a ktoré majú potenciál významne ovplyvniť vzťahy EÚ-západný Balkán nielen v najbližších mesiacoch, ale i v dlhodobom horizonte.

Pokračovať budú rokovania o úprave procedúr politiky rozširovania EÚ. Z pohľadu SR je od začiatku dôležité, aby súčasťou reformy boli tri body: potvrdenie európskej perspektívy regiónu a členstva v EÚ ako konečného cieľa prístupového procesu; jednoznačnosť podmienok pokroku v procese a ich hodnotenia; a obnovenie dôveryhodnosti politiky rozširovania tak vo vzťahu k občanom EÚ, ako i západného Balkánu. SR jednoznačne odmieta podmieňovanie otvorenia prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom reformou politiky rozširovania, či dokonca reformou EÚ ako takej.

Osobitne v súvislosti s opakovaným odporúčaním Európskej komisie SR naďalej podporuje urýchlené otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. SR je presvedčená, že takéto rozhodnutie bude mať pozitívny vplyv na politický vývoj aj v ostatných krajinách regiónu.

V dňoch 7. mája 2020 sa v Záhrebe uskutoční summit EÚ-západný Balkán, ktorý bude dôležitý, v neposlednom rade, z pohľadu potvrdenia európskej perspektívy regiónu (najmä pri nateraz chýbajúcom konsenze ohľadom otvorenia prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom) a celkovo z hľadiska strategickej komunikácie voči regiónu a jeho občanom.

Popri politickej podpore sa bude SR i naďalej snažiť krajinám západného Balkánu aktívne pomáhať v napĺňaní ich eurointegračných ambícií formou zdieľania vlastných skúseností z transformačného obdobia. Jeho cieľom je prispieť k napredovaniu v ich prístupovom procese do EÚ, pričom prioritami sú oblasti verejných financií, verejnej správy, digitalizácie a inovácií, kde môže SR ponúknuť najvýraznejšiu pridanú hodnotu. Vlajkovou loďou slovenskej transformačnej pomoci ostáva projekt Národného konventu o EÚ v Severnom Macedónsku, ktorého realizácia vstúpila v r. 2019 do druhej fázy.

Vo vzťahu k Turecku bude SR naďalej zdôrazňovať potrebu zachovania zmysluplného dialógu a usilovať sa o udržiavanie a rozvoj kontaktov v pozitívnych agendách, vrátane oblasti migrácie, ekonomickej diplomacie a transatlantickej bezpečnosti.

Politika súdržnosti

Investície, štrukturálne reformy, hospodársky rast a zamestnanosť predstavujú jednu z hlavných výziev súčasnosti tak na národnej, ako aj na európskej úrovni. SR je od svojho vstupu do EÚ prijímateľom značného objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ. Takmer 80 % všetkých verejných investícií v SR je financovaných z rozpočtu EÚ prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

V roku 2019 sa SR stala významným a rešpektovaným účastníkom celoeurópskej diskusie o budúcej podobe tejto významnej politiky EÚ, vrátane diskusií o zjednodušovaní mechanizmu implementácie fondov EÚ.

Príprava Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027 (PD SR)

V roku 2019 bol zahájený proces prípravy návrhu PD SR na základe procesu identifikácie investičných priorít SR na roky 2021 – 2027, a to prostredníctvom práce partnerských platforiem, vypracovaním návrhu konceptu územnej podpory 2021 – 2027 ako aj začatím technických rokovaní Centrálneho koordinačného orgánu (CKO), ÚPVII so zástupcami Európskej komisie (EK) .

V rámci procesu identifikácie investičných priorít SR pre politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027 bol uskutočnený online dotazníkový prieskum, v rámci ktorého bolo oslovených 326 sociálno-ekonomických partnerov (apríl 2019). V roku 2019 rovnako prebehli konzultácie a pracovné stretnutia so zástupcami relevantných rezortov – celkovo bolo uskutočnených viac ako 70 pracovných stretnutí a vypracovalo sa 239 návrhových listov, prostredníctvom ktorých boli identifikované jednotlivé investičné potreby (v mesiacoch máj 2019 až august 2019). Taktiež sa začal analytický hierarchický proces – prioritizácia investičných potrieb (september 2019) a bol predstavený materiál „Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027“ (október 2019).

V roku 2019 pokračovala vnútroštátna diskusia k budúcemu nastaveniu mechanizmu implementácie politiky súdržnosti EÚ na úrovni SR na obdobie 2021 - 2027 so širokým spektrom sociálno-ekonomických partnerov SR, a to v rámci práce rôznych partnerských platforiem (Rada vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027, Pracovná komisia PPVII pre prípravu Partnerskej dohody a programov SR na programové obdobie 2021 – 2027, Pracovná skupina Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020+).

Koordinácia plnenia základných podmienok pre možnosť čerpania zdrojov EÚ na roky

2021 – 2027

Bol vypracovaný materiál „Spôsob uplatnenia základných podmienok pri príprave implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach SR“, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 324/2019 z 3. 7. 2019. Odpočet plnenia sa uskutočňuje v trojmesačných intervaloch, pričom prvé spracovanie odpočtu plnenia pre EK bolo spracované k 30. 9. 2019. V priebehu novembra až decembra 2019 sa uskutočnili videokonferencie so zástupcami EK, a to s cieľom prekovania stavu a ďalšieho postupu pri plnení základných podmienok v gescii relevantných ministerstiev.

Pracovná skupina Rady pre štrukturálne opatrenia (SMWP) a Výbor stálych predstaviteľov

(Coreper II)

Na úrovni pracovnej skupiny Rady pre štrukturálne opatrenia (SMWP) počas rumunského predsedníctva v Rade EÚ (I. polrok 2019) prebiehala diskusia k novým návrhom legislatívneho balíka EK pre politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027. Počas fínskeho predsedníctva v Rade EÚ (II. polrok 2019) pokračovala diskusia k legislatíve EÚ, ako aj trialógy s Európskym parlamentom (EP), ktoré budú pokračovať aj počas chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ (I. polrok 2020). Na zasadnutiach Výboru stálych predstaviteľov (Coreper II) boli predbežne schválené kompromisné návrhy textov nariadení EÚ za oblasť politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, ako výsledok procesu trialógov s EP.

Implementácia európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v programovom

období 2014 – 2020

Z hľadiska implementácie EŠIF sa na národnej úrovni uskutočnilo niekoľko technických rokovaní zástupcov CKO so zástupcami EK. Hlavnou agendou týchto rokovaní bola spoločná diskusia k aktuálnym otvoreným otázkam týkajúcich sa procesu implementácie programov SR pre EŠIF na obdobie 2014 – 2020. V dňoch 16. – 17. 10. 2019 sa uskutočnilo 5. rokovanie Národného monitorovacieho výboru pre EŠIF na programové obdobie 2014 – 2020 za účasti všetkých relevantných zástupcov sociálno-ekonomických partnerov na národnej úrovni, ako aj EK. Dňa 4. 12. 2019 sa uskutočnilo Spoločné výročné hodnotiace stretnutie s EK.

Očakávané aktivity v roku 2020

Začiatkom roku 2020 sa očakáva vykonanie revízie Partnerskej dohody SR na roky 2014 – 2020 v nadväznosti na schválené zmeny operačných programov v roku 2019, a to v zmysle tzv. nariadenia Omnibus.

Ďalej bude pokračovať príprava návrhu Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027 (PD SR) s cieľom finalizácie investičných priorít SR na roky 2021 – 2027, ako aj spracovávanie podkladov k ostatným prvkom PD SR. Zároveň sa začne proces posudzovania vplyvov na životné prostredie PD SR, ako hlavného strategického dokumentu, podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V priebehu roka 2020 budú taktiež pokračovať technické rokovania CKO so zástupcami EK k príprave PD SR.

SR očakáva včasné uzavretie dohody k Viacročnému finančnému rámcu na roky 2021 – 2027 (VFR) a pokračovanie efektívneho trialógu s Európskym parlamentom počas chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ (I. polrok 2020) a nemeckého predsedníctva v Rade EÚ (II. polrok 2020). Koncom roku 2020 sa očakáva schválenie PD SR a operačných programov vládou SR a následné predloženie týchto dokumentov na oficiálne schválenie EK. Zároveň sa zo strany EÚ očakáva prijatie VFR a viacerých dôležitých legislatívnych návrhov EÚ v oblasti politiky súdržnosti na programové obdobie 2021 – 2027. Naďalej budú uskutočňované videokonferencie so zástupcami EK, s cieľom prerokovať stav a ďalší postup pri plnení základných podmienok pre úspešný proces implementácie politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027 v podmienkach SR, ktoré sú v gescii relevantných orgánov štátnej správy.

Viacročný finančný rámec

Rok 2019 v oblasti rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR) bol intenzívny. I napriek ambícii mnohých, rokovania neboli ukončené, no dosiahol sa pokrok vo viacerých oblastiach. Rumunsko už na začiatku svojho predsedníctva otvorilo otázku zvyšovania flexibility v rámci budúceho VFR, financovania boja proti zmene klímy a nelegálnej migrácii, ako aj tradičných politík – politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pri tradičných politikách EÚ zostávala najmenej jednotná, keďže ide o politiky s národnými obálkami, kde nárast obálky pre akýkoľvek členský štát znamená buď pokles národnej alokácie iného členského štátu alebo nárast alokácie celej politiky. Aprílové ministerské stretnutie vyslalo pozitívny signál pre rozvoj vidieka, kedy cca 16 členských štátov (vrátane SR) spoločne odmietlo škrty navrhované zo strany EK v jej návrhu z 2. mája 2018. Fínske predsedníctvo sa v lete zhostilo úlohy mediátora medzi členskými krajinami veľmi aktívne. Na základe analýzy komplexných dotazníkov a na základe bilaterálnych konzultácií s jednotlivými členskými štátmi, FI PRES

pripravilo v závere svojho predsedníctva revidovaný návrh rokovacieho rámca (súboru politicky citlivých otázok, ktoré budú predmetom rokovaní lídrov). FI PRES návrh si vyslúžil kritiku zo strany čistých prispievateľov i čistých príjemcov. V návrhu síce reagovalo na žiadosť kritickej masy štátov o navýšenie prostriedkov na rozvoj vidieka (navrhli jej zvýšenie o 10 mld. eur v porovnaní s návrhom Európskej komisie), no v oblasti politiky súdržnosti navrhli jej ďalšie redukciu. Pozitívom bol návrh na úplné zrušenie rabatov a rozpočtových korekcií od roku 2021.

Slovensko bolo v roku 2019 aktívne nielen počas štandardných technických či ministerských zasadnutí, ale iniciatívne prichádzalo s vlastnými návrhmi, či už v oblasti efektívnejšej alokácie prostriedkov na rozvoj vidieka alebo zdôvodnenia prečo rozpočtové korekcie a rabaty už neplnia svoju pôvodnú úlohu (znížiť bremeno krajinám, ktoré znášajú neprimeranú rozpočtovú záťaž vzhľadom na stav ich národného hospodárstva), ale naopak prispievajú k väčšej nespravodlivosti a nerovnomernému zdieľaniu rozpočtového bremena na úkor menej rozvinutých krajín. Túto argumentáciu si okrem Slovenska osvojilo ďalších 17 členských štátov, ktoré spoločne publikovali i tzv. Non-paper. Okrem spomínaných aktivít sa Slovensko aktívne zúčastňovalo na stretnutiach krajín V4 či Skupiny priateľov politiky súdržnosti, ktoré vyvrcholili v novembri 2019 samitom lídrov, z ktorého vzišla spoločná deklarácia 17 krajín k politike súdržnosti.

Právny štát

Konania podľa čl. 7 Zmluvy o EÚ voči Poľsku a Maďarsku pokračovali aj v roku 2019. Zatiaľ čo konanie voči Poľsku iniciovala Európska komisia, v prípade Maďarska bol proces spustený zo strany Európskeho parlamentu. Ďalší rozdiel spočíva aj v predmete samotného konania. Kým obavy z nedodržiavania právneho štátu v Poľsku sa sústreďujú výlučne na justičnú reformu, v Maďarsku sa dotýkajú širšieho spektra oblastí. K hlasovaniu podľa čl. 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ však neprišlo, v oboch prípadoch sa preto očakáva uskutočnenie ďalších kôl diskusií na Rade pre všeobecné záležitosti.

Na zlepšenie presadzovania princípov právneho štátu sa v súčasnosti formuje viacero iniciatív. Prvou z nich je návrh medzivládneho mechanizmu, ktorý by spočíval v periodickom hodnotení stavu právneho štátu medzi členskými krajinami navzájom, potrebu intenzívnejšej diskusie v otázke posilnenia prevencie a ochrany právneho štátu však rovnako vníma aj Európska komisia, ktorá avizovala svoj zámer zaviesť nástroj nazvaný Cyklus preskúmania právneho štátu, výsledkom ktorého bude komplexná správa o situácii právneho štátu v Únii. Diskusia o ďalšom posilňovaní právneho štátu v EÚ bude pokračovať aj v roku 2020.

Harmonizácia práva - 2019

Jednou z podmienok, aby občania a podniky mohli naplno benefitovať z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, je okrem iného aj harmonizácia právneho poriadku Slovenskej republiky s európskou legislatívou, jeho euro konformný výklad a náležitá aplikácia. Množstvo agendy Európskej únie je totiž uvádzaných do života prostredníctvom právnych aktov.

Slovenská republika sa v duchu zásady lojálnej spolupráce, ktorá je zakotvená v primárnej legislatíve Európskej únie, zaviazala (1)prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zakladajúcich zmlúv alebo z aktov inštitúcii Európskej únie a zároveň (2)neprijať nijaké opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Európskej únie.

Z tohto pohľadu je slovenský právny poriadok (a každý právny predpis) absolútne – v celom rozsahu ovplyvnený členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a záväzkami z toho plynúcimi. Okrem právne záväzných aktov Európskej únie sú limitujúcimi faktormi pre slovenský právny poriadok aj všeobecné zásady a princípy práva Európskej únie a judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

Čo sa týka právnych aktov Európskej únie, ktoré majú zásadný vplyv na náš právny poriadok, bolo v roku 2019 publikovaných v Úradnom vestníku Európskej únie približne 70 smerníc, 850 nariadení a 1300 rozhodnutí.

Napriek zdanlivo nízkemu počtu smerníc Európskej únie, je potrebné ich transpozícii venovať náležitú pozornosť. Nesprávna alebo neúplná transpozícia smernice predstavuje priame porušenie povinností členského štátu EÚ podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní EÚ, v dôsledku čoho môže Európska komisia iniciovať proti členským štátom konanie pre porušenie povinností. To môže vyústiť až do podania žaloby na Súdnom dvore Európskej únie. Počet smerníc, s ktorých prebratím bola Slovenská republika v roku 2019 v omeškaní varioval; ku koncu novembra 2019 bol transpozičný deficit na úrovni 3 smerníc.

Neformálne riešenie problémov súvisiacich s nesprávnou transpozíciou alebo aplikáciou právne záväzných aktov Európskej únie, či všeobecných zásad a princípov práva Európskej únie, prebieha medzi členskými štátmi a Európskou komisiou aj na úrovni systému EU Pilot a siete SOLVIT. Vďaka fungovaniu týchto platforiem sa podarilo identifikovať a iniciovať korekcie nesúladnej vnútroštátnej legislatívy vo viacerých prípadoch.

Strategická komunikácia

Strategickú komunikáciu v SR determinovali v roku 2019 zásadné medzníky ako bol rozvoj spolupráce členských štátov a inštitúcií v boji proti dezinformáciam ako aj voľby do Európskeho parlamentu. Cieľom bolo v roku 2019 projekty na podporu členstva SR v EÚ, podporu účasti SR v posilnenej spolupráci ČŠ EÚ, podporu zmysluplného prehlbovania a rozširovania európskej integrácie, zvyšovania informovanosti a podpory verejnosti pre kľúčové politiky EÚ. Rovnako boli realizované spoločné nástroje strategickej komunikácie a boja proti dezinformáciám s cieľom oslabovania naratívov proti EÚ (vrátane naratívov zameraných voči konkrétnym ČŠ EÚ).

V marci 2019 EEAS spustila v zmysle II. piliera Akčného plánu EÚ proti dezinformáciám do prevádzky (s výrazným omeškaním) Systém rýchlej reakcie (Rapid Alert System - RAS). Národné kontaktné body v členských štátoch a predstavitelia EEAS v Systéme zdieľajú dáta o monitorovaní dezinformačných kampaní súvisiacich s európskymi, ale aj národnými voľbami či referendami. Spustenie systému viedlo k zmapovaniu kapacít strategickej komunikácie v jednotlivých členských štátov. Zdieľanie informácií o postupoch jednotlivých kontaktných národných bodov a o ich reakciách na dezinformačné kampane je neoceniteľným prínosom Systému rýchlej reakcie.

SR sa zapojilo do činnosti Hybridnej skupiny EÚ boja proti hybridným hrozbám a začalo plniť ciele II. piliera Akčného plánu EÚ, akt. 5, sústredené na spoluprácu s krajinami v susedstve EÚ – vo Východnom partnerstve.

V rámci Balíka opatrení na zabezpečenie slobodných a spravodlivých volieb (Package of measures securing free and fair European elections) vznikla v januári 2019 pracovná skupina

European cooperation network for elections (ECNE). ECNE má za úlohu pracovať na zefektívňovaní spolupráce medzu inštitúciami EÚ navzájom, medzi členskými štátmi a EÚ inštitúciami a tiež medzi ČŠ. Oblasťami, ktorým sa skupina pre ochranu integrity volieb venuje je zvýšená ochrana osobných údajov, kybernetická bezpečnosť a transparentnosť v politických kampaniach vedených v online priestore.

Štatistika

V novembri 2019 bolo prijaté nariadenie o európskych podnikových štatistikách, ktorého cieľom je zabezpečiť harmonizáciu konceptov podnikových štatistík. SR sa bude naďalej aktívne zapájať do prípravy vykonávacích predpisov v jednotlivých štatistických doménach. V štatistike poľnohospodárstva boli vykonané prípravné práce na zabezpečenie realizácie poľnohospodárskeho cenzu v roku 2020 v súlade s nariadením o integrovaných štatistikách fariem.

V nadväznosti na schválenie rámcového nariadenia pre sociálne štatistiky SR pripomienkovala vykonávacie nariadenia, ktorých implementácia sa začne v budúcom kalendárnom roku. V systéme produkcie sociálnych štatistík to znamená pripraviť zber a spracovanie údajov tak, aby SR splnila požiadavky na harmonizáciu výberových zisťovaní EÚ. SR pokračuje v príprave realizácie sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021, ktoré bude integrovaným sčítaním a jeho koncept je založený na integrácii administratívnych zdrojov údajov a údajov od obyvateľov. Nový dizajn sčítania v podmienkach SR obsahuje viacero modernizačných prvkov, napr. výlučne elektronické sčítanie, použitie administratívnych zdrojov údajov a hodnotenie ich kvality, zníženie administratívnej záťaže obyvateľov pri sčítaní domov a bytov, zohľadnenie digitálneho vylúčenia obyvateľov zriadením kontaktných miest a pomoci sčítacích asistentov.

Európsky štatistický program na roky 2021 – 2027 je po prvýkrát schvaľovaný v rámci návrhu nariadenia o Programe pre jednotný trh. SR vo všeobecnosti podporovala návrh štatistickej časti EŠP, intenzívnejšie rokovania sa predpokladajú pokiaľ ide o zavedenie nových štatistík o praní špinavých peňazí, Európskeho akčného obranného plánu a boja proti financovaniu terorizmu, ktoré požaduje EP.

Medzinárodné zmluvy

V roku 2019 nadobudli platnosť tri zmiešané zmluvy, a to:

•Dohoda medzi členskými štátmi Európskej únie o postavení vojenského a civilného personálu vyslaného do inštitúcií Európskej únie, veliteľstiev a síl, ktoré môžu byť k dispozícii Európskej únii v kontexte príprav a plnenia úloh uvedených v článku 17 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, aj v rámci cvičení, ako aj vojenského a civilného personálu členských štátov, ktorý je Európskej únii k dispozícii s cieľom pôsobiť v tomto kontexte (EU SOFA) - Dohoda, ku ktorej Slovenská republika pristúpila prostredníctvom zmluvy o pristúpení k EÚ, nadobudla platnosť 1. apríla 2019;

•Dohoda o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej, podpísaná 17. decembra 2009 v Bruseli, nadobudla platnosť 16. mája 2019;

•Dohoda o založení Medzinárodnej nadácie EÚ – LAC (Latin America Caribbean), podpísaná 25. 10. 2016, nadobudla platnosť 17. mája 2019.

V roku 2019 bola podpísaná:

•Dohoda o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej v mene Únie, 30. 6. 2019 v Hanoji.

Konania o porušení zmlúv

K 31. decembru 2019 viedla EK voči SR vedených 48 konaní o porušení zmluvy podľa článku

258, 0 konaní podľa článku 260 Zmluvy o fungovaní EÚ. Z celkového počtu bolo 30 konaní

v štádiu vydaného formálneho oznámenia, 16 konaní v štádiu vydaného odôvodneného stanoviska a v 2 prípadoch bolo vydané doplňujúce odôvodnené stanovisko.

Z celkového počtu 48 konaní bolo 17 konaní vedených z dôvodu nesplnenia povinností transpozície smerníc, 11 konaní pre nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva EÚ, 9 konaní z dôvodu nesprávnej transpozície smerníc a 11 konaní bolo vedených z iných dôvodov.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy bolo k 31. decembru 2018 proti SR vedených 52 konaní, došlo k miernemu poklesu počtu konaní. SR patrí dlhodobo k štátom s nižším počtom konaní o porušení zmluvy v zmysle článku 258 a 260 Zmluvy o fungovaní EÚ.

2.VONKAJŠIE ZÁLEŽITOSTI

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Základným rámcom angažovanosti EÚ v medzinárodnom prostredí zostáva Globálna stratégia EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku z roku 2016. V roku 2019 bola prezentovaná každoročná správa o jej implementácii, ktorá obsahuje hodnotenie v jednotlivých prioritách a návrhy ďalších aktivít. Správa konštatovala rastúce geo-politické a geo-ekonomické súťaženie vo svete a zdôraznila potrebu jednoty a súdržnosti EÚ ako základného predpokladu pre formovanie medzinárodného prostredia; presadzovanie multilateralizmu prostredníctvom podpory regionálnych zoskupení; posilňovanie odolnosti, bezpečnosti a stability v okolitých regiónoch s využitím integrovaného prístupu EÚ. Správa tiež navrhovala strategickejší, autonómnejší prístup EÚ pri ochrane svojich záujmov a hodnôt.

V roku 2019 po voľbách do Európskeho parlamentu spolu s novou EK sa menoval aj nový vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorým sa stal Josep Borrell (ES)

Turecko je kandidátskou krajinou EÚ a dôležitým partnerom vo viacerých oblastiach, vrátane migrácie. Vzájomné vzťahy EÚ-Turecko boli v roku 2019 poznačené unilaterálnymi aktivitami Ankary v regióne. Rada EÚ prijala závery, v ktorých odsúdila vojenské aktivity Turecka v severovýchodnej Sýrii a členské štáty sa zaviazali k silným národným pozíciám pri exporte zbraní v zmysle aktuálne platného právneho rámca1. V reakcii na vrtné aktivity Turecka vo východnom Stredomorí prijala Rada závery, ktoré vyjadrujú plnú solidaritu s Cyprom a podporujú jeho suverenity a jeho suverénne práva v súlade s medzinárodným právom, pričom vytvárajú rámec pre reštriktívne opatrenia EÚ voči Turecku. Vzhľadom k významu partnerstva

1 Neznamená to vytvorenie sankčného režimu EÚ voči Turecku, rozhodnutie zostáva v národnej kompetencii, pričom členské štáty budú svoje národné pozície koordinovať.

s Tureckom i v kontexte s uvedenými krokmi Ankary v ostatnom období, sa v roku 2020 očakáva strategická diskusia k vzťahom EÚ s Ankarou.

V roku 2019 sme si pripomenuli 10 rokov Východného partnerstva, počas ktorých sa podarilo výrazne posilniť politickú aj ekonomickú spoluprácu EÚ so 6 východnými partnermi EÚ (AM, AZ, BY, GE, MD a UA). Počas roka sa uskutočnilo viacero pracovných aj slávnostných stretnutí na vysokej úrovni, vrátane spoločného ministerského zasadnutia krajín V4 a Východného partnerstva, kde sa hodnotili dosiahnuté výsledky a smerovanie tejto politiky. Úspechy partnerstva sú Vo všeobecnosti bol ocenený pokrok partnerských štátov v ich reformnom úsilí; najmä v oblastiach reformy súdnictva, boja s korupciou a nezávislosti médií je však potrebné intenzívnejšie úsilie. Na prípravu nových cieľov a priorít Východného partnerstva, ktoré budú prijaté na samite Východného partnerstva v júni 2020, sa počas roka konala štruktúrovaná diskusia, do ktorej sa zapojili členské a partnerské štáty ako aj akademická a občianska obec a taktiež jednotlivci.

EÚ aj v roku 2019 pokračovala v podpore reforiem a v presadzovaní politiky podpory suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Pozícia EÚ ohľadom neuznania nelegálnej anexie Krymu zostáva konzistentná. Reštriktívne opatrenia EÚ voči Ruskej federácii kvôli absencii pokroku v implementácii Minských dohôd boli aj v roku 2019 predĺžené. Rusko ostáva strategickou výzvou EÚ, pričom 5 riadiacich princípov politiky EÚ voči Rusku z roku 2016 sa nezmenilo. EÚ v roku 2019 prijala novú stratégiu pre Strednú Áziu.

V roku 2019 EÚ venovala zvýšenú pozornosť Číne, vzťahy s ktorou boli predmetom diskusií na viacerých úrovniach. Čína je dôležitým partnerom EÚ v úsilí podporovať mier a stabilitu vo svete, otvorený medzinárodný systém založený na pravidlách a zlepšovanie globálneho riadenia. Napriek dlhodobým trecím plochám sa prístup EÚ k Číne zakladá na pozitívnej agende s dôrazom na reciprocitu. Peking tak v súčasnosti pre EÚ predstavuje spolupracujúceho partnera vo viacerých bilaterálnych/medzinárodných otázkach (euro-ázijská prepojenosť, rokovania o investičnej dohode, Irán, KĽDR, klimatická problematika), ale aj oponenta/konkurenta (Juhočínske more, Afrika).

Dňa 9.4.2019 sa v Bruseli konal samit EÚ-Čína. Hlavnou témou boli obchodné otázky, kde EÚ zdôraznila potrebu vyváženejších vzájomných vzťahov. V roku 2020 sa budú konať dva samity EÚ-Čína – pravidelné stretnutie v marci 2020, ako aj mimoriadny samit pod patronátom nemeckého predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roku 2020.

Záujmom EÚ je mierové vyriešenie konfliktu v Sýrii, realizácia sýrskeho politického procesu pod záštitou OSN a rešpektovanie demokratických princípov a ľudských práv. EÚ konzistentne vyjadruje podporu UNSE G. Pedersenovi. Pozícia EÚ ohľadom post-konfliktnej rekonštrukcie zostáva nezmenená a je naviazaná na podmienku demokratickej politickej tranzície. EÚ v marci 2019 zorganizovala v spolupráci s OSN tzv. 3. Bruselskú konferenciu pre Sýriu a región, ktorá bola hlavným donorským podujatím pre Sýriu v uplynulom roku. Počas konferencie boli oznámené finančné príspevky takmer vo výške 7 mld. USD na rok 2019 a 2,4 mld. USD po roku 2019, čo je najvyšší sľúbený finančný príspevok počas troch ročníkov Bruselskej konferencie. Komisia a členské štáty EÚ spoločne prispeli 6,75 mld. EUR na roky 2019-2020. Prostriedky sú cielené na riešenie pretrvávajúcich humanitárnych výziev a podporu partnerov v regióne, ktorí sú hostiteľmi sýrskych utečencov (Libanon, Jordánsko, Turecko, Irak a Egypt).

EÚ aj v roku 2019 pozorne sledovala vývoj vo Venezuele, zdôrazňujúc podporu politickému procesu a mierovému riešeniu konfliktu. V súvislosti s humanitárnou a utečeneckou krízou v krajine sa v dňoch 28.-29.10. sa v Bruseli konala Medzinárodná konferencia o solidarite s venezuelskou utečeneckou a migračnou krízou, na ktorej bola ocenená solidarita krajín v regióne a účastníci potvrdili, že budú pokračovať v ochrane a pomoci venezuelským utečencom a migrantom, ako v aj v podpore hostiteľských krajín.

Bezpečnostnú situáciu v Líbyi počas uplynulého roku možno charakterizovať ako napätú. Za účelom deeskalácie bola zo strany EÚ v závere roku 2019 pozornosť sústredená na prípravu Berlínskej konferencie s cieľom vytvorenia podmienok pre zastavenie bojov, dodržiavanie zbrojného embarga, či budovania dôvery v mierový proces.

V ostatnom období bola pozornosť taktiež sústredená aj na región Sahelu, keďže situácia v Saheli má vplyv aj na EÚ. V EÚ panuje zhoda na potrebe komplexného, synergického prístupu, ktorý musí zároveň zohľadňovať špecifiká jednotlivých krajín.

EÚ považuje jadrovú dohodu E3+3 s Iránom (JCPOA) za kľúčovú pre regionálnu bezpečnosť i pre globálny režim nešírenia jadrových zbraní. Postupné odpútavanie sa Iránu od záväzkov vyplývajúcich z dohody v reakcii na silnejúci tlak obnovených US sankcií, nabral v roku 2019 znepokojujúcu dynamiku. EÚ počas roka intenzívne pracovala v prospech udržania JCPOA a podporovala aktivity krajín E3 (Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo). Vzhľadom na aktivity a vplyv Iránu v regióne a jeho stúpajúcu asertivitu je dôležité pokračovať v dialógu aj nad rámec JCPOA.

Afrika bude v nasledujúcom roku v centre záujmu novej Komisie. V roku 2020 sa bude konať samit na úrovni hláv štátov v Európe, ktorému bude predchádzať stretnutie ministrov zahraničných vecí v marci 2020. EÚ pripravuje novú komplexnú stratégiu pre Afriku.

V otázke rozšírenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach SZBP neprišlo v roku 2019 k zásadnému vývoju. Vzhľadom k tomu, že tému označilo nové vedenie EÚ inštitúcií i nemecké predsedníctvo v Rade EÚ (2020) za prioritné, možno očakávať návrat diskusií napriek tomu, že veľký počet členských štátov sa k návrhu stavia rezervovane až odmietavo.

Spoločná bezpečnostná a obranná politika SBOP

Rok 2019 sa niesol v znamení ďalšieho posilňovania európskej obrannej spolupráce a ďalšej integrácie EÚ v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP), ktorá je súčasťou SZBP. Oblasť obrany je tak už od roku 2016 jednou z oblastí, v ktorých aktuálne najrýchlejšie napreduje európska integrácia. SR podporuje hlbšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ, ako aj intenzívnejšie budovanie a posilňovanie európskych obranných kapacít a spôsobilostí.

V uplynulom roku EÚ prechádzala komplikovaným obdobím, počas ktorého musela okrem vnútorných výziev (zostavenie novej Komisie po voľbách a brexit) čeliť aj tým vonkajším (narastajúce napätie v oblasti Sahelu a s tým spojená humanitárna kríza a pokračujúce krízy v Líbyi, Iráne a Iraku). Pre SR budú rozhodujúcimi faktormi v rámci SBOP strategická revízia Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ v oblasti obrany (PESCO), ako aj revízie misií a operácií

EÚ. SR bude aktívne pristupovať k plneniu záväzkov PESCO a pokračovať v účasti v medzinárodnom krízovom manažmente EÚ, vrátane civilného krízového manažmentu.

Základným kameňom obrannej spolupráce EÚ sa od svojho vzniku v decembri 2017 stáva PESCO. Zúčastneným ČŠ EÚ sa v roku 2019 takmer podarilo dokončiť úvodný legislatívny rámec PESCO. Počet právnych aktov EÚ týkajúcich sa PESCO je aktuálne 8 (5 rozhodnutí Rady a 3 odporúčania Rady), pričom v roku 2020 sa očakáva schválenie ďalších 3 právnych aktov týkajúcich sa účasti tretích štátov v projektoch PESCO a strategickej revízie PESCO, ktorá bude prebiehať počas roka 2020 a určí ďalšie smerovanie PESCO.

Celkový počet projektov PESCO sa v roku 2019 zvýšil na 47. SR ostáva členom 6 projektov PESCO týkajúcich sa rozvoja obranných spôsobilostí (delostrelectvo, obrnené bojové vozidlo, skúšobné priestory), podpory pre operácie a misie EÚ (logistické centrá, európske zdravotnícke velenie) a zlepšenia vojenskej mobility. Okrem toho je SR pozorovateľom 2 projektov PESCO týkajúcich sa zlepšenia spôsobilosti pre elektronické vedenie vojny a služby dozoru v chemickej, biologickej, rádiologickej a nukleárnej oblasti. SR taktiež naďalej koordinuje projekt nepriamej palebnej podpory (Euro Artillery) týkajúci sa rozvoja spoločnej európskej platformy pre delostrelectvo, ktorý v roku 2017 navrhla spolu s Talianskou republikou a do ktorého počas roka 2018 vstúpilo aj Maďarsko, pričom v ňom počas roka 2019 naďalej figurovalo ďalších 7 pozorovateľov (Bulharská republika, Česká republika, Francúzska republika, Helénska republika, Poľská republika, Slovinská republika a Španielske kráľovstvo).

Pokiaľ ide o záväzky PESCO, SR aj v roku 2019 prijímala kroky s cieľom postupne ich plniť. Vyvrcholením tejto snahy bola aktualizácia a prijatie nového Národného plánu vykonávania účasti SR v PESCO vládou SR v decembri 2019, ktorý bol predložený zúčastneným ČŠ EÚ v PESCO a Sekretariátu PESCO v stanovenom termíne v januári 2020. Záväzky PESCO sa týkajú rôznych oblastí a majú presah na viaceré novšie obranné iniciatívy, ktoré na úrovni EÚ vznikli v posledných rokoch, a ktorých vznik SR podporuje, resp. sa aktívne sa zúčastňuje ich úvodnej fázy – Koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD), Európsky mierový nástroj (EPF), Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) a nadväzujúci Európsky obranný fond (EDF). V súvislosti s novými obrannými iniciatívami sa SR bude ďalej aktívne zúčastňovať procesu finalizácie Viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027, ktorého súčasťou by prvýkrát mali byť aj nástroje a politiky z oblasti obrany.

Keďže obranná spolupráca EÚ v poslednom období rýchlo napreduje, SR počas roka 2019 opakovane zdôrazňovala na pôde EÚ dôležitosť súladu (koherencie) medzi iniciatívami EÚ. SR ďalej pripomínala, že každý ČŠ EÚ má len jeden súbor síl (tzv. single set of forces), teda jedny ozbrojené sily, ktorých kapacity môže ponúknuť na plnenie svojich záväzkov v rámci rôznych medzinárodných zoskupení, aliancií a organizácií, ktorých je členom, teda EÚ, NATO, OSN, OBSE alebo V4. Z rovnakého dôvodu SR kládla dôraz na pokračovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, ktorá pomôže európskym štátom vyhnúť sa možným duplicitám v oblasti obrany. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že obranné spôsobilosti, ktoré členské štáty EÚ vrátane SR nadobudnú v rámci PESCO a EÚ, ostávajú v národnom vlastníctve, a teda je možné využiť ich nielen v medzinárodnom krízovom manažmente EÚ, ale napríklad aj OSN a NATO.

Pozitívny pokrok nastal v niektorých oblastiach spolupráce medzi EÚ a NATO. Zintenzívnil sa politický dialóg, dosiahnutý bol pokrok v oblasti vojenskej mobility, čelenia hybridným hrozbám, kybernetickej bezpečnosti a obrany, budovania vojenských spôsobilostí členských

štátov a v podpore posilňovania kapacít partnerských štátov. Pozitívne je vnímaný takisto pokrok v paralelných a koordinovaných cvičeniach, ktoré sú jednou z kľúčových oblastí praktickej spolupráce. SR sa v roku 2019 zamerala na plnenie prvých záväzkov v rámci vojenskej mobility, ktoré deklarovala na úrovni EÚ a NATO, konkrétne určenie národného kontaktného bodu pre vojenskú mobilitu, schválenie národného plánu na vykonávanie vojenskej mobility alebo precvičovanie vojenskej mobility v rámci vybraných cvičení na území SR. Do budúcna je potrebné zaistiť koherenciu výstupov z procesov obranného plánovania.

Naďalej pokračuje spolupráca krajín EÚ v rámci „Civilného kompaktu“ v ktorom sa posilňujú a rozvíjajú civilné kapacity SBOP. ČŠ sa v jeho rámci zaväzujú poskytnúť zvýšené príspevky do civilných misií formou personálu, vybavenia, výcviku, finančnej podpory, či iným spôsobom. Prvá pravidelná hodnotiaca konferencia sa uskutočnila 14. novembra 2019, na ktorej sa dohodli ďalšie kroky smerom k napĺňaniu cieľov v spolupráci členských štátov a inštitúcií EÚ. Slovenská republika na konferencii predstavila základný rámec svojho národného implementačného plánu, ktorým je posilnenie schopností vysielať sekondovaných expertov do misií a zároveň rozšírenie geografického pokrytia. Medzi hlavné ambície pre rok 2020 patria potreba rozvíjať a poskytovať civilné spôsobilosti, zlepšovať riadenie ľudských zdrojov, zvyšovať efektivitu a schopnosť rýchlej reakcie, užšia spolupráca medzi civilnými aktérmi SBOP, útvarmi Komisie, a ďalšími relevantnými nástrojmi, ako aj synergia s vojenskými misiami.

Pokiaľ ide o samotné operácie a misie EÚ, SR sa v roku 2019 naďalej zúčastňovala vojenskej operácie EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine v počte 42 profesionálnych vojakov (PrV) a pozorovateľskej misie EUMM Georgia v Gruzínskej republike v počte 1 PrV. SR na úrovni EÚ deklarovala, že v prípade schválenia mandátu NR SR bude môcť realizovať nový personálny príspevok do výcvikovej misie EUTM Mali v Malijskej republike v počte do 5 PrV a výcvikovej misie EUTM RCA v Stredoafrickej republike v počte do 2 PrV. SR je zároveň pripravená v prípade predĺženia mandátu operácie EUNAVFOR MED Sophia v Stredozemnom mori na úrovni EÚ a opätovného nasadenia jej plavidiel zvážiť obnovenie svojho príspevku 10 príslušníkov Vojenskej polície, ktorí v operácii prvýkrát pôsobili na lodi Spolkovej republiky Nemecko v rokoch 2017 a 2018. V súvislosti s operáciami a misiami EÚ sa v roku 2019 naďalej viedla diskusia medzi ČŠ EÚ ohľadom financovania ich spoločných nákladov (aktuálne realizovaného prostredníctvom mechanizmu Athena), ktorá sa niesla aj v znamení návrhu na zriadenie Európskeho mierového nástroja (EPF).

Pokiaľ ide o ďalšie celoeurópske témy obrannej spolupráce EÚ, SR sa v roku 2019 zúčastnila simulovaného cvičenia na politickej úrovni, ktorého súčasťou boli hybridné hrozby. SR ďalej spolupracovala s ČŠ EÚ na zlepšovaní kybernetickej obrany. Na úrovni EÚ boli v roku 2019 výraznejšie prediskutované aj nové témy s presahom na oblasť obrany, menovite klimatická zmena a umelá inteligencia a nové technológie. Intenzívne diskusie sa viedli aj k téme strategickej autonómie EÚ a možností využitia čl. 42.7 ZEÚ o vzájomnej obrane.

SR v roku 2020 očakáva vyriešenie dopadov odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z EÚ na obrannú spoluprácu EÚ. SR sa v roku 2019 zaujímala najmä o otázku zmeny pomeru financovania spoločne financovaných aktivít a orgánov EÚ v oblasti SBOP, najmä mechanizmu Athena, Európskej obrannej agentúry (EDA) a Satelitného strediska EÚ (SatCen). V nasledujúcom období bude dôležité tak pre EÚ, ako aj pre samotné členstvo SR v EÚ, presadzovať spoločný prístup pri riešení konfliktov s dôrazom na európske hodnoty

a dodržiavanie princípov medzinárodného práva. Úspešnosť našich spoločných aktivít bude však závisieť aj od pripravovaného Viacročného finančného rámca, ktorý počíta s navyšovaním rozpočtu na vonkajšie aktivity EÚ.

Rozvojová spolupráca

EÚ a jej členské štáty v roku 2019 naďalej upevňovali svoje postavenie vedúceho svetového poskytovateľa pomoci. Údaje OECD ukazujú, že oficiálna rozvojová pomoc, ktorú poskytla EÚ a jej členské štáty za rok 2018, je vo výške 74,4 miliárd EUR. Údaje za rok 2019 neboli v čase prípravy správy dostupné.

SR sa v roku 2019 aktívne podieľala na formovaní a realizácii rozvojovej politiky EÚ. Dôraz bol kladený na boj proti chudobe, dosiahnutie udržateľného rozvoja, dodržiavanie ľudských práv, princípov demokracie a právneho štátu s osobitným dôrazom na krajiny Afriky a európskeho susedstva. Pokračovali aktivity zamerané na implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (SDGs) v externom prostredí EÚ vrátane jeho financovania, najmä v súvislosti s prípravou nového viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2021-2027. Kľúčovým elementom sú prebiehajúce rokovania, tzv. trialógy, medzi Radou EÚ, Európskym parlamentom a Európskou komisiou o návrhu nariadenia Rady EÚ a Európskeho parlamentu na zriadenie finančného nástroja pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI). Osobitná pozornosť bola aj v roku 2019 naďalej venovaná budúcnosti partnerstva EÚ s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP) v rámci procesu „post-Cotonou“. Medzi tematické priority naďalej patrila migrácia, Externý investičný plán, prepojenie humanitárnej a rozvojovej intervencie, rodová rovnosť, budovanie odolnosti, digitalizácia v rozvoji a väčší dôraz na lepšie zapojenie ČŠ do implementácie vonkajšej činnosti EÚ, čo je zhrnuté pod konceptom inkluzívnosti. V tomto smere bol počas roku 2019 spustený proces hodnotenia Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), aby sa mohla zapojiť do rozvojových aktivít EÚ a zároveň priamo manažovať finančné prostriedky EÚ cez tzv. delegovanú spoluprácu. Oprávnenie realizovať delegovanú spoluprácu EÚ získala SAMRS v januári 2020

SR sa naďalej aktívne zapájala do diskusií o návrhu nariadenia NDICI, pri ktorom kontinuálne vyjadrovala svoje výhrady a pochybnosti k zlučovaniu Nástroja pre susedskú politiku (ENI) a mimorozpočtového Európskeho rozvojového fondu (EDF). Dôvodom sú politické špecifiká a lepšie ukotvenie európskej susedskej politiky ako hlavnej zahranično-politickej priority EÚ. Výsledkom tohto úsilia bolo dosiahnutie zavedenia týchto dvoch elementov do negociačného boxu VFR, ktorý je ponechaný na rozhodnutie politických lídrov EÚ. Týmto bude SR môcť lepšie obhájiť svoje národné a zahranično-politické záujmy v kontexte ďalších rokovaní budúceho rozpočtu EÚ na roky 2021-2027. SR obhajovala tieto záujmy aj na politickej úrovni napríklad na rozvojovom segmente Rady EÚ pre zahraničné veci.

Rok 2019 spustil aj proces revízie vonkajšej finančnej architektúry EÚ pre rozvoj, kde Rada EÚ poverila skupinu Wise Persons Group s vypracovaním politických odporúčaní. Cieľom procesu je lepšie nasmerovať rozvojové financovanie EÚ tam, kde je to najviac potrebné a zároveň umožniť lepšiu mobilizáciu súkromných investícií pre rozvoj prostredníctvom európskych rozvojových finančných inštitúcií, ako napr. EIB alebo EBRD.

Kľúčovým momentom v procese nastavenia budúcich vzťahov medzi krajinami ACP a EÚ v rámci procesu „post-Cotonou“ bolo prijatie prechodných opatrení Dohody z Cotonou, čím

sa predlžuje jej platnosť do konca roka 2020 (od 1. marca 2020, kedy mala jej platnosť oficiálne vypršať). Prijatie prechodných opatrení bolo nevyhnutné z dôvodu predĺženia negociácií novej dohody. Proces vyjednávaní textu novej Dohody post-Cotonou sa počas roku 2019 zintenzívnil. EÚ a ACP strany boli schopné dosiahnuť dohodu na niektorých zásadných častiach textu. SR presadila v texte svoje záujmy v oblasti vlastníctva pôdy a dostupného bývania. Otvorená však zostáva oblasť venujúca sa migrácii a mobilite, kde SR spoločne s partnerskými krajinami intenzívne presadzuje svoje záujmy (najmä potrebu potvrdenia medzinárodnoprávnej povinnosti readmitovať, t. j. prijať späť svojich štátnych príslušníkov nachádzajúcich sa nezákonne na území iného štátu). Nastavenie vzťahov s krajinami afrického kontinentu rovnako zostáva nateraz otvorené. Naopak definovanie vzťahov s krajinami Tichomoria a Karibiku sa blíži k svojej finalizácii. V roku 2020 tak bude v rámci rozvojovej spolupráce aj naďalej dominovať téma nastavenia partnerstva EÚ s ACP s cieľom jeho finalizácie. Účelom rokovaní je prispieť k posilnenému a plnohodnotnému partnerstvu, ktoré bude prehĺbením spolupráce v politickej, ekonomickej a rozvojovej oblasti. Zásadným momentom prvej polovice roka 2020 bude príprava tzv. nego boxu (posledných otvorených častí dohody, na ktorých je problematické dosiahnuť spoločnú dohodu negociačných strán). V roku 2019 zároveň pokračoval proces revízie vzťahov EÚ so zámorskými teritóriami členských štátov a Grónskom. Jeho finalizácia úzko súvisí s dosiahnutím dohody na novom finančnom rámci EU.

Vo vzťahu k Afrike bola naďalej zdôrazňovaná o. i. aj otázka dofinancovania Núdzového fondu EÚ pre Afriku (EUTF Afrika). SR v súlade s jej prioritou riešenia prvotných príčin migrácie v krajinách pôvodu a tranzitu pozorne sledovala vývoj implementácie projektu integrovaného riadenia hraníc v Líbyi, ktorý manažuje Ministerstvo vnútra a Ministerstvo obrany Talianska, a ktorý je spolufinancovaný krajinami V4. Celková výška príspevku V4 je 35 mil. EUR, každý zo štátov V4 prispel rovným dielom. „Počas predsedníctva SR vo V4 v roku 2019 bol ohlásený spoločný príspevok krajín V4 a Nemecka na projekt pomoci Maroku pri riadení migrácie. Jeho cieľom je prispieť k zníženiu migračných tokov v oblasti a bojovať proti príčinám ilegálnej migrácie. Projekt sa bude implementovať v rokoch 2021 – 2022 s finančnými prostriedkami v objeme 30 miliónov EUR.“ Ide o druhú intervenciu Vyšehradskej skupiny vo fonde EUTF Afrika po spoločnej iniciatíve v Keni, ktorú manažuje SAMRS. Európska únia kládla veľký dôraz na napredovanie africko-európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné príležitosti, ktorej cieľom je strategicky využiť všetky dostupné nástroje EÚ na podporu rozvoja afrického kontinentu v súlade s cieľmi Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Európskym konsenzom o rozvoji a Agendou 2063 Africkej únie. SR sa aktívne zapojila aj do spoločného programovania EÚ v oblasti stabilizácie a posilňovania miestnych komunít, ako aj prevencie neregulárnej/nútenej migrácie. V roku 2019 prispelo Slovensko sumou 625 000 eur do programu AgriFi v Keni zameraného na podporu produktívnosti, adaptácie a integrácie malých poľnohospodárov na trh práce. Celkovo prispeje SlovakAid na realizáciu tohto programu v období 2018 – 2022 sumou 2,5 mil. eur. Rozvojová spolupráca rovnako ako mobilizovanie súkromných investícií pomocou Externého investičného plánu budú kľúčovými elementmi tejto novej aliancie. Nová Európska komisia, ktorá nastúpila v novembri 2019 pod vedením Ursuly von der Leyen, si stanovila za prioritu vypracovanie novej komplexnej stratégie EÚ pre Afriku budujúc na tejto africko-európskej aliancii.

SR pokračovala aj v roku 2019 v poskytovaní finančných príspevkov do Nástroja EÚ pre utečencov v Turecku (FRIT). SR uhradila poslednú šiestu splátku prvej tranže FRIT 1 vo výške vyše 450 000 EUR, čím celková suma vyplatená SR v rámci prvej tranže FRIT 1 v rokoch 2016 - 2019 dosiahla približne 10,5 mil. EUR. SR tiež previedlo prvé dve splátky druhej tranže FRIT 2, každú vo výške 620 807 EUR. V roku 2020 budú nasledovať ďalšie dve splátky do FRIT 2, každá vo výške približne 807 000 EUR.

Vzhľadom na to, že čoraz viac ľudí čelí humanitárnym krízam na celom svete, EÚ prijala na rok 2019 svoj najvyšší počiatočný ročný rozpočet na humanitárnu pomoc, a to vo výške 1,6 miliardy EUR, pričom 10 % bolo určených na vzdelávanie v núdzových situáciách. Najväčšia časť rozpočtu bola použitá na krízu v Sýrii, na sýrskych utečencov v susedných krajinách a mimoriadne kritickú situáciu v Jemene. V Afrike EÚ podporovala ľudí postihnutých krízou v južnom Sudáne, Stredoafrickej republike a povodí Čadského jazera. Pomoc smerovala aj do Konžskej demokratickej republiky a do regiónov, ktoré čelia potravinovým a výživovým krízam, ako je napríklad Sahel. V Latinskej Amerike EÚ pomáhala najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva postihnutým krízou vo Venezuele a zdĺhavým konfliktom v Kolumbii. V Európe sa humanitárne úsilie EÚ zameralo na ľudí postihnutých konfliktom na Ukrajine. Pozornosť bola venovaná aj rastúcim účinkom zmeny klímy a pripravenosti zraniteľných komunít v krajinách náchylných na katastrofy. Pochopenie väzieb medzi diplomatickými, rozvojovými a humanitárnymi činnosťami na jednej strane a hnacími silami konfliktov a mieru na strane druhej je nevyhnutným predpokladom k predchádzaniu napätia. V tomto smere je možné teda hovoriť o rozšírenom prepojení, tzv. humanitarian-development-peace nexus, ktorý zostane naďalej jedným z hlavných prvkov zamerania humanitárnej pomoci.

Rok 2019 bol prvým hodnotiacim rokom pokroku implementácie cieľov SDGs na medzinárodnom poli OSN, kde EÚ predstavila svoju správu politickým predstaviteľom krajín OSN v rámci Politického fóra na vysokej úrovni (HLPF)v New Yorku. SR participovala na procese prípravy tejto správy vychádzajúc z vlastných skúseností prezentácie vlastnej správy o implementácii Agendy 2030 na pôde HLPF v roku 2018. Európska komisia začiatkom roka 2019 predstavila tzv. Reflection Paper o implementácii Agendy 2030 v podmienkach EÚ, ktorá má otvoriť širšiu diskusiu o adaptácii interných politík vrátane ich vonkajšieho dopadu na naplnenie agendy udržateľného rozvoja. V decembri 2019 boli schválené závery Rady EÚ k Agende 2030, ktoré informujú o pokroku dosiahnutom v jej plnení a zároveň načrtávajú ďalšie kroky na úrovni EÚ s cieľom akcelerácie implementácie Agendy 2030 vrátane výzvy pre EK vypracovať implementačnú stratégiu na začlenenie udržateľných rozvojových cieľov do všetkých relevantných vnútorných a vonkajších politík EÚ.

V roku 2020 bude dôležitá implementácia Agendy 2030 nielen vo vonkajšom prostredí EÚ, ale aj v rámci únie a jej členských štátov. S nástupom novej Európskej komisie bude EÚ klásť veľký dôraz na boj proti klimatickým zmenám pomocou tzv. Green Deal. Práve externá dimenzia tejto zelenej stratégie bude implementovaná a financovaná cez oficiálnu rozvojovú spoluprácu EÚ (ODA EÚ). SR bude aktívne pokračovať pri rokovaniach o nastavení nového rozpočtu EÚ aj v oblasti rozvojovej a medzinárodnej spolupráci s tretími partnermi vrátane dôležitej prípravy programovania pomoci EÚ tretím krajinám na obdobie 2021-2027. V neposlednom rade bude SR aktívne sledovať prierezové témy ako migrácia a reagovať na humanitárne krízy a nečakané výzvy.

Vonkajší obchod

SR vzhľadom na svoju otvorenú a proexportne orientovanú ekonomiku v roku 2019 aktívne presadzovala svoje národné ofenzívne a defenzívne záujmy vo všetkých oblastiach spoločnej obchodnej politiky EÚ na báze reciprocity a vzájomnej výhodnosti.

Prioritnou oblasťou v roku 2019 bolo riešenie krízy v obchodných vzťahoch EÚ s USA vzhľadom na nárast obchodného protekcionizmu zo strany administratívy USA, ktorého negatívne účinky pocítila aj SR. S cieľom zabrániť hrozbe presmerovania obchodných tokov ocele na trh EÚ v dôsledku zavedenia dodatočných ciel zo strany USA boli na úrovni EÚ prijaté ochranné opatrenia, ktoré významne chránia aj výrobcov ocele v SR. Zároveň SR podporovala pokračujúce aktivity EÚ na urovnanie krízy, vrátane schválenia mandátov na rokovania o limitovanej obchodnej dohode a dohode o regulačnej spolupráci. Úspechom je predbežné odvrátenie ciel na automobily, ktorými USA hrozili viac ako rok.

V oblasti prípravy dohôd o voľnom obchode (DVO) s tretími krajinami SR presadzovala, aby

nové dohody prispievali k zvýšeniu exportnej výkonnosti SR nielen v tradičných sektoroch (automobilový priemysel, spotrebná elektronika, hutnícky priemysel), ale aj v iných odvetviach s exportným potenciálom (služby, energetika, doprava). Zároveň sa SR usilovala o to, aby sa pri otváraní trhu EÚ v maximálnej možnej miere limitoval negatívny dopad na postavenie slovenských výrobcov na vnútornom trhu EÚ. SR presadzovala aj dodržiavanie princípu reciprocity a vzájomnej výhodnosti pri súčasnom zachovaní existujúcich environmentálnych, sociálnych a pracovných štandardov EÚ. Požiadavky SR boli formulované na základe konzultácií s domácimi zväzmi a asociáciami.

Najväčším úspechom v roku 2019 bolo dosiahnutie rámcovej politickej dohody o ambicióznej, vyváženej a komplexnej obchodnej dohode s krajinami Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj), ktorá bude ekonomicky najvýznamnejšou preferenčnou obchodnou dohodou EÚ. Po dosiahnutí politickej dohody s Mercosurom pokračujú diskusie o zostávajúcich otvorených technických otázkach. EK predpokladá finalizáciu textov dohody vrátane prekladu do úradných jazykov ČŠ v priebehu roka 2020 s následným predložením Rade a EP začiatkom roka 2021.

Vo februári 2019 nadobudla účinnosť dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. Dohoda má veľký strategický význam. Výrazným úspechom SR je najmä odstránenie technických a regulačných obchodných prekážok v automobilovom priemysle. Ide o komplexnú a ambicióznu dohodu, kde Japonsko na konci plánovaného prechodného obdobia liberalizuje 99 % celkového objemu dovozu z EÚ. Dohoda bude mať významný pozitívny vplyv na HDP, príjem, obchod a zamestnanosť. Dlhodobý rast HDP pri najvhodnejšom scenári sa v prípade EÚ odhaduje na +0,76 %.

V novembri 2019 vstúpila do platnosti DVO so Singapurom. Táto dohoda obsahuje všetky prvky modernej investičnej politiky EÚ, vrátane investičného súdneho systému. Investičnú dohodu vo februári 2019 schválil Európsky parlament, pričom dohoda bude pred vstupom do platnosti podliehať ratifikácii ČŠ a nebude predbežne uplatňovaná. Dohoda zároveň nahradí exitujúce bilaterálne investičné dohody ČŠ so Singapurom (vrátane SR).

V roku 2019 naďalej pokračovali rokovania o otvorených technických detailoch, vrátane právnej revízie textu, modernizácie obchodnej dohody s Mexikom. Podobne sa

pokračovalo aj v rokovaniach s Čile o modernizácii obchodnej časti Asociačnej dohody. V júni 2019 bola podpísaná aj DVO s Vietnamom, ktorá sa začne uplatňovať od roku 2020. V roku 2019 pokračovali intenzívne rokovania o nových DVO s Austráliou, Novým Zélandom a Indonéziou, ako aj o investičnej dohode s Čínou.

V rámci sektorových legislatívnych iniciatív EÚ v oblasti medzinárodného obchodu SR podporila v roku 2019 prijatie rámcovej legislatívy EÚ o skríningu priamych zahraničných investícií, ktorá umožňuje uplatniť opatrenia za účelom predchádzania prevzatiu strategických aktív (kritickej infraštruktúry, technológií, vstupov, citlivých informácií) zahraničnými investormi, a to predovšetkým štátom vlastnenými alebo podporovanými podnikmi, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a verejný poriadok. SR aktívne pokračovala v podporovaní návrhu nového investičného súdneho systému (ICS) a rokovaní o dohovore o zriadení mnohostranného súdu na urovnávanie investičných sporov, pričom v ňom vidí príležitosť na efektívne uskutočnenie komplexnej reformy režimu medzinárodného riešenia investičných sporov. Po viacročnej prestávke sa obnovila príprava legislatívy pre zlepšenie prístupu tovarov a služieb EÚ na trhy tretích krajín v rámci medzinárodného verejného obstarávania (nástroj IPI).

V rámci uplatňovania nástrojov EÚ na ochranu obchodu SR v komitologickom výbore pre ochranné opatrenia aktívne obhajovala záujmy slovenských výrobcov pri prešetrovaniach sťažností na dumpované a subvencované dovozy a pri zavádzaní antidumpingových a antisubvenčných opatrení s cieľom zachovania férovej obchodnej súťaže. Aktívne participovala aj na príprave opatrení, ktoré EÚ operatívne prijímala ako reakciu na zavedenie dodatočných ciel USA na oceľ a hliník.

SR aktívne využívala aj systém colných kvót a suspenzií ako ďalší nástroj spoločnej obchodnej politiky EÚ na podporu konkurencieschopnosti výrobcov. SR v rámci expertnej skupiny Európskej komisie pre ekonomické otázky colných sadzieb v roku 2019 obhájila dovedna 14 nových žiadostí slovenských výrobcov o colné suspenzie a jednu žiadosť o zmenu existujúcich opatrení, ktoré predstavujú súhrnnú úsporu pre výrobcov v SR vo výške viac ako 3,8 mil. eur ročne.

V roku 2020 bude SR aj naďalej presadzovať záujmy SR v pokračujúcich rokovaniach EÚ s tretími krajinami o dohodách o voľnom obchode a v rokovaniach v rámci EÚ o nových legislatívnych normách v oblasti medzinárodného obchodu. Po vystúpení Spojeného kráľovstva (UK) z EÚ k 31. januáru 2020 (brexit) bude v roku 2020 najvyššou prioritou pre SR rokovanie o usporiadaní budúcich obchodných vzťahov medzi EÚ a UK. Vzhľadom na stanovené prechodné obdobie do konca roku 2020 budú tieto rokovania časovo extrémne náročné, pretože na dosiahnutie dohody o voľnom obchode s UK bude k dispozícii de facto len 11 mesiacov.

Posudzovaním dovozov a vývozov vybraných nebezpečných chemických látok a pesticídov, ktoré sú obmedzené na určité použitie pre ich účinky na trhu, život a zdravie ľudí a na životné prostredie je rozhodnutiami európskej Komisie podporená politika vzájomnej informovanosti pri ochrane zdravia ľudí a životného prostredia pred možným poškodením ako aj výmena informácií o nebezpečných chemických látkach.

Najvyššími stanovenými prioritami, ktoré sú vyjadrením pozície EÚ je zaradenie ďalších chemických látok do Príloh nariadenia EÚ a Rady č. 649/2012 o vývoze a dovoze

nebezpečných chemických látok, ktoré implementuje Rotterdamský dohovor o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom oznámení (PIC postup) pre vybrané nebezpečné chemické látky a pesticídy v medzinárodnom obchode), z dôvodu zabezpečenia pre dovážajúce krajiny ochrana poskytovaná Rotterdamským dohovorom. Zaradenie týchto zlúčenín je plne v súlade so zabezpečením ochrany života a zdravia ľudí a životného prostredia pred účinkami týchto zlúčenín.

V októbri 2019 bolo prijaté Delegované nariadenie Komisie (EÚ) ktorým sa mení Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím. Toto nariadenie nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

V decembri 2019 sa uskutočnil dialóg medzi EÚ a USA, kde bol prezentovaný systém kontroly obchodovania s položkami s dvojakým použitím v EÚ, ktorý spoločný pre všetky členské štáty EÚ.

V roku 2019 Pracovná skupina Rady EÚ pre položky dvojakého použitia schválila text novely nariadenia (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím, ktorý je v súčasnej doba v rámci tripartity s parlamentom EÚ v záverečnej fáza legislatívneho procesu. Predpokladaný termín schválenia je rok 2020.

Dňa 18. februára 2019 bol Radou prijatý spoločný Zoznam vojenského materiálu EÚ. Dňa 29. marca 2019 vyšla Smernica Komisie (EÚ) 2019/514 zo 14. marca 2019, ktorým sa menila Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2009/43/ES, pokiaľ ide o zoznam výrobkov obranného priemyslu.

3. HOSPODÁRSKE A FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI

Rozpočtové vzťahy SR s EÚ

SR je od vstupu do EÚ v pozícii čistého prijímateľa prostriedkov. Aj v roku 2019 bola čistá finančná pozícia SR voči EÚ kladná – príjmy SR z rozpočtu EÚ boli ku dňu 13.12. o 813 mil. EUR vyššie ako odvody do rozpočtu EÚ. Celková čistá finančná pozícia SR voči EÚ za obdobie od vstupu do EÚ do 13. decembra 2019 týmto dosiahla úroveň takmer 15 mld. eur.

Dobudovanie hospodárskej a menovej únie

Ministri financií v priebehu roka 2019 rokovali o jednotlivých črtách tzv. rozpočtu eurozóny, ktorého cieľom má byť podpora konvergencie a konkurencieschopnosti. Euroskupina v októbri 2019 dosiahla dohodu, v rámci ktorej boli vyriešené otázky riadenia, financovania, alokácie a modulácie. Lídri v decembri 2019 privítali pokrok súvisiaci s rozpočtovým nástrojom eurozóny a udelili Euroskupine mandát na pokračovanie prác na sfinalizovaní návrhu, a to aj v kontexte rokovaní o VFR 2021-2027.

Lídri tiež privítali pokrok súvisiaci s revíziou zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu

(ESM). Medzi základné prvky reformy patrí vytvorenie spoločného zabezpečovacieho

mechanizmu (backstop) pre Jednotný fond pre riešenie krízových situácií (SRF), zefektívnenie

fungovania preventívnych nástrojov, ako aj existujúceho postupu hodnotenia udržateľnosti dlhu a posilnenie role ESM v oblasti vyjednávania a monitorovania podmienok poskytnutej pomoci. Lídri poverili v decembri 2019 Euroskupinu, aby v závislosti od ukončenia vnútroštátnych postupov pokračovala v technickej práci na balíku reforiem ESM. Na summite eurozóny lídri zhodnotili, že pokračovanie prác na vyššie zmienených iniciatívach povedie aj k posilneniu medzinárodnej úlohy eura.

V roku 2019 prebiehali technické diskusie o ďalšom pokroku na dobudovaní Bankovej únie so zameraním na zavedenie Európskeho systému ochrany vkladov. Lídri sa k téme prehlbovania hospodárskej a menovej únie vrátia najneskôr na summite v júni 2020.

Únia kapitálových trhov

V roku 2019 pokračovalo úsilie o dosiahnutie plne funkčnej Únie kapitálových trhov. Bolo prijatých viacero legislatívnych opatrení, ktoré prispeli k odstraňovaniu bariér na kapitálovom trhu a taktiež uľahčili cezhraničnú distribúciu fondov. Zaviedli sa nové pravidlá pre investičné spoločnosti. V rámci kolektívneho a partnerského financovania sa zmenilo smerovanie návrhu nariadenia, ktorý bol pôvodne zameraný len na cezhraničné poskytovanie služieb, na harmonizovaný návrh s jednotnými pravidlami určenými pre podniky kolektívneho financovania.

V rámci udržateľného financovania sa podarilo dosiahnuť významný pokrok v oblasti zverejňovania informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb, ako aj v oblasti referenčných hodnôt tzv. „benchmarkov“ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a pre investície v súlade s Parížskou dohodou, čím sa napĺňa Akčný plán pre udržateľné financovanie. V tejto oblasti naďalej pokračujú intenzívne diskusie v taxonómii, ktorá vytvára celkový rámec pre udržateľné financovanie.

Banková únia

Aj v roku 2019 pokračovalo úsilie o zvýšenie dôveryhodnosti a stability európskych finančných trhov. Hoci sa pri harmonizácii jednotného súboru pravidiel upravujúcich vykonávanie činností na finančných trhoch dosiahol významný pokrok, stále pretrvávajú diskusie s cieľom zabránenia vytváraniu systémových rizík pre bankový sektor a reálnu ekonomiku štátov EU.

Súčasťou týchto diskusií bolo dobudovanie tretieho piliera Bankovej únie - EDIS (Európskeho systému ochrany vkladov) a problematika znižovania rizík v bankovom sektore. V tejto súvislosti boli zriadené 3 podskupiny High-level working group, výsledkom ich práce bolo vypracovanie cestovnej mapy na začatie politických diskusií o dokončení Bankovej únie a EDIS.

Počas celého roka 2019 prebiehali intenzívne diskusie aj k problematike zvyšovania odolnosti bánk a znižovania rizík v bankovom sektore. Významný pokrok nastal aj v problematike insolvenčného rámca vytvorením expertnej skupiny s cieľom zvyšovania efektivity európskych konkurzných rámcov.

Exportné úvery

Dôležitými bodmi rokovaní v roku 2019 bola príprava koordinovanej európskej pozície na zasadnutia Medzinárodnej pracovnej skupiny pre exportné úvery, v rámci ktorej sa SR snaží do pravidiel pre štátom podporované exportné úvery vtiahnuť svetových exportérov mimo krajín OECD a to najmä Čínu, Indiu, Brazíliu, Južnú Afriku, Malajziu, Indonéziu a iné.

Medzi ostatné dôležité témy možno zaradiť pravidlá pre štátom podporované exportné úvery, úpravu reportingu exportno-úverových agentúr (ECAs) do Európskeho parlamentu, perspektívu spolupráce a prienik aktivít ECAs a rozvojových finančných inštitúcií, revíziu Oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov Zmluvy o fungovaní Európskej únie na krátkodobé poistenie vývozných úverov v platnom znení, a zmenu pravidiel pre obozretné podnikanie Basel III.

Daňové otázky

Priame dane

V roku 2019 pokračovalo úsilie členských štátov a EK na riešení technických otázok spojených s návrhom spoločného konsolidovaného základu dane (CCTB) a intenzívna pozornosť bola venovaná oblasti zdaňovania digitalizovanej ekonomiky.

Súčasné medzinárodné daňové pravidlá nedokážu plne reflektovať nové globálne formy podnikania, ktoré sa uskutočňujú digitalizovane a vyznačujú sa malou alebo žiadnou fyzickou prítomnosťou podnikateľských subjektov. Diskusie na túto tému v roku 2019 nadväzovali najmä na globálny vývoj a práce OECD, nakoľko sa na EÚ úrovni nepodarilo nájsť podporu pre schválenie smernice Rady k zdaneniu významnej digitálnej prítomnosti a najmä smernice Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb. Členské štáty EÚ vyjadrili plnú podporu hľadaniu tzv. globálneho riešenia z dielne OECD, ktoré sa v súlade so schváleným pracovným plánom očakáva do konca roka 2020. Ak sa OECD nepodarí naplniť ambiciózny plán, práce v Rade EÚ sa vrátia k hľadaniu riešení pre vnútorný trh. V súčasnosti sa EK aj členské štáty zaoberajú analýzami možných hospodárskych dopadov globálneho riešenia ako aj jeho interakciami so Zmluvou o fungovaní EÚ. SR plne podporovala práce na návrhoch z dielne EK aj na globálnom riešení.

Z hľadiska externej daňovej stratégie bol v decembri 2017 schválený EÚ zoznam jurisdikcií, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti, ako aj zoznam jurisdikcií, ktoré prijali záväzky na vysokej politickej úrovni upraviť svoje domáce systémy s ohľadom na zistené nesúlady s medzinárodnými štandardmi. V roku 2019 prebiehal intenzívny monitoring prijatých záväzkov a jurisdikcie, ktoré splnili záväzky, boli vypustené z príslušného zoznamu. Aktuálne EÚ zoznam obsahuje 8 jurisdikcií. V priebehu roka 2019 sa členským štátom taktiež podarilo dosiahnuť dohodu k legislatívnym protiopatreniam naviazaným na EÚ zoznam.

Nepriame dane

V marci 2019 sa Rada dohodla na vykonávacích pravidlách, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel DPH pre elektronický obchod, ktoré s účinnosťou od januára 2021 zabezpečia prechod k novému režimu zdaňovania zásielkového predaja v EÚ. Otvorené zostávajú dva politicky citlivé návrhy, a to návrh smernice DPH o sadzbách DPH a návrh smernice DPH o zavedení definitívneho režimu. V novembri 2019 bolo schválených viacero právnych predpisov. Prvý balík sa týka reformy v odhaľovaní daňových podvodov a dopĺňajú sa ním schválené pravidlá pri elektronickom obchode, ktoré od roku 2024 umožnia členským štátom zbierať údaje o platobných transakciách elektronicky (od poskytovateľov platobných služieb ako sú banky) s ich využitím v boji proti podvodom. Druhým balíkom sa zaviedli zjednodušujúce pravidlá pre malé a stredné podniky, najmä zrovnoprávnenie tuzemských podnikov s podnikmi z iného členského štátu a otvorenie národného oslobodenia od DPH aj pre zahraničné podniky, ak splnia stanovené obratové podmienky.

Spotrebné dane

V novembri bol schválený návrh smernice o všeobecnom systéme spotrebných daní a návrh nariadenia o administratívnej spolupráci, pokiaľ ide o obsah elektronického registra. Cieľom návrhov bolo zosúladiť postupy v oblasti spotrebných daní s colnými postupmi v rámci EÚ, zlepšiť prehľadnosť pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani v rámci EÚ, znížiť administratívnu a právnu záťaž malých podnikov a dosiahnuť zhodu pri smerných limitoch pri preprave tovaru na súkromné účely z jedného členského štátu do druhého.

V decembri bol stiahnutý návrh smernice o štruktúrach spotrebných daní pre alkohol a alkoholické nápoje. Jeho hlavným cieľom bolo najmä umožnenie malým a stredným podnikom obchodovať s alkoholom a alkoholickými nápojmi v rámci EÚ v porovnateľných podmienkach ako veľkým podnikom.

Európska rada podporila revíziu legislatívneho rámca pre zdaňovanie energií, čo by malo prispieť k napĺňaniu ekonomických a environmentálnych cieľov. Revízia legislatívneho rámca by mala predovšetkým zlepšiť fungovanie vnútorného trhu EÚ, zabezpečiť väčšiu právnu istotu, podporiť prechod ku klimaticky neutrálnej EÚ a prispieť k dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ a členských štátov. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná najmä biopalivám, novým energetickým produktom, zdaňovaniu sektora námornej a leteckej prepravy, dopadom na štátne rozpočty a pravidlám štátnej pomoci. Daňová politika by mala byť zosúladená s ostatnými politikami, ich cieľmi, nástrojmi a legislatívou. Za dôležitú považuje flexibilitu pre jednotlivé členské štáty s ohľadom na ich domáce východiskové podmienky.

Colná oblasť

V roku 2019 prebiehali rokovania k návrhu nariadenia EP a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly a k návrhu nariadenia EP a Rady, ktorým sa stanovuje program spolupráce v colnej oblasti „Colníctvo“. Ide o otázky naviazané na výsledky rokovaní o VFR 2021-2027.

V priebehu roka 2019 prebiehali intenzívne rokovania o revízii Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu. Účelom revízie je zavedenie uľahčení pre vzájomný obchod a zjednodušenie pravidiel pôvodu, ktoré sú flexibilnejšie a bližšie k pravidlám stanoveným v dohodách o uľahčovaní obchodu prijatých EÚ.

Hospodárska politika a verejné financie

SR v apríli 2019 odovzdala EK Program stability a Národný program reforiem, ktorá po ich vyhodnotení v máji publikovala špecifické odporúčania, následne schválené Európskou radou. Špecifické odporúčania sú zamerané na: efektívne zdravotníctvo, kvalitné vzdelávanie a zapojenie marginalizovaných skupín; boj proti korupcii, zefektívnenie súdnictva a investície. Európska rada taktiež odporúča pre rok 2020 dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ. V roku 2019 začala, fungovať aj Národná rada pre produktivitu, ktorá by mala monitorovať a analyzovať vývoj produktivity a konkurencieschopnosti hospodárstva SR.

SR sa v roku 2019 opäť zapojila do Programu na podporu štrukturálnych reforiem. V rámci tretieho kola programu vybrala na jar Európska komisia (EK) spomedzi 17 predložených slovenských projektov 11 najlepších, na ktoré vyčlenila vyše 3 milióny eur. V októbri sa

Slovenská republika zapojila aj do štvrtej výzvy programu a predložila celkovo 27 projektov, ktoré sú v súčasnosti hodnotené Európskou komisiou.

SR naďalej plnila pravidlá preventívnej časti Paktu stability a rastu. Na jeseň 2019 predložili členské štáty eurozóny svoje návrhy rozpočtov na rok 2020. Po zhodnotení návrhu rozpočtového plánu bolo Slovensku identifikované hroziace riziko nesúladu s pravidlami Paktu stability a rastu. Rozpočet pre rok 2020 schválený 3. decembra NRSR počíta s plánovaným deficitom 0,49% HDP. Podľa jesennej hospodárskej prognózy Európskej komisie však dosiahne deficit v roku 2019 úroveň 0,9% a v roku 2020 úroveň 1,2% HDP. Rast hospodárstva by mal dosiahnuť úroveň 2,7% HDP v 2019 a 2,6% HDP v 2020. Verejný dlh sa v roku 2019 zníži na úroveň 48,1% HDP a v roku 2020 na úroveň 47,3% HDP.

Európsky fond pre strategické investície

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) má v rámci predĺženého mandátu do roku 2020 za cieľ zmobilizovať investície vo výške 500 miliárd. Doteraz schválené financovanie zmobilizovalo dodatočné investície v EÚ vo výške 439,4 miliárd EUR. V rámci EFSI boli na Slovensku podporené investície vo výške 545 mil. EUR pre 15 projektov, ktoré prispievajú k zlepšeniu dopravnej infraštruktúry, inováciám a podpore malých a stredných podnikov.

Programové krajiny a Grécko

V súčasnosti sa na Grécko vzťahuje tzv. procedúra zvýšeného dohľadu v rámci ktorej Komisia monitoruje plnenie a implementáciu záväzkov programu z ESM. Koncom novembra 2019 bola predstavená štvrtá hodnotiaca správa v rámci posilneného dohľadu, ktorá hodnotí vývoj v oblasti rozpočtu a reformných opatrení stanovených v rámci programu pomoci. Predložený návrh rozpočtového plánu (DBP) Grécka na rok 2020 zaručuje dosiahnutie požadovaného primárneho prebytku vo výške 3,5 % HDP v roku 2019 a 2020. V súčasnosti sú súčasťou post-programového dohľadu okrem Grécka aj Portugalsko, Španielsko, Írsko a Cyprus.

Príprava Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027 (PD SR)

V roku 2019 začal proces prípravy návrhu PD SR na základe procesu identifikácie investičných priorít SR na roky 2021 – 2027, a to prostredníctvom práce partnerských platforiem, vypracovaním návrhu konceptu územnej podpory 2021 – 2027 ako aj začatím technických rokovaní Centrálneho koordinačného orgánu (CKO), ÚPVII so zástupcami Európskej komisie (EK) .

2019) a bol predstavený materiál „Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027“ (október 2019).

Očakávané aktivity v roku 2020

Začiatkom roku 2020 sa očakáva vykonanie revízie Partnerskej dohody (PD) SR na roky 2014 – 2020 v nadväznosti na schválené zmeny operačných programov v roku 2019, a to v zmysle tzv. nariadenia Omnibus.

Koncom roku 2020 sa očakáva schválenie PD SR a operačných programov vládou SR a následné predloženie týchto dokumentov na oficiálne schválenie EK. Zároveň sa zo strany EÚ očakáva prijatie VFR a viacerých dôležitých legislatívnych návrhov EÚ v oblasti politiky súdržnosti na programové obdobie 2021 – 2027.

4. SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ ZÁLEŽITOSTI

Trestné právo

Po niekoľkomesačnom negociačnom procese s Parlamentom prijala Rada svoje rozhodnutie vymenovať dňa 14. októbra 2019 do funkcie hlavného európskeho prokurátora p. Lauru Codruţu Kövesi. EP potvrdil toto rozhodnutie 17. októbra 2019. Cieľom hlavnej európskej prokurátorky je zriadiť Európsku prokuratúru do novembra 2020. Taktiež pokračoval proces výberu európskych prokurátorov Európskej prokuratúry.

Po úspešnom absolvovaní výberového konania bude funkciu Európskeho prokurátora vykonávať JUDr. Juraj Novocký, PhD., prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR.

V roku 2019 pokračovali aj rokovania o balíku návrhov o elektronických dôkazoch. Rada schválila všeobecné smerovanie k návrhu smernice, ktorou sa stanovujú harmonizované

pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní a prílohy (osvedčenia) k návrhu nariadenia o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach. K obom návrhom sa očakávajú trialógy počas HR PRES.

Boli prijaté Závery Rady o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a Závery Rady o alternatívnych opatreniach k zaisteniu.

Ďalej boli vydané správy predsedníctva o budúcej spolupráci v trestných veciach a

budúcnosti hmotného trestného práva, a to aj v oblasti trestného práva životného prostredia. Pokračovala aj práca na vzájomných hodnoteniach. Pokiaľ ide o trestné právo, osobitná pozornosť by sa mala venovať základným aspektom systémov trestného súdnictva v členských štátoch a zásadám proporcionality a subsidiarity ako aj zásade ultima ratio.

Civilné právo

V oblasti civilného práva pokračovali rokovania o návrhoch viacerých kľúčových nariadení s dopadom na oblasť občianskeho aj obchodného práva.

Bolo prijaté revidované Nariadenie Brusel IIa (Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí).

Pri návrhoch revidovaných nariadení o doručovaní a o vykonávaní dôkazov sa počas FI PRES dosiahlo všeobecné smerovanie. Počas HR PRES sa očakáva ukončenie rokovaní o prílohách nariadení, ako aj začatie trialógu s EP k týmto návrhom. Pri rokovaniach s EP sa dá očakávať najmä diskusia k skoršiemu zavedeniu plnej elektronizácie komunikácie medzi orgánmi jednotlivých štátov pri uplatňovaní nariadení, ako predpokladá prijaté všeobecné smerovanie.

K návrhu nariadenia o postúpení pohľadávok sú rokovania zatiaľ značne zložité kvôli očakávanému dopadu na finančný trh v niektorých ČŠ, pre ktoré návrh EK znamená významný odklon od doterajšej praxe. RO PRES malo síce ambíciu dosiahnuť prijatie všeobecného smerovania avšak vzhľadom na zložitosť rokovaní sa mu to nepodarilo. FI PRES sa tomuto návrhu venovalo iba minimálne a dá očakávať, že HR PRES bude mať ambíciu do konca svojho mandátu uskutočniť v rokovaniach značný posun a prijať všeobecné smerovanie.

Právo obchodných spoločností

V roku 2019 boli schválené viaceré smernice z oblasti práva obchodných spoločností a z oblasti insolvenčného práva. Smernica o digitálnych postupoch v práve obchodných spoločností (č. 2019/1151), ďalej smernica o cezhraničných premenách, zlúčeniach, splynutiach a rozdeleniach (tzv. smernica o cezhraničnej mobilite) a smernica o insolvencii a reštrukturalizácii (č. 2019/1032). Prijatie týchto smerníc predurčí aktivitu Slovenskej republiky i na budúce roky, pričom najmä smernica o digitálnych postupoch si bude vyžadovať rozsiahle informačno-technické transpozičné opatrenia. Predpokladáme, že návrhy novo kreovanej Európskej komisie budú zamerané na trvalo udržateľný (ekologický) podnik.

Ľudské práva

V oblasti ľudských práv nastal dôležitý pokrok v diskusii o prístupe EÚ k Európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rada EÚ schválila doplňujúce negociačné smernice na pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP) potrebné pre znovuotvorenie rokovaní s Radou Európy o pristúpení na základe negociačných východísk, ktoré po rokovaniach na technickej úrovni predstavila EK. Paralelne s obnovením rokovaní o pristúpení medzi EK a Radou Európy budú na pôde Rady EÚ prebiehať rokovania o interných pravidlách, osobitne o otázke rozdelenia právomocí v oblasti SZBP.

Rada EÚ skúmala možnosti pristúpenia k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a súvisiacich interných pravidiel. Európsky parlament požiadal o stanovisko Súdny dvor EÚ (konanie Stanovisko 1/19), v ktorej žiada Súdny dvor o stanovisko k pristúpeniu k tomuto Dohovoru. Národná rada Slovenskej republiky prijala 28.11.2019 uznesenie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s tým, aby bola Slovenská republika viazaná dohovorom dôsledkom rozhodnutí a opatrení EÚ, nesúhlas s tým, aby EÚ pristúpila k dohovoru „bez akýchkoľvek obmedzení“ a požiadala vládu SR, aby podala písomné vyjadrenie v konaní Stanovisko 1/19 v súlade s daným uznesením, a aby postupovala voči inštitúciám EÚ v súlade s daným uznesením.

Rada prijala Závery Rady o právach obetí v nadväznosti na správu osobitného poradcu predsedu EK Joëlle Milquett k „Posilneniu práv obetí trestných činov: od odškodnenia po nápravu“. Závery odporúčajú EK a ČŠ, aby sa ďalej venovali možnostiam zlepšenia systémov odškodňovania obetí trestných činov a odporučila EK predstaviť stratégiu pre práva obetí na roky 2020-2040.

Právny štát

Počas FI PRES Rada SVV viedla diskusiu, akým spôsobom môže prispieť sektor spravodlivosti k právnemu štátu. Výsledkom je výzva na pravidelné tematické diskusie o konkrétnych otázkach týkajúcich sa právneho štátu.

Elektronická justícia

V zmysle schváleného Akčného plánu (AP) a Stratégie elektronickej justície na roky 2019-2023 sa v roku 2019 kládol dôraz najmä na využívanie umelej inteligencie v oblasti elektronickej justície (AI). Začala sa realizácia projektov zameraných na AI, ktoré boli zahrnuté do AP. V roku 2019 bol ukončený projekt prepájania insolvenčných registrov členských štátov EÚ prostredníctvom Portálu elektronickej justície (IRI). Aktuálne sa čaká na spustenie do ostrej prevádzky zo strany EC.

Migrácia

Migračná politika naďalej patrí k hlavným prioritám SR. V tomto smere SR už dlhodobo presadzuje konštantnú pozíciu a zasadzuje sa za uplatnenie komplexného a vyváženého prístupu k riešeniu problematiky migrácie.

V roku 2019 práce v Rade na legislatívnych návrhoch z tzv. azylových balíkov v rámci reformy spoločného európskeho azylového systému (CEAS) nepokročili. Dôvodom ja najmä chýbajúca dohoda pri novom Dublinskom nariadení, tzv. balíkový prístup (podporovaný aj SR) a koniec jedného a začiatok ďalšieho legislatívneho cyklu. Jednotlivé iniciatívy jedného alebo viacerých

členských štátov zostali bez odozvy. SR aj v roku 2019 aktívne prispievala k zmierneniu dopadov migračnej krízy. Boli realizované vyslania v rámci misií Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže a vyslania na základe bilaterálnych dohôd do štátov zasiahnutých migračnou krízou (Srbsko, Macedónsko). SR vyslala expertov aj do misií Európskeho podporného úradu pre azyl v Taliansku, Grécku a na Cypre.

Stabilná, udržateľná a správne riadená migračná a azylová politika pre SR kľúčovou prioritou aj pre rok 2020. SR bude v oblasti migrácie a azylu naďalej podporovať opatrenia, ktoré prispejú k väčšej efektivite a odolnosti CEAS, umožnia získať ochranu tým, ktorí ju skutočne potrebujú a na druhej strane eliminujú „pull faktory“ podnecujúce príchody migrantov do EÚ. Postoj SR v otázke povinných prerozdeľovacích mechanizmov zostáva nezmenený, teda odmietavý. Z hľadiska celkového prístupu k migrácií bude SR aj naďalej akcentovať potrebu zabezpečenia dôkladnej ochrany vonkajšej hranice EÚ, zefektívnenie návratovej politiky a spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov vrátane použitia negatívnych pák v prípade, že dotknutá krajina nedostatočne spolupracuje pri návratoch a readmisiách.

Ochrana vonkajších hraníc

V oblasti ochrany vonkajších hraníc je od novembra 2019 účinné nové komplexné nariadenie upravujúce činnosť a právomoci Agentúry Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex). Má vzniknúť stály zbor pozostávajúci z 10 000 operačných pracovníkov, ktorý bude mať svoje uniformy, výkonné právomoci, materiálne zdroje a veľmi komplexné analytické, plánovacie a veliace štruktúry. Slovenská republika by podľa návrhu mala do stáleho zboru prispieť 9 dlhodobo vyslanými príslušníkmi v roku 2021 a do roku 2027 má tento počet narásť na 103 príslušníkov, na obdobie po roku 2027 je nárast stanovený na ďalších 35 príslušníkov. Do krátkodobých vyslaní návrh pre SR predpokladá povinnosť prispieť v roku 2021 celkovo 84 príslušníkmi a do roku 2027 má tento počet stúpnuť na 123 príslušníkov. Do rezervy rýchleho zásahu má Slovensko prispieť 35 príslušníkmi.

Členovia stáleho zboru pohraničnej a pobrežnej stráže EÚ budú môcť pod vedením členského štátu, do ktorého sú vyslaní, a pod jeho kontrolou plniť úlohy, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci, napríklad overovanie totožnosti, povolenie alebo odopretie vstupu na vonkajších hraniciach a zachytenie osôb na hraniciach, aby sa zaistila ich plná operatívna účinnosť. Počas úvodných diskusií členské štáty spochybnili počty, termíny budovania, aj navrhované právomoci príslušníkov stáleho zboru.

Agentúra bude ďalej poskytovať väčšiu podporu v oblasti návratov, zintenzívni sa spolupráca s tretími krajinami, zvýši sa aj objem finančných prostriedkov, ktorými bude agentúra disponovať.

V roku 2019, po schválení v roku 2018, sa začala implementácia nariadenia k európskemu systému pre cestovné informácie a povolenia ETIAS, ktorého skoré schválenie SR podporovala. Schvaľovací proces pri revízii kódexu schengenských hraníc, ktorá upravuje podmienky, postup a maximálnu dĺžku kontrol na vnútorných hraniciach, nebol v roku 2019 ukončený.

V roku 2019 sa začala implementácia troch nariadení zameraných na zlepšenie a rozšírenie využívania Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) s cieľom zvýšenia

jeho účinnosti a efektívnosti, ako aj dosiahnutia vyššej interoperability existujúcich a budúcich systémov presadzovania práva a riadenia hraníc.

V roku 2020 sa SR zameria na implementáciu novej úpravy činnosti Frontexu, bude sa pokračovať v implementácii nariadení o systéme ETIAS a o systéme vstup/výstup.

Vnútorná bezpečnosť

V roku 2019 sa schválili nariadenia upravujúce interoperabilitu informačných systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktorá je predpokladom ďalšieho zefektívnenia spolupráce bezpečnostných zložiek členských štátov. Pod vedením Komisie sa začal proces ich implementácie, ktorá bude časovo, technicky aj finančne náročná pre členské štáty. Rada SVV bude o pokroku a prípadných problémoch pravidelne informovaná.

V roku 2019 prebiehali trialógy s EP o dôležitom legislatívnom návrhu týkajúcom sa zabránenia šírenia teroristického obsahu na internete. Termín pre konečnú dohodu zatiaľ nie je jasný.

V roku 2020 budú aktivity SR ďalej sústredené na pokračovanie spolupráce jednotkou Europolu pre nahlasovanie závadného obsahu na internete (EU IRU) pri preverovaní internetového obsahu súvisiaceho s terorizmom, na aktívnu účasť v operačných akčných plánoch priorít projektu EMPACT pre rok 2020.

Samozrejme, SR bude aj v roku 2020 naďalej pokračovať v aktívnej účasti pri realizovaní aj ďalších politík v oblasti vnútornej bezpečnosti, ako sú boj proti organizovanej kriminalite, drogám, financovaniu terorizmu, prevencia a boj proti radikalizácii a extrémizmu.

Nový Viacročný finančný rámec pre oblasť vnútra

V roku 2019 pokračovali diskusie v Rade o troch návrhoch pre fondy v oblasti vnútra, ktoré by mali pôsobiť pri viacročnom finančnom rámci pre roky 2021 – 2027. Ide o Fond pre azyl a migráciu, Fond pre integrované riadenie hraníc (v jeho rámci nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a víza) a Fond pre vnútornú bezpečnosť. Dohoda na pozícii Rady ešte nebola dosiahnutá. Pre rok 2020 bude našim záujmom presadzovať hlavné priority SR pre každú z oblastí upravených týmito fondmi.

5.ZAMESTNANOSŤ, SOCIÁLNA POLITIKA A ZDRAVIE

ELA

Sociálnej oblasti dominovala v roku 2019 kandidatúra SR na sídlo Európskeho orgánu práce (ELA), ktorej predchádzali rokovania o legislatívnom návrhu na jej zriadenie. Na zriadení Európskeho orgánu práce sa definitívne dohodli Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia 14. februára 2019. Následne Rada ministrov pre zamestnanosť a sociálnu politiku (EPSCO) na hlasovaní v Luxemburgu 13. júna 2019 rozhodla, že Európsky orgán práce bude sídliť v Bratislave. Slovenskú republiku podporilo v prvom a jedinom kole hlasovania 15 členských štátov, čím suverénne súťaž vyhrala a získala tak historicky prvé sídlo decentralizovanej agentúry EÚ vo svojom hlavnom meste.

Hlavným poslaním ELA bude zlepšenie implementácie práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinácie sociálneho zabezpečenia. ELA bude podporovať členské

štáty EÚ pri zabezpečovaní prístupu jednotlivcov a zamestnávateľov k informáciám o ich právach a povinnostiach, ako aj k príslušným službám. Zároveň bude podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi pri cezhraničnom presadzovaní príslušných právnych predpisov Únie, vrátane uľahčenia koordinovaného postupu a spoločných inšpekcií a riešenia nelegálnej práce. Bude zastávať aj pozíciu mediátora pri sprostredkovaní riešení v prípadoch cezhraničných sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi.

V súlade s uznesením vlády SR č. 511/2019 v súčasnosti aktívne prebieha proces etablovania ELA v SR a príprava medzinárodných zmluvných podmienok usídlenia orgánu na Slovensku.

Rok 2019 sa v rámci formácie Rady EPSCO niesol v znamení implementácie Európskeho piliera sociálnych práv a uzatvárania otvorených legislatívnych návrhov.

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prijala Rada EPSCO v roku 2019 2 smernice, ktorými sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci. Koncom roka 2019 sa Rade EPSCO podarilo prijať aj závery Rady o novom strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci: Posilnenie vykonávania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) v EÚ. Závery Rady okrem iného vyzývajú Komisiu, aby predložila nový strategický rámec EÚ v oblasti BOZP na obdobie 2021 – 2027.

V roku 2019 boli ukončené trialógy k smernici o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v EÚ, ktorá nahradí smernicu o informačnej povinnosti zamestnávateľa (91/533/EHS), smernici o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami (nahradí smernicu 2010/18/EÚ) a smernici o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Všetky tri smernice boli už publikované v Úradnom vestníku EÚ s termínom na transpozíciu do roku 2022.

Revízia pravidiel koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia (883/2004 a 987/2009) zostáva naďalej, napriek intenzívnym rokovaniam, otvorená a rokuje sa v rámci trialógov. EP aj Rada si naďalej držia svoje pozície v kľúčových politických otázkach.

V roku 2019 prijala Rada odporúčanie o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby. Odporúčanie má v zmysle politického záväzku k Európskemu pilieru sociálnych práv zlepšiť prístup k sociálnej ochrane najmä pracovníkom v neštandardných formách práce. Cieľom odporúčania je podnietiť členské štáty k tomu, aby sa dopracovali k náležitému a efektívnemu krytiu prijatím opatrení, ktorými sa umožní všetkým pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, aby ako zúčastnení na systéme mohli nadobudnúť a uplatniť si sociálne dávky, ako aj uľahčením prevodu dávok sociálnej ochrany medzi jednotlivými systémami. Odporúčanie sa vzťahuje na sektory sociálnej ochrany v prípade nezamestnanosti, choroby a potreby zdravotnej starostlivosti, materstva a otcovstva, invalidity, starobných a pozostalostných dávok a pracovných úrazov a chorôb z povolania. Ďalším otvoreným spisom je návrh rozhodnutia o spolupráci medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ). Jeho cieľom je naďalej posilňovať kapacitu, účinnosť a efektívnosť verejných služieb zamestnanosti prostredníctvom platformy na porovnávanie ich výkonnosti na európskej úrovni, identifikáciu osvedčených postupov a rozvíjanie systému vzájomného učenia. Na základe návrhu by mali mať VSZ viac príležitostí rozvíjať inovatívne politiky založené na dôkazoch. Rozhodnutím sa chce nadviazať na pozitívne výsledky siete

a pokračovať v tejto spolupráci aj po roku 2020. Jeho účelom je preto predĺžiť obdobie, na ktoré bola sieť zriadená, do 31. decembra 2027.

V roku 2020 sa očakáva aj otvorenie trialógov k Európskemu fondu na prispôsobenie sa globalizácií (EGF). Návrh nariadenia o EGF bol predložený ako jeden z návrhov nariadení k EÚ fondom zameraným na investície do ľudí ešte v roku 2018. Cieľom návrhu nariadenia je zabezpečiť pokračovanie fungovania EGF po 31. decembri 2020.

Európsky semester - Kľúčové posolstvá v oblasti zamestnanosti

Na decembrovej Rade EPSCO sa ministri dohodli na potrebe začlenenia cieľov OSN pre udržateľný rozvoj do európskeho semestra, ktorý ostáva naďalej dôležitým nástrojom na určenie najpotrebnejších reforiem a aj monitorovanie ich reálnych dopadov.

Rada EPSCO v roku 2019 prijala závery o ročnom prieskume rastu a spoločnej správe o zamestnanosti na rok 2019. Takisto odsúhlasila kľúčové posolstvá Výboru pre zamestnanosť, ktoré vyplynuli z preskúmania vykonávania Záruky pre mladých ľudí, V súlade so záväzkom Rady EPSCO bol Výbor pre zamestnanosť poverený vypracovaním „Monitoru výkonnosti zamestnanosti“. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré už v roku 2018 dosiahli stanovený cieľ v oblasti miery zamestnanosti osôb vo veku 20-64 rokov. Dlhodobou štrukturálnou výzvou však zostáva zamestnávanie nízko kvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných osôb.

Rodová rovnosť

Na úrovni EK sa vytvorilo samostatné portfólio pre rovnosť. Rada EPSCO prijala závery o hospodárstvach uplatňujúcich rodovú rovnosť v EÚ, ktoré sa pri príležitosti 25. výročia

Pekinskej akčnej platformy venujú 5. preskúmaniu celkového vývoja v implementácii platformy. Závery vyzývajú ČŠ a Komisiu, aby ďalej podporovali rodovú rovnosť, jednak vo forme politickej priority ako aj prostredníctvom konkrétnych iniciatív.

V roku 2019 Rada EPSCO prijala niekoľko svojich záverov. Závery Rady o hospodárstve blahobytu vyzývajú ČŠ aj EK, aby do centra tvorby politík a rozhodovania zahrnuli aj aspekt dobrých životných podmienok ľudí. Venujú sa problematike prierezovo, tak z pohľadu zdravia, vzdelávania, zamestnanosti, rodovej rovnosti ako aj sociálnej ochrany.

Závery Rady o inkluzívnych trhoch práce: zlepšenie zamestnávania ľudí v zraniteľnom postavení na trhu práce sa prijali s cieľom zlepšiť inkluzívnosť trhov práce a situáciu ľudí v zraniteľnej situácií, predovšetkým tých so zdravotným postihnutím, nakoľko hromadiace sa znevýhodnenia zvyšujú riziko ich dlhodobej nezamestnanosti, neaktivity či odchodu z trhu práce.

Závermi Rady týkajúcimi sa budúcnosti práce vyjadruje EÚ podporu deklarácii Medzinárodnej organizácie práce prijatej pri príležitosti stého výročia jej vzniku.

Tabaková politika

EÚ ako aj Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej ako „WHO“) bojuje s globálnym fenoménom falšovania cigariet, preto prostredníctvom článkov 15 a 16 Smernice EP a Rady 2014/40/EÚ o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (ďalej len „tabaková smernica“), zaviedla systém vysledovateľnosti tabakových výrobkov. Predmetom rokovaní bola aj problematika

elektronických cigariet obsahujúcich nikotín (ENDS), ktorých trend užívania celosvetovo stúpol.

Lieková politika

EK predstavila v januári 2018 Návrh nariadenia o hodnotení zdravotníckych technológií. Hodnotenie zdravotníckych technológií (HTA) predstavuje multidisciplinárny proces, v ktorom sa sústreďujú informácie o lekárskych, sociálnych, hospodárskych a etických otázkach súvisiacich s používaním zdravotníckej technológie systematickým, transparentným, nestranným a spoľahlivým spôsobom. Cieľom návrhu je, aby spolupráca v EÚ v oblasti HTA nadobudla viac povinný a štruktúrovaný charakter, keďže doterajšia spolupráca prebiehala na dobrovoľnej báze prostredníctvom viacerých projektov.

Pozície ČŠ k návrhu Nariadenia o HTA sú však naďalej rozdielne a stále sú tu dve skupiny ČŠ: pozitívne a negatívne, aj keď je zrejmé, že druhý kompromisný návrh PRES ide správnym smerom a dáva väčšiu právomoc ČŠ, ale pre negatívne ČŠ je to stále nedostatočné, keďže návrh má podľa nich dopad na národnú cenotvorbu liekov.

Európske referenčné siete

V roku 2019 sa podarilo zapojiť 10 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do projektu ERN na post „affiliated partner“. Následne v rámci 2. výzvy na vstup do ERN na post „full member“ prešlo národným hodnotením úspešne 8 žiadateľov - poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V priebehu roka 2020 po sfinalizovaní hodnotiaceho procesu žiadateľov o vstup do ERN na post „full member“ budeme vedieť, ktorí z 8 kandidátov sa stanú plnohodnotnými členmi ERN.

Na podklade požiadavky Európskej komisie v zmysle spoluúčasti členského štátu na financovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zapojených do ERN má SR intenciu finančne podporiť členov zapojených do ERN v rámci plnenia akčného plánu Národného programu pre zriedkavé choroby na ďalšie roky.

Počas júnovej Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti boli prijaté Závery Rady o antimikrobiálnej rezistencii; dôležitá diskusia prebehla o stave implementácie Nariadenia o zdravotníckych pomôckach (ZP), ktoré má byť uvedené do praxe v máji 2020. Hlavným problémom je dostupnosť a kapacita notifikovaných osôb (NB) pre ZP. V neposlednom rade prebehla diskusia o zabezpečení dostatočného financovania zdravotného sektoru z finančných nástrojov a fondov EÚ.

Ústrednou témou decembrovej Rady bola hlavná nelegislatívna priorita FI PRES v oblasti zdravia a sociálnych vecí - Hospodárstvo blahobytu, ku ktorej boli na októbrovej Rade EPSCO - časť sociálna prijaté Závery Rady. Hlavná politická diskusia ministrov prebehla o farmaceutickej politike, ktorá sa sústredila na otázky zlepšenia dostupnosti starých aj nových liekov v EÚ.

Stav zdravia EÚ

Európska komisia zverejnila každoročné zdravotné profily krajín EÚ, ktoré zahŕňajú podrobnú analýzu systémov zdravotníctva, pričom sa zameriavajú na zdravie obyvateľov a významné rizikové faktory, ako aj na efektívnosť, dostupnosť a odolnosť systémov zdravotníctva v jednotlivých členských štátoch EÚ. Jasne odzrkadľujú spoločné ciele všetkých členských štátov a poukazujú na oblasti, v ktorých by Komisia mohla potenciálne podporovať vzájomné učenie sa a výmenu osvedčených postupov.

Strategickými témami, ktorých pokračovanie sa očakáva aj v roku 2020 je lieková politika

v EÚ a súvisiace témy ako je dostupnosť liekov pre pacientov, cenová dostupnosť liekov,

problematika inovácií za dostupnú cenu za súčasného udržania zdravotných systémov členských štátov. V legislatívnej oblasti sa bude pokračovať v diskusii návrhu nariadenia o hodnotení zdravotníckych technológií. Antimikrobiálna rezistencia a digitálne zdravie tiež predstavujú aktuálne témy v agende zdravia EÚ.

Novými témami budú orgánové transplantácie, ku ktorým majú byť prijaté aj Závery Rady na júnovej Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti. Politická debata prebehne aj k téme celoživotná zdravotná starostlivosť.

6. KONKURENCIESCHOPNOSŤ

V rámci Rady pre konkurencieschopnosť dominovali diskusie o agende rastu, zdôraznený bol hlavne integrovaný prístup ku konkurencieschopnosti, založený na prepojení všetkých relevantných politík (priemyselná, obchodná, vnútorného trhu) s dopadom na rast a prioritné opatrenia agendy rastu z pohľadu konkurencieschopnosti, ktoré by mali byť reflektované v práci nastupujúcej novej Európskej komisie. Za oblasť priemyslu sa začala diskusia na Rade pre konkurencieschopnosť o stratégií EÚ a prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Táto diskusia ku „green deal“ bude pokračovať aj v roku 2020. Na jeseň PS EK pre energeticky náročný priemysel predstavila „master“ plán priemyslu, kde sú definované kľúčové body z pohľadu priemyslu pri znižovaní emisií do roku 2050. Pracovná skupina EK pre IPCEI (dôležité projekty spoločného európskeho záujmu) definovala odvetvia oprávnené na intenzívnu (úzko vymedzenú) štátnu pomoc pre strategicky významné projekty (so zapojením viacerých ČŠ) s dosahom na celú EÚ. SR sa zapojila na jeseň 2019 do projektu IPCEI (spolu s DE, FR, AT, BE, HR, FI, IT, PL, ES, SE a CZ) zameraného na vytvorenie ekosystému batérií v EÚ. EK zároveň pracovala na revízií regulačného rámca pre batérie spolu s ČŠ a v dohľadnej dobe môžeme očakávať legislatívny návrh. SR sa pripojila k Viedenskej deklarácii priateľov priemyslu (skupina pro-industriálnych ČŠ v EÚ.)

Vnútorný trh

Prioritou v oblasti jednotného trhu má byť hlavne zlepšenie presadzovania pravidiel jednotného trhu, kde bola EK vyzvaná Radou, aby predložila akčný plán pre zlepšenie presadzovania pravidiel. Rada rovnako vyzvala EK, aby každoročne predkladala správu o stave implementácie JT a naďalej sa venovala analýze prekážok na jednotnom trhu hlavne na trhu so službami, kde potenciál tohto sektora pre rast nie je ešte stále plne využitý.

V legislatívnej činnosti Rada pokračovala v prijímaní ostávajúcich opatrení Stratégie pre jednotný trh a Stratégie pre jednotný digitálny trh. V rámci plnenia opatrení Stratégie pre jednotný trh EÚ sa dosiahla dohoda o návrhu nariadenia o dohľade na trhu s výrobkami. Hoci Slovensko podporuje cieľ nariadenia, ktorým je zlepšenie dohľadu na trhu výrobkov, návrh nariadenia nepodporilo kvôli čl. 4 zavádzajúcemu povinnosť mať pre účely dohľadu v EÚ usadeného zodpovedného zástupcu, pretože toto opatrenie bude ťažko vymožiteľné a bude predstavovať neprimeranú záťaž pre podnikateľov.

Z dôvodu pretrvávajúcich rozdielnych stanovísk ČŠ v Rade EÚ v roku 2019 nepokračovali diskusie o návrhu smernice o oznamovaní požiadaviek ČŠ na služby podľa smernice 2006/123/ES, návrhu nariadenia a návrhu smernice o európskom elektronickom preukaze služieb a návrhu nariadenia, ktorým sa zavádza postup, na základe ktorého môže Komisia požiadať podniky o poskytnutie informácii týkajúcich sa vnútorného trhu. Je otázne, či sa rokovania o týchto návrhoch obnovia pod vedením novej KOM.

V rámci plnenia opatrení Stratégie pre jednotný digitálny trh sa dosiahla dohoda EP a Radou o návrhu nariadenia o spravodlivosti a transparentnosti pre používateľov online sprostredkovateľských služieb. Slovensko podporilo prijatie nariadenia, ktorého cieľom je predchádzať potenciálnym nekalým obchodným praktikám vo vzťahu medzi poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb a ich používateľmi.

V priebehu roka 2019 bol prerokúvaný (v roku 2020 budú rokovania pokračovať) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES.

V rámci Rady pre konkurencieschopnosť sa prijali revidované závery Rady „Na ceste k stratégii Únie pre politiku v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom“. SR podporila spoločné úsilie na dosiahnutie globálneho cieľu - minimalizovať nepriaznivé vplyvy chemikálií a odpadu. EÚ má rozsiahly systém právnych predpisov týkajúcich sa kontroly chemikálií, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú nariadenia REACH, CLP, BPR, PIC a konkrétna úloha podľa rámcovej smernice o odpadoch. V roku 2020 budú pokračovať diskusie zamerané na opatrenia nariadenia REACH podporujúce dosiahnutie cieľov stratégie pre komplexnú udržateľnú chemickú politiku EÚ, ktoré prispejú k zabezpečeniu ochrany zdravia ľudí a životného prostredia a zároveň umožnia účinné fungovanie vnútorného trhu pri zachovaní konkurencieschopnosti a inovácií. Aktivity v rámci systému kontroly chemikálií budú prebiehať v súlade s programovým smerovaním ECHA na roky 2019 – 2020 s dôrazom na zmysluplné nahrádzanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy a vývoj bezpečnejších alternatív ako príspevok k dosiahnutiu cieľov obehovej ekonomiky.

Priemyselné vlastníctvo

V rámci Stratégie jednotného trhu bola oznámená cielená reforma ochrany dizajnov v EÚ. V priebehu roka 2019 bola na úrovni pracovnej skupiny iniciovaná diskusia k výsledkom verejnej konzultácie k ochrane dizajnov v EÚ uskutočnenej v období od decembra 2018 do apríla 2019.

V júni 2019 nadobudlo platnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/933 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá. Novela ustanovuje možnosť výrobcov genericky alebo biologicky podobných liekov so sídlom v EÚ vyrábať generické alebo biologicky podobné verzie liekov chránených takýmto osvedčením ešte počas platnosti osvedčenia, ak tak budú robiť výlučne na účely vývozu na trhy mimo EÚ, kde takáto ochrana uplynula alebo nikdy neexistovala.

Ochrana označení pôvodu a zemepisných označení EÚ hrá strategickú úlohu v každej obchodnej dohode. So zámerom zjednodušenia obchodných rokovaní a možnosti teritoriálneho rozšírenia ochrany boli zavŕšené rokovania o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. Dňa 26. novembra

2019 Európska únia, zastúpená fínskym predsedníctvom v Rade EÚ, uložila na pôde Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve prístupové listiny k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. Pre EÚ bude mať členstvo v systéme celý rad výhod. Zemepisné označenia EÚ získaju rýchlu, neobmedzenú ochranu na vysokej úrovni vo všetkých súčasných a budúcich zmluvných stranách Ženevského aktu. Očakáva sa, že zlepšenou medzinárodnou ochranou zemepisných označení vyplývajúcou z pristúpenia EÚ sa upevnia a potenciálne rozšíria pozitívne vplyvy ochrany zemepisných označení na inkluzívny rast a zamestnanosť s vysokou pridanou hodnotou produkcie v poľnohospodárstve, na obchod a investičné toky, konkurencieschopnosť podnikov, najmä MSP, na fungovanie vnútorného trhu a hospodársku súťaž, ako aj na ochranu práv duševného vlastníctva.

V rámci nového mandátu Komisie bude pozornosť venovaná novým výzvam, ktorým čelí systém ochrany duševného vlastníctva postupným zavádzaním umelej inteligencie. Pozornosť bude venovaná aj zjednodušovaniu prístupu k ochrane priemyselného vlastníc tva pre malé a stredné podniky.

Normalizácia, metrológia a skúšobníctvo

V oblasti technickej normalizácie ÚNMS SR v roku 2019 zabezpečoval výkon činnosti slovenského národného normalizačného orgánu na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Zástupcovia ÚNMS SR sa zúčastnili na pravidelných zasadnutiach riadiacich a technických orgánov Európskeho výboru pre normalizáciu CEN, Európskeho výboru pre normalizáciu v elektrotechnike CENELEC a na zasadnutiach Výboru pre normy Európskej komisie (Committee on Standards). ÚNMS SR pokračoval v sledovaní aktivít v pracovných skupinách Európskej komisie, ktoré plnia jednotlivé opatrenia v rámci Spoločnej iniciatívy pre oblasť normalizácie (Joint Initiative on Standardisation), najmä opatrenie 8, ktoré sa týka vydávania kvalitných technických noriem a včasného uvádzania odkazov na harmonizované európske normy v Úradnom vestníku Európskej únie. ÚNMS SR ako slovenský národný normalizačný orgán v roku 2019 priebežne zabezpečoval prijímanie európskych noriem a európskych normalizačných produktov vypracovaných európskymi normalizačnými organizáciami CEN, CENELEC a ETSI do sústavy slovenských technických noriem. Jednou z priorít bola implementácia harmonizovaných európskych noriem k právnym predpisom Európskej únie ako aj implementácia európskych noriem vypracovaných na základe požiadavky Európskej komisie (tzv. mandátové európske normy) na podporu právnych predpisov a politík Európskej únie. V implementácii európskych noriem je Slovenská republika jednou z najefektívnejších krajín EÚ a počet európskych noriem prijatých do sústavy STN sa blížil k 100 %. Medzi priority v roku 2020 budú patriť nasledujúce aktivity: ÚNMS SR bude plniť úlohy, ktoré mu vyplývajú z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 228 zo 16. mája 2018 k návrhu opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, konkrétne ide o navýšenie počtu vydaných slovenských technických noriem prekladom v štátom jazyku na úroveň minimálne 15 % z celkového počtu vydaných slovenských technických noriem ročne. Taktiež sa bude podieľať na plnení úloh, ktoré mu vyplývajú z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 461/2018 z 10. októbra 2018 Akčný plán inteligentného priemyslu Slovenskej republiky.

V oblasti metrológie sa ÚNMS SR aktívne zúčastňoval prác v rámci Výboru pre meradlá pri Európskej komisii a pracovnej skupiny pre meradlá pri Európskej komisii. ÚNMS SR sa aktívne zapájal počas roka do činnosti v rámci WELMEC (Európska spolupráca v legálnej metrológii). Zúčastnil sa dvoch zasadnutí Výboru WELMEC a aktívne sa zapájal do činnosti

pracovných skupín WG 2 Váhy, WG 6 Spotrebiteľsky balené výrobky, WG 8 Všeobecná aplikácia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/32/EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/31/EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu a WG 11 Distribučné meradlá (plynomery a elektromery). Na práci v pracovnej skupine WG 5 Dohľad nad trhom sa aktívne podieľal Slovenský metrologický inšpektorát (SMI). V pracovných skupinách WG 10 Meracie zostavy na kontinuálne a dynamické meranie množstva kvapaliny okrem vody, WG 11 Distribučné meradlá a WG 12 Taxametre zastupujú Slovenskú republiku organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ÚNMS SR a to Slovenský metrologický ústav (SMÚ) a Slovenská legálna metrológia, n. o.

V oblasti metrologického výskumu spolupracovala Slovenská republika prostredníctvom SMÚ v rámci Európskeho metrologického programu pre inovácie a výskum (EMPIR), podporujúceho spoluprácu medzi európskymi národnými metrologickými ústavmi (NMI) a partnermi v priemysle alebo akademickej sfére. V roku 2019 sa SMÚ spolupodieľal na šiestich projektoch, ktoré realizoval v úzkej spolupráci s viacerými zahraničnými partnermi. Spomínané projekty sa zaoberali problematikou merania vnútro očného a krvného tlaku, radiačnej ochrany a praktickej re-definícií základnej jednotky termodynamickej teploty. Rovnako bolo úspešné podanie EMPIR projektu z oblasti ochrany životného prostredia v rámci výzvy Call 2019, ktorý má plánovaný začiatok v roku 2020.

V oblasti skúšobníctva a európskych záležitostí sa ÚNMS SR aktívne podieľal na práci pracovných skupín Európskej komisie pre smernice a nariadenia o strojoch, pyrotechnických výrobkoch, spotrebičoch plynných palív, zdravotníckych pomôckach, in vitro diagnostických zdravotníckych pomôckach, elektrických zariadeniach pracujúcich v určitom rozsahu napätia, elektromagnetickej kompatibilite, rádiových zariadeniach, osobných ochranných prostriedkoch a v oblasti rekreačných plavidiel a vodných skútrov, výboru pre smernicu (EÚ) 2015/1535, výboru pre nariadenie (ES) č. 2679/98 o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi, výboru pre nariadenie č. 764/2008 o vzájomnom uznávaní, horizontálnych pracovných skupín pre vnútorný trh pre oblasť trhového dohľadu a akreditácie a posudzovania zhody.

ÚNMS SR ďalej aktívne spolupracuje s Európskou komisiou na spoločných posudzovaniach orgánov posudzovania zhody a notifikovaných osôb v oblasti zdravotníckych pomôcok podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 920/2013 o autorizácii notifikovaných orgánov pre zdravotnícke pomôcky, nariadenia EPaR (EÚ) 745/2017 o zdravotníckych pomôckach a nariadenia EPaR (EÚ) 746/2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro. Zamestnanci ÚNMS SR zastupujú Slovenskú republiku aj ako národní experti pre uvedenú oblasť. V roku 2019 sa začalo pripravovať spoločné posudzovanie so zástupcami Európskej komisie slovenského orgánu posudzovania zhody podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii, ktoré má byť vykonané začiatkom roka 2020.

V roku 2019 sa zamestnanci odboru podieľali na príprave stanovísk/pozícií k nasledujúcim právnym aktom EÚ:

-K návrhu rozhodnutia Rady o pozícii, ktorá sa má prijať v mene EÚ v Spoločnom výbore EHP k zmene prílohy II (Technické predpisy, normy, skúšky a certifikácia) a prílohy XI (Elektronická komunikácia, audiovizuálne služby a informačná spoločnosť) k Dohode o EHP,

-k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Výročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2020,

-k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o výkone právomoci prijímať delegované akty udelenej Komisii podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí,

-k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o fungovaní smernice 2014/53/EÚ o rádiových zariadeniach.

V oblasti kvality boli aktivity ÚNMS SR v plnej miere zamerané na realizáciu národného projektu Zavádzanie a podpora manažérstva kvality v organizáciách verejnej správy. Národný projekt je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a jeho cieľom je zvýšenie efektivity a kvality riadenia činností organizácií verejnej správy. V roku 2019 začalo s implementáciou niektorého z modelov manažérstva kvality v rámci tohto projektu okrem ÚNMS SR 14 partnerov.

V rámci medzinárodnej spolupráce sa zástupca ÚNMS SR pravidelne zúčastňoval na zasadnutiach Expertnej pracovnej skupiny CAF (CAF EWG), ktorá pôsobí pri Európskom inštitúte pre verejnú správu v Maastrichte (EIPA – European Institute of Public Administration) a združuje národných korešpondentov modelu CAF jej členských krajín. Prioritnou úlohou CAF EWG v roku 2019 bolo revidovať doteraz platný model CAF 2013 a navrhnúť modernejšiu verziu modelu CAF zodpovedajúcu aktuálnym trendom a požiadavkám, vrátane digitalizácie, rodovej rovnosti, trvalej udržateľnosti, diverzity, a inováciám vrátane rapídnemu nástupu informačno-komunikačných technológií a ich vplyvu na každodennú prácu v organizácii. V roku 2019 sa uskutočnili dve zasadnutia, ktorých predmetom diskusie bola revízia modelu CAF a príprava CAF2020. Do prípravy novej verzie modelu bola aktívne zapojená aj Slovenská republika zastúpená zástupcom ÚNMS SR. Návrhy predložené Slovenskou republikou boli zapracované a sú súčasťou verzie modelu CAF2020, ktorá bola predstavená a oficiálne schválená na 73. zasadnutí generálnych riaditeľov EUPAN v novembri 2019 v Helsinkách.

Ďalšou dôležitou aktivitou v rámci národného projektu bolo zriadenia CAF centra ako vzdelávacieho, poradenského a konzultačného strediska pre organizácie verejnej správy. Od začiatku svojej existencie zrealizovalo CAF centrum 68 vzdelávacích aktivít a vyškolilo viac ako 1100 zamestnancov rôznych organizácií verejnej správy. Témy vzdelávacích aktivít sa týkali rôznych nástrojov a modelov kvality, zlepšovania a spôsobov zefektívňovania činností verejnej správy. Cieľovou skupinou boli rôzne organizácie verejnej správy, od štátnej správy, cez samosprávu, školstvo, až po zariadenia sociálnych služieb. Okrem vzdelávacích aktivít poskytuje CAF centrum aj podporu vybraným organizáciám verejnej správy pri implementácii modelu CAF.

V ďalšom období budú pokračovať aktivity národného projektu v organizácii ďalších vzdelávacích aktivít, ako aj poskytovaní poradenstva pri zavádzaní modelov kvality. Okrem toho sa pozornosť sústredí aj na preklad revidovanej verzie príručky modelu CAF 2020 do slovenského jazyka a jej sprístupnenie všetkým organizáciám verejnej správy.

Výskum a inovácie

SR sa v roku 2019 zapájalo zapájala do rokovaní o návrhu rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu v rokoch 2021 – 2027 Horizont Európa, pričom presadzovala v novom rámcovom programe najmä podporu synergií s ďalšími európskymi programami (najmä EŠIF),

podporu rozširovania účasti (widening participation), geografickú rovnováhu ako kritérium pri hodnotení projektov a otázku odmeňovania výskumníkov (remuneration). K návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu, a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia bola dosiahnutá čiastočná dohoda o všeobecnom smerovaní (PGA), potvrdená Spoločným porozumením (CU) zo dňa 27.03.2019 a rozšírená o PGA na ďalšie časti textu na Rade 29.11.2019. K návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa, bola dosiahnutá čiastočná dohoda o všeobecnom smerovaní (PGA) dňa 15.04.2019.

K návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na obdobie 2021 – 2025, ktorým sa dopĺňa program Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu sa na poslednom zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť dňa 29.11.2019 nepodarilo dosiahnuť čiastočnú dohodu o všeobecnom smerovaní, následne však Výbor stálych predstaviteľov schválil Správu o pokroku.

Priority do budúcnosti:

- dosiahnutie dohody a ukončenie rokovaní k návrhu legislatívneho aktu „Výskumný a vzdelávací program Euratom 2021 - 2025, ktorý dopĺňa rámcový program Horizont Európa“.

- ukončenie rokovaní k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2007/198/Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody.

V oblasti vesmírnej politiky sa dňa 13.03.2019 podarilo v trialógu dosiahnuť a potvrdiť dohodu o všeobecnom porozumení (common understanding) k návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra EÚ pre vesmírny program a ktorým sa rušia nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ.

Čerpanie fondov EŠIF na podporu výskumu a inovácií

Implementácia EŠIF v rámci operačného programu Výskum a inovácie (OP VaI): V roku 2019 pokračovala implementácia OP Výskum a inovácie v rámci programového obdobia 2014-2020.

„Vyhlásené výzvy:

- K 31.12.2019 boli v rámci OP VaI vyhlásené výzvy a vyzvania v celkovej sume 2 096 837 016,17 EUR zo zdrojov EÚ, čo predstavuje približne 98,79 % z celkovej alokácie OP Integrovaná infraštruktúra, časť výskum a inovácie.

Kontrahovanie:

- suma kontrahovaných prostriedkov za zdroj EÚ k 31.12.2019 dosiahla úroveň 1 056 898 920,28 EUR, čo vo vzťahu k celkovej alokácii operačného programu Integrovaná infraštruktúra, časť výskum a inovácie predstavuje 49,79 %.

Čerpanie:

- čerpanie finančných prostriedkov schválené Certifikačným orgánom pre štrukturálne fondy Európskej únie a Kohézny fond (Ministerstvo financií SR) po zohľadnení nezrovnalostí a vrátených finančných prostriedkov predstavovalo k 31.12.2019 sumu 328 519 620,95 EUR zo zdrojov EÚ, čo vo vzťahu k celkovej alokácii operačného programu Integrovaná infraštruktúra, časť výskum a inovácie predstavuje približne 15,48 %.“

Zlúčenie Operačného programu Integrovaná infraštruktúra s Operačným programom Výskum a inovácie

- vláda SR schválila dňa 23.10.2019 návrh na zlúčenie operačného programu Integrovaná infraštruktúra s operačným programom Výskum a inovácie implementovaných v rámci programového obdobia 2014 – 2020, s cieľom zefektívnenia implementácie a eliminovania rizika trvalej straty finančných prostriedkov v dôsledku aplikovania pravidla n+3 v rámci OP VaI. Následne dňa 12.12.2019 bolo doručené Stálemu zastúpeniu SR rozhodnutie Európskej komisie o schválení revízií príslušných programov, na základe ktorého došlo k ich zlúčeniu s účinnosťou od 13.12.2019. OP VaI sa stav PO 9-13 OP II. K 31.12.2019 bolo v rámci PO 9-13 OP II vo výzvach a vyzvaniach alokovaných 2 096 837 016 EUR za EÚ zdroj (98,79%), kontrahovanie predstavovalo 1 049 601 981 EUR za EÚ zdroj (49,45%) a čerpanie bolo vo výške 328 519 621 EUR za EÚ zdroj (15,48%).“

Oblasť autorského práva

V oblasti autorského práva sa v roku 2019 pokračovalo v rokovaniach o oboch návrhoch, ktoré EK zverejnila dňa 14. septembra 2016 v rámci druhého balíka iniciatív v oblasti modernizácie a reformy režimu autorského práva EÚ. Išlo o:

1.návrh nariadenia (neskôr smernice) Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielacích organizácií a retransmisie televíznych a rozhlasových programov (ďalej len „návrh nariadenia“) a

2. návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu (ďalej len „návrh smernice“).

1. Právna forma nariadenia bola v poslednej fáze rokovaní zmenená na smernicu. Smernica má zabezpečiť čiastočnú harmonizáciu on-line vysielania a retransmisie. Jej cieľom je uľahčiť cezhraničné poskytovanie on-line služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu, a retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, a to prispôsobením právneho rámca týkajúceho sa výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom relevantných pre tieto činnosti. Vo vzťahu k niektorým častiam on-line vysielania televíznych a rozhlasových vysielateľov preto smernica zavádza princíp krajiny pôvodu, podľa ktorého sa k vymedzeným autorskoprávnym spôsobom použitia vysporiadajú práva a uzavrú licenčné zmluvy len v členskom štáte vysielateľa. Nebude tak nutné vysporiadať práva aj v iných členských štátoch, kde sú doplnkové on-line služby tiež dostupné. Smernica súčasne rozširuje povinnú kolektívnu správu práv na ďalšie spôsoby retransmisie, vrátane retransmisie cez internet v určitej obmedzenej kontrolovateľnej forme, avšak okrem káblovej retransmisie, ktorá je už upravená smernicou 93/83/EHS. Smernica tiež upravuje aj prenos programov prostredníctvom priameho vstupu – tzv. direct injection.

Prvé čítanie návrhu sa uskutočnilo ešte počas SK PRES v druhom polroku 2016 na pôde PS Copyright. V úvode roka 2018 začalo BG PRES trialógy s EP a EK. Na dosiahnutie finálnej dohody bolo potrebných celkovo šesť trialógov, pričom trialógy prebiehali s prestávkami celý rok 2018.

Po prvých troch trialógoch, na ktorých došlo k identifikácii zásadných otázok v návrhu nariadenia, však rokovania uviazli na mŕtvom bode. EP vyhlásil, že je schopný pokračovať v rokovaniach iba za predpokladu, ak Rada ustúpi v otázke rozsahu aplikácie princípu krajiny

pôvodu, rozsahu aplikácie povinnej kolektívnej správy práv pri retransmisiách cez internet a vo vzťahu k problematike priameho vstupu. Po rozpadnutí blokačnej menšiny voči problematike priameho vstupu a súhlase ČŠ so zmenou právnej formy z nariadenia na smernicu, bol začiatkom októbra 2018 schválený mandát na štvrtý trialóg. Počas štvrtého, piateho a šiesteho trialógu došlo ku kompromisu vo vzťahu k technológii priameho vstupu a nakoniec aj ku konsenzu na poslednom otvorenom článku týkajúcom sa rozsahu aplikácie princípu krajiny pôvodu. Fáza trialógov bola ukončená v decembri 2018. Smernica bola schválená 17. apríla 2019 a zverejnená v Úradnom vestníku EÚ 17. mája 2019. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť v transpozičnej lehote (do 7. júna 2021) prebrať ustanovenia smernice do národnej legislatívy.

2. Cieľom smernice je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality pristúpiť k harmonizácii rôznych oblastí autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, u ktorých si to vyžiadal rýchly rozvoj digitálneho prostredia v EÚ. Smernica je tak rozčlenená do niekoľkých samostatných častí, v ktorých sa postupne dotýka výnimiek a obmedzení z autorského práva, opatrení na zlepšenie licenčných praktík a prístupu k obsahu, prístupnosti európskych diel na platformách videa na požiadanie (video-on-demand), zavedeniu nového práva súvisiaceho s autorským právom špeciálne pre vydavateľov novín a problematiky odmeňovania nositeľov práv za použitie ich predmetov ochrany na internete.

Prvé čítanie návrhu smernice začala PS Copyright už pod vedením SK PRES. Vzhľadom na to, že ide o tematicky veľmi rôznorodý a expertne náročný návrh, až BG PRES sa podarilo získať mandát na trialógy, ktoré sa začali až počas AT PRES. Vhľadom na blížiace sa voľby do EP a končiaci sa mandát KOM sa uskutočnilo len šesť trialógov, napriek tomu, že zostávalo ešte dosť neuzavretých tém (povinnosti poskytovateľov obsahových služieb na internete, právo vydavateľov, povaha výnimky na text a data mining a nový článok o voľných dielach). Smernica bola napokon schválená 17. apríla 2019 počas RO PRES a zverejnená v Úradnom vestníku EÚ 17. mája 2019. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť v transpozičnej lehote (7. júna 2021) prebrať ustanovenia smernice do národnej legislatívy.

7. DOPRAVA, TELEKOMUNIKÁCIE A ENERGETIKA

Doprava

V oblasti cestnej dopravy bol v priebehu uplynulého roka naďalej dominantnou témou Balík mobility I, ktorý obsahuje legislatívne návrhy zamerané na zlepšenie pracovných podmienok vodičov, zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, lepšie nastavenie pravidiel, ktoré prispejú k bezpečnosti a efektívnosti cestnej dopravy. Balík mobility I je rozdelený na tri časti: oblasť prístupu na trh, sociálny pilier a spoplatňovanie infraštruktúry.

Rada EÚ schválila spoločnú pozíciu v oblasti prístupu na trh a sociálneho piliera v decembri 2018. V apríli 2019 Európsky parlament schválil svoju pozíciu. Trialógy prebiehali pod vedením FI PRES od októbra 2019. Dohodu sa podarilo uzavrieť v decembri 2019 na 4. trialógu. Dohoda bola schválená na zasadnutí COREPER 20. decembra 2019. Výbor pre dopravu a cestovný ruch EP bude o dohode hlasovať v priebehu januára 2020. V dohode je zakotvený nový princíp rozdelenia medzinárodnej cestnej dopravy na bilaterálnu dopravu, na ktorú sa nevzťahuje vysielanie a tzv. treťoštátnu dopravu, kedy sa na vodiča uplatňuje vysielanie. Pravidlá kabotáže sa nemenili, (3 povolené prepravné operácie za 7 dní),

ale pribudla k nim doba tzv. „cooling off“ v dĺžke 4 dní, kedy kabotáž nemôže byť vykonávaná. Zároveň bola povolená možnosť pre vodiča čerpať 2 skrátené odpočinky po sebe v prípade skoršej kompenzácie čerpania týždenného odpočinku. Zároveň má vozidlo povinnosť návratu po 8 týždňoch. Po novom by sa legislatíva mala vzťahovať nielen na ťažké nákladné vozidlá, ale aj na ľahké úžitkové vozidlá (od 2,5 tony). Členské štáty majú následne čas na implementovanie do národnej legislatívy a nové pravidlá pre medzinárodnú dopravu by mali začať platiť od leta 2021.

Počas roka 2019 sa nepodarilo ukončiť rokovania o revízii smernice o kombinovanej doprave, ktorá je previazaná na návrhy Balíka mobility I. EK, ako hlavný kritik väčšiny zmien navrhovaných Radou, oznámila v rámci prezentácie balíka opatrení Green Deal plán stiahnuť a predložiť prepracovaný návrh tejto smernice. Schválený text Rady podľa EK dostatočne nespĺňa hlavný cieľ – presun z výhradne cestnej nákladnej dopravy na energeticky výhodnejšie druhy dopravy.

V procese spoplatňovania infraštruktúry v rámci Balíka mobility I RO PRES začalo rokovania o návrhu smernice Eurovignette, ktorá upravuje spoplatňovanie ťažkých nákladných vozidiel za používanie určitých ciest. Nasledujúcemu FI PRES sa však na decembrovej Rade TTE nepodarilo dosiahnuť dohodu členských štátov, ktoré v návrhu vnímali nedostatky. EK sa rozhodla stiahnuť tento návrh a predložiť revidované znenie návrhu (v rámci Green Deal).

V oblasti železničnej dopravy po náročných diskusiách sa podarilo dosiahnuť spoločnú pozíciu Rady k prepracovanému zneniu nariadenia o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. Revízia prispeje k zvýšeniu práv cestujúcich so znevýhodnením či obmedzenou mobilitou, podpore využívania tzv. priamych lístkov a postupnému rušeniu vnútroštátnych výnimiek. Počas rokovaní s EP bude dôležité hľadať vyvážený kompromis medzi ďalším posilňovaním práv cestujúcich a zaťažením železničných podnikov a manažérov infraštruktúry.

V oblasti leteckej dopravy sa začalo diskutovať o reforme Jednotného európskeho neba (Single European Sky – SES), ktorá bola taktiež témou decembrovej Rady TTE. Členské štáty dospeli k záveru, že Rada počas nadchádzajúceho HR PRES zaháji prácu na aktualizácii tohto spisu na základe kompromisného návrhu z roku 2014, ktorý EK aktualizuje. V októbri sa na úrovni pracovnej skupiny konal workshop k právam cestujúcich v leteckej doprave, ktorými sa podrobnejšie začne zaoberať nadchádzajúca EK.

V rámci sektora vodnej dopravy dominovalo prerokovávanie spoločných pozícií EÚ na zasadnutia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO – International Maritime Organization).

Počas roka 2019 taktiež prebiehali rokovania o návrhu nariadenia o elektronických údajoch o nákladnej doprave (eFTI). Cieľom tohto nariadenia je vytvorenie jednotného právneho rámca pre akceptáciu elektronických informácií, čím dôjde k zníženiu administratívnych nákladov a administratívnej záťaže v oblasti logistických služieb a k podpore multimodálnej dopravy. Využívanie digitálnych technológií má zefektívniť dopravu a prispieť k lepšiemu fungovaniu jednotného trhu EÚ. Koncom decembra COREPER potvrdil dohodu s EP.

V horizontálnych otázkach bolo v decembri po náročných diskusiách dosiahnuté všeobecné smerovanie k návrhu nariadenia o zefektívnení opatrení na urýchlenie realizácie siete

TEN-T. Návrhom sa majú vyjasniť a skrátiť povoľovacie procesy, pri ktorých sa vyskytuje väčšina komplikácií spôsobujúcich oneskorenie realizácie dopravných projektov. Vzhľadom na národné programy členských štátov v tejto oblasti došlo k zmene právneho aktu z nariadenia na smernicu, čím sa umožní väčšia flexibilita pri jeho implementácii.

Výsledkom diskusií o budúcom finančnom rozpočte bola po pozícii Rady z decembra 2018 dosiahnutá aj čiastočná dohoda s EP v marci 2019 k právnemu základu Nástroja na prepájanie Európy CEF 2021 až 2027. CEF predstavuje dôležitý nástroj, cez ktorý sa financuje dopravná, energetická a digitálna infraštruktúra. Pre SR je kľúčovou jeho kohézna časť, ktorá sa odvíja od neukončených rokovaní o všeobecnom nariadení CPR pre jednotlivé fondy a nástroje.

Na zasadnutí COREPERu bol v závere roka po zložitých rokovaniach schválený mandát na rokovania s EP o návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel. Nariadenie je reakciou na rozsudok Všeobecného súdu EÚ, ktorý v decembri 2018 čiastočne zrušil nariadenie EK, keďže faktor zhody ako kľúčový prvok legislatívy, môžu stanoviť len spoluzákonodarcovia. Schválený text odráža pozíciu SR, najmä pokiaľ ide hodnotu faktora zhody a spôsob rozhodovania o zmene hodnoty faktora zhody.

V súvislosti s brexitom dominovali v roku 2019 prípravy na možné vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z EÚ bez dohody. V prvom štvrťroku 2019 boli prijaté nariadenia na úrovni EÚ, ktorých cieľom bolo predovšetkým zabezpečiť nevyhnutnú konektivitu v cestnej a leteckej doprave pre prípad no deal scenára. Medzi ďalšiu prijatú legislatívu k brexitu patria nariadenie o určitých aspektoch bezpečnosti letectva, železničnej bezpečnosti a prepojenosti, nariadenie týkajúce sa typového schvaľovania, zmena nariadenia o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky a nariadenie, ktorým sa mení zriadenie Nástroja na prepájanie Európy.

Telekomunikácie

Rok 2019 bol zameraný na dobudovanie jednotného digitálneho trhu v kontexte zvyšovania hospodárskeho rastu a efektivity jednotného trhu EÚ. Ústrednými témami boli digitalizácia a automatizácia, rozvoj inovačných technológií (umelá inteligencia vrátane etických princípov jej využívania, blockchain, superpočítače (HPC), kvantová komunikačná infraštruktúra (QCI)), budovanie digitálnych inovačných hubov (DIH), budovanie údajového hospodárstva sústredeného na človeka, vrátane princípov etického využívania údajov v EÚ, rozvoj digitálnych zručností, podpora investícií do infraštruktúry, zvyšovanie konektivity a kybernetickej bezpečnosti sietí 5G, zvyšovanie podielu žien zamestnaných v oblasti informačných technológií (IT) a podpora vedy a výskumu. Tieto iniciatívy napomáhajú zvyšovaniu konkurencieschopnosť podnikov EÚ, vytváraniu nových pracovných miest a zvyšovaniu životnej úrovne občanov EÚ.

Na podporu digitálnej transformácie boli v roku 2019 na národnej úrovni prijaté Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 a na ňu nadväzujúci Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019-2022.

V politickej diskusii ministrov v júni 2019 k Záveroch Rady o budúcnosti vysoko digitalizovanej Európy po roku 2020 dominovali témy týkajúce sa zachovania globálnej

konkurencieschopnosti a inovačnej schopnosti EÚ v údajovom hospodárstve v súvislosti s nástupom nových technológií do praxe, odstraňovanie rozdielov v digitálnych príležitostiach, zvyšovania kybernetickej bezpečnosti, podpory konektivity v regiónoch, zavádzania sietí 5G, podpory inovatívnych malých a stredných podnikov a nutnosti podporovať digitálne zručnosti. Výstupy tejto diskusie boli premietnuté do Strategickej agendy lídrov a stali sa východiskom pre novú Európsku komisiu (EK) pri koncipovaní aktualizácie digitálnej stratégie EÚ.

V súlade s Koordinovaným plánom pre umelú inteligenciu z decembra 2018 EK predstavila v apríli 2019 Etické usmernenia k pre dôveryhodnú umelú inteligenciu, ktoré vypracovala expertná skupina pre umelú inteligenciu aj za účasti slovenskej expertky Márie Bielikovej. Táto expertná skupina bola založená v júni 2018 a reagovala na spoločenskú potrebu vytvorenia základného etického rámca využívania umelej inteligencie. Do konca roka 2019 prebiehalo pilotné testovanie Etických usmernení v praxi. Na základe výsledkov testovania budú usmernenia podľa potreby upravené. V decembri 2019 ministri diskutovali o princípoch etického využívania údajov v EÚ, o postupoch na podporu budovania údajového hospodárstva a opatreniach nevyhnutných na zabezpečenie jeho dôveryhodnosti. EK kladie dôraz na to, aby občan a používateľ mali nad svojimi údajmi kontrolu, na vybudovanie dostatočne bezpečnej infraštruktúry pre údaje (interoperabilné cloudové služby, infraštruktúra pre HPC), ako aj na zadefinovanie jasných pravidiel pre správu údajov a pre vnútrosektorovú a medzisektorovú interoperabilitu údajov.

Taktiež sa uskutočnila diskusia o prioritách digitalizácie európskeho hospodárstva a synergiách finančných európskych programov. Slovensko považuje za priority rozvoj digitálnych zručnosti, údajovú a digitálnu infraštruktúru, umelú inteligenciu a ďalšie inovatívne technológie, kybernetickú bezpečnosť, dôveru a dôveryhodnosť informácií a zabezpečenie dostatku investícií do digitálnej oblasti.

EP a Rada EÚ dosiahli v apríli 2019 dohodu o návrh Programu Digitálna Európa (DEP) na obdobie rokov 2021-2027. Dohoda však nezahŕňa rozpočtové a ďalšie otázky, o ktorých sa diskutuje v rámci rokovaní o Viacročnom finančnom rámci EÚ 2021-2027. Cieľom DEP je podporiť investície do digitálneho hospodárstva a spoločnosti v navrhovanej výške 9,2 mld. eur v piatich prioritných oblastiach (HPC, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, digitálne zručnosti a široké využitie digitálnych technológií). DEP navrhuje tiež podporu DIH, ktoré budú zohrávať ústrednú úlohu v digitálnej transformácii EÚ. Ich úlohou je najmä podpora malých a stredných podnikov a orgánov verejnej moci v procese digitálnej transformácie.

Ťažiskovou nelegislatívnou témou bola v roku 2019 téma kybernetickej bezpečnosti 5G sietí. V kontexte „Odporúčania Komisie o kybernetickej bezpečnosti sietí 5G“ prebehlo v roku 2019 „Spoločné európske posúdenie rizík súvisiacich s 5G sieťami“, ktoré v januári 2020 vyústilo do zverejnenia „Súboru opatrení určených na riešenie rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti 5G sietí („5G Toolbox“).

Schválenie Záverov Rady o význame sietí 5G pre európske hospodárstvo a o potrebe znížiť súvisiace bezpečnostné riziká v decembri 2019 je dôležitým politickým signálom pre budúce využívanie technológií 5G. Dokument zdôrazňuje potrebu prijatia primeraných prvkov bezpečnosti a odolnosti sietí 5G v kontexte nárastu rizík kybernetickej bezpečnosti a ich možných dosahov, keďže v rámci budovania a využívania 5G sietí pôjde o prepojenie množstva zariadení a systémov uchovávajúcich citlivé informácie a podporujúcich kritické funkcie

spoločnosti v takých významných sektoroch, akými sú energetika, doprava, bankovníctvo alebo zdravotníctvo.

V apríli 2019 sa v Bruseli uskutočnili Digitálne dni III, ktoré boli zamerané na urýchľovanie a podporu rozvoja digitalizácie v rámci budovania silného jednotného trhu a posilňovania konkurencieschopnosti Európy. Ministri podpísali 3 deklarácie, čím sa zaviazali plniť záväzky v digitalizácii v troch kľúčových oblastiach (väčšie zastúpenie žien v odvetviach digitalizácie a technológií; inteligentná a udržateľná digitálna budúcnosť pre európske poľnohospodárske a vidiecke oblasti; digitalizácia kultúrneho dedičstva).

Slovenská republika pristúpila k spoločnému konzorciu EuroHPC pre rozvoj vysokovýkonnej výpočtovej infraštruktúry v Európe. Cieľom konzorcia je vybudovanie siete superpočítačov a komunity odborníkov. V roku 2019 bola ustanovená Slovenská akadémia vied ako entita pre vybudovanie národného kompetenčného centra pre HPC v SR a uzatvorilo sa rozhodovanie o umiestnení troch HPC v Európe, pričom Slovensko sa zapojilo do spolupráce s talianskym centrom CINECA.

Slovenská republika sa tiež pripojila k spoločnej Deklarácii o spolupráci medzi Európskou komisiou a členskými štátmi v oblasti kvantovej komunikačnej infraštruktúry. Táto Deklarácia má za cieľ preskúmať možnosti rozvoja a nasadenia bezpečnej QCI v EÚ v priebehu nasledujúcich 10 rokov. Pre naplnenie tohto cieľa bol založený riadiaci výbor pre EuroQCI. Hlavným cieľom činnosti riadiaceho výboru je aktuálne pripraviť Akčný plán, ktorý bude koordinovať národné a spoločné európske výskumné a vývojové aktivity v oblasti QCI.

Slovensko sa naďalej aktívne angažovalo v pracovnej skupine Európske partnerstvo pre blockchain, ktorého cieľom je zrealizovať cezhraničné projekty s využitím tejto technológie. Najpokročilejším projektom je v súčasnosti systém zdieľania univerzitných diplomov medzi európskymi univerzitami.

V neposlednom rade sa Slovenská republika aktívne angažovala v rámci novovytvorenej pracovnej skupiny EK – Ženy v digitálnej dobe. Pracovná skupina vznikla na základe deklarácie Ženy v digitálnej dobe, ktorú v apríli 2019 podpísalo aj Slovensko. Na základe nej je potrebné pripraviť súbor opatrení, ktorých cieľom je zvýšenie podielu žien v IT oblasti.

V roku 2019 boli prijaté tieto legislatívne akty:

Smernica EP a Rady (EÚ) 2019/1024 o otvorených dátach a opakovanom využívaní informácií verejného sektora. Revíziou pôvodnej smernice o využívaní informácií verejného sektora sa rozšírila pôsobnosť na verejné podniky a na osobitné kategórie dokumentov, napr. výskumné údaje s vysokou hodnotou. Smernica definuje spôsob sprístupňovania dynamických údajov prostredníctvom aplikačného programového rozhrania, financovanie poskytovania údajov (obmedzenie poplatkov), možnosť zahrnúť náklady spojené s anonymizáciou dokumentov obsahujúcich osobné údaje alebo citlivé obchodné informácie do oprávnených nákladov subjektov verejného sektora a verejných podnikov, ako aj zavedenie opatrení na rozšírenie dostupnosti dokumentov (politika otvoreného prístupu a rozšírenie zákazu výhradných dohôd).

Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2019/517 o zavedení a fungovaní mena domény najvyššej úrovne .eu, stanovilo pravidlá pre doménu najvyššej úrovne .eu s kódom krajiny (ccTLD) a jej dostupné varianty v iných písmach s cieľom podporiť jednotný digitálny trh, vybudovať online identitu EÚ a podporovať cezhraničné online aktivity. Stanovujú sa v ňom aj podmienky jeho vykonávania vrátane určenia a charakteristiky správcu, ako aj právny a všeobecný politický rámec, v rámci ktorého má fungovať určený správca.

Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2019/881 o agentúre ENISA (Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií (Akt o kybernetickej bezpečnosti), ktorý stanovuje ciele a organizačné aspekty týkajúce sa ENISA a rámec pre zavádzanie európskych systémov certifikácie kybernetickej bezpečnosti na zabezpečenie primeranej úrovne kybernetickej bezpečnosti produktov, služieb a procesov IKT, ako aj na predídenie fragmentácii vnútorného trhu z hľadiska systémov certifikácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

Prijatie Rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/797 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty je cielené s ohľadom na posilnenie spôsobilosti na boj proti hrozbám v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré majú pôvod mimo Únie. V tejto súvislosti sa v tomto rozhodnutí stanovuje rámec cielených reštriktívnych opatrení na odrádzanie od kybernetických útokov so závažným vplyvom, ktoré predstavujú vonkajšiu hrozbu pre Úniu alebo jej členské štáty, a na reakciu na ne. Reštriktívne opatrenia majú mať odstrašujúci a odradzujúci účinok, mali by sa zamerať na kybernetické útoky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia a ktoré sa vykonali úmyselne. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s postupom stanovenia, zmeny a preskúmania prílohy k rozhodnutiu (SZBP) 2019/797 bolo prijaté Nariadenie Rady (EÚ) 2019/796 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty za účelom, aby právomoc stanoviť a meniť zoznam v prílohe I k tomuto nariadeniu mohla vykonávať Rada. Nariadenie tak nadväzuje na rozhodnutie (SZBP) 2019/797 a je podporným nástrojom v boji proti kybernetickým útokom so závažným vplyvom vrátane pokusov o kybernetické útoky s potenciálne závažným vplyvom, ktoré predstavujú vonkajšiu hrozbu pre Úniu alebo jej členské štáty. Nariadenie je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými v Charte základných práv Európskej únie, predovšetkým s právom na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces a právom na ochranu osobných údajov.

V roku 2019 sa nepodarilo dosiahnuť dohodu s EP o finálnom znení textu návrhu Nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier. Rokovania s EP aj interne v rámci Rady EÚ boli poznačené otáznikmi najmä o pridanej hodnote centra a viacerými právnymi a praktickými komplikáciami spojenými najmä s prepojením financovania na program Horizont Európa.

Chorvátske predsedníctvo Rady EÚ sa plánuje zamerať na ukončenie rokovaní o návrhu Nariadenia o ochrane súkromia v elektronických komunikáciách a návrhu Nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier. Bude taktiež pokračovať v budovaní udržateľného a spravodlivého jednotného trhu zameraného na potreby digitálnej éry a sústredí sa na ďalšie diskusie o dlhodobých strategických cieľoch EÚ v oblasti jednotného digitálneho trhu, vytváraní integrovaného trhu služieb, digitálneho hospodárstva,

údajového hospodárstva a platformového hospodárstva, vhodnej digitálnej infraštruktúry a operačného rámca na podporu digitálnej transformácie európskeho priemyslu, ako aj na stimulovanie inovácií prostredníctvom využívania umelej inteligencie. V rámci zaistenia synergií pre jednotný trh bude pokračovať v aktivitách týkajúcich sa zvýšenia konektivity, zabezpečenia spravodlivého a účinného zdaňovania a prispôsobenia daňových systémov digitálnej dobe, ako aj v podpore synergií s politikami v oblasti životného prostredia.

RO ako aj FI PRES spolu s EK počas roku 2019 pokračovali v úsilí o ukončenie rokovaní o návrhu nariadenia o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách (e-Privacy), ktorého hlavným cieľom je zabezpečenie efektívnej ochrany súkromia v elektronických komunikáciách. V roku 2019 sa napriek značnému úsiliu FI PRES nepodarilo nájsť dohodu medzi členskými štátmi. Je možné očakávať, že v nasledujúcom období predloží EK nový návrh tohto nariadenia.

Energetika

V roku 2019 pokračovali rokovania o revízii smernice o plyne. V apríli 2019 sa Rada EÚ zhodla na texte revízie, ktorej zámerom je zabezpečiť uplatňovanie EÚ legislatívy (tzv. tretí energetický balíček) pre vnútorný trh s plynom aj na plynovody z/do tretích krajín, vrátane existujúcich a budúcich plynovodov až po teritoriálne vody členských štátov.

Zároveň boli v roku 2019 ukončené rokovania o návrhu nariadenia o označovaní pneumatík, ktoré má zlepšiť označovanie pneumatík a poskytnúť spotrebiteľom viac informácií o palivovej úspornosti, bezpečnosti a hluku.

V oblasti energetickej efektívnosti, ekodizajnu a štítkovania boli v roku 2019 prijaté viaceré delegované akty a odporúčania v nadväznosti na nový legislatívny rámec.

V prvej polovici roka 2019 boli Európskym parlamentom a Radou formálne schválené štyri európske legislatívne návrhy o novom dizajne trhu s elektrinou, ktoré významným spôsobom zreformujú fungovanie trhu s elektrinou. Bol to posledný súbor legislatívnych komponentov vyplývajúcich z balíčka „Čistá energia pre všetkých Európanov“. V sektore elektroenergetiky sa zavádzajú nové subjekty, vzťahy a aktualizujú trhové pravidlá Táto hĺbková transformácia si bude vyžadovať zásadné zmeny v národnej legislatívne. V súčasnosti sa intenzívne analyzujú dopady na národnú legislatívu a začala sa príprava fáza transpozície a implementácie novoprijatej legislatívy EÚ.

Okrem rokovaní k legislatívnym návrhom prebiehali intenzívne diskusie o smerovaní energetiky v EÚ do roku 2050 a klimatickej neutralite, aj v kontexte priorít novo zvolenej Európskej komisie. SR sa aktívne prihlásila k tomuto ambicióznemu cieľu. V rámci týchto diskusií SR presadzovala vyvážený prístup k všetkým cieľom energetickej politiky a zohľadnenie ekonomických a sociálnych dopadov. Jedným zo základných pilierov slovenskej pozície je dôsledná obhajoba princípu technologickej neutrality dekarbonizačných opatrení, práva členských štátov na voľbu energetického mixu v súlade s čl. 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jadrovej energetiky ako udržateľného nízko-uhlíkové zdroja. Totožné princípy SR zdôrazňovala aj pri vyjednávaniach o legislatívnom návrhu k udržateľným financiám, ktorý je prerokovávaný v rámci pracovnej skupiny pre finančné služby. V súvislosti s predstavením European Green Deal zo strany Európskej komisie začiatkom decembra 2019 očakávame pokračovanie diskusií o tejto významnej téme aj v roku 2020.

Rada ministrov EÚ pre energetiku v júni 2019 schválila Závery Rady o budúcnosti energetických systémov v energetickej únii, v ktorých je uznaná dôležitosť technologickej neutrality a potreby využívania všetkých bezpečných a udržateľných nízko uhlíkových technológií pri energetickej transformácii, pričom samotný výber dekarbonizačných opatrení a zdrojov je v rukách jednotlivých členských štátov EÚ.

SR pokračovalo v príprave Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (NECP) na obdobie rokov 2021 – 2030 v súlade s požiadavkami nariadenia EÚ o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. V tomto strategickom dokumente sa nastavili kľúčové kvantifikované ciele a výška príspevkov SR v oblastiach znižovania emisií skleníkových plynov, rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti, energetickej bezpečnosti a vnútorného trhu. Hlavné kvantifikované ciele slovenského NECP na rok 2030 sú:

•zníženie emisií skleníkových plynov v sektore mimo obchodovania s emisiami (non-ETS) o minimálne 20 % oproti roku 2005, čo vyplynulo z vo februári 2019 vládou SR prijatej Envirostratégie 2030;

•podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej energetickej spotrebe 19,2 % (podiel OZE v doprave 14 %);

•národný príspevok SR v energetickej efektívnosti 30,3 %;

•prepojenosť elektrických sústav 52 %.

V roku 2019 sa na pôde Rady EÚ a Sekretariátu Energetického spoločenstva naďalej pokračovalo v diskusiách o revízii Zmluvy o Energetickom spoločenstve (EnC). Novým prvkom, ktorý so sebou revízia Zmluvy prináša je prvok reciprocity medzi krajinami EnC a EÚ. V roku 2019 sa avšak nedospelo k finálnej podobe textu revízie, rokovania budú pokračovať aj v nadchádzajúcom roku.

V rámci Energetickej charty (ECT) bolo v roku 2019 vykonané pravidelné preskúmanie činnosti podľa čl. 34.7 Zmluvy o Energetickej charte. Súčasťou preskúmania bolo aj hodnotenie sekretariátu a generálneho tajomníka ECT Urbana Rusnáka. Výsledky auditu potvrdili v sledovanom období súlad činností ECT s existujúcimi pravidlami. Konferencia ECT prijala závery z preskúmania činnosti. V roku 2020 sa organizácia sústredí na proces modernizácie Zmluvy a implementácie odporúčaní z Medzinárodného verejného auditu.

Energetická infraštruktúra

V oblasti energetickej infraštruktúry v roku 2019 SR presadzovala riešenia na zvýšenie energetickej bezpečnosti a modernizáciu prenosových sústav a prepravných sietí, a to hlavne prostredníctvom Projektov spoločného záujmu (PCI). Preto SR aktívne podporuje dobudovanie severojužného energetického koridoru, ktorý prispeje k integrácií trhu s energiou a posilní tak bezpečnosť dodávok. SR aktívne participovala na príprave 4. zoznamu PCI, na ktorý boli zaradené viaceré projekty na území SR.

V oblasti elektroenergetiky v roku 2019 začali stavebné práce na dvoch elektrizačných prepojeniach medzi Slovenskom s Maďarskom. Ďalším významným projektom spoločného záujmu v sektore elektroenergetiky je smart-grid projekt ACON. Projekt obsahuje viaceré výrazné inovatívne a inteligentné riešenia, ktoré robia tento projekt unikátnym aj na európskej úrovni. Vo februári 2019 získal projekt ACON grant z finančného nástroja CEF-Energetika vo

výške 91 mil. eur. Zároveň bol v roku 2019 na 4. zoznam PCI zaradený slovensko-maďarský projekt smart grid InGrid Danube.

V oblasti plynárenstva pokračovali stavebné práce na slovenskej časti spoločného slovensko-poľského plynárenského prepojenia, ktoré po jeho realizácii umožní prístup k LNG terminálu vo Świnoujście na severe Poľska. Predstavitelia SR aj v roku 2019 pokračovali v propagácii projekt plynovodu Eastring, ktorý je ekonomicky najvýhodnejším riešením pre chýbajúce prepojenie juhovýchodnej Európy so západoeurópskymi plynárenskými uzlami.

Jadrová energetika

V oblasti jadrovej energetiky v kontexte prípravy viacročného finančného rámca EÚ po roku 2020 boli v rámci pracovnej skupiny ATO sfinalizované rokovania k dvom legislatívnym návrhom o financovaní vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom, ktorý zahŕňa pokračovanie podpory financovania EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení v SR, Bulharsku, Litve a zariadení Spoločné výskumného centra EÚ.

Počas RO PRES bola frekvencia zasadnutí PS ATO pomerne intenzívna vzhľadom na obsiahlu agendu a najmä na diskusiu k návrhu Záverov Rady na posilnenie bezpečnosti jadrových zariadení prostredníctvom lepšej fyzickej ochrany. Išlo o problematickú iniciatívu RO PRES, ktorú väčšina členských štátov, vrátane SR, odmietla a nepodporila. Naopak širokú podporu následne mali diskutované a prijaté Závery Rady k neenergetickému využitiu jadrových a radiačných technológií. Na požiadanie RO PRES boli k tejto problematike poskytnuté z každej členskej krajiny, vrátane SR, tri príklady dobrej praxe, ktoré RO PRES následne zosumarizovalo a zdokumentovalo vo zverejnenej súhrnnej brožúre. Zároveň počas RO PRES pokračovali diskusie a následne boli PS ATO i Radou v marci 2019 prijaté Závery Rady k prvému tematicky zameranému partnerskému hodnoteniu týkajúceho sa jadrovej bezpečnosti, ktoré majú na najvyššej politickej úrovni vyzdvihnúť tento hodnotiaci proces a podnietiť členské štáty EURATOM-u k vypracovaniu národných akčných plánov a k praktickej implementácii identifikovaných zlepšení. FI PRES nadviazalo tematicky na RO PRES v téme neenergetického využitia jadrových a radiačných technológií a prišlo s iniciatívou návrhu Záverov Rady na nakladanie s rádioaktívnym odpadom v oblasti neenergetického využitia jadrových a radiačných technológií a aplikácií, ktoré vychádzajú z workshopu SAMIRA konaného dňa 13.11.2019 v Bruseli. Zároveň sa v rámci PS ATO v roku 2019 začala príprava na 8. posudzovacie zasadnutie k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, ktoré sa uskutoční na jar 2020 v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu vo Viedni. V tejto súvislosti Európska komisia vypracovala svoju 8. správu Spoločenstva EURATOM, boli spracované návrhy otázok k správam tretích štátov a pripravili sa návrhy odpovedí na otázky, ktoré dostalo Spoločenstvo EURATOM k svojej správe.

V marci 2019 plenárne zasadnutie Európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) na svojom 38. zasadnutí zvolilo do funkcie predsedu na nasledujúce obdobie Ing. Martu Žiakovú, CSc., predsedníčku ÚJD SR. Skupina ENSREG počas roka 2019 v spolupráci s Európskou komisiou pokračovala vo vyhodnocovaní historicky prvého tematicky zameraného partnerského hodnotenia členských štátov EÚ vykonaného podľa smernice Rady 2014/87/EURATOM, ktoré sa uskutočnilo v máji 2018. Jadrové elektrárne v Slovenskej republike z hľadiska stanovených cieľov vo vzťahu k starnutiu boli hodnotené veľmi dobre. V nadväznosti na prijaté závery ÚJD SR v spolupráci

s prevádzkovateľom vypracoval a zaslal Európskej komisii v II. polroku 2019 Národný akčný plán za účelom adresovania zistení a výsledkov s cieľom ďalšieho skvalitnenia a riadenia manažmentu starnutia jadrových elektrární. V júni 2019 Európska komisia v spolupráci s ENSREG zorganizovala v Bruseli v poradí 5. konferenciu ENSREG o jadrovej bezpečnosti. Cieľom konferencie bolo prezentovať situáciu v oblasti jadrovej bezpečnosti v Európe a vo svetovom kontexte. Témy konferencie reflektovali na výsledky a skúsenosti z uskutočnených partnerských hodnotení v riadení starnutí jadrových elektrární v členských štátoch EÚ, dotýkali sa vyraďovania jadrových zariadení, štandardizácie dodávateľskej sféry/reťazca a riadenia vedomostí a zručností v jadrovej oblasti. Nasledujúca konferencia ENSREG bude organizovaná v roku 2021.

Ďalšie aktivity v rámci skupiny ENSREG a jej podskupín boli v roku 2019 zamerané najmä na pokračovanie monitorovania prijatých opatrení a na implementáciu odporúčaní vyplývajúcich z uskutočnených partnerských posúdení v rámci záťažových testov (Akčný plán) realizovaných po jadrovej havárii vo Fukušime. Aktuálny odpočet plnenia Akčného plánu bol za SR zaslaný Európskej komisii koncom roka 2019.

V decembri 2019 Európska komisia zverejnila tretiu Správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o vykonávaní smernice Rady 2006/117/EURATOM o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva zo strany členských štátov, ktorú Európska komisia vypracovala na základe národných správ členských štátov, vrátane Slovenskej republiky. Správa zahŕňa prepravy za obdobie rokov 2015 – 2017.

Rovnako v decembri 2019 Európska komisia zverejnila v poradí druhú Správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o pokroku pri vykonávaní smernice Rady 2011/70/EURATOM, o inventári rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva na území Spoločenstva a o prognóze budúceho vývoja, ktorú Európska komisia vypracovala na základe národných správ členských štátov, vrátane Slovenskej republiky. Slovenská republika si plní všetky záväzky, ktoré jej z predmetnej smernice vyplývajú.

V priebehu roka 2019 pokračovala vo svojej činnosti medzirezortná koordinačná skupina na koordináciu úloh vyplývajúcich z článkov Zmluvy o EURATOME, ktorá bola na ÚJD SR zriadená na základe uznesenia vlády SR č. 442/2006. V priebehu roka sa uskutočnili dve zasadnutia, a to v máji a v decembri 2019. Na rokovaniach sa diskutovali aktuálne témy, napríklad k Oznámeniu Komisie k efektívnejšiemu a demokratickejšiemu rozhodovaniu v oblasti energetiky a klímy, z ktorého vyplýva snaha o zmenu a demokratizáciu rozhodovacích procesov v rámci Zmluvy o EURATOME, k plánovaniu misie ARTEMIS, k EÚ taxonómii a ďalšie. V budúcom roku bude skupina pokračovať vo svojej činnosti a riešiť aktuálne otázky.

Na základe Dohody medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom a Spoločenstvom Euratom o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jeho Dodatkového protokolu vykonávali inšpektori Spoločenstva EURATOM a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu priebežne v roku 2019 medzinárodné inšpekcie v jadrových zariadeniach v Slovenskej

republike. Ani v jednom prípade nebolo konštatované porušovanie záväzkov Slovenskej republiky v oblasti nešírenia jadrových zbraní a systému záruk.

8. POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO

V oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa v roku 2019 pokračovalo v procese prípravy a preskúmavania novej európskej legislatívy týkajúcej sa balíka nariadení pre programové obdobie 2021 – 2027. Legislatívny rámec budúcej SPP sa zredukoval z piatich na tri nariadenia. Nariadenie o strategických plánoch obsahuje ciele SPP, typy intervencií vo forme priamych platieb, v záujme rozvoja vidieka a sektorových intervencií, ako aj všeobecné požiadavky týkajúce sa Strategických plánov. Horizontálne nariadenie tvoria pravidlá financovania a rámec pre monitorovanie a hodnotenie SPP. K uvedeným nariadeniam sa pridáva taktiež nariadenie o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov. Budúca SPP bude mať za úlohu napĺňanie špecifických cieľov, medzi ktorými okrem podpory príjmov poľnohospodárov figurujú i udržateľnosť, ochrana životného prostredia a zmierňovanie zmeny klímy. Konečna podoba budúcej poľnohospodárskej politiky bude však známa až po dosiahnutí dohody k Viacročnému finančnému rámcu.

Obe zákonodarné inštitúcie – Rada EÚ a Európsky parlament (EP) - sa počas minulého roka intenzívne zaoberali prípravou svojej pozície k legislatívnemu balíku. Na úrovni Rady bolo pod taktovkou rumunského a fínskeho predsedníctva vypracovaných niekoľko revidovaných znení k návrhom nariadení, ktoré sú predmetom rokovaní na príslušných zasadnutiach pracovných skupín a Osobitného výboru pre poľnohospodárstvo. Slovenská republika počas celého roka aktívne participovala na príslušných zasadnutiach s cieľom presadzovať svoje priority vo všetkých oblastiach SPP. Konkrétnym úspechom SR v rámci bilaterálnych rokovaní počas rumunského predsedníctva v Rade EÚ bolo presadenie návrhu zahrnutia pozemkových úprav do tej skupiny investícií, pre ktoré bude možná maximálna miera podpory. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že členské štáty sú otvorené navrhovanému novému modelu vykonávania a prístupu založenému na výkonnosti. Pre úplnosť však treba dodať, že navrhovaný nový model ani ku koncu fínskeho predsedníctva nemá podobu, ktorá by predstavovala kompromis medzi požiadavkami Európskej komisie (EK) a členských štátov. V súčasnosti je zjavné, že práca na podobe budúcej SPP bude pokračovať počas celého nasledujúceho roka. EK z tohto dôvodu na novembrovej Rade EÚ predstavila návrhy nariadení k prechodnému obdobiu.

V oblasti živočíšnych a rastlinných komodít bude jednou z dôležitých priorít nastavenie pravidiel oznamovania cien živočíšnych a rastlinných komodít a ďalších údajov zo strany SR Európskej komisii. Pôjde o náročný proces, ktorý bude súbežne prebiehať na úrovni výborov EK pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov a príslušných expertných skupín. Dôležitou úlohou bude správne nastavenie definícií jednotlivých výrobkov uplatniteľných v celej EÚ a na úrovni príslušných pracovísk SR, ktoré musia tieto pravidlá implementovať.

Vo fytosanitárnej oblasti sa v roku 2019 na pôde EK a Rady intenzívne, aj za účasti expertov zo SR, pripravovali vykonávacie predpisy k nariadeniam EP a Rady o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín. S touto problematikou od polovice decembra užšie súvisí aj nariadenie o úradných kontrolách. Uplatňovanie týchto pravidiel do praxe má prispieť k harmonizácii a zvýšenej rastlinolekárskej bezpečnosti štátov a spoločného územia EÚ.

Verejnú informovanosť, o dôležitosti a komplexnosti danej oblasti by v nasledujúcom roku mali zvýšiť aj aktivity súvisiace s medzinárodným rokom zdravia rastlín (IYPH 2020). Od

zvýšenia povedomia sa očakáva najmä zníženie rizika zavlečenia škodlivých organizmov, laickou verejnosťou v dôsledku dovozu rastlín z územia mimo spoločenstva. Taktiež sa očakáva technické a personálne posilnenie fytosektora SR, najmä rastlinnej diagnostiky, kontrolných systémov a technického a personálneho posilnenia monitorovania škodcov na území SR. SR považuje za významné pozitívum práce EK uplatnenie systému TRACES NT, prípravu informačných letákov a videa pre cestujúcich a v neposlednom rade propagáciu rastlinolekárstva na medzinárodných fórach.

V oblasti prípravkov na ochranu rastlín sa začali pri hodnotení účinných látok prípravkov na ochranu rastlín uplatňovať novoprijaté kritériá pre endokrinné disruptory. V súčasnosti prebiehajú školenia BTSF zamerané na uplatňovanie princípov IPM (Integrovaná ochrana proti škodcom) ako aj na hodnotenie účinných látok a prípravkov v oblasti biologickej účinnosti, toxikológie, ekotoxikológie, osudu a správania sa v životnom prostredí. Cieľom všetkých opatrení je znižovanie rizika, pochádzajúceho z používania agropesticídov a posun k ekologickejšiemu poľnohospodárstvu.

Problematika nekalých obchodných praktík vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci patrila medzi priority MPRV SR aj v roku 2019. SR disponovala platnou legislatívou (zákon č. 362/2012 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny), ale vzhľadom na podmienky jednotného trhu EÚ bolo potrebné prijať legislatívu aj na celoeurópskej úrovni. Po viacročnom rokovaní EK navrhla kompromis v podobe smernice. Smernica EP a Rady (EÚ) 2019/633 o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci bola prijatá dňa 17. apríla 2019 a dňa 30. apríla 2019 nadobudla účinnosť. V zmysle ustanovení smernice ju majú členské štáty transponovať do národnej legislatívy (zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v termíne do 1. mája 2021. Prijatie tejto smernice je úspechom najmä krajín strednej a východnej Európy, v ktorých bol zaznamenaný najvyšší výskyt narušení vnútorného trhu s potravinami.

Medzi ďalšiu z priorít SR v oblasti obchodu s potravinami patrí problematika dvojakej kvality potravín. V roku 2018 sa podarilo presadiť jej zaradenie medzi priority EK, ale počas uplynulého roka 2019 bola z pohľadu SR a okolitých krajín strednej a východnej Európy vyvinutá len malá aktivita zo strany EK, pričom dohodnuté termíny sa nepodarilo napĺňať. V súčasnosti sa finalizuje pilotný projekt, ktorého cieľom je ekonomické zhodnotenie dosahov dvojakej kvality potravín. EK taktiež nestihla stanoviť vybrané potravinové výrobky, u ktorých mali prebehnúť v roku 2019 senzorické analýzy. Realizácia týchto analýz prebehne až v priebehu roku 2020.

V oblasti lesníctva bola činnosť Rady zameraná na prípravu a prijatie spoločnej pozície EÚ na štrnáste zasadnutie Fóra OSN o lesoch (UNFF14), ako aj k otázke právne záväznej dohody o lesoch v Európe. Rada zároveň venovala pozornosť výsledkom hodnotenia pokroku pri vykonávaní aktuálnej stratégie EÚ pre lesy a v tejto veci prijala svoje závery, v ktorých ocenila doterajší pokrok a potvrdila potrebu novej stratégie pre lesy po roku 2020. Koncom roka 2019 boli prijaté závery Rady k otázke ochrany a obnovy svetových lesov. Tieto závery sú reakciou na zverejnené oznámenie EK v júli 2019, ktorého cieľom je posilnenie opatrení EÚ v boji proti globálnemu odlesňovaniu a degradácii lesov. V rámci EK pôsobila v priebehu roka 2019 expertná skupina, ktorá hodnotila národné plány započítavania lesov, ktoré EK predložili

členské štáty v zmysle nariadenia o LULUCF (emisie a záchyty v sektore využívania pôdy a v lesnom hospodárstve).Prioritou v roku 2020 na vnútroštátnej úrovni bude v širšom kontexte aj naďalej implementácia opatrení, ktoré prispejú k realizácii stratégie EÚ pre lesy, ako aj ďalšia implementácia nariadenia o dreve (EUTR) a nariadenia o LULUCF. V roku 2020 bude Bratislava hostiť ôsmu konferenciu ministrov FOREST EUROPE, na ktorú budú pozvaní aj ministri všetkých členských štátov EÚ a zástupcovia EK, ktorí majú vo svojom portfóliu agendu lesov a lesníctva.

V oblasti biohospodárstva pokračovalo MPRV SR prácami v duchu iniciatívy BIOEAST, pričom zásadným míľnikom bolo podpísanie spoločnej deklarácie ministrov dňa 19.5.2019 v Starej Lesnej a 28.5.2019 v Bruseli. Táto ministerská deklarácia 11 krajín, ktorú podpísalo a podporilo spolu 22 ministerstiev, zdôrazňuje dôležitosť prepojenia biohospodárstva a sektora primárnej poľnohospodárskej produkcie a dôležitosť zohľadnenia priorít regiónu (CEE, BIOEAST) pri programovaní Horizon Europe. Okrem toho táto iniciatíva pripravovala dokumenty pre V4, AGRIFISH, COMPET, prepájala aktivity s inými projektmi/výbormi ako napríklad SCAR, Power4BIO, FTP. Úspešne pokračovala koordinácia 11 krajín Pracovnej skupiny pre lesníctvo (BIOEAST Forestry Working Group) Národným lesníckym centrom- Lesníckym výskumným ústavom v spolupráci s MPRV SR. MPRV SR sa stalo členom schváleného projektu BIOEASTSUP (H2020) ktorého cieľom je vytvorenie nadnárodnej Strategickej výskumnej a inovačnej agendy (SRIA) pre partnerské krajiny spolu s národnými biocentrami (Biohubs). MPRV SR začalo taktiež pracovať na tvorbe národnej stratégie biohospodárstva. Ako východisko zvolilo analýzu dát materiálových tokov v spolupráci so ŠÚ SR, pričom už na začiatku spolupráce vystala otázka nedostatočných dát k tokom biomasy. Stratégia by mala byť vypracovaná v spolupráci so ŠÚSR a MŽP SR. Keďže ide o prierezovú problematiku, primárne naprieč sektormi pôdohospodárstva a životného prostredia, nie je vylúčená spolupráca aj s inými relevantnými úradmi (pracovná skupina zatiaľ nebola vytvorená).

9. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Politika zmeny klímy

Počas roku 2019 sa Slovenská republika aktívne podieľala na presadzovaní vedúceho postavenia EÚ pri riešení globálnej agendy zmeny klímy. V decembri 2019 sa premiéri členských krajín EÚ dohodli na spoločnom postupe pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. V tejto súvislosti v decembri 2019 EK predstavila svoj program na najbližších päť rokov s názvom Európska zelená dohoda (Green Deal), ktorý má, okrem iného, viesť k uhlíkovej neutralite. Európska zelená dohoda určuje nové ambície Európskej únie v oblasti klímy, vrátane kľúčových opatrení, medzi ktorými sa nachádza návrh prípravy novej európskej adaptačnej stratégie. Závery hodnotenia implementácie európskej adaptačnej stratégie z roku 2013 budú slúžiť ako podklad pre vypracovanie novej stratégie, ktoré sa očakáva v rokoch 2020 – 2021.

Počas roku 2019 prebiehala revízia existujúcich a príprava nových vykonávacích a delegovaných právnych predpisov, ktoré súvisia so systémom obchodovanie EU ETS. V októbri 2019 bol ukončený proces transpozície revidovanej smernice EU ETS do národnej legislatívy, výsledkom čoho bolo schválenie novely zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rovnako aj pre sektory mimo EU ETS začala EK v roku 2019 pripravovať vykonávacie a delegované právne predpisy k schválenému nariadeniu o spoločnom úsilí (ESR) a k

nariadeniu o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesníctve (LULUCF), ktorými sa stanovujú ciele zníženia a zachytávania emisií skleníkových plynov v spomenutých sektoroch do roku 2030.

V nadväznosti k hore uvedeným legislatívam schválila vláda SR vo februári 2019 Envirostratégiu do roku 2030, v ktorej sme si národný cieľ pre ESR zvýšili z -12% (dohodnutý v ESR) na -20% a pre ETS sme si určili národný cieľ -43% do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 (v ETS smernici bol len cieľ pre celú EÚ).

V rámci sektora dopravy bolo v roku 2019 prijaté a schválené nariadenie EP a Rady, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá. Zároveň bolo prijaté aj nariadenie, ktoré stanuje emisné normy CO2 pre nové ťažké vozidlá.

V novembri 2018 zverejnila Európska komisia návrh dlhodobej stratégie EÚ do roku 2050, ktorej príprava je jedným zo záväzkov vyplývajúcich z Parížskej klimatickej dohody. Celospoločenské diskusie o tomto dokumente prebiehali v priebehu roku 2019.

Politika životného prostredia

Významným míľnikom v úsilí efektívne riešiť environmentálne výzvy SR a lepšie tak napĺňať ciele vychádzajúce legislatívy EÚ bolo schválenie už spomenutej Stratégie environmentálnej politiky do roku 2030 vo februári 2019. Krátko na to EK vydala v apríli 2019 správu pod názvom „Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ – správa o krajine SLOVENSKO“ (EIR), 2019. V správe EK poskytuje každé dva roky pohľad na najväčšie environmentálne výzvy Slovenska a dáva odporúčania zamerané na riešenie týchto problémov a dosiahnutie lepšieho súladu s legislatívou Európskej únie. SR sa aktívne zapája do aktivít súvisiacich s procesom EIR, jednak formou aktívnej účasti na workshopoch organizovaných prostredníctvom finančného nástroja Taiex Peer to Peer a tiež formou organizovania podujatí na úrovni EÚ, ako napr. Clean Air Forum, 28.-29.11.2019.

V priebehu roka 2019 na úrovni EÚ prebiehali diskusie o dokončení záväzkov vyplývajúcich zo 7. Environmentálneho akčného programu EÚ (EAP) a o príprave a prioritách jeho 8. verzie. SR plne podporila schválenie záverov a očakáva silnú integráciu s ostatnými politikami. Kľúčové priority by mali pokrývať o.i. oblasť biodiverzity a ekosystémov a ich služieb, zlepšenie implementácie environmentálnych opatrení v poľnohospodárskej politike, zmenu klímy a adaptáciu, posilnenie agendy ochrany zložiek životného prostredia a ich vplyvu na zdravie, obehové hospodárstvo a zelenú ekonomiku.

Z pohľadu obehového hospodárstva bolo kľúčovým prijatie záverov ENV Rady k budúcnosti politík v oblasti obehového hospodárstva pod názvom "Viac obehovosti - Prechod na udržateľnú spoločnosť" na zasadnutí Rady v októbri 2019. Obehové hospodárstvo je zároveň jednou z hlavných priorít Európskej zelenej dohody. Pre rezort životného prostredia bude kľúčové prijatie nového Akčného plánu pre obehové hospodárstvo po roku 2019.

Prioritou SR v oblasti odpadového hospodárstva v roku 2019 bola transpozícia nových odpadových smerníc, tzv. odpadového balíčka prostredníctvom novely zákona o odpadoch. Zároveň Slovenská republika prijala opatrenia na zníženie tvorby plastového odpadu. V nadväznosti na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2019/904/EÚ o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie bol schválený návrh zákona na zavedenie

osobitného zálohového systému s cieľom dosahovania vyššej miery zberu odpadov z jednorazových plastových a kovových obalov na nápoje.

V oblasti ochrany ovzdušia EK v spolupráci so SR zorganizovala v dňoch 28. - 29. novembra 2019 v Bratislave druhé Európske fórum pre čistejšie ovzdušie. Fórum bolo zamerané na témy: kvalita ovzdušia a zdravie; kvalita ovzdušia a energia; kvalita ovzdušia a poľnohospodárstvo; a mechanizmy financovania čistého ovzdušia. Cieľom prestížneho podujatia bolo uľahčiť koordinované vykonávanie politík Európskej únie v oblasti ochrany a zlepšenia kvality ovzdušia.

V septembri 2019 Výkonná agentúra EASME, schválila integrovaný projekt LIFE zameraný na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku (LIFE-IP SK: Zefektívnenie vykonávania plánov riadenia kvality ovzdušia na Slovensku posilnením kapacít a kompetencií regionálnych a miestnych orgánov a podporou opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia.). Na projekt bude počas 8 rokov vynaložených 15 mil. eur, z toho 9 mil. z komunitárnych zdrojov EÚ. Vďaka projektu vzniknú pracovné pozície manažérov riadenia kvality ovzdušia, ktorí budú predovšetkým pomáhať samosprávnym orgánom (VÚC, mestám a obciam) pri návrhoch a implementácii opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia.

V oblasti inváznych nepôvodných druhov (IAS) bol schválený zákon č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2019, a následne nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky a vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 450/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov. V oblasti CITES nadobudla

platnosť k 1. januáru 2019 novela zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Aj v roku 2019 pokračovalo plnenie EÚ záväzkov na dobudovanie európskej sústavy chránených území Natura 2000 na Slovensku - vypracovávanie programov starostlivosti o územia európskeho významu (ÚEV) a o chránené vtáčie územia (CHVÚ). Počet schválených programov starostlivosti o ÚEV sa zvýšil na 93 pre 100 ÚEV, počet vládou schválených programov starostlivosti o CHVÚ sa zvýšil na 18. V rámci novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov bol zefektívnený postup vyhlasovania ÚEV za chránené územia a doplnená nová dokumentácia ochrany prírody – zásady starostlivosti o biotopy a biotopy druhov európskeho významu v ÚEV.

V októbri 2019 predložila SR na EK aktualizovanú databázu území sústavy Natura 2000, v ktorej už zapracovala viaceré požiadavky EK, o čom bola EK informovaná na bilaterálnych rokovaniach.

Pre potreby lepšej implementácie Natura 2000 na Slovensku bol v roku 2019 dopracovaný „Prioritný akčný rámec (PAF) pre sústavu Natura 2000 v Slovenskej republike podľa článku 8 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch) vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021-2027“.

V roku 2019 boli splnené veľmi náročné úlohy na podanie správ podľa článku 12 smernice o vtákoch a článku 17 smernice o biotopoch – obe za roky 2013 – 2018. Podľa prezentácií EK bola SR v novembri 2019 jedným z 2 členských štátov EÚ, ktoré si splnili včas a úplne všetky reportovacie povinnosti podľa uvedených smerníc, vrátane správ o výnimkách a doplnkoch požadovaných zo strany EK.

V roku 2019 bola podaná aj Implementačná správa za roky 2015 – 2017 za problematiku CITES, či 6. národná správa o implementácii národnej stratégie ako aj akčného plánu pre ochranu biodiverzity 2011 – 2020.

Ďalšou významnou prioritou v oblasti ochrany prírody a biodiverzity bolo a je jej prepojenie/mainstreaming do iných sektorov a agend, najmä do sektoru poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva ako aj cestovného ruchu a kultúrneho dedičstva, ale aj zdravotníctva.

V roku 2019 nová Stratégia pre rozvojovú pomoc 2019 -2024 (tzv. ODA) nastavila aj ciele a nové projekty v rámci oblasti ochrany prírody a biodiverzity. Prioritou bolo využitie národných a EÚ skúseností, ktoré by najviac pomohli určeným krajinám v lepšej implementácii Dohovoru o biologickej diverzite ako aj Dohovoru CITES a zatiaľ najmä s prepojením na Karpatský dohovor.

V oblasti vodohospodárskej politiky bolo kľúčovým posudzovanie Rámcovej smernice o vode. Hodnotenie bude slúžiť pre budúcu revíziu smerníc týkajúcich sa vôd. V oblasti vôd sa ďalej plnili úlohy Spoločnej implementačnej stratégie pre rámcovú smernicu o vode a pre smernicu o hodnotení a manažmente povodňových rizík. V rámci Stratégie EÚ pre Dunajský región bol revidovaný Akčný plán na ďalšie programové obdobie (2019-2021). Slovensko sa zúčastnilo spoločného projektu EK/OECD o hodnotení finančných potrieb budovania vodnej infraštruktúry. V roku 2019 bol tiež zahájený tretí cyklus vodného plánovania a aktualizácie vodného plánu Slovenska na roky 2021-2027. V roku 2020 sa bude pokračovať na finalizácii smernice o pitnej vode (gestor MZ SR) a nariadení o minimálnych kvalitatívnych požiadavkách na opätovne využívanú vodu.

V oblasti environmentálnych rizík a biologickej bezpečnosti bola v roku 2019 transponovaná smernica KOMISIE (EÚ) 2018/350, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES, pokiaľ ide o posudzovanie environmentálnych rizík geneticky modifikovaných organizmov a bola vypracovaná štvrtá národná správa o vykonávaní Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti. V roku 2019 Slovenská republika pokračovala v implementácii záväzkov Minamatského dohovoru o ortuti a aktívne sa podieľala na príprave a implementácii odporúčaní pre zmluvné strany dohovoru. V oblasti legislatívy pokračovali práce spojené s implementáciou nariadenia EP a Rady (EÚ) 2017/852 o ortuti.

V oblasti bilaterálnej spolupráce boli aktivity SR s členskými krajinami EÚ zamerané najmä na organizáciu a participáciu v rámci bilaterálnych stretnutí, medzivládnych a medzirezortných komisií v oblasti životného prostredia so Srbskom, Maďarskom, Českom a Rakúskom. Ďalšie aktivity sa zamerali na projekty rozvojovej pomoci v krajinách východného partnerstva (Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, Gruzínsko, Azerbajdžan a Arménsko), na Balkáne (Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko) a v Strednej Ázii (Kazachstan).

Na úrovni regionálnej spolupráce členských krajín EÚ v oblasti životného prostredia sa v roku 2019 v rámci slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine uskutočnilo viacero

významných stretnutí ako napr. stretnutie generálnych riaditeľov ochrany prírody, medzinárodná konferencia o vodách a predsedníctvo bolo zavŕšené stretnutím na úrovni ministrov životného prostredia krajín V4, Bulharska a Rumunska. Rovnako v roku 2019 predsedala Slovenská republika zasadnutiu Rady OECD na ministerskej úrovni, kde MŽP SR

vecne pokrývalo a koordinovalo prácu v environmentálnej oblasti.

Využívanie fondov EÚ v sektore životného prostredia

Operačný program Kvalita životného prostredia

Operačný program Kvalita životného prostredia V oblasti politiky súdržnosti EÚ bola ťažiskom činností SEPP / MŽP SR v roku 2019 implementácia Operačného programu Kvalita životného prostredia na programové obdobie 2014 – 2020 (OP KŽP), ako aj vypracovanie zmien OP KŽP s cieľom zefektívnenia jeho implementácie. K 31.12.2019 celková alokácia OP KŽP za zdroje EÚ predstavuje 3,138 mld. €. OP KŽP je podporovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Riadiacim orgánom pre OP KŽP je MŽP SR. V rámci OP KŽP bolo k 31.12.2019 doposiaľ vyhlásených 69 výziev a 9 vyzvaní v objeme viac ako 3,236 mld. € za zdroje EÚ, čím je pokrytá alokácia operačného programu na 103,13%. Celková suma zazmluvnených prostriedkov za zdroje EÚ predstavuje 1,82 mld. €, čo predstavuje 58 % z alokácie OP KŽP. Čo sa týka finančnej implementácie OP KŽP, čerpanie k 31.12.2019 predstavuje 857,377 mil. € za zdroje EÚ.

LIFE/LIFE+

MŽP SR ako národný kontaktný bod a národný orgán pre programy LIFE+/LIFE pokračovalo v roku 2019 v implementácii a ukončovaní projektov LIFE+ 2007 - 2013 a LIFE 2014 -020. V rámci LIFE+ 2007 - 2013 spolufinancuje MŽP SR v roku 2019 zo štátneho rozpočtu (ŠR) 11 projektov schválených na úrovni EK sumou 8,95 mil. €, z ktorých bolo k 31.12.2019 vyčerpaných 2,92 mil. € zo ŠR. V rámci LIFE 2014 - 020 bolo k 31.12.2019 zazmluvnené spolufinancovanie zo ŠR vo výške 6,94 mil. € v rámci 11 projektov schválených na úrovni EK, pričom čerpanie zo ŠR dosiahlo 2,56 mil. €. V prvom polroku 2019 schválilo MŽP SR v rámci výzvy MŽP LIFE 2016 spolufinancovanie zo ŠR pre 7 projektov, pričom príjemcami uvedenej finančnej podpory sú samosprávy, verejné vysoké školy, občianske združenia, príspevkové a rezortné organizácie MŽP SR a iných rezortov, ako aj subjekty súkromného sektora. V septembri 2019 MŽP SR zverejnilo výzvu na predkladanie žiadostí o spolufinancovanie zo ŠR pre projekty LIFE, ktoré boli úspešné v rámci výziev EK LIFE 2014-2018 s alokáciou 3,55 mil. € zo ŠR. Cieľom výzvy je podpora projektov zameraných hlavne na ochranu prírody a biodiverzity, životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov, opatrení na zmiernenie a adaptáciu na zmenu klímy. V rámci tejto výzvy bol k 31.12.2019 podporený 1 projekt LIFE zahraničného koordinujúceho príjemcu, ktorého pridruženým partnerom zo SR je verejná vysoká škola. V druhej polovici roka 2019 EK predstavila úspešných žiadateľov v rámci výzvy LIFE 2018, pričom boli úspešné 2 tradičné projekty s účasťou partnerov zo SR a 1 integrovaný projekt zameraný na zlepšenie ochrany ovzdušia na Slovensku, ktorého koordinujúcim príjemcom je MŽP SR. V roku 2019 zaznamenala SR v rámci LIFE+ medzinárodný úspech, keď EK v rámci „LIFE Awards 2019“ spätne hodnotila a oceňovala projekty, pričom medzi 15 najúspešnejšími projektami figuroval aj slovenský projekt PANNONICSK.

10. VZDELÁVANIE, MLÁDEŽ, KULTÚRA A ŠPORT

Vzdelávanie

Rok 2019 otvorilo RO PRES, ktoré za prioritné témy určilo prepájanie mobility, inklúziu, excelentnosť. Zvýšená pozornosť sa venovala aj riešeniu problémov s narastajúcim antisemitizmom. RO PRES pokračovalo aj v rokovaniach o návrhoch prospievajúcim k budovaniu EEA do roku 2025. Na tieto rokovania nadviazalo v druhom polroku FI PRES, ktoré si celoživotné vzdelávanie a ďalší rozvoj Európskeho vzdelávacieho priestoru (EEA) určilo za svoje základné priority.

Na májovej Rade boli schválené posledné dve odporúčania z balíka EEA do roku 2025. Jedným z ústredných blokov vybudovania EEA je viacjazyčnosť, a tak Rada pod vedením RO PRES prijala v máji Odporúčanie Rady o komplexnom prístupe k výučbe a učeniu sa jazykov, ktorého hlavným cieľom je napomôcť rozvoju jazykového vzdelávania v EÚ tak, aby mladí Európania dokázali okrem svojho prvého jazyka komunikovať aj ďalšími dvoma cudzími jazykmi.

Dôležitou súčasťou budovania EEA je vysokokvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve. Ako sa uvádza v Radou prijatom Odporúčaní Rady týkajúcom sa vysokokvalitných systémov vzdeláva a starostlivosti v ranom detstve, barcelonský cieľ pre deti od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky sa zatiaľ nedosiahol. Príčinou sú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi, regiónmi a sociálnymi skupinami. Naopak, dosiahnutie cieľa stanoveného na rok 2020, v ktorom sa podiel osôb EÚ s predčasne ukončeným vzdelávaním a odbornou prípravou blíži úrovni menej ako 10 %, uvádzajú Závery Rady o plnení odporúčania Rady s názvom „Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých prijaté Radou v máji 2019.

V novembri 2019 sa v Bruseli pod vedením FI PRES uskutočnilo prvé spoločné zasadnutie Rady pre vzdelávanie (Rada EYCS) a Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN). Počas tohto zasadnutia Rady ministri financií a školstva diskutovali na tému „silná hospodárska základňa pre Európu: úsilie zamerané na účinnosť, efektívnosť a kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy. Výsledkom bola zhoda názorov na posilnenie výskumu, vykonávanie analýz o efektívnosti a finančnej návratnosti jednotlivých opatrení vo vzdelávaní so zreteľom na dlhodobý charakter tohto druhu investícií.

Závery Rady o kľúčovej úlohe politík celoživotného vzdelávania pri posilňovaní schopnosti spoločností riešiť technologickú a ekologickú transformáciu v záujme podpory inkluzívneho a udržateľného rastu. Cieľom je rozvoj strategických prístupov na podporu politík CŽV, napríklad prostredníctvom komplexného rozvoja systémov vzdelávania a OVP, ktorých kľúčová úloha sa zdôrazňuje aj v prijatom Uznesení Rady o ďalšom rozvoji Európskeho vzdelávacieho priestoru na podporu systémov vzdelávania a odbornej prípravy orientovaných na budúcnosť, a to predovšetkým v kontexte prínosu ku konkurencieschopnosti, inovácii a zamestnateľnosti, ako aj občianstvu, sociálnemu začleneniu, súdržnosti a osobnému rozvoju.

Rok 2019 sa niesol aj v znamení prípravy a formovania budúceho rámca pre spoluprácu post-ET2020, ako jedného z najdôležitejších nástrojov budovania EEA.26. 9. 2019 organizovala EK druhý zo série Európskych summitov o vzdelávaní na tému učiteľskej profesie. Jeho ústrednými témami sa stali zvyšovanie atraktivity učiteľskej profesie/všeobecný nedostatok učiteľov, investovanie do inovatívnych vyučovacích metód pre rozvoj nových zručností a kompetencií, formy propagácie kontinuálneho vzdelávania učiteľov. EK v spolupráci s FI PRES zrealizovala konferenciu na podporu iniciatívy Európske univerzity (EUN), počas ktorej boli predstavené plány a vízie vybraných aliancií, ktoré uspeli v prvom kole pilotnej fázy. Slovensko je jedným zo 4 členských štátov, ktoré v prvej pilotnej fáze iniciatívy zastúpenie nemá. Druhá výzva na predkladanie žiadostí bola zverejnená 5. 11. 2019. V apríli 2019 zverejnila EK ako príspevok k neformálnemu stretnutiu lídrov EÚ 27 v Sibiu 9. mája 2019 Oznámenie Európa v máji 2019: príprava na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšie Únie v čoraz neistejšom svete, v ktorom rovnako vzniká apel na ČŠ, aby sa zabezpečili investície do vzdelávania, ako aj rovnaký prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu. Cieľom je vybaviť náležitými zručnosťami Európanov pre súčasný trh práce.

Oblasť mládeže

V oblasti mládeže boli prijaté:

Závery Rady o mladých ľuďoch a budúcnosti práce; Závery Rady o digitálnej práci s mládežou; Závery Rady o vzdelávaní a odbornej príprave pracovníkov s mládežou. Počas RO PRES bolo tiež prijaté Uznesenie Rady a zástupcov členských štátov zasadajúcich v Rade, ktorým sa stanovujú usmernenia týkajúce sa riadenia dialógu EÚ o mládeži, ktoré bude implementované flexibilne v zmysle novej Stratégie EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027.

V nadväznosti na prijatie čiastočného všeobecného smerovania k nariadeniu o Európskom zboru solidarity na roky 2021 – 2027 v novembri 2018 sa v priebehu roka 2019 uskutočnilo niekoľko trialógov s EP.

Oblasť športu

Počas RO PRES v prvom polroku 2019 boli na májovom zasadnutí Rady pre šport schválené nasledovné dokumenty týkajúce sa oblasti športu:

- Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o prístupe osôb so zdravotným postihnutím k športu. Cieľom dokumentu je presadzovať rovnosť príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a zlepšenie ich prístup k športu, a tým smerovať k Európe bez bariér.

- Uznesenie Rady o zastúpení a koordinácii členských štátov EÚ v rámci WADA. Dokument upravuje vnútorný proces nominácie predstaviteľov členských krajín EÚ do nadačnej rady Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), ako aj prípravu spoločnej pozície členských krajín EÚ pred zasadnutiami WADA.

V druhom polroku, počas FI PRES, boli na novembrovom zasadnutí Rady pre šport schválené dva dokumenty:

- Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o boji proti korupcii v športe. Cieľom dokumentu je pripraviť dlhodobú stratégiu v oblasti športu, ktorá by zaviedla jednotný prístup k boju proti korupcii v športe a identifikovala riziká korupcie, príčiny a existujúci právny rámec a mechanizmus.

- Závery Rady zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o ochrane detí v športe. Dokument vychádza zo základných princípov Dohovoru OSN o právach dieťaťa a odporúča členským štátom zabezpečiť primeraný legislatívny a politický rámec pre ochranu detí v oblasti športu.

Program Erasmus+

V rámci Výzvy na podávanie návrhov projektov na rok 2019 boli v programe Erasmus+ v SR v roku 2019 za oblasť vzdelávania a odbornej prípravy financované projekty vo výške viac ako 32 miliónov eur a za oblasť mládeže vo výške 3,5 milióna eur.

V rámci kľúčovej aktivity 1 (KA1) – Vzdelávacia mobilita jednotlivcov bolo v roku 2019 za oblasť vzdelávania a odbornej prípravy podaných 404 projektov, z ktorých bolo schválených 344 projektov (vrátane projektov z rezervného zoznamu), za oblasť mládeže bolo podaných 163 projektov, pričom schválených bolo 86 projektov. V kľúčovej aktivite 2 (KA2) – Strategické partnerstvá bolo v roku 2019 za oblasť vzdelávania a odbornej prípravy podaných 109 projektov, z ktorých bolo schválených 68 projektov. K nim treba pripočítať ešte 73 projektov školských partnerstiev schválených v zahraničí, ale financovaných z rozpočtu prideleného SR. Za oblasť mládeže bolo v KA2 podaných 30 projektov, pričom schválených bolo 11 projektov. V kľúčovej aktivite 3 (KA3) – Podpora reformy politík bolo za oblasť mládeže podaných 11 projektov, z ktorých bolo schválených 6 projektov.

V rámci KA1 v oblasti vysokoškolského vzdelávania plánujú vyslať vysoké školy na mobilitu v zahraničí za účelom štúdia alebo stáže spolu 3429 študentov a 2010 zamestnancov vysokých škôl absolvuje mobilitu za účelom výučby alebo školenia (plán nakontrahovaných mobilít z roku 2019). V rámci KA1 v oblasti odborného vzdelávania a prípravy sa v schválených projektoch plánujú mobility pre 3616 žiakov a 468 sprevádzajúcich osôb pri žiackych mobilitách, ako aj mobility pre 308 učiteľov stredných odborných škôl, ktorí sa zúčastnia hospitácií a iných podujatí výmeny skúseností v zahraničí. V oblasti mládeže sa v rámci KA1 plánujú mobility pre približne 450 účastníkov (uvedený údaj nie je konečný z dôvodu stále prebiehajúceho spracovania dát z tretieho predkladacieho termínu 2019).

V roku 2019 sa SR aktívne zapájalo do rokovaní o návrhu programu Erasmus+ na roky 2021 – 2027. Cieľom tohto budúceho programu je podporovať vzdelávanie, odborný a osobný rozvoj osôb v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe a mimo nej, a tým prispievať k udržateľnému rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, ako aj k posilneniu európskej identity. Program má byť kľúčovým nástrojom podpory budovania európskeho vzdelávacieho priestoru, realizácie európskej strategickej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, spolupráce v oblasti mládeže a rozvoja európskeho rozmeru v športe.

Po prijatí všeobecného čiastočného smerovania k návrhu nariadenia o programe Erasmus+ na roky 2021 – 2027 Radou EÚ v novembri 2018, prijal Európsky parlament v marci 2019 stanovisko k tomuto návrhu nariadenia. Následne v druhej polovici roka 2019 prebiehali na európskej úrovni intenzívne rokovania k návrhu nariadenia o programe Erasmus+, vrátane 3 trialógov s EP. Rokovania k návrhu budú pokračovať aj v roku 2020. Prioritou je ukončenie rokovaní a prijatie návrhu nariadenia EP a Rady, ktorým sa ustanovuje Erasmus+, program Únie pre vzdelávanie odbornú prípravu, mládež a šport.

Využívanie fondov EÚ pre oblasť ľudských zdrojov

V roku 2019 (údaje k 31.12.2019) boli v rámci prioritnej osi 1 Vzdelávanie OP Ľudské zdroje vyhlásené 3 dopytovo – orientované výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok vo výške 47 mil. EUR (EÚ zdroj) a 3 vyzvania na národný projekt v alokácii 62,4 mil. EUR (EÚ zdroj), čo predstavuje spolu (výzvy aj vyzvania) 31,37% alokácie prioritnej osi 1 Vzdelávanie OP Ľudské zdroje. K 31.12.2019 bolo zazmluvnených 932 projektov (z toho 7 národných projektov, 925 dopytovo – orientovaných projektov) v celkovej zazmluvnenej alokácii 228 361 895 EUR, čo predstavuje spolu 65,48 % alokácie prioritnej osi 1 Vzdelávanie OP Ľudské zdroje. Hlavným cieľom PO 1 Vzdelávanie OP Ľudské zdroje je zvyšovanie kvality vzdelávania na všetkých stupňoch škôl, zvyšovanie inkluzívnosti vzdelávania a prepájanie vzdelávania s potrebami trhu práce.

Oblasť kultúry

Počas RO PRES v I. polroku 2019 rezonovali tieto témy: 1) financovanie a inovácie kultúrnych a kreatívnych odvetví (ďalej len „CCI“) vo svetle digitálneho vývoja a záujmu posilniť konkurenčný trh a rozvíjať nové obchodné modely a podnikateľské iniciatívy podporujúce CCI, 2) problematika európskeho kultúrneho dedičstva, najmä vo svetle Európskeho akčného rámca pre kultúrne dedičstvo budujúceho na výsledkoch a dynamike Európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018 (obe témy v rámci neformálnej Rady EYCS). Ďalším výrazným výsledkom RO PRES bolo prijatie Bukureštskej deklarácie o úlohe kultúry v budovaní budúcnosti Európy (16. 4. 2019), Parížskej deklarácie prijatej na spoločnej neformálnej schôdzke ministrov zodpovedných za záležitosti EÚ a ministrov kultúry EÚ (3. 5. 2019) alebo vytvorenie siete európskych expertov v oblasti ochrany ohrozeného európskeho kultúrneho dedičstva. Ministri kultúry EÚ na Rade EYCS 23. 5. 2019 prijatím záverov Rady o mladých tvorivých generáciách nadviazali na akcentovanú tému CCI a poukázali na potrebnosť strategického prístupu pri podpore zvyšovania účasti mladých ľudí na kultúre, ako aj ich tvorivosti a zručností s cieľom pripraviť ich na rôzne aktuálne a budúce príležitosti a výzvy.

V II. polroku 2019 FI PRES nadviazalo na tému Agendy 2030 usilujúcej o dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja v kultúrnych politikách. Za týmto účelom ministri kultúry EÚ prijali 21. 11. 2019 uznesenie o kultúrnej dimenzii trvalo udržateľného rozvoja, ktorého súčasťou je o. i. aj akčný plán v tejto oblasti, ktorý má byť súčasťou implementačnej stratégie EÚ pre Agendu 2030.

Vo svetle záväzkov z titulu členstva SR v EÚ vláda SR na svojom rokovaní 11. 12. 2019 schválila materiál MK SR s názvom Návrh rámcového zabezpečenia účasti SR na akcii Európske hlavné mesto kultúry – Slovenská republika 2026. Vo väzbe na uvedené MK SR z pozície riadiaceho orgánu výberového procesu Európskeho hlavného mesta kultúry v SR na rok 2026 zverejnilo 17. 12. 2019 Výzvu na predkladanie prihlášok slovenských miest do tejto akcie v zmysle podmienok príslušného legislatívneho rámca EÚ ukladajúceho povinnosť zverejniť výzvu najneskôr 6 rokov pred rokom titulu, t. j. do konca roka 2019. Výzva bude platná do 31. 10. 2020. Predmetná akcia má veľký potenciál rozvoja oblasti kultúry, ako aj iných oblastí národného hospodárstva a má celospoločenský význam; z uvedeného dôvodu bude jednou z priorít SR a MK SR aj v roku 2020 a v nasledujúcich rokoch.

Ďalšou z priorít vo vzťahu k EÚ je implementácia nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2019/880 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty. Prijatím tohto nariadenia pre Komisiu vyplýva povinnosť2 prijať vykonávacie akty a stanoviť podrobné opatrenia pre aplikáciu viacerých

2 do 28. júna 2021

oblastí uvedených v nariadení: (čl. 4, ods. 12) pripraviť vzorové formuláre pre dovoznú licenciu a vyhlásenie dovozcu a ich sprievodné dokumenty; ďalšie procesné pravidlá na ich predkladanie a spracovanie. Na Európsku komisiu (ďalej len „EK“) by sa tiež mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť opatrenia na zriadenie elektronického systému na podávanie žiadostí o dovoznú licenciu a predkladanie vyhlásení dovozcu a na uchovávanie informácií a ich výmenu medzi členskými štátmi. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. Podľa článku 9 do 4 rokov od prijatia prvého implementačného právneho aktu sa má zaviesť aj elektronický systém pre výmenu a zdieľanie informácií uvedený v čl. 8. Podľa vyjadrenia EK celkový proces vybudovania tohto elektronického systému, ktorý bude jedným z najväčších benefitov pripravovaného nariadenia, je veľmi zložitý a technicky náročný. V kontexte centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colnú oblasť by EK mala byť zodpovedná za zriadenie centralizovaného elektronického systému na podávanie žiadostí o dovozné licencie a predkladanie vyhlásení dovozcu, ako aj uchovávanie a výmenu informácií medzi orgánmi členských štátov, najmä pokiaľ ide o vyhlásenia dovozcu a dovozné licencie. Pre Slovenskú republiku z uvedeného vyplýva implementačná povinnosť pri národnej aplikácii tohto nariadenia. V rámci celého procesu implementácie bude aj v SR potrebné určiť kompetentný orgán, ktorý bude poverený vydávaním dovozných licencií, a zaistiť nielen spoluprácu kompetentného orgánu s colnými orgánmi, ale zaviesť aj relevantné sankcie za porušenie tohto nariadenia. Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. V súlade s čl. 11 nariadenia členské štáty do 28. decembra 2020 oznámia EK pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné za vstup tovaru kultúrnej hodnoty, ktorý sa vyviezol z územia krajiny, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, v rozpore so zákonmi a inými predpismi uvedenej krajiny. Členské štáty do 28. júna 2025 oznámia EK pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné za iné porušenia tohto nariadenia, najmä za predkladanie nepravdivých vyhlásení a nepravdivých informácií a súvisiacich opatrení.

V súvislosti s vyššie zmienenou agendou podpory rozvoja CCI, ktorá bola jednou z priorít RO PRES, MK SR v nadväznosti na prijaté strategické dokumenty EÚ (Pracovný plán pre kultúru na obdobie rokov 2015 – 20183, aktuálny Európsky program pre kultúru, Pracovný program pre kultúru na obdobie 2019 – 20224 a pod.) naďalej zaraďuje podporu rozvoja CCI medzi priority MK SR, ktoré pri svojich aktivitách kladie veľký dôraz na vytváranie podmienok pre jeho rozvoj a efektívne sieťovanie. Medzi činnosti MK SR zamerané na podporu tejto oblasti patria aj aktivity realizované v rámci podporných programov EK, napr. aktívna účasť na medzinárodných projektoch CREADIS3 – Inteligentné a kreatívne regióny, zameraného na efektívne nastavovanie verejných politík s cieľom dosiahnuť inovatívny rozvoj CCI k celkovému rozvoju ekonomiky, či A.L.I.C.E. - Animačná liga za zvýšenie spolupráce v Európe, s cieľom stimulovať animovaný priemysel na Slovensku. V rámci Programu na podporu štrukturálnych reforiem sa MK SR podieľa na realizácii Analýzy a odporúčaní pre rozvoj kultúrneho priemyslu na Slovensku v spolupráci s EK a zhotoviteľom analýzy, medzinárodným výskumným centrom KEA European Affairs. Jej cieľom je získať aktuálne dáta o vybraných sektoroch CCI a na ich základe navrhnúť podporné opatrenia reflektujúce aktuálne potreby a stav týchto sektorov.

3 Predmetný pracovný plán definuje kultúrny a kreatívny priemysel, kreatívnu ekonomiku a inovácie ako jedny zo svojich štyroch hlavných priorít spolupráce pri tvorbe kultúrnej politiky.

4 Predmetný pracovný plán zdôrazňuje význam CCI pre inovácie, vytváranie pracovných miest, súdržnosť a prosperitu spoločností.

K významným aktivitám patrí aj nominácia zástupcu MK SR do medzinárodnej pracovnej skupiny Otvorenej metódy koordinácie (ďalej len „OMK“) pre rodovú rovnosť v CCI. Jej cieľom je poskytnúť priestor pre výmenu skúseností a informácií ohľadom rodových otázok týkajúcich sa postavenia umelkýň a profesionálov v oblasti kultúry v jednotlivých európskych

krajinách. Na základe zistení pracovná skupina OMK pripraví správu s návrhom opatrení pre EK, ktoré by mohli byť implementované v budúcom programovom období.

V roku 2020 bude MK SR pokračovať v realizovaných aktivitách a zároveň začne s realizáciou nových aktivít s cieľom akcentovať význam pozitívneho podielu CCI na hospodárskom rozvoji ekonomiky štátu u všetkých dôležitých aktérov pôsobiacich v tejto oblasti na Slovensku.

Oblasť médií a audiovízie (Rada EYCS)

V oblasti médií a audiovízie sa v roku 2019 viedli početné rokovania o usmerneniach pre transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu, ktoré sa týkali najmä jej ustanovení súvisiacich s platformami na zdieľanie videí, či určenia subjektov, ktoré podliehajú povinnosti 30 percentných kvót pre európske diela v ponuke ich audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Konečné znenie usmernení je možné očakávať v priebehu začiatku roka 2020. S touto otázkou podpory európskych diel súvisela aj iniciatíva pre zlepšenie cezhraničnej cirkulácie európskych diel, ktorá zdôraznila potrebu koprodukčnej tvorby audiovizuálnych diel v EÚ. Podpora európskych audiovizuálnych diel a ich konkurencieschopnosti bola hlavnou témou aj v diskusii o silných stránkach, inovácii a globálnej konkurencieschopnosti európskeho kultúrneho, kreatívneho a audiovizuálneho priemyslu.

Na zasadnutí Rady EYCS boli v novembri 2018 prijaté taktiež Závery Rady EÚ o silných stránkach, inovačnom potenciáli a globálnej konkurencieschopnosti európskeho kultúrneho kreatívneho a audiovizuálneho priemyslu, ktoré sa zameriavajú najmä na tvorbu príležitostí pre ľudí aj podniky ako aj zlepšenie pozície Európy ako svetového lídra v digitálnom hospodárstve prostredníctvom stratégie digitálneho jednotného trhu.

V roku 2019 bol predmetom rokovaní Výboru pre kultúrne záležitosti Rady EÚ Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027 a ktorým sa zrušuje nariadenie EÚ č. 1295/2013. Cieľom RO PRES bolo pripraviť doplňujúci dokument k čiastočnému všeobecného prístupu, aby sa mohla otvoriť séria trialógových rokovaní. FI PRES predstavilo v auguste 2019 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu (EP). SR vyjadrila podporu ambicióznemu návrhu EP o výrazné navýšenie rozpočtu programu (na 2,8 miliardy EUR zo súčasných 1,46 miliardy EUR). SR vníma ako veľmi pozitívne, že v prípade schválenia navýšenia prostriedkov bude môcť program rozšíriť svoj záber podpory, čím sa sprístupní kultúra a umenie početnému a rôznorodému európskemu publiku. Trialógové rokovania FI PRES a EK s EP k Návrhu Nariadenia EP a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 prebiehali až do decembra 2019. Rokovania budú pokračovať v roku 2020.

Výsledky finančnej podpory programu Kreatívna Európa pre žiadateľov zo SR za rok 2019 predstavujú celkovo sumu 1.249.237.- EUR. Oproti predchádzajúcemu roku tak žiadatelia zo SR zaznamenali nárast sumy podpory a druhý najlepší výsledok od roku 2014: v rámci podprogramu MEDIA získali slovenské spoločnosti spolufinancovanie vo výške 680.029.- EUR a v rámci podprogramu Kultúra to bolo 569.208.- EUR. Finančný vklad Slovenskej republiky je rozdeľovaný z rozpočtu EÚ, pričom celkový rozpočet programu na súčasné 7-ročné obdobie rokov 2014 až 2020 je 1,46 miliardy EUR.

11. PERSONÁLNE ZASTÚPENIE SR V INŠTITÚCIÁCH EÚ

V roku 2019 prebehli voľby do Európskeho parlamentu. Slovensko do odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zastupuje v EP 13 poslancov. Od februára 2020 nastúpila ďalšia zástupkyňa SR Miriam Lexmann (KDH). V súvislosti s voľbami do vyšších územných celkov a samospráv v SR došlo aj k zmenám v zastúpení SR v Európskom výbore regiónov.

−Poslanci Európskeho parlamentu - SR má 13, po brexite 14 poslancov v EP s funkčným obdobím 5 rokov (funkčné obdobie končí v roku 2024).

V roku 2019 boli do Európskeho parlamentu zvolení za SR: Monika Beňová, Vladimír Bilčík, Miroslav Číž, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Robert Hajšel, Martin Hojsík, Eugen Jurzyca, Peter Pollák, Miroslav Radačovský, Michal Šimečka, Ivan Štefanec, Milan Uhrík, Michal Wiezik a Miriam Lexmann.

−Národní nominanti - Zástupcovia členských krajín EÚ vo Výbore regiónov, Európskom hospodárskom a sociálnom výbore a pod., ktorých nominácia v SR podlieha schváleniu vládou.

Výbor regiónov – V roku 2019 bolo uznesením vlády č. 463/2019 schválená nominácia

zástupcov SR do Výboru regiónov na roky 2020-2025 Zástupcami SR sa stali: Juraj Droba, Rastislav Trnka, Milan Belica, Miloslav Repaský, József Berenyi, Ján Ferenčák, Jaroslav Hlinka, Andrea Turčanová, Matúš Vallo.

zástupcami členov sa stali: Ján Beljak, Jozef Viskupič, Jaroslav Baška, Eva Jurinová, Ján Blcháč, Daniel Lorinc, Luboš Tomko, Peter Šmáral, Béla Keszegh

Vyslaní zástupcovia - Národní experti, pracovníci agentúr EÚ, stážisti na dobu určitú, ktorí sú nominovaní členským štátom, ale prechádzajú výberom podľa pravidiel príslušnej inštitúcie EÚ.

− „Euroúradníci“ a zástupcovia národnej diplomatickej služby - Administrátori (AD) a asistenti (AST) v EK, EP, v Generálnom sekretariáte Rady, v EŠVČ, vo Výbore regiónov a v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore.

−Účastníci stáží - Študenti a absolventi vysokoškolského vzdelávania.

Celkový počet slovenských občanov pracujúcich v štruktúrach EÚ sa pohybuje okolo 750. Slovenskí občania pôsobia v EÚ vo vybraných inštitúciách v pozíciách administrátor, asistent, národný expert (január 2020, zdroj: databázy inštitúcií EÚ):

Európska komisia

441

Európsky parlament

199

GS Rady

Výbor regiónov

ESVČ

Všetky ďalšie údaje, ako porovnanie krajín v obsadenosti postov, ako aj presné údaje o pozíciách na ktorých sú občania jednotlivých krajín, budú vydané v štatistickej ročenke za rok 2019 v priebehu apríla 2020.

Európska komisia

V EK pôsobí 441 občanov SR, ktorí majú trvalý kontrakt v tejto inštitúcii. Na manažérskych pozíciách pracuje 18 občanov Slovenskej republiky.

Európsky parlament

V rámci štruktúr Európskeho parlamentu pôsobí 199 občanov SR z tohto 143 v trvalom pracovnom pomere.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť

V rámci EŠVČ pôsobí 27 občanov SR (10 na úrovni AD, z toho 5 zamestnanci národnej diplomatickej služby a 5 stáli úradníci EÚ, 7 na úrovni AST, 5 zástupcovia na kontrakt na určitú dobu a 5 vyslaní národní experti).

Národní experti

K 31.12.2019 evidujú národné orgány štátnej správy 20 národných expertov, ktorí sú vyslaní a dočasne pôsobiaci v inštitúciách EÚ. Národní experti sú vyslaní z rezortov a iných orgánov štátnej správy nasledovne: Ministerstvo financií SR (7), Ministerstvo vnútra SR (5), Úrad priemyselného vlastníctva (3), Ministerstvo životného prostredia SR (1), Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky – MPRV SR (1), Ministerstvo obrany SR (1), Ministerstvo hospodárstva SR (1), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (1), Národná banka Slovenska (1).

Stážisti v európskych inštitúciách

Komisia pre zamestnancov štátnej a verejnej správy ponúka v rámci vlastných štruktúr tzv. štrukturálne stáže v trvaní od 3 do 5 mesiacov v dvoch termínoch ročne, ktoré sú plne hradené vysielajúcou organizáciou. Záujem o tento typ stáže je nízky z dôvodu finančnej náročnosti na vysielajúcu organizáciu.

Program Erasmus pre zamestnancov štátnej správy je krátkodobá stáž informačného charakteru o fungovaní európskych inštitúcií a je určená pre štátnych zamestnancov, ktorí s európskou agendou pracujú od 6 mesiacov do 5 rokov. Doba trvania stáže je 10 dní a počet miest pre každú členskú krajinu je pevne daný. Každý rok sa uskutočňujú 3 stretnutia – turnusy. Napriek rastúcemu záujmu o tento druh stáže môže SR nominovať max. 4 kandidátov ročne.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom posilniť spoluprácu medzi európskymi úradníkmi a zamestnancami národných diplomatických služieb členských štátov EÚ organizuje stáž Diplomatic Exchange and Secondment Programme. Program je zameraný na posilnenie spolupráce a zdieľanie skúseností v oblasti zahraničných vzťahov a diplomacie medzi ústredím a delegáciami ESVČ na jednej strane a ministerstvami zahraničných vecí členských krajín EÚ a ich zastupiteľskými úradmi na strane druhej. Uvedeného programu sa MZV EZ SR v roku 2018 nezúčastnilo aj vzhľadom na vysoké finančné náklady na účasť v tomto programe.

Pre mladých začínajúcich diplomatov Európska služba pre vonkajšiu činnosť organizuje program Diplomatic Training Secondment Programme v trvaní 12 mesiacov.

S cieľom kvalifikovať väčší počet mladých profesionálov v diplomacii, ESVČ poskytuje program stáže Junior Professionals in Delegations (JPD). Tento program umožňuje vybraným kandidátom získať unikátne skúsenosti z oblasti diplomacie priamo z prostredia jednotlivých delegácií EÚ vo svete.

Záver

Európska komisia chce v roku 2020 začať napĺňať svoje ciele, ktoré stanovila už predsedníčka EK Ursula von der Leyen vo svojom politickom programe. Jej hlavnými piliermi sú zvýšenie vnútornej jednoty a medzinárodného vplyvu EÚ ako odpovede na napätie, ekonomickú neistotu a prudký nárast konfliktov vo svete. Jasnejšie a zásadnejšie než kedykoľvek predtým sa chce Komisia zasadiť za silnú a zjednotenú Európsku úniu, ktorá využíva všetky svoje diplomatické, hospodárske a politické prostriedky, čo sa odráža v predloženom pracovnom programe EK na rok 2020.

V úsilí o naplnenie ambiciózneho programu v otázke Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj bude v nadchádzajúcom období EK vo všetkých oblastiach vnútornej aj vonkajšej činnosti dbať na potvrdenie záväzku trvalo udržateľného rozvoja doma i v zahraničí. V rámci toho sa v roku 2020 opätovne zameria na európsky semester, do ktorého zapracuje ciele trvalo udržateľného rozvoja, a predstaví program implementácie týchto cieľov.

Pracovný program EK na rok 2020 vychádza z nevyhnutného a čoraz dôležitejšieho strategického výhľadu „strategic forsight“, ktorý má zabezpečiť zhodnotenie dopadov opatrení v dlhodobom horizonte a vychádza z politických usmernení predsedníčky EK Ursuly von der Leyen.. Dôvodom je nutnosť pochopenia dlhodobých trendov a zmien, ktoré formujú život občanov, budúcnosť práce, menia zloženie hospodárstiev členských štátov, životného prostredia a spoločností a vplývajú na globálne energetické štruktúry a strategickú autonómiu Únie.

Predstavené opatrenia Komisie sa budú zameriavať na napĺňanie šiestich hlavných cieľov:

1.V klimatickej agende - EK predložila návrh Just Transition Mechanism, očakáva sa

predstavenie klimatického zákona (ktorý legislatívne zakotví ambíciu klimatickej neutrality EÚ do r. 2050), dohoda klimatických ambícií do r. 2030 ako aj prierezová téma ich financovania.

2. V digitálnej oblasti sa aktivita EK presunie z doterajšieho zamerania na budovanie

jednotného digitálneho trhu do roviny regulovania fenoménov ako sú umelá inteligencia, dáta či online platformy s cieľom ich využitia v prospech technologického napredovania európskeho hospodárstva.

3. V sociálnej oblasti sa hlavnou témou stane otázka európskej minimálnej mzdy vo forme

odporúčania doplneného o mechanizmus/ metodiku spôsobu výpočtu minimálnej mzdy.

4. Na globálnej scéne má EK ambíciu prezentovať EÚ ako geopolitického hráča, podporovateľa

multilateralizmu a obrancu hodnôt a ľudských práv. Cieľom je predstavenie Stratégie pre

Afriku, zameranie sa na politiku susedstva a zasadzovať sa za posilnenie spolupráce so západným Balkánom a rozvíjať Východné partnerstvo. Podporovať obranu

voľného obchodu s ambíciou reformy WTO a posilňovať úlohu eura.

5.V oblasti podpory európskeho spôsobu života EK zdôrazňuje ambíciu prejsť z „krízového

riadenia „do proaktívneho módu. EK má preto ambíciu hľadať riešenia aj v otázkach, ktoré v minulosti EÚ rozdeľovali. V programe na rok 2020 sa nachádzajú aj politicky citlivé záležitosti, vrátane otázky migrácie a oblasti vzdelávania a zdravotníctva.

6. Aktivity v oblasti ochrany demokracie možno očakávať najmä v súvislosti s prvou výročnou

správou o stave právneho štátu vo všetkých ČŠ. Komisia sa tiež bude venovať otázkam dezinformácií a externých vplyvov na demokraciu, vplyvu demografických zmien na život Európanov, otázkam rodovej rovnosti a ochrany spotrebiteľa.

Je v záujme Slovenska, aby nová Európska komisia začala v roku 2020 implementovať pozitívnu, aktívnu a globálne angažovanú európsku politiku.

Slovensko podporuje zámery Európskej komisie a víta ambiciózny program EK na rok 2020. S cieľom naplnenia očakávaní od občanov, ako aj cieľov novej Európskej komisie bude nutnosťou na nadchádzajúce obdobie prijatie dohody na financovaní týchto priorít. v rámci rokovaní o návrhu Viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. SR dlhodobo podporuje ambiciózny, rovnovážny a flexibilný rozpočet EÚ so zachovaním primeranej úrovne zdrojov na tradičné politiky, ako sú politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika, ako aj na nové priority, k akým patrí problematika klimatických zmien, migrácia, obrana a bezpečnosť.

Slovensko ako proexportná ekonomika víta opatrenia na dobudovanie jednotného trhu, odstraňovanie bariér a plné využitie jeho potenciálu, nakoľko ide o jeden z najvýznamnejších úspechov európskej integrácie. Slovenská republika podporuje návrhy na prehlbovanie a posilňovanie Hospodárskej a menovej únie a v jej rámci aj vytváranie nástrojov, ktorými sa budú eliminovať dopady budúcich možných ekonomických kríz.

Prioritou Slovenska zostáva aj naďalej politika rozširovania. Slovensko víta zámery EK v oblasti vyslania pozitívneho signálu voči krajinám západného Balkánu. Inštitúcie ako aj členské štáty budú v roku 2020 čeliť náročnej výzve v podobe rokovaní o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom. Cieľom je do konca roka 2020 dosiahnuť komplexnú a vyváženú dohodu, ktorá bude nanovo definovať vzájomné vzťahy v obchodno-ekonomických oblastiach a bezpečnostných otázkach.